<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-311/18</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62018CC0311</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1145">EU:C:2019:1145</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>70</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>70</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – H. Saugmandsgaard Øe – Vec C‑311/18</HT></P><P><HT TYPE="SC">Facebook Ireland a Schrems</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Henrik Saugmandsgaard Øe</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C–311/18</HT></P><P>Data Protection Commissioner</P><P>proti</P><P>Facebook Ireland Limited,</P><P>Maximillian Schrems,</P><P>za účasti:</P><P>The United States of America,</P><P>Electronic Privacy Information Centre,</P><P>BSA Business Software Alliance, Inc.,</P><P>Digitaleurope</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court (Vyšší súd, Írsko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (EÚ) 2016/679</KEYWORD><KEYWORD>Článok 2 ods. 2</KEYWORD><KEYWORD>Pôsobnosť</KEYWORD><KEYWORD>Prenos osobných údajov na obchodné účely do Spojených štátov amerických</KEYWORD><KEYWORD>Spracúvanie prenesených údajov orgánmi verejnej moci Spojených štátov amerických na účely národnej bezpečnosti</KEYWORD><KEYWORD>Článok 45</KEYWORD><KEYWORD>Posúdenie primeranosti úrovne ochrany zabezpečenej v tretej krajine</KEYWORD><KEYWORD>Článok 46</KEYWORD><KEYWORD>Primerané záruky poskytnuté prevádzkovateľom</KEYWORD><KEYWORD>Štandardné doložky o ochrane</KEYWORD><KEYWORD>Článok 58 ods. 2</KEYWORD><KEYWORD>Právomoci vnútroštátnych dozorných orgánov</KEYWORD><KEYWORD>Rozhodnutie 2010/87/EÚ</KEYWORD><KEYWORD>Platnosť</KEYWORD><KEYWORD>Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/1250</KEYWORD><KEYWORD><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>Štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="2018" ID="QE0001"/></KEYWORD><KEYWORD>Platnosť</KEYWORD><KEYWORD>Články 7, 8 a 47 Charty základných práv Európskej únie</KEYWORD></INDEX><TOC><TITLE><TI><P>Obsah</P></TI></TITLE><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>I.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Úvod</ITEM.CONT><ITEM.REF>3</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>II.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Právny rámec</ITEM.CONT><ITEM.REF>4</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>A.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Smernica 95/46/ES</ITEM.CONT><ITEM.REF>4</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>B.</NO.ITEM><ITEM.CONT>GDPR</ITEM.CONT><ITEM.REF>6</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>C.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Rozhodnutie 2010/87</ITEM.CONT><ITEM.REF>10</ITEM.REF></TOC.ITEM><?PAGE NO="2"?><TOC.ITEM><NO.ITEM>D.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Rozhodnutie o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></ITEM.CONT><ITEM.REF>14</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>III.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore</ITEM.CONT><ITEM.REF>15</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>IV.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Analýza</ITEM.CONT><ITEM.REF>23</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>A.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Úvodné poznámky</ITEM.CONT><ITEM.REF>23</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>B.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania</ITEM.CONT><ITEM.REF>25</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O uplatniteľnosti ratione temporis smernice 95/46</ITEM.CONT><ITEM.REF>25</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>2.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O predbežnej povahe pochybností vyjadrených komisárom</ITEM.CONT><ITEM.REF>26</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>3.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O pochybnostiach spojených s definíciou skutkového rámca</ITEM.CONT><ITEM.REF>27</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>C.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O uplatniteľnosti práva Únie na prenosy osobných údajov do tretieho štátu, ktorý ich pravdepodobne spracuje na účely národnej bezpečnosti (prvá otázka)</ITEM.CONT><ITEM.REF>27</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>D.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O úrovni ochrany požadovanej v rámci prenosu založeného na štandardných zmluvných doložkách (prvá časť šiestej otázky)</ITEM.CONT><ITEM.REF>29</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>E.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O platnosti rozhodnutia 2010/87 vzhľadom na články 7, 8 a 47 Charty (siedma, ôsma a jedenásta otázka)</ITEM.CONT><ITEM.REF>30</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O povinnostiach záväzných pre prevádzkovateľov</ITEM.CONT><ITEM.REF>32</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>2.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O povinnostiach záväzných pre dozorné orgány</ITEM.CONT><ITEM.REF>34</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>F.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O nepotrebnosti odpovedania na ostatné prejudiciálne otázky a preskúmania platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></ITEM.CONT><ITEM.REF>37</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O nepotrebnosti odpovedí Súdneho dvora na ostatné otázky vzhľadom na predmet sporu vo veci samej</ITEM.CONT><ITEM.REF>38</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>2.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O dôvodoch, ktoré svedčia v neprospech toho, aby Súdny dvor vykonal preskúmanie so zreteľom na predmet konania vedeného komisárom</ITEM.CONT><ITEM.REF>39</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>G.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Subsidiárne pripomienky týkajúce sa účinkov a platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></ITEM.CONT><ITEM.REF>41</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O vplyve rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/> na to, ako dozorný orgán vybavuje sťažnosť týkajúcu sa zákonnosti prenosu založeného na zmluvných zárukách</ITEM.CONT><ITEM.REF>42</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>2.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ITEM.CONT><ITEM.REF>43</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>a)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Spresnenia týkajúce sa obsahu preskúmania platnosti rozhodnutia o primeranosti</ITEM.CONT><ITEM.REF>44</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O podmienkach porovnania umožňujúcich posúdiť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>podstatnú rovnocennosť<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> úrovne ochrany</ITEM.CONT><ITEM.REF>44</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>2)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O potrebe zabezpečiť primeranú úroveň ochrany počas fázy tranzitu údajov</ITEM.CONT><ITEM.REF>49</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>3)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O zohľadnení skutkových zistení vyslovených Komisiou a vnútroštátnym súdom o práve USA</ITEM.CONT><ITEM.REF>50</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>4)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O rozsahu štandardu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>podstatnej rovnocennosti<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ITEM.CONT><ITEM.REF>52</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><?PAGE NO="3"?><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>b)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/> vzhľadom na práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov</ITEM.CONT><ITEM.REF>53</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O existencii zásahov</ITEM.CONT><ITEM.REF>53</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>2)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O povahe zásahov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>stanovených zákonom<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></ITEM.CONT><ITEM.REF>54</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>3)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O neexistencii narušenia podstaty základných práv</ITEM.CONT><ITEM.REF>56</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>4)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O sledovaní legitímneho cieľa</ITEM.CONT><ITEM.REF>59</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>5)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O nevyhnutnosti a primeranosti zásahov</ITEM.CONT><ITEM.REF>61</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>c)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/> z hľadiska práva na účinný prostriedok nápravy</ITEM.CONT><ITEM.REF>64</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O účinnosti súdnych prostriedkov nápravy stanovených právom USA</ITEM.CONT><ITEM.REF>65</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>2)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O vplyve mechanizmu ombudsmana na úroveň ochrany práva na účinný prostriedok nápravy</ITEM.CONT><ITEM.REF>68</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>V.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Návrh</ITEM.CONT><ITEM.REF>70</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Keďže neexistujú spoločné záruky v oblasti ochrany osobných údajov na celosvetovej úrovni, sú cezhraničné toky takýchto údajov spojené s rizikom prerušenia kontinuity úrovne ochrany zabezpečovanej v rámci Európskej únie. S cieľom podporiť tieto toky a zároveň obmedziť toto riziko normotvorca Únie zaviedol tri mechanizmy, na základe ktorých môžu byť osobné údaje prenesené z Únie do tretieho štátu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Po prvé takýto prenos možno vykonať na základe rozhodnutia, ktorým Európska komisia konštatuje, že dotknutý tretí štát zabezpečuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>primeranú úroveň ochrany<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> údajov, ktoré sú do tohto štátu prenášané.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Pozri článok 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z <DATE ISO="20160427">27. apríla 2016</DATE> o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="119" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2016">Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>nariadenie GDPR<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>).</P></NOTE> Po druhé, ak takéto rozhodnutie neexistuje, prenos je povolený, ak ho sprevádzajú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>primerané záruky<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Pozri článok 46 GDPR.</P></NOTE>. Tieto záruky môžu mať podobu zmluvy medzi vývozcom a dovozcom údajov, ktorá obsahuje štandardné doložky o ochrane údajov prijaté Komisiou. Po tretie nariadenie GDPR stanovuje niektoré výnimky založené okrem iného na súhlase dotknutej osoby, ktoré dovoľujú prenos do tretej krajiny aj bez rozhodnutia o primeranosti alebo primeraných záruk.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Pozri článok 49 GDPR.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court (Vyšší súd, Írsko), sa týka druhého z týchto mechanizmov. Presnejšie sa týka toho, či je rozhodnutie 2010/87/EÚ<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Rozhodnutie Komisie z <DATE ISO="20100205">5. februára 2010</DATE> o štandardných zmluvných doložkách pre prenos osobných údajov spracovateľom usadeným v tretích krajinách podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="039" PAGE.FIRST="5" DATE.PUB="2010">Ú. v. EÚ L 39, 2010, s. 5</REF.DOC.OJ>), zmenené vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2016/2297 zo <DATE ISO="20161216">16. decembra 2016</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="344" PAGE.FIRST="100" DATE.PUB="2016">Ú. v. EÚ L 344, 2016, s. 100</REF.DOC.OJ>) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>rozhodnutie 2010/87<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>).</P></NOTE>, ktorým Komisia stanovila štandardné zmluvné doložky pre určité kategórie prenosov, platné vzhľadom na články 7, 8 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Data Protection Commissioner (komisár pre ochranu údajov, Írsko, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>komisár<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>) na jednej strane a spoločnosťou Facebook Ireland Ltd a pánom Maximillianom Schremsom na druhej strane. Pán Schrems predložil komisárovi sťažnosť na prenos osobných údajov týkajúcich sa jeho osoby spoločnosťou Facebook Ireland na jej materskú spoločnosť Facebook Inc. so sídlom v Spojených štátoch amerických (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>USA<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>). Komisár zastáva názor, že vybavenie tejto sťažnosti závisí od toho, či je rozhodnutie 2010/87 platné. V tejto súvislosti sa obrátil na vnútroštátny súd, aby tento položil Súdnemu dvoru v tomto ohľade otázku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Hneď na úvod uvádzam, že preskúmanie prejudiciálnych otázok neodhalilo podľa môjho názoru žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť rozhodnutia 2010/87.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd okrem toho poukázal na určité pochybnosti, ktoré sa v podstate týkajú primeranosti úrovne ochrany zabezpečovanej USA vzhľadom na zásahy činností spravodajských orgánov USA do výkonu základných práv osôb, ktorých údaje sú do tejto tretej krajiny prenášané. Tieto pochybnosti nepriamo spochybňujú posúdenia Komisie v tejto súvislosti vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2016/1250<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Vykonávacie rozhodnutie Komisie z <DATE ISO="20160712">12. júla 2016</DATE> podľa smernice [95/46] o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="207" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2016">Ú. v. EÚ L 207, 2016, s. 1</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>rozhodnutie o štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>).</P></NOTE>. Aj keď vyriešenie sporu vo veci samej si nevyžaduje, aby Súdny dvor o tejto otázke rozhodol, a preto mu navrhujem, aby tak neurobil, subsidiárne uvediem dôvody, ktoré ma vedú k pochybnostiam o platnosti tohto rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Moja analýza sa ako celok bude riadiť hľadaním rovnováhy medzi potrebou preukázať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>primeranú mieru pragmatizmu s cieľom umožniť interakciu so zvyškom sveta<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Pozri príhovor P. Hustinxa, bývalého Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS), <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>Le droit de l’Union européenne sur la protection des données: la révision de la directive 95/46/CE et la proposition de règlement général sur la protection des données<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> (Právo Európskej únie o ochrane údajov: revízia smernice 95/46/CE a návrhu všeobecného nariadenia o ochrane údajov), s. 49, dostupný na stránke https://edps.europa.eu/sites/edp/files/publication/14‑09‑15_article_eui_fr.pdf.</P></NOTE> na jednej strane a potrebou potvrdiť základné hodnoty uznané v právnych poriadkoch Únie a jej členských štátov, a to najmä v Charte, na druhej strane.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">A.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Smernica 95/46/ES</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 2 smernice 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="19951024">24. októbra 1995</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="281" PAGE.FIRST="31" DATE.PUB="1995">Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31</REF.DOC.OJ>), zmenená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z <DATE ISO="20030929">29. septembra 2003</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="284" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2003">Ú. v. EÚ L 284, 2003, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 01/004, s. 447) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>smernica 95/46<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>).</P></NOTE> stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>Táto smernica sa neuplatňuje na spracovanie osobných údajov:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>v priebehu činností, ktoré sú mimo rozsahu zákona spoločenstva, ako sú tie, ktoré sú uvedené v hlave V a VI Zmluvy o Európskej únii a v žiadnom prípade sa neuplatňujú na operácie spracovania týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany, bezpečnosti štátu (vrátane hospodárskej prosperity štátu, keď sa operácia spracovania týka záležitostí bezpečnosti štátu) a činností štátu v oblastiach trestného zákona,</P></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 13 ods. 1 tejto smernice znel:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu povinností a práv uvedených v článkoch 6 ods. 1, v článku 10 a 11 ods. 1, v článkoch 12 a 21, keď takéto obmedzenie vytvára [predstavuje – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie údajov o [na zabezpečenie – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>štátnej bezpečnosti;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>obran[y];</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>verejnej bezpečnosti;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>prevencii, vyšetrovaní, pátraní a trestnom konaní alebo porušení etiky pre predpísané profesie [predchádzania trestným činom alebo porušovaniam pravidiel etiky pre regulované profesie, ich vyšetrovania, odhaľovania a stíhania – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>];</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>dôležitom hospodárskom alebo finančnom záujme [dôležitého hospodárskeho alebo finančného záujmu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] členského štátu alebo Európskej únie, vrátane peňažných, rozpočtových a daňových záležitostí;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT>monitorovaní, inšpekcii alebo regulačnej funkcii spojenej aj s výkonom oficiálneho orgánu v prípadoch uvedených v písmenách c), d) a e) [monitorovacej, kontrolnej alebo regulačnej funkcie spojenej, hoci aj príležitostne, s výkonom verejnej moci v prípadoch uvedených v písmenách c), d) a e) – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>];</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>g)</NO.P><TXT>ochrane osoby pracujúcej s údajmi [ochrany dotknutej osoby – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] alebo práv a slobôd ostatných.<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 25 uvedenej smernice stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="025.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Členské štáty zabezpečia, aby sa prenos osobných údajov, ktoré sa spracovávajú alebo sú určené na spracovanie po prenose, do tretej krajiny mohol urobiť len, bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia prijaté v súlade s ostatnými ustanoveniami tejto smernice, [ak – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] príslušná tretia krajina zaistí adekvátnu úroveň ochrany.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="025.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Adekvátnosť úrovne ochrany, ktorú poskytuje tretia krajina sa hodnotí vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa operácie prenosu údajov alebo komplexu operácií prenosu údajov; zvláštna pozornosť sa venuje charakteru údajov, účelu a trvaniu navrhnutej operácie alebo operácií spracovania, krajine pôvodu a krajine konečného určenia, právnym normám aj všeobecným aj sektorovým, platným v príslušnej tretej krajine a profesionálnym predpisom a bezpečnostným opatreniam, ktorým táto krajina vyhovuje [ktoré sa tam dodržiavajú – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="025.006"><NO.PARAG>6.</NO.PARAG><ALINEA>Komisia môže zistiť [konštatovať – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], podľa postupu uvedeného v článku 31 ods. 2, že tretia krajina zaisťuje adekvátnu úroveň ochrany v rámci znenia odseku 2 tohto článku, z dôvodu jej vnútroštátneho práva alebo medzinárodných dohôd, ktoré podpísala, najmä na základe záverov jednaní uvedených v odseku 5, na ochranu súkromného života a osobných práv a slobôd [slobôd a základných práv osôb – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].</ALINEA><ALINEA>Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozhodnutím Komisie.<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 26 ods. 2 a 4 tej istej smernice stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="026.002"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>2.</NO.PARAG><ALINEA>Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1 môže členský štát schváliť prenos alebo súbor prenosov osobných údajov do tretej krajiny, ktorá nezaistí adekvátnu úroveň ochrany v rámci znenia článku 25 ods. 2, vtedy keď kontrolór [prevádzkovateľ – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] uvádza záruky s ohľadom na ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov a pokiaľ ide o uplatnenie príslušných práv; takéto záruky môžu vyplývať najmä z príslušných zmluvných klauzúl.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="026.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Ak Komisia rozhodne…, že určité štandardné zmluvné klauzuly ponúkajú dostatočné záruky, ako sa to požaduje v odseku 2, členské štáty podniknú nevyhnutné opatrenia, na dosiahnutie súladu s rozhodnutím Komisie.<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Článok 28 ods. 3 smernice 95/46 znel takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>Každý [Každý dozorný orgán – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] je zabezpečený [má – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] najmä:</P><P>…</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>efektívnymi právomocami intervencie [efektívne právomoci intervencie – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], ako sú napríklad doručenie stanovísk pred vykonaním operácii spracovania, podľa článku 20 a zabezpečenie príslušného zverejnenia takýchto stanovísk, nariadenie zablokovania, vymazania alebo zničenia údajov, uvalenie dočasného alebo úplného zákazu na spracovanie, upozornenie alebo pripomenutie kontrolórovi [prevádzkovateľovi – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], alebo oznámenie záležitosti vnútroštátnemu parlamentu alebo iným politickým inštitúciám,</P></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">B.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">GDPR</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>GDPR svojím článkom 94 ods. 1 zrušilo smernicu 95/46 s účinnosťou od <DATE ISO="20180525">25. mája 2018</DATE>, kedy toto nariadenie nadobudlo účinnosť v súlade s jeho článkom 99 ods. 2.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Článok 2 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>Toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>členskými štátmi pri vykonávaní činností patriacich do rozsahu pôsobnosti kapitoly 2 hlavy V ZEÚ;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a jeho predchádzania.<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 2 tohto nariadenia vymedzuje pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>spracúvanie<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štrukturovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Článok 23 GDPR stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="023.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>V práve Únie alebo práve členského štátu, ktorému prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ podliehajú, sa prostredníctvom legislatívneho opatrenia môže obmedziť rozsah povinností a práv ustanovených v článkoch 12 až 22 a v článku 34, ako aj v článku 5, pokiaľ jeho ustanovenia zodpovedajú právam a povinnostiam ustanoveným v článkoch 12 až 22, ak takéto obmedzenie rešpektuje podstatu základných práv a slobôd a je nevyhnutným a primeraným opatrením v demokratickej spoločnosti s cieľom zaistiť:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>národnú bezpečnosť;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>obranu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>verejnú bezpečnosť;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo výkon trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a jeho predchádzanie;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>iné dôležité ciele všeobecného verejného záujmu Únie alebo členského štátu, najmä predmet dôležitého hospodárskeho alebo finančného záujmu Únie alebo členského štátu…;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="023.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Konkrétne musí každé legislatívne opatrenie uvedené v odseku 1 obsahovať osobitné ustanovenia, ktoré v relevantných prípado[ch] upravujú aspoň:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>účely spracúvania alebo kategórie spracúvania;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>kategórie osobných údajov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>rozsah zavedených obmedzení;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>záruky zabraňujúce zneužitiu údajov alebo nezákonnému prístupu či prenosu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>určenie prevádzkovateľa alebo kategórií prevádzkovateľov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT>doby uchovávania a uplatniteľné záruky, pričom sa zohľadní povaha, rozsah a účely spracúvania alebo kategórie spracúvania;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>g)</NO.P><TXT>riziká pre práva a slobody dotknutých osôb a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>h)</NO.P><TXT>práva dotknutých osôb na informovanie o obmedzení, pokiaľ tým nie je ohrozený účel obmedzenia.<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Článok 44 tohto nariadenia, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>Všeobecná zásada prenosov<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>Akýkoľvek prenos osobných údajov, ktoré sa spracúvajú alebo sú určené na spracúvanie po prenose do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, sa uskutoční len vtedy, ak prevádzkovateľ a sprostredkovateľ dodržiavajú podmienky stanovené v tejto kapitole, ako aj ostatné ustanovenia tohto nariadenia vrátane podmienok následných prenosov osobných údajov z predmetnej tretej krajiny alebo od predmetnej medzinárodnej organizácie do inej tretej krajiny, alebo inej medzinárodnej organizácii. Všetky ustanovenia v tejto kapitole sa uplatňujú s cieľom zabezpečiť, aby sa neohrozila úroveň ochrany fyzických osôb zaručená týmto nariadením.<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Článok 45 uvedeného nariadenia, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>Prenosy na základe rozhodnutia o primeranosti<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="045.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Prenos osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii sa môže uskutočniť, ak Komisia rozhodla, že tretia krajina, územie alebo jeden či viaceré určené sektory v danej tretej krajine alebo predmetná medzinárodná organizácia zaručujú primeranú úroveň ochrany. Na takýto prenos nie je nutné žiadne osobitné povolenie.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="045.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Pri posudzovaní primeranosti úrovne ochrany zohľadňuje Komisia najmä tieto skutočnosti:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>právny štát, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, príslušné právne predpisy, a to všeobecné aj odvetvové, vrátane predpisov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, obrany, národnej bezpečnosti a trestného práva a prístupu orgánov verejnej moci k osobným údajom, ako aj vykonávanie takýchto právnych predpisov, pravidiel ochrany údajov, profesijných pravidiel a bezpečnostných opatrení vrátane pravidiel pre následný prenos osobných údajov do ďalšej tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, ktoré sa v danej tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii dodržiavajú, judikatúr[u], ako aj účinné a vymáhateľné práva dotknutej osoby a účinné správne a súdne prostriedky nápravy pre dotknuté osoby, ktorých osobné údaje sa prenášajú;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>existenci[u] a účinné pôsobenie jedného či viacerých nezávislých dozorných orgánov v predmetnej tretej krajine, alebo ktorému podlieha medzinárodná organizácia, so zodpovednosťou za zabezpečenie a presadzovanie dodržiavania pravidiel ochrany údajov vrátane primeraných právomocí pre presadzovanie práva, za poskytovanie pomoci a poradenstva dotknutým osobám pri výkone ich práv a za spoluprácu s dozornými orgánmi členských štátov; a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>medzinárodné záväzky, ktoré dotknutá tretia krajina alebo medzinárodná organizácia prevzala, alebo iné záväzky vyplývajúce z právne záväzných dohovorov alebo nástrojov, ako aj z jej účasti na viacstranných alebo regionálnych systémoch, najmä vo vzťahu k ochrane osobných údajov.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="045.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Komisia môže po posúdení primeranosti úrovne ochrany rozhodnúť prostredníctvom vykonávacieho aktu, že tretia krajina, územie alebo jeden či viaceré určené sektory v tretej krajine alebo medzinárodná organizácia zaručujú primeranú úroveň ochrany v zmysle odseku 2 tohto článku. Vo vykonávacom akte sa stanoví mechanizmus pravidelného preskúmania, ktoré sa uskutočňuje najmenej raz za štyri roky, v ktorom sa zohľadnia všetky významné zmeny v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii. …</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="045.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Komisia priebežne monitoruje vývoj v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách, ktorý by mohol ovplyvniť pôsobenie rozhodnutí prijatých podľa odseku 3 tohto článku a rozhodnutí prijatých na základe článku 25 ods. 6 smernice [95/46].</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="045.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Komisia na základe dostupných informácií, najmä v nadväznosti na preskúmanie uvedené v odseku 3 tohto článku, rozhodne, že tretia krajina, územie alebo jeden či viaceré určené sektory v tretej krajine alebo medzinárodná organizácia už nezaručujú primeranú úroveň ochrany v zmysle odseku 2 tohto článku, v potrebnom rozsahu prostredníctvom vykonávacích aktov bez retroaktívneho účinku zruší, zmení alebo pozastaví rozhodnutie uvedené v odseku 3 tohto článku. …</ALINEA></PARAG><?PAGE NO="9"?><PARAG IDENTIFIER="045.006"><NO.PARAG>6.</NO.PARAG><ALINEA>Komisia začne konzultácie s treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou s cieľom napraviť stav, ktorý viedol k rozhodnutiu prijatému podľa odseku 5.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="045.009"><NO.PARAG>9.</NO.PARAG><ALINEA>Rozhodnutia prijaté Komisiou na základe článku 25 ods. 6 smernice 95/46/ES zostávajú v platnosti, pokiaľ ich Komisia nezmení, nenahradí alebo nezruší rozhodnutím prijatým v súlade s odsekom 3 alebo 5 tohto článku.<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Článok 46 toho istého nariadenia, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>Prenosy vyžadujúce primerané záruky<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>, je formulovaný takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="046.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Ak neexistuje rozhodnutie podľa článku 45 ods. 3, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ môže uskutočniť prenos osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii len vtedy, ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ poskytol primerané záruky, a za podmienky, že dotknuté osoby majú k dispozícii vymožiteľné práva a účinné právne prostriedky nápravy.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="046.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Primerané záruky uvedené v odseku 1 sa môžu ustanoviť bez toho, aby sa dozorný orgán žiadal o akékoľvek osobitné povolenie [aby bolo potrebné akékoľvek osobitné povolenie dozorného orgánu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], prostredníctvom:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>štandardných doložiek o ochrane údajov, ktoré prijala Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 93 ods. 2;</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="046.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Povolenia členského štátu alebo dozorného orgánu na základe článku 26 ods. 2 smernice [95/46] zostávajú v platnosti, pokým ich tento dozorný orgán podľa potreby nezmení, nenahradí alebo nezruší. Rozhodnutia prijaté Komisiou na základe článku 26 ods. 4 smernice [95/46] zostávajú v platnosti, pokiaľ ich Komisia podľa potreby nezmení, nenahradí alebo nezruší rozhodnutím prijatým v súlade s odsekom 2 tohto článku.<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Článok 58 ods. 2, 4 a 5 GDPR znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="058.002"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Každý dozorný orgán má všetky tieto nápravné právomoci:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>upozorniť prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa na to, že plánované spracovateľské operácie pravdepodobne porušia ustanovenia tohto nariadenia;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>napomenúť prevádzkovateľ[a] alebo sprostredkovateľ[a], ak spracovateľské operácie porušili ustanovenia tohto nariadenia;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>nariadiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby vyhovel žiadostiam dotknutej osoby o uplatnenie jej práv podľa tohto nariadenia;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>nariadiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby svoje spracovateľské operácie zosúladil podľa potreby určeným spôsobom a v rámci určenej lehoty s ustanoveniami tohto nariadenia;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>nariadiť prevádzkovateľovi, aby porušenie ochrany osobných údajov oznámil dotknutej osobe;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT>nariadiť dočasné alebo trvalé obmedzenie vrátane zákazu spracúvania;</TXT></NP></ITEM></LIST><?PAGE NO="10"?><P>…</P><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>uložiť v závislosti od okolností každého jednotlivého prípadu správnu pokutu podľa článku 83, a to popri opatreniach uvedených v tomto odseku alebo namiesto nich;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>j)</NO.P><TXT>nariadiť pozastavenie toku údajov príjemcovi v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="058.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Výkon právomocí udelených dozornému orgánu podľa tohto článku podlieha primeraným zárukám vrátane účinného súdneho prostriedku nápravy a riadneho procesu, stanoveným v práve Únie a v práve členského štátu v súlade s chartou.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="058.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Každý členský štát prostredníctvom právnych predpisov stanoví, že jeho dozorný orgán má právomoc upozorniť justičné orgány na porušenia tohto nariadenia a prípadne začať súdne konanie alebo sa na ňom inak zúčastniť s cieľom presadiť dodržiavanie ustanovení tohto nariadenia.<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">C.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Rozhodnutie 2010/87</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Článok 26 ods. 4 smernice 95/46 bol základom pre tri rozhodnutia prijaté Komisiou, v ktorých táto konštatovala, že štandardné zmluvné doložky, ktoré sú v nich uvedené, poskytujú primerané záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov, ako aj pokiaľ ide o uplatnenie príslušných práv (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>rozhodnutia o štandardných zmluvných doložkách<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Rozhodnutie Komisie 2001/497/ES z <DATE ISO="20010615">15. júna 2001</DATE> o štandardných zmluvných doložkách na prenos osobných údajov do tretích krajín podľa smernice [95/46] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="181" PAGE.FIRST="19" DATE.PUB="2001">Ú. v. EÚ L 181, 2001, s. 19</REF.DOC.OJ>), rozhodnutie Komisie 2004/915/ES z <DATE ISO="20041227">27. decembra 2004</DATE>, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie [2001/497] o zavedení alternatívneho súboru o štandardných zmluvných doložkách na prenos osobných údajov do tretích krajín (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="385" PAGE.FIRST="74" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 385, 2004, s. 74</REF.DOC.OJ>), ako aj rozhodnutie 2010/87.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Patrí medzi ne rozhodnutie 2010/87, ktorého článok 1 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>štandardné zmluvné doložky uvedené v prílohe sa považujú za doložky, ktoré poskytujú primerané záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov ako aj pokiaľ ide o uplatnenie príslušných práv, ako to požaduje článok 26 ods. 2 smernice [95/46]<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Podľa článku 3 tohto rozhodnutia:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto pojmy:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>vývozca údajov<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="2018" ID="QE0042"/> je prevádzkovateľ, ktorý prenáša osobné údaje;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>dovozca údajov<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="2018" ID="QE0043"/> je spracovateľ usadený v tretej krajine, ktorý súhlasí, že bude od vývozcu údajov prijímať osobné údaje určené na spracovanie v mene vývozcu údajov po prenose v súlade s jeho pokynmi a podmienkami tohto rozhodnutia a ktorý nepodlieha systému tretej krajiny zaisťujúcemu primeranú ochranu v zmysle článku 25 ods. 1 smernice [95/46];</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>príslušné právo týkajúce sa ochrany údajov<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="2018" ID="QE0044"/> sú právne predpisy chrániace základné práva a slobody jednotlivcov a najmä ich právo [právo na súkromie – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov, uplatniteľné na prevádzkovateľa údajov v členskom štáte, v ktorom je vývozca údajov usadený;</TXT></NP></ITEM></LIST><?PAGE NO="11"?><P>…<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Vo svojom pôvodnom znení článok 4 ods. 1 uvedeného rozhodnutia stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>Bez toho, aby boli dotknuté ich právomoci podnikať právne opatrenia na zabezpečenie dodržiavania vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa kapitol II, III, V a VI smernice [95/46], môžu príslušné úrady v členských štátoch uplatniť svoje existujúce právomoci zakázať alebo pozastaviť toky údajov do tretích krajín s cieľom ochrany osôb vo vzťahu k spracovaniu ich osobných údajov v prípadoch, ak:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>sa zistí, že právo, ktorému vývozca údajov alebo subdodávateľ podlieha, mu ukladá povinnosti vo forme výnimky z príslušného práva týkajúceho sa ochrany údajov, ktoré presahujú obmedzenia nevyhnutné v demokratickej spoločnosti stanovené v článku 13 smernice [95/46], ak je pravdepodobné, že tieto povinnosti budú mať závažný nepriaznivý účinok na záruky poskytované príslušným právom týkajúcim sa ochrany údajov a štandardnými zmluvnými doložkami;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>príslušný orgán zistí, že dovozca údajov alebo subdodávateľ nerešpektoval štandardné zmluvné doložky uvedené v prílohe, alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>existuje veľká pravdepodobnosť, že štandardné zmluvné doložky uvedené v prílohe nie sú alebo nebudú dodržiavané a pokračujúcim prenosom by vzniklo bezprostredné riziko vážneho poškodenia subjektov údajov.<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Článok 4 rozhodnutia 2010/87 vo svojom súčasnom znení, ktoré vyplýva zo zmeny rozhodnutia 2010/87 vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2016/2297<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2297 zo <DATE ISO="20161216">16. decembra 2016</DATE>, ktorým sa menia rozhodnutia [2001/497] a [2010/87] o štandardných zmluvných doložkách na prenos osobných údajov do tretích krajín a spracovateľom usadeným v takýchto krajinách podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady [95/46] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="344" PAGE.FIRST="100" DATE.PUB="2016">Ú. v. EÚ L 344, 2016, s. 100</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>, stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>keď príslušné orgány členských štátov uplatnia svoje právomoci podľa článku 28 ods. 3 smernice [95/46], dôsledkom čoho je pozastavenie alebo trvalý zákaz tokov údajov do tretích krajín v záujme ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracovaním ich osobných údajov, príslušný členský štát o tom bezodkladne informuje Komisiu, ktorá príslušné informácie postúpi ostatným členským štátom<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Príloha rozhodnutia 2010/87 obsahuje súbor štandardných zmluvných doložiek. Konkrétne doložka 3 uvedená v tejto prílohe, nazvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>Doložka o oprávnenosti tretej strany<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>, stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>1. Subjekt údajov môže ako oprávnená tretia strana uplatňovať voči vývozcovi údajov túto doložku, doložku 4 písm. b) až i), doložku 5 písm. a) až e) a písm. g) až j), doložku 6 ods. 1 a 2, doložku 7, doložku 8 ods. 2 a doložky 9 až 12.</P><P>2. Subjekt údajov môže uplatňovať voči dovozcovi údajov túto doložku, doložku 5 písm. a) až e) a písm. g), doložku 6, doložku 7, doložku 8 ods. 2 a doložky 9 až 12 v prípadoch, keď vývozca údajov fakticky zmizol alebo prestal právne existovať, pokiaľ prípadný nástupnícky subjekt neprevzal na základe zmluvy alebo podľa zákona všetky právne záväzky vývozcu údajov, v dôsledku čoho prijíma práva a záväzky vývozcu údajov a subjekt údajov ich v takom prípade môže uplatňovať voči tomuto subjektu.</P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/></P></QUOT.S></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Doložka 4 uvedená v tejto prílohe, nazvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>Povinnosti vývozcu údajov<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>, stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>Vývozca údajov súhlasí a zaručuje sa, že:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>spracovanie osobných údajov vrátane ich prenosu bolo a bude aj naďalej vykonávané v súlade s relevantnými ustanoveniami príslušného práva týkajúceho sa ochrany údajov (a prípadne bolo oznámené príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má vývozca údajov sídlo) a že neporušuje relevantné ustanovenia daného štátu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>nariadil a v priebehu trvania služieb spracovania osobných údajov bude nariaďovať dovozcovi údajov, aby prenášané osobné údaje spracovával len v mene vývozcu údajov a v súlade s príslušným právom týkajúcim sa ochrany osobných údajov a s doložkami;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>dovozca údajov poskytne dostatočné záruky, pokiaľ ide o technické a organizačné bezpečnostné opatrenia uvedené v dodatku 2 k tejto zmluve;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>po vyhodnotení požiadaviek príslušného práva týkajúceho sa ochrany údajov sú bezpečnostné opatrenia primerané na zabezpečenie ochrany osobných údajov proti neúmyselnému alebo neoprávnenému zničeniu alebo neúmyselnej strate, zmene, neoprávnenému prezradeniu alebo prístupu najmä v prípadoch, ak spracovanie zahŕňa prenos údajov prostredníctvom siete, ako aj proti všetkým ostatným nezákonným formám spracovania, a že tieto opatrenia zabezpečujú úroveň bezpečnosti primeranú rizikám spojeným so spracovávaním údajov a s povahou údajov, ktoré sa majú chrániť, vzhľadom na stav techniky a nákladnosť ich implementácie;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>zabezpečí plnenie bezpečnostných opatrení;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT>ak bude prenos zahŕňať osobitné kategórie údajov, subjekt údajov bol alebo bude informovaný pred jeho uskutočnením alebo čo najskôr po ňom, že môže dôjsť k prenosu jeho údajov do tretej krajiny, ktorá neposkytuje primeranú ochranu v zmysle smernice [95/46];</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>g)</NO.P><TXT>postúpi akékoľvek oznámenie prijaté od vývozcu údajov alebo subdodávateľa podľa doložky 5 písm. b) a doložky 8 ods. 3 dozornému orgánu na ochranu údajov, pokiaľ sa vývozca údajov rozhodne pokračovať v prenose alebo zrušiť jeho pozastavenie;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>h)</NO.P><TXT>na požiadanie poskytne subjektom údajov kópiu doložiek uvedených v tejto prílohe s výnimkou dodatku 2 a súhrnný opis bezpečnostných opatrení, ako aj kópiu akejkoľvek subdodávateľskej zmluvy o službách spracovania údajov, ktorú je nutné uzavrieť v súlade s doložkami, pokiaľ doložky alebo zmluva neobsahujú obchodné informácie, v tomto prípade môže tieto obchodné informácie vynechať;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>v prípade zadania zákazky na spracovanie údajov subdodávateľovi sa činnosť spojená so spracovaním vykonáva v súlade s doložkou 11 subdodávateľom, ktorý zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany osobných údajov a práv subjektu údajov ako dovozca údajov podľa doložiek, a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>j)</NO.P><TXT>zabezpečí dodržiavanie doložky 4 písm. a) až i).