1

Európsky parlament svojím odvolaním navrhuje zrušenie bodov 2 a 4 výroku rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 29. septembra 2021, Parlament/Axa Assurances Luxembourg a i. (T‑384/19, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2021:630), ktorými Všeobecný súd zamietol jeho žalobu založenú na článku 272 ZFEÚ proti spoločnostiam Axa Assurances Luxembourg SA, Bâloise Assurances Luxembourg SA a La Luxembourgeoise SA (ďalej spoločne len „Axa a i.“), ktorými sa domáha toho, aby im bola uložená povinnosť zaplatiť Parlamentu náklady spojené so škodou spôsobenou na budove Konrad Adenauer (ďalej len „budova KAD“), nachádzajúcej sa v Luxemburgu (Luxembursko), dažďovou vodou na stavenisku tejto budovy, a to na základe poistnej zmluvy „Všetky riziká staveniska“ (ďalej len „zmluva VRS“), uzavretej 3. apríla 2012 medzi Axa a i., ako aj spoločnosťou Nationale‑Nederlanden Schadeverzekering Maatschappij NV (ďalej len „NN“) na jednej strane a Európskou úniou, ktorá je zastúpená Parlamentom, na druhej strane.

2

NN sa svojím vzájomným odvolaním domáha zrušenia bodov 1 a 3 výroku napadnutého rozsudku, ktorými jej Všeobecný súd uložil povinnosť zaplatiť Parlamentu na základe zmluvy TRC sumu 79 653,89 eura spolu so zákonnými úrokmi z omeškania.

Právny rámec

Štatút Súdneho dvora Európskej únie

3

Článok 41 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje:

4

Podľa článku 56 tohto Štatútu:

Rokovací poriadok Súdneho dvora

5

Článok 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, nazvaný „Účastník konania oprávnený podať vyjadrenie k odvolaniu“, stanovuje:

6

Podľa článku 176 tohto rokovacieho poriadku s názvom „Vzájomné odvolanie“:

7

Článok 178 uvedeného rokovacieho poriadku, nazvaný „Návrhy, dôvody a tvrdenia vzájomného odvolania“, znie:

Rokovací poriadok Všeobecného súdu

8

Článok 1 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v odseku 2 uvádza:

9

Článok 123 tohto rokovacieho poriadku, nazvaný „Rozsudky pre zmeškanie“, stanovuje:

10

Podľa článku 163 uvedeného rokovacieho poriadku s názvom „Prerušenie konania“:

11

Článok 166 toho istého rokovacieho poriadku, nazvaný „Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie“, stanovuje:

Zmluva VRS

12

V súlade s článkom I.12.3.1.1 zmluvy VRS sú z krytia stanoveného v tejto zmluve vylúčené najmä straty a škody spôsobené nedodržaním odbornej praxe v rozsahu, v akom tieto porušenia toleruje alebo nemôže ignorovať ktorýkoľvek poistenec alebo osoba s riadiacou právomocou pre poistené práce, najmä technickí stavbyvedúci.

13

Podľa článkov I.13.2 a I.13.2.1 uvedenej zmluvy analýzu pôvodu, zodpovednosti a rozsahu poistnej udalosti, ako aj posúdenie výšky škody vykonáva znalec vymenovaný a platený poisťovateľom. V prípade nezhody v záveroch znaleckého posudku má poistník možnosť nechať si vyhotoviť druhý znalecký posudok.

14

V súlade s článkom I.15.1.1 tej istej zmluvy táto zmluva nekryje najmä škody, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia so záplavami, stúpaním hladín povrchových alebo podzemných vodných tokov, nedostatočným odvádzaním vody kanalizáciou a akoukoľvek živelnou pohromou, ak nie je dohodnuté inak.

15

Podľa článku I.18.1 zmluvy VRS „na túto zmluvu sa vzťahuje právo Európskej únie doplnené luxemburským právom“.

16

Článok I.19 tejto zmluvy, nazvaný „Ustanovenie o voľbe právomoci“, stanovuje:

17

Podľa článku II.1 uvedenej zmluvy sa pojem „živelná pohroma“ vzťahuje na „stúpanie hladín, záplavy, tsunami, zosuvy pôdy a, ak sa nedohodlo inak, zemetrasenia“.

Okolnosti predchádzajúce sporu

18

Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 1 až 23 napadnutého rozsudku a pre potreby tohto konania ich možno zhrnúť takto.

19

V rámci prác, ktoré boli vykonané na účely rozšírenia a rekonštrukcie budovy KAD, Parlament v roku 2011 vyhlásil verejné obstarávanie, ktorého cieľom bolo uzavrieť poistnú zmluvu „Všetky riziká staveniska“ a poistenie pokrývajúce občianskoprávnu zodpovednosť.

20

Na konci tohto konania bola vybraná ponuka vypracovaná na základe ponuky, ktorú predložili Axa a i., ako aj Delta Lloyd Schadeverzekering NV, ktorá sa neskôr zlúčila so spoločnosťou NN (ďalej spoločne len „žalovaní v prvostupňovom konaní“).

21

Dňa 3. apríla 2012 uzavrela Únia zastúpená Parlamentom zmluvu VRS so žalovanými v prvostupňovom konaní. Táto zmluva označuje Axa Assurances Luxembourg za hlavného poistiteľa.

22

V dôsledku silných zrážok, ku ktorým došlo 27. a 30. mája 2016, dažďové vody zo staveniska budovy KAD čiastočne zatiekli do suterénu budovy vo výstavbe, čo viedlo k nahromadeniu vody a vytváralo vlhkú atmosféru v priestoroch, kde už bolo nainštalované technické vybavenie, ktoré sa tak poškodilo.

23

Dňa 30. mája 2016 spoločnosť zodpovedná za stavebné práce na tomto stavenisku predložila sprostredkovateľovi poistenia hlásenie poistnej udalosti, ktoré sa týkalo skutočností opísaných v predchádzajúcom bode. Axa Assurances Luxembourg ako hlavný poistiteľ vymenovala znalca, ktorého poverila obvyklým vyšetrovaním.

24

Listom z 15. júla 2016 Axa Assurances Luxembourg oznámila Parlamentu, že vzhľadom na informácie a technické údaje vyplývajúce z predbežných a dodatočných znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované na základe dvoch znaleckých obhliadok, sa domnieva, že na predmetnú poistnú udalosť sa zmluva VRS nevzťahuje.

