<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-725/19</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62019CJ0725</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:396">EU:C:2022:396</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>11</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>11</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok zo <DATE ISO="20220517">17. 5. 2022</DATE> – Vec C-725/19</HT></P><P><HT TYPE="SC">Impuls Leasing România</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (veľká komora)</P><P>zo <DATE ISO="20220517">17. mája 2022</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: rumunčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 93/13/EHS</KEYWORD><KEYWORD>Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách</KEYWORD><KEYWORD>Zásada ekvivalencie</KEYWORD><KEYWORD>Zásada efektivity</KEYWORD><KEYWORD>Exekučné konanie na základe lízingovej zmluvy, ktorá je exekučným titulom</KEYWORD><KEYWORD>Námietka proti exekúcii</KEYWORD><KEYWORD>Vnútroštátna právna úprava, ktorá neumožňuje súdu rozhodujúcemu o tejto námietke overiť nekalú povahu podmienok exekučného titulu</KEYWORD><KEYWORD>Právomoc súdu rozhodujúceho o výkone exekučného titulu preskúmať <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> prípadnú nekalú povahu podmienky</KEYWORD><KEYWORD>Existencia opravného prostriedku podľa všeobecného práva umožňujúca preskúmanie nekalej povahy uvedených podmienok</KEYWORD><KEYWORD>Požiadavka zloženia zábezpeky na odklad exekúcie</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑725/19,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Judecătoria Sectorului 2 Bucureşti (Súd prvého stupňa, oddelenie 2, Bukurešť, Rumunsko) z <DATE ISO="20190918">18. septembra 2019</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20191001">1. októbra 2019</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">IO</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Impuls Leasing România IFN SA,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (veľká komora),</P><P>v zložení: predseda K. Lenaerts, predsedovia komôr A. Arabadžiev, K. Jürimäe, C. Lycourgos, E. Regan, S. Rodin (spravodajca) a I. Jarukaitis, sudcovia M. Ilešič, J.‑C. Bonichot, M. Safjan, F. Biltgen, P. G. Xuereb, N. Piçarra, L. S. Rossi a A. Kumin,</P><P>generálny advokát: E. Tančev,</P><P>tajomník: R. Şereş, referentka,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20210427">27. apríla 2021</DATE>,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>Impuls Leasing România IFN SA, v zastúpení: N. M. Ionescu, avocată,</P></ITEM><?PAGE NO="2"?><ITEM><P>rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane, splnomocnená zástupkyňa,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: N. Ruiz García, C. Gheorghiu a M. Carpus Carcea, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20210715">15. júla 2021</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 93/13/EHS z <DATE ISO="19930405">5. apríla 1993</DATE> o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="095" PAGE.FIRST="29" DATE.PUB="1993">Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 15/002, s. 288).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi IO a spoločnosťou Impuls Leasing România IFN SA (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>ILR<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>) vo veci námietky proti exekúcii, ktorú podala žalobkyňa vo veci samej proti úkonom núteného výkonu týkajúcim sa lízingovej zmluvy.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Dvadsiate štvrté odôvodnenie smernice 93/13 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané a účinné prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v [spotrebiteľských – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] zmluvách<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Článok 6 ods. 1 tejto smernice uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Podľa článku 7 ods. 1 uvedenej smernice platí, že:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému [ďalšiemu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených [uzatváraných – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Rumunské právo</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Civilný sporový poriadok bol zmenený na základe Legea nr. 310/2018 pentru modificarea și completarea Legii nr. 134/2010 privind Codul de procedură civilă, precum și pentru modificarea și completarea altor acte normative (zákon č. 310/2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 134/2010 o Civilnom sporovom poriadku, ako aj ďalšie normatívne akty) (<HT TYPE="ITALIC">Monitorul Oficial al României</HT>, časť I, č. 1074) z <DATE ISO="20181218">18. decembra 2018</DATE>, ktorý nadobudol účinnosť <DATE ISO="20181221">21. decembra 2018</DATE>.<?PAGE NO="3"?> Keďže návrh na vykonanie exekúcie, o ktorý ide vo veci samej, bol podaný <DATE ISO="20190326">26. marca 2019</DATE>, upravujú ho ustanovenia tohto Civilného sporového poriadku v znení tohto zákona (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>zmenený Civilný sporový poriadok<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 24 zmeneného Civilného sporového poriadku stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Ustanovenia nového procesného zákona sa uplatňujú len na konania a exekúcie, ktoré začali po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Článok 632 ods. 1 zmeneného Civilného sporového poriadku stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>Exekúciu možno vykonať len na základe exekučného titulu.