ALPINE BAU
Nariadenie Rady z
Článok 91 nariadenia 2015/848.
Pokiaľ ide o článok 4 ods. 2 písm. h) nariadenia č. 1346/2000, ktorý je relevantný pre túto vec, pozri rozsudky z
Autori sa zhodujú na tom, že odsek 2 článku 32 sa vzhľadom na jeho zložitosť
Právo štátu, v ktorom sa konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto konania, jeho vedenie a uzavretie. Stanoví najmä: …
Predmetom týchto dvoch odsekov sú pohľadávky, ktoré vznikli na základe napadnuteľných alebo napadnutých právnych úkonov.
Tento odsek sa týka prednostných práv vyplývajúcich z exekučného konania, na priebeh ktorého nemá vplyv začatie konkurzného konania.
Tento odsek upravuje prednostné práva, ktoré je možné uplatniť mimo súdneho konania.
Ďalej ho budem označovať len ako
začal vedľajšie konanie proti uvedenej organizačnej zložke, informoval veriteľov a správcov, že podľa článku 32 nariadenia č. 1346/2000 môžu prihlásiť svoje pohľadávky v hlavnom konaní a v ktoromkoľvek vedľajšom konaní. Uviedol to v oznámení uverejnenom na webovej stránke Agencija Republike Slovenije za javnopravne evidence in storitve (Agentúra Slovinskej republiky pre verejné úradné registre a súvisiace služby) v ten istý deň.
Bod 68 a nasl. nižšie.
Výrazy použité v rôznych jazykových verziách sa vyznačujú miernymi odchýlkami, ktoré pomáhajú vymedziť tento pojem. Predmetom úkonu likvidátora je
Dokument Rady CONV/INSOL/X1.
Táto správa sa označuje menami jej autorov, ktorými sú M. VIRGÓS a E. SCHMIT. Bola predložená
Pozri okrem iného zmienky o tejto správe v návrhoch, ktoré predniesli jednotliví generálni advokáti: Jacobs vo veci
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní (KOM/2012/0744 v konečnom znení).
Ďalšie inovácie sa nedotýkajú predmetu prejednávaného sporu: týkajú sa začlenenia
Preberá prvky
Pozri odôvodnenie 11 nariadenia č. 1346/2000. Dôvody podania návrhu na začatie vedľajšieho konania sa menia podľa toho, kto je navrhovateľom. V tejto veci to bol likvidátor v hlavnom konaní (NK).
Článok 3 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000.
Článok 3 ods. 2 nariadenia č. 1346/2000.
Diskusia o tom, či sa vzťahuje aj na veriteľov s bydliskom v tretích štátoch, nie je pre túto vec relevantná.
Odôvodnenie 21, článok 32 ods. 1 a článok 39.
Odôvodnenie 21 a článok 20 ods. 2.
Odôvodnenie 20 a článok 31.
Odôvodnenie 20 a články 31, 33, 34 alebo 37.
Niektoré z uvedených ustanovení sa týkajú prihlasovania pohľadávok zahraničnými veriteľmi a v tomto smere sú dôležité pre túto vec. Žiadne z nich však neupravuje problematiku lehôt.
Článok 4, pokiaľ ide o hlavné konanie, a článok 28, pokiaľ ide o vedľajšie konania. Kolízne normy, ktoré predstavujú odchýlky od
VIRGÓS SORIANO, M., GARCIMARTÍN ALFÉREZ, F. J.:
jednotnosť riešení, ktorá je nevyhnutná na uskutočnenie kolektívneho konania, akým je konkurzné konanie, a na zabezpečenie istoty pre dotknuté osoby, pokiaľ ide o ich povinnosti a ich práva, uľahčenie vedenia konania tým, že sa uplatní právny poriadok štátu, v ktorom sa vedie konanie. Tak sa tiež predíde nákladom spojeným s dokazovaním a uplatňovaním cudzieho právneho poriadku, zabezpečenie, aby sa na všetkých veriteľov toho istého dlžníka uplatnil v rámci každého konania ten istý právny poriadok, pokiaľ ide o ich konkurzné postavenie.
Rozsudok ENEFI, bod 21.
Jednou z týchto výnimiek je článok 32 ods. 1 a 2, ktorý stanovuje priamo uplatniteľné pravidlá týkajúce sa prihlasovania pohľadávok.
