|
18.7.2018 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 181/39 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/1013
zo 17. júla 2018,
ktorým sa ukladajú dočasné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 z 11. marca 2015 (1), a najmä na jeho články 5 a 7,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 11. marca 2015 (2), a najmä na jeho články 3 a 4,
po konzultáciách s Výborom pre ochranné opatrenia zriadeným podľa článku 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článku 22 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/755,
keďže:
I. SÚVISLOSTI
|
(1) |
Komisia 26. marca 2018 v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnila oznámenie o začatí ochranného prešetrovania týkajúceho sa dovozu 26 kategórií výrobkov z ocele (2018/C 111/10) (3). Komisia o začatí prešetrovania rozhodla vzhľadom na dostatočné dôkazy o tom, že dovoz uvedených výrobkov by mohol spôsobiť vážnu ujmu dotknutým výrobcom Únie alebo by mohlo hroziť, že im takúto ujmu spôsobí. |
|
(2) |
Komisia zároveň 28. júna uverejnila oznámenie, ktorým sa prešetrovanie rozšírilo na dve ďalšie kategórie výrobkov (4). |
|
(3) |
Z informácií, ku ktorým má Komisia prístup v rámci existujúceho mechanizmu predbežného dohľadu nad oceľou (5), a zo zdrojov výrobného odvetvia Únie, vyplynulo, že vzhľadom na vzostupný trend dovozu týchto kategórií výrobkov a prevažujúce ohrozujúce hospodárske a obchodné podmienky vrátane situácie v oceliarskom priemysle Únie je opodstatnené dôkladné preskúmanie. |
|
(4) |
Okrem toho z dôvodu opatrení proti dovozu ocele, ktoré prijali Spojené štáty americké (ďalej len „Spojené štáty“) podľa článku 232 zákona o rozšírení obchodu z roku 1962 (ďalej len „článok 232“), vzniklo veľké riziko ďalšieho nárastu dovozu vyplývajúce z odklonenia obchodu. |
|
(5) |
Tieto okolnosti môžu v kontexte pretrvávajúcej nadmernej kapacity na celom svete ohroziť oceliarsky priemysel Únie, ktorý je stále zraniteľný pri vystavení pravdepodobne bezprostredne hroziacemu nárastu dovozu a ktorý sa zotavuje zo škôd, ktoré mu spôsobili nekalé obchodné praktiky, o čom svedčí značné množstvo opatrení na ochranu obchodu s výrobkami z ocele prijatých v nedávnej minulosti po celom svete. |
|
(6) |
Komisia 11. apríla 2018 vydala poznámku k spisu, ktorá obsahuje kľúčové štatistiky dovozu a dostupné ukazovatele ujmy. V súvislosti s touto poznámkou k spisu Komisia dostala 41 podaní od tretích krajín, národných združení a individuálnych oceliarskych spoločností. |
|
(7) |
Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že Komisia primerane a včas nezverejnila dôkazy, z ktorých vychádzala pri začatí ochranného prešetrovania. Tvrdili, že v dôsledku tohto nezverejnenia zainteresované strany nemali možnosť plne využiť svoje právo na obhajobu. Presnejšie, podľa tvrdenia niekoľkých zainteresovaných strán poznámka k spisu, ktorá bola sprístupnená 11. apríla 2018, neobsahovala údaje o predaji v Únii, vývoze z Únie, spotrebe ani celkovej výrobe v Únii. |
|
(8) |
Poznámka k spisu v rozpore s týmito tvrdeniami údaje o predaji, spotrebe a celkovej výrobe v Únii obsahovala. Komisia sa navyše domnieva, že hlavné prvky a dostupné dôkazy boli okrem toho zodpovedajúcim spôsobom zhrnuté v oznámení o začatí, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, ako aj v oznámení Svetovej obchodnej organizácii o prešetrovaní podľa článku 12 ods. 1 písm. a) Dohody WTO o ochranných opatreniach. |
|
(9) |
Komisia sa preto domnieva, že si splnila svoje právne záväzky primerane chrániť právo zainteresovaných strán na obhajobu. V každom prípade zainteresované strany majú stále možnosť využiť svoje práva počas zostávajúcej časti prešetrovania. |
|
(10) |
Na získanie informácií potrebných na vykonanie dôkladného posúdenia Komisia zaslala známym výrobcom z EÚ a všetkým vyvážajúcim výrobcom, dovozcom a používateľom prešetrovaných výrobkov, ktorí o to požiadali, dotazníky, a to v lehotách stanovených v oznámení o začatí. Tieto strany, podobne ako tretie krajiny, boli takisto vyzvané, aby predložili akékoľvek relevantné podania. Komisia dostala 222 vyplnených dotazníkov a 74 podaní. |
II. DOTKNUTÝ VÝROBOK A OBDOBNÝ ALEBO PRIAMO KONKURENČNÝ VÝROBOK
|
(11) |
Komisia začala ochranné prešetrovanie týkajúce sa 26 kategórií výrobkov z ocele dovážaných do EÚ a 28. júna jeho rozsah rozšírila o dve ďalšie kategórie výrobkov prostredníctvom oznámenia, ktorým sa mení oznámenie o začatí (6). Na všetkých 28 kategórií výrobkov (ďalej len „dotknutý výrobok“ alebo „dotknuté kategórie výrobkov“) sa vzťahuje mechanizmus dohľadu nad oceľou, ktorý Komisia zaviedla v máji 2016. Vzťahujú sa na ne aj tarifné opatrenia Spojených štátov podľa článku 232. Dotknuté kategórie výrobkov spolu s číselnými znakmi KN, pod ktoré sú v súčasnosti zatriedené, sú uvedené v prílohe I. |
|
(12) |
V tomto predbežnom posúdení Komisia zistila, že obdobných alebo priamo konkurenčných dotknutým kategóriám výrobkov je 28 kategórií výrobkov, ktoré vyrábajú výrobcovia Únie (ďalej len „obdobný výrobok“ alebo „kategórie obdobných výrobkov“). Dotknuté výroby vyrábané v Únii, ako aj dovážané do Únie majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti; majú rovnaké použitie a informácie o ich cene a kvalite sú ľahko dostupné; predávajú sa aj prostredníctvom podobných alebo totožných predajných kanálov zákazníkovi, ktorý ich kupuje alebo ktorý ich môže zakúpiť od domácich, ako aj alternatívne od zahraničných vývozcov. Medzi dotknutými kategóriami výrobkov a výrobkami od výrobcov Únie, ktoré patria do príslušných kategórií, teda existuje silná konkurencia. |
|
(13) |
Komisia v rámci tejto predbežnej analýzy takisto zistila, že medzi výrobkami zatriedenými do odlišných kategórií výrobkov, ako aj medzi výrobkami v rôznych fázach výroby v rámci určitých kategórií existuje významná vzájomná súvislosť a silná konkurencia, keďže niektoré z kategórií obsahujú hlavnú surovinu alebo vstupný materiál na výrobu ostatných výrobkov v iných kategóriách výrobkov. |
|
(14) |
Túto vzájomnú súvislosť a konkurenciu v rámci kategórií výrobkov a medzi nimi vidieť na niektorých príkladoch. Napríklad široké pásy valcované za tepla sa vyrábajú z brám a valcujú sa na zvitky alebo sa vyrábajú naplocho na štvorvalcových valcovacích stoliciach. Pozdĺžnym rezaním pásu sa vyrábajú plechy. Úzky pás sa vyrába buď priamo, alebo pozdĺžnym rozrezaním širokého pásu valcovaného za tepla. Ploché výrobky valcované za tepla sa používajú pri výrobe rúr a rúrok pre petrochemický priemysel a ploché výrobky valcované za studena následne používajú výrobcovia zváraných rúrok. Veľká časť vyrobeného širokého pásu valcovaného za tepla sa ďalej spracúva na účely výroby pásu valcovaného za studena, ktorý je tenší a má kvalitnejšiu povrchovú úpravu. Veľká časť výrobkov valcovaných za studena je potiahnutá kovom, cínom alebo chrómom v konzervárenskom priemysle alebo zinkom (7). |
|
(15) |
Veľa výrobcov v Únii pôsobí v oblasti výroby väčšiny uvedených výrobkov. Napríklad spoločnosť Arcelor Mittal nevyrába iba plechy a pásy valcované za tepla a za studena, ale aj poťahuje niekoľko výrobkov z ocele a vyrába dosky. Podobne spoločnosti Voest Alpine a Tata Steel vyrábajú plechy a pásy valcované za tepla a za studena a zároveň aj poťahujú oceľové výrobky vyrobené z týchto výrobkov. |
|
(16) |
Navyše sa v dôsledku toho vzhľadom na túto úroveň vzájomnej súvislosti môže konkurenčný tlak ľahko presunúť z jedného výrobku na druhý. Ak sa napríklad opatrenia na ochranu obchodu uložia na jeden výrobok, napr. na oceľové zvitky, tento výrobok sa môže v tej istej krajine ďalej spracovať a vyviezť v inej forme s cieľom vyhnúť sa dodatočným opatreniam a naďalej pritom konkurovať domácim výrobkom. Takisto nie je vylúčené, aby tretie krajiny dovážali niektoré z týchto výrobkov pri nízkych nákladoch a pred spätným vývozom do Únie ich spracovali. |
|
(17) |
Vzhľadom na tieto vzájomné súvislosti a prepojenia a keďže (ako sa vysvetľuje ďalej) potenciálne odklonenie obchodu vyplývajúce z opatrení Spojených štátov podľa článku 232 sa týka všetkých kategórií výrobkov, a to z toho dôvodu, že sa tieto opatrenia uplatňujú plošne na všetky výrobky z ocele bez rozlišovania ich tvaru, veľkosti alebo zloženia, sa na účely predbežného určenia vykonala analýza všetkých 28 kategórií výrobkov vo všeobecnosti ako dotknutého výrobku (t. j. oceľ v rozličných tvaroch a formách), ako aj analýza na individuálnej úrovni pre každú kategóriu výrobkov (8). |
III. VÝROBCOVIA ÚNIE
|
(18) |
Väčšina výrobcov Únie sú členmi Európskej konfederácie železiarskeho a oceliarskeho priemyslu (ďalej len „Eurofer“), resp. pokiaľ vyrábajú rúry a rúrky, členmi Európskeho združenia výrobcov oceľových rúr (ďalej len „ESTA“). Tieto dve priemyselné združenia predstavujú vyše 95 % výroby ocele v Únii. Ich členovia sa nachádzajú takmer vo všetkých členských štátoch. |
|
(19) |
Tieto priemyselné združenia v mene svojich členov informovali Komisiu, že podporujú otvorenie ochranného prešetrovania aj prijatie opatrení určených taktiež na riešenie odklonenia obchodu vyplývajúceho z opatrení podľa článku 232, ktoré vážne narúšajú trh s oceľou, ktorý sa ešte úplne nezotavil z krízy v oceliarskom priemysle. |
IV. NÁRAST DOVOZU
|
(20) |
Na základe informácií z Eurostatu, z mechanizmu predbežného dohľadu nad oceľou, ako aj z informácií predložených výrobným odvetvím Únie Komisia vykonala predbežnú analýzu nárastu dovozu dotknutých výrobkov v období rokov 2013 – 2017. Komisia takisto preskúmala vývoj dovozu v prvom štvrťroku 2018 s cieľom potvrdiť nedávny nárast dovozu. |
|
(21) |
Celkový dovoz dotknutých výrobkov sa vyvíjal takto:
|
||||||||||||||||||||||||||||||
|
(22) |
Celkovo sa dovoz všetkých 28 dotknutých kategórií výrobkov spoločne v období rokov 2013 – 2017 zvýšil v absolútnom vyjadrení o 62 %. Tento nárast dovozu bol obzvlášť zreteľný do roku 2016. Potom sa dovoz naďalej zvyšoval a zostával na veľmi vysokej úrovni. |
|
(23) |
Pri dovoze veľkej väčšiny jednotlivých kategórií výrobkov, na ktoré sa vzťahovalo prešetrovanie, sa za posledných päť rokov v absolútnom vyjadrení takisto prejavil nárast. Napríklad v prípade kategórií, ktoré boli najdovážanejšie (kategórie výrobkov 1, 4 a 7), sa dovoz zvýšil o 45 % pri kategórii 1, o 168 % pri kategórii 4 a 78 % pri kategórii 7. |
|
(24) |
Pri piatich kategóriách výrobkov, konkrétne 10, 11, 19, 24 a 27, však nedošlo k nárastu. Komisia sa preto domnieva, že tieto kategórie výrobkov by sa v súčasnej fáze mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti dočasných opatrení. Komisia si však vyhradzuje právo zaradiť týchto päť kategórií výrobkov do rozsahu pôsobnosti konečných opatrení a bude na tieto účely pokračovať v monitorovaní dovozu týchto kategórií výrobkov. Vývoj dovozu jednotlivých kategórií výrobkov sa uvádza v prílohe II. |
|
(25) |
Okrem vylúčenia uvedených kategórií výrobkov v tejto fáze Komisia zvažovala aj vylúčenie určitých krajín z rozsahu pôsobnosti opatrení v súlade so závermi v odôvodnení 121. Komisia preto vylúčila dovoz týchto kategórií výrobkov z uvedených krajín zo zvyšnej časti svojej predbežnej analýzy a revidovala vývoj dovozu. |
|
(26) |
Na tomto základe sa dovoz výrobkov, ktorých sa týkalo toto predbežné určenie, vyvíjal takto:
|
||||||||||||||||||||||||||||||
|
(27) |
V rokoch 2013 – 2017 narástol dovoz v absolútnom vyjadrení o 68 % a podiely na trhu sa zvýšili z 12,1 % na 17,80 %. K najvýznamnejšiemu nárastu došlo medzi rokmi 2013 až 2016, dovoz sa však ďalej rástol a na vysokej úrovni ostal aj v roku 2017. |
|
(28) |
V roku 2018 pokračuje vzostupná tendencia dovozu. Pri porovnaní prvého štvrťroku 2018 s prvým štvrťrokom 2017 predstavuje celkové zvýšenie dovozu 10 %. V prípade deviatich kategórií výrobkov nárast predstavuje viac ako 20 % a pri jednej z týchto kategórií (kategória 13) došlo k nárastu o viac ako 100 %. K tomuto zvýšeniu navyše došlo ešte pred nadobudnutím účinnosti opatrení podľa článku 232. |
|
(29) |
Komisia teda dospela k záveru, že v prípade 23 kategórií výrobkov došlo v absolútnom vyjadrení k náhlemu, prudkému a významnému nárastu dovozu. Nárast dovozu okrem toho v prvom štvrťroku 2018 pokračoval a vzhľadom na očakávané odklonenie obchodu v dôsledku opatrení podľa článku 232 sa predpokladá, že bude ešte významnejší. |
V. NEPREDVÍDANÝ VÝVOJ
|
(30) |
Komisia predbežne určila, že uvedený nárast dovozu výrobkov z ocele do Únie bol výsledkom nepredvídaného vývoja, ktorý pramení z niekoľkých faktorov, ktoré vytvárajú a zhoršujú nerovnováhu v medzinárodnom obchode s dotknutými výrobkami. |
|
(31) |
Predovšetkým sa celosvetová nominálna kapacita výroby ocele od roku 2000 viac než zdvojnásobila, a to z úrovne 1,05 miliardy ton v roku 2000 na 2,29 miliardy ton v roku 2016, a v roku 2017 ostala na veľmi vysokej úrovni (2,27 miliardy ton) (9). Okrem toho bola skutočná celosvetová produkcia ocele v roku 2016 (1,6 miliardy ton) stále o 100 miliónov ton väčšia než celosvetový dopyt po oceli (1,5 miliardy ton). Následkom toho v posledných rokoch vznikol významný rozdiel medzi nominálnou celosvetovou kapacitou a výrobou a medzi výrobou a dopytom, čím sa na svetovom trhu s oceľou vytvorila nadmerná kapacita, ktorá nemá obdobu a ktorá pretrváva aj napriek opatreniam prijatým na jej zníženie. Navyše pri pohľade do budúcnosti sa ukazuje, že hoci celosvetová výroba v roku 2017 vzrástla v dôsledku oživenia hospodárstva o viac ako 5 %, svetový dopyt po oceli v roku 2018 vykáže iba mierny nárast a na rok 2019 sa predpovedá ďalšie spomalenie rastu. V roku 2017 sa síce objavili náznaky oživenia, pretrvávajú však závažné riziká. |
|
(32) |