<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Článok 638 ods. 1 zmeneného Civilného sporového poriadku stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>Pohľadávky alebo iné dokumenty, ktoré sú podľa zákona vykonateľné, sú tiež exekučnými titulmi a môžu byť predmetom exekúcie.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Článok 638 ods. 2 zmeneného Civilného sporového poriadku stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>Odklad výkonu exekučných titulov uvedených v odseku 1 bodoch 2 a 4 možno navrhnúť tiež v rámci žaloby vo veci, ktorej predmetom je ich zrušenie. Ustanovenia článku 719 sa uplatnia analogicky.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Článok 713 ods. 2 zmeneného Civilného sporového poriadku stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>Ak sa exekúcia vedie na základe iného exekučného titulu, než je rozhodnutie súdu, možno skutkové alebo právne dôvody týkajúce sa opodstatnenosti nároku z exekučného titulu uplatniť len v prípade, že zákon nestanovuje nijaký procesný opravný prostriedok na zrušenie tohto exekučného titulu, vrátane žaloby podľa všeobecného práva.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>V článku 8 Ordonanța Guvernului nr. 51/1997 privind operațiunile de leasing și societățile de leasing (nariadenie vlády č. 51/1997 o lízingových operáciách a lízingových spoločnostiach) sa uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Lízingové zmluvy, ako aj vecné a osobné zábezpeky, zriadené na účely zabezpečenia záväzkov prevzatých lízingovou zmluvou, predstavujú exekučné tituly.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Článok 15 nariadenia vlády č. 51/1997 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>Ak nie je v zmluve stanovené inak, má prenajímateľ/poskytovateľ finančných prostriedkov v prípade, že nájomca/užívateľ nesplní svoju povinnosť zaplatiť nájomné v plnej výške počas dvoch po sebe nasledujúcich mesiacov počítaných od dátumu splatnosti stanoveného v lízingovej zmluve, právo odstúpiť od lízingovej zmluvy, a nájomca/užívateľ je povinný vrátiť tovar a zaplatiť všetky dlžné sumy do dátumu vrátenia podľa lízingovej zmluvy.<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Článok 10 písm. d) nariadenia vlády č. 51/1997 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>Nájomca/užívateľ sa zaväzuje zaplatiť všetky dlžné sumy v súlade s lízingovou zmluvou – nájomné, poistenie, dane a poplatky – vo výške a v lehotách stanovených v zmluve.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Legea nr. 193/2000 privind clauzele abuzive din contractele încheiate între profesioniști și consumatori (zákon č. 193/2000 o nekalých podmienkach v zmluvách uzatvorených medzi predajcami alebo dodávateľmi a spotrebiteľmi) prebral do rumunského práva smernicu 93/13.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Podľa článku 1 zákona č. 193/2000:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Každá zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom o predaji tovaru alebo poskytnutí služieb musí obsahovať jasné zmluvné podmienky, ktoré nevedú k nedorozumeniam a sú zrozumiteľné aj bez toho, aby boli potrebné osobitné znalosti.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>V prípade výkladových pochybností niektorých zmluvných podmienok sa musia tieto podmienky vykladať v prospech spotrebiteľa.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Predajcovia alebo dodávatelia nesmú zahrnúť do spotrebiteľských zmlúv nekalé podmienky.<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Článok 2 zákona č. 193/2000 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="002.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>Spotrebiteľ<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="2018" ID="QE0016"/> znamená akúkoľvek fyzickú osobu alebo skupinu fyzických osôb tvoriacich združenie, ktorá na základe zmluvy spadajúcej do pôsobnosti tohto zákona koná s cieľom vzťahujúcim sa k jej obchodnej, priemyselnej, výrobnej alebo remeselnej činnosti alebo výkonu jej slobodného povolania.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="002.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>Predajca alebo dodávateľ<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="2018" ID="QE0017"/> znamená akúkoľvek oprávnenú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá na základe zmluvy spadajúcej do pôsobnosti tohto zákona koná s cieľom vzťahujúcim sa k jej obchodnej, priemyselnej, výrobnej alebo remeselnej činnosti alebo odbornej činnosti, ako aj akúkoľvek osobu konajúcu s rovnakým cieľom v mene a na účet tejto osoby.<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Článok 4 zákona č. 193/2000 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="004.