Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ANDREA BIONDI
prednesené 8. októbra 2026(1)
Vec C‑390/25
HUS‑yhtymä,
za účasti:
Cloudia OY,
SC Software OY
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné zákazky – Smernica 2014/24/EÚ – Článok 30 – Súťažný dialóg – Článok 67 ods. 5 – Relatívna váha kritérií na vyhodnotenie ponúk – Vyjadrenie váhy prostredníctvom rozmedzí – Spresnenie relatívnej váhy vo výzve na predloženie konečnej ponuky – Použitie rozmedzí v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, z ktorých nevyplýva konečné poradie kritérií na vyhodnotenie ponúk “
I. Úvod
1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko), predkladajúci vnútroštátny súd, sa týka dvoch dôležitých aspektov verejného obstarávania.
2. Na jednej strane ponúka Súdnemu dvoru príležitosť po prvýkrát vyložiť ustanovenia smernice 2014/24/EÚ(2) upravujúce súťažný dialóg, keďže osobitný postup verejného obstarávania sa rozvíja vo viacerých etapách, pričom sa zvyčajne používa pri zákazkách vyznačujúcich sa technickou, právnou alebo finančnou zložitosťou. Na druhej strane tiež umožňuje Súdnemu dvoru poskytnúť vysvetlenia týkajúce sa povinnosti uloženej článkom 67 ods. 5 tejto smernice verejným obstarávateľom uviesť relatívnu váhu, ktorú priraďujú každému z kritérií zvolených na vyhodnotenie ponúk, najmä v prípade, ak sa táto informácia uvádza prostredníctvom rozmedzí. Vzájomný vzťah medzi týmito dvoma aspektmi režimu verejného obstarávania stanoveného smernicou 2014/24 je jadrom prejednávanej veci.
3. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu, ktorého predmetom je verejné obstarávanie organizované vo forme súťažného dialógu zo strany združenia Consorzio dei comuni dei distretti sanitari di Helsinki e Uusimaa (Združenie obcí pre zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v okresoch Helsinki a Uusimaa) (teraz HUS‑yhtymä) ako verejného obstarávateľa. Predmetom predmetnej zákazky bolo obstaranie komplexného systému riadenia verejných zákaziek a súvisiacich odborných služieb.
4. Z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vyplývalo, že verejný obstarávateľ zadá zákazku na základe kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. V opise postupu priloženom k oznámeniu o vyhlásení verejného obstarávania bolo tiež spresnené, že porovnanie ponúk sa uskutoční podľa podmienok opísaných vo výzve na predloženie konečnej ponuky. V tom istom dokumente sa tiež uvádzalo, že orientačné kritériá na vyhodnotenie ponúk a príslušné rozmedzia váh boli tieto:
– cena: 30 – 70 %,
– funkčné vlastnosti: 15 – 35 %,
– odbornosť skupiny expertov: 15 – 35 %.
5. Po skončení dialógu vedeného so štyrmi uchádzačmi vybranými spomedzi uchádzačov, ktorí predložili žiadosti o účasť, HUS‑yhtymä zaslalo týmto uchádzačom výzvu na predloženie ich konečnej ponuky. Z tejto výzvy vyplynulo, že konečná váha pomeru kvalita/cena a kritérií na vyhodnotenie ponúk bola takáto:
„– cena 30 %,
– kvalita 70 %,
– – doplnkové funkcie (35 bodov),
– – pohovor (35 bodov).“
6. Rozhodnutím o zadaní zákazky a následne opravným rozhodnutím HUS‑yhtymä uzavrelo zmluvu so spoločnosťou SC Software Oy a ako náhradného dodávateľa určilo Cloudia Oy.
7. Cloudia Oy podala žalobu proti rozhodnutiu o zadaní zákazky na prvostupňový súd, pričom tvrdila, že rozmedzie od 30 % do 70 % pre váhy kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré verejný obstarávateľ stanovil v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, bolo z dôvodu jeho rozsahu neprimerané. Prvostupňový súd žalobe vyhovel a rozhodnutie o zadávaní zákazky zrušil. Hus‑yhtymä preto podalo proti tomuto rozsudku odvolanie na predkladajúci vnútroštátny súd.
8. Predkladajúci vnútroštátny súd má vo veci, ktorú prejednáva, dve pochybnosti o výklade. V dôsledku toho rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Je verejný obstarávateľ v rámci súťažného dialógu v zmysle článku 30 smernice 2014/24 povinný vyhodnocovať predložené ponuky na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente a na základe relatívnej váhy, alebo je oprávnený vo výzve na predloženie konečnej ponuky, ktorá sa zašle uchádzačom po skončení rokovaní, spresniť relatívnu váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente, najmä ak bola táto váha uvedená v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente s použitím rozmedzia v zmysle článku 67 ods. 5 druhého pododseku tejto smernice?
2. Ak je verejný obstarávateľ v rámci súťažného dialógu pri vypracovaní výzvy na predloženie konečnej ponuky oprávnený spresniť relatívnu váhu uvedenú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente s použitím rozmedzia v zmysle článku 67 ods. 5 druhého pododseku smernice 2014/24: môže sa relatívne rozmedzie váhy, ktoré verejný obstarávateľ použil v prejednávanej veci vo fáze oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, považovať za zlučiteľné s článkom 67 ods. 5 druhým pododsekom smernice 2014/24, jednak vzhľadom na to, že z tohto rozmedzia nevyplýva konečné poradie kritérií na vyhodnotenie ponúk týkajúcich sa ceny a kvality, a jednak vzhľadom na to, že kritériá na vyhodnotenie ponúk a ich relatívna váha sú uvedené vo výzve na predloženie konečnej ponuky v rámci rozmedzia oznámeného vo fáze oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania?“
II. Analýza
9. Obe prejudiciálne otázky položené predkladajúcim vnútroštátnym súdom sa týkajú uplatnenia článku 67 ods. 5 smernice 2014/24 v osobitnom rámci súťažného dialógu stanoveného v článku 30 tejto smernice.