Oceliarske podniky sú naďalej finančne zraniteľné, keďže v oceliarskom odvetví, ako už bolo uvedené, pretrvávajú štrukturálne nerovnováhy. Tieto nerovnováhy sú umocňované subvenciami s narúšajúcim účinkom a opatreniami štátnej podpory (10). Vzhľadom na významné fixné náklady v oceliarskom odvetví si mnohí výrobcovia ocele, najmä v krajinách, kde štát narúša obvyklé fungovanie trhových síl, zachovali vysokú úroveň využitia kapacity a zaplavili trhy tretích krajín svojimi výrobkami za nízke ceny v situácii, keď tieto výrobky nebolo možné spotrebovať na domácom trhu. To viedlo k nárastu dovozu do EÚ a k celkovému poklesu cien. Porovnanie priemerných cien pre každú kategóriu výrobkov svedčí o tom, že dovozné ceny boli vo všeobecnosti v roku 2017 nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie. V takomto porovnaní priemerných cien sa nemusia nutne odzrkadľovať všetky špecifické prvky, ktoré by mohli ovplyvniť porovnateľnosť, porovnanie však predstavuje dobrý ukazovateľ všeobecnej úrovne cien dovezených výrobkov oproti cenám v Únii. Cenové podhodnotenie sa zistilo v 17 kategóriách výrobkov v rozsahu od 1,2 % do 23 %. |
|
(33) |
Po druhé, uvedený účinok zhoršujú praktiky obmedzujúce obchod na trhoch tretích krajín. V skutočnosti po roku 2014/2015 v reakcii na spomínanú nadmernú ponuku ocele a na praktiky deformujúce trh niekoľko krajín začalo v oceliarskom odvetví vo väčšej miere využívať nástroje obchodnej politiky a nástroje na ochranu obchodu s cieľom chrániť svojich domácich výrobcov. Mexiko, Juhoafrická republika, India a Turecko zvýšili dovozné clo o 2,5 % až 40 % pri niekoľkých výrobkoch z ocele, a to okrem iného pri oceli valcovanej za tepla a za studena, pri plochých výrobkoch z ocele, ako sú pásy, ako aj pri roxorových tyčiach. Tieto výrobky sa v období prešetrovania zvyčajne dovážali v čoraz väčšom množstve. Tretie krajiny navyše počas celého roku 2017 ďalej zavádzali opatrenia obmedzujúce obchod: niektoré krajiny zaviedli minimálne dovozné ceny (India), v iných sa uložili povinné národné normy pre oceľ (Indonézia) a v ďalších boli uložené požiadavky na podiel miestnych výrobkov, a to aj v rámci vládneho obstarávania (USA). |
|
(34) |
Nástroje na ochranu obchodu sa navyše sústavne využívali čoraz častejšie. Kým v rokoch 2011 až 2013 sa podľa štatistík WTO začalo každoročne v priemere približne 77 prešetrovaní týkajúcich sa ocele, v rokoch 2015 až 2016 sa tento priemerný počet zvýšil na 117. Vo februári 2018 sa v Spojených štátoch uplatňovalo 169 nariadení týkajúcich sa antidumpingového a vyrovnávacieho cla na oceľ a prebiehalo 25 prešetrovaní, ktoré by mohli viesť k ešte reštriktívnejšej situácii, pokiaľ ide o dovoz ocele do Spojených štátov (11). Keďže Spojené štáty sú jedným z najväčších dovozcov ocele na svete – dovoz do USA predstavuje približne 13,1 % svetového dovozu ocele (v roku 2016) – vplyv takéhoto veľkého množstva nápravných opatrení v oblasti obchodu silno pocítili na celom svete. |
|
(35) |
Po tretie v kontexte súčasnej pretrvávajúcej celosvetovej nadmernej kapacity môžu nezákonné a reštriktívne opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 vzhľadom na svoju mieru a rozsah pôsobnosti spôsobiť podstatné odklonenie obchodu smerom do Únie. Spojené štáty vypočítali, že uložením jednotnej colnej sadzby na všetky výrobky v rámci opatrení podľa článku 232 nevynímajúc takmer žiadne krajiny by sa mal znížiť objem dovozu približne o 13 miliónov ton, čo zodpovedá 7 % spotreby v Únii (12). Trh v Únii je vo všeobecnosti veľmi atraktívnym trhom pre výrobky z ocele z hľadiska dopytu aj cien. Niektorí z hlavných vývozcov do Spojených štátov sú aj tradičnými dodávateľmi ocele do Únie a tieto krajiny, rovnako ako iné krajiny, ktorých vývoz a výrobu postihnú opatrenia Spojených štátov a očakávané odklonenie obchodu s dominovým efektom, nepochybne presmerujú svoj vývoz do Únie. Dokonca aj čiastočné odklonenie uvedených obchodných tokov do Únie nevyhnutne vyústi do nového poklesu cien a cenového podhodnotenia na trhu EÚ, čím sa ceny znížia na úrovne porovnateľné s cenovými hladinami z roku 2016, čo bude mať závažné negatívne dôsledky na ziskovosť oceliarskeho priemyslu Únie. Napokon treba poznamenať, že ďalší nárast dovozu, ktorý pravdepodobne ešte viac zhorší hospodársku situáciu oceliarskeho priemyslu Únie, by mohol mať pôvod najmä v krajinách, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú antidumpingové alebo vyrovnávacie colné opatrenia. |
|
(36) |
Uvedený nepredvídaný vývoj teda viedol a aj v budúcnosti povedie k zrejmému nárastu dovozu ocele do Únie. |
VI. HROZBA VÁŽNEJ UJMY
1. Celková situácia oceliarskeho priemyslu Únie
|
(37) |
V záujme predbežného určenia, či v prípade posudzovaného dotknutého výrobku existujú dôkazy o vážnej ujme alebo o hrozbe vážnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, Komisia v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2015/478 a s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2015/755 preskúmala trendy týkajúce sa spotreby, výroby, využitia kapacity, predaja, podielu na trhu, cien, ziskovosti, zásob, kapitálovej návratnosti, peňažného toku a zamestnanosti súvisiace s dotknutým výrobkom za roky 2013 až 2017 (údaje za rok 2018 sa zatiaľ zhromažďujú). |
|
(38) |
Táto analýza sa vykonala všeobecne aj jednotlivo pre všetkých 23 kategórií výrobkov, ktoré sa vyznačujú nárastom objemu dovozu (ďalej len „posudzované výrobky/kategórie výrobkov“). Ako sa vysvetlilo v oddiele II, Komisia takúto celkovú a komplexnú analýzu považuje v tomto prešetrovaní za náležitú vzhľadom na vzájomnú súvislosť, prepojenie a úroveň konkurencie medzi jednotlivými výrobkami z hľadiska dopytu a ponuky. |
|
(39) |
So zreteľom na celkovú situáciu sa spotreba v Únii, predaj výrobcov Únie a zodpovedajúci podiel na trhu vyvíjali takto:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(40) |
Spotreba posudzovaných výrobkov sa v rokoch 2013 až 2017 stále každý rok zvyšovala a celkovo stúpla o 15 %. Predaj výrobcov Únie sa takisto zvýšil, ale v oveľa menšej miere než spotreba v Únii, t. j. iba o 7 %. Výrobcovia Únie teda nemohli ťažiť z väčšieho dopytu v Únii a prišli o podiely na trhu, ktoré zaznamenali pokles z 86,8 % na 80,9 %. Treba pripomenúť, že v rovnakom období sa dovoz zvýšil o 68 %. |
|
(41) |
Na základe vyplnených dotazníkov, ktoré poslali výrobcovia Únie, sa výroba a výrobná kapacita vyvíjali takto:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(42) |
Výrobná kapacita sa v rokoch 2013 až 2017 zvýšila o 3 %, zvýšila sa však menej než úroveň výroby, ktorá vzrástla o 9 %. V dôsledku toho sa miera využitia kapacity zvýšila zo 72 % na 76 %. |
|
(43) |
Zásoby, ktoré mali spolupracujúce spoločnosti, stúpli v období rokov 2013 až 2017 celkovo o 20 %.
|
||||||||||||||||||||||||
|
(44) |
Jednotkové predajné ceny, ziskovosť a peňažný tok výrobcov Únie sa vyvíjali takto:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(45) |
V rokoch 2013 až 2016 došlo k výraznému poklesu cien na trhu Únie: jednotkové predajné ceny klesli o 15 %. Treba pripomenúť, že v tomto období sa takisto značne zvýšil dovoz. V roku 2017 ale nastalo oživenie, pokiaľ ide o priemerné jednotkové predajné ceny, ktoré dosiahli úroveň porovnateľnú s úrovňou v roku 2013. Ziskovosť ostala v období rokov 2013 až 2016 celkovo na veľmi nízkej úrovni. Napriek veľkému poklesu cien však výrobné odvetvie Únie dokázalo v roku 2016 znížiť svoje výrobné náklady do takej miery, že sa mu podarilo dosiahnuť nevýrazný zisk na úrovni 2,2 %. Situácia sa v roku 2017 dočasne zlepšila. Predajné ceny sa medzi rokom 2016 a 2017 zvýšili takmer o 20 % a dosiahli svoju úroveň z roku 2013. Výrobné odvetvie Únie dosiahlo zisk na úrovni 6,2 %, keďže výrobné náklady (cena surovín) napriek rastu ostali na nižšej úrovni než v roku 2013. Stav peňažného toku výrobného odvetvia Únie celkovo vzrástol približne o 60 %. |
|
(46) |
Z hľadiska zamestnanosti prišli výrobcovia Únie, ktorí vyrábajú posudzované kategórie výrobkov, počas piatich rokov takmer o 10 000 pracovných miest.
|
||||||||||||||||||||||||
2. Situácia na úrovni jednotlivých kategórií výrobkov
|
(47) |
Okrem celkovej analýzy situácie pre dotknutý výrobok celkovo, ktorú Komisia považuje za vhodný východiskový bod na posúdenie nevyhnutnosti ochranných opatrení v rámci tohto prešetrovania, Komisia posúdila aj situáciu na úrovni jednotlivých kategórií výrobkov s cieľom potvrdiť uvedené trendy na podrobnejšej úrovni. |
|
(48) |
Pri pohľade na jednotlivé kategórie výrobkov je situácia kontrastnejšia, vo všeobecnosti však vykazuje rovnaké trendy. Ekonomické ukazovatele pre jednotlivé výrobky a kategórie výrobkov sú uvedené v prílohe III. |
|
(49) |
V posledných piatich rokoch sa zvýšila spotreba v Únii vo všetkých kategóriách výrobkov s výnimkou dvoch. Hoci toto zvýšenie ostalo pri niektorých jednotlivých výrobkoch nevýrazné, pričom minimálne zvýšenie bolo o 2 %, v prípade iných výrobkov bolo výraznejšie a najvyšší nárast bol o 169 %. |
|
(50) |
Objem predaja bol v rokoch 2013 až 2017 vo všeobecnosti stabilný, v určitých prípadoch sa dokonca mierne zvýšil, ale s výnimkou troch kategórií výrobkov nedošlo k takému nárastu ako v prípade spotreby v EÚ. Okrem troch výrobkov došlo v dôsledku toho v priebehu tohto päťročného obdobia k poklesu podielu na trhu pri všetkých výrobkoch. |
|
(51) |
Úrovne výroby sa vo všeobecnosti zvýšili v prípade 18 z 23 jednotlivých výrobkov a zvýšila sa aj miera využitia kapacity. |
|
(52) |
V rokoch 2013 až 2016 došlo k výraznému poklesu cien všetkých výrobkov (s výnimkou jedného výrobku, ktorý podliehal antidumpingovým clám vo forme minimálnej dovoznej ceny). Ceny v roku 2017 opäť vzrástli vzhľadom na celkové oživenie trhu s oceľou, ale aj v dôsledku rôznych opatrení na ochranu obchodu prijatých proti nečestnému správaniu v oblasti cien a subvencovanému dovozu. Pri šestnástich výrobkoch ostala v roku 2017 úroveň cien nižšia než v roku 2013. Treba pripomenúť, že priemerná úroveň dovozných cien všetkých kategórií výrobkov bola vo všetkých rokoch takmer systematicky nižšia než ceny v Únii. |
|
(53) |
Pokiaľ ide o zisk, všetky kategórie výrobkov sa až do roku 2016 predávali so stratou alebo s veľmi zníženým ziskom. Iba v prípade siedmich výrobkov sa zisk dostal v roku 2017 na úroveň vyššiu než 6 %. Tieto výrobky sú významné z hľadiska objemu výroby v EÚ a šesť z nich v súčasnosti podlieha (nedávnym) antidumpingovým alebo vyrovnávacím colným opatreniam. Treba pripomenúť, že tieto opatrenia sa týkajú iba niektorých krajín pôvodu. Všetky ostatné výrobky ostali buď stratové (tri výrobky), alebo sa len blížili prahu ziskovosti (13 výrobkov). Zisk na úrovni do 6 % sa nepovažuje za dostatočný na pokrytie investícií potrebných na zachovanie činnosti, keďže vo väčšine nedávnych prešetrovaní Komisia použila zisk na úrovni okolo 8 % ako úroveň zisku, ktorá v tomto odvetví stačí na krytie investícií. Pokiaľ ide o peňažný tok, ten sa v prípade polovice výrobkov v rokoch 2013 až 2017 zhoršil a pri šiestich výrobkoch bol v roku 2017 peňažný tok dokonca záporný. Kapitálová návratnosť ostala v rokoch 2013 až 2016 na nízkej úrovni, neskôr sa však vo veľkej väčšine kategórií výrobkov zlepšila, i keď v prípade piatich výrobkov bola kapitálová návratnosť v roku 2017 naďalej záporná. |
|
(54) |
Pokiaľ ide o zásoby, v prípade 17 kategórií výrobkov došlo k ich zvýšeniu. V tomto období sa znížili zásoby iba v prípade piatich kategórií výrobkov a v prípade jednej kategórie ostali na rovnakej úrovni. |
|
(55) |
Uvedená analýza svedčí o tom, že situácia oceliarskeho priemyslu Únie sa v rokoch 2013 až 2016 podstatne zhoršila. Toto zhoršenie sa prejavilo zmenšením podielov na trhu a veľkým poklesom cien, ktorý odvetviu znemožňoval profitovať z nižších cien surovín. Tieto trendy existovali na celkovej úrovni aj na úrovni jednotlivých výrobkov. Situácia sa v roku 2017 čiastočne zlepšila. Hoci veľa kategórií výrobkov stále nedosahuje úroveň udržateľného zisku, v niektorých kategóriách došlo k zlepšeniu, s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku nedávneho uloženia antidumpingových a antisubvenčných opatrení. Celkovo a pre jednotlivé kategórie výrobkov sa teda usudzuje, že výrobné odvetvie Únie je stále v oslabenej situácii a zraniteľné pri vystavení ďalšiemu nárastu dovozu, a to najmä vtedy, ak sa dovoz z krajín, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na ochranu obchodu, nahradí dovozom odkloneným z trhu Spojených štátov v dôsledku opatrení podľa článku 232. |
|
(56) |
Toto sa napríklad týka najmä kategórií výrobkov 1, 2 a 4, ktoré sú dôležité z hľadiska dopytu v Únii, ale aj preto, lebo tieto kategórie výrobkov (konkrétne kategórie 1 a 2) sa používajú ako suroviny na výrobu iných výrobkov z ocele. V prípade kategórií výrobkov 1, 2 a 4 bola finančná situácia v roku 2016 záporná, v roku 2017 po uložení antidumpingových a antisubvenčných opatrení proti niekoľkým krajinám, ako sú okrem iných aj Čína a Rusko, sa však zmenila na kladnú. Dovoz z týchto krajín však nedávno čiastočne nahradil dovoz z Indie, Kórey a Turecka, pričom posledné dve krajiny sú aj významnými dodávateľmi do Spojených štátov. Už v prvom štvrťroku 2018, t. j. pred tým, ako Spojené štáty uložili svoje opatrenia, sa dovoz do Únie v prípade kategórie výrobkov 1 v porovnaní s prvým štvrťrokom 2017 zvýšil a tento nárast spôsobil najmä dovoz z Turecka. |
|
(57) |
Je pravdepodobné, že ďalšie zvýšenie dovozu ocele do Únie by zabránilo výrobnému odvetviu Únie, ktoré sa ešte celkom nezotavilo, aby ťažilo z pozitívneho účinku nedávnych opatrení na ochranu obchodu. |
3. Hrozba vážnej ujmy
|
(58) |
Komisia vo svojom oznámení o oceli z marca 2016 (13) dospela k záveru, že oceliarsky priemysel Únie čelí niekoľkým vážnym výzvam, ktoré podnecuje celosvetová nadmerná kapacita, prudké zvyšovanie celosvetového vývozu a nevídaná vlna nekalých obchodných praktík. |
|
(59) |
Zároveň v snahe napraviť ujmu spôsobenú nekalým dovozom Únia uložila niekoľko antidumpingových a antisubvenčných opatrení proti dovozu výrobkov z ocele. Spolu sa v súčasnosti uplatňuje najmenej 19 antidumpingových alebo antisubvenčných opatrení proti nekalým praktikám dovozu 14 prešetrovaných kategórií výrobkov z rôznych krajín. Počas prešetrovaného obdobia, t. j. v rokoch 2013 až 2017 sa v rámci trinástich nových prešetrovaní určilo, že oceliarsky priemysel EÚ utrpel (resp. v jednom prípade mu hrozilo, že utrpí) značnú ujmu spôsobenú nekalými obchodnými praktikami. |
|
(60) |
