OBSAH

1. Úvod 3

2. Vývoj od 1. januára 2000 do 31. decembra 2010 4

2.1. Zmeny a doplnenia právnych predpisov 4

2.2. Uverejňovanie informácií v Úradnom vestníku 4

2.3. Zasadania výboru 5

2.4. Medzinárodný kontext 5

2.4.1. Ratifikácia dohovorov UNESCO a UNIDROIT 5

2.4.2. Vzor vývozného osvedčenia WCO/UNESCO 5

2.5. Európsky kontext 5

3. Vykonávanie nariadenia od 1. januára 2000 do 31. decembra 2010 6

3.1. Štatistické údaje o vykonávaní členskými štátmi 6

3.1.1. Používanie štandardnej vývoznej licencie, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 6

3.1.2. Používanie špecifickej otvorenej licencie, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 7

3.1.3. Používanie všeobecnej otvorenej licencie, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 7

3.1.4. Zamietnutie vydania štandardných licencií 7

3.1.5. Zásielky, o ktorých sa zistilo, že nie sú v súlade s pravidlami 7

3.2. Stratégia kontroly colných orgánov 8

3.3. Obmedzenia počtu príslušných colných úradov 8

3.4. Administratívna spolupráca 8

3.5. Používanie elektronických systémov 9

3.6. Návrhy členských štátov 9

3.6.1. Zmeny a doplnenia prahov pre určité kategórie tovarov kultúrneho charakteru 9

3.6.2. Nástroj na zabezpečenie rýchlej výmeny informácií 9

4. Závery 9

5. Prílohy 11

5.1. Príloha 1: Štandardná vývozná licencia 12

5.2. Príloha 2: Štandardné vývozné licencie 2003 – 2010 - vývoj 14

5.3. Príloha 3: Špecifické otvorené licencie 15

5.4. Príloha 4: Osoby/organizácie, ktoré majú v držbe špecifické otvorené licencie 17

5.5. Príloha 5: Všeobecné otvorené licencie 18

5.6. Príloha 6: Zamietnuté vývozné licencie 20

5.7. Príloha 7: Nevyhovujúce zásielky 22

ÚVOD

V nariadení Rady (ES) č. 116/2009[1] z 18 decembra 2008 (kodifikované znenie), ďalej len ako „základné nariadenie“, sa ustanovujú opatrenia na zabezpečenie toho, aby vývoz tovaru kultúrneho charakteru podliehal jednotným kontrolám na vonkajších hraniciach Únie. Kategórie predmetov kultúrneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, sú uvedené v prílohe I.

Vývoz tovaru kultúrneho charakteru mimo colného územia Únie podlieha predloženiu vývoznej licencie. Túto licenciu vydáva príslušný orgán členského štátu, na území ktorého sa predmet kultúrneho charakteru zákonne nachádza. Pri určitých kategóriách tovaru kultúrneho charakteru je vývozná licencia potrebná len vtedy, keď hodnota premetu dosahuje zodpovedajúci finančný prah stanovený v prílohe I k danému nariadeniu. Orgán, ktorý je oprávnený vydať vývoznú licenciu, v prípade potreby konzultuje s príslušným orgánom členského štátu pôvodu daného predmetu. Colné kontroly zabezpečujú, aby colné územie Únie opustil len ten tovar kultúrneho charakteru, ku ktorému je priložená platná vývozná licencia.

Ustanovenia potrebné na vykonávanie základného nariadenia sú ustanovené v nariadení Komisie (EHS) č. 752/93[2] z 30. marca 1993. Toto vykonávacie nariadenie predpokladá tri typy vývoznej licencie: štandardné povolenie, špecifické otvorené povolenie a všeobecné otvorené povolenie.

V článku 10 základného nariadenia sa vyžaduje, aby Komisia pravidelne predkladala Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o vykonávaní daného nariadenia. Prvá správa Komisie bola predložená v roku 2000[3]. Táto správa sa týka obdobia od 1. januára 2000 do 31. decembra 2010 a odzrkadľuje situáciu v Únii ako celku pred a po dvoch po sebe nasledujúcich rozšíreniach Únie 1. mája 2004 a 1. januára 2007.

