European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria C


C/2025/4990

12.9.2025

OZNÁMENIE KOMISIE

Usmernenia Komisie a vzor na podávanie správ vypracované podľa článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 6 a článku 7 ods. 3 smernice (EÚ) 2022/2557 o odolnosti kritických subjektov

(C/2025/4990)

I.   ÚVOD

1.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 (1) o odolnosti kritických subjektov (ďalej len „smernica“) má za cieľ zabezpečiť, aby sa služby, ktoré sú nevyhnutné na udržanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností, poskytovali na vnútornom trhu nerušeným spôsobom. Smernicou sa posilňuje odolnosť kritických subjektov poskytujúcich takéto služby a vytvára zastrešujúci rámec odolnosti kritických subjektov proti všetkým nebezpečenstvám (prírodným a človekom spôsobeným, náhodným alebo úmyselným).

2.

V záujme dosiahnutia vysokej úrovne odolnosti sa smernicou ukladajú na členské štáty povinnosti. Komisia bola poverená vypracovať odporúčania, nezáväzné usmernenia a dobrovoľný spoločný vzor na podávanie správ, aby im pomohla splniť niektoré z týchto povinností. Konkrétne sa týmto oznámením uvádza do účinnosti článok 5 ods. 5 smernice týkajúci sa vypracovania vzoru na poskytovanie určitých informácií Komisii, článok 6 ods. 6 smernice týkajúci sa vypracovania odporúčaní a usmernení na podporu členských štátov pri identifikácii kritických subjektov a článok 7 ods. 3 smernice týkajúci sa prijatia usmernení na uľahčenie uplatňovania kritérií na určenie významnosti rušivého vplyvu, s prihliadnutím na informácie, ktoré členské štáty musia predložiť v súlade s článkom 7 ods. 2 smernice.

3.

Pred prijatím tohto oznámenia prebehla v súlade s uvedenými ustanoveniami konzultácia s členskými štátmi na workshope, ktorý sa konal 3. a 4. októbra 2024, a konzultácia so skupinou pre odolnosť kritických subjektov bola vykonaná 12. februára 2025. Ďalšie dvojstranné konzultácie s delegátmi skupiny pre odolnosť kritických subjektov sa uskutočnili písomnou formou v marci 2025 a aktualizovaná verzia bola skupine pre odolnosť kritických subjektov poskytnutá 7. apríla 2025.

4.

Toto oznámenie nie je právne záväzné a nemá vplyv na výklad práva EÚ Súdnym dvorom Európskej únie.

II.   DOBROVOĽNÝ SPOLOČNÝ VZOR NA PODÁVANIE SPRÁV

5.

Dobrovoľný spoločný vzor na podávanie správ, ktorý majú členské štáty používať na poskytovanie určitých informácií týkajúcich sa posudzovania rizika Komisii, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 5 smernice, je uvedený v prílohe.

6.

Hoci tento vzor na podávanie správ je dobrovoľný, členské štáty sa nabádajú, aby ho používali pri poskytovaní informácií podľa článku 5 ods. 4 smernice.

III.   NEZÁVÄZNÉ USMERNENIA NA PODPORU IDENTIFIKÁCIE KRITICKÝCH SUBJEKTOV

Obrázok 1

Proces identifikácie kritických subjektov  (2)

Image 1

7.

V súvislosti s podporou identifikácie kritických subjektov s ohľadom na odôvodnenia 3 (3) a 16 (4) smernice sú tieto nezáväzné usmernenia zamerané najmä na podporu jednotného uplatňovania kritérií na identifikáciu kritických subjektov na úrovni EÚ.

8.

V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice: „Keď členský štát identifikuje kritické subjekty podľa odseku 1, zohľadňuje výsledky svojho posúdenia rizika členským štátom a svoju stratégiu a uplatňuje všetky z týchto kritérií:

a)

subjekt poskytuje jednu alebo viac základných služieb;

b)

subjekt pôsobí a jeho kritická infraštruktúra sa nachádza na území daného členského štátu a

c)

incident by mal na základe určenia podľa článku 7 ods. 1 [smernice] významné rušivé vplyvy na poskytovanie zo strany subjektu jednej alebo viacerých základných služieb alebo na poskytovanie iných základných služieb v odvetviach uvedených v prílohe, ktoré závisia od uvedenej základnej služby alebo od uvedených základných služieb.“

9.

Z uvedeného vyplýva, že členské štáty by mali pri identifikácii kritických subjektov zohľadniť tri hlavné prvky: výsledky posúdenia rizika, výsledok národnej stratégie a kumulatívne uplatňovanie kritérií uvedených v bode 8.

III.1.   Výsledok posúdenia rizika

10.

V odôvodnení 15 smernice sa uvádza, že: „Opatrenia členských štátov zamerané na identifikáciu kritických subjektov a pomoc pri zabezpečovaní ich odolnosti by sa mali riadiť prístupom založeným na riziku, ktorý sa zameriava na subjekty, ktoré sú najdôležitejšie z hľadiska výkonu životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností.“

11.

Členské štáty nabádame, aby využili výsledky posúdenia rizika vykonaného v súlade s článkom 5 smernice na identifikáciu kritických subjektov z hľadiska:

a)

rozsahu straty alebo narušenia (vysoký verzus nízky vplyv) poskytovania základnej služby daným subjektom a

b)

pravdepodobnosti straty alebo narušenia (vysoká verzus nízka pravdepodobnosť) poskytovania základnej služby daným subjektom.

12.

Rizikám, ktoré majú medziodvetvovú alebo cezhraničnú povahu, by sa mala pri identifikácii kritických subjektov venovať osobitná pozornosť vzhľadom na ich potenciál spôsobiť širšie kaskádové účinky na poskytovanie základných služieb inými subjektmi v odvetviach uvedených v prílohe k smernici.

III.2.   Stratégia na posilnenie odolnosti kritických subjektov

13.

V odôvodnení 13 smernice sa uvádza, že: „S cieľom zabezpečiť komplexný prístup k odolnosti kritických subjektov by každý členský štát mal mať zavedenú stratégiu na zvýšenie odolnosti kritických subjektov“. V tom istom odôvodnení sa objasňuje, čo by stratégia mala zahŕňať, t. j. „strategické ciele a politické opatrenia, ktoré sa majú vykonať. Stratégia by mala byť v záujme koherentnosti a efektívnosti koncipovaná tak, aby bezproblémovo integrovala existujúce politiky a vždy, keď je to možné, vychádzala z príslušných existujúcich národných a odvetvových stratégií, plánov alebo podobných dokumentov.“ Stratégia sa prijme v súlade s článkom 4 smernice.

