<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>T-577/20</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62020TJ0577</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2022:301">EU:T:2022:301</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>17</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>17</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20220518">18. 5. 2022</DATE> – Vec T-577/20</HT></P><P><HT TYPE="SC">Ryanair/Komisia (Condor, Pomoc na záchranu)</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Všeobecného súdu</HT> (desiata rozšírená komora)</P><P>z <DATE ISO="20220518">18. mája 2022</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: angličtina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Štátna pomoc</KEYWORD><KEYWORD>Nemecký trh s leteckou dopravou</KEYWORD><KEYWORD>Pôžička poskytnutá Nemeckom spoločnosti Condor Flugdienst</KEYWORD><KEYWORD>Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom</KEYWORD><KEYWORD>Článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ</KEYWORD><KEYWORD>Usmernenia pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach</KEYWORD><KEYWORD>Špecifické ťažkosti, ktoré nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny</KEYWORD><KEYWORD>Príliš závažné ťažkosti na to, aby ich mohla riešiť len samotná skupina</KEYWORD><KEYWORD>Riziko narušenia dôležitej služby</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci T‑577/20,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Ryanair DAC</HT>, so sídlom v Swordse (Írsko), v zastúpení: E. Vahida, F.‑C. Laprévote, V. Blanc, S. Rating a I.‑G. Metaxas‑Maranghidis, advokáti,</P><PARTY.STATUS>žalobkyňa,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Európskej komisii</HT>, v zastúpení: L. Flynn a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>žalovanej,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS><INTERVENERS><P>ktorú v konaní podporuje:</P><P><HT TYPE="BOLD">Condor Flugdienst GmbH</HT>, so sídlom v Neu-Isenburgu (Nemecko), v zastúpení: A. Birnstiel a S. Blazek, advokáti,</P><PARTY.STATUS>vedľajší účastník konania,</PARTY.STATUS></INTERVENERS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora),</P><P>v zložení: predseda komory A. Kornezov (spravodajca), sudcovia E. Buttigieg, K. Kowalik‑Bańczyk, G. Hesse a D. Petrlík,</P><P>tajomník: I. Pollalis, referent,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania,</VISA><VISA>po pojednávaní zo <DATE ISO="20211207">7. decembra 2021</DATE>,</VISA></GR.VISA><?PAGE NO="2"?><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ žalobkyňa Ryanair DAC navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie C(2019) 7429 final zo <DATE ISO="20191014">14. októbra 2019</DATE> o štátnej pomoci SA.55394 (2019/N) – Nemecko – Pomoc na záchranu Condor (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="294" PAGE.FIRST="3" DATE.PUB="2020">Ú. v. EÚ C 294, 2020, s. 3</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>napadnuté rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Vedľajší účastník konania Condor Flugdienst GmbH je letecká spoločnosť, ktorá zabezpečuje charterové lety a ktorej sídlo sa nachádza v Neu-Isenburgu (Nemecko). Poskytuje služby leteckej dopravy najmä cestovným kanceláriám z letísk vo Frankfurte, Düsseldorfe, Mníchove a Hamburgu (Nemecko), pričom sa zameriava na trh rekreačných zájazdov. V čase skutkových okolností, ktoré viedli k tomuto sporu, bola 100 % vlastníkom vedľajšieho účastníka konania spoločnosť Thomas Cook Group plc (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>skupina Thomas Cook<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20190923">23. septembra 2019</DATE> skupina Thomas Cook vstúpila do súdnej likvidácie a ukončila svoje činnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>V dôsledku toho <DATE ISO="20190925">25. septembra 2019</DATE> vedľajší účastník konania musel požiadať o začatie konkurzného konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>V ten istý deň Spolková republika Nemecko oznámila Európskej komisii opatrenie pomoci na záchranu v prospech vedľajšieho účastníka konania vo forme pôžičky vo výške 380 miliónov eur, ktorú poskytla Kreditanstalt für Wiederaufbau (Štátna rozvojová banka), spolu so zárukou vo výške 50 % poskytnutou spolkovou krajinou Hesensko (Nemecko) a zárukou vo výške 100 % poskytnutou Nemeckou spolkovou republikou (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>sporné opatrenie<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Dotknuté opatrenie je obmedzené na šesť mesiacov a jeho cieľom je zachovať riadnu leteckú dopravu a obmedziť negatívne dôsledky pre vedľajšieho účastníka konania, jeho cestujúcich a zamestnancov spôsobené likvidáciou jeho materskej spoločnosti tým, že mu umožní pokračovať vo svojich činnostiach až do dosiahnutia dohody so svojimi veriteľmi a kým sa neuskutoční predaj spoločnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20191014">14. októbra 2019</DATE> Komisia bez toho, aby začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom dospela k záveru, že predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a že je zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="249" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ C 249, 2014, s. 1</REF.DOC.OJ>; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>usmernenia<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrhy účastníkov konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zrušil napadnuté rozhodnutie,</P></ITEM><?PAGE NO="3"?><ITEM><P>uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Komisia a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zamietol žalobu ako nedôvodnú,</P></ITEM><ITEM><P>uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na porušení bodu 22 usmernení, druhý na porušení bodu 44 písm. b) usmernení, tretí na porušení bodu 74 uvedených usmernení, štvrtý na porušení jej procesných práv a piaty na porušení povinnosti odôvodnenia.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">A.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O prípustnosti</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Žalobkyňa tvrdí, že má aktívnu legitimáciu ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>príslušná strana<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/> v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ a ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>zainteresovaná strana<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z <DATE ISO="20150713">13. júla 2015</DATE> stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="248" PAGE.FIRST="9" DATE.PUB="2015">Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9</REF.DOC.OJ>), čo jej na účely ochrany svojich procesných práv umožňuje podať žalobu o neplatnosť proti napadnutému rozhodnutiu, ktoré bolo prijaté bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Komisia a vedľajší účastník konania nespochybňujú prípustnosť žaloby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že keď Komisia prijme rozhodnutie o nevznesení námietok na základe článku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589, ako je to v prejednávanej veci, nielen vyhlási predmetné opatrenia za zlučiteľné s vnútorným trhom, ale tiež implicitne odmietne začať konanie vo veci formálneho zisťovania, upravené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111027">27. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Rakúsko/Scheucher‑Fleisch a i.