Zistenia uvedené v tejto správe vychádzajú z informácií, ktoré poskytli správne orgány členských štátov v odpovediach v dotazníku, ktorý im Komisia poslala a ktorý zahŕňal zber údajov o používaní licencií v rokoch 2000 až 2010.

VÝVOJ OD 1. JANUÁRA 2000 DO 31. DECEMBRA 2010

Zmeny a doplnenia právnych predpisov

Pôvodné základné nariadenie (nariadenie Rady (EHS) č. 3911/92) bolo počas sledovaného obdobia zmenené a doplnené dvakrát, a to:

- nariadením Rady (ES) č. 974/2001[4], v ktorom sa ustanovili potrebné úpravy zohľadňujúce zavedenie eura 1. januára 2002 a objasnil sa význam predchádzajúceho uplatniteľného finančného prahu „nula“, ktorý sa nahradil výrazom „nezávisle od hodnoty“.

- nariadením Rady (ES) č. 806/2003[5], ktorým sa prispôsobilo aktuálne znenie článku 8 ustanoveniam rozhodnutia Rady 1999/468/ES[6] o „komitológii“.

Pôvodné základné nariadenie sa zrušilo a nahradilo nahradením Rady (ES) č. 116/2009 v dôsledku kodifikácie. Pri kodifikácii sa spájajú do jedného nového právneho aktu všetky ustanovenia základného aktu a jeho následných zmien a doplnení, rušia sa zastarané ustanovenia a zosúlaďuje sa použitá terminológia, čím sa právne predpisy stávajú prístupnejšie a prehľadnejšie.

Vykonávacie nariadenie (nariadenie Komisie (EHS) č. 752/93) bolo počas sledovaného obdobia zmenené a doplnené raz. V nariadení Komisie (ES) č. 656/2004[7] sa nahradil vzor tlačiva štandardnej vývoznej licencie v prílohe I tak, aby bol v súlade s Kľúčom úprav pre obchodné dokumenty Organizácie Spojených národov[8] doplnením vysvetliviek, ktoré umožňujú, aby bol vypracovaný jednotne a správne. Zaviedla sa tiež možnosť, aby členské štáty vypĺňali tlačivo elektronicky.

Vykonávacie nariadenie by malo taktiež podliehať kodifikácii. Príslušný postup práve prebieha.

Uverejňovanie informácií v Úradnom vestníku

Najaktuálnejší zoznam orgánov splnomocnených vydávať vývozné licencie pre tovar kultúrneho charakteru bol uverejnený v júli 2009[9] v súlade s článkom 3 ods. 2 základného nariadenia.

Najaktuálnejší zoznam colných orgánov splnomocnených spracovávať formality pre vývoz tovaru kultúrneho charakteru bol uverejnený v júni 2009[10] v súlade s článkom 5 ods. 2 základného nariadenia.

Zasadania výboru

Poradný Výbor pre vývoz a navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty sa počas sledovaného obdobia stretol osemkrát. Tento výbor skúma aj otázky vyplývajúce z uplatňovania smernice Rady 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu[11].

Medzinárodný kontext

Ratifikácia dohovorov UNESCO a UNIDROIT

Hoci sa počet ratifikácií v sledovanom období zvýšil, doteraz dohovor UNESCO[12] z roku 1970 ratifikovalo len 22 členských štátov a dohovor UNIDROIT[13] z roku 1995 12 členských štátov.

Vzor vývozného osvedčenia WCO/UNESCO

V roku 2005 organizácie WCO (World Customs Organization) a UNESCO spoločne vypracovali vzor vývozného osvedčenia WCO-UNESCO pre predmety kultúrnej hodnoty s cieľom harmonizovať rozmanitosť existujúcich vývozných osvedčení na svete, aby sa uľahčili colné kontroly a umožnilo sa odhaľovanie falošných dokladov. Navrhnuté osvedčenie vychádza zo vzoru tlačiva štandardnej vývoznej licencie Európskej únie.

Európsky kontext

Systém zavedený na úrovni EÚ pokiaľ ide o vývoz tovaru kultúrneho charakteru, ktorý je predmetom tejto správy, dopĺňa ďalšie nástroje a iniciatívy zamerané na ochranu kultúrneho majetku.