<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></QUOT.S></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Doložka 5 uvedená v tejto prílohe, nazvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>Povinnosti vývozcu údajov(<HT TYPE="SUP">1</HT>)<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/>, stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>Dovozca údajov sa zaväzuje a zaručuje, že:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>bude spracovávať osobné údaje iba v mene vývozcu údajov a v súlade s jeho pokynmi a doložkami; ak z akýchkoľvek dôvodov nebude môcť toto dodržiavanie pokynov a doložiek zabezpečiť, zaväzuje sa bezodkladne o tom informovať vývozcu údajov, ktorý je v takom prípade oprávnený pozastaviť prenos údajov a/alebo zmluvu vypovedať;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>nemá dôvod sa domnievať, že právne predpisy, ktorým podlieha, mu bránia plniť pokyny vývozcu údajov a jeho záväzky vyplývajúce zo zmluvy a že v prípade zmeny týchto právnych predpisov, ktorá by mohla mať závažný nepriaznivý účinok na záruky a záväzky stanovené doložkami, bezodkladne oznámi túto zmenu vývozcovi údajov, ktorý je v takom prípade oprávnený pozastaviť prenos údajov a/alebo zmluvu vypovedať;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>pred spracovaním prenášaných osobných údajov vykonal organizačné a technické zabezpečenia uvedené v dodatku 2;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>vývozcovi údajov bezodkladne oznámi:</TXT><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>akékoľvek právne záväzné požiadavky na sprístupnenie osobných údajov zo strany orgánu presadzovania práva, pokiaľ to nie je inak zakázané, napríklad trestným právom, v záujme zachovania dôvernosti vyšetrovania v rámci presadzovania práva;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>akýkoľvek neúmyselný alebo neoprávnený prístup a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>iii)</NO.P><TXT>akékoľvek požiadavky pochádzajúce priamo od subjektov údajov bez toho, aby na tieto požiadavky reagoval s výnimkou prípadu, ak je tým inak poverený;</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>bude bezodkladne a riadne reagovať na všetky otázky vývozcu údajov súvisiace s jeho spracovateľskými činnosťami osobných údajov, ktoré sú predmetom prenosu, a že bude rešpektovať odporučenia dozorného orgánu, pokiaľ ide o spracovanie prenášaných údajov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT>na žiadosť vývozcu údajov sprístupní svoje zariadenia spracovania údajov na audit spracovateľských činností zahrnutých v doložkách, ktorý vykoná vývozca údajov alebo inšpekčný orgán zložený z nezávislých členov s požadovanou odbornou kvalifikáciou, ktorí budú viazaní povinnosťou mlčanlivosti a budú vybraní vývozcom údajov prípadne po dohode s dozorným orgánom;</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Poznámka pod čiarou 1, na ktorú sa v doložke 5 uvedenej v prílohe rozhodnutia 2010/87 odkazuje, stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>Povinné požiadavky vnútroštátnych právnych predpisov vzťahujúcich sa na dovozcu údajov, ktoré nepresahujú rámec toho, čo je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na základe jedného zo záujmov uvedených v článku 13 ods. 1 smernice [95/46], t. j. ak predstavujú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie obrany národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, na predchádzanie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov alebo porušenie etických zásad regulovaných profesií, významného hospodárskeho alebo finančného záujmu štátu alebo ochrany subjektov údajov alebo práv a slobôd iných, nie sú v rozpore so štandardnými zmluvnými doložkami. Príkladmi takých povinných požiadaviek, ktoré nepresahujú rámec toho, čo je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, sú okrem iného medzinárodne uznávané sankcie, požiadavky na priznanie daní alebo požiadavky v súvislosti s ohlasovacou povinnosťou na účely boja proti praniu špinavých peňazí.<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/></P></QUOT.S></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Doložka 6 obsiahnutá v tejto prílohe, nazvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>Zodpovednosť<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>, znie:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>1. Strany sa dohodli že subjekt údajov, ktorý utrpel škodu v dôsledku porušenia povinností uvedených v doložke 3 alebo doložke 11 spôsobeného ktoroukoľvek zo strán alebo subdodávateľom, má nárok na odškodnenie od vývozcu údajov.</P><P>2. Ak subjekt údajov nemôže v súlade s odsekom 1 požadovať odškodnenie od vývozcu údajov za porušenie niektorej z povinností dovozcu údajov alebo jeho subdodávateľa uvedených v doložke 3 alebo doložke 11, pretože vývozca údajov fakticky zmizol, prestal právne existovať alebo sa stal platobne neschopným, dovozca údajov sa zaväzuje, že subjekt údajov smie uplatňovať nároky voči dovozcovi údajov, ako by bol vývozcom údajov, pokiaľ prípadný nástupnícky subjekt neprevzal na základe zmluvy alebo podľa zákona všetky právne záväzky vývozcu údajov, v dôsledku čoho ich subjekt údajov môže uplatňovať voči tomuto subjektu.</P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Doložka 7 uvedená v tejto prílohe, nazvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>Mediácia a súdna právomoc<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/>, stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>1. Dovozca údajov súhlasí, že ak subjekt údajov voči nemu uplatní práva v prospech tretej strany a/alebo nárok na odškodnenie podľa týchto doložiek, dovozca údajov prijme rozhodnutie subjektu údajov:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>postúpiť spor na sprostredkovanie nezávislou osobou alebo prípadne dozorným orgánom;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>postúpiť spor súdom v členskom štáte, v ktorom má sídlo vývozca údajov.</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>2. Strany sa dohodli, že rozhodnutím subjektu údajov nebudú dotknuté jeho hmotné ani procesné práva na podávanie žalôb v súlade s ostatnými ustanoveniami vnútroštátneho alebo medzinárodného práva.<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Doložka 9 uvedená v tej istej prílohe, nazvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>Rozhodné právo<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/>, stanovuje, že doložky sa majú riadiť právom členského štátu, v ktorom je vývozca údajov usadený.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">D.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Rozhodnutie o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Článok 25 ods. 6 smernice 95/46 slúžil ako základ pre prijatie dvoch po sebe nasledujúcich rozhodnutí Komisie, v ktorých táto konštatovala, že USA zaručujú primeranú úroveň ochrany osobných údajov prenášaných do podnikov so sídlom v USA, ktoré prostredníctvom postupu osvedčenia vydávaného samotnou organizáciou vyhlásili, že dodržiavajú zásady uvedené v týchto rozhodnutiach.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Ako prvé Komisia prijala rozhodnutie 2000/520/ES o primeranosti ochrany poskytovanej zásadami <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>bezpečného prístavu<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> a súvisiacimi s často kladenými otázkami vydanými Ministerstvom obchodu USA<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Rozhodnutie z <DATE ISO="20000726">26. júla 2000</DATE> v súlade so smernicou [95/46] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="215" PAGE.FIRST="7" DATE.PUB="2000">Ú. v. EÚ L 215, 2000, s. 7</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0061" REF.END="QE0061"/>rozhodnutie o bezpečnom prístave<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/>).</P></NOTE>. V rozsudku zo <DATE ISO="20151006">6. októbra 2015</DATE>, Schrems<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑362/14</NO.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2015:650">EU:T:2015:650</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0062" REF.END="QE0062"/>Schrems<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/>)</P></NOTE>, Súdny dvor toto rozhodnutie vyhlásil za neplatné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>V nadväznosti na tento rozsudok Komisia ako druhé prijala rozhodnutie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0063" REF.END="QE0063"/>o štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Článok 1 tohto rozhodnutia stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0064" REF.END="QE0064"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Na účely článku 25 ods. 2 smernice [95/46] Spojené štáty zabezpečujú primeranú úroveň ochrany osobných údajov prenášaných z Únie organizáciám v USA v rámci štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA tvoria zásady vydané Ministerstvom obchodu USA <DATE ISO="20160707">7. júla 2016</DATE>, ktoré sú uvedené v prílohe II, a oficiálne vyhlásenia a záväzky obsiahnuté v dokumentoch uvedených v prílohách I, III až VII.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Na účely odseku 1 sa osobné údaje prenášajú v rámci štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA, keď sa prenášajú z Únie organizáciám v USA, ktoré sú zahrnuté do <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0065" REF.END="QE0065"/>zoznamu organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="2018" ID="QE0065"/>, ktorý vedie a sprístupňuje verejnosti Ministerstvo obchodu USA v súlade s oddielmi I a III zásad stanovených v prílohe II.<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Príloha III A tohto rozhodnutia s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0066" REF.END="QE0066"/>Mechanizmus ombudsmana pre štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA týkajúci sa signálového spravodajstva<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/>, pripojená k listu Johna Kerryho ako Secretary of State (minister zahraničných vecí USA) zo <DATE ISO="20160707">7. júla 2016</DATE>, obsahuje memorandum opisujúce nové konanie pred ombudsmanom ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0067" REF.END="QE0067"/>hlavným koordinátorom medzinárodnej diplomacie v oblasti informačných technológií<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0068" REF.END="QE0068"/>ombudsman<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/>), ktorého vymenúva minister zahraničných vecí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Podľa tohto memoranda bolo toto konanie zavedené <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0069" REF.END="QE0069"/>v záujme uľahčenia spracovávania žiadostí týkajúcich sa prístupu, na účely národnej bezpečnosti, k údajom prenášaným z [Únie] do Spojených štátov na základe štítu na ochranu osobných údajov, štandardných zmluvných doložiek, záväzných firemných pravidiel, <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0070" REF.END="QE0070"/>výnimiek<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="2018" ID="QE0070"/> alebo <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0071" REF.END="QE0071"/>možných budúcich výnimiek<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="2018" ID="QE0071"/> stanovenými postupmi v súlade s platnými právnymi predpismi a politikou Spojených štátov, a odpovedania na tieto žiadosti<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Pán Schrems, rakúsky štátny príslušník s bydliskom v Rakúsku, je používateľom sociálnej siete Facebook. Všetci používatelia tejto sociálnej siete s bydliskom na území Únie sú povinní pri svojej registrácii uzavrieť zmluvu so spoločnosťou Facebook Ireland, dcérskou spoločnosťou spoločnosti Facebook Inc., ktorá má sídlo v USA. Osobné údaje týchto používateľov sa v celom rozsahu alebo sčasti prenášajú na servery patriace spoločnosti Facebook Inc., nachádzajúce sa na území USA, kde sú predmetom spracúvania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Pán Schrems predložil <DATE ISO="20130625">25. júna 2013</DATE> komisárovi sťažnosť, v ktorej od neho v podstate žiadal, aby spoločnosti Facebook Ireland zakázal prenášať jeho osobné údaje do USA. Uviedol, že platné právo a prax v tejto tretej krajine nezabezpečujú dostatočnú ochranu osobných údajov uchovávaných na území tejto krajiny pred zásahmi vyplývajúcimi z činností sledovania, ktoré vykonávajú orgány verejnej moci. Pán Schrems v tejto súvislosti odkázal na odhalenia pána Edwarda Snowdena týkajúce sa činností informačných služieb USA, a to najmä činností National Security Agency (Národná bezpečnostná agentúra, USA, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0072" REF.END="QE0072"/>NSA<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Táto sťažnosť bola zamietnutá najmä z dôvodu, že o každej otázke týkajúcej sa primeranosti ochrany zaručenej v USA bolo treba rozhodnúť podľa rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0073" REF.END="QE0073"/>bezpečnom prístave<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/>. V tomto rozhodnutí Komisia konštatovala, že táto tretia krajina poskytuje primeranú úroveň ochrany osobných údajov prenášaných do podnikov nachádzajúcich sa na území tejto krajiny, ktoré dodržiavajú zásady stanovené v uvedenom rozhodnutí.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="16"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Pán Schrems podal proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho sťažnosti žalobu na High Court (Vyšší súd). Tento súd sa domnieval, že hoci pán Schrems formálne nespochybnil platnosť rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0074" REF.END="QE0074"/>bezpečnom prístave<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/>, svojou sťažnosťou v skutočnosti namietal proti zákonnosti režimu zavedeného týmto rozhodnutím. Za týchto okolností uvedený súd položil Súdnemu dvoru otázky, ktoré sa v podstate týkali toho, či sú orgány členských štátov príslušné pre ochranu údajov (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0075" REF.END="QE0075"/>dozorné orgány<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="201C" ID="QE0075"/>) v prípade, že rozhodujú o sťažnosti týkajúcej sa ochrany práv a slobôd jednotlivca pri spracúvaní osobných údajov, ktoré sa ho týkajú a ktoré boli prenesené do tretieho štátu, viazané zisteniami o primeranosti úrovne ochrany poskytovanej týmto tretím štátom, ktoré vyslovila Komisia na základe článku 25 ods. 6 smernice 95/46, aj keď sťažovateľ proti týmto zisteniam namieta.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Súdny dvor po tom, čo v bodoch 51 a 52 rozsudku Schrems rozhodol, že rozhodnutie o primeranosti je pre dozorné orgány záväzné, pokiaľ nebolo vyhlásené za neplatné, v bodoch 63 a 65 tohto rozsudku uviedol:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0076" REF.END="QE0076"/>63. … Ak osoba, ktorej osobné údaje boli alebo by mohli byť prenesené do tretej krajiny, ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie podľa článku 25 ods. 6 smernice 95/46, podá na vnútroštátny dozorný orgán žiadosť týkajúcu sa ochrany jej práv a slobôd pri spracovaní týchto údajov a spochybňuje v rámci tejto žiadosti…, zlučiteľnosť tohto rozhodnutia s ochranou súkromia a slobôd a základných práv osôb, je úlohou tohto orgánu preskúmať túto žiadosť so všetkou náležitou starostlivosťou, ktorá sa vyžaduje.</P><P>…</P><P>65. Za… predpokladu, keď uvedený orgán považuje výhrady vznesené [touto osobou], za dôvodné, ten istý orgán musí v súlade s článkom 28 ods. 3 prvým pododsekom treťou zarážkou smernice 95/46 v spojení najmä s článkom 8 ods. 3 Charty mať možnosť obrátiť sa na súdne orgány. V tomto ohľade je úlohou vnútroštátneho zákonodarcu stanoviť prostriedky nápravy umožňujúce dotknutému vnútroštátnemu dozornému orgánu uplatniť výhrady, ktoré považuje za dôvodné, na vnútroštátnych súdoch, aby tieto podali, ak majú rovnaké pochybnosti ako tento orgán, pokiaľ ide o platnosť rozhodnutia Komisie, návrh na začatie prejudiciálneho konania na účely preskúmania platnosti tohto rozhodnutia.<QUOT.END REF.START="QS0076" CODE="201C" ID="QE0076"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Súdny dvor v uvedenom rozsudku takisto preskúmal platnosť rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0077" REF.END="QE0077"/>bezpečnom prístave<QUOT.END REF.START="QS0077" CODE="201C" ID="QE0077"/> vzhľadom na požiadavky vyplývajúce zo smernice 95/46 v spojení s Chartou. Po tomto preskúmaní vyhlásil toto rozhodnutie za neplatné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri rozsudok Schrems (bod 106).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>V nadväznosti na rozsudok Schrems vnútroštátny súd zrušil rozhodnutie, ktorým komisár zamietol sťažnosť pána Schremsa, a vrátil ho komisárovi na preskúmanie. Komisár začal vyšetrovanie a vyzval pána Schremsa, aby upravil znenie svojej sťažnosti vzhľadom na vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0078" REF.END="QE0078"/>bezpečnom prístave<QUOT.END REF.START="QS0078" CODE="201C" ID="QE0078"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Pán Schrems na tento účel požiadal Facebook Ireland, aby identifikovala právne základy prenosov osobných údajov používateľov sociálnej siete Facebook z Únie do USA. Facebook Ireland bez toho, aby identifikovala všetky právne základy, o ktoré sa opiera, odkázala na dohodu o prenose a spracovávaní údajov (<HT TYPE="ITALIC">data transfer processing agreement</HT>) uzatvorenú medzi ňou a spoločnosťou Facebook Inc., ktorá bola v platnosti od <DATE ISO="20151120">20. novembra 2015</DATE>, a odvolala sa na rozhodnutie 2010/87.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Vo svojej upravenej sťažnosti pán Schrems na jednej strane tvrdí, že doložky obsiahnuté v tejto dohode nie sú v súlade so štandardnými zmluvnými doložkami uvedenými v prílohe rozhodnutia 2010/87. Na druhej strane pán Schrems tvrdí, že tieto štandardné zmluvné doložky nemôžu v žiadnom prípade byť základom pre prenos osobných údajov, ktoré sa ho týkajú, do USA. Je to tak<?PAGE NO="17"?> preto, že právo USA ukladá spoločnosti Facebook Inc. povinnosť sprístupniť osobné údaje používateľov orgánom USA, ako sú NSA a Federal Bureau of Investigation (Federálny úrad pre vyšetrovanie, USA, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0079" REF.END="QE0079"/>FBI<QUOT.END REF.START="QS0079" CODE="201C" ID="QE0079"/>), v rámci programov sledovania, ktoré bránia výkonu práv zaručených v článkoch 7, 8 a 47 Charty. Pán Schrems tvrdí, že neexistuje žiaden prostriedok nápravy, ktorý by dotknutým osobám umožňoval uplatniť si svoje práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov. Za týchto okolností pán Schrems od komisára žiada, aby tento prenos pozastavil na základe článku 4 rozhodnutia 2010/87.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Facebook Ireland v rámci vyšetrovania vedeného komisárom potvrdila, že naďalej prenáša osobné údaje používateľov sociálnej siete Facebook s bydliskom v Únii do USA a že na tento účel sa z veľkej časti opiera o štandardné zmluvné doložky uvedené v prílohe rozhodnutia 2010/87.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Cieľom komisárovho vyšetrovania bolo na jednej strane určiť, či USA zabezpečujú primeranú ochranu osobných údajov občanov Únie, a na druhej strane, v prípade zápornej odpovede určiť, či rozhodnutia o štandardných zmluvných doložkách predstavujú dostatočné záruky, pokiaľ ide o ochranu základných práv a slobôd občanov Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa komisár v návrhu rozhodnutia (<HT TYPE="ITALIC">draft decision</HT>) predbežne domnieval, že právo USA neposkytuje účinné prostriedky nápravy v zmysle článku 47 Charty občanom Únie, ktorých údaje sa prenášajú do USA, kde hrozí ich spracovanie agentúrami USA na účely národnej bezpečnosti spôsobom nezlučiteľným s článkami 7 a 8 Charty. Záruky stanovené doložkami uvedenými v prílohe rozhodnutí o štandardných zmluvných doložkách tento nedostatok podľa neho nenapravujú, pretože nie sú pre orgány alebo agentúry USA záväzné a dotknutým osobám priznávajú iba zmluvné práva proti vývozcovi a/alebo dovozcovi údajov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Za týchto okolností komisár rozhodol, že o sťažnosti pána Schremsa nemôže rozhodnúť, kým Súdny dvor nepreskúma platnosť rozhodnutí o štandardných zmluvných doložkách. Komisár preto podľa ustanovenia bodu 65 rozsudku Schrems predložil vec na konanie vnútroštátnemu súdu, aby tento v prípade, že s pochybnosťami komisára súhlasí, predložil Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania o platnosti týchto rozhodnutí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Vláde USA, Electronic Privacy Information Centre (EPIC), Business Software Alliance (BSA) a Digitaleurope bolo povolené vstúpiť do konania pred vnútroštátnym súdom ako vedľajším účastníkom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Aby určil, či súhlasí s pochybnosťami komisára o platnosti rozhodnutí o štandardných zmluvných doložkách, High Court (Vyšší súd) zobral na vedomie dôkazy predložené stranami sporu a vypočul nimi predložené tvrdenia, ako aj tvrdenia predložené vedľajšími účastníkmi konania. Konkrétne boli ako dôkazy predložené znalecké posudky o ustanoveniach práva USA. V írskom práve sa zahraničné právo považuje za skutkovú okolnosť, ktorá musí byť preukázaná rovnakým spôsobom ako akákoľvek iná skutočnosť. Na základe týchto dôkazov vnútroštátny súd posúdil ustanovenia práva USA povoľujúce sledovanie vládnymi orgánmi a agentúrami, fungovanie dvoch verejne známych programov sledovania (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0080" REF.END="QE0080"/>PRISM<QUOT.END REF.START="QS0080" CODE="201C" ID="QE0080"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0081" REF.END="QE0081"/>Upstream<QUOT.END REF.START="QS0081" CODE="201C" ID="QE0081"/>), rôzne prostriedky nápravy dostupné jednotlivcom, ktorých práva boli opatreniami sledovania porušené, ako aj systémové záruky a kontrolné mechanizmy. Vnútroštátny súd uviedol výsledky tohto posúdenia v rozsudku z <DATE ISO="20171003">3. októbra 2017</DATE>, ktorý je pripojený k jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania [ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0082" REF.END="QE0082"/>rozsudok High Court (Vyšší súd) z <DATE ISO="20171003">3. októbra 2017</DATE><QUOT.END REF.START="QS0082" CODE="201C" ID="QE0082"/>].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>V tomto rozsudku vnútroštátny súd spomedzi právnych základov, ktoré povoľujú zaznamenávanie zahraničných komunikácií spravodajskými službami USA, odkázal na článok 702 Foreign Intelligence and Surveillance Act (zákon o sledovaní v rámci zahraničného spravodajstva, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0083" REF.END="QE0083"/>zákon FISA<QUOT.END REF.START="QS0083" CODE="201C" ID="QE0083"/>) a na Executive Order 12333 (vykonávacie nariadenie č. 12333, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0084" REF.END="QE0084"/>vykonávacie nariadenie č. 12333<QUOT.END REF.START="QS0084" CODE="201C" ID="QE0084"/>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="18"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Podľa zistení uvedených v tomto rozsudku článok 702 zákona FISA dovoľuje, aby Attorney General (generálny prokurátor, USA) a Director of National Intelligence (DNI) (riaditeľ národnej spravodajskej služby, USA) spoločne s cieľom získať informácie v oblasti zahraničného spravodajstva udelili povolenie na obdobie jedného roka na sledovanie osôb, ktoré nie sú americkými občanmi, ani nemajú v USA trvalý pobyt (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0085" REF.END="QE0085"/>osoby, ktoré nie sú občanmi ani rezidentmi USA<QUOT.END REF.START="QS0085" CODE="201C" ID="QE0085"/>), ak je dôvodné domnievať sa, že sa nachádzajú mimo územia USA.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>50 U.S.C. 1881 a).</P></NOTE> Podľa zákona FISA sa pojmom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0086" REF.END="QE0086"/>zahraničné spravodajstvo<QUOT.END REF.START="QS0086" CODE="201C" ID="QE0086"/> označujú informácie o schopnosti vlády poskytnúť ochranu pred zahraničnými útokmi, terorizmom, šírením zbraní hromadného ničenia, ako aj o riadení zahraničných vecí USA.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>50 U.S.C. 1881 e).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Tieto ročné povolenia, rovnako ako postupy upravujúce zacielenie osôb, ktoré sa majú sledovať, a spracúvanie (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0087" REF.END="QE0087"/>minimalizáciu<QUOT.END REF.START="QS0087" CODE="201C" ID="QE0087"/>) získaných informácií<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Vnútroštátny súd konštatoval, že postupy zacielenia sa týkajú spôsobu, akým výkonná moc určuje, či sa možno dôvodne domnievať, že konkrétny jednotlivec je osobou, ktorá nie je občanom ani rezidentom USA, nachádzajúcou sa mimo USA a že zacielenie tohto jednotlivca môže viesť k získaniu informácií v oblasti zahraničného spravodajstva. Postupy minimalizácie sa vzťahujú na získavanie, uchovávanie, používanie a šírenie akýchkoľvek neverejných informácií týkajúcich sa osoby, ktorá je občanom alebo rezidentom USA, a získaných na základe článku 702 zákona FISA.</P></NOTE> musí schváliť Foreign Intelligence Surveillance Court (Súd pre sledovanie v rámci zahraničného spravodajstva, USA, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0088" REF.END="QE0088"/>súd FISC<QUOT.END REF.START="QS0088" CODE="201C" ID="QE0088"/>). Zatiaľ čo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0089" REF.END="QE0089"/>tradičné<QUOT.END REF.START="QS0089" CODE="201C" ID="QE0089"/> sledovanie uskutočnené na základe iných ustanovení zákona FISA si vyžaduje, aby bol preukázaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0090" REF.END="QE0090"/>pravdepodobný dôvod<QUOT.END REF.START="QS0090" CODE="201C" ID="QE0090"/>, pre ktorý možno mať podozrenie, že sledované osoby sú súčasťou zahraničnej mocnosti alebo sú jej agentmi, činnosti sledovania vykonávané na základe článku 702 zákona FISA nepodliehajú ani preukázaniu takéhoto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0091" REF.END="QE0091"/>pravdepodobného dôvodu<QUOT.END REF.START="QS0091" CODE="201C" ID="QE0091"/>, ani schváleniu zacielenia určitých osôb súdom FISC. Vnútroštátny súd ďalej zistil aj to, že postupy minimalizácie sa neuplatňujú na osoby, ktoré nie sú občanmi ani rezidentmi USA, nachádzajúce sa mimo USA.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>V praxi je to tak, že keď súd FISC udelí povolenie, agentúra NSA zašle poskytovateľom elektronických komunikačných služieb so sídlom v USA pokyny obsahujúce kritériá vyhľadávania, takzvané <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0092" REF.END="QE0092"/>selektory<QUOT.END REF.START="QS0092" CODE="201C" ID="QE0092"/>, priradené k zacieleným osobám (ako sú telefónne čísla alebo emailové adresy). Títo poskytovatelia sú potom povinní agentúre NSA poskytnúť údaje zodpovedajúce selektorom a musia zachovávať pokyny, ktoré im boli adresované, v tajnosti. Majú možnosť podať na súd FISC žalobu o zmenu alebo zrušenie pokynu agentúry NSA. Proti rozhodnutiu súdu FISC možno podať odvolanie na Foreign Intelligence Surveillance Court of Review (Revízny súd pre sledovanie v rámci zahraničného spravodajstva, USA, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0093" REF.END="QE0093"/>súd FISCR<QUOT.END REF.START="QS0093" CODE="201C" ID="QE0093"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>High Court (Vyšší súd) konštatoval, že článok 702 zákona FISA slúži ako právny základ pre programy PRISM a Upstream.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>V rámci programu PRISM sú poskytovatelia elektronických komunikačných služieb povinní predložiť agentúre NSA všetky komunikácie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0094" REF.END="QE0094"/>zo<QUOT.END REF.START="QS0094" CODE="201C" ID="QE0094"/> selektora alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0095" REF.END="QE0095"/>do<QUOT.END REF.START="QS0095" CODE="201C" ID="QE0095"/> selektora, ktorý im NSA oznámila. Časť týchto komunikácií bola zaslaná FBI a Central Intelligence Agency (Ústredná spravodajská služba, USA, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0096" REF.END="QE0096"/>CIA<QUOT.END REF.START="QS0096" CODE="201C" ID="QE0096"/>). V roku 2015 bolo sledovaných <FT TYPE="NUMBER">94386</FT> osôb a v roku 2011 vláda USA v rámci tohto programu získala viac ako 250 miliónov komunikácií.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Program Upstream je postavený na povinnej pomoci podnikov prevádzkujúcich <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0097" REF.END="QE0097"/>chrbtovú<QUOT.END REF.START="QS0097" CODE="201C" ID="QE0097"/> sieť, t. j. sieť káblov, prepínačov a smerovačov, cez ktorú prechádzajú telefonické komunikácie a internetová komunikácia. Tieto podniky sú povinné umožniť agentúre NSA kopírovať a filtrovať internetové toky s cieľom získať komunikácie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0098" REF.END="QE0098"/>zo<QUOT.END REF.START="QS0098" CODE="201C" ID="QE0098"/> selektora, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0099" REF.END="QE0099"/>do<QUOT.END REF.START="QS0099" CODE="201C" ID="QE0099"/> selektora alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0100" REF.END="QE0100"/>o<QUOT.END REF.START="QS0100" CODE="201C" ID="QE0100"/> selektore, ktorý bol v pokyne tejto agentúry uvedený. Komunikácie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0101" REF.END="QE0101"/>o<QUOT.END REF.START="QS0101" CODE="201C" ID="QE0101"/> selektore sú tie, ktoré na tento selektor odkazujú, pričom nie je nevyhnutné, aby sa osoba priradená k uvedenému selektoru, ktorá nie je občanom ani rezidentom USA, na týchto komunikáciách zúčastnila. Hoci zo stanoviska súdu FISC z <DATE ISO="20170426">26. apríla 2017</DATE> vyplýva, že od tohto dátumu už vláda USA nezhromažďuje a nezískava žiadne komunikácie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0102" REF.END="QE0102"/>o<QUOT.END REF.START="QS0102" CODE="201C" ID="QE0102"/> selektore, v tomto stanovisku sa neuvádza, že agentúra NSA prestala kopírovať<?PAGE NO="19"?> a filtrovať toky komunikácií prechádzajúce cez jej monitorovacie zariadenie. Agentúra NSA tak má podľa všetkého v programe Upstream prístup tak k metaúdajom, ako aj k obsahu komunikácií. Agentúra NSA od roku 2011 zhromaždila približne 26,5 milióna hovorov ročne v rámci programu Upstream, čo však predstavuje len malú časť komunikácií podliehajúcich procesu filtrovania vykonávaného na základe tohto programu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Okrem toho podľa zistení High Court (Vyšší súd) vykonávacie nariadenie č. 12333 dovoľuje monitorovanie elektronických komunikácií mimo územia USA, pričom na účely zahraničného spravodajstva umožňuje prístup k údajom buď <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0103" REF.END="QE0103"/>na ceste<QUOT.END REF.START="QS0103" CODE="201C" ID="QE0103"/> na územie USA, alebo k údajom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0104" REF.END="QE0104"/>prechádzajúcim<QUOT.END REF.START="QS0104" CODE="201C" ID="QE0104"/> týmto územím, ktoré nie sú určené na spracovanie na tomto území, ako aj zhromažďovanie a uchovávanie týchto údajov. Vykonávacie nariadenie č. 12333 definuje pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0105" REF.END="QE0105"/>zahraničné spravodajstvo<QUOT.END REF.START="QS0105" CODE="201C" ID="QE0105"/> tak, že zahŕňa aj informácie týkajúce sa schopností, úmyslov alebo činností zahraničných vlád, zahraničných organizácií alebo zahraničných osôb.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Vykonávacie nariadenie č. 12333, bod 3.5 písm. e).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Vykonávacie nariadenie č. 12333 oprávňuje agentúru NSA na prístup k podmorským káblom umiestneným na dne Atlantického oceánu, cez ktoré sa prenášajú údaje z Únie do USA, skôr, ako tieto údaje prídu do USA, a teda sa na ne budú vzťahovať ustanovenia zákona FISA. Neexistuje však žiadny dôkaz o tom, že by bol nejaký program na základe tohto vykonávacieho nariadenia realizovaný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Hoci vykonávacie nariadenie č. 12333 stanovuje obmedzenia týkajúce sa zhromažďovania, uchovávania a šírenia informácií, tieto obmedzenia sa neuplatňujú na osoby, ktoré nie sú občanmi ani rezidentmi USA. Takéto osoby sú oprávnené len na záruky uvedené v Presidential Policy Directive 28 (prezidentská politická smernica 28, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0106" REF.END="QE0106"/>smernica PPD–28<QUOT.END REF.START="QS0106" CODE="201C" ID="QE0106"/>), ktorá sa uplatňuje na všetky činnosti zhromažďovania a používania informácií v oblasti zahraničného signálového spravodajstva. Smernica PPD–28 stanovuje, že rešpektovanie súkromného života je neoddeliteľnou súčasťou úvah, ktoré sa majú zohľadniť pri plánovaní týchto činností, že jediným účelom získavania musí byť získavanie informácií v oblasti zahraničného spravodajstva a tiež kontrarozviedky, a že uvedené činnosti musia byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0107" REF.END="QE0107"/>čo možno najpresnejšie zacielené<QUOT.END REF.START="QS0107" CODE="201C" ID="QE0107"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Podľa vnútroštátneho súdu činnosti agentúry NSA založené na vykonávacom nariadení č. 12333, ktoré môže byť prezidentom USA kedykoľvek zmenené alebo zrušené, nie sú upravené zákonom, nepodliehajú súdnemu dohľadu a nemožno proti nim podať súdny prostriedok nápravy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Na základe týchto konštatovaní sa tento súd domnieva, že USA vykonávajú hromadné a nediferencované spracúvanie osobných údajov, v dôsledku ktorých môže dotknutým osobám hroziť porušenie práv, ktoré pre ne plynú z článkov 7 a 8 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Okrem toho vnútroštátny súd uvádza, že občania Únie nemajú prístup k rovnakým súdnym prostriedkom nápravy proti nezákonnému spracúvaniu ich osobných údajov orgánmi USA ako štátni príslušníci USA. Štvrtý dodatok Ústavy USA, ktorý predstavuje najvýznamnejšiu ochranu proti nezákonnému sledovaniu, sa nevzťahuje na tých občanov Únie, ktorí s USA nemajú významný dobrovoľný vzťah. Hoci títo majú k dispozícii určité iné prostriedky nápravy, stoja im v ceste významné prekážky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Konkrétne článok III Ústavy USA podmieňuje každú žalobu na federálne súdy tým, že dotknutá osoba preukáže svoju aktívnu legitimáciu (<HT TYPE="ITALIC">standing</HT>). Aktívna legitimácia predpokladá najmä to, že táto osoba preukáže, že jej vznikla skutočná škoda, ktorá je jednak konkrétna a individualizovaná, a jednak súčasná alebo bezprostredne hroziaca. Vnútroštátny súd sa domnieva, pričom sa odvoláva okrem iného na rozsudok Supreme Court of the United States (Najvyšší súd USA), Clapper v. Amnesty International US<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>133 S.Ct. 1138 (2013).</P></NOTE>, že splnenie tejto podmienky je v praxi nadmerne sťažené najmä vzhľadom na to, že neexistuje<?PAGE NO="20"?> žiadna povinnosť informovať dotknuté osoby o opatreniach sledovania, ktoré boli voči nim prijaté.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Vnútroštátny súd však konštatoval, že existuje výnimka zo zásady, podľa ktorej sa nevyžaduje upovedomenie osoby, na ktorú sa vzťahuje opatrenie sledovania, a to vtedy, ak vláda USA chce využiť údaje zhromaždené podľa článku 702 zákona FISA proti tejto osobe v rámci trestného alebo správneho konania.</P></NOTE> Časť prostriedkov nápravy, ktoré majú občania Únie k dispozícii, navyše podlieha dodržaniu iných obmedzujúcich podmienok, ako napríklad potrebe preukázať peňažnú škodu. Zvrchovaná imunita priznaná spravodajským agentúram a utajenie dotknutých informácií takisto predstavujú prekážku pre uplatnenie niektorých prostriedkov nápravy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Vnútroštátny súd konkrétne uviedol, že hoci Judicial Redress Act (zákon o súdnej ochrane, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0108" REF.END="QE0108"/>zákon JRA<QUOT.END REF.START="QS0108" CODE="201C" ID="QE0108"/>) rozšíril na občanov Únie pôsobnosť ustanovení Privacy Act (zákon o ochrane súkromia), ktorý fyzickým osobám umožňuje prístup k informáciám, ktoré sa ich týkajú, uchovávaným určitými agentúrami vo vzťahu k určitým tretím krajinám, agentúra NSA nie je medzi agentúrami označenými na základe zákona JRA uvedená.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>High Court (Vyšší súd) okrem toho spomína rôzne mechanizmy kontroly a dohľadu nad činnosťami spravodajských agentúr.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Medzi tieto patrí na jednej strane mechanizmus každoročného osvedčovania programov založených na článku 702 zákona FISA súdom FISC, v rámci ktorého však súd FISC neschvaľuje individuálne selektory. Zhromažďovanie informácií v oblasti zahraničného spravodajstva podľa vykonávacieho nariadenia č. 12333 okrem toho nepodlieha žiadnemu predchádzajúcemu súdnemu preskúmaniu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Na druhej strane vnútroštátny súd poukazuje na viaceré mechanizmy mimosúdneho dohľadu nad spravodajskými činnosťami. Spomína obzvlášť úlohu Inspectors General (generálni inšpektori, USA), ktorí sú v rámci každej spravodajskej agentúry poverení dohľadom nad činnosťami sledovania. Ďalej, osoby, ktoré sú v rámci jednotlivých agentúr ustanovené do funkcie úradníkov pre ochranu občianskych slobôd alebo súkromia (<HT TYPE="ITALIC">civil liberties or privacy officers</HT>), predkladajú správy Privacy and Civil Liberties Oversight Board (Rada pre dohľad nad ochranou súkromia a občianskych slobôd, USA, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0109" REF.END="QE0109"/>rada PCLOB<QUOT.END REF.START="QS0109" CODE="201C" ID="QE0109"/>), nezávislej agentúre patriacej pod výkonnú moc. Rada PCLOB pravidelne predkladá správy parlamentným výborom a prezidentovi. Dotknuté agentúry sú povinné o udalostiach, pri ktorých došlo k porušeniu pravidiel a postupov upravujúcich zhromažďovanie zahraničného spravodajstva, upovedomiť aj riaditeľa národnej spravodajskej služby. Správa o týchto udalostiach sa predkladá aj súdu FISC. Kongres USA prostredníctvom spravodajských výborov snemovne reprezentantov a senátu takisto zodpovedá za kontrolu činností zahraničného spravodajstva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>High Court (Vyšší súd) však zdôrazňuje zásadný rozdiel medzi pravidlami, ktorých cieľom je zabezpečiť, že sa údaje získajú zákonným spôsobom a že po ich získaní nedôjde k ich zneužitiu, na jednej strane a na druhej strane prostriedkami nápravy, ktoré sú dostupné v prípade, že dôjde k porušeniu týchto pravidiel. Ochranu základných práv dotknutých osôb možno zabezpečiť len vtedy, ak im účinné prostriedky nápravy umožňujú uplatniť si svoje práva v prípade porušenia uvedených pravidiel.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Za týchto okolností vnútroštátny súd považuje za dôvodné tvrdenia predložené komisárom o tom, že obmedzenia, ktorými právne predpisy USA podmieňujú právo na prostriedok nápravy pre osoby, ktorých údaje sa z Únie prenášajú, nerešpektujú podstatu práva zaručeného v článku 47 Charty a v každom prípade predstavujú neprimerané zásahy do výkonu tohto práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Toto posúdenie nie je podľa High Court (Vyšší súd) spochybnené tým, že vláda USA zaviedla mechanizmus ombudsmana opísaný v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0110" REF.END="QE0110"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0110" CODE="201C" ID="QE0110"/>. Vnútroštátny súd po zdôraznení, že tento mechanizmus je prístupný občanom Únie, ktorí sa dôvodne domnievajú, že ich údaje boli prenesené podľa rozhodnutí o štandardných zmluvných doložkách<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Vnútroštátny súd v tejto súvislosti odkazuje na prílohu III A rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0111" REF.END="QE0111"/>štíte na ochranu údajov<QUOT.END REF.START="QS0111" CODE="201C" ID="QE0111"/> (pozri body 37 a 38 týchto návrhov).</P></NOTE>, uviedol, že ombudsman nepredstavuje súd, ktorý spĺňa požiadavky článku 47 Charty, a predovšetkým nie je nezávislý od výkonnej moci.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Vnútroštátny súd sa odvoláva na rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050127">27. januára 2005</DATE>, <NAME.CASE>Denuit a Cordenier</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑125/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:69">EU:C:2005:69</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0012">12</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Uvedený súd tiež pochybuje o tom, že zásah ombudsmana, proti<?PAGE NO="21"?> rozhodnutiu ktorého nemožno podať súdny prostriedok nápravy, predstavuje účinný prostriedok nápravy. Tento zásah totiž neumožňuje osobám, ktorých osobné údaje boli nezákonne zhromaždené, spracované alebo zdieľané, aby získali odškodnenie alebo príkaz na ukončenie nezákonných činností, pretože ombudsman nepotvrdzuje a ani nepopiera, že sťažovateľ bol predmetom elektronického sledovania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd po tom, ako takto predniesol svoje pochybnosti o obsahovej rovnocennosti záruk podľa práva USA s požiadavkami vyplývajúcimi z článkov 7, 8 a 47 Charty, vyjadril obavy v súvislosti s tým, či štandardné zmluvné doložky stanovené v rozhodnutiach o štandardných zmluvných doložkách – ktoré svojou povahou nie sú pre orgány USA záväzné – napriek tomu dokážu zabezpečiť ochranu základných práv dotknutých osôb. Tento súd z toho vyvodil záver, že súhlasí s pochybnosťami komisára o platnosti týchto rozhodnutí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd okrem iného domnieva, že na rozptýlenie týchto pochybností nestačí, že článok 28 ods. 3 smernice 95/46, na ktorý odkazuje článok 4 rozhodnutia 2010/87, priznáva dozorným orgánom právomoc pozastaviť alebo zakázať prenosy založené na štandardných zmluvných doložkách stanovených v tomto rozhodnutí. Okrem toho, že táto právomoc má podľa jeho názoru iba diskrečný charakter, vnútroštátny súd má s ohľadom na odôvodnenie 11 rozhodnutia 2010/87 pochybnosti o možnosti jej uplatnenia v prípade, keď sa zistené nedostatky netýkajú konkrétneho a výnimočného prípadu, ale sú všeobecnej a systémovej povahy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Odôvodnenie 11 rozhodnutia 2010/87 stanovuje: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0112" REF.END="QE0112"/>Dozorné orgány členských štátov hrajú kľúčovú úlohu v tomto zmluvnom mechanizme, pokiaľ ide o zabezpečenie primeranej ochrany osobných údajov po prenose. Vo výnimočných prípadoch, kedy vývozcovia údajov odmietnu alebo nie sú schopní poskytnúť dovozcovi údajov náležité pokyny, za bezprostredného rizika vážneho poškodenia subjektov údajov, majú štandardné zmluvné doložky umožniť dozorným orgánom audit dovozcov údajov a subdodávateľov spracovateľských operácií a v prípade potreby prijať rozhodnutia, ktoré sú pre dovozcov údajov a subdodávateľov záväzné. Dozorné orgány majú mať právomoc zakázať alebo pozastaviť prenos údajov alebo skupinu prenosov na základe štandardných zmluvných doložiek v tých výnimočných prípadoch, kde sa zistí, že prevod na zmluvnom základe bude mať pravdepodobne závažný nepriaznivý účinok na záruky a záväzky poskytujúce primeranú ochranu subjektu údajov.<QUOT.END REF.START="QS0112" CODE="201C" ID="QE0112"/></P></NOTE> Domnieva sa tiež, že riziko, že sa v rôznych členských štátoch prijmú rozdielne rozhodnutia, môže brániť tomu, aby sa konštatovanie takýchto nedostatkov zverilo dozorným orgánom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Za týchto podmienok High Court (Vyšší súd) rozhodnutím zo <DATE ISO="20180504">4. mája 2018</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Facebook Ireland podala proti rozhodnutiu vnútroštátneho súdu odvolanie na Supreme Court (Najvyšší súd, Írsko). Toto odvolanie bolo odmietnuté rozsudkom z <DATE ISO="20190531">31. mája 2019</DATE>, The Data Protection Commissioner v. Facebook Ireland Limited and Maximillian Schrems, č. odvolania 2018/68 [ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0113" REF.END="QE0113"/>Supreme Court (Najvyšší súd) z <DATE ISO="20190531">31. mája 2019</DATE><QUOT.END REF.START="QS0113" CODE="201C" ID="QE0113"/>].</P></NOTE>, ktoré bolo Súdnemu dvoru doručené <DATE ISO="20180509">9. mája 2018</DATE>, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0114" REF.END="QE0114"/>1.</NO.P><TXT>V situácii, keď súkromná spoločnosť prenáša osobné údaje z členského štátu [Únie] súkromnej spoločnosti v tretej krajine na komerčné účely podľa [rozhodnutia 2010/87] a [tieto] môžu byť ďalej spracúvané v tretej krajine jej orgánmi na účely národnej bezpečnosti, ale aj na účely presadzovania práva a plnenia úloh zahraničných vecí uvedenej tretej krajiny, uplatňuje sa právo EÚ, vrátane Charty, na prenos týchto údajov bez ohľadu na ustanovenia článku 4 ods. 2 ZEÚ vo vzťahu k národnej bezpečnosti a ustanovenia prvej zarážky článku 3 ods. 2 smernice [95/46] vo vzťahu k verejnej bezpečnosti, obrane a bezpečnosti štátu?</TXT></NP></ITEM></LIST><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Pri určovaní toho, či prenosom údajov z [Únie] do tretej krajiny na základe rozhodnutia [2010/87], v ktorej sa môžu ďalej spracúvať na účely národnej bezpečnosti, došlo k porušeniu práv fyzickej osoby, je príslušným porovnávacím prostriedkom na účely [95/46] smernice:</TXT><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>Charta, ZEÚ, ZFEÚ, smernica [95/46], [Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaný v Ríme <DATE ISO="19501104">4. novembra 1950</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0115" REF.END="QE0115"/>EDĽP<QUOT.END REF.START="QS0115" CODE="2018" ID="QE0115"/>)] (alebo iné ustanovenie práva [Únie]); alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>vnútroštátne právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov?</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><?PAGE NO="22"?><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Ak je príslušným porovnávacím prostriedkom bod ii), majú byť do porovnávacieho prostriedku zahrnuté aj postupy v kontexte národnej bezpečnosti v jednom alebo viacerých členských štátoch?</TXT></NP></ITEM></LIST></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Pri posudzovaní toho, či tretia krajina zabezpečuje úroveň ochrany vyžadovanú právnymi predpismi EÚ pre osobné údaje prenášané do tejto krajiny na účely článku 26 smernice [95/46], mala by sa úroveň ochrany v tejto tretej krajine posudzovať na základe:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>platných pravidiel v tejto tretej krajine vyplývajúcich z jej vnútroštátnych právnych predpisov alebo medzinárodných záväzkov a praxe určenej na zabezpečenie súladu s týmito pravidlami, vrátane odborných pravidiel a bezpečnostných opatrení, ktoré sa v tejto tretej krajine dodržiavajú;</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>alebo</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>pravidiel uvedených v písmene a) spolu s takými administratívnymi a regulačnými postupmi a postupmi v oblasti dodržiavania právnych predpisov, a zárukami vyplývajúcimi zo zásad, postupmi, protokolmi, mechanizmami dohľadu a mimosúdnymi prostriedkami nápravy, ktoré existujú v tejto tretej krajine?</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Vzhľadom na skutočnosti zistené High Court (Vyšší súd) vo vzťahu k právnym predpisom Spojených štátov amerických, ak sa osobné údaje prenášajú z [Únie] do USA na základe rozhodnutia [2010/87], porušuje to práva fyzickej osoby podľa článkov 7 alebo 8 Charty?