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Zmluvná podmienka, ktorá nebola dohodnutá priamo so spotrebiteľom, sa považuje za nekalú, ak sama osebe alebo v spojení s inými ustanoveniami zmluvy vyvoláva v rozpore s požiadavkami dobrej viery značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Zmluvná podmienka sa považuje za takú, ktorá nebola dohodnutá priamo so spotrebiteľom, ak bola vypracovaná bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť jej obsah, ako je to v prípade vzorových zmlúv alebo všeobecných predajných podmienok používaných obchodníkmi pôsobiacimi na dotknutom trhu tovarov alebo služieb.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Skutočnosť, že niektoré časti zmluvných podmienok alebo len jedna z podmienok boli dohodnuté priamo so spotrebiteľom, nevylučuje uplatnenie ustanovení tohto zákona na zvyšnú časť zmluvy, pokiaľ z celkového posúdenia zmluvy vyplýva, že zmluva bola jednostranne vopred stanovená predajcom alebo dodávateľom. Ak predajca alebo dodávateľ tvrdí, že vzorová podmienka bola dohodnutá priamo so spotrebiteľom, je povinný túto skutočnosť preukázať.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Príloha, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto zákona, obsahuje exemplifikatívny zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA><P>Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto zákona, nekalá povaha zmluvnej podmienky sa posudzuje v závislosti od:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>povahy tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom zmluvy v čase jej uzavretia;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>všetkých skutočností, ktoré viedli k uzavretiu zmluvy;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="5"?><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>ostatných podmienok zmluvy alebo ostatných zmlúv, od ktorých táto zmluva závisí.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.006"><NO.PARAG>6.</NO.PARAG><ALINEA>Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani na definíciu hlavného predmetu zmluvy alebo na spôsobilosť uspokojiť požiadavky týkajúce sa ceny a platobných podmienok na jednej strane, ani na tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ sú tieto podmienky zrozumiteľné.<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Podľa článku 6 zákona č. 193/2000:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>Nekalé zmluvné podmienky zahrnuté do zmluvy, ktorých nekalá povaha bola zistená osobne alebo prostredníctvom oprávnených orgánov, nemajú voči spotrebiteľovi účinky a zmluva je so súhlasom spotrebiteľa naďalej platná len vtedy, ak je to po odstránení uvedených zmluvných podmienok možné.<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Príloha k zákonu č. 193/2000 v odseku 1 písm. i) stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>Za nekalé podmienky sa považujú zmluvné ustanovenia, ktoré zaväzujú spotrebiteľa, ktorý si neplní svoje zmluvné povinnosti, zaplatiť neprimerane vysokú náhradu škody vo vzťahu ku škode, ktorú utrpel predajca alebo dodávateľ.<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>IO uzavrela <DATE ISO="20080820">20. augusta 2008</DATE> so spoločnosťou ILR lízingovú zmluvu na dobu 48 mesiacov, ktorá sa týkala motorového vozidla s hodnotou bez dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške <FT TYPE="DECIMAL">7810,94</FT> eura. Z ustanovení tejto zmluvy vyplýva, že financovaná hodnota bola <FT TYPE="DECIMAL">6248,75</FT> eura, že úroková sadzba bola stanovená na 8,25 %, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 4 % predstavoval 312,44 eura a že poplatky za správu boli 5 eur mesačne. Táto zmluva stanovovala, že v prípade nesplnenia zmluvných povinností môže poskytovateľ lízingu buď podať návrh na nútený výkon znejúci na splnenie povinností, ktoré boli zmluvne uložené lízingovému nájomcovi, spolu so zaplatením náhrady škody a úrokov, alebo prijať kumulatívne či alternatívne všetky opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné, alebo zmluvu vypovedať bez predchádzajúcej výzvy alebo potrebných doplňujúcich formalít, bez toho, aby sa konalo súdne alebo rozhodcovské konanie, s povinnosťou nahradiť škody a úroky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Keďže IO už nebola schopná platiť stanovené lízingové splátky, došlo <DATE ISO="20091207">7. decembra 2009</DATE> k vypovedaniu predmetnej lízingovej zmluvy. Dňa <DATE ISO="20100319">19. marca 2010</DATE> bolo dotknuté motorové vozidlo na základe exekučného titulu, ktorý predstavovala táto zmluva, vrátené spoločnosti ILR a následne bolo <DATE ISO="20100629">29. júna 2010</DATE> predané za sumu <FT TYPE="DECIMAL">5294,12</FT> eura vrátane DPH.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Po vypovedaní zmluvy ILR podala <DATE ISO="20101015">15. októbra 2010</DATE> návrh na vykonanie exekúcie na sumu <FT TYPE="DECIMAL">12592,32</FT> rumunských lei (RON) (približne <FT TYPE="NUMBER">2547</FT> eur) s cieľom vymôcť pohľadávky na základe exekučného titulu, konkrétne nezaplatené faktúry za nájomné, súdne poplatky, pokuty, kurzové rozdiely, poistenie a náklady spojené s vymáhaním.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20130328">28. marca 2013</DATE> ILR podala proti IO návrh na pokračovanie exekúcie na sumu <FT TYPE="DECIMAL">70601,12</FT> RON (približne <FT TYPE="NUMBER">14280</FT> eur). Občianskoprávnym rozsudkom z <DATE ISO="20151113">13. novembra 2015</DATE> vydaným Judecătoria Sectorului 1 București (Súd prvého stupňa, oddelenie 1, Bukurešť, Rumunsko) bolo potvrdené zaistenie voči poddlžníkovi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20161116">16. novembra 2016</DATE> bola rozhodnutím súdneho exekútora zastavená exekúcia, keďže majetok IO nezahŕňal majetok, ktorý by mohol byť zabavený.