Ako sa uvádza v odôvodnení 55, výrobné odvetvie Únie je stále v oslabenej situácii a zraniteľné pri vystavení ďalšiemu nárastu dovozu. V dôsledku nedávneho rozhodnutia Spojených štátov nevylúčiť vývoz z EÚ z rozsahu pôsobnosti opatrení podľa článku 232 sa pravdepodobne obmedzí schopnosť výrobcov Únie vyvážať svoje výrobky do Spojených štátov a budú ešte zraniteľnejší. |
|
(61) |
Dovoz ocele sa značne zvýšil a v roku 2017 ostal na vysokej úrovni. Ďalší nárast dovozu v roku 2018 (najmä dovozu z krajín alebo od vývozcov, ktorí nepodliehajú opatreniam na ochranu obchodu) pravdepodobne zabráni tomuto výrobnému odvetviu, aby sa plne zotavilo a aby malo z týchto opatrení úžitok. Oceliarsky priemysel Únie sa v skutočnosti stále považuje za zraniteľný, ak bude vystavený ďalšiemu nárastu dovozu. |
|
(62) |
Bez dočasných ochranných opatrení je pravdepodobné, že v dohľadnej budúcnosti sa situácia vyvinie do skutočnej vážnej ujmy. |
|
(63) |
V tejto súvislosti Komisia v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/478 a s článkom 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/755 preskúmala mieru zvyšovania vývozu do Únie a pravdepodobnosť, že dostupná kapacita sa využije na vývoz do Únie. |
|
(64) |
Po prvé, ako už bolo spomenuté, dovoz do Únie v období rokov 2013 až 2017 podstatne vzrástol, t. j. celkovo o 68 %. Tento nárast bol obzvlášť zreteľný do roku 2016, no aj v nasledujúcom období sa dovoz ďalej zvyšoval, i keď pomalším tempom. Ako sa zdôrazňuje v odôvodneniach (37) a (82) v súvislosti s kritickými okolnosťami, za prvý štvrťrok 2018 sa dovoz opäť výrazne zvýšil, a to o takmer 10 %. Miera zvyšovania dovozu je teda výrazná. |
|
(65) |
Po druhé, v situácii, keď v rôznych krajinách pretrváva celosvetová nadmerná kapacita, sa predpokladá, že reštriktívne opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 môžu vzhľadom na svoju úroveň a rozsah pôsobnosti spôsobiť odklonenie obchodu s výrobkami z ocele do Únie. |
|
(66) |
Spojené štáty oznámili svoj zámer znížiť dovoz približne o 13 miliónov ton, a preto v marci 2018 uložili dodatočné dovozné clo vo výške 25 % na dovoz veľkého počtu výrobkov z ocele. Objem ocele, ktorá sa už nevyvezie do Spojených štátov, bude nevyhnutne odklonený do iných tretích krajín. |
|
(67) |
Niektorí z hlavných vývozcov do Spojených štátov sú aj tradičnými dodávateľmi ocele do Únie. Je viac než pravdepodobné, že tieto, rovnako ako iné krajiny budú do veľkej miery chcieť presmerovať svoj vývoz do Únie. Trh Únie je vo všeobecnosti skutočne atraktívnym trhom pre výrobky z ocele, a to z hľadiska dopytu aj z hľadiska cien. Európska únia je fakticky po Číne, ale pred Spojenými štátmi, jedným z hlavných trhov pre oceľ, na ktorom sa dopyt v posledných rokoch zvýšil a na ktorom došlo doteraz došlo k oživeniu, pokiaľ ide o ceny. |
|
(68) |
V tomto kontexte podstatný nárast ponuky na trhu Únie spôsobený prílevom dovozu povedie k všeobecnému tlaku na zníženie cien, čoho výsledkom budú úrovne cien porovnateľné s rokom 2016 a závažné negatívne dôsledky pre ziskovosť oceliarskeho priemyslu Únie. |
4. Závery
|
(69) |
Za týchto okolností a na základe uvedených skutočností sa predbežne vyvodzuje záver, že hoci sa oceliarsky priemysel Únie v roku 2017 čiastočne zotavil, pokiaľ ide o určité kategórie výrobkov, a to najmä vďaka opatreniam na ochranu obchodu, finančná situácia v prípade podstatnej časti posudzovaných kategórií výrobkov je stále výrazne pod udržateľnou úrovňou, v dôsledku čoho je výrobné odvetvie Únie stále zraniteľné, ak bude vystavené ďalšiemu prudkému nárastu dovozu. Komisia teda dospela k záveru, že oceliarsky priemysel Únie sa nachádza v situácii, keď mu v prípade 23 posudzovaných kategórií výrobkov hrozí vážna ujma. |
VII. PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ
1. Zvýšenie dovozu
|
(70) |
Komisia predbežne určila, že medzi nárastom dovozu posudzovaného výrobku na jednej strane a hrozbou vážnej ujmy na druhej strane existuje príčinná súvislosť, k čomu dospela na základe nasledujúcich skutočností. |
|
(71) |
Najprv treba pripomenúť, že výrobky, ktoré vyrábajú výrobcovia Únie, sú obdobné alebo priamo konkurenčné dotknutým výrobkom. Majú rovnaké základné vlastnosti, rovnaké použitie a predávajú sa prostredníctvom podobných alebo totožných predajných kanálov a silne si cenovo konkurujú. |
|
(72) |
Ako sa vysvetľuje v oddieloch IV a VI, výrobcovia Únie utrpeli stratu podielu na trhu a značný tlak na ceny, čo vedie k zápornej alebo neudržateľnej úrovni zisku. V prípade určitých výrobkov sa vážna ujma zdá bezprostredne hroziaca, i keď sa ich výrobcovia zotavili. |
|
(73) |
V období rokov 2013 až 2017 sa dovoz dotknutého výrobku podstatne zvýšil, čím došlo k zmenšeniu podielu Únie na trhu na základe cien, ktoré sú nižšie než ceny výrobcov EÚ. V skutočnosti podiel dovozu na trhu celkovo vzrástol z 12,2 % na 17,6 % a dovozné ceny ostali takmer systematicky nižšie než predajné ceny Únie pre každý jednotlivý výrobok. |
|
(74) |
Príčinná súvislosť medzi nárastom dovozu a situáciou výrobcov Únie bola obzvlášť zreteľná v období medzi rokmi 2013 až 2016, keď dovoz výrobkov s nízkou cenou dosiahol vrchol (+ 62 %) a ceny výrobcov EÚ klesli o 15 %. V prípade kategórie 13 ceny klesli až o 20 %, kým pri kategórii 1 klesli o 19 % a pri kategórii 3 o 18 %. V dôsledku toho výrobcovia obdobných výrobkov z Únie buď utrpeli stratu, alebo sotva dosahovali prah ziskovosti. V roku 2017 ostal dovoz na vysokej úrovni a naďalej dochádzalo k cenovému podhodnoteniu napriek tomu, že ceny sa vo všeobecnosti zvýšili. Ceny v EÚ sa znovu zvýšili, toto zvýšenie však nebolo dostatočné v prípade niekoľkých výrobkov, ktoré sa stále predávajú so stratou alebo s nízkym ziskom. |
|
(75) |
Aj keď došlo k obnoveniu zisku pri niektorých kategóriách výrobkov, sú naďalej v neodolnej situácii. Na základe vývoja v predchádzajúcich rokoch sú tieto kategórie výrobkov naozaj obzvlášť citlivé na tlak na ceny a každé ďalšie zvýšenie dovozu výrobkov za nízke ceny by malo závažný negatívny vplyv na ich situáciu. |
|
(76) |
V tejto súvislosti možno usúdiť, že reštriktívne opatrenia prijaté Spojenými štátmi podľa článku 232 zákona o rozšírení obchodu môžu vzhľadom na svoju mieru a rozsah pôsobnosti spôsobiť výrobcom Únie bezprostrednú vážnu ujmu. |
|
(77) |
Komisia preto dospela k predbežnému záveru, že v súvislosti s 23 posudzovanými kategóriami výrobkov existuje príčinná súvislosť medzi nárastom dovozu, tlakom na trhové ceny ocele v Únii a hrozbou vážnej ujmy pre výrobcov Únie. |
2. Ďalšie známe faktory
|
(78) |
S cieľom ubezpečiť sa, že vážna ujma sa nedá prisúdiť iným faktorom než nárastu dovozu, Komisia vykonala predbežnú analýzu, aby určila, či k vážnej ujme, ktorú utrpeli výrobcovia Únie, mohli prispieť aj iné faktory. |
|
(79) |
Zistilo sa, že celosvetová nadmerná kapacita zohrala svoju úlohu v tom zmysle, že napomohla lacný dovoz do Únie. Spotreba dotknutých výrobkov z ocele vzrástla, a tak nemohla oslabiť príčinnú súvislosť. |
|
(80) |
Komisia takisto posúdila, či sa dá vážna ujma prisúdiť dovozu dotknutých výrobkov z členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Prostredníctvom Dohody o EHP medzi Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a členmi EHP (Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom) na druhej strane Únia vytvorila úzku hospodársku integráciu s trhmi krajín EHP, ako aj s výrobnými odvetviami dotknutých výrobkov. Výrobné odvetvie na týchto trhoch je vyspelé a nasýtené, a preto sa dospelo k záveru, že vylúčenie výrobkov pochádzajúcich z členských krajín EHP z rozsahu ochranných opatrení bude mať malý (ak vôbec nejaký) vplyv na úroveň dovozu týchto výrobkov. Hoci dovoz z týchto krajín skutočne prispel k nárastu dovozu určitých kategórií výrobkov (celkový dovoz z týchto krajín vykazuje nárast približne o 9 %), podiel tohto dovozu na celkovom dovoze je obmedzený (podiel krajín EHP na dovoze je asi 1,5 % a príslušný podiel na trhu predstavuje spolu 0,3 %). Členské krajiny EHP navyše tradične predstavujú menších dodávateľov dotknutého výrobku do Spojených štátov, čo znamená, že riziko odklonenia obchodu sa predbežne takisto určilo za nízke. So zreteľom na tradične menšie dodávky do Spojených štátov, vyspelosť výrobného odvetvia na trhoch EHP a súvisiace obmedzené riziko odklonenia obchodu, ktoré z toho vyplýva, sa teda Komisia domnieva, že dovoz dotknutých výrobkov z členských krajín EHP mohol k vzniku hrozby vážnej ujmy prispieť iba veľmi okrajovo, ak vôbec. |
|
(81) |
Komisia teda nezistila iné faktory, ktoré by oslabili príčinnú súvislosť medzi nárastom dovozu a vážnou ujmou spôsobenou výrobcom Únie. Jednako sa však v zostávajúcej časti prešetrovania podrobnejšie preskúmajú všetky ostatné faktory, ktoré prispeli alebo mohli prispieť k vzniku ujmy. |
VIII. KRITICKÁ SITUÁCIA
|
(82) |
Ako už bolo uvedené, výrobcovia ocele z Únie sa vo všeobecnosti nachádzajú v situácii, keď im hrozí ujma, pričom vážna ujma je jasne bezprostredná. Pri niektorých jednotlivých kategóriách výrobkov už existujú náznaky poukazujúce na vážnu ujmu. Ďalší nárast dovozu bude mať pravdepodobne výrazný nepriaznivý dosah na celkovú hospodársku situáciu v odvetví. |
|
(83) |
Komisia preskúmala, či existujú kritické okolnosti, za ktorých by omeškanie spôsobilo škodu, ktorú by bolo ťažké napraviť. Konkrétne skúmala, či zvyšovanie objemu dovozu pokračovalo aj v nedávnom období. |
|
(84) |
Na základe porovnania medzi dovozom výrobkov z ocele v prvom štvrťroku 2018 a v prvom štvrťroku 2017 sa zdá, že v prípade 18 z 23 kategórií výrobkov došlo k zvýšeniu dovozu o 26 %. Toto zvýšenie dovozu je podstatne väčšie než zvýšenie v rokoch 2016 až 2017, ktoré predstavovalo približne 2 %. |
|
(85) |
Na výrobky z ocele bola23. marca 2018 podľa článku 232 uložená colná sadzba vo výške 25 %. V tejto chvíli nie je možné posúdiť úplný vplyv opatrení Spojených štátov z hľadiska odklonenia obchodu. Nárast dovozu do Únie v prvom štvrťroku 2018 by však sa však dalo chápať ako predzvesť ich účinkov, a preto je dobrým ukazovateľom toho, ako by mohol vyzerať možný budúci vývoj dovozu do Únie po tom, ako Spojené štáty uložili opatrenia. |
|
(86) |
Spojené štáty 30. mája 2018 rozhodli, že opatrenia podľa článku 232 by sa mali presadzovať aj proti Únii, Mexiku a Kanade. Komisia to považuje za ďalší zásadný krok, pretože sa ním nielen obmedzí vývoz z Únie, ale aj zvýši riziko odklonenia obchodu z ďalších dvoch významných krajín vyrábajúcich oceľ. |
|
(87) |
Ďalšia nadmerná ponuka výrobkov z ocele na trhu Únie a výsledný tlak na ceny budú mať vzhľadom na zraniteľnosť odvetvia a so zreteľom na najnovší nárast dovozu nepochybne závažné následky na situáciu výrobcov Únie. |
|
(88) |
Komisia sa preto domnieva, že vzhľadom na reálne riziko odklonenia obchodu a ďalšie obmedzenie dovozu do Spojených štátov z významných krajín vyrábajúcich oceľ existujú kritické okolnosti, za ktorých by každé omeškanie prijatia dočasných ochranných opatrení spôsobilo škody, ktoré by bolo ťažké napraviť. Komisia preto dospela k záveru, že dočasné ochranné opatrenia by sa mali prijať bezodkladne. |
IX. ZÁUJEM ÚNIE
|
(89) |
V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2015/478 sa skúmalo, či napriek predbežnému zisteniu o hrozbe vážnej ujmy existujú závažné dôvody domnievať sa, že nie je v záujme Únie prijať v tomto konkrétnom prípade dočasné opatrenia. Analýza záujmu Únie vychádzala z posúdenia všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobcov, dovozcov a používateľov z Únie. |
|
(90) |
Výrobné odvetvie Únie tvorí viac ako 40 výrobcov nachádzajúcich sa v mnohých rôznych členských štátoch Únie, ktorí v súvislosti s 25 dotknutými výrobkami počas obdobia rokov 2013 až 2017 priamo zamestnávali viac ako 180 000 ľudí. Zistilo sa, že výrobné odvetvie Únie je vystavené hrozbe vážnej ujmy spôsobenej nárastom dovozu. Treba pripomenúť, že výrobné odvetvie Únie nemalo zo zvýšenia spotreby úžitok a že hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie je naďalej nestabilná a odvetvie je zraniteľné pri vystavení ďalšiemu prudkému nárastu dovozu. Už dlho sa uznáva, že oceliarsky priemysel má strategický význam (14). Zdravý a konkurencieschopný oceliarsky priemysel je v záujme Únie. Je zrejmé, že ak sa žiadne opatrenia neprijmú, budú ďalej klesať ceny a podiel výrobcov Únie na trhu, čo povedie k obmedzeniu výroby, väčším finančným stratám a úbytku zamestnanosti, a to v oceliarskom priemysle, ako aj v súvisiacich odvetviach. Zavedením dočasných ochranných opatrení sa prechodne napraví vážna ujma a výrobnému odvetviu Únie sa uľahčí adaptácia. |
|
(91) |
Používatelia a dovozcovia sa vo všeobecnosti usilujú o čo najnižšiu možnú cenu za oceľ a je zrejmé, že bez opatrení by ceny boli nižšie. Je však aj v ich záujme, aby Únia mala konkurencieschopný a životaschopný oceliarsky priemysel, ktorý dokáže napĺňať ich budúce potreby. |
|
(92) |
Niekoľko zainteresovaných strán v rámci prešetrovania v tejto súvislosti tvrdilo, že uloženie dočasných ochranných opatrení by nebolo v záujme Únie. Tvrdia, že opatrenia by takmer určite viedli k nedostatočnej ponuke, a preto by výrobné odvetvie Únie postavili do silnejšej rokovacej pozície, v ktorej by mohlo vyvíjať tlak na ceny. Ďalej tvrdili, že zdroje dodávok sú už teraz obmedzené uložením antidumpingových a antisubvenčných opatrení a že výrobky, ktoré nie sú dostupné od výrobcov Únie alebo ktoré nie sú dostupné v dostatočnom objeme či s náležitými technickými špecifikáciami, sa musia z rozsahu pôsobnosti ochranných opatrení vyňať. |
|
(93) |
V záujme dosiahnutia náležitého kompromisu medzi rozličnými oprávnenými záujmami a keďže hrozba vážnej ujmy v tomto prípade súvisí najmä s odklonením obchodu, sa Komisia domnieva, že forma ochranných opatrení by mala zachovať úroveň dovozu z minulosti a že týmto opatreniam by mal podliehať iba dovoz, ktorý túto úroveň prekračuje. So zreteľom na to sa systémom colných kvót, v rámci ktorého sa nestavajú žiadne prekážky tradičným obchodným tokom, zaručí, aby ochranné opatrenia boli v súlade so záujmom Únie. Takouto formou opatrení by sa zabránilo negatívnym účinkom odklonenia obchodu na výrobné odvetvie Únie a zároveň by sa zachovali tradičné obchodné zdroje dodávok a účinná hospodárska súťaž na trhu s oceľou. |
