(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/388 (2) (ďalej len „pôvodné nariadenie“) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej liatiny (tiež známej ako liatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (3) (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu tohto antidumpingového cla, sa ďalej uvádza ako „pôvodné antidumpingové prešetrovanie“.

(2)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/387 (4) Komisia uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz rovnakého výrobku s pôvodom v Indii. Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu tohto vyrovnávacieho cla, sa ďalej uvádza ako „pôvodné antisubvenčné prešetrovanie“.

(3)

Vykonávacími nariadeniami (EÚ) 2022/926 (5) a (EÚ) 2022/927 (6) Komisia po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti zachovala konečné antidumpingové clo a konečné vyrovnávacie clo počas ďalších piatich rokov.

(4)

V pôvodnom nariadení bolo dumpingové rozpätie stanovené pre spoločnosť Electrosteel Castings Ltd (ďalej len „ECL“, „žiadateľ“ alebo „spoločnosť“) stanovené na úrovni 4,1 %. V samostatnom pôvodnom antisubvenčnom prešetrovaní týkajúcom sa rovnakého výrobku z tej istej dotknutej krajiny bolo vyrovnávacie clo v prípade ECL stanovené na úrovni 9 %, z toho 6,04 % na základe subvencií podmienených uskutočnením vývozu.

(5)

V súlade so základným antidumpingovým nariadením (EÚ) 2016/1036 a nariadením (EÚ) 2016/1037 (7) (ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“) Komisia zohľadnila skutočnosť, že tri z prešetrovaných subvenčných schém predstavovali vývozné subvencie, ktoré skutočne znížili vývozné ceny, a teda primerane k tomu zvýšili dumpingové rozpätie.

(6)

Komisia preto znížila dumpingové rozpätie o sumy subvencií zistené v súvislosti so schémami podmienenými vývozom v pôvodnom antisubvenčnom prešetrovaní. Na základe tejto metódy bolo konečné antidumpingové clo v prípade žiadateľa znížené na 0 %.

(7)

Komisia 22. septembra 2022 prostredníctvom oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámila, že začína čiastočné priebežné revízne prešetrovanie (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) podľa článku 11 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia v súvislosti antidumpingovými opatreniami uplatniteľnými na dovoz rúr a rúrok z tvárnej liatiny (tiež známej ako liatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (8).

(8)

Revízne prešetrovanie, ktorého rozsah sa obmedzuje na preskúmanie dumpingu vyvážajúceho výrobcu ECL, sa začalo na žiadosť žiadateľa. Dôvodom žiadosti bola fúzia medzi žiadateľom a jeho prepojenou spoločnosťou Srikalahasthi Pipes Ltd (ďalej len „SPL“), o ktorej rozhodlo predstavenstvo v októbri 2020.

(9)

V dôsledku fúzie medzi ECL a SPL existujúce antidumpingové opatrenie už pravdepodobne nebolo potrebné respektíve už nebolo postačujúce na zabránenie dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu, v zmysle článku 11 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia. Dôvodom je, že do výpočtu dumpingového rozpätia v pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní nebol zahrnutý predaj na domácom trhu, pokiaľ ide o SPL. Okrem toho sa v právnej dokumentácii fúzie rátalo so synergiami, ktoré by mohli mať vplyv na štruktúru nákladov, a teda aj na dumpingové rozpätie žiadateľa.

(10)

Komisia usúdila, že žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy o tom, že okolnosti, na základe ktorých boli uložené existujúce opatrenia, sa zmenili a že tieto zmeny majú trvalý charakter.

(11)

Prešetrovanie úrovne dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2021 do 31. marca 2022 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(12)

Komisia oficiálne informovala žiadateľa, orgány vyvážajúcej krajiny, ostatných známych vyvážajúcich výrobcov a výrobné odvetvie Únie o čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní. Zainteresované strany dostali možnosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Výrobca z Únie, spoločnosť Saint-Gobain PAM Canalisations (ďalej len „SG PAM“), vyjadril pripomienky k začatiu revízneho prešetrovania (pozri bod 1.8).

(13)

Komisia s cieľom získať informácie potrebné na účely svojho prešetrovania zaslala žiadateľovi dotazník, ten ho v rámci stanovenej lehoty vyplnil a zaslal naspäť. Komisia si zadovážila a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie úrovne dumpingu. Podľa článku 16 základného nariadenia vykonala overovanie na mieste v priestoroch žiadateľa. Takisto usporiadala videokonferencie s prepojenými spoločnosťami, aby overila informácie, ktoré jej predložili.

(14)

Listom z 10. júla 2023 (ďalej len „list podľa článku 18“) Komisia informovala žiadateľa o svojich pochybnostiach, pokiaľ ide o spoľahlivosť údajov spoločnosti. V liste uviedla podrobnosti týkajúce sa toho, prečo sa domnievala, že spoločnosť ECL možno poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie. Komisia žiadateľa takisto informovala, že môže uplatniť článok 18 základného antidumpingového nariadenia, a o dôsledkoch tohto postupu.

(15)

Listmi z 24. júla 2023 vláda Indie, spoločnosť ECL a spoločnosť SG PAM doručili pripomienky k listu podľa článku 18 a k poskytnutým informáciám.

(16)

Komisii boli doručené aj pripomienky od európskych distribútorov rúrok z tvárnej liatiny vyrobených spoločnosťou ECL na trhu Únie – spoločnosti Valdro, Fusion Pipeline Products Limited (ďalej len „Fusion Pipelines Products“), CO.ME.CAR SRL, Deschacht, Idrovit SRL, Vodoskok d.d. a WAPPtech Ltd.

(17)

Na žiadosť spoločnosti ECL sa 26. júla 2023 uskutočnilo vypočutie.

(18)

Komisia 24. augusta 2023 informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľa zmeniť colnú sadzbu uplatniteľnú v prípade ECL. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa do 6. septembra 2023 a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(19)

V tejto súvislosti boli Komisii doručené pripomienky vlády Indie, spoločností SG PAM, ECL a európskych spoločností Deschacht, IBECO AB, VAPPtech Environrnental Ltd (ďalej len „VAPPtech“) a Vodoskok.

(20)

Na žiadosť vlády Indie sa 4. septembra 2023 uskutočnilo vypočutie medzi vládou Indie a útvarmi Komisie. Na žiadosť spoločnosti ECL sa 6. septembra 2023 uskutočnilo ďalšie vypočutie medzi spoločnosťou ECL a útvarmi Komisie. Komisia vzala do úvahy pripomienky všetkých zainteresovaných strán.

(21)

Komisia 3. októbra 2023 opätovne poskytla informácie týkajúce sa jej zistení, pokiaľ ide o použitie dostupných skutočností (oddiel 3.6), a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť pripomienky do 6. októbra 2023. Pripomienky predložila vláda Indie, ako aj spoločnosti ECL a SG PAM. Komisia vzala do úvahy pripomienky všetkých zainteresovaných strán.

(22)

Komisia 16. októbra opätovne poskytla informácie týkajúce sa jej zistení, pokiaľ ide o normálnu hodnotu, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť pripomienky do 17. októbra 2023. Pripomienky predložila vláda Indie, ako aj spoločnosť ECL. Komisia vzala do úvahy pripomienky všetkých zainteresovaných strán.

(23)

Listom z 28. augusta 2023 spoločnosť ECL informovala Komisiu, že mala v úmysle stiahnuť svoju žiadosť o čiastočné priebežné revízne prešetrovanie. Spoločnosť ECL zopakovala tvrdenia uvedené v jej pripomienkach k všeobecnému informačnému dokumentu, a to, že prešetrovanie by sa malo ukončiť.

(24)

Spoločnosť ECL sa odvolávala na zistenia Komisie uvedené v jej informačnom dokumente k použitiu „dostupných skutočností“. Domnievala sa, že poskytla významné dôkazy, aby presvedčila Komisiu o presnosti svojich údajov, a najmä o hmotnosti kovu každej rúrky v ORP, a že nemohla poskytnúť viac dôkazov, pretože rúrky už boli predané. Spoločnosť ECL ďalej tvrdila, že metóda zaznamenávania údajov (o hmotnosti kovu) bola použitá v rámci všetkých jej účtovných záznamov a v systéme SAP spoločnosti (9). Zaviazala sa, že v budúcnosti budú prijaté vhodné kroky na kontrolu a riadne zaznamenávanie hmotnosti kovu každej vyrobenej rúrky. Spoločnosť ECL sa preto domnievala, že revízne prešetrovanie bolo neopodstatnené a malo by sa ukončiť.