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20190326">26. marca 2019</DATE> ILR podala ďalší návrh na vykonanie exekúcie proti IO s cieľom dosiahnuť zaplatenie pohľadávky vo výške <FT TYPE="DECIMAL">137502,84</FT> RON (približne <FT TYPE="NUMBER">27900</FT> eur), ktorá predstavuje sumu vystavených a nezaplatených daňových faktúr, penále za omeškanie, zvyšnú časť financovanej a nevrátenej istiny, dlhov vyplývajúcich z nesplnenia zmluvných povinností, ako aj nákladov spojených s vymáhaním.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Uznesením z <DATE ISO="20190412">12. apríla 2019</DATE> Judecătoria Sectorului 2 București (Súd prvého stupňa, oddelenie 2, Bukurešť, Rumunsko) schválil nútený výkon vo výške požadovanej sumy zvýšenej o náklady na výkon rozhodnutia, ktoré boli následne stanovené na základe aktu súdneho exekútora vo výške <FT TYPE="DECIMAL">8719,29</FT> RON (približne <FT TYPE="NUMBER">1764</FT> eur).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20190524">24. mája 2019</DATE> IO podala námietku proti exekúcii. Na podporu svojej námietky uviedla, že trojročná premlčacia lehota, počas ktorej ILR mohla podať návrh a dosiahnuť výkon rozhodnutia na základe exekučného titulu spočívajúceho v lízingovej zmluve, začala plynúť v roku 2010, keď prestala platiť lízingové splátky, a uplynula v deň, keď ILR podala druhý návrh na vykonanie exekúcie. Pripomína tiež, že v súvislosti s pôvodnou financovanou sumou vo výške <FT TYPE="DECIMAL">6248,75</FT> eura, z ktorej veľkú časť uhradila v období rokov 2008 až 2010, ILR podala v roku 2019 druhý návrh na vykonanie exekúcie na sumu približne <FT TYPE="NUMBER">30000</FT> eur.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>ILR namieta, že má určitú, splatnú a vymáhateľnú pohľadávku voči IO, ktorá sa skladá zo zvyšnej časti istiny financovanej ku dňu vypovedania lízingovej zmluvy, úrokov, penále za omeškanie, sumy poistného zaplateného poisťovateľovi, poplatku za vymáhanie a sumy nezaplatených faktúr, pričom od tejto pohľadávky bola odpočítaná suma kúpnej ceny vozidla, ktoré bolo predmetom lízingovej zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že lízingová zmluva, na základe ktorej bolo proti IO začaté exekučné konanie, obsahuje určité podmienky, ktoré možno považovať za nekalé podľa zákona č. 193/2000, ktorým bola do rumunského práva prebratá smernica 93/13. Vysvetľuje, že podľa článku 713 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v znení pred jeho novelizáciou zákonom č. 310/2018, mohol vnútroštátny súd preskúmať nekalú povahu zmluvných podmienok v lízingových zmluvách v rámci námietky proti exekúcii, ak neexistoval osobitný procesný opravný prostriedok na ich zrušenie. Naproti tomu podľa článku 713 ods. 2 tohto zmeneného poriadku uplatniteľného na spor vo veci samej môže tento súd teraz skúmať nekalú povahu takýchto zmluvných podmienok len vtedy, ak neexistuje nijaký procesný prostriedok na zrušenie týchto zmlúv, vrátane žaloby podľa všeobecného práva. Zákon č. 193/2000 však v súčasnosti ponúka spotrebiteľom možnosť podať žalobu podľa všeobecného práva, v rámci ktorej môže vnútroštátny súd preskúmať prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd však poznamenáva, že v súlade so zásadou efektivity vnútroštátne mechanizmy núteného výkonu nesmú v praxi znemožňovať alebo nadmerne sťažovať výkon práv, ktoré spotrebiteľom priznáva právo Únie. Účinnú ochranu týchto práv pritom možno zaručiť len pod podmienkou, že vnútroštátny procesný systém umožňuje <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> preskúmanie potenciálne nekalej povahy zmluvných podmienok v rámci samotného exekučného konania. Existuje teda pochybnosť o zlučiteľnosti článku 713 ods. 2 zmeneného Civilného sporového poriadku so smernicou 93/13, keďže spotrebitelia sú nútení podať žalobu podľa všeobecného práva bez toho, aby mali možnosť uplatniť práva, ktoré im táto smernica priznáva, pokiaľ podajú námietky proti exekúcii.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Judecătoria Sectorului 2 București (Súd prvého stupňa, oddelenie 2, Bukurešť) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>Má sa smernica 93/13/EHS vzhľadom na zásadu efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je platná rumunská právna úprava o podmienkach prípustnosti námietok proti exekúcii – článok 713 ods. 2 [zmeneného] Civilného sporového poriadku… –, ktorá neumožňuje súdu, aby v konaní o námietke proti exekúcii preskúmal <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> alebo na základe návrhu spotrebiteľa, či podmienky lízingovej zmluvy, ktorá predstavuje exekučný titul, majú nekalú povahu, z dôvodu, že existuje inštitút žaloby podľa všeobecného práva, v rámci ktorej zmluvy uzavreté medzi <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>spotrebiteľom<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="2018" ID="QE0022"/> a <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>predajcom alebo dodávateľom<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="2018" ID="QE0023"/> môžu byť preskúmané z hľadiska existencie nekalých podmienok v zmysle uvedenej smernice?