|
(94) |
Za týchto okolností sa Komisia domnieva, že riziko, že prijaté opatrenie povedie k nedostatočnej ponuke alebo zvýšeniu cien, nie je významné. Podobne by sa malo zamietnuť tvrdenie, že určité konkrétne kategórie výrobkov sa musia z rozsahu pôsobnosti ochranných opatrení vyňať, lebo nie sú dostupné od výrobcov Únie alebo nie sú dostupné v dostatočnom objeme či s náležitými technickými špecifikáciami, pretože tradičné obchodné toky budú zaručené. |
|
(95) |
Komisia teda po dôkladnom zvážení dospela k predbežnému záveru, že v záujme Únie je nutné prijať dočasné ochranné opatrenia konkrétne vo forme vyššej colnej sadzby, ktorá sa bude uplatňovať nad rámec tradičných obchodných tokov podľa kategórie výrobkov. |
X. ZÁVERY A PRIJATIE DOČASNÝCH OPATRENÍ
1. Prijatie dočasných opatrení
|
(96) |
Dospelo sa k predbežnému záveru, že oceliarsky priemysel Únie sa nachádza v situácii, keď mu hrozí vážna ujma v prípade 23 posudzovaných kategórií výrobkov, a že táto situácia sa v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne vyvinie do skutočnej vážnej ujmy. Vzhľadom na kritické okolnosti sa usúdilo, že pred uzatvorením súčasného prešetrovania by sa mali prijať dočasné ochranné opatrenia, aby sa zabránilo poškodeniu oceliarskeho priemyslu EÚ, ktoré by bolo ťažké napraviť. |
2. Forma a úroveň opatrení
|
(97) |
Pri výbere vhodnej formy opatrenia Komisia posudzovala tieto tri prvky. Po prvé je pravdepodobné, že z dôvodu odklonenia vývozu ocele do EÚ namiesto do Spojených štátov v dôsledku opatrení podľa článku 232 môže vzniknúť vážna ujma celému oceliarskemu priemyslu Únie. Po druhé sa dospelo k záveru, že by sa mala chrániť otvorenosť trhu Únie a mal by sa zachovať tradičný tok dovozu. Za hlavnú hrozbu pre situáciu oceliarskeho priemyslu sa v zásade považuje dovoz nad mieru týchto tradičných obchodných tokov. A napokon v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/478 a medzinárodnými záväzkami Únie, najmä s článkom 6 Dohody WTO o ochranných opatreniach, by predbežné opatrenia mali mať podobu tarifných opatrení. |
|
(98) |
Na tomto základe sa Komisia domnieva, že dočasné ochranné opatrenia by, ako sa uvádza v odôvodnení 93, mali mať podobu systému colných kvót, pri ktorých prekročení sa zaplatí dodatočné clo. S cieľom zabezpečiť prístup na trh Únie všetkým tradičným dodávateľom by tieto colné kvóty mali vychádzať z priemeru ročnej úrovne dovozu za roky 2015, 2016 a 2017. Keďže tieto colné kvóty sa budú uplatňovať počas 200 kalendárnych dní, mali by sa stanoviť v príslušnej výške pomerne k údaju za rok. |
|
(99) |
Sadzba dodatočného cla pri prekročení kvóty by sa mala stanoviť na úrovni, ktorá zodpovedá cieľu predísť spôsobeniu vážnej ujmy výrobnému odvetviu Únie. Vzhľadom na závery týkajúce sa hrozby vážnej ujmy a na skutočnosť, že k vážnej ujme z celkového hľadiska ešte nedošlo, Komisia usudzuje, že sa nezdá vhodné počítať rozpätie ujmy na základe vytvorenej priemernej ceny nespôsobujúcej ujmu za tonu výrobkov výrobného odvetvia Únie za posledné obdobie. |
|
(100) |
Za týchto okolností sa Komisia skôr domnieva, že je vhodnejšie zaujať prezieravý prístup k posúdeniu výšky cla potrebného na to, aby sa odradilo od dovozu nad mieru tradičných obchodných tokov a zabránilo tomu, že tento dovoz spôsobí po dosiahnutí úrovne kvóty výrobnému odvetviu Únie vážnu ujmu. |
|
(101) |
Z tohto hľadiska výrobné odvetvie Únie predložilo dve komplementárne metódy na výpočet dostatočne odrádzajúcich sadzieb, ktoré Komisia považuje za primerané na daný účel: prvá metóda je model čiastkovej rovnováhy trhu Únie s oceľou, kým pri druhej sa vypočítavajú príspevky na úhradu pre výrobky z ocele. |
|
(102) |
Model čiastkovej rovnováhy predstavuje súbor rovníc na výpočet ponuky a dopytu zameraných na jednu časť hospodárstva a na zvyšok hospodárstva uplatňuje predpoklad ceteris paribus. Predpokladá sa v ňom taktiež, že makroekonomické účinky analyzovaného scenára nie sú dosť veľké, aby ovplyvnili makroekonomické agregáty, napríklad celkovú úroveň miezd v hospodárstve. |
|
(103) |
Model, ktorý navrhuje výrobné odvetvie Únie, vychádza z verejne dostupného kódu, ktorý je naprogramovaný a rieši sa v tabuľkovom editore. Modely čiastkovej rovnováhy vo všeobecnosti predstavujú štandardný nástroj na analýzu obchodnej politiky zo strany prešetrujúcich orgánov vrátane Komisie. |
|
(104) |
V tomto modeli, ako aj vo väčšine ostatných modelov, sa uplatňuje tzv. Armingtonov predpoklad, že výrobky s rôznym pôvodom sú nedokonalými substitútmi. Model hľadí na trh Únie iba cez funkciu ponuky pre domácu ponuku Únie, ponuku dovozu z krajín podliehajúcich ochranným opatreniam, ako aj pre ponuku dovozu z krajín vyňatých spod pôsobnosti ochranných opatrení. A napokon model využíva funkciu dopytu v Únii, ktorá reaguje na celkovú cenovú úroveň, na určenie dopytu po oceli na agregovanej úrovni a rozdeľuje ho podľa relatívnych cien na tri uvedené zdroje ponuky. Tento druhý proces sa riadi tzv. Armingtonovými elasticitami, t. j. hospodárskymi parametrami, ktoré zachytávajú elasticitu zastupiteľnosti výrobkov z rôznych krajín pôvodu, ktorá sa líši medzi druhmi výrobkov a trhmi. |
|
(105) |
Údaje pre model pochádzajú od konfederácie EUROFER a z Eurostatu. Hodnoty Armingtonovej elasticity, ako aj elasticity ponuky a dopytu pochádzajú z uznávaných zdrojov, napríklad od Komisie Spojených štátov pre medzinárodný obchod (U.S. ITC) a z Projektu analýzy globálneho obchodu (Global Trade Analysis Project). V súlade s týmito zdrojmi bola hodnota Armingtonovej elasticity stanovená na 3,75, hodnota elasticity dopytu na – 0,5 a hodnota troch elasticít ponuky na 4. |
|
(106) |
Keďže ide o model pre jednu krajinu, musia sa vypracovať určité explicitné a implicitné predpoklady, najmä pokiaľ ide o trh Spojených štátov s oceľou a vplyv opatrení uložených s odvolaním sa na článok 232 |
|
(107) |
Po prvé sa predpokladá, že týmito opatreniami sa úspešne zabráni súčasnému vývozu z krajín podliehajúcich opatreniam podľa článku 232 na trh Spojených štátov. V ďalšom kroku sa vypočíta podiel vylúčeného vývozu, ktorý sa odkloní na trh EÚ, na každú vyrábajúcu krajinu, ktorá v súčasnosti vyváža do Spojených štátov, pričom tento výpočet sa uskutoční v súlade s metodikou, podľa ktorej sa posúdia a zvážia štyri rôzne kritériá: vzdialenosť od Únie, dostupnosť krajín schopných pojať odklonený vývoz v príslušnom regióne, výskyt krajín s veľkou nadmernou kapacitou v danom regióne a skutočnosť, či sú v krajine zavedené opatrenia na ochranu obchodu. Podľa tohto výpočtu sa na trh EÚ odkloní 72 % súčasného dovozu ocele do Spojených štátov, čo zodpovedá 55 % celkového dovozu ocele do Únie v roku 2017. Ďalej sa predpokladá, že tento dodatočný dovoz zaujme miesto rovnakého objemu výroby v Únii. |
|
(108) |
V modeli sa špecifikujú uvedené parametre a trhové údaje upravené o predpoklady vytvorené v dvoch predchádzajúcich odôvodneniach. Model sa potom rieši skúšaním rôznych rozpätí sadzieb ochranného cla Únie pri prekročení kvóty. Z predpovede podľa výsledkov modelu vyplýva, že colná sadzba vo výške 25 % by umožnila také úrovne dovozu, ktoré budú zhruba o 19 % vyššie než v referenčnom období 2015 až 2017. Colná sadzba vo výške 32 % by stále umožňovala zvýšenie dovozu o 10 % v porovnaní s referenčným obdobím. Na druhej strane colná sadzba 41 % by viedla k stlačeniu dovozu na úroveň z rokov 2015 až 2017. |
|
(109) |
Výsledky makroekonomického obchodného modelu dopĺňa súbor mikroekonomických simulácií typického príspevku na úhradu pre 12 rôznych posudzovaných kategórií výrobkov. Predpoklad, na ktorom je táto analýza založená, je, že v prípade poklesu cien by výrobcovia svoje kapacity naďalej využívali v plnej miere a vyvážali do Únie za predpokladu, že budú kryté ich variabilné náklady. Rozdiel medzi predajnou cenou a variabilnými nákladmi sa nazýva príspevok na úhradu. Inými slovami, výrobca by vo výrobe pokračoval, pokiaľ príspevok na úhradu nebude záporný. V analýze sa pre každú z dvanástich posudzovaných kategórií výrobkov stanovila cena franko prístav určenia v Únii, pri ktorej by došlo k úplnému vyčerpaniu príspevku na úhradu dovozcov do EÚ. Rozpätie medzi touto cenou a cenou na domácom trhu nespôsobujúcou ujmu na trhu Únie by teda malo predstavovať colnú sadzbu pri prekročení kvóty, ktorá je potrebná na zaručenie úrovne cien nespôsobujúcich ujmu na trhu Únie. |
|
(110) |
Pri analýze sa používa kôš cien surovín založený na verejných indexoch z Metal Bulletin, variabilných nákladoch čínskych firiem z databázy CRU a predpokladaných prepravných nákladoch medzi Čínou a EÚ vo výške 60 USD/t, pri ktorých sa uvádza, že ide o konzervatívny odhad. V analýze sa dospelo k záveru, že príspevky na úhradu, a teda aj potrebné odrádzajúce colné sadzby pri prekročení kvóty, by sa mali stanoviť vo výške 19 – 45 % s mediánom 34 %, čím by sa v podstate potvrdilo rozpätie colnej sadzby pri prekročení kvóty určenej prostredníctvom modelu čiastkovej rovnováhy. |
|
(111) |
Na základe uvedených skutočností Komisia predbežne stanovila, že na zabránenie vzniku vážnej ujmy by postačovala predbežná colná sadzba pri prekročení kvóty vo výške 25 %. Táto sadzba, ktorá je nižšia než sadzba 32 % vyplývajúca z modelu na zabezpečenie tradičného obchodovania plus 10 % zvýšenie toku dovozu, predstavuje obozretný prístup, ktorý zohľadňuje záujem Únie, pričom pred uložením konečných opatrení sa očakávajú pripomienky zainteresovaných strán po prijatí dočasných opatrení a vypracovanie podrobnejšej štúdie o vývoji dovozu. |
3. Správa kvót
|
(112) |
Najlepší spôsob, ako zabezpečiť optimálne používanie colných kvót, je prideľovať ich v chronologickom poradí podľa dátumov, keď boli prijaté vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu, ako sa stanovuje vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/2447 (15). Všetkým dovozcom Únie by sa mal zabezpečiť rovnocenný a nepretržitý prístup ku kvótam. Tento spôsob správy si vyžaduje úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou. |
|
(113) |
To, či tovar dovážaný z rozvojových krajín bude oprávnený na vyňatie spod colných kvót, závisí od pôvodu tovaru. Použiť by sa teda mali kritériá na určenie nepreferenčného pôvodu tovaru, ktoré sú v súčasnosti platné v Únii. |
|
(114) |
Na účely dočasných opatrení sa s cieľom umožniť pokračovanie tradičných obchodných tokov stanovia konkrétne kvóty pre každú z kategórií výrobkov, na ktoré sa týmto nariadením ukladajú dočasné opatrenia, a to bez ohľadu na krajinu ich pôvodu. V zostávajúcej časti prešetrovania sa určí, či je pridelenie kvót podľa vyvážajúcich krajín vhodné v záujme zabezpečenia tradičných obchodných tokov z týchto krajín a so zreteľom na vplyv dočasných opatrení. Komisia bude musieť zvážiť najmä potenciálny účinok v súčasnosti platných antidumpingových a antisubvenčných opatrení na prideľovanie a využívanie kvóty pre jednotlivé krajiny. |
4. Platné antidumpingové a antisubvenčné opatrenia
|
(115) |
Hneď po dosiahnutí stanovenej bezcolnej kvóty sa začnú uplatňovať ochranné opatrenia. |
|
(116) |
Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že kombinácia antidumpingových a vyrovnávacích opatrení už uložených na mnoho kategórií výrobkov s ochrannými opatreniami proti tomu istému dovozu by kládla neprijateľne veľké bremeno na určitých vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa snažia vyvážať do EÚ, čo by im mohlo zabrániť v prístupe na trh Únie. |
|
(117) |
V prípade 12 kategórií výrobkov z ocele, na ktoré sa vzťahujú súčasné dočasné ochranné opatrenia, niektoré krajiny pôvodu vskutku v súčasnosti podliehajú antidumpingovým a vyrovnávacím clám. Treba preto zvážiť, či by kumulácia týchto opatrení s ochrannými opatreniami neviedla k výraznejšiemu účinku, než je žiaduce (16). S cieľom zabrániť uloženiu „dvojitých nápravných opatrení“ sa vždy pri prekročení colnej kvóty pozastaví alebo zníži úroveň existujúcich antidumpingových a vyrovnávacích opatrení s cieľom zabezpečiť, aby kombinovaný účinok týchto opatrení neprekročil maximálnu výšku platných ochranných alebo antidumpingových či vyrovnávacích ciel. |
5. Trvanie
|
(118) |
Dočasné opatrenia by sa mali uplatňovať počas 200 kalendárnych dní odo dňa, keď toto nariadenie nadobudne účinnosť. |
XI. VYLÚČENIE URČITÝCH KRAJÍN Z ROZSAHU PÔSOBNOSTI DOČASNÝCH OPATRENÍ
|
(119) |
V súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2015/478 a medzinárodnými záväzkami Únie by sa dočasné opatrenia nemali uplatňovať na výrobok s pôvodom v rozvojovej krajine, pokiaľ jej podiel na dovoze tohto výrobku do Únie neprekročí 3 % za predpokladu, že rozvojové krajiny – členovia WTO s menej ako 3 % podielom na dovoze spoločne nemajú viac než 9 % podiel na celkovom dovoze dotknutého výrobku do Únie. |
|
(120) |
Z predbežného určenia Komisie vyplýva, že požiadavky na uplatnenie uvedenej odchýlky spĺňajú dotknuté kategórie výrobkov s pôvodom v určitých rozvojových krajinách. V prílohe IV (Zoznam výrobkov s pôvodom v rozvojových krajinách, na ktoré sa uplatňujú dočasné opatrenia) sa na účely tohto nariadenia uvádzajú dané rozvojové krajiny. Pri každej z 23 kategórií výrobkov sa v nej uvádzajú aj rozvojové krajiny, na ktoré sa uplatňujú dočasné opatrenia. Komisia v tejto fáze považuje za vhodné vypočítať objem dovozu z rozvojových krajín na základe jednotlivých kategórií výrobkov, keďže colná kvóta sa určuje aj jednotlivo podľa tradičných obchodných tokov z každej kategórie. Nie sú tým dotknuté budúce rozhodnutia týkajúce sa toho, či sa krajina môže považovať za rozvojovú krajinu. |
|
(121) |
Ako sa uvádza v odôvodnení 80, vzhľadom na vysokú mieru integrácie trhov s členmi EHP, celkové údaje o dovoze z týchto krajín a nízke riziko odklonenia obchodu sa Komisia domnieva, že posudzované výrobky s pôvodom v Nórsku, na Islande a v Lichtenštajnsku by mali byť z uplatňovania tohto nariadenia vylúčené, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
1. Týmto sa otvárajú colné kvóty na dovoz každej z 23 kategórií výrobkov uvedených v prílohe I do Únie, a to na obdobie 200 dní od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
