<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>T-203/18</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62018TJ0203</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2020:313">EU:T:2020:313</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>17</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>17</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20200708">8. 7. 2020</DATE> – Vec T-203/18</HT></P><P>VQ/ECB</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Všeobecného Súdu</HT> (druhá rozšírená komora)</P><P>z <DATE ISO="20200708">8. júla 2020</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: angličtina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Hospodárska a menová politika</KEYWORD><KEYWORD>Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami</KEYWORD><KEYWORD>Článok 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013</KEYWORD><KEYWORD>Administratívna peňažná sankcia uložená ECB úverovej inštitúcii za porušenie článku 77 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013</KEYWORD><KEYWORD>Spôsoby uverejnenia na webovom sídle ECB</KEYWORD><KEYWORD>Článok 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 a článok 132 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 468/2014</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci T‑203/18,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">VQ</HT>, v zastúpení: G. Cahill, barrister,</P><PARTY.STATUS>žalobkyňa,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Európskej centrálnej banke (ECB)</HT>, v zastúpení: E. Koupepidou, E. Yoo a M. Puidokas, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>žalovanej,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS><INTERVENERS><P>ktorú v konaní podporujú:</P><P><HT TYPE="BOLD">Rada Európskej únie</HT>, v zastúpení: I. Gurov a J. Bauerschmidt, splnomocnení zástupcovia,</P><P>a</P><P><HT TYPE="BOLD">Európska komisia</HT>, v zastúpení: L. Armati, A. Steiblytė, K.‑P. Wojcik a A. Nijenhuis, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>vedľajší účastníci konania,</PARTY.STATUS></INTERVENERS></PARTIES><P>ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia ECB ECB‑SSM‑2018‑ESSAB‑4, SNC‑2016‑0026 zo <DATE ISO="20180314">14. marca 2018</DATE> prijatého podľa článku 18 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z <DATE ISO="20131015">15. októbra 2013</DATE>, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="287" PAGE.FIRST="63" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63</REF.DOC.OJ>), v rozsahu, v akom jednak žalobkyni uložila administratívnu peňažnú sankciu vo výške <FT TYPE="NUMBER">1600000</FT> eur, a jednak rozhodla o uverejnení tejto sankcie na webovom sídle ECB bez anonymizovania názvu žalobkyne,</P><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora),</P><P>v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia V. Tomljenović, F. Schalin, P. Škvařilová‑Pelzl a I. Nõmm (spravodajca),</P><?PAGE NO="2"?><P>tajomník: E. Coulon,</P></PREAMBLE.INIT><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Žalobkyňa, VQ, je úverová inštitúcia podliehajúca vzhľadom na svoju významnosť prudenciálnemu dohľadu Európskej centrálnej banky (ECB).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20161227">27. decembra 2016</DATE> vyšetrovací útvar ECB zaslal žalobkyni oznámenie výhrad podľa článku 126 ods. 1 a 2 nariadenia ECB (EÚ) č. 468/2014 zo <DATE ISO="20140416">16. apríla 2014</DATE> o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi ECB, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>nariadenie o rámci JMD<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>, <REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="141" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 141, 2014, s. 1</REF.DOC.OJ>). Žalobkyni sa vytýkalo, že v období od <DATE ISO="20140101">1. januára 2014</DATE> do <DATE ISO="20161107">7. novembra 2016</DATE> uskutočnila spätné odkúpenie svojich vlastných akcií, pričom vopred nepožiadala o povolenie príslušného orgánu v rozpore s článkom 77 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z <DATE ISO="20130626">26. júna 2013</DATE> o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="176" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1</REF.DOC.OJ>). V súlade s článkom 521 ods. 1 a 2 nariadenia č. 575/2013 sa toto ustanovenie, ktoré nadobudlo účinnosť <DATE ISO="20130628">28. júna 2013</DATE>, stalo uplatniteľným až od <DATE ISO="20140101">1. januára 2014</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20170210">10. februára 2017</DATE> predložila žalobkyňa svoje pripomienky k oznámeniu výhrad.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20170629">29. júna 2017</DATE> zaslal vyšetrovací útvar ECB žalobkyni návrh rozhodnutia, aby jej umožnil predložiť svoje písomné pripomienky k predpokladanej administratívnej peňažnej sankcii vo výške <FT TYPE="NUMBER">1600000</FT> eur.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>V dňoch <DATE ISO="20170717">17.</DATE> a <DATE ISO="20170718">18. júla 2017</DATE> žalobkyňa predložila písomné pripomienky k tomuto návrhu rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20171123">23. novembra 2017</DATE> ECB prijala rozhodnutie na základe článku 18 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z <DATE ISO="20131015">15. októbra 2013</DATE>, ktorým sa ECB poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="287" PAGE.FIRST="63" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63</REF.DOC.OJ>), v ktorom ECB po prvé konštatovala, že žalobkyňa sa dopustila porušenia spočívajúceho v porušení povinnosti, uvedenej v článku 77 písm. a) nariadenia č. 575/2013, vopred získať povolenie od príslušného orgánu na spätné odkúpenie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 tým, že v období od <DATE ISO="20140101">1. januára 2014</DATE> do <DATE ISO="20161207">7. decembra 2016</DATE> uskutočnila spätné odkúpenie svojich vlastných akcií, po druhé jej uložila administratívnu peňažnú sankciu vo výške <FT TYPE="NUMBER">1600000</FT> eur a po tretie rozhodla o uverejnení tejto administratívnej peňažnej sankcie na svojom webovom sídle bez anonymizácie názvu žalobkyne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20171222">22. decembra 2017</DATE> požiadala žalobkyňa o preskúmanie tohto rozhodnutia na základe článku 24 ods. 1, 5 a 6 nariadenia č. 1024/2013 v spojení s článkom 7 rozhodnutia ECB 2014/360/EÚ zo <DATE ISO="20140414">14. apríla 2014</DATE> o zriadení Administratívneho revízneho výboru a jeho pravidlách činnosti (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="175" PAGE.FIRST="47" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 175, 2014, s. 47</REF.DOC.OJ>). Dňa <DATE ISO="20180125">25. januára 2018</DATE> sa pred Administratívnym revíznym výborom uskutočnilo vypočutie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Administratívny revízny výbor vydal <DATE ISO="20180221">21. februára 2018</DATE> stanovisko, v ktorom dospel k záveru o zákonnosti rozhodnutia ECB.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20180314">14. marca 2018</DATE> ECB prijala rozhodnutie ECB‑SSM‑2018‑ESSAB‑4, SNC‑2016‑0026 podľa článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013, ktoré podľa článku 24 ods. 7 toho istého nariadenia zrušilo a nahradilo rozhodnutie z <DATE ISO="20171123">23. novembra 2017</DATE>, pričom malo rovnaký obsah (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>napadnuté rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>ECB v prvom rade konštatovala existenciu protiprávneho konania žalobkyne. Pripomenula, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 575/2013 <DATE ISO="20140101">1. januára 2014</DATE> vyplýva z článku 77 písm. a) tohto nariadenia, ako aj z článku 29 ods. 1 a článku 31 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (ÉÚ) č. 241/2014 zo <DATE ISO="20140107">7. januára 2014</DATE>, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="074" PAGE.FIRST="8" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 74, 2014, s. 8</REF.DOC.OJ>), že úverová inštitúcia, ktorá si chce spätne odkúpiť nástroje vlastného kapitálu Tier 1, musí vopred získať povolenie príslušného orgánu. Pripomenula, že od <DATE ISO="20141104">4. novembra 2014</DATE> je príslušným orgánom v zmysle tohto nariadenia, pričom túto funkciu vo vzťahu k žalobkyni predtým vykonávala Banco de España (Banka Španielska).