10. Na úvod treba pripomenúť, že článok 67 smernice 2014/24 stanovuje všeobecné pravidlá týkajúce sa kritérií na vyhodnotenie ponúk. Jeho odsek 5 sa týka povinnosti verejných obstarávateľov uviesť relatívnu váhu týchto kritérií. Tento odsek 5 sa delí na tri pododseky.
11. Prvý pododsek stanovuje, že „verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch presne určí relatívnu váhu, ktorú priraďuje každému z kritérií zvolených na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, okrem prípadu, keď je určená len na základe ceny“.
12. Druhý pododsek stanovuje, že „táto váha sa môže vyjadriť stanovením intervalu [rozmedzia – neoficiálny preklad] s príslušným [s primeraným – neoficiálny preklad] maximálnym rozpätím“.
13. Tretí pododsek stanovuje, že „ak nie je stanovenie váhy možné z objektívnych dôvodov, verejný obstarávateľ uvedie kritériá v zostupnom poradí [podľa] dôležitosti“.
14. Obe prejudiciálne otázky sa týkajú článku 67 ods. 5 druhého pododseku smernice 2014/24, pokiaľ ide o rozmedzia, ktoré HUS‑yhtymä použilo na vyjadrenie relatívnej váhy medzi kritériami na vyhodnotenie ponúk, ktoré zamýšľalo použiť. Prvá otázka sa v podstate týka okamihu, kedy môže verejný obstarávateľ v rámci súťažného dialógu s konečnou platnosťou určiť relatívnu váhu vyjadrenú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania prostredníctvom rozmedzí, druhá otázka sa naopak týka „primeranej“ povahy rozpätia stanoveného v rozmedziach, ktoré HUS‑yhtymä používa na relevantnom špecifickom trhu.
15. Na účely odpovede na tieto dve prejudiciálne otázky sa zdá vhodné na úvod stručne opísať základné charakteristiky súťažného dialógu, ako sú upravené v smernici 2014/24.
A. Základné informácie o súťažnom dialógu
16. Súťažný dialóg je flexibilný postup navrhnutý na účely zadávania obzvlášť zložitých verejných zákaziek. Ukázal sa byť užitočným v prípadoch, keď verejní obstarávatelia nie sú schopní vymedziť prostriedky na uspokojenie svojich potrieb alebo posúdiť to, čo môže trh ponúknuť, pokiaľ ide o technické, finančné alebo právne riešenia.(3) Môže to tak byť napríklad v prípade inovatívnych projektov alebo služieb či dodávok, ktoré si vyžadujú prispôsobenie alebo projektovanie, ako napríklad v prípade zložitých zákaziek týkajúcich sa nákupov, ako sú sofistikované produkty, služby duševného charakteru, ako napríklad určité konzultačné služby.(4) Základným cieľom súťažného dialógu je umožniť verejnému obstarávateľovi prostredníctvom dialógu s vybranými uchádzačmi identifikovať a vymedziť najvhodnejšie prostriedky na uspokojenie svojich potrieb ešte pred vyžiadaním si konečných ponúk.
17. Súťažný dialóg bol prvýkrát zavedený do práva Únie smernicou 2004/18(5) práve preto, aby stanovil pružný postup, ktorý verejným obstarávateľom poskytuje legálny a transparentný spôsob dialógu s trhom, ak je to potrebné, najmä z dôvodu zložitosti zákazky. Smernica 2014/24 zachovala pôvodnú logiku tohto postupu, ale začlenila ho do aktualizovaného regulačného rámca.
18. Súťažný dialóg nie je pre verejných obstarávateľov voľne dostupný, ale podlieha splneniu určitých podmienok využívania stanovených v článku 26 ods. 4 smernice 2014/24. Verejný obstarávateľ teda môže využiť súťažný dialóg len vtedy, ak nastane jedna alebo viacero z týchto situácií: jeho potreby nemožno uspokojiť bez prispôsobenia riešení, ktoré sú ihneď dostupné; práce, tovar alebo služby, ktoré sú predmetom zákazky, zahŕňajú projektové alebo inovačné riešenia; zákazku nemožno zadať bez predchádzajúceho rokovania v dôsledku osobitných okolností súvisiacich s povahou, zložitosťou alebo právnou a finančnou štruktúrou predmetu zákazky; alebo nie je možné dostatočne presne stanoviť technické špecifikácie.
19. Súťažný dialóg je upravený v článku 30 smernice 2014/24 a v podstate sa delí na štyri fázy.
20. Prvá fáza spočíva v začatí postupu prostredníctvom uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania zo strany verejného obstarávateľa. V tomto oznámení alebo v informatívnom dokumente sa uvedú a vymedzia potreby verejného obstarávateľa, požiadavky a kritériá na vyhodnotenie ponúk.(6) Každý zainteresovaný hospodársky subjekt, ktorý spĺňa výberové kritériá, môže požiadať o účasť na súťažnom dialógu.(7)
21. Druhá fáza je fáza samotného dialógu, ktorá je jadrom postupu. V prvom rade verejný obstarávateľ zároveň písomne zašle vybraným subjektom výzvy na účasť na dialógu,(8) ktorej obsah je spresnený v prílohe IX k smernici 2014/24.
