<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-720/20</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62020CJ0720</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:603">EU:C:2022:603</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>13</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>13</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20220801">1. 8. 2022</DATE> – Vec C-720/20</HT></P><P><HT TYPE="SC">Bundesrepublik Deutschland (Dieťa utečencov narodené mimo hostiteľského štátu)</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (veľká komora)</P><P>z <DATE ISO="20220801">1. augusta 2022</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: nemčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Spoločná azylová politika</KEYWORD><KEYWORD>Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 (Dublin III)</KEYWORD><KEYWORD>Žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná maloletou osobou v členskom štáte jej narodenia</KEYWORD><KEYWORD>Rodičia tejto maloletej osoby, ktorým bolo predtým priznané postavenie utečenca v inom členskom štáte</KEYWORD><KEYWORD>Článok 3 ods. 2</KEYWORD><KEYWORD>Článok 9</KEYWORD><KEYWORD>Článok 20 ods. 3</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2013/32/EÚ</KEYWORD><KEYWORD>Článok 33 ods. 2 písm. a)</KEYWORD><KEYWORD>Prípustnosť žiadosti o medzinárodnú ochranu a zodpovednosť za jej posúdenie</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑720/20,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Verwaltungsgericht Cottbus (Správny súd Cottbus, Nemecko) zo <DATE ISO="20201214">14. decembra 2020</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20201224">24. decembra 2020</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">RO</HT>, zastúpená zákonným zástupcom,</P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Bundesrepublik Deutschland,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (veľká komora),</P><P>v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda L. Bay Larsen, predsedovia komôr A. Arabadžiev, A. Prechal, K. Jürimäe, S. Rodin, I. Ziemele a J. Passer (spravodajca), sudcovia M. Ilešič, M. Safjan, D. Gratsias, M. L. Arastey Sahún, M. Gavalec, Z. Csehi a O. Spineanu‑Matei,</P><P>generálny advokát: J. Richard de la Tour,</P><P>tajomník: D. Dittert, vedúci oddelenia,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo <DATE ISO="20211214">14. decembra 2021</DATE>,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>RO, zastúpená zákonným zástupcom, v zastúpení: V. Gerloff, Rechtsanwalt,</P></ITEM><ITEM><P>nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><?PAGE NO="2"?><ITEM><P>belgická vláda, v zastúpení: M. Jacobs a M. Van Regemorter, splnomocnené zástupkyne,</P></ITEM><ITEM><P>talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci W. Ferrante, avvocato dello Stato,</P></ITEM><ITEM><P>holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman, A. Hanje, J. Langer a M.A.M. de Ree, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: C. Cattabriga, L. Grønfeldt a C. Ladenburger, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20220324">24. marca 2022</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z <DATE ISO="20130626">26. júna 2013</DATE>, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="180" PAGE.FIRST="31" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 31</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>nariadenie Dublin III<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>), a najmä jeho článku 20 ods. 3, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z <DATE ISO="20130626">26. júna 2013</DATE> o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="180" PAGE.FIRST="60" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>smernica o konaniach<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>), a najmä jej článku 33 ods. 2 písm. a).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi RO, ktorá je maloletou osobou a ktorá je zastúpená právnym zástupcom, a Bundesrepublik Deutschland (Spolková republika Nemecko) vo veci zamietnutia žiadosti o medzinárodnú ochranu tejto maloletej osoby, ktorá sa narodila v tomto členskom štáte a ktorej rodičia, ako aj piati súrodenci získali pred jej narodením medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte, ako neprípustnej.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Nariadenie (ES) č. 343/2003</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Článok 16 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z <DATE ISO="20030218">18. februára 2003</DATE> ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="050" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2003">Ú. v. EÚ L 50, 2003, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 19/006, s. 109) stanovoval:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>Členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podľa tohto nariadenia je povinný… vrátiť za podmienok ustanovených v článku 20 žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania a ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></ALINEA></QUOT.S></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Nariadenie č. 343/2003 bolo zrušené a nahradené nariadením Dublin III.