Komisia vydala tri správy o uplatňovaní smernice Rady 93/7/EHS[14], a to v rokoch 2000, 2005 a 2009[15]. V poslednej správe sa dospelo k záveru, že by sa mala zvážiť revízia smernice. Komisia preto zriadila v rámci Výboru pre vývoz a navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty ad hoc pracovnú skupinu, ktorej cieľom je identifikovať problémy pri uplatňovaní smernice a navrhovať riešenia. Pracovná skupina už splnila svoj mandát a v roku 2011 predloží výboru svoje závery. Keďže príloha k tejto smernici je totožná s prílohou I k základnému nariadeniu, rozhodnutie zmeniť a doplniť smernicu môže mať priamy vplyv na dané nariadenie.

Rada vo svojom pracovnom pláne pre kultúru (2008 – 2010) v rámci vykonávania európskeho programu pre kultúru[16] zriadila pracovnú skupinu pre mobilitu umeleckých zbierok. V júni 2010 skupina predložila svoju záverečnú správu[17]. V rámci pracovného plánu pre kultúru na roky 2011 – 2014[18] nová pracovná skupina, vychádzajúca z prác uvedenej skupiny, preskúma spôsoby a prostriedky na zjednodušenie procesu požičiavania a vypožičiavania so zameraním na systémy štátnych záruk.

V záveroch Rady z novembra 2008 sa zdôrazňuje potreba predchádzať a bojovať s nedovoleným obchodovaním s kultúrnymi predmetmi. V tejto súvislosti Komisia zadala zákazku na vypracovanie štúdie o predchádzaní nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi a boji proti nemu, ktorá by sa mala dokončiť do konca roka 2011.

VYKONÁVANIE NARIADENIA OD 1. JANUÁRA 2000 DO 31. DECEMBRA 2010

Štatistické údaje o vykonávaní členskými štátmi

Používanie štandardnej vývoznej licencie, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 1 vykonávacieho nariadenia

Štandardná vývozná licencia sa obvykle používa pre každý vývoz za podmienok základného nariadenia. Prehľad počtu štandardných vývozných licencií vydaných členskými štátmi je uvedený v prílohe 1 .

V prílohe 2 je znázornený vývoj situácie v sledovanom období pokiaľ ide o počet vydaných licencií od stavu pri EÚ 15 (2003) k stavu v EÚ 27 (2010). Takisto ukazuje, aký je podiel licencií vydaných jednotlivými členskými štátmi na celkovom počte vydaných licencií. Z údajov vyplýva, že vývoz tovaru kultúrneho charakteru z Európskej únie je sústredený v troch členských štátoch, predovšetkým v Spojenom kráľovstve s priemerom 45 % za obdobie 2000 – 2010, po ktorom nasleduje Taliansko (približne 26 %) a Francúzsko (približne 15 %).

Od rozšírenia 1. mája 2004 vydali nové členské štáty len 1 % z celkového počtu vývozných licencií. Na tomto 1 % sa 46 %-tami podieľala Česká republika, ako jediná krajina, ktorá vykázala významný počet vydaných licencií.

Celkový počet vydaných štandardných vývozných licencií sa zvýšil zo 16 117 v roku 2000 na maximálny počet 21 557 v roku 2007 (+ 34 %), potom v roku 2010 poklesol na 18 176. Keďže počet štandardných vývozných licencií vydaných v nových členských štátoch je veľmi nízky, zaznamenaný nárast nemožno pripísať rozšíreniu.

Používanie špecifickej otvorenej licencie, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 2 vykonávacieho nariadenia

Špecifická otvorená licencia sa vzťahuje na opakovaný dočasný vývoz špecifického tovaru kultúrneho charakteru konkrétnou osobou alebo organizáciou. Prehľad počtu špecifických otvorených licencií, ktoré boli v obehu v členských štátoch, je uvedený v prílohe 3 .

Z údajov vyplýva, že tento typ licencie využilo len sedem členských štátov (Grécko, Francúzsko, Cyprus, Holandsko, Poľsko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo), pričom najviac ho využívalo Poľsko.

V prílohe 4 je uvedený počet osôb alebo organizácií, ktoré boli držiteľmi špecifickej otvorenej licencie.