(25)

S odvolaním sa na závery podrobne uvedené v oddiele 3.2, pokiaľ ide o to, prečo sa domnievala, že údaje boli nesprávne vykázané, Komisia vzala na vedomie záväzok spoločnosti ECL v budúcnosti zaznamenávať hmotnosť rúrok. Domnievala sa však, že takýto záväzok nemohol odôvodňovať ukončenie súčasného revízneho prešetrovania, keďže nemal žiaden súvis s aktuálnymi zisteniami, ktoré sa týkali obdobia v minulosti.

(26)

Spoločnosť ECL ďalej tvrdila, že ak by Komisia uložila reziduálne clo vo výške 12,9 %, ako sa uvádzalo vo všeobecnom informačnom dokumente, čo by bolo navyše k 9 % vyrovnávaciemu clu už uplatniteľnému na spoločnosť, spoločnosť ECL by nebola schopná pokračovať v predaji dotknutého výrobku na trhu Únie a musela by zatvoriť svoje dcérske spoločnosti/kancelárie vo Francúzsku, v Španielsku, Taliansku a Nemecku. V dôsledku toho by stratilo zamestnanie približne 60 osôb zamestnaných priamo spoločnosťou ECL.

(27)

Spoločnosť ECL sa takisto odvolávala na tvrdenia rôznych nezávislých distribútorov z Talianska, Francúzska, Belgicka, Írska a Chorvátska, ktorí tvrdili, že na trhu Únie bol vážny problém v oblasti hospodárskej súťaže. Tvrdila, že ak by spoločnosť ECL nemohla dodávať týmto spoločnostiam, boli by nútené – vo väčšine prípadov – ukončiť svoje podnikanie, čo by viedlo k strate tisícov priamych a nepriamych pracovných miest v členských štátoch v celej Únii. Spoločnosť ECL sa domnievala, že hospodárska strata v rôznych členských štátoch by preto bola ešte významnejšia. Okrem toho, podľa jej názoru by sa odchodom spoločnosti ECL z trhu Únie len posilnilo kvázi monopolné postavenie spoločnosti SG PAM na tomto trhu na úkor širšieho záujmu Únie.

(28)

Spoločnosti CO.ME.CAR S.r.l., Deschacht, Vodoskok d.d. a WAPPtech požiadali Komisiu, aby ukončila revízne prešetrovanie. Spoločnosti zdôrazňovali význam prítomnosti spoločnosti ECL na trhu Únie a poukazovali na kvázi monopolné postavenie spoločnosti SG PAM a na jej správanie, ktoré opisovali ako protisúťažné.

(29)

Všetky tieto spoločnosti takisto uviedli, že ak by spoločnosť ECL opustila trh Únie, malo by to významný hospodársky vplyv na ich činnosti a na trh Únie s rúrkami z tvárnej liatiny. Napríklad spoločnosť Deschacht uviedla, že by radikálne znížila ponuku rúrok z tvárnej liatiny v Belgicku, čo by poškodilo odvetvie rúrok z tvárnej liatiny. Spoločnosť WAPPtech uviedla, že významná časť jej ročného obratu pochádzala z predaja rúrok z tvárnej liatiny od spoločnosti ECL v Európe, čo poskytovalo spoločnosti hospodársku stabilitu. Spoločnosť Vodoskok ďalej uviedla, že podľa jej názoru by uloženie navrhovaných opatrení malo významné hospodárske dôsledky, čo by malo vplyv na dodávateľský reťazec a spôsobilo stratu pracovných miest.

(30)

Spoločnosť SG PAM tvrdila, že je proti ukončeniu prešetrovania na základe stiahnutia žiadosti o revízne prešetrovanie spoločnosťou ECL. Podľa nej by toto ukončenie bolo v rozpore so záujmom Únie, najmä vzhľadom na zvýšenie dovozu spoločnosťou ECL na trh Únie za nízke ceny. Odvolávala sa na závery Komisie týkajúce sa ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únii uvedené v pôvodnom prípade a v poslednom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti.

(31)

Spoločnosť SG PAM takisto pripomenula, že revízne prešetrovanie bolo začaté na žiadosť spoločnosti ECL a obmedzovalo sa na opätovné posúdenie jej dumpingového rozpätia, a preto Komisii neumožňovalo opätovne posúdiť záujem Únie.

(32)

Spoločnosť SG PAM okrem toho argumentovala, že žiadna okolnosť nenaznačovala, že by spoločnosť ECL musela opustiť trh Únie, ak by sa úroveň jej ciel zvýšila. Pripomenula, že cieľom antidumpingových opatrení nie je brániť dovozu, ale zabezpečiť, aby bol dovoz za spravodlivú cenu. Domnievala sa, že tvrdenia o protisúťažnom správaní spoločnosti SG PAM boli nepodložené a ich cieľom bolo len poškodiť jej dobré meno. Okrem toho, podľa jej názoru existovali alternatívne zdroje dodávok, napríklad predaj inými európskymi výrobcami Duktus-VonRoll a TRM, ako aj prostredníctvom dovozu z Turecka, Spojených arabských emirátov, Číny a Iránu a od indickej spoločnosti Jindal.

(33)

Spoločnosť SG PAM ďalej tvrdila, že trh s rúrkami z tvárnej liatiny bol založený na viacerých materiáloch, pretože rúrky z tvárnej liatiny možno nahradiť inými druhmi rúrok, ktoré boli vhodnou alternatívou. Odvolávala sa na závery vnútroštátnych orgánov a Komisie v rámci inej analýzy týkajúce sa hospodárskej súťaže na tomto trhu. Spoločnosť SG PAM takisto poukázala na to, že v niektorých členských štátoch bol trhový podiel spoločnosti ECL významný a podľa jej vlastných tvrdení mala spoločnosť ECL 30 % trhový podiel vo Francúzsku a 50 % v Španielsku. Podľa jej názoru mala preto spoločnosť ECL významnú trhovú silu.

(34)

Spoločnosť SG PAM sa odvolávala na tvrdenia rôznych distribútorov. Domnievala sa, že podiel podnikateľských činností distribútorov v oblasti rúrok z tvárnej liatiny na distribúciu vody bol nízky, v priemere od 3 do 10 % a neprevyšoval 20 %. Preto bola toho názoru, že ak by aj títo distribútorovi nemohli získavať zdroje od spoločnosti ECL, vplyv tejto skutočnosti by nebol pre nich katastrofický. Spoločnosť SG PAM sa takisto domnievala, že neexistoval žiaden náznak, že by ich situácia bola reprezentatívna pre trh s rúrkami z tvárnej liatiny.

(35)

Okrem toho spoločnosť SG PAM po poskytnutí informácií tvrdila, že podľa jej názoru akékoľvek záväzky spoločnosti ECL do budúcnosti nemali žiaden súvis so zisteniami tohto prešetrovania a že ukončenie prešetrovania by bolo v rozpore so zásadou dobrej správy vecí verejných, pretože trvalo viac ako rok a zahŕňalo overovania na mieste aj na diaľku. Takisto sa domnievala, že prešetrovanie nemožno ukončiť vzhľadom na zistenia Komisie o nepravdivých a zavádzajúcich informáciách poskytnutých spoločnosťou ECL.

(36)

Komisia na začiatok pripomenula, že v znení článku 9 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia týkajúceho sa späťvzatia podnetu sa používa výraz „možno“, a preto Komisia nemá žiadnu povinnosť ukončiť konanie, ale len možnosť tak urobiť, a to okrem prípadov, ak by takéto ukončenie nebolo v záujme Únie. Inými slovami, Komisia je len povinná preskúmať, či ukončenie nie je v záujme Únie, ak uvažuje nad takýmto ukončením. V tomto prípade sa Komisia nedomnieva, že existujú dôvody na ukončenie prešetrovania.

(37)

Naopak, Komisia pripomenula, že revízne prešetrovanie bolo začaté na základe skutočnosti, že spoločnosť ECL sa zlúčila s jej prepojenou spoločnosťou. Táto fúzia, ako sa podrobne opisuje v oddiele 3.1, predstavovala zmenu okolností trvalého charakteru, v prípade ktorých sa v súlade s článkom 11 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia vyžadovalo prepočítanie dumpingového rozpätia stanoveného v pôvodnom prešetrovaní.

(38)

Komisia sa okrem toho domnievala, že vzhľadom na potrebu odstrániť účinky, ktoré narúšajú obchod, a obnoviť účinnú hospodársku súťaž je potrebné stanoviť vhodné dumpingové rozpätie, najmä v tejto situácii, keď boli poskytnuté zavádzajúce informácie.

(39)

Komisia preto dospela k záveru, že ukončenie revízneho prešetrovania, a tým ignorovanie zistení tohto prešetrovania, nebolo v tomto prípade vhodné a rozhodla sa pokračovať v prešetrovaní.

(40)

Po začatí revízneho prešetrovania výrobca z Únie SG PAM tvrdil, že za posledných desať rokov bol vystavený negatívnym vplyvom nekalých praktík a zvýšenej úrovni dumpingu zo strany ECL.