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Nariadenie Dublin III</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>V odôvodneniach 4, 5 a 14 nariadenia Dublin III sa uvádza:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>(4)</NO.P><TXT>V záveroch z Tampere sa… konštatuje, že spoločný európsky azylový systém by mal zahŕňať z krátkodobého hľadiska jasnú a uplatniteľnú metódu na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(5)</NO.P><TXT>Takáto metóda by mala byť založená na objektívnych a spravodlivých kritériách ako pre členské štáty, tak aj pre dotknuté osoby. Mala by umožniť najmä rýchle určenie zodpovedného členského štátu, aby bol zaručený efektívny prístup k postupom na udelenie medzinárodnej ochrany a aby nebolo ohrozené rýchle vybavovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(14)</NO.P><TXT>V súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd[, podpísaným <DATE ISO="19501104">4. novembra 1950</DATE> v Ríme,] a Chartou základných práv Európskej únie by členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia mali predovšetkým zvažovať rešpektovanie rodinného života.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Nariadenie Dublin III podľa svojho článku 1 stanovuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanú v jednom z členských štátov štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 2 tohto nariadenia s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Vymedzenie pojmov<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>Na účely tohoto nariadenia:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>žiadateľ<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="2018" ID="QE0008"/> je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorí podali žiadosť o medzinárodnú ochranu, v súvislosti s ktorou ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>osoba požívajúca medzinárodnú ochranu<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="2018" ID="QE0009"/> je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana v zmysle článku 2 písm. a) smernice [Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z <DATE ISO="20111213">13. decembra 2011</DATE> o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="337" PAGE.FIRST="9" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9</REF.DOC.OJ>)];</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>g)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>rodinní príslušníci<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="2018" ID="QE0010"/> sú, ak rodina už existovala v krajine pôvodu, títo členovia rodiny žiadateľa, ktorí sa nachádzajú na území členských štátov:</TXT><?PAGE NO="4"?><P>…</P><P>otec, matka alebo iná dospelá osoba zodpovedná za žiadateľa buď podľa práva alebo praxe členského štátu, v ktorom sa táto dospelá osoba zdržiava, ak je týmto žiadateľom maloletá nezosobášená osoba,</P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></P></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Kapitola II uvedeného nariadenia s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Všeobecné zásady a záruky<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/> obsahuje okrem iného článok 3, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>Prístup k postupu posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>, ktorého odsek 1 a odsek 2 prvý pododsek stanovujú:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="003.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty posúdia každú žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú podá štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti na území ktoréhokoľvek z nich… Žiadosť posúdi jeden členský štát, a to ten, ktorý je podľa kritérií stanovených v kapitole III označený ako zodpovedný.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="003.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Keď nie je možné určiť žiaden zodpovedný členský štát na základe kritérií uvedených v tomto nariadení, je za jej posúdenie zodpovedný prvý členský štát, v ktorom bola žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Kapitola III nariadenia Dublin III s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>Kritériá na určenie zodpovedného členského štátu<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> obsahuje okrem iného články 7, 9 a 10 tohto nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Článok 7 uvedeného nariadenia s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>Hierarchia kritérií<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> vo svojom odseku 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>Kritériá na určenie zodpovedného členského štátu sa použijú v takom poradí, v akom sú stanovené v tejto kapitole.<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Článok 9 nariadenia Dublin III s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>Rodinní príslušníci, ktorí požívajú medzinárodnú ochranu<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>Keď má žiadateľ rodinného príslušníka, bez ohľadu na to, či bola rodina predtým založená v krajine pôvodu, ktorému bolo povolené zdržiavať sa ako osobe požívajúcej medzinárodnú ochranu v niektorom členskom štáte, je tento členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu pod podmienkou, že dotknuté osoby vyjadrili svoje želanie písomne.