(1)

Dňa 16. mája 2024 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu viacvrstvových drevených podláh s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“, „ČĽR“ alebo „Čína“) do Európskej únie (ďalej len „Únia“) na základe článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 4. apríla 2024 podala Európska federácia výrobcov parkiet (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho viacvrstvové drevené podlahy v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2024/2733 z 24. októbra 2024 (ďalej len „nariadenie o registrácii“) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku (3).

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, orgány v dotknutej krajine, známych dovozcov, používateľov a obchodníkov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(6)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(7)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia v rámci analýzy posudzovania reprezentatívnosti pred začatím prešetrovania vybrala vzorku na základe množstva výroby a predaja. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 20 % odhadovanej celkovej výroby Únie a viac ako 20 % odhadovaného celkového predaja podobného výrobku v Únii. Vzorka sa považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Keďže neboli doručené žiadne pripomienky, vzorka sa potvrdila.

(8)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(9)

Dvaja neprepojení dovozcovia (Lamett Europe N.V. a Svartes s.r.o) poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia sa vzhľadom na nízky počet odpovedí rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. Komisia vyzvala dve vyššie uvedené spoločnosti, aby vyplnili dotazník pre dovozcov. Ako je vysvetlené v odôvodnení 17, nakoniec len spoločnosť Lamett Europe N.V. poskytla vyplnený dotazník.

(10)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(11)

78 vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku piatich výrobcov z dvoch skupín na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Po konzultácii boli doručené pripomienky k výberu tejto vzorky od jednej skupiny vyvážajúcich výrobcov. Skupina tvrdila, že navrhovaná vzorka nebola dostatočne reprezentatívna v zmysle článku 17 ods. 1 základného nariadenia, pretože predstavovala len obmedzenú časť objemu vyvážaného všetkými spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami. Komisia posúdila toto tvrdenie a rozhodla sa rozšíriť počet spoločností vybraných do vzorky o skupinu tretieho najväčšieho vyvážajúceho výrobcu s piatimi výrobcami. Revidovaná vzorka predstavovala 40 % objemu a 27 % odhadovaného celkového vývozného množstva, ktoré vykázali všetci spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vyvážajúci dotknutý výrobok do Európskej únie počas obdobia prešetrovania. K navrhovanej vzorke neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky.

(12)

Okrem toho Komisia v priebehu prešetrovania na základe verejne dostupných zdrojov overila informácie poskytnuté spolupracujúcimi vývozcami s cieľom potvrdiť štatút spoločností ako výrobcov dotknutého výrobku. V prípade potreby si Komisia vyžiadala ďalšie dokumenty, ako napríklad obchodnú licenciu a stanovy. Jedna strana nedokázala preukázať, že sa na ňu prešetrovanie vzťahuje, a preto bola považovaná za nespolupracujúcu.

(13)

Devätnásť vyvážajúcich výrobcov v ČĽR požiadalo o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Ani jeden z nich však nepredložil vyplnený dotazník v lehote stanovenej Komisiou. Komisia preto predbežne dospela k záveru, že v tomto prípade sa nevykoná žiadne individuálne preskúmanie.

(14)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(15)

Navrhovateľ okrem toho v podnete poskytol dostatočné dôkazy prima facie o deformáciách trhu so surovinami v ČĽR, pokiaľ ide o dotknutý výrobok. Prešetrovanie sa preto týkalo uvedených deformácií trhu so surovinami, ako bolo uvedené v oznámení o začatí konania, aby bolo možné určiť, či treba vo vzťahu k ČĽR uplatniť ustanovenia článku 7 ods. 2a a ods. 2b základného nariadenia. Z tohto dôvodu Komisia zaslala čínskej vláde v tejto súvislosti dodatočné dotazníky.

(16)

Od čínskej vlády neboli doručené žiadne vyplnené dotazníky. Komisia následne informovala čínsku vládu, že má v úmysle uplatniť článok 18 základného nariadenia a využiť dostupné skutočnosti, pokiaľ ide o existenciu výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Od čínskej vlády neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky.

(17)

Dotazníky pre výrobcov z Únie, neprepojených dovozcov, používateľov a vyvážajúcich výrobcov boli sprístupnené online (4) v deň začatia konania. Komisia dostala vyplnené dotazníky od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, jedného neprepojeného dovozcu (Lamett Europe N.V.) a troch skupín vyvážajúcich výrobcov (skupina Jinfa, skupina Forest a skupina Fusong).

(18)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

Vyvážajúci výrobcovia a prepojené spoločnosti v ČĽR

(19)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(20)

Komisii boli doručené pripomienky k začatiu konania od:

(21)

AUMI a CNFPIA tvrdili, že podnet vychádzal z dovozných množstiev v metroch štvorcových podľa údajov Eurostatu, ktoré navrhovateľ upravil. AUMI a CNFPIA ďalej tvrdili, že navrhovateľ nevysvetlil potrebu úpravy, ani nezverejnil metódu úpravy. AUMI a CNFPIA poznamenali, že použitie upravených dovozných množstiev navrhnutých navrhovateľom viedlo k zvýšeniu dovozných množstiev z Číny počas príslušného obdobia o viac ako 20 %. AUMI a CNFPIA dodali, že použitie dovozných množstiev, ako ich uvádza Eurostat, t. j. bez akejkoľvek úpravy, by viedlo k zníženiu dovozných množstiev z Číny počas príslušného obdobia o 3 %. Okrem toho AUMI a CNFPIA uviedli, že upravené dovozné množstvá skresľujú iné ekonomické ukazovatele, ako sú čínske dovozné ceny, spotreba a podiely na trhu.

(22)

V tejto súvislosti FEP uviedla, že zatiaľ čo hustota povrchu viacvrstvových drevených podláh sa pohybovala v rozmedzí 7 až 9,5 kilogramov (kg) na meter štvorcový (m2), niekoľko položiek Eurostatu bolo mimo tohto rozmedzia hustoty povrchu. FEP vysvetlila, že hospodárske subjekty musia colným orgánom nahlasovať čistú hmotnosť (tony alebo kilogramy), ale nie nevyhnutne doplnkovú jednotku (m2). Preto FEP upravila položky mimo rozsahu vydelením ich deklarovanej čistej hmotnosti priemernou hustotou uvedeného rozsahu. FEP tiež aktualizovala príslušnú časť verzie podnetu, ktorá nemá dôverný charakter, s cieľom objasniť metódu úpravy.

(23)

Komisia počas prešetrovania takisto analyzovala túto otázku a zaoberala sa ňou v bode 4.4.

(24)

AUMI tvrdilo, že podnet neobsahoval údaje o piatich z 15 ukazovateľov ujmy, najmä o návratnosti investícií, faktoroch ovplyvňujúcich ceny v Únii, skutočných a potenciálnych negatívnych účinkoch na peňažný tok, mzdách a raste.

(25)

Komisia poznamenala, že vo fáze podnetu nie je povinné uvádzať uvedené ukazovatele. Komisia tieto ukazovatele preskúmala počas prešetrovania v bode 4. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(26)

AUMI a CNFPIA tvrdili, že podnet neobsahoval spoľahlivé informácie na podporu tvrdenia, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu. Pokiaľ ide o makroukazovatele, AUMI a CNFPIA tvrdili, že objem výroby, využitie kapacity, predaj a zamestnanosť v Únii boli v rokoch 2020 až 2022 stabilné a v období prešetrovania sa znížili len v dôsledku poklesu dopytu v Únii. Okrem toho AUMI a CNFPIA v podnete uviedli, že výrobcovia z Únie zvýšili svoj podiel na trhu a ceny počas obdobia prešetrovania, čo dokazuje, že ekonomická situácia výrobcov z Únie je dobrá. Pokiaľ ide o mikroindikátory, AUMI a CNFPIA uviedli, že údaje o výrobe, predaji a zamestnanosti navrhovateľov sa zhoršili iba počas obdobia prešetrovania. Okrem toho AUMI a CNFPIA uviedli, že výrobcovia z Únie zvýšili svoje investície o 56 % počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje podnet, čo je dôkazom ich finančnej stability. AUMI a CNFPIA uviedli, že počas obdobia prešetrovania sa čínski vyvážajúci výrobcovia zrejme lepšie prispôsobili klesajúcemu dopytu v Únii: zatiaľ čo čínsky dovoz sa znížil, úroveň zásob výrobcov z Únie sa zvýšila. Pokiaľ ide o finančnú výkonnosť, AUMI a CNFPIA poznamenali, že výrobcovia z Únie zrejme v rokoch 2020 až 2022 zlepšili predaj aj ziskovosť napriek zvýšeniu čínskeho dovozu v tomto období. Nakoniec AUMI tvrdilo aj to, že čínsky dovoz sa počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje podnet, zvýšil o 21 %, zatiaľ čo najmenej jeden výrobca z Únie podhodnocoval ceny neprepojených dovozcov a stále dosahoval zisky.

(27)

Na úvod Komisia pripomenula, že zistenie značnej ujmy prima facie si vyžaduje preskúmanie, okrem iného, relevantných faktorov uvedených v článku 5 ods. 2 písm. d) základného nariadenia. V znení článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa v skutočnosti stanovuje, že podnet obsahuje informácie o zmenách v objeme údajne dumpingového dovozu, vplyve tohto dovozu na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následný vplyv dovozu na výrobné odvetvie Únie, čo sa preukáže prostredníctvom relevantných (nie nevyhnutne všetkých) faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie, ako sú faktory a ukazovatele uvedené v článku 3 ods. 3 a článku 3 ods. 5 základného nariadenia. V článku 3 ods. 5 základného nariadenia sa okrem toho uvádza, že zoznam faktorov nie je vyčerpávajúci a ani jeden alebo viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom. Na určenie zistenia značnej ujmy prima facie preto nie je potrebné, aby všetky faktory vykazovali zhoršenie. Navyše, ak existujú iné faktory, ktoré môžu mať vplyv na situáciu vo výrobnom odvetví Únie, nemusí to znamenať, že vplyv dumpingového dovozu na toto odvetvie nie je značný.

(28)

Z osobitnej analýzy ujmy v podnete vykonanej Komisiou vyplynulo, že existujú dostatočné dôkazy poukazujúce na zvýšené prenikanie dovozu z Číny na trh Únie (tak v absolútnom, ako aj relatívnom vyjadrení) pri cenách, v dôsledku ktorých dochádza k cenovému podhodnoteniu a predaju pod ceny výrobného odvetvia Únie. Zdá sa, že to malo značne škodlivý vplyv na stav výrobného odvetvia Únie, čo sa prejavilo napríklad znížením výroby, predaja a podielu na trhu, zhoršením finančných výsledkov či úrovňou cien účtovaných výrobným odvetvím Únie. Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa konkrétnych makroukazovateľov, mikroukazovateľov a cenového podhodnotenia, Komisia v bode 4 poskytla podrobné posúdenie značnej ujmy počas posudzovaného obdobia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(29)

Prešetrovaným výrobkom sú zostavené podlahové dosky, viacvrstvové, z dreva, v súčasnosti patriace pod číselný znak KN 4418 75 00 (ďalej len „prešetrovaný výrobok“). Dosky z bambusu alebo aspoň s jednou vrchnou vrstvou (nášľapnou vrstvou) z bambusu a dosky na mozaikové podlahy sú vylúčené.

(30)

Viacvrstvové drevené podlahy sú výrobok na báze dreva pozostávajúci z niekoľkých vrstiev drevených dýh, ktoré sú navzájom zlepené alebo spojené. Viacvrstvové drevené podlahy sa používajú najmä na vnútorné podlahy.

(31)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v ČĽR (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(32)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(33)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(34)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o ČĽR, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(35)

Komisia v dôsledku toho v záujme získania údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu viacvrstvových drevených podláh. Príslušné informácie predložilo 73 vyvážajúcich výrobcov.

(36)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(37)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt bolo vzhľadom na dostupné dôkazy ako vhodná reprezentatívna krajina podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predbežne vybrané Turecko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(38)

Komisia 23. augusta 2024 prostredníctvom záznamu (ďalej len „záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe viacvrstvových drevených podláh. Okrem toho na základe kritérií, ktorými sa riadi výber vhodnej reprezentatívnej krajiny podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, a dostupnosti príslušných finančných informácií Komisia určila tri možné reprezentatívne krajiny, a to Turecko, Indonéziu a Malajziu. Na základe informácií, ktoré mala Komisia v tom čase k dispozícii, usúdila, že Turecko by mohlo byť vhodnou reprezentatívnou krajinou. Komisia dostala dve podania s pripomienkami k záznamu spoločne od dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov, a to od skupiny JINFA a skupiny Fusong Jinlong. Pripomienky predložila aj Európska federácia výrobcov parkiet (navrhovateľ). Pripomienkami sa podrobne zaoberá v bode 3.2.

(39)

Po analýze doručených pripomienok a informácií Komisia dospela k záveru, že vhodnou reprezentatívnou krajinou, z ktorej získa nedeformované ceny a náklady na určenie normálnej hodnoty, je Turecko.

(40)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(41)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(42)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(43)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa stanovuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(44)

Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je kumulatívny, pri zisťovaní výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu.

(45)

Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(46)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(47)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa Číny (ďalej len „správa“) (6), ktorá obsahuje dôkazy o existencii značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v prípade mnohých kľúčových faktorov výroby (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj vybraných odvetví (ako je odvetvie výrobkov na báze dreva). Zainteresované strany boli v čase začatia konania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa bola na začatí prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu.

(48)

Navrhovateľ tvrdil, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia a že v dôsledku toho nie je na stanovenie normálnej hodnoty vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(49)

Na podporu tohto stanoviska sa navrhovateľ odvolával na dôkazy obsiahnuté v správe, ako aj na zistenia v predchádzajúcich prešetrovaniach Komisie a orgánov USA.

(50)

Navrhovateľ poukázal najmä na predchádzajúce zistenia Komisie o čínskom hospodárskom systéme založenom na doktríne socialistického trhového hospodárstva, vedúcej úlohe Komunistickej strany Číny (ďalej len „KSČ“ alebo „strana“) a intervenčnej hospodárskej politike štátu.

(51)

Okrem toho, poukazujúc na to, že odvetvie viacvrstvových drevených podláh je súčasťou čínskeho lesníckeho odvetvia a odvetvia výrobkov z dreva, navrhovateľ pripomenul tieto prvky, ktoré poukazujú na existenciu výrazných deformácií.

(52)

Po prvé, odvetvie viacvrstvových drevených podláh je do značnej miery zásobované podnikmi, ktoré vlastnia a ovládajú štátne orgány, ktoré nad nimi vykonávajú dozor alebo ich usmerňujú.

