European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L


2025/1458

18.7.2025

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2025/1458

zo 14. júla 2025

o povolení podpory z rezervy EÚ na účely kybernetickej bezpečnosti pre Moldavsko

(Text s významom pre EHP)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/38 z 19. decembra 2024, ktorým sa stanovujú opatrenia na posilnenie solidarity a kapacít v Únii na odhaľovanie kybernetických hrozieb a incidentov, prípravu a reakciu na ne a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/694 (akt o kybernetickej solidarite) (1), a najmä na jeho článok 19 ods. 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Európska rada 23. júna 2022 udelila Moldavsku štatút kandidátskej krajiny. Príslušné rozhodnutie bolo založené na tom, že Moldavsko splnilo podmienky uvedené v stanovisku Komisie z júna 2022 k žiadosti Moldavska o členstvo. Európska rada v nadväznosti na odporúčanie Európskej komisie 14. decembra 2023 rozhodla o začatí prístupových rokovaní s Moldavskom.

(2)

Európska rada v záveroch z 15. decembra 2022 potvrdila, že Únia bude naďalej poskytovať všetku relevantnú podporu Moldavsku, ktoré čelí mnohostranným dôsledkom útočnej vojny Ruska proti Ukrajine.

(3)

Kybernetické incidenty majú naďalej hospodárske a spoločenské dopady v celej Únii, ako aj na celosvetovej úrovni. Kybernetické hrozby sa v určitých kandidátskych krajinách Únie vyvíjajú obzvlášť rýchlo, pričom významné alebo rozsiahle incidenty majú potenciál narušiť a poškodiť kritickú infraštruktúru, negatívne vplývať na riadne fungovanie ekonomiky a inštitúcií alebo predstavovať vážne riziká v oblasti verejnej bezpečnosti a ochrany pre subjekty a občanov. Platí to najmä v Moldavsku, kde Rusko vedie hybridné kampane a kybernetické útoky s cieľom ohroziť kritickú infraštruktúru, demokratické procesy a volebnú infraštruktúru.

(4)

S ohľadom na nepredvídateľnú povahu kybernetických útokov a na skutočnosť, že tieto útoky často nie sú obmedzené na konkrétnu geografickú oblasť a že predstavujú vysoké riziko presahu, prispieva k ochrane celej Únie, najmä vnútorného trhu a priemyslu ako celku, zvýšenie odolnosti susedných krajín a posilnenie ich kapacity účinne reagovať na významné a rozsiahle kybernetické bezpečnostné incidenty. V nariadení (EÚ) 2025/38 sa preto stanovuje, že tretie krajiny, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o pridružení s Úniou, ktorá im umožňuje účasť na programe Digitálna Európa (ďalej len „tretie krajiny pridružené k programu Digitálna Európa“), môžu byť podporované z rezervy EÚ na účely kybernetickej bezpečnosti (ďalej len „rezerva“) na celom svojom území alebo jeho časti, ak sa tak stanovuje v dohode, ktorou je tretia krajina pridružená k programu Digitálna Európa.

(5)

V súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) 2025/38 majú tretie krajiny pridružené k programu Digitálna Európa možnosť požiadať o podporu z rezervy, ak sú cielené subjekty, pre ktoré žiadajú o takúto podporu, subjektmi pôsobiacimi v odvetviach s vysokou úrovňou kritickosti alebo v iných kritických odvetviach a ak zistené incidenty vedú k závažným narušeniam prevádzky alebo by mohli mať účinky presahovania v Únii. Tretia krajina je oprávnená na takúto podporu len vtedy, ak sa tak osobitne stanovuje v dohode, ktorou je tretia krajina pridružená k programu Digitálna Európa. Okrem toho by takéto tretie krajiny mali zostať oprávnené len vtedy, ak sú splnené tri kritériá stanovené v článku 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2025/38. Po prvé, tretia krajina má v plnej miere dodržiavať príslušné podmienky uvedenej dohody. Po druhé, vzhľadom na komplementárnu povahu rezervy má tretia krajina prijať primerané kroky na prípravu na významné alebo rozsiahle rovnocenné kybernetické bezpečnostné incidenty. Po tretie, poskytovanie podpory z rezervy má byť v súlade s politikou Únie voči tejto krajine a celkovými vzťahmi s ňou, ako aj s inými politikami Únie v oblasti bezpečnosti.