<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>V článku 10 tohto nariadenia s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>Rodinní príslušníci, ktorí sú žiadateľmi o medzinárodnú ochranu<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> sa uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>Ak má žiadateľ v členskom štáte rodinného príslušníka, ktorého žiadosť o medzinárodnú ochranu v tomto členskom štáte ešte nebola predmetom prvého rozhodnutia vo veci samej, je tento členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu pod podmienkou, že dotknuté osoby vyjadrili svoje želanie písomne.<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Kapitola IV uvedeného nariadenia s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>Závislé osoby a ustanovenia o práve vlastného uváženia<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> obsahuje okrem iného článok 17, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>Ustanovenia o práve vlastného uváženia<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>, ktorého odsek 2 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>Členský štát, v ktorom bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu a ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu, alebo zodpovedný členský štát môže kedykoľvek pred prijatím prvého rozhodnutia vo veci samej požiadať iný členský štát o prevzatie žiadateľa s cieľom zlúčiť akékoľvek osoby blízke rodine z humanitárnych dôvodov založených najmä na rodinných alebo kultúrnych aspektoch, a to aj keď tento iný členský štát nie je zodpovedným podľa kritérií stanovených v článkoch 8 až 11 a článku 16. Dotknuté osoby musia svoj súhlas vyjadriť písomne.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Kapitola VI tohto nariadenia s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>Postupy na prevzatie a prijatie späť<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> obsahuje vo svojom oddiele I s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>Začatie postupu<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> článok 20, ktorého názov je totožný s názvom tohto oddielu a ktorý stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="020.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Proces určovania zodpovedného členského štátu sa začne čo najskôr po tom, ako je členskému štátu prvýkrát podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="020.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Žiadosť o medzinárodnú ochranu sa považuje za podanú, keď je príslušným orgánom dotknutého členského štátu doručené tlačivo podané žiadateľom alebo správa, ktorú vypracovali orgány. Ak žiadosť nie je podaná písomne, čas, ktorý uplynie medzi vyhlásením úmyslu a prípravou správy, by mal byť čo najkratší.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="020.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Na účely tohto nariadenia je postavenie maloletej osoby, ktorá sprevádza žiadateľa a ktorá spĺňa definíciu rodinného príslušníka, neoddeliteľné od postavenia jeho rodinného príslušníka a zaoberá sa ním členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti uvedeného rodinného príslušníka o medzinárodnú ochranu, aj keď táto maloletá osoba nie je samostatným žiadateľom, za predpokladu, že je to v najlepšom záujme maloletej osoby. Rovnaký postup sa vzťahuje na deti narodené po tom, ako žiadateľ pricestoval na územie členských štátov, bez toho, aby bolo potrebné začať nový postup vo veci ich prevzatia.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Oddiel II tejto istej kapitoly VI s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>Postupy pre dožiadania o prevzatie<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> obsahuje okrem iného článok 21, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>Predloženie dožiadania o prevzatie<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>, ktorý vo svojom odseku 1 prvom pododseku stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>Ak členský štát, ktorému bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje iný členský štát za zodpovedný za posúdenie tejto žiadosti, môže čo najrýchlejšie a v každom prípade do troch mesiacov odo dňa podania žiadosti v zmysle článku 20 ods. 2 dožiadať tento iný členský štát, aby prevzal žiadateľa.<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="6"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Smernica o konaniach</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Podľa odôvodnenia 43 smernice o konaniach:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>Členské štáty by mali posúdiť všetky žiadosti z vecnej stránky, t. j. posúdiť, či je daný žiadateľ oprávnený na medzinárodnú ochranu v súlade so smernicou [2011/95], pokiaľ táto smernica neustanovuje inak, najmä tam, kde možno odôvodnene predpokladať, že by iná krajina vykonala posúdenie alebo poskytla dostatočnú ochranu. Členské štáty by najmä nemali byť povinné posúdiť vecnú stránku žiadosti o medzinárodnú ochranu, ak prvá krajina azylu priznala žiadateľovi postavenie utečenca alebo inú dostatočnú ochranu a žiadateľ bude prijatý späť do uvedenej krajiny.