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>ECB uviedla, že žalobkyňa uskutočnila spätné odkúpenie vlastných akcií, pričom vopred nepožiadala príslušný orgán o povolenie v zmysle nariadenia č. 575/2013. Pripomenula, že <DATE ISO="20160316">16. marca 2016</DATE> žalobkyňa požiadala spoločný dohliadací tím o objasnenie, či sa článok 77 nariadenia č. 575/2013 uplatňuje na transakcie týkajúce sa jej vlastných akcií, na čo uvedený tím odpovedal <DATE ISO="20160323">23. marca 2016</DATE> kladne. Zdôraznila, že žalobkyňa napriek tomu od 24. marca do <DATE ISO="20161107">7. novembra 2016</DATE> pokračovala v uskutočňovaní spätného odkupovania svojich vlastných akcií bez povolenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>ECB z toho vyvodila, že žalobkyňa od <DATE ISO="20140101">1. januára 2014</DATE> do <DATE ISO="20161107">7. novembra 2016</DATE> nedodržala článok 77 písm. a) nariadenia č. 575/2013 v spojení s článkom 29 ods. 1 a článkom 31 ods. 1 delegovaného nariadenia č. 241/2014 a že toto porušenie bolo spáchané prinajmenšom z nedbanlivosti od <DATE ISO="20140101">1. januára 2014</DATE> do <DATE ISO="20160323">23. marca 2016</DATE> a úmyselne od 24. marca do <DATE ISO="20161107">7. novembra 2016</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>V druhom rade ECB uložila žalobkyni administratívnu peňažnú sankciu vo výške <FT TYPE="NUMBER">1600000</FT> eur z dôvodu jej protiprávneho konania. Zdôraznila, že na základe článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013 má právo uložiť administratívnu peňažnú sankciu v prípade porušenia požiadavky podľa príslušných priamo uplatniteľných aktov práva Únie, v súvislosti s ktorou majú príslušné orgány k dispozícii administratívne peňažné sankcie podľa príslušného práva Únie. Pripomenula, že podľa článku 18 ods. 3 toho istého nariadenia musia byť uplatňované sankcie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>účinné, primerané a odrádzajúce<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Ako poľahčujúce okolnosti ECB zohľadnila skutočnosť, že samotná žalobkyňa informovala spoločný dohliadací tím o konaní zakladajúcom porušenie a že po 7. novembri 2016 dodržala svoje povinnosti podľa článku 77 písm. a) nariadenia č. 575/2013. Zohľadnila tiež skutočnosť, že žalobkyňa počas obdobia porušovania vo svojich vyhláseniach týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje správne odpočítala svoje spätné odkúpené akcie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Domnievala sa, že administratívna peňažná sankcia vo výške <FT TYPE="NUMBER">1600000</FT> eur, predstavujúca 0,03 % ročného obratu žalobkyne, predstavuje primeranú sankciu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>V treťom rade ECB rozhodla uverejniť administratívnu peňažnú sankciu na svojom webovom sídle bez anonymizácie názvu žalobkyne. V podstate pripomenula, že tak z odôvodnenia 38 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z <DATE ISO="20130626">26. júna 2013</DATE> o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="176" PAGE.FIRST="338" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338</REF.DOC.OJ>), ako aj z článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 vyplýva, že zásadou je uverejňovanie administratívnych sankcií s cieľom zachovať ich odradzujúci účinok. Rozhodla, že žalobkyňa nepreukázala, že spĺňa podmienky článku 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD, ktorý umožňuje anonymné uverejnenie administratívnej peňažnej sankcie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20180315">15. marca 2018</DATE> žalobkyňa informovala ECB, že v súvislosti s uverejnením uloženej sankcie plánuje podať žalobu o neplatnosť a návrh na nariadenie predbežných opatrení na Všeobecný súd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20180320">20. marca 2018</DATE> ECB informovala žalobkyňu, že administratívnu peňažnú sankciu má v úmysle uverejniť medzi stredou <DATE ISO="20180321">21. marca 2018</DATE> večer a štvrtkom <DATE ISO="20180322">22. marca 2018</DATE> ráno.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20180322">22. marca 2018</DATE> ráno žalobkyňa informovala ECB o svojom úmysle podať žalobu o neplatnosť napadnutého rozhodnutia a návrh na nariadenie predbežných opatrení. V ten istý deň jej ECB dala čas na podanie uvedeného návrhu do <DATE ISO="20180323">23. marca 2018</DATE> do 12:00 hod., v opačnom prípade uverejní sankciu na svojom webovom sídle <DATE ISO="20180326">26. marca 2018</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20180508">8. mája 2018</DATE> bola peňažná sankcia uložená žalobkyni uverejnená na webovom sídle ECB.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie a návrhy účastníkov konania</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20180323">23. marca 2018</DATE> podala žalobkyňa žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Listom podaným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň žalobkyňa podala žiadosť o zachovanie anonymity.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20180326">26. marca 2018</DATE> žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa článkov 278 a 279 ZFEÚ, v ktorom v podstate predsedovi Všeobecného súdu navrhovala, aby odložil výkon bodu 5 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa uverejnenia uloženej administratívnej peňažnej sankcie, a subsidiárne odložil výkon uvedeného bodu 5 v rozsahu, v akom stanovuje uverejnenie tejto sankcie bez anonymizácie názvu žalobkyne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Návrh žalobkyne bol zamietnutý uznesením z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180503">3. mája 2018</DATE>, <NAME.CASE>VQ/ECB</NAME.CASE> (<NO.CASE>T‑203/18 R</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2018:261">EU:T:2018:261</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a rozhodnutie o trovách konania bolo odložené na neskôr.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Rozhodnutím z <DATE ISO="20180608">8. júna 2018</DATE> predseda druhej komory (pôvodné zloženie) vyhovel žiadosti o anonymitu podanej žalobkyňou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20140615">15. júna</DATE> a <DATE ISO="20140709">9. júla 2014</DATE> podali v uvedenom poradí Rada Európskej únie a Európska komisia návrhy na vstup do konania ako vedľajší účastníci konania na podporu návrhov ECB. Rozhodnutiami z <DATE ISO="20180727">27. júla</DATE> a <DATE ISO="20180817">17. augusta 2018</DATE> predseda druhej komory Všeobecného súdu (pôvodné zloženie) povolil Rade a Komisii, aby vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania na podporu návrhov ECB.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 svojho rokovacieho poriadku vyzval ECB, aby odpovedala na jednu otázku, a ostatných účastníkov konania, aby predložili svoje stanovisko. Tejto žiadosti sa v stanovených lehotách vyhovelo.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, vec bola pridelená novému sudcovi spravodajcovi, ktorý bol pridelený k druhej komore a ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Na základe návrhu druhej komory Všeobecného súdu Všeobecný súd podľa článku 28 rokovacieho poriadku rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Účastníci konania nepodali v stanovenej lehote žiadosť o vypočutie v priebehu pojednávania podľa článku 106 rokovacieho poriadku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Všeobecný súd (druhá rozšírená komora) na základe článku 106 ods. 3 rokovacieho poriadku rozhodol, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zrušil napadnuté rozhodnutie,</P></ITEM><?PAGE NO="5"?><ITEM><P>podľa článku 277 ZFEÚ vyhlásil, že článok 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 je nezákonný, a z toho dôvodu zrušil uvedené rozhodnutie, a</P></ITEM><ITEM><P>uložil ECB povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>ECB a Komisia navrhujú, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zamietol žalobu,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Rada v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol námietku nezákonnosti vznesenú žalobkyňou proti článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 ako zjavne nedôvodnú.