25

Po prvé Axa Assurances Luxembourg tvrdila, že článok I.15.1.1 zmluvy VRS sa nevzťahuje na škody, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia so záplavou, alebo nedostatočným odvádzaním vody kanalizáciou. Po druhé poistná udalosť bola predvídateľná a vyplývala z flagrantného porušenia odbornej praxe, a tak straty a škody, ktoré z nej vyplývajú, sú tiež vylúčené z poistného krytia v súlade s článkom I.12.3.1.1 tejto zmluvy.

26

Dňa 21. novembra 2017 Parlament v nadväznosti na výmenu písomnej korešpondencie a stretnutie so zástupcami spoločnosti Axa Assurances Luxembourg zaslal žalovaným v prvostupňovom konaní formálnu výzvu na nápravu, pričom vychádzal z predbežného odhadu škôd, na ktorý táto spoločnosť odpovedala 20. decembra 2017, pričom zopakovala námietku neprípustnosti.

27

Po tom, čo Parlament dostal záverečnú správu technického experta kontrolnej kancelárie Luxcontrol, ktorá bola poverená vykonaním kontroly technického vybavenia nainštalovaného a uskladneného v priestoroch dotknutých poistnou udalosťou vrátane zoznamu zariadení, ktoré sa majú vymeniť, listom z 28. novembra 2018 nanovo revidoval túto výzvu, pričom uviedol, že vzniknuté a zistené škody sa odhadujú na 800 624,33 eura bez dane z pridanej hodnoty.

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

28

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. júna 2019 Parlament podal žalobu podľa článku 272 ZFEÚ, ktorou navrhol, aby Všeobecný súd:

–

určil, že škody spôsobené vodou na stavenisku budovy KAD počas silných zrážok, ku ktorým došlo 27. a 30. mája 2016, patria do pôsobnosti zmluvy VRS,

–

v dôsledku toho uložil žalovaným v prvostupňovom konaní povinnosť zaplatiť mu požadované výdavky, konkrétne 779 902,87 eura, a osobitne:

–

uložil spoločnosti Axa Assurances Luxembourg povinnosť zaplatiť 50 % vyššie uvedenej sumy, konkrétne 389 951,44 eura,

–

uložil spoločnosti Bâloise Assurances Luxembourg povinnosť zaplatiť 20 % vyššie uvedenej sumy, konkrétne 155 980,57 eura,

–

uložil spoločnosti La Luxembourgeoise povinnosť zaplatiť 20 % vyššie uvedenej sumy, konkrétne 155 980,57 eura,

–

uložil spoločnosti NN povinnosť zaplatiť 10 % vyššie uvedenej sumy, konkrétne 77 990,29 eura,

–

uložil žalovaným v prvostupňovom konaní povinnosť zaplatiť mu zákonný úrok z omeškania so zaplatením týchto súm od 22. decembra 2017, a to vo výške úrokovej sadzby rovnajúcej sa súčtu úrokovej sadzby uplatňovanej Európskou centrálnou bankou (ECB) na jej hlavné refinančné operácie a ôsmich percentuálnych bodov,

–

subsidiárne v prípade, že sa nevyhovie prvým dvom návrhom, uložil žalovaným v prvostupňovom konaní povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť škodu spôsobenú nesplnením povinností vyplývajúcich z článku I.13.2 zmluvy VRS, teda 779 902,87 eura,

–

uložil žalovaným v prvostupňovom konaní povinnosť nahradiť mu výdavky na znalecký posudok, konkrétne 16 636 eur, a osobitne:

–

uložil spoločnosti Axa Assurances Luxembourg povinnosť zaplatiť 50 % vyššie uvedenej sumy, konkrétne 8 318 eur,

–

uložil spoločnosti Bâloise Assurances Luxembourg povinnosť zaplatiť 20 % vyššie uvedenej sumy, konkrétne 3 327,20 eura,

–

uložil spoločnosti La Luxembourgeoise povinnosť zaplatiť 20 % vyššie uvedenej sumy, konkrétne 3 327,20 eura,

–

uložil spoločnosti NN povinnosť zaplatiť 10 % vyššie uvedenej sumy, konkrétne 1 663,60 eura,

–

uložil žalovaným v prvostupňovom konaní povinnosť zaplatiť mu zákonný úrok z omeškania so zaplatením týchto súm od 22. decembra 2017, a to vo výške úrokovej sadzby rovnajúcej sa súčtu úrokovej sadzby uplatňovanej Európskou centrálnou bankou na jej hlavné refinančné operácie a ôsmich percentuálnych bodov, a

–

uložil žalovaným v prvostupňovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania.

29

Keďže kancelária Všeobecného súdu bola informovaná, že Delta Lloyd Schadeverzekering sa zlúčila so spoločnosťou NN, zásielkou z 13. januára 2020 doručila spoločnosti NN žalobu Parlamentu a stanovila jej lehotu na predloženie vyjadrenia žalovanej. NN vyjadrenie k žalobe v určenej lehote nepredložila.

30

Dňa 26. júna 2020 Parlament navrhol, aby Všeobecný súd konštatoval, že NN bola riadne predvolaná, a vyhovel jeho návrhom smerujúcim proti tejto spoločnosti na základe článku 123 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Kancelária doručila tento návrh spoločnosti NN, pričom spresnila, že v súlade s odsekom 2 tohto článku nebude zasahovať do konania pre zmeškanie a že sa jej doručí iba rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

31

Všeobecný súd vyhovel návrhu Parlamentu a v bodoch 1 a 3 výroku napadnutého rozsudku uložil spoločnosti NN povinnosť zaplatiť Parlamentu sumu 79 653,89 eura a s tým súvisiace zákonné úroky z omeškania od 22. decembra 2017, ako aj nahradiť trovy konania týkajúce sa konania pre zmeškanie, ktoré sa jej týkajú.

32

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. novembra 2021 podala NN návrh na zrušenie proti bodom 1 a 3 napadnutého rozsudku. Rozhodnutím z 10. januára 2022 Všeobecný súd prerušil toto konanie o návrhu na zrušenie až do vyhlásenia rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým sa skončí konanie o tomto odvolaní.

33

Naopak, pokiaľ ide o žalobné návrhy Parlamentu smerujúce proti Axa a i., Všeobecný súd v bode 94 napadnutého rozsudku rozhodol, že vzhľadom na článok I.15.1.1 zmluvy VRS v spojení s ostatnými ustanoveniami tejto zmluvy a kontextom jej uzavretia nie je potrebné pojmu „záplava“ priznať reštriktívnu pôsobnosť. Všeobecný súd tak v bode 111 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Axa a i. mohli oprávnene uplatniť proti Parlamentu doložku o vylúčení z poistného krytia pre škody priamo alebo nepriamo spojené so záplavou, uvedené v tomto článku I.15.1.1.