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Vzhľadom na skutočnosti zistené High Court (Vyšší súd) vo vzťahu k právnym predpisom Spojených štátov amerických, ak sa osobné údaje prenášajú z [Únie] do USA na základe rozhodnutia [2010/87]:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>rešpektuje úroveň ochrany, ktorú poskytujú USA, podstatu práva fyzickej osoby na súdny prostriedok nápravy za porušenie jej práv na ochranu osobných údajov, zaručený článkom 47 Charty?</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>Ak je odpoveď na písmeno a) kladná,</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>sú obmedzenia vyplývajúce z právnych predpisov Spojených štátov amerických pre právo fyzickej osoby na súdny prostriedok nápravy v kontexte americkej národnej bezpečnosti primerané v zmysle článku 52 Charty a nevymykajú sa rámcu toho, čo je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na účely národnej bezpečnosti?</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Aká je úroveň ochrany, ktorú je potrebné poskytnúť osobným údajom prenášaným do tretej krajiny na základe štandardných zmluvných doložiek prijatých v súlade s rozhodnutím Komisie podľa článku 26 ods. 4 smernice [95/46] v spojení s ustanoveniami [tejto smernice] a najmä podľa [jej] článkov 25 a 26 v spojení s Chartou?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Ktoré záležitosti je potrebné zohľadniť pri posudzovaní toho, či úroveň ochrany poskytnutá údajom prenášaným do tretej krajiny na základe rozhodnutia [2010/87] spĺňa požiadavky smernice [95/46] a Charty?</TXT></NP></ITEM></LIST></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>7.</NO.P><TXT>Vylučuje skutočnosť, že štandardné zmluvné doložky platia medzi vývozcom údajov a dovozcom údajov a nezaväzujú vnútroštátne orgány tretej krajiny, ktoré môžu od dovozcu údajov požadovať, aby sprístupnil ich bezpečnostným službám na ďalšie spracúvanie osobné údaje prenesené podľa ustanovení upravených v rozhodnutí [2010/87], aby doložky poskytovali primerané záruky, ako to predpokladá článok 26 ods. 2 smernice [95/46]?</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="23"?><ITEM><NP><NO.P>8.</NO.P><TXT>Ak dovozca údajov z tretej krajiny podlieha právnym predpisom o sledovaní, ktoré sú podľa názoru [dozorného orgánu] v rozpore so štandardnými zmluvnými doložkami alebo článkami 25 a 26 smernice [95/46] alebo Charty, je [dozorný orgán] povinný využiť svoje právomoci na presadzovanie práva podľa článku 28 ods. 3 smernice [95/46] na prerušenie toku údajov alebo je výkon týchto právomocí vzhľadom na odôvodnenie 11 [rozhodnutia 2010/87] obmedzený iba na výnimočné prípady alebo môže [dozorný orgán] využiť svoju voľnú úvahu a neprerušiť toky údajov?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>9</NO.P><TXT><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Predstavuje rozhodnutie [<QUOT.START CODE="201A" ID="QS0116" REF.END="QE0116"/>o štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0116" CODE="2018" ID="QE0116"/>] na účely článku 25 ods. 6 smernice [95/46] všeobecne záväzné konštatovanie, ktoré je záväzné pre [dozorné orgány] a súdy členských štátov v zmysle, že USA zabezpečujú primeranú úroveň ochrany v zmysle článku 25 ods. 2 smernice [95/46] z dôvodu svojho vnútroštátneho práva alebo medzinárodných záväzkov, ktoré prijali?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Ak nie, aký (prípadný) význam má rozhodnutie [<QUOT.START CODE="201A" ID="QS0117" REF.END="QE0117"/>o štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0117" CODE="2018" ID="QE0117"/>] pri posudzovaní primeranosti záruk poskytnutých údajom prenášaným do Spojených štátov, ktoré sa prenášajú na základe rozhodnutia [2010/87]?</TXT></NP></ITEM></LIST></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>10.</NO.P><TXT>Vzhľadom na zistenia High Court (Vyšší súd) vo vzťahu k právnym predpisom Spojených štátov amerických zabezpečuje inštitút ombudsmana pre štít na ochranu osobných údajov podľa [prílohy III A] k rozhodnutiu [<QUOT.START CODE="201A" ID="QS0118" REF.END="QE0118"/>o štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0118" CODE="2018" ID="QE0118"/>] v spojení s existujúcim režimom v Spojených štátoch prostriedok nápravy pre dotknuté osoby, ktorých osobné údaje sa prenášajú do USA na základe rozhodnutia [2010/87], ktorý je zlučiteľný s článkom 47 Charty?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>11.</NO.P><TXT>Porušuje rozhodnutie [2010/87] články 7, 8 alebo 47 Charty?<QUOT.END REF.START="QS0114" CODE="201C" ID="QE0114"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Komisár, Facebook Ireland, pán Schrems, vláda USA, EPIC, BSA, Digitaleurope, Írsko, belgická, česká, nemecká, holandská, rakúska, poľská a portugalská vláda a vláda Spojeného kráľovstva, Európsky parlament, ako aj Komisia predložili Súdnemu dvoru písomné pripomienky. Komisár, Facebook Ireland, pán Schrems, vláda USA, EPIC, BSA, Digitaleurope, Írsko, nemecká, francúzska, holandská, rakúska vláda a vláda Spojeného kráľovstva, Parlament, Komisia, ako aj Európsky výbor pre ochranu údajov (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0119" REF.END="QE0119"/>EDPB<QUOT.END REF.START="QS0119" CODE="201C" ID="QE0119"/>) boli zastúpené na pojednávaní <DATE ISO="20190709">9. júla 2019</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">A.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvodné poznámky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Po vyhlásení neplatnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0120" REF.END="QE0120"/>bezpečnom prístave<QUOT.END REF.START="QS0120" CODE="201C" ID="QE0120"/> Súdnym dvorom v rozsudku Schrems sa v prenosoch osobných údajov do USA pokračovalo na iných právnych základoch. Konkrétne spoločnosti vyvážajúce údaje mali možnosť využívať zmluvy s dovozcami údajov zahŕňajúce štandardné doložky vypracované Komisiou. Tieto doložky takisto slúžia ako právny základ pre prenosy do mnohých iných tretích krajín, pre ktoré Komisia neprijala rozhodnutie o primeranosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>BSA uvádza, že 70 % členských podnikov jej združenia, ktoré v tejto súvislosti odpovedali na anketu, vyhlásilo, že využíva štandardné zmluvné doložky ako hlavný základ pre prenos osobných údajov do tretích krajín. Digitaleurope sa takisto domnieva, že štandardné zmluvné doložky predstavujú hlavný právny nástroj uvádzaný ako základ týchto prenosov.</P></NOTE> Rozhodnutie o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0121" REF.END="QE0121"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0121" CODE="201C" ID="QE0121"/> v súčasnosti umožňuje podnikom, ktoré samy osvedčili svoje dodržiavanie v ňom uvedených zásad, aby bez ďalších formalít uskutočnili prenos osobných údajov do USA.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="24"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Ako sa výslovne uvádza v návrhu vnútroštátneho súdu na začatie prejudiciálneho konania a ako to zdôraznili BSA, Digitaleurope, Írsko, rakúska a francúzska vláda, Parlament, ako aj Komisia, spor vo veci samej, ktorý je predmetom konania pred High Court (Vyšší súd), má za cieľ určiť len to, či je rozhodnutie, ktorým Komisia zaviedla štandardné zmluvné doložky uvádzané ako základ pre prenosy, na ktoré sa vzťahuje sťažnosť pána Schremsa, t. j. rozhodnutie 2010/87<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Aj keď vnútroštátny súd uvádza, že jeho návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka troch rozhodnutí o štandardných zmluvných doložkách, ktoré sú preskúmané v návrhu rozhodnutia komisára a v rozsudku z <DATE ISO="20171003">3. októbra 2017</DATE>, prejudiciálne otázky sa týkajú výlučne rozhodnutia 2010/87. Je to tak preto, lebo Facebook Ireland na vnútroštátnom súde označila toto rozhodnutie za právny základ prenosov údajov európskych používateľov sociálnej siete Facebook do USA. Moja analýza sa teda bude týkať iba uvedeného rozhodnutia.</P></NOTE>, platné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Tento spor má svoj pôvod v návrhu, ktorým komisár požiadal vnútroštátny súd, aby Súdnemu dvoru položil prejudiciálnu otázku týkajúcu sa platnosti rozhodnutia 2010/87. Podľa vnútroštátneho súdu sa tak spor vo veci samej týka výkonu prostriedku nápravy, k zavedeniu ktorého boli členské štáty vyzvané Súdnym dvorom v bode 65 rozsudku Schrems.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Pripomínam, že Súdny dvor v bode 63 tohto rozsudku rozhodol, že dozorný orgán je povinný s náležitou starostlivosťou vybaviť sťažnosť, v rámci ktorej osoba, ktorej osobné údaje boli alebo by mohli byť prenesené do tretej krajiny, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti, spochybňuje zlučiteľnosť tohto rozhodnutia so základnými právami zakotvenými v Charte. Podľa bodu 65 uvedeného rozsudku musí mať tento orgán na základe článku 28 ods. 3 prvého pododseku tretej zarážky smernice 95/46 (ktorému zodpovedá článok 58 ods. 5 nariadenia GDPR) v spojení s článkom 8 ods. 3 Charty právomoc podať návrh na začatie súdneho konania v prípade, že považuje výhrady uvedené v tejto sťažnosti za dôvodné. V tejto súvislosti musí vnútroštátny zákonodarca stanoviť prostriedky nápravy, ktoré tomuto orgánu umožnia predložiť tieto výhrady vnútroštátnym súdom, aby tieto súdy, ak s pochybnosťami tohto orgánu súhlasia, podali na návrh na začatie prejudiciálneho konania o platnosti predmetného rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Rovnako ako vnútroštátny súd sa domnievam, že tieto zistenia sa analogicky uplatnia v prípade, ak má dozorný orgán pri vybavovaní sťažnosti, ktorá mu bola predložená, pochybnosti nie o platnosti rozhodnutia o primeranosti, ale o platnosti rozhodnutia, akým je rozhodnutie 2010/87, ktorým sa stanovujú štandardné zmluvné doložky pre prenos osobných údajov do tretích krajín. Na rozdiel od tvrdenia nemeckej vlády nie je rozhodujúce, či tieto pochybnosti zodpovedajú výhradám, na ktoré ho upozornil sťažovateľ, alebo či tento orgán spochybňuje platnosť predmetného rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Požiadavky vyplývajúce z článku 58 ods. 5 nariadenia GDPR a článku 8 ods. 3 Charty, na ktorých je odôvodnenie Súdneho dvora založené, sa totiž uplatňujú bez ohľadu na právny základ prenosu, proti ktorému bola sťažnosť na dozorný orgán podaná, a na dôvody, ktoré tento orgán viedli v rámci vybavovania tejto sťažnosti k pochybnostiam o platnosti predmetného rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené spresnenie komisár požiadal vnútroštátny súd, aby Súdnemu dvoru položil otázku o platnosti rozhodnutia 2010/87, z toho dôvodu, že vysvetlenie Súdneho dvora v tejto veci považuje za nevyhnutné pre vybavenie sťažnosti, ktorou pán Schrems od neho žiada, aby vykonal právomoc, ktorú mu priznáva článok 28 ods. 3 druhá zarážka – a v súčasnosti článok 58 ods. 2 písm. f) nariadenia GDPR – t. j., aby nariadil pozastavenie prenášania osobných údajov týkajúcich sa pána Schremsa spoločnosťou Facebook Ireland spoločnosti Facebook Inc.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Zatiaľ čo spor vo veci samej sa teda týka len platnosti rozhodnutia 2010/87 <HT TYPE="ITALIC">in abstracto</HT>, konanie na prvom stupni vedené komisárom súvisí s výkonom právomoci komisára prijímať nápravné opatrenia <HT TYPE="ITALIC">v konkrétnom prípade</HT>. Súdnemu dvoru navrhnem, aby sa obmedzil na preskúmanie položených otázok v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o platnosti rozhodnutia 2010/87, pretože takéto preskúmanie bude postačovať na to, aby vnútroštátny súd mohol vyriešiť spor, ktorý prejednáva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Pozri body 167 až 186 týchto návrhov.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="25"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Skôr, ako sa posúdi platnosť tohto rozhodnutia, je potrebné zamietnuť niektoré námietky vznesené proti prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">B.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania bola spochybnená z rôznych dôvodov, ktoré sa týkajú najmä neuplatniteľnosti smernice 95/46 z hľadiska <HT TYPE="ITALIC">ratione temporis</HT> uvedenej v prejudiciálnych otázkach (oddiel 1), skutočnosti, že konanie pred komisárom nedospelo do dostatočne pokročilého štádia na účely odôvodnenia jeho užitočnosti (oddiel 2), a existencie nejasností sprevádzajúcich skutkový rámec opísaný vnútroštátnym súdom (oddiel 3).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Na tieto námietky neprípustnosti odpoviem s ohľadom na prezumpciu relevantnosti, ktorá sa vzťahuje na otázky položené Súdnemu dvoru na základe článku 267 ZFEÚ. Podľa ustálenej judikatúry môže Súdny dvor odmietnuť rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podanom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181210">10. decembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Wightman a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑621/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:999">EU:C:2018:999</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191119">19. novembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárnej komory Najvyššieho súdu)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:982">EU:C:2019:982</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0098">98</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O uplatniteľnosti ratione temporis smernice 95/46</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Facebook Ireland namieta neprípustnosť prejudiciálnych otázok z dôvodu, že odkazujú na smernicu 95/46, hoci táto smernica bola zrušená a nahradená nariadením GDPR s účinnosťou od <DATE ISO="20180525">25. mája 2018</DATE>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Pozri článok 94 ods. 1 a článok 99 ods. 1 nariadenia GDPR.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Súhlasím s názorom, že platnosť rozhodnutia 2010/87 treba preskúmať vzhľadom na ustanovenia nariadenia GDPR.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Článok 94 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0122" REF.END="QE0122"/>odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na [uvedené nariadenie]<QUOT.END REF.START="QS0122" CODE="201C" ID="QE0122"/>. Podľa môjho názoru z toho vyplýva, že tým, že rozhodnutie 2010/87 uvádza ako právny základ článok 26 ods. 4 smernice 95/46, má sa chápať tak, že odkazuje na článok 46 ods. 2 písm. c) nariadenia GDPR, ktorý v podstate preberá jeho obsah.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Zdôrazňujem, že podľa článku 46 ods. 5 nariadenia GDPR zostávajú rozhodnutia prijaté Komisiou na základe článku 26 ods. 4 smernice 95/46 v platnosti až do ich zmeny, nahradenia alebo zrušenia.</P></NOTE> Vykonávacie rozhodnutia prijaté Komisiou podľa článku 26 ods. 4 smernice 95/46 pred nadobudnutím účinnosti nariadenia GDPR sa preto musia vykladať s prihliadnutím na toto nariadenie. Prípadné posúdenie ich platnosti sa takisto musí vykonať s ohľadom na uvedené nariadenie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="26"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>Tento záver nie je v rozpore s judikatúrou, podľa ktorej sa zákonnosť aktu Únie má posudzovať podľa skutkových a právnych okolností existujúcich v čase prijatia tohto aktu. Táto judikatúra sa totiž týka preskúmania platnosti aktu Únie vzhľadom na relevantné skutkové okolnosti v čase jeho prijatia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19790207">7. februára 1979</DATE>, <NAME.CASE>Francúzsko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>15/76 a 16/76</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1979:29">EU:C:1979:29</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0007">7</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20010517">17. mája 2001</DATE>, <NAME.CASE>IECC/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑449/98 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:275">EU:C:2001:275</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0087">87</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131017">17. októbra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Schaible</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑101/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:661">EU:C:2013:661</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> alebo na procesné pravidlá upravujúce jeho prijatie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑540/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:224">EU:C:2015:224</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150416">16. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/13 a C‑679/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:223">EU:C:2015:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160922">22. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑14/15 a C‑116/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:715">EU:C:2016:715</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Naopak, Súdny dvor opakovane preskúmal platnosť aktov sekundárneho práva z hľadiska hmotnoprávnych noriem vyššej právnej sily, ktoré nadobudli účinnosť po prijatí týchto aktov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Konkrétne v rozsudku Schrems Súdny dvor posúdil platnosť rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0123" REF.END="QE0123"/>bezpečnom prístave<QUOT.END REF.START="QS0123" CODE="201C" ID="QE0123"/> z hľadiska ustanovení Charty, ktorá bola prijatá po tomto rozhodnutí. Pozri tiež rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>AJD Tuna</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑221/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:153">EU:C:2011:153</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150611">11. júna 2015</DATE>, <NAME.CASE>Pfeifer &amp; Langen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑51/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:380">EU:C:2015:380</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Skutočnosť, že v znení prejudiciálnych otázok je označený akt, ktorý už nie je <HT TYPE="ITALIC">ratione temporis</HT> uplatniteľný, síce odôvodňuje preformulovanie týchto otázok, nemôže však spôsobiť ich neprípustnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100715">15. júla 2010</DATE>, <NAME.CASE>Pannon Gép Centrum</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑368/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:441">EU:C:2010:441</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110210">10. februára 2011</DATE>, <NAME.CASE>Andersson</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑30/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:66">EU:C:2011:66</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Roche Lietuva</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑413/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:865">EU:C:2018:865</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ako uviedli komisár a pán Schrems, odkazy na smernicu 95/46 v znení prejudiciálnych otázok sa navyše môžu vysvetliť vzhľadom na procesný harmonogram prejednávanej veci, keďže tieto otázky boli Súdnemu dvoru predložené skôr, ako nariadenie GDPR nadobudlo účinnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>V každom prípade ustanovenia nariadenia GDPR, ktoré budú na účely analýzy prejudiciálnych otázok rozoberané – t. j. konkrétne jeho články 45, 46 a 58 – v podstate preberajú obsah článkov 25, 26 a 28 smernice 95/46 a zároveň ho rozvíjajú a spresňujú. Pokiaľ ide o ich relevantnosť na účely rozhodnutia o platnosti rozhodnutia 2010/87, nevidím žiadny dôvod priznať týmto ustanoveniam nariadenia GDPR iný rozsah, než aký mali príslušné ustanovenia smernice 95/46.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Fashion ID</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑40/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:1039">EU:C:2018:1039</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0087">87</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O predbežnej povahe pochybností vyjadrených komisárom</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Podľa nemeckej vlády je návrh na začatie prejudiciálneho konania neprípustný z dôvodu, že konanie o prostriedku nápravy uvedené v bode 65 rozsudku Schrems predpokladá, že dozorný orgán si už vytvoril konečný názor na dôvodnosť výhrad vznesených sťažovateľom proti platnosti predmetného rozhodnutia. Podľa nej však o takýto prípad nejde v prejednávanej veci, keďže komisár vyjadril pochybnosti o platnosti rozhodnutia 2010/87, proti ktorému pán Schrems okrem iného nenamieta, v návrhu rozhodnutia, ktorý bol prijatý predbežne s výhradou prípadného predloženia ďalších pripomienok zo strany spoločnosti Facebook Ireland a pána Schremsa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru sa predbežná povaha pochybností vyjadrených komisárom nedotýka prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Kritériá prípustnosti prejudiciálnej otázky totiž musia byť posúdené vo vzťahu k predmetu sporu, tak ako ho vymedzil vnútroštátny súd.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Pozri bod 87 týchto návrhov.</P></NOTE> Pritom je nesporné, že tento sa týka platnosti rozhodnutia 2010/87. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a rozsudku, ktorý je k nemu pripojený, vyplýva, že vnútroštátny súd usúdil, že pochybnosti vyjadrené komisárom – bez ohľadu na to, či tieto boli predbežné alebo konečné – sú dôvodné, a v dôsledku toho položil Súdnemu dvoru otázku o platnosti tohto rozhodnutia. Za týchto okolností nie sú žiadne pochybnosti o tom, že vysvetlenie Súdneho dvora v tejto súvislosti je relevantné na to, aby vnútroštátny súd mohol vyriešiť spor, o ktorom rozhoduje.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="27"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O pochybnostiach spojených s definíciou skutkového rámca</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Vláda Spojeného kráľovstva tvrdí, že skutkový rámec opísaný vnútroštátnym súdom vykazuje viacero nedostatkov, ktoré svedčia proti prípustnosti prejudiciálnych otázok. Tvrdí, že vnútroštátny súd neobjasnil, či boli osobné údaje týkajúce sa pána Schremsa skutočne prenesené do USA, a v prípade kladnej odpovede ani to, či boli orgánmi USA zhromaždené. Právny základ týchto prípadných prenosov takisto nebol s určitosťou identifikovaný, keďže návrh na začatie prejudiciálneho konania uvádzal len toľko, že údaje európskych používateľov sociálnej siete Facebook sú prenášané <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0124" REF.END="QE0124"/>prevažne<QUOT.END REF.START="QS0124" CODE="201C" ID="QE0124"/> na základe štandardných zmluvných doložiek stanovených v rozhodnutí 2010/87. V každom prípade podľa nej nebolo preukázané, že tieto doložky sú v zmluve medzi spoločnosťou Facebook Ireland a spoločnosťou Facebook Inc., ktorá bola uvedená ako základ sporných prenosov, verne prevzaté. Nemecká vláda spochybňuje prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania aj z dôvodu, že vnútroštátny súd nepreskúmal, či niet pochýb o tom, že pán Schrems dal na dané prenosy svoj súhlas, pričom v takom prípade by tieto boli platne založené na článku 26 ods. 1 smernice 95/46 [ktorého obsah je v podstate prevzatý v článku 49 ods. 1 písm. a) nariadenia GDPR].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>Tieto tvrdenia nijako nespochybňujú relevantnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo vzťahu k predmetu sporu vo veci samej. Keďže tento spor vzišiel z toho, že komisár vykonal prostriedok nápravy stanovený v bode 65 rozsudku Schrems, jeho samotným cieľom je dosiahnuť, aby vnútroštátny súd predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania o platnosti rozhodnutia 2010/87. Nemecká vláda a vláda Spojeného kráľovstva v skutočnosti spochybňujú nevyhnutnosť prejudiciálnych otázok, nie pokiaľ ide o určenie toho, či je toto rozhodnutie platné, ale pokiaľ ide o ich nevyhnutnosť na to, aby komisár mohol rozhodnúť konkrétne o sťažnosti pána Schremsa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>V každom prípade, aj z pohľadu tohto konania na prvom stupni, ktoré je základom pre spor vo veci samej, sa mi prejudiciálne otázky týkajúce sa platnosti rozhodnutia 2010/87 nezdajú byť irelevantné. Vnútroštátny súd totiž preukázal, že Facebook Ireland po vyhlásení neplatnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0125" REF.END="QE0125"/>bezpečnom prístave<QUOT.END REF.START="QS0125" CODE="201C" ID="QE0125"/> naďalej prenáša údaje svojich používateľov do USA a že tieto prenosy sú prinajmenšom sčasti založené na rozhodnutí 2010/87. Navyše, hoci môže byť výhodné, aby boli všetky relevantné skutočnosti preukázané skôr, ako vnútroštátny súd vykoná svoju právomoc na základe článku 267 ZFEÚ, je iba na ňom, aby posúdil, v ktorom štádiu konania potrebuje rozhodnutie Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19820401">1. apríla 1982</DATE>, <NAME.CASE>Holdijk a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>141/81 až 143/81</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1982:122">EU:C:1982:122</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0005">5</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20031209">9. decembra 2003</DATE>, <NAME.CASE>Gasser</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑116/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:657">EU:C:2003:657</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Na základe uvedeného sa domnievam, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">C.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O uplatniteľnosti práva Únie na prenosy osobných údajov do tretieho štátu, ktorý ich pravdepodobne spracuje na účely národnej bezpečnosti (prvá otázka)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa právo Únie uplatňuje na prenos osobných údajov spoločnosťou so sídlom v členskom štáte do spoločnosti so sídlom v tretej krajine na obchodné účely, ak po tom, čo sa s prenosom začalo, môžu orgány verejnej moci tejto tretej krajiny údaje spracúvať na účely zahŕňajúce ochranu národnej bezpečnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>Význam tejto otázky pre rozhodnutie sporu vo veci samej spočíva v tom, že ak by takýto prenos nepatril do pôsobnosti práva Únie, všetky námietky vznesené proti platnosti rozhodnutia 2010/87 v prejednávanej veci by boli neopodstatnené.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="28"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>Ako poznamenal vnútroštátny súd, spracúvanie osobných údajov na účely národnej bezpečnosti bolo z pôsobnosti smernice 95/46 vylúčené na základe článku 3 ods. 2 tejto smernice. Článok 2 ods. 2 nariadenia GDPR v súčasnosti spresňuje, že toto nariadenie sa okrem iného neuplatňuje na spracovanie údajov v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie, alebo na spracovanie údajov príslušnými orgánmi na účely ochrany verejnej bezpečnosti. Tieto ustanovenia odrážajú skutočnosť, že článok 4 ods. 2 ZEÚ vyhradzuje členským štátom právomoc v oblasti ochrany národnej bezpečnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>Komisár, pán Schrems, Írsko, nemecká, rakúska, belgická, belgická, česká, holandská, poľská a portugalská vláda, ako aj Parlament a Komisia tvrdia, že na prenosy, o aké ide v sťažnosti pána Schremsa, sa tieto ustanovenia nevzťahujú, a preto patria do pôsobnosti práva Únie. Facebook Ireland obhajuje opačné stanovisko. Ja súhlasím s názorom prvých spomenutých strán.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že prenos osobných údajov z členského štátu do tretej krajiny ako taký predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0126" REF.END="QE0126"/>spracúvanie<QUOT.END REF.START="QS0126" CODE="201C" ID="QE0126"/> v zmysle článku 4 ods. 2 nariadenia GDPR vykonávané na území členského štátu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060530">30. mája 2006</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada a Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/04 a C‑318/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:346">EU:C:2006:346</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0127" REF.END="QE0127"/>PNR<QUOT.END REF.START="QS0127" CODE="201C" ID="QE0127"/>, bod 56), ako aj Schrems (bod 45). Článok 4 ods. 2 nariadenia GDPR v podstate preberá definíciu pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0128" REF.END="QE0128"/>spracúvanie<QUOT.END REF.START="QS0128" CODE="201C" ID="QE0128"/>, ktorá bola obsiahnutá v článku 2 písm. b) smernice 95/46.</P></NOTE> Cieľom prvej prejudiciálnej otázky je práve určiť, či sa právo Únie uplatňuje na <HT TYPE="ITALIC">spracúvanie spočívajúce v samotnom prenose</HT>. Táto otázka sa netýka uplatniteľnosti práva Únie na prípadné neskoršie spracúvanie údajov, ktoré boli do USA prenesené, orgánmi USA na účely národnej bezpečnosti, ktoré sú z územnej pôsobnosti nariadenia GDPR vylúčené.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia GDPR sa toto nariadenie vzťahuje na spracúvanie v rámci činnosti prevádzky prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v Únii, a to bez ohľadu na to, či sa spracúvanie vykonáva v Únii alebo nie. Otázka uplatniteľnosti práva Únie na spracúvanie spravodajskými službami tretej krajiny mimo Únie musí byť odlíšená od otázky relevantnosti pravidiel a postupov spojených s týmto spracúvaním v dotknutej tretej krajine, keď je cieľom určiť, či je v nej zabezpečená primeraná úroveň ochrany. Táto druhá uvedená problematika je predmetom druhej prejudiciálnej otázky a bude rozobratá v bodoch 203 až 229 týchto návrhov.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105.</NO.P><TXT>Z tohto hľadiska treba na účely určenia, či sa na prenos predmetných údajov uplatňuje právo Únie, zohľadniť len činnosť, pod ktorú tento prenos patrí, pričom účel prípadného ďalšieho spracúvania, ktoré na prenesených údajoch vykonajú orgány verejnej moci tretej krajiny určenia, nie je relevantný.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>V návrhoch, ktoré som predniesol vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Ministerio Fiscal</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑207/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:300">EU:C:2018:300</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), som zdôraznil rozdiel medzi priamym spracúvaním osobných údajov v rámci zvrchovaných činností štátu na jednej strane a na druhej strane obchodným spracúvaním, po ktorom nasleduje využitie orgánmi verejnej moci.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106.</NO.P><TXT>Z návrhu vnútroštátneho súdu na začatie prejudiciálneho konania pritom vyplýva, že prenos uvedený v sťažnosti pána Schremsa je súčasťou obchodnej činnosti. Tento prenos sa okrem toho neuskutočnil s cieľom umožniť neskoršie spracúvanie predmetných údajov orgánmi USA na účely národnej bezpečnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107.</NO.P><TXT>Navyše, prístup navrhovaný spoločnosťou Facebook Ireland by zbavil ustanovenia nariadenia GDPR týkajúce sa prenosov do tretích krajín potrebného účinku, pretože nikdy nemožno vylúčiť, že sa údaje prenesené v rámci obchodnej činnosti budú po ich prenose spracúvať na účely národnej bezpečnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108.</NO.P><TXT>Výklad, ktorý navrhujem, má oporu v znení článku 45 ods. 2 písm. a) nariadenia GDPR. Toto ustanovenie uvádza, že pri prijímaní rozhodnutia o primeranosti Komisia zohľadní aj právne predpisy dotknutej tretej krajiny <HT TYPE="ITALIC">v oblasti národnej bezpečnosti</HT>. Z toho možno vyvodiť záver, že možnosť, že údaje budú orgánmi tretej krajiny určenia spracúvané na účely ochrany národnej bezpečnosti, nerobí právo Únie neuplatniteľným na spracúvanie spočívajúce v prenose údajov do tejto tretej krajiny.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="29"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109.</NO.P><TXT>Odôvodnenie a závery prijaté Súdnym dvorom v rozsudku Schrems takisto vychádzajú z tejto premisy. Konkrétne Súdny dvor v rozsudku Schrems preskúmal platnosť rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0129" REF.END="QE0129"/>bezpečnom prístave<QUOT.END REF.START="QS0129" CODE="201C" ID="QE0129"/> v rozsahu, v akom sa týkalo prenosu osobných údajov do USA, kde mohli byť zhromažďované a spracovávané na účely ochrany národnej bezpečnosti, s ohľadom na článok 25 ods. 6 smernice 95/46 v spojení s Chartou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Obdobne, v stanovisku 1/15 (Dohoda PNR medzi EÚ a Kanadou) z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170726">26. júla 2017</DATE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:592">EU:C:2017:592</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0130" REF.END="QE0130"/>stanovisko 1/15<QUOT.END REF.START="QS0130" CODE="201C" ID="QE0130"/>) Súdny dvor preskúmal súlad návrhu medzinárodnej dohody medzi Kanadou a Úniou o údajoch, ktoré mali byť po ich prenesení do Kanady spracúvané orgánmi verejnej moci na účely ochrany národnej bezpečnosti, s článkami 7, 8 a 47 Charty.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110.</NO.P><TXT>Vzhľadom na tieto úvahy sa domnievam, že právo Únie sa uplatňuje na prenos osobných údajov z členského štátu do tretej krajiny, keď k tomuto prenosu dochádza v rámci obchodnej činnosti, pričom je irelevantné, že prenesené údaje prípadne budú orgánmi verejnej moci tejto tretej krajiny spracúvané s cieľom chrániť jej národnú bezpečnosť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">D.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O úrovni ochrany požadovanej v rámci prenosu založeného na štandardných zmluvných doložkách (prvá časť šiestej otázky)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa v prvej časti svojej šiestej otázky pýta, aká úroveň ochrany základných práv dotknutých osôb musí byť zabezpečená na to, aby mohli byť osobné údaje prenášané do tretej krajiny na základe štandardných zmluvných doložiek, ktoré sú stanovené v rozhodnutí 2010/87.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112.</NO.P><TXT>Tento súd zdôrazňuje, že v rozsudku Schrems Súdny dvor vyložil ustanovenie článku 25 ods. 6 smernice 95/46 (ktorého obsah je v podstate prebratý v článku 45 ods. 3 nariadenia GDPR) o tom, že Komisia môže prijať rozhodnutie o primeranosti, až keď sa ubezpečí, že dotknutá tretia krajina zaručuje <HT TYPE="ITALIC">adekvátnu</HT> úroveň ochrany, tak, že vychádza z predpokladu, že Komisia konštatuje, že táto krajina zabezpečuje úroveň ochrany slobôd a základných práv, ktorá je <HT TYPE="ITALIC">v podstate rovnocenná</HT> úrovni ochrany zaručenej v rámci Únie podľa tejto smernice v spojení s Chartou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Rozsudok Schrems (bod 73). Súdny dvor tento záver potvrdil v stanovisku 1/15 (bod 134).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0113"><NO.P>113.</NO.P><TXT>V tomto kontexte je Súdny dvor v prvej časti šiestej prejudiciálnej otázky vyzvaný, aby určil, či uplatnenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0131" REF.END="QE0131"/>štandardných zmluvných doložiek<QUOT.END REF.START="QS0131" CODE="201C" ID="QE0131"/> prijatých Komisiou podľa článku 26 ods. 4 smernice 95/46 – ktoré zodpovedajú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0132" REF.END="QE0132"/>štandardným doložkám o ochrane<QUOT.END REF.START="QS0132" CODE="201C" ID="QE0132"/> v súčasnosti spomenutým v článku 46 ods. 2 písm. c) nariadenia GDPR – musí umožniť dosiahnutie úrovne ochrany, ktorá zodpovedá takémuto istému štandardu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0133" REF.END="QE0133"/>podstatnej rovnocennosti<QUOT.END REF.START="QS0133" CODE="201C" ID="QE0133"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0114"><NO.P>114.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti článok 46 ods. 1 nariadenia GDPR stanovuje, že ak neexistuje rozhodnutie o primeranosti, prevádzkovateľ môže preniesť osobné údaje do tretej krajiny, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0134" REF.END="QE0134"/>len vtedy, ak… poskytol <HT TYPE="ITALIC">primerané záruky</HT>, a za podmienky, že dotknuté osoby majú k dispozícii vymožiteľné práva a účinné právne prostriedky nápravy<QUOT.END REF.START="QS0134" CODE="201C" ID="QE0134"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Článok 26 ods. 2 smernice 95/46 stanovoval, že členský štát môže povoliť takýto prenos <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0135" REF.END="QE0135"/>vtedy keď kontrolór uvádza <HT TYPE="ITALIC">záruky</HT> [<HT TYPE="ITALIC">dostatočné záruky</HT> – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] s ohľadom na ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov a pokiaľ ide o uplatnenie príslušných práv<QUOT.END REF.START="QS0135" CODE="201C" ID="QE0135"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0136" REF.END="QE0136"/>dostatočné záruky<QUOT.END REF.START="QS0136" CODE="201C" ID="QE0136"/> uvedený v tomto ustanovení a pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0137" REF.END="QE0137"/>primerané záruky<QUOT.END REF.START="QS0137" CODE="201C" ID="QE0137"/> uvedený v článku 46 ods. 1 nariadenia GDPR má podľa môjho názoru rovnaký obsah.</P></NOTE> Podľa článku 46 ods. 2 písm. d) nariadenia GDPR môžu tieto záruky okrem iného vyplývať zo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0138" REF.END="QE0138"/>štandardných doložiek o ochrane<QUOT.END REF.START="QS0138" CODE="201C" ID="QE0138"/> vypracovaných Komisiou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0115"><NO.P>115.</NO.P><TXT>Podobne ako komisár, pán Schrems a Írsko sa domnievam, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0139" REF.END="QE0139"/>primerané záruky<QUOT.END REF.START="QS0139" CODE="201C" ID="QE0139"/> poskytnuté prevádzkovateľom, na ktoré odkazuje článok 46 ods. 1 nariadenia GDPR, musia zabezpečiť, že právam osôb, ktorých údaje sú prenášané, prináleží, tak ako pri prenose založenom na rozhodnutí o primeranosti, úroveň ochrany, ktorá je v podstate rovnocenná úrovni ochrany, ktorá vyplýva z nariadenia GDPR v spojení s Chartou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0116"><NO.P>116.</NO.P><TXT>Tento záver vyplýva z cieľa tohto ustanovenia a z právneho nástroja, ktorého je súčasťou.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="30"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0117"><NO.P>117.</NO.P><TXT>Cieľom článkov 45 a 46 nariadenia GDPR je zabezpečiť kontinuitu vysokej úrovne ochrany osobných údajov zabezpečenej týmto nariadením v prípade, keď sa prenášajú mimo Únie. Článkom 44 nariadenia GDPR s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0140" REF.END="QE0140"/>Všeobecná zásada prenosov<QUOT.END REF.START="QS0140" CODE="201C" ID="QE0140"/> sa totiž začína kapitola V, ktorá sa týka prenosov do tretích krajín, pričom sa v ňom uvádza, že všetky ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú s cieľom zabezpečiť, aby sa v prípade prenosu do tretieho štátu neohrozila úroveň ochrany zaručená nariadením GDPR.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>V tejto súvislosti odôvodnenie 6 nariadenia GDPR uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0141" REF.END="QE0141"/>vysoká úroveň<QUOT.END REF.START="QS0141" CODE="201C" ID="QE0141"/> ochrany údajov sa musí zabezpečiť tak v rámci Únie, ako aj v prípade prenosu mimo ňu. Pozri takisto odôvodnenie 101 nariadenia GDPR.</P></NOTE> Cieľom tohto predpisu je predísť tomu, že sa prenosom osobných údajov do tretej krajiny na účely ich spracúvania v tejto krajine obídu štandardy ochrany vyplývajúce z práva Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Pozri rozsudok Schrems (bod 73) a stanovisko 1/15 (bod 214).</P></NOTE> Vzhľadom na tento cieľ nie je rozhodujúce, či sa prenos zakladá na rozhodnutí o primeranosti alebo na zárukách poskytnutých prevádzkovateľom, okrem iného prostredníctvom štandardných zmluvných doložiek. Požiadavky na ochranu základných práv zaručených Chartou sa nelíšia v závislosti od právneho základu, na ktorom je konkrétny prenos založený.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Tým nie je dotknutá možnosť uskutočniť prenos osobných údajov aj napriek tomu, že neexistujú primerané záruky, a to na základe dôvodov výnimiek stanovených v článku 49 ods. 1 nariadenia GDPR.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0118"><NO.P>118.</NO.P><TXT>Naproti tomu spôsob, akým sa zachováva kontinuita vysokej úrovne ochrany, sa líši v závislosti od právneho základu prenosu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0119"><NO.P>119.</NO.P><TXT>Na jednej strane je cieľom rozhodnutia o primeranosti určiť, že dotknutá tretia krajina sama zabezpečuje úroveň ochrany, ktorá je v podstate rovnocenná tej, ktorú ukladá právo Únie. Prijatie rozhodnutia o primeranosti predpokladá, že Komisia najprv pri určenej tretej krajine posúdi úroveň ochrany zaručenú právom a praxou tejto tretej krajiny vo svetle faktorov uvedených v článku 45 ods. 3 nariadenia GDPR. Osobné údaje môžu byť potom prenášané do uvedenej tretej krajiny bez toho, aby prevádzkovateľ musel získať osobitné povolenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0120"><NO.P>120.</NO.P><TXT>Na druhej strane, ako je podrobnejšie vysvetlené v nasledujúcej časti, primeranými zárukami, ktoré poskytuje prevádzkovateľ, sa má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany v prípade, že záruky dostupné v tretej krajine určenia sú nedostatočné. Hoci teda článok 46 ods. 1 nariadenia GDPR dovoľuje, aby sa osobné údaje prenášali do tretích štátov, ktoré nezabezpečujú primeranú úroveň ochrany, toto ustanovenie takéto prenosy povoľuje len vtedy, ak sú primerané záruky poskytnuté inými prostriedkami. Štandardné zmluvné doložky prijaté Komisiou v tejto súvislosti predstavujú všeobecný mechanizmus uplatniteľný na prenosy bez ohľadu na tretiu krajinu určenia a na úroveň ochrany, ktorá je v nej zabezpečená.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">E.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O platnosti rozhodnutia 2010/87 vzhľadom na články 7, 8 a 47 Charty (siedma, ôsma a jedenásta otázka)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0121"><NO.P>121.</NO.P><TXT>Svojou siedmou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je rozhodnutie 2010/87 neplatné z dôvodu, že nie je záväzné pre orgány tretích štátov, do ktorých sa údaje prenášajú na základe štandardných zmluvných doložiek stanovených v prílohe k tomuto rozhodnutiu, a najmä preto, že týmto orgánom nebráni vyžiadať si od dovozcu údajov, aby im tieto údaje dal k dispozícii. Táto otázka tak spochybňuje samotnú možnosť zabezpečenia primeranej úrovne ochrany týchto údajov prostredníctvom mechanizmov, ktoré sú výlučne zmluvnej povahy. Jedenásta otázka sa týka všeobecnejšie platnosti rozhodnutia 2010/87 vzhľadom na články 7, 8 a 47 Charty.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="31"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0122"><NO.P>122.</NO.P><TXT>Ôsmou otázkou sa od Súdneho dvora žiada, aby určil, či je dozorný orgán povinný využiť právomoci, ktoré mu zveruje článok 58 ods. 2 písm. f) a j) nariadenia GDPR, aby pozastavil prenos do tretej krajiny založený na štandardných zmluvných doložkách stanovených v rozhodnutí 2010/87, ak sa domnieva, že dovozca údajov v nej podlieha povinnostiam, ktoré mu bránia tieto doložky dodržať a ktoré spôsobujú, že nie je zabezpečená primeraná ochrana prenášaných údajov. Keďže odpoveď na túto otázku sa podľa môjho názoru dotýka platnosti rozhodnutia 2010/87<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Pozri bod 128 týchto návrhov.</P></NOTE>, rozoberiem ju spolu so siedmou a jedenástou otázkou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0123"><NO.P>123.</NO.P><TXT>Znenie článku 46 ods. 1 nariadenia GDPR, ktoré stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0142" REF.END="QE0142"/><HT TYPE="ITALIC">ak neexistuje rozhodnutie podľa článku 45 ods. 3</HT>, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ môže uskutočniť prenos osobných údajov do tretej krajiny…, <HT TYPE="ITALIC">ak</HT> prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ <HT TYPE="ITALIC">poskytol</HT> primerané záruky…<QUOT.END REF.START="QS0142" CODE="201C" ID="QE0142"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát), zdôrazňuje logiku, z ktorej vychádzajú zmluvné mechanizmy, akým je zmluvný mechanizmus stanovený v rozhodnutí 2010/87. Ako zdôrazňujú odôvodnenia 108 a 114 nariadenia GDPR, tieto mechanizmy majú za cieľ umožniť prenosy do tretích krajín, pre ktoré Komisia neprijala rozhodnutie o primeranosti, pričom prípadné nedostatky v ochrane zaručenej právnym poriadkom tejto tretej krajiny sú potom <HT TYPE="ITALIC">vynahradené</HT> zárukami, ktoré sa vývozca a dovozca údajov zaviažu zmluvne dodržiavať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0124"><NO.P>124.</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že dôvod existencie zmluvných záruk spočíva práve v odstránení možných nedostatkov v ochrane poskytovanej tretími krajinami určenia, bez ohľadu na to, o ktoré krajiny ide, nie je možné, aby platnosť rozhodnutia, ktorým Komisia konštatuje, že určité štandardné doložky tieto nedostatky dostatočne napravujú, závisela od úrovne ochrany zabezpečovanej jednotlivo v každej z týchto tretích krajín, do ktorých sa údaje prípadne prenesú. Platnosť takéhoto rozhodnutia závisí výlučne od spoľahlivosti záruk, ktoré tieto doložky stanovujú s cieľom vynahradiť prípadnú nedostatočnosť ochrany v tretej krajine určenia. Účinnosť týchto záruk musí byť posúdená aj s prihliadnutím na záruky spočívajúce v právomociach dozorných orgánov podľa článku 58 ods. 2 nariadenia GDPR.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0125"><NO.P>125.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti, ako v podstate uviedli komisár, pán Schrems, BSA, Írsko, rakúska, francúzska, poľská a portugalská vláda, ako aj Komisia, záruky, ktoré sú v štandardných zmluvných doložkách obsiahnuté, môžu byť oslabené, ba dokonca zmarené, ak právo tretej krajiny určenia ukladá dovozcovi povinnosti, ktoré sú v rozpore s požiadavkami podľa týchto doložiek. Právny kontext prevládajúci v tretej krajine určenia tak môže v závislosti od konkrétnych okolností prenosu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Možno si napríklad predstaviť, že tretia krajina uloží poskytovateľom telekomunikačných služieb povinnosť umožniť orgánom verejnej moci prístup k preneseným údajom bez akýchkoľvek obmedzení alebo záruk. Zatiaľ čo týmto poskytovateľom by sa tým znemožnilo dodržať štandardné zmluvné doložky, podnikom, ktoré takejto povinnosti nepodliehajú, by to znemožnené nebolo.</P></NOTE> znemožniť splnenie povinností stanovených týmito doložkami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0126"><NO.P>126.</NO.P><TXT>Za týchto podmienok, ako to zdôraznili pán Schrems a Komisia, je zmluvný mechanizmus stanovený v článku 46 ods. 2 písm. c) nariadenia GDPR založený na vyvodení zodpovednosti voči vývozcovi a subsidiárne tiež voči dozorným orgánom. Prevádzkovateľ, a ak nie on, tak dozorný orgán, <HT TYPE="ITALIC">v jednotlivých prípadoch</HT> pri každom konkrétnom prenose preskúma, či je právo tretej krajiny určenia prekážkou výkonu štandardných doložiek, a teda aj primeranej ochrany prenesených údajov, a teda, či sa prenosy musia zakázať alebo pozastaviť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0127"><NO.P>127.