22. Verejný obstarávateľ následne otvorí dialóg s vybranými uchádzačmi s cieľom identifikovať a vymedziť najvhodnejšie prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Tento dialóg sa môže týkať všetkých aspektov obstarávania. Dialóg sa môže uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich fázach s cieľom znížiť počet riešení prostredníctvom postupného vyraďovania, pričom sa však v každom prípade uplatňujú kritériá na vyhodnotenie ponúk uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente.(9)
23. Počas dialógu verejní obstarávatelia zabezpečia rovnaké zaobchádzanie so všetkými účastníkmi, a to najmä tým, že nebudú poskytovať informácie diskriminačným spôsobom, ktorý by mohol niektorých účastníkov zvýhodniť pred inými.(10) Počas dialógu platí tiež zásada dôvernosti: verejní obstarávatelia nesmú navrhnuté riešenia ani iné dôverné informácie, ktoré získajú od záujemcu, bez jeho súhlasu sprístupniť ostatným účastníkom.(11) V dialógu sa pokračuje dovtedy, kým verejný obstarávateľ nenájde riešenie alebo riešenia, ktoré dokážu uspokojiť jeho potreby.(12)
24. V tretej fáze po skončení fázy dialógu verejný obstarávateľ zašle zostávajúcim uchádzačom výzvu, aby predložili svoje konečné ponuky na základe riešení definovaných vo fáze dialógu.(13)
25. Napokon štvrtá fáza spočíva v posúdení prijatých ponúk na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk stanovených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente(14) a v neskoršom konečnom zadaní zákazky.
B. O prvej prejudiciálnej otázke
26. Prvou prejudiciálnou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či sa článok 30 a článok 67 ods. 5 druhý pododsek smernice 2014/24 majú vykladať v tom zmysle, že v rámci súťažného dialógu verejný obstarávateľ, ktorý v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente vyjadril relatívnu váhu kritérií hodnotenia ponúk prostredníctvom rozmedzí, má možnosť s konečnou platnosťou spresniť túto relatívnu váhu vo výzve na predloženie konečných ponúk, ktorá sa má zaslať účastníkom v nadväznosti na dialóg, ktorý s nimi viedol.
27. Ako už bolo uvedené, článok 67 ods. 5 prvý a druhý pododsek smernice 2014/24 umožňuje uviesť v súťažných podkladoch relatívnu váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, pričom sa použijú rozmedzia s primeraným maximálnym rozpätím.
28. Samotná povaha súťažného dialógu robí použitie rozmedzí pri tomto postupe obzvlášť vhodným. Ako už totiž bolo uvedené, súťažný dialóg vo svojej podstate predpokladá priznanie verejným obstarávateľom značného stupňa flexibility vzhľadom na skutočnosť, že k tomuto typu postupu pristupujú vtedy, keď ešte nie sú schopní presne vymedziť prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
29. V tejto súvislosti možnosť použiť rozmedzia hodnôt s primeraným maximálnym rozpätím, a teda bez presného stanovenia relatívnych váh, priznáva verejným obstarávateľom značnú mieru voľnej úvahy a flexibility, pokiaľ ide o spôsob uplatňovania kritérií na vyhodnotenie ponúk. Rozmedzia, ak sú primerané, zároveň poskytujú účastníkom dostatočne presný rámec na to, aby porozumeli základným prvkom hodnotenia, ktoré povedie k zadaniu zákazky.
30. Pokiaľ ide o časový harmonogram na uvedenie relatívnej váhy v rozmedziach, z prílohy IX k smernici 2014/24 a najmä z jej bodu 1 písm. e) v spojení s článkom 30 ods. 2 poslednou vetou a článkom 54 tejto smernice výslovne vyplýva, že relatívna váha kritérií na vyhodnotenie ponúk musí byť uvedená v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo alternatívne vo výzve na potvrdenie záujmu, v technických špecifikáciách alebo informatívnom dokumente.
31. To je navyše v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej povinnosť verejných obstarávateľov uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch „relatívnu váhu“ každého z kritérií na vyhodnotenie ponúk znamená, že pravidlá určenia váhy musia byť jasne definované od začiatku verejného obstarávania, takže verejný obstarávateľ v zásade nemôže uplatniť pravidlá váženia, ak ich predtým nedal k dispozícii uchádzačom.(15)
32. Je teda jasné, že určenie relatívnej váhy v rozmedziach sa musí v súlade so zásadami transparentnosti a rovnosti zaobchádzania uskutočniť na začiatku súťažného dialógu.
33. Ak sa však verejný obstarávateľ rozhodne použiť rozmedzia, smernica 2014/24 nespresňuje, v ktorom štádiu postupu verejného obstarávania, a najmä v ktorom štádiu zložitého postupu súťažného dialógu sa má táto relatívna váha určiť s konečnou platnosťou.
34. Vo veci prejednávanej pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom bolo toto konečné určenie vykonané na konci dialógu s vybranými účastníkmi, a to vo výzve na predloženie konečnej ponuky.