<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/></P></CONSID></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>V článku 33 tejto smernice s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>Neprípustné žiadosti<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> sa uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="033.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Okrem prípadov, v ktorých sa žiadosť neposudzuje v súlade s nariadením [Dublin III], od členských štátov sa nevyžaduje, aby posudzovali, či žiadateľ spĺňa požiadavky na priznanie medzinárodnej ochrany podľa [smernice 2011/95], v prípade, že sa žiadosť považuje za neprípustnú podľa tohto článku.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="033.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Členské štáty môžu považovať žiadosť o medzinárodnú ochranu za neprípustnú, iba ak:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>iný členský štát poskytol medzinárodnú ochranu;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Nemecké právo</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>§ 29 ods. 1 bod 1 písm. a) Asylgesetz (zákon o azyle) z <DATE ISO="19920626">26. júna 1992</DATE> (BGBl. 1992 I, s. 1126) v znení uverejnenom <DATE ISO="20080902">2. septembra 2008</DATE> (BGBl. 2008 I, s. 1798) s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>Neprípustné žiadosti<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="029.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>(1)</NO.PARAG><ALINEA><P>Žiadosť o azyl je neprípustná, ak:</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>je iný štát</TXT><P>a) v súlade [s nariadením Dublin III],…</P></NP></ITEM></LIST><P>zodpovedný za azylové konanie,</P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20120319">19. marca 2012</DATE> bolo rodičom a piatim súrodencom žalobkyne vo veci samej, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Ruskej federácie, v Poľsku priznané postavenie utečenca.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>V decembri 2012 odišli z územia tohto členského štátu do Nemecka, kde podali žiadosti o medzinárodnú ochranu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Spolková republika Nemecko požiadala <DATE ISO="20130425">25. apríla 2013</DATE> Poľskú republiku o prevzatie týchto osôb na základe článku 16 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 343/2003.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Poľská republika <DATE ISO="20130503">3. mája 2013</DATE> odmietla tejto žiadosti vyhovieť s odôvodnením, že uvedené osoby už požívajú medzinárodnú ochranu na jej území.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Rozhodnutím z <DATE ISO="20131002">2. októbra 2013</DATE> Spolková republika Nemecko zamietla žiadosti o medzinárodnú ochranu týchto istých osôb ako neprípustné z dôvodu postavenia utečenca, ktoré už týmto osobám bolo priznané v Poľsku, a nariadila im opustiť nemecké územie pod hrozbou vyhostenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20141107">7. novembra 2014</DATE> bolo toto rozhodnutie zrušené len v časti týkajúcej sa príkazu opustiť nemecké územie pod hrozbou vyhostenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20180307">7. marca 2018</DATE> žalobkyňa vo veci samej, ktorá sa narodila <DATE ISO="20151221">21. decembra 2015</DATE> v Nemecku a ktorá je rovnako ako jej rodičia a jej piati súrodenci štátnou príslušníčkou Ruskej federácie, podala na nemecké orgány žiadosť o medzinárodnú ochranu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Dvomi rozhodnutiami Bundesamt für Migration und Flüchtlinge (Spolkový úrad pre migráciu a utečencov, Nemecko) prijatými <DATE ISO="20190214">14. februára 2019</DATE> a <DATE ISO="20190319">19. marca 2019</DATE> bolo rodičom a súrodencom žalobkyne vo veci samej znova nariadené opustiť nemecké územie pod hrozbou vyhostenia z dôvodu medzinárodnej ochrany, ktorú už požívali v Poľsku. O odvolaní podanom proti týmto rozhodnutiam sa stále koná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Spolkový úrad pre migráciu a utečencov rozhodnutím z <DATE ISO="20190320">20. marca 2019</DATE> zamietol žiadosť žalobkyne vo veci samej o medzinárodnú ochranu ako neprípustnú na základe § 29 ods. 1 bodu 1 písm. a) zákona o azyle v spojení s článkom 20 ods. 3 druhou vetou nariadenia Dublin III.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Proti tomuto zamietavému rozhodnutiu podala žalobkyňa vo veci samej žalobu na vnútroštátny súd. Podľa tohto súdu sa, pokiaľ ide o žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú žalobkyňou vo veci samej, nezačalo žiadne konanie o určení zodpovedného členského štátu podľa nariadenia Dublin III. Za týchto okolností sa vnútroštátny súd pýta, či je Spolková republika Nemecko na základe nariadenia Dublin III členským štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu žalobkyne vo veci samej a či je v prípade kladnej odpovede tento členský štát aj tak oprávnený zamietnuť túto žiadosť ako neprípustnú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Verwaltungsgericht Cottbus (Správny súd Cottbus, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>1.