Predbežné znenie

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 15. októbra 2026(*)

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné zákazky – Smernica 2014/24/EÚ – Zadanie zákaziek – Článok 57 ods. 4 prvý pododsek písm. h), ako aj článok 57 ods. 6 a 7 – Nepovinné dôvody na vylúčenie z účasti na postupe verejného obstarávania – Predloženie skreslených informácií hospodárskym subjektom, pokiaľ ide o splnenie kvalifikačných požiadaviek – Zaradenie do zoznamu dodávateľov, ktorí počas verejného obstarávania predložili skreslené informácie – Článok 18 ods. 1 – Zásada proporcionality – Smernica 89/665/EHS – Článok 1 – Právo na účinný prostriedok nápravy “

Vo veci C‑402/25,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Lietuvos administracinių ginčų komisija (Litovská komisia pre administratívne spory, Litva) z 12. júna 2025 a doručený Súdnemu dvoru 17. júna 2025, ktorý súvisí s konaním:

Plungės rajono savivaldybės administracija

proti

Viešųjų pirkimų tarnyba,

za účasti:

„VA Statyba“ UAB,

SÚDNY DVOR (siedma komora),

v zložení: predseda siedmej komory Z. Csehi, sudcovia M. Gavalec (spravodajca) a F. Schalin,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

tajomník: V. Di Bucci,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis, U. Jakaitytė a V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: A. Biolan, J. Jokubauskaitė a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 18 ods. 1 a článku 57 ods. 4 prvého pododseku písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), zmenenej delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/1952 z 10. novembra 2021 (Ú. v. EÚ L 398, 2021, s. 23) (ďalej len „smernica 2014/24“), článku 1 ods. 1 štvrtého pododseku smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1) (ďalej len „smernica 89/665“), ako aj zásady proporcionality.

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Plungės rajono savivaldybės administracija (Obvodná správa mesta Plungė, Litva) (ďalej len „verejný obstarávateľ“) a Viešų pirkimų tarnyba (Úrad pre verejné obstarávanie, Litva) vo veci zápisu spoločnosti „VA Statyba“ UAB do zoznamu dodávateľov, ktorí predložili skreslené informácie, stanoveného litovským právom.

 Právny rámec

 Právo Únie

 Smernica 89/665

3        Článok 1 smernice 89/665 s názvom „Rozsah pôsobnosti a dostupnosť postupov preskúmania“ v odsekoch 1 a 3 stanovuje:

„1.      Táto smernica sa vzťahuje na zákazky uvedené v smernici… [2014/24], pokiaľ tieto zákazky nie sú v súlade s článkami 7, 8, 9, 10, 11, 12, 15, 16, 17 a 37 uvedenej smernice z jej rozsahu pôsobnosti vylúčené.

…

Pokiaľ ide o zákazky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice [2014/24], členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje.

…

3.      Členské štáty zabezpečia, aby si postupy preskúmania mohla na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu ustanoviť členské štáty, uplatniť prinajmenšom každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením.“

 Smernica 2014/24

4        Odôvodnenia 14, 101 a 102 smernice 2014/24 uvádzajú:

„(14)      Malo by sa spresniť, že pojem ‚hospodárske subjekty‘ by sa mal vykladať široko, aby zahŕňal všetky osoby a/alebo subjekty, ktoré ponúkajú uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb na trhu, a to bez ohľadu na právnu formu, ktorú si zvolili pre svoje fungovanie. Preto by sa pojem hospodársky subjekt mal vzťahovať na všetky firmy, pobočky, dcérske spoločnosti, verejné obchodné spoločnosti, družstevné spoločenstvá, spoločnosti s ručením obmedzeným, univerzity, či už verejné alebo súkromné, a iné formy subjektov, než sú fyzické osoby, a to za každých okolností bez ohľadu na to, či ide o ‚právnické osoby‘.

…

(101)      Verejní obstarávatelia by ďalej mali mať možnosť vylúčiť hospodárske subjekty, ktoré sa ukázali ako nespoľahlivé, napríklad v dôsledku porušenia environmentálnych alebo sociálnych záväzkov vrátane pravidiel týkajúcich sa prístupnosti pre osoby s postihnutím alebo iných foriem závažného odborného pochybenia, ako je porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže alebo práv duševného vlastníctva. Malo by sa spresniť, že závažné odborné pochybenie môže spôsobiť pochybnosti o bezúhonnosti hospodárskeho subjektu a tak zapríčiniť, že hospodársky subjekt sa stane nevhodným na to, aby sa mu zadala verejná zákazka, bez ohľadu na to, či by hospodársky subjekt inak disponoval technickou a ekonomickou kapacitou na plnenie zákazky.

… verejní obstarávatelia [by] mali mať naďalej tiež možnosť dospieť k záveru, že došlo k závažnému odbornému pochybeniu, ak pred prijatím konečného a záväzného rozhodnutia o existencii dôvodov na povinné vylúčenie môžu akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt porušil svoje povinnosti vrátane povinností týkajúcich sa platenia daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, ak sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje inak. Takisto by mali mať možnosť vylúčiť záujemcov alebo uchádzačov, ktorých plnenie v prípade predchádzajúcich verejných zákaziek bolo poznačené veľkými nedostatkami, pokiaľ ide o podstatné požiadavky, napríklad nedodaním alebo neplnením, významnými nedostatkami týkajúcimi sa dodaných výrobkov alebo poskytnutých služieb, v dôsledku ktorých boli nepoužiteľné na zamýšľaný účel, alebo nesprávnym konaním, ktoré vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o spoľahlivosť tohto hospodárskeho subjektu. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch by sa malo ustanoviť maximálne trvanie takýchto vylúčení.

Pri uplatnení nepovinných dôvodov vylúčenia by mali verejní obstarávatelia venovať osobitnú pozornosť zásade proporcionality. Menšie nedostatky by mali len za výnimočných okolností viesť k vylúčeniu hospodárskeho subjektu. Opakované prípady menších nedostatkov však môžu vyvolať pochybnosti o spoľahlivosti hospodárskeho subjektu, čo môže opodstatňovať jeho vylúčenie.

