Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ATHANASIOS RANTOS

prednesené 22. októbra 2026(1)

Vec C‑533/24

Vermilion Energy Ireland Ltd,

Vermilion Exploration and Production Ireland Ltd,

Vermilion Energy Corrib Ireland Ltd

proti

The Minister for the Environment, Climate and Communications,

Ireland,

The Attorney General

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court (Vyšší súd, Írsko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh s elektrickou energiou – Nariadenie (EÚ) 2022/1854 – Núdzový zásah s cieľom riešiť vysoké ceny energie – Platnosť kapitoly III prijatej na základe článku 122 ods. 1 ZFEÚ – Články 14 a 15 – Dočasný solidárny príspevok – Vnútroštátna právna úprava, ktorou sa zavádza dočasný solidárny príspevok podľa ustanovení tejto kapitoly III – Články 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie – Zásady právnej istoty, zákazu retroaktivity a proporcionality “






I.      Úvod

1.        Nariadenie (EÚ) 2022/1854(2) stanovilo núdzový zásah s cieľom riešiť vysoké ceny energie vyplývajúce najmä z vojny na Ukrajine prostredníctvom výnimočných, cielených a časovo obmedzených opatrení. Toto nariadenie, prijaté na základe článku 122 ods. 1 ZFEÚ, upravovalo v článku 14 zavedenie dočasného solidárneho príspevku, ktorý sa uplatňoval na určité podniky v odvetví energetiky, pokiaľ členské štáty neprijali „rovnocenné vnútroštátne opatrenia“.

2.        V tomto kontexte sa High Court (Vyšší súd, Írsko), prejednávajúci spor medzi spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti rozvoja a ťažby zemného plynu v Írsku a vnútroštátnymi orgánmi, ktorého predmetom je dočasný solidárny príspevok zavedený vnútroštátnou právnou úpravou vykonávajúcou ustanovenia kapitoly III nariadenia 2022/1854, v podstate pýta na platnosť tejto kapitoly a na výklad zásad právnej istoty, zákazu retroaktivity a proporcionality, článkov 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj odôvodnení 54 a 55 tohto nariadenia.

3.        Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý nadväzuje na sériu nedávnych vecí predložených Súdnemu dvoru(3), vrátane vecí Acea Produzione a i. (C‑153/25), ako aj Varo Energy Belgium a i. (C‑358/24), v ktorých dnes takisto prednášam návrhy(4), ponúka Súdnemu dvoru príležitosť ešte viac spresniť svoju judikatúru týkajúcu sa výkladu nariadenia 2022/1854, koncipovaného ako výnimočný a dočasný nástroj v kontexte bezprecedentnej energetickej krízy, a konkrétne rozhodnúť jednak o platnosti jeho kapitoly III vzhľadom na právny základ, na ktorom bolo prijaté, a to článok 122 ods. 1 ZFEÚ, na zásady právnej istoty, zákazu retroaktivity a proporcionality, ako aj na články 16 a 17 Charty, a jednak o výklade tých istých zásad a článkov na účely posúdenia súladu dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie.

II.    Právny rámec

A.      Právo Únie

4.        Podľa odôvodnení 6, 7, 9, 13, 14, 50, 51, 54, 55, 57, 64 a 65 nariadenia 2022/1854:

„(6)      Preto je potrebná rýchla a koordinovaná reakcia na úrovni Únie. Stanovenie núdzového zásahu by umožnilo dočasné zmiernenie rizika, že ceny elektriny a náklady na ňu pre koncových odberateľov dosiahnu ešte oveľa menej udržateľné úrovne a že členské štáty prijmú nekoordinované vnútroštátne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť dodávok na úrovni Únie a predstavovať dodatočnú záťaž pre priemysel a spotrebiteľov v Únii. V duchu solidarity medzi členskými štátmi je potrebné koordinované úsilie členských štátov počas zimnej sezóny 2022 – 2023 s cieľom zmierniť vplyv vysokých cien energie a zabezpečiť, aby súčasná kríza neviedla k trvalým škodám pre spotrebiteľov a hospodárstvo a aby sa súčasne zachovala udržateľnosť verejných financií.

(7)      Súčasné prerušenia dodávok plynu, znížená dostupnosť určitých zariadení na výrobu elektriny a z toho vyplývajúce vplyvy na ceny plynu a elektriny predstavujú v zmysle článku 122 ods. 1 [ZFEÚ] vážny problém v oblasti dodávok energetických produktov z plynu a elektriny. …

…

(9)      Na riešenie neviazaného nárastu cien elektriny a jeho vplyvu na domácnosti a priemysel je potrebná jednotná a dobre koordinovaná reakcia v rámci celej Únie. Nekoordinované vnútroštátne opatrenia by mohli ovplyvniť fungovanie vnútorného trhu s energiou, ohroziť bezpečnosť dodávok a viesť k ďalšiemu zvyšovaniu cien v členských štátoch najviac zasiahnutých krízou. Zabezpečenie integrity vnútorného trhu s elektrinou je preto životne dôležité na zachovanie a posilnenie potrebnej solidarity medzi členskými štátmi.

…

(13)      V súčasnej situácii sa zdá vhodné, aby sa na úrovni Únie prijali opatrenia na zavedenie solidárneho príspevku pre podniky a stále prevádzkarne z Únie s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií na zmiernenie priamych hospodárskych účinkov prudko rastúcich cien energie na rozpočty orgánov verejnej moci, koncových odberateľov a podnikov v celej Únii. Takýto solidárny príspevok by mal byť výnimočným a výlučne dočasným.

(14)      Solidárny príspevok je vhodným prostriedkom na riešenie nadmerných ziskov v prípade nepredvídaných okolností. Tieto zisky nezodpovedajú žiadnemu pravidelnému zisku, ktorý by podniky alebo stále prevádzkarne z Únie s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií dosiahli alebo mohli očakávať za normálnych okolností, ak by k nepredvídateľným udalostiam na trhoch s energiou nedošlo…

…

(50)      Podniky a stále prevádzkarne z Únie, ktoré vytvárajú aspoň 75 % obratu činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, zaznamenali prudký nárast svojich ziskov v dôsledku náhlych a nepredvídateľných okolností… bez toho, aby podstatne zmenili štruktúru svojich nákladov či zvýšili svoje investície…

(51)      Dočasný solidárny príspevok by mal slúžiť ako prerozdeľovacie opatrenie, aby sa zabezpečilo, že dotknuté podniky, ktoré dosiahli nadmerné zisky v dôsledku neočakávaných okolností, úmerne prispejú k zmierneniu energetickej krízy na vnútornom trhu.

…

(54)      Týmto prístupom by sa zabezpečilo, že časť rozpätia zisku, ktorá neplynie z nepredvídateľného vývoja na trhoch s energiou v dôsledku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, by príslušné podniky a stále prevádzkarne z Únie mohli využiť na budúce investície alebo na zabezpečenie svojej finančnej stability počas prebiehajúcej energetickej krízy, a to aj v energeticky náročných priemyselných odvetviach. Týmto prístupom k stanoveniu základu na výpočet by sa zabezpečilo, že solidárny príspevok bude v jednotlivých členských štátoch primeraný. Stanovením minimálnej sadzby by sa zároveň malo zabezpečiť, aby bol solidárny príspevok spravodlivý a zároveň primeraný. Členské štáty by mali môcť naďalej uplatňovať vyššiu sadzbu než 33 %, pokiaľ ide o ich solidárny príspevok. To by takýmto členským štátom malo umožniť, aby stanovili uprednostňovanú sadzbu, ktorú považujú vo svojich vnútroštátnych právnych systémoch za prijateľnú a vhodnú.

(55)      Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie plného uplatňovania solidárneho príspevku stanoveného v tomto nariadení a mali by zabezpečiť potrebné úpravy vo vnútroštátnom práve, najmä s cieľom zabezpečiť včasný výber solidárneho príspevku, a to aj na základe čistých príjmov, voči ktorým možno solidárny príspevok kompenzovať, s cieľom zohľadniť odpočítateľnosť alebo neodpočítateľnosť solidárneho príspevku alebo zohľadniť zaobchádzanie so stratami v predchádzajúcich fiškálnych rokoch…

(57)      Použitie výnosov na tieto účely odzrkadľuje výnimočnú a dočasnú povahu solidárneho príspevku ako opatrenia, ktorého účelom je znížiť a zmierniť škodlivé účinky energetickej krízy na domácnosti a podniky v celej Únii s cieľom chrániť vnútorný trh a zabrániť riziku ďalšej fragmentácie…. V záujme maximalizácie jeho vplyvu by sa výnosy zo solidárneho príspevku mali využívať koordinovaným spôsobom a/alebo prostredníctvom finančných nástrojov Únie v duchu solidarity.

…

(64)      … Uplatnenie solidárneho príspevku na celý finančný rok by malo umožniť použiť nadmerné zisky za príslušné obdobie vo verejnom záujme, ktorým je zmiernenie dôsledkov energetickej krízy, pričom sa dotknutým podnikom ponechá primeraná miera ziskov.

(65)      Solidárny príspevok by sa mal uplatňovať len na finančný rok 2022 a/alebo 2023…“

5.        Článok 1 tohto nariadenia, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, uvádzal:

„Týmto nariadením sa stanovuje núdzový zásah, ktorým sa majú prostredníctvom výnimočných, cielených a časovo obmedzených opatrení zmierniť účinky vysokých cien energie. Cieľom uvedených opatrení je znížiť spotrebu elektriny… a stanoviť pravidlá povinného dočasného solidárneho príspevku, ktorým podniky a stále prevádzkarne z Únie s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií majú prispieť k cenovej dostupnosti energie pre domácnosti a podniky.“

6.        Článok 2 uvedeného nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ v bodoch 17 až 19 a 21 spresňoval:

„Na účely tohto nariadenia… sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

17)      ‚podniky a stále prevádzkárne z Únie s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií‘, sú spoločnosti alebo stále prevádzkárne z Únie, ktoré vytvárajú aspoň 75 % svojho obratu z hospodárskej činnosti v oblasti ťažby, dobývania, rafinácie ropy alebo výroby koksárenských produktov, ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 1893/2006 [(5)];

18)      ‚nadmerné zisky‘ sú zdaniteľné zisky stanovené podľa vnútroštátnych daňových pravidiel vo finančnom roku 2022 a/alebo finančnom roku 2023, a za celé jeho trvanie, dosiahnuté z činností vykonávaných na úrovni podnikov a stálych prevádzkarní z Únie s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, ktoré presiahli 20 % zvýšenie priemeru zdaniteľných ziskov v období štyroch finančných rokov začínajúcich sa 1. januára 2018 alebo po tomto dátume;

19)      ‚solidárny príspevok‘ je dočasné opatrenie určené na riešenie nadmerných ziskov podnikov a stálych prevádzkarní z Únie s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, ktorým sa má pre členské štáty, spotrebiteľov a podniky zmierniť výnimočný vývoj cien na trhoch s energiou;

…

21)      ‚prijaté rovnocenné vnútroštátne opatrenie‘ je legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie prijaté a uverejnené členským štátom do 31. decembra 2022, ktorým sa prispieva k cenovej dostupnosti energie.“

7.        Kapitola III nariadenia 2022/1854, nazvaná „Opatrenie týkajúce sa odvetví ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií“, obsahovala články 14 až 18. V súlade s jej článkom 14, nazvaným „Podpora koncových odberateľov energie prostredníctvom dočasného solidárneho príspevku“:

„1.      Nadmerné zisky dosiahnuté podnikmi a stálymi prevádzkarňami z Únie s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií podliehajú povinnému dočasnému solidárnemu príspevku, pokiaľ členské štáty neprijali rovnocenné vnútroštátne opatrenia.

2.      Členské štáty zabezpečia, aby prijaté rovnocenné vnútroštátne opatrenia mali podobné ciele a podliehali podobným pravidlám ako dočasný solidárny príspevok podľa tohto nariadenia a aby vytvárali porovnateľné alebo vyššie výnosy, než sú odhadované výnosy zo solidárneho príspevku.

3.      Členské štáty prijmú a uverejnia opatrenia, ktorými sa bude vykonávať povinný dočasný solidárny príspevok uvedený v odseku 1 do 31. decembra 2022.“

8.        Článok 15 tohto nariadenia s názvom „Základ pre výpočet dočasného solidárneho príspevku“ stanovoval:

„Dočasný solidárny príspevok podnikov a stálych prevádzkarní z Únie s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, vrátane tých, ktoré sú súčasťou konsolidovanej skupiny výlučne na daňové účely, sa vypočíta zo zdaniteľných ziskov, určených podľa vnútroštátnych daňových pravidiel, vo finančnom roku 2022 a/alebo finančnom roku 2023, a za celé ich trvanie, ktoré presiahli 20 % zvýšenie priemeru zdaniteľných ziskov určených podľa vnútroštátnych daňových pravidiel v období štyroch finančných rokov začínajúcich sa 1. januára 2018 alebo po tomto dátume. Ak je priemer zdaniteľných ziskov v tomto období štyroch finančných rokov záporný, priemerný zdaniteľný zisk sa na účely výpočtu dočasného solidárneho príspevku rovná nule.“

9.        Článok 16 uvedeného nariadenia, nazvaný „Sadzba pre výpočet dočasného solidárneho príspevku“, znel takto:

„1.      Sadzba uplatniteľná na výpočet dočasného solidárneho príspevku je najmenej 33 % základu uvedeného v článku 15.

2.      Dočasný solidárny príspevok sa uplatňuje popri bežných daniach a odvodoch uplatniteľných podľa vnútroštátneho práva členského štátu.“

10.      Článok 17 toho istého nariadenia, nazvaný „Použitie výnosov z dočasného solidárneho príspevku“, stanovoval:

„1.      Členské štáty použijú výnosy z dočasného solidárneho príspevku s dostatočne včasným vplyvom na ktorýkoľvek z týchto účelov:

a)      finančné podporné opatrenia pre koncových odberateľov energie, a najmä pre zraniteľné domácnosti, na cielené zmiernenie účinkov vysokých cien energie;

…

2.      Opatrenia uvedené v odseku 1 musia byť jasne vymedzené, transparentné, primerané, nediskriminačné a overiteľné.“

11.      Podľa článku 18 nariadenia 2022/1854 s názvom „Dočasná povaha solidárneho príspevku“:

„Solidárny príspevok, ktorý členské štáty uplatňujú v súlade s týmto nariadením, má dočasnú povahu. Uplatňuje sa len na nadmerné zisky dosiahnuté vo finančných rokoch uvedených v článku 15.“

12.      Článok 22 tohto nariadenia, nazvaný „Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie“, v odseku 2 uvádzal:

„Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť zabezpečiť rozdelenie nadmerných príjmov v súlade s článkom 10 a použiť výnosy z dočasného solidárneho príspevku v súlade s článkom 17, a bez toho, aby bola dotknutá povinnosť predložiť správu uvedená v článku 20 ods. 2, sa toto nariadenie uplatňuje do 31. decembra 2023…“

B.      Írske právo

13.      Energy (Windfall Gains in the Energy Sector) (Temporary Solidarity Contribution) Act 2023 [zákon o energetike (neočakávané zisky v odvetví energetiky) (dočasný solidárny príspevok) z roku 2023] z 2. augusta 2023(6), ktorý sa uplatňuje na spor vo veci samej (ďalej len „zákon z roku 2023“), vykonával v írskom právnom poriadku dočasný solidárny príspevok stanovený nariadením 2022/1854.