</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑47/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:698">EU:C:2011:698</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru). Ak Komisia po predbežnom preskúmaní konštatuje, že oznámené opatrenie vyvoláva pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom, v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia 2015/1589 je povinná prijať rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia. V zmysle posledného uvedeného ustanovenia sa takýmto rozhodnutím vyzve dotknutý členský štát a ostatné dotknuté osoby na predloženie pripomienok v určenej lehote, ktorá zvyčajne nepresahuje jeden mesiac (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110524">24. mája 2011</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Kronoply a Kronotex</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑83/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:341">EU:C:2011:341</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Ak konanie vo veci formálneho zisťovania nebolo začaté, ako v prejednávanej veci, príslušné strany, ktoré mohli predložiť pripomienky počas tejto druhej fázy, strácajú túto možnosť. Na účely nápravy majú možnosť napadnúť rozhodnutie Komisie o nezačatí konania vo veci formálneho zisťovania na súde Európskej únie. Žaloba o neplatnosť rozhodnutia založeného na článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorú podala príslušná strana v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, je teda prípustná, ak chce žalobca chrániť svoje procesné práva, ktoré mu priznáva toto posledné uvedené ustanovenie (pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101118">18. novembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>NDSHT/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑322/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:701">EU:C:2010:701</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Navyše vzhľadom na článok 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, konkurujúci podnik príjemcu opatrenia pomoci patrí nepochybne medzi <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>dotknuté osoby<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200903">3. septembra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑817/18 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:637">EU:C:2020:637</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru),</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>V prejednávanej veci je nesporné, že medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom konania existuje konkurenčný vzťah, aj keď obmedzený. Žalobkyňa totiž uviedla, čo nebolo spochybnené, že zabezpečovala leteckú dopravu v Nemecku už viac ako 20 rokov, že v roku 2019 prepravila viac ako 19 miliónov cestujúcich s odletom alebo príletom do Nemecka a že mala približne 9 % podiel na nemeckom trhu leteckej prepravy cestujúcich, čo z nej robí druhú najväčšiu leteckú spoločnosť v Nemecku. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že jej letový poriadok na leto 2020, zostavený pred začiatkom pandémie COVID‑19, obsahoval 265 liniek s odletom zo 14 nemeckých letísk. Okrem toho v bode 7 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že niektoré destinácie obsluhované spoločnosťou Condor boli tiež obsluhované žalobkyňou a že tieto letecké spoločnosti boli konkurentmi, pokiaľ ide o predaj sedadiel predávaných priamo konečným zákazníkom. Preto hoci predaj týchto sedadiel predstavuje len malú časť predajov vedľajšieho účastníka konania, konkurenčný vzťah medzi ním a žalobkyňou nie je spochybnený, pokiaľ ide o uvedené predaje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Žalobkyňa je teda príslušnou stranou, ktorá má záujem na zabezpečení ochrany procesných práv, ktoré jej vyplývajú z článku 108 ods. 2 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Treba teda uznať prípustnosť žaloby v rozsahu, v akom sa žalobkyňa dovoláva porušenia svojich procesných práv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Štvrtý žalobný dôvod, ktorý výslovne smeruje k dosiahnutiu dodržiavania procesných práv žalobkyne, je preto prípustný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Okrem toho žalobkyňa je na preukázanie porušenia jej procesných práv z dôvodu pochybností, ktoré malo opatrenie pomoci vyvolať, pokiaľ ide o jeho zlučiteľnosť s vnútorným trhom, oprávnená uviesť tvrdenia, ktorými sa snaží preukázať, že konštatovanie zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom, ku ktorému dospela Komisia, je nesprávne, čo <HT TYPE="ITALIC">a fortiori</HT> môže viesť k preukázaniu, že Komisia mala mať pri posudzovaní zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom pochybnosti. Všeobecný súd je preto oprávnený preskúmať vecné tvrdenia predložené žalobkyňou v rámci jej prvého, druhého a tretieho žalobného dôvodu, na ktoré žalobkyňa odkazuje v rámci svojho štvrtého žalobného dôvodu, s cieľom overiť, či môžu podložiť ňou výslovne predložený žalobný dôvod týkajúci sa existencie pochybností odôvodňujúcich začatie konania uvedeného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130613">13. júna 2013</DATE>, <NAME.CASE>Ryanair/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑287/12 P</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:395">EU:C:2013:395</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190506">6. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Scor/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑135/17</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2019:287">EU:T:2019:287</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o piaty žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia, treba zdôrazniť, že porušenie povinnosti odôvodnenia spadá pod porušenie podstatných formálnych náležitostí a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd Únie zohľadniť <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT>, a netýka sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia z meritórneho hľadiska (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19980402">2. apríla 1998</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Sytraval a Brink’s France</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑367/95 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:154">EU:C:1998:154</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">B.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O veci samej</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Najskôr je potrebné preskúmať štvrtý žalobný dôvod.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení procesných práv žalobkyne</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>V rámci svojho štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že tri nepriame dôkazy týkajúce sa obsahu napadnutého rozhodnutia, ktoré zodpovedajú jej prvým trom žalobným dôvodom, podľa nej preukazujú pochybnosti, ktoré mala mať Komisia pri predbežnom preskúmaní sporného opatrenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Na úvod treba pripomenúť zásady upravujúce preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nevznesení námietok na základe článku 263 ZFEÚ pred preskúmaním súboru nepriamych dôkazov, ktorý predložila žalobkyňa.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Uplatniteľné zásady</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Podľa judikatúry v prípade, že Komisia po úvodnom preskúmaní v rámci konania podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ nemôže dospieť k presvedčeniu, že štátne opatrenie buď nie je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>pomocou<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, alebo ak aj je kvalifikované ako pomoc, je zlučiteľné so Zmluvou o FEÚ, alebo ak jej toto konanie neumožnilo prekonať všetky ťažkosti, ktoré vznikli pri posúdení zlučiteľnosti skúmaného opatrenia, je táto inštitúcia povinná začať konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pričom v tomto ohľade nedisponuje voľnou úvahou (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050510">10. mája 2005</DATE>, <NAME.CASE>Taliansko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑400/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:275">EU:C:2005:275</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Túto povinnosť navyše výslovne potvrdzujú ustanovenia článku 4 ods. 4 v spojení s článkom 15 ods. 1 nariadenia 2015/1589 (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081222">22. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>British Aggregates/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑487/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:757">EU:C:2008:757</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0113">113</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Článok 4 nariadenia 2015/1589 v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ opatrenie oznámené dotknutým členským štátom skutočne predstavuje pomoc, práve existencia alebo neexistencia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>pochybností<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>, pokiaľ ide o zlučiteľnosť tohto opatrenia s vnútorným trhom, umožňuje Komisii prijať alebo neprijať rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania na základe jej predbežného preskúmania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Pojem pochybnosti uvedený v článku 4 ods. 3 a 4 nariadenia 2015/1589 má objektívnu povahu. Existenciu takých pochybností treba hľadať tak v okolnostiach prijatia napadnutého aktu, ako aj v jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, porovnaním odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia mohla disponovať v čase, keď sa vyjadrovala k zlučiteľnosti sporných pomocí s vnútorným trhom. Z toho vyplýva, že preskúmanie zákonnosti, ktoré vykonáva Všeobecný súd, pokiaľ ide o existenciu pochybností, zo svojej podstaty presahuje skúmanie zjavne nesprávneho posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090402">2. apríla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑431/07 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:223">EU:C:2009:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>Smurfit Kappa Group/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑304/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:351">EU:T:2012:351</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru). Informácie, ktoré Komisia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>mohla mať k dispozícii<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>, sú tie, ktoré sa javili ako relevantné pre posúdenie, ktoré sa má vykonať, a ktorých predloženie mohla na základe svojej žiadosti dosiahnuť počas fázy predbežného preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170920">20. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Frucona Košice</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑300/16 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:706">EU:C:2017:706</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Hoci môže byť nevyhnutné, aby Komisia prípadne išla nad rámec samotného preskúmania skutkových a právnych okolností, o ktorých sa dozvedela, Komisii naopak neprináleží, aby z vlastného podnetu a pri neexistencii akéhokoľvek nepriameho dôkazu v tomto zmysle vyhľadávala všetky informácie, ktoré by mohli vykazovať spojitosť s vecou, ktorá jej bola predložená, aj keď by také informácie boli verejne dostupné (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210429">29. apríla 2021</DATE>, <NAME.CASE>Achemos Grupė a Achema/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑847/19 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:343">EU:C:2021:343</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210902">2. septembra 2021</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑57/19 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:663">EU:C:2021:663</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Žalobcovi prislúcha preukázať existenciu pochybností, pričom ide o dôkaz, ktorý môže predložiť prostredníctvom súboru zhodujúcich sa dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180919">19. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>HH Ferries a i./Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑68/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2018:563">EU:T:2018:563</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Práve s ohľadom na túto judikatúru treba preskúmať argumentáciu žalobkyne smerujúcu k preukázaniu existencie pochybností, ktoré mali viesť Komisiu k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O nepriamom dôkaze týkajúcom sa porušenia bodu 22 usmernení</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia porušila bod 22 usmernení, čo svedčí o existencii pochybností o zlučiteľnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Bod 22 usmernení stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Spoločnosť, ktorá patrí do väčšej podnikateľskej skupiny alebo ktorú preberá väčšia podnikateľská skupina, nie je za bežných okolností oprávnená na pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu v zmysle týchto ustanovení, s výnimkou prípadov, keď sa dá preukázať, že ťažkosti spoločnosti sú jej vlastné a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny a že ťažkosti sú príliš závažné na to, aby ich mohla riešiť len samotná skupina. …<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Podľa žalobkyne bod 22 usmernení stanovuje tri odlišné a kumulatívne podmienky na poskytnutie pomoci na záchranu podniku, ktorý je súčasťou skupiny, a to po prvé, že jej ťažkosti sú pre ňu špecifické, po druhé, že nevyplývajú zo svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny, a po tretie, že uvedené ťažkosti sú príliš závažné na to, aby ich mohla riešiť samotná skupina. Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia vykonala nesprávny právny výklad tohto bodu v rozsahu, v akom sa domnievala, že prvé dve vyššie citované podmienky predstavujú len jedinú podmienku, ktorú treba chápať v tom zmysle, že ťažkosti príjemcu pomoci sú pre neho špecifické, ak nevyplývajú zo svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Okrem toho podľa žalobkyne v prejednávanej veci nie je splnená žiadna z podmienok uvedených v bode 22 usmernení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Komisia a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Na úvod treba uviesť, že je nesporné, že vedľajší účastník konania, ktorý bol príjemcom predmetného opatrenia, bol ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia súčasťou skupiny v zmysle bodu 22 usmernení. Treba preto preskúmať, či Komisia mala mať pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či boli splnené ostatné podmienky uvedené v bode 22.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O otázke, či sú ťažkosti vedľajšieho účastníka konania pre neho špecifické a nevyplývajú zo svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Ako vyplýva z bodov 32 až 34 vyššie, účastníci konania sa nezhodujú, pokiaľ ide o výklad bodu 22 usmernení, ako aj pokiaľ ide o jeho uplatnenie v prejednávanej veci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Preto je potrebné postupne preskúmať tieto dve otázky.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><GR.SEQ LEVEL="6"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">i)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O výklade bodu 22 usmernení</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Podľa žalobkyne bod 22 usmernení obsahuje najmä dve odlišné a navzájom nezávislé podmienky, a to jednak to, že ťažkosti príjemcu pomoci sú pre neho špecifické, a jednak, že jeho ťažkosti nevyplývajú zo svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny. Naopak, podľa Komisie a vedľajšieho účastníka konania ide len o jednu a tú istú podmienku, ktorú treba chápať v tom zmysle, že ťažkosti príjemcu pomoci sa pre neho musia považovať za špecifické, ak nevyplývajú zo svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry pri výklade ustanovenia práva Únie je nutné vziať do úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj vzájomný kontext a ciele, ktoré sleduje právna úprava, ku ktorej patrí (pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050607">7. júna 2005</DATE>, <NAME.CASE>VEMW a i.</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑17/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:362">EU:C:2005:362</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>V prvom rade, pokiaľ ide o znenie bodu 22 usmernení, treba pripomenúť, že dokumenty práva Únie sú vypracované vo viacerých jazykoch a že rôzne jazykové verzie sú tiež záväzné, takže výklad ustanovenia práva Únie zahŕňa porovnanie jazykových verzií (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19821006">6. októbra 1982</DATE>, <NAME.CASE>Cilfit a i.