34

V dôsledku toho Všeobecný súd v bodoch 2 a 4 výroku napadnutého rozsudku zamietol žalobu Parlamentu v rozsahu, v akom sa týkala Axa a i., a rozhodol, že Parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Axa a i.

Návrhy účastníkov, ktorí podali hlavné odvolanie a vzájomné odvolanie

35

Parlament vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil body 2 a 4 výroku napadnutého rozsudku,

–

vrátil vec Všeobecnému súdu,

–

rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr, s výnimkou tých, ktoré súvisia s bodom 3 výroku napadnutého rozsudku,

–

subsidiárne:

–

zrušil body 2 a 4 výroku napadnutého rozsudku, ako aj

–

vyhovel návrhom Parlamentu predloženým v prvostupňovom konaní proti Axa a i.,

36

Odporkyne v odvolacom konaní navrhujú, aby Súdny dvor:

–

v prvom rade:

–

zamietol návrh Parlamentu na zrušenie bodov 2 a 4 výroku napadnutého rozsudku,

–

v dôsledku toho zamietol jeho návrh, aby sa o trovách, ktoré sú uvedené v bode 4 výroku napadnutého rozsudku, rozhodlo neskôr,

–

subsidiárne v prípade, že Súdny dvor vyhovie návrhu Parlamentu tým, že zruší body 2 a 4 výroku napadnutého rozsudku, vrátil vec Všeobecnému súdu, ako aj

–

ešte viac subsidiárne zamietol návrhy Parlamentu proti Axa a i. na základe tvrdení, ktoré títo účastníci konania uviedli v prvostupňovom konaní, a rozhodol v súlade s návrhmi uvedenými vo vyjadrení k žalobe a v duplike, ktoré títo účastníci konania predložili v prvostupňovom konaní.

37

NN vo svojom vzájomnom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

–

vyhlásil vzájomné odvolanie za prípustné a dôvodné, a v dôsledku toho zrušil body 1 a 3 výroku napadnutého rozsudku, ako aj

–

uložil Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

38

Parlament navrhuje, aby Súdny dvor:

–

vyhlásil vzájomné odvolanie za neprípustné,

–

subsidiárne vyhlásil toto vzájomné odvolanie za nedôvodné a

–

uložil NN povinnosť nahradiť trovy konania o vzájomnom odvolaní.

Opätovné začatie ústnej časti konania

39

Prvé návrhy generálneho advokáta boli vypočuté 18. januára 2024. V ten istý deň Súdny dvor vyhlásil rozsudok Eulex Kosovo/SC (C‑785/22 P, EU:C:2024:52). V bode 31 tohto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že keďže podanie návrhu na zrušenie rozsudku má za následok opätovné otvorenie konania na Všeobecnom súde, rozsudok pre zmeškanie, proti ktorému bol podaný návrh na zrušenie, nemožno považovať za konečné rozhodnutie v zmysle článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor z uvedeného v bode 32 tohto rozsudku vyvodil, že odvolanie podané proti rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému bol podaný návrh na zrušenie, je neprípustné.

40

Uznesením z 20. marca 2024, Parlament/Axa Assurances Luxembourg a i. (C‑766/21 P, EU:C:2024:321), Súdny dvor nariadil opätovné otvorenie ústnej časti konania a nariadenie pojednávania v súlade s článkom 83 svojho rokovacieho poriadku, aby účastníci konania mohli vyjadriť svoje stanovisko k prípadným dôsledkom rozsudku z 18. januára 2024, Eulex Kosovo/SC (C‑785/22 P, EU:C:2024:52), na prípustnosť odvolania podaného Parlamentom.

41

Po tomto pojednávaní, ktoré sa konalo 17. apríla 2024, a po prednesení návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 6. júna 2024 bola ústna časť konania ukončená.

O hlavnom odvolaní

O prípustnosti

Argumentácia účastníkov konania

42

Podľa Parlamentu rozsudok z 18. januára 2024, Eulex Kosovo/SC (C‑785/22 P, EU:C:2024:52), nemá vplyv na prípustnosť odvolania, ktorým sa domáha zrušenia bodov 2 a 4 výroku napadnutého rozsudku. Zatiaľ čo vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, bol na Súdny dvor podaný návrh na zrušenie rozsudku Všeobecného súdu z 19. októbra 2022, SC/Eulex Kosovo (T‑242/17 RENV, EU:T:2022:637), ktorým Všeobecný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie vo vzťahu k jedinému žalovanému, napadnutý rozsudok bol vydaný pre zmeškanie len vo vzťahu k jednej zo štyroch žalovaných, a to spoločnosti NN. Z uvedeného vyplýva, že toto odvolanie, ktoré smeruje proti týmto bodom výroku vyhláseným v nadväznosti na kontradiktórnu diskusiu, proti ktorým nie je možné podať návrh na zrušenie, je prípustné.

43

Z bodov 31, 33 a 35 rozsudku z 18. januára 2024, Eulex Kosovo/SC (C‑785/22 P, EU:C:2024:52), vyplýva, že iba body výroku rozsudku, ktoré boli predmetom návrhu na zrušenie, znamenajú neprípustnosť odvolania smerujúceho k ich zrušeniu, keďže z dôvodu takéhoto návrhu na zrušenie sa toto odvolanie netýka „konečného rozhodnutia“ v zmysle článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Tomuto výkladu nasvedčuje článok 163 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorý stanovuje možnosť predsedu Všeobecného súdu v prípade, ak sa odvolanie podané na Súdny dvor a návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie týkajú toho istého rozhodnutia Všeobecného súdu, prerušiť konanie o návrhu, až dokiaľ Súdny dvor nerozhodne o odvolaní.

44

Odporkyne tvrdia, že odvolanie podané Parlamentom je neprípustné v súlade so zásadami vyplývajúcimi z rozsudku z 18. januára 2024, Eulex Kosovo/SC (C‑785/22 P, EU:C:2024:52), z ktorých vyplýva, že rozsudok Všeobecného súdu, ktorý je predmetom návrhu na zrušenie, a ktorý teda nie je konečný, môže byť predmetom odvolania až po skončení konania o návrhu na zrušenie.

45

Tieto zásady, ktoré umožňujú zachovať jednotu sporu tým, že sa zabráni súbežným konaniam a riziku protichodných rozhodnutí, sú záväzné v prejednávanej veci, v ktorej existuje len jedno a to isté konanie a v ktorej spor vyplýva z jednej a tej istej zmluvy.