2. Colné kvóty sa uvádzajú v prílohe V (vymedzujú sa prostredníctvom odkazu na zodpovedajúce číselné znaky KN).
3. Po vyčerpaní príslušnej colnej kvóty alebo v prípade, že pri dovoze daných kategórií výrobkov sa nevyužíva príslušná colná kvóta, sa uvalí dodatočné clo so sadzbou 25 %. Uvedené dodatočné clo sa uplatňuje na colnú hodnotu dovážaného výrobku.
Článok 2
1. Pôvod každého výrobku, na ktorý sa uplatňuje toto nariadenie, sa určuje v súlade s ustanoveniami platnými v Únii pre nepreferenčný pôvod.
2. Pokiaľ sa neuvádza inak, uplatňujú sa príslušné platné ustanovenia, ktoré sa týkajú ciel.
Článok 3
Colné kvóty spravuje Komisia a členské štáty v súlade so systémom správy colných kvót stanoveným v článkoch 49 až 54 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447.
Článok 4
Dovoz kategórií výrobkov uvedených v článku 1, ktoré boli ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia už na ceste do Únie a ktorých miesto určenia nemožno zmeniť, sa nezapočítava do colných kvót ani sa naň nevzťahuje dodatočné clo uvedené v článku 1 a tieto výrobky sa môžu prepustiť do voľného obehu.
Článok 5
Členské štáty a Komisia úzko spolupracujú, aby zabezpečili súlad s týmto nariadením.
Článok 6
1. S výhradou odseku 2 sa na dovoz 23 kategórií výrobkov uvedených v prílohe I s pôvodom v jednej z rozvojových krajín uvedených v prílohe IV nevzťahujú colné kvóty ani dodatočné clo uvedené v článku 1.
2. Pre každú z 23 kategórií výrobkov sa v prílohe IV uvádzajú rozvojové krajiny pôvodu, na ktoré sa vzťahujú opatrenia uvedené v článku 1.
Článok 7
Na výrobky s pôvodom v Nórsku, na Islande a v Lichtenštajnsku sa opatrenia uvedené v článku 1 nevzťahujú.
Článok 8
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 17. júla 2018
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. EÚ L 83, 27.3.2015, s. 16.
(2) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33.
(3) Ú. v. EÚ C 111, 26.3.2018, s. 29.
(4) Ú. v. EÚ C 225, 28.6.2018, s. 54.
(5) Opatrenia predbežného dohľadu boli prijaté v apríli 2018 prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/670 z 28. apríla 2016, ktorým sa zavádza predbežný dohľad Únie nad dovozom určitých železných a oceľových výrobkov s pôvodom v určitých tretích krajinách (Ú. v. EÚ L 115, 29.4.2016, s. 37).
(6) Ú. v. EÚ C 225, 28.6.2018, s. 54.
(7) Prípad č. COMP/ECSC.1351 – Usinor/Arbed/Aceralia a prípad č. COMP/M.4137 – Mittal/Arcelor.
(8) Konkrétne pozri oddiel IV a oddiel VI body 1 a 2.
(9) Porovnaj správy z 83. a 84. zasadnutia Výboru OECD pre oceľ, ktoré sú k dispozícii na adrese: http://www.oecd.org/sti/ind/steel.htm.
(10) Pozri poznámku pod čiarou č. 9, 83. správa.
(11) Tlačová správa ministra Spojených štátov pre obchod Wilbura Rossa, Ministerstvo obchodu, https://www.commerce.gov/news/press-releases/2018/02/secretary-ross-releases-steel-and-aluminum-232-reports-coordination.
(12) Správa Ministerstva obchodu Spojených štátov amerických podľa článku 232, https://www.commerce.gov/sites/commerce.gov/files/the_effect_of_imports_of_steel_on_the_national_security_-_with_redactions_-_20180111.pdf.
(13) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke „Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe“ [COM(2016) 155 final, 16.3.2016].
(14) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke zo 16. marca 2016, „Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe“ [COM(2016) 155 final].
(15) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558).
(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/477 z 11. marca 2015 o opatreniach, ktoré Únia môže prijať vo vzťahu k účinnosti antidampingových a vyrovnávacích opatrení kombinovaných s ochrannými opatreniami (Ú. v. EÚ L 83, 27.3.2015, s. 11).
PRÍLOHA I – Dotknuté výrobky
|
Číslo výrobku |
Kategória výrobku |
Číselné znaky KN |
|
1 |
Plechy a pásy z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele valcované za tepla |
7208 10 00 , 7208 25 00 , 7208 26 00 , 7208 27 00 , 7208 36 00 , 7208 37 00 , 7208 38 00 , 7208 39 00 , 7208 40 00 , 7208 52 10 , 7208 52 99 , 7208 53 10 , 7208 53 90 , 7208 54 00 , 7211 13 00 , 7211 14 00 , 7211 19 00 , 7212 60 00 , 7225 19 10 , 7225 30 10 , 7225 30 30 , 7225 30 90 , 7225 40 15 , 7225 40 90 , 7226 19 10 , 7226 91 20 , 7226 91 91 , 7226 91 99 |
|
2 |
Plechy z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele valcované za studena |
7209 15 00 , 7209 16 90 , 7209 17 90 , 7209 18 91 , 7209 25 00 , 7209 26 90 , 7209 27 90 , 7209 28 90 , 7209 90 20 , 7209 90 80 , 7211 23 20 , 7211 23 30 , 7211 23 80 , 7211 29 00 , 7211 90 20 , 7211 90 80 , 7225 50 20 , 7225 50 80 , 7225 99 00 , 7226 20 00 , 7226 92 00 |
|
3 |
Elektrotechnické plechy (iné ako GOES) |
7209 16 10 , 7209 17 10 , 7209 18 10 , 7209 26 10 , 7209 27 10 , 7209 28 10 , 7225 19 90 , 7226 19 80 |
|
4 |
Pokovované plechy |
7210 20 00 , 7210 30 00 , 7210 41 00 , 7210 49 00 , 7210 61 00 , 7210 69 00 , 7210 90 80 , 7212 20 00 , 7212 30 00 , 7212 50 20 , 7212 50 30 , 7212 50 40 , 7212 50 61 , 7212 50 69 , 7212 50 90 , 7225 91 00 , 7225 92 00 , 7226 99 10 , 7226 99 30 , 7226 99 70 |
|
5 |
Plechy s organickým povlakom |
7210 70 80 , 7212 40 80 |
|
6 |
Výrobky z pocínovanej ocele |
7209 18 99 , 7210 11 00 , 7210 12 20 , 7210 12 80 , 7210 50 00 , 7210 70 10 , 7210 90 40 , 7212 10 10 , 7212 10 90 , 7212 40 20 |
|
7 |
Dosky kvart z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele |
7208 51 20 , 7208 51 91 , 7208 51 98 , 7208 52 91 , 7208 90 20 , 7208 90 80 , 7210 90 30 , 7225 40 12 , 7225 40 40 , 7225 40 60 |
|
8 |
Plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla |
7219 11 00 , 7219 12 10 , 7219 12 90 , 7219 13 10 , 7219 13 90 , 7219 14 10 , 7219 14 90 , 7219 22 10 , 7219 22 90 , 7219 23 00 , 7219 24 00 , 7220 11 00 , 7220 12 00 |
|
9 |
Plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena |
7219 31 00 , 7219 32 10 , 7219 32 90 , 7219 33 10 , 7219 33 90 , 7219 34 10 , 7219 34 90 , 7219 35 10 , 7219 35 90 , 7219 90 20 , 7219 90 80 , 7220 20 21 , 7220 20 29 , 7220 20 41 , 7220 20 49 , 7220 20 81 , 7220 20 89 , 7220 90 20 , 7220 90 80 |
|
12 |
Nelegovaná a ostatná legovaná tyčová oceľ a ľahké profily |
7214 30 00 , 7214 91 10 , 7214 91 90 , 7214 99 31 , 7214 99 39 , 7214 99 50 , 7214 99 71 , 7214 99 79 , 7214 99 95 , 7215 90 00 , 7216 10 00 , 7216 21 00 , 7216 22 00 , 7216 40 10 , 7216 40 90 , 7216 50 10 , 7216 50 91 , 7216 50 99 , 7216 99 00 , 7228 10 20 , 7228 20 10 , 7228 20 91 , 7228 30 20 , 7228 30 41 , 7228 30 49 , 7228 30 61 , 7228 30 69 , 7228 30 70 , 7228 30 89 , 7228 60 20 , 7228 60 80 , 7228 70 10 , 7228 70 90 , 7228 80 00 |
|
13 |
Roxorové tyče |
7214 20 00 , 7214 99 10 |
|
14 |
Tyče a ľahké profily z nehrdzavejúcej ocele |
7222 11 11 , 7222 11 19 , 7222 11 81 , 7222 11 89 , 7222 19 10 , 7222 19 90 , 7222 20 11 , 7222 20 19 , 7222 20 21 , 7222 20 29 , 7222 20 31 , 7222 20 39 , 7222 20 81 , 7222 20 89 , 7222 30 51 , 7222 30 91 , 7222 30 97 , 7222 40 10 , 7222 40 50 , 7222 40 90 |
|
15 |
Valcovaný drôt z nehrdzavejúcej ocele |
7221 00 10 , 7221 00 90 |
|
16 |
Valcovaný drôt z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele |
7213 10 00 , 7213 20 00 , 7213 91 10 , 7213 91 20 , 7213 91 41 , 7213 91 49 , 7213 91 70 , 7213 91 90 , 7213 99 10 , 7213 99 90 , 7227 10 00 , 7227 20 00 , 7227 90 10 , 7227 90 50 , 7227 90 95 |
|
17 |
Uholníky, tvarovky a profily zo železa alebo z nelegovanej ocele |
7216 31 10 , 7216 31 90 , 7216 32 11 , 7216 32 19 , 7216 32 91 , 7216 32 99 , 7216 33 10 , 7216 33 90 |
|
18 |
Štetovnice |
7301 10 00 |
|
20 |
Plynové rúrky |
7306 30 41 , 7306 30 49 , 7306 30 72 , 7306 30 77 |
|
21 |
Duté profily |
7306 61 10 , 7306 61 92 , 7306 61 99 |
|
22 |
Bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele |
7304 11 00 , 7304 22 00 , 7304 24 00 , 7304 41 00 , 7304 49 10 , 7304 49 93 , 7304 49 95 , 7304 49 99 |
|
23 |
Ložiskové rúry a rúrky |
7304 51 12 , 7304 51 18 , 7304 59 32 , 7304 59 38 |
|
25 |
Veľké zvárané rúry |
7305 11 00 , 7305 12 00 , 7305 19 00 , 7305 20 00 , 7305 31 00 , 7305 39 00 , 7305 90 00 |
|
26 |
Ostatné zvárané rúrky |
7306 11 10 , 7306 11 90 , 7306 19 10 , 7306 19 90 , 7306 21 00 , 7306 29 00 , 7306 30 11 , 7306 30 19 , 7306 30 80 , 7306 40 20 , 7306 40 80 , 7306 50 20 , 7306 50 80 , 7306 69 10 , 7306 69 90 , 7306 90 00 |
|
28 |
Drôt z nelegovanej ocele |
7217 10 10 , 7217 10 31 , 7217 10 39 , 7217 10 50 , 7217 10 90 , 7217 20 10 , 7217 20 30 , 7217 20 50 , 7217 20 90 , 7217 30 41 , 7217 30 49 , 7217 30 50 , 7217 30 90 , 7217 90 20 , 7217 90 50 , 7217 90 90 |
PRÍLOHA II
II.1 – Rast dovozu v prípade 23 kategórií výrobkov (v tonách)
|
Číslo výrobku |
Kategória výrobku |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
Rast v r. 2017 v porovnaní s r. 2013 |
|
1 |
Plechy a pásy z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele valcované za tepla |
4 814 207 |
5 212 268 |
7 807 441 |
8 574 007 |
6 991 376 |
45 % |
|
2 |
Plechy z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele valcované za studena |
1 832 159 |
1 903 092 |
2 759 877 |
1 998 437 |
2 462 471 |
34 % |
|
3 |
Elektrotechnické plechy (iné ako GOES) |
266 559 |
285 132 |
280 256 |
318 496 |
379 649 |
42 % |
|
4 |
Pokovované plechy |
1 854 963 |
2 202 856 |
2 687 715 |
3 911 752 |
4 980 452 |
168 % |
|
5 |
Plechy s organickým povlakom |
681 698 |
725 296 |
622 553 |
730 625 |
915 248 |
34 % |
|
6 |
Výrobky z pocínovanej ocele |
552 384 |
662 861 |
638 316 |
756 016 |
617 567 |
12 % |
|
7 |
Dosky kvart z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele |
1 419 767 |
1 959 605 |
2 554 930 |
2 814 802 |
2 530 630 |
78 % |
|
8 |
Plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla |
175 836 |
233 028 |
269 697 |
351 075 |
436 173 |
148 % |
|
9 |
Plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena |
697 457 |
1 017 613 |
787 521 |
843 352 |
976 108 |
40 % |
|
12 |
Nelegovaná a ostatná legovaná tyčová oceľ a ľahké profily |
911 115 |
1 219 800 |
1 200 627 |
1 400 824 |
1 385 829 |
52 % |
|
13 |
Roxorové tyče |
527 008 |
972 602 |
1 430 014 |
1 292 971 |
1 191 445 |
126 % |
|
14 |
Tyče a ľahké profily z nehrdzavejúcej ocele |
113 071 |
147 453 |
142 416 |
147 811 |
159 577 |
41 % |
|
15 |
Valcovaný drôt z nehrdzavejúcej ocele |
52 082 |
71 229 |
57 627 |
58 670 |
62 978 |
21 % |
|
16 |
Valcovaný drôt z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele |
1 125 730 |
1 289 953 |
1 697 912 |
2 000 967 |
2 094 274 |
86 % |
|
17 |
Uholníky, tvarovky a profily zo železa alebo z nelegovanej ocele |
223 669 |
277 507 |
268 014 |
388 041 |
262 745 |
17 % |
|
18 |
Štetovnice |
15 870 |
16 503 |
14 051 |
36 970 |
85 054 |
436 % |
|
20 |
Plynové rúrky |
266 467 |
340 051 |
298 103 |
336 050 |
380 257 |
43 % |
|
21 |
Duté profily |
461 263 |
552 874 |
574 490 |
725 545 |
820 667 |
78 % |
|
22 |
Bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele |
32 581 |
38 782 |
39 719 |
42 510 |
42 701 |
31 % |
|
23 |
Ložiskové rúry a rúrky |
7 489 |
9 426 |
11 944 |
9 773 |
8 663 |
16 % |
|
25 |
Veľké zvárané rúry |
286 939 |
411 273 |
209 524 |
159 219 |
1 044 534 |
264 % |
|
26 |
Ostatné zvárané rúrky |
474 949 |
491 934 |
510 548 |
540 386 |
571 167 |
20 % |
|
28 |
Drôt z nelegovanej ocele |
573 988 |
722 719 |
692 714 |
736 500 |
722 633 |
26 % |
II.2 – Rast dovozu v prípade 23 kategórií výrobkov (v tonách)
|
Číslo výrobku |
Kategória výrobku |
1. štvrťrok 2017 |
1. štvrťrok 2018 |
Rast v 1. štvrťroku 2017 oproti 1. štvrťroku 2018 |
|
1 |
Plechy a pásy z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele valcované za tepla |
1 810 764 |
2 079 408 |
15 % |
|
2 |
Plechy z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele valcované za studena |
679 628 |
630 459 |
– 7 % |
|
3 |
Elektrotechnické plechy (iné ako GOES) |
80 836 |
114 451 |
42 % |
|
4 |
Pokovované plechy |
1 482 049 |
1 190 741 |
– 20 % |
|
5 |
Plechy s organickým povlakom |
212 209 |
201 838 |
– 5 % |
|
6 |
Výrobky z pocínovanej ocele |
146 457 |
168 583 |
15 % |
|
7 |
Dosky kvart z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele |
676 207 |
640 176 |
– 5 % |
|
8 |
Plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla |
122 092 |
107 577 |
– 12 % |
|
9 |
Plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena |
229 981 |
280 549 |
22 % |
|
12 |
Nelegovaná a ostatná legovaná tyčová oceľ a ľahké profily |
319 420 |
466 154 |
46 % |
|
13 |
Roxorové tyče |
210 505 |
551 316 |
162 % |
|
14 |
Tyče a ľahké profily z nehrdzavejúcej ocele |
40 602 |
49 988 |
23 % |
|
15 |
Valcovaný drôt z nehrdzavejúcej ocele |
14 956 |
19 642 |
31 % |
|
16 |
Valcovaný drôt z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele |
560 863 |
641 668 |
14 % |
|
17 |
Uholníky, tvarovky a profily zo železa alebo z nelegovanej ocele |
73 733 |
139 670 |
89 % |
|
18 |
Štetovnice |
19 947 |
20 326 |
2 % |
|
20 |
Plynové rúrky |
94 430 |
120 512 |
28 % |
|
21 |
Duté profily |
223 618 |
256 998 |
15 % |
|
22 |
Bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele |
12 411 |
12 399 |
0 % |
|
23 |
Ložiskové rúry a rúrky |
1 316 |
1 498 |
14 % |
|
25 |
Veľké zvárané rúry |
48 791 |
51 285 |
5 % |
|
26 |
Ostatné zvárané rúrky |
145 059 |
153 106 |
6 % |
|
28 |
Drôt z nelegovanej ocele |
176 299 |
202 450 |
15 % |
II.3 – Rast dovozu v prípade 5 kategórií výrobkov (v tonách)
|
Číslo výrobku |
Kategória výrobku |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
Rast v r. 2017 v porovnaní s r. 2013 |
|
10 |
Dosky kvart z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla |
34 319 |
40 218 |
37 542 |
31 407 |
32 917 |
– 4 % |
|
11 |
Elektrotechnický plech s orientovanou štruktúrou (GOES) |
147 565 |
160 580 |
150 047 |
156 477 |
121 947 |
– 17 % |
|
19 |
Železničný materiál |
1 376 |
1 096 |
1 240 |
1 521 |
1 342 |
– 2 % |
|
24 |
Ostatné bezšvové rúry |
456 167 |
528 245 |
475 132 |
464 876 |
402 600 |
– 12 % |
|
27 |
Tyče z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele dokončené za studena |
456 791 |
521 976 |
484 927 |
459 327 |
458 310 |
0 % |
PRÍLOHA III – Ekonomické ukazovatele pre 23 kategórií výrobkov
Výrobok 1: Plechy a pásy z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele valcované za tepla
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
30 225 632 |
31 095 524 |
33 121 273 |
34 158 703 |
32 768 375 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
4 814 207 |
5 212 268 |
7 807 441 |
8 574 007 |
6 991 376 |
|
Podiel na trhu (%) |
15,9 % |
16,8 % |
23,6 % |
25,1 % |
21,3 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
463 |
442 |
396 |
351 |
492 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
75 % |
75 % |
76 % |
75 % |
76 % |
|
Výroba (v tonách) |
76 871 621 |
77 990 908 |
77 331 686 |
77 563 694 |