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny stav</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Na úvod treba poznamenať, že žalobkyňa vo svojom druhom žalobnom návrhu navrhuje, aby Všeobecný súd v súlade s článkom 277 ZFEÚ vyhlásil, že článok 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 je nezákonný, a aby z toho dôvodu zrušil napadnuté rozhodnutie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Tento návrh treba chápať tak, že jeho cieľom je incidenčne konštatovať nezákonnosť článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013. Námietku nezákonnosti vznesenú žalobkyňou na základe článku 277 ZFEÚ teda treba preskúmať len v rámci preskúmania žalobného návrhu žalobkyne na zrušenie napadnutého rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013 a článku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>), ako aj zásady proporcionality, druhý na porušení článku 132 ods. 1 prvého pododseku písm. b) nariadenia o rámci JMD a tretí v podstate na porušení článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ a článku 47 Charty. V rámci tohto tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa tiež namieta nezákonnosť článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 v rámci výhrady založenej v podstate na neexistencii právneho základu napadnutého rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013 a článku 49 ods. 1 Charty, ako aj zásady proporcionality</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>V rámci svojho prvého žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate uvádza dve výhrady, z ktorých prvá je založená na porušení článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013 a článku 49 ods. 1 Charty a druhá na porušení zásady proporcionality.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prvej výhrade založenej na porušení článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013 a článku 49 ods. 1 Charty</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>ECB v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že žalobkyňa porušila článok 77 písm. a) nariadenia č. 575/2013 tým, že spätne odkúpila určité nástroje vlastného kapitálu Tier 1, pričom vopred nezískala povolenie príslušného orgánu, a za toto porušenie jej uložila administratívnu sankciu podľa článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Žalobkyňa v podstate tvrdí, že, pokiaľ nie sú uplatniteľné všetky požiadavky na vlastné zdroje uvedené v článku 78 ods. 1 nariadenia č. 575/2013, nemala povinnosť dodržať článok 77 písm. a) toho istého nariadenia. Vyvodzuje z toho, že vzhľadom na to, že požiadavka mať vankúš na zachovanie kapitálu stanovená smernicou 2013/36, na ktorú odkazuje článok 78 ods. 1 nariadenia č. 575/2013, sa<?PAGE NO="6"?> v Španielsku uplatňuje až od <DATE ISO="20160101">1. januára 2016</DATE>, nemohla sa pred týmto dátumom dopustiť porušenia článku 77 písm. a) nariadenia č. 575/2013. Z toho v podstate vyplýva, že ECB tým, že jej za toto konanie uložila administratívnu peňažnú sankciu, vychádzala z ešte neuplatniteľných ustanovení smernice 2013/36 a porušila tak článok 18 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013, ako aj zásadu zákonnej úpravy trestných činov a trestov zaručenú článkom 49 ods. 1 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>ECB podporovaná Komisiou namieta proti tvrdeniam žalobkyne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Podľa článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, v prípade, že úverové inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti zámerne alebo z nedbanlivosti porušia požiadavku podľa príslušných priamo uplatniteľných aktov práva Únie, v súvislosti s ktorou majú príslušné orgány k dispozícii administratívne peňažné sankcie podľa príslušného práva Únie, môže ECB uložiť administratívne peňažné sankcie<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že na to, aby ECB mohla uložiť administratívnu peňažnú sankciu, musia byť splnené dve kumulatívne podmienky. Prvá podmienka spočíva v pôvode porušenia, ktoré sa musí týkať príslušného priamo uplatniteľného aktu práva Únie. Druhá podmienka sa týka toho, že príslušné orgány musia mať za toto porušenie k dispozícii administratívnu peňažnú sankciu podľa príslušných ustanovení práva Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>V rámci tohto žalobného dôvodu sa žalobkyňa na základe argumentácie uvedenej v bode 39 vyššie obmedzuje na spochybnenie splnenia prvej podmienky článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>S takouto argumentáciou nemožno súhlasiť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Medzi účastníkmi konania je nesporné, že žalobkyňa v období od <DATE ISO="20140101">1. januára 2014</DATE> do <DATE ISO="20161107">7. novembra 2016</DATE> uskutočnila spätné odkúpenie vlastných akcií zaradených medzi jej nástroje vlastného kapitálu Tier 1, pričom vopred nepožiadala o povolenie príslušného orgánu, a to Banku Španielska, a následne, od <DATE ISO="20141104">4. novembra 2014</DATE>, ECB.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Článok 77 nariadenia č. 575/2013, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Podmienky na zníženie vlastných zdrojov<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="077.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Inštitúcia požiada príslušný orgán o povolenie pred uskutočnením jednej alebo oboch týchto činností:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>zníženia, umorenia alebo spätného odkúpenia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných inštitúciou spôsobom, ktorý povoľujú uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>výzvy na splatenie, umorenia, splatenia alebo spätného odkúpenia nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo prípadne Tier 2 pred dátumom ich zmluvnej splatnosti.<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Článok 77 nariadenia č. 575/2013 tak predstavuje ustanovenie priamo uplatniteľného aktu práva Únie, ktoré úverovým inštitúciám ukladá povinnosť pred umorením alebo spätným odkúpením najmä nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 vopred získať povolenie príslušného orgánu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>Okrem toho má článok 77 nariadenia č. 575/2013 jednoznačné znenie, ktoré úverovým inštitúciám ukladá povinnosť vopred požiadať príslušný orgán o povolenie, pričom táto povinnosť je podmienená len tým, že nastanú prípady uvedené v písmenách a) a b) toho istého ustanovenia, a nie uplatnením ustanovení iných aktov Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Tento záver nevyvracia argumentácia žalobkyne založená na tom, že príslušný orgán nemohol vykonávať svoju kontrolu na základe článku 78 nariadenia č. 575/2013.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Je síce pravda, že cieľom článku 77 nariadenia č. 575/2013 je umožniť príslušnému orgánu vykonávať úlohu, ktorú mu zveruje článok 78 toho istého nariadenia, spočívajúcu v kontrole dosahov plánovaného zníženia vlastných zdrojov inštitúciou na dodržiavanie jej minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, však príslušný orgán mohol takúto kontrolu voči nej vykonať, a to už pred nadobudnutím účinnosti ustanovení smernice 2013/36 týkajúcich sa vankúša na zachovanie kapitálu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Článok 78 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 575/2013, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>Povolenie orgánov dohľadu na zníženie vlastných zdrojov<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="078.