14.

S cieľom dosiahnuť komplexný prístup k identifikácii kritických subjektov by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa v ich stratégiách stanovil politický rámec pre posilnenú koordináciu medzi príslušnými orgánmi podľa smernice a príslušnými orgánmi podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 (5) v kontexte zdieľania informácií o kybernetickobezpečnostných rizikách, kybernetických hrozbách a kybernetických incidentoch a nekybernetických rizikách, hrozbách a incidentoch a v kontexte plnenia úloh v oblasti dohľadu (6). Keďže to môže mať vplyv na identifikáciu kritických subjektov v odvetviach, ktoré sú obzvlášť vystavené hybridným hrozbám, členské štáty by mali pri zavádzaní svojich stratégií a pri ich rozvíjaní na účely identifikácie kritických subjektov náležite zohľadňovať hybridnú povahu hrozieb pre kritické subjekty. Členské štáty sa nabádajú, aby zohľadnili európske a medzinárodné normy týkajúce sa opatrení v oblasti bezpečnosti a odolnosti uplatniteľných na kritické subjekty, ktoré môžu slúžiť ako podklad pre stratégie členských štátov a následne pre ich procesy a rozhodnutia týkajúce sa určovania kritických subjektov.

15.

Podľa článku 4 ods. 2 smernice musí stratégia obsahovať určité prvky, ako sú strategické ciele a priority na posilnenie celkovej odolnosti kritických subjektov a opis procesu, ktorým sa kritické subjekty identifikujú. Strategické ciele a priority by mohli byť užitočným podkladom pre proces identifikácie kritických subjektov. Napríklad v rámci stanovovania priorít v stratégii by sa mohli stanoviť prahové hodnoty pre prijateľné, prípustné a neprijateľné riziká. To by mohlo podporiť proces identifikácie kritických subjektov príslušnými orgánmi a slúžiť ako podklad pre určenie významnosti rušivých účinkov.

III.3.   Kritériá na identifikáciu kritických subjektov

16.

Z článku 6 ods. 2 smernice vyplýva, že tri kritériá stanovené v danom ustanovení sa musia uplatňovať kumulatívne, teda iba subjekt, ktorý spĺňa všetky tri kritériá, môže byť identifikovaný ako kritický subjekt podľa smernice.

17.

Z uvedeného dôvodu, ako aj s prihliadnutím na neuplatňovanie smernice vymedzené v článku 1 ods. 6, ako aj článok 5 ods. 1 a článok 7 ods. 1 uvedenej smernice by sa pri identifikácii kritických subjektov malo zvážiť nasledujúcich päť krokov (pozri obrázok 1):

(a)

Patrí subjekt do niektorého z odvetví alebo pododvetví a kategórií subjektov uvedených v prílohe k smernici?

(b)

Poskytuje subjekt jednu alebo viaceré základné služby?

(c)

Pôsobí subjekt a nachádza sa jeho kritická infraštruktúra na území daného členského štátu?

(d)

Mal by tento incident významné rušivé účinky (7) na poskytovanie jednej alebo viacerých základných služieb subjektom alebo na poskytovanie iných základných služieb v odvetviach uvedených v prílohe, ktoré závisia od uvedenej alebo uvedených základných služieb?

(e)

Je subjekt vylúčený z rozsahu pôsobnosti smernice (8)?

18.

Členské štáty si môžu zvoliť poradie, v akom budú tieto kroky vykonávať. V smernici sa nevyžaduje, aby sa postupovalo v určitom poradí.

19.

Ak sa po vykonaní týchto krokov zistí, že subjekt kumulatívne spĺňa všetky tri kritériá podľa článku 6 ods. 1 smernice, členský štát je povinný ho identifikovať ako kritický subjekt. V odôvodnení 16 smernice sa uvádza, že: „Ak v členskom štáte tieto kritériá nespĺňa žiadny subjekt, tento členský štát by nemal mať povinnosť identifikovať kritický subjekt v príslušnom odvetví alebo pododvetví.“

(a)   Patrí subjekt do niektorého z odvetví alebo pododvetví a kategórií subjektov uvedených v prílohe k smernici?

20.

V treťom stĺpci prílohy k smernici sú uvedené kategórie subjektov, ktoré zodpovedajú zoznamu odvetví a pododvetví, na ktoré sa smernica vzťahuje. Takmer všetky kategórie obsahujú odkazy na príslušné odvetvové právne predpisy EÚ, v ktorých sa daná kategória subjektov vymedzuje. Tieto právne predpisy by sa mali v procese identifikácie starostlivo zohľadniť, aby bolo možné pochopiť kategóriu subjektov, ktorú zahŕňa dané odvetvie alebo pododvetvie.

21.

V procese identifikácie by sa mali zohľadniť osobitosti určitých sektorov. Pokiaľ ide o energetický sektor, v odôvodnení 5 smernice uvádza, že: „Čo sa týka odvetvia energetiky a konkrétne metód výroby a prenosu elektrickej energie (pokiaľ ide o dodávku elektrickej energie), rozumie sa, že ak je to vhodné, výroba elektrickej energie môže zahŕňať časti jadrových elektrárni, ktoré slúžia na prenos elektrickej energie, ale výslovne sú z nej vylúčené jadrové prvky, na ktoré sa vzťahujú zmluvy a právo Únie vrátane príslušných právnych aktov Únie týkajúcich sa jadrovej energie.“

22.

Pokiaľ ide o potravinársky sektor, v tom istom odôvodnení 5 smernice sa objasňuje, že: „S cieľom zabezpečiť primeraný prístup a zodpovedajúco zohľadniť úlohu a význam uvedených subjektov na vnútroštátnej úrovni by sa preto kritické subjekty mali identifikovať len medzi tými potravinárskymi podnikmi, bez ohľadu na to, či ide o ziskové, neziskové, verejné alebo súkromné organizácie, ktoré sa zaoberajú výlučne logistikou a veľkoobchodnou distribúciou a veľkoobjemovou priemyselnou výrobou a spracovaním a majú významný podiel na trhu prejavujúci sa na vnútroštátnej úrovni.“

23.

Pri identifikácii kritických subjektov by členské štáty mali zvážiť osobitný význam určitých odvetví, ako je doprava, pokiaľ ide o kľúčovú úlohu námorných alebo vnútrozemských vodných prístavov, ciest, letísk a železníc, najmä ak slúžia na dvojaké použitie (na vojenskú mobilitu a civilné účely), vodohospodárskej, energetickej a digitálnej infraštruktúry pri poskytovaní základných služieb v iných odvetviach, z hľadiska ich strategickej úlohy pri zabezpečovaní odolnosti dodávateľského reťazca a pri boji proti nedovolenému obchodovaniu a organizovanej trestnej činnosti.