(102)      Malo by sa však prihliadať na to, že hospodárske subjekty môžu prijímať opatrenia na zaistenie súladu zamerané na nápravu dôsledkov akýchkoľvek trestných činov alebo pochybenia a na účinné predchádzanie ďalším prípadom nesprávneho konania. Medzi tieto opatrenia môžu patriť najmä personálne a organizačné opatrenia, ako je prerušenie všetkých prepojení na osoby alebo organizácie zapojené do nesprávneho konania, vhodné opatrenia na reorganizáciu personálu, realizácia systémov hlásení a kontroly, vytvorenie štruktúry interného auditu na sledovanie súladu a prijatie interných pravidiel zodpovednosti a náhrady. Ak takéto opatrenia poskytujú dostatočné záruky, príslušný hospodársky subjekt by už nemal byť len na základe týchto dôvodov vylúčený. …“

5        Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v odseku 1 uvádza:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

10.      ‚hospodársky subjekt‘ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo verejný subjekt alebo skupina takýchto osôb a/alebo subjektov vrátane akéhokoľvek dočasného združenia podnikov, ktoré na trhu ponúkajú uskutočnenie stavebných prác a/alebo uskutočnenie stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

…“

6        Podľa článku 4 písm. a) smernice 2014/24 sa táto smernica uplatňuje na obstarávania, ktorých predpokladaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty (DPH) sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit 5 382 000 eur pre verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác.

7        Článok 18 tejto smernice s názvom „Zásady obstarávania“ stanovuje:

„1.      Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.

Obstarávanie sa nesmie robiť so zámerom vylúčiť ho z rozsahu pôsobnosti tejto smernice ani umelo zúžiť hospodársku súťaž. Hospodárska súťaž sa považuje za umelo zúženú, ak je návrh obstarávania vypracovaný so zámerom neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty.

2.      Členské štáty prijmú vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby hospodárske subjekty pri plnení verejných zákaziek plnili uplatniteľné povinnosti v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva ustanovené v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v prílohe X.“

8        Článok 57 uvedenej smernice s názvom „Dôvody na vylúčenie“ v odsekoch 4 až 7 stanovuje:

„4.      Verejní obstarávatelia môžu z účasti na postupe obstarávania vylúčiť každý hospodár[s]ky subjekt alebo od nich môžu členské štáty požadovať, aby z účasti na postupe obstarávania vylúčili ktorýkoľvek hospodársky subjekt, a to v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)      ak verejný obstarávateľ môže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať porušenie uplatniteľných povinností uvedených v článku 18 ods. 2;

…

h)      ak bol hospodársky subjekt vinný [uznaný vinným – neoficiálny preklad] zo závažného skreslenia predložených informácií vyžadovaných na overenie neexistencie dôvodov na vylúčenie alebo splnenia podmienok účasti, ak zadržal takéto informácie alebo nie je schopný predložiť podporné dokumenty požadované podľa článku 59, alebo

…

5.      Verejní obstarávatelia kedykoľvek počas postupu vylúčia hospodársky subjekt, ak sa ukáže, že hospodársky subjekt je vzhľadom na konanie alebo nekonanie pred alebo počas postupu v jednej zo situácií uvedených v odsekoch 1 a 2.

Verejní obstarávatelia môžu kedykoľvek počas postupu vylúčiť, alebo od nich členské štáty môžu požadovať, aby vylúčili hospodársky subjekt, ak sa ukáže, že hospodársky subjekt je vzhľadom na konanie alebo nekonanie pred alebo počas postupu v jednej zo situácií uvedených v odseku 4.

6.      Každý hospodársky subjekt, ktorý sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v odsekoch 1 a 4, môže poskytnúť dôkazy v tom zmysle, že opatrenia, ktoré tento hospodársky subjekt prijal, sú dostatočné na to, aby sa preukázala jeho spoľahlivosť napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie. Ak sa tieto dôkazy považujú za dostatočné, dotknutý hospodársky subjekt sa nevylúči z postupu obstarávania.

Hospodársky subjekt musí na tento účel preukázať, že zaplatil alebo sa zaviazal zaplatiť náhradu týkajúcu sa akejkoľvek škody spôsobenej trestným činom alebo pochybením, komplexne objasnil skutočnosti a okolnosti, a to aktívnou spoluprácou s vyšetrovacími orgánmi, a že prijal konkrétne technické, organizačné a personálne opatrenia, ktoré sú vhodné na to, aby sa zabránilo budúcim trestným činom alebo pochybeniam.

Opatrenia prijaté hospodárskymi subjektmi sa posúdia, pričom sa zohľadní závažnosť trestného činu alebo pochybenia a ich konkrétne okolnosti. Ak sa dané opatrenia považujú za nedostatočné, hospodársky subjekt dostane zoznam dôvodov tohto rozhodnutia.

Hospodársky subjekt, ktorý bol konečným rozsudkom vylúčený z účasti na postupoch obstarávania alebo udeľovania koncesie, nie je oprávnený využiť počas obdobia vylúčenia vyplývajúceho z tohto rozsudku možnosť stanovenú v tomto odseku v členskom štáte, v ktorom je rozsudok účinný.

7.      Členské štáty prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení a so zreteľom na právo Únie spresnia vykonávacie podmienky pre tento článok. Určia predovšetkým trvanie maximálneho obdobia vylúčenia, ak hospodársky subjekt neprijme žiadne opatrenia uvedené v odseku 6, aby preukázal svoju spoľahlivosť. Ak sa trvanie obdobia vylúčenia nestanovilo v konečnom rozsudku, toto obdobie nepresiahne päť rokov odo dňa odsúdenia na základe konečného rozsudku v prípadoch uvedených v odseku 1 a tri roky odo dňa príslušnej udalosti v prípadoch uvedených v odseku 4.“

9        Článok 58 smernice 2014/24 s názvom „Podmienky účasti“ v odseku 1 stanovuje:

„Podmienky účasti sa môžu týkať:

a)      spôsobilosti vykonávať odbornú činnosť;

b)      ekonomického a finančného postavenia;

c)      technickej a odbornej spôsobilosti.