(6)

Poskytovanie podpory tretím krajinám pridruženým k programu Digitálna Európa môže ovplyvniť vzťahy s tretími krajinami a bezpečnostnú politiku Únie, a to aj v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Rada koná na základe návrhu Komisie, pričom náležite zohľadní posúdenie troch kritérií uvedených v článku 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2025/38 zo strany Komisie.

(7)

Moldavsko bolo výrazne zasiahnuté útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine, pričom sa naň priamo zameriavajú hybridné činnosti Ruska, ktorých cieľom je destabilizovať krajinu a oslabiť jej cestu k pristúpeniu k Únii. V tejto súvislosti Únia poskytla Moldavsku komplexnú podporu pri riešení výziev, ktorým čelí v dôsledku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, a s cieľom posilniť odolnosť, bezpečnosť a stabilitu krajiny, ktorá čelí priamym destabilizačným činnostiam Ruska.

(8)

Rada 24. apríla 2023 prijala rozhodnutie (SZBP) 2023/855 (2), ktorým sa zriaďuje civilná partnerská misia Európskej únie v Moldavsku v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky s cieľom poskytovať strategické poradenstvo a operačnú podporu v oblastiach krízového riadenia a hybridných hrozieb. Únia od roku 2021 poskytuje konzistentnú podporu aj prostredníctvom Európskeho mierového nástroja, ktorá je zameraná na posilnenie kapacít Moldavska vo vojenskej a obrannej oblasti. Podpísaním partnerstva medzi Úniou a Moldavskom v oblasti bezpečnosti a obrany 21. mája 2024 sa zjednodušila štruktúra spolupráce Únie s Moldavskom v kľúčových oblastiach mieru, bezpečnosti a obrany. Okrem toho cieľom plánu rastu Moldavska, ktorý Komisia prijala 10. októbra 2024, je podporiť sociálno-ekonomické reformy Moldavska a zlepšiť jeho prístup na vnútorný trh, pričom sa očakávajú osobitné reformy v oblasti riadenia kybernetickej bezpečnosti.

(9)

Komisia vo vzťahu k Moldavsku posúdila tri kritériá stanovené v článku 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2025/38 a považuje ich za splnené. Pri tomto posúdení konzultovala aj s vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(10)

Podľa posúdenia Rady v súlade s článkom 19 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2025/38 Moldavsko dodržiava relevantné podmienky dohody, ktorou je táto krajina pridružená k programu Digitálna Európa, a podniklo primerané kroky na prípravu na významné kybernetickobezpečnostné incidenty a incidenty rovnocenné rozsiahlym kybernetickobezpečnostným incidentom. Navyše, poskytnutie podpory z rezervy je podľa posúdenia Rady v súlade s politikou Únie voči Moldavsku, jej celkovými vzťahmi s Moldavskom a s ostatnými politikami Únie v oblasti bezpečnosti, najmä vzhľadom na faktory uvedené v odôvodnení 8.

(11)

Keďže v dohode, ktorou je Moldavsko pridružené k programu Digitálna Európa, sa stanovuje podpora z rezervy a keďže táto krajina spĺňa kritériá stanovené v článku 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2025/38, podpora Moldavsku z rezervy by sa mala povoliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa povoľuje poskytovanie podpory Moldavskej republike z rezervy EÚ na účely kybernetickej bezpečnosti v zmysle článku 19 nariadenia (EÚ) 2025/38.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia a uplatňuje sa jeden rok.

V Bruseli 14. júla 2025

Za Radu

predseda

J. JENSEN


(1)   Ú. v. EÚ L, 2025/38, 15.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2025/38/oj.

(2)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/855 z 24. apríla 2023 o partnerskej misii Európskej únie v Moldavsku (EUPM Moldova) (Ú. v. EÚ L 110, 25.4.2023, s. 30, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2023/855/oj).


ELI: http://data.europa.eu/eli/dec_impl/2025/1458/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)