</NO.P><TXT>Vzhľadom na tieto pripomienky sa domnievam, že skutočnosť, že rozhodnutie 2010/87 a štandardné zmluvné doložky, ktoré sú v ňom uvedené, nie sú pre orgány tretej krajiny určenia záväzné, sama osebe nespôsobuje neplatnosť tohto rozhodnutia. Súlad rozhodnutia 2010/87 s článkami 7, 8 a 47 Charty závisí podľa môjho názoru od toho, či existujú dostatočne pevné mechanizmy umožňujúce zabezpečiť, že sa presuny založené na štandardných zmluvných doložkách pozastavia alebo zakážu, ak dôjde k porušeniu týchto doložiek alebo ak je nemožné ich dodržať.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="32"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0128"><NO.P>128.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti článok 46 ods. 1 nariadenia GDPR stanovuje, že prenos založený na primeraných zárukách sa môže uskutočniť len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0143" REF.END="QE0143"/>za podmienky, že dotknuté osoby majú k dispozícii vymožiteľné práva a účinné právne prostriedky nápravy<QUOT.END REF.START="QS0143" CODE="201C" ID="QE0143"/>. Bude potrebné overiť, či záruky stanovené v doložkách uvedených v prílohe rozhodnutia 2010/87 umožňujú spolu s právomocami dozorných orgánov zabezpečiť dodržiavanie tejto podmienky. Podľa môjho názoru o takýto prípad ide len vtedy, ak existuje <HT TYPE="ITALIC">povinnosť</HT> – uložená prevádzkovateľom (oddiel 1) a v prípade, že títo sú nečinní, dozorným orgánom (oddiel 2) – pozastaviť alebo zakázať prenos, ak z dôvodu rozporu medzi povinnosťami vyplývajúcimi zo štandardných doložiek a povinnosťami vyplývajúcimi z práva tretej krajiny určenia tieto doložky nemožno dodržať.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O povinnostiach záväzných pre prevádzkovateľov</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0129"><NO.P>129.</NO.P><TXT>Po prvé, štandardné zmluvné doložky uvedené v prílohe rozhodnutia 2010/87 vyžadujú, aby sa v prípade rozporu medzi povinnosťami, ktoré sú v nich stanovené, a požiadavkami vyplývajúcimi z práva tretej krajiny určenia, tieto doložky neuplatnili ako základ prenosu do tejto tretej krajiny alebo, ak už bol prenos na základe uvedených doložiek iniciovaný, aby bol vývozca o tomto rozpore informovaný a mohol tento prenos pozastaviť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0130"><NO.P>130.</NO.P><TXT>Podľa doložky 5 písm. a) sa tak dovozca zaväzuje spracovávať prenesené osobné údaje výlučne v mene vývozcu údajov a v súlade s jeho pokynmi, ako aj so štandardnými zmluvnými doložkami. Ak dovozca nemôže tieto doložky dodržať, zaväzuje sa bezodkladne o tom informovať vývozcu, ktorý je v takom prípade oprávnený pozastaviť prenos a/alebo zmluvu vypovedať.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Okrem toho poznamenávam, že doložka 5 písm. d) bod i) oslobodzuje dovozcu od jeho povinnosti informovať vývozcu o právne záväznej požiadavke na sprístupnenie, ktorá pochádza od orgánu presadzovania práva tretej krajiny, ak právo tejto tretej krajiny poskytnutiu takejto informácie bráni. V takýchto prípadoch vývozca nebude mať možnosť prenos pozastaviť, ak sa takýmto sprístupnením, o ktorom nebude vedieť, porušia štandardné doložky. Dovozca však zostáva na základe doložky 5 písm. a) povinný podľa okolností informovať vývozcu, ak sa domnieva, že právne predpisy tejto tretej krajiny mu bránia splniť si svoje povinnosti podľa dohodnutých zmluvných doložiek.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0131"><NO.P>131.</NO.P><TXT>Poznámka pod čiarou 5 týkajúca sa doložky 5 spresňuje, že štandardné doložky nie sú porušené, ak dovozca splní povinné požiadavky vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa na neho vzťahujú v tretej krajine, pokiaľ tieto požiadavky nepresahujú rámec toho, čo je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na účely ochrany niektorého zo záujmov uvedených v článku 13 ods. 1 smernice 95/46 (ktorého obsah je v podstate prevzatý v článku 23 ods. 1 nariadenia GDPR), medzi ktoré patrí verejná bezpečnosť a národná bezpečnosť. Naopak, nedodržanie týchto doložiek s cieľom splniť si protichodnú povinnosť založenú na práve tretej krajiny určenia, ktoré ide nad rámec toho, čo je primerané na ochranu oprávneného záujmu uznaného Úniou, sa považuje za porušenie uvedených doložiek.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0132"><NO.P>132.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru, ako tvrdia pán Schrems a Komisia, doložku 5 písm. a) nemožno vykladať tak, že znamená, že pozastavenie prenosu alebo výpoveď zmluvy je v prípade, že dovozca nemôže štandardné doložky dodržať, len dobrovoľné. Hoci táto doložka uvádza v tomto zmysle iba právo v prospech vývozcu, toto znenie musí byť chápané vo vzťahu k zmluvnému rámcu, do ktorého patrí. Skutočnosť, že vývozcovi je priznané právo, <HT TYPE="ITALIC">pokiaľ ide o jeho bilaterálne vzťahy s dovozcom</HT>, pozastaviť prenos alebo vypovedať zmluvu v prípade, že štandardné doložky nie je schopný splniť, sa nedotýka povinnosti vzťahujúcej sa na výrobcu, aby tak urobil <HT TYPE="ITALIC">vzhľadom na požiadavky ochrany práv dotknutých osôb vyplývajúce z nariadenia GDPR</HT>. Akýkoľvek iný výklad by mal za následok neplatnosť rozhodnutia 2010/87 v tom zmysle, že ním stanovené štandardné zmluvné doložky by neumožňovali, aby bol prenos sprevádzaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0144" REF.END="QE0144"/>primeranými zárukami<QUOT.END REF.START="QS0144" CODE="201C" ID="QE0144"/>, ako to vyžaduje článok 46 ods. 1 nariadenia GDPR v spojení s ustanoveniami Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Z judikatúry vyplýva, že ustanovenia vykonávacieho aktu sa majú vykladať v súlade s ustanoveniami základného aktu, ktorým zákonodarca povolil jeho prijatie [pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170726">26. júla 2017</DATE>, <NAME.CASE>Česká republika/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑696/15 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:595">EU:C:2017:595</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180517">17. mája 2018</DATE>, <NAME.CASE>Evonik Degussa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑229/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:323">EU:C:2018:323</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190620">20. júna 2019</DATE>, <NAME.CASE>ExxonMobil Production Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑682/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:518">EU:C:2019:518</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0112">112</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)]. Okrem toho sa akt Únie má v čo najväčšom možnom rozsahu vykladať spôsobom, ktorý nespochybní jeho platnosť, a v súlade s celým primárnym právom, okrem iného s ustanoveniami Charty [pozri najmä rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190514">14. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>M a i. (Odňatie postavenia utečenca)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑391/ 16, C‑77/15 a C‑78/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:403">EU:C:2019:403</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra)].</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="33"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0133"><NO.P>133.</NO.P><TXT>Navyše, podľa doložky 5 písm. b) dovozca osvedčuje, že nemá dôvod domnievať sa, že mu právne predpisy, ktorým podlieha, bránia plniť pokyny vývozcu a záväzky, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy. V prípade zmeny týchto právnych predpisov, ktorá by mohla mať závažný nepriaznivý účinok na záruky a záväzky stanovené štandardnými doložkami, bezodkladne oznámi túto zmenu vývozcovi, ktorý je v takom prípade oprávnený pozastaviť prenos údajov a/alebo zmluvu vypovedať. Podľa doložky 4 písm. g) musí vývozca v prípade, ak sa rozhodne v prenose pokračovať, postúpiť oznámenie prijaté od dovozcu príslušnému dozornému orgánu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0134"><NO.P>134.</NO.P><TXT>Tu považujem za potrebné uviesť niekoľko spresnení týkajúcich sa obsahu preskúmania, ktoré majú zmluvné strany vykonať, aby s ohľadom na poznámku pod čiarou týkajúcu sa doložky 5 určili, či povinnosti, ktoré právo tretieho štátu dovozcovi ukladá, znamenajú porušenie štandardných doložiek, a preto bránia tomu, aby bol prenos sprevádzaný primeranými zárukami. Táto problematika bola v podstate nastolená v druhej časti šiestej prejudiciálnej otázky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0135"><NO.P>135.</NO.P><TXT>Takéto preskúmanie podľa môjho názoru zahŕňa zohľadnenie všetkých okolností charakteristických pre konkrétny prenos, medzi ktoré možno zaradiť povahu údajov a ich prípadnú citlivosť, mechanizmy uplatňované vývozcom a/alebo dovozcom na zabezpečenie jeho bezpečnosti<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>V tejto súvislosti odôvodnenie 109 nariadenia GDPR nabáda vývozcu a dovozcu k tomu, aby štandardné doložky o ochrane doplnili o dodatočné záruky, najmä zmluvnou cestou.</P></NOTE>, povahu a účel spracúvania orgánmi verejnej moci tretej krajiny, ktorému budú údaje vystavené, spôsoby tohto spracúvania, ako aj obmedzenia a záruky zabezpečené touto treťou krajinou. Prvky charakterizujúce činnosti spracúvania orgánmi verejnej moci a záruky uplatniteľné v právnom poriadku tejto tretej krajiny sa podľa môjho názoru môžu prekrývať s tými, ktoré sú uvedené v článku 45 ods. 2 nariadenia GDPR.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0136"><NO.P>136.</NO.P><TXT>Po druhé, štandardné zmluvné doložky uvedené v prílohe rozhodnutia 2010/87 zavádzajú v prospech subjektov údajov vymožiteľné práva, ako aj prostriedky nápravy proti vývozcovi a subsidiárne proti dovozcovi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0137"><NO.P>137.</NO.P><TXT>Doložka 3 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0145" REF.END="QE0145"/>Doložka o oprávnenosti tretej strany<QUOT.END REF.START="QS0145" CODE="201C" ID="QE0145"/> tak vo svojom odseku 1 priznáva subjektu údajov prostriedok nápravy proti vývozcovi v prípade porušenia, okrem iného, doložky 5 písm. a) alebo b). Podľa doložky 3 ods. 2 môže subjekt údajov v prípade, že vývozca fakticky zmizol alebo prestal právne existovať, túto doložku uplatniť voči dovozcovi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0138"><NO.P>138.</NO.P><TXT>Doložka 6 ods. 1 priznáva každému subjektu údajov, ktorý utrpel škodu z dôvodu nesplnenia povinností uvedených v doložke 3, právo na náhradu vzniknutej škody od vývozcu. Podľa doložky 7 ods. 1 dovozca súhlasí, že ak subjekt údajov voči nemu uplatní práva v prospech tretej strany a/alebo nárok na odškodnenie, akceptuje rozhodnutie tejto osoby o tom, že sa spor postúpi na mediáciu nezávislou osobou alebo prípadne dozorným orgánom, alebo že sa postúpi súdom v členskom štáte, v ktorom má vývozca sídlo.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0139"><NO.P>139.</NO.P><TXT>Okrem prostriedkov nápravy, ktoré majú dotknuté osoby k dispozícii podľa štandardných zmluvných doložiek stanovených v prílohe rozhodnutia 2010/87, môžu dotknuté osoby, pokiaľ sa domnievajú, že tieto doložky boli porušené, požiadať dozorné orgány o prijatie nápravných právomocí podľa článku 58 ods. 2 nariadenia GDPR, na ktorý odkazuje článok 4 rozhodnutia 2010/87.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Hoci článok 4 ods. 1 rozhodnutia 2010/87 odkazuje na článok 28 ods. 3 smernice 95/46, pripomínam, že podľa článku 94 ods. 2 nariadenia GDPR sa odkazy na túto smernicu majú chápať tak, že odkazujú na príslušné ustanovenia nariadenia GDPR.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="34"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O povinnostiach záväzných pre dozorné orgány</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0140"><NO.P>140.</NO.P><TXT>Nasledujúce dôvody ma podobne ako pána Schremsa, Írsko, nemeckú, rakúsku, belgickú, holandskú a portugalskú vládu, ako aj EDPB vedú k záveru, že článok 58 ods. 2 nariadenia GDPR ukladá dozorným orgánom v prípade, že po starostlivom preskúmaní dospejú k presvedčeniu, že údajom preneseným do tretej krajiny neprináleží primeraná ochrana, pretože dohodnuté zmluvné doložky nie sú dodržané, povinnosť prijať vhodné nápravné opatrenia, aby túto protiprávnosť napravili, v prípadne potreby tak, že nariadia pozastavenie prenosu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0141"><NO.P>141.</NO.P><TXT>V prvom rade na rozdiel od toho, čo tvrdí komisár, poznamenávam, že žiadne ustanovenie rozhodnutia 2010/87 neobmedzuje výkon právomocí <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0146" REF.END="QE0146"/>nariadiť dočasné alebo trvalé obmedzenie vrátane zákazu spracúvania<QUOT.END REF.START="QS0146" CODE="201C" ID="QE0146"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0147" REF.END="QE0147"/>nariadiť pozastavenie toku údajov príjemcovi v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii<QUOT.END REF.START="QS0147" CODE="201C" ID="QE0147"/>, ktoré sú dozorným orgánom priznané na základe článku 58 ods. 2 písm. f) a j) RGPD, na výnimočné prípady.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0142"><NO.P>142.</NO.P><TXT>Je pravda, že článok 4 ods. 1 rozhodnutia 2010/87 vo svojom pôvodnom znení obmedzoval výkon právomocí dozorných orgánov pozastaviť alebo zakázať cezhraničné toky údajov na osobitné prípady, keď bolo preukázané, že hrozilo, že prenos na zmluvnom základe významne negatívne ovplyvní záruky určené na ochranu dotknutej osoby. No článok 4 tohto rozhodnutia, zmenený Komisiou v roku 2016 s cieľom dosiahnuť súlad s rozsudkom Schrems<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Pozri odôvodnenia 6 a 7 rozhodnutia 2016/2297. V bodoch 101 až 104 rozsudku Schrems Súdny dvor rozhodol o neplatnosti ustanovenia rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0148" REF.END="QE0148"/>bezpečnom prístave<QUOT.END REF.START="QS0148" CODE="201C" ID="QE0148"/>, ktoré obmedzovalo právomoci priznané dozorným orgánom článkom 28 smernice 95/46, z dôvodu, že Komisia nemala právomoc obmedziť tieto právomoci.</P></NOTE>, na tieto právomoci odkazuje bez toho, aby ich akokoľvek obmedzoval. V každom prípade vykonávacie rozhodnutie Komisie, o aké ide v prípade rozhodnutia 2010/87, nemôže platne obmedziť právomoci priznané dozorným orgánom na základe samotného nariadenia GDPR.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Pozri rozsudok Schrems (bod 103).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0143"><NO.P>143.</NO.P><TXT>Tento záver nie je v rozpore s odôvodnením 11 rozhodnutia 2010/87, ktoré uvádza, že dozorné orgány môžu vykonávať právomoci pozastavenia a zákazu prenosov iba vo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0149" REF.END="QE0149"/>výnimočných prípadoch<QUOT.END REF.START="QS0149" CODE="201C" ID="QE0149"/>. Toto odôvodnenie, ktoré bolo uvedené už v pôvodnom znení tohto rozhodnutia, sa týkalo bývalého článku 4 ods. 1 uvedeného rozhodnutia, ktorý obmedzoval právomoci dozorných orgánov. Komisia pri revízii rozhodnutia 2010/87 rozhodnutím 2016/2297 opomenula uvedené odôvodnenie vynechať alebo zmeniť tak, aby sa jeho obsah prispôsobil zneniu nového článku 4. Odôvodnenie 5 rozhodnutia 2016/2297 však opätovne potvrdilo právomoc dozorných orgánov pozastaviť alebo zakázať akýkoľvek prenos, o ktorom sa domnievajú, že je v rozpore s právom Únie, najmä z dôvodu, že dovozca nedodržiava štandardné zmluvné doložky. Odôvodnenie 11 rozhodnutia 2010/87 treba vzhľadom na to, že v súčasnosti odporuje tak zneniu, ako aj cieľu právne záväzného ustanovenia rozhodnutia 2016/2297, označiť za zastaralé.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>V každom prípade preambula aktu Únie nemá žiadnu záväznú právnu silu a nemožno sa o ňu oprieť ako o dôvod na odchýlenie sa od samotných ustanovení predmetného aktu. Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19981119">19. novembra 1998</DATE>, <NAME.CASE>Nilsson a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑162/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:554">EU:C:1998:554</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050512">12. mája 2005</DATE>, <NAME.CASE>Meta Fackler</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑444/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:288">EU:C:2005:288</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060110">10. januára 2006</DATE>, <NAME.CASE>IATA a ELFAA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑344/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:10">EU:C:2006:10</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0144"><NO.P>144.</NO.P><TXT>V druhom rade, na rozdiel od toho, čo tvrdí komisár, výkon právomocí pozastavenia a zákazu uvedených v článku 58 ods. 2 písm. f) a j) nariadenia GDPR už viac nie je len možnosťou ponechanou na úvahu dozorných orgánov. Tento záver podľa môjho názoru vyplýva z výkladu článku 58 ods. 2 nariadenia GDPR vzhľadom na iné ustanovenia tohto nariadenia a Charty, ako aj vzhľadom na všeobecnú štruktúru a ciele rozhodnutia 2010/87.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="35"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0145"><NO.P>145.</NO.P><TXT>Konkrétne článok 58 ods. 2 nariadenia GDPR sa má vykladať so zreteľom na článok 8 ods. 3 Charty a článok 16 ods. 2 ZFEÚ. Podľa týchto ustanovení podlieha dodržiavanie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo základného práva na ochranu osobných údajov, dohľadu nezávislých orgánov. Táto úloha dohľadu nad dodržiavaním požiadaviek týkajúcich sa ochrany osobných údajov, ktorá je tiež uvedená v článku 57 ods. 1 písm. a) nariadenia GDPR, predpokladá povinnosť dozorných orgánov konať spôsobom zabezpečujúcim správne uplatňovanie tohto nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0146"><NO.P>146.</NO.P><TXT>Dozorný orgán musí teda so všetkou náležitou starostlivosťou preskúmať sťažnosť predloženú jednotlivcom, ktorého údaje sú údajne do tretieho štátu prenášané v rozpore so štandardnými zmluvnými doložkami, ktoré sú na prenos uplatniteľné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Pozri analogicky rozsudok Schrems (bod 63).</P></NOTE> Článok 58 ods. 1 nariadenia GDPR v tejto súvislosti priznáva dozorným orgánom významné vyšetrovacie právomoci.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Dodávam, že podľa doložky 8 ods. 2 uvedenej v prílohe rozhodnutia 2010/87 zmluvné strany súhlasia s tým, že dozorný orgán má právo vykonať audit dovozcu za rovnakých podmienok, aké by sa uplatňovali pri audite vývozcu v súlade s príslušným právom.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0147"><NO.P>147.</NO.P><TXT>Príslušný dozorný orgán je tiež povinný primerane reagovať na prípadné porušenia práv dotknutej osoby, ktoré konštatuje v závere svojho vyšetrovania. V tejto súvislosti disponuje každý dozorný orgán podľa článku 58 ods. 2 nariadenia GDPR širokou škálou prostriedkov – rôznych právomocí prijímať nápravné opatrenia vymenované v tomto ustanovení – na splnenie úlohy, ktorou bol poverený.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok Schrems (bod 43).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0148"><NO.P>148.</NO.P><TXT>Hoci výber najúčinnejšieho prostriedku patrí do diskrečnej právomoci príslušného dozorného orgánu vzhľadom na všetky okolnosti predmetného prenosu, dozorný orgán je povinný v plnej miere splniť úlohu dohľadu, ktorá mu bola zverená. V prípade potreby je tento orgán povinný prenos pozastaviť, ak dospeje k záveru, že štandardné zmluvné doložky nie sú dodržané a že primeraná ochrana prenášaných údajov nemôže byť zabezpečená inými prostriedkami, ibaže by prenos ukončil sám vývozca.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0149"><NO.P>149.</NO.P><TXT>Tento výklad je potvrdený článkom 58 ods. 4 nariadenia GDPR, ktorý stanovuje, že výkon právomocí zverených dozorným orgánom na základe tohto článku podlieha primeraným zárukám vrátane účinného súdneho prostriedku nápravy v súlade s článkom 47 Charty. Článok 78 ods. 1 a 2 nariadenia GDPR navyše priznáva každej osobe právo podať účinný súdny prostriedok nápravy proti právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa jej týka, alebo v prípade, že tento orgán jej sťažnosť nevybaví.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>Podľa odôvodnenia 141 nariadenia GDPR má každá osoba právo na účinný súdny prostriedok nápravy v súlade s článkom 47 Charty, ak dozorný orgán <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0150" REF.END="QE0150"/>nekoná v prípade, keď je takéto konanie nevyhnutné na ochranu práv [tejto osoby]<QUOT.END REF.START="QS0150" CODE="201C" ID="QE0150"/>. Pozri tiež odôvodnenia 129 a 143 nariadenia GDPR.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0150"><NO.P>150.</NO.P><TXT>Z týchto ustanovení vyplýva, ako to v podstate tvrdia pán Schrems, BSA, Írsko, poľská vláda a vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia, že rozhodnutie, ktorým dozorný orgán nezakáže alebo nepozastaví prenos do tretej krajiny v nadväznosti na žiadosť osoby uvádzajúcej riziko, že údaje, ktoré sa jej týkajú, tam budú spracúvané v rozpore s jej základnými právami, môže byť predmetom súdneho preskúmania. Priznanie súdneho prostriedku nápravy pritom predpokladá existenciu objektívnej právomoci dozorných orgánov, a nie iba diskrečnej právomoci. Okrem toho pán Schrems a Komisia správne zdôraznili, že výkon účinného súdneho preskúmania si vyžaduje, aby orgán, ktorý napadnutý akt prijal, primeraným spôsobom uviedol dôvody, na ktorých je založený.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110728">28. júla 2011</DATE>, <NAME.CASE>Samba Diouf</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑69/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:524">EU:C:2011:524</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111117">17. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Gajdarov</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑430/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:749">EU:C:2011:749</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Podľa môjho názoru sa táto povinnosť odôvodnenia vzťahuje aj na rozhodnutie dozorných orgánov využiť niektorú z právomocí, ktoré im zveruje článok 58 ods. 2 nariadenia GDPR.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0151"><NO.P>151.</NO.P><TXT>Ešte je však potrebné odpovedať na tvrdenia komisára o tom, že ak aj platí, že dozorné orgány sú povinné pozastaviť alebo zakázať prenos, keď si to ochrana práv dotknutej osoby vyžaduje, stále to nezabezpečuje platnosť rozhodnutia 2010/87.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="36"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0152"><NO.P>152.</NO.P><TXT>Po prvé sa komisár domnieva, že takáto povinnosť nenapraví systémové problémy týkajúce sa neexistencie primeraných záruk v tretej krajine, akou je USA. Právomoci dozorných orgánov totiž môžu byť vykonávané len v konkrétnych prípadoch, zatiaľ čo nedostatky charakteristické pre právo USA majú všeobecnú a štrukturálnu povahu. Z toho podľa komisára vyplýva riziko, že rozdielne dozorné orgány prijmú rozdielne rozhodnutia týkajúce sa porovnateľných prenosov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0153"><NO.P>153.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť praktické ťažkosti spojené s vybraním právneho predpisu s cieľom preniesť na dozorné orgány zodpovednosť za dohľad nad dodržiavaním základných práv dotknutých osôb v rámci špecifických prenosov alebo tokov údajov pre určitého príjemcu. Tieto ťažkosti však podľa môjho názoru nemajú za následok neplatnosť rozhodnutia 2010/87.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0154"><NO.P>154.</NO.P><TXT>Zdá sa mi totiž, že právo Únie nevyžaduje, aby bolo všeobecné a preventívne riešenie uplatnené na všetky prenosy do určitej tretej krajiny, s ktorými môžu byť spojené rovnaké riziká porušenia základných práv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0155"><NO.P>155.</NO.P><TXT>Navyše riziko rozdrobenosti prístupov uplatňovaných rôznymi dozornými orgánmi je vlastné štruktúre decentralizovaného dohľadu, ktorú si normotvorca zvolil.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0061"><P>Pozri v tejto súvislosti rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180605">5. júna 2018</DATE>, <NAME.CASE>Wirtschaftsakademie Schleswig‑Holstein</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑210/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:388">EU:C:2018:388</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0073">73</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Napokon, ako zdôraznila nemecká vláda, kapitola VII nariadenia GDPR, nazvaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0151" REF.END="QE0151"/>Spolupráca a konzistentnosť<QUOT.END REF.START="QS0151" CODE="201C" ID="QE0151"/>, zavádza mechanizmy určené na predchádzanie tomuto riziku. Článok 60 tohto nariadenia stanovuje v prípade cezhraničného spracovania údajov postup spolupráce medzi dotknutými dozornými orgánmi a dozorným orgánom podľa sídla prevádzkovateľa, ktorý sa označuje ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0152" REF.END="QE0152"/>vedúci dozorný orgán<QUOT.END REF.START="QS0152" CODE="201C" ID="QE0152"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0062"><P>Pozri článok 56 ods. 1 nariadenia GDPR. Podľa článku 61 tohto nariadenia sú dozorné orgány povinné poskytnúť si navzájom pomoc. Článok 62 uvedeného nariadenia ich oprávňuje vykonávať spoločné operácie.</P></NOTE>. V prípade rozdielnych stanovísk musí o spore rozhodnúť EDPB.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0063"><P>Pozri článok 65 nariadenia GDPR.</P></NOTE> EDPB má tiež právomoc vydať na žiadosť dozorného orgánu stanovisko k akejkoľvek otázke, ktorá sa dotýka viacerých členských štátov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0064"><P>Pozri článok 64 ods. 2 nariadenia GDPR.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0156"><NO.P>156.</NO.P><TXT>Po druhé komisár tvrdí, že rozhodnutie 2010/87 je neplatné vzhľadom na článok 47 Charty z dôvodu, že dozorné orgány môžu chrániť práva dotknutých osôb len do budúcna, pričom neposkytujú riešenie pre tie osoby, ktorých údaje už boli prenesené. Komisár obzvlášť uvádza, že článok 58 ods. 2 nariadenia GDPR nestanovuje právo na prístup, opravu a vymazanie údajov zhromaždených orgánmi verejnej moci tretej krajiny, ani neumožňuje náhradu za škodu, ktorú dotknuté osoby utrpeli.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0157"><NO.P>157.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o údajnú neexistenciu práva na prístup, opravu a vymazanie zhromaždených údajov, je nutné konštatovať, že pokiaľ v tretej krajine určenia neexistuje žiadny účinný prostriedok nápravy, prostriedky nápravy stanovené v rámci Únie voči prevádzkovateľovi neumožňujú získať od orgánov verejnej moci tejto tretej krajiny prístup k týmto údajom alebo ich opravu či vymazanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0158"><NO.P>158.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru však táto výhrada neodôvodňuje nezlučiteľnosť rozhodnutia 2010/87 s článkom 47 Charty. Platnosť tohto rozhodnutia totiž nezávisí od úrovne ochrany existujúcej v každej tretej krajine, do ktorej by mohli byť údaje prenesené na základe štandardných zmluvných doložiek, ktoré sú v ňom stanovené. Ak právo tretieho štátu určenia bráni dovozcovi v dodržaní týchto doložiek tým, že od neho požaduje, aby orgánom verejnej moci udelil prístup k údajom, pričom mu nedáva možnosť primeraných prostriedkov nápravy, je povinnosťou dozorných orgánov, ak vývozca prenos nepozastavil podľa doložky 5 písm. a) alebo b) uvedenej v prílohe rozhodnutia 2010/87, aby prijali nápravné opatrenia.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="37"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0159"><NO.P>159.</NO.P><TXT>Okrem toho, ako zdôraznil pán Schrems, osoby, ktorých práva boli porušené, majú v súčasnosti na základe článku 82 nariadenia GDPR právo na náhradu vzniknutej majetkovej alebo nemajetkovej ujmy od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0065"><P>Článok 83 ods. 5 písm. c) nariadenia GDPR stanovuje tiež uloženie pokút prevádzkovateľovi v prípade porušenia článkov 44 až 49 tohto nariadenia.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0160"><NO.P>160.</NO.P><TXT>Ako vyplýva zo všetkých týchto úvah, moja analýza neodhalila žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť rozhodnutia 2010/87 vzhľadom na články 7, 8 a 47 Charty.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">F.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O nepotrebnosti odpovedania na ostatné prejudiciálne otázky a preskúmania platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0153" REF.END="QE0153"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0153" CODE="201C" ID="QE0153"/></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0161"><NO.P>161.</NO.P><TXT>V tomto oddiele vysvetlím dôvody týkajúce sa najmä obmedzenia predmetu sporu vo veci samej na platnosť rozhodnutia 2010/87, pre ktoré sa domnievam, že nie je potrebné odpovedať na druhú až piatu prejudiciálnu otázku, ako ani na deviatu a desiatu prejudiciálnu otázku, ani rozhodnúť o platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0154" REF.END="QE0154"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0154" CODE="201C" ID="QE0154"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0162"><NO.P>162.</NO.P><TXT>Druhá prejudiciálna otázka sa týka identifikácie štandardov ochrany, ktoré musí tretia krajina dodržiavať, aby do nej mohli byť údaje legálne prenášané na základe štandardných zmluvných doložiek v prípade, keď tieto údaje môžu byť po ich prenose spracúvané orgánmi tejto tretej krajiny na účely národnej bezpečnosti. Tretia otázka položená Súdnemu dvoru sa týka určenia prvkov charakteristických pre systém ochrany uplatniteľný v treťom štáte určenia, ktoré musia byť zohľadnené na účely zistenia, či tento systém tieto štandardy spĺňa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0163"><NO.P>163.</NO.P><TXT>Svojou štvrtou, piatou a desiatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sú v USA vzhľadom na skutočnosti, ktoré o práve USA zistil, poskytnuté primerané záruky proti zásahom spravodajských orgánov USA do výkonu základných práv na rešpektovanie súkromného života, na ochranu osobných údajov a na účinnú súdnu ochranu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0164"><NO.P>164.</NO.P><TXT>Deviata prejudiciálna otázka sa týka toho, aký vplyv má v rámci preskúmania, ktorým dozorný orgán overuje, či prenos do USA na základe štandardných zmluvných doložiek stanovených v rozhodnutí 2010/87 sprevádzajú primerané záruky, tá okolnosť, že Komisia v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0155" REF.END="QE0155"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0155" CODE="201C" ID="QE0155"/> konštatovala, že USA zaručujú primeranú úroveň ochrany základných práv dotknutých osôb voči takýmto zásahom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0165"><NO.P>165.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd otázku platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0156" REF.END="QE0156"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0156" CODE="201C" ID="QE0156"/> ako takú výslovne nepoložil, hoci, ako je vysvetlené nižšie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0066"><P>Pozri bod 175 týchto návrhov.</P></NOTE>, štvrtou, piatou a desiatou prejudiciálnou otázkou je nepriamo spochybnená dôvodnosť konštatovania primeranosti, ku ktorému Komisia v tomto rozhodnutí dospela.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0166"><NO.P>166.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú z predchádzajúcej analýzy, objasnenie týchto otázok Súdnym dvorom nemôže mať vplyv na jeho záver o platnosti rozhodnutia 2010/87 <HT TYPE="ITALIC">in abstracto</HT>, a teda ani ovplyvniť rozhodnutie sporu vo veci samej (oddiel 1). Navyše, aj keby sa odpovede Súdneho dvora na uvedené otázky mohli neskôr ukázať pre komisára ako užitočné, keď bude v rámci konania o tomto spore na prvom stupni určovať, či sa musia predmetné prenosy <HT TYPE="ITALIC">in concreto</HT> pozastaviť z dôvodu údajnej neexistencie primeraných záruk, podľa môjho názoru by bolo predčasné rozhodnúť o nich v rámci tejto veci (oddiel 2).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="38"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O nepotrebnosti odpovedí Súdneho dvora na ostatné otázky vzhľadom na predmet sporu vo veci samej</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0167"><NO.P>167.</NO.P><TXT>Pripomínam, že spor vo veci samej vyplynul z toho, že komisár vykonal prostriedok nápravy opísaný v bode 65 rozsudku Schrems, podľa ktorého musí každý členský štát dozornému orgánu umožniť, aby v prípade, keď to tento považuje za nevyhnutné na vybavenie sťažnosti, ktorá mu bola predložená, požiadal vnútroštátny súd, aby Súdnemu dvoru položil prejudiciálnu otázku o platnosti rozhodnutia o primeranosti alebo, analogicky, o platnosti rozhodnutia zavádzajúceho štandardné zmluvné doložky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0168"><NO.P>168.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti High Court (Vyšší súd) zdôraznil, že jeho jediné možnosti po tom, čo mu komisár vec predložil, boli buď to, že podá návrh na začatie prejudiciálneho konania o platnosti rozhodnutia 2010/87 požadovaný komisárom, pokiaľ s pochybnosťami o platnosti tohto rozhodnutia súhlasí, alebo v opačnom prípade to, že tejto žiadosti nevyhovie. Vnútroštátny súd zastáva názor, že ak by využil túto druhú možnosť, musel by konanie zastaviť, pretože sťažnosť komisára nemala žiadny iný predmet.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0067"><P>Rozsudok High Court (Vyšší súd) z <DATE ISO="20171003">3. októbra 2017</DATE> (bod 337).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0169"><NO.P>169.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Supreme Court (Najvyšší súd), ktorý rozhoduje o odvolaní podanom spoločnosťou Facebook Ireland proti rozhodnutiu vnútroštátneho súdu, opísal spor vo veci samej ako deklaratórne konanie, ktorým komisár žiadal vnútroštátny súd, aby položil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku o platnosti rozhodnutia 2010/87. Podľa írskeho najvyššieho súdu sa teda jediná podstatná otázka predložená vnútroštátnemu súdu a Súdnemu dvoru týka platnosti tohto rozhodnutia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0068"><P>V znení rozsudku Supreme Court (Najvyšší súd) z <DATE ISO="20190531">31. mája 2019</DATE> (bod 2.7) sa uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0157" REF.END="QE0157"/>the sole relief claimed by the DPC is, in substance, a reference to the CJEU under Article 267 [TFUE]<QUOT.END REF.START="QS0157" CODE="201C" ID="QE0157"/> (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0158" REF.END="QE0158"/>v podstate jedinou nápravou, o ktorú komisár žiada, je predloženie návrhu na SDEÚ podľa článku 267 [ZFEÚ]<QUOT.END REF.START="QS0158" CODE="201C" ID="QE0158"/>). V bode 2.9 tohto rozsudku sa ďalej uvádza: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0159" REF.END="QE0159"/>Here, the only issue of substance which arises before either the Irish courts or the CJEU is the question of the validity or otherwise of Union measures. Whatever the view taken by the CJEU on that issue, <HT TYPE="ITALIC">the Irish courts will have no further role, for the measures under question will either be found to be valid or invalid and in either event, that will be the end of the matter</HT><QUOT.END REF.START="QS0159" CODE="201C" ID="QE0159"/> (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0160" REF.END="QE0160"/>Jediná podstatná otázka, ktorá sa tu kladie buď írskym súdom, alebo SDEÚ, je otázka platnosti alebo neplatnosti opatrení Únie. Bez ohľadu na to, aké stanovisko SDEÚ k tejto otázke zaujme, <HT TYPE="ITALIC">írske súdy už nebudú zohrávať žiadnu úlohu, keďže predmetné opatrenia budú vyhlásené buď za platné, alebo neplatné, pričom v oboch prípadoch sa tým vec skončí</HT><QUOT.END REF.START="QS0160" CODE="201C" ID="QE0160"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0170"><NO.P>170.</NO.P><TXT>Vzhľadom na takto vymedzený predmet sporu vnútroštátny súd predložil Súdnemu dvoru svojich prvých desať otázok, keďže sa domnieval, že ich preskúmanie bude súčasťou celkového posúdenia, ktoré bude pre Súdny dvor nevyhnutné pre jeho rozhodnutie o platnosti rozhodnutia 2010/87 so zreteľom na články 7, 8 a 47 Charty, keď bude odpovedať na jedenástu otázku. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania táto otázka logicky vyplýva z otázok, ktoré jej predchádzajú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0171"><NO.P>171.</NO.P><TXT>Z tohto hľadiska sa domnievam, že druhá až piata otázka, ako aj deviata a desiata otázka vychádzajú z premisy, že platnosť rozhodnutia 2010/87 závisí od úrovne ochrany základných práv stanovenej v každom z tretích štátov, do ktorých môžu byť údaje prenesené na základe štandardných zmluvných doložiek, ktoré sú stanovené v rozhodnutí 2010/87. Ako však vyplýva z mojej analýzy siedmej otázky<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0069"><P>Pozri bod 124 týchto návrhov.</P></NOTE>, podľa môjho názoru je táto premisa nesprávna. Skúmanie práva tretej krajiny určenia je relevantné len v prípade, keď Komisia prijíma rozhodnutie o primeranosti alebo keď prevádzkovateľ – alebo ak nie on, príslušný dozorný orgán – overuje, či v kontexte prenosu, ktorý sa zakladá na príslušných zárukách v zmysle článku 46 ods. 1 nariadenia GDPR, povinnosti, ktoré právo tejto tretej krajiny dovozcovi ukladá, neohrozujú účinnosť ochrany poskytnutej týmito zárukami.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="39"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0172"><NO.P>172.</NO.P><TXT>Odpovede Súdneho dvora na vyššie uvedené otázky preto nemôžu ovplyvniť jeho záver o jedenástej otázke.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0070"><P>Práve preto Supreme Court (Najvyšší súd) vo svojom rozsudku z <DATE ISO="20190531">31. mája 2019</DATE> (body 8.1 až 8.5) síce uznal, že nemá právomoc spochybniť rozhodnutie vnútroštátneho súdu položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky a zmeniť ich znenie, vyjadril však pochybnosti o nevyhnutnosti niektorých týchto otázok. Predovšetkým bod 8.5 tohto rozsudku uvádza: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0161" REF.END="QE0161"/>The sole purpose of the proceedings before the courts in Ireland was to enable the High Court to refer that question of validity to the CJEU and obtain a definitive answer from the only court which has competence to make the decision in question. It is difficult, therefore, to see how the High Court needs answers to many of the questions which have been referred, for the answers to those questions are only relevant to the question of the validity of the challenged measures […]<QUOT.END REF.START="QS0161" CODE="201C" ID="QE0161"/> [<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0162" REF.END="QE0162"/>Jediným účelom konania na súdoch v Írsku bolo umožniť, aby High Court (Vyšší súd) položil túto otázku o platnosti Súdnemu dvoru Európskej únie a získal konečnú odpoveď od jediného súdu, ktorý má právomoc predmetné rozhodnutie prijať. Je preto ťažké porozumieť tomu, v čom sú odpovede na mnohé z položených otázok pre High Court (Vyšší súd) potrebné, keďže odpovede na tieto otázky sú relevantné iba pre otázku platnosti napadnutých opatrení…]<QUOT.END REF.START="QS0162" CODE="201C" ID="QE0162"/>.</P></NOTE> Z hľadiska predmetu sporu vo veci samej teda nie je potrebné na ne odpovedať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0173"><NO.P>173.</NO.P><TXT>Navrhujem, aby sa Súdny dvor obmedzil na prejednanie tejto veci z hľadiska predmetu tohto sporu. Podľa môjho názoru by Súdny dvor nemal ísť nad rámec toho, čo je pre rozhodnutie o uvedenom spore potrebné, tým, že sa bude zaoberať prejudiciálnymi otázkami z hľadiska konania na prvom stupni vedeného komisárom. Ako bolo uvedené nižšie, toto obmedzenie sa na jednej strane odporúča z dôvodu úsilia o to, aby sa nenarušil riadny priebeh konania, v ktorom bude komisár musieť pokračovať po tom, čo Súdny dvor rozhodne o platnosti rozhodnutia 2010/87. Na druhej strane sa mi vzhľadom na skutkový stav prejednávanej veci zdá byť trochu predčasné, dokonca aj z hľadiska významu tohto konania, aby Súdny dvor skúmal problematiku nastolenú druhou až piatou otázkou, ako aj deviatou a desiatou otázkou.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O dôvodoch, ktoré svedčia v neprospech toho, aby Súdny dvor vykonal preskúmanie so zreteľom na predmet konania vedeného komisárom</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0174"><NO.P>174.</NO.P><TXT>Pán Schrems vo svojej sťažnosti komisárovi od tohto dozorného orgánu žiada, aby vykonal právomoci, ktoré má na základe článku 58 ods. 2 písm. f) nariadenia GDPR, tak, že spoločnosti Facebook Ireland nariadi pozastaviť prenos osobných údajov, ktoré sa ho týkajú, do USA na základe štandardných zmluvných doložiek. Na podporu tejto žiadosti pán Schrems v podstate uvádza neprimeranosť týchto zmluvných záruk vzhľadom na zásahy do výkonu jeho základných práv, ktoré vyplývajú z činností spravodajských služieb USA.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0175"><NO.P>175.</NO.P><TXT>Pán Schrems svojimi tvrdeniami spochybňuje zistenie Komisie uvedené v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0163" REF.END="QE0163"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0163" CODE="201C" ID="QE0163"/>, podľa ktorého USA zaručujú primeranú úroveň ochrany údajov prenášaných na základe tohto rozhodnutia vzhľadom na obmedzenia vzťahujúce sa na prístup k týmto údajom a na ich využitie spravodajskými orgánmi USA, ako aj na právnu ochranu, ktorá sa dotknutým osobám poskytuje.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0071"><P>Pozri odôvodnenia 64 až 141 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0164" REF.END="QE0164"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0164" CODE="201C" ID="QE0164"/>. Pripomínam, že ako vyplýva z článku 1 ods. 2 tohto rozhodnutia štít na ochranu osobných údajov je tvorený nielen zásadami, ktoré musia podniky, ktoré chcú prenášať údaje na základe uvedeného rozhodnutia, dodržiavať, ale aj oficiálnymi vyjadreniami a záväzkami získanými od vlády USA a uvedenými v dokumentoch, ktoré sú k nemu pripojené.</P></NOTE> Obavy predbežne vyjadrené komisárom<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0072"><P>Návrh rozhodnutia komisára bol prijatý pred rozhodnutím o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0165" REF.END="QE0165"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0165" CODE="201C" ID="QE0165"/>. Ako komisár uviedol v tomto návrhu, aj keď predbežne dospel k záveru, že záruky stanovené právom USA neumožňujú prinajmenšom zabezpečiť súlad prenosov do tejto tretej krajiny s článkom 47 Charty, <HT TYPE="ITALIC">v tomto štádiu</HT> <HT TYPE="ITALIC">nepreskúmal ani nezohľadnil nové opatrenia plánované v návrhu dohody o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0166" REF.END="QE0166"/>štíte na ochranu<QUOT.END REF.START="QS0166" CODE="201C" ID="QE0166"/>, keďže táto ešte nebola prijatá</HT>. V bode 307 svojho rozsudku z <DATE ISO="20171003">3. októbra 2017</DATE> pritom High Court (Vyšší súd) uvádza: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0167" REF.END="QE0167"/>It is fair to conclude […] that the decision of the Commission in regard to the adequacy of the protections afforded to EU citizens against interference by the intelligence authorities in the [U.S.] with the fundamental rights of EU citizens whose data are transferred from the [EU] to the [U.S.], conflicts with the case made by the DPC to this court<QUOT.END REF.START="QS0167" CODE="201C" ID="QE0167"/> (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0168" REF.END="QE0168"/>Je namieste konštatovať…, že rozhodnutie Komisie v súvislosti s primeranosťou ochrany poskytovanej občanom EÚ proti zásahom spravodajských orgánov v [USA] do základných práv občanov EÚ, ktorých údaje sú prenášané z [EÚ] do [USA], je v rozpore s tvrdeniami, ktoré tomuto súdu predložil komisár<QUOT.END REF.START="QS0168" CODE="201C" ID="QE0168"/>).</P></NOTE>, ako aj obavy vyjadrené vnútroštátnym súdom v rámci jeho štvrtej, piatej a desiatej otázky takisto nepriamo vyvolávajú pochybnosti o dôvodnosti tohto zistenia.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="40"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0176"><NO.P>176.</NO.P><TXT>Je pravda, že rozhodnutie o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0169" REF.END="QE0169"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0169" CODE="201C" ID="QE0169"/> sa obmedzuje na konštatovanie primeranosti úrovne ochrany osobných údajov prenášaných podľa zásad, ktoré sú v ňom uvedené, do podniku so sídlom v USA, ktorý sám osvedčil svoje dodržiavanie týchto zásad.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0073"><P>Pozri článok 1 ods. 1 a 3, ako aj odôvodnenia 14 až 16 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0170" REF.END="QE0170"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0170" CODE="201C" ID="QE0170"/>.</P></NOTE> Odôvodnenia, ktoré sú v ňom uvedené, však presahujú kontext prenosov, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje, pretože sa týkajú práva a postupov platných v tejto tretej krajine, pokiaľ ide o spracúvanie prenášaných údajov na účely ochrany národnej bezpečnosti. Ako v podstate uviedli Facebook Ireland, pán Schrems, vláda USA a Komisia, sledovanie vykonávané spravodajskými orgánmi USA, ako aj záruky proti rizikám zneužitia, ktoré sú s ním spojené, a mechanizmy, ktorými sa má dohliadať nad dodržiavaním týchto záruk, sa z hľadiska práva Únie vzťahujú bez ohľadu na to, ktorý právny základ je uvedený ako základ prenosu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0177"><NO.P>177.</NO.P><TXT>Z tohto hľadiska sa otázka, či sú zistenia uvedené v tejto súvislosti v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0171" REF.END="QE0171"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0171" CODE="201C" ID="QE0171"/> záväzné pre dozorné orgány, keď tieto posudzujú zákonnosť prenosu uskutočneného na základe štandardných zmluvných doložiek, môže ukázať ako relevantná pre vybavenie sťažnosti pána Schremsa komisárom. V prípade kladnej odpovede na túto otázku by potom vznikla otázka, či je toto rozhodnutie naozaj platné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0178"><NO.P>178.</NO.P><TXT>Neodporúčam však Súdnemu dvoru, aby o týchto otázkach rozhodol len preto, aby komisárovi pomohol túto sťažnosť vybaviť, keďže ich zodpovedanie nie je nevyhnutné na to, aby vnútroštátny súd mohol vyriešiť spor vo veci samej. Keďže konanie upravené v článku 267 ZFEÚ zavádza medzi súdmi dialóg, od Súdneho dvora sa nežiada, aby poskytol objasnenie len preto, aby tým pomohol správnemu orgánu v rámci konania o tomto spore na prvom stupni.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0179"><NO.P>179.