(53)

Po druhé, prítomnosť štátu v spoločnostiach vyrábajúcich viacvrstvové drevené podlahy takisto umožňuje štátnym orgánom zasahovať do cien a/alebo nákladov:

(54)

Po tretie, čínska vláda uplatňuje diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné spôsoby ovplyvňovania síl voľného trhu:

(55)

Po štvrté, odvetvie viacvrstvových drevených podláh je podobne ako iné odvetvia čínskeho hospodárstva vystavené deformáciám vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych prepisov v oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva.

(56)

Po piate, v odvetví viacvrstvových drevených podláh sú deformované aj mzdové náklady:

(57)

Po šieste, výrobcovia v odvetví viacvrstvových drevených podláh majú prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu:

(58)

Na záver navrhovateľ tvrdil, že v odvetví viacvrstvových drevených podláh sa vyskytujú výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(59)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia tak urobila na základe dôkazov dostupných v spise.

(60)

Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva Číny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v Číne.

(61)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“ (27).

(62)

Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (28). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch.

(63)

Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (29).

(64)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť.

(65)

Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy.

(66)

Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“. (30) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne.

(67)

Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(68)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (31). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(69)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy.

(70)

Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele.

(71)

Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.).

(72)

Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (32).

(73)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné a politicky orientované banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (33).

(74)

To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (34).

(75)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (35).

(76)

Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (36).

(77)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (37).

(78)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v Číne podstatnú časť hospodárstva.

(79)

V odvetví dotknutého výrobku pôsobia najmä súkromné spoločnosti, ako napríklad Nature Home (38), Power Dekor (39) alebo Der (40), ale do určitej miery aj štátom vlastnené podniky, ako napríklad skupina Jilin (41).

(80)

Zásahy Komunistickej strany Číny do operatívneho rozhodovania sa však stali normou nielen v štátom vlastnených podnikoch, ale aj v súkromných spoločnostiach (42), pričom Komunistická strana Číny si nárokuje vedúcu úlohu prakticky v každom aspekte hospodárstva krajiny. Vplyv štátu prostredníctvom štruktúr Komunistickej strany Číny v podnikoch skutočne vedie k tomu, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády vzhľadom na to, ako veľmi sa v Číne spojili štátne a stranícke štruktúry.

(81)

Okrem toho sa na odvetvie viacvrstvových drevených podláh vzťahujú viaceré vládne politiky, keďže odvetvie spracovania dreva je uvedené ako podporované odvetvie v katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu z roku 2019 (43), ako aj v jeho aktualizovanej verzii na rok 2024 (44). Podobne aj v 14. päťročnom pláne pre lesné hospodárstvo sa stanovujú tieto ciele: „Podporovať vývoj, používanie a propagáciu nových lepidiel šetrných k životnému prostrediu a postupne zvyšovať podiel výrobkov na spracovanie dreva s nízkym obsahom formaldehydu a bez formaldehydu. Konsolidovať a posilniť tradičné výhodné odvetvia, ako sú drevené podlahové krytiny [...]. Do roku 2025 sa [...] produkcia podlahových krytín ustáli na úrovni približne 800 miliónov metrov štvorcových“ (45).

(82)

Vládnu kontrolu a politický dohľad možno pozorovať aj na úrovni príslušných priemyselných združení (46). Napríklad v článku 3 stanov Čínskeho združenia drevospracujúceho priemyslu sa uvádza, že organizácia „prijíma profesionálne vedenie, dohľad a riadenie zo strany subjektov poverených registráciou a riadením, subjektov poverených budovaním strany, ako aj príslušných administratívnych útvarov poverených riadením priemyslu“ (47).

(83)

Spoločnosť Nature Home, Der, ako aj Jilin Forest Industry Jinqiao Flooring Group, dcérska spoločnosť štátom vlastnenej skupiny Jilin, sú členmi CNFPIA (48).

(84)

Podobne aj Čínske združenie pre distribúciu dreva a výrobkov z dreva (ďalej len „CTWPDA“) v článku 3 svojich stanov uvádza, že organizácia „akceptuje obchodné vedenie, dohľad a riadenie zo strany subjektov zodpovedných za registráciu a riadenie, zo strany subjektov zodpovedných za budovanie strany, ako aj zo strany príslušných administratívnych oddelení zodpovedných za riadenie odvetvia“ (49) a prezentuje sa ako „združenie podliehajúce správe ministerstva pre občianske záležitosti a dohľadu a vedeniu Komisie Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi [...]“ (50).

(85)

Spoločnosť Power Dekor je členom CTWPDA a predseda jej predstavenstva zároveň pôsobí ako podpredseda predstavenstva združenia (51).

(86)

V dôsledku toho sa aj tým výrobcom v odvetví dotknutého výrobku, ktorí sú v súkromnom vlastníctve, bráni v prevádzke za trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v tomto odvetví totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu.

(87)

Čínska vláda môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách. Bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných, sú vskutku dôležitým kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí.

(88)

Podľa práva obchodných spoločností Číny sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (52)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky.

(89)

Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Komunistická strana Číny si však najmenej od roku 2016 uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v spoločnostiach s tým, že ide o politickú zásadu (53), vrátane vyvíjania tlaku na súkromné spoločnosti, aby na prvé miesto kládli „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (54).

(90)

Podľa informácií už v roku 2018 pôsobili stranícke bunky v 73 % z približne 2,57 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (55). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov dotknutého výrobku a dodávateľov ich vstupov.

(91)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (ďalej len „usmernenia“) (56), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch.

(92)

V oddiele II.4 usmernení sa uvádza: „[m]usíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; v oddiele III.6 sa uvádza: „[m]usíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti ako predvoj a priekopníci.“ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (57).

(93)

Pri tomto prešetrovaní sa potvrdilo, že prieniky medzi manažérskymi pozíciami a členstvom v Komunistickej strane Číny/funkciami existujú aj v odvetví viacvrstvových drevených podláh. Ako príklad možno uviesť člena predstavenstva spoločnosti Der, ktorý zároveň pôsobí ako tajomník strany kontrolného akcionára spoločnosti (58). Okrem toho predseda predstavenstva skupiny Jilin Forestry Jinqiao Flooring Group pôsobí aj ako tajomník straníckeho výboru skupiny (59).

(94)

Okrem toho sa spoločnosť Power Dekor „riadi myšlienkou Si Ťin-pchinga o socializme s čínskymi charakteristikami pre novú éru a dôkladne študuje, propaguje a implementuje ducha 20. národného kongresu CPC, čím poskytuje skupine silné politické, ideologické a organizačné záruky na splnenie jej obchodných cieľov a úloh a dosiahnutie vysokokvalitného rozvoja“ (60).

(95)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov (61). Prítomnosť štátu vo firmách v odvetví výroby viacvrstvových drevených podláh a v iných odvetviach (ako je finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(96)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a provinčné a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni.

(97)

Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (62).

(98)

Čínske orgány zaviedli viaceré politiky, ktoré usmerňujú fungovanie odvetvia viacvrstvových drevených podláh.

(99)

Napríklad usmerňujúce stanovisko k lesnému hospodárstvu obsahuje aj toto ustanovenie: „Do roku 2025 sa v podstate vytvorí systém a mechanizmus racionálneho využívania lesných a trávnatých zdrojov, výrazne sa zvýši podporná kapacita lesných a trávnatých zdrojov, výrazne sa zvýši produkcia vysokokvalitných lesných a trávnatých produktov a ďalej sa rozšíri obchod s lesnými produktmi, pričom sa bude usilovať o zvýšenie hodnoty národnej lesníckej produkcie o 50 % oproti súčasnému stavu. [...] Do roku 2035 sa [...] ďalej rozšíri rozsah odvetvia lesného hospodárstva a trávnatých porastov, [...] ďalej sa optimalizuje štruktúra odvetvia, celkovo sa zlepší kvalita výrobkov a úroveň služieb, zefektívni sa dohľad nad využívaním zdrojov, aby sa neustále zvyšovala schopnosť odvetvia slúžiť národným stratégiám.“

(100)

Okrem toho je na úrovni provincie cieľom 14. päťročného plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a perspektív do roku 2035 autonómnej provincie Kuang-si (63)„doplniť, posilniť a rozšíriť výhodné priemyselné reťazce“, a to aj „podporou transformácie a modernizácie tradičných priemyselných odvetví, ako je [...] spracovanie dreva“. Ďalej pokiaľ ide o lesnícky spracovateľský priemysel: „zamerať sa na rozvoj výroby papiera [a] dosiek na báze dreva [...]“ a „zamerať sa na vybudovanie celého priemyselného reťazca vyrábanej lepenky, nábytku a bytových doplnkov“.

(101)

Aj na miestnej úrovni okres Shuyang (provincia Ťiang-su) prijal v januári 2024 stanovisko k vysokokvalitnému rozvoju drevospracujúceho a nábytkárskeho priemyslu (64), ktorého cieľom je „do konca roku 2026 vytvoriť 1 alebo 2 kótované spoločnosti, 1 alebo 2 skupiny podnikov s hodnotou výroby presahujúcou 5 miliárd jüanov a neustále zlepšovať celkovú kvalitu priemyslu [...] [a] zlepšiť priemyselný reťazec, zvýšiť podiel hotových výrobkov, ako sú špičkové podlahové krytiny, nábytok a dekoratívne materiály“.

(102)

Okrem toho sa taktiež v provincii Ťiang-su prešetrovaním potvrdila existencia preferenčných politík verejných orgánov a štátnych bánk voči jednotlivým výrobcom viacvrstvových drevených podláh, ako v prípade spoločnosti Der, ktorá v roku 2020 podpísala „dohodu o strategickej spolupráci s mestským úradom pre priemysel a informačné technológie v meste Su-čou, Priemyselnou a obchodnou bankou Číny (Industrial and Commercial Bank of China, pobočka Su-čou) a Čínskou bankou (Bank of China, pobočka Su-čou)“ (65). Táto dohoda bola podpísaná pod dohľadom členov straníckeho výboru KSČ mesta Su-čou a jej cieľom je „podporovať rozvoj súkromného podniku a spoločne podporovať jeho transformáciu a modernizáciu“.

(103)

Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov teda čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia, ako aj výrobné vstupy.

(104)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže subjekty prinútiť, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky týkajúcimi sa odvetvia. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(105)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva.

(106)

Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (66).

(107)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (67). Všetku pôdu vlastní štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu) a jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (68). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (69).

(108)

Na výrobcov dotknutého výrobku sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako plne uplatniteľné aj v odvetví lesného hospodárstva a odvetví spracovania dreva, a preto aj v odvetví viacvrstvových drevených podláh. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali.

(109)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví dotknutého výrobku.

(110)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (70).

(111)

Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (71). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti.

(112)

Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (72).

(113)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie viacvrstvových drevených podláh nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne).

(114)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami.

(115)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (73), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú naďalej prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (74), a pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala čínska vláda.

(116)

Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (75). Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(117)

Napríklad čínska vláda objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia (76). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“ (77).

(118)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky (78). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (79). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(119)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(120)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej miere, resp. pod ňou, predstavoval ku koncu roka 2018 aj naďalej najmenej jednu tretinu zo všetkých poskytnutých úverov (80). Oficiálne médiá v Číne nedávno informovali o tom, že KS Číny vyzvala na „znižovanie trhovej úrokovej sadzby úverov“  (81). Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(121)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. Výsledkom je, že sa prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov, pričom čínska vláda sa viackrát rozhodla buď vyhnúť sa úverovým zlyhaniam, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo previesť vlastníctvo dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(122)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(123)

Pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie dotknutého výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(124)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako boli opísané tu aj v časti I správy, platia pre celú krajinu a pre všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený tu aj v časti II správy.

(125)

Komisia pripomína, že na výrobu dotknutého výrobku sú potrebné určité vstupy. Keď výrobcovia dotknutého výrobku nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach. Tieto deformácie už boli podrobne opísané, najmä v odôvodneniach 78 až 123. Komisia poukázala na to, že regulačné usporiadanie, ktoré je základom týchto deformácií, je všeobecne rozšírené, pričom výrobcovia viacvrstvových drevených podláh podliehajú týmto pravidlám ako každý iný hospodársky subjekt v Číne. Tieto deformácie majú preto priamy vplyv na štruktúru nákladov dotknutého výrobku.

(126)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja dotknutého výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy.

(127)

Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(128)

Čínska vláda v rámci tohto prešetrovania nepredložila žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(129)

Dňa 2. septembra 2024 skupina Jinfa a skupina Fusong Jinlong spoločne predložili súbor pripomienok v reakcii na záznam o výrobných faktoroch.

(130)

Po prvé, strany zaujali stanovisko, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia sa neuplatňuje z dôvodu jeho nezlučiteľnosti s dohodami WTO a rozhodnutiami orgánu WTO na urovnávanie sporov (DSB).

(131)

Strany v tejto súvislosti tvrdili, že:

(132)

Po druhé, strany tvrdili, že údajné deformácie nie sú dostatočne preukázané, a aj keby existovali, na dotknutý výrobok vplyv nemajú.

(133)

Strany konkrétne tvrdili, že:

(134)

Pokiaľ ide o argumenty strán týkajúce sa zlučiteľnosti s právom WTO, Komisia pripomenula, že v prípade antidumpingových konaní týkajúcich sa výrobkov z Číny sa pri stanovovaní normálnej hodnoty aj naďalej uplatňujú časti oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO, ktorých platnosť zatiaľ neuplynula, a to tie, ktoré sa týkajú štandardu trhového hospodárstva, ako aj použitia metodiky, ktorá sa nezakladá na striktnom porovnaní s čínskymi cenami alebo nákladmi.

(135)

Pokiaľ ide o odkaz strán na vec DS473, Komisia pripomenula, že správa odvolacieho orgánu vo veci DS473 sa netýkala vykonávania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ale konkrétneho ustanovenia v rámci článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Právne predpisy WTO, ako ich vykladá Odvolací orgán vo veci DS473, v každom prípade umožňujú použiť náležite upravené údaje z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená. Tieto tvrdenia strán preto nebolo možné prijať.