14.      Článok 2 ods. 1 tohto zákona definoval „zdaňovacie obdobie“ ako obdobie 12 mesiacov, „ktoré sa začína v každom z rokov 2022 a 2023 1. januára“.

15.      Podľa článku 4 uvedeného zákona bola sadzba solidárneho príspevku stanovená na 75 % zdaniteľných ziskov presahujúcich 120 % priemeru zdaniteľných ziskov za referenčné roky.

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

16.      Žalobkyne vo veci samej(7) sú súkromnoprávne spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti rozvoja a ťažby zemného plynu v Írsku. Tieto spoločnosti prevádzkujú ložisko plynu Corrib, nachádzajúce sa pri západnom pobreží Írska, ktoré je v súčasnosti jediným ložiskom plynu prevádzkovaným v tomto členskom štáte a pokrylo približne 25 % jeho spotreby zemného plynu pre rok 2022.

17.      Zákonom z roku 2023 Írsko vykonalo ustanovenia kapitoly III nariadenia 2022/1854 tým, že zaviedlo dočasný solidárny príspevok zo ziskov odvetvia energetiky za finančné roky 2022 a 2023. Tento príspevok dosahoval 75 % časti ziskov presahujúcej 120 % priemeru zdaniteľných ziskov dosiahnutých počas referenčného obdobia rokov 2018 až 2021.

18.      Na podloženie svojich žalôb podaných na High Court (Vyšší súd), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobkyne vo veci samej tvrdia najmä to, že článok 122 ods. 1 ZFEÚ nie je platným právnym základom na prijatie článkov 14 až 18 nariadenia 2022/1854, ktoré tvoria jeho kapitolu III. Uvádzajú tiež, že tieto ustanovenia nerešpektujú všeobecné zásady právnej istoty, zákazu retroaktivity a proporcionality, ako ani slobodu podnikania a vlastnícke právo zaručené článkami 16 a 17 Charty. Navrhujú preto, aby bola určená neplatnosť tejto kapitoly a v dôsledku toho neplatnosť zákona z roku 2023, ktorý zabezpečuje jej vykonanie.

19.      Navyše v prípade, ak by Súdny dvor nedospel k záveru, že uvedená kapitola je neplatná, žalobkyne vo veci samej tvrdia, že predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu napriek tomu prináleží určiť, že zákon z roku 2023 v každom prípade nerešpektuje všeobecné zásady právnej istoty, zákazu retroaktivity a proporcionality, ako ani články 16 a 17 Charty.

20.      Naopak žalovaní vo veci samej(8) tvrdia, že články 14 až 18 nariadenia 2022/1854, ktoré tvoria jeho kapitolu III, ako aj zákon z roku 2023, ktorý zabezpečuje jej vykonanie, sú v súlade s právom Únie.

21.      Za týchto okolností má predkladajúci vnútroštátny súd pochybnosti o platnosti kapitoly III tohto nariadenia, predovšetkým o tom, či sa jeho prijatie mohlo platne zakladať na článku 122 ods. 1 ZFEÚ a či sú ustanovenia tejto kapitoly v súlade so všeobecnými zásadami právnej istoty, zákazu retroaktivity a proporcionality, ako aj s článkami 16 a 17 Charty. Tento súd nastoľuje aj otázku súladu dočasného solidárneho príspevku zavedeného zákonom z roku 2023 s tými istými zásadami a článkami.

22.      Za týchto okolností High Court (Vyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Poskytuje článok 122 ZFEÚ platný právny základ pre [prijatie kapitoly] III nariadenia [2022/1854]? Ak nie, je [táto] kapitola III neplatná z dôvodu, že [toto] nariadenie

a)      bolo prijaté na neplatnom právnom základe alebo

b)      nie je v súlade s požiadavkami článku 122 ZFEÚ alebo

c)      je v rozpore s ustanoveniami ZEÚ o zásade prenesenia právomoci alebo

d)      je v rozpore s požiadavkou jednomyseľnosti pri hlasovaní v Rade EÚ o prijatí opatrení týkajúcich sa priameho zdaňovania a/alebo daňových opatrení?

2.      Je kapitola III [nariadenia 2022/1854], a najmä jej články 14 a 15, tým, že sa v nej uvádza, že dočasný solidárny príspevok, ktorý sa v nej stanovuje, sa uplatňuje na finančné roky 2022 alebo 2023, v rozpore so všeobecnými zásadami právnej istoty alebo zákazu retroaktivity, alebo [aj] zásadou proporcionality, čo vedie k neplatnosti [tejto] kapitoly III alebo konkrétne jej článkov 14 a/alebo 15?

3.      Je kapitola III nariadenia [2022/1854], a najmä jej články 14 alebo 15, tým, že sa v nej zavádza dočasný solidárny príspevok, neplatná z dôvodu zasahovania do práv žalobkýň zaručených podľa článku 16 alebo 17 [Charty]?

4.      V prípade, že je vnútroštátny súd požiadaný, aby rozhodol o tom, či je zákon [z roku 2023] nezlučiteľný so všeobecnými zásadami právnej istoty alebo zákazu retroaktivity stanovenými v práve Únie, pretože sa ním zavádza dočasný solidárny príspevok na roky 2022 a 2023 s odkazom na vymedzenie ‚zdaňovacieho obdobia‘ (vymedzeného v článku 2 zákona ako ‚obdobie 12 mesiacov, ktoré sa začína v každom z rokov 2022 a 2023 1. januára‘), aké sú relevantné faktory pre posúdenie platnosti zákona z roku 2023 v súvislosti s vyššie uvedenými zásadami práva EÚ a aká je relevantnosť (ak vôbec nejaká) nasledujúcich faktorov (s ohľadom na to, že tieto skutočnosti musí ešte určiť predkladajúci vnútroštátny súd)?

a)      skutočnosť, že [nariadenie 2022/1854] bolo zverejnené 7. októbra 2022 a nadobudlo účinnosť nasledujúci deň,

b)      skutočnosť, že v čase nadobudnutia účinnosti [nariadenia 2022/1854] sa rok 2022 ešte neskončil a rok 2023 sa ešte nezačal,

c)      skutočnosť, že niektoré (ale nie všetky) operácie, z ktorých žalobkyne dosahovali zisk v roku 2022, boli v čase, keď [toto] nariadenie nadobudlo účinnosť, dokončené,

d)      skutočnosť, že v [nariadení 2022/1854] sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli dočasný solidárny príspevok alebo rovnocenné opatrenia na roky 2022 a/alebo 2023,

e)      skutočnosť, že zákon bol podpísaný 17. júla 2023 a začal sa uplatňovať 2. augusta 2023,

f)      skutočnosť, že zákonom z roku 2023 sa ukladá len občianskoprávna zodpovednosť,

g)      skutočnosť, že Írsko má podľa [nariadenia 2022/1854] jasné záväzky,

h)      odôvodnenie, ktoré uviedlo Írsko pre svoje vymedzenie ‚zdaňovacieho obdobia‘,

i)      skutočnosť, že spoločnosť príbuzná so žalobkyňami po prijatí [nariadenia 2022/1854] a po oznámení opatrení írskej vlády na vykonanie dočasného solidárneho príspevku vyhlásila írskemu vnútroštátnemu orgánu presadzovania práva hospodárskej súťaže, že považuje zvýšenie svojho prevádzkového podielu v ložisku plynu Corrib za ‚atraktívnu investíciu‘, alebo

j)      iný faktor, a ak áno, aký?

5.      Keď žalobkyne tvrdia, že povinnosťou platiť dočasný solidárny príspevok boli porušené ich práva podľa článkov 16 a 17 [Charty] (alebo jedného z nich) alebo zásada proporcionality, a to aj tak, ako sa vymedzuje v odôvodneniach 54 a 55 nariadenia [2022/1854], konkrétne z dôvodu:

(1)      uloženia sadzby 75 % podľa článku 4 ods. 2 zákona z roku 2023 alebo

(2)      spôsobu, akým sa v zákone z roku 2023 upravilo zaobchádzanie so stratami v predchádzajúcich finančných rokoch,

aké faktory sú relevantné pre vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o tom, či je zákon z roku 2023 zlučiteľný s vyššie uvedenými ustanoveniami práva EÚ, aká relevantnosť (ak vôbec nejaká) by sa mala pripisovať nasledujúcim faktorom (s ohľadom na to, že tieto skutočnosti musí ešte určiť predkladajúci vnútroštátny súd):

a)      skutočnosť, že v Írsku aj iných členských štátoch dochádza k značnému nárastu cien energie,

b)      tvrdenie (žalovaných, ktoré ale žalobkyne spochybnili), že to spotrebiteľom a podnikom v Írsku spôsobilo ťažkosti, ktorých riešenie stálo žalovaných približne 4,5 miliardy eur použitých na pomoc spotrebiteľom a podnikom,

c)      tvrdenie (žalovaných, ktoré ale žalobkyne spochybnili), že žalobkyne dosiahli v rokoch 2022 a 2023 značné zisky z dôvodu všeobecného zvýšenia cien energie, a nie z dôvodu dodatočných investícií alebo zlepšenia efektívnosti a/alebo vývoja/zavádzania nových vlastností produktov, za ktoré by zákazníci platili vyššiu cenu,

d)      skutočnosť, že zisky presiahli 120 % priemerných ziskov v predchádzajúcich štyroch rokoch,

e)      skutočnosť, že v nariadení sa vyžaduje, aby členské štáty uložili na takéto zisky dočasný solidárny príspevok alebo rovnocenné opatrenia,

f)      skutočnosť, že v prípade, že členské štáty zavedú dočasný solidárny príspevok, v [nariadení 2022/1854] sa stanovuje minimálna sadzba 33 %, ale nie maximálna sadzba,

g)      skutočnosť, že Írsko stanovilo sadzbu 75 % (uplatniteľnú na časť ziskov presahujúcich 120 % priemerných ziskov v predchádzajúcich štyroch rokoch),

h)      skutočnosť, že žalobkyne zaplatili v rámci dočasného solidárneho príspevku za rok 2022 približne 99 miliónov eur,

i)      skutočnosť, že žalobkyne očakávajú, že v rámci dočasného solidárneho príspevku za rok 2023 zaplatia približne 40 miliónov eur,

j)      skutočnosť, že výnosy z dočasného solidárneho príspevku sa používajú na náklady na opatrenia, ktoré prijali žalovaní na pomoc spotrebiteľom a podnikom s vysokými cenami energie,

k)      skutočnosť, že normotvorca Únie a/alebo írsky zákonodarca považovali za vhodné, že spoločnosti, ktoré dosahujú nadštandardné zisky, by mali primerane prispievať na náklady, ktoré vznikli pri podpore spotrebiteľov a podnikov,

l)      skutočnosť, že žalobkyne tvrdia, že z dôvodu kumulovaných strát v predchádzajúcich finančných rokoch nečakali, že sa na ne bude na roky 2022 alebo 2023 vzťahovať daňová povinnosť v súlade s írskou daňou z príjmov právnických osôb (s ohľadom na to, že tak ako v prípade všetkých skutkových okolností a tvrdení, o ktorých sa výslovne neuviedlo, že pri nich existuje zhoda, vnútroštátny súd určí, či je toto tvrdenie a jeho opodstatnenosť preukázaná),

m)      skutočnosť, že v článku 16 ods. [2] [nariadenia 2022/1854] sa stanovuje, že ‚dočasný solidárny príspevok sa uplatňuje popri bežných daniach a odvodoch uplatniteľných podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu‘,

n)      skutočnosť, že v zákone z roku 2023 sa na účely stanovenia ziskov, na ktoré sa vzťahuje dočasný solidárny príspevok, nepovoľuje zohľadnenie strát v rokoch pred rokom 2018,

o)      skutočnosť, že spoločnosť príbuzná so žalobkyňami po prijatí [nariadenia 2022/1854] a po oznámení opatrení írskej vlády na vykonanie dočasného solidárneho príspevku vyhlásila írskemu vnútroštátnemu orgánu presadzovania práva hospodárskej súťaže, že považuje zvýšenie svojho prevádzkového podielu v ložisku plynu Corrib za ‚atraktívnu investíciu‘, alebo

p)      iný faktor, a ak áno, aký?“

23.      Písomné pripomienky predložili Súdnemu dvoru žalobkyne vo veci samej, žalovaní vo veci samej, belgická vláda, talianska vláda, ako aj Rada Európskej únie a Európska komisia. Tí istí účastníci konania, ako aj nemecká vláda predniesli aj ústne pripomienky na pojednávaní spoločnom s vecami Acea Produzione a i. (C‑153/25), ako aj Varo Energy Belgium a i. (C‑358/24), ktoré sa konalo 9. júna 2026.

IV.    Analýza

A.      O prvej prejudiciálnej otázke

1.      O prípustnosti

24.      Skôr ako pristúpim k analýze prvej prejudiciálnej otázky, treba rozhodnúť o námietke neprípustnosti vznesenej talianskou vládou, ktorá v podstate tvrdí, že táto otázka je neprípustná z dôvodu, že jej preskúmanie je irelevantné pre výsledok sporu vo veci samej, keďže prípadná neplatnosť kapitoly III nariadenia 2022/1854 naň nemá žiadny vplyv, pretože členské štáty majú podľa svojho vnútroštátneho práva v každom prípade naďalej právomoc zaviesť taký príspevok, aký upravuje zákon z roku 2023.

25.      V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora prináleží v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zavedenej v článku 267 ZFEÚ výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý musí niesť zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré bude vydané, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. V dôsledku toho, ak sa položené otázky týkajú platnosti alebo výkladu normy práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. Z toho vyplýva, že k otázkam týkajúcim sa práva Únie sa viaže prezumpcia relevantnosti a že Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad alebo posúdenie platnosti právnej normy Únie nijako nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sú mu položené(9).