<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O právomoci Súdneho dvora</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>ILR namieta nedostatok právomoci Súdneho dvora rozhodnúť o tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania z dôvodu, že tento návrh sa týka výkladu vnútroštátneho práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, výlučne vnútroštátny súd právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav sporu vo veci samej, ako aj vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120614">14. júna 2012</DATE>, <NAME.CASE>Banco Español de Crédito</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑618/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:349">EU:C:2012:349</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). V rámci takéhoto konania sa však právomoc Súdneho dvora obmedzuje iba na skúmanie ustanovení práva Únie (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180711">11. júla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Somoza Hermo a Ilunión Seguridad</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑60/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:559">EU:C:2018:559</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Stačí totiž konštatovať, že vnútroštátny súd sa pýta Súdneho dvora na výklad smernice 93/13, aby mohol rozhodnúť spor týkajúci sa zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že Súdny dvor má právomoc rozhodnúť o tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Svojou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má smernica 93/13 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje, aby súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia, na ktorý bola podaná námietka proti exekúcii na základe lízingovej zmluvy uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá predstavuje exekučný titul, posúdil <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> alebo na základe návrhu nekalú povahu podmienok tejto zmluvy z dôvodu, že existuje inštitút žaloby podľa všeobecného práva, v rámci ktorej môže nekalú povahu podmienok takejto zmluvy preskúmať súd, ktorý túto žalobu prejednáva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je systém ochrany zavedený smernicou 93/13 založený na myšlienke, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti (pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170126">26. januára 2017</DATE>, <NAME.CASE>Banco Primus</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑421/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:60">EU:C:2017:60</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Vzhľadom na takéto znevýhodnené postavenie článok 6 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú záväzné pre spotrebiteľa. Ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161221">21. decembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Gutiérrez Naranjo a i.</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑154/15, C‑307/15 a C‑308/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:980">EU:C:2016:980</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170126">26. januára 2017</DATE>, <NAME.CASE>Banco Primus</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑421/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:60">EU:C:2017:60</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Za týchto okolností Súdny dvor už viackrát rozhodol, že vnútroštátny súd má <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti smernice 93/13, a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, hneď ako je oboznámený s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130314">14. marca 2013</DATE>, <NAME.CASE>Aziz</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑415/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:164">EU:C:2013:164</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161221">21. decembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Gutiérrez Naranjo a i.</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑154/15, C‑307/15 a C‑308/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:980">EU:C:2016:980</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170126">26. januára 2017</DATE>, <NAME.CASE>Banco Primus</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑421/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:60">EU:C:2017:60</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Okrem toho smernica 93/13, ako vyplýva z jej článku 7 ods. 1 v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením, ukladá členským štátom povinnosť stanoviť primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili ďalšiemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190626">26. júna 2019</DATE>, <NAME.CASE>Addiko Bank</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑407/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:537">EU:C:2019:537</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Aj keď Súdny dvor už opakovane a s prihliadnutím na požiadavky článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice 93/13 vymedzil spôsob, akým má vnútroštátny súd zabezpečiť ochranu práv, ktoré spotrebiteľom vyplývajú z