</NAME.CASE>, <NO.CASE>283/81</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1982:335">EU:C:1982:335</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051006">6. októbra 2005</DATE>, <NAME.CASE>Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑22/02 a T‑23/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2005:349">EU:T:2005:349</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že vo viacerých jazykových verziách je syntax podradenej vety <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>s výnimkou prípadov, keď sa dá preukázať, že ťažkosti spoločnosti sú jej vlastné a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny a že ťažkosti sú príliš závažné na to, aby ich mohla riešiť len samotná skupina<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>, rozčlenená do dvoch fáz, niekedy oddelených čiarkou, a to takto: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>s výnimkou prípadov, keď sa dá preukázať, že [prvá podmienka] a že [druhá podmienka]<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>. Opakovanie spojky podradenosti <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>že<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> naznačuje, že ide o dve podmienky, z ktorých prvá bola umiestnená po prvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>že<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> týkajúcom sa skutočnosti, že ťažkosti príjemcu pomoci sú mu vlastné a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny, a druhá bola umiestnená po druhom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>že<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> týkajúcom sa skutočnosti, že uvedené ťažkosti sú príliš závažné na to, aby ich mohla riešiť len samotná skupina. Táto prvá podmienka sa teda javí ako jediná a tá istá podmienka. Túto štruktúru syntaxe možno pozorovať najmä v českej, anglickej, francúzskej, chorvátskej, talianskej, maltskej, holandskej, poľskej, portugalskej, rumunskej, slovenskej a slovinskej jazykovej verzii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Ďalej treba uviesť, že nemecká jazyková verzia výslovne uvádza, že za príjemcovi <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>vlastné<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> sa považujú ťažkosti, ktoré nevyplývajú zo svojvoľného rozdelenia v rámci skupiny (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>wenn es sich bei den Schwierigkeiten des betreffenden Unternehmens nachweislich um Schwierigkeiten des Unternehmens selbst handelt, die nicht auf eine willkürliche Kostenverteilung innerhalb der Gruppe zurückzuführen sind<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>). Aj grécka a bulharská jazykové verzie svedčia v tomto zmysle.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Tieto príklady naznačujú, že podľa znenia bodu 22 usmernení v mnohých jazykových verziách sa ťažkosti príjemcu pomoci musia považovať za špecifické, ak nevyplývajú zo svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Napokon vzhľadom na to, že niektoré iné jazykové verzie sú menej výslovné, treba pripomenúť, že v prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od kontextu a cieľov právnej úpravy, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19961024">24. októbra 1996</DATE>, <NAME.CASE>Kraaijeveld a i.</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑72/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:404">EU:C:1996:404</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000224">24. februára 2000</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑434/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:98">EU:C:2000:98</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20001207">7. decembra 2000</DATE>, <NAME.CASE>Taliansko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑482/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:672">EU:C:2000:672</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>V druhom rade, pokiaľ ide o kontext a ciele právnej úpravy, ktorej súčasťou je bod 22 usmernení, treba pripomenúť, že pravidlo uvedené v tomto bode má za cieľ najmä zabrániť skupine podnikov, aby zaťažila štát nákladmi na operáciu záchrany alebo reštrukturalizácie jedného z podnikov v tejto skupine, pokiaľ je tento podnik v ťažkostiach a samotná skupina je ich pôvodcom z dôvodu svojvoľného rozdelenia nákladov v jej rámci (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150513">13. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Niki Luftfahrt/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑511/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2015:284">EU:T:2015:284</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0159">159</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Účelom uvedeného bodu 22 je teda zabrániť tomu, aby sa skupina podnikov oslobodila od svojich nákladov, dlhov alebo pasív voči subjektu skupiny tým, že by z neho urobila subjekt oprávnený na pomoc na záchranu, hoci inak by na pomoc nemal nárok. Inými slovami, cieľom uvedeného bodu 22 je zabrániť obchádzaniu pravidiel v oblasti štátnej pomoci prostredníctvom mechanizmov umelo vytvorených v rámci skupiny. Naopak, cieľom tohto bodu nie je vylúčiť z pôsobnosti pomoci na záchranu podnik, ktorý je súčasťou skupiny, len z dôvodu, že jeho ťažkosti boli spôsobené ťažkosťami zvyšku skupiny alebo inou spoločnosťou skupiny, pokiaľ uvedené ťažkosti neboli umelo vytvorené alebo svojvoľne rozdelené v rámci uvedenej skupiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Argumentácia uvádzaná žalobkyňou by mala za následok zlyhávanie vzájomnej finančnej pomoci v rámci skupín podnikov tým, že výkonnejšia spoločnosť skupiny by bola odrádzaná od toho, aby prišla na pomoc inej spoločnosti tej istej skupiny, ktorá by čelila finančným ťažkostiam, pod hrozbou, že by sa práve z dôvodu vzájomnej pomoci, ktorú poskytla, sama stala neoprávnenou na prijatie pomoci na záchranu v prípade, že by sa tieto ťažkosti rozšírili na samotnú túto spoločnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že časť vety <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>s výnimkou prípadov, keď sa dá preukázať, že ťažkosti spoločnosti sú jej vlastné a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> uvedená v bode 22 usmernení obsahuje jednu a tú istú podmienku, ktorú treba vykladať v tom zmysle, že ťažkosti podniku, ktorý je súčasťou skupiny, sa musia považovať za jemu vlastné, pokiaľ nevyplývajú zo svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci uvedenej skupiny.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="6"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">ii)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Uplatnenie na prejednávaný prípad</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Žalobkyňa po prvé s odkazom na body 19 a 57 napadnutého rozhodnutia tvrdí, že ťažkosti vedľajšieho účastníka konania nie sú pre neho vlastné, ale sú pre neho cudzie v tom zmysle, že ich možno úplne pripísať príčinám vyplývajúcim z vnútornej organizácie skupiny Thomas Cook. Napriek ťažkostiam skupiny Thomas Cook totiž vedľajší účastník konania dosiahol pozitívny hospodársky výsledok pred úrokmi a zdanením zo svojej činnosti v období rokov 2017 až 2019. Vedľajší účastník konania je teda rentabilnou a konkurencieschopnou leteckou spoločnosťou, ktorú by jej materská spoločnosť zlikvidovala. Po druhé žalobkyňa tvrdí, že ťažkosti vedľajšieho účastníka konania vyplývajú zo svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny. Podľa bodov 15 a 57 napadnutého rozhodnutia totiž významná časť likvidných prostriedkov získaných vedľajším účastníkom konania počas posledných rokov smerovala k jeho materskej spoločnosti prostredníctvom ich združovania v spoločnej pokladnici <HT TYPE="ITALIC">(cash‑pool)</HT> skupiny, teda systému, ktorý žalobkyňa kvalifikuje ako umelý a donucovací.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Z bodov 15 až 17, 80 a 109 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ťažkosti vedľajšieho účastníka konania vyplývali hlavne z vstupu skupiny Thomas Cook do likvidácie, čo viedlo najmä k vymazaniu vysokých pohľadávok vedľajšieho účastníka konania voči uvedenej skupine v rámci združovania v jej spoločnej pokladnici, zastaveniu financovania v rámci skupiny a strate jeho hlavného zákazníka, a to cestovných kancelárií skupiny Thomas Cook.