Používanie všeobecnej otvorenej licencie, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 3 vykonávacieho nariadenia

Všeobecná otvorená licencia sa vzťahuje na akýkoľvek dočasný vývoz ktoréhokoľvek z týchto tovarov kultúrneho charakteru, ktoré tvoria súčasť trvalej zbierky múzea alebo inej inštitúcie. Prehľad počtu všeobecných otvorených licencií, ktoré boli v obehu v členských štátoch, je uvedený v prílohe 5 .

Z údajov vyplýva, že tento typ licencie využilo len osem členských štátov (Bulharsko, Nemecko, Grécko, Francúzsko, Cyprus, Poľsko, Portugalsko a Slovinsko).

Hoci sa špecifické a všeobecné otvorené licencie používajú v obmedzenom počte členských štátov, tieto členské štáty uvádzajú, že sú dôležitým nástrojom riadenia a kontroly vývozu tovarov kultúrneho charakteru.

Zamietnutie vydania štandardných licencií

Prehľad počtu žiadostí o vydanie licencie, ktoré príslušné orgány členských štátov zamietli, je uvedený v prílohe 6 .

Hlavné dôvody uvádzané pri zamietnutí udelenia licencie boli: i) podanie neúplnej žiadosti; ii) zistenie, že predmet, ktorý mal byť vyvezený, je v príslušnom členskom štáte národným pokladom.

Percento zamietnutých licencií v celej Únii je veľmi nízke a predstavuje 0,3 % všetkých vydaných licencií.

Zásielky, o ktorých sa zistilo, že nie sú v súlade s pravidlami

V prílohe 7 sa uvádza počet zásielok, o ktorých sa zistilo, že nie sú v súlade s uplatniteľnými pravidlami. Členské štáty uvádzajú celkový počet 473 prípadov za desaťročné obdobie, čo je veľmi nízky počet v porovnaní s celkovým počtom vydaných licencií.

Niekoľko členských štátov uviedlo, že nevyhovujúce zásielky vo všeobecnosti odhalili ich colné orgány. O ďalšom postupe rozhodovali príslušné orgány alebo prokurátori v závislosti od prípadu a uplatniteľných vnútroštátnych predpisov. V niektorých prípadoch sa situácia dala vyriešiť vydaním vývoznej licencie so spätnou platnosťou.

Stratégia kontroly colných orgánov

Veľký počet členských štátov naznačuje, že ochrana tovaru kultúrneho charakteru je dôležitým aspektom ich politiky a z toho dôvodu sú colné orgány vyškolené tak, aby odhalili možný nedovolený vývoz tovaru kultúrneho charakteru.

Členské štáty uvádzajú, že ich colné úrady využívajú riadenie rizík pri výbere zásielok na účely kontrol vývozu. Udávajú, že vykonávajú väčší počet kontrol, ktoré sa týkajú „vysokorizikových“ zásielok.

Niektoré členské štáty uvádzajú, že sa zameriavajú najmä na cestujúcich.

Obmedzenia počtu príslušných colných úradov

V článku 5 ods. 1 základného nariadenia sa členským štátom umožňuje, aby obmedzili počet colných úradov splnomocnených vybavovať formality pre vývoz tovaru kultúrneho charakteru.

Túto možnosť využilo deväť členských štátov (Bulharsko, Grécko, Španielsko, Cyprus, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Portugalsko a Spojené kráľovstvo). Vo všeobecnosti sa táto možnosť považuje za možnosť, ktorá umožňuje účinnejšie kontroly, ako aj lepšiu spoluprácu poverených colných úradov s múzeami a ostatnými vedeckými inštitúciami.

Administratívna spolupráca

Väčšina členských štátov uvádza dobrú spoluprácu medzi jednotlivými zúčastnenými orgánmi (licenčnými orgánmi, colnými orgánmi, políciou) na vnútroštátnej úrovni. Táto spolupráca spočíva v pravidelných stretnutiach, ako aj spoločných vzdelávacích aktivitách. V niektorých členských štátoch je spolupráca organizovaná na základe memoranda o porozumení alebo podobných dohôd medzi príslušnými orgánmi.

Taliansko uviedlo, že licenčné orgány sú priamo spojené s Comando Carabinieri Tutela Patrimonio Culturale, špecializovanou policajnou jednotkou pre tovar kultúrneho charakteru.