Posúdenie Súdnym dvorom

46

Po prvé podľa článku 56 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie možno odvolanie na Súdny dvor podať len proti konečným rozhodnutiam Všeobecného súdu a proti rozhodnutiam Všeobecného súdu, ktorými rozhodol len o časti sporu alebo ktorými rozhodol o prekážke konania súvisiacej s námietkou nedostatku právomoci alebo neprípustnosti. Odvolanie musí byť podané v lehote dvoch mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia.

47

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odvolanie je prípustné len proti konečnému rozhodnutiu, proti ktorému nie je možný nijaký iný opravný prostriedok (rozsudok z 18. januára 2024, Eulex Kosovo/SC, C‑785/22 P, EU:C:2024:52, bod 29).

48

Po druhé podľa článku 41 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ak riadne predvolaný odporca nepredloží žiadne písomné návrhy, bude „proti nemu“ vydaný rozsudok pre zmeškanie a tento odporca môže proti nemu podať návrh na jeho zrušenie.

49

Z tohto článku vyplýva, že rozsudok pre zmeškanie sa vydá len proti účastníkovi konania alebo účastníkom konania, ktorí nepredložili písomné návrhy v stanovenej forme a lehote. Právo podať návrh na zrušenie proti tomuto rozsudku má teda len tento účastník konania alebo účastníci konania, ktorí sa nezúčastnili na konaní, s cieľom umožniť im byť vypočutí v súlade so zásadou kontradiktórnosti.

50

V prípade rozsudku súvisiaceho so sporom, ktorý sa týka len jedného žalovaného, Súdny dvor rozhodol, že konanie o návrhu na zrušenie začaté proti tomuto rozsudku neumožňuje považovať tento rozsudok za konečný v zmysle článku 56 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a že v dôsledku toho je odvolanie podané proti uvedenému rozsudku neprípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 2024, Eulex Kosovo/SC, C‑785/22 P, EU:C:2024:52, body 31 a 32).

51

Naopak, ak je rozsudok Všeobecného súdu vydaný po kontradiktórnej diskusii medzi niektorými účastníkmi konania a pre zmeškanie vo vzťahu k inému žalovanému, ktorý sa nezúčastnil na konaní, návrh na zrušenie môže podať len tento nezúčastnený žalovaný, a to len proti bodom výroku tohto rozsudku, ktoré sa ho týkajú. Ostatné body výroku uvedeného rozsudku, ktoré sa týkajú iných žalovaných, než je tento žalovaný, ktorý sa nezúčastnil na konaní, predstavujú „konečné rozhodnutie“ v zmysle článku 56 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a nemožno proti nim podať návrh na zrušenie. Možno však proti nim podať odvolanie na Súdny dvor.

52

V prejednávanej veci je nesporné, že body 2 a 4 výroku napadnutého rozsudku sa týkajú výlučne Axa a i., ktoré predložili písomné návrhy Všeobecnému súdu. Z uvedeného vyplýva, že tieto body nemôžu byť predmetom žiadneho návrhu na zrušenie a že odvolanie Parlamentu v rozsahu, v akom smeruje proti uvedeným bodom, je prípustné.

O prípustnosti vyjadrenia spoločnosti NN k odvolaniu

Argumentácia účastníkov konania

53

Parlament namieta neprípustnosť vyjadrenia k hlavnému odvolaniu v rozsahu, v akom pochádza od spoločnosti NN, ktorá sa nezúčastnila prvostupňového konania. Podľa Parlamentu NN nemá „záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí“ v zmysle článku 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Vyhovenie hlavnému odvolaniu, ktoré sa týka len bodov 2 a 4 výroku napadnutého rozsudku, prináša prospech len Axa a i., a nie spoločnosti NN, ktorej sa týkajú len body 1 a 3 tohto výroku.

54

NN tvrdí, že mala mať prospech z analýzy vykonanej Všeobecným súdom, ktorý rozhodol, že Axa a i. oprávnene uplatnili proti Parlamentu doložku o vylúčení uvedenú v článku I.15.1.1 zmluvy VRS. V dôsledku toho by mala mať rovnako ako Axa a i. možnosť napadnúť odvolanie Parlamentu v rozsahu, v akom sa ním napáda toto posúdenie Všeobecného súdu.

Posúdenie Súdnym dvorom

55

V súlade s článkom 172 prvou vetou Rokovacieho poriadku Súdneho dvora „každý účastník konania v predmetnej veci pred Všeobecným súdom, ktorý má oprávnený záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí, môže podať svoje vyjadrenie k odvolaniu v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia“.

56

Z tohto znenia vyplýva, že predloženie vyjadrenia k odvolaniu podanému proti rozhodnutiu Všeobecného súdu musí okrem dvojmesačnej lehoty stanovenej v tomto ustanovení rešpektovať aj dve kumulatívne podmienky. Na jednej strane vyjadrenie k odvolaniu musí predložiť „účastník konania v predmetnej veci pred Všeobecným súdom“ a na druhej strane tento účastník konania musí mať „záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí“.

57

Okrem toho, hoci pojem „účastník konania v predmetnej veci pred Všeobecným súdom“ nie je Rokovacím poriadkom Súdneho dvora definovaný, z článku 1 ods. 2 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že pojmy „účastník konania“ a „účastníci konania“ označujú každého účastníka konania vrátane vedľajších účastníkov konania.

58

V prejednávanej veci treba v prvom rade zdôrazniť, že okolnosť, že NN bola odsúdená rozsudkom pre zmeškanie, nemôže mať vplyv na jej postavenie „účastníka konania v predmetnej veci pred Všeobecným súdom“, keďže bola „účastníkom konania“ pred Všeobecným súdom v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Toto odvolanie bolo teda oznámené spoločnosti NN, podobne ako ostatným účastníkom konania v predmetnej veci pred Všeobecným súdom, rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 26. januára 2022 podľa článku 171 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

59

V druhom rade, pokiaľ ide o podmienku, podľa ktorej NN musí mať „záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí“, je nesporné, že odvolanie podané Parlamentom sa týka len bodov 2 a 4 výroku napadnutého rozsudku, ktoré sa netýkajú NN.

60

V rámci preskúmania tohto odvolania má však Súdny dvor posúdiť prípadnú existenciu nesprávnych právnych posúdení, ktorých sa dopustil Všeobecný súd, keď dospel k záveru, že nahromadenie výdatných zrážkových vôd na úrovni ‑4 a ‑5 suterénu budovy KAD patrí pod pojem „záplava“ v zmysle článku I.15.1.1 zmluvy VRS, a teda že Axa a i. sa mohli oprávnene odvolávať na doložku o vylúčení z poistného krytia stanovenú v tomto článku proti žiadosti o odškodnenie poistnej udalosti, ktorú podal Parlament.