Verejní obstarávatelia môžu ako požiadavky na účasť stanoviť pre hospodárske subjekty len podmienky uvedené v odsekoch 2, 3 a 4. Akékoľvek požiadavky sa obmedzia na požiadavky primerané na zabezpečenie toho, aby mal záujemca alebo uchádzač právne a finančné kapacity a technickú a odbornú spôsobilosť na plnenie zadávanej zákazky. Všetky požiadavky musia súvisieť s predmetom zákazky a musia mu byť primerané.“

 Litovské právo

 Zákon o verejnej správe

10      Podľa § 3 bodov 4 a 10 Lietuvos Respublikos viešojo administravimo įstatymas (zákon Litovskej republiky o verejnej správe) orgány verejnej správy vykonávajú svoju činnosť v súlade najmä so zásadami zákonnosti a proporcionality.

 Zákon o verejnom obstarávaní

11      Lietuvos Respublikos viešųjų pirkimų įstatymas (zákon Litovskej republiky o verejnom obstarávaní), v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), v § 2 ods. 36 stanovuje:

„‚Dodávateľ‘ – hospodársky subjekt – je fyzická osoba alebo právnická osoba súkromného alebo verejného práva, iná organizácia a jej členovia alebo skupina takýchto osôb vrátane dočasného združenia hospodárskych subjektov, ktorá na trhu ponúka vykonanie prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb.“

12      Ustanovenie § 46 tohto zákona, nazvané „Dôvody na vylúčenie dodávateľa“, v odsekoch 4 a 10 až 12 stanovuje:

„4.      Verejný obstarávateľ vylúči dodávateľa z postupu obstarávania, ak:

…

(4)      tento dodávateľ v rámci postupu obstarávania zatajil informácie alebo predložil skreslené informácie týkajúce sa dodržiavania požiadaviek stanovených v tomto ustanovení a v § 47 tohto zákona a obstarávateľ môže túto skutočnosť preukázať akýmkoľvek právnym prostriedkom, alebo ak dodávateľ, pretože predložil skreslené informácie, nie je schopný predložiť podporné dokumenty požadované podľa § 50 tohto zákona. Dodávateľ je z tohto dôvodu vylúčený z postupu obstarávania aj vtedy, ak počas predchádzajúceho postupu obstarávania zatajil informácie alebo predložil skreslené informácie uvedené v tomto bode, alebo z dôvodu, že predložil skreslené informácie, nebol schopný predložiť podporné dokumenty požadované podľa § 50 tohto zákona a bol z tohto dôvodu v priebehu posledného roka vylúčený z postupov obstarávania…

…

10.      Ak sa na dodávateľa vzťahuje ktorýkoľvek z dôvodov na vylúčenie stanovených v odsekoch 1, 4 a 6 tohto článku, verejný obstarávateľ ho nevylúči z postupu obstarávania, ak sú splnené tieto dve podmienky:

(1)      dodávateľ predložil verejnému obstarávateľovi informácie o tom, že prijal tieto opatrenia:

a)      dobrovoľne zaplatil alebo sa zaviazal zaplatiť náhradu škody spôsobenej trestným činom alebo porušením uvedeným v odsekoch 1, 4 alebo 6 tohto článku;

b)      spolupracoval, aktívne pomáhal alebo prijal iné opatrenia, ktoré pomáhajú objasniť alebo spresniť trestný čin alebo porušenie, ktorých sa dopustil;

c)      prijal technické, organizačné alebo personálne opatrenia na predchádzanie ďalším porušeniam;

(2)      verejný obstarávateľ posúdil informácie poskytnuté dodávateľom podľa bodu 1 tohto odseku a prijal odôvodnené rozhodnutie, že opatrenia prijaté dodávateľom na preukázanie jeho spoľahlivosti sú dostatočné. Dostatočnosť týchto opatrení sa posudzuje so zreteľom na závažnosť a okolnosti porušenia. Verejný obstarávateľ písomne oznámi svoje odôvodnené rozhodnutie dodávateľovi najneskôr do 10 dní od doručenia informácií uvedených v bode 1 tohto odseku.

11.      Ak bol dodávateľ na základe právoplatného súdneho rozhodnutia vylúčený z postupov obstarávania a udeľovania koncesií, nemôže využiť možnosť stanovenú v bode 10 tohto odseku počas obdobia stanoveného v uvedenom súdnom rozhodnutí.

12.      Ak sa na základe právoplatného súdneho rozhodnutia z dôvodov na vylúčenie uvedených v odsekoch 1, 2, 21, 4 a 6 tohto článku vo vzťahu k dodávateľovi stanovilo obdobie vylúčenia, verejný obstarávateľ vylúči dodávateľa z postupu obstarávania na obdobie stanovené v uvedenom súdnom rozhodnutí.“

13      Ustanovenie § 52 zákona o verejnom obstarávaní, nazvané „Zatajenie informácií, predloženie skreslených informácií alebo nepredloženie dokumentov“, v odsekoch 1 a 4 stanovuje:

„1.      Verejný obstarávateľ zverejní na centrálnom portáli pre verejné obstarávanie v súlade s podmienkami stanovenými Úradom pre verejné obstarávanie tieto informácie o dodávateľovi (ak ide o skupinu dodávateľov, o každom členovi tejto skupiny), ktorý v rámci postupu obstarávania zatajil informácie alebo predložil skreslené informácie týkajúce sa splnenia požiadaviek stanovených v § 46 a 47 tohto zákona alebo ktorý z dôvodu predloženia skreslených informácií nepredložil podporné dokumenty požadované podľa § 50 tohto zákona:

(1)      názov dodávateľa (ak ide o fyzickú osobu, jej priezvisko a meno), dátum prijatia rozhodnutia verejného obstarávateľa o vylúčení dodávateľa z postupu obstarávania podľa § 46 ods. 4 bodu 4 tohto zákona a dôvody, pre ktoré bolo toto rozhodnutie prijaté;

(2)      dátum, kedy dodávateľ podal na súd žalobu proti rozhodnutiu verejného obstarávateľa o jeho vylúčení z postupu obstarávania;

(3)      dátum, kedy súdne rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje, že nie je opodstatnené vyhovieť návrhu dodávateľa, ktorý napadol rozhodnutie verejného obstarávateľa o jeho vylúčení z postupu obstarávania, nadobudlo právoplatnosť a odkaz na toto rozhodnutie.