24.

Pokiaľ ide o subjekty v sektore bankovníctva, infraštruktúry finančného trhu a digitálnej infraštruktúry, podľa článku 8 smernice a vysvetlení v jej odôvodneniach 20 a 21 musia členské štáty na základe rovnakých kritérií a pomocou rovnakého postupu stanoveného v smernici identifikovať kritické subjekty patriace do týchto odvetví. Relevantné príslušné orgány by sa mali vo vhodných prípadoch navzájom informovať a konzultovať pri identifikácii subjektov v týchto troch odvetviach v súlade so svojou všeobecnou povinnosťou účinne spolupracovať na plnení svojich úloh podľa smernice stanovenej v jej článku 9 ods. 1.

25.

Pri identifikácii kritických subjektov v súlade s článkom 6 smernice by členské štáty mali náležite zohľadniť subjekty poskytujúce základné služby v oblasti podmorských elektronických komunikácií a prenosu elektrickej energie (9).

(b)   Poskytuje subjekt jednu alebo viaceré základné služby?

26.

Keďže hlavným účelom delegovaného nariadenia Komisie 2023/2450 (10) (ďalej len „delegované nariadenie Komisie“) je vytvorenie zoznamu základných služieb v odvetviach a pododvetviach uvedených v prílohe k smernici, ktorý majú príslušné orgány používať na účely vykonávania posúdení rizík, mal by sa tento zoznam následne používať aj v procese identifikácie na účely rozhodnutia, či subjekt spĺňa prvé kritérium, teda či poskytuje jednu alebo viaceré základné služby.

27.

V odôvodnení 4 delegovaného nariadenia Komisie sa uvádza, že „by sa mal zoznam základných služieb používať so zreteľom na všetky príslušné ustanovenia smernice“. To zahŕňa vymedzenie základných služieb ako služieb, ktoré sú kľúčové pre zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií, hospodárskych činností, verejného zdravia a bezpečnosti alebo životného prostredia, ako aj vymedzenie subjektu verejnej správy (11) a ustanovenia o rozsahu pôsobnosti smernice (12), ktoré sú relevantné okrem iného pri uplatňovaní prvého uvedeného kritéria.

28.

V článku 5 ods. 1 smernice sa však jasne uvádza, že zoznam uvedený v delegovanom nariadení Komisie nie je vyčerpávajúci. Môžu teda existovať aj iné základné služby, na ktoré sa smernica vzťahuje, ale ktoré nie sú v zozname uvedené. Zoznam základných služieb je teda síce dôležitým referenčným bodom, ale služby, ktoré sú v ňom uvedené, nevyhnutne nepredstavujú jediné služby, ktoré majú členské štáty zohľadňovať pri uplatňovaní článku 6 ods. 2 písm. a) smernice. V danom ustanovení sa všeobecne odkazuje na „základné služby“ v zmysle článku 2 ods. 5 smernice, pričom sa nemusí obmedzovať len na základné služby uvedené v delegovanom nariadení Komisie.

(c)   Pôsobí subjekt a nachádza sa jeho kritická infraštruktúra na území daného členského štátu?

29.

V rámci tohto kroku by členské štáty mali skontrolovať, či subjekty skutočne pôsobia na ich území, t. j. či tam skutočne vykonávajú svoju činnosť, a či tam majú svoju kritickú infraštruktúru, t. j. či sa tam táto infraštruktúra nachádza fyzicky. Tieto dva prvky (pôsobenie kritického subjektu a umiestnenie kritickej infraštruktúry) sú vysvetlené v odôvodnení 16 smernice, v ktorom sa uvádza, že subjekt by sa mal považovať za subjekt pôsobiaci na území členského štátu, ak tento subjekt vykonáva svoje činnosti potrebné pre príslušnú základnú službu alebo v služby v danom členskom štáte a ak sa kritická infraštruktúra daného subjektu, ktorá sa používa na poskytovanie uvedenej služby alebo uvedených služieb, fyzicky nachádza v danom členskom štáte.

30.

Na účely uplatňovania článku 6 ods. 2 písm. b) smernice by sa malo územie členského štátu považovať za územie, ktoré zahŕňa, s výhradou obmedzení vyplývajúcich z článku 355 ZFEÚ, pevninské územie a vnútrozemské vodné cesty daného členského štátu, ako aj výsostné vody (a ich dno a podložie) stanovené daným členským štátom v súlade s Dohovorom OSN o morskom práve (UNCLOS). Okrem toho sa vzťahuje na výlučnú hospodársku zónu (VHZ) zriadenú týmto členským štátom a na kontinentálny šelf, ale len v rozsahu, v akom existuje spojitosť medzi kritickou infraštruktúrou, ktorá sa nachádza v jeho VHZ alebo na kontinentálnom šelfe, a zvrchovanými právami alebo jurisdikciou, ktoré pobrežný štát vykonáva v súlade s UNCLOS v týchto častiach mora, bez zasahovania do práv a slobôd iných štátov zaručených UNCLOS. Pri uplatňovaní článku 6 ods. 2 písm. b) smernice by preto členské štáty mali v relevantných prípadoch vykonať posúdenie jednotlivých prípadov, aby určili, do akej miery sa vzťahuje na kritickú infraštruktúru, ktorá sa nachádza v ich VHZ a na kontinentálnom šelfe.

31.

Napríklad v prípade podmorských káblov alebo potrubí, ktoré boli položené inými štátmi pri výkone ich práv podľa článku 58 ods. 1 a článku 79 ods. 1 UNCLOS a prechádzajú VHZ alebo kontinentálnym šelfom pobrežného členského štátu, daný členský štát nie je povinný plniť svoje povinnosti podľa smernice v súvislosti s touto kritickou infraštruktúrou, pokiaľ to nepatrí do jeho funkčnej zvrchovanosti a jurisdikcie vo VHZ a na kontinentálnom šelfe podľa UNCLOS. Naopak, podmorské káble alebo potrubia umiestnené vo VHZ alebo na kontinentálnom šelfe pobrežného členského štátu by mali podliehať v tomto štáte povinnostiam stanoveným v smernici, ak je táto kritická infraštruktúra spojená s činnosťami, ktorými tento štát vykonáva svoju zvrchovanosť alebo jurisdikciu vo VHZ alebo na kontinentálnom šelfe podľa článkov 56 a 77 UNCLOS.

32.

