Všeobecné pojmy

Použitý pojem

Vymedzenie pojmu

Ad libitum

Zabezpečenie voľného prístupu ku krmivu alebo vode, vďaka čomu má zviera možnosť vlastnej regulácie príjmu krmiva alebo vody podľa svojich biologických potrieb.

Budova na chov hospodárskych zvierat

Prevádzka na farme osobitne určená na ustajnenie hospodárskych zvierat.

Priestor pre zviera

Priestor vyhradený pre jedno zviera v systéme ustajnenia pri zohľadnení maximálnej kapacity prevádzky.

Šetrná orba

Každá metóda obrábania pôdy, pri ktorej sa na poliach nechávajú na povrchu pozberové zvyšky (napríklad stonky kukurice alebo pšeničné strnisko) z predchádzajúceho roka pred výsadbou a po výsadbe ďalších plodín s cieľom obmedziť eróziu pôdy a odtok vody.

Podzemné skladovanie hnojovice

Zariadenie na skladovanie hnojovice zapustené do zeme (napr. lagúny, nádrže) obohnané zhutnenými zemnými hrádzami.

Existujúca farma

Farma, ktorá nie je novou farmou.

Existujúca prevádzka

Prevádzka, ktorá nie je novou prevádzkou.

Farma

Zariadenie, ako je vymedzené v článku 3 ods. 3 smernice o priemyselných emisiách, v ktorom sa chovajú ošípané alebo hydina.

Systémy voľného ustajnenia oprasených prasníc

Systémy ustajnenia oprasených prasníc, ktoré poskytujú väčšie priestory na pohyb v porovnaní s pevnými kotercami, s cieľom zabezpečiť prísnejšie normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat vrátane dostatočného priestoru, aby sa prasnica mohla otáčať a prejavovať prirodzené správanie s minimálnou úrovňou priestoru na jednu prasnicu.

Hnoj

Hnojovica a/alebo tuhý hnoj.

Novozahrnutá farma

Existujúca farma, ktorá vykonáva činnosti uvedené v prílohe Ia a ktorá nepatrila do rozsahu pôsobnosti smernice o priemyselných emisiách pred 4. augustom 2024.

Nová farma

Farma, ktorej výstavba bola povolená alebo zaregistrovaná po uplynutí príslušnej lehoty stanovenej v článku 3 ods. 5 smernice (EÚ) 2024/1785, alebo úplne nahradená farma po uplynutí príslušnej lehoty stanovenej v článku 3 ods. 5 uvedenej smernice.

Nová prevádzka

Prevádzka, ktorej výstavba v areáli farmy bola povolená alebo zaregistrovaná po uplynutí príslušnej lehoty stanovenej v článku 3 ods. 5 smernice (EÚ) 2024/1785, alebo prevádzka na existujúcich základoch úplne nahradená po uplynutí príslušnej lehoty stanovenej v článku 3 ods. 5 uvedenej smernice.

Na farme

V priestoroch zariadenia podľa smernice o priemyselných emisiách.

Ekologická poľnohospodárska výroba

Ekologická poľnohospodárska výroba vymedzená v súlade s nariadením (EÚ) 2018/848.

Prevádzka

Časť farmy, v ktorej sa vykonáva jeden z týchto procesov alebo jedna z týchto činností: ustajnenie zvierat, skladovanie hnoja, spracovanie hnoja. Prevádzka sa skladá z jednej budovy (alebo zariadenia) a/alebo vybavenia potrebného na vykonávanie procesov alebo činností.

Citlivý receptor

Oblasti, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu, ako napríklad:

Hnojovica

Výkaly a moč zmiešané alebo nezmiešané so znečistenou podstielkou a určitým množstvom vody, čím vzniká kvapalný hnoj, ktorý tečie vplyvom gravitácie a možno ho odčerpať.

Skladovacie nádrže na hnojovicu

Pevné konštrukcie určené na skladovanie hnojovice.

Tuhý hnoj

Výkaly alebo trus a moč zmiešané alebo nezmiešané so znečistenou podstielkou, ktoré netečú vplyvom gravitácie a nemožno ich odčerpať.

Odpadová voda

Odtok dažďovej vody bežne zmiešanej s hnojom, voda vznikajúca pri čistení povrchov (napríklad podláh) a zariadení a voda vznikajúca pri prevádzke systémov na čistenie vzduchu. Na účely tohto dokumentu sa neberie do úvahy odpadová voda z iných použití (napr. čierna voda/splašková odpadová voda, odpadová voda z čistenia skladovania uhynutých zvierat na farme, voda kontaminovaná palivami/olejom).

Znečisťujúce látky a parametre

Použitý pojem

Vymedzenie pojmu

Celkový obsah amoniakálneho dusíka

Amoniakálny dusík (NH4-N) a jeho zlúčeniny vrátane kyseliny močovej, ktoré sa ľahko rozkladajú na NH4-N.

Celkový obsah dusíka

Celkový obsah dusíka vyjadrený ako N vrátane voľného amoniaku a amónneho katiónu (NH4-N), dusitanov (NO2-N), dusičnanov (NO3-N) a organických zlúčenín dusíka.

Celkový obsah vylúčeného dusíka

Celkový obsah dusíka vylúčeného z procesov metabolizmu zvierat prostredníctvom moču a výkalov.

Celkový obsah fosforu

Celkový obsah fosforu vyjadrený ako P2O5 vrátane všetkých anorganických a organických zlúčenín fosforu, rozpustených alebo viazaných na častice.

Celkový obsah vylúčeného fosforu

Celkový obsah fosforu vylúčeného z procesov metabolizmu zvierat prostredníctvom moču a výkalov.

Kategórie zvierat

Použitý pojem

Vymedzenie pojmu

Plemenné zvieratá

Rodičovský kŕdeľ hydiny (samce a samice) chovanej na reprodukčné účely.

Brojlery

Kurčatá chované na produkciu mäsa okrem plemenných zvierat.

Kačice

Vtáky rodu Anas a Cairina chované na produkciu mäsa alebo vajec okrem plemenných zvierat.

Oprasené prasnice

Samice ošípanej medzi perinatálnym obdobím a odstavom ciciakov.

Ošípané vo výkrme

Produkčné ošípané zvyčajne chované od živej hmotnosti 30 kg po zabitie alebo prvé pripustenie. Do tejto kategórie patria ošípané vo fáze výkrmu, ošípané blížiace sa k trhovej hmotnosti a prasničky, ktoré neboli pripustené.

Gravidné prasnice

Prasné prasnice vrátane prasničiek.

Prasničky

Samice ošípanej po období dospievania pred oprasením.

Prasnice v ruji

Prasnice pripravené na pripustenie a pred graviditou.

Ťažké ošípané

Ošípané so živou jatočnou hmotnosťou zvyčajne vyššou ako 130 kg v dôsledku dlhších produkčných cyklov.

Ošípaná

Zviera ľubovoľného veku, ktoré patrí k druhu ošípaných a ktoré je plemenným zvieraťom alebo je vo výkrme.

Ciciaky

Ošípané od narodenia do odstavenia (zvyčajne do živej hmotnosti približne 8 kg).

Hydina

Kury (kurčatá), morky, perličky, kačice, husi, prepelice, holuby, bažanty a jarabice chované alebo držané v zajatí na chov, produkciu mäsa alebo konzumných vajec alebo na zazverenie.

Nosnice

Dospelé samice kurčiat, keď začnú znášku vajec po 16. až 20. týždni veku, okrem plemenných kurčiat a mládok.

Mládky

Pri chove kurčiat na plemenitbu sú mládky mladé samice a samce kurčiat do 20. týždňa veku.

Keď sa kurčatá chovajú na produkciu vajec, mládky sú sliepky, skôr než začnú znášať vajcia v 16. až 20. týždni veku.

Prasnice

Samice ošípaných počas chovných období ruje, gravidity a oprasenia.

Morky

Vtáky rodu Meleagris chované na produkciu mäsa, okrem plemenných zvierat.

Odstavčatá

Mladé ošípané od odstavenia po výkrm, zvyčajne chované od živej hmotnosti približne 8 kg až po živú hmotnosť približne 30 kg.

Parameter

Kategória ošípaných

Maximálne hodnoty celkového obsahu vylúčeného dusíka

[v kg vylúčeného N na priestor pre zviera a rok]  (9)  (10)

Celkový obsah vylúčeného dusíka vyjadrený ako N

Odstavčatá

3,6

Ošípané vo výkrme

12,0

Prasnice (vrátane ciciakov)

25,0

Parameter

Kategória ošípaných

Maximálne hodnoty celkového obsahu vylúčeného fosforu

[v kg vylúčeného P2O5 na priestor pre zviera a rok]  (11)

Celkový obsah vylúčeného fosforu vyjadrený ako P2O5

Odstavčatá

1,5

Ošípané vo výkrme

4,5

Prasnice (vrátane ciciakov)

12,0

Technika  (12)

Parameter (parametre)

Použiteľnosť

a

Obmedzenie celkového obsahu dusíkatých látok v strave prostredníctvom krmiva s vyváženým obsahom dusíka na základe energetických potrieb a stráviteľných aminokyselín

Celkový obsah dusíka

Všeobecne použiteľná technika.

b

Fázové kŕmenie so zložením krmiva prispôsobeným špecifickým požiadavkám produkčného obdobia

Celkový obsah dusíka,

celkový obsah fosforu

Všeobecne použiteľná technika.

c

Kontrolovaný príjem aminokyselín v strave so zníženým obsahom proteínu

Celkový obsah dusíka

Všeobecne použiteľná technika v rámci obmedzení súvisiacich s dostupnosťou krmív s nízkym obsahom proteínu a/alebo syntetických aminokyselín na trhu.

d

Použitie povolených kŕmnych doplnkových látok, ktoré znižujú celkový obsah vylúčeného dusíka/emisie amoniaku

Celkový obsah dusíka

Všeobecne použiteľná technika.

e

Použitie povolených kŕmnych doplnkových látok, ktoré znižujú celkový obsah vylúčeného fosforu (napr. fytáza)

Celkový obsah fosforu

Všeobecne použiteľná technika.

f

Používanie vysokostráviteľných anorganických fosfátov na čiastočné nahradenie konvenčných zdrojov fosforu v krmive

Celkový obsah fosforu

Všeobecne použiteľné v rámci obmedzení spojených s trhovou dostupnosťou vysokostráviteľných anorganických fosfátov.

g

Presné kŕmenie jednotlivých zvierat pri chove ošípaných

Celkový obsah dusíka, celkový obsah fosforu

Použiteľnosť v existujúcich prevádzkach môže byť obmedzená konštrukčnými a inými štrukturálnymi obmedzeniami.

Látka

Kategória ošípaných

Maximálne hodnoty emisií amoniaku do ovzdušia

[v kg NH3 na priestor pre zviera a rok]  (13)  (14)

Nové prevádzky (okrem určitých prevádzok)

Existujúce prevádzky

(okrem určitých prevádzok)

Určité prevádzky  (15)  (16)

Amoniak vyjadrený ako NH3

Odstavčatá

0,4

0,5  (18)

0,7

Ošípané vo výkrme

2,0

2,4  (19)

3,5

Prasnice v ruji a gravidné prasnice (17)

2,3

2,7

4,0

Oprasené prasnice (vrátane ciciakov) (17)

3,6

4,2  (20)

7,0

Technika  (21)

Použiteľnosť

a

Hlboká jama (s úplne alebo čiastočne roštovou podlahou) v kombinácii:

Všeobecne použiteľná technika.

b

Časté odstraňovanie hnojovice, napr. používaním podtlakového systému, zhŕňača, premývaním (v prípade úplne alebo čiastočne roštovej podlahy)

Použiteľnosť v existujúcich prevádzkach môže byť obmedzená konštrukčnými a inými štrukturálnymi obmedzeniami.

Premývanie nemusí byť použiteľné v prevádzkach nachádzajúcich sa v blízkosti citlivých receptorov, ak by viedlo k nárazovému zvýšeniu zápachu.

c

Zošikmené steny alebo lievikový systém (v prípade úplne alebo čiastočne roštovej podlahy)

Použiteľnosť v existujúcich prevádzkach môže byť obmedzená konštrukčnými a inými štrukturálnymi obmedzeniami.

d

Zmenšená jama na hnoj (v prípade čiastočne roštovej podlahy)

Použiteľnosť v existujúcich prevádzkach môže byť obmedzená konštrukčnými a inými štrukturálnymi obmedzeniami.

Použiteľné iba v prípade ošípaných vo výkrme, prasníc v ruji a gravidných prasníc.

e

Systém s plnou podstielkou (v prípade pevnej betónovej podlahy)

Systémy s plnou podstielkou a koterce sú použiteľné iba v prípade prasníc ruji a gravidných prasníc, odstavčiat a ošípaných vo výkrme. Systémy s pohybom slamy sú použiteľné iba v prípade odstavčiat, ošípaných vo výkrme a gravidných prasníc.

Nemusí sa dať použiť v prevádzkach s prirodzeným vetraním, ktoré sa nachádzajú v teplom podnebí, ani v existujúcich prevádzkach s núteným vetraním pre odstavčatá a ošípané vo výkrme.

V prípade existujúcich prevádzok koterce nemusia byť použiteľné z dôvodu nedostatku priestoru.

f

Ustajnenie v kotercoch/prístreškoch (v prípade úplne alebo čiastočne roštovej podlahy)

g

Systém s pohybom slamy (v prípade pevnej betónovej podlahy)

h

Vypuklá podlaha a oddelené kanály na hnoj a vodu (v prípade čiastočne roštových ohrád)

Použiteľné iba v prípade odstavčiat a ošípaných vo výkrme.

Tieto techniky nemusia byť použiteľné v existujúcich prevádzkach z dôvodu technických obmedzení.

i

Ohrady s podstielkou s kombinovanou tvorbou hnoja (hnojovica a tuhý hnoj)

Použiteľné iba v prípade oprasených prasníc.

Tieto techniky nemusia byť použiteľné v existujúcich prevádzkach z dôvodu technických obmedzení.

j

Boxy na kŕmenie/ležanie na pevnej podlahe (v prípade ohrád s podstielkou)

Použiteľné iba v prípade prasníc v ruji a gravidných prasníc.

Nie je možné použiť v existujúcich prevádzkach bez pevnej betónovej podlahy.

k

Nádoba na hnoj (v prípade úplne alebo čiastočne roštovej podlahy)

Použiteľné iba v prípade oprasených prasníc.

l

Zber hnoja do vody

Použiteľné iba v prípade odstavčiat, ošípaných vo výkrme, prasníc v ruji a gravidných prasníc.

Tieto techniky nemusia byť použiteľné v existujúcich prevádzkach z dôvodu technických obmedzení.

m

Pásy na odstraňovanie hnoja v tvare V (v prípade čiastočne roštovej podlahy)

Použiteľné iba v prípade ošípaných vo výkrme.

Použiteľnosť v existujúcich prevádzkach môže byť obmedzená konštrukčnými a inými štrukturálnymi obmedzeniami.

n

Kombinácia kanálov na vodu a hnoj (v prípade úplne roštovej podlahy)

Použiteľné iba v prípade oprasených prasníc.

Použiteľnosť v existujúcich prevádzkach môže byť obmedzená konštrukčnými a inými štrukturálnymi obmedzeniami.

o

Externý priechod s podstielkou (v prípade pevnej betónovej podlahy)

Použiteľné iba v prípade ošípaných vo výkrme.

Nemožno použiť v chladnom podnebí.

Použiteľnosť v existujúcich prevádzkach môže byť obmedzená konštrukčnými a inými štrukturálnymi obmedzeniami.

p

Použitie systémov na čistenie vzduchu, napríklad:

Použiteľné len na existujúce prevádzky, v ktorých sa používa centralizovaný ventilačný systém.

q

Použitie plávajúcich gulí v kanáli na hnoj

Použiteľné iba v prípade ošípaných vo výkrme.

Nemožno použiť v prípade prevádzok s jamami, ktoré majú zošikmené steny, a prevádzok, v ktorých sa hnojovica odstraňuje premývaním.

r

Ochladzovanie hnojovice

Nie je použiteľné v prípadoch, keď nie je možné opätovné využitie tepla a keď sa používa podstielka. Ochladzovanie hnojovice pomocou lamiel nemusí byť použiteľné v prípade vysokého obsahu sušiny.

s

Acidifikácia hnojovice

Nemusí byť použiteľné v prípade štrukturálnych obmedzení (napr. nevhodná kvalita betónu) a v prípade, že systém na manipuláciu s hnojovicou a jej skladovanie nemá povrchovú vrstvu odolnú voči kyselinám.

t

Ustajnenie so zreteľne odlíšenými zónami pre zvieratá

Použiteľnosť v existujúcich prevádzkach môže byť obmedzená konštrukčnými a inými štrukturálnymi obmedzeniami.

u

Použitie týchto doplnkových látok na úpravu hnoja:

Použiteľnosť mikroorganizmov môže byť obmedzená z dôvodov ochrany zdravia a bezpečnosti.

v

Plynopriepustné membrány na zachytávanie amoniaku z plynných médií

Tieto techniky nemusia byť použiteľné v existujúcich prevádzkach z dôvodu nedostatku priestoru.

