(1)

Referenčné hodnoty môžu byť uznané za kritické v súlade s článkom 20 ods. 1 písm. a), b) alebo c) nariadenia (EÚ) 2016/1011. V článku 20 ods. 1 písm. b) sa vyžaduje, aby referenčné hodnoty na to, aby sa uznali za kritické referenčné hodnoty, boli založené na predkladaní údajov prispievateľmi, ktorých väčšina má sídlo v jednom členskom štáte, a boli uznané za kritickú v uvedenom členskom štáte. Komisia 11. augusta 2016 prijala vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1368 (2), ktorým sa stanovil zoznam kritických referenčných hodnôt.

(2)

Nariadenie (EÚ) 2016/1011 je uplatniteľné v Európskom hospodárskom priestore (EHP) a 6. decembra 2019 bolo transponované do nórskych právnych predpisov.

(3)

Dňa 3. decembra 2020 príslušný nórsky orgán, Finanstilsynet, oznámil Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy („ESMA“) návrh uznať nórsku medzibankovú referenčnú sadzbu (Norwegian Interbank Offered Rate, „NIBOR“) za kritickú referenčnú hodnotu podľa článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/1011, pretože sadzba NIBOR je v Nórsku kritická a je založená na predkladaní údajov prispievateľmi, z ktorých všetci majú sídlo v Nórsku.

(4)

Sadzba NIBOR je referenčná sadzba založená na priemere úrokových sadzieb, za ktoré sú banky pôsobiace na nórskom peňažnom trhu ochotné požičiavať si navzájom nezabezpečené finančné prostriedky s rôznymi splatnosťami. Sadzba NIBOR sa určuje denne pre päť rôznych splatností: jeden týždeň, ako aj jeden, dva, tri a šesť mesiacov. K 3. decembru 2020 sa výbor NIBOR skladá zo šiestich bánk, z ktorých všetky sa nachádzajú v Nórsku.

(5)

Vo svojom posúdení predloženom orgánu ESMA dospel orgán Finanstilsynet k záveru, že ukončenie poskytovania sadzby NIBOR alebo jej poskytovanie na základe vstupných údajov alebo skupiny prispievateľov, ktoré už nie sú reprezentatívne pre základný trh alebo ekonomickú realitu, by mohli mať výrazný nepriaznivý vplyv na fungovanie finančných trhov v Nórsku.

(6)

Z posúdenia orgánu Finanstilsynet vyplýva, že sadzba NIBOR sa používa ako referenčná hodnota pri úveroch poskytovaných domácnostiam a nefinančným inštitúciám vo výške približne 418 miliárd EUR, čo zodpovedá 94 % celkových úverov poskytnutých v Nórsku domácnostiam a nefinančným inštitúciám a 136 % hrubého domáceho produktu (HDP) Nórska. Sadzba NIBOR slúži navyše ako referenčná hodnota pre výplatu kupónových výnosov pri takmer 60 % celkovej nominálnej hodnoty dlhopisov s pohyblivou úrokovou sadzbou v Nórsku s celkovou výškou približne 130 miliárd EUR. Orgán Finanstilsynet na základe údajov jednej centrálnej protistrany takisto preukázal, že sadzba NIBOR sa používa ako referenčná hodnota v mimoburzových (OTC) úrokových derivátoch s nesplatenou pomyselnou hodnotou najmenej 1 988 miliárd EUR k októbru 2020. Orgán Finanstilsynet napokon uviedol, že sadzba NIBOR slúži v súčasnosti ako referenčná hodnota v investičných fondoch s celkovou čistou hodnotou aktív 0,3 miliardy EUR. To znamená, že celková hodnota finančných nástrojov a finančných zmlúv odkazujúcich na referenčnú sadzbu NIBOR je prinajmenej osemkrát vyššia než hrubý národný produkt Nórska.

(7)

V posúdení orgánu Finanstilsynet sa dospelo k záveru, že sadzba NIBOR je pre finančnú stabilitu a integritu trhov v Nórsku životne dôležitá a že jej diskontinuita alebo nespoľahlivosť by mohli mať výrazný nepriaznivý vplyv na fungovanie finančných trhov v Nórsku, ako aj na spoločnosti a spotrebiteľov, keďže sa používa pri úveroch, spotrebiteľských úverových produktoch, OTC úrokových derivátoch a investičných fondoch.

(8)

Dňa 28. januára 2021 zaslal orgán ESMA Komisii stanovisko, v ktorom vyjadril názor, že posúdenie orgánu Finanstilsynet spĺňa požiadavky uvedené v článku 20 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/1011 a že orgán Finanstilsynet poskytol kvantitatívne údaje na podporu uznania sadzby NIBOR za kritickú referenčnú hodnotu, ako aj analytické odôvodnenie, v ktorom sa zdôrazňuje kľúčová úloha sadzby NIBOR v nórskom hospodárstve.

(9)

Podľa článku 20 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1011 je Komisia povinná preskúmať zoznam kritických referenčných hodnôt aspoň každé dva roky, pričom uvedené referenčné hodnoty majú poskytovať správcovia so sídlom v Únii. Dňa 31. januára 2020 Spojené kráľovstvo vystúpilo z Únie. Referenčné hodnoty poskytované správcom so sídlom v Spojenom kráľovstve sa preto už nemôžu uznávať za kritické referenčné hodnoty a mali by sa vypustiť zo zoznamu kritických referenčných hodnôt uvedeného v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2016/1368. London Interbank Offered Rate (LIBOR) bola 19. decembra 2017 uznaná za kritickú referenčnú hodnotu, sadzba LIBOR by sa preto mala vypustiť zo zoznamu kritických referenčných hodnôt uvedeného v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2016/1368.

(10)

Nariadenie (EÚ) 2016/1011 bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2175 (3), okrem iného s cieľom ustanoviť od 1. januára 2022 orgán ESMA ako príslušný orgán pre správcov kritických referenčných hodnôt, ako sa uvádza v článku 20 ods. 1 písm. a) a c) nariadenia (EÚ) 2016/1011. Príslušný vnútroštátny orgán však bude naďalej disponovať právomocou nad správcami kritických referenčných hodnôt, ako sa uvádza v článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/1011. Je preto vhodné, aby sa v zozname kritických referenčných hodnôt, ktorý vypracovala Komisia, rozlišovalo medzi kritickými referenčnými hodnotami uvedenými v článku 20 ods. 1 písm. a) a c) nariadenia (EÚ) 2016/1011 a referenčnými hodnotami uvedenými v článku 20 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.

(11)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1368 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

Vzhľadom na zásadný význam sadzby NIBOR, jej rozsiahle využívanie a jej úlohu pri alokácii kapitálu v Nórsku by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,