(136)

Pokiaľ ide o argumenty strán o dostatočnosti dôkazov na preukázanie existencie výrazných deformácií, Komisia na začiatku pripomenula, že podľa článku 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia, ak Komisia považuje dôkazy predložené navrhovateľmi o výrazných deformáciách za dostatočné, môže na tomto základe začať prešetrovanie. Komisia v tejto súvislosti zdôraznila, ako potvrdil Všeobecný súd vo veci Viraj Profiles, že množstvo a kvalita dôkazov potrebných na splnenie kritérií dostatočnosti dôkazov na účely začatia prešetrovania sa líši od dôkazov potrebných na účely predbežného alebo konečného stanovenia existencie dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti (82). Podnet teda spĺňal normy stanovené v článku 5 ods. 9 základného nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 6a písm. d). Ako sa totiž uvádza v oznámení o začatí konania, Komisia vo fáze začatia konania usúdila, že existujú dostatočné dôkazy podľa článku 5 ods. 9 základného nariadenia, ktoré nasvedčujú, že v dôsledku výrazných deformácií ovplyvňujúcich ceny a náklady je použitie cien a nákladov na domácom trhu v ČĽR nevhodné, čo odôvodňuje začatie prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(137)

Komisia preto pristúpila k dokazovaniu takýchto deformácií. Na ten účel Komisia v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia zhromaždila údaje potrebné na určenie existencie a vplyvu výrazných deformácií a na následné použitie metodiky predpísanej v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Údaje zhromaždené Komisiou a výsledné závery, či už o prítomnosti štátom vlastnených spoločností v odvetví dotknutého výrobku, alebo o prepojení s KSČ, sú uvedené v bodoch 3.2.1.2 a 3.2.1.3 tohto nariadenia. Argumenty strán týkajúce sa dôkazov obsiahnutých v podnete preto nebolo možné akceptovať.

(138)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(139)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 38, Komisia vydala 23. augusta 2024 záznam do spisu týkajúci sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty a výrobných faktorov (ďalej len „záznam“). V tomto zázname sú opísané skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a zainteresované strany sa ním informujú o možnosti považovať v tomto prípade Turecko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(140)

V zázname o výrobných faktoroch Komisia určila Turecko, Malajziu a Indonéziu za krajiny, ktoré majú podľa Svetovej banky podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, čo znamená že Svetová banka klasifikuje všetky tieto krajiny na základe hrubého národného dôchodku ako krajiny s „vyšším stredným príjmom“, v ktorých sa podľa dostupných informácií vyrába prešetrovaný výrobok.

(141)

K úrovni hospodárskeho rozvoja identifikovaných krajín neboli doručené žiadne pripomienky. Pripomienky týkajúce sa hospodárskych podmienok v Turecku poskytli skupina JINFA a skupina Fusong. Na tieto pripomienky sa reaguje v odôvodnení 151.

(142)

Komisia v poznámke uviedla, že v prípade krajín označených ako krajiny, v ktorých sa vyrába prešetrovaný výrobok, t. j. Turecko, Malajzia a Indonézia, je potrebné ďalej overiť dostupnosť údajov, najmä pokiaľ ide o ľahko dostupné údaje, ktoré by Komisii umožnili stanoviť nedeformované referenčné hodnoty pre výrobné faktory, ako aj pokiaľ ide o ľahko dostupné finančné údaje od výrobcov prešetrovaného výrobku, ktoré by Komisii umožnili stanoviť neskreslenú a primeranú výšku administratívnych, predajných a všeobecných nákladov a zisku.

(143)

Pokiaľ ide o ľahko dostupné údaje, ktoré by umožnili stanoviť nedeformované referenčné hodnoty výrobných faktorov, Komisia v zázname analyzovala údaje, ktoré uviedla GTA, týkajúce sa dovozu hlavných výrobných faktorov z Číny a z iných krajín s možnými deformáciami vrátane Ruska do možných reprezentatívnych krajín.

(144)

Komisia poznamenala, že v prípade kódov HS zodpovedajúcich určitým výrobným faktorom (dyhy z rôznych druhov dreva, latové preglejky a topoľové rezivo) bol vysoký podiel dovozu z Číny do Indonézie a do Malajzie. V prípade kódu HS 4408 90 , ktorý zodpovedá dyhám (vrátane dubových dýh), bol okrem toho zaznamenaný vysoký podiel dovozu z Ruska do Turecka. Komisia usúdila, že v dôsledku sankcií uvalených na Rusko v roku 2022 na výrobky z dreva po vojenskej agresii voči Ukrajine a vysokého podielu dovozu z Ruska do Turecka boli ceny dovozu z Ruska do Turecka pravdepodobne deformované.

(145)

Pokiaľ ide o dostupnosť finančných údajov od výrobcov prešetrovaného výrobku, výsledky predbežnej analýzy Komisie v zázname na základe údajov z databázy „Orbis“ (84), boli takéto:

(146)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia v zázname usúdila, že na základe informácií, ktoré mala v tom čase k dispozícii, by Turecko mohlo byť vhodnou reprezentatívnou krajinou. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k vhodnosti možných reprezentatívnych krajín, k identifikovaným výrobcom v potenciálnych reprezentatívnych krajinách a k výrobným faktorom.

(147)

Komisia dostala 2. septembra 2024 pripomienky k záznamu od Európskej federácie výrobcov parkiet (navrhovateľ). Komisia dostala spoločné pripomienky aj od dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov, konkrétne od skupiny JINFA a skupiny Fusong Jinlong, v dvoch podaniach (prvé 2. septembra 2024 a druhé 19. novembra 2024).

(148)

Európska federácia výrobcov parkiet (ďalej len „EPF“) vo svojich pripomienkach uviedla, že za najvhodnejšiu reprezentatívnu krajinu by sa mohlo a v skutočnosti malo zvoliť Turecko, a to z týchto dôvodov: a) významné objemy kľúčových surovín dovážaných do Malajzie a Indonézie z Číny; b) špecializácia Malajzie a Indonézie na viacvrstvové drevené podlahy vyrobené z tropického dreva, ktoré nie je reprezentatívne pre výrobok dovážaný do Únie z Číny; c) nedostatok alebo neúplnosť vhodných finančných informácií dostupných pre výrobcov v Malajzii a Indonézii a d) údajná nižšia úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany v Malajzii a Indonézii v porovnaní s Tureckom.

(149)

Pokiaľ ide o objemy surovín dovážaných z Číny do Malajzie a Indonézie a nedostatok alebo neúplnosť príslušných finančných informácií pre tieto krajiny, Komisia poznamenala, že vyhlásenia EPF sú v súlade s jej predbežnými zisteniami uvedenými v zázname. Pokiaľ ide o údajné zameranie Malajzie a Indonézie na viacvrstvové drevené podlahy vyrobené z tropického dreva, Komisia poznamenala, že hoci je toto tvrdenie vierohodné, nebolo podložené, a preto bolo predbežne zamietnuté. Pokiaľ ide o relevantnosť úrovne sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia v potenciálnych reprezentatívnych krajinách, táto otázka je uvedená v odôvodnení 166.

(150)

Európska federácia výrobcov parkiet takisto uviedla, že štyri spoločnosti uvedené Komisiou ako potenciálni výrobcovia prešetrovaného výrobku v Turecku v skutočnosti nevyrábajú prešetrovaný výrobok, ale vyrábajú iné výrobky v drevárskom odvetví. V tejto súvislosti Komisia vykonala ďalší sekundárny výskum ich činností a potvrdila, že pôsobia v širšom drevárskom dreva, avšak nenašla dôkazy o tom, že sú výrobcami prešetrovaného výrobku. Komisia zohľadnila tieto informácie pri určení zoznamu spoločností, ktorých finančné údaje sa použili na stanovenie nedeformovaných referenčných hodnôt pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako je podrobne uvedené v odôvodneniach 163 a 164.

(151)

Skupina JINFA a skupina Fusong vo svojich prvých pripomienkach k záznamu uviedli, že nie sú schopné navrhnúť vhodnú reprezentatívnu krajinu. Uviedli však, že Turecko nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou, okrem iného pre svoju nestabilnú a mimoriadnu hospodársku situáciu vrátane vysokej inflácie, ktorá ovplyvňuje všetky výrobné náklady a iné ekonomické ukazovatele, ktoré by tak boli nespoľahlivými a nevhodnými ako zdroj na určenie normálnej hodnoty. Na podporu svojich tvrdení obe strany citovali najnovšiu správu Komisie o krajine pre Turecko (85). Pripomienky týkajúce sa hospodárskej situácie Turecka a jeho vhodnosti ako reprezentatívnej krajiny boli zopakované v ich druhom predložení k záznamu.

(152)

V tejto súvislosti Komisia pripomenula kritériá uvedené v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia pre výber reprezentatívnej krajiny a poznamenala, že v súlade s prvým kritériom majú všetky tri krajiny, najmä vrátane Turecka, rovnakú úroveň hospodárskeho rozvoja ako Čína, ako to dokazuje databáza Svetovej banky. Žiadna z informácií v správe Komisie, ktorú citovali JINFA a Fusong Jinlong, nemôže spochybniť vhodnosť Turecka na základe prvého kritéria. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa inflácie, Komisia poznamenala, že nedeformované ceny, ktoré stanovuje pre výrobné náklady, sú vyjadrené v mene dotknutej krajiny a rozdiely v inflácii medzi reprezentatívnou krajinou a dotknutou krajinou sa už do značnej miery odrážajú v príslušnom výmennom kurze. Vypočítané referenčné hodnoty sú preto vo veľkej miere neovplyvnené infláciou v reprezentatívnej krajine. Toto príslušné tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(153)

Skupina JINFA a skupina Fusong vo svojom prvom podaní s pripomienkami k záznamu takisto tvrdili, že ak Komisia dospeje k záveru, že existencia významného dovozu jedného alebo viacerých hlavných výrobných faktorov z krajiny, v ktorej je cena deformovaná, nie je problematická do takej miery, aby sa táto krajina okamžite vylúčila ako vhodná reprezentatívna krajina, toto odôvodnenie by sa nemalo vzťahovať len na Turecko, ale aj na Malajziu a Indonéziu. Preto sa tieto dve krajiny nepovažujú za nevhodné len z toho dôvodu, že v prípade niektorých hlavných výrobných faktorov bol zaznamenaný významný podiel dovozu z Číny.

(154)

V tejto súvislosti Komisia objasnila, že vzhľadom na to, že Malajzia a Indonézia boli v poznámke uvedené na zozname možných reprezentatívnych krajín, je zrejmé, že neboli a priori vylúčené. Komisia pripomenula, že výber reprezentatívnej krajiny sa zakladá na kritériách článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Medzi tieto kritériá patrí aj dostupnosť relevantných finančných údajov, ktoré sa v prípade Malajzie aj Indonézie považovali za nedostatočné. Príslušné tvrdenie sa preto zamietlo.

(155)

Skupina JINFA a skupina Fusong vo svojich prvých pripomienkach k záznamu tvrdili, že pri referenčných hodnotách pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk by sa mali zohľadniť len spoločnosti s dostupnými finančnými údajmi za rok 2023. Komisia zohľadnila tento argument pri konečnom určení zoznamu spoločností, ktorých finančné údaje sa použili na stanovenie nedeformovaných referenčných hodnôt pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako je podrobne uvedené v odôvodnení 163.

(156)

Skupina JINFA a skupina Fusong vo svojom druhom príspevku k záznamu uviedli, že na rozdiel od Turecka by bola Malajzia vhodnou reprezentatívnou krajinou.

(157)

Na podporu tohto tvrdenia tieto dve strany uviedli niekoľko argumentov týkajúcich sa konkrétnych výrobných faktorov. Podrobne sú uvedené a riešené v odôvodneniach 175 až 179 o zdrojoch použitých na stanovenie nedeformovaných nákladov a o nedeformovaných nákladoch a referenčných hodnotách.

(158)

Okrem toho tieto strany identifikovali dvoch malajzijských výrobcov podlahových krytín, v prípade ktorých sú k dispozícii auditované finančné výkazy za rok 2023 s dostatočnou úrovňou podrobnosti. Ide o spoločnosti Unilin (Malaysia) Sdn. Bhd. a Kim Teck Lee Timber Flooring Sdn. Bhd. Vzhľadom na to skupiny Fusong a JINFA tvrdili, že v porovnaní s Tureckom má Malajzia lepšiu pozíciu, aj pokiaľ ide o kvalitu finančných údajov týkajúcich sa obdobia prešetrovania. Strany poskytli aj zdroje informácií o nákladoch na pracovnú silu a cenách energie v Malajzii.

(159)

Komisia potvrdila dostupnosť finančných údajov za OP pre dve malajzijské spoločnosti, ktoré identifikovali skupiny Fusong a JINFA.

(160)

Po ďalšom prieskume Komisia zistila, že prvá z týchto dvoch spoločností, konkrétne Unilin (Malaysia) Sdn. Bhd. je výrobcom prešetrovaného výrobku. Táto spoločnosť, ktorá je súčasťou nadnárodnej skupiny, však vykázala veľmi nízku úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, t. j. 2,8 %, vyjadrených ako percento jej nákladov na predaný tovar. Táto úroveň pravdepodobne odráža špecifickú situáciu spoločnosti, ktorá nie je pre dané odvetvie reprezentatívna. Napríklad, vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť je súčasťou viacnárodnej skupiny a jej operácie sa zameriavajú na výrobu, je pravdepodobné, že určité funkcie týkajúce sa predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ako je predaj, riadenie IT a ľudských zdrojov, sú do určitej miery centralizované a náklady s nimi spojené sa vo vykázaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch spoločnosti neodrážajú. Tieto predajné, všeobecné a administratívne náklady sa javia v porovnaní s priemernými predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi v krajine s výrazne vyvinutejším odvetvím viacvrstvových drevených podláh, ako je Turecko, ako výrazne nižšie (pozri odôvodnenie 163). Tieto predajné, všeobecné a administratívne náklady sú takisto výrazne nižšie v porovnaní s priemernými predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi, ktoré vykázalo výrobné odvetvie Únie a ktoré sú na úrovni približne 9 %, a dokonca aj v porovnaní s priemernými predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi, ktoré vykázali vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a ktoré predstavujú približne 11 %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predajné, všeobecné a administratívne náklady uvedeného malajzijského výrobcu nemôžu považovať za vhodné na stanovenie primeranej a nedeformovanej referenčnej hodnoty.

(161)

V prípade druhej spoločnosti, konkrétne Kim Teck Lee Timber Flooring Sdn. Bhd., Komisia konštatovala, že pôsobí len v úzkom segmente trhu s podlahovými krytinami, t. j. s vysokokvalitnými športovými podlahovými krytinami. Športové podlahové krytiny predstavujú veľmi malú časť celkového trhu s podlahovými krytinami, ktorý sa zameriava na služby zákazníkom z radov domácností a podnikov. Je to aj preto, že výrobky používané v tomto špecifickom segmente musia spĺňať prísne technické normy, čo dokazujú príslušné certifikáty, ktoré spoločnosť získala a propaguje. Na základe toho Komisia predbežne dospela k záveru, že nie sú reprezentatívne pre viacvrstvové drevené podlahy ani pre širšie odvetvie podlahových krytín.

(162)

Komisia okrem toho konštatovala, že v porovnaní s Tureckom je odvetvie viacvrstvových drevených podláh v Malajzii značne nedostatočne rozvinuté. Svedčí o tom veľmi nízky počet výrobcov viacvrstvových drevených podláh v Malajzii (jeden či dvaja) v porovnaní s niekoľkými desiatkami výrobcov viacvrstvových drevených podláh v Turecku (86). Svedčí o tom aj úroveň vývozu viacvrstvových drevených podláh z Malajzie, ktorá počas OP zodpovedala približne jednej tretine príslušného vývozu z Turecka (87). Na základe toho Komisia predbežne dospela k záveru, že odvetvie viacvrstvových drevených podláh v Turecku lepšie odráža veľkosť odvetvia viacvrstvových drevených podláh v ČĽR, pokiaľ ide o vyrobené a predané množstvo a počet výrobcov pôsobiacich na trhu.