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Po prvé v tejto súvislosti treba spresniť, ako to uviedli Komisia a vedľajší účastník konania na pojednávaní bez toho, aby im žalobkyňa odporovala, že združovanie prostriedkov v spoločnej pokladnici v skupine je bežnou a rozšírenou praxou v rámci skupín spoločností. Toto združovanie funguje ako vnútroskupinová banka v tom zmysle, že rôzne spoločnosti skupiny získavajú v prípade potreby likvidných prostriedkov vnútroskupinové pôžičky z tejto pokladnice a v prípade prebytku likvidity vkladajú prostriedky do spoločnej pokladnice výmenou za pohľadávku voči tejto pokladnici vrátane úrokov. Tento systém, ktorý spravuje subjekt skupiny vytvorený na tento účel, má uľahčiť financovanie skupiny tým, že umožní spoločnostiam skupiny ušetriť náklady na financovanie. Vo všeobecnosti každá spoločnosť skupiny môže v danom okamihu využiť výhody systému združovania tým, že získa priamy prístup k likvidite skupiny, pričom však musí prispievať do uvedenej pokladnice v prípade, ak má nadbytok likvidity.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Po druhé, pokiaľ ide osobitne o systém združovania pokladnice skupiny Thomas Cook, je potrebné uviesť, ako to tvrdí vedľajší účastník konania bez toho, aby to žalobkyňa spochybnila, že tento systém bol zavedený už niekoľko rokov, a bol teda funkčný dlho pred vznikom ťažkostí skupiny, takže jeho zavedenie s nimi nesúvisí. Napríklad vedľajší účastník konania využíval výhody tohto systému v roku 2016 v dôsledku nedostatku likvidity spôsobeného poklesom dopytu po letoch do Turecka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Po tretie z bodu 12 napadnutého rozhodnutia, ktorý vymenúva príčiny, ktoré viedli k ťažkostiam skupiny Thomas Cook, vyplýva, že tento systém združovania pokladnice nebol ich pôvodcom. Tieto ťažkosti boli totiž výsledkom najmä veľmi vysokej úrovne zadlženia spojeného s akvizíciami a prevádzkovými stratami, nízkej aktivity na britskom trhu posilnenej diskusiami o Brexite, negatívneho mediálneho pokrytia reštrukturalizácie skupiny, ako aj štrukturálnych nedostatkov v organizácii skupiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>Hoci žalobkyňa tvrdí, že systém združovania pokladnice skupiny Thomas Cook bol <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>umelý, škodlivý alebo donucovací<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>, treba konštatovať, že nepredložila žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by mohol podložiť toto tvrdenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Po štvrté žalobkyňa vytýka Komisii, že nepreskúmala, či dohoda o združovaní pokladnice medzi vedľajším účastníkom konania a skupinou Thomas Cook bola uzatvorená za spravodlivých podmienok a či sa riziká rozdelili rovnakým dielom medzi jednotlivé spoločnosti skupiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>Vzhľadom na body 117 až 120 napadnutého rozhodnutia, v ktorých sú zhrnuté argumenty, ktoré žalobkyňa uviedla v sťažnosti Komisii týkajúcej sa predmetného opatrenia, však treba konštatovať, že v tejto sťažnosti nenamietala proti žiadnemu nespravodlivému uplatneniu združovania pokladnice skupiny. Z judikatúry pripomenutej v bode 27 vyššie však vyplýva, že Komisii neprináleží, aby z vlastného podnetu a pri neexistencii akéhokoľvek nepriameho dôkazu v tomto zmysle vyhľadávala všetky informácie, ktoré by mohli vykazovať spojitosť s vecou, ktorá jej bola predložená, aj keď by také informácie boli verejne dostupné. Preto za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, zhrnutých v bodoch 52 až 55 vyššie a pri neexistencii akéhokoľvek konkrétneho dôkazu opaku treba konštatovať, že Komisia nebola povinná z vlastného podnetu viac prešetriť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>spravodlivú<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> povahu systému združovania pokladnice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>Po piate žalobkyňa zakladá svoje tvrdenie na skutočnosti, že podľa bodu 57 napadnutého rozhodnutia bola likvidita vedľajšieho účastníka konania <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>umelo vyčerpaná<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>, keďže vedľajší účastník konania bol nútený previesť značné sumy peňazí na jeho stratovú materskú spoločnosť. Treba však uviesť, že uvedená časť bodu 57 napadnutého rozhodnutia len sumarizuje pripomienky Nemecka k sťažnosti podanej Komisii, a teda neobsahuje právne posúdenie<?PAGE NO="10"?> Komisie. Toto právne posúdenie je uvedené najmä v bode 80 napadnutého rozhodnutia. Z tohto bodu v spojení s bodmi 15 až 17 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa Komisie bol vedľajší účastník konania v zásade zdravou a životaschopnou spoločnosťou a že jej finančné ťažkosti boli dôsledkom ťažkostí jej materskej spoločnosti, a nie skutočnosti, že skupina zaviedla umelé opatrenie, ktorého cieľom bolo oslabiť vedľajšieho účastníka konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>Preto treba konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala existenciu pochybností o zlučiteľnosti predmetného opatrenia s podmienkou stanovenou v bode 22 usmernení, podľa ktorej ťažkosti vedľajšieho účastníka konania musia byť pre neho vlastné a nesmú vyplývať zo svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O otázke, či ťažkosti vedľajšieho účastníka konania boli príliš závažné na to, aby ich mohla riešiť len samotná skupina</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia v napadnutom rozhodnutí neskúmala otázku, či skupina Thomas Cook nebola schopná vyriešiť ťažkosti vedľajšieho účastníka konania, ako to vyžaduje bod 22 usmernení. Podľa žalobkyne vstup skupiny Thomas Cook do likvidácie nevyhnutne neznamená, že táto skupina nebola schopná vyriešiť ťažkosti svojej dcérskej spoločnosti, keďže mohla zaviesť viacero opatrení, akými sú predaj vedľajšieho účastníka konania alebo zastavenie systému združovania pokladnice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Po prvé treba uviesť, že z bodov 10 až 13 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že skupina Thomas Cook, jediný akcionár vedľajšieho účastníka konania, sa v čase prijatia napadnutého rozhodnutia nachádzala vo veľmi zlej finančnej situácii. Uvedená skupina totiž ukončila svoje činnosti s okamžitou účinnosťou <DATE ISO="20190923">23. septembra 2019</DATE> a následne bola v likvidácii s dlhom vo výške približne 1,7 miliardy libier šterlingov (GBP) (približne 1,91 miliardy eur).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>Treba teda konštatovať, ako to urobila Komisia, že skupina Thomas Cook nebola schopná vyriešiť ťažkosti svojej dcérskej spoločnosti, keďže sama bola v likvidácii a ukončila všetky svoje činnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62</NO.P><TXT>Po druhé z bodu 26 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia zohľadnila predpoklad prípadného predaja vedľajšieho účastníka konania, ktorý bol predmetom diskusií s viacerými zainteresovanými investormi od februára 2019 a ktorý sa mohol uskutočniť v priebehu troch až šiestich mesiacov. Žalobkyňa teda nemôže vytýkať Komisii, že nepreskúmala schopnosť skupiny Thomas Cook vyriešiť ťažkosti vedľajšieho účastníka konania, najmä jeho predajom. Keďže však ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia uvedené diskusie ešte nepriniesli svoje výsledky, Komisia nemohla založiť svoje posúdenie na budúcom, ale neistom riešení. Vzhľadom na naliehavosť týkajúcu sa akejkoľvek pomoci na záchranu nič nenasvedčuje tomu, že by Komisia mala pred schválením pomoci čakať na výsledok týchto diskusií vzhľadom na neistotu inherentnú každému prebiehajúcemu obchodnému vyjednávaniu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63</NO.P><TXT>Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého skupina Thomas Cook alebo likvidátor mohli na vyriešenie ťažkostí vedľajšieho účastníka konania prijať viacero iných opatrení, ako napríklad zánik systému združovania pokladnice, stačí poznamenať, ako to uviedol vedľajší účastník konania na pojednávaní bez toho, aby mu žalobkyňa v tomto bode odporovala, že po tom, ako sa dozvedel o finančných ťažkostiach svojej materskej spoločnosti, <DATE ISO="20190205">5. februára 2019</DATE> z vlastnej iniciatívy prestal prispievať do tohto systému.