</NO.P><TXT>Má sa v súvislosti s požiadavkou práva Únie týkajúcej sa zamedzenia sekundárnej migrácií, ako aj všeobecnou zásadou jednoty rodiny, ktorá je vyjadrená v [nariadení Dublin III], vyžadovať analogické uplatnenie článku 20 ods. 3 tohto nariadenia v situácii, v ktorej maloleté dieťa a jeho rodičia podajú žiadosti o medzinárodnú ochranu v rovnakom členskom štáte, rodičia však už požívajú medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte, zatiaľ čo dieťa sa narodilo až v členskom štáte, v ktorom podalo žiadosť o medzinárodnú ochranu?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prípade, že je odpoveď na prvú otázku kladná, treba sa zdržať posúdenia žiadosti o azyl maloletého dieťaťa podľa [nariadenia Dublin III] a vydať rozhodnutie o odovzdaní podľa článku 26 tohto nariadenia s prihliadnutím na to, že je možné, že na posúdenie žiadosti maloletého dieťaťa o medzinárodnú ochranu je príslušný štát, v ktorom medzinárodnú ochranu požívajú jeho rodičia?</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="8"?><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>V prípade, že je odpoveď na druhú otázku kladná, má sa článok 20 ods. 3 [nariadenia Dublin III] analogicky uplatniť aj v tej súvislosti, keď podľa jeho druhej vety nie je nutné vykonanie nového postupu vo veci prevzatia pre neskôr narodené dieťa, hoci potom vzniká nebezpečenstvo, že prijímajúci členský štát nevie o možnej situácii odôvodňujúcej prijatie maloletého dieťaťa, respektíve vo svojej správnej praxi odmietne analogické uplatnenie článku 20 ods. 3 [tohto nariadenia], a tým pre maloleté dieťa vzniká nebezpečenstvo, že sa stane <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>refugee in orbit<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="2018" ID="QE0036"/>?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>V prípade, že je odpoveď na druhú a tretiu otázku záporná, môže sa voči maloletému dieťaťu, ktoré v členskom štáte podalo žiadosť o medzinárodnú ochranu, vydať rozhodnutie o neprípustnosti podľa analogického uplatnenia článku 33 ods. 2 písm. a) [smernice o konaniach] aj vtedy, ak síce nie dieťa samotné, ale jeho rodičia požívajú medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte?<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnych otázkach</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O prvej otázke</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či vzhľadom na cieľ nariadenia Dublin III, ktorým je zamedziť sekundárnej migrácii a zachovať základné právo na rešpektovanie rodinného života žiadateľov o medzinárodnú ochranu, a najmä jednotu rodiny, sa má článok 20 ods. 3 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že sa analogicky uplatňuje na situáciu, keď maloletá osoba a jej rodičia podajú žiadosti o medzinárodnú ochranu v členskom štáte, v ktorom sa táto maloletá osoba narodila, pričom jej rodičia už požívajú medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 20 nariadenia Dublin III, ktorý má názov <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>Začatie postupu<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> a tvorí súčasť kapitoly VI tohto nariadenia, ktorá je nazvaná <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>Postupy na prevzatie a prijatie späť<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>, vo svojom odseku 3 prvej vete stanovuje, že na účely tohto nariadenia je postavenie maloletej osoby, ktorá sprevádza žiadateľa a ktorá spĺňa definíciu rodinného príslušníka, neoddeliteľné od postavenia jeho rodinného príslušníka a zaoberá sa ním členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti uvedeného rodinného príslušníka o medzinárodnú ochranu, aj keď táto maloletá osoba nie je samostatným žiadateľom, za predpokladu, že je to v najlepšom záujme maloletej osoby. V tomto článku 20 ods. 3 druhej vete sa spresňuje, že rovnaký postup sa vzťahuje na deti narodené po tom, ako žiadateľ pricestoval na územie členských štátov, bez toho, aby bolo potrebné začať nový postup vo veci ich prevzatia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Z jasného znenia článku 20 ods. 3 nariadenia Dublin III vyplýva, že tento článok predpokladá, že rodinní príslušníci maloletej osoby majú stále postavenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>žiadateľa<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> v zmysle článku 2 písm. c) tohto nariadenia, a že preto neupravuje situáciu maloletej osoby, ktorá sa narodila po tom, ako títo rodinní príslušníci získali medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa maloletá osoba narodila a v ktorom býva so svojou rodinou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Okrem toho v rozpore s tým, čo tvrdí nemecká vláda, je v tomto ohľade irelevantné, či uvedení rodinní príslušníci podali novú žiadosť o medzinárodnú ochranu v tomto druhom členskom štáte a či tento členský štát zamietol takéto žiadosti ako neprípustné pred narodením dotknutej maloletej osoby alebo po jej narodení. Je totiž dôležité pripomenúť, že členský štát nemôže v rámci konaní vymedzených týmto nariadením platne dožiadať iný členský štát o prevzatie alebo prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podal žiadosť o medzinárodnú ochranu<?PAGE NO="9"?