79 568 514 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
25 411 425 |
25 883 256 |
25 313 832 |
25 584 696 |
25 776 999 |
|
Podiel na trhu (%) |
84,1 % |
83,2 % |
76,4 % |
74,9 % |
78,7 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
519 |
493 |
455 |
422 |
556 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
– 1,9 % |
0,0 % |
– 3,1 % |
– 1,0 % |
7,8 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
37 467 |
35 573 |
35 038 |
33 557 |
34 815 |
|
Zásoby |
2 572 574 |
2 580 258 |
2 585 958 |
2 617 556 |
2 749 280 |
|
Peňažný tok |
448 135 738 |
1 065 492 450 |
763 891 666 |
603 485 811 |
1 369 472 142 |
|
Kapitálová návratnosť (ROCE) (v %) |
– 3,8 % |
1,0 % |
– 6,6 % |
– 1,0 % |
7,7 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
11,5 % |
Výrobok 2: Plechy z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele valcované za studena
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
9 772 904 |
9 728 449 |
10 353 391 |
9 849 904 |
10 085 487 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
1 832 159 |
1 903 092 |
2 759 877 |
1 998 437 |
2 462 471 |
|
Podiel na trhu (%) |
18,7 % |
19,6 % |
26,7 % |
20,3 % |
24,4 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
566 |
546 |
485 |
474 |
606 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
71 % |
75 % |
75 % |
75 % |
77 % |
|
Výroba (v tonách) |
40 855 196 |
41 632 189 |
41 639 946 |
41 738 974 |
42 811 283 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
7 920 370 |
7 805 648 |
7 570 764 |
7 829 002 |
7 602 288 |
|
Podiel na trhu (%) |
81,0 % |
80,2 % |
73,1 % |
79,5 % |
75,4 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
588 |
558 |
522 |
495 |
633 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
– 4,4 % |
– 2,8 % |
– 3,0 % |
0,6 % |
9,8 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
12 690 |
11 973 |
11 550 |
11 230 |
11 264 |
|
Zásoby |
1 078 838 |
1 052 246 |
1 064 061 |
1 054 347 |
1 093 798 |
|
Peňažný tok |
200 559 843 |
413 849 620 |
324 264 435 |
454 766 919 |
375 807 983 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
– 8,0 % |
– 2,4 % |
– 12,8 % |
– 3,1 % |
4,0 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
4,3 % |
Výrobok 3: Elektrické plechy (iné ako GOES)
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
1 267 827 |
1 287 448 |
1 223 892 |
1 255 417 |
1 350 354 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
266 559 |
285 132 |
280 256 |
318 496 |
379 649 |
|
Podiel na trhu (%) |
21,0 % |
22,1 % |
22,9 % |
25,4 % |
28,1 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
648 |
617 |
578 |
502 |
642 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
87 % |
80 % |
80 % |
82 % |
81 % |
|
Výroba (v tonách) |
1 080 894 |
1 110 013 |
1 052 273 |
1 032 560 |
1 114 309 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
1 001 268 |
1 002 316 |
943 636 |
936 553 |
969 977 |
|
Podiel na trhu (%) |
79,0 % |
77,9 % |
77,1 % |
74,6 % |
71,8 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
705 |
657 |
606 |
576 |
699 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
– 8,9 % |
– 8,1 % |
– 13,0 % |
– 14,3 % |
– 3,2 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
1 522 |
1 707 |
2 087 |
2 069 |
2 065 |
|
Zásoby |
45 680 |
136 605 |
142 998 |
125 466 |
148 259 |
|
Peňažný tok |
110 221 498 |
213 556 132 |
127 226 053 |
131 151 436 |
– 89 295 095 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
– 18,3 % |
– 11,7 % |
– 38,3 % |
– 17,9 % |
– 3,4 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
8,1 % |
Výrobok 4: Pokovované plechy
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
23 229 673 |
24 289 751 |
25 840 225 |
27 439 848 |
28 231 862 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
1 854 963 |
2 202 856 |
2 687 715 |
3 911 752 |
4 980 452 |
|
Podiel na trhu (%) |
8,0 % |
9,1 % |
10,4 % |
14,3 % |
17,6 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
679 |
657 |
615 |
530 |
662 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
78 % |
82 % |
84 % |
86 % |
84 % |
|
Výroba (v tonách) |
27 930 059 |
29 517 243 |
29 875 495 |
29 905 847 |
30 450 568 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
21 344 052 |
22 056 052 |
23 118 423 |
23 490 212 |
23 218 040 |
|
Podiel na trhu (%) |
91,9 % |
90,8 % |
89,5 % |
85,6 % |
82,2 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
682 |
654 |
614 |
586 |
711 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
1,9 % |
5,4 % |
5,5 % |
7,9 % |
11,7 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
28 915 |
28 243 |
28 749 |
29 863 |
29 648 |
|
Zásoby |
1 970 500 |
2 433 422 |
2 498 143 |
2 329 341 |
2 597 133 |
|
Peňažný tok |
807 884 294 |
1 353 026 892 |
1 343 062 742 |
1 720 354 890 |
2 020 588 339 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
– 6,8 % |
– 0,9 % |
– 10,4 % |
– 1,7 % |
6,0 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
7,0 % |
Výrobok 5: Plechy s organickým povlakom
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
4 533 256 |
4 823 144 |
4 809 384 |
5 121 927 |
5 221 575 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
681 698 |
725 296 |
622 553 |
730 625 |
915 248 |
|
Podiel na trhu (%) |
15,0 % |
15,0 % |
12,9 % |
14,3 % |
17,5 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
854 |
813 |
813 |
709 |
853 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
70 % |
76 % |
74 % |
76 % |
75 % |
|
Výroba (v tonách) |
4 479 238 |
4 564 346 |
4 574 414 |
4 863 169 |
4 940 410 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
3 851 467 |
4 097 788 |
4 186 771 |
4 391 169 |
4 306 231 |
|
Podiel na trhu (%) |
85,0 % |
85,0 % |
87,1 % |
85,7 % |
82,5 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
898 |
868 |
829 |
791 |
934 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
– 1,7 % |
1,4 % |
1,1 % |
3,7 % |
3,9 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
6 377 |
6 272 |
6 047 |
6 150 |
6 095 |
|
Zásoby |
239 236 |
182 275 |
197 241 |
214 384 |
258 114 |
|
Peňažný tok |
152 893 378 |
351 790 418 |
321 603 588 |
361 237 401 |
79 886 901 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
– 7,6 % |
– 2,1 % |
– 12,9 % |
– 2,7 % |
3,7 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
8,6 % |
Výrobok 6: Výrobky z pocínovanej ocele
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
3 638 423 |
3 758 879 |
3 789 391 |
3 792 575 |
3 695 205 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
552 384 |
662 861 |
638 316 |
756 016 |
617 567 |
|
Podiel na trhu (%) |
15,2 % |
17,6 % |
16,8 % |
19,9 % |
16,7 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
822 |
792 |
781 |
667 |
753 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
82 % |
84 % |
84 % |
82 % |
84 % |
|
Výroba (v tonách) |
4 223 583 |
4 315 402 |
4 353 002 |
4 302 367 |
4 295 575 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
3 085 602 |
3 095 745 |
3 150 741 |
3 036 316 |
3 077 185 |
|
Podiel na trhu (%) |
84,8 % |
82,4 % |
83,1 % |
80,1 % |
83,3 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
845 |
821 |
789 |
728 |
812 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
1,7 % |
4,1 % |
4,8 % |
4,6 % |
3,1 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
7 939 |
7 660 |
7 683 |
7 819 |
7 424 |
|
Zásoby |
380 445 |
394 384 |
394 712 |
297 877 |
356 460 |
|
Peňažný tok |
117 064 184 |
201 350 074 |
291 440 814 |
272 002 110 |
133 250 945 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
– 18,6 % |
– 10,1 % |
– 35,2 % |
– 20,4 % |
– 25,0 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
7,3 % |
Výrobok 7: Dosky kvart z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
10 148 839 |
10 375 274 |
10 934 966 |
11 058 596 |
11 059 068 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
1 419 767 |
1 959 605 |
2 554 930 |
2 814 802 |
2 530 630 |
|
Podiel na trhu (%) |
14,0 % |
18,9 % |
23,4 % |
25,5 % |
22,9 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
513 |
492 |
474 |
403 |
533 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
58 % |
62 % |
62 % |
63 % |
65 % |
|
Výroba (v tonách) |
10 749 475 |
11 240 103 |
10 608 260 |
10 244 950 |
10 581 040 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
8 727 826 |
8 414 892 |
8 377 455 |
8 242 865 |
8 527 686 |
|
Podiel na trhu (%) |
14,0 % |
18,9 % |
23,4 % |
25,5 % |
22,9 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
700 |
676 |
714 |
582 |
692 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
– 9,4 % |
– 8,9 % |
– 4,0 % |
– 7,5 % |
3,2 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
18 472 |
17 628 |
17 177 |
16 763 |
16 211 |
|
Zásoby |
707 152 |
788 008 |
896 708 |
862 084 |
819 690 |
|
Peňažný tok |
45 651 999 |
123 399 207 |
426 592 285 |
– 44 547 318 |
205 976 592 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
– 12,2 % |
– 0,3 % |
– 3,3 % |
– 9,9 % |
– 1,5 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
23,0 % |
Výrobok 8: Plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
1 168 291 |
1 352 875 |
1 590 437 |
1 807 242 |
1 487 848 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
175 836 |
233 028 |
269 697 |
351 075 |
436 173 |
|
Podiel na trhu (%) |
15,1 % |
17,2 % |
17,0 % |
19,4 % |
29,3 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
2 011 |
1 926 |
1 877 |
1 518 |
1 822 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
61 % |
65 % |
69 % |
73 % |
73 % |
|
Výroba (v tonách) |
3 334 814 |
3 525 794 |
3 664 821 |
3 842 503 |
3 799 867 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
991 962 |
1 119 435 |
1 320 528 |
1 455 714 |
1 050 966 |
|
Podiel na trhu (%) |
84,9 % |
82,7 % |
83,0 % |
80,5 % |
70,6 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
2 023 |
2 013 |
2 028 |
1 792 |
2 115 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
– 4,2 % |
– 0,3 % |
4,0 % |
4,9 % |
9,2 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
5 439 |
4 914 |
4 464 |
4 271 |
4 133 |
|
Zásoby |
103 375 |
131 557 |
123 098 |
106 508 |
93 335 |
|
Peňažný tok |
144 497 251 |
182 932 062 |
613 851 975 |
116 754 324 |
218 815 195 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
– 33,7 % |
– 37,1 % |
– 1,5 % |
– 0,4 % |
13,6 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
13,9 % |
Výrobok 9: Plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
3 362 718 |
3 671 898 |
3 587 237 |
3 913 974 |
3 816 472 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
697 457 |
1 017 613 |
787 521 |
843 352 |
976 108 |
|
Podiel na trhu (%) |
20,7 % |
27,7 % |
22,0 % |
21,5 % |
25,6 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
2 098 |
1 985 |
2 064 |
1 782 |
2 023 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
71 % |
76 % |
80 % |
84 % |
84 % |
|
Výroba (v tonách) |
3 076 074 |
3 016 723 |
3 139 572 |
3 425 201 |
3 114 323 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
2 664 602 |
2 653 177 |
2 798 719 |
3 070 197 |
2 839 979 |
|
Podiel na trhu (%) |
79,2 % |
72,3 % |
78,0 % |
78,4 % |
74,4 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
2 259 |
2 272 |
2 238 |
2 014 |
2 323 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
– 4,2 % |
– 2,7 % |
2,4 % |
5,5 % |
9,4 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
10 205 |
9 483 |
9 220 |
8 892 |
8 812 |
|
Zásoby |
179 087 |
206 956 |
219 170 |
215 904 |
213 931 |
|
Peňažný tok |
135 463 456 |
45 971 825 |
847 696 098 |
450 355 017 |
685 492 711 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
– 12,4 % |
– 7,7 % |
8,5 % |
10,6 % |
21,5 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
12,9 % |
Výrobok 12: Nelegovaná a ostatná legovaná tyčová oceľ a ľahké profily
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
11 891 558 |
12 422 902 |
12 297 356 |
12 678 733 |
13 617 607 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
911 115 |
1 219 800 |
1 200 627 |
1 400 824 |
1 385 829 |
|
Podiel na trhu (%) |
7,7 % |
9,8 % |
9,8 % |
11,0 % |
10,2 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
699 |
657 |
640 |
531 |
641 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
79 % |
82 % |
80 % |
80 % |
74 % |
|
Výroba (v tonách) |
12 132 593 |
12 585 360 |
12 301 986 |
11 839 241 |
12 427 808 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
10 964 010 |
11 189 221 |
11 095 204 |
11 276 054 |
12 230 774 |
|
Podiel na trhu (%) |
92,2 % |
90,1 % |
90,2 % |
88,9 % |
89,8 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
632 |
613 |
573 |
520 |
592 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
2,2 % |
3,4 % |
2,4 % |
0,8 % |
3,6 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
9 537 |
9 734 |
10 057 |
10 342 |
10 486 |
|
Zásoby |
749 386 |
888 456 |
914 268 |
943 355 |
1 023 612 |
|
Peňažný tok |
220 994 774 |
264 742 034 |
272 433 127 |
255 904 385 |
123 997 731 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
– 1,2 % |
3,7 % |
3,3 % |
3,9 % |
6,9 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
– 8,3 % |
Výrobok 13: Roxorové tyče
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
9 617 685 |
10 359 993 |
10 664 689 |
11 099 947 |
11 253 309 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
527 008 |
972 602 |
1 430 014 |
1 292 971 |
1 191 445 |
|
Podiel na trhu (%) |
5,5 % |
9,4 % |
13,4 % |
11,6 % |
10,6 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
475 |
446 |
388 |
353 |
441 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
72 % |
72 % |
71 % |
73 % |
67 % |
|
Výroba (v tonách) |
13 171 558 |
13 019 699 |
12 763 140 |
13 191 436 |
12 494 712 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
8 906 120 |
9 187 941 |
9 019 809 |
9 568 119 |
9 848 615 |
|
Podiel na trhu (%) |
92,6 % |
88,7 % |
84,6 % |
86,2 % |
87,5 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
460 |
437 |
386 |
367 |
436 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
– 2,0 % |
– 2,5 % |
– 2,6 % |
3,4 % |
4,8 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
5 563 |
5 441 |
5 529 |
5 634 |
5 457 |
|
Zásoby |
761 808 |
683 591 |
642 506 |
602 948 |
659 484 |
|
Peňažný tok |
20 571 082 |
14 116 433 |
53 015 513 |
165 167 521 |
249 292 475 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
0,9 % |
2,4 % |
1,9 % |
6,2 % |
9,3 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
– 1,3 % |
Výrobok 14: Tyče a ľahké tvarovky z nehrdzavejúcej ocele
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
526 080 |
593 501 |
593 530 |
630 737 |
632 804 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
113 071 |
147 453 |
142 416 |
147 811 |
159 577 |
|
Podiel na trhu (%) |
21,5 % |
24,8 % |
24,0 % |
23,4 % |
25,2 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
3 092 |
2 894 |
3 035 |
2 590 |