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Príslušný orgán udelí inštitúcii povolenie na zníženie, spätné odkúpenie, výzvu na splatenie alebo splatenie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 a nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 v prípade splnenia ktorejkoľvek z týchto podmienok:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že vlastné zdroje inštitúcie by po uskutočnení príslušného opatrenia prevýšili požiadavky stanovené v článku 92 ods. 1 tohto nariadenia a požiadavk[u] na kombinovaný vankúš vymedzen[ú] v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ o maržu, ktorú príslušný orgán môže považovať za nevyhnutnú na základe článku 104 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Posúdenie vplyvov zníženia vlastných zdrojov, ktoré inštitúcia plánuje, sa teda vykonáva vzhľadom na minimálnu úroveň vlastných zdrojov, ktorú musí úverová inštitúcia vlastniť nielen na základe smernice 2013/36, ale aj na základe nariadenia č. 575/2013.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Keďže požiadavky na vlastné zdroje uvedené v článku 92 ods. 1 nariadenia č. 575/2013 boli od momentu uplatňovania tohto nariadenia účinné, príslušný orgán mohol overiť vplyvy spätného odkúpenia vlastných akcií žalobkyne na dodržiavanie jej minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje, ako vyplývajú z tohto ustanovenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>S prihliadnutím na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že ECB neporušila článok 18 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013 a zásadu zákonnej úpravy trestných činov a trestov zakotvenú v článku 49 ods. 1 Charty.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O výhrade založenej na porušení zásady proporcionality</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">–</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O prípustnosti výhrady</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>ECB sa domnieva, že výhradu založenú na porušení zásady proporcionality treba zamietnuť ako neprípustnú, keďže bola po prvýkrát predložená v štádiu repliky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku je prípustné uviesť nové dôvody počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Dôvod, ktorý je rozšírením dôvodu uvedeného predtým, či už priamo alebo nepriamo, v žalobe a ktorý úzko súvisí s týmto dôvodom, však musí byť vyhlásený za prípustný. Na to, aby nové tvrdenie bolo možné považovať za rozšírenie už skôr uvedeného žalobného dôvodu alebo výhrady, musí nové tvrdenie súvisieť s dôvodmi alebo výhradami pôvodne uvedenými v žalobe dostatočne úzko na to, aby ich bolo možné považovať za výsledok riadneho vývoja diskusie v súdnom konaní (pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171120">20. novembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Petrov a i./Parlament</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑452/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2017:822">EU:T:2017:822</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>Žalobkyňa v replike tvrdí, že ECB porušila zásadu proporcionality tým, že jej uložila administratívnu peňažnú sankciu, a to jednak vzhľadom na pochybnosti týkajúce sa vecného rozsahu článku 77 písm. a) nariadenia č. 575/2013, na jej dobrú vieru, transparentnosť jej správania, jej dodržiavanie požiadaviek na vlastné zdroje a bežnú povahu praxe spätného odkúpenia vlastných akcií v Španielsku a jednak vzhľadom na existenciu iných, menej obmedzujúcich prostriedkov, ktoré mala k dispozícii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>Treba uviesť, že žalobkyňa v žalobe po prvé v bode 48 zdôraznila skutočnosť, že ECB má k dispozícii množstvo prostriedkov, po druhé najmä v bodoch 49, 59 a 60 tvrdila, že existujú pochybnosti, pokiaľ ide o presný vecný rozsah článku 77 písm. a) a článku 78 nariadenia č. 575/2013, a že nebolo poskytnuté žiadne vysvetlenie týkajúce sa spôsobu, akým sa majú tieto ustanovenia vykladať, a po tretie v bode 64 tvrdila, že, pokiaľ ide o uloženie administratívnej peňažnej sankcie, ECB nemohla voči nej uplatniť výklad, ktorý by bol pre ňu nepriaznivý.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>Hoci žalobkyňa v žalobe výslovne nevychádzala z porušenia zásady proporcionality z dôvodu uloženia sankcie voči nej, podstata jej argumentácie už takúto kritiku obsahovala. Výhrada založená na porušení zásady proporcionality uvedená v replike sa preto v zmysle judikatúry citovanej v bode 56 vyššie musí považovať za rozšírenie výhrady uvedenej v žalobe.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené je tak táto výhrada prípustná.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">–</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O podstate výhrady</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry zásada proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie boli vhodné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou a neprekračovali hranice toho, čo je potrebné na uskutočnenie týchto cieľov, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené ťažkosti nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160504">4. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Philip Morris Brands a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑547/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:325">EU:C:2016:325</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0165">165</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je pravda, že ECB <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>môže<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> podľa článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013 ECB uložiť administratívne peňažné sankcie, a teda nie je tak povinná urobiť. ECB preto musí dodržiavať zásadu proporcionality nielen pri stanovení výšky sankcie na účely dodržania článku 18 ods. 3 toho istého nariadenia, ktorý spresňuje, že uplatňované sankcie sú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>primerané<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>, ale aj vtedy, keď rozhoduje, či porušenie, ku ktorému došlo, odôvodňuje uloženie sankcie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63</NO.P><TXT>Treba však konštatovať, že rozhodnutie ECB uložiť žalobkyni administratívnu peňažnú sankciu nemá neprimeranú povahu, na ktorú poukazuje žalobkyňa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64</NO.P><TXT>V prvom rade z dôvodov uvedených v bodoch 46 až 54 vyššie sa treba domnievať, že rozsah povinností žalobkyne možno jednoznačne vyvodiť zo znenia článku 77 písm. a) nariadenia č. 575/2013. Pri výklade právnej úpravy, ktorá by mohla viesť k neprimeranému uloženiu administratívnej peňažnej sankcie zo strany ECB vo vzťahu k porušeniu, ktorého sa žalobkyňa dopustila, neexistovala teda dôvodná pochybnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65</NO.P><TXT>V druhom rade je tento záver posilnený okolnosťou, že žalobkyňa vo svojom protiprávnom konaní pokračovala po tom, čo ju spoločný dohliadací tím <DATE ISO="20160323">23. marca 2016</DATE> informoval o rozsahu jej povinností podľa článku 77 písm. a) nariadenia č. 575/2013, čo viedlo ECB k záveru, že k porušeniu od tohto dátumu nedochádzalo z nedbanlivosti, ale úmyselne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66</NO.P><TXT>Okrem toho ECB vo svojich písomných podaniach správne poznamenáva, že alternatívy k uloženiu administratívnej peňažnej sankcie, na ktoré poukazuje žalobkyňa, akou je výkon právomocí podľa článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1024/2013, nie sú v rámci tejto výhrady relevantné, keďže nemôžu<?PAGE NO="9"?> predstavovať primerané opatrenia v zmysle judikatúry citovanej v bode 61 vyššie. Účelom, na ktorý boli tieto právomoci na ECB delegované, je totiž ECB umožniť dohliadať na dodržiavanie prudenciálnych požiadaviek úverovými inštitúciami, a nie uvedené inštitúcie sankcionovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171213">13. decembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Crédit mutuel Arkéa/ECB</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑712/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2017:900">EU:T:2017:900</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0212">212</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67</NO.P><TXT>ECB preto v prejednávanej veci rozhodla uložiť žalobkyni administratívnu peňažnú sankciu, pričom neporušila zásadu proporcionality.