tejto smernice, nič to nemení na skutočnosti, že právo Únie v zásade neharmonizuje postupy uplatniteľné na skúmanie údajne nekalej povahy zmluvnej podmienky a že tieto postupy teda patria do pôsobnosti vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov, avšak pod podmienkou, že nesmú byť menej výhodné ako tie, ktorými sa spravujú podobné situácie vo vnútroštátnom práve (zásada ekvivalencie), a že nesmú v praxi znemožňovať alebo príliš sťažovať výkon práv poskytnutých právom Únie (zásada efektivity) (pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190626">26. júna 2019</DATE>, <NAME.CASE>Addiko Bank</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑407/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:537">EU:C:2019:537</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o zásadu ekvivalencie, treba uviesť, že Súdny dvor nemá dispozícii nijakú informáciu, ktorá by mohla vyvolávať pochybnosti o súlade dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy s touto zásadou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o zásadu efektivity, treba uviesť, že každý prípad, v ktorom je nastolená otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie vedie k nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práva Únie, sa musí skúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, jeho priebeh a jeho osobitosti, ako aj v prípade potreby na zásady, ktoré sú základom vnútroštátneho súdneho systému, akými sú ochrana práva na obhajobu, zásada právnej istoty a riadneho priebehu konania (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210422">22. apríla 2021</DATE>, <NAME.CASE>Profi Credit Slovakia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑485/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:313">EU:C:2021:313</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Špecifiká konaní však nemôžu predstavovať skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť právnu ochranu, ktorá musí byť spotrebiteľom poskytnutá na základe ustanovení smernice 93/13 (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160421">21. apríla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Radlinger a Radlingerová</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑377/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:283">EU:C:2016:283</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Okrem toho Súdny dvor spresnil, že povinnosť členských štátov zabezpečiť efektivitu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, zahŕňa, najmä pokiaľ ide o práva vyplývajúce zo smernice 93/13, požiadavku účinnej súdnej ochrany potvrdenú v článku 7 ods. 1 tejto smernice a zakotvenú tiež v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorá sa<?PAGE NO="9"?> uplatňuje najmä na definíciu procesných podmienok žalôb založených na takýchto právach (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210610">10. júna 2021</DATE>, <NAME.CASE>BNP Paribas Personal Finance</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑776/19 až C‑782/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:470">EU:C:2021:470</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že pri neexistencii účinného preskúmania potenciálnej nekalej povahy podmienok predmetnej zmluvy nemožno zaručiť dodržanie práv priznaných smernicou 93/13 (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200604">4. júna 2020</DATE>, <NAME.CASE>Kancelaria Medius</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑495/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:431">EU:C:2020:431</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že podmienky stanovené vnútroštátnym právom, na ktoré odkazuje článok 6 ods. 1 smernice 93/13, teda nemôžu mať vplyv na podstatu práva, ktoré spotrebiteľom priznáva toto ustanovenie, nebyť viazaný podmienkou, ktorá bola vyhlásená za nekalú (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161221">21. decembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Gutiérrez Naranjo a i.</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑154/15, C‑307/15 a C‑308/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:980">EU:C:2016:980</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170126">26. januára 2017</DATE>, <NAME.CASE>Banco Primus</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑421/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:60">EU:C:2017:60</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Ako už Súdny dvor pripomenul, účinnú ochranu práv spotrebiteľov vyplývajúcich z tejto smernice tak možno zaručiť iba pod podmienkou, že vnútroštátny procesný systém umožňuje v rámci konania o vydaní platobného rozkazu alebo v rámci konania o výkone platobného rozkazu <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> preskúmanie potenciálnej nekalej povahy zmluvných podmienok uvedených v predmetnej zmluve (pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160218">18. februára 2016</DATE>, <NAME.CASE>Finanmadrid EFC</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑49/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:98">EU:C:2016:98</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180913">13. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Profi Credit Polska</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑176/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:711">EU:C:2018:711</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa Súdny dvor domnieval, že v prípade, ak v štádiu výkonu platobného rozkazu nie je stanovené, aby súd <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> preskúmal potenciálne nekalú povahu podmienok obsiahnutých v dotknutej zmluve, vnútroštátna právna úprava sa musí považovať za právnu úpravu, ktorá môže narušiť účinnosť ochrany požadovanej smernicou 93/13, ak neupravuje takéto preskúmanie v štádiu vydania platobného rozkazu alebo ak je takéto preskúmanie stanovené jedine v štádiu odporu proti vydanému platobnému rozkazu, ak existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ nepodá požadovaný odpor buď z dôvodu osobitne krátkej lehoty stanovenej v tejto súvislosti, alebo vzhľadom na trovy, ktoré by vznikli v dôsledku podania žaloby v porovnaní s výškou sporného dlhu, alebo z dôvodu, že vnútroštátna právna úprava nestanovuje povinnosť, aby mu boli oznámené všetky informácie potrebné na to, aby mohol určiť rozsah svojich práv (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180920">20. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>EOS KSI Slovensko</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑448/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:745">EU:C:2018:745</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Súdny dvor tiež rozhodol, že táto smernica sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá neumožňuje súdu rozhodujúcemu o nariadení výkonu rozhodnutia v rámci konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou preskúmať <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> alebo na návrh spotrebiteľa nekalú povahu podmienky, ktorá je obsiahnutá v zmluve, z ktorej vyplýva tento vymáhaný dlh a ktorá je podkladom pre exekučný titul, ani prijať predbežné opatrenia, predovšetkým odložiť nútený výkon, ak je prijatie takýchto opatrení nevyhnutné na zaručenie plnej účinnosti konečného rozhodnutia súdu rozhodujúceho v príslušnom určovacom konaní, ktorý je príslušný overiť nekalú povahu tejto podmienky (uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131114">14. novembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Banco Popular Español a Banco de Valencia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑537/12 a C‑116/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:759">EU:C:2013:759</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140717">17. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Sánchez Morcillo a Abril García</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑169/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2099">EU:C:2014:2099</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>V konaní vo veci samej zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že vnútroštátny súd uznesením z <DATE ISO="20190412">12. apríla 2019</DATE> schválil nútený výkon exekučného titulu, ktorým bola predmetná zmluva. Okrem toho sa zdá, že prípadná nekalá povaha podmienok tejto zmluvy nebola predmetom nijakého predchádzajúceho súdneho preskúmania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania pritom vyplýva, že článok 713 ods. 2 zmeneného Civilného sporového poriadku už neumožňuje súdu rozhodujúcemu o nariadení výkonu rozhodnutia v rámci námietky proti exekúcii preskúmať, či už <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT>, alebo na návrh spotrebiteľa, nekalú povahu podmienok lízingovej zmluvy, ktorá predstavuje exekučný titul, pretože toto preskúmanie môže vykonať súd rozhodujúci vo veci samej v rámci konania o žalobe podľa všeobecného práva, na ktoré sa nevzťahuje nijaká lehota, keďže uvedený sudca má právomoc odložiť exekučné konanie podľa zákona č. 193/2000.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v bode 61 rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190626">26. júna 2019</DATE>, <NAME.CASE>Addiko Bank</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑407/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:537">EU:C:2019:537</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor dospel k záveru, že skutočnosť, že podľa vnútroštátneho práva nemôže prípadnú nekalú povahu podmienok obsiahnutých v zmluve o hypotekárnom úvere uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom preskúmavať súd, ktorému bol predložený návrh na nútený výkon exekučného titulu, ktorým je takáto zmluva, ale preskúmať ju môže až následne a prípadne súd rozhodujúci vo veci samej, na ktorý spotrebiteľ podal žalobu o neplatnosť takýchto nekalých podmienok, zjavne nestačí na zaistenie plnej účinnosti ochrany spotrebiteľa, ktorú sleduje smernica 93/13.