(41)

Spoločnosť SG PAM ďalej tvrdila, že žiadosť neobsahuje žiadne informácie, ktoré by podporovali údajné zníženie dumpingu, ani informácie o súvislosti medzi fúziou a zmenou úrovne dumpingu. Tvrdila, že vzťah medzi ECL a SPL už bol zohľadnený v pôvodnom prešetrovaní a že na stanovenie dumpingového rozpätia ECL sa použili číselné údaje za obidve spoločnosti. Takisto usúdila, že revízne prešetrovanie s najväčšou pravdepodobnosťou vyústi do zvýšenia dumpingového rozpätia.

(42)

Spoločnosť ECL na toto tvrdenie odpovedala, že argumenty SG PAM nie sú podložené faktmi. Zastáva názor, že podiel SG PAM na trhu sa od pôvodného prešetrovania zvýšil, zatiaľ čo celkový objem predaja ECL na trhu Únie sa znížil. Spoločnosť ECL ďalej tvrdila, že jej predajné ceny sa zároveň zvýšili nad úroveň opatrení, ktoré boli uložené na jej vývoz do Únie. Podľa jej názoru sú finančné výsledky, nové investície a zvýšená úroveň predaja dôkazom vynikajúcej výkonnosti SG PAM.

(43)

Navyše, spoločnosť ECL poukázala na to, že predchádzajúce priebežné revízne prešetrovanie voči nej, o ktoré požiadala spoločnosť SG PAM, sa ukončilo po tom, ako spoločnosť SG PAM stiahla svoju žiadosť. Podľa ECL to znamená, že spoločnosť SG PAM sa nazdávala, že dumping zo strany ECL sa znížil. Spoločnosť ECL sa domnieva, že spoločnosť SG PAM mala prospech z nadmerne vysokých antidumpingových a vyrovnávacích opatrení proti indickým vyvážajúcim výrobcom prešetrovaného výrobku. Tvrdila tiež, že rozhodnutie začať súčasné priebežné revízne prešetrovanie nie je založené na jej vlastnom posúdení, ale na posúdení Komisie, že fúzia ovplyvnila štruktúru nákladov spoločnosti.

(44)

V súvislosti s týmito tvrdeniami Komisia poznamenala, že účelom revízneho prešetrovania je stanoviť novú úroveň dumpingu ECL so zreteľom na zmenené okolnosti. Objasnila aj to, že v pôvodných výpočtoch dumpingu sa údaje prepojenej spoločnosti SPL nepoužili. Navyše to, že sa v pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní nepoužili údaje SPL, nie je jediným faktorom, ktorý treba pri začatí revízneho prešetrovania zohľadniť. Komisia zastáva názor, že do úvahy sa vzal aj ten fakt, že následkom fúzie vznikli synergie, v dôsledku ktorých došlo o zníženiu určitých nákladov, čo malo vplyv na prevádzku a náklady spoločnosti. Revízne prešetrovanie preto bolo opodstatnené a tvrdenie sa zamietlo.

(45)

Spoločnosť SG PAM takisto tvrdila, že žiadosť nespĺňa štandardy pre zaobchádzanie s informáciami, ktoré nemajú dôverný charakter, a že žiadateľ neposkytol zhrnutia, ktoré nemajú dôverný charakter a ktoré majú byť dostatočne podrobné na to, aby umožnili primerane pochopiť podstatu predložených dôverných informácií, aby boli splnené požiadavky stanovené v článku 19 základného antidumpingového nariadenia.

(46)

Komisia poznamenala, že žiadosť nebola dôverná, a to v celom rozsahu. Okrem toho poznamenala, že spoločnosť SG PAM konkrétne nespresnila, ktoré informácie podľa nej v sprístupnenom spise chýbajú. Tvrdenie preto zamietla.

(47)

Spoločnosť SG PAM ďalej tvrdila, že Komisia by mala obdobie prešetrovania predĺžiť tak, aby bolo možné vziať do úvahy údajné zmeny okolností. Fúzia spoločnosti ECL s jej prepojenou spoločnosťou SPL nadobudla účinnosť 1. januára 2022. Obdobie revízneho prešetrovania, ktoré Komisia vybrala, však plynulo od 1. apríla 2021 do 31. marca 2022, aby zodpovedalo tradičnému roku finančného vykazovania v Indii. Podľa spoločnosti SG PAM to znamená, že tri štvrtiny obdobia revízneho prešetrovania (apríl 2021 až december 2021) sa vzťahovali na obdobie pred údajnou zmenou okolností a údaje za tieto tri predchádzajúce štvrťroky by aj tak neboli reprezentatívne, pokiaľ ide o zmenu, ku ktorej fúziou došlo.

(48)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa nevhodne zvoleného obdobia revízneho prešetrovania, Komisia objasnila, že sa stanovilo, že z hľadiska prevádzky, administratívy a účtovníctva fúzia nadobudla účinnosť retroaktívne (10), a to od 1. októbra 2020. Mohla teda posúdiť účinky fúzie za celé obdobie revízneho prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(49)

Podľa spoločnosti SG PAM Komisia mala overiť aj rozdiely vo vlastnostiach medzi rúrami a rúrkami predávanými v Indii a v Únii. Tieto rozdiely sa podľa jej názoru týkali tlakovej a hrúbkovej triedy, hmotnosti, dĺžky a náteru. Spoločnosť SG PAM ďalej poukázala na to, že spoločnosť ECL predávala rúrky, ktoré sú ťažšie, a že rovnaké rúrky môžu mať v Indii iné využitie ako v Únii. Uviedla príklad rúrok triedy „K9“ (11), ktorá sa podľa nej v Indii bežne používa na vodu, zatiaľ čo v Únii sa na ten istý účel používajú rúrky triedy „K7“. Podľa spoločnosti SG PAM tieto rozdiely môžu opodstatňovať úpravy s cieľom umožniť spravodlivé porovnanie medzi výrobkami predávanými na indickom domácom trhu a na trhu Únie. Spoločnosť ECL nesúhlasila a poskytla podrobné údaje o technických vlastnostiach svojich výrobkov a o údajných rozdieloch.

(50)

Komisia zvyčajne počíta dumpingové rozpätie tak, že normálnu hodnotu druhu výrobku porovná s vývoznou cenou podobného druhu výrobku. Rozdiely, na ktoré spoločnosť SG PAM poukázala, sa preto vzali do úvahy, keďže rozdielne tlakové triedy sa považovali za rozdielne druhy výrobku. Komisia usúdila, že táto otázka SG PAM bola v plnej miere zodpovedaná.

(51)

Spoločnosť SG PAM takisto tvrdila, že novým usporiadaním skupiny spoločností ECL sa vytvorili významné možnosti pre krížovú kompenzáciu, vnútorný predaj za iné ako trhové hodnoty, nevykázané služby a/alebo ďalšie položky, ktoré môžu podstatne ovplyvniť posúdenie nákladov a porovnanie predaja spoločnosti na domácom trhu a v EÚ. Podľa jej názoru by Komisia preto mala byť pri posudzovaní transakcií medzi prepojenými subjektmi obozretná. Na tento účel spoločnosť SG PAM poskytla súhrnný opis podnikovej štruktúry skupiny ECL, ako aj faktory, ktoré by podľa nej Komisia mala pri výpočte dumpingu vziať do úvahy. Spoločnosť SG PAM poukázala na zásobovanie koksom z jedného zo závodov spoločnosti ECL v Haldii a na dovoz uhlia z Austrálie, do ktorého mohli byť zapojené niektoré prepojené strany ECL. To isté podľa spoločnosti SG PAM platilo v súvislosti s trhom Únie, kde ECL predáva cez viaceré prepojené strany. Spoločnosť SG PAM poukázala na zľavy uvedené vo výročných správach dvoch prepojených strán, spoločností Electrosteel Trading S.A. a Electrosteel Europe S.A., koncoročné bonusy, predaje za „nulovú hodnotu“ a ďalšie trhové praktiky. Upozornila aj na potenciálne transakcie medzi ECL a Electrosteel Algeria SPA, Electrosteel Castings Gulf FZE (SAE), Electrosteel Bahrain Holding WLL (Bahrajn) a Electrosteel Doha for Trading LLC (Katar), ktoré sa uvádzajú v ročných účtovných závierkach subjektov spoločnosti ECL a ktoré by Komisia mala preskúmať s cieľom preveriť možnú účasť týchto subjektov na predaji dotknutého výrobku na trhu Únie.

(52)

Komisia vo svojom posúdení vzala tieto skutočnosti do úvahy a preskúmala štruktúru skupiny spoločností a organizáciu prepojených strán v rozsahu, v akom boli ich vzťahy relevantné na stanovene dumpingového rozpätia pre ECL. Na tento účel zohľadnila to, že sa prešetrovaný výrobok predával na trhu Únie cez prepojené strany.