Parameter

Kategória hydiny

Maximálne hodnoty celkového obsahu vylúčeného dusíka

[v kg vylúčeného N na priestor pre zviera a rok]  (22)

Celkový obsah vylúčeného dusíka vyjadrený ako N

Nosnice

0,80

Brojlery

0,55

Kačice

0,80

Moriaky

2,00

Moriaky aj morky

1,70

Morky

1,20

Parameter

Kategória hydiny

Maximálne hodnoty celkového obsahu vylúčeného fosforu

[v kg vylúčeného P2O5 na priestor pre zviera a rok]  (23)

Celkový obsah vylúčeného fosforu vyjadrený ako P2O5

Nosnice

0,40

Brojlery

0,20

Kačice

0,30

Moriaky

1,00

Moriaky aj morky

0,80

Morky

0,50

Technika  (24)

Parameter (parametre)

Použiteľnosť

a

Obmedzenie celkového obsahu dusíkatých látok v strave prostredníctvom krmiva s vyváženým obsahom dusíka na základe energetických potrieb a stráviteľných aminokyselín

Celkový obsah dusíka

Všeobecne použiteľná technika.

b

Fázové kŕmenie so zložením krmiva prispôsobeným špecifickým požiadavkám produkčného obdobia

Celkový obsah dusíka,

Celkový obsah fosforu

Všeobecne použiteľná technika.

c

Kontrolovaný príjem aminokyselín v strave so zníženým obsahom proteínu

Celkový obsah dusíka

Všeobecne použiteľná technika v rámci obmedzení súvisiacich s dostupnosťou krmív s nízkym obsahom proteínu a/alebo syntetických aminokyselín na trhu.

Syntetické aminokyseliny nie sú použiteľné v prípade ekologickej poľnohospodárskej výroby.

d

Použitie povolených kŕmnych doplnkových látok, ktoré znižujú celkový obsah vylúčeného dusíka/emisie amoniaku

Celkový obsah dusíka

Všeobecne použiteľná technika.

e

Použitie povolených kŕmnych doplnkových látok, ktoré znižujú celkový obsah vylúčeného fosforu (napr. fytáza)

Celkový obsah fosforu

Fytáza nemusí byť použiteľná v prípade ekologickej živočíšnej výroby.

f

Používanie vysokostráviteľných anorganických fosfátov na čiastočné nahradenie konvenčných zdrojov fosforu v krmive

Celkový obsah fosforu

Všeobecne použiteľné v rámci obmedzení spojených s trhovou dostupnosťou vysokostráviteľných anorganických fosfátov.

Látka

Kategória hydiny

Maximálne hodnoty emisií amoniaku do ovzdušia

[v kg NH3 na priestor pre zviera a rok]  (25)

Nové prevádzky

Existujúce prevádzky

Amoniak vyjadrený ako NH3

Nosnice (v klietkových systémoch)

0,04

0,08

Nosnice (v iných ako klietkových systémoch)

0,10

0,13  (26)

Brojlery

0,05

0,07

Kačice

0,17

Moriaky

0,55 (27)

Moriaky aj morky

0,44 (28)

Morky

0,35

Technika  (29)

Použiteľnosť

Všetky druhy hydiny

a

Použitie systémov na čistenie vzduchu, napríklad:

Použiteľné len na existujúce prevádzky, v ktorých sa používa centralizovaný ventilačný systém.

b

Plynopriepustné membrány na zachytávanie amoniaku z plynných médií

Tieto techniky nemusia byť použiteľné v existujúcich prevádzkach z dôvodu nedostatku priestoru.

Nosnice, plemenné brojlery, mládky (klietkové systémy)

c

Odstraňovanie hnoja pomocou pásov aspoň s:

Všeobecne použiteľná technika.

Nosnice, plemenné brojlery, mládky (iné ako klietkové systémy)

d

Systém núteného alebo prirodzeného vetrania bez častého odstraňovania hnoja v prípade existujúcich prevádzok s hlbokou podstielkou a jamou na hnoj v kombinácii aspoň s jedným ďalším zmierňujúcim opatrením (napr. na dosiahnutie vysokého obsahu sušiny v hnoji, systém na čistenie vzduchu)

Všeobecne použiteľná technika.

e

Pás alebo zhŕňač na odstraňovanie hnoja (v prípade hlbokej podstielky s jamou na hnoj)

Použiteľnosť v existujúcich prevádzkach môže byť obmedzená konštrukčnými a inými štrukturálnymi obmedzeniami.

f

Nútené vzduchové sušenie hnoja prostredníctvom potrubí (v prípade hlbokej podstielky s jamou na hnoj)

Použiteľné iba v prevádzkach s dostatočným priestorom pod roštmi.

g

Nútené vzduchové sušenie hnoja prostredníctvom perforovanej podlahy (v prípade hlbokej podstielky s jamou na hnoj)

Použiteľnosť v existujúcich prevádzkach môže byť obmedzená konštrukčnými a inými štrukturálnymi obmedzeniami.

h

Sušenie podstielky na páse na odstraňovanie hnoja (v prípade voliér)

Nemusí byť použiteľné v existujúcich prevádzkach s nedostatočnou šírkou prístrešku.

i

Nútené vzduchové sušenie podstielky na páse na odstraňovanie hnoja (v prípade voliér)

Všeobecne použiteľná technika.

j

Nútené sušenie podstielky prostredníctvom vnútorného vzduchu (v prípade pevnej podlahy s hlbokou podstielkou)

Všeobecne použiteľná technika.

k

Sklz na podstielku (v prípade voliér)

Použiteľné iba v prípade nosníc.

Brojlery

l

Nútené sušenie podstielky prostredníctvom vnútorného vzduchu (v prípade pevnej podlahy s hlbokou podstielkou)

Nemusí byť použiteľné v existujúcich prevádzkach s nedostatočnou výškou stropu.

V závislosti od vnútornej teploty sa nemusí dať použiť v teplom podnebí.

m

Nútené sušenie podstielky prostredníctvom vyhrievaného vnútorného vzduchu (v prípade pevnej podlahy s hlbokou podstielkou)

V závislosti od vnútornej teploty sa nemusí dať použiť v teplom podnebí.

Nemusí byť použiteľné v existujúcich prevádzkach s nedostatočnou výškou stropu.

n

Prirodzené alebo nútené vetranie s napájacím systémom bez únikov vody (v prípade pevnej podlahy s hlbokou podstielkou)

Prirodzené vetranie sa neuplatňuje pri prevádzkach s centralizovaným ventilačným systémom.

Prirodzené vetranie sa nemusí dať použiť počas prvotnej fázy chovu alebo kvôli extrémnym klimatickým podmienkam.

o

Vyhrievaná a ochladzovaná podlaha s podstielkou (v prípade systémov „combideck“)

Použiteľnosť v prípade existujúcich prevádzok závisí od možnosti inštalácie uzatvoreného podzemného zásobníka na cirkulujúcu vodu.

Použiteľnosť môže byť obmedzená aspektmi súvisiacimi s dobrými životnými podmienkami zvierat.

p

Podstielka zložená zo slamy a z hydrogensíranu sodného

Všeobecne použiteľná technika.

Kačice

q

Časté dopĺňanie podstielky (v prípade pevnej podlahy s hlbokou podstielkou alebo hlbokej podstielky kombinovanej s roštovou podlahou)

V prípade existujúcich prevádzok s hlbokou podstielkou kombinovanou s roštovou podlahou použiteľnosť závisí od prevedenia existujúcej konštrukcie.

r

Časté odstraňovanie hnoja (v prípade úplne roštovej podlahy)

Zo sanitárnych dôvodov sa môže použiť len pri chove berberských/pižmových kačíc (Cairina moschata).

Morky

s

Prirodzené alebo nútené vetranie s napájacím systémom bez únikov vody (v prípade pevnej podlahy s hlbokou podstielkou)

Prirodzené vetranie sa neuplatňuje pri prevádzkach s centralizovaným ventilačným systémom.

Prirodzené vetranie sa nemusí dať použiť počas prvotnej fázy chovu alebo kvôli extrémnym klimatickým podmienkam.

t

Nútené sušenie podstielky prostredníctvom vyhrievaného vnútorného vzduchu (v prípade pevnej podlahy s hlbokou podstielkou)

V závislosti od vnútornej teploty sa nemusí dať použiť v teplom podnebí.

Nemusí byť použiteľné v existujúcich prevádzkach s nedostatočnou výškou stropu.

Technika

Opis

Použiteľnosť

Emisie amoniaku a metánu

Pozri informácie o emisiách amoniaku a metánu v budovách na chov ošípaných v oddiele 1.2 a informácie o emisiách amoniaku v budovách na chov hydiny v oddiele 2.2.

Emisie prachu

a

Predchádzanie tvorbe prachu alebo zníženie jeho tvorby v budovách na chov hospodárskych zvierat, napríklad prostredníctvom techník podstielania s nízkou prašnosťou, hrubšieho podstielkového materiálu, sklzov na podstielku, adlibitného kŕmenia, krmiva s nízkou prašnosťou, separátorov prachu a vetrania s optimalizovanou rýchlosťou prúdenia vzduchu

Pozri oddiel 4.2.4.

Pokiaľ ide o použitie hrubšieho podstielkového materiálu, dlhá slama je použiteľná iba v podstielkových systémoch ustajnenia.

Pokiaľ ide o adlibitné kŕmenie, použiteľnosť môže byť obmedzená na určité systémy na kŕmenie (napr. systémy na suché krmivo).

Pokiaľ ide o vetranie s optimalizovanou rýchlosťou prúdenia vzduchu, použiteľnosť môže byť obmedzená aspektmi súvisiacimi s dobrými životnými podmienkami zvierat.

b

Zníženie koncentrácie prachu v budovách na chov hospodárskych zvierat, napríklad používaním vodnej hmly, ionizácie alebo postrekovaním olejom

Pokiaľ ide o používanie vodnej hmly, použiteľnosť môže byť obmedzená aspektmi súvisiacimi s dobrými životnými podmienkami zvierat. Použiteľnosť môže byť obmedzená aj v prípade systémov s tuhým hnojom na konci chovného obdobia z dôvodu vysokých emisií amoniaku.

Ionizácia nemusí byť všeobecne použiteľná v ošipárňach alebo existujúcich hydinárňach z dôvodu technických obmedzení (napr. elektroinštalácia).

Pokiaľ ide o postrekovanie olejom, použiteľnosť môže byť obmedzená aspektmi súvisiacimi s dobrými životnými podmienkami zvierat. Táto technika je použiteľná iba v hydinárňach s vtákmi staršími ako približne 21 dní. Použiteľnosť na prevádzky s nosnicami môže byť obmedzená kvôli riziku kontaminácie zariadenia v budove.

c

Znižovanie prachu pomocou systému na čistenie vzduchu, napr. suchého filtra, dvojstupňového alebo trojstupňového systému na čistenie vzduchu, práčky plynu, vodného odlučovača, kyselinovej práčky plynu, biofiltra, bioskrubra

Práčky plynu, kyselinové práčky plynu a bioskrubry sú použiteľné v existujúcich prevádzkach, len ak sa využíva centralizovaný ventilačný systém.

Biofiltre sú použiteľné iba v prípade prevádzok s hnojovicou a systémov so slamou.

Vodné odlučovače sú použiteľné iba v prevádzkach s tunelovým ventilačným systémom.

Suché filtre sú použiteľné iba v hydinárňach s tunelovým ventilačným systémom.

Emisie zápachu

d

Opatrenia na predchádzanie zápachu a jeho znižovanie vnútri systémov ustajnenia, napr. udržiavanie zvierat a povrchov v suchu a čistote, obmedzenie povrchu hnoja, ktorý vytvára emisie, časté odstraňovanie hnoja, znižovanie teploty hnoja a vnútorného prostredia, obmedzovanie prúdenia vzduchu

Pozri oddiel 4.2.4.

Techniky znižujúce teplotu vzduchu a/alebo prietok vzduchu nemusia byť použiteľné z dôvodov súvisiacich s dobrými životnými podmienkami zvierat.

Pokiaľ ide o časté odstraňovanie hnoja, premývanie nemusí byť použiteľné v prevádzkach nachádzajúcich sa v blízkosti citlivých receptorov, ak by viedlo k nárazovému zvýšeniu zápachu.

e

Optimalizácia podmienok vypúšťania odvetrávaného vzduchu z budov na chov hospodárskych zvierat, napr. zvýšením výšky výpustu a/alebo rýchlosti ventilácie

Všeobecne použiteľná technika.

f

Znižovanie zápachu pomocou systému na čistenie vzduchu, napr. bioskrubra (alebo skrápaného biofiltra), biofiltra, dvojstupňového alebo trojstupňového systému na čistenie vzduchu

Použiteľné len na existujúce prevádzky, v ktorých sa používa centralizovaný ventilačný systém.

Spotreba vody

g

Výber a použitie vhodných zariadení (napr. kvapkové napájačky, miskové napájačky, vodné žľaby) pre špecifické kategórie zvierat pri zabezpečení dostupnosti vody (ad libitum)

Pozri oddiel 4.2.4.

Všeobecne použiteľná technika.

h

Overenie a (v prípade potreby) pravidelná úprava kalibrácie zariadení na napájanie pitnou vodou

Všeobecne použiteľná technika.

i

Používanie techník ako mechanické suché čistenie alebo vysokotlakové čističe pri údržbe budov a zariadení na chov hospodárskych zvierat

Vysokotlakové čističe nie sú použiteľné v hydinárňach, v ktorých sa využívajú systémy suchého čistenia.

Spotreba energie

j

Systémy vykurovania/chladenia a ventilácie s vysokou účinnosťou

Pozri oddiel 4.2.4.

Použiteľnosť v existujúcich prevádzkach môže byť obmedzená konštrukčnými a inými štrukturálnymi obmedzeniami.

k

Optimalizácia systémov vykurovania/chladenia a ventilácie, ako aj riadenia, najmä tam, kde sa využívajú systémy na čistenie vzduchu

Všeobecne použiteľná technika.

l

Izolácia stien, podláh a/alebo stropov budov na chov hospodárskych zvierat

Nemusí byť použiteľné na prevádzky, v ktorých sa využíva prirodzené vetranie.

Použiteľnosť v existujúcich prevádzkach môže byť obmedzená konštrukčnými a inými štrukturálnymi obmedzeniami.

m

Rekuperácia tepla (napr. systém „combideck“, ventilačné systémy s rekuperáciou tepla, rekuperácia tepla pri ochladzovaní hnojovice)

Použiteľnosť závisí od možnosti inštalácie uzatvoreného podzemného zásobníka na cirkulujúcu vodu.

n

Prirodzené vetranie

Nemožno použiť v prevádzkach s centralizovaným ventilačným systémom.

V prípade ošipární sa táto technika nemusí dať použiť pri:

V prípade hydinární sa táto technika nemusí dať použiť:

o

Používanie hybridného vetrania

V ošipárňach táto technika nemusí byť použiteľná v prípade systémov ustajnenia s podlahou pokrytou podstielkou v teplom podnebí.

p

Systémy odparovacieho chladenia využívajúce panely a recirkuláciu vody

Použiteľné iba v prípade systémov ustajnenia, v ktorých sa vyžaduje regulácia teploty.

Technika  (30)

Hlavné environmentálne problémy, ktoré sú predmetom riešenia

Použiteľnosť

Všetky druhy hnoja

a

Použitie zásobníka s dostatočnou kapacitou na uloženie hnoja počas období, v ktorých nie je možná aplikácia do pôdy

Dusík, fosfor, mikrobiálne patogény, amoniak, zápach

Všeobecne použiteľná technika.

Hnojovica – všeobecné techniky

b

Použitie zásobníkov, ktoré sú schopné odolať mechanickým, chemickým a tepelným vplyvom

Dusík, fosfor, mikrobiálne patogény

Všeobecne použiteľná technika.

c

Používanie nepriepustných zariadení a vybavenia na zhromažďovanie a premiestňovanie hnojovice (napr. jamy, kanály, odtoky, čerpacie stanice)

Dusík, fosfor, mikrobiálne patogény

Všeobecne použiteľná technika.

d

Kontrola konštrukčnej integrity zásobníkov aspoň raz ročne

Amoniak, metán, zápach, dusík, fosfor, mikrobiálne patogény

Nemusí byť použiteľné v prípade podzemného skladovania hnojovice.

e

Prekrytie zabezpečujúce najvyššiu environmentálnu výkonnosť pomocou jednej z týchto techník:

Amoniak, zápach

Pevné kryty nie sú použiteľné v prípade podzemného skladovania hnojovice a nemusia byť použiteľné v prípade existujúcich prevádzok z dôvodu obmedzenej únosnosti konštrukcie.

Pružné kryty nemožno použiť v oblastiach, kde by prevládajúce poveternostné podmienky mohli narušiť ich konštrukciu.