(163)

Vzhľadom na pripomienky zainteresovaných strán k záznamu a obmedzenú dostupnosť finančných informácií týkajúcich sa výrobcov prešetrovaného výrobku, Komisia považovala za vhodný zdroj príslušných finančných údajov výrobcov v širšom odvetví vymedzenom činnosťami patriacimi pod kódy NACE 1621 (výroba dosiek a drevených panelov), 1622 (výroba zostavených parketových podláh) a 1629 (výroba ostatných výrobkov z dreva; výroba výrobkov z korku, slamy a prúteného materiálu). Komisia v Turecku identifikovala tieto spoločnosti, ktorých finančné údaje za rok 2023 vykazujú kladnú ziskovosť:

(164)

V prípade spoločnosti Pelit Arslan Kontraplak Fabrikasi Anonim Sirketi Komisia usúdila, že úroveň jej zisku je príliš vysoká na to, aby bola reprezentatívna. Pokiaľ ide o spoločnosť Dendro Parke Sanayi Anonim Sirketi, Komisia poznamenala, že vo svojich výkazoch nerozlišovala medzi rôznymi druhmi nákladov dostatočne podrobne, čo znemožňuje vypočítať jej percentuálny podiel predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. V prípade ostatných dvoch spoločností Komisia dospela k záveru, že ich vykazované úrovne predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sú vhodné na stanovenie primeranej a nedeformovanej referenčnej hodnoty pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

(165)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že Turecko je vhodnou reprezentatívnou krajinou.

(166)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Turecko je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(167)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Turecko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(168)

Komisia v zázname uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a pracovná sila, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a uviedla, že na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie neskreslených nákladov väčšiny výrobných faktorov, najmä surovín. Okrem toho Komisia uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na prácu a energiu použije vnútroštátne štatistiky.

(169)

Po zvážení všetkých informácií, ktoré predložili zainteresované strany a ktoré sa zhromaždili počas overovaní na mieste, Komisia konsolidovala a harmonizovala opisy výrobných faktorov uvedených v zázname a v prípade potreby opravila alebo zmenila príslušné kódy HS. Pridané kódy HS zahŕňajú 4407 12 (smrekové rezivo), 4407 93 (javorové rezivo), 4407 95 (jaseňové rezivo) a 4808 10 (vlnitá lepenka).

(170)

Pokiaľ ide o zdroje na určenie normálnej hodnoty, hlavná zmena v porovnaní so záznamom sa týka dýh z rôznych druhov dreva. V zázname boli zdrojom týchto výrobných faktorov údaje GTA o dovoze pod kódmi HS 4408 90 a 4408 10 . Komisia vzala na vedomie skutočnosť, že tieto kódy HS nie sú špecifické pre dreviny, ale týkajú sa skôr širokých kategórií dreva. Kód HS 4408 90 zahŕňa najmä všetky druhy listnatých a netropických drevín, ako napríklad dub, topoľ, javor a jaseň. Podobne kód HS 4408 10 zahŕňa všetky ihličnaté dreviny. Prešetrovaním sa potvrdilo, že ceny tohto výrobného faktoru sú výrazne ovplyvnené druhom dreva. Preto vzhľadom na absenciu akýchkoľvek informácií o druhoch dreva dovážaných dýh do potenciálnych reprezentatívnych krajín Komisia usúdila, že najmä v prípade určitých dýh, ktoré predstavujú hlavné výrobné faktory, ako sú dubové a topoľové dyhy, nie sú údaje databázy GTA o dovoze podľa týchto kódov HS vhodným zdrojom informácií na stanovenie príslušných nákladov.

(171)

Komisia preto stanovila referenčnú hodnotu pre dyhy na základe príslušnej referenčnej hodnoty pre rezivo, ak sú príslušné informácie k dispozícii a sú špecifické pre drevinu. Konkrétne pre dyhy z duba, borovice, jaseňa, javora a topoľa boli referenčné hodnoty stanovené na základe príslušných referenčných hodnôt pre rezivo (kódy HS 4407 91 , 4407 11 , 4407 95 , 4407 93 a 4409 97).

(172)

Výpočet je špecifický pre každú skupinu vyvážajúcich výrobcov a vychádza z informácií, ktoré príslušná skupina poskytla počas overovaní na mieste, pokiaľ ide o výťažnosť suroviny a dodatočné faktory na spracovanie jedného kubického metra reziva na dyhy. V prípade jednej skupiny vyvážajúcich výrobcov, ktorá vzhľadom na svoj výrobný postup takýmito informáciami nedisponovala, sa výpočet zakladal na priemerných hodnotách výnosu a dodatočných spracovateľských faktorov, ktoré poskytli ostatné dve skupiny. Z dôvodu zachovania dôvernosti informácií boli podrobnosti výpočtu poskytnuté vyvážajúcim výrobcom v rámci poskytnutia osobitných informácií.

(173)

Pokiaľ ide o topoľové rezivo (zatriedené pod kódom HS 4407 97 ), ktoré je takisto hlavným výrobným faktorom, Komisia poznamenala, že množstvá dovezené do Turecka sú veľmi nízke, a preto príslušná dovozná cena nemusí byť reprezentatívna. Vzhľadom na to Komisia pri stanovení referenčnej hodnoty pre topoľové rezivo použila informácie o dovoze do Malajzie. Pri výbere sa zohľadnilo, že Malajzia má určitú výrobu prešetrovaného výrobku, výrobky zaradené pod tento kód HS sa do Malajzie dovážajú v podstatne väčšom množstve a podiel dovozu z Číny a z krajín uvedených v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755 je nulový alebo obmedzený. V tom je rozdiel oproti Indonézii, kde bol dovoz z Číny významný.

(174)

V prípade dýh z hikórie a orecha (pre ktoré neexistuje špecifický kód HS pre príslušné rezivo) a v prípade dýh, pre ktoré nie je špecifikovaný druh dreviny, bola referenčná hodnota stanovená na základe dovozu do Turecka pod kódom 4408 90 95 , ktorý zodpovedá dyhám z netropických a listnatých drevín s hrúbkou väčšou ako 1 mm. Komisia poznamenala, že dyhy z iných druhov dreva ako dub, topoľ a borovica predstavujú veľmi malé percento celkového množstva dýh a celkových výrobných nákladov.

(175)

Vo svojom druhom príspevku k záznamu skupiny Fusong a JINFA uviedli niekoľko bodov týkajúcich sa potenciálnych referenčných hodnôt pre hlavné výrobné faktory. Konkrétne tvrdili, že:

(176)

Pokiaľ ide o prvý, tretí a štvrtý bod, ako je vysvetlené v odôvodneniach 170 až 172, pre dyhy z duba, borovice, jaseňa, javora a topoľa boli referenčné hodnoty stanovené na základe príslušných referenčných hodnôt pre rezivo. Preto dovoz z Ruska a ČĽR pod kódom HS 4408 90 nebol pre tieto referenčné hodnoty relevantný, pričom dovoz v rámci kódov HS pre príslušné rezivo z Ruska a ČĽR nebol dostatočne významný. Okrem toho rozlišovanie v malajzijskej nomenklatúre pod kódom HS 4408 90 (lícové dyhy a ostatné dyhy) stále nie je špecifické pre dreviny, a preto sa nemôže použiť na stanovenie spoľahlivej referenčnej hodnoty pre dyhy, ktoré sú hlavnými výrobnými faktormi, ani na vyvodenie záverov o deformáciách.

(177)

Ako je vysvetlené vyššie, pre dyhy z hikórie a orecha, pre ktoré neexistuje žiadny špecifický kód HS pre príslušné rezivo, ako aj pre dyhy z iných (nešpecifikovaných) druhov dreva, referenčné hodnoty sa stanovili na základe dovozu v rámci číselného znaku KN 4408 90 95 . Dôvodom je, ako navrhli aj skupiny Fusong a JINFA, že tento číselný znak KN lepšie zodpovedá použitým vstupom, najmä pokiaľ ide o hrúbku dyhy. V každom prípade, ako je vysvetlené vyššie, dyhy z hikórie, orecha alebo iných druhov dreva nie sú hlavnými výrobnými faktormi, ale tvoria veľmi malú časť celkových nákladov na suroviny. Referenčné hodnoty pre tieto výrobné faktory preto nemôžu mať významný vplyv na výpočet normálnej hodnoty.

(178)

Pokiaľ ide o druhý bod, Komisia poznamenala, že z týchto dvoch surovín je hlavným výrobným faktorom iba topoľové rezivo. Ako je vysvetlené v odôvodnení 173, Komisia sa pre tento výrobný faktor rozhodla použiť údaje o dovoze z Malajzie, ktoré vykazujú výrazne vyššie množstvá v porovnaní s Tureckom.

(179)

Komisia celkovo usúdila, že body, ktoré predložili skupiny JINFA a Fusong, nespochybňujú a) zvolené zdroje a metodiku stanovenia nedeformovaných cien surovín a b) výber Turecka ako vhodnej reprezentatívnej krajiny, a preto boli zamietnuté.

(180)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli na účely vytvorenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje:

Tabuľka 1

Výrobné faktory týkajúce sa prešetrovaného výrobku

(181)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Na stanovenie tohto množstva Komisia vyjadrila režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky pri výrobe prešetrovaného výrobku, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na použité suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady na tie isté suroviny, čím získala nedeformované režijné náklady spojené s výrobou. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými režijnými nákladmi by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných režijných nákladov spojených s výrobou pri dodávke do závodu spoločnosti.

(182)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (88). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodneniach 126 a 127 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Zvyšné objemy považovala Komisia za reprezentatívne.

(183)

Okrem toho Komisia v zázname uviedla, že značný podiel dovozu patriaceho pod kód HS 4408 90 (dyhy) do Turecka pochádzal z Ruska a v dôsledku sankcií uvalených na Rusko boli ceny takéhoto dovozu pravdepodobne deformované. Vzhľadom na to Komisia usúdila, že ak sa za reprezentatívnu krajinu vyberie Turecko, dovoz z Ruska by sa nemal zohľadňovať pri určovaní referenčnej hodnoty pre kód HS 4408 90 .

(184)

Vo svojom prvom vyjadrení k záznamu skupiny Fusong a JINFA tvrdili, že ruský dovoz by nemal byť vylúčený z výpočtu nedeformovanej hodnoty, pretože jeho ceny v rokoch 2022 a 2023 rástli, a preto nemohol byť ovplyvnený sankciami.

(185)

Vzhľadom na metodiku prijatú na stanovenie referenčnej hodnoty pre hlavné výrobné faktory pre dyhy Komisia usúdila, že percento ruského dovozu pod kódom HS 4408 90 už nie je relevantné. Vzhľadom na nulový alebo obmedzený podiel ruského dovozu ostatných surovín a bez toho, aby Komisia zaujala stanovisko k pravdepodobnosti, že tento dovoz je deformovaný, rozhodla sa zahrnúť ruský dovoz do svojich výpočtov.

(186)

Na účely stanovenia nedeformovanej ceny surovín v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia pridala príslušné dovozné clá k hodnote CIF zaznamenanej v štatistike dovozu reprezentatívnej krajiny, ako je dostupná v databáze GTA.

(187)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady na tie isté suroviny, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní do závodu spoločnosti.

(188)

Turecký štatistický inštitút (89) uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia použila najnovšie dostupné štatistické údaje za rok 2022 pre priemerné náklady práce pre hospodársku činnosť C.16 Výroba dreva a výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba výrobkov zo slamy a prúteného materiálu podľa klasifikácie NACE Rev. 2. Priemerná mesačná hodnota na rok 2022 bola riadne upravená o infláciu pomocou indexu nákladov práce, ktorý zverejnil turecký štatistický inštitút (90), aby sa prispôsobila roku 2023 (OP), t. j. 36,10 CNY/hod.

(189)

Komisia vo svojich pravidelných tlačových správach využívala štatistiky o cenách elektrickej energie, ktoré zverejňoval Regulačný orgán pre trh s energiou (ďalej len „EMRA“ ) (91). Komisia použila údaje o cenách priemyselnej elektriny v kuruşoch/kWh pre priemyselné odvetvie na rok 2023, ktorý zahŕňa obdobie prešetrovania, t. j. 0,89 CNY/kWh.

(190)

Komisia použila cenu plynu pre priemyselných odberateľov v Turecku, ktorú zverejnil Turecký štatistický úrad vo svojich pravidelných tlačových správach. Komisia použila údaje o cenách plynu v príslušnom pásme spotreby v kuruşoch/m3 riadne upravené o infláciu pomocou indexu cien výrobcov uverejneného Tureckým štatistickým inštitútom (92), prispôsobené obdobiu prešetrovania, t. j. 4,11 CNY/m3. Cena je upravená o DPH vo výške 18 %, keďže uvedená cena je vrátane DPH.

(191)

Komisia vypočítala cenu pary v Turecku na obdobie prešetrovania pomocou metodiky navrhnutej americkým ministerstvom energetiky (93), ktorá je založená na nákladoch na plyn potrebný na jej výrobu s pripočítaním primeraných rozpätí v prípade ostatných prevádzkových nákladov, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Výsledná priemerná cena za rok 2023 je 0,4 CNY/kg.

(192)

Komisia použila priemernú cenu vody v Turecku, ktorú zverejnila Kancelária prezidenta Tureckej republiky – Úrad pre investície (94)na rok 2023, t. j. 4,96 CNY/m3. Táto cena zahŕňa príspevok na odpadové vody a poplatok za upratovanie, ale nezahŕňa DPH.

(193)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch uvedených predtým v texte.

(194)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na výrobných nákladoch, ktoré vyvážajúcim výrobcom skutočne vznikli. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(195)

Pri stanovení nedeformovanej a primeranej výšky režijných nákladov spojených s výrobou, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, zisku a odpisovania Komisia vychádzala z finančných údajov týchto spoločností za rok 2023, ktoré získala z databázy Orbis.

(196)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(197)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Tieto údaje o miere spotreby, ktoré poskytol žiadateľ, boli skontrolované počas overovania. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v bode 3.2.2.1.

(198)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 194, režijné náklady spojené s výrobou a odpisovanie Komisia následne pripočítala k nedeformovaným priamym výrobným nákladom s cieľom dospieť k nedeformovaným nákladom na výrobu.

(199)

Na výrobné náklady, ktoré boli stanovené, ako je opísané v predchádzajúcom odôvodnení, Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk troch spoločností uvedených v odôvodnení 195. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 19,5 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady predstavoval 28 %.