(53)

Spoločnosť SG PAM tvrdila, že keďže bol trh so železnou rudou v Indii deformovaný a tieto deformácie boli skonštatované v pôvodnom nariadení, ktorým sa na vyvážajúcich výrobcov v Indii ukladá vyrovnávacie clo, Komisia by pri vytváraní normálnej hodnoty na základe článku 2 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia mala upraviť náklady.

(54)

Výrobné odvetvie Únie predložilo v pôvodnom prešetrovaní rovnaké tvrdenie. V tom čase Komisia usúdila, že deformáciu prešetrila a záležitosť vyriešila v samostatnom antisubvenčnom prešetrovaní a že sa touto deformáciou netreba ďalej zaoberať, keďže by to znamenalo započítať účinky subvencie dvakrát. Komisia má naďalej rovnaký názor.

(55)

Výrobok, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, sú rúry a rúrky z tvárnej liatiny (tiež známej ako liatina s guľôčkovým grafitom) (ďalej len „rúrky z tvárnej liatiny“) s vylúčením rúr a rúrok z tvárnej liatiny bez vnútorného a vonkajšieho náteru (ďalej len „holé rúrky“) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(56)

Dotknutým výrobkom v tomto prešetrovaní je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Indii, v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN ex 7303 00 10 a ex 7303 00 90 (kódy TARIC 7303001010, 7303009010). Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu a bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek následná zmena nomenklatúrneho zatriedenia.

(57)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, aj v tomto priebežnom revíznom prešetrovaní sa potvrdilo, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(58)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia.

(59)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia Komisia skúmala, či sa okolnosti, na základe ktorých bolo stanovené súčasné dumpingové rozpätie, zmenili a či má táto zmena trvalý charakter.

(60)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že po schválení schémy fúzie spoločnosti SPL a spoločnosti ECL príslušnými orgánmi v Indii 31. decembra 2021 sa tieto dve spoločnosti oficiálne zlúčili. Spoločnosť ECL absorbovala spoločnosť SPL, a obidve spoločnosti teda od 1. januára 2022 fungovali ako jeden subjekt. K uvedenému dátumu spoločnosť SPL zanikla. Podiely oboch spoločností sa zlúčili a pridelili 20. januára 2022 a proces prideľovania sa dokončil v apríli 2022. K fúzii však došlo retroaktívne od 1. októbra 2020, ako je vysvetlené v odôvodnení 48.

(61)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že podľa článku 11 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia sa okolnosti, na základe ktorých boli uložené existujúce opatrenia, zmenili a tieto zmeny opodstatňujú revízne prešetrovanie dumpingového rozpätia v súvislosti so žiadateľom.

(62)

Spoločnosť ECL po poskytnutí informácií tvrdila, že Komisia neuskutočnila posúdenie synergií vyplývajúcich z fúzie a že preto by sa prešetrovanie malo ukončiť.

(63)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila, pretože, ako sa uvádza v oddiele 1.7 a ako o tom boli informované zainteresované strany, dospela k záveru, že následkom fúzie vznikli synergie, v dôsledku ktorých došlo k zníženiu určitých nákladov, čo malo vplyv na prevádzku a náklady spoločnosti. Záver týkajúci sa potreby čiastočného priebežného revízneho prešetrovania bol takisto zopakovaný v odôvodnení 113 všeobecného informačného dokumentu z 24. augusta 2023.

(64)

Vláda Indie po poskytnutí informácií zopakovala tvrdenia spoločnosti ECL a argumentovala, že priebežné revízne prešetrovanie nebolo potrebné. Hoci vláda Indie súhlasila, že ustálenou praxou Komisie v prípade fúzií bolo uskutočniť čiastočné priebežné revízne prešetrovanie, domnievala sa, že prípad spoločnosti ECL bol iný, pretože obe spoločnosti ECL aj SPL boli súčasťou pôvodného prešetrovania a rozhodnutie nepoužiť údaje spoločnosti SPL pri pôvodnom antidumpingovom prešetrovaním bolo voľbou Komisie. Podľa jej názoru preto nebolo potrebné opätovne ich prešetriť. Okrem toho, podľa nej práve Komisia oficiálne požiadala spoločnosť ECL, aby predložila žiadosť o priebežné revízne prešetrovanie.

(65)

Ak by údaje spoločnosti ECL neboli zamietnuté, na stanovenie nákladov zlúčeného subjektu bola Komisia povinná použiť konsolidované náklady zlúčených subjektov a konsolidované všeobecné, administratívne a predajné náklady.

(66)

Komisia sa takisto domnievala, že skutočnosť, či by spoločnosť ECL podala žiadosť zo svojej vlastnej iniciatívy alebo či to odporučila Komisia, nebola relevantná, pretože Komisia na základe článku 11 ods. 3 stanovila, že fúzia predstavovala „zmenené okolnosti trvalého charakteru“, čo si vyžadovalo stanovenie nového dumpingového rozpätia (pozri oddiel 3.1). Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(67)

Vláda Indie takisto tvrdila, že žiadosť o priebežné revízne prešetrovanie bola predložená v súvislosti s vyrovnávacími a antidumpingovými opatreniami a že bolo nespravodlivé, že Komisia uskutočnila len antidumpingové revízne prešetrovanie, pretože určité schémy subvencovania už neexistovali.

(68)

Komisia pripomenula, že spoločnosť ECL predložila len žiadosť o revízne prešetrovanie antidumpingových opatrení. Toto tvrdenie bolo teda nepodložené.

(69)

V pôvodnom prešetrovaní bolo dumpingové rozpätie spoločnosti ECL (a ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov) stanovené na základe čistej hmotnosti kovu v dotknutom výrobku. Znamená to, že bolo stanovené vo vzťahu k hmotnosti rúrky bez cementového obloženia, a nie k jej celkovej hmotnosti. Spoločnosť ECL preto pri vypĺňaní antidumpingového dotazníka vychádzala len z čistej hmotnosti kovu.

(70)

Prešetrovaným výrobkom sú oceľové rúrky s vnútornou vrstvou z cementu, ktorá bráni ich skorodovaniu. Oceľové rúrky majú okrem toho z vonkajšej strany veľmi tenkú, niekoľkomilimetrovú ochrannú vrstvu, bežne označovanú ako „náter“. Hmotnosť rúrky s cementovým obložením je vymedzená ako hmotnosť cementového obloženia (ďalej len „hmotnosť cementového obloženia“).

(71)

Výrobky predávané na indickom domácom trhu majú v porovnaní s výrobkami vyvážanými do Únie iný náter (12). V dôsledku toho si druhy výrobku nezodpovedajú dostatočne na účely výpočtu dumpingového rozpätia. Napriek tomu, že náter nemá významný vplyv na výrobné náklady či cenu, z dôvodu nedostatočne si zodpovedajúcich druhov výrobku bolo treba normálnu hodnotu vytvoriť na základe výrobných nákladov. Na vytvorenie normálnej hodnoty bolo pre každý druh výrobku nutné vynásobiť celkovú hmotnosť konkrétnych rúrok predávaných do Únie priemernými priamymi nákladmi na výrobu jedného kilogramu daného druhu výrobku.

(72)

Celkovú hmotnosť rúrok tvorí hmotnosť kovu, cementu a náteru. V prípade väčšiny druhov vyvážaných do Únie a podľa menovitých (teoretických) noriem (13) predstavuje priemerná hmotnosť kovu v rúrke približne 85 % celkovej hmotnosti rúrky, zatiaľ čo hmotnosť cementu predstavuje priemerne 15 % (14). Hmotnosť náteru predstavuje 0,3 až 1 % celkovej hmotnosti rúrky. Kov predstavuje najväčšiu časť nákladov, a teda náklady naň určujú predajnú cenu výslednej rúrky.

(73)

Priemernými priamymi výrobnými nákladmi sa násobí len podiel kovu v rúrke. Hmotnosť kovu a jej podiel na hmotnosti rúrky má preto priamy vplyv na výpočet normálnej hodnoty, a teda priamo ovplyvňuje dumpingové rozpätie. Vykázanie nižšej hmotnosti kovu automaticky vedie k nižšej vytvorenej normálnej hodnote, a tým k nižšiemu dumpingovému rozpätiu (15). Analogicky vykázanie nižšej hmotnosti kovu v prípade predaja do Únie vedie k vyššej priemernej vývoznej cene (16). Presne vykázaná hmotnosť kovu má preto zásadný význam pri stanovení dumpingového rozpätia. Inak povedané, správne vykázaná hmotnosť kovu je potrebná na výpočet presného dumpingového rozpätia. Navyše vplýva aj na presnosť stanovenej normálnej hodnoty a stanovenej vývoznej ceny.