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64</NO.P><TXT>Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala existenciu pochybností pri preskúmaní podmienky zo strany Komisie, stanovenej v bode 22 usmernení, podľa ktorej musia byť ťažkosti podniku, ktorý je súčasťou skupiny, príliš závažné na to, aby ich mohla riešiť len samotná skupina.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65</NO.P><TXT>Preto je potrebné dospieť k záveru, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať existenciu pochybností pri skúmaní požiadaviek stanovených v bode 22 usmernení, ktoré mali viesť Komisiu k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">c)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O nepriamom dôkaze týkajúcom sa porušenia bodu 44 písm. b) usmernení</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66</NO.P><TXT>Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia mala mať pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či predmetné opatrenie zodpovedalo požiadavkám uvedeným v bode 44 písm. b) usmernení. Podľa nej Komisia jednak nepreukázala, že vedľajší účastník konania poskytoval dôležitú službu v zmysle uvedeného bodu, a jednak, že uvedenú službu nemohol ľahko zabezpečiť konkurent.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67</NO.P><TXT>Komisia a vedľajší účastník konania spochybňujú túto argumentáciu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68</NO.P><TXT>Na úvod Všeobecný súd považuje za potrebné vzhľadom na rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200922">22. septembra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Rakúsko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑594/18 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:742">EU:C:2020:742</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), uviesť, že z bodu 43 usmernení vyplýva, že na to, aby mohlo byť opatrenie štátnej pomoci vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe usmernení, musí sledovať cieľ spoločného záujmu. Podľa toho istého bodu sa táto požiadavka prejavuje v podmienke, podľa ktorej takéto opatrenie musí mať za cieľ <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>zabrániť sociálnym ťažkostiam alebo riešiť zlyhanie trhu<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>. To potvrdzuje bod 44 týchto usmernení, podľa ktorého členské štáty musia preukázať, že úpadok príjemcu by mohol viesť k vážnym sociálnym ťažkostiam alebo závažnému zlyhaniu trhu. Obsah tejto požiadavky sa teda viaže na podmienku stanovenú v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, podľa ktorej opatrenie pomoci musí byť určené na uľahčenie rozvoja určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, ako to navyše účastníci konania uviedli na pojednávaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že samotná podstata požiadaviek stanovených v bodoch 43 a 44 usmernení nie je v rozpore s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, čo navyše nikto z účastníkov konania netvrdí, a že uložením tejto požiadavky usmernenia nenáležite neznižovali dosah tohto ustanovenia, pokiaľ ide o preskúmanie zlučiteľnosti opatrenia štátnej pomoci v zmysle rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200922">22. septembra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Rakúsko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑594/18 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:742">EU:C:2020:742</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Okrem toho z bodov 66 a 67 tohto rozsudku vyplýva, že okolnosť, že plánovaná pomoc umožňuje napraviť zlyhanie trhu, môže predstavovať relevantnú skutočnosť na posúdenie zlučiteľnosti tejto pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70</NO.P><TXT>Bod 44 písm. b) uvedených usmernení stanovuje, že členské štáty musia preukázať, že úpadok príjemcu pomoci by mohol viesť k vážnym sociálnym ťažkostiam alebo závažnému zlyhaniu trhu, keďže <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>existuje riziko narušenia dôležitej služby, ktorú je ťažké nahradiť, a kde by bol ťažký vstup pre akéhokoľvek konkurenta (napríklad poskytovateľ celoštátnej infraštruktúry)<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71</NO.P><TXT>V prejednávanej veci treba preskúmať, či Komisia mohla bez pochybností dospieť k záveru, že predmetná služba bola <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>dôležitá<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> a že bolo ťažké ju nahradiť v zmysle bodu 44 písm. b) usmernení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72</NO.P><TXT>V bodoch 81 až 97 napadnutého rozhodnutia dospela Komisia k tomuto záveru v podstate na základe dvoch skutočností, a to po prvé náročnosti organizovať repatriáciu cestujúcich vedľajšieho účastníka konania, ktorí uviazli v zahraničí, inými leteckými spoločnosťami a po<?PAGE NO="12"?> druhé nemožnosti uvedených spoločností z krátkodobého hľadiska nahradiť službu poskytovanú vedľajším účastníkom konania cestovným kanceláriám a nezávislým cestovným agentúram v Nemecku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73</NO.P><TXT>Na úvod je potrebné preskúmať prvú skutočnosť, ktorú zohľadnila Komisia, a to riziko narušenia služieb prepravy cestujúcich poskytovaných vedľajším účastníkom konania, čo by malo za následok povinnosť repatriovať cestujúcich, ktorí uviazli v zahraničí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74</NO.P><TXT>V prvom rade treba poznamenať, že usmernenia neobsahujú definíciu pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>dôležitá služba<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75</NO.P><TXT>Bod 44 usmernení však obsahuje demonštratívny výpočet okolností, za ktorých sa Komisia má domnievať, že úpadok príjemcu pomoci by mohol spôsobiť vážne sociálne ťažkosti alebo závažné zlyhanie trhu. Niektoré z týchto príkladov sa týkajú rizika <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>vážnych sociálnych ťažkostí<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>, najmä písmeno a), ktoré zohľadňuje mieru nezamestnanosti, alebo písmeno g), ktoré odkazuje na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>podobné zložité situácie riadne zdôvodnené<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>. Ostatné príklady sa týkajú skôr rizika závažného zlyhania trhu. Tak je to v prípade hypotézy uvedenej v písmene b), o ktorú ide v prejednávanej veci, rovnako ako v písmene c), ktoré odkazuje na odchod <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>podniku, ktorý plnil významnú systémovú úlohu v určitom regióne alebo odvetví<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> z trhu, a písmeno d), ktoré sa týka rizika narušenia kontinuity služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ). Z toho vyplýva, že na to, aby sa služba považovala za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>dôležitú<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>, sa nevyžaduje, aby podnik, ktorý poskytuje túto službu, plnil zásadnú systémovú úlohu pre hospodárstvo regiónu dotknutého členského štátu ani aby bol poverený SVHZ, keďže na tieto dve posledné uvedené hypotézy sa vzťahuje bod 44 písm. c) a d) usmernení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76</NO.P><TXT>Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, samotná skutočnosť, že bod 44 písm. b) odkazuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>napríklad<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>poskytovateľa celoštátnej infraštruktúry<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>, vôbec neznamená, že pôsobnosť tohto bodu je obmedzená na služby, ktoré majú celoštátny význam.