(200)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(201)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom alebo prostredníctvom prepojených podnikov v ČĽR, ktoré však vykonávali minimum funkcií.

(202)

Vývozná cena bola vzhľadom na to skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(203)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na tej istej úrovni obchodu a s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, v prípade potreby bola normálna hodnota a vývozná cena upravená s cieľom: i) spätne ich prepočítať na úroveň ceny zo závodu; a ii) vykonať úpravy vzhľadom na rozdiely vo faktoroch, v prípade ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(204)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 196, normálna hodnota sa stanovila na úrovni obchodu zo závodu s použitím výrobných nákladov spolu so sumami predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ktoré sa považovali za primerané pre danú úroveň obchodu. Z toho vyplýva, že spätné prepočítanie nebolo potrebné.

(205)

Pokiaľ ide o úpravy, Komisia zistila, že kód HS, pod ktorý je prešetrovaný výrobok zaradený na vývoz v ČĽR, podlieha 13 % nenávratnej DPH, zatiaľ čo normálna hodnota bola vytvorená bez DPH. Preto sa v záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania vykonala úprava normálnej hodnoty smerom nahor v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia pre vyvážajúcich výrobcov podliehajúcich tejto DPH.

(206)

Komisia nezistila žiadne dôvody na ďalšie úpravy normálnej hodnoty a o takéto úpravy nežiadal ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(207)

S cieľom spätne prepočítať vývoznú cenu na úroveň obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na výdavky na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie, ako aj balenie.

(208)

Úpravy sa vykonali vzhľadom na tieto faktory ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien: úverové náklady, bankové poplatky a provízie. Tieto náklady, ako aj náklady uvedené v predchádzajúcom odôvodnení sa odpočítali od vývoznej ceny na základe údajov vykázaných vývozcom na úrovni transakcií.

(209)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(210)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(211)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(212)

Na tomto základe predstavuje predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 50,7 %.

(213)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas OP, ktorý bol stanovený na základe údajov z Eurostatu.

(214)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v OP predstavoval viac ako 80 % celkového dovozu. Na základe toho sa Komisia rozhodla stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni spolupracujúcej spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(215)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(216)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii v období prešetrovania okolo 200 výrobcov (95). Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(217)

Celková výroba v Únii v období prešetrovania bola stanovená na úrovni približne 48 000 metrov štvorcových. Komisia stanovila tento údaj na základe overeného makroekonomického dotazníka, ktorý predložilo združenie FEP. Ako sa uvádza v odôvodnení 7, traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 20 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(218)

S cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, a určiť spotrebu a rôzne ekonomické ukazovatele súvisiace so situáciou výrobného odvetvia Únie Komisia skúmala, či a v akom rozsahu sa následné použitie výroby podobného výrobku výrobným odvetvím Únie malo zohľadniť v analýze.

(219)

Viacvrstvové drevené podlahy sa môžu používať pri výrobe hotových výrobkov pre stavebníctvo, ako sú schody a soklové lišty. Komisia zistila, že veľmi malá časť výroby výrobcov z Únie bola určená na použitie na vlastnú spotrebu (v priemere menej ako 1 % počas posudzovaného obdobia). V tejto súvislosti sa viacvrstvové drevené podlahy jednoducho presunuli (bez faktúry) v rámci toho istého výrobného závodu alebo spoločnosti na ďalšie následné spracovanie.

(220)

Rozlíšenie trhu vlastnej spotreby a voľného trhu je z hľadiska analýzy ujmy dôležité, pretože výrobky určené na použitie na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej hospodárskej súťaži s dovozom. Na rozdiel od toho výroba určená na predaj na voľnom trhu je v priamej hospodárskej súťaži s dovozom dotknutého výrobku.

(221)

Vzhľadom na veľmi malé množstvo viacvrstvových drevených podláh používaných na vlastnú spotrebu však Komisia nepovažovala za zmysluplné rozdeliť ukazovatele ujmy medzi spotrebu na vlastné použitie a voľnú spotrebu nad rámec údajov uvedených v tabuľke 2.

(222)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe overených odpovedí na makro dotazník pre predaj výrobného odvetvia Únie v Únii a na základe údajov Eurostatu pre dovoz.

(223)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

spotreba v Únii (v metroch štvorcových)

(224)

Celková spotreba v Únii sa zvýšila z približne 70,4 milióna štvorcových metrov v roku 2020 na približne 77,6 milióna štvorcových metrov v roku 2022, čo predstavuje nárast o 10 %. V roku 2023 však celková spotreba v Únii klesla na približne 50,5 milióna metrov štvorcových, čo predstavuje pokles o 28 % v porovnaní s rokom 2020.

(225)

Spotreba na voľnom trhu v Únii sa vyvíjala veľmi podobne ako celková spotreba v Únii. Zvýšila sa z približne 69,6 milióna štvorcových metrov v roku 2020 na približne 77 miliónov štvorcových metrov v roku 2022, čo predstavuje nárast o 11 %. V roku 2023 však spotreba na voľnom trhu v Únii klesla na približne 49,7 milióna metrov štvorcových, čo v porovnaní s rokom 2020 predstavuje pokles o 29 %.

(226)

Použitie na vlastnú spotrebu bolo v porovnaní s celkovou spotrebou veľmi nízke. Jeho vývoj bol stabilnejší a počas posudzovaného obdobia klesol len o 2 %.

(227)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Eurostat zaznamenával množstvo dovozu predovšetkým v hmotnosti (kg) a takisto v metroch štvorcových ako doplnkovej jednotke. Ako sa však uvádza v podnete, bolo zrejmé, že zaznamenané doplnkové jednotky neboli spoľahlivé, pretože výsledná hustota povrchu pre niektoré zaznamenané údaje o dovoze nebola vhodnou hustotou povrchu pre viacvrstvové drevené podlahy. V podnete navrhovateľ upravil doplnkové jednotky, ak neboli v rozmedzí 7 a 9,5 pre hustotu povrchu, aby opravil údaje uvádzané v metroch štvorcových. Tento rozsah zistil navrhovateľ z verejne dostupných zdrojov. Počas prešetrovania však mala Komisia prístup k širšiemu spektru údajov, než aké boli k dispozícii vo fáze podania podnetu. Úpravy sa preto vykonali, ak hustota povrchu nebola v rozmedzí 4,59 a 14,94 na základe dostupných údajov o spolupracujúcich spoločnostiach v tomto prešetrovaní. Ak bola potrebná úprava, použil sa vážený priemer hustoty povrchu získaný od spolupracujúcich strán (7,73) a získalo sa revidované množstvo dovozu v metroch štvorcových. Táto metodika sa uplatnila na dovoz všetkých krajín za štyri roky posudzovaného obdobia. Podiel dovozu z dotknutej krajiny na trhu sa stanovil na základe dovozu do Únie zo všetkých krajín, ako ho zaznamenal Eurostat, ale s úpravami doplnkových jednotiek, ako je uvedené vyššie, a overeného predaja na trhu Únie, ako ho predložila FEP za výrobcov z Únie.

(228)

V tabuľke 3 je zaznamenané upravené množstvo dovozu v metroch štvorcových a takisto údaje podľa hmotnosti v kg. Údaje v kilogramoch ukazujú, že metodika úpravy údaje o dovoze neskreslila, ale skorigovala.

Tabuľka 3

Objem dovozu (v metroch štvorcových a kg) a podiel na trhu

(229)

Dovoz z dotknutej krajiny sa zvýšil z približne 11,7 milióna štvorcových metrov v roku 2020 na približne 19,6 milióna štvorcových metrov v roku 2022, čo predstavuje nárast o 67 %. V roku 2023 však tento dovoz klesol na približne 11,2 milióna metrov štvorcových, čo predstavuje pokles o 4 % v porovnaní s rokom 2020.

(230)

Dovoz podľa hmotnosti v kg mal veľmi podobný trend ako dovoz metrov štvorcových.

(231)

Pokiaľ ide o podiel na trhu, dovoz (v metroch štvorcových) z dotknutej krajiny sa zvýšil zo 16,8 % v roku 2020 na 25,4 % v roku 2022, čo predstavuje nárast o 51 %. V roku 2023 však podiel tohto dovozu na trhu klesol na 22,5 %, čo stále predstavovalo nárast o 34 % v porovnaní s rokom 2020.

(232)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe overených odpovedí čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, pokiaľ ide o fakturačnú hodnotu (v CNY prepočítanú na EUR za meter štvorcový) a s použitím údajov Eurostatu o hmotnosti (EUR za kg). Ako už bolo uvedené vyššie, ceny dovozu s použitím doplňujúcich údajov v metroch štvorcových podľa údajov Eurostatu neboli spoľahlivé.

(233)

Podhodnotenie ceny dovozu bolo stanovené na základe overených cien CIF čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a cien zo závodu výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(234)

Vážený priemer ceny dovozu do Únie z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (EUR/meter štvorcový a EUR/kg)

(235)

Čínske vývozné ceny, ktoré vykázali čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, prepočítané na eurá za meter štvorcový sa od roku 2020 do roku 2022 zvýšili o 21 %. V roku 2023 však tieto ceny klesli o 10 %. Ceny v roku 2023 boli o 11 % vyššie ako v roku 2020.

(236)

Čínske dovozné ceny na základe údajov Eurostatu v EUR/kg sa od roku 2020 do roku 2022 zvýšili o 30 %. V roku 2022 sa ceny v porovnaní s rokom 2021 zvýšili o 20 %. V roku 2023 však tieto ceny klesli o 13 %. Ceny v roku 2023 boli o 13 % vyššie ako v roku 2020.

(237)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(238)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v rozmedzí 31,0 % až 35,9 %. Zistilo sa, že viac ako 95 % zodpovedajúceho dovozu bolo za podhodnotené ceny. Okrem toho približne 93 % dovozu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky zodpovedalo presným typom predávaným výrobným odvetvím Únie.

(239)

Čínsky vyvážajúci výrobca JINFA navrhol zmeny štruktúry kontrolného čísla výrobku (PCN). JINFA navrhol zvýšenie granularity pre hrúbku vrchnej vrstvy a pre kvalitatívne zatriedenie. JINFA takisto navrhol pridať ďalší parameter celkovej hrúbky. Spoločnosti F. W. Barth and Co. GmbH (Barth), Thede & Witte Holzimport GmbH & Co. KG (ďalej len „Thede &Witte“), Puderbach Holzhandel GmbH & Co. KG (Puderbach), MEFO Floor GmbH & Co. KG (MEFO Floor) a Floors 4Ever UAB (ďalej len „Floors 4Ever“) sa tiež stručne vyjadrili k otázkam týkajúcim sa kvalitatívneho zatriedenia.

(240)

Komisia zmenila štruktúru PCN zvýšením granularity hornej vrstvy, keďže predchádzajúce rozsahy neboli homogénne. Ostatné parametre boli ponechané nezmenené, keďže sa zistilo, že dodatočné návrhy na štruktúru PCN, ktoré predložili strany, nie sú potrebné a len komplikujú PCN. Komisia si predovšetkým všimla, že kvalitatívne zatriedenie neprvotriednych výrobkov bolo subjektívne a každá spoločnosť mala svoj vlastný spôsob definovania rôznych typov neprvotriednych výrobkov.

(241)

AUMI tvrdilo, že výpočet podhodnotenia ceny by mal zohľadňovať rozdiely v úrovni obchodu.

(242)

Komisia zistila, že čínski vyvážajúci výrobcovia predávali dovozcom alebo veľkoobchodníkom. Výrobné odvetvie Únie takisto predávalo týmto typom zákazníkov, ale okrem toho predávalo aj ďalším typom zákazníkov na odberateľskom trhu, ako sú maloobchodníci, stavebniny, architekti a iné subjekty v odvetví stavebníctva a obnovy budov. Komisia preto vykonala druhý výpočet podhodnotenia cien znížením cien výrobného odvetvia Únie za predaj takýmto zákazníkom na odberateľskom trhu. Pri tomto znížení sa zohľadnilo, že sprostredkovatelia predaja viacvrstvových drevených podláh v niektorých krajinách Únie si zvyčajne účtujú 5 % províziu na pokrytie svojich nákladov a rozpätia zisku. Preto sa pri tomto výpočte, ak sa predaj výrobného odvetvia Únie uskutočnil iným zákazníkom ako obchodníkom a veľkoobchodníkom, vykonalo zníženie úrovne obchodu o 5 %. Pri použití tejto metodiky sa vážené priemerné rozpätie podhodnotenia pohybovalo od 28,8 % do 34,0 %.

(243)

AUMI uviedlo, že ceny od výrobcu z Únie boli výrazne nižšie ako ceny, ktoré zvyčajne účtujú členovia AUMI, čo im znemožnilo konkurovať. AUMI uviedlo, že medzi členmi AUMI, ktorí nakupujú z Číny, a spoločnosťami z Únie, ktoré nenakupujú svoje vstupy z Číny, existujú cenové rozdiely až do výšky 40 %.

(244)

Komisia posúdila dôkazy predložené združením AUMI, ktoré sa týkali cenovej ponuky obmedzeného počtu druhov výrobku mimo obdobia prešetrovania. Takéto dôkazy sa považovali za nepodložené a nevyvrátili komplexný výpočet, ktorý vykonala Komisia a ktorý zahŕňal všetok predaj, ktorý uskutočnili výrobcovia z Únie a vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas obdobia prešetrovania v Únii. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(245)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(246)

Ako sa uvádza v odôvodnení 7, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(247)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od FEP. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že obidva súbory týchto údajov sú reprezentatívne z pohľadu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(248)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(249)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(250)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(251)

V posudzovanom období sa objem výroby vo výrobnom odvetví Únie znížil o 31 %. Z podrobnej analýzy vyplynulo, že k tomuto poklesu výroby došlo najmä v roku 2023.

(252)

Výrobná kapacita Únie sa vypočítala na základe dlhodobej maximálnej dosiahnuteľnej výroby, pričom sa zohľadnila údržba. Výrobná kapacita Únie sa v posudzovanom období znížila o 9 %.

(253)

Počas posudzovaného obdobia sa využitie kapacity Únie napriek 9 % poklesu výrobnej kapacity znížilo o 24 %.

(254)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(255)

Celkový objem predaja v Únii bol v rokoch 2020 až 2022 relatívne stabilný. V roku 2023 však predaj v Únii klesol na približne 33,4 milióna metrov štvorcových z 50,4 milióna metrov štvorcových v roku 2022, čo v porovnaní s rokom 2020 predstavuje pokles o 35 %.

(256)

Všetok takýto predaj sa uskutočnil na voľnom trhu, keďže počas posudzovaného obdobia sa neuskutočnil žiadny predaj na vlastnú spotrebu. Údaje o použití na vlastnú spotrebu v tabuľke 2 sa týkajú použitia na vlastnú spotrebu, pri ktorom nedošlo k skutočnému predaju.