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhú výhradu a v dôsledku toho aj prvý žalobný dôvod zamietnuť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O druhom žalobnom dôvode vyplývajúcom z porušenia článku 132 ods. 1 prvého pododseku písm. b) nariadenia o rámci JMD</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69</NO.P><TXT>V napadnutom rozhodnutí ECB rozhodla, že pokiaľ nie sú splnené podmienky článku 132 ods. 1 prvého pododseku písm. a) alebo b) nariadenia o rámci JMD, bola povinná administratívne sankcie, ktoré uložila, uverejniť bez anonymizácie. Konštatovala, že žalobkyňa nepreukázala, že škoda, ktorú by jej mohlo spôsobiť uverejnenie jej názvu v súvislosti s uloženou sankciou, by bola väčšieho rozsahu než rozsah, ktorý je vlastný tomuto typu uverejnenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70</NO.P><TXT>Žalobkyňa tvrdí, že ECB tým, že rozhodla o uverejnení uloženej peňažnej sankcie bez anonymizácie jej názvu, porušila článok 132 ods. 1 prvý pododsek písm. b) nariadenia o rámci JMD, keďže nesprávne dospela k záveru, že takéto uverejnenie jej nemohlo spôsobiť neprimeranú škodu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71</NO.P><TXT>ECB podporovaná Komisiou namieta proti tvrdeniam žalobkyne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72</NO.P><TXT>Podľa článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>ECB uverejní všetky sankcie uvedené v odseku 1 bez ohľadu na to, či bol voči nim podaný opravný prostriedok, v prípadoch uvedených v príslušnom práve Únie a v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnom práve Únie<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73</NO.P><TXT>Článok 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="132.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>ECB bezodkladne a po tom, ako rozhodnutie oznámi dotknutému dohliadanému subjektu, uverejní na svojom webovom sídle každé rozhodnutie, ktorým sa ukladajú administratívne sankcie, ako sú vymedzené v článku 120, dohliadanému subjektu v zúčastnenom členskom štáte vrátane informácií o druhu a povahe porušenia a totožnosti dotknutého dohliadaného subjektu, pokiaľ uverejnenie takýmto spôsobom:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>nespôsobí dotknutému dohliadanému subjektu neúmernú škodu, ak ju možno určiť.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA><ALINEA>Za týchto okolností sa rozhodnutia o administratívnych sankciách uverejňujú na anonymizovanom základe. Alternatívne, ak sa takéto okolnosti pravdepodobne nebudú po uplynutí primeraného času vyskytovať, uverejnenie na základe tohto odseku sa odloží počas takéhoto obdobia.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74</NO.P><TXT>V prvom rade ide o zmysel, ktorý treba priznať podmienke, podľa ktorej na to, aby sa uverejnenie totožnosti subjektu, ktorému bola uložená sankcia, uskutočnilo anonymným spôsobom podľa článku 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD, musí uvedené uverejnenie spôsobiť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>neúmernú škodu<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75</NO.P><TXT>Podľa žalobkyne treba túto podmienku vykladať tak, že vyžaduje vyváženie závažnosti predmetného konania vo vzťahu k účinkom uverejnenia s prihliadnutím na represívnu povahu takéhoto uverejnenia a na účely rešpektovania prezumpcie neviny dotknutého subjektu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76</NO.P><TXT>ECB, ktorú podporuje Komisia, v podstate tvrdí, že závažnosť porušenia nie je, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 132 ods. 1 prvého pododseku písm. b) nariadenia o rámci JMD, relevantnou úvahou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77</NO.P><TXT>Na účely určenia zmyslu článku 132 ods. 1 prvého pododseku písm. b) nariadenia o rámci JMD je nutné vziať do úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, do ktorej patrí (pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050607">7. júna 2005</DATE>, <NAME.CASE>VEMW a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑17/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:362">EU:C:2005:362</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78</NO.P><TXT>Okrem toho z rovnako ustálenej judikatúry vyplýva, že vykonávacie nariadenie sa má navyše, pokiaľ je to možné, vykladať v súlade s ustanoveniami základného nariadenia (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120719">19. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>Pie Optiek</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑376/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:502">EU:C:2012:502</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Preto z dôvodu, že nariadenie o rámci JMD bolo prijaté na základe článku 33 ods. 2 nariadenia č. 1024/2013, má sa vykladať s prihliadnutím na toto nariadenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79</NO.P><TXT>Pokiaľ ide po prvé o doslovný výklad článku 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD, z jeho znenia vyplýva, že tento článok v zásade stanovuje uverejnenie každého rozhodnutia ukladajúceho administratívnu peňažnú sankciu – bez odkazu na závažnosť predmetného porušenia – a že medzi uverejnenými informáciami je aj totožnosť dotknutého dohliadaného subjektu. Len vo výnimočných a v dvoch taxatívne vymenovaných prípadoch sa tak rozhodnutia o administratívnych peňažných sankciách uverejňujú anonymne alebo ich uverejnenie môže byť odložené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80</NO.P><TXT>Okrem toho článok 132 ods. 1 prvý pododsek písm. b) nariadenia o rámci JMD neuvádza stupeň závažnosti predmetného porušenia ako predstavujúci úvahu, ktorá môže byť relevantná pri udelení tejto výnimky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81</NO.P><TXT>Z doslovného výkladu článku 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD preto vyplýva, že závažnosť porušenia, ktorého sa dopustila úverová inštitúcia, nie je relevantnou úvahou pri rozhodovaní ECB o udelení výnimky uvedenej v článku 132 ods. 1 prvom pododseku písm. b) toho istého nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82</NO.P><TXT>Po druhé treba uviesť, že tento záver potvrdzuje znenie článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013, podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>ECB uverejní všetky sankcie uvedené v odseku 1 bez ohľadu na to, či bol voči nim podaný opravný prostriedok<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>. Z toho nevyhnutne vyplýva, že každá sankcia musí byť v zásade uverejnená nezávisle od závažnosti predmetného porušenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83</NO.P><TXT>Po tretie tento záver potvrdzuje aj zohľadnenie smernice 2013/36.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84</NO.P><TXT>Totiž z dôvodu, že smernica 2013/36 stanovuje režim sankcií uplatniteľných na porušenia nariadenia č. 575/2013, je súčasťou právneho kontextu, do ktorého patrí článok 18 nariadenia č. 1024/2013, ako to potvrdzujú odkazy v tomto článku na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>príslušné právo Únie<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85</NO.P><TXT>Podľa odôvodnenia 38 smernice 2013/36 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>s cieľom zaistiť, aby uvedené správne sankcie mali odradzujúci účinok, mali by sa štandardne uverejňovať s výnimkou určitých riadne vymedzených okolností<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>. Z toho vyplýva, že normotvorca v zásade zamýšľal, aby bola každá sankcia uverejnená, a to na účely zabezpečenia odradzujúceho účinku uvedených sankcií.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86</NO.P><TXT>Okrem toho treba uviesť, že článok 68 smernice 2013/36, ktorý sa týka spôsobov uverejnenia administratívnych sankcií príslušnými orgánmi, sleduje v tejto súvislosti podobný prístup, ako je prístup článku 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD, keďže toto ustanovenie na jednej strane tiež zavádza zásadu uverejňovania všetkých uložených sankcií bez odkazu na stupeň závažnosti predmetného porušenia a na druhej strane sa vo výnimkách z tejto zásady nenachádza žiadny odkaz na uvedený stupeň závažnosti.