(74)

Podľa informácií, ktoré spoločnosť ECL poskytla počas overovania na mieste, rúrky vyrábané spoločnosťou neboli systematicky vážené jednotlivo. Namiesto toho sa na mostových váhach vážil celý kontajner alebo plne naložený kamión pred tým, ako opustil priestory ECL. Tento kontajner alebo kamión obsahoval rúrky rôznych priemerov s cementovým obložením a náterom, mohol obsahovať aj ďalšie výrobky, ako sú tesnenia, mazivá, príslušenstvo a iné a obsahoval aj drevo a iný baliaci materiál. Spoločnosť ECL tvrdila, že čistá hmotnosť kovu vyrobených rúrok sa zaznamenáva v účtovnom systéme na základe odváženia rúrky odobranej na vzorku z každého druhu výrobku z každej objednávky. Podľa spoločnosti ECL sa hmotnosť kovu rúrok zaradených do vzorky následne zaznamenala do systému SAP spoločnosti a v závislosti od výsledkov každého testovania vzorky sa nepretržite upravovala. Spoločnosť ECL tvrdila, že tieto údaje, ktoré boli uvedené v jej odpovedi na dotazník a následne boli použité na výpočet dumpingu, teda ukazovali skutočnú hmotnosť rúrok.

(75)

Na overenie správnosti čistej hmotnosti kovu, ktorú spoločnosť ECL zapísala do účtovného systému, Komisia požiadala spoločnosť o ďalšie informácie týkajúce sa (celkovej) „hrubej hmotnosti“ rúrok (so započítaným cementovým obložením a náterom), ako aj o údaje o výrobe a predaji vyjadrené v metroch.

(76)

Hrubá hmotnosť, nazývaná hmotnosť „Kanta“ v prípade predaja na domácom trhu, je hmotnosť rúrok, v ktorej je zahrnuté cementové obloženie a náter. Spoločnosť uchovávala záznamy o hrubej hmotnosti naložených kamiónov alebo kontajnerov na mostových váhach, do ktorej bolo zahrnuté balenie. Tým, že Komisia požiadala o tieto doplňujúce informácie, sa usilovala krížovo overiť správnosť čistej hmotnosti kovu, ktorú vykázala spoločnosť.

(77)

Porovnaním doplňujúcich informácii od ECL Komisia zistila nezrovnalosti medzi hrubou hmotnosťou prešetrovaného výrobku predávaného na vývozné trhy a prešetrovaným výrobkom predávaným na domácom trhu. Nezrovnalosti sa týkali najmä hmotnosti cementového obloženia vo výrobkoch predávaných na domácom trhu v porovnaní s jeho hmotnosťou vo výrobkoch predávaných na trhu Únie.

(78)

Použitím informácií od ECL na základe dĺžky rúrok (v metroch) Komisia bez údajov (17) o hmotnosti cementového obloženia na domácom trhu porovnala priemernú hmotnosť Kanta na meter rúrok predávaných na domácom trhu s hmotnosťou cementového obloženia rúrok predávaných na vývoz. Zistila, že vykázaná hrubá hmotnosť rúrok na meter bola v priemere viac než o [5 – 15 %] vyššia v prípade predaja na vývoz než predaja na domácom trhu (18). Keďže vykázané údaje týkajúce sa domáceho trhu zahŕňali balenie, zatiaľ čo do vykázanej hmotnosti v prípade predaja do Únie balenie zahrnuté nebolo, Komisia dospela k záveru, že skutočný rozdiel by bol ešte vyšší.

(79)

V záujme čo najväčšej možnej presnosti Komisia zúžila porovnanie na takmer identické druhy výrobku, ktoré sa predávajú na indickom domácom trhu aj na trhu Únie. Pri porovnaní takmer identických druhov výrobku (19) (líšiacich sa, len pokiaľ ide o vonkajší náter) Komisia zistila, že vykázaná čistá hmotnosť kovu je identická, zatiaľ čo hmotnosť cementového obloženia je zakaždým výrazne vyššia v prípade predaja na vývoz. Komisia zistila, že celková (hrubá) hmotnosť rúrok je v priemere o [5 – 15 %] vyššia pri vývoze. V prípade niektorých druhov výrobkov rozdiel predstavoval až [5 – 15 %]. Znamená to, že hmotnosť rúrky na meter bola pri predaji na vývoz v priemere o [10 – 20 %] vyššia než v prípade takmer identickej rúrky predanej na domácom trhu. Komisia takisto poznamenala, že k týmto nezrovnalostiam vždy dochádzalo jedným smerom – podhodnotenie hmotnosti vyvážaného výrobku. Takéto podhodnotenie malo za účinok, ako je vysvetlené v odôvodnení 72, zníženie dumpingového rozpätia ECL.

(80)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia považovala tieto nezrovnalosti za dôkaz nesprávneho vykazovania informácií o hmotnosti pri predaji. Ako je uvedené v odôvodnení 40, správne vykázané informácie o hmotnosti sú nevyhnutné na vypočítanie presného dumpingového rozpätia. Konkrétne môžu mať nesprávne vykázané informácie o hmotnosti za následok zmenšenie skutočného dumpingového rozpätia. Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia 29. júna 2023 požiadala ECL o vysvetlenie týchto nezrovnalostí.

(81)

Spoločnosť ECL odpovedala, že porovnanie predaja na vývoz a na domácom trhu bolo ovplyvnené rozdielmi v sortimente výrobkov predávaných na oboch trhoch a že rozdiely zistené v prípade rúrok s priemerom do 300 mm boli spôsobené odlišnými normami týkajúcimi sa hrúbky cementového obloženia uplatniteľnými na trhu Únie a na indickom domácom trhu. Podľa žiadateľa boli niektoré rozdiely spôsobené aj tým, že sa pre domáci a vývozný trh použili rozdielne druhy náteru a rozdielne prepravné balenia.

(82)

Komisia usúdila, že hoci niektoré rozdiely skutočne mohli byť ovplyvnené rozdielnymi sortimentmi výrobkov, závažnosť rozdielov zistených pri porovnaní takmer identických druhov výrobku (20) sa nedá dostatočne vysvetliť dôvodmi, ktoré uviedla spoločnosť ECL.

(83)

Navyše, Komisia počas overovania na mieste skonštatovala, že v prípade rúrok s rovnakým priemerom bola hrúbka cementového obloženia pre domáci a vývozný trh rovnaká. Aj v samotnom systéme spoločnosti ECL na číselné označovanie výrobkov sa použili rovnaké kódy výrobkov pre domáci trh aj trh Únie. Okrem toho sa použili rovnaké výrobné linky a rovnaká metóda výroby. Ak mali mať rúrky na vývoz inú hrúbku cementu, pre tieto výrobky by existoval iný kód výrobku, avšak nebolo to tak.

(84)

Navyše, argument ECL, že pre indický trh a trh Únie existujú odlišné normy pre hrúbku cementu, sa týkal len rúrok s priemerom do 300 mm. Komisia však zistila nezrovnalosti aj v prípade rúrok s priemerom nad 300 mm, pre ktoré sú požiadavky týkajúce sa hrúbky cementového obloženia v normách na oboch trhoch rovnaké. Vypočítala, že na základe čistej hmotnosti kovu, ako ju vykázala spoločnosť ECL, by cementové obloženie v prípade niektorých druhov výrobku muselo byť pre vývozný trh dvojnásobné v porovnaní s domácim trhom.

(85)

Ako spoločnosť ECL potvrdila vo svojom podaní, (odlišný) druh náteru pre vývozný trh mal na celkovú hmotnosť rúrky minimálny vplyv, keďže predstavoval len približne [0 – 3 %] celkovej hmotnosti. Odlišné nátery preto nemohli spôsobiť rozdiel v hmotnosti dosahujúci takmer [10 – 20 %]. Pokiaľ ide o prepravné balenie, Komisia dostala informácie na mieste a tieto potvrdili, že hrubá hmotnosť vykázaná v prípade predaja na domácom trhu zahŕňa balenie a ďalšie výrobky (mazivá a tesnenia). Aj keby sa však balenie a iné vylúčilo, v závode sa overovaním na mieste zistilo, že podiel balenia pre domáci trh a balenia na vývoz na celkovej hmotnosti predstavoval rádovo [0 – 3 %], a preto bol zanedbateľný v porovnaní s celkovou hmotnosťou rúrok.

(86)

Komisia preto dospela k záveru, že rozdiely v prípade rúrok s priemerom do 300 mm možno vysvetliť len čiastočne (21) tvrdením, že boli spôsobené odlišnými normami týkajúcimi sa hrúbky cementového obloženia uplatniteľnými na trhu Únie a indickom trhu. V prípade rúrok širších než 300 mm rozdiel nebolo možné odôvodniť odlišnou normou pre cementové obloženie, odlišným druhom náteru ani odlišným prepravným balením.