61

Ako uviedol generálny advokát v bodoch 56 až 58 svojich návrhov z 18. januára 2024, Súdny dvor by tak mohol byť vyzvaný na vykonanie posúdení, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok návrhu na zrušenie rozsudku, ktorý NN podala na Všeobecný súd s cieľom spochybniť body 1 a 3 výroku napadnutého rozsudku, o ktorom konanie je v súčasnosti prerušené až do vyhlásenia tohto rozsudku.

62

Z uvedeného vyplýva, že NN má „záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí“ v zmysle článku 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, a preto je jej vyjadrenie k hlavnému odvolaniu prípustné.

O veci samej

63

Na podporu svojho odvolania Európsky parlament uvádza tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený najmä na porušení zásad výkladu práva Únie, pokiaľ ide o pojem „záplava“, a subsidiárne na skreslení doložky zmluvy VRS, ktorá vylučuje z jej pôsobnosti najmä škody, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia so „záplavou“. Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tretí odvolací dôvod je založený na skreslení skutkových okolností a dôkazov.

O prvom odvolacom dôvode

–

Argumentácia účastníkov konania

64

Svojím prvým odvolacím dôvodom Parlament v prvom rade tvrdí, že Všeobecný súd tým, že vychádzal z obvyklého významu pojmu „záplava“ uvedeného v článku I.15.1.1 zmluvy VRS, a to bez toho, aby zohľadnil kontext, do ktorého tento pojem patrí, ani ciele tejto zmluvy, porušil zásady výkladu práva Únie a konkrétnejšie zásadu, podľa ktorej sa pojmy uvedené v ustanovení o výnimke majú vykladať reštriktívne, ako aj zásadu systematického výkladu. Subsidiárne Parlament tvrdí, že Všeobecný súd skreslil doložku o vylúčení z poistného krytia stanovenú v tomto článku I.15.1.1 tým, že ho vyložil príliš široko.

65

Odporkyne tvrdia, že pod zámienkou údajného nesprávneho právneho posúdenia prvý odvolací dôvod v skutočnosti smeruje k spochybneniu skutkového posúdenia tejto doložky, ktoré vykonal Všeobecný súd. Keďže Súdny dvor nemá právomoc vykonať takéto preskúmanie v rámci odvolania, tento odvolací dôvod je neprípustný.

–

Posúdenie Súdnym dvorom

66

Na úvod je potrebné pripomenúť, že iba Všeobecný súd má právomoc zistiť skutkový stav – okrem prípadu, keď by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené –, ako aj posúdiť vykonané dôkazy. Zistenie tohto skutkového stavu a posúdenie týchto dôkazov teda okrem prípadu ich skreslenia nepredstavuje právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudok z 29. októbra 2015, Komisia/ANKO, C‑78/14 P, EU:C:2015:732, bod 22 a citovaná judikatúra).

67

Treba tiež pripomenúť, že preskúmanie zmluvnej podmienky Všeobecným súdom nemožno kvalifikovať ako výklad práva, a preto nemôže byť predmetom preskúmania Súdnym dvorom v rámci odvolania bez toho, aby zasiahlo do právomoci Všeobecného súdu zistiť skutkový stav. Údajné porušenie práva Únie uplatniteľného na zmluvu naopak podlieha tomuto preskúmaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2021, ERCEA/Aristoteleio Panepistimio Thessalonikis, C‑280/19 P, EU:C:2021:23, body 43 a 44, ako aj citovanú judikatúru).

68

Bez ohľadu na otázku, či Všeobecný súd bol povinný uplatniť v rámci sporu, ktorý sa netýka výkladu tohto práva, ale uplatnenia zmluvnej podmienky, metódy výkladu vlastné právu Únie, treba v dôsledku uvedeného konštatovať, že Parlament poukazuje na porušenie týchto metód, pričom sa opiera o odkaz na právo Únie uvedený v článku I.18.1 zmluvy VRS. Prvý odvolací dôvod, ktorý uvádza na podporu svojho odvolania, je preto prípustný.

69

V prejednávanej veci sa Všeobecný súd pri uplatnení uvedených metód výkladu správne pýtal na zmysel a rozsah, ktorý chceli zmluvné strany priznať pojmu „záplava“ s odkazom na kontext a ustanovenia zmluvy VRS. V bodoch 77 až 111 napadnutého rozsudku tak podrobne preskúmal uplatniteľnosť doložky o vylúčení z poistného krytia zmluvy VRS, ktoré je stanovené v článku I.15.1.1 tejto zmluvy, za okolností tohto sporu na škody, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia so záplavou.

70

V bodoch 78 až 82 napadnutého rozsudku Všeobecný súd identifikoval definíciu pojmu „záplava“ v súlade s jeho obvyklým významom, keďže v zmluve VRS nie je uvedená definícia tohto pojmu, ktorá by naznačovala, že jej zmluvné strany zamýšľali dať tomuto pojmu reštriktívnejší význam, než je jeho bežný význam. V prvom rade v bode 78 tohto rozsudku zdôraznil, že keďže zmluva VRS neobsahuje žiadnu definíciu pojmu „záplava“, je potrebné odkázať na obvyklý význam tohto pojmu a zároveň preskúmať kontext, do ktorého patrí táto doložka o vylúčení, na účely určenia spoločnej vôle zmluvných strán tejto zmluvy. Všeobecný súd ďalej v bode 81 uvedeného rozsudku dodal, že ak by zámerom zmluvných strán uvedenej zmluvy bolo obmedziť rozsah a zmysel pojmu „záplava“, do zmluvy by bola vložená jasná definícia tohto pojmu. V bode 82 toho istého rozsudku Všeobecný súd napokon prijal definíciu pojmu „záplava“, pričom odkázal na definície tohto pojmu uvedené v dvoch rôznych slovníkoch.

71

Všeobecný súd sa tým nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Parlament, totiž rozsah krytia rizík podľa zmluvy VRS nevyplýva z vopred stanovenej zásady. Je určený zhodnou vôľou zmluvných strán tejto zmluvy, ktoré sa v prejednávanej veci dohodli na vymedzení pôsobnosti poistného krytia poskytovaného uvedenou zmluvou prostredníctvom doložiek o vylúčení. Tieto doložky nemožno kvalifikovať ako „výnimky“, ktoré by mali z tohto dôvodu údajne podliehať zásade reštriktívneho výkladu, pretože zo zmluvy VRS, bez ohľadu na jej názov, ani z ustanovenia práva Únie, na ktoré sa Parlament navyše neodvolával, nebola vyvodená žiadna zásada úplného krytia rizík.