(257)

Pokiaľ ide o podiel na trhu, množstvo predaja v Únii sa znížilo zo 73,4 % v roku 2020 na 65,5 % v roku 2022, čo predstavuje pokles o 11 %. V roku 2023 sa však podiel týchto predajov na trhu zvýšil na 67,1 %, čo v porovnaní s rokom 2020 predstavovalo pokles o 9 %.

(258)

Veľký pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období bol spôsobený preniknutím čínskeho dovozu na trh za ceny, ktoré podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, ako je uvedené v odôvodneniach 237 až 242. Okrem toho bol veľký pokles predaja v roku 2023 spôsobený okrem iného poklesom dopytu v stavebníctve.

(259)

Vývoj podielu výrobného odvetvia Únie na trhu v posudzovanom období bol spôsobený aj týmito faktormi. Strata podielu na trhu dosiahla 11 % do roku 2022, ale počas veľkých problémov v sektore stavebníctva v tom čase sa počas OP mierne obnovila.

(260)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie prišlo počas posudzovaného obdobia o 9 % podielu na trhu a jeho predaj na voľnom trhu sa znížil o 35 %, je zrejmé, že nedošlo k žiadnemu rastu, ale išlo skôr o obdobie poklesu v absolútnom vyjadrení, ako aj vo vzťahu k spotrebe na voľnom trhu.

(261)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(262)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie počas posudzovaného obdobia klesla o 14 % na základe ekvivalentu plného pracovného času (FTE).

(263)

Produktivita vyjadrená v tonách na zamestnanca klesla počas posudzovaného obdobia o 20 %.

(264)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(265)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(266)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

(267)

Jednotkové predajné ceny na trhu Únie pre neprepojené strany sa v posudzovanom období zvýšili z 21,5 EUR/m2 na 26,7 EUR/m2, čo predstavuje nárast o 24 %. K hlavnému nárastu došlo v roku 2022, keď sa jednotkové predajné ceny zvýšili o 21 %.

(268)

Tento zjavný pozitívny trend by sa mal vnímať v kontexte významného zvýšenia nákladov na suroviny. Počas obdobia prešetrovania tieto náklady predstavovali viac ako 50 % celkových jednotkových výrobných nákladov. Tieto jednotkové výrobné náklady sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 42 %, konkrétne vo vyššej miere ako priemerné predajné ceny na voľnom trhu Únie.

(269)

Jednotkové predajné ceny aj jednotkové náklady sa v roku 2021 v porovnaní s rokom 2020 zvýšili o 2 %. V roku 2022 sa však predajné ceny zvýšili o 21 % v dôsledku zvýšenia nákladov na suroviny. Okrem toho, keďže nárast jednotkových nákladov bol oveľa vyšší (29 %), bolo jasné, že ceny boli stlačené. Ako sa uvádza v tabuľke 4, čínske dovozné ceny sa v roku 2022 zvýšili len o 20 %.

(270)

V roku 2023 sa jednotkové náklady zvýšili na 25,2 EUR/m2 najmä v dôsledku veľkého poklesu predajných množstiev v dôsledku poklesu dopytu v stavebníctve, ako je uvedené v tabuľke 6. Výrobné odvetvie Únie sa však nedokázalo prispôsobiť novej situácii na trhu a jeho trhové ceny sa zvýšili len o 1 %. V roku 2023 čínske ceny klesli o 13 %, čo spôsobilo obrovský cenový tlak na výrobné odvetvie Únie.

(271)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(272)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa v posudzovanom období zvýšili o 18 %. Vývoj miezd bol predmetom rokovaní s odbormi a ostatné náklady súvisiace so zamestnancami stanovovali vnútroštátne orgány štátnej správy a posudzované obdobie bolo obdobím vysokej inflácie.

(273)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(274)

Konečný stav zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 32 %. Tieto zásoby ako percentuálny podiel výroby sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 65 %. Zásoby sú v odvetví výroby viacvrstvových drevených podláh v Únii veľmi dôležité, pretože predaj sa zvyčajne uskutočňuje zo zásob a výroba na objednávku je v tejto praxi skôr výnimkou. Zásoby sú preto zvyčajne pomerne vysoké, ako to dokazujú percentá výroby uvedené v tabuľke 10. Zvýšenie zásob v absolútnom vyjadrení aj ako percentuálny podiel výroby bolo dôsledkom veľkého poklesu predaja v roku 2023, keďže výrobné odvetvie Únie sa snažilo efektívne prispôsobiť svoju úroveň výroby.

(275)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(276)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobcov zaradených do vzorky bola v rokoch 2020 a 2021 vyššia ako 7 %, ale v roku 2022 klesla na 5,0 %. Bolo to spôsobené cenovým tlakom rastúceho množstva čínskeho dovozu, ako je vysvetlené v odôvodnení 269. V období prešetrovania sa ziskovosť opäť znížila, tentoraz výraznejšie, keďže klesla pod prah rentability na –3,9 %. V období prešetrovania výrobné odvetvie Únie naďalej pociťovalo cenový tlak zo strany čínskeho dovozu, ale utrpelo aj v dôsledku ťažkostí v sektore stavebníctva, čo znamenalo, že dopyt po viacvrstvových drevených podlahách klesol o 35 %, ako je uvedené v tabuľke 3.

(277)

Vývoj ziskovosti pri zohľadnení spolu s predajnými cenami a výrobnými nákladmi v tabuľke 8 a vývoj cien čínskeho dovozu dokazuje výrazné stlačenie cien. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje ceny tak, aby sa v nich dostatočne odrážalo zvýšenie nákladov a mohlo predávať za primerane ziskové ceny. To znamená, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie klesla v období prešetrovania pod prah rentability.

(278)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Vývoj čistého peňažného toku sa vyvíjal podobne ako návratnosť obratu, pričom v roku 2022 najprv klesol a potom sa v období prešetrovania dostal do záporných hodnôt.

(279)

Návratnosť investícií je zisk čistej účtovnej hodnoty investícií v percentách. Aj trend návratnosti investícií sa vyvíjal podobne ako návratnosť obratu, pričom najprv klesol v roku 2022, ale v období prešetrovania zaznamenal výrazný pokles, keď sa znížil z 30,7 % v roku 2022 na –7,2 % v období prešetrovania.

(280)

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky počas posudzovaného obdobia naďalej investovali, ako vyplýva z uvedených údajov o investíciách. Investície sa pohybovali od 5 do 13 miliónov EUR ročne a uskutočnili sa najmä s cieľom zvýšiť efektívnosť a zachovať existujúce zariadenia. Spoločnosti výrobného odvetvia Únie vysvetlili, že takéto investície sú minimom potrebným na zachovanie efektívnosti. V každom zo štyroch rokov posudzovaného obdobia predstavovali menej ako 4 % obratu. Výrobné odvetvie Únie vysvetlilo, že investície boli obmedzené klesajúcou schopnosťou získavať kapitál. Ako sa uvádza v odôvodnení 338, jedna zo spoločností výrobného odvetvia Únie poskytla dôkazy o tom, že v rokoch 2022 a 2023 bola zrušená investícia vo výške 10 až 15 miliónov EUR z dôvodu zlej situácie na trhu. Zníženie úrovne návratnosti investícií zároveň ohrozuje budúcu schopnosť výrobného odvetvia Únie získať kapitál, a teda jeho prežitie v strednodobom a dlhodobom horizonte.

(281)

K zhoršeniu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie dochádzalo na trhu s rastúcim dopytom do roku 2022. V roku 2023 však spotreba klesla o 35 %. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil o 9 % zo 73,4 % v roku 2020 na 67,1 % v období prešetrovania.

(282)

Vývoj použitia na vlastnú spotrebu zaznamenal v posudzovanom období mierny pokles o 2 %. Prešetrovaním sa ukázalo, že použitie na vlastnú spotrebu nie je priamo ovplyvnené dumpingovým dovozom, čo znamená, že použitie na vlastnú spotrebu nebolo kľúčovým faktorom pri analýze ujmy.

(283)

Vývoj predajných cien vykazoval počas posudzovaného obdobia zjavne pozitívny trend. Prešetrovaním sa však ukázalo, že pozitívny vývoj predajných cien súvisel s vývojom cien surovín, ktoré sa v tomto období výrazne zvýšili.

(284)

Väčšina ukazovateľov vykazovala rozhodne negatívny trend, ako napríklad ziskovosť, návratnosť investícií a peňažné toky, ktoré v rokoch 2020 a 2021 boli kladné, v roku 2022 sa znížili a v roku 2023 sa dostali do záporných hodnôt. Konečný stav zásob hotových výrobkov sa zvýšil, čo malo takisto negatívny vplyv na peňažný tok. Tieto trendy boli výsledkom vývoja predajných cien a výrobných nákladov. Tieto faktory, ak sa skúmajú spolu s vývojom čínskych dovozných cien v rastúcich množstvách, sú jasným dôkazom stláčania cien. V roku 2022 sa dumpingový dovoz zvýšil z hľadiska množstva, pričom ceny sa nezvýšili v súlade s nákladmi na suroviny. V roku 2023 dovozné ceny klesli a výrobné odvetvie Únie nebolo schopné stanoviť ceny na úrovni, ktorá by mu umožnila pokryť náklady, a zatiaľ čo v rokoch 2020 a 2021 bolo schopné dosiahnuť primeraný zisk, v roku 2022 tento zisk klesol pod cieľové ziskové rozpätie (7,3 %) a v roku 2023 sa ziskovosť stala výrazne zápornou.

(285)

Počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie realizovalo investície na udržanie efektívnosti. Po roku 2021 sa však ukázalo, že schopnosť získavať kapitál sa znižuje.

(286)

Hoci na ujmu v tomto prešetrovaní poukazovali najmä ukazovatele cien a výkonnosti, ako je ziskovosť a schopnosť získať kapitál, výrobné odvetvie Únie utrpelo pokles aj v ukazovateľoch objemu. Výroba, kapacita, využitie kapacity, objem predaja aj podiel na trhu Únie počas posudzovaného obdobia klesli. Navyše bol zaznamenaný pokles aj v oblasti zamestnanosti a produktivity, čo súviselo s nižšími úrovňami výroby a objemu predaja. Čínsky dovoz získal v rokoch 2020 až 2022 väčší podiel na trhu, ale v období prešetrovania o časť svojich ziskov prišiel. V roku 2023 však ceny čínskeho dovozu výrazne klesli a mali silný vplyv na finančné ukazovatele výrobného odvetvia Únie, pričom ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok sa stali zápornými.

(287)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(288)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: pokles spotreby, dovoz z tretích krajín, dovoz spoločností prepojených s výrobným odvetvím Únie do Únie, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie a zvýšenie nákladov vrátane investícií a použitia na vlastnú spotrebu.

(289)

Ako je uvedené v tabuľke 3, objem dumpingového dovozu z Číny sa zvýšil z približne 11,7 milióna metrov štvorcových v roku 2020 na približne 19,6 milióna metrov štvorcových v roku 2022, čo predstavuje nárast o 67 %. V období prešetrovania sa dovozné množstvá znížili na 11,2 milióna metrov štvorcových. Pokiaľ ide o podiel na trhu, dumpingový dovoz z Číny sa zvýšil zo 16,8 % v roku 2020 na 25,4 % v roku 2022, čo predstavuje nárast o 51 %. V období prešetrovania sa podiel na trhu znížil na 22,5 %. Počas celého posudzovaného obdobia sa podiel čínskeho dovozu na trhu zvýšil o 34 %.

(290)

Tieto zistenia sa prekrývali s 35 % znížením predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu a 9 % poklesom podielu na trhu zo 73,4 % na 67,1 %.

(291)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 269 až 270, dovoz z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie v roku 2022 a v období prešetrovania stlačenie cien. Takéto stlačenie cien znamenalo, že keď jednotkové náklady výrobcov z Únie v roku 2022 vzrástli o 29 % (najmä v dôsledku zvýšenia nákladov na suroviny), výrobcovia z Únie neboli schopní upraviť svoje predajné ceny tak, aby si udržali úroveň ziskovosti. Táto situácia sa zhoršila v období prešetrovania, keď náklady ďalej rástli. V skutočnosti v období prešetrovania ceny čínskeho dovozu klesli o 13 %. V dôsledku tohto stlačenia cien dosiahlo výrobné odvetvie Únie v období prešetrovania straty vo výške 3,9 %.

(292)

Prenikanie čínskeho dovozu počas posudzovaného obdobia umožňovala skutočnosť, že prešetrovaný výrobok sa zvyčajne predáva zo zásob a pri rozhodovaní zákazníkov zohráva významnú úlohu cena. Príčinnú súvislosť medzi týmito dvoma aspektmi potvrdzuje časová zhoda medzi zhoršením hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie a významnou prítomnosťou dumpingového dovozu z Číny, podhodnocovaním cien výrobného odvetvia Únie a stláčaním cenových úrovní na trhu Únie.

(293)

AUMI a CNFPIA tvrdili, že ak došlo k značnej ujme, nebola spôsobená čínskym dovozom, keďže údajná značná ujma vznikla v čase, keď bol čínsky dovoz na najnižšej úrovni.

(294)

Komisia poznamenala, že toto tvrdenie nezohľadňuje dva dôležité faktory týkajúce sa ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Po prvé, ujma sa začala prejavovať v roku 2022, keď zisky klesli zo 7,9 % na 5,0 %, čo predstavuje pokles o 36 %. Okrem toho z tabuľky 11 vyplýva, že peňažný tok v roku 2022 klesol o 17 % a návratnosť investícií o 14 %. Toto zhoršenie bolo spôsobené neschopnosťou výrobného odvetvia Únie zvýšiť predajné ceny v súlade s rastom nákladov v dôsledku cenového tlaku, ktorý sa začal v uvedenom roku. Ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie v roku 2022, nesúvisela so spotrebou, ktorá sa v uvedenom roku zvýšila o 4 %.

(295)

Po druhé, ako sa uvádza v bode „Záver o ujme“, ujma v tomto prípade súvisela najmä so stlačením cien a s jeho vplyvom na ukazovatele výkonnosti výrobného odvetvia Únie. Preto nie je správne tvrdiť, že ujma nemohla existovať, pretože dovozné množstvá počas obdobia prešetrovania klesli. Výrobnému odvetviu Únie spôsobili značnú ujmu najmä nízke ceny takéhoto dovozu v kombinácii s jeho množstvami, ktoré zostali významné počas celého posudzovaného obdobia. Vyplýva to z analýzy nákladov a cien počas celého posudzovaného obdobia. Hoci dovozné ceny z Číny boli trvalo nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, v rokoch 2020 a 2021 zostali nad jeho nákladmi. V roku 2022 sa však čínske ceny vyrovnali nákladom výrobného odvetvia Únie a v roku 2023 boli výrazne nižšie, čo spôsobilo značnú ujmu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(296)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(297)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka12

Dovoz z tretích krajín

(298)

Najväčší objem dovozu z tretích krajín predstavoval dovoz z Ukrajiny. Dovoz z Ukrajiny uskutočňovala najmä skupina Barlinek, ktorá v posudzovanom období predstavovala 70 – 90 % dovozu z Ukrajiny.