…

4.      Účelom zverejnenia stanoveného v tomto paragrafe je informovať verejných obstarávateľov, obstarávateľov a orgány udeľujúce koncesie o dôvode vylúčenia dodávateľa z obstarávania alebo uchádzača z postupu udeľovania koncesie. V rámci funkcie, ktorú mu zveruje § 95 ods. 1 bod 11 tohto zákona, Úrad pre verejné obstarávanie zabezpečí, aby doba zverejnenia informácií uvedených v tomto paragrafe nepresiahla jeden rok odo dňa prijatia rozhodnutia verejného obstarávateľa o vylúčení dodávateľa z postupu obstarávania podľa § 46 ods. 4 bodu 4 tohto zákona.“

14      Ustanovenie § 95 zákona o verejnom obstarávaní stanovuje:

„1.      Úrad pre verejné obstarávanie vykonáva tieto funkcie:

…

(11)      spravuje informácie zverejnené verejnými obstarávateľmi v súlade s § 91 ods. 1 tohto zákona o dodávateľoch, ktorí nevykonali alebo nesprávne vykonali zákazku, a v súlade s § 52 ods. 1 tohto zákona o dodávateľoch, ktorí v rámci postupov obstarávania zatajili informácie alebo predložili skreslené informácie týkajúce sa splnenia požiadaviek stanovených v § 46 a 47 tohto zákona, alebo o dodávateľoch, ktorí z dôvodu predloženia skreslených informácií nepredložili podporné dokumenty požadované podľa § 50 tohto zákona;

…

2.      Úrad pre verejné obstarávanie má právomoc:

…

(6)      v prípade, že zistí porušenie tohto zákona alebo aktu, ktorým sa tento zákon vykonáva, nariadiť právnickej osobe, aby v súlade so zásadami spravodlivosti a primeranosti ukončila postup obstarávania, vykonala postup obstarávania v súlade s týmto zákonom, zmenila alebo zrušila nezákonné rozhodnutia alebo akty vrátane rozhodnutia o obstaraní tovaru, služieb alebo prác bez uplatnenia ustanovení tohto zákona a aktov, ktorými sa tento zákon vykonáva, a ak zistí, že zmluva alebo rámcová dohoda boli uzavreté nezákonne, obrátiť sa na súd s cieľom zrušiť zákazku alebo rámcovú zmluvu a/alebo uložiť iné sankcie s cieľom chrániť verejný záujem;

…“

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

15      Oznámením o vyhlásení verejného obstarávania uverejneným v júli 2023 verejný obstarávateľ vyhlásil verejné obstarávanie na zadanie medzinárodnej otvorenej zákazky na výstavbu zmiešaného športového a zdravotníckeho komplexu v Plungė (Litva).

16      V tomto oznámení verejný obstarávateľ medzi podmienkami účasti požadovanými od hospodárskych subjektov stanovil najmä dve kvalifikačné požiadavky, ktoré sa v podstate týkali jednak výšky ročných príjmov zo stavebnej činnosti za posledné tri účtovné roky a jednak riadneho ukončenia stavebných prác, tak ako boli špecifikované, počas predchádzajúcich piatich rokov.

17      Zo skutkových okolností poskytnutých predkladajúcim vnútroštátnym súdom vyplýva, že odhadovaná hodnota zákazky predstavovala 7 453 375 eur bez DPH, teda sumu presahujúcu finančný limit stanovený v článku 4 písm. a) smernice 2014/24, ako je uvedený v bode 6 tohto rozsudku.

18      Verejný obstarávateľ po tom, čo 5. septembra 2023 informoval dodávateľov o konečnom poradí predložených ponúk a zadaní zákazky spoločnosti VA Statyba, uzavrel s touto spoločnosťou 10. októbra 2023 zmluvu na uskutočnenie stavebných prác.

19      Uchádzač, ktorý sa umiestnil na druhom mieste, podal žalobu na Klaipėdos apygardos teismas (Regionálny súd Klaipėda, Litva), v ktorej tvrdil, že VA Statyba poskytla skreslené informácie týkajúce sa splnenia týchto dvoch kvalifikačných požiadaviek a okrem iného žiadal o zápis tejto spoločnosti do zoznamu dodávateľov, ktorí predložili skreslené informácie podľa príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní.

20      Rozsudkom z 29. decembra 2023 tento súd konštatoval, že VA Statyba predložila verejnému obstarávateľovi skreslené informácie týkajúce sa splnenia uvedených kvalifikačných požiadaviek, pričom takto konštatované konanie kvalifikoval ako zavádzanie verejného obstarávateľa spáchané z hrubej nedbanlivosti. Uvedený súd preto konštatoval, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky na vylúčenie tejto spoločnosti z postupu obstarávania podľa § 46 ods. 4 bodu 4 zákona o verejnom obstarávaní.

21      V dôsledku toho tento súd rozhodol o zrušení rozhodnutia verejného obstarávateľa z 5. septembra 2023, pričom ponechal v platnosti zmluvu o verejnej zákazke protiprávne uzavretú medzi verejným obstarávateľom a spoločnosťou VA Statyba a prerušil konanie v rozsahu, v akom sa týkalo povinnosti verejného obstarávateľa zapísať názov tejto spoločnosti do zoznamu dodávateľov, ktorí predložili skreslené informácie. Okrem toho uložil verejnému obstarávateľovi pokutu vo výške 1 % hodnoty zákazky.