Keďže to nie je uvedené v článku 6 ods. 2 písm. b) smernice, miesto usadenia subjektu by sa nemalo považovať za súčasť tohto kritéria. Tento prvok by sa preto mal považovať za irelevantný pre proces identifikácie kritických subjektov podľa smernice.

(d)   Mal by tento incident významné rušivé účinky na poskytovanie jednej alebo viacerých základných služieb subjektom alebo na poskytovanie iných základných služieb v odvetviach uvedených v prílohe, ktoré závisia od uvedenej alebo uvedených základných služieb?

33.

Otázka určenia významnosti rušivého účinku je ďalej rozpracovaná v článku 7 ods. 1 smernice, v ktorom sú uvedené kritériá, ktoré sa na tento účel majú zohľadniť. Tieto kritériá sú ďalej vysvetlené v oddiele IV týchto usmernení.

(e)   Je subjekt vylúčený z rozsahu pôsobnosti smernice?

34.

Ak subjekt patrí do jednej z kategórií subjektov, na ktoré sa smernica nevzťahuje tak, ako je uvedené v článku 1 ods. 6 smernice, neexistuje povinnosť identifikovať ho ako kritický subjekt podľa smernice.

35.

Napriek zákonnej povinnosti členských štátov uplatňovať kritériá stanovené v smernici, ako sa vysvetľuje v oddiele III.3 (častiach A – D) týchto usmernení, môžu členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom a v súlade s právom Únie uplatňovať povinnosti týkajúce sa kritických subjektov aj na subjekty pôsobiace v iných odvetviach, ktoré sa podľa vnútroštátneho práva považujú za kritické, ale nie sú uvedené v prílohe k smernici.

36.

Ako sa vysvetľuje v bode 28, hoci je delegované nariadenie Komisie dôležitým referenčným bodom, členské štáty možno budú musieť zohľadniť aj iné základné služby ako tie, ktoré sú uvedené v delegovanom nariadení Komisie. Okrem toho môžu členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a v súlade s právom Únie rozhodnúť o uložení povinností na zabezpečenie posilnenia odolnosti subjektom, ktoré poskytujú iné služby ako základné služby, na ktoré sa vzťahuje smernica.

37.

Členské štáty tak môžu na základe vnútroštátnych právnych predpisov a v súlade s právom Únie identifikovať iné kritické subjekty ako tie, ktoré sú identifikované na základe smernice (13). Keďže takéto subjekty by boli identifikované na základe vnútroštátnych právnych predpisov, nemusia spĺňať kumulatívne kritériá uvedené v článku 6 ods. 2 smernice a vysvetlené v predchádzajúcom texte.

IV.   NEZÁVÄZNÉ USMERNENIA NA UĽAHČENIE UPLATŇOVANIA KRITÉRIÍ NA URČENIE VÝZNAMNOSTI RUŠIVÉHO ÚČINKU

38.

Hoci z článku 7 ods. 1 smernice vyplýva, že pri určovaní významnosti rušivého účinku sa musia zohľadniť všetky kritériá, členské štáty môžu ďalej posúdiť konkrétnu relevantnosť týchto kritérií s ohľadom na osobitné okolnosti daného prípadu.

IV.1.   Počet používateľov využívajúcich základnú službu

39.

Členské štáty sa vyzývajú, aby pri uplatňovaní tohto kritéria zohľadnili:

a)

fyzické aj právnické osoby ako používateľov;

b)

iné kritické subjekty ako používateľov;

c)

celkový počet používateľov, ktorí priamo využívajú základnú službu, a/alebo, pokiaľ je to možné odhadnúť, nepriamych používateľov základnej služby, teda osoby, ktoré službu priamo nevyužívajú, ale ktoré by boli dotknuté narušením jej poskytovania.

40.

Pri použití prahovej hodnoty na posúdenie počtu používateľov by zvolená prahová hodnota mala zohľadňovať, či:

a)

sú používatelia sústredení v určitej oblasti alebo rozptýlení po regióne;

b)

používatelia patria do zraniteľných skupín, napríklad staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím alebo deti;

c)

pri využívaní príslušnej základnej služby zohráva zásadnú úlohu časový faktor, napríklad v prípade prevádzkovateľov pozemnej vesmírnej infraštruktúry;

d)

počet používateľov danej základnej služby nie je vysoký, ale títo používatelia sú na základnej službe veľmi závislí, napríklad poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

IV.2.   Miera, v akej iné odvetvia a pododvetvia uvedené v prílohe k smernici závisia od predmetnej základnej služby

41.

Kritické subjekty sú často silne prepojené a navzájom od seba závisia komplexným spôsobom. Závislosti a vzájomné závislosti znásobujú riziko, ktoré môže zvýšiť významnosť rušivého účinku.

42.

Členské štáty sa vyzývajú, aby pri uplatňovaní tohto kritéria zohľadnili:

a)

či od danej základnej služby závisia dve alebo viaceré odvetvia;

b)

či kritické subjekty pôsobiace v iných odvetviach a pododvetviach než to, o ktoré ide, majú alternatívy k tejto základnej službe;

c)

či by rušivý účinok incidentu súvisiaceho s poskytovaním základnej služby rýchlo zasiahol aj iné odvetvia a pododvetvia a mal na ne kaskádový účinok.

43.

V odôvodnení 18 smernice sa vysvetľuje, že: „Členské štáty by preto mali pri určovaní miery, v akej iné odvetvia a pododvetvia závisia od základnej služby poskytovanej kritickým subjektom, v čo najväčšej možnej miere zvážiť aj účinky na dodávateľský reťazec.“

44.

Na riešenie takýchto účinkov na dodávateľský reťazec sa členské štáty vyzývajú, aby využili existujúce mapovanie alebo vykonali mapovanie dodávateľských reťazcov pre základné služby poskytované subjektmi v odvetviach patriacich do rozsahu pôsobnosti smernice, ako sú priami dodávatelia a zákazníci, nepriami dodávatelia a zákazníci, medziodvetvové a cezhraničné závislosti vrátane tých mimo EÚ.

IV.3.   Vplyv, ktorý by mohli mať incidenty z hľadiska závažnosti a trvania na hospodárske a spoločenské činnosti, životné prostredie, verejnú ochranu a bezpečnosť alebo zdravie obyvateľstva

45.

Na posúdenie závažnosti a trvania incidentu by sa mali zohľadniť osobitne všetky prvky uvedené v článku 7 ods. 1 písm. c) smernice. Čím dlhšie incident trvá a čím je intenzívnejší, za tým významnejší by sa mal pokladať jeho vplyv na hospodárske a spoločenské činnosti, životné prostredie, verejnú ochranu a bezpečnosť alebo zdravie obyvateľstva.