35. V tejto súvislosti je cieľom fázy dialógu určiť a vymedziť spôsoby, ako čo najlepšie uspokojiť potreby verejného obstarávateľa. V tejto súvislosti verejní obstarávatelia vedú štruktúrované diskusie s vybranými účastníkmi, ktoré sa môžu týkať všetkých aspektov zákazky a ktorých cieľom je v priebehu tohto dialógu spresňovať informácie týkajúce sa tejto zákazky. Až keď sa tento dialóg ukončí, pretože verejný obstarávateľ identifikoval riešenie alebo riešenia, ktoré môžu uspokojiť jeho potreby, účastníci predložia svoje konečné ponuky.
36. Z toho vyplýva, že kým sa súťažný dialóg neukončí, pretože ešte neboli nájdené uspokojivé riešenia, verejný obstarávateľ musí mať možnosť zachovať si flexibilitu, ktorú mu ponúka súťažný dialóg pri definovaní týchto riešení. V tomto štádiu teda nie je nevyhnutne potrebné, aby sa relatívna váha kritérií na vyhodnotenie ponúk vyjadrená v rozmedziach stanovila s konečnou platnosťou. Okrem toho, ak by sa verejnému obstarávateľovi uložila povinnosť s konečnou platnosťou určiť túto váhu pred skončením fázy dialógu, hrozilo by, že flexibilita, ktorú tento postup osobitne ponúka, by bola obmedzená, ba dokonca by stratila svoj zmysel.
37. Po ukončení súťažného dialógu, a teda po konečnom objasnení možného riešenia alebo riešení, však verejný obstarávateľ môže určiť konečné relatívne váhy kritérií na vyhodnotenie ponúk v rámci vopred stanovených rozmedzí, aby ich zostávajúci účastníci dialógu mohli zohľadniť pri vypracúvaní svojich konečných ponúk.
38. Výklad relevantných ustanovení v tomto zmysle navyše zaručuje dodržiavanie tak zásady rovnosti zaobchádzania,(16) ako aj povinnosti transparentnosti, ktorá z nej vyplýva.(17)
39. Z vyššie uvedeného vyplýva, že podľa môjho názoru treba na prvú prejudiciálnu otázku odpovedať takto: článok 30 a článok 67 ods. 5 druhý pododsek smernice 2014/24 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby v rámci súťažného dialógu verejný obstarávateľ, ktorý v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente vyjadril relatívnu váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk, mal možnosť s konečnou platnosťou spresniť túto relatívnu váhu vo výzve na predloženie konečných ponúk, ktorá sa má zaslať účastníkom v nadväznosti na dialóg, ktorý s nimi viedol.
C. O druhej prejudiciálnej otázke
40. Druhou prejudiciálnou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 67 ods. 5 druhý pododsek smernice 2014/24 v spojení s článkom 30 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že v rámci súťažného dialógu môže verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania použiť rozmedzia pre relatívnu váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk, z ktorých nevyplýva konečné poradie týchto kritérií, pričom sa zohľadní skutočnosť, že kritériá na vyhodnotenie ponúk a ich relatívna váha uvedené vo výzve na predloženie konečných ponúk patria do rozmedzia uvedeného v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.
41. Predkladajúci vnútroštátny súd kladie túto prejudiciálnu otázku v kontexte, v ktorom, ako vyplýva z bodu 4 vyššie, v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, o ktoré ide v prejednávanej veci, rozmedzia uplatnené verejným obstarávateľom na označenie relatívnej váhy kritérií na vyhodnotenie ponúk stanovovali: v prípade ceny rozmedzie od 30 do 70 %, a v prípade kvality dve rozmedzia, a to od 15 do 35 %, pokiaľ ide o funkčné vlastnosti, a od 15 do 35 %, pokiaľ ide o odbornosť skupiny expertov.
42. Použitie týchto rozmedzí teda v čase uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania neumožňovalo určiť poradie dôležitosti medzi kritériami na vyhodnotenie ponúk a konkrétne to, či pri konečnom pridelení zákazky bude hrať rozhodujúcu úlohu cena alebo jedno z dvoch kritérií týkajúcich sa kvality. Použitím týchto rozmedzí totiž bolo možné získať nespočetné množstvo možností v rámci dvoch krajných situácií: v jednej situácii by po určení konečných relatívnych váh cena predstavovala 70 % a kvalita 30 %; alebo naopak – k čomu nakoniec došlo – v druhej situácii by kvalita predstavovala 70 % a cena len 30 %.
43. V tejto súvislosti s cieľom overiť, či, ako sa požaduje v druhej prejudiciálnej otázke, je v rámci súťažného dialógu použitie takýchto rozmedzí zlučiteľné s článkom 67 ods. 5 druhým pododsekom smernice 2014/24, považujem za potrebné najprv podať výklad tohto ustanovenia s cieľom určiť, či toto ustanovenie vo všeobecnosti umožňuje použiť rozmedzia pre relatívnu váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk, z ktorých nevyplýva konečné poradie kritérií na vyhodnotenie ponúk. Ďalej bude potrebné overiť, či v osobitnom rámci verejného obstarávania, ktorým je súťažný dialóg, je vzhľadom na osobitné charakteristiky tohto postupu opodstatnený špecifický prístup.
1. O výklade článku 67 ods. 5 druhého pododseku
44. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri výklade ustanovenia práva Únie treba zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou(18), a najmä vývoj tejto právnej úpravy(19).