2 885 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
65 % |
68 % |
68 % |
69 % |
72 % |
|
Výroba (v tonách) |
527 386 |
597 178 |
599 927 |
637 938 |
641 446 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
411 655 |
444 339 |
450 094 |
482 314 |
472 247 |
|
Podiel na trhu (%) |
78,2 % |
74,9 % |
75,8 % |
76,5 % |
74,6 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
2 988 |
2 969 |
2 838 |
2 404 |
2 807 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
5,2 % |
5,6 % |
4,1 % |
2,3 % |
5,8 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
3 680 |
3 766 |
3 737 |
3 789 |
3 844 |
|
Zásoby |
83 561 |
91 900 |
89 676 |
90 409 |
90 893 |
|
Peňažný tok |
111 869 518 |
142 849 693 |
191 511 047 |
155 623 001 |
145 832 442 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
1,0 % |
4,3 % |
1,4 % |
– 0,7 % |
4,9 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
– 2,8 % |
Výrobok 15: Valcovaný drôt z nehrdzavejúcej ocele
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
318 373 |
323 191 |
304 987 |
335 552 |
347 077 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
52 082 |
71 229 |
57 627 |
58 670 |
62 978 |
|
Podiel na trhu (%) |
16,4 % |
22,0 % |
18,9 % |
17,5 % |
18,1 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
2 300 |
2 193 |
2 310 |
1 962 |
2 228 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
63 % |
64 % |
65 % |
69 % |
71 % |
|
Výroba (v tonách) |
373 010 |
383 586 |
388 273 |
412 892 |
449 392 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
266 290 |
251 961 |
247 359 |
276 880 |
284 098 |
|
Podiel na trhu (%) |
83,6 % |
78,0 % |
81,1 % |
82,5 % |
81,9 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
2 480 |
2 516 |
2 382 |
2 022 |
2 417 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
– 3,7 % |
– 2,1 % |
– 4,7 % |
– 3,1 % |
3,9 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
1 677 |
1 671 |
1 731 |
1 761 |
1 852 |
|
Zásoby |
24 810 |
28 696 |
31 083 |
31 584 |
43 800 |
|
Peňažný tok |
13 022 575 |
18 221 077 |
106 175 940 |
84 328 053 |
44 337 763 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
– 0,7 % |
2,9 % |
– 1,5 % |
– 2,8 % |
5,5 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
7,8 % |
Výrobok 16: Valcovaný drôt z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
18 033 534 |
18 249 258 |
18 949 497 |
19 375 225 |
20 026 426 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
1 125 730 |
1 289 953 |
1 697 912 |
2 000 967 |
2 094 274 |
|
Podiel na trhu (%) |
6,2 % |
7,1 % |
9,0 % |
10,3 % |
10,5 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
522 |
504 |
439 |
392 |
486 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
80 % |
84 % |
83 % |
81 % |
83 % |
|
Výroba (v tonách) |
19 765 154 |
19 775 715 |
20 436 595 |
20 037 883 |
20 757 864 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
16 782 585 |
16 828 358 |
17 108 877 |
17 222 468 |
17 795 595 |
|
Podiel na trhu (%) |
93,1 % |
92,2 % |
90,3 % |
88,9 % |
88,9 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
509 |
492 |
443 |
420 |
505 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
1,8 % |
4,8 % |
3,0 % |
0,6 % |
3,4 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
11 561 |
11 598 |
11 881 |
13 068 |
13 058 |
|
Zásoby |
876 450 |
896 633 |
1 120 091 |
974 085 |
954 649 |
|
Peňažný tok |
234 768 428 |
424 076 182 |
365 467 214 |
287 106 970 |
310 381 566 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
1,0 % |
6,9 % |
2,9 % |
3,9 % |
6,7 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
3,7 % |
Výrobok 17: Uholníky, tvarovky a profily zo železa alebo z nelegovanej ocele
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
6 159 135 |
6 544 142 |
6 549 935 |
7 205 377 |
7 375 383 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
223 669 |
277 507 |
268 014 |
388 041 |
262 745 |
|
Podiel na trhu (%) |
3,6 % |
4,2 % |
4,1 % |
5,4 % |
3,6 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
539 |
509 |
463 |
409 |
473 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
64 % |
69 % |
71 % |
72 % |
72 % |
|
Výroba (v tonách) |
8 583 668 |
8 590 216 |
8 894 223 |
9 400 691 |
9 605 365 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
5 935 432 |
6 266 353 |
6 281 426 |
6 817 231 |
7 112 453 |
|
Podiel na trhu (%) |
96,4 % |
95,8 % |
95,9 % |
94,6 % |
96,4 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
471 |
471 |
449 |
417 |
463 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
– 6,5 % |
– 3,7 % |
– 0,6 % |
2,1 % |
– 1,8 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
6 212 |
5 685 |
6 006 |
6 264 |
6 096 |
|
Zásoby |
510 927 |
464 184 |
466 561 |
559 452 |
569 947 |
|
Peňažný tok |
– 48 381 794 |
7 224 031 |
161 157 041 |
150 487 051 |
– 18 595 244 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
– 6,0 % |
6,3 % |
1,4 % |
3,9 % |
0,6 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
– 2,1 % |
Výrobok 18: Štetovnice
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
574 025 |
637 684 |
577 270 |
584 985 |
626 863 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
15 870 |
16 503 |
14 051 |
36 970 |
85 054 |
|
Podiel na trhu (%) |
2,8 % |
2,6 % |
2,4 % |
6,3 % |
13,6 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
787 |
765 |
1 126 |
651 |
629 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
78 % |
82 % |
76 % |
82 % |
81 % |
|
Výroba (v tonách) |
907 320 |
940 451 |
840 182 |
777 182 |
817 764 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
558 131 |
621 150 |
563 140 |
548 010 |
541 782 |
|
Podiel na trhu (%) |
97,2 % |
97,4 % |
97,6 % |
93,7 % |
86,4 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
711 |
697 |
652 |
623 |
640 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
6,8 % |
11,5 % |
8,8 % |
14,0 % |
3,7 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
949 |
971 |
951 |
981 |
995 |
|
Zásoby |
49 762 |
47 610 |
58 744 |
68 417 |
75 616 |
|
Peňažný tok |
58 272 442 |
68 732 139 |
63 936 644 |
86 404 634 |
40 555 786 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
– 9,3 % |
6,8 % |
6,7 % |
10,3 % |
1,5 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
1,7 % |
Výrobok 20: Plynové rúrky
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
1 211 435 |
1 662 233 |
1 653 112 |
1 637 097 |
1 642 935 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
266 467 |
340 051 |
298 103 |
336 050 |
380 257 |
|
Podiel na trhu (%) |
22,0 % |
20,5 % |
18,0 % |
20,5 % |
23,1 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
688 |
649 |
646 |
566 |
676 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
37 % |
38 % |
38 % |
40 % |
37 % |
|
Výroba (v tonách) |
1 053 283 |
1 460 549 |
1 471 772 |
1 396 933 |
1 392 404 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
944 903 |
1 322 070 |
1 354 273 |
1 300 727 |
1 262 560 |
|
Podiel na trhu (%) |
78,0 % |
79,5 % |
81,9 % |
79,5 % |
76,8 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
717 |
666 |
619 |
580 |
693 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
0,9 % |
1,3 % |
2,3 % |
3,9 % |
0,5 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
552 |
543 |
548 |
526 |
509 |
|
Zásoby |
55 178 |
55 305 |
53 434 |
58 081 |
50 697 |
|
Peňažný tok |
15 451 286 |
15 884 723 |
16 166 705 |
15 309 189 |
20 506 964 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
3,7 % |
3,9 % |
1,1 % |
1,7 % |
8,7 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
2,4 % |
Výrobok 21: Duté profily
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
3 347 996 |
3 407 926 |
3 511 951 |
3 885 748 |
4 028 730 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
461 263 |
552 874 |
574 490 |
725 545 |
820 667 |
|
Podiel na trhu (%) |
13,8 % |
16,2 % |
16,4 % |
18,7 % |
20,4 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
599 |
571 |
553 |
497 |
618 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
46 % |
46 % |
46 % |
47 % |
49 % |
|
Výroba (v tonách) |
3 019 375 |
3 019 977 |
3 106 261 |
3 333 368 |
3 388 786 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
2 882 473 |
2 854 843 |
2 936 771 |
3 159 965 |
3 207 994 |
|
Podiel na trhu (%) |
86,1 % |
83,8 % |
83,6 % |
81,3 % |
79,6 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
606 |
569 |
541 |
517 |
625 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
– 2,7 % |
– 3,9 % |
– 3,3 % |
0,2 % |
– 0,5 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
1 073 |
1 124 |
1 200 |
1 209 |
1 181 |
|
Zásoby |
160 442 |
138 981 |
146 353 |
107 826 |
149 537 |
|
Peňažný tok |
– 9 630 441 |
13 389 861 |
23 807 058 |
13 000 201 |
21 372 166 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
– 2,4 % |
– 5,3 % |
– 6,2 % |
– 0,6 % |
7,2 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
1,2 % |
Výrobok 22: Bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
96 507 |
101 504 |
97 341 |
96 320 |
95 672 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
32 581 |
38 782 |
39 719 |
42 510 |
42 701 |
|
Podiel na trhu (%) |
33,8 % |
38,2 % |
40,8 % |
44,1 % |
44,6 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
6 941 |
6 167 |
6 118 |
5 846 |
6 300 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
6 % |
7 % |
6 % |
6 % |
6 % |
|
Výroba (v tonách) |
116 630 |
124 135 |
101 291 |
101 831 |
92 357 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
61 822 |
61 708 |
56 802 |
53 196 |
52 083 |
|
Podiel na trhu (%) |
64,1 % |
60,8 % |
58,4 % |
55,2 % |
54,4 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
7 913 |
7 740 |
8 318 |
7 361 |
7 993 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
3,1 % |
5,9 % |
– 0,4 % |
– 0,1 % |
1,2 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
11 180 |
11 211 |
10 369 |
9 779 |
9 317 |
|
Zásoby |
7 452 |
9 389 |
10 455 |
8 690 |
11 688 |
|
Peňažný tok |
19 858 477 |
10 438 041 |
– 48 885 671 |
4 038 078 |
– 22 872 178 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
22,7 % |
– 4,3 % |
– 58,1 % |
– 33,4 % |
– 50,5 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
21,2 % |
Výrobok 23: Ložiskové rúry a rúrky
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
||||||||||
|
Spotreba (v tonách) |
68 824 |
72 805 |
67 249 |
59 867 |
65 355 |
||||||||||
|
Dovoz |
|||||||||||||||
|
Objem (v tonách) |
7 489 |
9 426 |
11 944 |
9 773 |
8 663 |
||||||||||
|
Podiel na trhu (%) |
10,9 % |
12,9 % |
17,8 % |
16,3 % |
13,3 % |
||||||||||
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
2 069 |
1 626 |
1 749 |
1 630 |
1 608 |
||||||||||
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||||||||||||
|
Využitie kapacity (%) |
68 % |
64 % |
53 % |
52 % |
63 % |
||||||||||
|
Výroba (v tonách) |
64 972 |
65 475 |
58 407 |
52 494 |
57 657 |
||||||||||
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
61 324 |
63 378 |
55 304 |
50 092 |
56 691 |
||||||||||
|
Podiel na trhu (%) |
89,1 % |
87,1 % |
82,2 % |
83,7 % |
86,7 % |
||||||||||
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
2 023 |
2 003 |
1 925 |
1 804 |
1 837 |
||||||||||
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
4,6 % |
4,9 % |
– 6,7 % |
– 9,2 % |
– 1,8 % |
||||||||||
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
332 |
322 |
306 |
274 |
280 |
||||||||||
|
Zásoby |
1 285 |
1 433 |
2 591 |
1 452 |
2 429 |
||||||||||
|
Peňažný tok |
3 499 664 |
3 928 566 |
5 055 796 |
– 791 310 |
– 620 461 |
||||||||||
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
0,9 % |
– 3,3 % |
– 64,7 % |
– 54,5 % |
– 28,1 % |
||||||||||
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
12,5 % |
Výrobok 25: Veľké zvárané rúry
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
669 846 |
1 041 055 |
427 457 |
586 746 |
1 804 463 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
286 939 |
411 273 |
209 524 |
159 219 |
1 044 534 |
|
Podiel na trhu (%) |
42,8 % |
39,5 % |
49,0 % |
27,1 % |
57,9 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
1 070 |
793 |
904 |
772 |
936 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
26 % |
32 % |
29 % |
35 % |
65 % |
|
Výroba (v tonách) |
1 333 900 |
1 150 000 |
1 034 600 |
1 086 300 |
1 500 000 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
382 758 |
624 819 |
216 243 |
426 937 |
759 478 |
|
Podiel na trhu (%) |
57,1 % |
60,0 % |
50,6 % |
72,8 % |
42,1 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
894 |
887 |
835 |
771 |
766 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
3,0 % |
– 6,1 % |
– 2,7 % |
– 0,6 % |
0,0 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
1 512 |
1 545 |
1 365 |
1 372 |
1 326 |
|
Zásoby |
322 722 |
600 020 |
633 600 |
727 048 |
1 139 429 |
|
Peňažný tok |
197 726 967 |
– 97 558 802 |
94 492 289 |
– 70 888 943 |
13 666 659 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
– 15,8 % |
– 23,5 % |
– 17,7 % |
– 6,7 % |
9,1 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
– 22,0 % |
Výrobok 26: Ostatné zvárané rúry
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
2 385 499 |
3 121 613 |
3 126 300 |
3 286 436 |
3 352 661 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
474 949 |
491 934 |
510 548 |
540 386 |
571 167 |
|
Podiel na trhu (%) |
19,9 % |
15,8 % |
16,3 % |
16,4 % |
17,0 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
1 352 |
1 376 |
1 397 |
1 262 |
1 431 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
57 % |
57 % |
57 % |
58 % |
60 % |
|
Výroba (v tonách) |
2 384 152 |
3 166 935 |
3 144 492 |
3 190 480 |
3 301 195 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
1 907 944 |
2 622 348 |
2 588 536 |
2 721 349 |
2 765 915 |
|
Podiel na trhu (%) |
80,0 % |
84,0 % |
82,8 % |
82,8 % |
82,5 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
1 024 |
1 013 |
984 |
942 |
1 062 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
1,2 % |
2,4 % |
1,7 % |
4,2 % |
4,3 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
3 024 |
3 013 |
3 011 |
3 089 |
3 025 |
|
Zásoby |
125 621 |
84 268 |
100 035 |
120 308 |
120 420 |
|
Peňažný tok |
66 281 502 |
68 619 951 |
77 514 611 |
87 283 492 |
106 630 804 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
9,1 % |
11,5 % |
8,8 % |
12,8 % |
19,3 % |
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
– 34,8 % |
Výrobok 28: Oceľový drôt
|
Údaje za kalendárny rok |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
|
Spotreba (v tonách) |
1 318 451 |
1 517 192 |
1 480 243 |
1 513 248 |
1 505 202 |
|
Dovoz |
|||||
|
Objem (v tonách) |
574 083 |
722 773 |
692 918 |
736 623 |
722 858 |
|
Podiel na trhu (%) |
43,5 % |
47,6 % |
46,8 % |
48,7 % |
48,0 % |
|
Jednotkové ceny (EUR/tona) |
781 |
729 |
722 |
626 |
708 |
|
Situácia výrobcov z EÚ |
|||||
|
Využitie kapacity (%) |
73 % |