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru sa táto výhrada vyžaduje o to viac, že otázka platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0172" REF.END="QE0172"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0172" CODE="201C" ID="QE0172"/> nebola Súdnemu dvoru výslovne predložená – okrem toho je toto rozhodnutie už predmetom žaloby o neplatnosť, ktorú prejednáva Všeobecný súd Európskej únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0074"><P>Prebiehajúce konanie vo veci T‑738/16, La Quadrature du Net a i./Komisia (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="006" PAGE.FIRST="39" DATE.PUB="2017">Ú. v. EÚ C 6, 2017, s. 39</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0180"><NO.P>180.</NO.P><TXT>Navyše Súdny dvor by rozhodnutím o vyššie uvedenej problematike podľa môjho názoru narušil riadny priebeh konania, ktoré sa bude musieť uskutočniť po tom, ako Súdny dvor vydá svoj rozsudok v tejto veci. V rámci tohto konania bude komisár povinný vybaviť sťažnosť pána Schremsa so zreteľom na odpoveď, ktorú Súdny dvor poskytne na jedenástu prejudiciálnu otázku. Ak Súdny dvor rozhodne tak, ako to navrhujem ja, a odlišne od toho, čo pred ním tvrdil komisár, že rozhodnutie 2010/87 nie je neplatné vzhľadom na články 7, 8 a 47 Charty, komisárovi by sa podľa môjho názoru malo umožniť vec v rámci ním vedeného konania znovu preskúmať. Ak komisár dospeje k záveru, že o sťažnosti pána Schremsa bude schopný rozhodnúť až potom, ako Súdny dvor určí, či rozhodnutie o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0173" REF.END="QE0173"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0173" CODE="201C" ID="QE0173"/> bráni výkonu jeho právomocí pozastaviť predmetný prenos, a potvrdí, že pochybuje o platnosti tohto rozhodnutia, bude mať možnosť znova sa obrátiť na vnútroštátne súdy, aby tieto Súdnemu dvoru položili v tejto súvislosti otázku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0075"><P>Poznamenávam tiež, že komisár vo svojich písomných pripomienkach nezaujal stanovisko k vplyvu rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0174" REF.END="QE0174"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0174" CODE="201C" ID="QE0174"/> na vybavovanie sťažnosti, ktorá mu bola predložená.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0181"><NO.P>181.</NO.P><TXT>Tým by sa začalo konanie, ktoré by každému účastníkovi konania a oprávnenému subjektu podľa článku 23 druhého odseku štatútu Súdneho dvora umožnilo, aby Súdnemu dvoru predložil pripomienky týkajúce sa špecificky platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0175" REF.END="QE0175"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0175" CODE="201C" ID="QE0175"/> a podľa okolností označil konkrétne posúdenia, ktoré spochybňuje, ako aj dôvody, pre ktoré sa domnieva, že Komisia v ňom prekročila obmedzenú mieru voľnej úvahy, ktorou disponovala.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0076"><P>Pozri v tejto súvislosti rozsudok Schrems (bod 78).</P></NOTE> V rámci takého konania by Komisia mala príležitosť presne a detailne odpovedať na každú z prípadných výhrad namierených proti uvedenému rozhodnutiu. Hoci prejednávaná vec už poskytla<?PAGE NO="41"?> účastníkom konania a oprávneným osobám, ktoré predložili pripomienky Súdnemu dvoru, príležitosť prediskutovať niektoré relevantné aspekty na účely posúdenia súladu rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0176" REF.END="QE0176"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0176" CODE="201C" ID="QE0176"/> s článkami 7, 8 a 47 Charty, táto otázka si vzhľadom na svoju dôležitosť zaslúži, aby jej bola venovaná vyčerpávajúca a podrobná výmena názorov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0182"><NO.P>182.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru si opatrnosť vyžaduje, aby Súdny dvor skôr, než preskúma vplyv rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0177" REF.END="QE0177"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0177" CODE="201C" ID="QE0177"/> na to, ako dozorný orgán vybavuje žiadosť o pozastavenie prenosu uskutočňovaného do USA na základe článku 46 ods. 1 nariadenia GDPR, a než rozhodne o platnosti tohto rozhodnutia, počkal, kým sa tieto procesné štádiá absolvujú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0183"><NO.P>183.</NO.P><TXT>To platí o to viac, že spis predložený Súdnemu dvoru neumožňuje vyvodiť záver, že vybavenie sťažnosti pána Schremsa komisárom bude nevyhnutne závisieť od toho, či rozhodnutie o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0178" REF.END="QE0178"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0178" CODE="201C" ID="QE0178"/> bráni výkonu právomoci dozorných orgánov pozastaviť prenos založený na štandardných zmluvných doložkách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0184"><NO.P>184.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti v prvom rade nie je vylúčené, že komisár bude považovať za nevyhnutné pozastaviť predmetný prenos z iných dôvodov, než sú dôvody týkajúce sa údajnej neprimeranosti úrovne ochrany zabezpečovanej v USA proti zásahom do základných práv dotknutých osôb, ktoré sú dôsledkom činností spravodajských služieb USA. Vnútroštátny súd konkrétne spresnil, že pán Schrems vo svojej sťažnosti komisárovi tvrdí, že zmluvné doložky, na ktoré sa Facebook Ireland odvoláva ako na základ tohto prenosu, verne neodrážajú doložky uvedené v prílohe rozhodnutia 2010/87. Pán Schrems navyše tvrdí, že uvedený prenos nepatrí do pôsobnosti tohto rozhodnutia, ale do pôsobnosti iných rozhodnutí o štandardných zmluvných doložkách.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0077"><P>Pán Schrems na podporu tohto tvrdenia uvádza, že Facebook Inc. sa musí považovať nielen za sprostredkovateľa, ale aj za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0179" REF.END="QE0179"/>prevádzkovateľa<QUOT.END REF.START="QS0179" CODE="201C" ID="QE0179"/> v zmysle článku 4 bodu 7 nariadenia GDPR, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov používateľov sociálnej siete Facebook. Pozri v tejto súvislosti rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180605">5. júna 2018</DATE>, <NAME.CASE>Wirtschaftsakademie Schleswig‑Holstein</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑210/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:388">EU:C:2018:388</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0185"><NO.P>185.</NO.P><TXT>V druhom rade komisár a vnútroštátny súd zdôraznili, že Facebook Ireland sa neodvolala na rozhodnutie o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0180" REF.END="QE0180"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0180" CODE="201C" ID="QE0180"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0078"><P>Pozri rozsudok High Court (Vyšší súd) z <DATE ISO="20171003">3. októbra 2017</DATE> (bod 66).</P></NOTE> ako na základ prenosu uvedeného v sťažnosti pána Schremsa, čo táto spoločnosť na pojednávaní potvrdila. Aj keď Facebook Inc. sama osvedčila svoje dodržiavanie zásad podľa štítu na ochranu osobných údajov od <DATE ISO="20160930">30. septembra 2016</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0079"><P>Pozri internetovú stránku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0181" REF.END="QE0181"/>štítu na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0181" CODE="201C" ID="QE0181"/> (https://www.privacyshield.gov/participant_search).</P></NOTE>, Facebook Ireland potvrdzuje, že toto dodržiavanie sa týka len prenosu určitých kategórií údajov, a to tých, ktoré sa týkajú obchodných partnerov spoločnosti Facebook Inc. Zdá sa mi, že by bolo nevhodné, aby Súdny dvor predvídal otázky, ktoré by v tejto súvislosti mohli vzniknúť, tým, že bude skúmať, či by v prípade, že by sa Facebook Ireland nemohla odvolávať na rozhodnutie 2010/87 ako na základ predmetného prenosu, tento prenos napriek tomu patril do pôsobnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0182" REF.END="QE0182"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0182" CODE="201C" ID="QE0182"/>, hoci Facebook Ireland toto tvrdenie nepredložila ani vnútroštátnemu súdu, ani komisárovi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0186"><NO.P>186.</NO.P><TXT>Z vyššie uvedeného vyvodzujem, že nie je potrebné odpovedať na druhú až piatu prejudiciálnu otázku, ako ani na deviatu a desiatu prejudiciálnu otázku, ani preskúmať platnosť rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0183" REF.END="QE0183"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0183" CODE="201C" ID="QE0183"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">G.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Subsidiárne pripomienky týkajúce sa účinkov a platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0184" REF.END="QE0184"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0184" CODE="201C" ID="QE0184"/></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0187"><NO.P>187.</NO.P><TXT>Napriek tomu, že v dôsledku vyššie uvedenej analýzy Súdnemu dvoru navrhujem, aby sa primárne nevyjadril k vplyvu rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0185" REF.END="QE0185"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0185" CODE="201C" ID="QE0185"/> na vybavenie sťažnosti predloženej komisárovi pánom Schremsom a k platnosti tohto rozhodnutia, v tejto súvislosti považujem za užitočné uviesť subsidiárne a s výhradami niekoľko poznámok, ktoré nie sú vyčerpávajúce.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="42"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O vplyve rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0186" REF.END="QE0186"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0186" CODE="201C" ID="QE0186"/> na to, ako dozorný orgán vybavuje sťažnosť týkajúcu sa zákonnosti prenosu založeného na zmluvných zárukách</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0188"><NO.P>188.</NO.P><TXT>Deviata prejudiciálna otázka nastoľuje otázku, či zistenie v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0187" REF.END="QE0187"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0187" CODE="201C" ID="QE0187"/> týkajúce sa primeranosti ochrany zabezpečenej v USA vzhľadom na obmedzenia vzťahujúce sa na prístup k preneseným údajom a na ich využívanie orgánmi USA na účely národnej bezpečnosti, ako aj vzhľadom na právnu ochranu dotknutých osôb, bráni tomu, aby dozorný orgán pozastavil prenos do tejto tretej krajiny vykonávaný na základe štandardných zmluvných doložiek.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0189"><NO.P>189.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že táto problematika sa musí posudzovať s ohľadom na body 51 a 52 rozsudku Schrems, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie o primeranosti je pre dozorné orgány záväzné, až kým nie je vyhlásené za neplatné. Dozorný orgán rozhodujúci o sťažnosti osoby, ktorej údaje sú prenášané do tretej krajiny, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti, preto nemôže pozastaviť prenos z dôvodu, že úroveň ochrany tam je neprimeraná, až kým Súdny dvor najprv nevyhlási toto rozhodnutie za neplatné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0080"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok Schrems (bod 59).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0190"><NO.P>190.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či pri rozhodnutí o primeranosti – akým je rozhodnutie o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0188" REF.END="QE0188"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0188" CODE="201C" ID="QE0188"/> alebo ešte pred ním rozhodnutie o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0189" REF.END="QE0189"/>bezpečnom prístave<QUOT.END REF.START="QS0189" CODE="201C" ID="QE0189"/> – ktoré spočíva na tom, že podniky dobrovoľne dodržiavajú v ňom stanovené zásady, tento záver platí, len pokiaľ prenos do dotknutej tretej krajiny patrí do pôsobnosti tohto rozhodnutia, alebo či tento záver platí aj vtedy, ak je tento prenos založený na odlišnom právnom základe.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0191"><NO.P>191.</NO.P><TXT>Podľa pána Schremsa, nemeckej, holandskej, poľskej a portugalskej vlády, ako aj Komisie, zistenie o primeranosti vyslovené v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0190" REF.END="QE0190"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0190" CODE="201C" ID="QE0190"/> nezbavuje dozorné orgány ich právomoci pozastaviť alebo zakázať prenos do USA uskutočňovaný na základe štandardných zmluvných doložiek. Ak sa prenos do USA nezakladá na rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0191" REF.END="QE0191"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0191" CODE="201C" ID="QE0191"/>, dozorné orgány nie sú týmto rozhodnutím formálne viazané v rámci výkonu právomocí, ktoré im zveruje článok 58 ods. 2 nariadenia GDPR. Inými slovami, tieto orgány sa môžu dištancovať od zistení Komisie o primeranosti úrovne ochrany pred zásahmi orgánov verejnej moci USA do výkonu základných práv dotknutých osôb. Holandská vláda a Komisia spresňujú, že dozorné orgány musia v prípade, že tieto právomoci využívajú, tieto zistenia napriek tomu zohľadniť. Podľa názoru nemeckej vlády môžu tieto orgány dospieť k opačnému záveru až po meritórnom preskúmaní zistení Komisie zahŕňajúcom príslušné vyšetrovania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0192"><NO.P>192.</NO.P><TXT>Naproti tomu Facebook Ireland a vláda USA v podstate tvrdia, že záväzný účinok rozhodnutia o primeranosti vzhľadom na požiadavky právnej istoty a jednotného uplatňovania práva Únie znamená, že dozorné orgány nie sú oprávnené spochybniť zistenia uvedené v uvedenom rozhodnutí, a to ani pri vybavovaní sťažnosti, ktorou sa žiada pozastavenie prenosov uskutočňovaných do predmetnej tretej krajiny na inom základe, než je toto rozhodnutie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0193"><NO.P>193.</NO.P><TXT>Ja súhlasím s prvým z týchto dvoch prístupov. Keďže pôsobnosť rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0192" REF.END="QE0192"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0192" CODE="201C" ID="QE0192"/> sa obmedzuje na prenosy uskutočnené do podniku, ktorý sa na základe tohto rozhodnutia sám osvedčil, uvedené rozhodnutie nemôže dozorné orgány formálne obmedzovať, pokiaľ ide o prenosy, ktoré do tejto pôsobnosti nepatria. Podobne rozhodnutie o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0193" REF.END="QE0193"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0193" CODE="201C" ID="QE0193"/> má za cieľ zabezpečiť právnu istotu len v prospech vývozcov prenášajúcich údaje v tom rámci, ktorý je ním vytvorený. Podľa môjho názoru nezávislosť, ktorú článok 52 nariadenia GDPR dozorným orgánom priznáva, takisto bráni tomu, aby boli viazané zisteniami, ktoré Komisia vyslovila v rozhodnutí o primeranosti, nad rámec jeho pôsobnosti.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="43"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0194"><NO.P>194.</NO.P><TXT>Je zrejmé, že zistenia uvedené v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0194" REF.END="QE0194"/>ochrane osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0194" CODE="201C" ID="QE0194"/> týkajúce sa primeranosti úrovne ochrany zabezpečenej v USA pred zásahmi súvisiacimi s činnosťami ich spravodajských služieb predstavujú východiskový bod analýzy, v rámci ktorej dozorný orgán v každom jednotlivom prípade posudzuje, či prenos založený na štandardných zmluvných doložkách musí byť z dôvodu takýchto zásahov pozastavený. Ak sa však príslušný dozorný orgán po dôkladnom vyšetrovaní domnieva, že s týmito zisteniami nemôže súhlasiť, pokiaľ ide o prenos, na ktorý bol upozornený, podľa môjho názoru má stále možnosť vykonať právomoci, ktoré mu priznáva článok 58 ods. 2 písm. f) a j) nariadenia GDPR.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0195"><NO.P>195.</NO.P><TXT>Pokiaľ by sa však Súdny dvor rozhodol na tu preskúmanú otázku odpovedať inak, ako to navrhujem ja, potom by bolo potrebné preskúmať, či by sa tieto právomoci nemali aj tak priznať z dôvodu neplatnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0195" REF.END="QE0195"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0195" CODE="201C" ID="QE0195"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0196" REF.END="QE0196"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0196" CODE="201C" ID="QE0196"/></HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0196"><NO.P>196.</NO.P><TXT>V nižšie uvedených pripomienkach sa prednesú určité pochybnosti o dôvodnosti posúdení uvedených v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0197" REF.END="QE0197"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0197" CODE="201C" ID="QE0197"/>, pokiaľ ide o primeranosť úrovne ochrany v zmysle článku 45 ods. 1 nariadenia GDPR, ktorú USA zabezpečujú v súvislosti s činnosťami sledovania elektronických komunikácií vykonávaných spravodajskými orgánmi USA. Tieto pripomienky nemajú za cieľ predložiť konečné alebo vyčerpávajúce stanovisko k platnosti tohto rozhodnutia. Obmedzujú sa na predloženie určitých úvah, ktoré by Súdny dvor mohol považovať za užitočné, ak by chcel napriek tomu, čo odporúčam, o tejto problematike rozhodnúť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0197"><NO.P>197.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti z odôvodnenia 64 a bodu I.5 prílohy II rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0198" REF.END="QE0198"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0198" CODE="201C" ID="QE0198"/> vyplýva, že dodržiavanie zásad uvedených v tomto rozhodnutí podnikmi môže byť obmedzené najmä požiadavkami týkajúcimi sa národnej bezpečnosti, verejného záujmu a presadzovania práva, alebo protichodnými povinnosťami stanovenými právom USA.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0198"><NO.P>198.</NO.P><TXT>Komisia preto posúdila záruky stanovené v práve USA, pokiaľ ide o prístup k prenášaným údajom a ich využitie orgánmi verejnej moci USA najmä na účely národnej bezpečnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0081"><P>Pozri odôvodnenie 65 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0199" REF.END="QE0199"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0199" CODE="201C" ID="QE0199"/>.</P></NOTE> Od vlády USA získala určité záväzky týkajúce sa jednak obmedzení vzťahujúcich sa na prístup k prenášaným údajom a ich využívanie orgánmi USA a jednak právnej ochrany poskytovanej dotknutým osobám.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0082"><P>Pozri prílohy III až VII rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0200" REF.END="QE0200"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0200" CODE="201C" ID="QE0200"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0199"><NO.P>199.</NO.P><TXT>Pán Schrems sa na Súdnom dvore dovoláva neplatnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0201" REF.END="QE0201"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0201" CODE="201C" ID="QE0201"/> z dôvodu, že takto opísané záruky nestačia na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany základných práv osôb, ktorých údaje sú do USA prenášané. Komisár, EPIC, ako aj rakúska, poľská a portugalská vláda platnosť tohto rozhodnutia priamo nespochybňujú, spochybňujú však posúdenia<?PAGE NO="44"?> Komisie, ktoré sú v ňom uvedené v súvislosti s primeranosťou úrovne ochrany pred zásahmi vyplývajúcimi z činností spravodajských služieb USA. Tieto pochybnosti odrážajú obavy vyjadrené Parlamentom<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0083"><P>Uznesenia Parlamentu zo <DATE ISO="20170406">6. apríla 2017</DATE> o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu údajov medzi EÚ a USA, P8_TA(2017)0131, a z <DATE ISO="20180705">5. júla 2018</DATE> o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA, P8_TA‑PROV(2018)0315.</P></NOTE>, EDPB<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0084"><P>Pozri stanovisko 01/2016 pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0202" REF.END="QE0202"/>Skupina 29<QUOT.END REF.START="QS0202" CODE="201C" ID="QE0202"/>) k návrhu rozhodnutia o primeranosti štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA (Opinion 1/2016 on the EU‑U.S. Privacy Shield draft adequacy decision), 13. apríl 2016, WP 238; Skupina 29, Štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA – Prvé spoločné výročné hodnotenie (EU‑US Privacy Shield – First Annual Joint Review), <DATE ISO="20171128">28. november 2017</DATE>, WP 255, a EDPB, Štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA – Druhé spoločné výročné hodnotenie (EU‑US Privacy Shield – Second Annual Joint Review), 22. január 2019. Skupina 29 bola zriadená na základe článku 29 ods. 1 smernice 95/46, ktorý o nej stanovuje, že má mať poradnú funkciu a byť nezávislá. Túto skupinu tvorili podľa odseku 2 tohto článku jeden zástupca z každého národného dozorného orgánu, jeden zástupca z každého orgánu vytvoreného pre inštitúcie, úrady a agentúry Spoločenstva, ako aj jeden zástupca Komisie. Po nadobudnutí účinnosti nariadenia GDPR bola Skupina 29 nahradená Európskym úradom pre ochranu údajov (EDPB) (pozri článok 94 ods. 2 tohto nariadenia).</P></NOTE> a Európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0203" REF.END="QE0203"/>EDPS<QUOT.END REF.START="QS0203" CODE="201C" ID="QE0203"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0085"><P>Pozri stanovisko 4/2016 Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) k návrhu rozhodnutia o primeranosti štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA (Privacy shield) z <DATE ISO="20160530">30. mája 2016</DATE>. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol zriadený článkom 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z <DATE ISO="20001218">18. decembra 2000</DATE> o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="008" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2001">Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1</REF.DOC.OJ>). EDPS dohliada na uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0200"><NO.P>200.</NO.P><TXT>Pred preskúmaním dôvodnosti zistenia o primeranosti vykonaného v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0204" REF.END="QE0204"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0204" CODE="201C" ID="QE0204"/> je potrebné spresniť metodológiu, ktorou sa má toto preskúmanie riadiť.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Spresnenia týkajúce sa obsahu preskúmania platnosti rozhodnutia o primeranosti</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O podmienkach porovnania umožňujúcich posúdiť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0205" REF.END="QE0205"/>podstatnú rovnocennosť<QUOT.END REF.START="QS0205" CODE="201C" ID="QE0205"/> úrovne ochrany</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0201"><NO.P>201.</NO.P><TXT>Komisia môže podľa článku 45 ods. 3 nariadenia GDPR a judikatúry Súdneho dvora<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0086"><P>Pozri bod 112 týchto návrhov.</P></NOTE> konštatovať, že tretia krajina zaisťuje primeranú úroveň ochrany, iba pokiaľ dospeje k riadne odôvodnenému záveru, že úroveň ochrany základných práv dotknutých osôb v nej je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0206" REF.END="QE0206"/>v podstate rovnocenná<QUOT.END REF.START="QS0206" CODE="201C" ID="QE0206"/> tej, ktorá sa vyžaduje v Únii na základe tohto nariadenia v spojení s Chartou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0202"><NO.P>202.</NO.P><TXT>Overenie primeranosti úrovne ochrany zabezpečenej v tretej krajine tak nevyhnutne zahŕňa porovnanie pravidiel a postupov, ktoré v tejto tretej krajine prevládajú, na jednej strane, so štandardmi ochrany, ktoré sú platné v Únii, na strane druhej. Svojou druhou otázkou vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby spresnil podmienky tohto porovnania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0087"><P>Pripomínam, že podstatná rovnocennosť úrovne ochrany zaručenej tretím štátom v porovnaní s úrovňou ochrany vyžadovanou v Únii sa musí posúdiť aj vtedy, keď prevádzkovateľ alebo ak nie on, tak príslušný dozorný orgán, v rámci špecifického prenosu založeného na štandardných zmluvných doložkách stanovených v rozhodnutí 2010/87 overuje, či orgány verejnej moci v tretej krajine určenia uplatňujú na dovozcu požiadavky, ktoré prekračujú hranice toho, čo je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné (pozri doložku 5 obsiahnutú v prílohe rozhodnutia 2010/87, ako aj poznámku pod čiarou, ktorá s ňou súvisí).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0203"><NO.P>203.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa konkrétne snaží zistiť, či výhrada právomoci, ktorú priznáva článok 4 ods. 2 ZEÚ a článok 2 ods. 2 nariadenia GDPR členským štátom v oblasti ochrany národnej bezpečnosti, znamená, že právny poriadok Únie neobsahuje štandardy ochrany, podľa ktorých by sa malo vykonať porovnanie, aby sa zhodnotila primeranosť záruk poskytnutých v tretej krajine v súvislosti so spracúvaním údajov, ktoré sú do nej prenášané, vykonávaným orgánmi verejnej moci na účely ochrany národnej bezpečnosti. V prípade kladnej odpovede sa vnútroštátny súd pýta, ako sa má tento relevantný referenčný rámec určiť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0204"><NO.P>204.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba mať na zreteli, že dôvodom existencie obmedzení, ktoré právo Únie uplatňuje na medzinárodné prenosy osobných údajov, keď vyžaduje, aby bola zabezpečená kontinuita úrovne ochrany práv dotknutých osôb, je zabránenie obchádzania štandardov uplatniteľných v rámci Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0088"><P>Pozri bod 117 týchto návrhov.</P></NOTE> Ako uviedla Facebook Ireland, vzhľadom na tento cieľ nie je vôbec dôvodné od tretej krajiny očakávať dodržiavanie požiadaviek, ktoré nezodpovedajú povinnostiam uloženým členským štátom.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="45"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0205"><NO.P>205.</NO.P><TXT>Podľa článku 51 ods. 1 Charty sa na členské štáty Charta uplatňuje výlučne vtedy, ak tieto vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho platnosť rozhodnutia o primeranosti, berúc do úvahy obmedzenia výkonu základných práv dotknutých osôb vyplývajúce z právnej úpravy tretej krajiny určenia, závisí od porovnania medzi týmito obmedzeniami a obmedzeniami, ktoré členským štátom povoľujú ustanovenia Charty, <HT TYPE="ITALIC">len pokiaľ podobná právna úprava členského štátu patrí do pôsobnosti práva Únie</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0206"><NO.P>206.</NO.P><TXT>Primeranosť úrovne ochrany zabezpečenej v treťom štáte určenia však nemožno posudzovať bez zohľadnenia prípadných zásahov do výkonu základných práv dotknutých osôb spôsobených štátnymi opatreniami, okrem iného v oblasti národnej bezpečnosti, ktoré by v prípade, že by ich prijali členské štáty, patrili mimo pôsobnosti práva Únie. Na účely tohto posúdenia článok 45 ods. 2 písm. a) nariadenia GDPR vyžaduje, aby sa bez akéhokoľvek obmedzenia zohľadnili právne predpisy v oblasti národnej bezpečnosti platné v tomto treťom štáte.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0207"><NO.P>207.</NO.P><TXT>Posúdenie primeranosti úrovne ochrany z hľadiska takýchto štátnych opatrení podľa môjho názoru znamená, že je potrebné porovnať záruky spojené s úrovňou ochrany vyžadovanou v rámci Únie podľa práva členských štátov vrátane ich záväzkov podľa EDĽP. Vzhľadom na to, že pristúpenie členských štátov k EDĽP tieto zaväzuje, aby svoje vnútorné právo zosúladili s ustanoveniami tohto dohovoru, a teda predstavuje, ako to v podstate zdôraznili Facebook Ireland, nemecká a česká vláda, ako aj Komisia, spoločného menovateľa členských štátov, budem tieto ustanovenia brať ako relevantný komparátor na účely tohto posúdenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0208"><NO.P>208.</NO.P><TXT>Ako je uvedené vyššie,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0089"><P>Pozri bod 197 týchto návrhov.</P></NOTE> v prejednávanej veci majú požiadavky týkajúce sa národnej bezpečnosti USA prednosť pred povinnosťami podnikov, ktoré sa osvedčili samy na základe rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0207" REF.END="QE0207"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0207" CODE="201C" ID="QE0207"/>. Platnosť uvedeného rozhodnutia závisí tiež od toho, či sú tieto požiadavky sprevádzané zárukami poskytujúcimi takú úroveň ochrany, ktorá je v podstate rovnocenná úrovni ochrany, ktorá sa musí zabezpečiť v Únii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0209"><NO.P>209.</NO.P><TXT>Odpoveď na túto otázku si vyžaduje, aby sa najprv identifikovali štandardy – a to štandardy vyvodené z Charty alebo práve z EDĽP – ktorým by v rámci Únie mali zodpovedať právne úpravy v oblasti sledovania elektronických komunikácií, ktoré sú porovnateľné s tými, ktoré Komisia preskúmala v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0208" REF.END="QE0208"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0208" CODE="201C" ID="QE0208"/>. Určenie uplatniteľných štandardov závisí od toho, či by právne úpravy, ako sú článok 702 zákona FISA a vykonávacie nariadenie č. 12333, patrili alebo nepatrili pod obmedzenie, ktoré sa uplatňuje na pôsobnosť nariadenia GDPR podľa článku 2 ods. 2 tohto nariadenia v spojení s článkom 4 ods. 2 ZEÚ, ak by tieto právne úpravy mali pôvod v členskom štáte.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0210"><NO.P>210.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti zo znenia článku 4 ods. 2 ZEÚ a z ustálenej judikatúry vyplýva, že právo Únie a najmä nástroje sekundárneho práva týkajúce sa ochrany osobných údajov sa neuplatňujú na činnosti v oblasti ochrany národnej bezpečnosti, keďže tieto predstavujú činnosti, ktoré patria štátu alebo štátnym orgánom a nepatria do oblasti činností jednotlivcov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0090"><P>Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20031106">6. novembra 2003</DATE>, <NAME.CASE>Lindqvist</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑101/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:596">EU:C:2003:596</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); PNR (bod 58); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:727">EU:C:2008:727</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161221">21. decembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Tele2 Sverige a Watson a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑203/15 a C‑698/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:970">EU:C:2016:970</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0209" REF.END="QE0209"/>Tele2 Sverige<QUOT.END REF.START="QS0209" CODE="201C" ID="QE0209"/>, bod 69), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181002">2. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Ministerio Fiscal</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑207/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:788">EU:C:2018:788</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0210" REF.END="QE0210"/>Ministerio Fiscal<QUOT.END REF.START="QS0210" CODE="201C" ID="QE0210"/>, bod 32).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0211"><NO.P>211.</NO.P><TXT>Táto zásada na jednej strane znamená, že právne predpisy v oblasti ochrany národnej bezpečnosti nepatria do pôsobnosti práva Únie, pokiaľ upravujú výlučne štátne činnosti, pričom neupravujú žiadnu činnosť, ktorú vykonávajú jednotlivci. V dôsledku toho sa toto právo podľa môjho názoru neuplatňuje na vnútroštátne opatrenia týkajúce sa získavania a využívania osobných údajov uskutočňovaného<?PAGE NO="46"?> priamo štátom na účely ochrany národnej bezpečnosti bez toho, aby boli súkromným subjektom uložené osobitné povinnosti. Konkrétne, ako tvrdila Komisia na pojednávaní, opatrenie prijaté členským štátom, ktoré by podobne ako vykonávacie nariadenie č. 12333 povoľovalo priamy prístup bezpečnostných služieb k údajom v tranzite, by bolo z pôsobnosti práva Únie vylúčené.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0091"><P>Aby sa zabránilo v tejto súvislosti nedorozumeniu, zdôrazňujem, že v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0211" REF.END="QE0211"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0211" CODE="201C" ID="QE0211"/> Komisia nebola schopná určiť, či USA skutočne zachytávajú komunikáciu zaslanú cez transatlantické káble, keďže orgány USA túto domnienku ani nepotvrdili, ani nevyvrátili [pozri odôvodnenie 75 tohto rozhodnutia, ako aj list pána Roberta Litta z <DATE ISO="20160222">22. februára 2016</DATE> obsiahnutý v prílohe VI tohto rozhodnutia pod bodom I písm. a)]. Keďže však vláda USA nepoprela zhromažďovanie údajov v tranzite na základe vykonávacieho nariadenia č. 12333, zdá sa mi, že Komisia mala skôr, ako vyslovila zistenie o primeranosti, získať od vlády USA záruky o tom, že takéto zhromažďovanie by bolo, pokiaľ by k nemu došlo, sprevádzané dostatočnými zárukami proti riziku zneužitia. Práve z tohto hľadiska Komisia v odôvodneniach 68 až 77 uvedeného rozhodnutia preskúmala obmedzenia a záruky, ktoré by sa v takom prípade mali uplatniť na základe smernice PPD 28.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0212"><NO.P>212.</NO.P><TXT>Oveľa zložitejšia je na druhej strane otázka, či vnútroštátne ustanovenia, ktoré rovnako ako článok 702 zákona FISA ukladajú poskytovateľom elektronických komunikačných služieb povinnosť poskytnúť orgánom príslušným v oblasti národnej bezpečnosti svoju súčinnosť, aby im umožnili prístup k určitým osobným údajom, takisto patria mimo pôsobnosť práva Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0213"><NO.P>213.</NO.P><TXT>Zatiaľ čo rozsudok z PNR svedčí v prospech kladnej odpovede na túto otázku, odôvodnenie prijaté v rozsudkoch Tele2 Sverige a Ministerio Fiscal by mohlo byť dôvodom na to, aby sa na ňu odpovedalo záporne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0214"><NO.P>214.</NO.P><TXT>V rozsudku PNR Súdny dvor vyhlásil za neplatné rozhodnutie, v ktorom Komisia konštatovala primeranosť úrovne ochrany osobných údajov obsiahnutých v záznamoch cestujúcich lietadlom (Passenger Name Records, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0212" REF.END="QE0212"/>PNR<QUOT.END REF.START="QS0212" CODE="201C" ID="QE0212"/>), ktoré boli prenášané orgánu USA príslušnému v oblasti ciel a ochrany hraníc.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0092"><P>Ide o rozhodnutie Komisie 2004/535/ES zo <DATE ISO="20040514">14. mája 2004</DATE> o adekvátnej ochrane osobných údajov uvedených v Zázname podľa mena cestujúceho o cestujúcich lietadlom, odoslaných Úradu Spojených štátov na ochranu colného priestoru a hraníc (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="235" PAGE.FIRST="11" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 235, 2004, s. 11</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> Súdny dvor rozhodol, že spracúvanie, ktorého sa toto rozhodnutie týkalo – t. j. prenos údajov z PNR leteckými spoločnosťami predmetnému orgánu – patrilo <HT TYPE="ITALIC">vzhľadom na svoj účel</HT> pod výnimku z pôsobnosti smernice 95/46 stanovenú v jej článku 3 ods. 2 Podľa Súdneho dvora bolo toto spracúvanie nevyhnutné nie na poskytovanie služieb, ale na ochranu verejnej bezpečnosti a na represívne účely. Keďže predmetný prenos bol súčasťou rámca vytvoreného orgánmi verejnej moci a vzťahujúceho sa na verejnú bezpečnosť, bol vylúčený z pôsobnosti tejto smernice napriek tomu, že údaje z PNR boli pôvodne zhromaždené súkromnými subjektmi v rámci obchodnej činnosti patriacej do tejto pôsobnosti, a napriek tomu, že tento prenos bol týmito subjektmi organizovaný.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0093"><P>Rozsudok PNR (body 56 až 58). Okrem toho v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090210">10. februára 2009</DATE>, <NAME.CASE>Írsko/Parlament a Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑301/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:68">EU:C:2009:68</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0090">90</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0091">91</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor rozhodol, že úvahy prednesené v rozsudku PNR neboli uplatniteľné na spracúvania, na ktoré sa vzťahovala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z <DATE ISO="20060315">15. marca 2006</DATE> o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="105" PAGE.FIRST="54" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 105, 2006, s. 54</REF.DOC.OJ>). Súdny dvor odôvodnil tento záver skutočnosťou, že smernica 2006/24, na rozdiel od predmetného rozhodnutia v rozsudku PNR, upravovala len činnosti poskytovateľov služieb na vnútornom trhu, pričom neupravovala činnosti orgánov verejnej moci na represívne účely. Na základe týchto úvah sa zdá, že Súdny dvor naproti tomu potvrdil, že záver vyvodený v rozsudku PNR bol použiteľný na ustanovenia týkajúce sa prístupu k uchovávaným údajom alebo k ich využívaniu týmito orgánmi.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0215"><NO.P>215.</NO.P><TXT>V rozsudku Tele2 Sverige<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0094"><P>Rozsudok Tele2 Sverige (body 67 až 81).</P></NOTE>, ktorý nasledoval, Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátne ustanovenia založené na článku 15 ods. 1 smernice 2002/58/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0095"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20020712">12. júla 2002</DATE>, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0213" REF.END="QE0213"/>o súkromí a elektronických komunikáciách<QUOT.END REF.START="QS0213" CODE="201C" ID="QE0213"/>) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="201" PAGE.FIRST="37" DATE.PUB="2002">Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 13/029, s. 514).</P></NOTE>, ktoré upravujú tak uchovávanie údajov o prenose dát a polohe poskytovateľmi telekomunikačných služieb, ako aj prístup verejných orgánov k uchovávaným údajom na účely uvedené v tomto ustanovení – ktoré zahŕňajú presadzovanie trestného práva a ochranu národnej bezpečnosti – patria do pôsobnosti tejto smernice, a teda aj<?PAGE NO="47"?> Charty. Podľa Súdneho dvora sa na ustanovenia o uchovávaní údajov ani na ustanovenia o prístupe k uchovávaným údajom nevzťahuje výnimka z pôsobnosti tejto smernice podľa jej článku 1 ods. 3, ktorý okrem iného odkazuje na činnosti štátu v oblasti presadzovania trestného práva a ochrany národnej bezpečnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0096"><P>Keďže smernica 2002/58 konkretizuje požiadavky smernice 95/46 – teraz zrušenej nariadením GDPR, ktoré z veľkej časti preberá jej obsah – judikatúra týkajúca sa výkladu článku 1 ods. 3 smernice 2002/58 je podľa môjho názoru analogicky uplatniteľná na výklad článku 2 ods. 2 nariadenia GDPR. Pozri v tomto zmysle rozsudky Tele2 Sverige (bod 69) a Ministerio Fiscal (bod 32).</P></NOTE> Súdny dvor túto judikatúru potvrdil v rozsudku Ministerio Fiscal<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0097"><P>Rozsudok Ministerio Fiscal (body 34, 35 a 37).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0216"><NO.P>216.</NO.P><TXT>Článok 702 zákona FISA sa však od takýchto právnych predpisov líši tým, že poskytovateľom elektronických komunikačných služieb neukladá povinnosť uchovávať údaje ani uskutočňovať žiadne iné spracúvanie, ak spravodajské orgány o prístup k údajom nepožiadajú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0217"><NO.P>217.</NO.P><TXT>Vzniká teda otázka, či do pôsobnosti nariadenia GDPR, a teda Charty, patria tie vnútroštátne opatrenia, ktoré týmto poskytovateľom ukladajú povinnosť sprístupniť údaje orgánom verejnej moci na účely národnej bezpečnosti <HT TYPE="ITALIC">bez ohľadu na akúkoľvek povinnosť uchovávania údajov</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0098"><P>Tá istá otázka bola vznesená v rámci ďalších troch návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré boli Súdnemu dvoru predložené. Pozri vec C‑623/17, Privacy International (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="022" PAGE.FIRST="29" DATE.PUB="2018">Ú. v. EÚ C 22, 2018, s. 29</REF.DOC.OJ>), ako aj spojené veci C‑511/18 a C‑512/18, La Quadrature du Net a i. a French Data Network a i. (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="392" PAGE.FIRST="7" DATE.PUB="2018">Ú. v. EÚ C 392, 2018, s. 7</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0218"><NO.P>218.</NO.P><TXT>Prvý prístup by mohol spočívať v tom, že sa dva vyššie uvedené smery judikatúry čo možno najviac zosúladia tak, že záver vyvodený Súdnym dvorom v rozsudkoch Tele2 Sverige a Ministerio Fiscal o uplatniteľnosti práva Únie na opatrenia, ktoré upravujú prístup k údajom zo strany vnútroštátnych orgánov okrem iného na účely ochrany národnej bezpečnosti<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0099"><P>Aj keď sa Súdny dvor v rozsudku Tele2 Sverige zameral na preskúmanie odôvodnenia zásahov, ktoré vyplývali z predmetných opatrení týkajúcich sa uchovávania a prístupu, so zreteľom na cieľ boja proti trestným činom, záver, ku ktorému dospel, platí <HT TYPE="ITALIC">mutatis mutandis</HT> aj vtedy, keď takéto opatrenia sledujú cieľ ochrany národnej bezpečnosti. Článok 15 ods. 1 smernice 2002/58 totiž uvádza ako ciele, ktorými možno takéto opatrenia odôvodniť, tak boj proti trestným činom, ako aj ochranu národnej bezpečnosti. Okrem toho článok 1 ods. 3 smernice 2002/58 a článok 2 ods. 2 nariadenia GDPR z pôsobnosti týchto opatrení vylučujú činnosti štátu tak v oblasti národnej bezpečnosti, ako aj v oblasti trestného práva. Opatrenia, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Tele2 Sverige, takisto sledovali cieľ súvisiaci s národnou bezpečnosťou. V bode 119 tohto rozsudku sa Súdny dvor výslovne zaoberal problematikou odôvodnenia opatrení týkajúcich sa uchovávania a prístupu k údajom o prenose dát a polohe so zreteľom na cieľ ochrany národnej bezpečnosti s tým, že tento cieľ zahŕňa boj proti terorizmu.</P></NOTE>, sa vyloží ako obmedzený na prípady, v ktorých sú údaje uchované <HT TYPE="ITALIC">na základe zákonnej povinnosti</HT> stanovenej podľa článku 15 ods. 1 smernice 2002/58. Tento záver by naproti tomu neplatil pre osobitný skutkový kontext rozsudku PNR, ktorý sa týkal prenosu údajov, ktoré boli uchovávané leteckými spoločnosťami na obchodné účely, príslušnému orgánu USA v oblasti vnútornej bezpečnosti, a to z ich vlastnej iniciatívy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0219"><NO.P>219.</NO.P><TXT>Podľa druhého prístupu, ktorý odporúča Komisia a ktorý považujem za presvedčivejší, by odôvodnenie prijaté v rozsudkoch Tele2 Sverige a Ministerio Fiscal odôvodňovalo uplatniteľnosť práva Únie na vnútroštátne pravidlá ukladajúce poskytovateľom elektronických komunikačných služieb povinnosť poskytnúť súčinnosť orgánom zodpovedným za národnú bezpečnosť, aby tieto mohli mať prístup k určitým údajom, <HT TYPE="ITALIC">pričom by nebolo dôležité, či tieto pravidlá sú alebo nie sú sprievodnými k predchádzajúcej povinnosti uchovávať údaje</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0220"><NO.P>220.</NO.P><TXT>Jadro tohto odôvodnenia totiž nespočíva v účele dotknutých ustanovení, ako v prípade rozsudku PNR, ale v skutočnosti, že tieto ustanovenia upravovali činnosť poskytovateľov a zaväzovali ich uskutočňovať spracúvanie údajov. Tieto činnosti nepredstavovali činnosti štátu v oblastiach uvedených v článku 1 ods. 3 smernice 2002/58 a v článku 3 ods. 2 smernice 95/46, ktorého obsah je v podstate prevzatý v článku 2 ods. 2 nariadenia GDPR.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="48"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0221"><NO.P>221.</NO.P><TXT>Súdny dvor tak v rozsudku Tele2 Sverige poznamenal, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0214" REF.END="QE0214"/>prístup k údajom uchovávaným… poskytovateľmi sa týka spracovania osobných údajov [týmito poskytovateľmi], pričom ide o spracovania, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice<QUOT.END REF.START="QS0214" CODE="201C" ID="QE0214"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0100"><P>Rozsudok Tele2 Sverige (bod 78, kurzívou zvýraznil generálny advokát). Ako je zrejmé z použitia výrazu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0215" REF.END="QE0215"/>okrem toho<QUOT.END REF.START="QS0215" CODE="201C" ID="QE0215"/>, Súdny dvor v bode 79 tohto rozsudku zdôraznil vnútornú súvislosť medzi povinnosťou uchovávať údaje, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, a ustanoveniami týkajúcimi sa prístupu vnútroštátnych orgánov k uchovávaným údajom, iba preto, aby podložil svoj záver o uplatniteľnosti smernice 2002/58.</P></NOTE>. V rozsudku Ministerio Fiscal Súdny dvor rovnako rozhodol, že legislatívne opatrenia ukladajúce poskytovateľom povinnosť sprístupniť uchovávané údaje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0216" REF.END="QE0216"/>nevyhnutne zahŕňajú spracúvanie týchto údajov <HT TYPE="ITALIC">uvedenými poskytovateľmi</HT><QUOT.END REF.START="QS0216" CODE="201C" ID="QE0216"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0101"><P>Rozsudok Ministerio Fiscal (bod 37, kurzívou zvýraznil generálny advokát).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0222"><NO.P>222.</NO.P><TXT>Sprístupnenie údajov prevádzkovateľom v prospech orgánu verejnej moci zodpovedá definícii <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0217" REF.END="QE0217"/>spracúvania<QUOT.END REF.START="QS0217" CODE="201C" ID="QE0217"/> uvedenej v článku 4 ods. 2 nariadenia GDPR.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0102"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok Miniterio Fiscal (bod 38).</P></NOTE> To isté platí pre predchádzajúce filtrovanie údajov prostredníctvom kritérií vyhľadávania na účely vyčlenenia tých, ku ktorým si orgány verejnej moci vyžiadali prístup.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0103"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140513">13. mája 2014</DATE>, <NAME.CASE>Google Spain a Google</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑131/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:317">EU:C:2014:317</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0223"><NO.P>223.</NO.P><TXT>Z toho vyvodzujem, že podľa úvah Súdneho dvora v rozsudkoch Tele2 Sverige a Ministerio Fiscal sa nariadenie GDPR, a teda aj Charta uplatňujú na vnútroštátne právne predpisy, ktoré poskytovateľovi elektronických komunikačných služieb ukladajú povinnosť poskytnúť svoju súčinnosť orgánom zodpovedným za národnú bezpečnosť tým, že im sprístupnia údaje, podľa okolností po ich filtrovaní, a to aj nezávisle od akejkoľvek zákonnej povinnosti tieto údaje uchovávať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0224"><NO.P>224.