(299)

Množstvo dovozu z Ukrajiny bolo v období rokov 2020 až 2022 relatívne stabilné a v období prešetrovania kleslo o 29 %. Podiel tohto dovozu na trhu bol v posudzovanom období stabilný. V skutočnosti bol ich podiel na trhu v období prešetrovania na rovnakej úrovni ako v roku 2020 (5,6 %).

(300)

V posudzovanom období sa priemerné dovozné ceny z Ukrajiny zvýšili o 41 %. Dovozné ceny predstavovali najmä transferové ceny skupiny Barlinek a pozostávali zo základných druhov viacvrstvových drevených podláh na doplnenie výroby skupiny v Únii. Transferové ceny nezahŕňali určité náklady skupiny, ktoré by sa pripočítali pred ďalším predajom v Únii. Preto bolo jasné, že ceny ukrajinského dovozu nepoškodzovali výrobné odvetvie Únie.

(301)

Dovozné množstvá z iných tretích krajín sa v posudzovanom období znížili o 17 %. Počas celého obdobia sa tento dovoz pohyboval pod 5 % podielom na trhu.

(302)

Ceny dovozu z iných tretích krajín boli trvalo vyššie ako ceny dovozu z Číny.

(303)

Komisia preto dospela k záveru, že dovoz z tretích krajín nespôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu ani neoslabil príčinnú súvislosť týkajúcu sa dovozu z Indonézie.

(304)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky13

(305)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 24 %. Predajné ceny týchto vývozov sa za rovnaké obdobie zvýšili o 38 %.

(306)

Vzhľadom na to, že objem vývozu predstavoval približne len 25 % objemu predaja v Únii a že objem predaja a ceny vykazovali podobný trend ako predaj výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu Únie, je zrejmé, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie nie je kľúčovým prvkom celkového posúdenia hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(307)

Komisia preto dospela k záveru, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie nespôsobila výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu ani nemohla oslabiť príčinnú súvislosť týkajúcu sa čínskeho dovozu.

(308)

Vývoj spotreby ako faktor príčinnej súvislosti uviedli AUMI, CNFPIA, Barth, Puderback, MEFO Floor a Thede &Witte vo svojich rôznych podaniach.

(309)

Ako je uvedené v tabuľke 2, spotreba sa od roku 2020 do roku 2022 zvýšila o 11 %, ale v období prešetrovania sa znížila o 35 %. Tento veľký pokles bol spôsobený vývojom v stavebníctve. Výrobné odvetvie Únie reagovalo znížením objemu výroby a predaja v období prešetrovania, aby sa prispôsobilo zníženému objemu trhu.

(310)

Pokles spotreby viedol aj k zvýšeniu jednotkových nákladov v období prešetrovania, keďže fixné náklady sa rozložili na znížené množstvá výroby. Bolo preto jasné, že výrobné odvetvie Únie bolo v období prešetrovania výrazne ovplyvnené poklesom spotreby.

(311)

V roku 2022 sa však spotreba zvýšila o 4 %, ale výrobné odvetvie Únie začalo pociťovať ujmu a zaznamenalo najmä pokles ziskovosti o 36 % zo 7,9 % v roku 2021 na 5,0 %. Takýto negatívny trend zjavne nebol výsledkom vývoja spotreby.

(312)

Okrem toho, keďže náklady výrobného odvetvia Únie sa v období prešetrovania zvýšili o 8 %, výrobné odvetvie Únie nebolo schopné primerane zvýšiť ceny. To malo za následok pokles ziskovosti pod prah rentability (–3,9 %). Ako je vysvetlené v odôvodneniach 269 až 270, tento vývoj bol spôsobený cenovým tlakom zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(313)

V dôsledku toho je zrejmé, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa začala v roku 2022 v dôsledku čínskeho cenového tlaku a pokračovala a zhoršovala sa v období prešetrovania v dôsledku poklesu spotreby a ďalšieho znižovania cien čínskeho dovozu. Hoci pokles spotreby ovplyvnil objem predaja a ziskovosť výrobného odvetvia Únie, toto výrobné odvetvie si mohlo udržať svoj podiel na trhu a zvýšiť svoje ceny, aby neutralizovalo vplyv zvýšených nákladov, nebyť dumpingového čínskeho dovozu stláčajúceho ceny smerom nadol. Inými slovami, hoci pokles spotreby mal vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie, uvedený vplyv nebol neutralizovaný, a preto sa prejavil v dôsledku čínskych cien stláčajúcich ceny smerom nadol. V každom prípade podľa posúdenia Komisie tento vplyv nezmierňuje príčinnú súvislosť medzi čínskymi cenami a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(314)

Zvýšenie nákladov na suroviny a iných nákladov uviedli AUMI a CNFPIA vo svojich rôznych podaniach ako faktor príčinnej súvislosti. Ďalšími uvedenými zvýšenými nákladmi boli náklady na energiu, inflácia, náklady na životné prostredie a regulačné náklady a náklady súvisiace s investíciami. Komisia sa však bude zaoberať zvýšenými nákladmi vo všeobecnosti, pre ktoré už boli údaje o jednotkových nákladoch uvedené v tabuľke 8. Je to preto, že ostatné uvedené náklady netvorili veľkú časť nákladov výrobného odvetvia Únie, a preto by akékoľvek zvýšenie týchto nákladov malo zanedbateľný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie.

(315)

Jednotkové výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa počas obdobia prešetrovania zvýšili o 42 %, avšak výrobné odvetvie Únie začalo pociťovať ujmu v roku 2022, keď sa náklady zvýšili o 29 %. Bolo to spôsobené najmä zvýšením nákladov na suroviny, ktoré predstavovali viac ako 50 % celkových jednotkových výrobných nákladov.

(316)

Zvýšenie nákladov sa musí v určitej fáze preniesť na zákazníkov, aby výrobcovia zostali životaschopní. V roku 2022 sa však jednotkové náklady zvýšili o 29 %, zatiaľ čo predajné ceny sa zvýšili len o 21 %. Čínske dovozné ceny sa v roku 2022 zvýšili len o 20 %.

(317)

V období prešetrovania sa jednotkové náklady výrobného odvetvia Únie zvýšili o ďalších 8 %, ale zvýšenie predajných cien sa obmedzilo na 1 %. Čínske ceny v období prešetrovania klesli o 13 %. To viedlo k poklesu ziskovosti, návratnosti investícií a peňažného toku, ako sa uvádza v tabuľke 11.

(318)

V dôsledku toho je zrejmé, že zvýšenie jednotkových nákladov výrobného odvetvia Únie je len faktorom, ktorý prispieva k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie v roku 2022 a v období prešetrovania. Ako však bolo vysvetlené v odôvodnení 313, skutočnou príčinou značnej ujmy bol čínsky cenový tlak, ktorý výrobnému odvetviu Únie neumožnil prispôsobiť sa situácii zvýšených nákladov. Vplyv zvýšenia nákladov by sa preto nemal považovať za príčinu ujmy, ale skôr za bežný vývoj obchodu, na ktorý výrobné odvetvie nemohlo v plnej miere reagovať v dôsledku čínskeho cenového tlaku.

(319)

Použitie na vlastnú spotrebu sa počas posudzovaného obdobia kleslo približne o 2 % v absolútnom vyjadrení a priemerne predstavovalo približne 1 % celkovej spotreby počas posudzovaného obdobia, ako sa uvádza v tabuľke 2. Komisia preto usúdila, že vývoj v oblasti použitia na vlastnú spotrebu bol stabilný vo veľmi malom sektore celkového trhu.

(320)

Vývoj týkajúci sa použitia na vlastnú spotrebu preto nemohol výrobnému odvetviu Únie spôsobiť značnú ujmu ani oslabiť príčinnú súvislosť týkajúcu sa čínskeho dovozu.

(321)

AUMI ako faktor príčinnej súvislosti uviedlo, že výrobné odvetvie Únie si údajnú „ujmu spôsobilo vlastným zavinením“. AUMI najmä tvrdilo, že výrobné odvetvie Únie odmietlo predávať niektorým svojim koaličným členom a že to predstavovalo zlú obchodnú prax, ktorá negatívne ovplyvnila finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie.

(322)

Komisia konštatovala, že toto tvrdenie je nejasné a nedostatočne definované. Vzhľadom na to, že toto tvrdenie bolo úplne nepodložené, nemohlo byť akceptované ako významný faktor príčinnej súvislosti.

(323)

AUMI ďalej uviedlo, že niekoľko výrobcov z Únie dovážalo čínske viacvrstvové drevené podlahy, ktoré mohli spôsobiť ujmu. Okrem toho AUMI uviedlo, že mnohí výrobcovia z Únie majú výrobné závody mimo Únie, ktoré majú konkurenčné výhody, ako sú nižšie mzdy a nižšie ceny energie, a že ich viacvrstvové drevené podlahy konkurujú výrobkom predávaným výrobným odvetvím Únie.

(324)

Prešetrovaním sa však ukázalo, že dovoz výrobného odvetvia Únie pochádzal najmä z Ukrajiny. Komisia okrem toho poukázala na to, že dovoz z výrobných závodov vo vlastníctve výrobného odvetvia Únie v tretích krajinách, ako je napr. Ukrajina, už bol zahrnutý do tejto analýzy príčinných súvislostí v bode 5.2.1. Tvrdenia AUMI týkajúce sa dovozu skupiny Kährs (z Číny do Švédska) boli nepodložené, keďže neobsahovali podrobnosti o príslušných množstvách a cenách. Toto tvrdenie takisto nevysvetľovalo, ako a do akej miery takýto obchod spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(325)

Nakoniec AUMI tvrdilo, že nízke náklady na prepravu, ktoré podľa navrhovateľa viedli k zvýšeniu čínskeho dovozu, boli krátkodobé, keďže náklady na prepravu sa začali zvyšovať v septembri 2023.

(326)

Komisia sa nedomnievala, že náklady na prepravu ako také sú hlavnou príčinou ujmy, ale že sú jednoducho súčasťou nákladov na dosiahnutie vývozu na úrovni CIF. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(327)

Prešetrovaním sa ukázalo, že prítomnosť dumpingového dovozu za nízke ceny z Číny mala v roku 2022 a počas obdobia prešetrovania za následok stláčanie cien na trhu Únie. To znamenalo, že cenová úroveň výrobného odvetvia Únie nemohla v týchto rokoch pokryť nárast cien surovín. V dôsledku toho ziskovosť predaja výrobného odvetvia Únie v roku 2022 klesla o 36 % a v období prešetrovania sa dostala do záporných hodnôt. Takáto ziskovosť bola nižšia ako zisky, ktoré by malo výrobné odvetvie dosiahnuť za bežných podmienok hospodárskej súťaže, a je zjavne nedostatočná na zaistenie dlhodobého prežitia odvetvia. Výrobné odvetvie Únie muselo investovať, aby si zachovalo existujúce zariadenia, ale úrovne investícií ohrozovala znížená schopnosť získať kapitál.

(328)

Na voľnom trhu Únie boli prítomné značné množstvá čínskeho dumpingového dovozu za nízke ceny. Hoci ich podiel na trhu v období prešetrovania klesol, v porovnaní s rokmi 2020 alebo 2021 sa zvýšil. V dôsledku toho predstavoval v období prešetrovania približne dve tretiny celkového dovozu na trh Únie. Prešetrovaním sa ukázalo, že toto prenikanie na trh malo takisto negatívne dôsledky na výrobné odvetvie Únie, najmä na objem výroby a predaja, ktoré sa počas posudzovaného obdobia znížili o 31 %, resp. o 35 %.

(329)

Ďalšími skúmanými faktormi bol dovoz z iných zdrojov, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, vývoj týkajúci sa použitia na vlastnú spotrebu, vývoj spotreby a zvýšenie výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie.

(330)

Komisia preto rozlíšila a oddelila vplyvy všetkých známych faktorov pôsobiacich na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu. Zistilo sa, že žiadny z faktorov, či už spoločne s inými faktormi alebo samostatne, nemal na situáciu výrobného odvetvia Únie dostatočne významný vplyv, aby ním bolo možné spochybniť záver, že značnú ujmu spôsoboval čínsky dovoz.

(331)

Hoci pokles spotreby v období prešetrovania prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, rovnako ako k tejto ujme prispelo aj zvýšenie jednotkových nákladov v rokoch 2022 a 2023, išlo o priťažujúce skutočnosti, ktoré prispeli k ujme, ktorú výrobné odvetvie už utrpelo.

(332)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Ujma spočíva najmä v stlačení cien, ziskovosti, návratnosti investícií, peňažnom toku, schopnosti získavať kapitál a zvýšených zásobách. Z hľadiska ukazovateľov objemu však výrobné odvetvie Únie utrpelo stratu podielu na trhu a pokles výroby, produktivity, objemu predaja a zamestnanosti.

(333)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(334)

V tomto prípade navrhovatelia tvrdili, že existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. V tejto fáze prešetrovania Komisia neprijala žiadne rozhodnutie týkajúce sa deformácií cien surovín, ktoré sa prijme v konečnej fáze prešetrovania.

(335)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(336)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred nárastom dovozu z dotknutej krajiny, úroveň ziskovosti potrebnej na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inováciu, ako aj úroveň ziskovosti, ktorá sa očakáva za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(337)

Komisia najskôr stanovila základný zisk pokrývajúci celkové náklady za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Tento základný zisk bol stanovený na základe ziskovosti výrobného odvetvia Únie v roku 2020, ako je uvedené v tabuľke 11, t. j. rok pred tým, ako bolo výrobné odvetvie zasiahnuté dumpingom spôsobujúcim ujmu. Takéto ziskové rozpätie bolo stanovené na 7,15 %.

(338)

Výrobné odvetvie Únie poskytlo dôkazy o tom, že jeho úroveň investícií, výskumu a vývoja a inovácií počas posudzovaného obdobia by bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia. Komisia overila tieto informácie a identifikovala jedného výrobcu zaradeného do vzorky, ktorý plánoval investovať do svojho závodu na výrobu viacvrstvových drevených podláh, ale tieto investície boli zrušené v dôsledku zlých hospodárskych podmienok prevládajúcich v období prešetrovania. Tvrdenia výrobného odvetvia Únie sa preto ukázali opodstatnené. Komisia s cieľom zohľadniť to v cieľovom zisku vypočítala rozdiel medzi výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, ako ich uviedlo výrobné odvetvie Únie a overila Komisia, a skutočnými výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie v posudzovanom období. Ročná hodnota ušlých investícií vyjadrená ako percento obratu výrobného odvetvia Únie zaradeného do vzorky bola 0,19 %.