45. Z textuálneho hľadiska článok 67 ods. 5 druhý pododsek smernice 2014/24 stanovuje, že relatívnu váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk možno vyjadriť stanovením rozmedzia s primeraným maximálnym rozpätím.(20)
46. Gramatické posúdenie tohto ustanovenia neumožňuje s konečnou platnosťou určiť, či uvedenie relatívnej váhy kritérií na vyhodnotenie ponúk prostredníctvom rozmedzí musí alebo nemusí uvádzať konečné poradie týchto kritérií.
47. Na jednej strane totiž pojem „relatívna váha“ ako taký nevyhnutne nepredpokladá určenie konečného poradia spomedzi zohľadňovaných faktorov.
48. Z terminologického hľadiska predstavuje váha v štatistike operáciu (nazývanú aj váženie), pri ktorej sa pri výpočte priemeru každému členu priradí koeficient (nazývaný váha), ktorý vyjadruje relatívnu dôležitosť daného člena vo vzťahu k ostatným. Keďže je váha „relatívna“, je jasné, že musí umožňovať identifikovať vzťah dôležitosti medzi všetkými posudzovanými prvkami. V prípade, že je váha vyjadrená použitím rozmedzí, hoci to vo všeobecnosti znamená aspoň stanovenie čiastočného poradia dôležitosti medzi prvkami, nemusí to vždy nevyhnutne znamenať úplné a jednoznačné poradie. Závisí to od toho, ako sú vymedzené rozmedzia.
49. Ak sa teda rozmedzia neprekrývajú (napríklad: A = 40 – 50 %, B = 25 – 35 %, C = 15 – 20 %), konečné poradie dôležitosti medzi jednotlivými faktormi bude obsiahnuté v týchto rozmedziach. Ak sa však, ako v prípade rozmedzí použitých v dotknutom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, rozmedzia naopak prekrývajú (napríklad: A = 30 – 50 %, B = 25 – 45 %, C = 10 – 30 %), nebude možné s istotou určiť konečné poradie faktorov, kým nebudú definitívne stanovené konečné hodnoty vyjadrené v rámci týchto rozmedzí.
50. Na druhej strane článok 67 ods. 5 druhý pododsek smernice 2014/24 stanovuje, že rozdiel medzi minimálnou a maximálnou hodnotou uvedenou v rozmedzí musí byť „primeraný“. Smernica 2014/24 však – podľa môjho názoru zámerne – nespresňuje, čo treba rozumieť pod „primeraným“ rozpätím, a teda ponecháva tomu, kto ustanovenie vykladá, a v konečnom dôsledku Súdnemu dvoru, úlohu určiť v jednotlivých prípadoch rozsah tohto pojmu.
51. V tomto kontexte je preto potrebné vykonať systematickú a teleologickú analýzu článku 67 ods. 5 druhého pododseku smernice 2014/24 s cieľom určiť, či toto ustanovenie umožňuje uviesť relatívnu váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk prostredníctvom rozmedzí, ktoré vopred nedefinujú konečné poradie týchto kritérií v rámci tohto ustanovenia.
52. V tejto súvislosti zo systematického hľadiska predmetné ustanovenie patrí do rámca článku 67 ods. 5, ktorý, ako bolo pripomenuté v bodoch 10 až 13 vyššie, pozostáva z troch pododsekov. Prvý pododsek v prvom rade stanovuje zásadnú povinnosť verejných obstarávateľov spresniť relatívnu váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk.
53. Z odôvodnenia 90, ako aj z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že táto povinnosť zodpovedá požiadavke zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti transparentnosti, ktorá z nej vyplýva. Jej cieľom je totiž umožniť každému subjektu zúčastňujúcemu sa na postupe verejného obstarávania, aby bol primerane informovaný o kritériách a podmienkach, ktoré sa budú uplatňovať na zistenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Táto povinnosť vyjadruje povinnosť verejných obstarávateľov stanovenú v článku 18 ods. 1 smernice 2014/24 zaobchádzať s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konať transparentne.(21)
54. Druhý pododsek uvedeného odseku 5, t. j. ustanovenie, ktoré sa má vykladať, dáva verejným obstarávateľom možnosť uviesť relatívnu váhu použitím rozmedzí, čím sa im zabezpečí miera flexibility. Táto možnosť nepodlieha žiadnej podmienke vhodnosti ich použitia. Verejný obstarávateľ môže používať rozmedzia podľa vlastného uváženia, pričom musí dodržať jedinú podmienku, a to „primeran[é] maximáln[e] rozpät[ie]“. Hoci, ako už bolo uvedené, smernica 2014/24 nespresňuje význam pojmu „primerané rozpätie“, je jasné, že musí odkazovať na cieľ povinnosti určiť relatívnu váhu, ktorá, ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode, sa týka potreby zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti transparentnosti, ktorá z nej vyplýva.
55. Tretí pododsek v spojení s odôvodnením 90 stanovuje, že jediným prípadom, keď sa verejní obstarávatelia môžu odchýliť od povinnosti stanoviť relatívnu váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk, je, ak túto váhu nemožno stanoviť vopred, najmä z dôvodu zložitosti zákazky. Táto výnimka z požiadavky predchádzajúceho uvedenia váhy však musí byť náležite odôvodnená. V takom prípade je okrem toho potrebné, aby títo verejní obstarávatelia v každom prípade uviedli kritériá na vyhodnotenie ponúk v zostupnom poradí podľa dôležitosti.