V prípade plávajúcich krytov:

f

Inštalácia systému na detekciu úniku

Dusík, fosfor, mikrobiálne patogény

Použiteľné sa len na nové prevádzky.

g

Minimalizovanie premiešavania hnojovice

Amoniak, zápach

Všeobecne použiteľná technika.

Hnojovica – techniky vzťahujúce sa na skladovacie nádrže na hnojovicu

h

Vhodný návrh skladovacej nádrže na hnojovicu pomocou techník ako:

Amoniak, zápach

Zníženie pomeru plochy povrchu, ktorý vytvára emisie, k objemu nemusí byť použiteľné v prípade existujúcich skladovacích nádrží na hnojovicu.

i

Acidifikácia hnojovice

Amoniak, metán

Nemusí byť použiteľné v prípade štrukturálnych obmedzení (napr. nevhodná kvalita betónu) a v prípade, že systém na skladovanie hnojovice nemá povrchovú vrstvu odolnú voči kyselinám.

Nemusí byť použiteľné v prípade nádrží s pevným krytom.

j

Ochladzovanie hnojovice

Amoniak, metán

Nemusí byť použiteľné v prípade nádrží s pevným krytom.

Hnojovica – technika vzťahujúca sa na podzemné skladovanie hnojovice

k

Nepriepustné dno a steny, napr. s plastovou izoláciou (alebo s dvojitou izoláciou), a nepriepustné konštrukcie

Dusík, fosfor, mikrobiálne patogény

Všeobecne použiteľná technika.

Skladovanie tuhého hnoja

l

Skladovanie vysušeného tuhého hnoja v prístrešku

Amoniak, metán, dusík, fosfor, mikrobiálne patogény

Všeobecne použiteľná technika.

m

Použitie betónového sila na skladovanie tuhého hnoja

Dusík, fosfor, mikrobiálne patogény

Všeobecne použiteľná technika.

n

Skladovanie tuhého hnoja na pevnej nepriepustnej podlahe, ktorá je navrhnutá tak, aby sa zabránilo únikom do životného prostredia

Dusík, fosfor, mikrobiálne patogény

Všeobecne použiteľná technika.

Dočasné haldy tuhého hnoja

o

Primerané vzdialenosti medzi dočasnými haldami tuhého hnoja a vodnými útvarmi, pričom sa každý rok mení umiestnenie a minimalizuje sa čas zotrvania na poli

Dusík, fosfor, mikrobiálne patogény

Všeobecne použiteľná technika.

p

Zníženie pomeru plochy povrchu, ktorý vytvára emisie, k objemu dočasnej haldy tuhého hnoja

Amoniak, zápach

Všeobecne použiteľná technika.

q

Prekrytie dočasných háld tuhého hnoja

Amoniak, zápach, dusík, fosfor, mikrobiálne patogény

Všeobecne použiteľné, ak je tuhý hnoj vysušený alebo predsušený v budovách na chov hospodárskych zvierat. Nemusí byť použiteľné v prípade nevysušeného tuhého hnoja pri častom dopĺňaní hnoja na haldu.

Technika  (31)

Použiteľnosť

a

Mechanická separácia hnojovice, napr. pomocou:

Použitie polyakrylamidu ako flokulantu nemusí byť možné kvôli riziku tvorby akrylamidu.

b

Anaeróbna digescia

Nemusí byť použiteľné v prípade nedostatočného množstva hnoja na farme.

c

Sušenie hnoja pomocou externého tunela

Použiteľné iba v prípade hnoja z prevádzok s nosnicami. Nie je použiteľné v existujúcich prevádzkach bez pásov na odstraňovanie hnoja.

d

Mechanická separácia hnojovice na pevnú a kvapalnú frakciu a následný aeróbny rozklad (prevzdušňovanie) kvapalnej frakcie so spätným získavaním živín

V chladnom podnebí môže byť použiteľnosť obmedzená z dôvodu náročnosti udržiavania požadovanej úrovne prevzdušňovania počas zimy.

e

Mechanická separácia hnojovice na pevnú a kvapalnú frakciu a následná nitrifikácia a denitrifikácia kvapalnej frakcie so spätným získavaním živín

Všeobecne použiteľná technika.

f

Kompostovanie tuhého hnoja

Nemusí byť použiteľné na existujúcich farmách z dôvodu nedostatku priestoru, ak sa na kompostovanie používa zakládka.

g

Vákuové odparovanie so spätným získavaním amoniaku

Nemusí byť použiteľné na existujúcich farmách, ak nie je k dispozícii odpadové teplo z iných procesov.

h

Vákuové jemné separátory so sitami

Všeobecne použiteľná technika.

i

Separátory na oddelenie tuhých častíc od kvapalín pomocou tlaku a flokulácie

Všeobecne použiteľná technika.

j

Mechanická separácia hnojovice na pevnú a kvapalnú frakciu a následné spracovanie kvapalnej frakcie vo vybudovanej mokradi so spätným získavaním živín

V chladnom podnebí môže byť použiteľnosť obmedzená.

Tieto techniky nemusia byť použiteľné v existujúcich prevádzkach z dôvodu nedostatku priestoru.

Technika  (32)

Hlavné environmentálne problémy, ktoré sú predmetom riešenia

Použiteľnosť

a

Dostatočná vzdialenosť medzi plochami aplikácie do pôdy a oblasťami, v ktorých hrozí presakovanie alebo odtok, ako aj susediacimi oblasťami

Dusík, fosfor, mikrobiálne patogény

Všeobecne použiteľná technika.

b

Obmedzenia používania v podmienkach, keď existuje riziko odtoku

Dusík, fosfor, mikrobiálne patogény

Všeobecne použiteľná technika.

c

Aplikácia do pôdy s ohľadom na nutričné požiadavky plodín

Dusík, fosfor

Všeobecne použiteľná technika.

d

Acidifikácia hnojovice pred aplikáciou

Amoniak

Všeobecne použiteľná technika.

e

Používanie zriedenej hnojovice v nízkotlakových zavlažovacích systémoch

Amoniak

Vzhľadom na riziko kontaminácie nemožno uplatniť na plodiny, ktoré sa pestujú na účely konzumácie za surova.

Nemožno uplatniť, ak pôdny typ neumožňuje rýchle prenikanie zriedeného hnoja do pôdy.

Nemožno použiť v prípade, ak plodiny nevyžadujú zavlažovanie.

f

Aplikácia hnojovice pásovými rozdeľovačmi pomocou jednej z týchto techník:

hadicový aplikátor,

vlečná radlica

Amoniak, zápach

Použiteľnosť môže byť obmedzená v prípade príliš vysokého obsahu slamy v hnojovici alebo v prípade obsahu sušiny v hnojovici prevyšujúcom 10 %.

Pätkový aplikátor nie je použiteľný pri pestovaní hustosiatych poľnohospodárskych plodín.

g

Aplikácia hnojovice prostredníctvom plytkých injektorov (otvorená štrbina)

Amoniak, zápach

Nemožno použiť v prípade kamenistej, plytkej alebo zhutnenej pôdy, v ktorej je náročné dosiahnuť rovnomernosť penetrácie.

Použiteľnosť môže byť obmedzená v prípade možného poškodenia plodín mechanizmami.

h

Aplikácia hnojovice prostredníctvom hĺbkových injektorov (uzatvorená štrbina)

Amoniak, zápach

Nemožno použiť v prípade kamenistej, plytkej alebo zhutnenej pôdy, v ktorej je náročné dosiahnuť rovnomernosť penetrácie a efektívne uzatvorenie štrbiny.

Nemožno použiť počas vegetačného obdobia plodín.

Nemožno použiť na trávnych porastoch, pokiaľ nedochádza k ich premene na ornú pôdu, ani v prípade podsevu.

i

Zapracovanie hnoja do pôdy čo najskôr po aplikácii (s odstupom najviac štyri hodiny alebo najviac 12 hodín, pokiaľ podmienky neumožňujú rýchlejšie zapracovanie)

Amoniak, zápach

Nemožno použiť na trávnych porastoch a pri šetrnej orbe, pokiaľ nedochádza k premene na ornú pôdu, ani v prípade podsevu.

Nemožno použiť na obrábanej pôde s plodinami, ktoré by sa mohli poškodiť.

Nie je použiteľné v prípade aplikovania hnojovice pomocou plytkých alebo hĺbkových injektorov.

Technika  (33)

Použiteľnosť

a

Primerané vzdialenosti medzi farmou/prevádzkou a citlivými receptormi

Použiteľné iba v prípade nových fariem/prevádzok.

b

Vhodné umiestnenie zariadení

V prípade existujúcich prevádzok môže byť obmedzená možnosť premiestnenia zariadení v dôsledku nedostatku priestoru.

c

Prevádzkové opatrenia

Všeobecne použiteľná technika.

d

Vybavenie s nízkou hlučnosťou

Systémy na kŕmenie, ktoré obmedzujú stimuláciu zvierat pred kŕmením, sú použiteľné iba v ošipárňach.

Pasívne adlibitné podávače krmiva je možné použiť len v prípade nového zariadenia alebo výmeny zariadenia alebo v prípade, že zvieratá nevyžadujú reštrikčné kŕmenie.

e

Zariadenie na kontrolu hluku

Použiteľnosť môže byť obmedzená v dôsledku priestorových požiadaviek a zdravotných a bezpečnostných aspektov.

Nemusí byť použiteľné, ak materiály pohlcujúce hluk bránia účinnému čisteniu prevádzky.

f

Techniky na znižovanie hluku

Použiteľnosť môže byť obmedzená z dôvodov biologickej bezpečnosti.

Technika  (35)

Použiteľnosť

a

Odhaľovanie a odstraňovanie únikov vody

Všeobecne použiteľná technika.

b

Odvádzanie odpadovej vody do vyhradenej nádoby alebo skladovacej nádrže na hnojovicu

Všeobecne použiteľné v prípade odvádzania odpadovej vody do osobitnej nádoby.

Použiteľnosť môže byť obmedzená, ak sa odpadová voda odvádza do skladovacej nádrže na hnojovicu, z dôvodu rizík spojených s biologickou bezpečnosťou a/alebo chemických vlastností odpadovej vody.

c

Oddelenie nekontaminovanej dažďovej vody od tokov odpadovej vody, ktorá vyžaduje spracovanie

Nemusí byť použiteľné na existujúce farmy.

d

Opätovné použitie nekontaminovanej dažďovej vody ako vody na čistenie

Nemusí byť použiteľné na existujúce farmy.

Použiteľnosť môže byť obmedzená z dôvodu rizík spojených s biologickou bezpečnosťou a/alebo chemických vlastností dažďovej vody.

e

Udržiavanie čo najmenšieho rozsahu znečistených plôch výbehu

Všeobecne použiteľná technika.

f

Úprava odpadovej vody

Všeobecne použiteľná technika.

g

Využitie odpadových vôd na zavlažovanie a aplikácia do pôdy

Použiteľnosť môže byť obmedzená z dôvodu obmedzenej dostupnosti vhodných pozemkov susediacich s farmou a/alebo chemických vlastností odpadovej vody.

Použiteľnosť môže byť obmedzená legislatívnymi požiadavkami týkajúcimi sa využívania odpadových vôd [napr. podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 (34) o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody].

Technika  (36)

Použiteľnosť

a

Použitie energeticky účinného osvetlenia

Všeobecne použiteľná technika.

b

Použitie výmenníkov tepla. Môže sa použiť jeden z týchto systémov:

Výmenníky tepla typu vzduch – zem sú použiteľné, len ak je k dispozícii dostatočný priestor, keďže sa vyžaduje veľká plocha pôdy.

c

Použitie tepelných čerpadiel na rekuperáciu tepla

Použiteľnosť tepelných čerpadiel využívajúcich rekuperáciu geotermálneho tepla je obmedzená pri použití vodorovných potrubí vzhľadom na priestorové požiadavky.

d

Výroba energie z obnoviteľných zdrojov

Využiteľnosť konkrétnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov môže byť obmedzená z dôvodu klimatických podmienok.

Nemusí byť použiteľné na existujúcich farmách z dôvodu obmedzení týkajúcich sa budov a/alebo priestoru.

e

Izolácia stien, podláh a/alebo stropov budov/konštrukcií

Použiteľnosť v existujúcich prevádzkach môže byť obmedzená konštrukčnými a inými štrukturálnymi obmedzeniami.

Technika  (37)

Frekvencia

Použiteľnosť

a

Materiálová bilancia dusíka a fosforu na základe príjmu krmiva, celkového obsahu dusíkatých látok a celkového obsahu fosforu v strave a výkonnosti zvierat (38)

Raz ročne pre každú kategóriu zvierat (39)

Všeobecne použiteľná technika.

Technika  (40)

Frekvencia

Použiteľnosť

a

Materiálová bilancia na základe vylučovania a celkového obsahu dusíka (alebo celkového obsahu amoniakálneho dusíka) prítomného v jednotlivých etapách nakladania s hnojom (2)

Raz ročne (3)

Všeobecne použiteľná technika.

b

Emisné faktory (41)

Raz ročne (42)

Všeobecne použiteľná technika.

Technika  (43)

Frekvencia

Použiteľnosť

a

Emisné faktory (44)

Raz ročne (45)

Všeobecne použiteľná technika.

Technika  (46)

Frekvencia

Použiteľnosť

a

Emisné faktory (47)

Raz ročne (48)

Všeobecne použiteľná technika.

Technika  (49)

Frekvencia

Použiteľnosť

a

Overenie výkonnosti systému na čistenie vzduchu prostredníctvom merania amoniaku, zápachu a/alebo prachu v skutočných podmienkach farmy, podľa predpísaného meracieho protokolu a pomocou metód vychádzajúcich z noriem EN alebo iných vnútroštátnych alebo medzinárodných metód, ktoré zabezpečujú údaje s porovnateľnou vedeckou kvalitou

Raz počas fázy uvedenia do prevádzky

Neuplatňuje sa, ak bol systém na čistenie vzduchu overený v kombinácii s podobným systémom ustajnenia zvierat a prevádzkovými podmienkami.

b

Kontrola efektívnej funkcie systému na čistenie vzduchu (napríklad priebežným zaznamenávaním prevádzkových parametrov alebo pomocou výstražných systémov)

Mesačná

Všeobecne použiteľná technika.

Technika  (50)

Frekvencia

Použiteľnosť

a

Monitorovanie spotreby vody na úrovni farmy a v rámci hlavných procesov s vysokou spotrebou vody

Raz ročne (51)

V závislosti od konfigurácie vodovodu nemusí byť samostatné monitorovanie hlavných procesov s vysokou spotrebou vody použiteľné.

b

Monitorovanie spotreby elektrickej energie

V závislosti od konfigurácie siete na zásobovanie energiou nemusí byť možné uplatňovať samostatné monitorovanie hlavných procesov súvisiacich so spotrebou energie.

c

Monitorovanie spotreby paliva

Monitorovanie spotreby paliva v budovách na chov hospodárskych zvierat nemusí byť použiteľné, ak má farma jedinú vykurovaciu prevádzku, ktorá dodáva teplo do viacerých budov na chov hospodárskych zvierat, ako aj do obytných budov.

d

Monitorovanie počtu zvierat vrátane narodených a uhynutých zvierat

Všeobecne použiteľná technika.

e

Monitorovanie spotreby krmiva

Všeobecne použiteľná technika.

f

Monitorovanie množstva vzniknutého hnoja

Všeobecne použiteľná technika.

Technika

Opis

Informácie o emisiách

a

Obmedzenie celkového obsahu dusíkatých látok v strave prostredníctvom krmiva s vyváženým obsahom dusíka na základe energetických potrieb a stráviteľných aminokyselín

Strava je vyvážená tak, aby spĺňala požiadavky zvierat na energiu a stráviteľné aminokyseliny, pričom sa predchádza nadmernému príjmu dusíkatých látok a zároveň sa zohľadňujú nutričné potreby zvierat a ich dobré životné podmienky.

Strava, ktorá nie je správne vyvážená vzhľadom na potreby zvieraťa týkajúce sa energie a stráviteľných aminokyselín, poskytuje len potrebné množstvá limitujúcich živín, zatiaľ čo ostatných živín je nadbytok. Vedie to k zvýšeniu množstva vylučovaných živín, čo má za následok vyššie emisie do životného prostredia. Naopak, vyvážená strava zabezpečuje správny príjem aminokyselín, čím sa predchádza ich nadbytku aj nedostatku. Zvieratám to umožňuje naplniť svoj rastový potenciál a dosiahnuť optimálnu výkonnosť prostredníctvom maximalizovanej syntézy bielkovín, pričom sa minimalizujú emisie do životného prostredia.

neuplatňuje sa

b

Fázové kŕmenie so zložením krmiva prispôsobeným špecifickým požiadavkám produkčného obdobia

Kŕmna zmes presnejšie zodpovedá požiadavkám zvierat z hľadiska energie, aminokyselín, fosforu a minerálov v závislosti od hmotnosti zvierat a/alebo produkčného obdobia, pričom sa zohľadňujú ich nutričné potreby a dobré životné podmienky.