26.      V tomto prípade žalobkyne vo veci samej napádajú konkrétne platnosť kapitoly III nariadenia 2022/1854, ktorou sa zavádza dočasný solidárny príspevok a na základe ktorej bol prijatý zákon z roku 2023, aby v írskom právnom poriadku vykonal povinnosti, ktoré z nej vyplývajú. Otázku platnosti tejto kapitoly tak, ako ju položil predkladajúci vnútroštátny súd, preto nemožno považovať za zjavne nesúvisiacu s predmetom sporu vo veci samej. Naopak, keďže predmetom úpravy tohto zákona je práve vykonanie ustanovení tejto kapitoly, má posúdenie jej platnosti priamu súvislosť so sporom, ktorý prejednáva tento súd.(10) Okrem toho okolnosť, že Írsko má vlastnú daňovú právomoc, ktorá mu umožňuje, aby podľa svojho vnútroštátneho práva prijalo také opatrenia, ako je dotknutý príspevok, je irelevantná.

27.      Za týchto okolností treba konštatovať, že položená otázka sa týka platnosti ustanovení práva Únie, nie je hypotetická a jej preskúmanie môže poskytnúť tomuto súdu informácie potrebné na rozhodnutie. V dôsledku toho sa domnievam, že prvá prejudiciálna otázka je prípustná.

2.      O veci samej

28.      Prvá prejudiciálna otázka bola v podstate položená s cieľom určiť, či článok 122 ods. 1 ZFEÚ predstavuje platný právny základ na prijatie ustanovení kapitoly III nariadenia 2022/1854. Predkladajúci vnútroštátny súd sa konkrétnejšie pýta, či tieto ustanovenia môžu byť neplatné z dôvodu (i) voľby nevhodného právneho základu, (ii) ich nezlučiteľnosti s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 122 ZFEÚ, (iii) porušenia zásady prenesenia právomocí alebo (iv) nerešpektovania požiadavky jednomyseľného hlasovania v Rade pri prijatí opatrení týkajúcich sa priameho zdaňovania a/alebo daňových opatrení.

a)      O voľbe právneho základu a dodržaní požiadaviek vyplývajúcich z článku 122 ods. 1 ZFEÚ

29.      Na úvod pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry musí voľba právneho základu aktu Únie vychádzať z objektívnych skutočností, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania, medzi ktoré patrí cieľ a obsah tohto aktu.(11) Okrem toho, pokiaľ v Zmluvách existuje špecifickejšie ustanovenie, ktoré môže predstavovať právny základ aktu Únie, potom musí byť tento akt založený na tomto ustanovení. Napokon, ak preskúmanie takého aktu preukáže, že tento akt sleduje viacero cieľov alebo že obsahuje viacero zložiek, a ak jeden z týchto cieľov alebo jedna z týchto zložiek je identifikovateľná ako hlavná alebo prevažujúca, kým ostatné sú len vedľajšie alebo majú mimoriadne obmedzený rozsah, právny základ na prijatie tohto aktu sa musí určiť v súlade s týmto hlavným cieľom alebo zložkou.(12)

30.      Podľa článku 122 ods. 1 ZFEÚ „bez toho, aby boli dotknuté iné postupy ustanovené v zmluvách, môže Rada na návrh Komisie v duchu solidarity medzi členskými štátmi rozhodnúť o vhodných opatreniach z hľadiska hospodárskej situácie, a to predovšetkým, ak sa vyskytnú vážne ťažkosti v dodávke určitých produktov najmä v oblasti energetiky“.

31.      Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že jeho použitie ako právneho základu právneho aktu Únie závisí od splnenia viacerých podmienok. S prihliadnutím na všetky tieto podmienky, ktoré budú preskúmané nižšie, treba v tomto prípade určiť, či článok 122 ods. 1 ZFEÚ mohol predstavovať vhodný právny základ na prijatie nariadenia 2022/1854 ako celku, a predovšetkým jeho kapitoly III, a to najmä vzhľadom na jeho účel a obsah.

32.      V prvom rade zo znenia a štruktúry článku 122 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, že toto ustanovenie sa má uplatňovať v osobitných núdzových alebo výnimočných situáciách hospodárskej povahy. Opatrenia prijaté na základe uvedeného ustanovenia, ktoré sa nachádza v kapitole 1 hlavy VIII ZFEÚ, musia mať za cieľ nápravu situácie hospodárskej povahy. Navyše, hoci sa v uvedenom ustanovení výslovne spomínajú „vážne ťažkosti“ v dodávke určitých produktov najmä v oblasti energetiky, použitie výrazu „predovšetkým“ znamená, že ide o príklad, a nie jedinú núdzovú situáciu, ktorá môže patriť do jeho pôsobnosti.(13)

33.      V tomto prípade sa mi táto podmienka javí a priori splnená. Ako totiž vyplýva z článku 1 nariadenia 2022/1854 v spojení najmä s jeho odôvodnením 6, predmetom jeho úpravy je „stanov[iť] núdzový zásah, ktorým sa majú prostredníctvom výnimočných, cielených a časovo obmedzených opatrení zmierniť účinky vysokých cien energie“, a to aj prostredníctvom dočasného solidárneho príspevku upraveného v článku 14 tohto nariadenia.(14) Uvedené nariadenie tak má riešiť situáciu, ktorá mala v čase jeho prijatia núdzovú a zároveň výnimočnú povahu súvisiacu s existenciou „vážnych ťažkostí v dodávke určitých produktov najmä v oblasti energetiky“. Ide teda presne o prípad, o ktorom sa výslovne uvažuje v článku 122 ods. 1 ZFEÚ. Ťažkosti v zásobovaní sa zo svojej podstaty nemôžu obmedzovať iba na priame zásobovanie členských štátov, ale zahŕňajú aj zásobovanie spotrebiteľov, podnikov a jednotlivcov energetickými výrobkami. Ak by sa totiž kapacita zásobovania týkala iba členských štátov, hoci spotrebitelia by pre neprimerane vysoké ceny vyplývajúce z výnimočných okolností nemohli mať široký prístup k týmto výrobkom, bolo by ustanovenie úplne bezpredmetné.

34.      Okrem toho vyššie uvedené ciele, a to zaručiť bezpečnosť dodávok elektriny, zmierniť nárast cien energie, ktorý má negatívny vplyv na hospodárstvo a prispieť k cenovej dostupnosti energie pre všetky členské štáty, preukazujú predovšetkým hospodársku povahu nariadenia 2022/1854(15). V tejto súvislosti aj solidárny príspevok upravený v kapitole III tohto nariadenia sleduje cieľ hospodárskej povahy, ktorým je „zmiernenie priamych hospodárskych účinkov prudko rastúcich cien energie na rozpočty orgánov verejnej moci, koncových odberateľov a podnikov v celej Únii“(16).

35.      V druhom rade hoci táto podmienka výslovne nevyplýva zo znenia článku 122 ods. 1 ZFEÚ, opatrenia prijaté na základe tohto ustanovenia musia mať dočasnú povahu. Táto požiadavka vyplýva zo samotného predmetu tohto článku, ktorý umožňuje Rade prijímať opatrenia nevyhnutné na riešenie núdzovej situácie. Takéto opatrenia sa teda nemajú uplatňovať trvalo, ale iba počas krízovej situácie, ktorú majú napraviť, prinajmenšom do jej skončenia. Inak by uvedený článok mohol zasiahnuť do hmotnoprávnych základov stanovených Zmluvami, a tak porušiť svoje vlastné úvodné ustanovenie, ktoré podmieňuje jeho uplatnenie dodržaním „iných postupov ustanovených v Zmluvách“. Použitie článku 122 ods. 1 ZFEÚ preto nemôže ohroziť použitie iných právnych základov stanovených Zmluvami, ani umožniť ich obídenie v situáciách, ku ktorým dochádza „bežne“.(17)

36.      V tomto prípade je splnená aj táto podmienka. Opatrenia zavedené nariadením 2022/1854 sú jednak v súlade s jeho článkom 1 „časovo obmedzené“, pričom článok 22 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje, že toto nariadenie sa uplatňuje do 31. decembra 2023. Okrem toho, pokiaľ ide o dočasný solidárny príspevok, jeho dočasná povaha vyplýva zo samotného názvu článku 14 uvedeného nariadenia, ktorý ho kvalifikuje ako „dočasný solidárny príspevok“.  V článku 18 toho istého nariadenia sa navyše spresňuje, že tento príspevok má „dočasnú povahu“ a uplatňuje sa len na nadmerné zisky dosiahnuté vo finančných rokoch uvedených v článku 15, teda v rokoch 2022 a 2023.

37.      V treťom rade z článku 122 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, že opatrenia prijaté na jeho základe musia byť „vhodné z hľadiska hospodárskej situácie“. Táto požiadavka je výrazom zásady proporcionality, ktorá vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie boli spôsobilé dosiahnuť sledované legitímne ciele a neprekračovali hranice toho, čo je nevyhnuté na ich dosiahnutie. Ak teda existuje možnosť výberu medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné použiť opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce. V tejto súvislosti pripomínam, že Súdny dvor priznal normotvorcovi Únie širokú mieru voľnej úvahy v takých oblastiach, ako je oblasť v tomto prípade, kde si jeho konanie vyžaduje výber politickej, ako aj hospodárskej alebo sociálnej povahy, a kde má povinnosť vykonať komplexné posúdenie. V takomto kontexte sa súdne preskúmanie dodržania zásady proporcionality obmedzuje na preskúmanie zjavne nevhodnej povahy daného opatrenia vzhľadom na sledovaný cieľ, lebo zákonnosť takéhoto opatrenia môže ovplyvniť len takáto povaha.(18)

38.      V tomto prípade sa, pokiaľ ide konkrétne o dočasný solidárny príspevok, domnievam, že tento príspevok je spôsobilý dosiahnuť cieľ sledovaný normotvorcom Únie, ktorým je zmierniť účinky energetickej krízy. Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne vo veci samej, nemá totiž tento príspevok iba vytvoriť dodatočné rozpočtové príjmy pre členské štáty, ale má tiež financovať opatrenia určené na zmiernenie účinkov tejto energetickej krízy tým, že ukladá povinnosť prispievať podnikom v odvetví, ktoré v dôsledku tejto krízy dosiahli zisky, kvalifikované ako „nadmerné“, teda zisky, ktoré by nedosiahli „za normálnych okolností“.(19) V tejto súvislosti zdôrazňujem, že hoci členské štáty majú širokú mieru voľnej úvahy pri spôsoboch vykonania uvedeného príspevku, článok 17 nariadenia 2022/1854 stanovuje, že jeho výnos „použijú“ na niektorý z účelov priamo súvisiacich s účinkami energetickej krízy, ktoré sú vymenované v tomto článku.

39.      Okrem toho sa domnievam, že dočasný solidárny príspevok možno považovať za nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorým je zmierniť škodlivé účinky energetickej krízy pre domácnosti a podniky v celej Únii pri súčasnom zachovaní integrity a riadneho fungovania vnútorného trhu s energiou, vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má v tomto prípade normotvorca Únie, ako bolo vysvetlené v bode 37 vyššie. Navyše charakteristické znaky tohto príspevku, definované v článkoch 15 a 16 nariadenia 2022/1854, umožňujú domnievať sa, že tento príspevok neprekračuje to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa. Uvedený príspevok sa totiž týka iba časti tzv. „nadmerných“ ziskov dotknutých podnikov, čím zaručuje, že časť ziskovej marže, ktorá nevyplýva z vývoja trhov v dôsledku vojny, môže zostať dotknutým podnikom a stálym prevádzkarňam, aby im umožnila uskutočniť budúce investície alebo si zabezpečiť finančnú stabilitu.(20)

40.      V štvrtom a poslednom rade článok 122 ods. 1 ZFEÚ stanovuje, že Rada musí rozhodovať o prijímaných opatreniach „v duchu solidarity medzi členskými štátmi“. Táto požiadavka je osobitným výrazom zásady solidarity, ktorá patrí medzi základné zásady práva Únie, na ktorú odkazuje viacero ustanovení Zmluvy o FEÚ a ktorá je základom celého právneho systému Únie.(21) Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že táto zásada je kritériom preskúmania zákonnosti opatrení prijatých inštitúciami Únie a že zahŕňa práva a povinnosti tak Únie, ako aj členských štátov. Únia má teda povinnosť solidarity vo vzťahu k členským štátom a členské štáty majú povinnosť solidarity medzi sebou navzájom a vo vzťahu k spoločnému záujmu Únie a politík, ktoré sleduje. Dodržanie uvedenej zásady si preto vyžaduje vyváženie prítomných záujmov so zreteľom na osobitné záujmy tak v členských štátoch, ako aj záujmy celej Únie.(22)

41.      Domnievam sa, že tieto zásady, ktoré Súdny dvor vyvodil v kontexte energetickej politiky Únie(23), možno uplatniť aj na požiadavku solidarity upravenú v článku 122 ods. 1 ZFEÚ.(24) V tomto prípade ma viacero skutočností vedie k záveru, že opatrenia prijaté podľa kapitoly III nariadenia 2022/1854 skutočne rešpektujú túto požiadavku. V tomto nariadení sa totiž viackrát odkazuje na „ducha solidarity“ na odôvodnenie koordinovaného úsilia všetkých členských štátov s cieľom zmieniť účinky vysokých cien energie a zabezpečiť, aby súčasná kríza neviedla k trvalým škodám pre spotrebiteľov(25) a hospodárstvo, a aby sa súčasne zabránilo ďalšej nerovnováhe a fragmentácii vnútorného trhu a zachovala udržateľnosť verejných financií.(26)

42.      Z toho vyplýva, že nariadenie 2022/1854, a predovšetkým jeho kapitola III, bolo jasne prijaté v duchu solidarity medzi členskými štátmi.

43.      Vzhľadom na uvedené si myslím, že nariadenie 2022/1854 ako celok, a predovšetkým jeho kapitola III, bolo platne prijaté na základe článku 122 ods. 1 ZFEÚ a pri dodržaní podmienok, ktoré toto ustanovenie upravuje na prijatie opatrení na jeho základe.

b)      O dodržaní zásady prenesenia právomocí a požiadavky jednomyseľného hlasovania v Rade

44.      Žalobkyne vo veci samej tvrdia, že dočasný solidárny príspevok nemohol byť v žiadnom prípade platne prijatý na základe článku 122 ods. 1 ZFEÚ vzhľadom na jeho daňovú povahu. Tvrdia jednak, že takéto opatrenie predstavuje priamu daň, takže jeho prijatie normotvorcom Únie porušovalo zásadu prenesenia právomocí Únie a jednak, že aj keby Únia mala právomoc na zavedenie takejto dane, mohla by sa táto daň zakladať iba na niektorom z osobitných právnych základov stanovených Zmluvou o FEÚ v daňovej oblasti, ktoré si vyžadujú jednomyseľné hlasovanie v Rade.