Niektoré členské štáty uvádzajú nedostatočnú úroveň spolupráce na úrovni EÚ. Usmernenia pre administratívnu spoluprácu boli dohodnuté v roku 2003, ako výsledok práce, ktorú vykonal Výbor pre vývoz a navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty. Aktualizácia tohto pracovného nástroja sa však ukázala problematická.

Na medzinárodnej úrovni spolupráca zahŕňa subjekty ako je EUROPOL a INTERPOL.

Používanie elektronických systémov

Vo veľkej väčšine členských štátov ešte stále nie je možné podávať žiadosti o vývozné licencie prostredníctvom elektronických formulárov. Dokonca v prípadoch, keď sú elektronické formuláre dostupné, skutočná žiadosť sa musí podať v papierovej podobe.

Niektoré členské štáty uvádzajú, že vyvíjajú elektronické systémy, ktoré by umožnili tak podávanie žiadostí, ako aj vydávanie vývozných licencií pre tovar kultúrneho charakteru.

Návrhy členských štátov

Zmeny a doplnenia prahov pre určité kategórie tovarov kultúrneho charakteru

V článku 10 základného nariadenia sa ustanovuje možnosť aktualizovať finančné prahy uvedené v prílohe I na základe ekonomických a menových indikátorov.

Diskusie vo Výbore pre vývoz a navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty ukázali, že väčšina členských štátov nie je za zmeny existujúcich prahov a Komisia preto neplánuje predložiť návrh na ich aktualizáciu.

Nástroj na zabezpečenie rýchlej výmeny informácií

Niekoľko členských štátov vyjadrilo názor, že by sa mohla zlepšiť výmena informácií medzi členskými štátmi a Komisiou a že prostredníctvom internetového nástroja by mali byť dostupné aktuálne kontaktné údaje.

V reakcii na tieto návrhy sa Komisia rozhodla, že v rámci CIRCA vytvorí skupinu osobitného záujmu pre vývoz tovaru kultúrneho charakteru. Je to extranetový nástroj prispôsobený potrebám verejných správ poskytujúci súkromný priestor na internete na zdieľanie informácií a dokumentov, ako aj ďalšie funkcie.

V rámci tohto priestoru bola vytvorená časť obsahujúca kontaktné informácie o vnútroštátnych orgánoch. Aktualizácia týchto informácií sa však ukázala problematická.

ZÁVERY

Členské štáty neuvádzajú žiadne väčšie problémy pri každodennom uplatňovaní ustanovení základného nariadenia a jeho vykonávacieho nariadenia. Zdá sa, že systém zavedený v roku 1993 pre kontrolu vývozu tovaru kultúrneho charakteru na vonkajších hraniciach Únie skutočne využíva veľká väčšina členských štátov, i keď na veľmi rozdielnych úrovniach.

Fungovanie systému by sa mohlo zlepšiť vypracovaním mechanizmov pre užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi navzájom a Komisiou.

Komisia bude sledovať vývoj v rámci ostatných iniciatív na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, ktoré by mohli mať vplyv na predmet tejto správy. Osobitnú pozornosť bude venovať záverom štúdie o nedovolenom obchodovaní uvedenom v odseku 2.5. Keď sa na základe týchto iniciatív zistí potreba ďalších zlepšení systému, Komisia bude pripravená sa tým zaoberať.

* * *

Komisia vyzýva Európsky parlament, Radu a Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby vzali túto správu na vedomie.

PRÍLOHY

Príloha 1: Štandardné vývozné licencie[19]