(87)

Na základe informácií v spise, ktoré protirečili každému prvku v žiadateľovom vysvetlení v súvislosti s rozdielnymi hmotnosťami, sa ukázalo, že jediným vysvetlením je, že žiadateľ vo svojom účtovnom systéme nesprávne vykázal hmotnosť alebo dĺžku dotknutého výrobku, čo viedlo k zmenšeniu dumpingového rozpätia. Žiadateľ tak poskytol nepravdivé alebo zavádzajúce informácie v zmysle článku 18 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia, čím významne bránil prešetrovaniu.

(88)

Vláda Indie sa vyjadrila, že prešetrovanie bolo otvorené z iniciatívy Komisie a že podľa nej to nebolo potrebné. Keďže medzi čistou hmotnosťou kovu vykázanou na domácom trhu a na trhu Únie neexistujú rozdiely, mali by sa podľa nej údaje od spoločnosti ECL prijať. Poznamenala, že spoločnosť ECL použila na vykázanie údajov tú istú metodiku ako v pôvodnom prípade (založenú na čistej hmotnosti kovu) a že vo všetkých predchádzajúcich prešetrovaniach Komisia túto (istú) metodiku akceptovala. Keďže sa podľa vlády Indie metodika nezmenila a spoločnosť nezmenila svoj spôsob vykazovania údajov, údaje a informácie od spoločnosti ECL nemožno nevziať do úvahy.

(89)

Vláda Indie sa vyjadrila aj k zisteniam týkajúcim sa nezrovnalostí medzi čistou hmotnosťou kovu, hmotnosťou cementového obloženia a „hmotnosťou Kanta“, ktoré Komisia uviedla v liste podľa článku 18. V tejto súvislosti uviedla, že účel a základ všetkých troch hmotností je odlišný, a teda ich nemožno použiť na žiadnu komparatívnu analýzu.

(90)

Tvrdila najmä, že výrobné odvetvie používa čistú hmotnosť kovu na všetky interné účely a povinné záznamy. Cementové obloženie doteraz ani výrobca dotknutého výrobku, ani Komisia nepovažovali za základné kritérium na žiaden účel vrátane kontrolných čísiel výrobku (ďalej len „PCN“) (22). Tento prístup bol podľa nej tiež v súlade s tým, že dokonca ani spoločnosť SG PAM cement nikdy nezahrnula medzi relevantné kritériá, keď uvádzala vlastnosti výrobku, a že aj Komisia vo všetkých prešetrovaniach, ktoré doteraz uskutočnila, akceptovala PCN bez toho, aby bol do nich zahrnutý cement ako osobitné kritérium. Vláda Indie tvrdila, že odklon od ustálenej metodiky v čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní sa nejaví ako želateľný ani opodstatnený. Uplatnenie dostupných skutočností na základe rozdielu v hmotnosti cementu, ako navrhuje Komisia, by preto nebolo len hrubé, ale aj neoprávnené voči spoločnosti ECL, ktorá v priebehu rokov v plnej miere spolupracovala vo všetkých prešetrovaniach.

(91)

Vláda Indie dodala, že v hmotnosti Kanta nie je zahrnutá len hmotnosť holej rúrky (čistá hmotnosť kovu), ale aj hmotnosť cementu, vnútorného a vonkajšieho náteru, baliaceho materiálu a ďalších prvkov, ako sú rozperný krúžok, mazivá atď. Keďže je do hmotnosti Kanta okrem hmotnosti dotknutého výrobku započítaná aj hmotnosť ďalších prvkov, táto hmotnosť sa od zásielky k zásielke menila, a preto by sa nemala použiť na žiaden výpočet ani analýzu.

(92)

Komisia najskôr poznamenala, že ako je vysvetlené v odôvodnení 8, prešetrovanie sa začalo na žiadosť žiadateľov. Hoci žiadosť mohla byť založená na neformálnych diskusiách s Komisiou o účinkoch fúzie so spoločnosťou SPL, nemení sa tým skutočnosť, že žiadosť o revízne prešetrovanie sa rozhodol podať žiadateľ.

(93)

Komisia okrem toho vzala na vedomie vysvetlenia týkajúce sa rôznych merných jednotiek, ktoré výrobné odvetvie používa. Potvrdila, že v súlade s tým, o čo požiadala v tomto prešetrovaní, a v súlade s metodikou použitou v predchádzajúcich prešetrovaniach, spoločnosť ECL vykázala údaje založené na čistej hmotnosti kovu. Avšak na účel overenia správnosti poskytnutých údajov založených na čistej hmotnosti kovu a bez toho, aby boli k dispozícii informácie o hmotnosti kovu v jednotlivých rúrkach, sa Komisia počas overovacieho procesu zamerala na stanovenie presnosti informácií od spoločnosti ECL a tieto informácie krížovo overila porovnaním s rôznymi mernými jednotkami, ako sú hrubá hmotnosť a metre. Preskúmala aj vykázané údaje týkajúce sa domáceho a vývozného trhu. Pri krížovej kontrole presnosti informácií Komisia objavila nezrovnalosti poukazujúce na nepresnosť predložených údajov založených na čistej hmotnosti kovu. Úmyslom Komisie preto nebolo použiť inú metodiku, ako sa použila v pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní, ale skôr overiť, či spoločnosť ECL vykázala svoje údaje správne.

(94)

Vláda Indie tiež zastávala názor, že ak výrobky predávané na domácom trhu neboli rovnaké ako výrobky predávané na trhu Únie, ustálenou praxou Komisie v takýchto prípadoch bolo vytvoriť normálnu hodnotu na základe výrobných nákladov. Tvrdila preto, že rozdiely v hmotnosti výrobkov predávaných na domácom trhu a na trhu EÚ nemali žiaden súvis s týmto prešetrovaním.

(95)

Vláda Indie napokon usúdila, že návrh použiť „dostupné skutočnosti“ nie je odôvodnený a že Komisia by mala akceptovať informácie, ktoré jej poskytol spolupracujúci vývozca, a podľa toho robiť rozhodnutia.

(96)

Komisia potvrdila, že v súlade s pôvodnou metódou, keďže sa na trhu Únie a na vývoznom trhu nepredávali žiadne priamo porovnateľné výrobky, mala v úmysle vytvoriť normálnu hodnotu na základe výrobných nákladov. Ako je vysvetlené v odôvodnení 72, presne vykázaná hmotnosť kovu má zásadný význam pri stanovení dumpingového rozpätia. Komisia v súlade s tým dospela k názoru, že presné údaje o hmotnosti sú potrebné aj v prípade, keď normálnu hodnotu treba vytvoriť. Keď sa teda zistilo, že údaje nie sú spoľahlivé, nemohli sa použiť ako také na stanovenie normálnej hodnoty.

(97)

Spoločnosť ECL v odpovedi na list podľa článku 18 usúdila, že uplatnenie dostupných skutočností je neoprávnené a bez faktického východiska, pretože je založené na porovnaní hmotnosti neporovnateľných výrobkov, pričom sa do úvahy nevzalo viacero premenných. Domnievala sa tiež, že výpočty Komisie uvedené v liste podľa článku 18 nie sú správne.

(98)

Spoločnosť ECL tvrdila, že vykázaná hmotnosť kovu bola správna a že neposkytla žiadne nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, a to aj pokiaľ ide o hmotnosť kovu. Podľa nej všetky hmotnosti, ktoré počas prešetrovania vykázala, pochádzali z účtovného systému spoločnosti, prípadne boli uvedené aj na faktúrach vystavených zákazníkom v Únii a vo vývoznej dokumentácii.

(99)

Pokiaľ ide o hmotnosť kovu, spoločnosť ECL tvrdila, že údaje pochádzali z účtovného systému ECL a ich správnosť Komisia overila počas overovania na mieste. Údaje vychádzali z výroby a spotreby kovu a zodpovedali údajom vo výročnej správe ECL a údajom o veľkosti zásob kovu vykázaných v účtovnom systéme, pričom Komisia ich všetky overila. Ďalej tvrdila, že hmotnosť kovu bola uvedená aj v prílohách k baliacim listom pri vývoze (spolu s čistou a hrubou hmotnosťou) a že tieto hmotnosti zodpovedali hmotnostiam, ktoré vykázala v odpovedi na dotazník.

(100)

Spoločnosť ECL ďalej tvrdila, že každý štvrťrok externí audítori kontrolujú údaje v účtovnom systéme a tieto sa zosúlaďujú s ročnou účtovnou závierkou spoločnosti, ako Komisia overila. Faktúry a vývozné doklady vystavené v minulosti (počas obdobia revízneho prešetrovania) prepojeným a neprepojeným zákazníkom predstavovali základ pre colné vyhlásenia, prepravu tovaru a iné požiadavky spojené s dodržiavaním predpisov a boli automaticky vygenerované účtovným systémom na základe skutočných údajov z mostových váh, ktoré do systému v závode vkladali desiatky zamestnancov ECL. Spoločnosť ECL zastáva názor, že autentickosť a správnosť účtovného systému a faktúr nemožno spochybniť.