45.      V tejto súvislosti sa domnievam, že keďže je preukázané, že nariadenie 2022/1854 spĺňa podmienky uplatnenia článku 122 ods. 1 ZFEÚ, nemá význam skúmať, či toto nariadenie alebo niektoré z opatrení, ktoré stanovuje, mohlo byť prijaté aj na inom právnom základe, na ktorý sa vzťahujú odlišné pravidlá hlasovania. Článok 122 ods. 1 ZFEÚ predstavuje totiž osobitný právny základ, ktorého použitie nemožno vylúčiť iba z dôvodu, že bolo možné použiť aj iné všeobecnejšie právne základy.(27)

46.      Pre úplnosť však podotýkam, že si myslím, že možno ťažko popierať, že dočasný solidárny príspevok stanovený nariadením 2022/1854, ktorý spočíva v odvádzaní príspevku z „nadmerných“ ziskov dotknutých podnikov, má „daňovú povahu“. Napriek tomu však nevidím žiadny dôvod pochybovať o tom, že takéto opatrenie môže byť prijaté na základe článku 122 ods. 1 ZFEÚ.

47.      Po prvé totiž toto ustanovenie neupravuje žiadne vyňatie daňových opatrení zo svojej pôsobnosti. Ani jeho znenie, ani jeho účel neumožňujú odôvodniť všeobecné vylúčenie takýchto opatrení z pôsobnosti článku 122 ods. 1 ZFEÚ. Ak majú Zmluvy vylúčiť daňové opatrenia z pôsobnosti určitého právneho základu, je to v nich stanovené výslovne.(28)

48.      Po druhé nie je sporné, že normotvorca Únie môže prijať opatrenia daňovej povahy bez porušenia zásady prenesenia právomocí, zakotvenej najmä v článku 5 ods. 1 ZEÚ. Únia má totiž právomoci v daňovej oblasti a už ich vykonala, najmä na základe článku 115 ZFEÚ,(29) ale aj článku 192 ods. 2 prvého pododseku písm. a) a článku 194 ods. 3 ZFEÚ. Z toho vyplýva, že hoci priame dane patria hlavne do právomoci členských štátov, Únia nie je v tejto oblasti úplne zbavená právomoci, pokiaľ koná v medziach právneho základu stanoveného Zmluvami.

49.      Po tretie, pokiaľ ide o otázku, či možno daňové opatrenie prijať iba na základe niektorého z osobitých právnych základov stanovených Zmluvou o FEÚ v daňovej oblasti, na ktorý sa vzťahuje pravidlo jednomyseľného hlasovania v Rade, na úvod zdôrazňujem, že vo vzťahu k bývalému článku 103 EHS Súdny dvor uznal, že tento článok mohol umožňovať odchýliť sa od pravidiel Zmluvy, ktoré by za bežných okolností predstavovali relevantný právny základ.(30) Domnievam sa, že túto judikatúru možno ľahko použiť v prípade článku 122 ods. 1 ZFEÚ, ktorý oprávňuje Radu, aby v situáciách výnimočnej hospodárskej krízy prijímala vhodné a dočasné opatrenia nevyhnutné na jej riešenie. V tomto prípade nie je hlavným cieľom kapitoly III nariadenia 2022/1854 harmonizovať daňovú politiku členských štátov alebo vymedziť jej rámec, ale najmä prostredníctvom dočasného solidárneho príspevku prispieť k náprave účinkov energetickej krízy. Z tohto dôvodu a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora citovanou v bode 29 vyššie treba určiť vhodný právny základ na prijatie týchto opatrení s prihliadnutím na tento cieľ. V tomto zmysle sa dočasný solidárny príspevok značne odlišuje od bežného daňového opatrenia, ktorého cieľom je napríklad natrvalo harmonizovať pravidlá zdaňovania ziskov.

50.      Okolnosť, že tento príspevok má daňovú povahu, teda nemožno posudzovať izolovane, ale treba ju posúdiť v širšom kontexte všetkých núdzových intervenčných opatrení zavedených nariadením 2022/1854 na riešenie konkrétnej a dočasnej krízy. V každom prípade, aj keby uvedený príspevok okrem cieľa nápravy účinkov energetickej krízy sledoval aj vlastný daňový cieľ, bol by tento cieľ vedľajší vo vzťahu k cieľu sledovanému týmto nariadením. Z judikatúry pripomenutej v bode 29 vyššie však vyplýva, že keď akt Únie sleduje dvojaký účel alebo obsahuje dve zložky, a keď je jeden alebo jedna z nich identifikovateľná ako hlavná alebo prevažujúca, kým druhá je len vedľajšia, musí sa tento akt zakladať na jedinom právnom základe, a to na tom, ktorý vyžaduje hlavný alebo prevažujúci účel alebo zložka.

51.      Po štvrté v tejto súvislosti uvádzam, že túto analýzu potvrdzuje aj nevyhnutnosť zachovať potrebný účinok článku 122 ods. 1 ZFEÚ. Hoci sa totiž toto ustanovenie uplatňuje „bez toho, aby boli dotknuté iné postupy ustanovené v zmluvách“, nebráni to jeho uplatneniu v prípade, keď by zvažované opatrenie mohlo byť za bežných okolností prijaté na inom právnom základe. Takýto výklad by totiž zbavoval článok 122 ods. 1 ZFEÚ podstatnej časti jeho potrebného účinku.(31)

52.      Po piate, pokiaľ ide o pravidlá hlasovania, uvádzam, že na opatrenia prijaté na základe článku 122 ods. 1 ZFEÚ sa vzťahuje pravidlo kvalifikovanej väčšiny v Rade. V tejto súvislosti už Súdny dvor rozhodol, že nie postupy definujú právny základ aktu, ale právny základ aktu určuje postupy, ktoré treba dodržať pri jeho prijatí.(32) V dôsledku toho, hoci dočasný solidárny príspevok posudzovaný samostatne možno kvalifikovať ako opatrenie daňovej povahy, táto okolnosť nemôže spochybniť záver, že článok 122 ods. 1 ZFEÚ je vhodným právnym základom nariadenia 2022/1854, vrátane dočasného solidárneho príspevku. Súdny dvor už totiž rozhodol, že na účely posúdenia nie je relevantné, či by sa na čisto vedľajšiu zložku, posudzovanú samostatne, vzťahovala požiadavka jednomyseľnosti.(33) Navyše článok 122 ods. 1 ZFEÚ má práve umožniť Rade, aby konala rýchlo v prípade, keď si to vyžadujú núdzové situácie, čo sa nezlučuje s požiadavkou jednomyseľného hlasovania.

53.      Vzhľadom na tieto úvahy navrhujem dospieť k záveru, že keďže nariadenie 2022/1854 bolo platne prijaté na základe článku 122 ods. 1 ZFEÚ, bolo prijaté tiež v medziach právomoci prenesených na Úniu a v súlade s postupom stanoveným týmto ustanovením, ktorý si nevyžaduje jednomyseľnosť.

54.      Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že na prvú otázku treba odpovedať tak, že nariadenie 2022/1854, vrátane jeho kapitoly III, bolo platne prijaté na základe článku 122 ods. 1 ZFEÚ a pri dodržaní podmienok, ktorými toto ustanovenie podmieňuje prijatie opatrení na tomto základe, a teda v medziach právomocí prenesených na Úniu a v súlade s postupom stanoveným uvedeným ustanovením.

B.      O druhej prejudiciálnej otázke

55.      Vo svojej druhej otázke sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či je kapitola III nariadenia 2022/1854, a predovšetkým jej články 14 a 15, neplatná z dôvodu, že nerešpektuje všeobecné zásady právnej istoty, zákazu retroaktivity aktov Únie a proporcionality.(34)

56.      Pokiaľ ide v prvom rade o zásadu zákazu retroaktivity, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že táto zásada vyplýva zo zásady právnej istoty, ktorá zabraňuje tomu, aby sa nové právne pravidlo uplatňovalo spätne, teda na situáciu, ktorá nastala pred nadobudnutím jeho účinnosti.(35) Naproti tomu sa nové právne pravidlo uplatňuje okamžite na budúce účinky situácie, ktorá vznikla počas účinnosti predchádzajúceho zákona, ako aj na nové právne situácie. Niečo iné môže s výhradou zásady zákazu retroaktivity platiť vtedy, keď nové pravidlo sprevádzajú osobitné ustanovenia, ktoré osobitným spôsobom určujú podmienky jeho časovej pôsobnosti.(36) Okrem toho, hoci zásada právnej istoty vo všeobecnosti bráni tomu, aby bol začiatok časovej pôsobnosti aktu Únie stanovený na deň, ktorý predchádza jeho uverejneniu, výnimočne to môže byť aj inak, ak si to vyžaduje všeobecný záujem a ak je náležite rešpektovaná legitímna dôvera dotknutých subjektov.(37)

57.      Po tomto spresnení uvádzam, že v súlade s článkom 22 ods. 1 nariadenia 2022/1854 toto nariadenie nadobudlo účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, teda 8. októbra 2022.

58.      Pokiaľ ide konkrétnejšie o prípadne retroaktívnu povahu kapitoly III tohto nariadenia, treba uviesť, že jeho článok 18 stanovuje, že dočasný solidárny príspevok sa uplatňuje na nadmerné zisky dosiahnuté vo finančných rokoch uvedených v článku 15 uvedeného nariadenia, teda v rokoch 2022 a/alebo 2023.(38)

59.      V tejto súvislosti sa domnievam, že okolnosť, že táto kapitola III nadobudla účinnosť pred koncom finančného roka 2022 môže vylučovať retroaktívnu povahu dočasného solidárneho príspevku.

60.      Ako som uviedol v bode 56 vyššie, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že nové právne pravidlo sa v zásade uplatňuje okamžite na budúce účinky situácie, ktoré vznikla počas účinnosti predchádzajúceho zákona, ako aj na nové právne situácie. Tak je to podľa môjho názoru v tomto prípade. Uplatňovanie nového odvodu zo ziskov podnikov, prijatého počas finančného roka, nemožno totiž považovať za úpravu situácie, ktorá nastala pred nadobudnutím jeho účinnosti, keďže daňový režim, ktorý sa uplatňuje na tieto zisky, možno určiť až na konci tohto roka, keď sú tieto zisky v plnom rozsahu realizované.

61.      Navyše pripomínam, že dočasný solidárny príspevok zavedený nariadením 2022/1854 predstavuje výnimočný ad hoc odvod, ktorý ako taký nemá za cieľ odchýliť sa od existujúcej právnej úpravy alebo ju meniť, takže nemôže mať vplyv na situáciu, ktorá už nastala, na ktorú by sa mohli odvolávať dotknuté podniky.

62.      Vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti sa domnievam, že možnosť členských štátov uplatňovať dočasný solidárny príspevok na finančný rok 2022 nie je v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity aktov Únie.

63.      Pokiaľ ide v druhom rade o zásadu právnej istoty, pripomínam, že táto zásada, z ktorej logicky vyplýva aj zásada ochrany legitímnej dôvery, si vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné a presné, a aby ich uplatňovanie bolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné, najmä ak môžu mať nepriaznivé dôsledky. Táto zásada si najmä vyžaduje, aby právna úprava umožnila dotknutým osobám presne poznať rozsah povinností, ktoré im ukladá, a aby tieto osoby mohli jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať.(39) Tieto požiadavky však nemožno chápať tak, že bránia tomu, aby normotvorca Únie v norme, ktorú prijíma, použil abstraktný právny pojem. To sa zdá byť samozrejmé, keďže nie je možné vopred presne a konkrétne určiť všetky situácie, ktoré môžu nastať. Zásada právnej istoty nezahŕňa ani povinnosť zachovať právny poriadok nezmenený v priebehu času, keďže normotvorca Únie je v rámci svojej voľnej úvahy naďalej oprávnený zmeniť existujúcu legislatívnu situáciu.(40)

64.      Pokiaľ ide o zásadu ochrany legitímnej dôvery, právo odvolávať sa na túto zásadu predpokladá, že dotknutej osobe boli príslušnými orgánmi Únie poskytnuté konkrétne, bezpodmienečné a zhodujúce sa uistenia, ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Naopak, nikto sa nemôže odvolávať na porušenie tejto zásady, pokiaľ neexistujú presné uistenia, ktoré mu poskytol správny orgán. Hospodársky subjekt nemôže ani legitímne očakávať, že normotvorca Únie neurobí vôbec žiadnu zmenu existujúcej situácie.(41)

65.      Z dôvodov, ktoré vysvetlím v nasledujúcich bodoch týchto návrhov, som dospel k záveru, že nemožno preukázať nijaké porušenie týchto zásad článkami 14 a 15 nariadenia 2022/1854.

66.      Na jednej strane, pokiaľ ide o zásadu právnej istoty, uvádzam, že vyššie uvedené ustanovenia dostatočne jasne a presne vymedzujú tak pôsobnosť dočasného solidárneho príspevku, ako aj pravidlá jeho uplatňovania.(42) Umožňujú teda dotknutým výrobcom s dostatočnou presnosťou určiť rozsah ich povinností v súlade s judikatúrou Súdneho dvora uvedenou v bode 63 vyššie. Okrem toho, keďže podľa tejto judikatúry zásada právnej istoty neznamená zachovanie právneho poriadku v nezmenenej podobe, normotvorcovi Únie nemožno vytýkať, že v núdzovej situácii prijal výnimočné opatrenia na riešenie energetickej krízy.(43)

67.      Na druhej strane, pokiaľ ide o zásadu ochrany legitímnej dôvery, treba uviesť, že ani jedna zo žalobkýň vo veci samej netvrdí, že normotvorca Únie poskytol konkrétne, bezpodmienečné a zhodujúce sa uistenia v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 64 vyššie, pokiaľ ide o zachovanie nadmerných ziskov dosiahnutých v dôsledku mimoriadnych okolností počas energetickej krízy.(44) Okrem toho dotknuté spoločnosti nemohli legitímne očakávať dosiahnutie takýchto výnimočných ziskov, keďže normotvorca Únie zasiahol rýchlo, aby prijal núdzové opatrenia v reakcii na nepredvídateľný nárast cien plynu.(45) Obozretný a informovaný hospodársky subjekt totiž mal počítať s takýmto zásahom vzhľadom na mimoriadnosť situácie a jej významný vplyv nielen na trh s energiou, ale aj na hospodárstvo ako celok. Rovnako sa takéto očakávanie nemôže zakladať na dosiahnutí ziskov vyplývajúcich z mimoriadnych okolností, ktoré takýto subjekt v čase, keď sa rozhodol investovať, nemohol očakávať.(46)

68.      Z toho vyplýva, že ani zásadu právnej istoty, ani zásadu ochrany legitímnej dôvery nemožno vykladať tak, že bránia akémukoľvek zásahu orgánov verejnej moci určenému na nápravu zlyhania trhu, najmä ak má tento zásah núdzovú povahu v reakcii na výnimočnú, a teda zo svojej podstaty nepredvídateľnú udalosť. Dotknuté podniky sa navyše nemôžu legitímne odvolávať na zachovanie existujúcej právnej alebo hospodárskej situácie, keďže táto situácia sa môže zmeniť v rámci výkonu voľnej úvahy, ktorú majú príslušné orgány Únie.