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77</NO.P><TXT>Preto treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého je služba <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>dôležitá<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, len ak má význam pre celú ekonomiku členského štátu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78</NO.P><TXT>Okrem toho treba zamietnuť ako irelevantné aj tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého letecká doprava do turistických destinácií nepredstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>dôležitú službu<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> v zmysle bodu 44 písm. b) usmernení. Komisia sa totiž vôbec nedomnievala, že predmetná služba bola <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>dôležitá<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> z dôvodu, že slúžila pre turistické destinácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79</NO.P><TXT>Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či služby poskytované vedľajším účastníkom konania bolo ťažké nahradiť v zmysle bodu 44 písm. b) usmernení, z bodov 82 a 85 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okamžitú repatriáciu cestujúcich vedľajšieho účastníka konania, ktorí uviazli v zahraničí, nebolo možné v krátkom čase zabezpečiť prostredníctvom iných konkurenčných leteckých spoločnosti z dôvodu súbežného výskytu viacerých faktorov vrátane zákazu letov pre celkovo 669 lietadiel Boeing 737 MAX, čo malo za následok zníženie dostupnosti lietadiel s posádkou na prenájom na trhu, a súčasne prebiehajúcej repatriácie <FT TYPE="NUMBER">140000</FT> cestujúcich spoločnosti Thomas Cook do Spojeného kráľovstva, do ktorej sa zapojilo najmenej 50 leteckých spoločností v celkovom počte 746 letov do 55 rôznych destinácií počas obdobia dvoch týždňov. Na porovnanie, prípadná repatriácia cestujúcich vedľajšieho účastníka konania by mala podstatne väčší rozsah a komplexnosť, pretože sa týkala približne <FT TYPE="NUMBER">200000</FT> až <FT TYPE="NUMBER">300000</FT> cestujúcich rozdelených v 50 až 150 rôznych destináciách, z toho približne <FT TYPE="NUMBER">20000</FT> až <FT TYPE="NUMBER">30000</FT> cestujúcich v približne tridsiatich vzdialených destináciách, čo by si vyžadovalo približne <FT TYPE="NUMBER">1000</FT> až <FT TYPE="NUMBER">1500</FT> letov. Okrem toho podľa bodu 88 napadnutého rozhodnutia kapacita štyroch nemeckých letísk obsluhovaných<?PAGE NO="13"?> vedľajším účastníkom konania tiež predstavuje prekážku prípadnej repatriačnej operácie, pričom na porovnanie sa spresňuje, že repatriácia cestujúcich spoločnosti Thomas Cook do Spojeného kráľovstva si vyžadovala využitie desiatich leteckých základní spoločnosti Thomas Cook.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa Všeobecný súd domnieva, že Komisia mohla bez pochybností dospieť k záveru, že existovalo riziko narušenia dôležitej služby, ktorú je ťažké nahradiť na základe skutočnosti, že odchod vedľajšieho účastníka konania z trhu by spôsobil uviaznutie veľkého počtu cestujúcich v zahraničí, z ktorých niektorí by sa nachádzali vo vzdialených destináciách, a že ich repatriácia inými leteckými spoločnosťami by bola komplikovaná z dôvodu všetkých prvkov, ktoré boli konkrétne a presne preukázané v napadnutom rozhodnutí. Z dôvodu tohto rizika mohol odchod vedľajšieho účastníka konania z trhu spôsobiť závažné zlyhanie uvedeného trhu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81</NO.P><TXT>Žiadne z tvrdení uvádzaných žalobkyňou nemôže spochybniť tento záver.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82</NO.P><TXT>Po prvé tvrdenie žalobkyne, že počas <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>zimnej sezóny<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> existuje letecká nadkapacita, nemôže uspieť. Na jednej strane je nesporné, že v leteckom odvetví zimná sezóna trvá od konca októbra do konca marca, zatiaľ čo činnosti prípadnej repatriácie, ktoré sa mali začať od 23. septembra, nespadajú do priebehu uvedeného obdobia. Na druhej strane a v každom prípade to nič nemení na tom, že dostupnosť lietadiel bola v tom čase značne ovplyvnená, a to najmä dvoma mimoriadnymi udalosťami, ku ktorým došlo súčasne, a to zákazom letov a problémami s dodávkou niekoľkých stoviek lietadiel Boeing 737 MAX, a repatriáciou cestujúcich spoločnosti Thomas Cook vo veľkom rozsahu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, ako to urobila Komisia, že repatriácia, ktorá mala byť zorganizovaná na účely repatriácie cestujúcich vedľajšieho účastníka konania, by bola ešte väčšieho rozsahu ako repatriácia cestujúcich spoločnosti Thomas Cook, ktorá bola kvalifikovaná ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>najväčšia repatriácia v čase mieru<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>. Svedčia o tom údaje, ktoré neboli spochybnené a sú citované v bode 79 vyššie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83</NO.P><TXT>Vplyv týchto dvoch mimoriadnych a súčasne prebiehajúcich udalostí na dostupnosť lietadiel tak značne komplikoval prípadné operácie repatriácie, ktoré mali sa mali vykonávať súbežne a v naliehavej situácii inými leteckými spoločnosťami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že bod 44 písm. b) usmernení nevyžaduje, aby bolo nemožné nahradiť dôležitú službu, postačuje, aby to bolo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>ťažké<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85</NO.P><TXT>Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia nesprávne vychádzala len z kapacity štyroch nemeckých letísk obsluhovaných vedľajším účastníkom konania, treba konštatovať, že Komisia nepoprela možnosť využiť na účely prípadnej repatriácie kapacity iných, prípadne menej vyťažených letísk. Komisia v bode 88 napadnutého rozhodnutia jednoducho spomenula limity týkajúce sa kapacity štyroch nemeckých letísk obsluhovaných vedľajším účastníkom konania na porovnanie s desiatimi leteckými základňami spoločnosti Thomas Cook, ktoré boli použité na repatriáciu jej cestujúcich, čím preukázala, že repatriácia cestujúcich vedľajšieho účastníka konania by bola zložitejšia než repatriácia cestujúcich spoločnosti Thomas Cook.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86</NO.P><TXT>Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia neodôvodnila potrebu obdobia šiestich mesiacov na účely prikročenia k repatriácii cestujúcich vedľajšieho účastníka konania, treba zdôrazniť, že Komisia sa nikdy nedomnievala, že by na uvedenú repatriáciu bolo potrebné takéto obdobie. Šesťmesačné obdobie v skutočnosti zodpovedá trvaniu predmetného opatrenia.<?PAGE NO="14"?> Ako však správne uvádza Komisia, dĺžka trvania predmetného opatrenia nijako nesúvisí s časom, ktorý by bol potrebný na prípadnú repatriáciu. Okrem toho lehota šiestich mesiacov má za cieľ, ako sa uvádza v bode 60 usmernení, umožniť príjemcovi pomoci obnoviť svoju likviditu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87</NO.P><TXT>Za týchto podmienok je potrebné dospieť k záveru, že rozsah, zložitosť a naliehavosť operácií repatriácie, ktoré by sa mali uskutočniť za okolností poznačených súčasným výskytom mimoriadnych udalostí, samy osebe odôvodňujú záver, podľa ktorého odchod vedľajšieho účastníka konania z trhu by spôsobil riziko narušenia dôležitej služby, ktorú by za osobitných okolností prejednávanej veci bolo ťažké nahradiť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88</NO.P><TXT>Tvrdenia žalobkyne spochybňujúce druhú skutočnosť uvádzanú Komisiou, teda riziko narušenia služieb, ktoré vedľajší účastník konania poskytuje cestovným kanceláriám a nezávislým cestovným agentúram v Nemecku, sú preto neúčinné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné sa domnievať, že ani druhý nepriamy dôkaz neodhaľuje žiadne pochybnosti.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">d)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O nepriamom dôkaze týkajúcom sa porušenia bodu 74 usmernení</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90</NO.P><TXT>Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia vykonala neúplné a nedostatočné preskúmanie podmienky na pomoc jedenkrát a naposledy stanovenej v bode 74 usmernení, keďže len uviedla, že vedľajšiemu účastníkovi konania a subjektom, ktoré ovláda, nebola poskytnutá pomoc na záchranu, pomoc na reštrukturalizáciu alebo dočasnú podporu reštrukturalizácie počas posledných desiatich rokov, hoci mala tiež overiť, či samotná skupina Thomas Cook nevyužila takú pomoc.