> v prvom z týchto členských štátov potom, ako mu bola priznaná medzinárodná ochrana druhým z nich (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190319">19. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Ibrahim a i.</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑297/17, C‑318/17, C‑319/17 a C‑438/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:219">EU:C:2019:219</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0078">78</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o otázku, či sa článok 20 ods. 3 nariadenia Dublin III môže napriek tomu uplatniť analogicky na situáciu, o akú ide vo veci samej, treba zdôrazniť, že ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 28 svojich návrhov, postavenie maloletej osoby, ktorej rodinní príslušníci sú žiadateľmi o medzinárodnú ochranu, a postavenie maloletej osoby, ktorej rodinní príslušníci už požívajú takúto ochranu, nie sú porovnateľné v kontexte režimu zavedeného nariadením Dublin III, keďže totiž pojmy <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>žiadateľ<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>osoba požívajúca medzinárodnú ochranu<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>, ktoré sú vymedzené v bode c) a bode f) článku 2 tohto nariadenia, sa vzťahujú na rozdielne právne postavenia, ktoré sú upravené odlišnými ustanoveniami tohto nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>V tejto súvislosti, tak ako zdôraznil generálny advokát v tom istom bode svojich návrhov, normotvorca Únie tak predovšetkým odlíšil postavenie maloletej osoby, ktorej rodinní príslušníci už požívajú medzinárodnú ochranu v členskom štáte, upravené v článku 9 nariadenia Dublin III, od postavenia maloletej osoby, ktorej rodinní príslušníci sú žiadateľmi o medzinárodnú ochranu, ktorá je zase upravená v článku 10 a článku 20 ods. 3 tohto nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>V prvej z týchto situácií, ktorá zodpovedá situácii, o akú ide vo veci samej, by analogické uplatnenie článku 20 ods. 3 nariadenia Dublin III na dotknutú maloletú osobu pripravilo tak dotknutú maloletú osobu, ako aj členský štát, ktorý poskytol medzinárodnú ochranu rodinným príslušníkom tejto maloletej osoby, o uplatnenie mechanizmov stanovených týmto nariadením.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Konkrétne by analogické uplatnenie druhej vety článku 20 ods. 3 nariadenia Dublin III na takúto maloletú osobu malo za dôsledok to, že by táto osoba mohla byť predmetom rozhodnutia o odovzdaní bez toho, aby sa vo vzťahu k tejto maloletej osobe začal postup vo veci jej prevzatia. Výnimka zo začatia postupu vo veci prevzatia tejto maloletej osoby narodenej po príchode žiadateľa na územie členských štátov stanovená v článku 20 ods. 3 druhej vete nariadenia Dublin III predpokladá, že maloletá osoba bude začlenená do postupu začatého vo vzťahu k jej rodinným príslušníkom, a teda aby tento postup prebiehal, čo tak práve nie je v prípade, keď títo rodinní príslušníci už získali medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Okrem toho, ak by sa na základe analogického uplatnenia článku 20 ods. 3 druhej vety nariadenia Dublin III umožnilo členskému štátu narodenia maloletej osoby prijať rozhodnutie o odovzdaní mimo rámca akéhokoľvek postupu vo veci prevzatia, viedlo by to okrem iného k tomu, že by sa obchádzala lehota stanovená v tejto súvislosti v článku 21 ods. 1 prvom pododseku tohto nariadenia a členský štát, ktorý poskytol medzinárodnú ochranu rodinným príslušníkom pred narodením tejto maloletej osoby, by bol postavený pred takéto rozhodnutie o odovzdaní, hoci o ňom nebol informovaný ani nemal možnosť uznať svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti uvedenej maloletej osoby o medzinárodnú ochranu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Okrem toho treba konštatovať, že normotvorca Únie stanovil osobitné pravidlá v prípade, keď je konanie, ktoré bolo začaté vo vzťahu k rodinným príslušníkom maloletej osoby, ukončené, a keď teda už títo rodinní príslušníci nie sú žiadateľmi v zmysle článku 2 písm. c) nariadenia Dublin III, ale ako osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu im bolo povolené zdržiavať sa v členskom štáte. Túto situáciu upravuje najmä článok 9 tohto nariadenia.