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Súdny dvor sa totiž domnieval, že v prípade, že sa exekučné konanie skončí pred vyhlásením rozhodnutia súdu rozhodujúceho vo veci samej, ktorým sa konštatuje nekalá povaha zmluvnej podmienky, na základe ktorej bola táto exekúcia nariadená, a v dôsledku toho k neplatnosti tohto konania, toto rozhodnutie by umožňovalo zaručiť uvedenému spotrebiteľovi len ochranu <HT TYPE="ITALIC">a posteriori</HT> spočívajúcu v náhrade škody, ktorá by sa ukázala ako neúplná a nedostatočná, a nepredstavovala by primeraný ani účinný prostriedok na ukončenie používania tejto podmienky, a to na rozdiel od toho, čo stanovuje článok 7 ods. 1 smernice 93/13 (uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191106">6. novembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>BNP Paribas Personal Finance SA Paris Sucursala Bucureşti a Secapital</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑75/19</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:950">EU:C:2019:950</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>Je síce pravda, že na rozdiel od skutkových a procesných okolností vo veciach Banco Popular Español a Banco de Valencia, ako aj Sánchez Morcillo a Abril García, ktoré viedli k vydaniu uznesenia zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131114">14. novembra 2013</DATE> (<NO.CASE>C‑537/12 a C‑116/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:759">EU:C:2013:759</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140717">17. júla 2014</DATE> (<NO.CASE>C‑169/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2099">EU:C:2014:2099</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v rámci ktorých vnútroštátne právo neumožňovalo súdu prijať predbežné opatrenia dovtedy, kým sa meritórne nepreskúmajú zmluvné podmienky, má v prejednávanej veci súd rozhodujúci o žalobe vo veci samej, ktorá sa odlišuje od žaloby týkajúcej sa exekučného konania, možnosť uvedené konanie prerušiť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>Z pripomienok Komisie, ktoré rumunská vláda nespochybnila, však vyplýva, že v rámci tejto samostatnej žaloby podanej na súd rozhodujúci vo veci samej je spotrebiteľ, ktorý navrhuje prerušenie exekučného konania, povinný zložiť zábezpeku, ktorá sa vypočíta na základe hodnoty predmetu žaloby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>V tejto súvislosti z judikatúry citovanej v bode 50 tohto rozsudku vyplýva, že trovy, ktoré by vznikli v dôsledku podania žaloby v porovnaní s výškou sporného dlhu, nemôžu spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa obrátil na súd na účely preskúmania potenciálne nekalej povahy zmluvných<?PAGE NO="11"?> podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120614">14. júna 2012</DATE>, <NAME.CASE>Banco Español de Crédito</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑618/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:349">EU:C:2012:349</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160218">18. februára 2016</DATE>, <NAME.CASE>Finanmadrid EFC</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑49/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:98">EU:C:2016:98</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180920">20. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>EOS KSI Slovensko</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑448/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:745">EU:C:2018:745</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>Je pritom pravdepodobné, že dlžník v omeškaní s platením nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na zloženie požadovanej zábezpeky (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190626">26. júna 2019</DATE>, <NAME.CASE>Addiko Bank</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑407/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:537">EU:C:2019:537</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Platí to o to viac v prípade, keď, ako uviedol generálny advokát v bode 58 svojich návrhov, hodnota predmetu podaných žalôb značne presahuje, ako to zrejme je v prejednávanej veci, celkovú hodnotu zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje, aby súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia, na ktorý bola podaná námietka proti exekúcii, posúdil <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> alebo na návrh spotrebiteľa nekalú povahu podmienok zmluvy uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá je exekučným titulom, pokiaľ súd rozhodujúci vo veci samej, na ktorý môže byť podaná samostatná žaloba podľa všeobecného práva na účely preskúmania potenciálne nekalej povahy podmienok takejto zmluvy, je oprávnený prerušiť exekučné konanie dovtedy, kým nerozhodne vo veci samej, len vtedy, ak je zložená zábezpeka, ktorej výška môže odradiť spotrebiteľa od toho, aby takúto žalobu podal a zotrval na nej.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:</INTRO><P><HT TYPE="BOLD">Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z <DATE ISO="19930405">5. apríla 1993</DATE> o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje, aby súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia, na ktorý bola podaná námietka proti exekúcii, posúdil <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT> alebo na návrh spotrebiteľa nekalú povahu podmienok zmluvy uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá je exekučným titulom, pokiaľ súd rozhodujúci vo veci samej, na ktorý môže byť podaná samostatná žaloba podľa všeobecného práva na účely preskúmania potenciálne nekalej povahy podmienok takejto zmluvy, je oprávnený prerušiť exekučné konanie dovtedy, kým nerozhodne vo veci samej, len vtedy, ak je zložená zábezpeka, ktorej výška môže odradiť spotrebiteľa od toho, aby takúto žalobu podal a zotrval na nej.</HT></P></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>