69.      Pokiaľ ide v treťom a poslednom rade o zásadu proporcionality, ktorá je rovnako spomenutá v druhej prejudiciálnej otázke, z rovnakých dôvodov, ako sú vysvetlené v bode 39, ako aj v bodoch 81 až 84 týchto návrhov, si myslím, že články 14 a 15 nariadenia 2022/1854 túto zásadu neporušujú.

70.      Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že na druhú otázku treba odpovedať tak, že kapitola III nariadenia 2022/1854, a predovšetkým jej články 14 a 15, neporušujú všeobecné zásady právnej istoty, zákazu retroaktivity aktov Únie a proporcionality.

C.      O tretej prejudiciálnej otázke

71.      Treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či je kapitola III nariadenia 2022/1854, a predovšetkým jej články 14 a 15, neplatná z dôvodu, že porušuje články 16 a 17 Charty.

72.      Na úvod treba uviesť, že otázka platnosti núdzových opatrení zavedených nariadením 2022/1854 vzhľadom na články 16 a 17 Charty už bola v centre záujmu vo veci 2Valorise Ham a i., v ktorej som 16. júla 2026 predniesol návrhy. Hoci na rozdiel od uvedenej veci sa prejednávaná vec netýka mechanizmu zastropovania príjmov určitých výrobcov elektriny(47), ale dočasného solidárneho príspevku, tieto dve opatrenia sú napriek tomu súčasťou rovnakého kontextu núdzovej situácie súvisiacej s energetickou krízou, zakladajú sa na spoločnej logike prerozdelenia mimoriadnych ziskov dosahovaných v tomto kontexte a sledujú podobný cieľ, ktorým je napraviť účinky tejto krízy.(48)

73.      Pokiaľ ide v prvom rade o článok 17 Charty, pripomínam, že tento článok zaručuje vlastnícke právo. Podľa prvej vety jeho odseku 1 má každý právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa ochrana priznaná v tomto ustanovení netýka jednoduchých záujmov alebo príležitostí obchodnej povahy, ktorých neistá povaha je vlastná samotnej podstate hospodárskych činností, ale týka sa majetkových práv, z ktorých podľa právneho poriadku vyplýva nadobudnuté právne postavenie, ktoré umožňuje ich nositeľovi nezávislý výkon týchto práv na jeho vlastný účet.(49) Ako už Súdny dvor rozhodol, v súlade s článkom 52 ods. 3 Charty, ktorý stanovuje úroveň minimálnej ochrany, sa pojem „majetok“ má podobne ako v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúcej sa článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 (podpísaného v Paríži 20. marca 1952) k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (podpísanému v Ríme 4. novembra 1950) (ďalej len „EDĽP“), chápať tak, že sa môže vzťahovať tak na „skutočný majetok“, ako aj na „majetkové hodnoty“, vrátane pohľadávok, na základe ktorých môže dotknutá osoba tvrdiť, že má prinajmenšom „legitímne očakávanie“, že bude môcť skutočne využívať vlastnícke právo.(50) Súdny dvor však tiež uviedol, že z tejto judikatúry ESĽP vyplýva, že budúci príjem možno považovať za „majetok“, ktorý môže požívať ochranu podľa tohto článku, len ak už bol získaný, ak je predmetom istej pohľadávky, alebo ak existujú osobitné okolnosti, na základe ktorých by mohla dotknutá osoba nadobudnúť legitímnu dôveru, že získa majetkovú hodnotu.(51)

74.      Na úvod považujem za užitočné uviesť, že v tomto prípade nie je sporné, že „nadmerné“ zisky uvedené v článkoch 14 a 15 nariadenia 2022/1854 spĺňajú kritériá vyvodené vyššie uvedenou judikatúrou Súdneho dvora na to, aby boli kvalifikované ako „majetok“ v zmysle článku 17 Charty. Z tohto dôvodu patria do pôsobnosti tohto ustanovenia. Keďže totiž nie je sporné, že zisky podliehajúce dočasnému solidárnemu príspevku boli dotknutými výrobcami skutočne získané a boli od nich vybraté až neskôr, treba ich považovať za „majetok“ v zmysle tejto judikatúry nezávisle od ich mimoriadnej a neistej povahy.(52)

75.      Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vlastnícke právo zaručené v článku 17 Charty nie je absolútnou výsadou a jeho výkon môže podliehať obmedzeniam odôvodneným cieľmi všeobecného záujmu sledovanými Úniou.(53) V tejto súvislosti v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto Charte musí byť ustanovené zákonom, musí rešpektovať ich podstatu a za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality musí byť nevyhnutné a skutočne zodpovedať cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe ochrany práv a slobôd iných. Z judikatúry ESĽP tiež vyplýva, že zdanenie v zásade predstavuje zásah do práva zaručeného článkom 1 prvým odsekom dodatkového protokolu č. 1 k EDĽP, lebo zbavuje dotknutú osobu sumy, ktorú je povinná zaplatiť.(54) Z tejto judikatúry navyše vyplýva, že akýkoľvek zásah do vlastníckeho práva, a to aj zásah vyplývajúci z opatrenia, ktoré má zabezpečiť platbu daní, musí rešpektovať „spravodlivú rovnováhu“ medzi požiadavkami verejného záujmu spoločenstva a požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca.(55) Finančná povinnosť vyplývajúca z výberu daní alebo príspevkov teda môže zasahovať do vlastníckeho práva, ak dotknutej osobe alebo subjektu ukladá „nadmernú záťaž“ alebo „zásadne poškodzuje ich finančnú situáciu“.(56)

76.      Hoci je nesporné, že dočasný solidárny príspevok zavedený kapitolou III nariadenia 2022/1854 predstavuje zásah do vlastníckeho práva dotknutých výrobcov, zastávam názor, že podmienky, za ktorých možno tento zásah pripustiť, sú v prejednávanej veci splnené.

77.      Skôr ako pristúpim k analýze platnosti relevantných ustanovení tejto kapitoly z hľadiska článkov 16 a 17 Charty, pripomínam, že vzhľadom na hospodársky a sociálny kontext, v ktorom bol dočasný solidárny príspevok prijatý, disponoval normotvorca Únie širokou mierou voľnej úvahy, predovšetkým z dôvodu, že jeho konanie si vyžadovalo výber politickej, hospodárskej a sociálnej povahy, ako aj komplexné posúdenie a vyhodnotenie situácie, ktorá sa vyznačovala núdzou.(57) Zákonnosť opatrenia prijatého v tejto oblasti tak môže ovplyvniť iba jeho zjavne nevhodná povaha vzhľadom na cieľ, ktorý príslušné inštitúcie zamýšľajú sledovať.(58)

78.      V tomto prípade po prvé uvádzam, že pravidlá uplatňovania dočasného solidárneho príspevku, najmä základ jeho výpočtu, ako aj príslušná sadzba, sú výslovne stanovené nariadením 2022/1854 a jasne, presne a podrobne definované v článkoch 15 a 16 tohto nariadenia.(59)

79.      Pokiaľ ide po druhé o požiadavku, podľa ktorej musí dotknutý zásah rešpektovať podstatu chráneného práva, domnievam sa, že v tomto prípade je splnená aj táto požiadavka. V tejto súvislosti uvádzam, že núdzové opatrenia prijaté podľa nariadenia 2022/1854 sa netýkajú ani aktív dotknutých podnikov, ani ich „bežných“ príjmov, ale obmedzujú sa na výnimočné zisky dosiahnuté vďaka energetickej kríze, ktoré tieto podniky nemohli odôvodnene očakávať.(60) Konkrétnejšie v súlade s článkom 16 tohto nariadenia musí byť dočasný solidárny príspevok stanovený v minimálnej sadzbe 33 % a vypočítaný na základe „nadmerných ziskov“ definovaných v jeho článku 2 bode 18 ako zisky, ktoré presiahli 20 % zvýšenie priemeru zdaniteľných ziskov v období štyroch finančných rokov začínajúcich sa 1. januára 2018 alebo po tomto dátume. Navyše pôsobnosť tohto príspevku je obmedzená na podniky a stále prevádzkarne z Únie s činnosťami v odvetviach uvedených v článku 15 uvedeného nariadenia, ktoré vytvárajú aspoň 75 % svojho obratu z hospodárskej činnosti v oblasti ťažby, dobývania, rafinácie ropy alebo výroby koksárenských produktov v súlade s článkom 2 bodom 17 toho istého nariadenia.

80.      Po tretie uvádzam, že dočasný solidárny príspevok sleduje cieľ všeobecného záujmu Únie, ktorým je zmierniť účinky vysokých cien energie, ako to vyplýva z článku 1 nariadenia 2022/1854. Najmä z článkov 14 a 17, ako aj z odôvodnení 13, 14, 50, 51 a 64 tohto nariadenia vyplýva, že tento príspevok sa týka nadmerných ziskov dosiahnutých určitými podnikmi, ktoré v dôsledku energetickej krízy zaznamenali výnimočne vysoké zisky, aby umožnil cielené prerozdelenie týchto ziskov v prospech koncových odberateľov elektriny. Toto prerozdelenie tak má napraviť účinky energetickej krízy na vnútorný trh a zaručiť cenovú dostupnosť energie pre domácnosti. Dočasný solidárny príspevok má teda priamu a zjavnú súvislosť s hlavným cieľom, ktorý uvedené nariadenie sleduje.(61)

81.      Po štvrté, pokiaľ ide o zásadu proporcionality, pripomínam, že táto zásada vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom v prípade, ak existuje možnosť výberu medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné použiť opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené ťažkosti nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom.(62)

82.      Mimoriadne opatrenia zavedené normotvorcom Únie v rámci nariadenia 2022/1854 sú však prísne časovo obmedzené.(63) Ako totiž vyplýva z článku 18 tohto nariadenia, dočasný solidárny príspevok sa týka iba nadmerných ziskov dosiahnutých vo finančných rokoch 2022 a/alebo 2023.

83.      Okrem toho, pokiaľ ide o intenzitu zásahu do vlastníckeho práva vzhľadom na sledovaný cieľ, spresňujem, ako bolo uvedené v bode 79 vyššie, že hoci je dočasný solidárny príspevok stanovený v minimálnej sadzbe 33 % a členské štáty môžu naďalej uplatniť sadzbu vyššiu ako stanovuje článok 16 nariadenia 2022/1854, táto sadzba sa uplatňuje iba na „nadmerné zisky“, teda výnimočné zisky vyplývajúce z vonkajších okolností súvisiacich s krízovou situáciou. Treba tiež uviesť, že sa zdá, že parametre tohto príspevku boli navrhnuté tak, aby bola zachovaná zisková marža dotknutých podnikov, ktorá nevyplýva z týchto osobitných okolností. Skutočnosť uvedená predkladajúcim vnútroštátnym súdom, že nariadenie 2022/1854 nestanovuje hornú hranicu pre sadzbu uvedenú v jeho článku 16, nemôže sama osebe spochybniť platnosť relevantných ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa dočasného solidárneho príspevku. Ako totiž bolo uvedené v bode 79 vyššie, tento príspevok sa uplatňuje jednak iba na určité podniky, ktoré dosiahli zisky presahujúce zisky, ktoré mohli očakávať za normálnych okolností a jednak iba na časť týchto výnimočných ziskov.

84.      Z toho vyplýva, že normotvorca Únie tým, že sa rozhodol cieľ všeobecného záujmu nariadenia 2022/1854, ktorý spočíva v zmiernení účinkov mimoriadne vysokých cien energie, sledovať prostredníctvom výnimočných, cielených a časovo obmedzených opatrení, dbal na to, aby obmedzil zásah do vlastníckeho práva dotknutých podnikov a zabránil tomu, aby z toho vyplývajúca finančná záťaž bola neprimeraná. Dočasný solidárny príspevok preto nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

85.      Pokiaľ ide v druhom rade o článok 16 Charty, ktorý sa týka slobody podnikania, tento článok stanovuje, že táto sloboda sa uznáva v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora ochrana priznaná týmto článkom zahŕňa najmä slobodu vykonávať hospodársku alebo obchodnú činnosť, zmluvnú slobodu a slobodnú hospodársku súťaž, ako aj právo každého podniku slobodne nakladať s disponibilnými ekonomickými, technickými a finančnými zdrojmi v medziach zodpovednosti, ktorú nesie za svoje vlastné konanie.(64) Okrem toho uvedená sloboda, ktorá nie je absolútnou výsadou, môže podliehať širokej škále zásahov verejnej moci, ktoré môžu vo všeobecnom záujme obmedziť výkon hospodárskej činnosti. Táto okolnosť sa odzrkadľuje predovšetkým v spôsobe, akým treba posúdiť právnu úpravu Únie s ohľadom na zásadu proporcionality podľa článku 52 ods. 1 Charty.(65)

86.      S prihliadnutím na tieto skutočnosti nemožno zavedenie dočasného solidárneho príspevku samo osebe považovať za obmedzenie výkonu slobody podnikania dotknutých výrobcov. Tento príspevok, uplatňovaný za podmienok stanovených v článkoch 15 a 16 nariadenia 2022/1854 na „nadmerné“ zisky vyplývajúce z výnimočných okolností, sa totiž nejaví byť spôsobilý narušiť schopnosť dotknutých podnikov investovať ani ich slobodu vykonávať hospodársku činnosť.(66) V tejto súvislosti pripomínam, že uvedený príspevok sa týka iba časti ziskov dosiahnutých týmito podnikmi, a to ziskov, ktoré v súlade s článkom 15 tohto nariadenia presahujú 20 % zvýšenie priemeru ich zdaniteľných ziskov počas rokov 2018 až 2021. V odôvodnení 54 uvedeného nariadenia sa v tomto zmysle spresňuje, že tento prístup má zaručiť, aby časť ziskovej marže, ktorá neplynie z nepredvídateľného vývoja na trhoch s energiou v dôsledku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, zostala naďalej k dispozícii, aby ju uvedené podniky mohli využiť na budúce investície alebo na zabezpečenie svojej finančnej stability.

87.      V každom prípade, aj za predpokladu, že by Súdny dvor konštatoval, že dočasný solidárny príspevok môže obmedzovať výkon slobody podnikania zakotvenej v článku 16 Charty, takéto obmedzenie sa mi zdá odôvodnené z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 78 až 84 vyššie.(67)

88.      Na záver tejto analýzy sa domnievam, že dočasný solidárny príspevok stanovený nariadením 2022/1854 nekladie na žalobkyne vo veci samej neprimeranú záťaž a vzhľadom na ciele všeobecného záujmu, ktoré sleduje, nepredstavuje neprimeraný zásah do ich slobody podnikania alebo do ich vlastníckeho práva. Tento záver zohľadňuje aj osobitný kontext núdze, v ktorom bolo prijaté opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, závažnosť situácie, ktorú malo toto opatrenie riešiť, ako aj jeho výnimočnú a dočasnú povahu.