Článok 4 ods. 2 písm. h). Rovnakú pôsobnosť má článok 28, ktorý sa týka – ako som uviedol – práva, ktorým sa riadia vedľajšie konkurzné konania.
majú právo prihlásiť pohľadávku v ktoromkoľvek hlavnom alebo vedľajšom (alebo prípadne územnom) konaní, ktoré sa začne proti tomu istému dlžníkovi v členskom štáte, ktorý je viazaný nariadením č. 1346/2000, veriteľ musí uplatniť také právo v súlade s právnym poriadkom, ktorý sa vzťahuje na konanie, v ktorom sa rozhodne prihlásiť pohľadávku, schválenie pohľadávky v jednom konaní automaticky neznamená, že pohľadávka bude schválená v inom konaní. Overovanie a schvaľovanie pohľadávok závisia od právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na každé konanie. Rozsudok z
v zmysle článku 32 ods. 2 nie je potrebné, aby pohľadávky prihlásili samotní veritelia: toto prihlásenie môže namiesto nich vykonať likvidátor vymenovaný pre určité konanie, pokiaľ ide o pohľadávky, ktoré už boli prihlásené do tohto konania, Virgósova a Schmitova správa, bod 236. V tejto správe sa tiež spomína zámer posilniť vplyv likvidátorov v ostatných konaniach začatých proti tomu istému dlžníkovi. Skutočný význam tohto konštatovania závisí od výkladu článku 32 ods. 3, ktorý vyvoláva pochybnosti: pozri MAESCH, S. C., KNOF, B.: c. d., marg. č. 21 a 22. Jedným zo sporných aspektov konkrétne je, či je právo na účasť likvidátora podľa tohto článku podmienené tým, že oznámil pohľadávky veriteľov, ktorých zastupuje: WESSELS, B.: podľa článku 40 likvidátor musí informovať všetkých známych veriteľov, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v inom štáte, než je štát, v ktorom sa konanie začne, o tom, že došlo k tomuto prihláseniu. Oznámenie v podobe individuálneho oznamu musí obsahovať určité údaje, ku ktorým patria informácie o lehotách na prihlásenie pohľadávok a dôsledkoch ich nedodržania. Iné podobné ustanovenia, ako je ustanovenie týkajúce sa obsahu prihlášky pohľadávky (článok 41) alebo jazykov oznámenia (článok 42), nie sú v tomto prejudiciálnom konaní relevantné.
To bol jeden z aspektov, ktoré boli v správe Komisie o uplatňovaní nariadenia č. 1346/2000, ktorú som spomenul vyššie, označené za problematické. Pozri v súčasnosti článok 55 ods. 6 nariadenia 2015/848.
Pokiaľ ide o uplatňovanie uvedených zásad v súvislosti s nariadením č. 1346/2000, pozri rozsudok z
Bod 45 a nasl. vyššie.
Pozri v súvislosti s uvedeným ustanovením v nariadení 2015/848 PIEKENBROK, A.: Art. 7. In: BRINKMANN, M., c. d., marg. č. 69. V článku 55 ods. 6 tohto nariadenia sa výslovne uvádza, že na lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľmi sa uplatní
Rozsudok ENEFI, bod 18:
Je zbytočné uvádzať, že prihlásenie pohľadávky nie je cieľom ako takým, ale krokom, ktorý umožňuje veriteľom, aby uplatnili svoje práva (ako veritelia dlžníka v konkurze) a aby mali podiel na rozdelení výnosov zo speňaženia konkurznej podstaty.
Virgósova a Schmitova správa, bod 235. V článku 39 dohovoru (ktorý bol prebratý do nariadenia č. 1346/2000) je toto právo zopakované v súvislosti s veriteľmi, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v členskom štáte inom, ako je štát, v ktorom sa konanie začne.
Najmä
Myšlienka
Virgósova a Schmitova správa, bod 236.
Virgósova a Schmitova správa, bod 238. V ideálnom prípade prihlási pohľadávku v súbežnom konaní
Článok 32 ods. 2
Virgósova a Schmitova správa, bod 238.
Článok 4 ods. 2 písm. h) dohovoru a Virgósova a Schmitova správa, body 238 a 267.
Toto podriadené postavenie likvidátora je špecifické – je priamo viazané na cezhraničný charakter konkurzu. Okrem toho likvidátor v rámci nariadenia č. 1346/2000 nezastupuje len záujmy dlžníka alebo veriteľov, ale jeho úlohou je dosiahnuť najlepšie riešenie pre obe strany, a to pod dohľadom určitého orgánu (ktorým môže byť súdny orgán).
na likvidátora v určitom konaní by sa nemuseli uplatniť lehoty na prihlásenie pohľadávok stanovené v Pozri naopak článok 55 nariadenia 2015/848.
V právnej náuke sa obvykle hovorí o
Z tohto povinného charakteru niektorí autori vyvodzujú, že ak likvidátor neprihlási pohľadávku, zodpovedá za škodu, ktorá tým vznikne: RAIMON, M.:
V bode 239 Virgósovej a Schmitovej správy je ako príklad užitočnosti uvedený prípad, keď likvidátor zistí, že aktíva, ktoré sa majú rozdeliť v iných konaniach, sú také vysoké, že popri bežných veriteľoch, ktorí prihlásili svoje pohľadávky v týchto iných konaniach, môžu získať určitý
Oznámenie treba vykonať tak, aby likvidátor v konaní, do ktorého sa pohľadávka prihlási, mohol jednotlivo určiť každú pohľadávku a jej majiteľa.