</NO.P><TXT>Navyše sa zdá, že tento výklad vyplýva, prinajmenšom implicitne, z rozsudku Schrems. Ako zdôraznili komisár, rakúska a poľská vláda, ako aj Komisia, Súdny dvor v rámci preskúmania platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0218" REF.END="QE0218"/>bezpečnom prístave<QUOT.END REF.START="QS0218" CODE="201C" ID="QE0218"/> rozhodol, že právo tretej krajiny, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti, musí vo vzťahu k zásahom svojich orgánov verejnej moci do základných práv dotknutých osôb na účely národnej bezpečnosti stanoviť záruky, ktoré sú v podstate rovnocenné tým, ktoré vyplývajú najmä z článkov 7, 8 a 47 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0104"><P>Rozsudok Schrems (body 91 až 96). V odôvodneniach 90, 124 a 141 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0219" REF.END="QE0219"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0219" CODE="201C" ID="QE0219"/> Komisia okrem toho odkazuje na ustanovenia Charty, pričom tak uznáva zásadu, podľa ktorej obmedzenia základných práv, ktoré zodpovedajú cieľu ochrany národnej bezpečnosti, musia byť v súlade s Chartou.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0225"><NO.P>225.</NO.P><TXT>Z toho presnejšie vyplýva, že do pôsobnosti článku 2 ods. 2 nariadenia GDPR by nepatrilo vnútroštátne opatrenie, ktoré ukladá poskytovateľom elektronických komunikačných služieb povinnosť, aby na žiadosť o prístup od orgánov príslušných v oblasti národnej bezpečnosti k určitým údajom uchovávaným týmito poskytovateľmi v rámci ich obchodných činností reagovali nezávisle od akejkoľvek zákonnej povinnosti tak, že najprv identifikujú požadované údaje aplikovaním selektorov (ako v rámci programu PRISM). To isté by platilo o vnútroštátnom opatrení, ktoré od podnikov prevádzkujúcich <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0220" REF.END="QE0220"/>chrbtovú<QUOT.END REF.START="QS0220" CODE="201C" ID="QE0220"/> sieť telekomunikácií vyžaduje, aby orgánom zodpovedným za národnú bezpečnosť poskytli prístup k údajom prechádzajúcim cez nimi prevádzkovanú infraštruktúru (ako v rámci programu Upstream).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0226"><NO.P>226.</NO.P><TXT>Naproti tomu, keď sa už predmetné údaje dostanú do rúk štátnych orgánov, ich uchovanie a neskoršie využitie týmito orgánmi na účely národnej bezpečnosti patria podľa môjho názoru z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 211 týchto návrhov, pod výnimku stanovenú v článku 2 ods. 2 nariadenia GDPR, takže nepatria do pôsobnosti tohto nariadenia, a teda ani Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0227"><NO.P>227.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa domnievam, že preskúmanie platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0221" REF.END="QE0221"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0221" CODE="201C" ID="QE0221"/> so zreteľom na obmedzenia zásad uvedených v tomto rozhodnutí, ku ktorým môže v dôsledku činností spravodajských orgánov USA dôjsť, si vyžaduje dvojité overenie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="49"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0228"><NO.P>228.</NO.P><TXT>V prvom rade bude potrebné preskúmať, či USA zabezpečujú úroveň ochrany, ktorá je v podstate rovnocenná úrovni ochrany vyplývajúcej z ustanovení nariadenia GDPR a Charty, proti obmedzeniam vyplývajúcim z uplatnenia článku 702 zákona FISA, ktoré spočívajú v tom, že toto ustanovenie povoľuje agentúre NSA vyžadovať od poskytovateľov, aby jej sprístupnili osobné údaje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0229"><NO.P>229.</NO.P><TXT>V druhom rade budú ustanovenia EDĽP predstavovať relevantný referenčný rámec na posúdenie toho, či je primeranosť úrovne ochrany zabezpečenej v USA spochybnená obmedzeniami, ku ktorým by mohlo vykonaním vykonávacieho nariadenia č. 12333 dôjsť, keďže toto spravodajským orgánom povoľuje, aby samy bez súčinnosti súkromných subjektov zhromažďovali osobné údaje. Tieto ustanovenia zároveň poskytnú štandardy pre porovnanie, ktoré umožnia posúdiť primeranosť tejto úrovne ochrany vzhľadom na uchovávanie a využívanie údajov získaných uvedenými orgánmi na účely národnej bezpečnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0230"><NO.P>230.</NO.P><TXT>Treba však ešte určiť, či zistenie o primeranosti znamená, že zhromažďovanie údajov na základe vykonávacieho nariadenia č. 12333 je spojené s úrovňou ochrany, ktorá je v podstate rovnocenná tej, ktorá musí byť zabezpečená v rámci Únie, <HT TYPE="ITALIC">aj pokiaľ k zhromažďovaniu dôjde mimo územia USA</HT> počas fázy tranzitu údajov z Únie do tejto tretej krajiny.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O potrebe zabezpečiť primeranú úroveň ochrany počas fázy tranzitu údajov</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0231"><NO.P>231.</NO.P><TXT>Súdnemu dvoru boli prednesené obhajoby troch rôznych prístupov k otázke, či Komisia bola alebo nebola povinná pri posudzovaní primeranosti úrovne ochrany zabezpečenej v tretej krajine zohľadniť vnútroštátne opatrenia, ktoré sa týkali prístupu orgánov tejto tretej krajiny k údajom mimo jej územia počas toho, ako sa údaje nachádzali vo fáze tranzitu z Únie na toto územie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0232"><NO.P>232.</NO.P><TXT>Po prvé Facebook Ireland, ako aj vlády USA a Spojeného kráľovstva v podstate tvrdia, že existencia takýchto opatrení nie je v rámci konštatovania primeranosti relevantná. Na podporu tohto prístupu sa odvolávajú na to, že pre tretí štát je nemožné monitorovať všetky komunikačné kanály nachádzajúce sa mimo jeho územia, cez ktoré údaje pochádzajúce z Únie prechádzajú, takže teoreticky nikdy nie je možné zaručiť, že iný tretí štát nebude údaje počas ich tranzitu tajne zhromažďovať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0233"><NO.P>233.</NO.P><TXT>Po druhé komisár, pán Schrems, EPIC, rakúska a holandská vláda, Parlament a EDPB tvrdia, že požiadavka kontinuity úrovne ochrany uvedenej v článku 44 nariadenia GDPR znamená, že táto úroveň musí byť primeraná počas celého tranzitu vrátane prípadu, keď údaje skôr, ako prídu na územie tretej krajiny určenia, prechádzajú cez podmorské káble.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0234"><NO.P>234.</NO.P><TXT>Po tretie, hoci Komisia túto zásadu uznáva, tvrdí, že predmet konštatovania primeranosti sa obmedzuje na ochranu zabezpečovanú dotknutou treťou krajinou <HT TYPE="ITALIC">v rámci jej hraníc</HT>, takže okolnosť, že primeraná úroveň ochrany nie je zaručená <HT TYPE="ITALIC">počas</HT> tranzitu do tejto tretej krajiny, nevyvoláva pochybnosti o platnosti rozhodnutia o primeranosti. Podľa nej je však na prevádzkovateľovi, aby podľa článku 32 nariadenia GDPR dbal na bezpečnosť prenosu tak, že bude čo možno najviac chrániť osobné údaje počas fázy ich tranzitu do uvedenej tretej krajiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0235"><NO.P>235.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti pripomínam, že článok 44 nariadenia GDPR podmieňuje prenos do tretej krajiny dodržaním podmienok uvedených v ustanoveniach kapitoly V tohto nariadenia, pokiaľ údaje môžu byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0222" REF.END="QE0222"/>po [tomto – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] prenose<QUOT.END REF.START="QS0222" CODE="201C" ID="QE0222"/> spracúvané. Tieto pojmy by mohli byť chápané buď tak, ako to tvrdila vláda USA vo svojej písomnej odpovedi na otázky Súdneho dvora, že tieto podmienky musia byť dodržané, <HT TYPE="ITALIC">keď údaje prídu na miesto určenia</HT>, alebo tak, že sú záväzné <HT TYPE="ITALIC">po začatí prenosu</HT> (aj počas fázy tranzitu).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="50"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0236"><NO.P>236.</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že znenie článku 44 nariadenia GDPR nie je jednoznačné, v dôsledku teleologického výkladu si osvojujem druhý z týchto výkladov, a teda súhlasím s druhým z vyššie uvedených prístupov. Ak by sa totiž konštatovalo, že požiadavka kontinuity úrovne ochrany stanovená v tomto ustanovení sa vzťahuje len na opatrenia sledovania vykonávané v rámci územia tretej krajiny určenia, bolo by ju možné obísť, ak by táto tretia krajina takéto opatrenia uplatnila mimo svojho územia počas fázy tranzitu údajov. Aby sa tomuto riziku predišlo, posúdenie primeranosti úrovne ochrany zabezpečenej treťou krajinou sa musí vzťahovať na všetky ustanovenia právneho poriadku tejto tretej krajiny,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0105"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok Schrems (body 74 a 75).</P></NOTE> najmä v oblasti národnej bezpečnosti, ktoré zahŕňajú tak ustanovenia týkajúce sa sledovania vykonávaného na jej území, ako aj ustanovenia, ktoré umožňujú sledovanie údajov v tranzite na toto územie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0106"><P>Pozri v tomto zmysle EDPB, Štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA – Druhé spoločné výročné hodnotenie (EU‑US Privacy Shield – Second Annual Joint Review) z <DATE ISO="20190122">22. januára 2019</DATE> (s. 17, bod 86).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0237"><NO.P>237.</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené nikto nepopiera, ako to zdôraznil EDPB, že posúdenie primeranosti úrovne ochrany sa podľa toho, čo vyplýva z článku 45 ods. 1 nariadenia GDPR, týka výlučne ustanovení právneho poriadku <HT TYPE="ITALIC">tretej krajiny určenia údajov</HT>. Toto posúdenie nie je dotknuté skutočnosťou, na ktorú sa odvolávajú Facebook Ireland, ako aj vlády USA a Spojeného kráľovstva, že nemožno zaručiť, že iný štát nebude tieto údaje počas ich tranzitu tajne zhromažďovať. Okrem toho takéto riziko nemožno vylúčiť ani potom, keď už údaje prídu na územie tretej krajiny určenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0238"><NO.P>238.</NO.P><TXT>Ďalej je tiež pravda, že Komisia pri posudzovaní primeranosti úrovne ochrany zabezpečenej treťou krajinou sa prípadne môže stretnúť s tým, že táto tretia krajina jej neoznámi existenciu určitých tajných programov sledovania. Z toho však nevyplýva, že <HT TYPE="ITALIC">v prípade, že sa Komisia o takýchto programoch dozvie</HT>, môže ich v rámci jej preskúmania primeranosti úrovne ochrany nezohľadniť. Podobne, ak po prijatí rozhodnutia o primeranosti vyjde najavo, že existujú určité tajné programy sledovania, ktoré dotknutá tretia krajina uskutočňuje na jej území alebo počas tranzitu na jej územie, Komisia je povinná, ak takéto odhalenie vyvolá v tejto súvislosti pochybnosť, opätovne preskúmať svoje zistenie týkajúce sa primeranosti úrovne ochrany zabezpečenej touto treťou krajinou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0107"><P>Pozri článok 45 ods. 5 nariadenia GDPR. Pozri takisto rozsudok Schrems (bod 76).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O zohľadnení skutkových zistení vyslovených Komisiou a vnútroštátnym súdom o práve USA</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0239"><NO.P>239.</NO.P><TXT>Aj keď je nesporné, že Súdny dvor nemá právomoc podať výklad práva tretej krajiny, ktorý by bol v jej právnom poriadku záväzný, platnosť rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0223" REF.END="QE0223"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0223" CODE="201C" ID="QE0223"/> závisí od dôvodnosti posúdení Komisie o úrovni ochrany, ktorú právo a postupy USA zabezpečujú pre základné práva osôb, ktorých údaje sú do tejto tretej krajiny prenášané. Komisia bola totiž povinná odôvodniť svoje zistenie o primeranosti vzhľadom na tie skutočnosti, týkajúce sa najmä obsahu práva uvedenej tretej krajiny, ktoré sú uvedené v článku 45 ods. 2 nariadenia GDPR.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0108"><P>Rozhodnutie o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0224" REF.END="QE0224"/>bezpečnom prístave<QUOT.END REF.START="QS0224" CODE="201C" ID="QE0224"/> tak bolo vyhlásené za neplatné z dôvodu, že Komisia v tomto rozhodnutí neuviedla, že USA naozaj <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0225" REF.END="QE0225"/>zaisťujú<QUOT.END REF.START="QS0225" CODE="201C" ID="QE0225"/> primeranú úroveň ochrany na základe svojho vnútroštátneho práva alebo svojich medzinárodných záväzkov (rozsudok Schrems, bod 97). Komisia najmä nekonštatovala existenciu ani štátnych pravidiel určených na obmedzenie prípadných zásahov do základných práv dotknutých osôb (rozsudok Schrems, bod 88), ani účinnej právnej ochrany proti takýmto zásahom (rozsudok Schrems, bod 89).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0240"><NO.P>240.</NO.P><TXT>High Court (Vyšší súd) po posúdení dôkazov predložených účastníkmi konania predniesol vo svojom rozsudku z <DATE ISO="20171003">3. októbra 2017</DATE> podrobné zistenia opisujúce relevantné aspekty práva USA.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0109"><P>Tieto zistenia sú zhrnuté v bodoch 54 až 73 týchto návrhov.</P></NOTE> Tento opis do veľkej miery zodpovedá zisteniam, ktoré vyslovila Komisia v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0226" REF.END="QE0226"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0226" CODE="201C" ID="QE0226"/> v súvislosti s obsahom pravidiel týkajúcich sa zhromažďovania prenášaných údajov a prístupu k nim spravodajskými orgánmi USA, a tiež v súvislosti s prostriedkami nápravy a mechanizmami dohľadu spojenými s týmito činnosťami.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="51"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0241"><NO.P>241.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd, rovnako ako viacerí účastníci konania a oprávnené osoby, ktorí predložili Súdnemu dvoru pripomienky, spochybňujú skôr právne dôsledky, ktoré Komisia z týchto zistení vyvodila – t. j. záver, že USA zaručujú primeranú úroveň ochrany základných práv osôb, ktorých údaje sú na základe tohto rozhodnutia prenášané – než opis obsahu práva USA, ktorý Komisia predložila.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0242"><NO.P>242.</NO.P><TXT>Za týchto okolností posúdim najmä platnosť rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0227" REF.END="QE0227"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0227" CODE="201C" ID="QE0227"/> s prihliadnutím na zistenia, ku ktorým dospela samotná Komisia v súvislosti s obsahom práva USA, pričom preskúmam, či tieto zistenia odôvodňovali prijatie tohto rozhodnutia o primeranosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0243"><NO.P>243.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa nestotožňujem s názorom, ktorý obhajujú komisár a pán Schrems, že zistenia, ktoré vyslovil High Court (Vyšší súd) o práve USA, sú pre Súdny dvor záväzné v rámci preskúmania platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0228" REF.END="QE0228"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0228" CODE="201C" ID="QE0228"/>. Komisár a pán Schrems tvrdia, že vzhľadom na to, že cudzie právo predstavuje podľa írskeho procesného práva skutkovú otázku, vnútroštátny súd je ako jediný príslušný na určenie jeho obsahu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0244"><NO.P>244.</NO.P><TXT>Ustálená judikatúra nepochybne priznáva vnútroštátnemu súdu výlučnú právomoc zistiť relevantné skutkové okolnosti, ako aj vyložiť právo členského štátu a uplatniť ho na spor, ktorý prejednáva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0110"><P>Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990504">4. mája 1999</DATE>, <NAME.CASE>Sürül</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑262/96</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:228">EU:C:1999:228</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0095">95</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080911">11. septembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Eckelkamp a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑11/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:489">EU:C:2008:489</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161026">26. októbra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Senior Home</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑195/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:804">EU:C:2016:804</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Táto judikatúra odráža rozdelenie funkcií medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnym súdom v rámci konania zavedeného článkom 267 ZFEÚ. Zatiaľ čo Súdny dvor má ako jediný právomoc vykladať právo Únie a rozhodovať o platnosti sekundárneho práva, vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o konkrétnom spore, ktorý mu bol predložený, prináleží zistiť skutkový a právny kontext tohto sporu, aby mu Súdny dvor mohol poskytnúť užitočnú odpoveď.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0245"><NO.P>245.</NO.P><TXT>Dôvod existencie tejto výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu podľa môjho názoru nemožno uplatniť na zistenie o práve tretích krajín ako na skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť záver Súdneho dvora o platnosti aktu sekundárneho práva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0111"><P>Pozri v tejto súvislosti rozsudok Supreme Court (Najvyšší súd) z <DATE ISO="20190531">31. mája 2019</DATE> (bod 6.18).</P></NOTE> Keďže vyhlásenie neplatnosti takéhoto aktu je v právnom poriadku Únie účinné <HT TYPE="ITALIC">erga omnes</HT><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0112"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19810513">13. mája 1981</DATE>, <NAME.CASE>International Chemical Corporation</NAME.CASE> (<NO.CASE>66/80</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1981:102">EU:C:1981:102</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0012">12</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, záver Súdneho dvora nemôže závisieť od miesta pôvodu návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Ako však zdôraznili Facebook Ireland a vláda USA, závisel by od neho, ak by bol Súdny dvor viazaný zisteniami vyslovenými vnútroštátnym súdom o práve tretieho štátu, pričom tieto by sa mohli líšiť v závislosti od vnútroštátneho súdu, ktorý ich vyslovil.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0246"><NO.P>246.</NO.P><TXT>Vzhľadom na tieto úvahy sa domnievam, že v prípade, keď si odpoveď na prejudiciálnu otázku týkajúcu sa platnosti aktu Únie vyžaduje posúdenie obsahu práva tretieho štátu, Súdny dvor môže zistenia vnútroštátneho súdu o práve tohto tretieho štátu zohľadniť, avšak nie je nimi viazaný. V prípade potreby sa od nich môže odchýliť alebo ich môže pri dodržaní zásady kontradiktórnosti doplniť tak, že zohľadní iné zdroje na účely zistenia skutočností nevyhnutných na posúdenie platnosti predmetného aktu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0113"><P>Pozri v tejto súvislosti rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120322">22. marca 2012</DATE>, <NAME.CASE>GLS</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑338/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:158">EU:C:2012:158</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0015">15</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), v ktorom Súdny dvor na účely posúdenia platnosti nariadenia zavádzajúceho antidumpingové clo zohľadnil štatistiku Eurostatu predloženú Komisiou na žiadosť Súdneho dvora. Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19911022">22. októbra 1991</DATE>, <NAME.CASE>Nölle</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑16/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1991:402">EU:C:1991:402</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). V rozsudku Schrems Súdny dvor takisto pri skúmaní platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0229" REF.END="QE0229"/>bezpečnom prístave<QUOT.END REF.START="QS0229" CODE="201C" ID="QE0229"/> zohľadnil určité oznámenia Komisie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="52"?><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">4)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O rozsahu štandardu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0230" REF.END="QE0230"/>podstatnej rovnocennosti<QUOT.END REF.START="QS0230" CODE="201C" ID="QE0230"/></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0247"><NO.P>247.</NO.P><TXT>Pripomínam, že platnosť rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0231" REF.END="QE0231"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0231" CODE="201C" ID="QE0231"/> závisí od toho, či právny poriadok USA zabezpečuje v prospech osôb, ktorých údaje sú z Únie do tejto tretej krajiny prenášané, úroveň ochrany, ktorá je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0232" REF.END="QE0232"/>v podstate rovnocenná<QUOT.END REF.START="QS0232" CODE="201C" ID="QE0232"/> úrovni ochrany zaručenej v členských štátoch na základe nariadenia GDPR a Charty, ako aj na základe ich záväzkov podľa EDĽP v oblastiach, ktoré sú z pôsobnosti práva Únie vylúčené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0248"><NO.P>248.</NO.P><TXT>Ako Súdny dvor zdôraznil v rozsudku Schrems<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0114"><P>Rozsudok Schrems (body 73 a 74).</P></NOTE>, tento štandard neznamená, že úroveň ochrany musí byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0233" REF.END="QE0233"/>rovnaká<QUOT.END REF.START="QS0233" CODE="201C" ID="QE0233"/> ako úroveň ochrany, ktorá sa vyžaduje v Únii. Aj keď sa prostriedky, ktoré táto tretia krajina využije na ochranu práv dotknutých osôb, môžu líšiť od tých, ktoré predpisuje nariadenie GDPR v spojení s Chartou, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0234" REF.END="QE0234"/>tieto prostriedky musia byť v praxi efektívne s cieľom zaručiť ochranu, ktorá je v podstate rovnocenná úrovni zaručenej v rámci Únie<QUOT.END REF.START="QS0234" CODE="201C" ID="QE0234"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0249"><NO.P>249.</NO.P><TXT>Z tohto rozsudku podľa môjho názoru tiež vyplýva, že právo tretieho štátu určenia môže odrážať vlastnú stupnicu hodnôt, podľa ktorej sa príslušný význam jednotlivých dotknutých záujmov môže líšiť od významu, ktorý im je pripisovaný v právnom poriadku Únie. Okrem toho ochrana osobných údajov, ktorá v rámci Únie prevažuje, zodpovedá mimoriadne vysokému štandardu v porovnaní s úrovňou ochrany, ktorá platí vo zvyšku sveta. Kritérium <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0235" REF.END="QE0235"/>podstatnej rovnocennosti<QUOT.END REF.START="QS0235" CODE="201C" ID="QE0235"/> by sa preto podľa môjho názoru malo uplatňovať tak, že sa zachová určitá flexibilita na zohľadnenie rôznych právnych a kultúrnych tradícií. Toto kritérium, pokiaľ nemá prísť o svoj zmysel, pritom predpokladá, že určité minimálne záruky a všeobecné požiadavky na ochranu základných práv, ktoré vyplývajú z Charty a EDĽP, majú v právnom poriadku tretej krajiny určenia svoj ekvivalent.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0115"><P>Pozri v tomto zmysle Skupina 29, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0236" REF.END="QE0236"/>Adequacy Referential (updated)<QUOT.END REF.START="QS0236" CODE="201C" ID="QE0236"/> (Referenčný rámec primeranosti (revidovaný), <DATE ISO="20171128">28. november 2017</DATE>, WP 254 (s. 3, 4 a 9).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0250"><NO.P>250.</NO.P><TXT>V tomto ohľade musí byť podľa článku 52 ods. 1 Charty akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd zakotvených Chartou stanovené zákonom, musí rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd a musí byť pri dodržaní zásady proporcionality nevyhnutné a skutočne zodpovedať cieľu verejného záujmu uznaného Úniou alebo potrebe chrániť práva a slobody iných. Tieto požiadavky v podstate zodpovedajú požiadavkám uvedeným v článku 8 ods. 2 EDĽP.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0116"><P>Článok 8 ods. 2 EDĽP však pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0237" REF.END="QE0237"/>podstata<QUOT.END REF.START="QS0237" CODE="201C" ID="QE0237"/> pri práve na rešpektovanie súkromného života neuvádza. Pozri v tejto súvislosti poznámku pod čiarou 161 týchto návrhov.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0251"><NO.P>251.</NO.P><TXT>Podľa článku 52 ods. 3 Charty majú práva zaručené v jej článkoch 7, 8 a 47 rovnaký význam a rozsah ako práva zakotvené v článku 8 a 13 EDĽP v rozsahu, v akom týmto zodpovedajú, pričom právo Únie im napriek tomu môže poskytnúť širšiu ochranu. Z tohto hľadiska a ako to vyplynie aj z mojich pripomienok, sú štandardy vyplývajúce z článkov 7, 8 a 47 Charty, ako ich vykladá Súdny dvor, v určitých ohľadoch prísnejšie ako tie, ktoré vyplývajú z článku 8 EDĽP podľa ich výkladu podaného Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0238" REF.END="QE0238"/>ESĽP<QUOT.END REF.START="QS0238" CODE="201C" ID="QE0238"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0252"><NO.P>252.</NO.P><TXT>Poznamenávam tiež, že v určitých veciach, o ktorých tieto dva súdy práve rozhodujú, sa od nich žiada, aby prehodnotili niektoré aspekty svojej judikatúry. Na jednej strane tak boli proti dvom nedávnym rozsudkom ESĽP v oblasti sledovania elektronických komunikácií – t. j. rozsudkom Centrüm för Rättvisa v. Suède<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0117"><P>Rozsudok ESĽP, <DATE ISO="20180619">19. júna 2018</DATE> (CE:ECHR:2018:0619JUD003525208, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0239" REF.END="QE0239"/>Centrüm för Rättvisa<QUOT.END REF.START="QS0239" CODE="201C" ID="QE0239"/>).</P></NOTE> a Big Brother Watch v. Spojené kráľovstvo<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0118"><P>Rozsudok ESĽP, <DATE ISO="20180913">13. septembra 2018</DATE> (CE:ECHR:2018:0913JUD005817013, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0240" REF.END="QE0240"/>Big Brother Watch<QUOT.END REF.START="QS0240" CODE="201C" ID="QE0240"/>).</P></NOTE> – podané odvolania na účely ich preskúmania veľkou komorou. Na druhej strane podali tri vnútroštátne súdy na Súdny dvor návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktorými sa otvára diskusia o tom, či je alebo nie je potrebné upraviť jeho judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Tele2 Sverige.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0119"><P>Pozri veci citované v poznámke pod čiarou 98 týchto návrhov, ako aj vec <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Ordre des barreaux francophones et gerophones a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑520/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:7">EU:C:2020:7</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="53"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0253"><NO.P>253.</NO.P><TXT>Po týchto spresneniach teraz preskúmam platnosť rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0241" REF.END="QE0241"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0241" CODE="201C" ID="QE0241"/> vzhľadom na článok 45 ods. 1 nariadenia GDPR v spojení s Chartou a s EDĽP v rozsahu, v akom tieto zabezpečujú jednak práva na rešpektovanie súkromného života, ako aj na ochranu osobných údajov [časť b)], a jednak práva na účinnú súdnu ochranu [časť c)].</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0242" REF.END="QE0242"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0242" CODE="201C" ID="QE0242"/> vzhľadom na práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0254"><NO.P>254.</NO.P><TXT>V rámci svojej štvrtej otázky vnútroštátny súd v podstate spochybnil podstatnú rovnocennosť medzi úrovňou ochrany zabezpečenou USA a úrovňou ochrany, ktorá plynie pre dotknuté osoby v rámci Únie z ich základných práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O existencii zásahov</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0255"><NO.P>255.</NO.P><TXT>V odôvodneniach 67 až 124 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0243" REF.END="QE0243"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0243" CODE="201C" ID="QE0243"/> Komisia poukazuje na možnosť, že orgány verejnej moci USA získajú prístup k údajom prenášaným z Únie a použijú ich na účely národnej bezpečnosti v rámci programov založených okrem iného na článku 702 zákona FISA alebo na vykonávacom nariadení č. 12333.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0256"><NO.P>256.</NO.P><TXT>Fungovanie týchto programov so sebou prináša zásahy zo strany spravodajských služieb USA, ktoré by v prípade, že by pochádzali od orgánov členského štátu, boli považované za zásahy do výkonu práva na rešpektovanie súkromného života zaručeného v článku 7 Charty a článku 8 EDĽP. Ich fungovanie takisto vystavuje dotknuté osoby riziku, že ich osobné údaje prejdú spracúvaním, ktoré nezodpovedá požiadavkám stanoveným v článku 8 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0120"><P>Aj keď spracúvanie môže porušiť článok 7 a 8 Charty zároveň, rámec analýzy, ktorý je na účely uplatnenia článku 8 relevantný, je štrukturálne odlišný od toho, ktorý sa spája s článkom 7. Právo na ochranu osobných údajov podľa článku 8 ods. 2 Charty znamená, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0244" REF.END="QE0244"/>tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom<QUOT.END REF.START="QS0244" CODE="201C" ID="QE0244"/> a že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0245" REF.END="QE0245"/>každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu<QUOT.END REF.START="QS0245" CODE="201C" ID="QE0245"/>. Porušenie tohto práva predpokladá, že osobné údaje boli spracované v rozpore s týmito požiadavkami. Tak je to najmä vtedy, ak spracovanie nie je založené ani na súhlase dotknutej osoby, <HT TYPE="ITALIC">ani na inom oprávnenom základe stanovenom zákonom</HT>. V takejto situácii sa síce otázky existencie zásahu a jeho odôvodnenia v rámci článku 7 koncepčne odlišujú, v prípade článku 8 Charty sa však prekrývajú.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0257"><NO.P>257.</NO.P><TXT>Hneď na úvod spresňujem, že práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov zahŕňajú nielen ochranu obsahu komunikácie, ale aj ochranu prevádzkových údajov<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0121"><P>Článok 2 písm. b) smernice 2002/58 definuje pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0246" REF.END="QE0246"/>prevádzkové údaje<QUOT.END REF.START="QS0246" CODE="201C" ID="QE0246"/> [údaje o prenose dát – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0247" REF.END="QE0247"/>akékoľvek údaje spracovávané na účely prenosu správy v elektronickej komunikačnej sieti alebo na účely fakturácie prenosu<QUOT.END REF.START="QS0247" CODE="201C" ID="QE0247"/>.</P></NOTE> a údajov o polohe (tieto sú spoločne označované pojmom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0248" REF.END="QE0248"/>metaúdaje<QUOT.END REF.START="QS0248" CODE="201C" ID="QE0248"/>). Tak Súdny dvor, ako aj ESĽP totiž uznali, že metaúdaje môžu rovnako ako údaje o obsahu odhaliť veľmi presné informácie týkajúce sa súkromného života jednotlivca.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0122"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140408">8. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Digital Rights Ireland a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑293/12 a C‑594/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:238">EU:C:2014:238</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0249" REF.END="QE0249"/>Digital Rights Ireland<QUOT.END REF.START="QS0249" CODE="201C" ID="QE0249"/>, bod 27), a Tele2 Sverige (bod 99). Pozri tiež rozsudky ESĽP, <DATE ISO="19840802">2. augusta 1984</DATE>, Malone v. Spojené kráľovstvo (CE:ECHR:1984:0802JUD000869179, § 84), a <DATE ISO="20180208">8. februára 2018</DATE>, Ben Faiza v. Francúzsko (CE:ECHR:2018:0208JUD003144612, § 66).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0258"><NO.P>258.</NO.P><TXT>Podľa judikatúry Súdneho dvora nie je na účely preukázania existencie zásahu do výkonu práva zaručeného v článku 7 Charty dôležité, či pri dotknutých údajoch ide o citlivé údaje a či predmetné opatrenie sledovania spôsobilo dotknutým osobám prípadné ťažkosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0123"><P>Pozri rozsudok Digital Rights Ireland (bod 33), stanovisko 1/15 (bod 124), ako aj rozsudok Ministerio Fiscal (bod 51).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0259"><NO.P>259.</NO.P><TXT>Berúc do úvahy tieto pripomienky, programy sledovania založené na článku 702 zákona FISA v prvom rade spôsobujú zásahy do výkonu základných práv osôb, ktorých komunikácie zodpovedajú selektorom zvoleným agentúrou NSA a ktoré sú z toho dôvodu tejto agentúre zasielané poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0124"><P>Pozri odôvodnenia 78 až 81, ako aj prílohu VI bod II rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0250" REF.END="QE0250"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0250" CODE="201C" ID="QE0250"/>.</P></NOTE> Presnejšie, povinnosť poskytovateľov<?PAGE NO="54"?> <HT TYPE="ITALIC">sprístupniť</HT> údaje agentúre NSA tým, že predstavuje výnimku zo zásady dôvernosti komunikácie,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0125"><P>Pozri v tejto súvislosti rozsudok Digital Rights Ireland (bod 32).</P></NOTE> sama osebe predstavuje zásah, a to aj v prípade, že spravodajské orgány tieto údaje následne neprezrú a nepoužijú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0126"><P>Pozri v tomto zmysle stanovisko 1/15 (body 124 a 125), z ktorého vyplýva, že oznámenie údajov tretej osobe predstavuje zásah do výkonu základných práv dotknutých osôb bez ohľadu na ich neskoršie použitie.</P></NOTE> <HT TYPE="ITALIC">Uchovanie</HT> a skutočný <HT TYPE="ITALIC">prístup</HT> týchto orgánov k metaúdajom a k obsahu komunikácií, ktoré im boli poskytnuté, rovnako ako aj <HT TYPE="ITALIC">použitie</HT> týchto údajov, predstavujú ďalšie zásahy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0127"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky Digital Rights Ireland (bod 35), Schrems (bod 87) a stanovisko 1/15 (body 123 až 126).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0260"><NO.P>260.</NO.P><TXT>Navyše podľa zistení vnútroštátneho súdu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0128"><P>Pozri bod 60 týchto návrhov.</P></NOTE> a podľa iných zdrojov, ako napríklad správy PCLOB o programoch zavedených na základe článku 702 zákona FISA, na ktorú Súdny dvor upozornila vláda USA<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0129"><P>PCLOB, Správa o programe sledovania prevádzkovanom na základe článku 702 [zákona FISA] (Report on the Surveillance Program operated pursuant to Section 702 of the [FISA]), 2. júl 2014 (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0251" REF.END="QE0251"/>správa PCLOB<QUOT.END REF.START="QS0251" CODE="201C" ID="QE0251"/>, s. 84 a 111). Pozri tiež Skupina 29, Štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA – Prvé spoločné výročné hodnotenie (EU‑US Privacy Shield – First Annual Joint Review), <DATE ISO="20171128">28. november 2017</DATE>, WP 255 (pod B.1.1, s. 15).</P></NOTE>, agentúra NSA mala už v rámci programu Upstream <HT TYPE="ITALIC">prístup na účely filtrovania</HT> k obrovským <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0252" REF.END="QE0252"/>balíkom<QUOT.END REF.START="QS0252" CODE="201C" ID="QE0252"/> dát, ktoré tvora komunikačné toky prechádzajúce cez telekomunikačnú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0253" REF.END="QE0253"/>chrbtovú<QUOT.END REF.START="QS0253" CODE="201C" ID="QE0253"/> sieť a zahŕňajú komunikácie neobsahujúce selektory označené agentúrou NSA. Agentúra NSA tieto balíky údajov môže skúmať len na rýchle automatizované určenie toho, či tieto selektory obsahujú. Iba tie komunikácie, ktoré boli takto prefiltrované, sú následne uložené v databázach agentúry NSA. Tento prístup k údajom na účely ich filtrovania podľa môjho názoru takisto predstavuje zásah do výkonu práva na rešpektovanie súkromného života dotknutých osôb bez ohľadu na neskoršie použitie uchovaných údajov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0130"><P>Pozri bod 126 týchto návrhov.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0261"><NO.P>261.</NO.P><TXT>Okrem toho sprístupnenie a filtrovanie predmetných údajov,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0131"><P>Pozri v tejto súvislosti bod 222 týchto návrhov.</P></NOTE> prístup k týmto údajom zo strany spravodajských orgánov, ako aj uchovávanie, analýza a prípadné použitie uvedených údajov patria pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0254" REF.END="QE0254"/>spracúvanie<QUOT.END REF.START="QS0254" CODE="201C" ID="QE0254"/> v zmysle článku 4 bodu 2 nariadenia GDPR a článku 8 ods. 2 Charty. Toto spracúvanie preto musí spĺňať požiadavky stanovené v tomto poslednom uvedenom ustanovení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0132"><P>Pozri stanovisko 1/15 (bod 123 a citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0262"><NO.P>262.</NO.P><TXT>Sledovanie na základe vykonávacieho nariadenia č. 12333 by mohlo byť ako také spojené s priamym prístupom spravodajských orgánov k údajom v tranzite, čím by došlo k zásahu do výkonu práva zaručeného v článku 8 EDĽP. K tomuto zásahu by sa pridal zásah spočívajúci v prípadnom neskoršom použití týchto údajov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O povahe zásahov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0255" REF.END="QE0255"/>stanovených zákonom<QUOT.END REF.START="QS0255" CODE="201C" ID="QE0255"/></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0263"><NO.P>263.</NO.P><TXT>Podľa judikatúry Súdneho dvora<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0133"><P>Pozri najmä stanovisko 1/15 (bod 146).</P></NOTE> a ESĽP<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0134"><P>Pozri najmä rozsudok ESĽP, <DATE ISO="19840802">2. augusta 1984</DATE>, Malone v. Spojené kráľovstvo (CE:ECHR:1984:0802JUD000869179, §66), rozhodnutie z <DATE ISO="20060629">29. júna 2006</DATE>, Weber a Saravia v. Nemecko (CE:ECHR:2006:0629DEC005493400, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0256" REF.END="QE0256"/>rozhodnutie Weber a Saravia<QUOT.END REF.START="QS0256" CODE="201C" ID="QE0256"/>, §84 a citovanú judikatúru), ako aj rozsudok zo <DATE ISO="20151204">4. decembra 2015</DATE>, Zakharov v. Rusko (CE:ECHR:2015:1204JUD004714306, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0257" REF.END="QE0257"/>Zakharov<QUOT.END REF.START="QS0257" CODE="201C" ID="QE0257"/>, §228).</P></NOTE> znamená požiadavka, že každý zásah do výkonu základných práv musí byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0258" REF.END="QE0258"/>stanovený zákonom<QUOT.END REF.START="QS0258" CODE="201C" ID="QE0258"/> v zmysle článku 52 ods. 1 Charty a článku 8 ods. 2 EDĽP, nielen to, že opatrenie stanovujúce zásah musí mať právny základ vo vnútroštátnom práve, ale aj to, že tento právny základ musí vykazovať určité vlastnosti dostupnosti a predvídateľnosti spôsobom, ktorým sa predíde riziku svojvôle.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0264"><NO.P>264.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa tvrdenia účastníkov konania a oprávnených osôb, ktoré predložili Súdnemu dvoru pripomienky, rozchádzajú v podstate v tom, či článok 702 zákona FISA a vykonávacie nariadenie č. 12333 spĺňajú podmienku týkajúcu sa predvídateľnosti zákona.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="55"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0265"><NO.P>265.</NO.P><TXT>Táto podmienka, ako ju vykladá Súdny dvor<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0135"><P>Pozri najmä rozsudky Digital Rights Ireland (body 54 a 65); Schrems (bod 91); Tele2 Sverige (bod 109) a stanovisko 1/15 (bod 141).</P></NOTE> a ESĽP<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0136"><P>Pozri najmä rozhodnutie Weber a Saravia (§ 94 a 95); rozsudok Zakharov (§ 236), a rozsudok ESĽP, <DATE ISO="20160112">12. januára 2016</DATE>, Szabó a Vissy v. Maďarsko (CE:ECHR:2016:0112JUD003713814, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0259" REF.END="QE0259"/>Szabó a Vissy<QUOT.END REF.START="QS0259" CODE="201C" ID="QE0259"/>, § 59).</P></NOTE>, si vyžaduje, aby právna úprava, ktorá obsahuje zásah do výkonu práva na rešpektovanie súkromného života, zaviedla jasné a presné pravidlá upravujúce rozsah a uplatnenie predmetného opatrenia a ukladajúce minimálne požiadavky tak, aby sa dotknutým osobám poskytli dostatočné záruky na ochranu ich údajov pred rizikami zneužitia, ako aj pred akýmkoľvek nezákonným prístupom alebo použitím týchto údajov. Takéto pravidlá musia uvádzať najmä to, za akých okolností a za akých podmienok môžu orgány verejnej moci osobné údaje uchovávať, mať k nim prístup a používať ich.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0137"><P>Pozri rozsudok Tele2 Sverige (bod 117) a stanovisko 1/15 (bod 190). Pozri takisto aj rozsudok ESĽP, <DATE ISO="19840802">2. augusta 1984</DATE>, Malone v. Spojené kráľovstvo (CE:ECHR:1984:0802JUD000869179, § 67); rozsudky Zakharov (§ 229), a Szabó a Vissy (§ 62). ESĽP v nich spresnil, že požiadavka predvídateľnosti nemá v oblasti zachytávania komunikácie rovnaký rozsah ako v iných oblastiach. V kontexte opatrení tajného sledovania <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0260" REF.END="QE0260"/>požiadavka predvídateľnosti nemôže znamenať, že jednotlivec by mal byť schopný predvídať, kedy hrozí, že jeho komunikácie budú orgánmi zachytené, aby tomu mohol svoje konanie následne prispôsobiť<QUOT.END REF.START="QS0260" CODE="201C" ID="QE0260"/>.</P></NOTE> Okrem toho samotný právny základ, ktorý zásah umožňuje, musí vymedziť rozsah obmedzenia výkonu práva na rešpektovanie súkromného života.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0138"><P>Stanovisko 1/15 (bod 139). Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok ESĽP, <DATE ISO="19830325">25. marca 1983</DATE>, Silver a i. v. Spojené kráľovstvo (CE:ECHR:1983:0325JUD000594772, § 88 a 89).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0266"><NO.P>266.</NO.P><TXT>Pochybujem, rovnako ako pán Schrems a EPIC, že vykonávacie nariadenie č. 12333, ako aj smernica PPD 28, ktorá uvádza záruky ku všetkým činnostiam v oblasti signálových prenosov<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0139"><P>Odôvodnenia 69 až 77, ako aj príloha VI, bod I rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0261" REF.END="QE0261"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0261" CODE="201C" ID="QE0261"/> obsahujú prehľad smernice PPD 28. Spresňuje sa v ňom, že táto prezidentská smernica sa uplatňuje tak na spravodajské činnosti založené na článku 702 zákona FISA, ako aj na tie, ktoré sú vykonávané mimo územia USA.</P></NOTE>, sú dostatočne predvídateľné na to, aby mohli mať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0262" REF.END="QE0262"/>povahu zákona<QUOT.END REF.START="QS0262" CODE="201C" ID="QE0262"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0267"><NO.P>267.</NO.P><TXT>Tieto nástroje výslovne uvádzajú, že dotknutým osobám nepriznávajú právne vymáhateľné práva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0140"><P>Bod 3.7 písm. c) vykonávacieho nariadenia č. 12333 stanovuje: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0263" REF.END="QE0263"/>this order is intended only to improve the internal management of the executive branch and is not intended to, and does not, create any right or benefit, substantive or procedural, enforceable at law or in equity, by any party against the United States, its departments, agencies or entities, its officers, employees, or agents, or any other person<QUOT.END REF.START="QS0263" CODE="201C" ID="QE0263"/> (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0264" REF.END="QE0264"/>toto nariadenie má za cieľ iba zlepšiť interné riadenie exekutívy a nemá za cieľ vytvoriť, a ani nevytvára, pre žiadnu osobu žiadne práva alebo výhody, hmotné alebo procesné, vymáhateľné podľa zákona alebo ekvitného práva proti USA, ich ministerstvám, agentúram alebo subjektom, ich úradníkom, zamestnancom alebo zástupcom, alebo akejkoľvek inej osobe<QUOT.END REF.START="QS0264" CODE="201C" ID="QE0264"/>). Článok 6 písm. d) smernice PPD 28 stanovuje: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0265" REF.END="QE0265"/>This directive is not intended to, and does not, create any right or benefit, substantive or procedural, enforceable at law or in equity by any party against the United States, its departments, agencies, or entities, its officers, employees, or agents, or any other person<QUOT.END REF.START="QS0265" CODE="201C" ID="QE0265"/> (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0266" REF.END="QE0266"/>Táto smernica nemá za cieľ vytvoriť, a ani nevytvára, pre žiadnu osobu žiadne práva alebo výhody, hmotné alebo procesné, vymáhateľné podľa zákona alebo ekvitného práva proti USA, ich ministerstvám, agentúram alebo subjektom, ich úradníkom, zamestnancom alebo zástupcom, alebo akejkoľvek inej osobe<QUOT.END REF.START="QS0266" CODE="201C" ID="QE0266"/>).</P></NOTE> Dotknuté osoby sa teda na súdoch nemôžu dovolávať záruk stanovených v smernici PPD 28.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0141"><P>Pozri v tomto zmysle EDPB, Štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA – Druhé spoločné výročné hodnotenie (EU‑US Privacy Shield – Second Annual Joint Review) z <DATE ISO="20190122">22. januára 2019</DATE> (bod 99).</P></NOTE> Komisia okrem toho v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0267" REF.END="QE0267"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0267" CODE="201C" ID="QE0267"/> konštatovala, že aj keď záruky stanovené v tejto prezidentskej smernici majú pre spravodajské služby záväznú povahu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0142"><P>Pozri odôvodnenia 69 až 77 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0268" REF.END="QE0268"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0268" CODE="201C" ID="QE0268"/>.</P></NOTE>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0269" REF.END="QE0269"/>nie sú formulované v týchto právnych pojmoch<QUOT.END REF.START="QS0269" CODE="201C" ID="QE0269"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0143"><P>Pozri odôvodnenie 76 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0270" REF.END="QE0270"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0270" CODE="201C" ID="QE0270"/>.</P></NOTE>. Vykonávacie nariadenie č. 12333 a smernica PPD 28 sa podobajú skôr na interné administratívne pokyny, ktoré môžu byť prezidentom USA zrušené alebo zmenené. ESĽP pritom už rozhodol, že interné administratívne smernice nemajú silu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0271" REF.END="QE0271"/>zákona<QUOT.END REF.START="QS0271" CODE="201C" ID="QE0271"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0144"><P>Pozri rozsudok ESĽP, <DATE ISO="19830325">25. marca 1983</DATE>, Silver a i. v. Spojené kráľovstvo (CE:ECHR:1983:0325JUD000594772, § 26 a 86).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="56"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0268"><NO.P>268.