Rok |

| 2000 |2001 |2002 |2003 |2004 |2005 |2006 |2007 |2008 |2009 |2010 | |BE | 0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |n/a |n/a | | BG | | | | | | | |21 |5 |0 |0 | | CZ | | | | |0 |0 |0 |0 |61 |2 |53 | | DK | 0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |1 |1 |n/a |n/a | | DE | 0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | | EE | | | | |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | | IE | 0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | | EL | 0 |0 |0 |1 |2 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | | ES | 0 |0 |0 |1 |1 |0 |0 |0 |0 |n/a |n/a | | FR | 17 |18 |17 |18 |6 |12 |12 |7 |22 |28 |18 | | IT | 0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | | CY | | | | |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | | LV | | | | |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | | LT | | | | |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | | LU | 0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |n/a |n/a | | HU | | | | |0 |0 |0 |0 |0 |n/a |n/a | | MT | | | | |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | | NL | 0 |0 |0 |0 |0 |1 |0 |0 |0 |0 |3 | | AT | 0 |0 |0 |0 |0 |1 |1 |0 |0 |1 |1 | | PL | | | | |79 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | | PT | 0 |1 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | | RO | | | | | | | |0 |0 |0 |0 | | SI | | | | |0 |0 |0 |0 |0 |n/a |n/a | | SK | | | | |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 | | FI | 0 |0 |0 |0 |7 |6 |2 |0 |1 |0 |1 | | SE | 0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |2 |1 |0 |3 | | UK | 9 |9 |3 |1 |2 |3 |0 |6 |0 |2 |3 | | | | | | | | | | | | | | | Spolu |26 |28 |20 |21 |97 |23 |15 |37 |91 |33 |82 | |

[pic]

[1] Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v EÚ L 39, 10.2.2009, s. 1). Týmto nariadením sa nahradilo nariadenie Rady (EHS) č. 3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Ú. v ES L 395, 31.12.1992, s. 1), ktoré sa uplatňovalo od 30. marca 1993.

[2] Nariadenie Komisie (EHS) č. 752/93 z 30. marca 1993 ustanovujúce vykonávacie predpisy k nariadeniu Rady (EHS) č. 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru (Ú. v. ES L 77, 31.3.1993, s. 24).

[3] Správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o vykonávaní nariadenia Rady (EHS) č. 3911/92 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru a smernice Rady 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (KOM(2000) 325 v konečnom znení z 25.5.2000).

[4] Nariadenie Rady (ES) č. 974/2001 zo 14. mája 2001, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 3911/92 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Ú. v. ES L 137, 19.5.2001, s. 10).

[5] Nariadenie Rady (ES) č. 806/2003 zo 14. apríla 2003, ktorým sa k rozhodnutiu 1999/468/ES prispôsobujú ustanovenia týkajúce sa výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri uplatňovaní jej vykonávacích právomocí stanovených v predpisoch Rady prijatých v súlade s konzultačným postupom (kvalifikovaná väčšina) (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 1).

[6] Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23).

[7] Nariadenie Komisie (ES) č. 656/2004 zo 7. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 752/93 ustanovujúce vykonávacie predpisy k nariadeniu Rady (EHS) č. 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru (Ú. v. EÚ L 104, 8.4.2004, s. 50).

[8] Kľúč úprav pre obchodné dokumenty Organizácie Spojených národov, New York a Ženeva, 2002 (ECE/TRADE/270).

[9] Ú. v. EÚ C 164, 16.7.2009, s. 6.

[10] Ú. v. EÚ C 134, 13. 6. 2009, s. 9.

[11] Smernica Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (Ú. v. ES L 74, 27.3.1993, s. 74).

[12] Dohovor UNESCO o opatreniach na zakázanie a zamedzenie nezákonného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov, Paríž, 14. novembra 1970; ratifikovaný týmito členskými štátmi: Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Litva, Maďarsko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo.

[13] Dohovor UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch, Rím, 24. júna 1995; ratifikovaný týmito členskými štátmi: Dánsko, Grécko, Španielsko, Taliansko, Cyprus, Litva, Maďarsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko.

[14] Pozri poznámku č. 11.

[15] KOM(2000)325 z 25.5.2000 (pozri poznámku pod čiarou 3) a KOM(2005)675 z 21.12.2005 a KOM(2009)408 z 30.7.2009.

[16] Uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru (Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1).

[17] Záverečná správa a odporúčania určené výboru pre kultúrne záležitosti týkajúce sa zlepšovania prostriedkov zvyšovania mobility umeleckých zbierok, Pracovná skupina expertov OMC pre mobilitu umeleckých zbierok, jún 2010.

[18] Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2011 – 2014 (Ú. v. EÚ C 325, 2.12.2010, s. 1).

[19] Menšie rozdiely v týchto údajoch môžu vzniknúť v prípade členských štátov, ktoré nahlásili svoje štatistiky podľa kategórii, keďže jedna licencia môže zahŕňať viac ako jednu kategóriu.