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>V článku 9 nariadenia Dublin III sa totiž stanovuje, že keď má žiadateľ rodinného príslušníka – bez ohľadu na to, či bola rodina predtým založená v krajine pôvodu –, ktorému bolo povolené zdržiavať sa ako osobe požívajúcej medzinárodnú ochranu v niektorom členskom štáte, je tento členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu pod podmienkou, že dotknuté osoby vyjadrili svoje želanie písomne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Je pravda, že tak ako poznamenali niektorí dotknutí účastníci konania na pojednávaní, skutočnosť, že uplatnenie kritéria na určenie zodpovedného členského štátu obsiahnutého v článku 9 nariadenia Dublin III podlieha výslovnej podmienke, že dotknuté osoby vyjadrili svoje želanie písomne, vylučuje uplatnenie tohto kritéria v prípade, že vyjadrenie takéhoto želania neexistuje. Táto situácia môže nastať najmä vtedy, keď je žiadosť o medzinárodnú ochranu dotknutej maloletej osoby podaná v nadväznosti na nelegálnu sekundárnu migráciu jej rodiny z prvého členského štátu do členského štátu, v ktorom je táto žiadosť podaná. Táto okolnosť však nič nemení na skutočnosti, že normotvorca Únie stanovil v tomto článku 9 ustanovenie, ktoré sa vzťahuje práve na takú situáciu, o akú ide vo veci samej, keď rodinní príslušníci žiadateľa už sami nie sú žiadateľmi, ale požívajú už medzinárodnú ochranu priznanú niektorým členským štátom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Okrem toho vzhľadom na jasné znenie článku 9 tohto nariadenia sa nemožno odchýliť od požiadavky písomného prejavu želania dotknutých osôb, vyžadovaného týmto článkom. Predchádzanie sekundárnej migrácii, ktoré, tak ako na to Súdny dvor poukázal (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190402">2. apríla 2019</DATE>, <NAME.CASE>H. a R.</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑582/17 a C‑583/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:280">EU:C:2019:280</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), predstavuje jeden z cieľov sledovaných nariadením Dublin III, nemôže odôvodňovať odlišný výklad tohto článku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>To isté platí, aj pokiaľ ide o postup stanovený v článku 17 ods. 2 nariadenia Dublin III, podľa ktorého členský štát, v ktorom bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu, môže kedykoľvek pred prijatím prvého rozhodnutia vo veci samej požiadať iný členský štát o prevzatie žiadateľa o medzinárodnú ochranu s cieľom zlúčiť akékoľvek osoby blízke rodine z humanitárnych dôvodov, pokiaľ dotknuté osoby vyjadria svoj súhlas písomne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Za týchto okolností v situácii, v ktorej dotknuté osoby písomne nevyjadrili želanie, aby členským štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu maloletej osoby bol ten členský štát, v ktorom bol rodinným príslušníkom tejto osoby povolený pobyt ako osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu, sa určenie zodpovedného členského štátu vykoná na základe článku 3 ods. 2 nariadenia Dublin III. Podľa tohto ustanovenia, ktoré sa uplatňuje subsidiárne, keď nie je možné určiť žiaden zodpovedný členský štát na základe kritérií uvedených v tomto nariadení, je za jej posúdenie zodpovedný prvý členský štát, v ktorom bola žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 20 ods. 3 nariadenia Dublin III sa má vykladať v tom zmysle, že sa analogicky neuplatňuje na situáciu, keď maloletá osoba a jej rodičia podajú žiadosti o medzinárodnú ochranu v členskom štáte, v ktorom sa táto maloletá osoba narodila, pričom jej rodičia už požívajú medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O druhej a tretej otázke</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné preskúmať druhú a tretiu otázku.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="11"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O štvrtej otázke</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 33 ods. 2 písm. a) smernice o konaniach vykladať v tom zmysle, že na základe analogického uplatnenia umožňuje zamietnuť ako neprípustnú žiadosť o medzinárodnú ochranu maloletej osoby, pokiaľ nie samotná táto maloletá osoba, ale jej rodičia požívajú medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>Treba pripomenúť, že podľa článku 33 ods. 1 smernice o konaniach sa od členských štátov nevyžaduje, aby posudzovali, či žiadateľ spĺňa požiadavky na priznanie medzinárodnej ochrany podľa smernice 2011/95 v prípade, že sa žiadosť považuje za neprípustnú podľa tohto článku. V tejto súvislosti odsek 2 tohto článku taxatívne vymenúva situácie, v ktorých členské štáty môžu považovať žiadosť o medzinárodnú ochranu za neprípustnú [rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190319">19. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Ibrahim a i.</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑297/17, C‑318/17, C‑319/17 a C‑438/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:219">EU:C:2019:219</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20220222">22. februára 2022</DATE>, <NAME.CASE>Commissaire général aux réfugiés et aux apatrides (Celistvosť rodiny – Už priznaná ochrana)</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑483/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:103">EU:C:2022:103</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Táto taxatívna povaha sa zakladá tak na znení uvedeného ustanovenia, najmä na pojme <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0042" ID="QS0042"/>iba<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>, ktorý predchádza vymenovaniu dôvodov neprípustnosti, ako aj na jeho účele, ktorý spočíva, ako to už Súdny dvor konštatoval, v zmiernení