56. Uvedenie zostupného poradia podľa dôležitosti kritérií na vyhodnotenie ponúk sa teda v štruktúre článku 67 ods. 5 smernice 2014/24 javí ako neprekročiteľná hranica potrebná na zabezpečenie minimálnej hranice dodržiavania zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti pre záujemcov, pokiaľ ide o potrebu vopred poznať dôležitosť kritérií na vyhodnotenie ponúk. Ak z objektívnych a opodstatnených dôvodov nie je možné uviesť relatívnu váhu týchto kritérií, smernica 2014/24 stanovuje, že takéto kritériá sa musia uviesť aspoň v zostupnom poradí podľa dôležitosti.
57. Hoci uvedenie kritérií na vyhodnotenie ponúk v zostupnom poradí podľa dôležitosti predstavuje nevyhnutné obmedzenie miery voľnej úvahy ponechanej verejným obstarávateľom pri plnení ich povinnosti vopred oznámiť záujemcom osobitnú dôležitosť kritérií na vyhodnotenie ponúk, nevyhnutne sa zdá, že táto hranica musí byť dodržaná aj pri uvedení relatívnej váhy týchto kritérií prostredníctvom rozmedzí. V tomto kontexte by bolo podľa môjho názoru navyše nelogické, aby možnosť výnimky stanovená výnimočne a reziduálne v treťom pododseku, pre ktorú je výslovne stanovená povinnosť odôvodnenia, predstavovala reštriktívnejšiu a obmedzujúcejšiu úpravu miery voľnej úvahy verejných obstarávateľov v porovnaní s pravidlom všeobecnejšej povahy, ako je pravidlo stanovené v druhom pododseku. Okrem toho povinnosť stanoviť rozmedzia s „primeraným“ rozpätím má práve zabrániť verejným obstarávateľom v tom, aby určili váhy, ktoré sú natoľko nejasné, že neumožňujú uchádzačom vopred pochopiť relatívnu dôležitosť každého kritéria na vyhodnotenie ponúk.
58. Takýto výklad predmetného ustanovenia sa navyše zdá byť potvrdený genézou tohto ustanovenia. V tejto súvislosti bolo ustanovenie, ktoré je v súčasnosti zakotvené v článku 67 ods. 5 smernice 2014/24, zavedené do práva Únie v oblasti verejného obstarávania článkom 53 ods. 2 smernice 2004/18. Z prípravných prác k tejto smernici(22) vyplýva, že povinnosť uviesť relatívnu váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk bola zavedená práve s cieľom obmedziť mieru voľnej úvahy, považovanú za neprimeranú, ponechanú verejným obstarávateľom na základe jednoduchej povinnosti, platnej pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia, uviesť v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktorých uplatnenie predpokladali, „ak je to možné, v zostupnom poradí podľa dôležitosti, ktorá sa im pripisuje“(23). To potvrdzuje, že ustanovenie uvedené v treťom pododseku nemôže byť z hľadiska obmedzenia miery voľnej úvahy verejných obstarávateľov reštriktívnejšie ako ustanovenie uvedené v druhom pododseku.
59. Na druhej strane z čisto teleologického hľadiska sa domnievam, že pripustiť možnosť verejných obstarávateľov používať v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania rozmedzia, ktoré neskôr umožnia zmeniť stanovenie poradia podľa dôležitosti kritérií na vyhodnotenie ponúk, by viedlo k porušeniu zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti, ktoré musia verejní obstarávatelia v zmysle článku 18 smernice 2014/24 dodržiavať počas celého postupu verejného obstarávania(24) a ktorých dodržiavanie, ako bolo uvedené v bode 55 vyššie, má za cieľ zaručiť práve článok 67 ods. 5 smernice.
60. Pripustiť používanie rozmedzí, ktoré neumožňujú zistiť relatívne poradie podľa dôležitosti, by totiž vyhradilo verejným obstarávateľom možnosť priradiť kritériám na vyhodnotenie ponúk pri hodnotení ponúk určitú váhu, a tým aj relatívnu hodnotu, ktorá uchádzačom nebola známa. To by verejným obstarávateľom umožnilo priznať nepredvídateľnú dôležitosť jednému alebo viacerým kritériám, a to aj po otvorení ponúk, čím by sa verejným obstarávateľom umožnilo uprednostniť jednu alebo druhú ponuku.(25)
61. Z judikatúry Súdneho dvora navyše jasne vyplýva nielen to, že relatívna váha každého kritéria na vyhodnotenie ponúk musí byť jasne stanovená už v štádiu začatia postupu verejného obstarávania, čím sa uchádzačom umožní objektívne určiť skutočnú dôležitosť jedného kritéria hodnotenia ponúk v porovnaní s iným kritériom pri ich následnom hodnotení verejným obstarávateľom, ale aj to, že relatívna váha každého kritéria na vyhodnotenie ponúk nesmie byť počas celého konania menená.(26)
62. Súdny dvor pripustil jedinú výnimku z tohto reštriktívneho prístupu, a to pokiaľ ide o čiastkové kritériá na vyhodnotenie ponúk, za predpokladu dodržania požiadaviek ochrany rovnosti zaobchádzania a povinnosti transparentnosti, ktorá z nej vyplýva.(27)
63. Z vyššie uvedeného podľa mňa vyplýva, že článok 67 ods. 5 druhý pododsek smernice 2014/24 neumožňuje uviesť relatívnu váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk prostredníctvom rozmedzí, ktoré vopred nedefinujú konečné poradie týchto kritérií. Takéto rozmedzia teda nemožno považovať za „primerané“ v zmysle tohto ustanovenia.