46.

Členské štáty sa vyzývajú, aby pri uplatňovaní tohto kritéria zohľadnili ďalej uvedené prvky:

47.

Pokiaľ ide o vplyv, ktorý môžu mať incidenty na hospodárske činnosti, členské štáty sa vyzývajú, aby zohľadnili:

a)

odhadované priame náklady súvisiace s fyzickými škodami spôsobenými narušením, rozsahom a trvaním prerušenia činnosti v dôsledku zastavenia prevádzky, straty príjmov, možného zatvorenia prevádzok a nákladov na poistenie, ak sú ich účinky dostatočne závažné na to, aby mohli potenciálne ovplyvniť makroekonomiku;

b)

odhadované náklady spôsobené narušením dodávateľského reťazca, ktoré vedie k oneskoreniam a nedostatku základných služieb, zníženiu výdavkov spotrebiteľov a strate dôvery verejnosti;

c)

odhadované náklady spôsobené vplyvom na investície, obchod a dlhodobý hospodársky rast.

48.

Pokiaľ ide o vplyv, ktorý môžu mať incidenty na spoločenské činnosti, členské štáty sa vyzývajú, aby posúdili významnosť narušenia činností vlády na ústrednej, regionálnej alebo miestnej úrovni a narušenia činností súkromného sektora, ktoré bránia celkovej schopnosti poskytovať základné služby, vrátane narušenia každodenného života.

49.

Pokiaľ ide o vplyv, ktorý môžu mať incidenty na životné prostredie, členské štáty sa vyzývajú, aby zohľadnili:

a)

odhadované škody na ekosystémoch a dostupnosť ekosystémových služieb, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2020/852 (14) o vytvorení rámca na podporu udržateľných investícií;

b)

vplyv na kvalitu ovzdušia (koncentrácie látok znečisťujúcich ovzdušie, indexy kvality ovzdušia, zmeny vo vodnom ekosystéme), kvalitu vody (zmeny v koncentráciách látok znečisťujúcich vodu a morské prostredie, kvalita vody, vplyv na ľudské zdravie, poškodenie biodiverzity), pôdu (pôda, odlesňovanie, urbanizácia, poľnohospodárstvo, zmeny v biodiverzite);

c)

vplyv na zmenu klímy vrátane zmien v emisiách skleníkových plynov;

d)

prejavenie akútnych alebo chronických klimatických rizík.

50.

Posúdenie vplyvu, ktorý by incidenty mohli mať na životné prostredie, by malo vychádzať z komplexného prístupu, v ktorom sa zohľadňujú priame aj nepriame vplyvy, ako aj krátkodobé a dlhodobé dôsledky. Členské štáty sa vyzývajú, aby využili existujúce posúdenia vplyvov na životné prostredie alebo vykonali takéto posúdenia, alebo strategické environmentálne hodnotenia, alebo posúdenia životného cyklu.

51.

Pokiaľ ide o vplyv, ktorý môžu mať incidenty na verejnú ochranu a bezpečnosť, členské štáty sa vyzývajú, aby zohľadnili:

a)

účinky rôznych typov incidentov a dôsledky na poskytovanie základných služieb, pokiaľ ide o závažnosť a trvanie, na dostupnosť a účinnosť vládnych služieb zameraných na verejnú bezpečnosť a ochranu, ako sú policajné služby, služby požiarnych záchranných zborov, súdov a ústavov na výkon trestu, miera kriminality, potenciál sociálnych nepokojov v dôsledku nedostatku základných služieb alebo tovarov alebo zmeny vnímania bezpečnosti a ochrany komunitou;

b)

vplyv na dostupnosť a účinnosť kapacít reakcie vládnych služieb zameraných na verejnú bezpečnosť a ochranu.

52.

S cieľom posúdiť vplyv, ktorý môžu mať incidenty na verejnú ochranu a bezpečnosť, sa členské štáty vyzývajú, aby využívali výsledky posúdení rizík, hrozieb a zraniteľnosti, analýz a mapovania trestnej činnosti, plánovania a cvičení v oblasti riadenia mimoriadnych situácií a zapojenia zainteresovaných strán.

53.

Pokiaľ ide o vplyv, ktorý môžu mať incidenty na zdravie obyvateľstva, členské štáty sa vyzývajú, aby zohľadnili:

a)

strata prístupu k zdravotnej starostlivosti v dôsledku oneskorenia liečby, nemožnosti dostať sa do zdravotníckych zariadení, nedostatku personálu, neschopnosti riešiť núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, obmedzenia alebo straty výroby základných farmaceutických výrobkov, základných farmaceutických prípravkov, zdravotníckych protiopatrení a zdravotníckych pomôcok, ktoré sa považujú za kritické počas núdzovej situácie v oblasti verejného zdravia, nedostatku liekov, dôsledkov na duševné zdravie, zvýšenej morbidity a mortality (vyššia miera chronických ochorení, šírenie infekčných ochorení, úrazy, úmrtia);

b)

narušenie dodávateľského reťazca potravín, narušenie alebo kontaminácia dodávok (pitnej) vody;

c)

účinky na zdravie zraniteľných skupín (starší ľudia, deti, osoby s nízkym príjmom, pacienti s predchádzajúcimi ochoreniami).

54.

S cieľom posúdiť vplyv, ktorý by incidenty mohli mať na zdravie obyvateľstva, sa členské štáty vyzývajú, aby využívali dohľad v oblasti verejného zdravia zameraný na sledovanie ohnísk chorôb a zmien v úmrtnosti a monitorovanie životného prostredia, prieskumy a rozhovory zamerané na zber údajov o prístupe k zdravotnej starostlivosti a skúsenostiach získaných pred narušením a po ňom a geopriestorovú analýzu zameranú na mapovanie zraniteľných skupín a oblastí s obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti.

IV.4.   Trhový podiel subjektu na trhu s dotknutou základnou službou alebo dotknutými základnými službami

55.

Trhový podiel odráža relatívnu pozíciu dodávateľov na trhu a vo všeobecnosti sa zakladá na predaji alebo nákupe príslušných výrobkov v príslušnej geografickej oblasti. Užitočné informácie poskytuje vo všeobecnosti hodnota predaja alebo nákupu, ako aj objem predaja alebo nákupu (15). Členské štáty sa vyzývajú, aby pri určovaní trhového podielu subjektu prihliadali aj na odvetvové štatistické údaje alebo vykonali prieskum trhu.

56.