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o článok 702 zákona FISA, predvídateľnosť tohto ustanovenia bola pánom Schremsom spochybnená z dôvodu, že neohraničuje výber selektívnych kritérií používaných na filtrovanie údajov dostatočnými zárukami proti rizikám zneužitia. Vzhľadom na to, že táto problematika sa týka aj striktne nevyhnutnej povahy zásahov stanovených v článku 702 zákona FISA, preskúmam ju v ďalšej časti mojich návrhov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0145"><P>Pozri body 295 až 301 týchto návrhov. V rozsudku Tele2 Sverige (body 116 a 117) a stanovisku 1/15 bola podmienka predvídateľnosti zákona uvedená ako podmienka, ktorá je neoddeliteľne spojená s podmienkou nevyhnutnosti a proporcionality zásahu. Takisto, podľa judikatúry ESĽP je existencia účinných záruk proti rizikám zneužitia súčasťou tak podmienky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0272" REF.END="QE0272"/>predvídateľnosti<QUOT.END REF.START="QS0272" CODE="201C" ID="QE0272"/> zásahu, ako aj podmienky týkajúcej sa jeho <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0273" REF.END="QE0273"/>nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti<QUOT.END REF.START="QS0273" CODE="201C" ID="QE0273"/>, pričom dodržanie týchto dvoch podmienok sa skúma spoločne. Pozri najmä rozsudok ESĽP, <DATE ISO="20100518">18. mája 2010</DATE>, Kennedy v. Spojené kráľovstvo (CE:ECHR:2010:0518JUD002683905, § 155); rozsudky Zakharov (§ 236), Centrüm för Rättvisa (§ 107) a Big Brother Watch (§ 322).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0269"><NO.P>269.</NO.P><TXT>Tretia prejudiciálna otázka sa prekrýva s problematikou dodržania podmienky týkajúcej sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0274" REF.END="QE0274"/>sily zákona<QUOT.END REF.START="QS0274" CODE="201C" ID="QE0274"/>. Touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či primeranosť úrovne ochrany zabezpečenej v tretej krajine musí byť preskúmaná len s ohľadom na právne záväzné pravidlá platné v tejto tretej krajine a na postupy, ktorých cieľom je zabezpečiť ich dodržiavanie, alebo aj s ohľadom na rôzne nezáväzné nástroje a mimosúdne kontrolné mechanizmy, ktoré sa v tejto krajine uplatňujú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0270"><NO.P>270.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti článok 45 ods. 2 písm. a) nariadenia GDPR uvádza demonštratívny zoznam okolností, ktoré musí Komisia zohľadniť na účely posúdenia primeranosti úrovne ochrany poskytovanej treťou krajinou. Medzi týmito okolnosťami sú uvedené uplatniteľné právne predpisy, ako aj spôsob, akým sú vykonávané. Toto ustanovenie uvádza aj vplyv iných druhov noriem, ako sú profesijné pravidlá a bezpečnostné opatrenia. Okrem toho vyžaduje, aby boli zohľadnené <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0275" REF.END="QE0275"/>účinné a vymáhateľné práva<QUOT.END REF.START="QS0275" CODE="201C" ID="QE0275"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0276" REF.END="QE0276"/>účinné správne a súdne prostriedky nápravy pre dotknuté osoby, ktorých osobné údaje sa prenášajú<QUOT.END REF.START="QS0276" CODE="201C" ID="QE0276"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0146"><P>Pozri tiež odôvodnenie 104 nariadenia GDPR.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0271"><NO.P>271.</NO.P><TXT>Uvedené ustanovenie vykladané ako celok a vzhľadom na nevyčerpávajúcu povahu zoznamu, ktorý je v ňom obsiahnutý, podľa môjho názoru znamená, že postupy alebo nástroje, ktoré nie sú založené na dostupnom a predvídateľnom právnom základe, môžu byť v rámci celkového posúdenia úrovne ochrany zabezpečenej dotknutou treťou krajinou zohľadnené ako podporujúce tie záruky, ktoré samy osebe majú právny základ, ktorý je dostupný a predvídateľný. No ako v podstate uviedli komisár, pán Schrems, rakúska vláda a EDPB, takéto postupy alebo nástroje nemôžu tieto záruky nahradiť, a preto ani nemôžu samy osebe zabezpečiť požadovanú úroveň ochrany.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O neexistencii narušenia podstaty základných práv</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0272"><NO.P>272.</NO.P><TXT>Požiadavka stanovená v článku 52 ods. 1 Charty, podľa ktorej každé obmedzenie práv alebo slobôd zaručených Chartou musí rešpektovať podstatu týchto práv alebo slobôd, znamená, že keď ich určitý zásah narušuje, tento nemôže byť odôvodnený žiadnym legitímnym cieľom. Zásah sa potom považuje za odporujúci Charte, pričom nie je potrebné skúmať, či je primeraný a nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného cieľa.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="57"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0273"><NO.P>273.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje všeobecný prístup k <HT TYPE="ITALIC">obsahu</HT> elektronických komunikácií orgánmi verejnej moci, narúša samotnú podstatu práva na rešpektovanie súkromného života zaručeného v článku 7 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0147"><P>Pozri rozsudok Schrems (bod 94). Pozri tiež rozsudky Digital Rights Ireland (bod 39) a Tele2 Sverige (bod 101). Vzhľadom na úzke prepojenie medzi právami na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov by podľa môjho názoru vnútroštátne opatrenie, ktoré orgánom verejnej moci priznáva všeobecný prístup k obsahu komunikácií, porušovalo aj podstatu práva zakotveného v článku 8 Charty.</P></NOTE> Naproti tomu, hoci zdôraznil riziká spojené s prístupom k <HT TYPE="ITALIC">prevádzkovým údajom a údajom o polohe</HT><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0148"><P>Pozri bod 257 týchto návrhov. V rozsudku Tele2 (bod 99) Súdny dvor zdôraznil, že metaúdaje poskytujú predovšetkým prostriedky na stanovenie profilu dotknutých osôb. Skupina 29 vo svojom stanovisku 04/2014 o sledovaní elektronických komunikácií na účely spravodajstva a národnej bezpečnosti z <DATE ISO="20140410">10. apríla 2014</DATE>, WP 215 (s. 5), poznamenala, že vzhľadom na ich štruktúrovanú povahu sa metaúdaje dajú ľahšie zoskupiť a analyzovať než údaje o obsahu.</P></NOTE> a s ich analýzou, Súdny dvor konštatoval, že podstata tohto práva nie je dotknutá, keď vnútroštátne právne predpisy povoľujú štátnym orgánom všeobecný prístup k týmto údajom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0149"><P>Pozri rozsudok Tele2 Sverige (bod 99). Niektorí komentátori pochybujú o dôvodnosti rozlišovania medzi všeobecným prístupom k obsahu komunikácií a všeobecným prístupom k metaúdajom, berúc do úvahy vývoj technológií a spôsobov komunikácie. Pozri FALOT, N., HIJMANS, H.: Tele2: de afweging tussen privacy en veiligheid nader omlijnd. In: <HT TYPE="ITALIC">Nederlands Tijdschrift voor Europees Recht</HT>. 2017, č. 3, s. 48, ako aj OJANEN, T.: Making essence of the rights real: the Court of Justice of the European Union clarifies the structure of fundamental rights under the Charter (komentár k rozsudku Schrems). In: <HT TYPE="ITALIC">European Constitutional Law Review</HT>. 2016, s. 5.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0274"><NO.P>274.</NO.P><TXT>Článok 702 zákona FISA nemožno podľa môjho názoru považovať za článok oprávňujúci spravodajské orgány USA na všeobecný prístup k obsahu elektronických komunikácií.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0275"><NO.P>275.</NO.P><TXT>Prístup k údajom spravodajskými orgánmi na základe článku 702 zákona FISA <HT TYPE="ITALIC">na účely ich prípadnej analýzy a prípadného použitia</HT> je totiž na jednej strane obmedzený na údaje zodpovedajúce kritériám selekcie súvisiacim s jednotlivými cieľmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0276"><NO.P>276.</NO.P><TXT>Na druhej strane je pravda, že program Upstream by mohol zahŕňať všeobecný prístup k obsahu elektronických komunikácií <HT TYPE="ITALIC">na účely ich automatizovaného filtrovania</HT>, pokiaľ by boli selektory aplikované nielen na polia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0277" REF.END="QE0277"/>z<QUOT.END REF.START="QS0277" CODE="201C" ID="QE0277"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0278" REF.END="QE0278"/>do<QUOT.END REF.START="QS0278" CODE="201C" ID="QE0278"/>, ale aj na celý obsah komunikačných tokov (vyhľadávanie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0279" REF.END="QE0279"/>o<QUOT.END REF.START="QS0279" CODE="201C" ID="QE0279"/> selektore)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0150"><P>Pozri poznámku pod čiarou 87 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0280" REF.END="QE0280"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0280" CODE="201C" ID="QE0280"/>. Podľa pripomienok EPIC a písomnej odpovede vlády USA na otázky položené Súdnym dvorom však súd FISC v roku 2017 žiadal o pozastavenie vyhľadávaní <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0281" REF.END="QE0281"/>o<QUOT.END REF.START="QS0281" CODE="201C" ID="QE0281"/> selektore z dôvodu nezrovnalostí spojených s vyhľadávaniami tohto typu. Kongres však v akte prijatom v roku 2018, ktorým znovu schválil zákon FISA, stanovil možnosť opätovného zavedenia tohto typu vyhľadávaní so súhlasom súdu FISC a Kongresu. Pozri tiež EDPB, Štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA – Druhé spoločné výročné hodnotenie (EU‑US Privacy Shield – Second Annual Joint Review) z <DATE ISO="20190122">22. januára 2019</DATE> (s. 27, bod 55).</P></NOTE>. Ako však tvrdí Komisia a na rozdiel od toho, čo tvrdia pán Schrems a EPIC, dočasný prístup spravodajských orgánov k celému obsahu elektronických komunikácií <HT TYPE="ITALIC">len na účely ich filtrovania</HT> prostredníctvom aplikácie kritérií selekcie nemožno prirovnávať k všeobecnému prístupu k tomuto obsahu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0151"><P>Z tohto hľadiska vnútroštátny súd v bodoch 188 a 189 svojho rozsudku z <DATE ISO="20171003">3. októbra 2017</DATE> rozlišuje medzi <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0282" REF.END="QE0282"/>hromadným vyhľadávaním<QUOT.END REF.START="QS0282" CODE="201C" ID="QE0282"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0283" REF.END="QE0283"/>hromadným získavaním, zhromažďovaním a uchovávaním<QUOT.END REF.START="QS0283" CODE="201C" ID="QE0283"/>. Tento súd sa v podstate domnieva, že ak program Upstream predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0284" REF.END="QE0284"/>hromadné vyhľadávanie<QUOT.END REF.START="QS0284" CODE="201C" ID="QE0284"/> v rámci celkového toku údajov prechádzajúcich cez <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0285" REF.END="QE0285"/>chrbtovovú<QUOT.END REF.START="QS0285" CODE="201C" ID="QE0285"/> sieť telekomunikácií, získavanie, zhromažďovanie a uchovávanie sú cielené v tom zmysle, že sú zamerané len na údaje, ktoré obsahujú predmetné selektory.</P></NOTE> Podľa môjho názoru závažnosť zásahu vyplývajúceho z tohto časovo obmedzeného prístupu na účely automatizovaného filtrovania nedosahuje závažnosť, ktorá vyplýva zo všeobecného prístupu k tomuto obsahu orgánmi verejnej moci na účely jeho analýzy a prípadného použitia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0152"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok Supreme Court (Najvyšší súd) z <DATE ISO="20190531">31. mája 2019</DATE> (body 11.2 a 11.3). Tento súd v nich uvádza: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0286" REF.END="QE0286"/>Je isté, že akýkoľvek skríningový proces určený na identifikáciu údajov, ktoré sú predmetom záujmu, bude nevyhnutne zahŕňať všetky dostupné údaje, pretože zmyslom skríningového procesu ako takého je identifikovať v rámci celej sféry dostupných údajov relevantný materiál, ktorý môže byť predmetom záujmu, a preto si vyžadovať dôkladnejšie preskúmanie. Možno časť problému spočíva v tom, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0287" REF.END="QE0287"/>spracúvanie<QUOT.END REF.START="QS0287" CODE="201C" ID="QE0287"/> sa vzťahuje na širokú škálu činností, ktoré podľa komisára zrejme zahŕňajú skríning. Pokiaľ je toto správny výklad práva, potom je technicky správne opísať hromadný skríning tak, že pri ňom dochádza nediferencovanému spracúvaniu. Avšak použitie tejto terminológie by mohlo byť chápané tak, že iné formy spracúvania, ktoré sú oveľa invazívnejšie, sú vykonávané na nediferencovanom základe.<QUOT.END REF.START="QS0286" CODE="201C" ID="QE0286"/></P></NOTE> Dočasný prístup na účely filtrovania týmto orgánom neumožňuje uchovávať metaúdaje alebo obsah komunikácií, ktoré nespĺňajú kritériá selekcie, a najmä im neumožňuje, ako to poznamenala vláda USA, vytvárať profily osôb, ktoré nie sú týmito kritériami zacielené.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="58"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0277"><NO.P>277.</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené je otázka, či zacielenie prostredníctvom selektorov v rámci programov založených na článku 702 zákona FISA účinne obmedzuje právomoci spravodajských orgánov, závislá od toho, ako je výber týchto selektorov ohraničený.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0153"><P>Pozri stanovisko 1/15 (bod 122). Pozri tiež správu Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) o demokratickej kontrole agentúr zhromažďovania signálového spravodajstva z <DATE ISO="20151215">15. decembra 2015</DATE>, štúdia č. 719/2013 [CDL‑AD (2015) 011, s. 11]: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0288" REF.END="QE0288"/>To, či tento proces primerane obmedzuje zbytočné zasahovanie do nevinných osobných komunikácií, v praxi závisí od určenia, či je selektor dostatočne relevantný a špecifický a či je kvalita počítačového algoritmu použitého na triedenie relevantných údajov v rámci zvolených parametrov uspokojivá…<QUOT.END REF.START="QS0288" CODE="201C" ID="QE0288"/>.</P></NOTE> Pán Schrems v tejto súvislosti tvrdí, že keďže v tomto ohľade neexistuje dostatočný dohľad, právo USA nestanovuje záruku proti všeobecnému prístupu k obsahu komunikácií už vo fáze filtrovania, a teda narúša podstatu práva dotknutých osôb na rešpektovanie súkromného života.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0278"><NO.P>278.</NO.P><TXT>Ako podrobnejšie uvediem nižšie,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0154"><P>Pozri body 297 až 301 týchto návrhov.</P></NOTE> prikláňam sa k pochybnostiam o dostatočnosti zákonného ohraničenia výberu selektorov na účely splnenia kritérií predvídateľnosti a proporcionality zásahov do výkonu základných práv dotknutých osôb. Existencia tohto ohraničenia, aj keď je nedokonalé, však bráni vyvodeniu záveru, že článok 702 zákona FISA umožňuje všeobecný prístup orgánov verejnej moci k obsahu elektronických komunikácií, a teda predstavuje narušenie samotnej podstaty práva zakotveného v článku 7 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0279"><NO.P>279.</NO.P><TXT>Tiež zdôrazňujem, že v stanovisku 1/15 Súdny dvor konštatoval, že podstata práva na ochranu osobných údajov zaručeného článkom 8 Charty je zachovaná, ak sú účely spracovania obmedzené a ak sa na spracovanie vzťahujú pravidlá určené najmä na zabezpečenie bezpečnosti, dôvernosti a integrity údajov, ako aj na ich ochranu pred nezákonným prístupom k nim alebo ich nezákonnému spracúvaniu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0155"><P>Stanovisko 1/15 (bod 150).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0280"><NO.P>280.</NO.P><TXT>V rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0289" REF.END="QE0289"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0289" CODE="201C" ID="QE0289"/> Komisia konštatovala, že tak článok 702 zákona FISA, ako aj smernica PPD 28 vymedzujú účely, na ktoré môžu byť údaje zhromažďované v rámci programov realizovaných na základe článku 702 zákona FISA.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0156"><P>Pozri odôvodnenia 70, 103 a 109 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0290" REF.END="QE0290"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0290" CODE="201C" ID="QE0290"/>.</P></NOTE> Komisia v ňom tiež uviedla, že smernica PPD 28 stanovuje pravidlá obmedzujúce prístup k údajom, ako aj ich ukladanie a šírenie, aby sa zaistila ich bezpečnosť a ochrana pred neoprávneným prístupom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0157"><P>Pozri odôvodnenia 83 až 87, ako aj prílohu VI bod I písm. c) rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0291" REF.END="QE0291"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0291" CODE="201C" ID="QE0291"/>. Poznamenávam, že podľa správy PCLOB (s. 51 a s. 66) sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0292" REF.END="QE0292"/>minimalizačné<QUOT.END REF.START="QS0292" CODE="201C" ID="QE0292"/> postupy agentúry NSA na základe článku 702 zákona FISA týkajú prevažne len osôb, ktoré sú občanmi alebo rezidentmi USA. Účelom smernice PPD 28 bolo rozšíriť uplatniteľné záruky na osoby, ktoré nie sú občanmi ani rezidentmi USA. Pozri PCLOB, Správa pre prezidenta o vykonávaní smernice [PPD 28]: Činnosti signálového spravodajstva (Report to the President on the Implementation of [PPD 28] Signals Intelligence Activities), dostupnú na adrese https://www.pclob.gov/reports/report‑PPD28/ (s. 2). Vzhľadom na uvedené je ukladanie a používanie údajov na účely národnej bezpečnosti po tom, ako boli získané orgánmi verejnej moci, podľa môjho názoru mimo rozsah pôsobnosti práva Únie (pozri bod 226 týchto návrhov). Primeranosť úrovne ochrany zabezpečenej v rámci týchto činností sa teda musí posudzovať len z hľadiska článku 8 EDĽP.</P></NOTE> Ako ukáže nasledujúca časť mojich návrhov,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0158"><P>Pozri body 283 až 289 týchto návrhov.</P></NOTE> mám pochybnosti najmä o tom, či sú účely predmetného spracúvania definované dostatočne jasne a presne na to, aby zabezpečila úroveň ochrany, ktorá je v podstate rovnocenná tej, ktorá prevažuje v právnom poriadku Únie. Podľa môjho názoru by však tieto prípadné nedostatky nestačili na odôvodnenie konštatovania, že takéto programy by v prípade, ak by boli zavedené v rámci Únie, porušovali podstatu práva na ochranu osobných údajov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0281"><NO.P>281.</NO.P><TXT>Ďalej pripomínam, že primeranosť úrovne ochrany zabezpečenej v rámci činností sledovania na základe vykonávacieho nariadenia č. 12333 treba posudzovať vzhľadom na ustanovenia EDĽP. V tejto súvislosti z rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0293" REF.END="QE0293"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0293" CODE="201C" ID="QE0293"/> vyplýva, že jedinými obmedzeniami vzťahujúcimi sa na výkon opatrení založených na vykonávacom nariadení č. 12333 na účely zhromažďovania údajov o osobách, ktoré nie sú občanmi ani rezidentmi USA, sú obmedzenia, ktoré stanovuje smernica PPD 28.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0159"><P>Konkrétne, Komisia v odôvodnení 127 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0294" REF.END="QE0294"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0294" CODE="201C" ID="QE0294"/> konštatovala, že štvrtý dodatok Ústavy USA sa neuplatňuje na osoby, ktoré nie sú občanmi ani rezidentmi USA.</P></NOTE> Táto prezidentská smernica stanovuje, že využitie zahraničného<?PAGE NO="59"?> spravodajstva musí byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0295" REF.END="QE0295"/>čo možno najpresnejšie zacielené<QUOT.END REF.START="QS0295" CODE="201C" ID="QE0295"/>. Výslovne sa v nej však spomína možnosť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0296" REF.END="QE0296"/>hromadného<QUOT.END REF.START="QS0296" CODE="201C" ID="QE0296"/> zhromažďovania údajov mimo územia USA na účely dosiahnutia určitých špecifických cieľov národnej bezpečnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0160"><P>Pozri odôvodnenia 73 a 74, ako aj prílohu VI bod I písm. b) rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0297" REF.END="QE0297"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0297" CODE="201C" ID="QE0297"/>. Medzi tieto ciele patrí boj proti špionáži a proti iným hrozbám a činnostiam riadeným zahraničnými mocnosťami proti USA a ich záujmom; proti teroristickým hrozbám; proti hrozbám vyplývajúcim z vývoja, držby, šírenia alebo používania zbraní hromadného ničenia; proti hrozbám spojeným s kybernetickou bezpečnosťou; proti hrozbám namiereným proti ozbrojeným silám USA alebo ich spojencov a proti hrozbám nadnárodnej trestnej činnosti. V poznámke pod čiarou 5 v smernici PPD 28 sa uvádza, že obmedzenie cieľov, ktoré odôvodňujú použitie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0298" REF.END="QE0298"/>hromadne<QUOT.END REF.START="QS0298" CODE="201C" ID="QE0298"/> zhromaždených údajov, sa nevzťahuje na údaje signálového spravodajstva, ktoré sú zhromaždené dočasne na uľahčenie cieleného zhromažďovania.</P></NOTE> Podľa názoru pána Schremsa ustanovenia smernice PPD 28, ktorá mimochodom nezakladá práva pre jednotlivcov, nechránia dotknuté osoby proti riziku všeobecného prístupu k obsahu ich elektronických komunikácií.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0282"><NO.P>282.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti len podotýkam, že ESĽP sa vo svojej judikatúre týkajúcej sa článku 8 EDĽP neodvolával na koncepciu narušenia podstaty alebo samotnej podstaty práva na rešpektovanie súkromného života.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0161"><P>Hoci ustanovenia EDĽP neobsahujú zmienku o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0299" REF.END="QE0299"/>podstate<QUOT.END REF.START="QS0299" CODE="201C" ID="QE0299"/> základných práv, v judikatúre ESĽP týkajúcej sa niektorých z týchto ustanovení sa nachádza ekvivalentný pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0300" REF.END="QE0300"/>samotná podstata<QUOT.END REF.START="QS0300" CODE="201C" ID="QE0300"/> základného práva. Pokiaľ ide o samotnú podstatu práva na spravodlivý proces zaručeného článkom 6 EDĽP, pozri najmä rozsudky ESĽP, <DATE ISO="19850525">25. mája 1985</DATE>, Ashingdane v. Spojené kráľovstvo (CE:ECHR:1985:0528JUD000822578, § 57 a 59); <DATE ISO="20001221">21. decembra 2000</DATE>, Heaney a McGuinness v. Írsko (CE:ECHR:2000:1221JUD003472097, § 55 a 58), a <DATE ISO="20160623">23. júna 2016</DATE>, Baka v. Maďarsko (CE:ECHR:2016:0623JUD002026112, § 121). Pokiaľ ide o samotnú podstatu práva na manželstvo, ktoré je zakotvené v článku 12 EDĽP, pozri rozsudok ESĽP, <DATE ISO="20020711">11. júla 2002</DATE>, Christine Goodwin v. Spojené kráľovstvo (CE:ECHR:2002:0711JUD002895795, § 99 a 101). Pokiaľ ide o samotnú podstatu práva na vzdelávanie zaručeného v článku 2 protokolu č. 1 k EDĽP, pozri rozsudok ESĽP, <DATE ISO="19680723">23. júla 1968</DATE>, vec <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0301" REF.END="QE0301"/>týkajúcu sa niektorých aspektov jazykového režimu výučby v Belgicku<QUOT.END REF.START="QS0301" CODE="201C" ID="QE0301"/> (CE:ECHR:1968:0723JUD000147462, § 5).</P></NOTE> ESĽP doposiaľ nekonštatoval, že by systémy umožňujúce zachytenie elektronických komunikácií, aj keď hromadne, <HT TYPE="ITALIC">prekračovali ako také voľnú úvahu členských štátov</HT>. ESĽP sa domnieva, že takéto systémy sú v súlade s článkom 8 ods. 2 EDĽP, pokiaľ ich sprevádza určitý počet minimálnych záruk.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0162"><P>Pozri najmä rozsudky Centrüm för Rättvisa (§ 112 až 114 a citovanú judikatúru) a Big Brother Watch (§ 337).</P></NOTE> Za týchto okolností sa mi nezdá vhodné dospieť k záveru, že systém sledovania, aký stanovuje vykonávacie nariadenie č. 12333, prekračuje mieru voľnej úvahy členských štátov, ak nevykonám žiadne preskúmanie prípadných záruk, ktoré ho sprevádzajú.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">4)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O sledovaní legitímneho cieľa</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0283"><NO.P>283.</NO.P><TXT>Podľa článku 52 ods. 1 Charty musí akékoľvek obmedzenie výkonu práv zakotvených v tejto Charte skutočne zodpovedať cieľu všeobecného záujmu uznaného Úniou. Článok 8 ods. 2 Charty tiež stanovuje, že každé spracovanie osobných údajov, ktoré sa nezakladá na súhlase dotknutej osoby, musí spočívať na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0302" REF.END="QE0302"/>oprávnenom základe ustanovenom zákonom<QUOT.END REF.START="QS0302" CODE="201C" ID="QE0302"/>. V článku 8 ods. 2 EDĽP sú vymenované ciele, ktoré môžu odôvodňovať zásah do výkonu práva na rešpektovanie súkromného života.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0284"><NO.P>284.</NO.P><TXT>Podľa rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0303" REF.END="QE0303"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0303" CODE="201C" ID="QE0303"/> môže byť dodržiavanie v ňom uvedených zásad obmedzené na účely splnenia povinností týkajúcich sa národnej bezpečnosti, verejného záujmu a presadzovania práva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0163"><P>Pozri bod 197 týchto návrhov.</P></NOTE> Odôvodnenia 67 až 124 tohto rozhodnutia osobitnejšie skúmajú obmedzenia, ktoré vyplývajú z prístupu k údajom a z ich použitia orgánmi USA na účely národnej bezpečnosti.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="60"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0285"><NO.P>285.</NO.P><TXT>Je nesporné, že ochrana národnej bezpečnosti predstavuje legitímny cieľ, ktorý môže odôvodniť výnimky z požiadaviek vyplývajúcich z nariadenia GDPR,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0164"><P>Pozri článok 23 ods. 1 písm. a) nariadenia GDPR.</P></NOTE> ako aj zo základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0165"><P>Pozri rozsudok Schrems (bod 88). Súdny dvor považoval príbuzný pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0304" REF.END="QE0304"/>verejná bezpečnosť<QUOT.END REF.START="QS0304" CODE="201C" ID="QE0304"/> v zmysle ustanovení ZFEÚ, ktoré povoľujú výnimky zo základných slobôd zaručených v ZFEÚ, za samostatný pojem práva Únie vzťahujúci sa tak na vnútornú, ako aj na vonkajšiu bezpečnosť členských štátov [pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19991026">26. októbra 1999</DATE>, <NAME.CASE>Sirdar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑273/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:523">EU:C:1999:523</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160913">13. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>CS</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑304/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:674">EU:C:2016:674</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru)]. Zatiaľ čo vnútorná bezpečnosť môže byť ovplyvnená najmä priamou hrozbou pre mier a fyzickú bezpečnosť obyvateľstva dotknutého členského štátu, vonkajšia bezpečnosť môže byť ohrozená najmä rizikom vážneho narušenia vonkajších vzťahov alebo mierového spolužitia národov. Každý členský štát, hoci nemôže jednostranne určiť obsah týchto pojmov, disponuje istou mierou voľnej úvahy pri definovaní svojich podstatných záujmov, pokiaľ ide o bezpečnosť. Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180502">2. mája 2018</DATE>, <NAME.CASE>K. a H. F. (Právo na pobyt a tvrdenia o vojnových zločinoch)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/16 a C‑366/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:296">EU:C:2018:296</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra). Tieto úvahy sú podľa môjho názoru uplatniteľné na výklad pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0305" REF.END="QE0305"/>národná bezpečnosť<QUOT.END REF.START="QS0305" CODE="201C" ID="QE0305"/> tak, že ide o záujem, ktorého ochrana môže odôvodňovať obmedzenia ustanovení nariadenia GDPR a práv zaručených článkami 7 a 8 Charty.</P></NOTE> a tiež v článku 8 ods. 2 EDĽP. Pán Schrems však poukazuje na to, že ciele sledované v rámci programov sledovania založených na článku 702 zákona FISA a na vykonávacom nariadení č. 12333 presahujú národnú bezpečnosť ako takú. Účelom týchto nástrojov je totiž získanie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0306" REF.END="QE0306"/>zahraničného spravodajstva<QUOT.END REF.START="QS0306" CODE="201C" ID="QE0306"/>, pričom tento pojem sa vzťahuje na rôzne druhy informácií, medzi ktoré patria, nie však výlučne, informácie týkajúce sa národnej bezpečnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0166"><P>Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 89 a poznámku pod čiarou 97 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0307" REF.END="QE0307"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0307" CODE="201C" ID="QE0307"/>.</P></NOTE> Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0308" REF.END="QE0308"/>zahraničné spravodajstvo<QUOT.END REF.START="QS0308" CODE="201C" ID="QE0308"/> v zmysle článku 702 zákona FISA tak zahŕňa údaje týkajúce sa riadenia zahraničných vecí.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0167"><P>Pozri bod 55 týchto návrhov.</P></NOTE> Vykonávacie nariadenie č. 12333 definuje tento pojem tak, že zahŕňa aj informácie týkajúce sa schopností, úmyslov alebo činností zahraničných vlád, zahraničných organizácií alebo zahraničných osôb.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0168"><P>Pozri bod 61 týchto návrhov.</P></NOTE> Pán Schrems spochybňuje oprávnenosť takto uvedeného cieľa, pretože ide nad rámec národnej bezpečnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0286"><NO.P>286.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru môže okruh národnej bezpečnosti do určitej miery zahŕňať ochranu záujmov týkajúcich sa riadenia zahraničných vecí<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0169"><P>V rozsudku Centrüm för Rättvisa (§ 111) ESĽP rozhodol, že činnosti sledovania, ktorých účelom je podporovať zahraničnú politiku, politiku obrany a bezpečnostnú politiku Švédska, ako aj identifikovať externé hrozby organizované vo Švédsku, sledujú legitímne ciele týkajúce sa národnej bezpečnosti.</P></NOTE>. Okrem toho nemožno vylúčiť, že niektoré z cieľov odlišných od ochrany národnej bezpečnosti, ktoré patria pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0309" REF.END="QE0309"/>zahraničné spravodajstvo<QUOT.END REF.START="QS0309" CODE="201C" ID="QE0309"/> v zmysle jeho definície v článku 702 zákona FISA a vo vykonávacom nariadení č. 12333, zodpovedajú dôležitým cieľom všeobecného záujmu, ktoré môžu odôvodniť zásah do základných práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov. Tieto ciele by v každom prípade zavážili menej než ochrana národnej bezpečnosti v rámci porovnania závažnosti základných práv dotknutých osôb so závažnosťou cieľa, ktorý je zásahom sledovaný.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0170"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky Tele2 Sverige (bod 115) a Ministerio Fiscal (bod 55). Súdny dvor v nich zdôraznil súvislosť medzi stupňom závažnosti zásahu a závažnosťou záujmu uvádzaného na jeho odôvodnenie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0287"><NO.P>287.</NO.P><TXT>Podľa článku 52 ods. 1 Charty je však ešte potrebné, aby opatrenia stanovujúce predmetné zásahy skutočne sledovali cieľ národnej bezpečnosti alebo iný legitímny cieľ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0171"><P>Skupina 29 vo svojom pracovnom dokumente o sledovaní elektronických komunikácií na účely spravodajstva a národnej bezpečnosti z <DATE ISO="20141205">5. decembra 2014</DATE>, WP 228 (s. 27), zdôraznila dôležitosť kritického posúdenia toho, či sa sledovanie skutočne vykonáva na účely národnej bezpečnosti.</P></NOTE> Okrem toho musia byť ciele zásahov definované tak, aby zodpovedali požiadavkám jasnosti a presnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0172"><P>Pozri stanovisko 1/15 (bod 181), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že znenie ustanovení právnych predpisov stanovujúcich zásahy nespĺňalo požiadavky jasnosti a presnosti, a teda že tieto zásahy neboli obmedzené len na to, čo bolo striktne nevyhnutné. V tom istom zmysle generálny advokát Bot vo svojich návrhoch vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Schrems</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑362/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:627">EU:C:2015:627</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0181">181</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0184">184</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) konštatoval, že ciele opatrení sledovania boli, s výnimkou národnej bezpečnosti, formulované príliš všeobecným spôsobom na to, aby ich bolo možné považovať za ciele všeobecného záujmu.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0288"><NO.P>288.</NO.P><TXT>Podľa pána Schremsa však cieľ opatrení sledovania stanovených v článku 702 zákona FISA a vo vykonávacom nariadení č. 12333 nie je uvedený dostatočne presne na to, aby spĺňal záruky predvídateľnosti a proporcionality. Ide najmä o to, že rozsah definície pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0310" REF.END="QE0310"/>zahraničné spravodajstvo<QUOT.END REF.START="QS0310" CODE="201C" ID="QE0310"/> je v týchto nástrojoch veľmi široký. Navyše, keďže Komisia v odôvodnení 109<?PAGE NO="61"?> rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0311" REF.END="QE0311"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0311" CODE="201C" ID="QE0311"/> konštatovala, že článok 702 zákona FISA vyžaduje, aby zhromažďovanie zahraničných spravodajských informácií predstavovalo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0312" REF.END="QE0312"/>významný účel<QUOT.END REF.START="QS0312" CODE="201C" ID="QE0312"/> zberu, táto slovná formulácia, ako poznamenala EPIC, na prvý pohľad nevylučuje sledovanie iných nedefinovaných cieľov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0289"><NO.P>289.</NO.P><TXT>Z týchto dôvodov je možné položiť si otázku, pričom sa nevylučuje, že opatrenia sledovania založené na článku 702 zákona FISA alebo na vykonávacom nariadení č. 12333 zodpovedajú legitímnym cieľom, či sú tieto ciele definované dostatočne jasne a presne na to, aby predišli rizikám zneužitia a aby umožnili preskúmanie primeranosti zásahov, ktoré z nich vyplývajú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0173"><P>Podobné pochybnosti vyjadril EDPS vo svojom stanovisku 4/2016 k návrhu rozhodnutia o primeranosti štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA (Privacy shield), z <DATE ISO="20160530">30. mája 2016</DATE>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">5)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O nevyhnutnosti a primeranosti zásahov</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0290"><NO.P>290.</NO.P><TXT>Súdny dvor opakovane zdôraznil, že práva zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty nie sú absolútnymi výsadami, ale musia sa posudzovať vzhľadom na ich funkciu v spoločnosti a na ich závažnosť v porovnaní s inými základnými právami v súlade so zásadou proporcionality.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0174"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101109">9. novembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Volker und Markus Schecke a Eifert</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑92/09 a C‑93/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:662">EU:C:2010:662</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); stanovisko 1/15 (bod 136), a rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190924">24. septembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Google (Územná pôsobnosť odstránenia odkazov)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑507/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:772">EU:C:2019:772</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ako zdôraznila Facebook Ireland, medzi tieto iné práva patrí aj právo na bezpečnosť zaručené v článku 6 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0291"><NO.P>291.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti musí byť podľa judikatúry, ktorá je takisto ustálená, akýkoľvek zásah do výkonu práv zaručených v článkoch 7 a 8 Charty podrobený prísnemu preskúmaniu primeranosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0175"><P>Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Satakunnan Markkinapörssi a Satamedia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑73/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:727">EU:C:2008:727</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); Digital Rights Ireland (body 48 a 52), Schrems (body 78 a 92), ako aj stanovisko 1/15 (body 139 a 140). Pozri tiež odôvodnenie 140 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0313" REF.END="QE0313"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0313" CODE="201C" ID="QE0313"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0292"><NO.P>292.</NO.P><TXT>Z rozsudku Schrems konkrétne vyplýva, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0314" REF.END="QE0314"/>na prísnu nevyhnutnosť tak nie je obmedzená právna úprava, ktorá všeobecne oprávňuje uchovávanie všetkých osobných údajov… bez toho, aby stanovovala akékoľvek rozlíšenie, obmedzenie alebo výnimku na základe sledovaného cieľa, a bez toho, aby sa stanovilo objektívne kritérium umožňujúce vymedziť prístup orgánov verejnej moci k údajom a ich neskoršie použitie na účely, ktoré sú presné, prísne obmedzené a spôsobilé odôvodniť zásah, ktorý spôsobuje tak prístup, ako aj používanie týchto údajov<QUOT.END REF.START="QS0314" CODE="201C" ID="QE0314"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0176"><P>Rozsudok Schrems (bod 93). Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok Digital Rights Ireland (bod 60).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0293"><NO.P>293.</NO.P><TXT>Súdny dvor tiež rozhodol, že s výnimkou náležite odôvodnených prípadov musí byť prístup podmienený predchádzajúcim preskúmaním vykonaným buď súdom, alebo nezávislým správnym orgánom, ktorých rozhodnutie má za cieľ obmedziť prístup k údajom a ich použitie na to, čo je striktne nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0177"><P>Pozri rozsudok Tele2 Sverige (bod 120) a stanovisko 1/15 (bod 202).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0294"><NO.P>294.</NO.P><TXT>Článok 23 ods. 2 nariadenia GDPR teraz uvádza súbor záruk, ktoré musí členský štát stanoviť v prípade, že uplatní z ustanovení tohto nariadenia výnimku. Právna úprava povoľujúca takúto výnimku musí obsahovať ustanovenia, ktoré sa týkajú najmä účelov spracúvania, rozsahu tejto výnimky, záruk určených na predchádzanie zneužitiu, dôb uchovávania, ako aj práva dotknutých osôb byť o výnimke informované, pokiaľ nehrozí, že sa tým oslabí jej účel.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0295"><NO.P>295.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci pán Schrems tvrdí, že článok 702 zákona FISA nie je sprevádzaný dostatočnými zárukami proti rizikám zneužitia a nezákonného prístupu k údajom. Predovšetkým tvrdí, že výber kritérií selekcie nie je dostatočne ohraničený, takže toto ustanovenie neposkytuje záruku proti všeobecnému prístupu k obsahu komunikácií.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="62"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0296"><NO.P>296.</NO.P><TXT>Vláda USA a Komisia naproti tomu tvrdia, že článok 702 zákona FISA obmedzuje výber selektorov prostredníctvom objektívnych kritérií, keďže toto ustanovenie umožňuje len zhromažďovanie údajov o elektronických komunikáciách osôb, ktoré nie sú občanmi ani rezidentmi USA, nachádzajúcich sa mimo USA, a to na účely získania informácií v oblasti zahraničného spravodajstva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0297"><NO.P>297.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru je možné pochybovať o dostatočne jasnej a presnej povahe týchto kritérií, ako aj o existencii dostatočných záruk na predchádzanie nebezpečenstvu zneužitia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0298"><NO.P>298.</NO.P><TXT>V prvom rade odôvodnenie 109 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0315" REF.END="QE0315"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0315" CODE="201C" ID="QE0315"/> uvádza, že selektory nie sú pred ich aplikáciou individuálne schvaľované súdom FISC ani iným nezávislým súdnym alebo správnym orgánom. Komisia v tomto rozhodnutí konštatovala, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0316" REF.END="QE0316"/>súd FISC nepovoľuje jednotlivé opatrenia sledovania; povoľuje skôr programy sledovania… na základe každoročných certifikácií<QUOT.END REF.START="QS0316" CODE="201C" ID="QE0316"/>, a vláda USA to pre Súdny dvor potvrdila. Toto odôvodnenie spresňuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0317" REF.END="QE0317"/>certifikácie, ktoré schvaľuje súd FISC, neobsahujú žiadne informácie o jednotlivých osobách, ktoré majú byť zacielené, ale identifikujú kategórie zahraničných spravodajských informácií<QUOT.END REF.START="QS0317" CODE="201C" ID="QE0317"/>, ktoré môžu byť zhromažďované. Komisia v ňom takisto konštatovala, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0318" REF.END="QE0318"/>súd FISC neposudzuje – na základe pravdepodobnej príčiny alebo inej normy –, či boli osoby správne zacielené s cieľom získať zahraničné spravodajské informácie<QUOT.END REF.START="QS0318" CODE="201C" ID="QE0318"/>, aj keď kontroluje podmienku, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0319" REF.END="QE0319"/>významným účelom získavania údajov je získať zahraničné spravodajské informácie<QUOT.END REF.START="QS0319" CODE="201C" ID="QE0319"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0299"><NO.P>299.</NO.P><TXT>Ďalej podľa znenia uvedeného odôvodnenia článok 702 zákona FISA oprávňuje agentúru NSA na zhromažďovanie komunikácií <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0320" REF.END="QE0320"/>iba v prípade, ak sa možno odôvodnene domnievať, že daný komunikačný prostriedok sa používa na komunikáciu zahraničných spravodajských informácií<QUOT.END REF.START="QS0320" CODE="201C" ID="QE0320"/>. V odôvodnení 70 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0321" REF.END="QE0321"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0321" CODE="201C" ID="QE0321"/> sa dodáva, že stanovenie selektorov sa vykonáva v rámci priorít národného spravodajstva (National Intelligence Priorities Framework, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0322" REF.END="QE0322"/>NIPF<QUOT.END REF.START="QS0322" CODE="201C" ID="QE0322"/>). Toto rozhodnutie neuvádza presnejšie požiadavky na uvedenie dôvodov alebo poskytnutie odôvodnenia výberu selektorov vzhľadom na tieto administratívne priority, ktorými je agentúra NSA viazaná.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0178"><P>V správe PCLOB (s. 45) sa uvádza: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0323" REF.END="QE0323"/>Pokiaľ ide o účel zahraničného spravodajstva, postupy zacielenia agentúry NSA od analytika vyžadujú len toľko, aby ,identifikoval‘ zahraničnú mocnosť alebo zahraničné územie, o ktorých sa majú získať zahraničné spravodajské informácie. Agentúra NSA svojou politikou, nie však ako požiadavku postupov zacielenia, takisto vyžaduje, aby bola ku všetkým zadaniam priložená veľmi stručná správa (obvykle nie dlhšia ako jedna veta), ktorá bližšie vysvetľuje dôvody analytika, prečo priradenie predmetného selektora k danému zadaniu povedie k získaniu tých druhov zahraničných spravodajských informácií, ktoré sú povolené certifikáciou na základe článku 702.<QUOT.END REF.START="QS0323" CODE="201C" ID="QE0323"/></P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0300"><NO.P>300.</NO.P><TXT>Nakoniec odôvodnenie 71 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0324" REF.END="QE0324"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0324" CODE="201C" ID="QE0324"/> odkazuje na požiadavku stanovenú v smernici PPD 28, podľa ktorej musí byť zhromažďovanie zahraničného spravodajstva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0325" REF.END="QE0325"/>v čo najväčšej uskutočniteľnej miere prispôsobené [čo možno najpresnejšie zacielené – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]<QUOT.END REF.START="QS0325" CODE="201C" ID="QE0325"/>. Okrem toho, že táto prezidentská smernica nevytvára práva pre jednotlivcov, podstatná rovnocennosť medzi kritériom, že činnosť má byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0326" REF.END="QE0326"/>čo možno najpresnejšie zacielená<QUOT.END REF.START="QS0326" CODE="201C" ID="QE0326"/>, a kritériom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0327" REF.END="QE0327"/>prísnej nevyhnutnosti<QUOT.END REF.START="QS0327" CODE="201C" ID="QE0327"/>, ktorú článok 52 ods. 1 Charty vyžaduje na účely odôvodnenia zásahu do výkonu práv zaručených v jej článkoch 7 a 8, podľa mňa nie je ani zďaleka zjavná.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0179"><P>Pozri v tomto zmysle stanovisko 1/2016 Skupiny 29 k návrhu rozhodnutia o primeranosti štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA (Opinion 1/2016 on the EU‑U.S. Privacy Shield draft adequacy decision), 13. apríl 2016, WP 238 (bod 3.3.1., s. 38); uznesenie Parlamentu zo <DATE ISO="20170406">6. apríla 2017</DATE> o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu údajov medzi EÚ a USA, P8_TA (2017) 0131 (bod 17), ako aj správu Parlamentu o vplyve veľkých dát na základné práva: súkromie, ochrana údajov, nediskriminácia, bezpečnosť a presadzovanie práva, z <DATE ISO="20170220">20. februára 2017</DATE>, A8‑0044/2017 (bod 17).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="63"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0301"><NO.P>301.</NO.P><TXT>Vzhľadom na tieto úvahy nie je isté, že podľa skutočností uvedených v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0328" REF.END="QE0328"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0328" CODE="201C" ID="QE0328"/> sú opatrenia sledovania založené na článku 702 zákona FISA sprevádzané zárukami týkajúcimi sa obmedzenia jednotlivcov, na ktorých sa môže opatrenie sledovania vzťahovať, a cieľov, na ktoré môžu byť údaje zhromaždené, ktoré sú v podstate rovnocenné s údajmi požadovanými podľa nariadenia GDPR v spojení s článkami 7 a 8 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0180"><P>Pozri v tomto zmysle Skupina 29, Štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA – Prvé spoločné výročné hodnotenie (EU‑US Privacy Shield – First Annual Joint Review), <DATE ISO="20171128">28. november 2017</DATE>, WP 255 (s. 3); uznesenie Európskeho parlamentu z <DATE ISO="20180705">5. júla 2018</DATE> o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA, P8_TA(2018)0315 (bod 22), a EDPB, Štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA – Druhé spoločné výročné hodnotenie (EU‑US Privacy Shield – Second Annual Joint Review) z <DATE ISO="20190122">22. januára 2019</DATE> (bod 81 až 83 a 87).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0302"><NO.P>302.</NO.P><TXT>Okrem toho, pokiaľ ide o posúdenie primeranosti úrovne ochrany, ktorá sprevádza sledovanie na základe vykonávacieho nariadenia č. 12333, ESĽP uznáva, že členské štáty majú širokú mieru voľnej úvahy na účely výberu prostriedkov na ochranu ich národnej bezpečnosti, avšak s tým, že táto miera voľnej úvahy je obmedzená požiadavkou stanovenia primeraných a dostatočných záruk proti zneužívaniu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0181"><P>Pozri najmä rozsudky Zakharov (§ 232) a Szabó a Vissy (§ 57).</P></NOTE> Vo svojej judikatúre týkajúcej sa opatrení tajného sledovania ESĽP overuje, či vnútroštátne právo, na ktorom sú tieto opatrenia založené, obsahuje záruky a dostatočné a účinné ochranné opatrenia spôsobilé splniť požiadavky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0329" REF.END="QE0329"/>predvídateľnosti<QUOT.END REF.START="QS0329" CODE="201C" ID="QE0329"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0330" REF.END="QE0330"/>nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti<QUOT.END REF.START="QS0330" CODE="201C" ID="QE0330"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0182"><P>Pozri najmä rozsudky Zakharov (§ 237), Centrüm för Rättvisa (§ 111) a Big Brother Watch (§ 322).