(101)

Spoločnosť ECL takisto uviedla, že rôzne hmotnosti, ktoré zaznamenala a vykázala Komisii, zodpovedali vývozným údajom týkajúcim sa tretích krajín. Tvrdila, že čistá hmotnosť kovu a hmotnosť cementového obloženia jednotlivých druhov výrobku pri vývoze do tretích krajín je porovnateľná s rovnakými druhmi výrobku pri vývoze do Únie.

(102)

Spoločnosť ECL ďalej tvrdila, že bola predmetom auditu a kontroly zo strany orgánov podľa medzinárodných noriem, ktoré overili správnosť jej záznamov. Spoločnosť ECL spomenula najmä správu o kontrole, ktorú vydala nezávislá kontrolná spoločnosť, ktorú si objednal zákazník spoločnosti ECL z tretej krajiny. V správe sa uvádza priemerná hmotnosť rúrok a podľa spoločnosti ECL je v nej preukázané, že hmotnosť druhov výrobku predávaných na trhu Únie na meter je podobná alebo blízka hmotnosti cementového obloženia, ktorú vykázala, a zároveň uviedla, že hrúbka cementového obloženia sa menila.

(103)

Spoločnosť ECL pripomenula, že hmotnosť kovu kontrolovala a zameriavala sa na ňu, keďže kov predstavoval hlavný nákladový faktor a počas výrobného procesu bol nepretržite monitorovaný, zatiaľ čo cementové obloženie predstavovalo len asi [0 – 3 %] celkových nákladov. Hmotnosť Kanta a hmotnosť cementového obloženia boli overované a relevantné len na účely výpočtu prepravných nákladov.

(104)

Spoločnosť ECL preto tvrdila, že v závislosti od postupov spoločnosti môže byť hmotnosť rúrok vyjadrená na základe čistej hmotnosti kovu alebo na základe hmotnosti cementového obloženia, čo vo svojich pripomienkach potvrdila aj spoločnosť SG PAM. Odtiaľ bola odvodená menovitá hmotnosť kovu a hmotnosť cementového obloženia podľa príslušných noriem. Menovitá hmotnosť je hmotnosť, ktorú chce výrobca docieliť, ale podľa spoločnosti ECL nejde o nemennú normu. Zastáva preto názor, že vyššie cementové hodnoty a pomery sú povolené a bežne existujú.

(105)

Komisia vzala na vedomie jednotlivé vysvetlenia žiadateľa, pokiaľ ide o odlišnú hmotnosť a fakt, že údaje, ktoré vykázal, pochádzali z jeho účtovného systému, že bol predmetom auditu zo strany externých audítorov, ktorí schválili jeho finančné výkazy, a že bolo overené, či jeho výrobky sú v súlade s rôznymi medzinárodnými normami. Komisia takisto súhlasila s tým, že mohla overiť a poprepájať celkovú spotrebu čistého kovu, ktorú spoločnosť ECL vykázala pre ORP v účtovnom systéme, s jej ročnou účtovnou závierkou.

(106)

Také parametre, ako je hmotnosť kovu, cementu alebo dĺžka jednotlivých rúrok v prípade rôznych výrobkov a trhov a spôsob ich rozdelenia medzi výrobky však boli premenné, ktoré do systému vkladala spoločnosť.

(107)

Po prvé, na základe informácií od spoločnosti ECL Komisia zistila, že hmotnosť jednotlivých rúrok nebola zaznamenaná systematicky, na rozdiel od toho, čo spoločnosť ECL tvrdila.

(108)

Komisia poznamenala, že v prípade niektorých druhov výrobku bola vykázaná čistá hmotnosť kovu vo všeobecnosti blízka menovitej hodnote, čo podľa jej názoru nepodporuje tvrdenie ECL, že sa upravovala na základe skutočnej hmotnosti. Zistilo sa tiež, že podobné čisté hmotnosti kovu boli vykázané pre rôzne objednávky. Použitie skutočnej čistej hmotnosti kovu pri každej objednávke by viedlo zakaždým k inej čistej hmotnosti kovu, čo sa nestalo.

(109)

O tom, že v skutočnosti čistá hmotnosť kovu nebola vždy rovnaká ako menovitá hmotnosť, svedčili správy o kontrole nezávislej inšpekčnej spoločnosti, ktoré spoločnosť ECL predložila na preukázanie toho, že hrúbka cementového obloženia nie je vždy rovnaká. V tom istom dokumente je zreteľne preukázané, že v prípade testovaných rúrok čistá hmotnosť kovu prekročila menovitú hmotnosť viac než o [0 – 10 %]. Podľa Komisie to znovu dokazuje, že je nepravdepodobné, že čistá hmotnosť kovu vykázaná spoločnosťou ECL odzrkadľuje skutočnosť.

(110)

Po druhé, spoločnosť do účtovného systému vkladala aj ďalšie parametre, napríklad PCN Komisie, aby mohla pripravovať správy kedykoľvek, a to aj mimo obdobia prešetrovania.

(111)

Komisia preto poznamenala, že hoci celková spotreba kovu zodpovedala ročnej účtovnej závierke, niektoré kľúčové parametre týkajúce sa jednotlivej výroby a predajných transakcií, ako je hmotnosť na meter, boli založené výlučne na vstupoch, ktoré do účtovného systému vložila spoločnosť ECL, a že správnosť týchto informácií na úrovni jednotlivých transakcií nebolo možné ani skontrolovať, ani krížovo overiť odkazom na podporné dokumenty a iné interné či externé dôkazy. Tieto okolnosti potvrdili zistenia, že údaje vykázané na úrovni jednotlivých transakcií neboli správne. Komisia teda nesúhlasila, že by to, že celkové údaje zodpovedali údajom v účtovnom systéme, predstavovalo rozhodujúci dôkaz, že údaje na úrovni jednotlivých transakcii boli automaticky správne.

(112)

Poznamenala tiež, že podľa ECL boli údaje o čistej hmotnosti kovu uvedené len na baliacich dokladoch pri vývoze, zatiaľ čo v prípade domáceho trhu údajne žiadne baliace listy neexistovali. Tieto údaje teda nebolo možné overiť na oboch stranách. Ďalej, ako Komisia poznamenala, informácie o čistej hmotnosti kovu vo vývoznej dokumentácii dopravca (ani zákazník) nemohol overiť, keďže prepravované rúrky obsahovali cementové obloženie a náter, pričom doprava bola založená na celkovej (hrubej) hmotnosti. V objednávkach a vo faktúrach pre zákazníka sa pritom uvádzali metre. Informácie o čistej hmotnosti kovu teda tretia strana nemohla overiť. Z toho dôvodu sa Komisia nedomnievala, že by čistá hmotnosť kovu uvedená na prepravnom doklade predstavovala ďalší dôkaz o správnosti informácií.

(113)

Spoločnosť ECL uplatnila rovnakú metodiku ako v pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní a najskôr vykazovala čistú hmotnosť kovu pri každej predajnej transakcii na domácom trhu a na trhu Únie. Na rozdiel od faktúr pre trh Únie sa čistá hmotnosť kovu neuvádzala na faktúrach pri predaji na domácom trhu. Keďže sa zároveň neuvádzala ani na vnútroštátnych prepravných dokladoch či baliacich listoch, správnosť čistej hmotnosti kovu Komisia nemohla overiť.

(114)

Až keď Komisia dostala informácie, na základe ktorých mohla porovnať hmotnosť Kanta na domácom trhu s hmotnosťou cementového obloženia na trhu Únie, prvýkrát zistila nezrovnalosť.

(115)

Komisia vzala na vedomie aj to, že spoločnosť ECL (ako aj iní výrobcovia) by vo všeobecnosti pozorne sledovala hmotnosť spotrebovaného kovu. Rovnako vzala na vedomie vysvetlenia týkajúce sa čistej hmotnosti kovu, menovitej hmotnosti a toho, že nejde o prísnu normu a že vyššie hodnoty a podiely cementu sú prípustné a bežne sa vyskytujú. Tieto vysvetlenia však podľa Komisie neumožnili dospieť k záveru, že spoločnosť ECL vykázala čistú hmotnosť kovu správne. Komisia sa predovšetkým domnieva, že spoločnosť ECL nevysvetlila, prečo boli výrobky trvale vykazované ako ťažšie na strane predaja na vývoz, ak sa porovnajú s takmer identickými výrobkami predávanými na domácom trhu, a rozhodne túto situáciu nevysvetlila v prípade výrobkov, na ktoré sa uplatnila tá istá norma pre hrúbku cementového obloženia.