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91</NO.P><TXT>Komisia a vedľajší účastník konania spochybňujú túto argumentáciu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92</NO.P><TXT>Bod 74 usmernení stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>v prípadoch, keď pomoc na záchranu, pomoc na reštrukturalizáciu alebo dočasnú podporu reštrukturalizácie dostala podnikateľská skupina, Komisia obyčajne nepovoľuje poskytnutie ďalšej pomoci na záchranu alebo reštrukturalizáciu ani samotnej skupine, ani jej jednotlivým subjektom, pokiaľ neuplynie desať rokov od poskytnutia pomoci alebo od ukončenia obdobia reštrukturalizácie alebo pozastavenia plnenia plánu reštrukturalizácie, podľa toho, čo nastalo neskôr<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93</NO.P><TXT>V prejednávanej veci stačí konštatovať, že žalobkyňa neuviedla žiadnu skutočnosť, ako to výslovne uznala na pojednávaní, ktorá by mohla preukázať, že skupine Thomas Cook bola poskytnutá akákoľvek pomoc na záchranu, pomoc na reštrukturalizáciu alebo dočasnú podporu reštrukturalizácie počas posledných desiatich rokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94</NO.P><TXT>Za okolností prejednávanej veci preto vzhľadom na neexistenciu dôkazu v tomto zmysle a s prihliadnutím na judikatúru citovanú v bode 27 vyššie Komisii nemožno vytýkať, že vykonala neúplné a nedostatočné preskúmanie podmienky na pomoc jedenkrát a naposledy stanovenej v bode 74 usmernení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95</NO.P><TXT>V dôsledku toho sa žalobkyni nepodarilo preukázať, že dôkaz týkajúci sa porušenia bodu 74 usmernení mal viesť Komisiu k tomu, aby mala pochybnosti o zlučiteľnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala existenciu pochybností spôsobilých odôvodniť začatie konania vo veci formálneho zisťovania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97</NO.P><TXT>Štvrtý žalobný dôvod preto treba zamietnuť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98</NO.P><TXT>Svojím piatym žalobným dôvodom žalobkyňa v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne z dôvodu nedostatku odôvodnenia alebo rozporu v odôvodnení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99</NO.P><TXT>Komisia a vedľajší účastník konania spochybňujú túto argumentáciu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry vyplýva, že odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, a to spôsobom umožňujúcim dotknutým osobám spoznať odôvodnenia prijatého opatrenia a príslušnému súdu vykonať svoju právomoc preskúmania. Požiadavku odôvodnenia treba hodnotiť vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože odpoveď na otázku, či odôvodnenie aktu zodpovedá požiadavkám tohto článku 296, sa musí posudzovať nielen vzhľadom na text aktu, ale aj na jeho kontext, prípadne súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110908">8. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Holandsko</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑279/08 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:551">EU:C:2011:551</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0125">125</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101</NO.P><TXT>Po prvé žalobkyňa tvrdí, že odôvodnenie uvedené v bode 80 napadnutého rozhodnutia je rozporuplné, keďže Komisia jednak potvrdila, že naliehavé potreby likvidity vedľajšieho účastníka konania vyplývali najmä z finančných mechanizmov, ktoré boli predtým uplatniteľné v rámci skupiny Thomas Cook, a jednak dospela k záveru, že ťažkosti vedľajšieho účastníka konania nevyplývajú zo svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102</NO.P><TXT>Znenie bodov 12, 15 až 17, 80 a 109 napadnutého rozhodnutia však umožňuje pochopiť dôvody, pre ktoré sa Komisia predovšetkým domnievala, že združovanie pokladnice skupiny nepredstavovalo takéto svojvoľné rozdelenie. Ako vyplýva z bodov 52 až 57 vyššie, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje v tejto súvislosti nijaký rozpor.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103</NO.P><TXT>Po druhé podľa žalobkyne je napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o otázku, či ťažkosti vedľajšieho účastníka konania boli príliš závažné na to, aby ich mohla vyriešiť samotná skupina, ako to vyžaduje bod 22 usmernení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104</NO.P><TXT>V tejto súvislosti, ako bolo uvedené v bodoch 60 až 63 vyššie, z bodov 12 a 13 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že skupina Thomas Cook ukončila svoje činnosti s okamžitou účinnosťou a vstúpila do likvidácie <DATE ISO="20190923">23. septembra 2019</DATE>. Navyše v bode 17 uvedeného rozhodnutia Komisia zdôraznila, že materská spoločnosť zjavne nebola schopná podporovať vedľajšieho účastníka konania a predstavovala pre vedľajšieho účastníka konania skôr záťaž. Tieto body napadnutého rozhodnutia tak jasne a jednoznačne uvádzajú dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že vyššie uvedená podmienka bodu 22 usmernení bola splnená.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="16"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105</NO.P><TXT>Po tretie žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie neuvádza dôvody, pre ktoré sa služby vedľajšieho účastníka konania mali považovať za dôležité a nemohli byť nahradené inými leteckými spoločnosťami v zmysle bodu 44 písm. b) usmernení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106</NO.P><TXT>Je však potrebné konštatovať, že body 81 až 95 napadnutého rozhodnutia obsahujú podrobný opis dôvodov, ktoré viedli Komisiu k záveru, že podmienky stanovené v bode 44 písm. b) usmernení boli splnené. Tento záver založila najmä na rozsahu a komplexnosti prípadných repatriačných operácií za okolností, ktoré sa vyznačujú mimoriadnymi udalosťami, ku ktorým došlo súčasne, čo komplikovalo organizáciu takýchto operácií inými leteckými spoločnosťami. Preto je potrebné sa domnievať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tejto súvislosti dostatočné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107</NO.P><TXT>Po štvrté podľa žalobkyne Komisia neuviedla dôvod, pre ktorý sa domnievala, že podmienka na pomoc jedenkrát a naposledy uvedená v bode 74 usmernení bola v prejednávanej veci splnená.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že Komisia v bode 112 napadnutého rozhodnutia uviedla, že ani vedľajšiemu účastníkovi konania, ani ním kontrolovanému subjektu nebola poskytnutá pomoc na záchranu, pomoc na reštrukturalizáciu alebo dočasná podpora reštrukturalizácie počas posledných desiatich rokov. Na druhej strane vzhľadom na to, že neexistujú akékoľvek indície, z ktorých by vyplývalo, že skupine Thomas Cook bola poskytnutá akákoľvek pomoc počas desiatich rokov predchádzajúcich poskytnutiu predmetného opatrenia, Komisii neprislúchalo poskytnúť v tejto súvislosti podrobnejšie odôvodnenie. Za týchto okolností Komisia dostatočne vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, že podmienka na pomoc jedenkrát a naposledy bola v prejednávanej veci splnená.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109</NO.P><TXT>Piaty žalobný dôvod treba preto zamietnuť ako nedôvodný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba žalobu zamietnuť v celom jej rozsahu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111</NO.P><TXT>Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii, v súlade s jej návrhmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112</NO.P><TXT>Vedľajší účastník konania znáša na základe článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku svoje vlastné trovy konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora)</P><P>rozhodol takto:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Žaloba sa zamieta.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Ryanair DAC znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.</HT></TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="17"?><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Condor Flugdienst GmbH znáša svoje vlastné trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Kornezov</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Buttigieg</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Kowalik‑Bańczyk</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Hesse</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Petrlík</P></SIGNATORY><P>Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu <DATE ISO="20220518">18. mája 2022</DATE>.</P><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>