89.      Vzhľadom na uvedené si myslím, že na tretiu otázku treba odpovedať tak, že kapitola III nariadenia 2022/1854, a predovšetkým jej články 14 a 15, neporušuje články 16 a 17 Charty.

D.      O štvrtej prejudiciálnej otázke

90.      V štvrtej otázke sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či všeobecné zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity bránia tomu, aby právna úprava členského štátu, prijatá a uverejnená po 31. decembri 2022, ktorá nadobudla účinnosť 2. augusta 2023, stanovovala uplatňovanie dočasného solidárneho príspevku uvedeného v článku 14 ods. 1 nariadenia 2022/1854 na finančné roky 2022 a 2023.(68)

91.      Na úvod uvádzam, že podobná otázka bola položená tak vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Electrabel a i.(69), ako aj vo veci 2Valorise Ham a i., ktoré sa týkali belgickej právnej úpravy vykonávajúcej nariadenie 2022/1854. Treba však uviesť, že na rozdiel od týchto dvoch vecí nejde v prejednávanej veci o uplatňovanie núdzového opatrenia zavedeného týmto nariadením mimo jeho časovej pôsobnosti.(70) Prejednávaná vec sa naopak týka uplatňovania takého opatrenia počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie, v situácii, keď ho členský štát uplatňoval vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku s oneskorením.

92.      Najprv treba spresniť, že aj keď Súdnemu dvoru neprislúcha v rámci konania začatého podľa článku 267 ZFEÚ rozhodovať o zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov s ustanoveniami práva Únie, má právomoc poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky výkladové prostriedky týkajúce sa práva Únie, ktoré mu umožnia posúdiť zlučiteľnosť týchto právnych predpisov s právnou úpravou Únie.(71)

93.      Ako som pripomenul pri analýze druhej prejudiciálnej otázky, zásada právnej istoty bráni tomu, aby bol začiatok časovej pôsobnosti aktu Únie stanovený na deň, ktorý predchádza jeho uverejneniu, hoci výnimočne to môže byť inak, ak si to vyžaduje všeobecný záujem a ak je náležite rešpektovaná legitímna dôvera dotknutých subjektov.(72)

94.      Navyše spresňujem, že požiadavky vyplývajúce z ochrany všeobecných zásad uznaných v právnom poriadku Únie, vrátane zásady právnej istoty, sú záväzné aj pre členské štáty, keď vykonávajú právnu úpravu Únie.(73) To je okrem iného prípad zákona z roku 2023, ktorý, ako vyplýva z jeho názvu a z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, zaviedol opatrenia nevyhnutné na vykonanie dočasného solidárneho príspevku stanoveného v kapitole III nariadenia 2022/1854. Z toho vyplýva, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bode 56 vyššie sa zásada zákazu retroaktivity uplatňuje aj na takú právnu úpravu.

95.      V tomto prípade sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či je taká právna úprava, ako je zákon z roku 2023, v súlade s týmito dvomi zásadami, keďže upravuje uplatňovanie dočasného solidárneho príspevku na finančné roky 2022 a 2023, hoci bola prijatá a zverejnená až po 31. decembri 2022 a nadobudla účinnosť až 2. augusta 2023.(74)

96.      Najprv uvádzam, že otázka retroaktivity zákona z roku 2023 nevzniká v súvislosti s uplatňovaním dočasného solidárneho príspevku za finančný rok 2023. Takéto uplatňovanie totiž predstavuje uplatnenie nového právneho pravidla na právnu situáciu, ktorá ešte nenastala alebo je nová v zmysle judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 56 vyššie. V prípade finančného roka 2022 je to však inak.(75) Zákon z roku 2023, ktorý bol podpísaný 17. júla 2023 a nadobudol účinnosť 2. augusta 2023, sa totiž uplatňuje aj na tento finančný rok, hoci tento rok už ku dňu jeho prijatia a nadobudnutia účinnosti skončil. V dôsledku toho sa treba domnievať, že tento zákon má retroaktívny účinok.

97.      Napriek tomu sa z dôvodov vysvetlených v nasledujúcich bodoch týchto návrhov domnievam, že v tomto prípade nedošlo k porušeniu zásady právnej istoty, pretože sú splnené dve podmienky, ktorými Súdny dvor podmieňuje výnimočné retroaktívne uplatňovanie právneho pravidla, konkrétne že si to vyžaduje cieľ všeobecného záujmu a že je náležite rešpektovaná legitímna dôvera dotknutých subjektov.

98.      Jednak sa mi zdá sotva sporné, že nariadenie 2022/1854, ktoré okrem iného stanovuje zavedenie dočasného solidárneho príspevku, sleduje cieľ všeobecného záujmu. Ako bolo totiž uvedené v bode 84 vyššie, tento príspevok predstavuje mimoriadne a dočasné núdzové opatrenie, ktoré má napraviť účinky energetickej krízy. Uplatnenie uvedeného príspevku na zisky dosiahnuté za finančný rok 2002 je odôvodnené tým skôr, že tieto zisky priamo súviseli s energetickou krízou.(76)

99.      Okrem toho, pokiaľ ide o zásadu ochrany legitímnej dôvery, z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 67 a 68 vyššie si myslím, že v tomto prípade je dodržaná aj táto zásada. Žiadna skutočnosť v spise, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, navyše neumožňuje domnievať sa, že írske orgány nerešpektovali túto zásadu.

100. Navyše spresňujem, že pri posudzovaní, či bola vo vzťahu k dotknutým podnikom dodržaná zásada ochrany legitímnej dôvery, už Súdny dvor v súvislosti s vnútroštátnou právnou úpravou vykonávajúcou právo Únie rozhodol, že treba in concreto vziať do úvahy spôsob informovania obvykle používaný dotknutým členským štátom a okolnosti prípadu.(77) Okrem skutkových okolností vyplývajúcich z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktoré nasvedčujú tomu, že táto zásada bola skutočne dodržaná,(78) však nariadenie 2022/1854 bolo prijaté v októbri 2022(79) a výslovne stanovovalo, že dočasný solidárny príspevok sa uplatňuje na finančný rok 2022.(80) Tieto okolnosti podľa môjho názoru vylučujú, aby sa žalobkyne vo veci samej mohli s úspechom odvolávať na legitímnu dôveru v zachovanie nadmerných ziskov dosiahnutých v tomto finančnom roku alebo v to, že sa tento príspevok na tieto zisky neuplatní.(81)

101. Napokon podotýkam, že žiadna z ďalších okolností, ktoré uvádza predkladajúci vnútroštátny súd vo svojej štvrtej otázke, sa nezdá byť spôsobilá spochybniť predchádzajúcu analýzu vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru Súdneho dvora v oblasti právnej istoty, zákazu retroaktivity a ochrany legitímnej dôvery.(82)

102. V dôsledku toho a s výhradou skutkových overení, ktoré prináleží vykonať iba predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, sa zdá, že v súvislosti s retroaktívnym uplatňovaním dočasného solidárneho príspevku na finančný rok 2022 bola náležite rešpektovaná legitímna dôvera dotknutých podnikov.

103. Vzhľadom na uvedené si myslím, že na štvrtú otázku treba odpovedať tak, že všeobecné zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia uplatňovaniu dočasného solidárneho príspevku uvedeného v článku 14 ods. 1 nariadenia 2022/1854 na finančné roky 2022 a 2023, keď toto uplatňovanie stanovuje vnútroštátna právna úprava prijatá a uverejnená po 31. decembri 2022, ktorá nadobudla účinnosť 2. augusta 2023.

E.      O piatej prejudiciálnej otázke

104. V piatej otázke sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či články 16 a 17 Charty, ako aj zásada proporcionality, bránia právnej úprave členského štátu vykonávajúcej povinný dočasný solidárny príspevok uvedený v článku 14 ods. 1 nariadenia 2022/1854, ktorá stanovuje sadzbu tohto príspevku na 75 % a na účely výpočtu jeho základu vylučuje zohľadnenie strát vzniknutých pred rokom 2018.(83)

105. Na úvod uvádzam, že nariadenie 2022/1854 priznáva členským štátom značnú mieru voľnej úvahy pri vykonávaní núdzových opatrení, ktoré stanovuje, vrátane ustanovení týkajúcich sa dočasného solidárneho príspevku.(84) Článok 16 ods. 1 tohto nariadenia tak stanovuje pre tento príspevok iba minimálnu sadzbu 33 %, ale neurčuje jeho maximálnu sadzbu. V odôvodnení 54 uvedeného nariadenia sa v tejto súvislosti spresňuje, že členské štáty budú môcť naďalej uplatňovať vyššiu sadzbu než 33 % a stanoviť sadzbu, ktorú považujú vo svojich vnútroštátnych právnych systémoch za prijateľnú a vhodnú.

106. K vylúčeniu strát, ktoré vznikli pred rokom 2018, z výpočtu základu dočasného solidárneho príspevku treba uviesť, že nariadenie 2022/1854 neupravuje ani zaobchádzanie so stratami z predchádzajúcich finančných rokov,(85) ani možnosť odpočítať tieto straty pri určení nadmerných ziskov za roky 2022 a/alebo 2023. Ako vyplýva okrem iného z odôvodnenia 55 tohto nariadenia, táto otázka patrí do voľnej úvahy ponechanej členským štátom.

107. Z predchádzajúcich úvah teda vyplýva, že uvedené nariadenie v zásade nebráni takému opatreniu, ako je opatrenie vo veci samej, ktoré stanovuje jednak sadzbu vo výške 75 % a jednak vylúčenie strát, ktoré vznikli pred rokom 2018, z výpočtu základu dočasného solidárneho príspevku.

108. Po týchto spresneniach treba teraz preskúmať otázku, ktorá je v centre záujmu piatej prejudiciálnej otázky, a to, či sú pravidlá výpočtu dočasného solidárneho príspevku stanovené írskym zákonodarcom v súlade s článkami 16 a 17 Charty. Z názvu a obsahu zákona z roku 2023 totiž vyplýva, že tento zákon vykonáva právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, takže Charta sa uplatňuje na spor vo veci samej. Pri takomto vykonávaní musí byť preto dosiahnutá úroveň ochrany základných práv stanovená Chartou bez ohľadu na mieru voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty.(86)

109. V dôsledku toho možno analýzu súladu dočasného solidárneho príspevku stanoveného nariadením 2022/1854 s článkami 16 a 17 Charty, vykonanú v rámci tretej prejudiciálnej otázky, uplatniť aj na zákon z roku 2023 so zohľadnením osobitných charakteristík opatrenia prijatého členským štátom pri výkone voľnej úvahy, ktorú mu zveruje toto nariadenie.(87)

110.  Z dôvodov, ktoré vysvetlím v nasledujúcich bodoch, a s výhradou zistení, ktoré prináleží vykonať predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, sa domnievam, že charakteristiky dočasného solidárneho príspevku zavedeného zákonom z roku 2023 tak, ako sú opísané v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, nemôžu preukazovať porušenie článkov 16 a 17 Charty.

111. Jednak niet pochýb o tom, že prvá z požiadaviek formulovaných v článku 52 ods. 1 Charty, ktorá vyžaduje, aby bolo každé obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných Chartou stanovené zákonom, je v tomto prípade splnená. Dočasný solidárny príspevok je totiž zavedený zákonom z roku 2023, ktorý výslovne stanovuje jeho sadzbu na 75 % a určuje pravidlá, ktoré sa uplatňujú na zohľadnenie predchádzajúcich strát na účely výpočtu jeho základu. Okrem toho z dôvodov podobných tým, ktoré sú uvedené v rámci tretej prejudiciálnej otázky, najmä v bode 79 vyššie, sa javí, že toto opatrenie rešpektuje podstatu slobody podnikania a vlastníckeho práva, ktoré sú zaručené v článkoch 16 a 17 Charty, a sleduje cieľ všeobecného záujmu.

112. Okrem toho, pokiaľ ide o proporcionalitu zákona z roku 2023 vzhľadom na články 16 a 17 Charty, treba posúdiť, či dočasný solidárny príspevok nejde nad rámec toho, čo je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa všeobecného záujmu sledovaného nariadením 2022/1854. Žiadna zo skutočností, ktoré uvádza predkladajúci vnútroštátny súd, však podľa môjho názoru neumožňuje domnievať sa, že táto požiadavka nie je v tomto prípade splnená.

113. V tejto súvislosti pripomínam, že ESĽP rozhodol, že štáty majú širokú mieru voľnej úvahy v daňovej oblasti a že v takýchto oblastiach rešpektuje posúdenie zákonodarcu, okrem prípadu, ak toto posúdenie nemá žiaden racionálny základ(88). Podľa rovnakej logiky možno vzhľadom na významnú mieru voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty pri vykonávaní nariadenia 2022/1854, ako bolo pripomenuté v bode 105 vyššie, sankcionovať iba opatrenia postihnuté zjavne nesprávnym posúdením.

114. Pokiaľ ide v prvom rade o samotnú sadzbu, poznamenávam, že táto sadzba sa neuplatňuje na všetky zisky dotknutých podnikov, ale iba na ich tzv. „nadmerné“ zisky, takže tieto podniky si ponechávajú časť dosiahnutých ziskov. Okrem toho z vyššie pripomenutej judikatúry ESĽP nevyplýva, že by sadzba dane vo výške 75 % bola sama osebe neprimerane vysoká alebo konfiškačná.(89) Navyše, ako som uviedol v bode 82 vyššie, dotknutý príspevok má dočasnú povahu a uplatňuje sa iba na dva výslovne definované finančné roky.

115. Stále v rámci posúdenia proporcionality dodávam, že v súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia 2022/1854 sa dočasný solidárny príspevok uplatňuje „popri“ bežných daniach a odvodoch upravených vnútroštátnym právom každého členského štátu a nezávisle od nich. V tejto súvislosti uvádzam, že z už citovanej judikatúry ESĽP vyplýva, že pôsobnosť daňového opatrenia sa musí posúdiť in concreto vzhľadom na jeho dôsledky na dotknutého daňovníka a so zreteľom na skutočnú sadzbu dane, ktorá sa uplatňuje na dotknuté podniky, a nie iba na nominálnu sadzbu stanovenú právnou úpravou.(90)

116. V tomto prípade však treba uviesť, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že žalobkyne vo veci samej vzhľadom na započítanie minulých strát nemali povinnosť platiť írskym daňovým orgánom žiadnu daň z príjmov právnických osôb, ani žiadnu inú povinnú platbu založenú na ich zdaniteľných ziskoch zo ziskov dosiahnutých v rokoch 2022 a 2023. Zdá sa teda, že v praxi je írsky solidárny príspevok jedinou daňovou povinnosťou z celkových ziskov žalobkýň za rok 2022, takže skutočná celková sadzba zdanenia ich ziskov dosahovala v skutočnosti 25,2 %.