2. O uplatnení článku 67 ods. 5 druhého pododseku smernice 2014/24 v osobitnom rámci súťažného dialógu
64. Treba však overiť, či vzhľadom na osobitné charakteristiky a osobitosti súťažného dialógu, ako sú zdôraznené v bodoch 16 až 25 vyššie, je alebo nie je osobitný prístup odôvodnený, pokiaľ ide o uplatnenie článku 67 ods. 5 druhého pododseku v rámci tohto verejného obstarávania.
65. Ako vyplýva z týchto bodov, postup verejného obstarávania prostredníctvom súťažného dialógu z dôvodu svojho špecifického cieľa, ktorým je umožniť verejnému obstarávateľovi prostredníctvom dialógu s pripustenými uchádzačmi identifikovať a definovať najvhodnejšie prostriedky na uspokojenie svojich potrieb pred vyžiadaním konečných ponúk, predpokladá uznanie zvýšenej miery voľnej úvahy verejného obstarávateľa v porovnaní s inými postupmi verejného obstarávania.
66. Ako som už totiž uviedol, verejní obstarávatelia majú záujem použiť túto formu postupu, ak nie sú schopní určiť vhodné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb alebo posúdiť riešenia, ktoré môže trh ponúknuť pre ich potreby z technického, finančného alebo právneho hľadiska. Najmä v rámci dialógu, ktorý charakterizuje súťažný dialóg, bude verejný obstarávateľ uvažovať v kategóriách funkčnosti, ktorú chce mať k dispozícii, alebo výkonov, ktoré chce dosiahnuť. Za týchto podmienok nie je vylúčené, že nemožnosť verejného obstarávateľa vopred konkrétne načrtnúť spôsob uspokojenia svojich potrieb ho stavia do situácie, keď nie je schopný spočiatku presne stanoviť váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk.
67. V tejto súvislosti vzniká otázka rozsahu miery voľnej úvahy, ktorú treba priznať verejnému obstarávateľovi, pokiaľ ide o toto určenie váhy.
68. Je pravda, že článok 67 ods. 5 druhý pododsek tým, že poskytuje možnosť vyjadriť túto váhu v rozmedziach, umožňuje, aby sa váha vopred presne neurčila, a ponecháva tak už teraz priestor na značnú mieru voľnej úvahy. Pojem „primeraný“, ako už bolo uvedené, treba v rámci súťažného dialógu vykladať extenzívne. Táto miera voľnej úvahy však nemôže ísť tak ďaleko, aby umožnila verejným obstarávateľom neuviesť, odchylne od toho, čo je stanovené v treťom pododseku toho istého ustanovenia, kritériá na vyhodnotenie ponúk v zostupnom poradí podľa dôležitosti.
69. V tejto súvislosti v prvom rade uvádzam, že žiadne konkrétne ustanovenie smernice 2014/24 nestanovuje odchýlku alebo odlišné alebo osobitné uplatňovanie ustanovení článku 67 ods. 5 tejto smernice v osobitnom rámci postupu verejného obstarávania prostredníctvom súťažného dialógu. Článok 67 ods. 5 smernice 2014/24 má všeobecnú pôsobnosť a uplatňuje sa v celom rozsahu na všetky postupy verejného obstarávania stanovené v tejto smernici.
70. V druhom rade z článku 30 ods. 3 druhého pododseku smernice 2014/24 výslovne vyplýva, že v rámci súťažného dialógu je verejný obstarávateľ povinný počas celého postupu dodržiavať zásady rovnosti zaobchádzania a transparentnosti.
71. Hoci sa tieto zásady musia zohľadniť a uplatňovať s prihliadnutím na osobitosť verejného obstarávania v podobe súťažného dialógu, ktorý vo svojej podstate zahŕňa širokú mieru voľnej úvahy, z bodov 59 až 61 vyššie vyplýva, že ak by sa verejným obstarávateľom ponúkla možnosť zmeniť poradie dôležitosti kritérií na vyhodnotenie ponúk v čase, keď sa dozvedeli o riešeniach navrhnutých rôznymi účastníkmi, mohlo by to viesť k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, a to aj v kontexte súťažného dialógu.
72. Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že napriek širokej miere voľnej úvahy priznanej verejným obstarávateľom v rámci súťažného dialógu sa článok 67 ods. 5 druhý pododsek smernice 2014/24, ako sa vykladá v bode 63 vyššie, musí v plnom rozsahu uplatniť aj na tento postup verejného obstarávania.
73. Napokon treba uviesť, že posledná veta druhej prejudiciálnej otázky týkajúca sa skutočnosti, že kritériá na vyhodnotenie ponúk a ich relatívna váha, uvedené vo výzve na predloženie konečných ponúk v prejednávanej veci, spadali do rozmedzia oznámeného v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, sa zdá byť pre odpoveď na túto otázku irelevantná. Prípadné uvedenie kritérií na vyhodnotenie ponúk alebo konečných hodnôt ich relatívnej váhy, ktoré nie sú v súlade s údajmi a rozmedziami uvedenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, vo výzve na predloženie konečných ponúk by totiž predstavovalo porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti, ako aj porušenie článku 67 ods. 5 druhého pododseku smernice 2014/24.
74. Z vyššie uvedeného vyplýva, že podľa môjho názoru treba na druhú prejudiciálnu otázku odpovedať takto: článok 67 ods. 5 druhý pododsek smernice 2014/24 v spojení s článkom 30 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci súťažného dialógu verejný obstarávateľ nemôže v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania použiť rozmedzia pre relatívnu váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk, z ktorých nevyplýva konečné poradie týchto kritérií.