22      Rozsudkom z 15. marca 2024 Lietuvos apeliacinis teismas (Odvolací súd, Litva) potvrdil prvostupňový rozsudok.

23      V nadväznosti na tento rozsudok verejný obstarávateľ nezapísal názov spoločnosti VA Statyba do zoznamu dodávateľov, ktorí predložili skreslené informácie, pretože sa domnieval, že podmienky, ktoré v tejto súvislosti vyžaduje zákon o verejnom obstarávaní, neboli splnené.

24      Keďže Úrad pre verejné obstarávanie nesúhlasil s týmto stanoviskom verejného obstarávateľa, rozhodnutím z 27. februára 2025 mu nariadil zapísať názov spoločnosti VA Statyba do zoznamu dodávateľov, ktorí predložili skreslené informácie.

25      Dňa 28. apríla 2025 verejný obstarávateľ podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu o neplatnosť na Lietuvos administracinių ginčų komisija (Litovská komisia pre administratívne spory, Litva), ktorá je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

26      Na podporu svojej žaloby verejný obstarávateľ tvrdí, že z § 52 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že do zoznamu dodávateľov, ktorí predložili skreslené informácie, sa zapíšu len dodávatelia, ktorí boli podľa § 46 ods. 4 bodu 4 tohto zákona vylúčení z postupu obstarávania rozhodnutím verejného obstarávateľa. Podľa verejného obstarávateľa teda uvedený zákon nestanovuje, že by verejný obstarávateľ mohol zapísať dodávateľa do tohto zoznamu v prípade, ak by konštatovanie, že tento dodávateľ predložil skreslené informácie, vykonal nie tento obstarávateľ, ale súd.

27      Naproti tomu Úrad pre verejné obstarávanie tvrdí, že § 52 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní neponecháva verejnému obstarávateľovi nijakú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní o zápise dodávateľa do zoznamu dodávateľov, ktorí predložili skreslené informácie, a to od okamihu, keď bola táto okolnosť konštatovaná právoplatným súdnym rozhodnutím.

28      Za týchto okolností Lietuvos administracinių ginčų komisija (Litovská komisia pre administratívne spory) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je prax, keď je verejný obstarávateľ povinný zverejniť názov každého dodávateľa (hospodárskeho subjektu), ktorý predložil skreslené informácie o splnení kvalifikačných požiadaviek, bez ohľadu na skutočnosť, že verejný obstarávateľ neprijal rozhodnutie o vylúčení takéhoto dodávateľa (hospodárskeho subjektu) z účasti na postupe obstarávania pred ukončením príslušného postupu obstarávania (uzavretím zmluvy), zlučiteľná s cieľmi smernice [2014/24] a jej článkom 18 ods. 1 a článkom 57 ods. 4 prvým pododsekom písm. h), ako aj s cieľmi smernice [89/665] a jej článkom 1 ods. 1 štvrtým pododsekom (či už spoločne, alebo jednotlivo, avšak nie výlučne s týmito ustanoveniami), a so zásadou proporcionality?“

 O prejudiciálnej otázke

 O prípustnosti

29      Litovská vláda namieta neprípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

30      V tejto súvislosti táto vláda tvrdí, že smernice 89/665 a 2014/24 neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by verejnému obstarávateľovi prípadne na základe rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie ukladalo povinnosť zapísať hospodársky subjekt do zoznamu dodávateľov, ktorí predložili skreslené informácie, takže riešenie sporu vo veci samej závisí len od výkladu relevantných ustanovení vnútroštátneho práva.

31      Okrem toho podľa uvedenej vlády, hoci sa položená otázka týka výkladu ustanovení smerníc 89/665 a 2014/24, predkladajúci vnútroštátny súd nevysvetľuje, v čom tieto ustanovenia súvisia s konaním vo veci samej, ani z akého dôvodu potrebuje požadovaný výklad na rozhodnutie.

32      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania predloženom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 19. decembra 2024, Tudmur, C‑185/24 a C‑189/24, EU:C:2024:1036, bod 26 a citovaná judikatúra).

33      Na to, aby Súdny dvor mohol podať výklad práva Únie, ktorý bude pre vnútroštátny súd užitočný, z článku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania musí obsahovať uvedenie dôvodov, pre ktoré sa predkladajúci vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré predkladajúci vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou v spore vo veci samej.

34      V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že predkladajúci vnútroštátny súd prejednáva spor medzi verejným obstarávateľom a Úradom pre verejné obstarávanie vo veci zápisu hospodárskeho subjektu, ktorý predložil skreslené informácie týkajúce sa splnenia kvalifikačných požiadaviek – ktorý z tohto dôvodu podlieha rozhodnutiu o vylúčení z postupu verejného obstarávania – do zoznamu dodávateľov, ktorí predložili skreslené informácie.

35      Svojou prejudiciálnou otázkou sa tento súd výslovne pýta Súdneho dvora na výklad práva Únie, a najmä na výklad článku 1 ods. 1 štvrtého pododseku smernice 89/665, ako aj článku 18 ods. 1 a článku 57 ods. 4 prvého pododseku písm. h) smernice 2014/24.

36      Uvedený súd sa pýta, či sa tieto ustanovenia majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, ktorá umožňuje takémuto orgánu nariadiť verejnému obstarávateľovi, aby zapísal názov hospodárskeho subjektu do uvedeného zoznamu, hoci tento verejný obstarávateľ tento hospodársky subjekt nevylúčil pred skončením tohto postupu z verejného obstarávania a zavinenie uvedeného subjektu spočívajúce v závažnom skreslení predložených informácií bolo konštatované právoplatným súdnym rozhodnutím.

37      Nie je teda zjavné, že by požadovaný výklad smerníc 89/665 a 2014/24 nemal žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, alebo že by bol nastolený problém hypotetický.

38      Prejudiciálna otázka sa skutočne týka výkladu ustanovení práva Únie a keďže odpoveď Súdneho dvora umožní predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu rozhodnúť o súlade vnútroštátnej právnej úpravy a praxe so smernicami 89/665 a 2014/24, táto otázka je relevantná pre rozhodnutie sporu vo veci samej.