Kritérium trhového podielu by sa malo vždy posudzovať v spojení s inými kritériami, pretože nízka miera závislosti od základnej služby alebo dostupnosť alternatívnych poskytovateľov služieb môže výrazne znížiť význam rušivého vplyvu. Závislosť môže byť kľúčovým faktorom pri hodnotení vplyvu trhového podielu, pretože môže vysvetliť, do akej miery spoločnosť, konkrétne odvetvia alebo iné subjekty využívajú konkrétnu základnú službu. Pri posudzovaní vplyvu trhového podielu poskytuje závislosť informácie o relatívnom systémovom význame a kritickosti úlohy subjektu na trhu dotknutej základnej služby alebo služieb.

57.

Narušenie základných služieb poskytovaných subjektom s vysokým trhovým podielom pravdepodobne predstavuje vyššie potenciálne riziko kaskádových účinkov na poskytovanie iných základných služieb, najmä ak sa dotknutá základná služba poskytuje v odvetví, ktoré sa vyznačuje mnohými vzájomnými závislosťami s inými odvetviami, ako je energetika alebo doprava. Rušivé účinky incidentu, ktorý ovplyvňuje poskytovanie základnej služby subjektom s nízkym trhovým podielom, môžu byť takisto významné, ak tento subjekt poskytuje jedinečnú alebo nenahraditeľnú základnú službu, od ktorej je nejaké odvetvie závislé.

58.

Pokiaľ ide o modely alebo metodiky na posúdenie trhu, je možné použiť rôzne techniky obchodnej analýzy, napríklad Porterových päť síl (16), SWOT analýza (17), PESTLE (18), stratégia segmentácie trhu (19), mapovanie cesty zákazníka (20) a nástroj Business Model Canvas (21).

IV.5.   Geografická oblasť, ktorú by incident mohol ovplyvniť, vrátane akéhokoľvek cezhraničného vplyvu

59.

Členské štáty sa vyzývajú, aby v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. e) smernice zohľadnili zraniteľnosť spojenú so stupňom izolácie určitých typov geografických oblastí, ako sú ostrovné regióny, odľahlé regióny alebo horské oblasti. Tieto typy geografických oblastí majú zvyčajne špecifické potreby, pokiaľ ide o základné služby, a obmedzené kapacity na zvládnutie narušení.

60.

Okrem toho môžu byť pre uplatňovanie tohto kritéria relevantné aj ďalšie prvky:

a)

priamy alebo nepriamy vplyv incidentu v geografickej oblasti vyjadrený v ploche;

b)

priamy alebo nepriamy vplyv incidentu na postihnutú oblasť, teda či je miestny, regionálny, vnútroštátny alebo cezhraničný;

c)

charakteristiky geografickej oblasti, napríklad pozemky, vzdušný priestor, voda, mestské, vidiecke alebo lesné oblasti.

61.

Na posúdenie geografickej oblasti, ktorá by mohla byť dotknutá incidentom, sa členské štáty vyzývajú, aby vykonávali pozorovania v teréne, zbierali údaje zo satelitných a leteckých snímok, využívali údaje zo sčítania ľudu, mapy energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúry, mapy dopravnej infraštruktúry, siete monitorovania životného prostredia a databázy GIS (22).

IV.6.   Význam subjektu z hľadiska zachovania dostatočnej úrovne základnej služby, berúc do úvahy dostupnosť alternatívnych spôsobov poskytovania danej základnej služby

62.

Toto kritérium je relevantné okrem iného v súvislosti s poskytovaním životne dôležitých služieb, ako je pitná voda, odpadové vody, energetika, zdravotníctvo, výroba a distribúcia potravín a doprava vrátane služieb riadenia dopravy, pretože bez týchto služieb by došlo k zrúteniu hospodárstva a spoločnosti. Pri posudzovaní významu subjektu z hľadiska zachovania dostatočnej úrovne základnej služby musia členské štáty podľa článku 7 ods. 1 písm. f) smernice zohľadniť dostupnosť možných alternatívnych prostriedkov na poskytovanie danej základnej služby. V tejto súvislosti sa vyzývajú, aby zvážili takéto alternatívy z hľadiska dostupnosti, rýchlosti, s akou je možné využiť alternatívu, kvality alternatívnej služby a dodatočných nákladov, ktoré vzniknú. Ak používatelia nemajú žiadnu realizovateľnú alternatívu k základnej službe, vplyv narušenia je vo všeobecnosti významnejší bez ohľadu na počet používateľov dotknutých narušení. Okrem toho by sa mala zohľadniť povaha základnej služby z hľadiska jej kritickosti, charakteristík a primárneho účelu.

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 164, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2557/oj).

(2)  Nie je stanovené povinné poradie krokov identifikácie.

(3)   „Vnútorný trh okrem toho charakterizuje fragmentácia, pokiaľ ide o identifikáciu kritických subjektov, pretože príslušné odvetvia a kategórie subjektov nie sú vo všetkých členských štátoch konzistentne uznávané ako kritické. Touto smernicou by sa preto mala dosiahnuť solídna úroveň harmonizácie, pokiaľ ide o odvetvia a kategórie subjektov, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti.“

(4)   „S cieľom zabezpečiť, aby sa na všetky príslušné subjekty vzťahovali požiadavky tejto smernice týkajúce sa odolnosti, a znížiť rozdiely v tejto súvislosti, je dôležité stanoviť harmonizované pravidlá umožňujúce jednotnú identifikáciu kritických subjektov v celej Únii a zároveň umožniť členským štátom primerane zohľadniť úlohu a význam uvedených subjektov na vnútroštátnej úrovni“.

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 80, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2555/oj).

(6)  Stratégie by mali byť koordinované a v súlade s národnými stratégiami a plánmi pre adaptáciu na zmenu klímy podľa článku 5 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1119/oj).

(7)  Tak, ako je určené v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice.

(8)  Článok 1 ods. 6 smernice, v ktorom sa stanovuje, že smernica sa nevzťahuje na subjekty verejnej správy, ktoré vykonávajú svoje činnosti v oblasti národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, obrany alebo presadzovania práva vrátane vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov.

(9)  Pozri si aj spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade, Akčný plán EÚ na zaistenie bezpečnosti káblov [JOIN (2025) 9 final].

(10)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2450 z 25. júla 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 stanovením zoznamu základných služieb (Ú. v. EÚ L, 2023/2450, 30.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2023/2450/oj). Tento delegovaný akt bol prijatý podľa článku 5 ods. 1 smernice.

(11)  Článok 2 ods. 10 smernice.

(12)  Článok 1 ods. 6 a 7 smernice.