Kŕmenie je zvyčajne rozdelené na dve až päť fáz v závislosti od kategórie zvierat a môže sa vykonávať v skupinách zvierat.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 20 % v prípade ošípaných a najmenej o 10 % v prípade hydiny v porovnaní s referenčným systémom bez použitia tejto techniky.

c

Kontrolovaný príjem aminokyselín v strave so zníženým obsahom proteínu

Určité množstvo krmív s vysokým obsahom proteínu sa nahrádza krmivami s nízkym obsahom dusíkatých látok s cieľom ďalej znížiť celkový obsah proteínu, pričom sa zohľadňujú nutričné potreby zvierat a ich dobré životné podmienky.

Stravu dopĺňajú aminokyseliny (napr. lyzín, metionín, treonín, tryptofán, valín), aby sa nevyskytli nedostatky v profile aminokyselín.

neuplatňuje sa

d

Použitie povolených kŕmnych doplnkových látok, ktoré znižujú celkový obsah vylúčeného dusíka/emisie amoniaku

Povolené (52) látky, mikroorganizmy alebo prípravky ako enzýmy (napr. enzýmy na štiepenie neškrobových polysacharidov, proteázy) alebo probiotiká sa pridávajú do krmiva alebo vody s cieľom pozitívne ovplyvniť efektívnosť krmív napr. zlepšením stráviteľnosti krmív alebo ovplyvnením flóry tráviacej sústavy.

Okrem povolených látok, ktoré priamo znižujú celkový obsah vylúčeného dusíka, možno používať aj iné doplnkové látky, ktoré majú nepriamy vplyv na emisie amoniaku. Napríklad možno pridávať povolené kŕmne doplnkové látky (53) obsahujúce kyselinu benzoovú do krmiva pre ošípané vo výkrme (doplnkové látky 4d210 a 4d211) a prasnice (doplnková látka 4d210) v množstve 0,5 % až 1 % z celkového krmiva s obsahom vlhkosti 12 % s cieľom znížiť hodnotu pH moču.

V prípade dopĺňania kyseliny benzoovej je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 16 % v porovnaní s referenčným systémom bez použitia tejto techniky.

e

Použitie povolených kŕmnych doplnkových látok, ktoré znižujú celkový obsah vylúčeného fosforu (napr. fytáza)

Povolené látky, mikroorganizmy alebo prípravky ako enzýmy (napr. fytáza) sa pridávajú do krmiva alebo vody s cieľom pozitívne ovplyvniť efektívnosť krmív napr. zlepšením stráviteľnosti rastlinného fosforu v krmivách alebo ovplyvnením flóry tráviacej sústavy.

neuplatňuje sa

f

Používanie vysokostráviteľných anorganických fosfátov na čiastočné nahradenie konvenčných zdrojov fosforu v krmive

Používajú sa vysokostráviteľné anorganické fosfáty na čiastočné nahradenie konvenčných zdrojov fosforu v krmive. Tieto látky možno zapracovať do krmiva (napr. v práškovej alebo granulovanej forme) a majú predvídateľné chemické zloženie a obsah stráviteľného fosforu.

neuplatňuje sa

g

Presné kŕmenie jednotlivých zvierat pri chove ošípaných

Presné kŕmenie je priebežné (napr. denné) prispôsobovanie živín v krmive tak, aby ich hladiny čo najviac zodpovedali skutočným nutričným potrebám každého zvieraťa zvlášť, čím sa maximalizuje využitie živín a znižuje sa vylučovanie dusíka a fosforu. Touto technikou možno riešiť aj emisie črevného metánu. Zloženie krmiva je možné dosiahnuť zmiešaním rôznych krmív v správnych pomeroch priamo na úrovni podávača krmiva pre každú ošípanú, čo umožňuje optimalizáciu výkonnosti a hospodárnosti. Táto technika si vyžaduje vhodný systém individuálnej identifikácie zvierat (napr. čip), ako aj konkrétne merania (napr. hmotnosti). Zahŕňa to aj spracovanie údajov a kontrolné činnosti pri jednotlivých podávačoch krmiva (napr. algoritmus v reálnom čase na predpovedanie potrieb každého zvieraťa a softvér na odosielanie pokynov do podávača krmiva). Okrem toho je potrebný dostatočný priestor na zriadenie primeranej oblasti na podávanie krmiva.

neuplatňuje sa

Typ podlahy

Opis

Celoroštová podlaha

Podlaha v systéme ustajnenia, kde je celá plocha ohrady vybavená kovovými, betónovými alebo plastom potiahnutými roštmi, ktoré umožňujú prepad výkalov a moču do kanála alebo jamy pod podlahou.

Čiastočne roštová podlaha

Podlaha v systéme ustajnenia, kde sa v každej ohrade používa kombinácia roštovej podlahy a pevnej (betónovej) podlahy, alebo keď má ohrada rôzne funkčné oblasti z dôvodov dobrých životných podmienok zvierat. Znečisteniu pevnej podlahy sa predchádza správnym riadením parametrov vnútornej klímy, obzvlášť v podmienkach s vysokou teplotou, a/alebo vhodným návrhom systémov ustajnenia.

V prípade čiastočne roštových podláh pokrývajúcich 50 % plochy možno dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 15 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“.

Pevná betónová podlaha

Podlaha v systéme ustajnenia, kde celú plochu ohrady tvorí pevný betón. Podlaha môže byť v rôznej miere pokrytá podstielkou (napr. slamou). Podlaha môže byť vybudovaná v spáde pre ľahšie odtekanie moču.

Technika

Opis

Informácie o emisiách

a

Hlboká jama (s úplne alebo čiastočne roštovou podlahou) v kombinácii:

V ohradách sa pod roštovou podlahou nachádza hlboká jama, ktorá umožňuje skladovanie hnojovice v čase medzi jej nečastým odstraňovaním. V prípade ošípaných vo výkrme možno použiť prepadový kanál na hnoj. Odstraňovanie hnojovice na účely aplikácie do pôdy alebo uloženia na vonkajšej skládke sa uskutočňuje čo najčastejšie (napr. aspoň každé dva mesiace), pokiaľ tomu nebránia technické obmedzenia (napr. kapacita skládky).

Hlboké jamy sa kombinujú prinajmenšom s technikami manažmentu výživy (v existujúcich prevádzkach) a s dodatočnými opatreniami na znižovanie emisií amoniaku (napr. systém na čistenie vzduchu, znižovanie pH hnojovice, ochladzovanie hnojovice) v prípade nových prevádzok.

neuplatňuje sa

b

Časté odstraňovanie hnojovice, napr. používaním podtlakového systému, zhŕňača, premývaním (v prípade úplne alebo čiastočne roštovej podlahy)

Vákuový systém: Odtoky v spodnej časti jamy alebo kanála sú napojené na odtokové potrubie umiestnené nižšie, ktorým sa hnojovica odvádza na vonkajšiu skládku. Hnojovica sa často vypúšťa otvorením ventilu alebo zátky na hlavnom potrubí na hnojovicu, napr. raz alebo dvakrát týždenne; vznikom mierneho podtlaku sa umožní úplné vypustenie jamy alebo kanála. Na dosiahnutie účinnosti vákua a správne fungovanie systému je potrebné, aby mala hnojovica určitú hĺbku. Vákuová pumpa nie je potrebná, ak sa hnojovica vypúšťa pôsobením gravitácie do nádrže umiestnenej na nižšej úrovni ako prístrešok. Z tejto nádrže sa hnojovica môže prečerpať do skladovacej nádrže alebo do mobilnej cisterny.

Vákuový systém: Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 25 % (pri odstraňovaní najmenej dvakrát týždenne) a o 15 % (pri odstraňovaní najmenej raz za dva týždne) v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“. Znižujú sa aj emisie metánu.

Zhŕňač: Na oboch stranách centrálneho žľabu sa nachádza kanál v tvare V s dvoma naklonenými povrchmi, ktorý umožňuje odvádzanie moču do zbernej jamy prostredníctvom odtoku v spodnej časti kanála na hnoj. Z jamy sa často (napr. až 12-krát denne) odstraňuje pevná frakcia hnoja pomocou zhŕňača. Na zhŕňanú podlahu sa odporúča pridať povrchovú vrstvu na dosiahnutie hladšieho povrchu.

Zhŕňač: Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 45 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“. Znižujú sa aj emisie metánu.

Premývanie: veľmi časté riedenie a odstraňovanie hnojovice (napr. raz alebo dvakrát denne) sa vykonáva premývaním kanálov kvapalnou frakciou hnojovice (s obsahom sušiny najviac približne 5 %). Kvapalná frakcia hnojovice sa môže pred premývaním aj prevzdušňovať. Na premývanie sa môže používať aj čerstvá voda, hoci to vedie k vyššej spotrebe vody. Túto techniku možno kombinovať s jednotlivými variantmi spodných častí kanálov alebo jám, napr. so žľabmi, potrubiami alebo stálou vrstvou hnojovice.

Premývanie: Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 25 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“.

c

Zošikmené steny alebo lievikový systém (v prípade úplne alebo čiastočne roštovej podlahy)

V prípade zošikmených stien: Kanál na hnoj vytvára klinovitý prierez s vypúšťacím bodom umiestneným v jeho spodnej časti. Odstraňovanie hnoja sa uskutočňuje najmenej dvakrát týždenne.

V prípade lievikových systémov: Pod roštovou podlahou sú v radoch inštalované plastové lieviky, ktorými sa hnoj odvádza do zberného potrubia, odkiaľ sa rýchlo vypúšťa prostredníctvom mechanicky riadeného premývania v prednastavených intervaloch.

Vypúšťanie hnojovice uľahčuje sklon a hladkosť povrchu.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 40 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“. Znižujú sa aj emisie metánu.

d

Zmenšená jama na hnoj (v prípade čiastočne roštovej podlahy)

Ohrada je vybavená úzkou jamou so šírkou približne 0,6 m. Jama sa môže nachádzať v externom priechode.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 30 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“.

e

Systém s plnou podstielkou (v prípade pevnej betónovej podlahy)

Plne betónová podlaha je takmer úplne pokrytá vrstvou slamy alebo iného lignocelulózového materiálu.

V systéme s podlahou pokrytou podstielkou sa tuhý hnoj často odstraňuje (napr. dvakrát týždenne). Alternatívne sa v systéme s hlbokou podstielkou navrch pridáva čerstvá slama a nahromadený hnoj sa odstraňuje na konci chovného cyklu. S cieľom zohľadniť požiadavky na dobré životné podmienky zvierat možno priestor usporiadať do oddelených funkčných oblastí na ležanie, kŕmenie, pohyb a vylučovanie.

neuplatňuje sa

f

Ustajnenie v kotercoch/prístreškoch (v prípade úplne alebo čiastočne roštovej podlahy)

Ohrady v budovách s prirodzeným vetraním sú usporiadané do oddelených funkčných oblastí. Plocha na ležanie (približne 50 – 60 % celkovej plochy) sa skladá z rovnej izolovanej betónovej podlahy so zakrytými izolovanými kotercami alebo prístreškami so strechou na závesoch, ktorú možno zdvihnúť alebo spustiť, a tak regulovať teplotu a vetranie. Plochy na aktivitu a kŕmenie zvierat majú roštovú podlahu, pod ktorou sa nachádza jama na hnoj, ktorý sa často odstraňuje, napríklad pomocou podtlaku. Na pevnej betónovej podlahe je možné použiť slamu.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 33 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“.

g

Systém s pohybom slamy (v prípade pevnej betónovej podlahy)

Ošípané sa chovajú v ohradách s pevnou podlahou, zvyčajne v budove s prirodzeným vetraním, pričom v ohradách je určená naklonená oblasť na ležanie a oblasť na vylučovanie. Slama sa zvieratám poskytuje každý deň. Aktivitou ošípaných sa podstielka vytláča a posúva po zvažujúcej sa podlahe ohrady. Pevnú frakciu možno často (napr. denne) odstraňovať pomocou zhŕňača.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 33 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“. Táto technika môže viesť k zvýšeniu emisií metánu.

h

Vypuklá podlaha a oddelené kanály na hnoj a vodu (v prípade čiastočne roštových ohrád)

Oddelené kanály na hnoj a vodu sú zhotovené na opačných koncoch vypuklej hladkej a pevnej podlahy z betónu. Kanál na vodu je umiestnený pod tou stranou ohrady, kde ošípané zvyknúť jesť a piť. Na naplnenie kanálov na vodu možno použiť vodu, ktorá sa používa na čistenie ohrád. Kanál je čiastočne naplnený vodou do výšky najmenej 10 cm. Kanál na hnoj možno zhotoviť z olemovaných žľabov alebo pomocou zošikmených stien, ktoré sa bežne preplachujú dvakrát denne vodou z druhého kanála alebo kvapalnou frakciou hnojovice (s obsahom sušiny najviac približne 5 %).

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 40 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“.

i

Ohrady s podstielkou s kombinovanou tvorbou hnoja (hnojovica a tuhý hnoj)

Pôrodné ohrady majú oddelené funkčné oblasti: plochu na ležanie s podstielkou, plochy na výbeh a vylučovanie výkalov s roštovými alebo perforovanými podlahami a plochu na kŕmenie s pevnou podlahou. Pre ciciaky je k dispozícii zakryté hniezdo s podstielkou. Hnojovica sa často odstraňuje pomocou zhŕňača. Tuhý hnoj sa každý deň ručne odstraňuje z plôch s pevnou podlahou. Pravidelne sa poskytuje podstielka. S týmto systémom možno kombinovať použitie výbehu.

neuplatňuje sa

j

Boxy na kŕmenie/ležanie na pevnej podlahe (v prípade ohrád s podstielkou)

Prasnice sa chovajú v ohrade rozdelenej na dve funkčné oblasti, z ktorých hlavná je pokrytá podstielkou a na pevnej podlaha sa nachádza viacero boxov na kŕmenie/ležanie. Výkaly sa zachytávajú do slamy alebo iného lignocelulózového materiálu, ktorý sa pravidelne dopĺňa a vymieňa.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 50 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“.

k

Nádoba na hnoj (v prípade úplne alebo čiastočne roštovej podlahy)

Pod roštovú podlahu sa umiestni prefabrikovaná nádoba (alebo jama). Nádoba je najhlbšia na jednom konci so sklonom najmenej 3 stupne smerom k centrálnemu kanálu na hnoj; k odtoku hnoja dochádza pri dosiahnutí úrovne približne 12 cm. Ak existuje kanál na vodu, nádobu možno rozdeliť na časť na vodu a časť na hnoj.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 65 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“.

l

Zber hnoja do vody

Hnoj za zachytáva do čistiacej vody, ktorá sa udržiava v kanáli na hnoj a dopĺňa sa do výšky približne 120 až 150 mm. Voliteľne možno použiť zošikmené steny kanála. Kanál na hnoj sa vyprázdňuje po každom chovnom cykle. S cieľom obmedziť spotrebu vody možno namiesto čerstvej vody použiť aj iné kvapaliny (napr. vodu z oplachovania pri čistení priestorov), pokiaľ majú na tento účel primerané fyzikálno-chemické a biologické kvalitatívne vlastnosti.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 20 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“.

m

Pásy na odstraňovanie hnoja v tvare V (v prípade čiastočne roštovej podlahy)

Pásy na odstraňovanie hnoja v tvare V sa pohybujú v kanáloch na hnoj, pričom zakrývajú celý povrch, takže na ne padajú všetky výkaly a moč. Pásy sa spúšťajú najmenej dvakrát denne na samostatné odstraňovanie moču a výkalov a ich transport na uzatvorenú skládku hnoja. Pásy sú vyrobené z plastu (polypropylén alebo polyetylén).

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 60 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“.

n

Kombinácia kanálov na vodu a hnoj (v prípade úplne roštovej podlahy)

Prasnica sa udržiava na určenom mieste (pomocou pôrodnej klietky) so špecifickou oblasťou na vylučovanie. Jama na hnoj je rozdelená na široký kanál na vodu, ktorý sa nachádza vpredu, a malý kanál na hnoj umiestnený vzadu, pričom je redukovaná plocha hnoja. Predný kanál je čiastočne naplnený vodou.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 50 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“.

o

Externý priechod s podstielkou (v prípade pevnej betónovej podlahy)

Zvieratá sa chovajú v budove s hybridným vetraním, v ktorej môže ošípaná prejsť cez dvierka do externého priechodu s betónovou podlahou s podstielkou na účely defekácie. hnoj padá do kanála, z ktorého sa raz denne zhŕňa.

neuplatňuje sa

p

Použitie systémov na čistenie vzduchu, napríklad:

Pozri oddiel 4.2.3.

q

Použitie plávajúcich gulí v kanáli na hnoj

Gule do polovice naplnené vodou a vyrobené zo špeciálneho plastu s nepriľnavým povrchom plávajú na povrchu kanálov s hnojom.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 25 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“. Znižujú sa aj emisie metánu.

r

Ochladzovanie hnojovice

Zníženie teploty hnojovice (zvyčajne na dosiahnutie teploty 15 °C) sa dosahuje nainštalovaním chladiaceho systému umiestneného nad hnojovicou (povrchové ochladzovanie pomocou lamiel), nad betónovou podlahou alebo zabudovaného do podlahy (podlahové ochladzovanie). Systém sa skladá z potrubí, v ktorých obieha chladiace médium alebo voda. Potrubia sú pripojené k výmenníku tepla na rekuperáciu energie, ktorú možno použiť na vykurovanie iných častí farmy. Jamu alebo kanály je potrebné často vyprázdňovať vzhľadom na pomerne malý povrch potrubí, na ktorom dochádza k výmene tepla. Ak nie je možné na ochladzovanie využiť odpadové teplo alebo podzemnú vodu, použitím tejto techniky sa môže zvýšiť spotreba energie.