39      Za týchto podmienok sa námietka založená na neuplatniteľnosti týchto smerníc na konanie vo veci samej nemá vplyv na prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ale patrí do vecného preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. novembra 2025, Gryczara, C‑746/24, EU:C:2025:925, bod 38 a citovanú judikatúru).

40      V dôsledku toho je návrh na začatie prejudiciálneho konania prípustný.

 O veci samej

41      Svojou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 18 ods. 1 a článok 57 ods. 4 prvý pododsek písm. h) smernice 2014/24, ako aj článok 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej je orgán príslušný v oblasti verejného obstarávania oprávnený nariadiť verejnému obstarávateľovi, aby zverejnil názov hospodárskeho subjektu, ktorý predložil skreslené informácie týkajúce sa splnenia kvalifikačných požiadaviek, hoci tento verejný obstarávateľ nevylúčil tento subjekt z postupu verejného obstarávania pred jeho ukončením a zavinenie uvedeného subjektu spočívajúce v závažnom skreslení predložených informácií bolo konštatované právoplatným súdnym rozhodnutím.

42      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 57 ods. 4 prvý pododsek smernice 2014/24 ukladá členským štátom povinnosť prebrať do svojho vnútroštátneho práva nepovinné dôvody na vylúčenie vymenované v tomto ustanovení a že v rámci tejto povinnosti prebratia musia tieto štáty stanoviť buď možnosť, alebo povinnosť verejných obstarávateľov uplatniť tieto dôvody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, Infraestruturas de Portugal a Futrifer Indústrias Ferroviárias, C‑66/22, EU:C:2023:1016, bod 58).

43      Medzi uvedenými dôvodmi sa v článku 57 ods. 4 prvom pododseku písm. h) tejto smernice nachádza prípad, keď bol hospodársky subjekt uznaný vinným zo závažného skreslenia predložených informácií vyžadovaných najmä na overenie splnenia podmienok účasti.

44      Ako vyplýva z tohto ustanovenia, vykladaného v spojení s odôvodnením 101 uvedenej smernice, cieľom a účelom tohto nepovinného dôvodu je vylúčiť hospodárske subjekty, ktorých spoľahlivosť je vážne ohrozená z dôvodu závažných skreslení zo strany týchto subjektov úmyselne alebo z nedbanlivosti.

45      Pri stanovení podmienok uplatňovania tohto nepovinného dôvodu na vylúčenie vo svojej vnútroštátnej právnej úprave musí každý členský štát rešpektovať jeho základné črty stanovené v článku 57 ods. 4 prvom pododseku písm. h) smernice 2014/24 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2019, Meca, C‑41/18, EU:C:2019:507, bod 33).

46      Okrem toho uplatnenie uvedeného nepovinného dôvodu na vylúčenie musí byť v súlade so zásadou proporcionality, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie pripomenutou v oblasti verejného obstarávania v článku 18 ods. 1 smernice 2014/24, ktorej dodržiavanie si zaslúži osobitnú pozornosť pri uplatňovaní toho istého nepovinného dôvodu na vylúčenie (rozsudok z 30. januára 2020, Tim, C‑395/18, EU:C:2020:58, body 45 a 48, ako aj citovaná judikatúra).

47      V tejto súvislosti toto vylúčenie musí byť po prvé dočasné. Z odôvodnenia 101 smernice 2014/24 totiž vyplýva, že každý akt vnútroštátneho práva, ktorým sa stanovujú najmä podmienky uplatnenia článku 57 ods. 4 prvého pododseku písm. h) tejto smernice, musí stanoviť maximálne trvanie vylúčenia. Článok 57 ods. 7 uvedenej smernice spresňuje, pokiaľ ide o nepovinný dôvod na vylúčenie, že ak táto doba nebola stanovená právoplatným rozsudkom, nesmie presiahnuť tri roky (rozsudok z 26. januára 2023, HSC Baltic a i., C‑682/21, EU:C:2023:48, bod 39).

48      Po druhé počas tohto obdobia vylúčenia musí byť dotknutý hospodársky subjekt, pokiaľ nebol z účasti na postupe verejného obstarávania vylúčený právoplatným rozsudkom, pripustený k účasti na takomto postupe, ak v súlade s článkom 57 ods. 6 smernice 2014/24 v spojení s jej odôvodnením 102 predloží dôkazy preukazujúce, že opatrenia, ktoré prijal, sú dostatočné na preukázanie jeho spoľahlivosti. Hospodárske subjekty sú tak motivované prijať nápravné opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. júna 2021, Rad Service a i., C‑210/20, EU:C:2021:445, bod 35, ako aj z 26. januára 2023, HSC Baltic a i., C‑682/21, EU:C:2023:48, bod 40 a citovanú judikatúru).

49      Po tretie zásada proporcionality vyžaduje vykonanie konkrétneho posúdenia správania a konania dotknutého hospodárskeho subjektu na základe všetkých relevantných skutočností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júna 2021, Rad Service a i., C‑210/20, EU:C:2021:445, bod 40 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti zo znenia článku 57 ods. 4 prvého pododseku písm. h) tejto smernice vyplýva, že pokiaľ ide najmä o závažné skreslenie pri predkladaní informácií vyžadovaných na overenie splnenia podmienok účasti, zavinenie dotknutého hospodárskeho subjektu sa musí preskúmať a preukázať. Okrem toho v súlade s odôvodnením 101 uvedenej smernice by menšie nedostatky mali len za výnimočných okolností viesť k vylúčeniu hospodárskeho subjektu.

50      Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či prináleží len verejnému obstarávateľovi, aby počas postupu verejného obstarávania konštatoval, že podmienky uplatnenia nepovinného dôvodu na vylúčenie stanoveného v článku 57 ods. 4 prvom pododseku písm. h) smernice 2014/24 sú splnené, alebo či táto možnosť prináleží aj súdu po skončení tohto postupu. Rovnako sa pýta, či orgán príslušný v oblasti verejného obstarávania môže byť oprávnený nariadiť verejnému obstarávateľovi, aby vzhľadom na takéto konštatovanie zverejnil názov dotknutého hospodárskeho subjektu na zozname dodávateľov uznaných za vinných zo závažného skreslenia.