(339)

Percentuálny podiel obratu 0,19 % sa pripočítal k základnému zisku 7,15 % uvedenému v odôvodnení 337, čo viedlo k cieľovému zisku 7,3 %.

(340)

Komisia na základe toho vypočítala cenu podobného výrobku nespôsobujúcu výrobnému odvetviu Únie ujmu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených počas obdobia prešetrovania do vzorky uplatnila uvedené ziskové rozpätie.

(341)

Komisia potom určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine zaradených do vzorky, ktorá bola stanovená na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali počas obdobia prešetrovania na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(342)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkého ostatného dovozu s pôvodom v Číne“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti a dovoz (pozri odôvodnenia 213 a 214).

(343)

Ako je vysvetlené v oznámení o začatí konania, navrhovateľ poskytol Komisii dostatočné dôkazy o tom, že v dotknutej krajine existujú v súvislosti s prešetrovaným výrobkom deformácie trhu so surovinami. Preto sa v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia týmto prešetrovaním preskúmali údajné narušenia, aby bolo možné posúdiť, či by v prípade potreby bolo na odstránenie ujmy postačujúce clo nižšie ako dumpingové rozpätie.

(344)

Komisia bude pokračovať v prešetrovaní údajných deformácií s cieľom vykonať posúdenie primeranej úrovne opatrení v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia v konečnej fáze prešetrovania. Komisia sa preto nakoniec rozhodla určiť výšku predbežných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia.

(345)

Na základe uvedeného posúdenia Komisia dospela k záveru, že je vhodné určiť výšku predbežných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia.

(346)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by predbežné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(347)

Keďže sa Komisia rozhodla, že uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, veľkoobchodníkov, maloobchodníkov, používateľov, spotrebiteľov a dodávateľov.

(348)

V Únii je približne 200 spoločností vyrábajúcich viacvrstvové drevené podlahy, ktoré v posudzovanom období zamestnávali od 10 500 do 13 300 zamestnancov. Výrobcovia sú rozšírení po celej Únii. Výrobné odvetvie Únie zaradené do vzorky, ktoré predstavovalo viac ako 25 % celkovej výroby, pri prešetrovaní spolupracovalo.

(349)

Analýza v bodoch 4 a 5 tohto nariadenia potvrdila, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu a že hlavnou príčinou uvedenej ujmy bol dumpingový dovoz dotknutého výrobku od čínskych vyvážajúcich výrobcov. Ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ho stavia do zraniteľnej situácie. Jeho ziskovosť klesla z viac ako 7 % v rokoch 2020 a 2021 na –3,9 % v roku 2023. Príčinou bol cenový tlak zo strany čínskych výrobcov v kontexte rastúcich nákladov a klesajúceho dopytu.

(350)

Vzhľadom na zistenie značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by uloženie opatrení umožnilo Únii zvýšiť predajné ceny a zlepšiť svoju ziskovosť smerom k udržateľnej úrovni, zvýšiť investície a zachovať si tak konkurenčné postavenie na svojom hlavnom trhu. Výrobné odvetvie Únie by takisto mohlo získať späť stratený podiel na trhu zvýšením objemu výroby a predaja na trhu Únie.

(351)

Neprijatie opatrení by malo na výrobné odvetvie Únie pravdepodobne ďalšie významné negatívne účinky, pokiaľ ide o nižší objem predaja a výroby a ďalšie stláčanie cien, ktoré povedie k ďalšiemu zhoršeniu jeho hospodárskej situácie z finančného hľadiska, pokiaľ ide o ziskovosť a investície, čo ohrozí jeho budúcnosť a aj zamestnanosť.

(352)

Spoločnosť Barth oznámila Komisii, že v rámci skupiny má výrobcu viacvrstvových drevených podláh z Únie vo Švédsku, ktorý vyrába výrobky vo „vyššom cenovom segmente“. Bez toho, aby poskytla akékoľvek podrobnosti na podporu svojho tvrdenia, spoločnosť Barth uviedla, že táto spoločnosť úspešne konkurovala na trhu Únie. Táto spoločnosť však bola zahrnutá do makroukazovateľov použitých na stanovenie ujmy v tomto prešetrovaní, ale nezúčastnila sa na procese výberu vzorky, ktorý viedol k výpočtu mikroukazovateľov. Hoci sa stanovisko spoločnosti Barth náležite berie na vedomie, nemá vplyv na všeobecné zistenia týkajúce sa ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie pre výrobné odvetvie Únie vo všeobecnosti.

(353)

Uloženie opatrení na čínske viacvrstvové drevené podlahy je preto jednoznačne v záujme výrobného odvetvia Únie.

(354)

Komisia na začiatku prešetrovania zaslala dotazníky 36 dovozcom a obchodníkom. Tento zoznam zahŕňal veľkých dovozcov, ktorí pôsobia aj ako veľkoobchodníci na trhu Únie.

(355)

Iba jeden dovozca spolupracoval pri prešetrovaní a vyplnil dotazník. Táto odpoveď predstavovala menej ako 6 % čínskeho dovozu v období prešetrovania.

(356)

Okrem toho skupina 12 dovozcov a obchodníkov (združenie AUMI) predložila pripomienky proti uloženiu opatrení. Z týchto 12 spoločností predložila vyplnený dotazník iba spoločnosť Lamett Europe N.V. (ďalej len „Lamett“). AUMI neuviedlo svoj percentuálny podiel na dovoze do Únie v období prešetrovania. Nakoniec sa v novembri 2024 zaregistrovalo ďalších päť dovozcov vrátane niektorých najväčších dovážajúcich spoločností ako zainteresované strany a predložili námietky proti uloženiu opatrení.

(357)

AUMI, Barth, Floors 4Ever, Puderbach, MEFO Floor a Thede &Witte tvrdili, že opatreniami by sa zvýšili dovozné náklady na viacvrstvové drevené podlahy, a preto by poškodili dovozcov.

(358)

Komisia nemala k dispozícii informácie na presné stanovenie vplyvu, ktorý by uloženie opatrení malo na činnosti neprepojených dovozcov/obchodníkov. Na základe jediného spolupracujúceho dovozcu by uloženie opatrení malo určitý vplyv na dovážajúci sektor, keďže viacvrstvové drevené podlahy boli pre spoločnosť Lamett dôležitým výrobkom (ktorý však tvoril menej ako 50 % jej obratu). Keďže ostatní dovozcovia pri prešetrovaní nespolupracovali, Komisia nebola schopná zistiť, či je táto situácia typická pre dovozný sektor vo všeobecnosti. Okrem toho z webových sídel veľkých dovozcov vyplýva, že predávajú aj iné výrobky ako len viacvrstvové drevené podlahy. Okrem toho spoločnosť Barth tvrdila, že dovoz viacvrstvové drevené podlahy z Číny predstavuje 50 % jej podnikania.

(359)

Preto by sa dalo očakávať, že zavedenie opatrení na dovoz z Číny bude mať určitý vplyv na dovážajúci sektor, keďže po zavedení opatrení by sa očakával pokles dovozu z Číny. Dovozcovia by však do určitej miery mohli odoberať tovar z tretích krajín alebo od výrobného odvetvia Únie a pravdepodobne v menších množstvách aj z Číny.

(360)

Barth a Floors 4Ever tvrdili, že uloženie antidumpingových opatrení na viacvrstvové drevené podlahy môže mať za následok aj zvýšený dovoz iných podlahových krytín, ako je vinyl.

(361)

Nebolo však jasné, ako a do akej miery to ovplyvní dovozcov, keďže tí už takéto výrobky dovážajú.

(362)

Pokiaľ ide o ceny viacvrstvových drevených podláh, očakáva sa, že niektorí dovozcovia budú schopní preniesť zvýšenie cien (vyplývajúce z opatrení) na svojich zákazníkov, hoci takýto obchod môže priniesť nižšie zisky. Informácie o ziskovosti dovozného sektora boli obmedzené na jediného spolupracujúceho dovozcu. Ak však vezmeme do úvahy všeobecne nízke dovozné ceny z Číny, ako to dokazujú veľké rozpätia podhodnotenia ceny vypočítané v bode 4.4.2, bolo jasné, že priemerná miera ziskovosti dovozcov bola kladná a oveľa vyššia ako miera ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(363)

Barth, Floors 4Ever a Thede &Witte tvrdili, že dovozcovia dodávali na trh Únie viacvrstvové drevené podlahy, ktoré výrobné odvetvie Únie nebolo schopné dodávať samo.

(364)

Neočakávalo sa však, že dovoz z Číny sa úplne zastaví, ale skôr sa zvýši cena takéhoto dovozu v dôsledku opatrení uložených týmto prešetrovaním. Okrem toho, vzhľadom na údaje uvedené v tabuľke 3 a mnohé ďalšie zdroje dodávok uvedené v tabuľke 12, bola táto pripomienka zamietnutá.

(365)

Komisia preto na základe dostupných údajov dospela k záveru, že vplyv opatrení by nebol pre dovozcov/obchodníkov neprimeraný.

(366)

Odvetvie používateľov viacvrstvových drevených podláh tvoria najmä maloobchodníci, ako sú stavebniny, a takisto aj architekti, podnikatelia a iné subjekty v odvetví stavebníctva a renovácie budov. Na prešetrovaní nespolupracovali žiadni používatelia.

(367)

Prevádzkovatelia v odvetví stavebníctva a renovácie budov by podobne netrpeli nedostatkom dodávok a mohli by preniesť zvýšenie cien viacvrstvových drevených podláh na svojich zákazníkov. Nákupy viacvrstvových drevených podláh by predstavovali veľmi malú časť obratu ich spoločnosti.

(368)

Dalo by sa očakávať, že opatrenia nebudú mať neprimeraný vplyv na maloobchodníkov a obchody so stavebninami, pretože nebudú trpieť nedostatkom dodávok, keďže existuje mnoho iných zdrojov dodávok. Očakávalo by sa aj, že čínsky dovoz by sa po uložení opatrení nezastavil, ale skôr by musel zvýšiť ceny na úroveň, ktorá nespôsobuje takú ujmu.

(369)

Prevádzkovatelia v odvetví stavebníctva a renovácie budov by podobne netrpeli nedostatkom dodávok a mohli by preniesť zvýšenie cien viacvrstvových drevených podláh na svojich zákazníkov. Nákupy viacvrstvových drevených podláh by predstavovali veľmi malú časť obratu ich spoločnosti.

(370)

Drevársky priemysel Únie dodáva guľatinu z tvrdého a mäkkého dreva, zvyčajne od štátnych lesných spoločností v rôznych členských štátoch. Drevársky priemysel takisto dodáva rezivo z tvrdého a mäkkého dreva výrobcom viacvrstvových drevených podláh z Únie, ktorí sú menej integrovaní. Takéto drevo sa môže dodávať aj čínskym vyvážajúcim výrobcom viacvrstvových drevených podláh.

(371)

Zo strany drevárskeho priemyslu Únie nedošlo k žiadnej spolupráci.

(372)

AUMI, Barth a Thede &Witte tvrdili, že keďže čínski výrobcovia dovážajú z Únie značné množstvo dreva, opatrenia poškodia aj drevársky priemysel Únie.

(373)

Možno však očakávať, že akýkoľvek pokles výroby viacvrstvových drevených podláh v Číne v dôsledku opatrení uložených týmto prešetrovaním by sa nahradil výrobou v Únii alebo v tretích krajinách. Neexistujú preto žiadne dôkazy o tom, že by opatrenia neprimerane ovplyvnili drevársky priemysel. V skutočnosti je to naopak, opatrenia pravdepodobne podporia výrobné odvetvie Únie v oblasti viacvrstvových drevených podláh, a tým aj drevársky priemysel.

(374)

Spoločnosti Barth, Floors 4Ever, Puderbach, MEFO Floor a Thede &Witte tvrdili, že opatrenia by mali nepriaznivý vplyv na spotrebiteľov, keďže clá by viedli k vyšším cenám v tomto odvetví.

(375)

Toto tvrdenie nebolo podložené, keďže nebolo vysvetlené, či sa clá na úrovni dovozu prenesú v plnej výške na spotrebiteľov. Okrem toho nie sú viacvrstvové drevené podlahy pre spotrebiteľov pravidelným nákupom a v skutočnosti viacvrstvové drevené podlahy nie sú dôležitou súčasťou rozpočtu väčšiny spotrebiteľov.

(376)

Komisia preto na základe dostupných údajov dospela k záveru, že vplyv opatrení by nebol pre spotrebiteľov neprimeraný.

(377)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz viacvrstvových drevených podláh s pôvodom v dotknutej krajine v tejto fáze prešetrovania nie je v záujme Únie.

(378)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(379)

V súlade s pravidlom menšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia by sa na dovoz viacvrstvových drevených podláh s pôvodom v Čine mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia (odôvodnenie 215). Výška cla bola stanovená na úrovni nižšieho rozpätia spomedzi rozpätia dumpingu a rozpätia ujmy.

(380)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(381)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s daným osobitne uvedeným subjektom by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Číne“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(382)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uplatnenie individuálnych antidumpingových ciel je možné len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Kým nedôjde k predloženiu takejto faktúry, na dovoz by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Číne“.

(383)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(384)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(385)

Dotknutý výrobok v súčasnosti patrí pod kód TARIC 4418 75 00 . Komisia má v spise dôkazy o tom, že pri vývoze je dotknutý výrobok niekedy nesprávne deklarovaný pod čínskym colným kódom 4412 52 00 . Tento kód sa vzťahuje na latovky a spárovky aspoň s jednou vonkajšou vrstvou z listnatej dreviny inej než tropickej. Komisia okrem toho zistila, že hoci bol dotknutý výrobok vyrábaný v Číne, keď sa vyvážal na iné miesta určenia ako Únia, príležitostne bol označovaný ako výrobok pochádzajúci z inej tretej krajiny. Komisia preto s cieľom minimalizovať riziko obchádzania považovala za vhodné monitorovať dovoz výrobkov z Číny deklarovaných pod číselným znakom KN 4412 52 00 , ako aj dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v iných tretích krajinách alebo odosielaného z iných tretích krajín.

(386)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(387)

So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala zastaviť.

(388)

V tejto fáze konania nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

(389)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(390)

Skupina Fusong poskytla pripomienky k vzorcu použitému na výpočet referenčných hodnôt pre dyhy. Vzhľadom na tieto pripomienky Komisia zrevidovala svoje výpočty dumpingu, najmä pokiaľ ide o skupinu Fusong a skupinu Forest. Skupina Fusong poskytla pripomienky aj k metodickým aspektom výpočtov dumpingu. Tieto pripomienky sa v prípade potreby budú riešiť v konečnej fáze prešetrovania. .

(391)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(392)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,