V prípade podlahového ochladzovania je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 20 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“. Znižujú sa aj emisie metánu.

V prípade ochladzovania pomocou lamiel je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 45 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“. Znižujú sa aj emisie metánu.

s

Acidifikácia hnojovice

Do hnojovice sa pridáva kyselina (napr. kyselina sírová) s cieľom znížiť pH v jame na hnojovicu na hodnotu približne 5,5. Pridanie sa môže uskutočniť v procesnej nádrži, pričom následne sa vykonáva prevzdušňovanie a homogenizácia. Časť spracovanej hnojovice sa prečerpáva späť do skladovacej jamy pod podlahou ustajnenia. Systém spracovania je plne automatizovaný. Pred aplikáciou (alebo po aplikácii) do kyslej pôdy môže byť potrebné pridanie vápna na neutralizovanie pH pôdy. Acidifikáciu možno prípadne uskutočniť priamo v skladovacej nádrži na hnojovicu alebo priebežne počas aplikácie do pôdy.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 60 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“. Znižujú sa aj emisie metánu.

t

Ustajnenie so zreteľne odlíšenými zónami pre zvieratá

Zvieratá sa chovajú v skupinách, v systémoch ustajnenia, ktoré tvoria najmenej tri funkčné zóny: na ležanie/odpočinok, na kŕmenie/aktivitu a na vylučovanie. V porovnaní s konvenčnými systémami ustajnenia je plocha na jednu ošípanú väčšia. K dispozícii môže byť aj vonkajší výbeh, kde majú zvieratá prístup na čerstvý vzduch a k prirodzenému svetlu, čím sa zlepšujú dobré životné podmienky zvierat. Rozdelenie na rôzne funkčné zóny umožňuje používať osobitné techniky zohľadňujúce vlastnosti znečisťujúcich látok v každej zóne. Napríklad zóna na vylučovanie sa môže nachádzať vo vonkajšom výbehu, pričom sa zachováva malá plocha povrchu, ktorý vyvára emisie, a hnoj sa často odstraňuje (napr. až 12-krát denne pomocou zhŕňača v tvare V so žľabom na moč/s podlahovou separáciou výkalov od moču). Zvieratá si zvyčajne neznečisťujú oblasť na ležanie a kŕmenie (toto prirodzené správanie sa podporuje prirodzeným/hybridným vetraním, ktoré zabezpečuje teplotný rozdiel medzi zónou na vylučovanie a ostatnými zónami). V porovnaní s konvenčnými systémami je spotreba vody na ošípanú zvyčajne vyššia (v dôsledku väčšej plochy na ošípanú), zatiaľ čo spotreba energie je nižšia (v dôsledku prirodzeného/hybridného vetrania). Požiadavky na pracovnú silu sú tiež zvyčajne vyššie (napr. v dôsledku odstraňovania slamy z väčšej plochy).

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 75 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník“.

u

Použitie týchto doplnkových látok na úpravu hnoja:

Doplnkové látky určené na zmenu fyzikálnych, chemických a biologických vlastností hnoja možno aplikovať ručne alebo mechanicky na (znečistené) povrchy vytvárajúce emisie (napr. rošty, dláždená/pevná podlaha, priestor pod roštmi), do jám alebo do zásobníkov na hnoj. Po prvotnej aplikácii nasledujú pravidelné doplnenia s rôznou frekvenciou (určí sa podľa účinnej látky každej doplnkovej látky). Doplnkové látky do hnojovice zahŕňajú viacero kategórií, napr. komplexy baktérií alebo mikroorganizmov, zeolity a chemické produkty. Pôsobia napríklad tak, že menia prirodzenú mikrobiálnu rovnováhu, vyvolávajú bioacidifikáciu (tvorbu organických kyselín), čím znižujú pH (a obmedzujú tak odparovanie amoniaku), a obmedzujú biologické procesy vedúce k tvorbe sulfidov. Výsledkom je napríklad zníženie emisií amoniaku, metánu, sírovodíka a/alebo zápachu. Okrem zníženia emisií môžu doplnkové látky zlepšiť manipuláciu s hnojovicou podporovaním kvapalnosti (znižovaním viskozity) a/alebo oslabovaním/narúšaním kôry (vďaka čomu sa hnojovica ľahšie prečerpáva a menej pení), čím sa znižuje potreba premiešavania, chráni sa vybavenie a obmedzujú sa manuálne intervencie (vrátane intervencií spojených s vystavením nebezpečnému H2S).

neuplatňuje sa

v

Plynopriepustné membrány na zachytávanie amoniaku z plynných médií

Na zachytávanie amoniaku z ovzdušia sa používajú mikroporézne, hydrofóbne membrány. Hlavným faktorom prenosu amoniaku cez membrány je koncentračný gradient. Proces prebieha pri atmosférickom tlaku. Len čo sa amoniak dostane do kyslého roztoku (na druhej strane membrány), spojí sa s voľnými protónmi a vytvorí neprchavé amónium (NH4 +). Na prípravu kyslého roztoku možno použiť rôzne anorganické alebo organické kyseliny, napr. kyselinu sírovú, chlorovodíkovú, fosforečnú a mliečnu. Týmto spôsobom sa amoniak obsiahnutý v ovzduší premieňa na cenné amóniové hnojivo (napr. síran amónny, chlorid amónny, fosforečnan amónny, laktát amónny), ktoré možno aj vyvážať mimo areálu. Táto technika je vhodná tak pre prirodzené, ako aj pre nútené vetranie budov, keďže funguje nezávisle od ventilačného systému. Systém je zvyčajne umiestnený mimo budovy a na jeho údržbu je potrebný dostatočný priestor.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 75 % (v chovoch ošípaných) a o 45 % (na hydinových farmách) v porovnaní s referenčným systémom bez použitia tejto techniky.

Systémy ustajnenia

Opis

Klietkové systémy

Systémy ustajnenia pre hydinu vybudované s naklonenou podlahou, vyrobené zo zváraného drôteného pletiva alebo z plastových roštov a vybavené prípravkami a priestorom na kŕmenie, napájanie, hniezdenie, hrabanie, sedenie na bidle a zber vajec. Klietky sú zvyčajne usporiadané v troch alebo viacerých vrstvách. Systémy ustajnenia musia spĺňať požiadavky stanovené v najnovšej verzii smernice Rady 1999/74/ES (54) alebo v právnych predpisoch, ktorými sa nahrádza.

Hlboká podstielka s jamou na hnoj

Systémy ustajnenia hydiny, v ktorých je aspoň jedna tretina celkovej podlahovej plochy pokrytá podstielkou (napr. pieskom, drevenými hoblinami, slamou). Zvyšok podlahovej plochy je roštový a nachádza sa pod ním jama na hnoj. Prípravky na kŕmenie a napájanie sa nachádzajú nad roštovou plochou. Môžu sa tu nachádzať ďalšie štruktúry považované za vonkajšie priestory, napríklad výbehy, verandy, oblasti na voľný výbeh alebo zimné záhrady.

Voliéry

Systémy ustajnenia pre hydinu sú rozdelené na rôzne funkčné oblasti na kŕmenie, napájanie, znášku vajec, hrabanie a oddych. Využiteľná plocha sa zvyšuje pomocou vyvýšených roštových podláh kombinovaných s poschodiami. Roštová plocha sa pohybuje od 30 % do 60 % celkovej podlahovej plochy. Zvyšná podlahová plocha je zvyčajne pokrytá podstielkou.

Môžu sa tu nachádzať ďalšie štruktúry považované za vonkajšie priestory, napríklad výbehy, verandy, oblasti na voľný výbeh alebo zimné záhrady.

Techniky

Opis

Informácie o emisiách

Všetky druhy hydiny

a

Použitie systémov na čistenie vzduchu, napríklad:

Pozri oddiel 4.2.3.

b

Plynopriepustné membrány na zachytávanie amoniaku z plynných médií

Pozri oddiel 4.2.1.

Nosnice, plemenné brojlery a mládky

c

Odstraňovanie hnoja pomocou pásov aspoň s:

Pod klietkami sú na účely odstraňovania hnoja umiestnené pásy. Hnoj sa môže odstraňovať jedenkrát týždenne (so vzduchovým sušením) alebo častejšie (bez vzduchového sušenia). Na účely sušenia hnoja môže byť zberný pás ventilovaný. Použiť možno aj sušenie vzduchom pomocou ovievania.

V prípade dvoch odstraňovaní týždenne so vzduchovým sušením je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 30 % v porovnaní s referenčným systémom „dvoch odstraňovaní týždenne bez ventilácie“.

d

Systém núteného alebo prirodzeného vetrania bez častého odstraňovania hnoja v prípade existujúcich prevádzok s hlbokou podstielkou a jamou na hnoj v kombinácii aspoň s jedným ďalším zmierňujúcim opatrením (napr. na dosiahnutie vysokého obsahu sušiny v hnoji, systém na čistenie vzduchu)

Systém s hlbokou podstielkou (pozri opis uvedený vyššie) sa kombinuje s nečastým odstraňovaním hnoja, napr. na konci chovného cyklu. Zabezpečený je minimálny obsah sušiny v hnoji približne 50 – 60 %. Dosahuje sa to vhodným systémom vetrania (napr. ventilátory a odsávanie vzduchu umiestnené na úrovni podlahy).

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 40 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej podstielky/jamy s čiastočnou podstielkou“. Táto technika môže viesť k zvýšeniu emisií metánu.

e

Pás alebo zhŕňač na odstraňovanie hnoja (v prípade hlbokej podstielky s jamou na hnoj)

Hnoj sa zhromažďuje pomocou zhŕňačov (pravidelne) alebo pásov (raz týždenne v prípade sušeného hnoja, dvakrát týždenne bez sušenia).

V prípade pásov na odstraňovanie hnoja bez ventilácie je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 70 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej podstielky/jamy s čiastočnou podstielkou“.

V prípade pásov na odstraňovanie hnoja s ventiláciou je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 80 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej podstielky/jamy s čiastočnou podstielkou“.

f

Nútené vzduchové sušenie hnoja prostredníctvom potrubí (v prípade hlbokej podstielky s jamou na hnoj)

Systém s hlbokou podstielkou (pozri opis uvedený vyššie) sa kombinuje so sušením hnoja núteným vetraním pomocou potrubí, ktorými sa vyfukuje vzduch (napr. s teplotou 17 – 20 °C a objemom 1,2 m3 na jedného vtáka) na hnoj uskladnený pod roštovou podlahou.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 45 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej podstielky/jamy s čiastočnou podstielkou“.

g

Nútené vzduchové sušenie hnoja prostredníctvom perforovanej podlahy (v prípade hlbokej podstielky s jamou na hnoj)

Systém s hlbokou podstielkou (pozri opis uvedený vyššie) obsahuje perforovanú podlahu pod hnojom, ktorá umožňuje nútené vyfukovanie vzduchu odspodu. Hnoj sa odstraňuje na konci chovného cyklu.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 45 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej podstielky/jamy s čiastočnou podstielkou“.

h

Sušenie podstielky na páse na odstraňovanie hnoja (v prípade voliér)

Hnoj sa zhromažďuje na pásoch pod roštovou podlahou a odstraňuje sa najmenej raz týždenne pomocou pásov s ventiláciou alebo bez nej. V prípade mládok možno vo voliérach kombinovať podstielané a pevné podlahy.

V prípade pásov na odstraňovanie hnoja bez ventilácie je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 70 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej podstielky/jamy s čiastočnou podstielkou“.

V prípade pásov na odstraňovanie hnoja s ventiláciou je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 80 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej podstielky/jamy s čiastočnou podstielkou“.

i

Nútené vzduchové sušenie podstielky na páse na odstraňovanie hnoja (v prípade voliér)

Technikou sa znižujú emisie amoniaku z hnoja prostredníctvom cieleného prúdenia vzduchu okolo hnoja, čím sa spomaľuje mikrobiálna aktivita (rozklad kyseliny močovej v hnoji hydiny) a obmedzuje sa premena zlúčenín dusíka na prchavý amoniak. Hnoj prepadáva na pásy umiestnené pod roštmi, kde sa suší pomocou vzduchu (napr. 0,3 m3 vzduchu na zviera za hodinu pri minimálnej teplote 20 °C), ktorý je privádzaný vedeniami pod roštovou podlahou alebo vedľa nej. Prúdenie vzduchu je strategicky umiestnené tak, aby sa zabezpečilo rovnomerné sušenie bez tvorby zón s vysokou vlhkosťou. Systém funguje nepretržite a zabezpečuje, aby hnoj zostal v polosuchom stave (napr. s obsahom sušiny najmenej 50 %) od okamihu vylučovania až po odstránenie (najmenej raz týždenne alebo dvakrát týždenne, ak sa využíva ďalšie sušenie).

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 62 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej podstielky/jamy s čiastočnou podstielkou“. Znižujú sa aj emisie prachu.

j

Nútené sušenie podstielky prostredníctvom vnútorného vzduchu (v prípade pevnej podlahy s hlbokou podstielkou)

V systéme s hlbokou podstielkou bez jamy na hnoj možno na sušenie podstielky použiť systémy s recirkuláciou vnútorného vzduchu, pričom sa zároveň spĺňajú psychologické potreby vtákov. Na tento účel možno použiť aj ventilátory, výmenníky tepla a/alebo ohrievače.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 25 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej podstielky/jamy s čiastočnou podstielkou“.

k

Sklz na podstielku (v prípade voliér)

Touto technikou sa zabezpečuje obmedzenie hrúbky vrstvy podstielky (napr. maximálne 3 cm) na celej ploche podlahy pokrytej podstielkou častým odstraňovaním časti vrstvy podstielky pomocou sklzu.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 15 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej podstielky/jamy s čiastočnou podstielkou“. Znižujú sa aj emisie prachu.

Brojlery

l

Nútené sušenie podstielky prostredníctvom vnútorného vzduchu (v prípade pevnej podlahy s hlbokou podstielkou)

Na sušenie podstielky možno použiť systémy s recirkuláciou vnútorného vzduchu, pričom sa zároveň spĺňajú psychologické potreby vtákov.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 25 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej podstielky/jamy s čiastočnou podstielkou“.

m

Nútené sušenie podstielky prostredníctvom vyhrievaného vnútorného vzduchu (v prípade pevnej podlahy s hlbokou podstielkou)

Emisie amoniaku sa znižujú sušením steliva teplým vzduchom a odstraňovaním odparenej vlhkosti ohriatym vzduchom (čo sa dosahuje pomocou výmenníkov tepla a/alebo ohrievačov). Možné sú dve konfigurácie.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 55 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej podstielky/jamy s čiastočnou podstielkou“.

n

Prirodzené alebo nútené vetranie s napájacím systémom bez únikov vody (v prípade pevnej podlahy s hlbokou podstielkou)

Pevná podlaha je úplne pokrytá podstielkou, ktorú možno v prípade potreby dopĺňať. Izolácia podlahy (napr. použitím betónu, ílu) bráni kondenzácii vody v podstielke. Tuhý hnoj sa odstraňuje na konci chovného cyklu. Konštrukcia a činnosť napájacieho systému s pitnou vodou bránia únikom a rozliatiu vody na podstielku. Môžu sa tu nachádzať ďalšie štruktúry považované za vonkajšie priestory, napríklad výbehy, verandy, oblasti na voľný výbeh alebo zimné záhrady. Prirodzené vetranie možno kombinovať so systémom výbehového chovu.

neuplatňuje sa

o

Vyhrievaná a ochladzovaná podlaha s podstielkou (v prípade systémov „combideck“)

Uzatvorený vodný okruh sa inštaluje pod podlahu a ďalší okruh sa zhotoví na nižšej úrovni na uloženie prebytočného tepla alebo jeho vrátenie do budovy na chov hydiny v prípade potreby. Oba vodné okruhy sú prepojené pomocou tepelného čerpadla. Na začiatku obdobia chovu sa podlaha vyhrieva pomocou akumulovaného tepla, aby sa podstielka udržiavala suchá a zabraňovalo sa kondenzácii vlhkosti. Počas druhého chovného cyklu vtáky produkujú nadbytok tepla, ktoré sa akumuluje v akumulačnom okruhu, pričom zároveň dochádza k ochladzovaniu podlahy, čím sa obmedzuje rozklad kyseliny močovej, keďže sa znižuje mikrobiálna aktivita.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 40 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej podstielky/jamy s čiastočnou podstielkou“.

p

Podstielka zložená zo slamy a z hydrogensíranu sodného

S cieľom znížiť pH podstielky, čím sa zas obmedzuje mikrobiologická aktivita, sa ako stelivo používajú pelety vyrobené zo zmesi 80 % slamy (alebo iného obnoviteľného materiálu) a 20 % hydrogénsíranu sodného (NaHSO4).