51      Článok 57 smernice 2014/24 nebráni tomu, aby súd po skončení tohto postupu skonštatoval, že hospodársky subjekt predložil skreslené informácie týkajúce sa splnenia podmienok účasti na postupe verejného obstarávania.

52      V tejto súvislosti je irelevantné, či tento hospodársky subjekt bol alebo nebol vylúčený z dotknutého postupu verejného obstarávania.

53      Na jednej strane totiž v súlade s článkom 57 ods. 5 druhým pododsekom smernice 2014/24 verejní obstarávatelia môžu kedykoľvek počas postupu vylúčiť, alebo od nich členské štáty môžu požadovať, aby vylúčili hospodársky subjekt, ak sa ukáže, že hospodársky subjekt je vzhľadom na konanie alebo nekonanie pred alebo počas postupu v situácií uvedenej v tomto článku 57 ods. 4 prvom pododseku písm. h). Dôvod na vylúčenie stanovený v tomto ustanovení sa teda môže uplatniť tak v postupe verejného obstarávania, v rámci ktorého bol hospodársky subjekt uznaný vinným zo závažného skreslenia predložených informácií vyžadovaných na overenie splnenia podmienok účasti, ako aj v neskorších postupoch verejného obstarávania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 2019, Delta Antrepriză de Construc nai Montaj 93, C‑267/18, EU:C:2019:826, body 34 a 35, ako aj z 21. decembra 2023, Infraestruturas de Portugal a Futrifer Indústrias Ferroviárias, C‑66/22, EU:C:2023:1016, body 67 až 69).

54      Okrem toho, keďže členský štát môže verejným obstarávateľom nariadiť, aby vylúčili z postupov verejného obstarávania hospodársky subjekt nachádzajúci sa v takejto situácii, tento členský štát musí mať tiež možnosť poveriť vnútroštátny orgán príslušný v danej oblasti, aby rozhodol, či je alebo nie je potrebné prijať rozhodnutie, ktoré takúto povinnosť týmto verejným obstarávateľom ukladá.

55      Na druhej strane vzhľadom na to, že rozhodnutie, ktorým verejný obstarávateľ odmietne vylúčiť, hoci aj implicitne, hospodársky subjekt z postupu verejného obstarávania na základe jedného z nepovinných dôvodov na vylúčenie stanovených v článku 57 ods. 4 prvom pododseku smernice 2014/24, musí byť možné napadnúť, vnútroštátny súd, ktorému bola vec predložená, môže preskúmať posúdenie tohto verejného obstarávateľa, pokiaľ ide o to, či boli vo vzťahu k dotknutému hospodárskemu subjektu splnené podmienky vyžadované na uplatnenie tohto dôvodu na vylúčenie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, body 143 a 144).

56      V prejednávanej veci Klaipėdos apygardos teismas (Regionálny súd Klaipėda) svojím rozsudkom z 29. decembra 2023, potvrdeným v odvolacom konaní, konštatoval, že VA Statyba z hrubej nedbanlivosti poskytla skreslené informácie týkajúce sa splnenia dvoch kvalifikačných požiadaviek stanovených verejným obstarávateľom preto, aby sa hospodársky subjekt mohol zúčastniť verejného obstarávania, o ktoré ide vo veci samej. V tomto rozsudku tento súd na základe tohto konštatovania rozhodol, že na uplatnenie nepovinného dôvodu na vylúčenie uvedeného v článku 57 ods. 4 prvom pododseku písm. h) smernice 2014/24 boli splnené všetky podmienky.

57      Na účely poskytnutia užitočnej odpovede predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu treba objasniť, či a prípadne za akých podmienok smernica 2014/24 umožňuje priznať orgánu príslušnému v oblasti verejného obstarávania právomoc vydávať príkazy, na základe ktorej tento orgán môže verejnému obstarávateľovi nariadiť, aby zapísal hospodársky subjekt do zoznamu, ktorý zahŕňa hospodárske subjekty, ktoré boli právoplatným rozsudkom uznané vinnými zo závažného skreslenia v postupe verejného obstarávania.

58      V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že s článkom 57 ods. 4 prvým pododsekom písm. h) smernice 2014/24 a so zásadou proporcionality uvedenou v článku 18 ods. 1 tejto smernice je zlučiteľné dočasné zverejnenie názvov hospodárskych subjektov na zozname určenom na uľahčenie riadenia postupov verejného obstarávania, vo vzťahu ku ktorým sa zistilo, že v takýchto postupoch boli uznané vinnými zo závažného skreslenia týkajúceho sa dodržiavania kvalifikačných požiadaviek. Na jednej strane totiž cieľom tohto nepovinného dôvodu na vylúčenie je umožniť obmedzenie prístupu takýchto subjektov k postupom verejného obstarávania zásadným zákazom účasti na týchto postupoch a na druhej strane cieľom tohto zverejnenia prístupného verejným obstarávateľom a iným subjektom príslušným v oblasti verejného obstarávania je uľahčiť uplatňovanie tohto obmedzenia (pozri analogicky rozsudok z 26. januára 2023, HSC Baltic a i. , C‑682/21, EU:C:2023:48, body 44 a 45).

59      Z toho vyplýva, že tieto ustanovenia smernice 2014/24 nebránia tomu, aby bol vnútroštátny orgán, ktorý má právomoc v oblasti verejného obstarávania, oprávnený nariadiť verejnému obstarávateľovi, aby zverejnil názov hospodárskeho subjektu, ak sa konečným rozsudkom konštatuje, že tento subjekt v priebehu postupu verejného obstarávania zavinene poskytol skreslené informácie týkajúce sa splnenia kvalifikačných požiadaviek stanovených na účasť na tomto postupe, a to bez ohľadu na skutočnosť, že uvedený hospodársky subjekt nebol z uvedeného postupu vylúčený.