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba dospieť k záveru, že posúdenie podmienky uvedenej v článku 132 ods. 1 prvom pododseku písm. b) nariadenia o rámci JMD týkajúcej sa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>neúmernej<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> škody spôsobenej uverejnením bez anonymizácie dotknutého subjektu treba určiť len na základe posúdenia dôsledkov takej neexistencie anonymizácie na jeho situáciu bez zohľadnenia úrovne závažnosti porušenia, ktorého sa dopustil.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88</NO.P><TXT>Tento záver nevyvracia to, že žalobkyňa zdôraznila potrebu vykladať toto ustanovenie vo svetle zásady prezumpcie neviny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89</NO.P><TXT>Je pravda, že podľa ustálenej judikatúry sa ustanovenia práva Únie majú vykladať s prihliadnutím na základné práva, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť všeobecných právnych zásad, ktorých dodržiavanie Súdny dvor zabezpečuje a ktoré sú v súčasnosti zakotvené v Charte (pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160525">25. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Meroni</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑559/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:349">EU:C:2016:349</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90</NO.P><TXT>Vzhľadom na veľmi jasný zmysel tak článku 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD, ako aj článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 sa však nemožno odchýliť od výkladu, ktorý vyplýva z bodov 79 až 87 vyššie. Ak by to tak bolo, zásada konformného výkladu ustanovení sekundárneho práva Únie by totiž slúžila ako základ výkladu <HT TYPE="ITALIC">contra legem</HT>, čo nemožno pripustiť (pozri v tomto zmysle uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150717">17. júla 2015</DATE>, <NAME.CASE>EEB/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑685/14</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2015:560">EU:T:2015:560</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru). Pokiaľ ide o ustanovenie, ktorého zmysel je jasný a jednoznačný, prináleží iba Všeobecnému súdu v prípade, ak by bola vznesená námietka nezákonnosti v zmysle článku 277 ZFEÚ, aby preskúmal jeho súlad s ustanoveniami Zmluvy a všeobecnými zásadami práva Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91</NO.P><TXT>Hoci žalobkyňa vzniesla námietku nezákonnosti proti článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013, neurobila tak z dôvodu, že toto ustanovenie v zásade stanovuje uverejnenie administratívnych peňažných sankcií bez ohľadu na závažnosť porušenia, ale v rámci tretieho žalobného dôvodu len v tom rozsahu, v akom toto ustanovenie stanovuje uverejnenie uvedených sankcií pred uplynutím lehoty na podanie žaloby na Všeobecný súd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92</NO.P><TXT>V druhom rade treba overiť, či ECB v napadnutom rozhodnutí správne uviedla, že uverejnenie sankcie bez anonymizácie nespôsobí žalobkyni <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>neúmernú škodu<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> v zmysle článku 132 ods. 1 prvého pododseku písm. b) nariadenia o rámci JMD.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba na úvod odmietnuť argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej má Všeobecný súd vykonať neobmedzenú právomoc pri preskúmaní primeranosti uverejnenia sankcie, ktorá jej bola uložená.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94</NO.P><TXT>Aj za predpokladu, ako tvrdí žalobkyňa, že Všeobecný súd má na základe článku 261 ZFEÚ neobmedzenú súdnu právomoc vo vzťahu k sankciám uloženým ECB na základe článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013, je totiž rozsah tejto neobmedzenej súdnej právomoci na rozdiel od preskúmania zákonnosti stanovenej v článku 263 ZFEÚ striktne obmedzený na určenie výšky pokuty (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160121">21. januára 2016</DATE>, <NAME.CASE>Galp Energía España a i./Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑603/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:38">EU:C:2016:38</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95</NO.P><TXT>Všeobecný súd tak môže vykonať len preskúmanie zákonnosti uplatňovania článku 132 ods. 1 prvého pododseku písm. b) nariadenia o rámci JMD zo strany ECB.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96</NO.P><TXT>Žalobkyňa sa domnieva, že uverejnenie sankcie je neprimerané s prihliadnutím na význam jeho dôsledkov vo vzťahu k malej závažnosti porušenia a krátkej doby jeho trvania. V tejto súvislosti po prvé zdôrazňuje svoju dobrú vieru, transparentnú povahu svojej činnosti na trhu a svoju spoluprácu počas správneho konania. Po druhé sa domnieva, že výška administratívnej peňažnej sankcie je sama osebe dostatočná na zabezpečenie jej odradzujúceho účinku. Po tretie zdôrazňuje závažnosť účinkov uverejnenia, ktoré by malo za následok zásah do jej dobrej povesti, čo by sa odzrkadlilo v znížení trhovej hodnoty jej akcií. S odkazom na štúdiu univerzity v Oxforde (Spojené kráľovstvo) o výsledku<?PAGE NO="12"?> zásahov do dobrej povesti spôsobených vzorkou vykonávacích opatrení právnej úpravy tvrdí, že negatívne dôsledky na dobrú povesť sú značne vyššie, či dokonca nesúvisia s výškou sankcie. Podľa nej je preto neprimerané uverejniť sankciu, ktorá bola obmedzená na 0,03 % obratu. Žalobkyňa okrem toho odkazuje na dôsledky uverejnenia sankcie uloženej ECB inej úverovej inštitúcii na hodnotu jej akcií.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne týkajúce sa údajnej malej závažnosti porušenia, ktorého sa dopustila, z dôvodov uvedených v bodoch 74 až 91 vyššie nie sú relevantné v rámci preskúmania zákonnosti odmietnutia ECB priznať žalobkyni prospech z článku 132 ods. 1 prvého pododseku písm. b) nariadenia o rámci JMD.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne týkajúce sa účinkov uverejnenia sankcie, ktorá jej bola uložená, vyplýva z nich len to, že uverejnenie administratívnych sankcií uložených úverovým inštitúciám môže mať negatívny vplyv na ich dobrú povesť. Z dôvodov uvedených v bode 85 vyššie sa však treba domnievať, že ide o okolnosť, ktorá bola zohľadnená, či dokonca sledovaná normotvorcom, keď rozhodol o zásade uverejňovania sankcií uložených úverovým inštitúciám na účely zabezpečenia ich odstrašujúceho účinku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99</NO.P><TXT>Na to, aby bola ECB povinná uplatniť článok 132 ods. 1 prvý pododsek písm. b) nariadenia o rámci JMD, tak treba, aby účinky uverejnenia sankcie bez anonymizácie mohli presahovať účinky vyplývajúce zo zásahu do dobrej povesti, ktorý je vlastný tomuto uverejneniu. Treba však konštatovať, že žalobkyňa neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá by mala preukázať, že v prejednávanej veci mohlo ísť o takýto prípad.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100</NO.P><TXT>Druhý žalobný dôvod treba preto zamietnuť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O treťom žalobnom dôvode založenom v podstate na porušení článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ a článku 47 Charty</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101</NO.P><TXT>Žalobkyňa v podstate tvrdí, že ECB tým, že stanovila uverejnenie napadnutého rozhodnutia pred uplynutím lehoty na podanie žaloby podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ, porušila toto ustanovenie, ako aj článok 47 Charty. V tejto súvislosti uvádza dve výhrady. V rámci prvej výhrady vznáša námietku nezákonnosti článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 v rozsahu, v akom je v rozpore s článkom 263 šiestym odsekom ZFEÚ a článkom 47 Charty. V rámci druhej výhrady ECB v podstate vytýka, že výraz <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>bezodkladne<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>, uvedený v článku 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD, nevyložila a neuplatnila takým spôsobom, ktorý toto ustanovenie uvádza do súladu s článkom 263 šiestym odsekom ZFEÚ a článkom 47 Charty.