117. Pokiaľ ide v druhom rade o vylúčenie strát, ktoré vznikli žalobkyniam vo veci samej pred rokom 2018, z výpočtu základu dotknutého príspevku, nič v spise predloženom Súdnemu dvoru nenaznačuje, že toto vylúčenie je v rozpore s článkami 16 a 17 Charty, že prekračuje to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa alebo že tento cieľ možno dosiahnuť prostredníctvom menej obmedzujúceho opatrenia.

118. V tejto súvislosti spresňujem, že na účely výpočtu nadmerných ziskov zákon z roku 2023 umožňuje odpočítať straty, ktoré vznikli po roku 2018. Navyše minulé straty z predchádzajúcich rokov, vrátane strát, ktoré vznikli pred rokom 2018, možno naďalej odpočítať na účely výpočtu bežnej dane z príjmov právnických osôb a bude možné ich odpočítať aj v nasledujúcich rokoch. Okrem toho nie je sporné, ako bolo uvedené v bode 116 vyššie, že vzhľadom na rozsah minulých strát, ktoré sú ešte k dispozícii na odpočet, žalobkyne vo veci samej nebudú platiť žiadnu daň z príjmov právnických osôb, ani žiadnu inú daň zo ziskov dosiahnutých vo finančných rokoch 2022 a 2023. Z toho vyplýva, že jediné odvody, ktorým budú tieto zisky podliehať v prospech štátneho rozpočtu, vyplývajú z dočasného solidárneho príspevku, a to iba z dôvodu vylúčenia strát, ktoré vznikli pred rokom 2018, z výpočtu jeho základu.

119. V dôsledku toho sa zdá, že ak by Írsko povolilo odpočítanie strát, ktoré vznikli pred rokom 2018, suma dotknutého príspevku vybraná od dotknutých podnikov by bola značne znížená, ba dokonca nulová, čo by ohrozilo financovanie vnútroštátnych opatrení na podporu domácnosti a podnikov. V tejto súvislosti považujem za zvlášť dôležité tvrdenie írskej vlády, podľa ktorej vzhľadom na veľmi vysokú úroveň strát vyplývajúcich z pôvodných investícii vynaložených podnikmi v odvetví energetiky, by zohľadnenie strát, ktoré vznikli pred rokom 2018, viedlo k podstatnému zníženiu sumy príspevku, ba dokonca k jeho zníženiu na nulu, čo je dôsledok, ktorý by mohol ohroziť dosiahnutie cieľa sledovaného nariadením 2022/1854.

120. V treťom a poslednom rade sa domnievam, že aj viacero iných skutočností, ktoré uvádza predkladajúci vnútroštátny súd, môže potvrdiť predchádzajúcu analýzu proporcionality alebo ju prinajmenšom neumožňuje spochybniť. Ide najmä o skutočnosť, že výška odvedených súm zostáva hlboko pod úrovňou výdavkov vynaložených členským štátom a okolnosť, že dočasný solidárny príspevok neodradil niektoré zo žalobkýň vo veci samej, aby pokračovali vo svojej činnosti v Írsku.(91)

121. Vzhľadom na uvedené si myslím, že na piatu otázku treba odpovedať tak, že články 16 a 17 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu vykonávajúcej povinný dočasný solidárny príspevok uvedený v článku 14 ods. 1 nariadenia 2022/1854, ktorá stanovuje sadzbu tohto príspevku na 75 % a pri výpočte jeho základu vylučuje zohľadnenie strát, ktoré vznikli pred rokom 2018.

V.      Návrh

122. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položil High Court (Vyšší súd, Írsko) odpovedal takto:

1.      Nariadenie Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie, vrátane jeho kapitoly III, bolo platne prijaté na základe článku 122 ods. 1 ZFEÚ, pričom boli dodržané požiadavky kladené týmto ustanovením,, a teda v medziach právomocí prenesených na Úniu, ako aj v súlade s postupom, ktorý stanovuje.

2.      Kapitola III nariadenia 2022/1854, a predovšetkým jej články 14 a 15,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

neporušuje všeobecné zásady právnej istoty, zákazu retroaktivity aktov Únie a proporcionality.

3.      Kapitola III nariadenia 2022/1854, a predovšetkým jej články 14 a 15,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

neporušuje články 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie.

4.      Všeobecné zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia uplatňovaniu dočasného solidárneho príspevku uvedeného v článku 14 ods. 1 nariadenia 2022/1854 na finančné roky 2022 a 2023, keď toto uplatňovanie stanovuje vnútroštátna právna úprava prijatá a uverejnená po 31. decembri 2022, ktorá nadobudla účinnosť 2. augusta 2023.

5.      Články 16 a 17 Charty základných práv

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia právnej úprave členského štátu, ktorou sa uplatňuje povinný dočasný solidárny príspevok, uvedený v článku 14 ods. 1 nariadenia 2022/1854, ktorá stanovuje sadzbu tohto príspevku na 75 % a pri výpočte jeho základu vylučuje zohľadnenie strát, ktoré vznikli pred rokom 2018.


1      Jazyk prednesu: francúzština.


2      Nariadenie Rady zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ 2022, L 261 I, s. 1).


3      Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 18. decembra 2025, Electrabel a i. (C‑633/23, EU:C:2025:991), ako aj z 22. januára 2026, Secab (C‑423/23, EU:C:2026:32), vo veciach, v ktorých som predniesol návrhy. Pozri rovnako návrhy, ktoré som predniesol vo veciach Axpo Energy Romania a PPC Renewables Romania (C‑251/24 a C‑392/24, EU:C:2026:521), ako aj vo veci 2Valorise Ham a i. (C‑467/24, ďalej len „vec 2Valorise Ham a i.“, EU:C:2026:608). Proti nariadeniu 2022/1854 je okrem toho podaných viacero žalôb o neplatnosť v súčasnosti prejednávaných na Všeobecnom súde. Pozri v tejto súvislosti veci Electrawinds Shabla South/Rada (T‑759/22), Vermilion Energy Netherlands a i./Rada (T‑775/22), Vermilion Exploration and Production Ireland a Vermilion Energy Ireland/Rada (T‑795/22), ExxonMobil Producing Netherlands a Mobil Erdgas Erdöl/Rada (T‑802/22), ako aj Petrogas E&P Netherlands/Rada (T‑803/22).


4      Konkrétnejšie tieto dve veci nastoľujú sčasti rovnaké alebo podobné otázky ako prejednávaná vec, pretože sa týkajú ustanovení nariadenia 2022/1854 upravujúcich dočasný solidárny príspevok a rovnocenné vnútroštátne opatrenia. Navyše rovnako ako vec Varo Energy Belgium a i. (C‑358/24) sa aj prejednávaná vec týka platnosti právneho základu, na ktorom bolo prijaté toto nariadenie, predovšetkým pokiaľ ide o využitie článku 122 ods. 1 ZFEÚ na prijatie jeho kapitoly III.


5      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2006 , ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 2006, s. 1).


6      Tento zákon nadobudol účinnosť prostredníctvom podzákonného právneho predpisu s názvom „Energy (Windfall Gains in the Energy Sector) (Temporary Solidarity Contribution) Act 2023 (Commencement) Order 2023“ [vyhláška týkajúca sa zákona o energetike (neočakávané zisky v odvetví energetiky) (dočasný solidárny príspevok) z roku 2023 (nadobudnutie účinnosti)] [S.I. č. 388 z roku 2023].


7      Konkrétnejšie ide o spoločnosti Vermilion Energy Ireland Ltd, Vermilion Exploration and Production Ireland Ltd, ako aj Vermilion Energy Corrib Ireland Ltd.


8      A to Minister for the Environment, Climate and Communications (ministerstvo pre životné prostredie, klímu a komunikácie, Írsko), Írsko, ako aj Attorney General (generálny prokurátor, Írsko).


9      Pozri rozsudok z 11. júna 2026, Centro Petroli Roma (C‑386/24, EU:C:2026:471, bod 56 a citovaná judikatúra).


10      Odpoveď na túto otázku môže totiž spochybniť právny základ uvedeného zákona, a teda ovplyvniť povinnosť žalobkýň zaplatiť tento príspevok.


11      Právny kontext novej právnej úpravy môže prispieť k objasneniu cieľa, ktorý sleduje. Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2022, Poľsko/Parlament a Rada (C‑157/21, EU:C:2022:98, body 121 a 122, ako aj citovaná judikatúra).


12      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2024, Landeshauptstadt Wiesbaden (C‑61/22, EU:C:2024:251, body 45 až 47 a citovaná judikatúra).


13      Článok 122 ods. 1 ZFEÚ totiž slúžil ako právny základ aj na prijatie viacerých iných aktov Únie v reakcii na krízové situácie, ktoré nepatrili do oblasti energetiky, okrem iného počas migračnej krízy [pozri nariadenie Rady (EÚ) 2016/369 z 15. marca 2016 o poskytovaní núdzovej podpory v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 70, 2016, s. 1)] a pandémie COVID‑19 [pozri najmä nariadenie Rady (EÚ) 2020/521 zo 14. apríla 2020, ktorým sa aktivuje núdzová podpora podľa nariadenia (EÚ) 2016/369 a ktorým sa menia jeho ustanovenia s ohľadom na výskyt ochorenia COVID‑19 (Ú. v. EÚ L 117, 2020, s. 3)].


14      Pozri najmä odôvodnenia 13 a 14 nariadenia 2022/1854.


15      Pozri odôvodnenia 6, 7 a 9, ako aj článok 1 nariadenia 2022/1854.


16      Pozri odôvodnenie 13 nariadenia 2022/1854.


17      Pozri analogicky rozsudok z 24. októbra 1973, Rewe Zentral (10/73, EU:C:1973:111, bod 15).


18      Pozri v tom istom zmysle rozsudok Poľsko/Parlament a Rada (bod 354, ako aj citovaná judikatúra).


19      Pozri odôvodnenia 14, 51 a 57 nariadenia 2022/1854.


20      Pozri odôvodnenie 54 nariadenia 2022/1854. Pozri rovnako body 83 a 84 nižšie.


21      Pozri najmä článok 3 ods. 3 ZEÚ. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Nemecko/Poľsko (C‑848/19 P, EU:C:2021:598, body 38 a 41).


22      Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že uplatnenie zásady solidarity neznamená, že politika Únie nesmie mať v žiadnom prípade negatívny vplyv na osobitné záujmy členského štátu v dotknutej oblasti. Pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Poľsko (body 44, 49 a 53, ako aj 73).


23      Pozri článok 194 ods.1 ZFEÚ.


24      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2017, Anagnostakis/Komisia (C‑589/15 P, EU:C:2017:663, bod 71).


25      Samotný pojem „solidarity“ treba chápať tak, že zahŕňa členské štáty, ako aj konečných spotrebiteľov. Bolo by totiž ťažké predstaviť si, že by „duch solidarity“ mohol byť oddelený od záujmov vnútroštátnych spotrebiteľov, ktorým musí v konečnom dôsledku takisto slúžiť.


26      Pozri najmä odôvodnenia 6, 7 14 a 57, ako aj článok 17 nariadenia 2022/1854.


27      Pozri v tejto súvislosti bod 28 vyššie.


28      Pozri v tejto súvislosti článok 114 ods. 2 ZFEÚ, ako aj článok 194 ods. 3 ZFEÚ, ktorý zavádza odlišný postup pre opatrenia v oblasti energetiky, ktoré sú „najmä fiškálnej povahy“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).


29      Pozri rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Španielsko/Government of Gibraltar a Spojené kráľovstvo (C‑106/09 P a C‑107/09 P, EU:C:2011:732, bod 97), z ktorého vyplýva, že hoci priame dane patria hlavne do právomoci členských štátov, táto okolnosť nebráni tomu, aby Únia mohla vykonávať právomoci v tejto oblasti, ktorá bola napokon predmetom harmonizačných opatrení v určitých odvetviach [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. novembra 2022, Fiat Chrysler Finance Europe/Komisia (C‑885/19 P a C‑898/19 P, EU:C:2022:859, bod 73)]. Viacero smerníc v oblasti priamych daní bolo navyše prijatých na základe článku 115 ZFEÚ [pozri najmä smernicu Rady (EÚ) 2022/2523 zo 14. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii (Ú. v. EÚ L 328, 2022, s. 1)].


30      Pozri najmä rozsudok z 24. októbra 1973, Balkan‑Import‑Export (5/73, EU:C:1973:109, body 14 a 15).


31      Pozri analogicky rozsudky Balkan‑Import‑Export (bod 15), a Rewe Zentral (bod 15). Naproti tomu sa možno domnievať, že táto výhrada sa týka iných ustanovení Zmluvy o FEÚ, ktoré sú osobitne určené na riešenie núdzových situácií, ako sú napríklad článok 66, článok 78 ods. 3, článok 143 ods. 2, ako aj články 213 a 222 ZFEÚ.


32      Pozri rozsudok z 19. júla 2012, Parlament/Rada (C‑130/10, EU:C:2012:472, bod 80).


33      Pozri rozsudok so 4. septembra 2018, Komisia/Rada (Dohoda s Kazachstanom) (C‑244/17, EU:C:2018:662, bod 38).


34      V súvislosti so zásadou právnej istoty chcem spresniť, že vo veci 2Valorise Ham a i. už Grondwettelijk Hof (Ústavný súd, Belgicko) predložil Súdnemu dvoru podobnú otázku týkajúcu sa platnosti článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 písm. e) nariadenia 2022/1854, ktoré upravujú mechanizmus zastropovania príjmov niektorých výrobcov elektriny. Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré som predniesol v tejto veci (C‑467/24, ďalej len „návrhy, ktoré som predniesol vo veci 2Valorise Ham a i.“, EU:C:2026:608, body 112 až 117).


35      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2022, VYSOČINA WIND (C‑181/20, EU:C:2022:51, bod 47 a citovaná judikatúra).


36      Pozri v tomto zmysle rozsudok VYSOČINA WIND (bod 48 a citovaná judikatúra).


37      Pozri v tomto zmysle rozsudok VYSOČINA WIND (bod 49 a citovaná judikatúra).


38      V tomto prípade vzniká otázka prípadného retroaktívneho uplatňovania dočasného solidárneho príspevku iba za finančný rok 2022. Uplatňovanie tohto príspevku za finančný rok 2023 totiž nemôže priznávať nariadeniu 2022/1854 retroaktívny účinok, keďže toto nariadenie bolo prijaté pred začiatkom tohto roka.