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 58 % v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej podstielky/jamy s čiastočnou podstielkou“.

Kačice

q

Časté dopĺňanie podstielky (v prípade pevnej podlahy s hlbokou podstielkou alebo hlbokej podstielky kombinovanej s roštovou podlahou)

Podstielka sa v prípade potreby udržiava v suchom stave častým (napr. každodenným) dopĺňaním čerstvého materiálu. Tuhý hnoj sa odstraňuje na konci chovného cyklu.

Systém ustajnenia môže byť vybavený prirodzeným alebo núteným vetraním a môže sa kombinovať so systémom výbehového chovu.

V prípade hlbokej podstielky kombinovanej s roštovou podlahou je podlaha v napájacom priestore vybavená roštami (približne 25 % celkovej podlahovej plochy).

neuplatňuje sa

r

Časté odstraňovanie hnoja (v prípade úplne roštovej podlahy)

Rošty zakrývajú jamu, v ktorej sa skladuje hnoj a odkiaľ sa premiestňuje na externú skládku. Časté odstraňovanie hnoja na externú skládku možno vykonávať:

Systém ustajnenia môže byť vybavený prirodzeným alebo núteným vetraním a môže sa kombinovať so systémom výbehového chovu.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 15 % (v prípade trvalého gravitačného toku) a 30 % (v prípade zhŕňania) v porovnaní s referenčným systémom „hlbokej podstielky/jamy s čiastočnou podstielkou“.

Morky

s

Prirodzené alebo nútené vetranie s napájacím systémom bez únikov vody (v prípade pevnej podlahy s hlbokou podstielkou)

Pozri opis techniky n) (v oddiele o brojleroch).

t

Nútené sušenie podstielky prostredníctvom vyhrievaného vnútorného vzduchu (v prípade pevnej podlahy s hlbokou podstielkou)

Pozri opis techniky m) (v oddiele o brojleroch).

Technika

Opis

Informácie o emisiách

a

Biofilter

Odvetrávaný vzduch prechádza cez filtrovacie lôžko z organického materiálu, napríklad koreňového dreva alebo drevenej štiepky, hrubej kôry, kompostu alebo rašeliny. Filtrovací materiál sa neustále udržiava vlhký občasným postrekovaním povrchu. Zapáchajúce zlúčeniny vo vzduchu a prachové častice sa absorbujú vlhkou vrstvou a sú oxidované alebo rozkladané mikroorganizmami žijúcimi na vlhkom podstielkovom materiáli. Účinnosť biofiltrov možno zvýšiť inokuláciou zmesami vybraných mikroorganizmov.

Je potrebná dostatočná plocha mimo budovy na chov hospodárskych zvierat na umiestnenie filtračných náplní.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 70 % v porovnaní s referenčným systémom bez použitia tejto techniky. V závislosti od prevádzkových podmienok možno znížiť aj emisie metánu do ovzdušia. Potenciálne môžu vznikať emisie N2O.

b

Bioskruber (alebo skrápaný biofilter)

Filter s rektifikačnou kolónou s inertným plniacim materiálom, ktorý je za normálnych okolnosti trvalo udržiavaný vlhký postrekovaním vodou. Látky znečisťujúce ovzdušie sa absorbujú v kvapalnej fáze a následne sú rozložené mikroorganizmami, ktoré sa nachádzajú na prvkoch filtra. Účinnosť biofiltrov možno zvýšiť inokuláciou zmesami vybraných mikroorganizmov.

V určitých prípadoch možno uplatniť aj čiastočné čistenie vzduchu (napr. zamerané na vybranú časť odvetrávaného vzduchu s vyšším obsahom znečisťujúcich látok).

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 70 % v porovnaní s referenčným systémom bez použitia tejto techniky. Znižujú sa aj emisie zápachu a prachu.

c

Suchý filter

Odvetrávaný vzduch sa prefukuje cez sito tvorené napríklad viacvrstvovým plastom, ktoré sa nachádza pred ventilačným prvkom na koncovej stene. Prúdiaci vzduch je vystavený výrazným zmenám smeru, ktoré spôsobujú separáciu častíc pôsobením odstredivej sily, čím sa znižujú emisie prachu.

neuplatňuje sa

d

Dvojstupňový alebo trojstupňový systém na čistenie vzduchu

V dvojstupňovom systéme sa prvý stupeň (kyselinová práčka plynu) zvyčajne kombinuje s bioskruberom (druhý stupeň). V trojstupňovom systéme sa prvý stupeň v podobe práčky plynu zvyčajne kombinuje s druhým stupňom (kyselinová práčka plynu), za ktorým nasleduje biofilter (tretí stupeň). V určitých prípadoch možno uplatniť aj čiastočné čistenie vzduchu (napr. zamerané na vybranú časť odvetrávaného vzduchu s vyšším obsahom znečisťujúcich látok).

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 70 % v porovnaní s referenčným systémom bez použitia tejto techniky. Znižujú sa aj emisie zápachu a prachu.

e

Práčka plynu

Odvetrávaný vzduch sa prefukuje naprieč médiom, ktoré tvorí náplň filtra. Materiál náplne sa trvalo postrekuje vodou. Prach sa odstraňuje a usadzuje v nádrži na vodu, ktorá sa vyprázdňuje pred opätovným naplnením. Táto technika je známa aj ako „reaktor s kropeným lôžkom“.

neuplatňuje sa

f

Vodný odlučovač

Odvetrávaný vzduch sa smeruje pomocou odvetrávacích ventilátorov nadol do vodného kúpeľa, v ktorom dôjde k nasiaknutiu prachových častíc. Smer prietoku sa potom zmení o 180 stupňov smerom nahor. Hladina vody sa pravidelne dopĺňa, aby sa kompenzovalo odparovanie.

neuplatňuje sa

g

Kyselinová práčka plynu

Odvetrávaný vzduch sa vedie cez filter (napr. s náplňovou stenou), v ktorom sa uskutočňuje postrekovanie cirkulujúcou kyselinovou kvapalinou (napr. kyselina sírová). V určitých prípadoch možno uplatniť aj čiastočné čistenie vzduchu (napr. zamerané na vybranú časť odvetrávaného vzduchu s vyšším obsahom znečisťujúcich látok).

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 70 % v porovnaní s referenčným systémom bez použitia tejto techniky. Znižujú sa aj emisie zápachu a prachu.

Technika

Opis

Emisie prachu

a

Predchádzanie tvorbe prachu alebo zníženie jeho tvorby v budovách na chov hospodárskych zvierat, napríklad prostredníctvom techník podstielania s nízkou prašnosťou, hrubšieho podstielkového materiálu, sklzov na podstielku, adlibitného kŕmenia, krmiva s nízkou prašnosťou, separátorov prachu a vetrania s optimalizovanou rýchlosťou prúdenia vzduchu

Tvorbe prachu vnútri budov na chov hospodárskych zvierat sa predchádza alebo sa jeho tvorba znižuje pomocou techník ako:

b

Zníženie koncentrácie prachu v budovách na chov hospodárskych zvierat, napríklad používaním vodnej hmly, ionizácie alebo postrekovaním olejom

Koncentrácia prachu vnútri budov na chov hospodárskych zvierat sa znižuje pomocou techník ako:

c

Znižovanie prachu pomocou systému na čistenie vzduchu, napr. suchého filtra, dvojstupňového alebo trojstupňového systému na čistenie vzduchu, práčky plynu, vodného odlučovača, kyselinovej práčky plynu, biofiltra, bioskrubra

Pozri oddiel 4.2.3.

Emisie zápachu

d

Opatrenia na predchádzanie zápachu a jeho znižovanie vnútri systémov ustajnenia, napr. udržiavanie zvierat a povrchov v suchu a čistote, obmedzenie povrchu hnoja, ktorý vytvára emisie, časté odstraňovanie hnoja, znižovanie teploty hnoja a vnútorného prostredia, obmedzovanie prúdenia vzduchu

Emisiám zápachu v systémoch ustajnenia sa predchádza a/alebo sa znižujú pomocou techník ako:

e

Optimalizácia podmienok vypúšťania odvetrávaného vzduchu z budov na chov hospodárskych zvierat, napr. zvýšením výšky výpustu a/alebo rýchlosti ventilácie

Odvetrávaný vzduch sa vypúšťa z budov na chov hospodárskych zvierat pomocou techník ako:

f

Znižovanie zápachu pomocou systému na čistenie vzduchu, napr. bioskrubra (alebo skrápaného biofiltra), biofiltra, dvojstupňového alebo trojstupňového systému na čistenie vzduchu

Pozri oddiel 4.2.3.

Spotreba vody

g

Výber a použitie vhodných zariadení (napr. kvapkové napájačky, miskové napájačky, vodné žľaby) pre špecifické kategórie zvierat pri zabezpečení dostupnosti vody (ad libitum)

Vyberajú a používajú sa systémy na dodávku vody šetriace vodou (napr. kvapkové napájačky, miskové napájačky, vodné žľaby) s ohľadom na spôsob pitia jednotlivých druhov zvierat. Optimálna hydratácia a dobré životné podmienky zvierat sú zabezpečené prostredníctvom prístupu ad libitum.

h

Overenie a (v prípade potreby) pravidelná úprava kalibrácie zariadení na napájanie pitnou vodou

Zariadenia na pitnú vodu sa pravidelne kontrolujú a v prípade potreby nastavujú, aby sa zabezpečili stabilné prietoky a funkčnosť a zároveň sa zabránilo úniku vody.

i

Používanie techník ako mechanické suché čistenie alebo vysokotlakové čističe pri údržbe budov a zariadení na chov hospodárskych zvierat

Budovy a zariadenia na chov hospodárskych zvierat sa čistia spôsobom, ktorým sa zaručuje hygiena pri súčasnom zabezpečení efektívneho využívania vody, napríklad pomocou metód predčistenia, ako je mechanické suché čistenie, alebo pomocou techník ako vysokotlakové čističe.

Spotreba energie

j

Systémy vykurovania/chladenia a ventilácie s vysokou účinnosťou

Systémy vykurovania, chladenia a ventilácie s vysokou účinnosťou využívajú technické riešenia, ktorými sa minimalizuje spotreba energie, pričom sa zohľadňujú požiadavky na dobré životné podmienky zvierat.

k

Optimalizácia systémov vykurovania/chladenia a ventilácie, ako aj riadenia, najmä tam, kde sa využívajú systémy na čistenie vzduchu

Existujúce systémy vykurovania/chladenia a ventilácie sa zdokonaľujú, pričom sa zohľadňujú požiadavky na dobré životné podmienky zvierat (napr. koncentrácia látok znečisťujúcich ovzdušie, primerané teploty). Možno to dosiahnuť opatreniami ako:

l

Izolácia stien, podláh a/alebo stropov budov na chov hospodárskych zvierat

Izolačný materiál môže byť prirodzene nepriepustný alebo upravený pomocou nepriepustnej povrchovej vrstvy. Priepustné materiály sa používajú s nainštalovanou parozábranou vzhľadom na to, že vlhkosť je hlavnou príčinou znehodnotenia izolačných materiálov.

Variantným riešením izolačného materiálu pre hydinové farmy môžu byť reflexné membrány, ktoré odrážajú teplo a sú zložené z laminovaných plastových fólií, pričom slúžia na odizolovanie priestorov pred únikmi vzduchu a vlhkosťou.

m

Rekuperácia tepla (napr. systém „combideck“, ventilačné systémy s rekuperáciou tepla, rekuperácia tepla pri ochladzovaní hnojovice)

Recyklácia tepelnej energie z vetrania, odpadových produktov alebo vnútorných konštrukcií.

Centrálna jednotka využíva výmenník tepla typu vzduch-vzduch, ktorým sa teplo z teplého vydýchaného odvetrávaného vzduchu prenáša do studeného čerstvého prichádzajúceho vzduchu.

Pozri opis systému „combideck“ v oddiele 4.2.2.

n

Prirodzené vetranie

Voľné (prirodzené) vetranie v budove na chov hospodárskych zvierat zabezpečujú tepelné účinky a/alebo prúdenie vetra. Okrem ovládateľných otvorov v bočných stenách môže mať budova na chov hospodárskych zvierat aj otvory v hrebeni strechy a v prípade potreby aj na štítových stranách. Tieto otvory môžu byť vybavené sieťami na ochranu pred vetrom. Počas horúceho počasia môže by potrebná podpora pomocou ventilátorov.

o

Používanie hybridného vetrania

V rozličných častiach budovy na chov hospodárskych zvierat sa kombinuje nútené a prirodzené vetranie. V časti s núteným vetraním sú zvieratá chránené pred chladom, teplom, slnečným žiarením a dažďom. V časti s prirodzeným vetraním majú zvieratá prístup do vonkajších priestorov (v prípade ošípaných sa zóna na vylučovanie zvyčajne nachádza vo vonkajšom priestore).

p

Systémy odparovacieho chladenia využívajúce panely a recirkuláciu vody

V systémoch odparovacieho chladenia s panelmi sa využívajú pevné porézne panely z celulózy, drevitej vlny alebo zo syntetických materiálov, ktoré sú inštalované na jednej stene budovy na chov hospodárskych zvierat na ustajnenie a pomocou čerpadla sú nepretržite nasycované vodou. Voda, ktorá sa neodparí ani nerozpráši, sa zachytáva a recirkuluje do systému. Cez vlhké panely sa tunelovými ventilátormi nasáva vonkajší vzduch, čím dochádza k odparovaniu vody a ochladzovaniu vzduchu.

Technika

Opis

Informácie o emisiách

a

Použitie zásobníka s dostatočnou kapacitou na uloženie hnoja počas období, v ktorých nie je možná aplikácia do pôdy

Zásobníky sú vybudované s dostatočnou kapacitou na uloženie hnoja počas období, v ktorých nie je možná aplikácia do pôdy. Tieto obdobia závisia od klimatických podmienok a od toho, aké majú plodiny potreby dusíka.

neuplatňuje sa

b

Použitie zásobníkov, ktoré sú schopné odolať mechanickým, chemickým a tepelným vplyvom

Zásobníky sú vybudované z prvkov (napr. oceľ s ochrannými povrchovými vrstvami, nepriepustný betón, nepriepustná izolácia), ktoré sú schopné odolať mechanickému namáhaniu, pôsobeniu chemikálií a teplotným výkyvom, čím sa zabezpečuje ich trvácnosť, ochrana životného prostredia a prevádzková spoľahlivosť.

neuplatňuje sa

c

Používanie nepriepustných zariadení a vybavenia na zhromažďovanie a premiestňovanie hnojovice (napr. jamy, kanály, odtoky, čerpacie stanice)

Zariadenia a vybavenie na zhromažďovanie a premiestňovanie hnojovice (napr. jamy, kanály, odtoky, čerpacie stanice) sú navrhnuté tak, aby sa zabránilo únikom a následnej kontaminácii. Vyžaduje si to použitie vhodných nepriepustných materiálov odolných proti korózii.

neuplatňuje sa

d

Kontrola konštrukčnej integrity zásobníkov aspoň raz ročne

Vykonávajú sa a zdokumentujú sa pravidelné (aspoň raz ročne) kontroly funkčnej spoľahlivosti (napríklad prostredníctvom vizuálnych kontrol, fotografií, protokolov o skúške, detekcie úniku, sledovania zmeny hladiny v nádrži naplnenej vodou, údajov získaných zo snímačov) vrátane overovania tesnosti všetkých komponentov zásobníkov, potrubí a armatúr s cieľom zabezpečiť nepriepustnosť a dodržiavanie prevádzkových noriem.

neuplatňuje sa

e

Prekrytie zabezpečujúce najvyššiu environmentálnu výkonnosť pomocou jednej z týchto techník:

Nádrže sú prekryté pevným, pružným alebo plávajúcim krytom.

Pevné kryty, ktoré môžu byť zhotovené z betónu, panelov zo sklenených vlákien alebo polyesterových platní s plochým alebo kónickým tvarom, sa používajú na betónové alebo oceľové nádrže a silá. Kryty sú dostatočne zaizolované a tesné, aby sa minimalizovala výmena vzduchu a bránila sa vniknutiu dažďa a snehu.

Pevné kryty: V porovnaní s nádržou bez krytu je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku takmer o 100 %.

Medzi flexibilné kryty patria:

Stanové kryty: V porovnaní s nádržou bez krytu je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 85 %.

Klenbové kryty: V porovnaní s nádržou bez krytu je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 80 %.

Ploché kryty: V porovnaní s nádržou bez krytu je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 60 %.

Medzi plávajúce kryty patria:

Vrstvy kôry: V porovnaní s nádržou bez krytu je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 20 %.

Plávajúce sypké materiály: V porovnaní s nádržou bez krytu je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 40 %.

Vzduchom nafukované kryty: V porovnaní s nádržou bez krytu je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 60 %.

Pružné plávajúce kryty: V porovnaní s nádržou bez krytu je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 80 %.