72

Všeobecný súd v bodoch 83 až 93 napadnutého rozsudku správne hľadal zmysel, ktorý zmluvné strany zmluvy VRS zamýšľali dať pojmu „záplava“, ktorý je v nej uvedený, preskúmaním všetkých príslušných ustanovení, ako aj kontextu tejto zmluvy. Všeobecný súd na jednej strane najmä uviedol, že samotný Parlament v rámci svojho verejného obstarávania navrhol vložiť do zmluvy, ktorá sa mala uzavrieť v súvislosti so škodou, ktorá priamo alebo nepriamo súvisí so záplavou, doložku o vylúčení, po tom, čo potvrdil, že oblasť, v ktorej sa nachádza stavenisko budovy KAD, je „nezaplaviteľná“. Na druhej strane v bode 90 napadnutého rozsudku konštatoval, že skutočnosť, že pojem „záplava“ je uvedený aj v článku II.1 zmluvy VRS, ktorý definuje prípady živelných pohrôm, neznamená, že oba pojmy sú synonymá a že samotný pojem záplava sa vzťahuje len na takéto prípady.

73

Všeobecný súd teda v bode 92 tohto rozsudku bez toho, aby porušil metódy výkladu práva Únie, na ktoré sa odvoláva Parlament v rámci prvého odvolacieho dôvodu svojho odvolania, rozhodol, že pojem „záplava“ použitý v článku I.15.1.1 zmluvy VRS sa vzťahuje na fenomén výdatných zrážok, ktorý viedol k nahromadeniu zrážkových vôd, ako sú tie, ktoré vyplavili úrovne ‑4 a ‑5 budovy KAD.

74

V dôsledku toho treba tvrdenie Parlamentu uvedené ako hlavné v rámci prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodné.

75

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré Parlament uvádza subsidiárne, založené na skreslení článku I.15.1.1 zmluvy VRS, treba pripomenúť, že takéto skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov (rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 86).

76

Stačí však konštatovať, že Parlament neuvádza dôkaz, ktorý by mohol preukázať existenciu takéhoto skreslenia, ale obmedzuje sa na spochybnenie výkladu použitého Všeobecným súdom, ktorý kvalifikuje ako „príliš široký“. V dôsledku toho na základe ustálenej judikatúry pripomenutej v bodoch 66 a 67 tohto rozsudku musí byť toto tvrdenie zamietnuté ako neprípustné.

77

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že prvý odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako čiastočne nedôvodný a čiastočne neprípustný.

O druhom odvolacom dôvode

–

Argumentácia účastníkov konania

78

Svojím druhým odvolacím dôvodom Parlament tvrdí, že napadnutý rozsudok obsahuje rozpor v jeho odôvodnení, keďže Všeobecný súd v bodoch 78 až 89 tohto rozsudku konštatoval, že pôvod záplavy nie je platným kritériom na definovanie pojmu „záplava“ v kontexte zmluvy VRS. Všeobecný súd sa v bodoch 91 až 96 uvedeného rozsudku nesprávne priklonil k stanovisku Axa a i., podľa ktorého záplava má svoj pôvod vo vonkajšej prírodnej udalosti, ktorá nesúvisí s poisteným majetkom, na rozdiel od škôd spôsobených vodou, ktoré sú vo všeobecnosti kryté poistkami.

79

Odporkyne spochybňujú dôvodnosť tejto argumentácie.

–

Posúdenie Súdnym dvorom

80

Podľa ustálenej judikatúry musia z odôvodnenia rozsudku Všeobecného súdu jasne a jednoznačne vyplývať úvahy Všeobecného súdu, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého rozhodnutia a Súdny dvor mohol vykonať svoje súdne preskúmanie (rozsudok z 1. decembra 2016, Klement/EUIPO, C‑642/15 P, EU:C:2016:918, bod 24 a citovaná judikatúra). Otázka, či je odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu protirečivé alebo nedostatočné, predstavuje právnu otázku, ktorú ako takú možno uviesť v rámci odvolania (rozsudok zo 4. marca 2020, EUIPO/Equivalenza Manufactory, C‑328/18 P, EU:C:2020:156, bod 25 a citovaná judikatúra).

81

Ako bolo uvedené v bode 70 tohto rozsudku, Všeobecný súd v bodoch 78 až 82 napadnutého rozsudku identifikoval definíciu pojmu „záplava“ v obvyklom zmysle tohto pojmu, keďže v zmluve VRS nenašiel definíciu, ktorá by preukazovala, že zmluvné strany tejto zmluvy zamýšľali dať uvedenému pojmu prísnejší význam, než je jeho obvyklý význam.

82

V bodoch 83 až 89 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd zaoberal kontextom vloženia pojmu „záplava“ do článku I.15.1.1 zmluvy VRS. V tomto rámci v bode 85 tohto rozsudku spresnil, že „záplava môže mať viacero príčin“, a v jeho bode 86 spresnil, že „záplava môže… mať svoj pôvod v rôznych príčinách, akými sú vybreženie vodných tokov, silné zrážky, vyliatie povrchového alebo podzemného vodného rezervoára v dôsledku vzostupu podzemných vôd, alebo tiež pretrhnutie stavebného diela, ako je priehrada alebo hrádza“. Všeobecný súd z toho v bode 87 uvedeného rozsudku vyvodil, že „neexistoval žiadny platný dôvod domnievať sa, že [článok I.15.1.1] zmluvy VRS sa týka len niektorých z rôznych dôvodov, ktoré môžu viesť k záplave, bez spresnenia ktorých“. Podľa Všeobecného súdu vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek definície pojmu „záplava“ v tejto zmluve sa treba domnievať, že tento pojem nebol predmetom žiadneho obmedzenia.

83

V bodoch 91 až 96 toho istého rozsudku Všeobecný súd v podstate rozhodol, že výklad pojmu „záplava“, ktorý použil, umožňuje rozlišovať medzi „záplavou“ a „škodami spôsobenými vodou“, keďže „záplava“ má svoj pôvod vo vonkajšej prírodnej udalosti, ktorá nesúvisí s poisteným majetkom, bez ohľadu na to, či je táto udalosť kvalifikovaná ako živelná pohroma, alebo nie, zatiaľ čo pokiaľ ide o „škody spôsobené vodou“, ako je napríklad prasknutie kanalizácie, tento vonkajší prvok chýba.