75 % |
77 % |
73 % |
71 % |
|
Výroba (v tonách) |
899 763 |
932 496 |
940 169 |
886 666 |
900 054 |
|
Objem predaja v EÚ (v tonách) |
744 368 |
794 419 |
787 325 |
776 626 |
782 344 |
|
Podiel na trhu (%) |
56,5 % |
52,4 % |
53,2 % |
51,3 % |
52,0 % |
|
Jednotkové predajné ceny (EUR/tona) |
940 |
909 |
840 |
832 |
905 |
|
Čistý zisk/čistá strata z predaja v EÚ (v %) |
0,5 % |
0,0 % |
1,1 % |
2,6 % |
0,8 % |
|
Zamestnanosť (na konci obdobia) |
3 387 |
3 395 |
3 429 |
3 459 |
3 408 |
|
Zásoby |
|
|
|
|
|
|
Peňažný tok |
66 281 502 |
68 619 951 |
77 514 611 |
87 283 492 |
106 630 804 |
|
Kapitálová návratnosť (v %) |
|
|
|
|
|
|
Porovnanie cien za rok 2017 |
|
|
Cenové podhodnotenie |
21,8 % |
PRÍLOHA IV – Zoznam výrobkov s pôvodom v rozvojových krajinách, na ktoré sa uplatňujú dočasné opatrenia
|
Krajina/Skupina výrobkov |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
12 |
13 |
14 |
15 |
16 |
17 |
18 |
20 |
21 |
22 |
23 |
25 |
26 |
28 |
|
Afganistan |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Albánsko |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Angola |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Antigua a Barbuda |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Argentína |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Arménsko |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Bahrajnské kráľovstvo |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Bangladéš |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Barbados |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Belize |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Benin |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Bolívijský mnohonárodný štát |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Botswana |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Brazília |
x |
x |
|
|
|
x |
x |
|
|
|
|
|
|
|
x |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Brunejsko-darussalamský štát |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Burkina Faso |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Burundi |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kapverdy |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kambodža |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kamerun |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Stredoafrická republika |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Čad |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Čile |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Čína |
|
|
x |
x |
|
x |
|
x |
|
x |
|
|
x |
|
|
x |
|
x |
x |
x |
x |
x |
x |
|
Kolumbia |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kongo |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kostarika |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pobrežie Slonoviny |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kuba |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Konžská demokratická republika |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Džibutsko |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dominika |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dominikánska republika |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ekvádor |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Egypt |
x |
|
|
|
|
|
|
|
|
x |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Salvádor |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Fidži |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Gabon |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Gambia |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Gruzínsko |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ghana |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Grenada |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Guatemala |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Guinea |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Guinea-Bissau |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Guyana |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Haiti |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Honduras |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Hongkong, Čína |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
India |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
|
x |
|
|
x |
x |
|
|
|
x |
|
x |
x |
|
x |
|
|
Indonézia |
|
|
|
|
|
|
x |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Jamajka |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Jordánsko |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kazachstan |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Keňa |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kuvajtský štát |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kirgizská republika |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Laoská ľudovodemokratická republika |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Lesoto |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Libéria |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Macao, Čína |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Madagaskar |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Malawi |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Malajzia |
|
|
|
|
|
|
|
|
x |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Maldivy |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mali |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mauritánia |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Maurícius |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mexiko |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Moldavská republika |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
x |
|
|
x |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mongolsko |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Čierna Hora |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Maroko |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mozambik |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mjanmarsko/Barma |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Namíbia |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nepál |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nikaragua |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Niger |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nigéria |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Omán |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pakistan |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Panama |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Papua-Nová Guinea |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Paraguaj |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Peru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Filipíny |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Katar |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rwanda |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Svätý Krištof a Nevis |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Svätá Lucia |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Svätý Vincent a Grenadíny |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Samoa |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Saudskoarabské kráľovstvo |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
x |
|
|
|
Senegal |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Seychely |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sierra Leone |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Šalamúnove ostrovy |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Južná Afrika |
|
|
|
|
|
|
|
x |
x |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Srí Lanka |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Surinam |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Svazijsko |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tadžikistan |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tanzánia |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Thajsko |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko |
|
|
|
|
x |
|
x |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
x |
x |
|
|
|
|
|
|
Togo |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tonga |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Trinidad a Tobago |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tunisko |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Turecko |
x |
x |
|
x |
x |
|
|
|
x |
x |
x |
|
|
x |
x |
|
x |
x |
|
|
x |
x |
x |
|
Uganda |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ukrajina |
x |
x |
|
|
|
|
x |
|
|
|
x |
x |
|
x |
x |
|
x |
x |
x |
|
|
|
x |
|
Spojené arabské emiráty |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
x |
|
|
|
|
|
x |
|
|
Uruguaj |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vanuatu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Venezuelská bolívarovská republika |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vietnam |
|
x |
|
x |
|
|
|
|
x |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Jemen |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Zambia |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Zimbabwe |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
PRÍLOHA V – Colné kvóty
|
Číslo výrobku |
Poradové číslo |
Kategória výrobku |
Číselné znaky KN |
Objem colnej kvóty (v tonách netto) |
Dodatočná sadzba cla |
|
1 |
09.8501 |
Plechy a pásy z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele valcované za tepla |
7208 10 00 , 7208 25 00 , 7208 26 00 , 7208 27 00 , 7208 36 00 , 7208 37 00 , 7208 38 00 , 7208 39 00 , 7208 40 00 , 7208 52 99 , 7208 53 90 , 7208 54 00 , 7211 14 00 , 7211 19 00 , 7212 60 00 , 7225 19 10 , 7225 30 10 , 7225 30 30 , 7225 30 90 , 7225 40 15 , 7225 40 90 , 7226 19 10 , 7226 91 20 , 7226 91 91 , 7226 91 99 |
4 269 009 |
25 % |
|
2 |
09.8502 |
Plechy z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele valcované za studena |
7209 15 00 , 7209 16 90 , 7209 17 90 , 7209 18 91 , 7209 25 00 , 7209 26 90 , 7209 27 90 , 7209 28 90 , 7209 90 20 , 7209 90 80 , 7211 23 20 , 7211 23 30 , 7211 23 80 , 7211 29 00 , 7211 90 20 , 7211 90 80 , 7225 50 20 , 7225 50 80 , 7226 20 00 , 7226 92 00 |
1 318 865 |
25 % |
|
3 |
09.8503 |
Elektrotechnické plechy (iné ako GOES) |
7209 16 10 , 7209 17 10 , 7209 18 10 , 7209 26 10 , 7209 27 10 , 7209 28 10 , 7225 19 90 , 7226 19 80 |
178 704 |
25 % |
|
4 |
09.8504 |
Pokovované plechy |
7210 20 00 , 7210 30 00 , 7210 41 00 , 7210 49 00 , 7210 61 00 , 7210 69 00 , 7210 90 80 , 7212 20 00 , 7212 30 00 , 7212 50 20 , 7212 50 30 , 7212 50 40 , 7212 50 61 , 7212 50 69 , 7212 50 90 , 7225 91 00 , 7225 92 00 , 7226 99 10 , 7226 99 30 , 7226 99 70 |
2 115 054 |
25 % |
|
5 |
09.8505 |
Plechy s organickým povlakom |
7210 70 80 , 7212 40 80 |
414 324 |
25 % |
|
6 |
09.8506 |
Výrobky z pocínovanej ocele |
7209 18 99 , 7210 11 00 , 7210 12 20 , 7210 12 80 , 7210 50 00 , 7210 70 10 , 7210 90 40 , 7212 10 10 , 7212 10 90 , 7212 40 20 |
367 470 |
25 % |
|
7 |
09.8507 |
Dosky kvart z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele |
7208 51 20 , 7208 51 91 , 7208 51 98 , 7208 52 91 , 7208 90 20 , 7208 90 80 , 7210 90 30 , 7225 40 12 , 7225 40 40 , 7225 40 60 , 7225 99 00 |
1 442 988 |
25 % |
|
8 |
09.8508 |
Plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla |
7219 11 00 , 7219 12 10 , 7219 12 90 , 7219 13 10 , 7219 13 90 , 7219 14 10 , 7219 14 90 , 7219 22 10 , 7219 22 90 , 7219 23 00 , 7219 24 00 , 7220 11 00 , 7220 12 00 |
193 049 |
25 % |
|
9 |
09.8509 |
Plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena |
7219 31 00 , 7219 32 10 , 7219 32 90 , 7219 33 10 , 7219 33 90 , 7219 34 10 , 7219 34 90 , 7219 35 10 , 7219 35 90 , 7219 90 20 , 7219 90 80 , 7220 20 21 , 7220 20 29 , 7220 20 41 , 7220 20 49 , 7220 20 81 , 7220 20 89 , 7220 90 20 , 7220 90 80 |
476 161 |
25 % |
|
12 |
09.8512 |
Nelegovaná a ostatná legovaná tyčová oceľ a ľahké profily |
7214 30 00 , 7214 91 10 , 7214 91 90 , 7214 99 31 , 7214 99 39 , 7214 99 50 , 7214 99 71 , 7214 99 79 , 7214 99 95 , 7215 90 00 , 7216 10 00 , 7216 21 00 , 7216 22 00 , 7216 40 10 , 7216 40 90 , 7216 50 10 , 7216 50 91 , 7216 50 99 , 7216 99 00 , 7228 10 20 , 7228 20 10 , 7228 20 91 , 7228 30 20 , 7228 30 41 , 7228 30 49 , 7228 30 61 , 7228 30 69 , 7228 30 70 , 7228 30 89 , 7228 60 20 , 7228 60 80 , 7228 70 10 , 7228 70 90 , 7228 80 00 |
728 270 |
25 % |
|
13 |
09.8513 |
Roxorové tyče |
7214 20 00 , 7214 99 10 |
714 964 |
25 % |
|
14 |
09.8514 |
Tyče a ľahké profily z nehrdzavejúcej ocele |
7222 11 11 , 7222 11 19 , 7222 11 81 , 7222 11 89 , 7222 19 10 , 7222 19 90 , 7222 20 11 , 7222 20 19 , 7222 20 21 , 7222 20 29 , 7222 20 31 , 7222 20 39 , 7222 20 81 , 7222 20 89 , 7222 30 51 , 7222 30 91 , 7222 30 97 , 7222 40 10 , 7222 40 50 , 7222 40 90 |
82 156 |
25 % |
|
15 |
09.8515 |
Valcovaný drôt z nehrdzavejúcej ocele |
7221 00 10 , 7221 00 90 |
32 744 |
25 % |
|
16 |
09.8516 |
Valcovaný drôt z nelegovanej a ostatnej legovanej ocele |
7213 10 00 , 7213 20 00 , 7213 91 10 , 7213 91 20 , 7213 91 41 , 7213 91 49 , 7213 91 70 , 7213 91 90 , 7213 99 10 , 7213 99 90 , 7227 10 00 , 7227 20 00 , 7227 90 10 , 7227 90 50 , 7227 90 95 |
1 058 110 |
25 % |
|
17 |
09.8517 |
Uholníky, tvarovky a profily zo železa alebo z nelegovanej ocele |
7216 31 10 , 7216 31 90 , 7216 32 11 , 7216 32 19 , 7216 32 91 , 7216 32 99 , 7216 33 10 , 7216 33 90 |
167 817 |
25 % |
|
18 |
09.8518 |
Štetovnice |
7301 10 00 |
24 854 |
25 % |
|
20 |
09.8520 |
Plynové rúrky |
7306 30 41 , 7306 30 49 , 7306 30 72 , 7306 30 77 |
185 280 |
25 % |
|
21 |
09.8521 |
Duté profily |
7306 61 10 , 7306 61 92 , 7306 61 99 |
387 343 |
25 % |
|
22 |
09.8522 |
Bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele |
7304 11 00 , 7304 22 00 , 7304 24 00 , 7304 41 00 , 7304 49 10 , 7304 49 93 , 7304 49 95 , 7304 49 99 |
22 818 |
25 % |
|
23 |
09.8523 |
Ložiskové rúry a rúrky |
7304 51 12 , 7304 51 18 , 7304 59 32 , 7304 59 38 |
5 549 |
25 % |
|
25 |
09.8525 |
Veľké zvárané rúry |
7305 11 00 , 7305 12 00 , 7305 19 00 , 7305 20 00 , 7305 31 00 , 7305 39 00 , 7305 90 00 |
258 133 |
25 % |
|
26 |
09.8526 |
Ostatné zvárané rúrky |
7306 11 10 , 7306 11 90 , 7306 19 10 , 7306 19 90 , 7306 21 00 , 7306 29 00 , 7306 30 11 , 7306 30 19 , 7306 30 80 , 7306 40 20 , 7306 40 80 , 7306 50 20 , 7306 50 80 , 7306 69 10 , 7306 69 90 , 7306 90 00 |
296 274 |
25 % |
|
28 |
09.8528 |
Drôt z nelegovanej ocele |
7217 10 10 , 7217 10 31 , 7217 10 39 , 7217 10 50 , 7217 10 90 , 7217 20 10 , 7217 20 30 , 7217 20 50 , 7217 20 90 , 7217 30 41 , 7217 30 49 , 7217 30 50 , 7217 30 90 , 7217 90 20 , 7217 90 50 , 7217 90 90 |
393 031 |
25 % |