Pružné plastové tabule: V porovnaní s nádržou bez krytu je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 60 %.

f

Inštalácia systému na detekciu úniku

Systém, v ktorom sa využíva napríklad geomembrána, spodná drenážna vrstva a systém drenážneho potrubia, ktorý umožňuje včasnú detekciu (napr. pomocou piezometra) a lokalizáciu únikov.

neuplatňuje sa

g

Minimalizovanie premiešavania hnojovice

Premiešavanie hnojovice sa minimalizuje. To zahŕňa:

neuplatňuje sa

h

Vhodný návrh skladovacej nádrže na hnojovicu pomocou techník ako:

Zásobníky sú vybudované s prihliadnutím na konštrukčné a prevádzkové charakteristiky zamerané na zníženie emisií do ovzdušia. Zahŕňa to zníženie pomeru plochy povrchu, ktorý vytvára emisie, k objemu hnojovice, reguláciu úrovne naplnenia s cieľom obmedziť rýchlosť vetra a výmenu vzduchu nad povrchom hnojovice a zvýšenie voľného priestoru nad hladinou s cieľom vytvoriť efekt veterného štítu, ktorý potláča turbulentné pohyby vzduchu.

neuplatňuje sa

i

Acidifikácia hnojovice

Pozri oddiel 4.2.1.

j

Ochladzovanie hnojovice

Pozri oddiel 4.2.1.

k

Nepriepustné dno a steny, napr. s ílovou alebo plastovou izoláciou (alebo s dvojitou izoláciou), a nepriepustné konštrukcie

Podzemné skladovanie hnojovice je vybudované s použitím nepriepustných prvkov (napr. spojov, upevňovacích prvkov) a s nepriepustným dnom a stenami z materiálov ako zhutnený íl, plastová izolácia z polyetylénu s vysokou hustotou (HDPE) alebo systémy s dvojitou izoláciou (napr. geomembrána, íl), aby sa zabránilo úniku a kontaminácii podzemnej vody.

neuplatňuje sa

l

Skladovanie vysušeného tuhého hnoja v prístrešku

Prístrešok je zvyčajne jednoduchá stavba s nepriepustnou podlahou a strechou, s dostatočným vetraním, aby sa predišlo vzniku anaeróbnych podmienok, a prístupovou bránou pre vozidlá. Sušený hnoj hydiny (napr. podstielka z brojlerov a nosníc, vzduchom vysušené výkaly nosníc zhromaždené na pásoch) možno zvyčajne prepravovať pomocou pásov alebo čelných nakladačov z budovy na chov hydiny do prístrešku, kde ho možno dlhodobo skladovať bez rizika opätovného zvlhnutia.

neuplatňuje sa

m

Použitie betónového sila na skladovanie tuhého hnoja

Základová doska z vodonepriepustného betónu, ktorá sa môže kombinovať so stenami z troch strán a zakrytím (napr. zastrešením nad plochou s hnojom, z UV stabilizovaného plastu). Podlaha je zhotovená so spádom (napr. 2 %) smerom k prednému odtokovému žľabu. Skladovanie tuhého hnoja na pevnej nepriepustnej podlahe s kanalizačným systémom a zbernou nádržou na odtekajúce látky.

neuplatňuje sa

n

Skladovanie tuhého hnoja na pevnej nepriepustnej podlahe, ktorá je navrhnutá tak, aby sa zabránilo únikom do životného prostredia

Zásobník je vybavený pevnou nepriepustnou podlahou, drenážnym systémom a je napojený na nádrž na zachytávanie tekutých frakcií a akéhokoľvek odtoku spôsobeného zrážkami.

neuplatňuje sa

o

Primerané vzdialenosti medzi dočasnými haldami tuhého hnoja a vodnými útvarmi, pričom sa každý rok mení umiestnenie a minimalizuje sa čas zotrvania na poli

Ak sa tuhý hnoj pred aplikáciou do pôdy ukladá priamo na pôdu na poli, čas jeho zotrvania na poli sa minimalizuje, pričom miesto takéhoto uskladnenia sa mení aspoň raz ročne a nachádza sa čo najďalej od vodných útvarov.

neuplatňuje sa

p

Zníženie pomeru plochy povrchu, ktorý vytvára emisie, k objemu haldy tuhého hnoja

Pomer plochy povrchu, ktorý vytvára emisie, k objemu haldy možno znížiť napríklad zhutnením hnoja alebo použitím skládky s troma stenami.

neuplatňuje sa

q

Prekrytie dočasných háld tuhého hnoja

Haldy tuhého hnoja sa zakrývajú materiálmi ako plachty z UV stabilizovaného plastu, rašelina, piliny alebo drevená štiepka. Tesné kryty obmedzujú výmenu vzduchu a aeróbny rozklad v halde hnoja.

neuplatňuje sa

Technika

Opis

a

Mechanická separácia hnojovice, napr. pomocou:

Separácia kvapalnej a pevnej frakcie s odlišným obsahom sušiny napríklad pomocou separátorov so skrutkovým lisom, separátorov s dekantačnou odstredivkou, separácie sitami alebo lisovania cez filter. Separáciu možno zefektívniť pomocou prídavných látok alebo pôsobením rôznych teplôt/tlakov.

Technika sa používa napríklad v prípadoch, keď je potrebné znížiť obsah dusíka a fosforu v tuhej fáze z dôvodu obmedzenej plochy pôdy na aplikáciu hnoja.

b

Anaeróbna digescia

Anaeróbne mikroorganizmy rozkladajú organickú hmotu hnoja v uzatvorenom reaktore bez prítomnosti kyslíka. Vzniknutý bioplyn sa zhromažďuje a slúži na výrobu energie, t. j. výrobu tepla, kombinovanú výrobu tepla a elektriny a/alebo výrobu pohonnej látky. Určitá časť vyrobeného tepla sa v rámci procesu recykluje. Stabilizovaný zvyšok (digestát) možno použiť ako hnojivo (s dostatočne pevným digestátom po kompostovaní). Tuhý hnoj možno spracovať pomocou digescie spolu s hnojovicou a/alebo inými spoločnými substrátmi, pričom je potrebné zabezpečiť, aby bol obsah sušiny nižší ako 18 %. Rýchlosť a účinnosť procesu možno zvýšiť inokuláciou zmesami vybraných mikroorganizmov.

c

Sušenie hnoja pomocou externého tunela

Hnoj z budov na chov nosníc sa zhromažďuje a odstraňuje pomocou pásov, ktoré ho prepravujú do vonkajšieho priestoru do vyhradenej uzatvorenej konštrukcie, pričom systém obsahuje viacero perforovaných pásov, ktoré sa navzájom prekrývajú a tvoria tunel. Cez pásy prefukuje teplý vzduch, ktorý približne za dva alebo tri dni spôsobí vysušenie hnoja. Na vetranie tunela sa používa vzduch vyvedený z budovy na chov nosníc.

d

Mechanická separácia hnojovice na pevnú a kvapalnú frakciu a následný aeróbny rozklad (prevzdušňovanie) kvapalnej frakcie so spätným získavaním živín

Hnojovica sa separuje na kvapalnú a pevnú frakciu pomocou mechanických separačných zariadení a použitím pevnej a kvapalnej frakcie na výživu plodín sa zabezpečí spätné získanie živín. Väčšina fosforu a podstatná časť dusíka zostávajú v pevnej frakcii, čo je produkt s nižším objemom a hmotnosťou.

Kvapalná frakcia sa prerušovane a s nízkou intenzitou prevzdušňuje pomocou ponorných alebo plávajúcich prevzdušňovačov, a to priebežne alebo v určitých časových intervaloch, čím dochádza k biologickej oxidácii prchavých organických zlúčenín. Proces sa riadi prostredníctvom regulácie prevádzkových parametrov ako intenzita prevzdušňovania (koncentrácia rozpusteného kyslíka), obmedzenie nárastu pH, teplota (napr. v rozmedzí 45 °C až 75 °C) a minimalizácia premiešavania hnojovice s cieľom znížiť straty amoniaku (NH3) do atmosféry a zároveň sa potláčajú anaeróbne podmienky a tvorba metánu. Amoniak uvoľňovaný počas prevzdušňovania je prípadne možné zachytávať (pozri napríklad techniku „plynopriepustné membrány na zachytávanie amoniaku z plynných médií“). Pena a kal, ktoré obsahujú určité živiny (napr. P) zachytené z kvapalnej frakcie, sa z reaktora odoberajú a sušia pomocou mechanických separátorov a následne sa spracúvajú spolu so zvyškom pevnej frakcie.

Technika sa zvyčajne používa v prípadoch, keď je pred aplikáciou do pôdy dôležité znížiť množstvo patogénov a zápach. Je potrebné venovať pozornosť riešeniu možných medzizložkových vplyvov.

e

Mechanická separácia hnojovice na pevnú a kvapalnú frakciu a následná nitrifikácia a denitrifikácia kvapalnej frakcie so spätným získavaním živín

Hnojovica sa separuje na kvapalnú a pevnú frakciu pomocou mechanických separačných zariadení a použitím pevnej a kvapalnej frakcie na výživu plodín sa zabezpečí spätné získanie živín. Väčšina fosforu a podstatná časť dusíka zostávajú v pevnej frakcii, čo je produkt s nižším objemom a hmotnosťou.

Kvapalná frakcia prechádza nitrifikáciou prostredníctvom biologickej úpravy za kontrolovaných aeróbnych podmienok, pri ktorých sa amoniak (NH3) oxiduje na dusitany (NO2 –) a dusičnany (NO3 –), čím sa znižujú straty amoniaku do atmosféry. Na zefektívnenie procesu sa pridávajú koagulanty a flokulanty. Výtok, ktorý je bohatý na dusičnany a obsahuje aj prípadné zvyšky fosforu, ako aj draslík, sodík a vápnik, sa môže opätovne využiť v poľnohospodárstve (napr. prostredníctvom fertigácie). Alternatívne sa môže odvádzať do denitrifikačnej fázy, v ktorej sa dusitany a dusičnany premieňajú na N2 za prítomnosti organického uhlíka.

Niektoré mikroorganizmy je možné recirkulovať do prevzdušňovacej nádrže, aby sa zachovala biologická aktivita. Pena a kal, ktoré obsahujú určité živiny (napr. P) zachytené z kvapalnej frakcie, sa z nádrže (nádrží) odoberajú a sušia pomocou mechanických separátorov a následne sa spracúvajú spolu so zvyškom pevnej frakcie.

Proces nitrifikácie a denitrifikácie možno dosiahnuť v jednej nádrži alebo v rade viacerých nádrží. Stanovením retenčného času v nádrži (nádržiach) je možné regulovať mieru nitrifikácie a denitrifikácie vrátane koncentrácie dusičnanov vo výtoku. Je potrebné venovať pozornosť riešeniu možných medzizložkových vplyvov.

f

Kompostovanie tuhého hnoja

Tuhý hnoj vrátane pevnej frakcie hnojovice sa za aeróbnych podmienok rozkladá pôsobením mikroorganizmov, pričom vzniká konečný produkt (kompost), ktorý je dostatočne stabilný na prepravu, skladovanie a aplikáciu do pôdy. Spolu s tuhým hnojom možno kompostovať aj biologické inokulum, slamu, piliny, zelené zvyšky alebo iné organické odpady (napr. digestát). Dochádza k zníženiu zápachu, mikrobiálnych patogénov a obsahu vody v hnoji. Zásobenie kyslíkom sa dosahuje mechanickým prevracaním zakládky alebo núteným prevzdušňovaním háld. Možno použiť aj sudy a kompostovacie (vertikálne a horizontálne) nádrže/silá. Rýchlosť a účinnosť procesu možno zvýšiť inokuláciou zmesami vybraných mikroorganizmov.

Techniku možno použiť napríklad v prípadoch, keď je pred aplikáciou do pôdy dôležité znížiť množstvo patogénov a zápach. Na vytvorenie zakládky je na farme potrebný dostatočný priestor. Iné možnosti kompostovania (napr. nádrže/silá, sudy) si zvyčajne vyžadujú menej priestoru.

g

Vákuové odparovanie so spätným získavaním amoniaku

Odparovaním sa znižuje objem digestátu (až o 70 %), čím vznikajú koncentrované živiny. Kvapalná fáza hnoja sa zvyčajne odparuje vo vákuových podmienkach pri nízkych teplotách (napr. približne 60 °C). Počas procesu odparovania sa plynný amoniak viaže vo forme roztoku síranu amónneho. Vákuové odparovanie je predovšetkým metóda na zníženie objemu hnoja.

h

Vákuové jemné separátory so sitami

Technika spočíva v technológii nepretržitej jemnej separácie, ktorej účelom je spracovať kvapalné suspenzie bohaté na živiny (napr. hnojovicu, digestáty) spôsobom, ktorý je optimalizovaný z hľadiska živín. Umožňuje separáciu tuhej a kvapalnej fázy na energeticky bohatú pevnú frakciu a kvapalnú fázu s nízkym obsahom živín, ktorá je vhodná na ďalšiu membránovú filtráciu alebo spracovanie na hnojivo. Táto technika je vhodná pre kvapaliny s nízkym obsahom sušiny (napr. 1 %), pričom sa používajú napríklad sitá s rôznymi veľkosťami otvorov zachytávajúce vlákninu. Možno ju použiť v kombinácii s predseparačnými technikami.

i

Separátory na oddelenie tuhých častíc od kvapalín pomocou tlaku a flokulácie

Technika úpravy hnojovice pozostávajúca z viacerých fáz. Najskôr sa hnoj rozdelí na pevnú a kvapalnú frakciu. Kvapalná frakcia sa následne podrobí fyzikálno-chemickej úprave doplnenej dekantáciou, čo vedie k vyčíreniu a odstráneniu nerozpustných tuhých látok. Následne sa upravená kvapalina acidifikuje, aby sa znížili emisie amoniaku. Súčasne sa pevná frakcia a kal, ktoré vznikajú v rôznych fázach úpravy kvapalín, podrobujú procesu odvodňovania a sušia sa pomocou slnečnej energie.

Je možné dosiahnuť zníženie emisií amoniaku najmenej o 63 % v porovnaní s referenčným systémom bez použitia tejto techniky.

j

Mechanická separácia hnojovice na pevnú a kvapalnú frakciu a následné spracovanie kvapalnej frakcie vo vybudovanej mokradi so spätným získavaním živín

Hnojovica sa separuje na kvapalnú a pevnú frakciu pomocou mechanických separačných zariadení. Ak je k dispozícii dostatok priestoru, separáciu možno ešte viac zefektívniť následným krokom dekantácie. Väčšina fosforu a podstatná časť dusíka zostávajú v pevnej frakcii, čo je produkt s nižším objemom a hmotnosťou.

Kvapalná frakcia prúdi do vybudovanej mokrade, kde presakuje do podpovrchovej vrstvy cez štrkové dno vysadené špeciálnymi druhmi rastlín (napr. Phragmites australis, Juncus, Typha, Apium nodiflorum), pričom nedochádza k zaplaveniu pieskového povrchu. Dusík (vo forme NO3 – a NH4 +) je absorbovaný rastlinami, čím sa znižujú straty amoniaku (NH3) do atmosféry. Vďaka správnemu riadeniu prevádzkových parametrov sa prípadné emisie oxidu dusného (N2O) udržujú na nízkej úrovni. Znižuje sa aj obsah nerozpustných látok a biochemická spotreba kyslíka (BSK). Upravený výtok odteká z vybudovanej mokrade gravitačným pôsobením cez drenážne potrubie do zbernej nádrže a môže sa opätovne využiť v poľnohospodárstve (napr. prostredníctvom fertigácie), keďže obsahuje prípadné zvyšky dusíka a/alebo fosforu. Pri prevádzke vybudovaných mokradí nevzniká žiadna spotreba energie.

Systém je primerane veľký (hydraulický retenčný čas je 3 až 5 dní), aby sa spracoval celý objem kvapalnej frakcie, a je navrhnutý s dvojvrstvovou plastovou izoláciou, aby sa predchádzalo akémukoľvek úniku do životného prostredia (t. j. do pôdy a podzemnej vody). Súčasťou primeraného riadenia je pravidelný zber vegetácie/biomasy, ktorú možno využiť ako vedľajší substrát pre anaeróbnu digesciu alebo ako surovinu na kompostovanie, a odstraňovanie nahromadenej organickej hmoty. Je potrebné venovať pozornosť riešeniu možných medzizložkových vplyvov.

Technika

Opis

Používanie schválených skladovacích systémov

Mŕtve hospodárske zvieratá, ktoré nie sú bezodkladne odvezené oprávneným asanačným podnikom ani bezodkladne spracované, sa skladujú v schválených systémoch skladovania, napríklad v uzavretých nepriepustných nádobách. V závislosti od teploty a frekvencie odstraňovania (napr. ak sa zvoz mŕtvych hospodárskych zvierat vykonáva menej často ako raz týždenne) môže byť potrebné chladenie. Skladovacie systémy sú umiestnené v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Technika

Opis

Primerané vzdialenosti medzi farmou/prevádzkou a citlivými receptormi

Vo fáze plánovania prevádzky/farmy sa na zabezpečenie primeranej vzdialenosti medzi prevádzkou/farmou a citlivými receptormi uplatňujú minimálne štandardné vzdialenosti alebo sa uskutoční prognóza/simulácia koncentrácie zápachu v okolitých oblastiach na základe modelovania rozptylu.