84

Na rozdiel od tvrdení Parlamentu toto odôvodnenie nemožno považovať za rozporuplné. Zatiaľ čo sa totiž Všeobecný súd v bodoch 78 až 89 napadnutého rozsudku obmedzil na pripomenutie, že záplava môže mať svoj pôvod v rôznych príčinách, bez toho, aby ich obmedzil na tie, ktoré uviedol Parlament, v bodoch 91 až 96 tohto rozsudku odlíšil pojem „záplava“ od pojmu „škody spôsobené vodou“, pričom vychádzal z kritéria týkajúceho sa vonkajšej povahy udalosti, ktorá spôsobila škodu, vo vzťahu k poistenému majetku, a nie „prírodného“ alebo neprírodného pôvodu tejto udalosti.

85

Z uvedeného vyplýva, že argumentáciu Parlamentu založenú na rozporuplnej povahe odôvodnenia napadnutého rozsudku treba zamietnuť z dôvodu, že vychádza z nesprávneho výkladu tohto rozsudku.

86

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že druhý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

O treťom odvolacom dôvode

–

Argumentácia účastníkov konania

87

Svojím tretím odvolacím dôvodom Parlament vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil dôležité skutočnosti a dôkazy obsiahnuté v znaleckom posudku v odôvodnení, na ktorom je založené jeho konštatovanie, že škody spôsobené na budove KAD boli spôsobené záplavou, a nie rizikom súvisiacim so staveniskom.

88

Po prvé Všeobecný súd v bodoch 86, 89 a 94 napadnutého rozsudku skreslil stanovisko Parlamentu týkajúce sa výkladu pojmu „záplava“. Táto inštitúcia tvrdí, že na rozdiel od konštatovaní Všeobecného súdu vôbec netvrdila, že tento pojem sa vzťahuje len na záplavy vyplývajúce z vybreženia vodného toku, a teda vylučuje záplavy spôsobené intenzívnymi dažďami.

89

Po druhé Všeobecný súd skreslil skutkové okolnosti, keď v bode 95 napadnutého rozsudku uviedol, že podľa zistení znaleckého posudku nahromadenie dažďových vôd v suteréne budovy vo výstavbe „súviselo s nemožnosťou podzemného kanalizačného systému odviesť tento významný prietok vody“. Parlament v tejto súvislosti tvrdí, že znalecký posudok preukázal, že vody boli zadržiavané v priestoroch staveniska a nemohli byť ani nasmerované do podzemného kanalizačného systému z dôvodu technických problémov súvisiacich so staveniskom, najmä z dôvodu nedostatočného plánovania čerpadiel.

90

Po tretie v bode 109 napadnutého rozsudku Všeobecný súd skreslil konštatovanie znaleckého posudku, podľa ktorého k poistnej udalosti došlo, keď sa „dielo nachádzalo v stave, ktorý možno kvalifikovať ako takmer dokončené (nosná konštrukcia a strecha)“, a to na účely zamietnutia tvrdenia Parlamentu, podľa ktorého budova KAD utrpela škodu z dôvodu rizika súvisiaceho so staveniskom, keďže išlo o budovu vo výstavbe, ktorá nebola úplne uzavretá a chránená pred dažďom. Podľa Parlamentu znalecký posudok, na ktorý sa odvoláva Všeobecný súd, vôbec nepotvrdzuje, že výstavba budovy pokročila do tej miery, že táto budova už nebola vystavená rizikám súvisiacim so staveniskom, ako sú škody spôsobené vodou v dôsledku silných dažďov.

91

Odporkyne spochybňujú dôvodnosť tejto argumentácie.

–

Posúdenie Súdnym dvorom

92

Ako bolo pripomenuté v bode 75 tohto rozsudku, skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov.

93

Po prvé, pokiaľ ide o údajné skreslenie stanoviska Parlamentu týkajúceho sa rozsahu pojmu „záplava“, stačí uviesť, že aj keby sa toto skreslenie preukázalo, nemohlo by spochybniť výklad tohto pojmu, ktorý podal Všeobecný súd v bodoch 86, 89 a 94 napadnutého rozsudku. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť ako neúčinné.

94

Po druhé, pokiaľ ide o údajné skreslenie v bode 95 napadnutého rozsudku, stačí konštatovať, že aj keby sa preukázala okolnosť, že znalecký posudok neuvádza, že podzemný kanalizačný systém nemohol odvádzať dažďovú vodu, nestačí to na spochybnenie konštatovania, ku ktorému dospel Všeobecný súd v bode 96 tohto rozsudku, podľa ktorého fenomén, akým je nahromadenie výdatných zrážok, predstavuje prípad „záplavy“ v zmysle článku I.15.1.1 zmluvy VRS.

95

Z bodov 85 až 87 uvedeného rozsudku totiž najmä vyplýva, že dôvody, pre ktoré nebolo možné evakuovať nahromadené vody, nemajú vplyv na výklad pojmu „záplava“, ktorý podal Všeobecný súd.

96

Tvrdenie založené na skreslení zistení uvedených v znaleckom posudku treba v dôsledku toho tiež zamietnuť ako neúčinné.

97

Po tretie v rozsahu, v akom Parlament tvrdí, že Všeobecný súd v bode 109 napadnutého rozsudku skreslil konštatovania uvedené v tomto posudku, podľa ktorých k poistnej udalosti došlo vtedy, keď sa „dielo [nachádzalo] v stave, ktorý možno kvalifikovať ako takmer dokončené (nosná konštrukcia a strecha)“, stačí uviesť, že táto inštitúcia sa obmedzuje na spochybnenie skutkových záverov a posúdení, ktoré Všeobecný súd vyvodil na základe týchto konštatovaní. Táto časť tretieho odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnuť ako neprípustná.

98

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretí odvolací dôvod sa musí zamietnuť ako sčasti neúčinný a sčasti neprípustný.

99

Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba hlavné odvolanie zamietnuť v celom jeho rozsahu.

O vzájomnom odvolaní

O prípustnosti

Argumentácia účastníkov konania

100

Parlament namieta neprípustnosť vzájomného odvolania z dôvodu, že NN nespĺňa podmienku stanovenú v článku 56 druhom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej odvolanie môže podať „strana, ktorá so svojimi podaniami nebola úspešná vôbec alebo len čiastočne“.

101

Okrem toho Parlament tvrdí, že vzhľadom na systém opravných prostriedkov zavedený Zmluvami nie je podanie vzájomného odvolania na Súdny dvor zlučiteľné so súbežným podaním návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie na Všeobecnom súde.