povinnosti členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu vymedzením prípadov, v ktorých sa taká žiadosť považuje za neprípustnú [rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Bevándorlási és Menekültügyi Hivatal (Tompa)</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑564/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:218">EU:C:2020:218</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra]. Okrem toho vzhľadom na tento účel má článok 33 ods. 2 smernice o konaniach ako celok povahu výnimky vo vzťahu k povinnosti členských štátov preskúmať z vecného hľadiska všetky žiadosti o medzinárodnú ochranu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Podľa článku 33 ods. 2 písm. a) smernice o konaniach môžu členské štáty považovať žiadosť o medzinárodnú ochranu za neprípustnú, ak iný členský štát poskytol medzinárodnú ochranu. Táto možnosť sa vysvetľuje najmä významom zásady vzájomnej dôvery v práve Únie, najmä v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý Únia tvorí, a vyjadrením ktorej je toto ustanovenie v rámci spoločného azylového konania zavedeného touto smernicou [pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20220222">22. februára 2022</DATE>, <NAME.CASE>Commissaire général aux réfugiés et aux apatrides (Celistvosť rodiny – Už priznaná ochrana)</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑483/20</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:103">EU:C:2022:103</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Z taxatívnej povahy výpočtu uvedeného v článku 33 ods. 2 smernice o konaniach, ako aj z toho, že dôvody neprípustnosti, z ktorých tento výpočet pozostáva, má povahu výnimky, však vyplýva, že článok 33 ods. 2 písm. a) tejto smernice sa musí vykladať reštriktívne, a teda ho nemožno uplatniť na situáciu, ktorá nezodpovedá jeho zneniu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Pôsobnosť <HT TYPE="ITALIC">ratione personae</HT> tohto ustanovenia sa preto nemôže vzťahovať aj na žiadateľa o medzinárodnú ochranu, ktorý sám nepožíva takúto ochranu upravenú v uvedenom ustanovení. Tento výklad potvrdzuje odôvodnenie 43 smernice o konaniach, ktoré, tak ako na to poukázal generálny advokát v bode 40 svojich návrhov, spresňuje rozsah tohto dôvodu neprípustnosti, keď sa v ňom uvádza, že členské štáty by nemali byť povinné posúdiť vecnú stránku žiadosti o medzinárodnú ochranu, ak prvá krajina azylu priznala žiadateľovi postavenie utečenca alebo inú dostatočnú ochranu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>V dôsledku uvedeného v prípade, o aký ide v spore vo veci samej, keď je žiadateľ maloletou osobou, ktorej rodinní príslušníci požívajú medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte, ale ktorá sama takúto ochranu nepožíva, tento žiadateľ nepatrí do pôsobnosti výnimky stanovenej v článku 33 ods. 2 písm. a) smernice o konaniach. Jeho žiadosť teda nemožno vyhlásiť za neprípustnú na tomto základe.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>Okrem toho toto ustanovenie nemožno analogicky uplatniť tak, že sa na jeho základe prijme rozhodnutie o neprípustnosti v tejto situácii. Takéto uplatnenie by totiž bolo v rozpore nielen s taxatívnou povahou výpočtu uvedeného v článku 33 ods. 2 smernice o konaniach, ale aj so skutočnosťou, že situácia takejto maloletej osoby nie je porovnateľná so situáciou žiadateľa o medzinárodnú ochranu, ktorý už takúto ochranu priznanú iným členským štátom požíva, čo vylučuje akúkoľvek analógiu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať, že článok 33 ods. 2 písm. a) smernice o konaniach sa má vykladať v tom zmysle, že sa analogicky neuplatňuje na žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú maloletou osobou v členskom štáte, pokiaľ nie samotná táto maloletá osoba, ale jej rodičia požívajú medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="13"?><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:</INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Článok 20 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z <DATE ISO="20130626">26. júna 2013</DATE>, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov,</HT></TXT><P><HT TYPE="BOLD">sa má vykladať v tom zmysle, že:</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">sa analogicky neuplatňuje na situáciu, keď maloletá osoba a jej rodičia podajú žiadosti o medzinárodnú ochranu v členskom štáte, v ktorom sa táto maloletá osoba narodila, pričom jej rodičia už požívajú medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte.</HT></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Článok 33 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z <DATE ISO="20130626">26. júna 2013</DATE> o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany</HT></TXT><P><HT TYPE="BOLD">sa má vykladať v tom zmysle, že:</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">sa analogicky neuplatňuje na žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú maloletou osobou v členskom štáte, pokiaľ nie samotná táto maloletá osoba, ale jej rodičia požívajú medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte.</HT></P></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>