Môže ísť o všetky pohľadávky alebo o pohľadávky, ktoré patria veriteľom určitej kategórie: Virgósova a Schmitova správa, bod 239.
Virgósova a Schmitova správa, bod 239. Pokiaľ ide o právo, ktorým sa riadi poradie pohľadávok, pozri článok 4 ods. 2 písm. i) nariadenia č. 1346/2000.
V opačnom zmysle, ak likvidátor neoznámi pohľadávku, veriteľ má stále možnosť oznámiť ju.
Nemení sa účel posúdenia každého subjektu, ale miera jeho podrobnosti.
Je to tak najmä vtedy, keď sa pohľadávka prihlási do konania začatého v štáte, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, kde je súbor aktív univerzálny. Neskoršie začatie konania v inom štáte (teda vedľajšieho konania) spôsobuje, že od súboru pasív sa oddelí majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto štátu. Je opodstatnené predpokladať, že každý veriteľ, ktorý prihlásil svoju pohľadávku do hlavného konania, má v zásade (teda pokiaľ neoznámi niečo iné) záujem, aby sa uvedená pohľadávka zohľadnila aj v jednom alebo viacerých vedľajších konaniach.
V praxi je najpravdepodobnejšia situácia, keď ich likvidátor v hlavnom konaní prihlási do vedľajších konaní: VIRGÓS SORIANO, M., GARCIMARTÍN ALFÉREZ, F. J.: c. d., marg. č. 425.
Bod 42 vyššie.
Bod 61 vyššie.
Pozri naopak článok 55 ods. 6, nariadenia 2015/848. Odlišnou situáciou je situácia, v ktorej samotné
Ďalším problémom by bolo, že toto riešenie by muselo byť jednotné.
Na individuálne prihlásenie každým veriteľom by sa tiež naďalej vzťahovalo
Vzhľadom na to, že prihlasovanie pohľadávok je spojené s podielom na rozdelení výnosov zo speňaženia konkurznej podstaty, v konečnom dôsledku je dotknuté pravidlo
v žiadnej z jazykových verzií tohto ustanovenia sa neuvádza, že podmienkou neskoršieho uplatnenia pohľadávok v iných konaniach je, aby boli nielen dohovor ani správa, ktorá je k nemu pripojená, neobmedzuje prihlásenie pohľadávok likvidátorom na pohľadávky, ktoré sú overené a pripustené v konaní, pre ktoré bol vymenovaný, uvedené obmedzenie nie je v súlade s účelom článku 32 ods. 2 nariadenia č. 1346/2000: vyvoláva náklady a spôsobuje oneskorenie oznámenia pohľadávok, pričom neprináša výhody. Keďže pripustenie a schválenie pohľadávok závisí v každom konaní od Bod 49 nemožno sa domnievať, že prívlastok Pozri článok 4 ods. 2 písm. h) alebo článok 31. v prospech rovnakého záveru svedčí systematický vzťah medzi článkom 32 a kapitolou IV nariadenia č. 1346/2000, ktorá upravuje výlučne formálne náležitosti prihlasovania takých pohľadávok. Z dôvodu koherentnosti musí mať pojem právo ktoréhokoľvek veriteľa uplatniť pohľadávku vo viacerých konaniach nezávisí od jej overenia a predchádzajúceho schválenia v niektorom konaní. Keďže likvidátor koná v mene a na účet veriteľa, je koherentné, aby jeho povinnosť tiež nebola podmienená absolvovaním uvedených krokov.
Bod 19 jeho písomných pripomienok.
Väčšina štátov ich stanovila
Tamže.
REINHART, S.: Art. 32. In: STÜRNER, R., EIDENMÜLLER, H., SCHOPPMEYER, H.:
Článok 55 ods. 6 Nariadenie 2015/848 tiež posilňuje mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, aby sa zahraničný veriteľ dozvedel o začatí konania v inom štáte, pričom stanovuje pravidlá týkajúce sa verejného charakteru registrov konaní, vzájomného prepojenia registrov a prístupu k nim. Navyše zavádza vylepšenia v kapitole týkajúcej sa prihlasovania pohľadávok.
Na rozdiel od 45‑dňovej lehoty, ktorú vo svojom návrhu odporučila Komisia (poznámka pod čiarou 18 vyššie) a s ktorou súhlasil Európsky parlament [pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní
WESSELS, B.: c. d., bod 10867. Článok 41 nariadenia 2015/848 – konkrétnejšie než nariadenie č. 1346/2000 – stanovuje povinnosť likvidátorov spolupracovať akoukoľvek formou vrátane uzavretia protokolov.
Článok 32 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z