(13)  Pozri článok 3 smernice, v ktorom sa uvádza, že smernica nebráni členským štátom prijať alebo zachovať ustanovenia vnútroštátneho práva s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň odolnosti kritických subjektov, ak sú tieto ustanovenia v súlade s povinnosťami členských štátov stanovenými v práve Únie.

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2020/852/oj).

(15)  Oznámenie Komisie – Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ C, C/2024/1645, 22.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1645/oj), body 105 – 107.

(16)  Prístup k analýze konkurenčného prostredia v odvetví založený na piatich faktoroch: súťaženie, noví účastníci, dodávatelia, zákazníci a náhrady.

(17)  Prístup k charakterizovaniu vnútorných a vonkajších síl, ktoré môžu vytvárať príležitosti alebo riziká pre organizáciu. Zohľadňujú sa v ňom silné a slabé stránky organizácie, ako aj vonkajšie príležitosti a hrozby.

(18)  V analýze PESTLE sa zohľadňujú politické, ekonomické, sociálne, technologické, právne a environmentálne faktory a posudzuje sa ich vplyv na ziskovosť organizácie.

(19)  Technika rozdelenia trhu na konkrétne segmenty na základe charakteristík a preferencií zákazníkov.

(20)  Technika na pochopenie a vizualizáciu charakteristík a preferencií zákazníkov.

(21)  Technika na hodnotenie a vizualizáciu rôznych základných prvkov podniku.

(22)  Kapacity geografického informačného systému (GIS) je možné využiť na identifikáciu nebezpečenstiev a vizualizáciu možných vplyvov, ktoré by mohli vyplynúť z výskytu incidentu. Takisto sú užitočné pri navrhovaní zmierňujúcich opatrení a kapacít v oblasti odolnosti na zvládnutie možných vplyvov.


PRÍLOHA

DOBROVOĽNÝ SPOLOČNÝ VZOR NA PODÁVANIE SPRÁV

I.   VŠEOBECNÉ FAKTORY

V článku 5 smernice sa stanovuje, že členské štáty vykonajú posúdenie rizika, ktoré budú členské štáty používať na účel identifikácie kritických subjektov podľa smernice.

V súlade s článkom 5 ods. 4 smernice musia členské štáty poskytnúť Komisii relevantné informácie o typoch zistených rizík na základe posúdenia rizika v danom členskom štáte a o výsledkoch vyplývajúcich z uvedeného posúdenia rizika podľa odvetví a pododvetví uvedených v prílohe k smernici.

V článku 5 ods. 5 smernice sa stanovuje, že Komisia v spolupráci s členskými štátmi vypracuje dobrovoľný spoločný vzor na podávanie správ na účely dosiahnutia súladu s článkom 5 ods. 4 smernice.

Hoci je to dobrovoľné, členské štáty sa vyzývajú, aby pri poskytovaní informácií v súlade s článkom 5 ods. 4 smernice používali tento spoločný vzor na podávanie správ. Spoločný vzor na podávanie správ sa má používať na podávanie správ za každé odvetvie osobitne a v odvetviach s pododvetviami aj za pododvetvia. Napríklad v odvetví energetiky s piatimi pododvetviami by sa vzor na podávanie správ použil päťkrát.

Tento vzor je navrhnutý tak, aby sa ním harmonizovaným spôsobom zhromažďoval prehľad informácií, ktoré sa považujú za relevantné pre podávanie správ Komisii, bez ohľadu na to, či ide o neutajované alebo utajované skutočnosti. Ak sa však členské štáty rozhodnú použiť tento vzor ako základ pre výmenu podrobnejších alebo utajovaných skutočností, malo by sa to vždy uskutočniť prostredníctvom príslušných komunikačných kanálov.

Tento vzor by sa nemal považovať za usmerňujúci dokument ani za náhradu posúdenia rizika, ktoré majú členské štáty vykonať podľa článku 5 smernice.

II.   FAKTORY PRI VYPĹŇANÍ VZORU

V prvom oddiele by členské štáty mali skontrolovať typy zistených rizík, ktoré by mohli mať vplyv na poskytovanie základných služieb v odvetví a pododvetví, o ktorých sa podáva správa. V prípade zistenia je možné skontrolovať viacero typov rizík. V prípade zistenia by členské štáty mali zvážiť vypracovanie príslušného typu rizika.

V druhom oddiele by členské štáty mali skontrolovať zoznam zraniteľností a potenciálnych vplyvov, ktoré sa považujú za relevantné pri kvalifikovaní výsledku posúdenia rizika. Ďalej by členské štáty mali pri podávaní správy o výsledku poskytnúť aj celkové posúdenie vplyvu narušenia poskytovania základných služieb pre odvetvie a pododvetvie, o ktorom sa podáva správa. Nakoniec by členské štáty mali zvážiť vypracovanie odpovede týkajúcej sa výsledku posúdenia rizika prostredníctvom písomného príspevku.

V treťom oddiele by členské štáty mali zvážiť, či sa v písomnom príspevku podelia o ďalšie informácie týkajúce sa typov rizík zistených na základe posúdenia rizika a jeho výsledkov, pokiaľ ide o metodický prístup, najlepšie postupy alebo skúsenosti získané z procesu posúdenia rizika. V tomto kontexte sa posúdenie rizika chápe ako celkový proces na určenie povahy a rozsahu rizika identifikáciou a analýzou potenciálne relevantných hrozieb, zraniteľností a nebezpečenstiev, ktoré by mohli viesť k incidentu, a vyhodnotením potenciálnej straty alebo narušenia poskytovania základnej služby spôsobeného uvedeným incidentom, ako je vymedzené v článku 2 bode 7 smernice.

Vo štvrtom a poslednom oddiele by členské štáty mali zvážiť potrebu doplňujúcich informácií súvisiacich s ich povinnosťou podávať správy podľa článku 5 ods. 4 smernice prostredníctvom dodatočného písomného príspevku.

PARAMETRE IDENTIFIKÁCIE

Členský štát:

 

Príslušný orgán:

 

Vykazované obdobie:

 

Odvetvie:

Pododvetvie:

☐

Energetika

☐

Elektrická energia

☐

Diaľkové vykurovanie a chladenie

☐

Ropa

☐

Plyn

☐

Vodík

☐

Doprava

☐

Letecká doprava

☐

Železničná doprava

☐

Vodná doprava

☐

Cestná doprava

☐

Verejná doprava

☐

Bankovníctvo

 

☐

Infraštruktúra finančného trhu

 

☐

Zdravotníctvo

 

☐

Pitná voda

 

☐

Odpadová voda

 

☐

Digitálna infraštruktúra

 

☐

Verejná správa

 

☐

Vesmír

 

☐

Výroba, spracovanie a distribúcia potravín

 

_______________________

______________________________________________


1.