Predchádzanie emisiám zápachu a ich znižovanie v budovách na chov hospodárskych zvierat

Pozri oddiel 4.2.2.

Predchádzanie emisiám zápachu a ich znižovanie pri skladovaní hnoja

Pozri oddiel 4,3.

Predchádzanie emisiám zápachu a ich znižovanie pri spracovaní hnoja

Pozri oddiel 4,4.

Predchádzanie emisiám zápachu a ich znižovanie pri aplikácii hnoja do pôdy

Pozri oddiel 4,5.

Technika

Opis

a

Primerané vzdialenosti medzi prevádzkou/farmou a citlivými receptormi

V etape plánovania prevádzky/farmy sa na zabezpečenie vhodnej vzdialenosti medzi prevádzkou/farmou a citlivými receptormi uplatňujú minimálne štandardné vzdialenosti.

b

Vhodné umiestnenie zariadení

Patria sem napríklad tieto techniky:

c

Prevádzkové opatrenia

Patria sem opatrenia ako:

d

Vybavenie s nízkou hlučnosťou

Medzi tieto zariadenia patria napríklad:

e

Zariadenie na kontrolu hluku

Patria sem:

f

Techniky na znižovanie hluku

Vloženie prekážok medzi pôvodcu a príjemcu emisií.

Technika

Opis

a

Použitie energeticky účinného osvetlenia

Energeticky účinnejšie osvetlenie možno dosiahnuť takto:

b

Použitie výmenníkov tepla. Môže sa použiť jeden z týchto systémov:

Vo výmenníku tepla typu vzduch – vzduch absorbuje vstupujúci vzduch teplo z odvetrávaného vzduchu z prevádzky. Môže sa skladať z platní z eloxovaného hliníka alebo PVC rúr.

Vo výmenníku tepla typu vzduch – voda preteká voda cez hliníkové lamely umiestnené vo výfukových vedeniach a absorbuje teplo z odvetrávaného vzduchu.

Vo výmenníku tepla typu vzduch – zem cirkuluje čerstvý vzduch cez zakopané potrubia (v hĺbke približne dva metre), pričom sa využíva nízke sezónne kolísanie teploty pôdy.

c

Použitie tepelných čerpadiel na rekuperáciu tepla

Teplo sa absorbuje z rôznych médií (voda, hnojovica, zem, vzduch atď.) a prenáša sa na iné miesto prostredníctvom kvapaliny, ktorá cirkuluje v uzatvorenom okruhu, s využitím princípu obráteného chladiaceho cyklu. Teplo možno využiť na produkciu dezinfikovanej vody alebo na napájanie vykurovacieho alebo chladiaceho systému. Pomocou tejto techniky možno absorbovať teplo z rôznych okruhov, napríklad zo systémov na ochladzovanie hnojovice, z geotermálnej energie, pracej vody, z reaktorov na biologickú úpravu hnojovice alebo výfukových plynov motorov na bioplyn.

d

Výroba energie z obnoviteľných zdrojov

Inštalácia zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú vhodné pre danú lokalitu, na budovách a pozemkoch vrátane zodpovedajúcich miest na uchovávanie batérií, ak je to vhodné.

e

Izolácia stien, podláh a/alebo stropov budov/konštrukcií

Izolačný materiál môže byť prirodzene nepriepustný alebo upravený pomocou nepriepustnej povrchovej vrstvy. Priepustné materiály sa používajú s nainštalovanou parozábranou vzhľadom na to, že vlhkosť je hlavnou príčinou znehodnotenia izolačných materiálov.

Technika

Opis

a

Materiálová bilancia dusíka a fosforu na základe príjmu krmiva, celkového obsahu dusíkatých látok a celkového obsahu fosforu v strave a výkonnosti zvierat

Materiálová bilancia sa vypočíta pre každú kategóriu zvierat chovaných na farme ku koncu chovného cyklu na základe týchto rovníc:

Nvylúčený = Nstrava – Nretencia

Pvylúčený = Pstrava – Pretencia

Nstrava vychádza z množstva prijatého krmiva a celkového obsahu dusíkatých látok v strave. Pstrava vychádza z množstva prijatého krmiva a celkového obsahu fosforu v strave. Celkový obsah dusíkatých látok a celkový obsah fosforu možno zistiť jednou z týchto metód:

Hodnoty Nretencia a Pretencia možno odhadnúť pomocou jednej z týchto metód:

V rámci materiálovej bilancie sa berú do úvahy obzvlášť akékoľvek podstatné zmeny bežne podávanej stravy (napr. zmena zložky krmiva).

Technika monitorovania sa ďalej rozvíja na úrovni členských štátov. Na účely uplatňovania tejto techniky monitorovania si farmy musia viesť záznamy o kľúčových parametroch (v súlade s metodikou stanovenou členským štátom), napr. o počte zvierat, príjme krmiva, celkovom obsahu dusíkatých látok a celkovom obsahu fosforu v strave a o množstve vzniknutého hnoja.

Technika

Opis

a

Emisné faktory

Emisie metánu sa vypočítajú pomocou emisných faktorov na základe národných alebo medzinárodných metód (napr. usmernenia IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov). Zahŕňajú tieto prístupy:

Úroveň 1 – Pri tomto prístupe sa celkové množstvo prchavých tuhých látok (množstva vylúčeného hnoja) pochádzajúcich od zvierat vynásobí emisným faktorom špecifickým pre danú kategóriu zvierat v konkrétnom podnebnom pásme a pri použití konkrétneho systému nakladania s hnojom.

Úroveň 2 – Pri tomto prístupe sa zhromaždia podrobné údaje o kategóriách zvierat a postupoch manipulácie s hnojom s cieľom vytvoriť prispôsobené emisné faktory. Na rozdiel od úrovne 1 tento prístup umožňuje presnejšie výpočty použitím údajov špecifických pre jednotlivé krajiny namiesto predvolených hodnôt a poskytuje podrobný prehľad systémov nakladania s hnojom podľa kategórií hospodárskych zvierat a teplotného režimu (podnebného pásma).

Úroveň 3 – Pri tomto prístupe sa na odhad emisií metánu pri nakladaní s hnojom využívajú prispôsobené modely alebo metódy založené na meraniach.

Technika monitorovania sa ďalej rozvíja na úrovni členských štátov. Na účely uplatňovania tejto techniky monitorovania si farmy musia viesť záznamy o kľúčových parametroch (v súlade s metodikou stanovenou členským štátom), napr. o počte zvierat, príjme krmiva, množstve vzniknutého hnoja a o postupoch nakladania s hnojom na farme.

a

Emisné faktory

Pozri techniku b) v oddiele 4.8.2.

Technika

Opis

a

Monitorovanie spotreby vody na úrovni farmy a v rámci hlavných procesov s vysokou spotrebou vody

Evidencia napríklad prostredníctvom meradiel alebo faktúr. Hlavné procesy s vysokou spotrebou vody (napr. čistenie, kŕmenie) sa monitorujú samostatne.

b

Monitorovanie spotreby elektrickej energie

Evidencia napríklad prostredníctvom meradiel alebo faktúr. Spotreba elektrickej energie v budovách na chov hospodárskych zvierat sa monitoruje samostatne. Aj hlavné procesy s vysokou spotrebou energie (vykurovanie, vetranie, osvetlenie atď.) možno monitorovať samostatne.

c

Monitorovanie spotreby paliva

Evidencia napríklad prostredníctvom meradiel alebo faktúr.

d

Monitorovanie počtu zvierat vrátane narodených a uhynutých zvierat

Evidencia prichádzajúcich a odchádzajúcich zvierat vrátane narodených a uhynutých zvierat, napríklad prostredníctvom registrov.

e

Monitorovanie spotreby krmiva

Evidencia napríklad prostredníctvom faktúr alebo registrov.

f

Monitorovanie množstva vzniknutého hnoja

Evidencia napríklad prostredníctvom registrov.

Technika

Opis

Informácie o emisiách

a

Adsorpcia amoniaku z plynných médií

Na odstraňovanie amoniaku z ovzdušia a hnojovice sa používajú kyslé, porézne adsorbenty (napr. íly modifikované oxidmi kovov). Na účely úpravy vzduchu sa adsorbenty inštalujú do ventilačných kolón, kde sa amoniak zo vzduchu prechádzajúceho kolónou viaže na adsorbent prostredníctvom chemisorpcie alebo fyzisorpcie. Niektoré adsorbenty umožňujú regeneráciu prostredníctvom tepelnej alebo vákuovej desorpcie, čo umožňuje ich opätovné použitie, hoci sa s tým môžu spájať vyššie náklady a zvýšená spotreba energie na farme. Pri nakladaní s hnojovicou možno adsorbenty pridávať priamo do jám alebo zásobníkov bez potreby akýchkoľvek osobitných úprav konštrukcie budovy (napr. inštalácie ventilačného systému s kolónami) a bez dodatočnej spotreby energie na ich opätovné využitie. Keďže však tieto neobnoviteľné materiály zostávajú v pevnej fáze hnojovice, nesmú obsahovať žiadne toxické látky.

Očakáva sa zníženie emisií amoniaku najmenej o 38 % v porovnaní s referenčným systémom bez použitia tejto techniky.

b

Alternatívne podstielkové materiály

Používajú sa alternatívne podstielkové materiály, ktoré majú priaznivé vlastnosti z hľadiska predchádzania tvorbe amoniaku a z toho vyplývajúceho zníženia emisií v porovnaní s konvenčnými podstielkovými materiálmi (napr. slama, pelety, drevené hobliny). Vlastnosti znižujúce emisie je možné zlepšiť použitím prídavných látok v konvenčných materiáloch. Zmenou chemických alebo mikrobiálnych vlastností podstielky je možné spomaliť procesy zodpovedné za tvorbu amoniaku. Pri výbere podstielkového materiálu a prídavných látok je potrebné zohľadniť ich následné použitie alebo likvidáciu.

neuplatňuje sa

c

Používanie iných prídavných látok v hnojovici

Okrem prídavných látok do hnojovice opísaných v oddiele 4.2.1 bol ako nová technika identifikovaný postup používania iných prídavných látok v hnojovici (napr. inhibítora ureázy PPDA, vodného roztoku H2O2).

V prípade pridávania inhibítora ureázy PPDA sa očakáva zníženie emisií amoniaku najmenej o 28 % (pri aplikácii pod roštovú podlahu) alebo o 32 % (pri aplikácii na pevnej podlahe) v porovnaní s referenčným systémom hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník.

V prípade pridávania 35 % až 50 % vodného roztoku H2O2 sa očakáva zníženie emisií amoniaku najmenej o 50 % v porovnaní s referenčným systémom hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník.

d

Robot na odstraňovanie hnojovice

Vákuové roboty na hnojovicu sú autonómne zariadenia, ktoré pracujú pod roštovými podlahami v budovách na chov ošípaných. Ich účelom je nepretržite odstraňovať hnojovicu, čím sa znižujú emisie amoniaku a zápach a zároveň sa zvyšuje komfort pre ošípané aj zamestnancov farmy. Frekvenciu prejazdov robotov je možné upraviť (napr. niekoľkokrát denne). Na zavedenie tejto techniky na existujúcich farmách je potrebný minimálny voľný priestor pod roštom (napr. viac ako 80 cm), sklon podlahy musí byť obmedzený (napr. menej ako 10 %) a musí byť možné vŕtať cez steny medzi miestnosťami.

Očakáva sa zníženie emisií amoniaku najmenej o 28 % v porovnaní s referenčným systémom hlbokej jamy s úplne roštovou podlahou bez akýchkoľvek ďalších techník. Očakáva sa aj zníženie emisií metánu.

Technika

Opis

a

Spaľovanie metánu zo skladovacích nádrží na hnojovicu

Plyny s vysokým obsahom metánu, ktoré sa zachytávajú z prekrytých skladovacích nádrží na hnojovicu, sa odvádzajú do nízkotlakového spaľovacieho komína, kde sa metán oxiduje na oxid uhličitý a vodnú paru, čím sa výrazne znižuje vplyv na klímu v porovnaní s priamym uvoľňovaním metánu do atmosféry. Táto si technika vyžaduje, aby boli skladovacie nádrže na hnojovicu vybavené systémami ako tesné stanové kryty, s cieľom zabrániť prenikaniu vzduchu a udržať koncentráciu metánu na úrovni nad 5 %. Plyny sa odsávajú pomocou vákuovej pumpy, následne prechádzajú cez lapač kondenzátu (zachytený kondenzát sa prečerpáva späť do skladovacej nádrže na hnojovicu), až sa napokon dostanú k horáku, pričom tesne pod hlavicu horáka sa privádza spaľovací vzduch. Na nastavenie procesu na optimálne podmienky spaľovania sa používajú nástroje ako iskrové zapaľovače, ako aj snímače plameňa, teploty a prebytku kyslíka. Energiu vznikajúcu pri spaľovaní je možné čiastočne rekuperovať pomocou výmenníkov tepla, ak na farme existuje takáto potreba. Táto technika si nevyžaduje použitie dodatočného paliva pre zapaľovací horák.

Technika

Opis

a

Spätné získavanie fosforu z hnoja

Fosforečnany sa vyzrážajú pridaním iónov (napr. horčíka a draslíka) a regulátora pH, často v reaktore. Na optimalizáciu procesu a minimalizáciu nežiaduceho vedľajšieho zrážania je potrebné počas procesu monitorovať pH roztoku a molárne pomery iónov prítomných v roztoku. Fosfor je možné spätne získavať vo forme solí (napr. struvitu), ktoré možno opätovne použiť ako hnojivá.

b

Zhodnocovanie digestátov pomocou sadry

Digestát vyprodukovaný na farme sa s cieľom získať minerálne hnojivá upravuje použitím, ktorá môže byť „prírodná“ alebo „syntetická“, t. j. vyrobená v systémoch na odsírovanie spalín (systémy čistenia plynov používané na zachytávanie emisií oxidu siričitého zo spalín). Keď sa do digestátu pridá sadra, amoniak a oxid uhličitý sa postupne odstraňujú pri nízkych teplotách/tlakoch (napr. 50 až 85 °C/200 až 700 mbar bez prítomnosti vzduchu alebo pary). Presným nastavením chemických a termodynamických rovnováh v každom kroku sa zaručuje nízka spotreba energie a tepla a vysoká účinnosť procesu. S cieľom znížiť spotrebu energie je možné využiť odpadové teplo z iného procesu. Vytvorená suspenzia sa pomocou filtračného lisu oddelí na dve minerálne hnojivá: síran amónny (roztok) a uhličitan vápenatý (tuhá látka).

c

Plynopriepustné membrány na zachytávanie amoniaku z kvapalných médií

Táto technika prebieha v dvoch krokoch: v prvom kroku sa z kvapalných tokov bohatých na amoniak (napr. anaeróbny digestát, hnojovica) uvoľňuje plynný amoniak prostredníctvom prevzdušňovania a postrekovania, čím vzniká tok vzduchu bohatý na amoniak; v druhom kroku prichádza tento tok plynu do kontaktu s mikroporéznou, hydrofóbnou membránou, kde amoniak prechádza pórmi membrány. Hlavným faktorom prenosu amoniaku cez membrány je koncentračný gradient. Proces prebieha pri atmosférickom tlaku. Len čo sa amoniak dostane do kyslého roztoku (na druhej strane membrány), spojí sa s voľnými protónmi a vytvorí neprchavé amónium (NH4 +). Na prípravu kyslého roztoku možno použiť rôzne anorganické alebo organické kyseliny, napr. kyselinu sírovú, chlorovodíkovú, fosforečnú a mliečnu. Týmto spôsobom sa amoniak obsiahnutý v kvapaline premieňa na cenné amóniové hnojivo (napr. síran amónny, chlorid amónny, fosforečnan amónny, laktát amónny). Systém je zvyčajne umiestnený mimo budovy a na jeho údržbu je potrebný dostatočný priestor.

Očakáva sa zníženie emisií amoniaku najmenej o 30 % v porovnaní s referenčným systémom bez použitia tejto techniky.

Technika

Opis

a

Výpočet vychádza z merania koncentrácie amoniaku a/alebo metánu vo vzduchu a prietoku vetrania v reálnom čase.

Pomocou snímačov sa nepretržite meria koncentrácia amoniaku a metánu vo vzduchu odvádzanom z budov na chov hospodárskych zvierat. Prietok ventilácie sa meria pomocou meracích ventilátorov alebo prevádzkových ventilátorov s frekvenčným riadením a so záznamom. Obe merania sa vykonávajú podľa prísneho protokolu, ktorý vychádza z vedecky overených metód. Vynásobením nameranej koncentrácie prietokom ventilácie sa vypočíta emisia z budov na chov hospodárskych zvierat. Túto techniku monitorovania možno použiť v prevádzkach s núteným vetraním.