39      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2026, Pumpjanskij a i./Rada (C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P, EU:C:2026:245, bod 188, ako aj citovaná judikatúra).


40      Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Litva a i./Parlament a Rada (Balík mobility) (C‑541/20 až C‑555/20, EU:C:2024:818, body 158, 159 a 162, ako aj citovaná judikatúra).


41      Pozri v tomto zmysle rozsudok Litva a i./Parlament a Rada (Balík mobility) (body 616 a 617, ako aj citovaná judikatúra).


42      Články 14 a 15 nariadenia 2022/1854 jasne a podrobne vymedzujú rámec uplatňovania dočasného solidárneho príspevku zavedeného týmto nariadením. Konkrétnejšie článok 14 tohto nariadenia dostatočne presne identifikuje odvetvia činnosti, na ktoré sa vzťahuje tento príspevok, spôsob jeho výpočtu, ako aj prípady, v ktorých možno niektoré podniky od príspevku oslobodiť. Uplatniteľná sadzba je zase výslovne stanovená v článku 16 uvedeného nariadenia.


43      Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré som predniesol vo veci 2Valorise Ham a i. (bod 115).


44      Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré som predniesol vo veci Secab (C‑423/23, EU:C:2025:63, body 52 a 53, ako aj citovaná judikatúra) a vo veci 2Valorise Ham a i. (bod 116).


45      V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia 8. marca 2022 uverejnila oznámenie nazvané „REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu“ [COM(2022) 108 final, s. 5], v ktorom odporučila rôzne opatrenia na riešenie energetickej krízy, medzi ktorými bola možnosť členských štátov uplatňovať dočasné daňové opatrenia na mimoriadne zisky.


46      Dočasný solidárny príspevok zavedený nariadením 2022/1854 sa totiž týka „nadmerných ziskov“, ktoré zodpovedajú mimoriadnym ziskom vyplývajúcim z nepredvídateľných okolností, ktoré zasiahli trhy s energiou a ktoré dotknuté podniky nemohli z tohto dôvodu odôvodnene očakávať.


47      Pozri články 6 až 8 nariadenia 2022/1854.


48      V tejto súvislosti pripomínam, že vo veci 2Valorise Ham a i. sa predkladajúci vnútroštátny súd vo svojej štvrtej a šiestej prejudiciálnej otázke v podstate pýtal na platnosť článku 6 ods. 1 nariadenia 2022/1854 vzhľadom na články 16 a 17 Charty z dôvodu, že sporné ustanovenie upravovalo sadzbu odvodu vo výške 100 % nadmernej časti trhových príjmov. Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré som predniesol vo veci 2Valorise Ham a i. (body 64 až 76 a 89 až 102).


49      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. apríla 2021, Federazione nazionale delle imprese elettrotecniche ed elettroniche (Anie) a i. (C‑798/18 a C‑799/18, EU:C:2021:280, bod 33, ako aj citovaná judikatúra), a z 10. júla 2025, INTERZERO a i. (C‑254/23, EU:C:2025:569, bod 145, ako aj citovaná judikatúra).


50      Pozri v tomto zmysle rozsudky Federazione nazionale delle imprese elettrotecniche ed elettroniche (Anie) a i. (body 35 a 36), ako aj z 5. septembra 2024, Novo Banco a i. (C‑498/22 až C‑500/22, EU:C:2024:686, bod 112).


51      Pozri rozsudok z 3. septembra 2015, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Komisia (C‑398/13 P, EU:C:2015:535, bod 61).


52      Pozri analogicky návrhy, ktoré som predniesol vo veci 2Valorise Ham a i. (bod 66).


53      Pozri rozsudok z 10. septembra 2024, Neves 77 Solutions (C‑351/22, EU:C:2024:723, bod 85 a citovaná judikatúra).


54      Pozri najmä rozsudok ESĽP, 29. apríla 2008, Burden v. Spojené kráľovstvo, CE:ECHR:2008:0429JUD001337805, bod 59.


55      Pozri najmä rozsudok ESĽP, 22. januára 2009, „Bulves“ AD v. Bulharsko, CE:ECHR:2009:0122JUD000399103, bod 62.


56      Pozri najmä rozsudok ESĽP, 3. júla 2003, Buffalo Srl en liquidation v. Taliansko, CE:ECHR:2003:0703JUD003874697, bod 32. Pozri rovnako v tomto zmysle rozsudok INTERZERO a i. (bod 153).


57      Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i. (C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 57, ako aj citovaná judikatúra).


58      Pozri rozsudok z 29. júla 2024, Belgian Association of Tax Lawyers a i. (C‑623/22, EU:C:2024:639, bod 26 a citovaná judikatúra).


59      Pozri rovnako odôvodnenie 54 nariadenia 2022/1854, v ktorom sú spresnené pravidlá výpočtu dočasného solidárneho príspevku.


60      Ako vyplýva z odôvodnenia 50 nariadenia 2022/1854, podniky, ktoré patria do pôsobnosti dočasného solidárneho príspevku, dosiahli výnimočné zisky, ktoré nevyplývali z ich vlastného obchodného správania, ale z vonkajších a náhlych okolností súvisiacich s krízovou situáciou.


61      Okrem toho nijaká skutočnosť uvedená v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neumožňuje spochybniť, že dočasný solidárny príspevok je vhodný na to, aby prispel k financovaniu podporných opatrení v prospech koncových odberateľov elektriny stanovených nariadením 2022/1854.


62      Pozri rozsudok z 22. januára 2013, Sky Österreich (C‑283/11, EU:C:2013:28, bod 50 a citovaná judikatúra).


63      Pozri analogicky rozsudok z 13. júna 2017, Florescu a i. (C‑258/14, EU:C:2017:448, bod 55).


64      Pozri v tomto zmysle rozsudky INTERZERO a i. (bod 140, ako aj citovaná judikatúra), a z 13. novembra 2025, PB Vi Goods (C‑563/24, EU:C:2025:887, bod 27, ako aj citovaná judikatúra).


65      Pozri v tomto zmysle rozsudok INTERZERO a i. (bod 141, ako aj citovaná judikatúra).


66      Pozri analogicky návrhy, ktoré som predniesol vo veci 2Valorise Ham a i. (bod 93).


67      Zdá sa totiž, že prípadné obmedzenie slobody podnikania, ktoré by vyplývalo z uplatňovania dočasného solidárneho príspevku, rešpektuje podstatu tejto slobody, keďže toto opatrenie sa týka iba časti „nadmerných“ ziskov dotknutých podnikov a uplatňuje sa iba počas obdobia obmedzeného na dva finančné roky.


68      V štvrtej otázke predkladajúci vnútroštátny súd žiada od Súdneho dvora, aby spresnil aj to, či odpoveď na túto otázku závisí okrem iného od týchto okolností: a) nariadenie 2022/1854 bolo zverejnené 7. októbra 2022 a nadobudlo účinnosť nasledujúci deň; b) v tomto nariadení sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli dočasný solidárny príspevok alebo rovnocenné opatrenia na roky 2022 a/alebo 2023; c) operácie, z ktorých žalobkyne vo veci samej dosahovali zisk v roku 2022, boli v čase, keď nariadenie nadobudlo účinnosť, už dokončené; d) zákon z roku 2023 bol podpísaný 17. júla 2023 a začal sa uplatňovať 2. augusta 2023; e) táto právna úprava ukladá len občianskoprávnu zodpovednosť, a f) spoločnosť príbuzná so žalobkyňami vo veci samej po prijatí toho istého nariadenia a po oznámení opatrení prijatých členským štátom na vykonanie dočasného solidárneho príspevku vyhlásila, že zvýšenie svojho prevádzkového podielu v ložisku plynu Corrib považuje za „atraktívnu investíciu“.


69      Rozsudok z 18. decembra 2025 (C‑633/23, EU:C:2025:991).


70      Pre každý prípad pripomínam, že v týchto dvoch veciach vyplývali pochybnosti belgických súdov z uplatňovania odvodu zavedeného dotknutou vnútroštátnou právnou úpravou z nadmerných príjmov dosiahnutých v Belgicku v období od 1. augusta 2022 do 30. júna 2023 napriek tomu, že nariadenie 2022/1854 nadobudlo účinnosť až 8. októbra 2022, že strop upravený týmto nariadením sa uplatňoval až na obdobie od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023 a že toto nariadenie výslovne nestanovovalo, že členské štáty môžu uplatňovať tento strop pred 1. decembrom 2022.


71      Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. marca 2013, van den Booren (C‑127/11, EU:C:2013:140, bod 26 a citovaná judikatúra).


72      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2005, „Goed Wonen“ (C‑376/02, EU:C:2005:251, bod 33 a citovaná judikatúra), ako aj body 56 a 60 vyššie.


73      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2004, Gerekens a Procola (C‑459/02, EU:C:2004:454, body 21 a 22, ako aj citovaná judikatúra).


74      Hoci toto konštatovanie samo osebe nestačí na preukázanie toho, že zákon z roku 2023 je v rozpore s právom Únie, uvádzam, že Írsko nedodržalo lehotu stanovenú v článku 14 ods. 3 nariadenia 2022/1854, podľa ktorého boli členské štáty povinné prijať a uverejniť do 31. decembra 2022 opatrenia nevyhnutné na vykonanie dočasného solidárneho príspevku.


75      Uvádzam tiež, že vo svojej tretej prejudiciálnej otázke predkladajúci vnútroštátny súd konštatoval, že niektoré operácie, ktoré vytvorili nadmerné zisky, boli „dokončené“ pred uverejnením a nadobudnutím účinnosti zákona z roku 2023.


76      Pozri odôvodnenia 64 a 65 nariadenia 2022/1854.


77      Pozri v tomto zmysle rozsudok „Goed Wonen“ (bod 43).


78      V tomto prípade z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátne orgány nielenže neposkytli žiadne konkrétne, bezpodmienečné a zhodujúce sa uistenia v zmysle judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bode 64 vyššie, ktoré by mohli vyvolať dôvodné očakávanie v zachovanie nadmerných ziskov alebo v to, že sa dočasný solidárny príspevok neuplatní na finančný rok 2022, ale naopak pred koncom roka 2022 oznámili dotknutým podnikom uplatňovanie tohto opatrenia. Predkladajúci vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza, že už od konca októbra 2022 začali medzi podnikmi patriacimi do pôsobnosti dočasného solidárneho príspevku stretnutia, počas ktorých tieto orgány informovali tieto podniky o možnom obsahu vnútroštátnych opatrení vykonávajúcich kapitolu III nariadenia 2022/1854. Okrem toho v novembri 2022 bola verejnosť prostredníctvom tlačovej správy informovaná o tom, že uvedené opatrenie sa bude uplatňovať na nadmerné zisky dosiahnuté za finančné roky 2022 a 2023.


79      Podľa článku 22 ods. 1 nariadenia 2022/1854 toto nariadenie nadobudlo účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, teda 8. októbra 2022.


80      Pozri odôvodnenie 65 nariadenia 2022/1854.


81      Pozri analogicky rozsudok z 10. septembra 2009, Plantanol (C‑201/08, EU:C:2009:539, bod 54 a citovaná judikatúra), v ktorom Súdny dvor v podobnom kontexte rozhodol, že vnútroštátnu legislatívnu zmenu prijatú v súlade so smernicou v daňovej oblasti, ktorá ponecháva členským štátom široké právomoci, nemožno považovať za nepredvídateľnú.


82      Túto analýzu nemôže spochybniť ani okolnosť, že zákon z roku 2023 patrí do „občianskoprávnej“ oblasti, a ani vyhlásenie spoločnosti príbuznej so žalobkyňami vo veci samej, ktorá po prijatí nariadenia 2022/1854 a oznámení opatrení prijatých členským štátom na účely vykonania dočasného solidárneho príspevku považovala zvýšenie svojho podielu v ložisku plynu Corrib za „atraktívnu investíciu“.


83      Spresňujem, že v piatej prejudiciálnej otázke predkladajúci vnútroštátny súd požaduje od Súdneho dvora aj to, aby určil, či odpoveď na túto otázku závisí od rôznych skutočností, ktoré uvádza a ktoré sú prevzaté do bodu 22 vyššie.


84      Táto voľná úvaha tiež umožňuje členským štátom prijať opatrenia, ktoré považujú za vhodné vzhľadom na špecifiká svojich vnútroštátnych trhov, pod podmienkou, že neohrozia efektívne uplatňovanie nariadenia 2022/1854 a dodržia všeobecné zásady práva Únie. Z toho vyplýva, že vzhľadom na voľnosť takto priznanú členským štátom, možno sankcionovať iba opatrenia postihnuté zjavne nesprávnym posúdením. Pozri v tomto zmysle rovnako návrhy, ktoré som predniesol vo veci 2Valorise Ham a i. (body 80 a 84, ako aj citovaná judikatúra).


85      Článok 15 nariadenia 2022/1854 definuje základ dočasného solidárneho príspevku relatívne flexibilne.


86      Pozri v tomto zmysle rozsudok Federazione nazionale delle imprese elettrotecniche ed elettroniche (Anie) a i. (bod 31, ako aj citovaná judikatúra).


87      Spresňujem však, že to, či vnútroštátna právna úprava rešpektuje kritériá prijaté na účely posúdenia jej súladu s už uvedenými ustanoveniami Charty, treba posúdiť konkrétne, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, a nie abstrakte. Prináleží teda predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby s prihliadnutím na okolnosti sporu vo veci samej overil, či sú tieto kritériá splnené a či dotknutá vnútroštátna právna úprava skutočne spĺňa požiadavky vyplývajúce z článkov 16 a 17 Charty. Súdny dvor mu však v tejto súvislosti môže poskytnúť výkladové prostriedky potrebné na toto posúdenie.


88      Pozri najmä rozsudok ESĽP, 15. januára 2015, Arnaud a i. v. Francúzsko, ECLI:CE:ECHR:2015:0115JUD003691811, bod 27.


89      Pozri najmä rozsudky ESĽP, 25. júna 2013, Gáll v. Maďarsko, (CE:ECHR:2013:0625JUD004957011), a Arnaud a i. v. Francúzsko, z ktorých v podstate vyplýva, že samotná skutočnosť, že sadzba dane je výnimočne vysoká, sama osebe nestačí na preukázanie porušenia článku 1 dodatkového protokolu č. 1, keďže posúdenie ESĽP sa musí týkať opatrenia ako celku a zohľadniť okolnosti, za ktorých sa toto opatrenie uplatňuje.


90      Pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, Gáll v. Maďarsko (bod 61).


91      To je napríklad prípad vyhlásenia spoločnosti príbuznej so žalobkyňami vo veci samej, ktorá po prijatí nariadenia 2022/1854 a oznámení vnútroštátnych opatrení vykonávajúcich dočasný solidárny príspevok považovala zvýšenie svojho podielu v ložisku plynu Corrib za „atraktívnu investíciu“.