60      V takom prípade však na jednej strane vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 47 a 49 tohto rozsudku musí byť doba tohto zverejnenia primeraná závažnosti správania dotknutého hospodárskeho subjektu, pričom táto doba nemôže podľa článku 57 ods. 7 smernice 2014/24 každopádne presiahnuť tri roky odo dňa, keď tento hospodársky subjekt poskytol takéto skreslené informácie.

61      Na druhej strane vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 48 tohto rozsudku aj počas obdobia takéhoto zverejnenia musí byť dotknutý hospodársky subjekt v zásade oprávnený zúčastniť sa na postupe verejného obstarávania, ak v súlade s článkom 57 ods. 6 smernice 2014/24 predloží dôkazy na preukázanie toho, že nápravné opatrenia, ktoré prijal, postačujú na to, aby sa zabránilo opakovaniu nezrovnalosti spočívajúcej v poskytnutí skreslených informácií týkajúcich sa dodržiavania kvalifikačných požiadaviek, a teda že tieto opatrenia môžu preukázať jeho spoľahlivosť.

62      Skutočnosť, že hospodársky subjekt nachádzajúci sa v situácii uvedenej v článku 57 ods. 4 prvom pododseku písm. h) tejto smernice – a ktorý vo všeobecnosti nebol konečným rozsudkom vylúčený z účasti na postupoch verejného obstarávania – predloží takéto dôkazy o prijatí nápravných opatrení, za predpokladu, že ich verejný obstarávateľ považuje za dostatočné, umožňuje tomuto hospodárskemu subjektu, aby nebol vylúčený z dotknutého postupu verejného obstarávania. V dôsledku toho treba priznať túto možnosť hospodárskemu subjektu, ktorý je predmetom takéhoto zverejnenia.

63      Okrem toho treba pripomenúť, že pojem „rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi“ v zmysle článku 1 ods. 1 štvrtého pododseku smernice 89/665 sa má vykladať extenzívne (rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, bod 105 a citovaná judikatúra). Zoznam dodávateľov, ktorí predložili skreslené informácie, umožňujúci verejným obstarávateľom oboznámiť sa s menami hospodárskych subjektov, ktoré sa považujú za nespoľahlivých dodávateľov, v zásade znamená ich dočasné vylúčenie z akéhokoľvek postupu verejného obstarávania, pokiaľ dotknutý hospodársky subjekt nepreukáže, že prijal primerané nápravné opatrenia. Za týchto podmienok článok 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie vyžaduje, aby sa súdnemu preskúmaniu stanovenému touto smernicou mohlo podrobiť prinajmenšom buď rozhodnutie, ktorým vnútroštátny orgán príslušný v oblasti verejného obstarávania ukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť zverejniť názov hospodárskeho subjektu na takomto zozname, alebo rozhodnutie o zverejnení prijaté týmto verejným obstarávateľom s cieľom vyhovieť tomuto príkazu.

64      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 18 ods. 1 a článok 57 ods. 4 prvý pododsek písm. h) smernice 2014/24, ako aj článok 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej je orgán príslušný v oblasti verejného obstarávania oprávnený nariadiť verejnému obstarávateľovi, aby zverejnil názov hospodárskeho subjektu, ktorý predložil skreslené informácie týkajúce sa splnenia kvalifikačných požiadaviek, hoci tento verejný obstarávateľ nevylúčil tento subjekt z postupu verejného obstarávania pred jeho ukončením a zavinenie uvedeného subjektu spočívajúce v závažnom skreslení predložených informácií bolo konštatované právoplatným súdnym rozhodnutím, za predpokladu, že:

–        doba tohto zverejnenia je primeraná závažnosti správania dotknutého hospodárskeho subjektu a nesmie presiahnuť maximálnu dobu stanovenú v článku 57 ods. 7 smernice 2014/24,

–        tento hospodársky subjekt môže počas doby tohto zverejnenia predložiť dôkaz o svojej spoľahlivosti v súlade s článkom 57 ods. 6 smernice 2014/24, aby sa mohol zúčastniť na neskoršom postupe verejného obstarávania,

–        uvedený hospodársky subjekt má k dispozícii účinný prostriedok nápravy proti aspoň jednému z rozhodnutí týkajúcich sa takéhoto zverejnenia prijatých týmto orgánom a dotknutým verejným obstarávateľom.

 O trovách

65      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Článok 18 ods. 1 a článok 57 ods. 4 prvý pododsek písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, zmenenej delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/1952 z 10. novembra 2021, ako aj článok 1 ods. 1 a 3 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej je orgán príslušný v oblasti verejného obstarávania oprávnený nariadiť verejnému obstarávateľovi, aby zverejnil názov hospodárskeho subjektu, ktorý predložil skreslené informácie týkajúce sa splnenia kvalifikačných požiadaviek, hoci tento verejný obstarávateľ nevylúčil tento subjekt z postupu verejného obstarávania pred jeho ukončením a zavinenie uvedeného subjektu spočívajúce v závažnom skreslení predložených informácií bolo konštatované právoplatným súdnym rozhodnutím, za predpokladu, že:

–        doba tohto zverejnenia je primeraná závažnosti správania dotknutého hospodárskeho subjektu a nesmie presiahnuť maximálnu dobu stanovenú v článku 57 ods. 7 smernice 2014/24 v znení zmien,

–        tento hospodársky subjekt môže počas doby tohto zverejnenia predložiť dôkaz o svojej spoľahlivosti v súlade s článkom 57 ods. 6 smernice 2014/24 v znení zmien, aby sa mohol zúčastniť na neskoršom postupe verejného obstarávania,

–        uvedený hospodársky subjekt má k dispozícii účinný prostriedok nápravy proti aspoň jednému z rozhodnutí týkajúcich sa takéhoto zverejnenia prijatých týmto orgánom a dotknutým verejným obstarávateľom.

Podpisy


*      Jazyk konania: litovčina.