III. Návrh
75. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko), takto:
1. Článok 30 a článok 67 ods. 5 druhý pododsek smernice 2014/24 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby v rámci súťažného dialógu verejný obstarávateľ, ktorý v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente vyjadril relatívnu váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk prostredníctvom rozmedzí, mal možnosť s konečnou platnosťou spresniť túto relatívnu váhu vo výzve na predloženie konečných ponúk, ktorá sa má zaslať účastníkom v nadväznosti na dialóg, ktorý s nimi viedol.
2. Článok 67 ods. 5 druhý pododsek smernice 2014/24 v spojení s článkom 30 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci súťažného dialógu verejný obstarávateľ nemôže v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania použiť rozmedzia pre relatívnu váhu kritérií na vyhodnotenie ponúk, z ktorých nevyplýva konečné poradie týchto kritérií.
1 Jazyk prednesu: taliančina.
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65 – 242).
3 Pozri odôvodnenie 42 smernice 2014/24.
4 Pozri odôvodnenia 42 a 43 smernice 2014/24.
5 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132). Pozri najmä článok 29 tejto smernice.
6 Pozri článok 30 ods. 1 prvý pododsek a článok 30 ods. 2 smernice 2014/24.
7 Pozri článok 30 ods. 1 prvý pododsek smernice 2014/24.
8 Pozri článok 30 ods. 1 tretí pododsek a článok 54 smernice 2014/24.
9 Článok 30 ods. 4 smernice 2014/24.
10 Pozri článok 30 ods. 3 druhý pododsek smernice 2014/24.
11 Pozri článok 30 ods. 3 tretí pododsek smernice 2014/24.
12 Článok 30 ods. 5 smernice 2014/24.
13 Článok 30 ods. 6 smernice 2014/24.
14 Článok 30 ods. 7 smernice 2014/24.
15 Pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o článok 53 ods. 2 smernice 2004/18, rozsudok zo 14. júla 2016, TNS Dimarso (C‑6/15, EU:C:2016:555, body 24 a 25 a citovaná judikatúra).
16 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že táto zásada vyžaduje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby podliehali tým istým podmienkam pre všetkých súťažiteľov. Pozri okrem iného rozsudok z 11. júla 2019, Telecom Italia (C‑697/17, EU:C:2019:599, bod 33 a citovaná judikatúra).
17 Podľa ustálenej judikatúry je cieľom tejto povinnosti hlavne zabezpečiť, aby sa všetky hospodárske subjekty ako záujemcovia mohli rozhodnúť predložiť svoje ponuky na základe všetkých relevantných informácií a vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvôle zo strany verejného obstarávateľa. Pozri okrem iného rozsudok zo 4. apríla 2019, Allianz Vorsorgekasse (C‑699/17, EU:C:2019:290, bod 62 a citovaná judikatúra).
18 Pozri okrem iného rozsudok z 15. januára 2026, AVR‑Afvalverwerking (C‑692/23, EU:C:2026:4, bod 37 a citovaná judikatúra).
19 Pozri okrem iného rozsudok z 22. apríla 2015, Drukarnia Multipress (C‑357/13, EU:C:2015:253, bod 22 a citovaná judikatúra).
20 Pozri bod 12 vyššie.
21 Pozri, pokiaľ ide o článok 53 ods. 2 smernice 2004/18, rozsudok zo 14. júla 2016, TNS Dimarso (C‑6/15, EU:C:2016:555, bod 21).
22 Pozri dôvodovú správu k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na dodávku tovaru, verejných zákaziek na služby a verejných zákaziek na práce (KOM/2000/275 Def) (Ú. v. ES 2001, E29, z 30. januára 2001, s. 11). Pozri najmä body 6.2 a 6.3.
23 V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci TNS Dimarso (C‑6/15, EU:C:2016:160, bod 22).
24 V tejto súvislosti pozri okrem iného rozsudok z 5. marca 2026, AESTE (C‑210/24, EU:C:2026:145, bod 52 a citovaná judikatúra).
25 V tejto súvislosti pozri tiež už citovanú dôvodovú správu k návrhu smernice (KOM/2000/275 Def), bod 6.2 a okrem toho vysvetlivky Európskej komisie k súťažnému dialógu (dokument CC/2005/04, s. 7, posledný odsek).
26 Pozri, pokiaľ ide o článok 53 ods. 2 smernice 2004/18, rozsudok zo 14. júla 2016, TNS Dimarso (C‑6/15, EU:C:2016:555, bod 25).
27 Súdny dvor však pripustil, že je možné, aby verejný obstarávateľ stanovil po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk koeficienty váženia pre vedľajšie kritériá, ktoré v podstate zodpovedajú kritériám, ktoré boli vopred oznámené uchádzačom, pokiaľ sú splnené tri podmienky, a síce toto stanovenie ex post, po prvé nemení kritériá hodnotenia ponúk určené v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, po druhé neobsahuje také prvky, ktoré, ak by boli známe v čase prípravy ponúk, by mohli ovplyvniť ich prípravu a po tretie nebolo prijaté so zohľadnením prvkov, ktoré by mohli byť diskriminačné voči jednému z uchádzačov (pozri rozsudok zo 14. júla 2016, TNS Dimarso, C‑6/15, EU:C:2016:555, bod 26 a citovanú judikatúru).