102

Pre úplnosť Parlament tvrdí, že NN, ktorá nemá postavenie účastníka konania oprávneného podať vyjadrenie k odvolaniu v zmysle článku 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, nemá ani aktívnu legitimáciu na podanie vzájomného odvolania, ktoré je podľa článku 176 tohto rokovacieho poriadku vyhradené „účastní[kom] konania uveden[ým] v článku 172 [citovaného] rokovacieho poriadku“.

103

NN spochybňuje uplatniteľnosť článku 56 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie na vzájomné odvolanie, keďže tento opravný prostriedok je upravený len v Rokovacom poriadku Súdneho dvora. Článok 176 tohto rokovacieho poriadku pritom priznáva právo podať vzájomné odvolanie „účastní[kom] konania uveden[ým] v článku 172 [citovaného] rokovacieho poriadku“, teda „každ[ému] účastník[ovi] konania v predmetnej veci pred Všeobecným súdom, ktorý má oprávnený záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí“.

104

V prejednávanej veci má NN podľa jej tvrdenia záujem na tom, aby bola zbavená povinnosti uloženej rozsudkom pre zmeškanie, ktorý proti nej vyhlásil Všeobecný súd. Skutočnosť, že jej vzájomné odvolanie sa týka bodov 1 a 3 výroku napadnutého rozsudku, zatiaľ čo hlavné odvolanie Parlamentu sa týka bodov 2 a 4 tohto výroku, nemá vplyv na prípustnosť vzájomného odvolania, keďže toto odvolanie sa môže týkať rozhodnutia Všeobecného súdu odlišného od rozhodnutia napadnutého hlavným odvolaním.

105

NN okrem toho spresňuje, že dôvody jej návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku a dôvody jej vzájomného odvolania sú odlišné, pričom prvé uvedené dôvody sa zhodujú s dôvodmi, ktoré Axa a i. uviedli v rámci konania na prvom stupni, a druhé uvedené dôvody sú založené na porušení článku 45 ods. 1 písm. a) a článku 123 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

Posúdenie Súdnym dvorom

106

Podľa článku 172 v spojení s článkom 176 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora podlieha podanie vzájomného odvolania dvojitej podmienke, a to, že jeho autor bol „účastník[om] konania v predmetnej veci pred Všeobecným súdom“ a že má „záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí“.

107

Podľa článku 176 ods. 2 a článku 178 ods. 1 a 3 tohto rokovacieho poriadku musí byť vzájomné odvolanie podané prostredníctvom samostatného podania, oddeleného od vyjadrenia k odvolaniu, pričom jeho návrhmi sa má požadovať úplné alebo čiastočné zrušenie rozhodnutia Všeobecného súdu, opierajúc sa o odvolacie dôvody a právne tvrdenia odlišné od dôvodov a tvrdení uvedených vo vyjadrení k odvolaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2023, Land Rheinland‑Pfalz/Deutsche Lufthansa, C‑466/21 P, EU:C:2023:666, bod 50 a citovanú judikatúru).

108

V prejednávanej veci treba konštatovať, že podmienky pripomenuté v bodoch 106 a 107 tohto rozsudku sú splnené. Na jednej strane, ako vyplýva z bodov 58 a 59 tohto rozsudku, NN je účastníkom konania oprávneným podať vyjadrenie k odvolaniu v zmysle článku 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Na druhej strane NN podala svoje vzájomné odvolanie samostatným aktom a pri dodržaní lehôt stanovených v článku 176 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku. Toto vzájomné odvolanie, ktoré smeruje k zrušeniu bodov 1 a 3 výroku napadnutého rozsudku, je v súlade s článkom 178 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku založené na dôvodoch a tvrdeniach odlišných od dôvodov a tvrdení uvedených vo vyjadrení spoločnosti NN k hlavnému odvolaniu podanému Parlamentom, ktoré sa týka bodov 2 a 4 tohto výroku.

109

Popritom je nesporné, že NN súbežne podala na Všeobecný súd návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie na základe článku 166 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorým sa tiež domáha zrušenia bodov 1 a 3 výroku napadnutého rozsudku, ktorý bol proti nej vyhlásený pre zmeškanie.

110

Ako však bolo pripomenuté v bode 39 tohto rozsudku, Súdny dvor už rozhodol, že podanie návrhu na zrušenie účastníkom konania, proti ktorému sa rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie na Všeobecnom súde, keďže má za následok opätovné otvorenie konania pred Všeobecným súdom, znamená, že rozsudok pre zmeškanie, proti ktorému bol takýto návrh podaný, nemožno považovať za konečný rozsudok v zmysle článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a že v dôsledku toho je odvolanie podané proti tomuto rozsudku neprípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 2024, Eulex Kosovo/SC, C‑785/22 P, EU:C:2024:52, body 31 a 32).

111

Z tých istých dôvodov sa táto judikatúra musí vzťahovať na prípad viacerých žalovaných pred Všeobecným súdom, z ktorých ten, ktorý nepredložil písomné návrhy, podal návrh na zrušenie proti vydanému rozsudku pre zmeškanie. V tomto prípade má konanie o zrušení rozsudku pre zmeškanie za následok opätovné otvorenie konania o bodoch výroku rozhodnutia Všeobecného súdu, ktorých sa týka toto konanie, a teda, ako uviedol generálny advokát v bode 116 svojich návrhov z 18. januára 2024, toto rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie, ktorým bolo konanie v týchto bodoch ukončené v zmysle článku 56 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

112

V dôsledku toho treba vzájomné odvolanie podané spoločnosťou NN zamietnuť ako neprípustné.

O trovách

113

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

114

Keďže NN nemala úspech vo svojom vzájomnom odvolaní a Parlament navrhol uložiť spoločnosti NN povinnosť nahradiť trovy konania, je opodstatnené uložiť spoločnosti NN povinnosť nahradiť trovy konania súvisiace so vzájomným odvolaním. Naopak, keďže Axa a i., ako aj NN nenavrhli uložiť Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania a Parlament nemal úspech vo svojom hlavnom odvolaní, je opodstatnené rozhodnúť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

1.

Hlavné odvolanie a vzájomné odvolanie sa zamietajú.

2.

Európsky parlament, Axa Assurances Luxembourg SA, Bâloise Assurances Luxembourg SA a La Luxembourgeoise SA, ako aj Nationale‑Nederlanden Schadeverzekering Maatschappij NV znášajú svoje vlastné trovy konania súvisiace s hlavným odvolaním.

3.

Nationale‑Nederlanden Schadeverzekering Maatschappij NV je povinná nahradiť trovy konania súvisiace so vzájomným odvolaním.