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0303"><NO.P>303.</NO.P><TXT>ESĽP v tejto súvislosti uvádza určitý počet minimálnych záruk. Pri týchto zárukách ide o jasné uvedenie povahy trestných činov, pri ktorých možno udeliť povolenie na zachytenie komunikácie, vymedzenie kategórií jednotlivcov, ktorých komunikácia môže byť zachytená, stanovenie maximálneho trvania výkonu opatrenia, postup, ktorý sa má použiť pri preskúmaní, použitie a uchovávanie zhromaždených údajov, preventívne opatrenia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s oznámením údajov iným stranám, a okolnosti, za ktorých sa môže alebo musí uskutočniť výmaz alebo zničenie záznamov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0183"><P>Pozri najmä rozhodnutie ESĽP Weber a Saravia (§ 95); rozsudky ESĽP, <DATE ISO="20070628">28. júna 2007</DATE>, Združenie pre európsku integráciu a ľudské práva a Ekimdžiev (CE:ECHR:2007:0628JUD006254000, § 76), ako aj Zakharov (§ 231).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0304"><NO.P>304.</NO.P><TXT>Primeranosť a účinnosť záruk, ktoré zásah ohraničujú, závisí od všetkých okolností prípadu, vrátane povahy, rozsahu a trvania opatrení, dôvodov potrebných na nariadenie týchto opatrení, orgánov príslušných na ich povoľovanie, vykonanie a kontrolu, a od druhu prostriedku nápravy poskytnutého vnútroštátnym právom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0184"><P>Pozri najmä rozhodnutie Weber a Saravia (§ 106), rozsudky Zakharov (§ 232) a Centrüm för Rättvisa (§ 104).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0305"><NO.P>305.</NO.P><TXT>Konkrétne ESĽP na účely posúdenia odôvodnenia opatrenia tajného sledovania zohľadňuje všetky preskúmania vykonávané <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0331" REF.END="QE0331"/>pri jeho nariadení<QUOT.END REF.START="QS0331" CODE="201C" ID="QE0331"/>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0332" REF.END="QE0332"/>počas jeho výkonu<QUOT.END REF.START="QS0332" CODE="201C" ID="QE0332"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0333" REF.END="QE0333"/>po jeho skončení<QUOT.END REF.START="QS0333" CODE="201C" ID="QE0333"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0185"><P>Pozri najmä rozsudok ESĽP, <DATE ISO="19780906">6. septembra 1978</DATE>, Klass a i. v. Nemecko (CE:ECHR:1978:0906JUD000502971, § 55); rozsudky Zakharov (§ 233), ako aj Centrüm för Rättvisa (§ 105).</P></NOTE> Pokiaľ ide o prvé z týchto troch štádií, ESĽP vyžaduje, aby povolenie na takéto opatrenie udelil nezávislý orgán. Hoci súdna právomoc predstavuje podľa ESĽP najlepšie záruky nezávislosti, nestrannosti a riadneho priebehu konania, dotknutý orgán nemusí nevyhnutne patriť pod súdnictvo<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0186"><P>Pozri najmä rozsudky ESĽP, <DATE ISO="20100518">18. mája 2010</DATE>, Klass (§ 56); <DATE ISO="20100518">18. mája 2010</DATE>, Kennedy v. Spojené kráľovstvo (CE:ECHR:2010:0518JUD002683905, § 167), ako aj Zakharov (§ 233 a 258).</P></NOTE>. Podrobné súdne preskúmanie v neskoršom štádiu môže vyvážiť prípadné nedostatky povoľovacieho konania<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0187"><P>Pozri rozsudky Szabó a Vissy (§ 77) a Centrüm för Rättvisa (§ 133).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0306"><NO.P>306.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci z rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0334" REF.END="QE0334"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0334" CODE="201C" ID="QE0334"/> vyplýva, že jediné záruky, ktoré obmedzujú zhromažďovanie a používanie údajov mimo územia USA, sa nachádzajú v smernici PPD 28, keďže článok 702 zákona FISA sa mimo tohto územia neuplatňuje. Nie som presvedčený o tom, že tieto záruky môžu stačiť na splnenie podmienok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0335" REF.END="QE0335"/>predvídateľnosti<QUOT.END REF.START="QS0335" CODE="201C" ID="QE0335"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0336" REF.END="QE0336"/>nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti<QUOT.END REF.START="QS0336" CODE="201C" ID="QE0336"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="64"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0307"><NO.P>307.</NO.P><TXT>V prvom rade, už som poznamenal, že táto prezidentská smernica nezakladá práva pre jednotlivcov. Ďalej pochybujem, že požiadavka zabezpečiť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0337" REF.END="QE0337"/>čo možno najpresnejšie zacielené<QUOT.END REF.START="QS0337" CODE="201C" ID="QE0337"/> sledovanie je formulovaná dostatočne jasne a presne na to, aby primerane chránila dotknuté osoby pred rizikami zneužitia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0188"><P>To platí o to viac vzhľadom na úvahy uvedené v bode 281 týchto návrhov.</P></NOTE> Nakoniec v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0338" REF.END="QE0338"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0338" CODE="201C" ID="QE0338"/> nie je preukázané, že by sledovanie založené na vykonávacom nariadení č. 12333 podliehalo predchádzajúcemu preskúmaniu zo strany nezávislého orgánu alebo že by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania <HT TYPE="ITALIC">a posteriori</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0189"><P>Pozri body 330 a 331 týchto návrhov.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0308"><NO.P>308.</NO.P><TXT>Za týchto okolností pochybujem o dôvodnosti konštatovania, že USA v rámci činností svojich spravodajských služieb založených na článku 702 zákona FISA a na vykonávacom nariadení č. 12333 zabezpečujú primeranú úroveň ochrany v zmysle článku 45 ods. 1 nariadenia GDPR v spojení s článkami 7 a 8 Charty, ako aj s článkom 8 EDĽP.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">c)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O platnosti rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0339" REF.END="QE0339"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0339" CODE="201C" ID="QE0339"/> z hľadiska práva na účinný prostriedok nápravy</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0309"><NO.P>309.</NO.P><TXT>Piatou prejudiciálnou otázkou sa od Súdneho dvora žiada, aby určil, či osoby, ktorých údaje sú prenášané do USA, požívajú v USA právnu ochranu, ktorá je v podstate rovnocenná s ochranou, ktorá sa musí zabezpečiť v Únii na základe článku 47 Charty. Svojou desiatou otázkou sa vnútroštátny súd Súdneho dvora v podstate pýta, či na piatu otázku treba odpovedať kladne vzhľadom na to, že rozhodnutie o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0340" REF.END="QE0340"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0340" CODE="201C" ID="QE0340"/> zaviedlo mechanizmus ombudsmana.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0310"><NO.P>310.</NO.P><TXT>Hneď na úvod konštatujem, že v odôvodnení 115 tohto rozhodnutia Komisia uznáva, že právny systém USA má medzery, pokiaľ ide o súdnu ochranu jednotlivcov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0311"><NO.P>311.</NO.P><TXT>Toto odôvodnenie po prvé uvádza, že možnosti súdneho prostriedku nápravy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0341" REF.END="QE0341"/>sa nevzťahujú aspoň na niektoré právne základy, ktoré spravodajské orgány USA môžu využiť (napr. vykonávacie nariadenie č. 12333)<QUOT.END REF.START="QS0341" CODE="201C" ID="QE0341"/>. Vykonávacie nariadenie č. 12333 a smernica PPD 28 totiž nepriznávajú práva dotknutým osobám a tieto sa ich nemôžu na súdoch dovolávať. Účinná súdna ochrana pritom predpokladá prinajmenšom to, že jednotlivci majú práva, ktoré si môžu uplatniť na súde.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0312"><NO.P>312.</NO.P><TXT>Po druhé <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0342" REF.END="QE0342"/>aj v tých prípadoch, keď v zásade existujú možnosti súdnej nápravy pre osoby, ktoré nie sú občanmi ani rezidentmi USA, napríklad v prípade sledovania na základe zákona FISA, sú dostupné dôvody žaloby obmedzené, pretože žaloby podané… budú vyhlásené za neprípustné, ak nedokážu preukázať <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0343" REF.END="QE0343"/>aktívnu legitimáciu<QUOT.END REF.START="QS0343" CODE="2018" ID="QE0343"/>, čo obmedzuje prístup k všeobecným súdom<QUOT.END REF.START="QS0342" CODE="201C" ID="QE0342"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0313"><NO.P>313.</NO.P><TXT>Z odôvodnení 116 až 124 rozhodnutia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0344" REF.END="QE0344"/>o štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0344" CODE="201C" ID="QE0344"/> vyplýva, že inštitúcia ombudsmana má za cieľ vynahradiť tieto nedostatky. V odôvodnení 139 tohto rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0345" REF.END="QE0345"/>dohľad a mechanizmy nápravy, ktoré poskytuje štít na ochranu osobných údajov, <HT TYPE="ITALIC">ako celok</HT>… poskytujú právne prostriedky nápravy, prostredníctvom ktorých môže dotknutá osoba získať prístup k osobným údajom, ktoré sa jej týkajú, a domôcť sa opravy alebo vymazania týchto údajov<QUOT.END REF.START="QS0345" CODE="201C" ID="QE0345"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0314"><NO.P>314.</NO.P><TXT>Po pripomenutí všeobecných zásad, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora a ESĽP o práve na nápravu proti opatreniam sledovania komunikácií, preskúmam, či súdne prostriedky nápravy upravené právom USA, ktoré sú opísané v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0346" REF.END="QE0346"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0346" CODE="201C" ID="QE0346"/>, umožňujú zabezpečiť primeranú súdnu ochranu dotknutých osôb (oddiel 1). Následne určím, či zavedenie mimosúdneho mechanizmu ombudsmana umožňuje podľa okolností vyplniť prípadné medzery, ktorými sa vyznačuje súdna ochrana týchto osôb (oddiel 2).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="65"?><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O účinnosti súdnych prostriedkov nápravy stanovených právom USA</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0315"><NO.P>315.</NO.P><TXT>V prvom rade článok 47 prvý odsek Charty zakotvuje právo každého, koho práva a slobody zaručené právom Únie boli porušené, na účinný prostriedok nápravy pred súdom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0190"><P>Vysvetlenia k Charte v tejto súvislosti uvádzajú, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0347" REF.END="QE0347"/>v práve Únie je ochrana [podľa článku 47 Charty] širšia [ako tá, ktorú priznáva článok 13 EDĽP], pretože zaručuje právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom<QUOT.END REF.START="QS0347" CODE="201C" ID="QE0347"/>. Pozri takisto návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Berlioz Investment Fund</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑682/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:2">EU:C:2017:2</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Podľa znenia druhého odseku tohto článku má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola prejednaná nezávislým a nestranným súdom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0191"><P>Pri posudzovaní toho, či má orgán postavenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0348" REF.END="QE0348"/>súdneho orgánu<QUOT.END REF.START="QS0348" CODE="201C" ID="QE0348"/>, v rámci uplatnenia článku 47 Charty, treba zohľadniť jeho právny základ, jeho stálosť, záväznosť jeho právnych aktov, kontradiktórnosť konania na tomto orgáne, uplatňovanie právnych predpisov týmto orgánom, ako aj jeho nezávislosť. Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180227">27. februára 2018</DATE>, <NAME.CASE>Associação Sindical dos Juízes Portugueses</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑64/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:117">EU:C:2018:117</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Prístup k nezávislému súdu vychádza z podstaty práva zaručeného v článku 47 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0192"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180725">25. júla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑216/18 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:586">EU:C:2018:586</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191105">5. novembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Poľsko (Nezávislosť všeobecných súdov)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑192/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:924">EU:C:2019:924</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0106">106</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191119">19. novembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárnej komory Najvyššieho súdu)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:982">EU:C:2019:982</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0120">120</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0316"><NO.P>316.</NO.P><TXT>Toto právo na individuálnu súdnu ochranu je doplňujúcim k povinnosti členských štátov na základe článkov 7 a 8 Charty podrobiť všetky opatrenia sledovania, s výnimkou riadne odôvodnených naliehavých prípadov, predchádzajúcemu preskúmaniu súdom alebo nezávislým správnym orgánom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0193"><P>Pozri bod 293 týchto návrhov. Článok 45 ods. 3 písm. a) nariadenia GDPR stanovuje, že pri posudzovaní primeranosti úrovne ochrany poskytovanej tretím štátom sa zohľadňujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0349" REF.END="QE0349"/>správne a <HT TYPE="ITALIC">súdne</HT> prostriedky nápravy<QUOT.END REF.START="QS0349" CODE="201C" ID="QE0349"/>, ktoré môžu byť dotknutými osobami v tomto štáte účinne podané (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Takisto, podľa odôvodnenia 104 nariadenia GDPR má prijatie rozhodnutia o primeranosti podliehať podmienke, že dotknutým osobám sú v príslušnej tretej krajine poskytnuté <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0350" REF.END="QE0350"/>účinné správne <HT TYPE="ITALIC">a súdne</HT> prostriedky nápravy<QUOT.END REF.START="QS0350" CODE="201C" ID="QE0350"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pozri tiež Skupina 29, Štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA – Prvé spoločné výročné hodnotenie (EU‑US Privacy Shield – First Annual Joint Review) z <DATE ISO="20171128">28. novembra 2017</DATE>, WP 255 (bod B. 3); uznesenie Parlamentu z <DATE ISO="20180705">5. júla 2018</DATE> o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA, P8_TA(2018)0315 (body 25 a 30), a EDPB, Štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA – Druhé spoločné výročné hodnotenie (EU‑US Privacy Shield – Second Annual Joint Review) z <DATE ISO="20190122">22. januára 2019</DATE> (bod 94 až 83 a 97).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0317"><NO.P>317.</NO.P><TXT>Je pravda, ako uviedli nemecká a francúzska vláda, že právo na účinný súdny prostriedok nápravy nepredstavuje absolútnu záruku,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0194"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130228">28. februára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Preskúmanie Arango Jaramillo a i./EIB</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑334/12 RX‑II</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:134">EU:C:2013:134</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> keďže toto právo môže byť obmedzené z dôvodov národnej bezpečnosti. Výnimky sú však povolené, len pokiaľ neohrozujú jeho podstatný obsah a sú striktne nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0318"><NO.P>318.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku Schrems rozhodol, že právna úprava, ktorá neupravuje <HT TYPE="ITALIC">nijakú možnosť</HT> fyzickej osoby podliehajúcej súdnej právomoci uplatniť právne prostriedky nápravy, aby mala prístup k osobným údajom, ktoré sa jej týkajú, alebo dosiahnuť opravu alebo vymazanie takýchto údajov, nerešpektuje podstatu základného práva zakotveného článkom 47 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0195"><P>Rozsudok Schrems (bod 95).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0319"><NO.P>319.</NO.P><TXT>Zdôrazňujem, že toto právo na prístup znamená, že osoba má možnosť získať, s výhradou výnimiek, ktoré sú striktne nevyhnutné na sledovanie legitímneho záujmu, od verejných orgánov <HT TYPE="ITALIC">potvrdenie o tom, či spracúvajú alebo nespracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0196"><P>Článok 15 nariadenia GDPR, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0351" REF.END="QE0351"/>Právo dotknutej osoby na prístup k údajom<QUOT.END REF.START="QS0351" CODE="201C" ID="QE0351"/>, vo svojom odseku 1 stanovuje, že táto osoba <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0352" REF.END="QE0352"/>má právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak tomu tak je, má právo získať prístup k týmto osobným údajom…<QUOT.END REF.START="QS0352" CODE="201C" ID="QE0352"/>. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0353" REF.END="QE0353"/>Zásada prístupu<QUOT.END REF.START="QS0353" CODE="201C" ID="QE0353"/> uvedená v prílohe II bode II.8 písm. a) rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0354" REF.END="QE0354"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0354" CODE="201C" ID="QE0354"/> má rovnaký význam.</P></NOTE> Taký je podľa môjho názoru praktický rozsah práva na prístup v prípade, že dotknutá osoba nevie, či si verejné orgány ponechali osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, po tom, ako sa napríklad skončil proces automatického filtrovania tokov elektronických komunikácií.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="66"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0320"><NO.P>320.</NO.P><TXT>Okrem toho z judikatúry vyplýva, že orgány členského štátu sú v zásade povinné oznamovať prístup k údajom <HT TYPE="ITALIC">od okamihu, keď oznámenie už nemôže ohroziť vykonávané vyšetrovania</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0197"><P>Rozsudok Tele2 Sverige (bod 121), ako aj stanovisko 1/15 (bod 220). Ako uviedla Facebook Ireland, oznámenie o prístupe orgánov verejnej moci k údajom teda nemožno systematicky vyžadovať. V tejto súvislosti ESĽP konštatoval, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0355" REF.END="QE0355"/>v praxi nemusí byť možné vyžadovať oznámenie <HT TYPE="ITALIC">a posteriori</HT><QUOT.END REF.START="QS0355" CODE="201C" ID="QE0355"/>, pretože hrozba, na ktorú sa vzťahujú opatrenia sledovania, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0356" REF.END="QE0356"/>môže trvať roky, či dokonca desaťročia<QUOT.END REF.START="QS0356" CODE="201C" ID="QE0356"/> po zrušení týchto opatrení, takže oznámenie by mohlo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0357" REF.END="QE0357"/>ohroziť dlhodobý cieľ, ktorý bol pôvodným dôvodom sledovania<QUOT.END REF.START="QS0357" CODE="201C" ID="QE0357"/>, ako aj <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0358" REF.END="QE0358"/>prezradiť pracovné metódy spravodajských služieb, rozsah ich činnosti a… totožnosť ich agentov<QUOT.END REF.START="QS0358" CODE="201C" ID="QE0358"/> [rozsudok Zakharov (§ 287 a citovaná judikatúra)]. Pri chýbajúcom oznámení tak individuálne prostriedky nápravy nemusia byť v prípade porušenia zákonných požiadaviek v praxi síce využiteľné, na ochranu práva na rešpektovanie súkromného života však môžu postačovať iné záruky (pozri takisto rozsudok Centrüm för Rättvisa, § 164 až167 a 171 až 178). Pozri bod 330 týchto návrhov.</P></NOTE> Takéto oznámenie totiž predstavuje predpoklad výkonu práva na prostriedok nápravy na základe článku 47 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0198"><P>Pozri v tejto súvislosti poznámku pod čiarou 210 týchto návrhov.</P></NOTE> Táto povinnosť je v súčasnosti uvedená v článku 23 ods. 2 písm. h) nariadenia GDPR.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0321"><NO.P>321.</NO.P><TXT>Odôvodnenia 111 až 135 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0359" REF.END="QE0359"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0359" CODE="201C" ID="QE0359"/> stručne uvádzajú všetky prostriedky nápravy dostupné osobám, ktorých údaje sú prenášané, v prípade, že sa obávajú, že tieto údaje boli po prenose spracované spravodajskými službami USA. Tieto prostriedky nápravy boli opísané aj v rozsudku High Court (Vyšší súd) z <DATE ISO="20171003">3. októbra 2017</DATE>, ako aj v pripomienkach vrátane pripomienok vlády USA.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0322"><NO.P>322.</NO.P><TXT>Obsah týchto opisov nie je potrebné podrobne pripomenúť. Vnútroštátny súd totiž spochybňuje primeranosť záruk týkajúcich sa právnej ochrany dotknutých osôb najmä z dôvodu, že mimoriadne prísne požiadavky v oblasti aktívnej legitimácie (<HT TYPE="ITALIC">standing</HT>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0199"><P>Pozri bod 67 týchto návrhov.</P></NOTE> v spojení s tým, že neexistuje žiadna povinnosť poskytnúť oznámenie osobám, na ktoré sa vzťahovalo opatrenie sledovania, <HT TYPE="ITALIC">dokonca ani v prípade, keď by už oznámenie neohrozilo ciele</HT>, spôsobujú v praxi sťaženie alebo dokonca znemožnenie uplatnenia prostriedkov nápravy stanovených v práve USA. Tieto pochybnosti majú aj komisár, pán Schrems, rakúska, poľská a portugalská vláda, ako aj EDPB.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0200"><P>Pozri EDPB, Štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA – Druhé spoločné výročné hodnotenie (EU‑US Privacy Shield – Second Annual Joint Review) z <DATE ISO="20190122">22. januára 2019</DATE> (s. 18, bod 97).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0323"><NO.P>323.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti iba pripomeniem, že pravidlá v oblasti aktívnej legitimácie nemôžu narúšať účinnú súdnu ochranu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0201"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19910711">11. júla 1991</DATE>, <NAME.CASE>Verholen a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑87/90 až C‑89/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1991:314">EU:C:1991:314</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130228">28. februára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Preskúmanie Arango Jaramillo a i./EIB</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑334/12 RX‑II</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:134">EU:C:2013:134</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a tiež konštatujem, že rozhodnutie o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0360" REF.END="QE0360"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0360" CODE="201C" ID="QE0360"/> neuvádza žiadnu požiadavku informovať dotknuté osoby o tom, že sa na ne vzťahovalo opatrenie sledovania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0202"><P>Vláda USA však rovnako ako vnútroštátny súd spresnila, že opatrenie sledovania na základe článku 702 zákona FISA musí byť zacielenej osobe oznámené, ak sa zhromaždené údaje proti nej použijú v rámci súdneho konania.</P></NOTE> To, že neexistuje žiadna povinnosť takéto opatrenie oznámiť, dokonca ani v prípade, že by už jeho účinnosť nebola informovaním dotknutej osoby narušená, sa zdá byť problematické vzhľadom na judikatúru uvedenú v bode 320 týchto návrhov, pretože to pravdepodobne bráni výkonu súdnych prostriedkov nápravy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0324"><NO.P>324.</NO.P><TXT>V poznámke pod čiarou 169 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0361" REF.END="QE0361"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0361" CODE="201C" ID="QE0361"/> sa okrem toho uznáva, že v dostupných konaniach sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0362" REF.END="QE0362"/>vyžaduje buď existencia ujmy…, alebo preukázanie, že vláda má v úmysle použiť alebo zverejniť informácie zhromaždené… z elektronického sledovania dotknutej osoby proti tejto osobe<QUOT.END REF.START="QS0362" CODE="201C" ID="QE0362"/>. Ako zdôraznili vnútroštátny súd, komisár a pán Schrems, táto požiadavka protirečí judikatúre Súdneho dvora, podľa ktorej nie je na účely preukázania zásahu do práva na rešpektovanie súkromného života dotknutej osoby nevyhnutné, aby jej vznikli v dôsledku údajného zásahu prípadné ťažkosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0203"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030520">20. mája 2003</DATE>, <NAME.CASE>Österreichischer Rundfunk a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑465/00, C‑138/01 a C‑139/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:294">EU:C:2003:294</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0075">75</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); Digital Rights Ireland (bod 33), Schrems (bod 87) a stanovisko 1/15 (bod 124).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="67"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0325"><NO.P>325.</NO.P><TXT>Okrem toho ma nepresvedčil názor vyjadrený spoločnosťou Facebook Ireland a vládou USA, podľa ktorého sú nedostatky charakteristické pre súdnu ochranu osôb, ktorých údaje sú prenášané do USA, vynahradené predchádzajúcimi a následnými preskúmaniami vykonávanými súdom FISC, ako aj viacerými mechanizmami dohľadu zriadenými v rámci výkonnej a zákonodarnej moci.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0204"><P>Tieto mechanizmy sú opísané v odôvodneniach 95 až 110 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0363" REF.END="QE0363"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0363" CODE="201C" ID="QE0363"/>. Komisia v ňom v rámci kategórie pravidiel týkajúcich sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0364" REF.END="QE0364"/>účinnej súdnej ochrany<QUOT.END REF.START="QS0364" CODE="201C" ID="QE0364"/> rozlišuje medzi mechanizmami dohľadu (pozri odôvodnenia 92 až 110) a individuálnymi prostriedkami nápravy (pozri odôvodnenia 111 až 124).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0326"><NO.P>326.</NO.P><TXT>Na jednej strane som už uviedol, že podľa konštatovaní uvedených v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0365" REF.END="QE0365"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0365" CODE="201C" ID="QE0365"/> súd FISC neskúma individuálne opatrenia sledovania pred ich vykonaním.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0205"><P>Pozri bod 298 týchto návrhov.</P></NOTE> Ako vyplýva z odôvodnenia 109 tohto rozhodnutia a ako to potvrdila vláda USA vo svojej písomnej odpovedi na otázky, ktoré jej položil Súdny dvor, cieľom preskúmania selektorov <HT TYPE="ITALIC">ex post</HT> je na druhej strane overiť dodržanie podmienok upravujúcich výber selektorov stanovených v každoročnom osvedčení v prípade, keď je súd FISC na udalosť týkajúcu sa možného nedodržania postupov zacielenia a minimalizácie upozornený spravodajskou agentúrou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0206"><P>V odôvodnení 109 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0366" REF.END="QE0366"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0366" CODE="201C" ID="QE0366"/> sa uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0367" REF.END="QE0367"/>dodržiavanie predpisov overuje generálny prokurátor a riaditeľ [agentúry NSA] a agentúry sú povinné oznámiť všetky incidenty týkajúce sa nedodržania predpisov súdu FISC… , ktorý môže na tomto základe upraviť povolenie<QUOT.END REF.START="QS0367" CODE="201C" ID="QE0367"/>.</P></NOTE> Konanie na súde FISC teda podľa všetkého neposkytuje osobám, ktorých údaje sú prenášané do USA, účinné prostriedky nápravy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0327"><NO.P>327.</NO.P><TXT>Aj keď mechanizmy mimosúdneho preskúmania uvedené v odôvodneniach 95 až 110 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0368" REF.END="QE0368"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0368" CODE="201C" ID="QE0368"/> môžu byť podľa okolností posilnením pre prípadné súdne prostriedky nápravy, podľa môjho názoru nemôžu postačovať na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany, pokiaľ ide o právo dotknutých osôb na prostriedok nápravy. Konkrétne, generálni inšpektori, ktorí sú súčasťou vnútornej štruktúry každej agentúry, podľa mňa nepredstavujú nezávislé mechanizmy preskúmania. Dohľad, ktorý vykonávajú PCLOB a spravodajské výbory Kongresu USA, nie je ako taký rovnocenný mechanizmu individuálneho prostriedku nápravy proti opatreniam sledovania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0328"><NO.P>328.</NO.P><TXT>Bude teda potrebné preskúmať, či inštitúcia ombudsmana tieto medzery napravuje tým, že dotknutým osobám poskytuje účinný prostriedok nápravy pred nezávislým a nestranným orgánom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0207"><P>Pozri body 333 až 340 týchto návrhov.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0329"><NO.P>329.</NO.P><TXT>V druhom rade pripomínam, že relevantný referenčný rámec pre posúdenie dôvodnosti konštatovania primeranosti vykonaného v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0369" REF.END="QE0369"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0369" CODE="201C" ID="QE0369"/> vzhľadom na prostriedky nápravy dostupné pre osoby, ktoré sa domnievajú, že boli predmetom sledovania na základe vykonávacieho nariadenia č. 12333, spočíva v ustanoveniach EDĽP.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0330"><NO.P>330.</NO.P><TXT>Ako už bolo uvedené vyššie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0208"><P>Pozri bod 305 týchto návrhov.</P></NOTE>, ESĽP na účely posúdenia, či opatrenie sledovania vyhovuje podmienkam <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0370" REF.END="QE0370"/>predvídateľnosti<QUOT.END REF.START="QS0370" CODE="201C" ID="QE0370"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0371" REF.END="QE0371"/>nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti<QUOT.END REF.START="QS0371" CODE="201C" ID="QE0371"/> v zmysle článku 8 ods. 2 EDĽP<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0209"><P>Vo svojej judikatúre týkajúcej sa opatrení sledovania telekomunikácií sa ESĽP zaoberal otázkou prostriedkov nápravy v rámci skúmania danosti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0372" REF.END="QE0372"/>sily zákona<QUOT.END REF.START="QS0372" CODE="201C" ID="QE0372"/> a nevyhnutnosti zásahu do výkonu práva zaručeného v článku 8 EDĽP [pozri najmä rozsudky Zakharov (§ 236) a Centrüm för Rättvisa (§ 107)]. ESĽP po tom, čo v rozsudku z <DATE ISO="20080701">1. júla 2008</DATE>, Liberty a i. v. Spojené kráľovstvo (CE:ECHR:2008:0701JUD005824300, § 73), a v rozsudku Zakharov (§ 307) konštatoval porušenie článku 8 EDĽP, nepovažoval za potrebné samostatne preskúmať žalobný dôvod založený na článku 13 tohto dohovoru.</P></NOTE>, vykonáva preskúmanie všetkých mechanizmov kontroly a dohľadu využitých <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0373" REF.END="QE0373"/>pred, počas a po<QUOT.END REF.START="QS0373" CODE="201C" ID="QE0373"/> vykonaní tohto opatrenia. Ak výkonu individuálneho prostriedku nápravy bráni to, že<?PAGE NO="68"?> opatrenie sledovania nemožno oznámiť bez ohrozenia jeho účinnosti,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0210"><P>Podľa ESĽP je síce pravda, že neoznámenie v ktoromkoľvek štádiu nemusí nevyhnutne brániť tomu, aby opatrenie sledovania vyhovovalo podmienke <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0374" REF.END="QE0374"/>nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti<QUOT.END REF.START="QS0374" CODE="201C" ID="QE0374"/>, toto neoznámenie však ohrozuje prístup k súdom, a teda účinnosť prostriedkov nápravy [pozri najmä rozsudok ESĽP, <DATE ISO="19780906">6. septembra 1978</DATE>, Klass a i v. Nemecko (CE:ECHR:1978:0906JUD000502971, § 57 a 58); rozhodnutie Weber a Saravia (§ 135) a rozsudok Zakharov (§ 302)].</P></NOTE> tento nedostatok môže byť vyvážený vykonaním nezávislého preskúmania pred tým, ako sa predmetné opatrenie uplatní.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0211"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok Centrum för Rättvisa (§ 105).</P></NOTE> Aj keď teda ESĽP považuje takéto oznámenie za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0375" REF.END="QE0375"/>žiaduce<QUOT.END REF.START="QS0375" CODE="201C" ID="QE0375"/>, hneď ako k nemu môže dôjsť bez ovplyvnenia účinnosti opatrenia sledovania, nestanovil to ako požiadavku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0212"><P>V rozsudku Big Brother Watch (§ 317) ESĽP odmietol do minimálnych záruk, ktoré boli uplatniteľné na systém sledovania vyznačujúci sa hromadným zachytávaním elektronických komunikácií, doplniť požiadavku upovedomenia dotknutých osôb o sledovaní. Pozri tiež rozsudok Centrüm för Rättvisa (§ 164). Predmetom postúpenia týchto rozsudkov veľkej komore ESĽP je aj preskúmanie tohto záveru.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0331"><NO.P>331.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti z rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0376" REF.END="QE0376"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0376" CODE="201C" ID="QE0376"/> nie je zrejmé, že by boli opatrenia sledovania na základe vykonávacieho nariadenia č. 12333 dotknutým jednotlivcom oznamované alebo sprevádzané mechanizmami súdneho alebo nezávislého správneho preskúmania v ktoromkoľvek štádiu ich prijatia alebo vykonania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0332"><NO.P>332.</NO.P><TXT>Za týchto okolností treba preskúmať, či prostriedok nápravy pred ombudsmanom napriek tomu umožňuje zabezpečiť nezávislé preskúmanie opatrení sledovania vrátane tých, ktoré sú založené na vykonávacom nariadení č. 12333.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O vplyve mechanizmu ombudsmana na úroveň ochrany práva na účinný prostriedok nápravy</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0333"><NO.P>333.</NO.P><TXT>Podľa odôvodnenia 116 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0377" REF.END="QE0377"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0377" CODE="201C" ID="QE0377"/> je cieľom mechanizmu ombudsmana opísaného v prílohe III A tohto rozhodnutia poskytnúť ďalšiu možnosť nápravy pre všetky osoby, ktorých údaje sú prenášané z Únie do USA.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0334"><NO.P>334.</NO.P><TXT>Ako zdôraznila vláda USA, prípustnosť sťažnosti podanej ombudsmanovi nie je podmienená dodržaním pravidiel v oblasti aktívnej legitimácie podobných tým, ktoré upravujú prístup k americkým súdom. Odôvodnenie 119 uvedeného rozhodnutia v tejto súvislosti spresňuje, že prostriedok nápravy pred ombudsmanom si nevyžaduje, aby dotknutá osoba preukázala, že vláda USA nazrela do osobných údajov, ktoré sa jej týkajú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0335"><NO.P>335.</NO.P><TXT>Pochybujem, podobne ako komisár, pán Schrems, poľská a portugalská vláda, ako aj EPIC, o schopnosti tohto mechanizmu vynahradiť nedostatky súdnej ochrany poskytovanej osobám, ktorých údaje sú prenášané z Únie do USA.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0336"><NO.P>336.</NO.P><TXT>V prvom rade, aj keď mimosúdny mechanizmus nápravy môže predstavovať účinný prostriedok nápravy v zmysle článku 47 ZFEÚ, platí to predovšetkým len vtedy, ak má dotknutý orgán svoj pôvod v zákone a spĺňa podmienku nezávislosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0213"><P>Pojem nezávislosť sa vyznačuje prvou, vonkajšou stránkou, ktorá predpokladá, že dotknutý orgán je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodnutia jeho členov o sporoch, ktoré prejednávajú. Druhá, vnútorná stránka tohto pojmu sa spája s <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0378" REF.END="QE0378"/>nestrannosťou<QUOT.END REF.START="QS0378" CODE="201C" ID="QE0378"/> a jej cieľom je rovnaký odstup od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060919">19. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>Wilson</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑506/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:587">EU:C:2006:587</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180725">25. júla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑216/18 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:586">EU:C:2018:586</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191119">19. novembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárnej komory Najvyššieho súdu)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:982">EU:C:2019:982</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0121">121</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0122">122</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Podľa zásady deľby moci musí byť nezávislosť súdov zaručená aj vo vzťahu k výkonnej moci. Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191119">19. novembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárnej komory Najvyššieho súdu)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:982">EU:C:2019:982</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0127">127</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="69"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0337"><NO.P>337.</NO.P><TXT>Z rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0379" REF.END="QE0379"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0379" CODE="201C" ID="QE0379"/> však vyplýva, že mechanizmus ombudsmana, ktorý vychádza zo smernice PPD 28<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0214"><P>Príloha III A rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0380" REF.END="QE0380"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0380" CODE="201C" ID="QE0380"/> odkazuje v tejto súvislosti na článok 4 písm. d) smernice PPD 28.</P></NOTE>, nemá pôvod v zákone. Ombudsmana vymenúva minister zahraničných vecí a je neoddeliteľnou súčasťou ministerstva zahraničných vecí USA.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0215"><P>Pozri odôvodnenie 116 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0381" REF.END="QE0381"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0381" CODE="201C" ID="QE0381"/>.</P></NOTE> Toto rozhodnutie neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by sa s odvolaním ombudsmana alebo zrušením jeho vymenovania spájali osobitné záruky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0216"><P>V rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050531">31. mája 2005</DATE>, <NAME.CASE>Syfait a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑53/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:333">EU:C:2005:333</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor zdôraznil dôležitosť takýchto záruk pre splnenie podmienky nezávislosti. Pozri v tejto súvislosti takisto rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190624">24. júna 2019</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑619/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:531">EU:C:2019:531</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191105">5. novembra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Poľsko (Nezávislosť všeobecných súdov)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑192/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:924">EU:C:2019:924</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0113">113</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Aj keď je ombudsman prezentovaný ako nezávislý od <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0382" REF.END="QE0382"/>spravodajského spoločenstva<QUOT.END REF.START="QS0382" CODE="201C" ID="QE0382"/>, zodpovedá sa ministrovi zahraničných veci, a teda nie je nezávislý od výkonnej moci.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0217"><P>Pozri odôvodnenia 65 a 121, ako aj prílohu III A bod 1 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0383" REF.END="QE0383"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0383" CODE="201C" ID="QE0383"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0338"><NO.P>338.</NO.P><TXT>Ďalej, účinnosť mimosúdneho prostriedku nápravy závisí podľa môjho názoru takisto od schopnosti predmetného orgánu prijímať záväzné a odôvodnené rozhodnutia. V tejto súvislosti rozhodnutie o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0384" REF.END="QE0384"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0384" CODE="201C" ID="QE0384"/> neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by ombudsman takéto rozhodnutia prijímal. Nekonštatuje sa v ňom, že inštitúcia ombudsmana umožní sťažovateľom prístup k údajom, ktoré sa ich týkajú, a ich opravu alebo odstránenie, ani že ombudsman prizná osobám poškodeným opatrením sledovania odškodnenie. Presnejšie, ako vyplýva z prílohy III A bodu 4 písm. e) tohto rozhodnutia, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0385" REF.END="QE0385"/>ombudsman… nepotvrdí ani nepoprie, že jednotlivec bol cieľom sledovania, a ani nepotvrdí, že sa uplatnilo konkrétne nápravné opatrenie<QUOT.END REF.START="QS0385" CODE="201C" ID="QE0385"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0218"><P>Okrem toho odôvodnenie 121 rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0386" REF.END="QE0386"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0386" CODE="201C" ID="QE0386"/> uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0387" REF.END="QE0387"/>ombudsman bude musieť <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0388" REF.END="QE0388"/>potvrdiť<QUOT.END REF.START="QS0388" CODE="2018" ID="QE0388"/>, že i) sťažnosť bola riadne vyšetrená a že ii) boli dodržané príslušné právne predpisy USA – okrem iného najmä obmedzenia a záruky uvedené v prílohe VI –, alebo v prípade ich porušenia, že toto porušenie bolo napravené<QUOT.END REF.START="QS0387" CODE="201C" ID="QE0387"/>.</P></NOTE>. Aj keď vláda USA sa zaviazala, že príslušná zložka spravodajských služieb bude povinná napraviť všetky porušenia uplatniteľných noriem, ktoré ombudsman zistí,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0219"><P>Komisia v rámci tretieho výročného hodnotenia štítu na ochranu osobných údajov konštatovala, že podľa vyhlásení vlády USA by v prípade, že vyšetrovanie ombudsmana odhalí porušenie postupov zacielenia a minimalizácie schválených súdom FISC, bolo potrebné o tomto porušení upovedomiť súd FISC. Súd FISC by potom vykonal nezávislé vyšetrovanie a v prípade potreby by nariadil dotknutej spravodajskej agentúre, aby uvedené porušenie napravila. Pozri pracovný dokument útvarov Komisie sprevádzajúci správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o treťom každoročnom preskúmaní fungovania štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA (Commission staff working document accompanying the report from the Commission to the European Parliament and the Council on the third annual review of the functioning of the EU‑U.S. Privacy Shield) z <DATE ISO="20191023">23. októbra 2019</DATE>, SWD(2019) 390 v konečnom znení, s. 28. Komisia v ňom odkazuje na dokument nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0389" REF.END="QE0389"/>Privacy Shield Ombudsperson Mechanism Unclassified Implementation Procedure<QUOT.END REF.START="QS0389" CODE="201C" ID="QE0389"/> (Neutajený postup zavedenia mechanizmu ombudsmana pre štít na ochranu osobných údajov), ktorý je dostupný na stránke https://www.state.gov/wp‑content/uploads/2018/12/Ombudsperson‑Mechanism‑Implementation‑Procedures‑UNCLASSIFIED.pdf (s. 4 a 5).</P></NOTE> uvedené rozhodnutie neuvádza zákonné záruky, ktoré by boli s týmto záväzkom spojené a ktorých by sa dotknutí jednotlivci mohli dovolávať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0339"><NO.P>339.</NO.P><TXT>Preto inštitúcia ombudsmana podľa môjho názoru neposkytuje prostriedok nápravy pred nezávislým orgánom umožňujúci osobám, ktorých údaje sú prenášané, uplatniť si svoje právo na prístup k údajom alebo napadnúť prípadné porušenia uplatniteľných pravidiel zo strany spravodajských služieb.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0340"><NO.P>340.</NO.P><TXT>Nakoniec, podľa judikatúry je predpokladom dodržania práva zaručeného v článku 47 Charty to, že rozhodnutie tohto správneho orgánu, ktorý sám osebe nespĺňa podmienku nezávislosti, podlieha následnému preskúmaniu súdnym orgánom s právomocou rozhodnúť o všetkých relevantných otázkach.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0220"><P>Pozri rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170516">16. mája 2017</DATE>, <NAME.CASE>Berlioz Investment Fund</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑682/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:373">EU:C:2017:373</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171213">13. decembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>El Hassani</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑403/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:960">EU:C:2017:960</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Podľa údajov uvedených v rozhodnutí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0390" REF.END="QE0390"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0390" CODE="201C" ID="QE0390"/> však rozhodnutia ombudsmana nepodliehajú nezávislému súdnemu preskúmaniu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0341"><NO.P>341.</NO.P><TXT>Za týchto okolností považujem za sporné, rovnako ako to tvrdia komisár, pán Schrems, EPIC, ako aj poľská a portugalská vláda, či je súdna ochrana poskytovaná právnym poriadkom USA pre osoby, ktorých údaje sú do USA prenášané z Únie, v podstate rovnocenná s právnou ochranou, ktorá vyplýva z nariadenia GDPR v spojení s článkom 47 Charty a článkom 8 EDĽP.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="70"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0342"><NO.P>342.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy mám určité pochybnosti o súlade rozhodnutia o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0391" REF.END="QE0391"/>štíte na ochranu osobných údajov<QUOT.END REF.START="QS0391" CODE="201C" ID="QE0391"/> s článkom 45 ods. 1 nariadenia GDPR v spojení s článkami 7, 8 a 47 Charty, ako aj s článkom 8 EDĽP.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0343"><NO.P>343.</NO.P><TXT>Navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil High Court (Vyšší súd, Írsko), takto:</TXT><P>Analýza prejudiciálnych otázok neodhalila nič, čo by mohlo mať vplyv na platnosť rozhodnutia Komisie 2010/87/EÚ z <DATE ISO="20100205">5. februára 2010</DATE> o štandardných zmluvných doložkách pre prenos osobných údajov spracovateľom usadeným v tretích krajinách v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES v znení zmien vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/2297 zo <DATE ISO="20161216">16. decembra 2016</DATE>.</P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>