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prvej výhrade, ktorá je na základe námietky založená na nezákonnosti článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102</NO.P><TXT>Podľa žalobkyne je článok 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 v rozsahu, v akom stanovuje pravidlo povinného uverejnenia administratívnych peňažných sankcií bez ohľadu na to, či sankcionovaná úverová inštitúcia podá žalobu, v rozpore s článkom 263 šiestym odsekom ZFEÚ a s právom na účinný prostriedok nápravy zakotveným v článku 47 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103</NO.P><TXT>V tejto súvislosti tvrdí, že odmietnutie ECB vyhovieť anonymnému uverejneniu sankcie musí byť možné napadnúť žalobou na súde a že takáto žaloba sa v prípade uverejnenia peňažnej sankcie pred podaním žaloby stane bezpredmetnou. Vyvodzuje z toho, že ECB nemôže uverejniť peňažnú sankciu pred uplynutím lehoty na podanie žaloby stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104</NO.P><TXT>ECB podporovaná Radou a Komisiou spochybňuje tvrdenia žalobkyne.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105</NO.P><TXT>Podľa článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>ECB uverejní všetky sankcie uvedené v odseku 1 bez ohľadu na to, či bol voči nim podaný opravný prostriedok<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106</NO.P><TXT>Treba konštatovať, že článok 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013, ktorý stanovuje uverejnenie rozhodnutia o uložení sankcie bez ohľadu na to, či bol voči nim podaný opravný prostriedok, sa obmedzuje na uplatnenie článku 278 prvej vety ZFEÚ, podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>žaloby podané na Súdny dvor Európskej únie nemajú odkladný účinok<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107</NO.P><TXT>Námietka nezákonnosti vznesená žalobkyňou preto nemôže uspieť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O druhej výhrade založenej v podstate na porušení článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 a článku 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD, vykladaných v súlade s článkom 263 ZFEÚ a článkom 47 Charty</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O prípustnosti výhrady</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108</NO.P><TXT>ECB a Komisia tvrdia, že druhú výhradu treba zamietnuť ako neprípustnú podľa článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku, keďže bola po prvýkrát uvedená v replike.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109</NO.P><TXT>Treba uviesť, že v úvahách venovaných tretiemu žalobnému dôvodu uvedenému v žalobe sa žalobkyňa neobmedzila na tvrdenie, že článok 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 je v rozpore s článkom 263 šiestym odsekom ZFEÚ a článkom 47 Charty. V bodoch 117 až 122 žaloby tiež kritizovala výklad a uplatnenie výrazu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>bezodkladne<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> uvedeného v článku 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD, ktorý uprednostnila ECB.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110</NO.P><TXT>Úvahy nachádzajúce sa v replike, ktorými žalobkyňa tvrdí, že ECB porušila článok 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 a článok 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD, vykladané v súlade s článkom 263 ZFEÚ a článkom 47 Charty, treba preto na základe judikatúry citovanej v bode 56 vyššie považovať za rozšírenie výhrady uvedenej v žalobe.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111</NO.P><TXT>Táto výhrada je tak prípustná.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O podstate výhrady</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112</NO.P><TXT>Žalobkyňa tvrdí, že článok 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 a článok 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD sa majú vykladať v súlade s článkom 263 ZFEÚ a článkom 47 Charty. Z toho vyplýva, že ak úverová inštitúcia informuje ECB o svojom zámere podať žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu, ktoré prijala, musí jej pred uverejnením tohto rozhodnutia na svojom webovom sídle umožniť plne využiť lehotu na podanie žaloby o neplatnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0113"><NO.P>113</NO.P><TXT>Žalobkyňa pripomína, že <DATE ISO="20180315">15. marca 2018</DATE>, teda v deň nasledujúci po prijatí napadnutého rozhodnutia, informovala ECB o svojom úmysle podať žalobu a požiadať o odklad výkonu uvedeného rozhodnutia. Žalobkyňa ECB vytýka, že ju najprv <DATE ISO="20180320">20. marca 2018</DATE> informovala, že k uverejneniu dôjde medzi 21. marcom 2018 večer a 22. marcom 2018. Až neskôr ECB rozhodla, že k tomuto uverejneniu dôjde až <DATE ISO="20180326">26. marca 2018</DATE> pod podmienkou, že žaloba bude podaná na Všeobecný súd pred 23. marcom 2018. Žalobkyňa v podstate tvrdí, že ECB tým, že obmedzila lehotu, v ktorej mohla podať žalobu o neplatnosť, a tým, že jej dala protichodné pokyny, pokiaľ ide o okamih, v ktorom dôjde k uverejneniu administratívnej peňažnej sankcie, porušila zásadu účinnej súdnej ochrany uvedenú v článku 47 Charty, ako aj v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0114"><NO.P>114</NO.P><TXT>V bode 5.10 napadnutého rozhodnutia ECB rozhodla, že sankcia uložená žalobkyni sa uverejní bez anonymizácie na jej webovom sídle, ako to vyžaduje článok 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0115"><NO.P>115</NO.P><TXT>Ako bolo uvedené v bode 73 vyššie, článok 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD stanovuje, že ECB uverejní na svojom webovom sídle <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>bezodkladne… každé rozhodnutie, ktorým sa ukladajú administratívne sankcie,… dohliadanému subjektu v zúčastnenom členskom štáte vrátane informácií o druhu a povahe porušenia a totožnosti dotknutého dohliadaného subjektu<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0116"><NO.P>116</NO.P><TXT>Okrem toho, ako už bolo uvedené v bode 72 vyššie, článok 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>ECB uverejní všetky sankcie uvedené v odseku 1 bez ohľadu na to, či bol voči nim podaný opravný prostriedok, v prípadoch uvedených v príslušnom práve Únie a v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnom práve Únie<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0117"><NO.P>117</NO.P><TXT>Ako bolo pripomenuté v bode 89 vyššie, ustanovenia práva Únie sa majú vykladať s prihliadnutím na základné práva, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť všeobecných právnych zásad, ktorých dodržiavanie Súdny dvor zabezpečuje a ktoré sú v súčasnosti zakotvené v Charte.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0118"><NO.P>118</NO.P><TXT>V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdí, že ECB mala v napadnutom rozhodnutí uplatniť článok 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 a článok 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD tak, že ich vyloží spôsobom, ktorý je v súlade so zásadou účinnej súdnej ochrany uvedenou v článku 47 Charty v tom zmysle, že k uverejneniu rozhodnutia o uložení sankcie, ktoré bolo voči nej prijaté, bez anonymizácie na webovom sídle ECB nemôže dôjsť pred uplynutím lehoty na podanie žaloby o neplatnosť proti uvedenému rozhodnutiu, ako je stanovená v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0119"><NO.P>119</NO.P><TXT>Zo znenia článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 v spojení s článkom 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD vyplýva, že povinnosť, ktorú ECB ukladajú, uverejniť rozhodnutia o uložení sankcie v zásade bez anonymizácie sa musí vykonať <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>bezodkladne<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>bez ohľadu na to, či bol voči nim podaný opravný prostriedok<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>, to znamená nezávisle od existencie prípadného opravného prostriedku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0120"><NO.P>120</NO.P><TXT>Ako už bolo uvedené v bode 106 vyššie, povinnosť, ktorú