TYPY IDENTIFIKOVANÝCH RIZÍK

1.1.

Prírodné riziká

☐

Biologické (napr. súvisiace so zdravím, epidémiami, pandémiami atď.)

☐

Geofyzikálne (napr. zemetrasenia, sopečná činnosť, zosuvy pôdy atď.)

☐

Hydrometeorologické (napr. extrémne výkyvy počasia, víchrice, zrážky, povodne, nedostatok vody, sucho, prírodné požiare, vlny horúčav, ochladenia atď.)

☐

Mimozemské (napr. slnečné erupcie atď.)

☐

Iné akútne alebo chronické prírodné riziká spojené so zmenou klímy alebo prírodného prostredia (napr. zvýšenie hladiny morí, znečistenie atď. spresnite):

Riziká spôsobené ľudskou činnosťou

☐

Chemické riziká

☐

Rádiologické alebo jadrové riziká

☐

Hybridné riziká (1)

☐

Sabotáž

☐

Teroristické riziká (napr. použitie výbušnín, branie rukojemníkov atď.)

☐

Iné trestné činy (napr. podpaľačstvo, korupcia, vlámanie, napadnutie, vandalizmus atď.)

☐

Vnútorné riziká (napr. zlý úmysel, ľudská chyba, nedbalosť atď.)

☐

Kybernetické riziká

☐

Vojenské riziká

☐

Priame zahraničné investície negatívne ovplyvňujúce bezpečnosť alebo verejný poriadok

☐

Špionáž ako príprava na iné riziká spôsobené ľudskou činnosťou (napr. letecké monitorovania z dronu, krádež údajov atď.)

☐

Spoločenské riziká (napr. nepokoje, štrajk atď.)

☐

Iné riziká spôsobené ľudskou činnosťou (spresnite):

Technické/technologické riziká

☐

Náhodné (napr. chyba, zlyhanie, porucha, kolízia, únik nebezpečného materiálu, radiácia atď.)

☐

Štrukturálny rozpad (t. j. zhoršovanie stavu fyzickej infraštruktúry v priebehu času a pod vplyvom záťaže)

☐

Využívanie nových (digitálnych) technológií (napr. využívanie umelej inteligencie atď.)

Kombinované riziká

☐

Medziodvetvové riziká

☐

Cezhraničné riziká

☐

Vnútroodvetvové riziká

☐

Iné kaskádové riziká v nadväznosti na narušenie poskytovania základnej služby (napr. NaTech (2), vesmírny odpad atď.)

☐

Riziká špecifické pre odvetvie a pododvetvie (spresnite):

☐

Iné (spresnite):

Písomný príspevok...


2.

VÝSLEDOK POSÚDENIA RIZIKA

2.1.

Zraniteľnosti

☐

Medziodvetvové závislosti (v súlade s odvetviami uvedenými v prílohe k smernici) (spresnite)

☐

Odvetvové alebo pododvetvové závislosti (v súlade s odvetviami a pododvetviami uvedenými v prílohe k smernici) (spresnite)

☐

Závislosti na kategóriách subjektov (v súlade s kategóriami subjektov uvedenými v prílohe k smernici) (spresnite)

☐

Závislosť od subjektov v iných členských štátoch (spresnite)

☐

Závislosť od subjektov v tretích krajinách (spresnite)

☐

Závislosti dodávateľského reťazca

☐

Bezpečnosť a informovanosť zamestnancov

☐

Zraniteľnosti špecifické pre odvetvie a pododvetvie (spresnite)

☐

Iné (spresnite):

Písomný príspevok...

2.2.

Potenciálny vplyv závažného incidentu spôsobujúceho narušenie

☐

Hospodárske činnosti (napr. finančné škody/straty, nezamestnanosť, poškodenie dobrého mena, obmedzenia vývozu, pokles zahraničných investícií, zníženie intenzity cestovného ruchu atď.)

☐

Spoločenské aktivity (napr. narušenie činnosti vlády atď.)

☐

Životné prostredie (napr. poškodenie ekosystémov, znečistenie atď.)

☐

Verejná bezpečnosť (napr. vplyv na záchranné služby, vysídlenie, evakuáciu atď.)

☐

Bezpečnosť (napr. územná celistvosť, vplyv na služby v oblasti presadzovania práva, obranu atď.)

☐

Zdravie obyvateľstva (napr. choroby, nedostatok personálu, nedostatok liekov, zdravotníckeho vybavenia alebo zdravotníckych protiopatrení atď.)

☐

Medzinárodné vzťahy a partnerstvá alebo diplomatické vzťahy (napr. s krajinami mimo EÚ, medzinárodnými organizáciami, obchodom atď.)

☐

V príslušnom odvetví na iné odvetvia uvedené v prílohe k smernici

☐

Na verejnosť (napr. úmrtie, zranenie atď.)

☐

Na vnútorný trh

☐

Na základné služby na šesť alebo viac členských štátov alebo v šiestich alebo viacerých členských štátoch

☐

Špecifický vplyv na odvetvie a pododvetvie (spresnite)

☐

Iné (spresnite):

Písomný príspevok...

2.3.

Závažnosť vplyvu incidentu spôsobujúceho narušenie

☐

Relatívne bezvýznamný

☐

Mierne významný

☐

Stredne významný

☐

Veľmi významný

☐

Značne významný

Písomný príspevok...


3.

ĎALŠIE INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA TYPOV IDENTIFIKOVANÝCH RIZÍK A VÝSLEDKOV POSÚDENIA RIZIKA

3.1.

Metodický prístup

Písomný príspevok...

3.2.

Najlepšie postupy

Písomný príspevok...

3.3.

Získané poznatky

Písomný príspevok...


4.

DOPLŇUJÚCE ÚDAJE

4.1.

Písomný príspevok...


(1)  Pojem „hybridné hrozby“ sa vzťahuje na prípady, keď sa štátni alebo neštátni aktéri hrozby snažia využiť zraniteľnosti EÚ vo svoj prospech koordinovaným využitím kombinácie opatrení (t. j. diplomatických, vojenských, ekonomických, technologických) bez toho, aby formálne vyhlásili vojnu. Táto kategória sa podľa vymedzenia pojmu zvyčajne vzťahuje na viac ako jedno riziko, a preto by sa mala podľa potreby vybrať spolu s ostatnými rizikami.

(2)  Technologické druhoradé vplyvy spôsobené prírodnými rizikami.


ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/4990/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)