tak má ECB, sa obmedzuje na uplatnenie domnienky zákonnosti, ktorá sa vo všeobecnosti spája s aktmi inštitúcií a orgánov Únie a so záväznosťou takýchto aktov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0121"><NO.P>121</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 297 ods. 2 posledného pododseku ZFEÚ <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>… rozhodnutia, ktoré uvádzajú, komu sú určené, sa oznamujú tomu, komu sú určené, a týmto oznámením nadobúdajú účinnosť<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>. Okrem toho na základe prezumpcie zákonnosti aktov inštitúcií a orgánov Únie, ktorej prejavom je zásada, že žaloby nemajú odkladný účinok, zakotvená v článku 278 prvej vete ZFEÚ, majú uvedené akty právne účinky dovtedy, kým neboli zrušené orgánom, ktorý ich prijal, zrušené na základe žaloby o neplatnosť alebo vyhlásené za neplatné v dôsledku návrhu na začatie prejudiciálneho konania alebo námietky nezákonnosti (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19940615">15. júna 1994</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/BASF a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑137/92 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1994:247">EU:C:1994:247</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111221">21. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑27/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:853">EU:C:2011:853</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0122"><NO.P>122</NO.P><TXT>Povinnosť ECB uverejniť rozhodnutia o uložení sankcie v zásade bez anonymizácie bezodkladne a bez ohľadu na existenciu prípadného opravného prostriedku vyplýva dostatočne jasne a presne z ustanovení článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 v spojení s článkom 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD, ako aj všeobecnejšie z prezumpcie zákonnosti a záväznosti aktov inštitúcií a orgánov Únie, aby nemohla byť predmetom konformného výkladu takého druhu, ako je druh požadovaný žalobkyňou, a viesť k výkladu <HT TYPE="ITALIC">contra legem</HT> zakázaného judikatúrou (pozri bod 90 vyššie).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0123"><NO.P>123</NO.P><TXT>Za týchto podmienok nemožno pripustiť konformný výklad obhajovaný žalobkyňou, podľa ktorého mala ECB počkať na uplynutie lehoty na podanie žaloby o neplatnosť predtým, ako bez anonymizácie uverejnila rozhodnutie o sankcii, ktorá jej bola uložená, pretože je v rozpore s jasným a presným znením ustanovení článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 v spojení s článkom 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD, ktoré slúžia ako právny základ napadnutého rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0124"><NO.P>124</NO.P><TXT>Ak by sa pripustil takýto výklad, samotná hrozba žaloby o neplatnosť podaná na základe článku 263 ZFEÚ proti rozhodnutiam prijatým ECB na základe ustanovení článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 v spojení s článkom 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD by znamenala, že ECB odloží ich výkon po uplynutí lehoty stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ, čím by bola porušená prezumpcia zákonnosti a záväznosť uvedených rozhodnutí. Z judikatúry však vyplýva, že právo podať žalobu na súd Únie v zásade neporušuje prezumpciu zákonnosti a záväznosť aktov inštitúcií a orgánov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000627">27. júna 2000</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Portugalsko</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑404/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:345">EU:C:2000:345</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20010322">22. marca 2001</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑261/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:179">EU:C:2001:179</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20011213">13. decembra 2001</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑1/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:687">EU:C:2001:687</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0084">84</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0125"><NO.P>125</NO.P><TXT>S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy treba zamietnuť druhú výhradu a tretí žalobný dôvod a v dôsledku toho zamietnuť aj žalobu v jej celom rozsahu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0126"><NO.P>126</NO.P><TXT>Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže v tomto prípade žalobkyňa nemala vo veci úspech, treba ju zaviazať na náhradu trov konania, ktoré vznikli ECB, v súlade s návrhmi ECB, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0127"><NO.P>127</NO.P><TXT>Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Rada a Komisia tak znášajú svoje vlastné trovy konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="16"?><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora)</P><P>rozhodol takto:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Žaloba sa zamieta.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">VQ znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska centrálna banka (ECB), vrátane trov konania súvisiacich s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Rada Európskej únie a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Papasavvas</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Tomljenović</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Schalin</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Škvařilová‑Pelzl</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Nõmm</P></SIGNATORY><P>Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu <DATE ISO="20200708">8. júla 2020</DATE>.</P><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE><?PAGE NO="17"?><TOC><TITLE><TI><P>Obsah</P></TI></TITLE><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>Okolnosti predchádzajúce sporu</ITEM.CONT><ITEM.REF>2</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>Konanie a návrhy účastníkov konania</ITEM.CONT><ITEM.REF>4</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>Právny stav</ITEM.CONT><ITEM.REF>5</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013 a článku 49 ods. 1 Charty, ako aj zásady proporcionality</ITEM.CONT><ITEM.REF>5</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>O prvej výhrade založenej na porušení článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013 a článku 49 ods. 1 Charty</ITEM.CONT><ITEM.REF>5</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>O výhrade založenej na porušení zásady proporcionality</ITEM.CONT><ITEM.REF>7</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>–</NO.ITEM><ITEM.CONT>O prípustnosti výhrady</ITEM.CONT><ITEM.REF>7</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>–</NO.ITEM><ITEM.CONT>O podstate výhrady</ITEM.CONT><ITEM.REF>8</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>O druhom žalobnom dôvode vyplývajúcom z porušenia článku 132 ods. 1 prvého pododseku písm. b) nariadenia o rámci JMD</ITEM.CONT><ITEM.REF>9</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>O treťom žalobnom dôvode založenom v podstate na porušení článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ a článku 47 Charty</ITEM.CONT><ITEM.REF>12</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>O prvej výhrade, ktorá je na základe námietky založená na nezákonnosti článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013</ITEM.CONT><ITEM.REF>12</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>O druhej výhrade založenej v podstate na porušení článku 18 ods. 6 nariadenia č. 1024/2013 a článku 132 ods. 1 nariadenia o rámci JMD, vykladaných v súlade s článkom 263 ZFEÚ a článkom 47 Charty</ITEM.CONT><ITEM.REF>13</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>–</NO.ITEM><ITEM.CONT>O prípustnosti výhrady</ITEM.CONT><ITEM.REF>13</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>–</NO.ITEM><ITEM.CONT>O podstate výhrady</ITEM.CONT><ITEM.REF>13</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>O trovách</ITEM.CONT><ITEM.REF>15</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC></JUDGMENT>