(116)

Spoločnosť ECL ďalej tvrdila, že výpočty uvedené v liste podľa článku 18 neboli správne, pretože pri výpočte rozdielu [5 – 15 %] sa nevzal do úvahy sortiment výrobkov a odlišné normy pre rúrky uplatniteľné na trhu Únie a na domácom trhu. Toto porovnanie by bolo správne, len ak by sa na oboch trhoch identické výrobky predávali v rovnakých objemoch. Domnievala sa, že rozdiel spočíval najmä v odlišných normách pre hrúbku cementového obloženia v Indii a Únii. Tieto rozdiely nemohli slúžiť ako východisko pre predpoklad, že jej údaje sú nepravdivé alebo zavádzajúce.

(117)

Ako už Komisia uviedla v oddiele 3.2.2, zohľadnila fakt, že porovnanie na základe celkového predaja na vývoz a celkového predaja na domácom trhu bolo skutočne založené na odlišnom sortimente výrobkov, čo mohlo ovplyvniť výsledok. Toto porovnanie však urobila, aby preukázala, že hmotnosť na meter v prípade výrobkov predávaných na vývozný trh bola v porovnaní s domácim trhom systematicky odlišná, pričom porovnanie následne zúžila na takmer identické druhy výrobku (čím potvrdila, že rozdiely existujú aj v prípade takmer rovnakých výrobkov). Komisia zároveň poznamenala, že okrem všeobecného tvrdenia, že tenšie rúrky, ktoré sa predávajú hlavne na vývoznom trhu, obsahovali údajne viac cementu, spoločnosť ECL neposkytla ďalšie dôkazy o tom, prečo boli druhy rúrok predávaných na vývozných trhoch systematicky ťažšie než druhy rúrok predávaných na domácom trhu. Vysvetlenia týkajúce sa rozdielnych noriem pre cementové obloženie v jednotlivých výrobkoch platili len v prípade rúrok menších priemerov (pod 300 mm), a teda neplatili v prípade všetkých ostatných druhov výrobku, ktoré Komisia porovnala a v prípade ktorých boli normy pre cementové obloženie rovnaké.

(118)

Záver Komisie, že cementové obloženie bolo v prípade takmer identických výrobkov predávaných na trhu Únie a domácom trhu rovnaké, bol podľa spoločnosti ECL nesprávny, pričom zastáva názor, že rozdiel v hrúbke cementového obloženia by sa mal vziať do úvahy. Vypočítala, že rozdiel v hmotnosti medzi takmer identickými výrobkami bol [0 – 5 %], a nie [5 – 15 %], ako vypočítala Komisia. Zopakovala, že hrúbka cementového obloženia bola podobná len v prípade priemerov nad 300 mm, ale neplatí to pre rúrky s priemerom od 80 do 300 mm. Konkrétne v prípade rúrok s priemerom od 80 do 300 mm spadajúcich pod normu EN 545:2006, čo je norma pre rúrky triedy K vyvážané do Únie, menovitá hrúbka cementového obloženia musela byť 4 mm. Oproti tomu, podľa normy IS 8329, čo je norma pre rúrky triedy K pre indický trh, bola menovitá hrúbka cementového obloženia 3 mm. Spoločnosť ECL preto tvrdila, že by sa výpočty Komisie mali upraviť tak, aby sa zohľadnil rozdiel v cementovom obložení medzi domácim a vývozným trhom, a že v prípade priemerov od 80 do 300 mm tento rozdiel predstavoval [25 – 35 %].

(119)

Spoločnosť ECL ďalej nesúhlasila s tým, že jej interné kódy výrobkov odzrkadľovali špecifikácie výrobkov. Tvrdila, že jej interné kódy výrobkov zohľadňovali priemer a triedu rúrok a prvky, ktoré sa týkajú hmotnosti kovu, ale nie rôzne varianty vrátane noriem, pozinkovania, cementového obloženia, farby atď. Tieto varianty boli uvedené v zákazke v účtovnom systéme a dokumente nazvanom „spustenie výrobného zaťaženia“ (production load release), ktoré boli základom výroby a predaja, kde bola uvedená príslušná norma (23). Spoločnosť ECL teda nemohla na trhu Únie predávať rúrky triedy K založené na indických normách. Okrem toho, v prílohách k faktúram pri predaji do Únie predloženým Komisii bola daná norma uvedená. Predpoklad či spôsob, akým to Komisia chápe, preto nemohli byť fakticky správne.

(120)

Spoločnosť ECL takisto tvrdila, že Komisia mala vziať do úvahy skutočnosť, že zinkový náter je ťažší na strane vývozu a že mohli existovať rozdiely v kalibrácii mostových váh používaných v prípade kamiónov pri vývoze a mostových váh používaných pri predaji na domácom trhu.

(121)

Podľa spoločnosti ECL predstavovali porovnateľné druhy výrobku uvedené v liste podľa článku 18 len [0 – 5 %] vývozu v ORP, a preto Komisia nemohla vychádzať z takéhoto porovnania. Komisia teda nemohla zamietnuť všetky informácie, najmä ak strana predložila informácie v stanovenej lehote, informácie boli overiteľné a ak strana konala najlepšie, ako mohla. Spoločnosť ECL sa domnieva, že nepresný a očividne nesprávny výpočet hmotnosti neposkytol objektívny základ na uplatnenie dostupných skutočností, pokiaľ ide o vykázanú hmotnosť kovu, a nie je dôvodom na to, aby sa všetky údaje ECL o hmotnosti kovu stali nepoužiteľnými či nespoľahlivými.

(122)

Komisia nanovo zanalyzovala novo predložené informácie a argumenty ECL.

(123)

Rozdiel v hrubej hmotnosti vykázanej pre domáci a vývozný trh prepočítala na základe váženého priemeru, ako navrhla spoločnosť ECL. Rozdiel v hrubej hmotnosti medzi domácim a vývozným trhom bol naďalej značný ([5 – 15 %]). Navyše v prípade niektorých druhov výrobku stále dosahoval až [10 – 20 %]. Žiadateľ tento rozdiel nedokázal vysvetliť.

(124)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 82, podľa názoru Komisie to, že sa niektoré druhy museli vyrobiť s menším cementovým obložením, protirečilo informáciám získaným počas overovania na mieste. V katalógu ECL pre domáci trh bola navyše hrúbka rúrok s priemerom menším ako 300 mm uvedená ako 3,5 mm. Spoločnosť ECL teda podľa katalógu vyrábala tieto priemery s hrúbkou 3,5 mm, a nie 3 mm, ako tvrdila. Vzhľadom na povolenú odchýlku pre hrúbku na oboch trhoch by rúrky s hrúbkou cementového obloženia od 3,5 mm do 4 mm spĺňali normy na oboch trhoch.

(125)

Komisia urobila nové porovnanie a zohľadnila údajný rozdiel v cementovom obložení, ako aj rozdiel v zinkovom nátere, ako tvrdila spoločnosť ECL. Aj po úprave zohľadňujúcej tieto rozdiely zostal rozdiel v hrubej hmotnosti medzi domácim a vývozným trhom naďalej vysoký, v priemere na úrovni [0 – 10 %], pričom v prípade niektorých druhov výrobku dosahoval až [5 – 20 %]. Pokiaľ ide o cementové obloženie, z analýzy vyplynulo, že v prípade niektorých druhov výrobku, za predpokladu, že údaje boli vykázané správne, by cementové obloženie rúrok predávaných na vývoz obsahovalo v priemere o [30 – 75 %] viac cementu a v prípade niektorých druhov výrobku by to bolo až [20 – 100 %].

(126)

Komisia ďalej objasnila, že takmer identické výrobky (vrátane tých, ktoré upravila o údajne hrubšie obloženie) predstavovali [10 – 30 %] predaja do Únie, a nie [0 – 3 %], ako tvrdila spoločnosť ECL.

(127)

Ako je však vysvetlené v odôvodnení 125, všetky výrobky vyvážané do Únie boli všeobecne vykázané ako ťažšie. Pokiaľ ide o výrobky, ktoré neboli predávané na domácom trhu, Komisia porovnala druhy predávané na vývoznom trhu s menovitou (teoretickou) hmotnosťou. Aj v prípade týchto druhov bol rozdiel v hmotnosti podobný ako v prípade takmer identických druhov výrobku. Výsledok výpočtov týkajúcich sa výrobkov, ktoré neboli predávané na domácom trhu, zodpovedal porovnaniu, ktoré sa urobilo pre výrobky predávané na domácom trhu, a poukázal na nevysvetlený rozdiel v hmotnosti, v dôsledku ktorého, ak by boli údaje vykázané správne, by rúrky na strane vývozu mali oveľa hrubšie cementové obloženie (v priemere o [30 – 75 %] cementu viac, pričom niektoré rozdiely dosahovali až [100 – 150 %]).

(128)

Spoločnosť ECL sa vyjadrila aj k výpočtom Komisie týkajúcim sa menovitej hrúbky cementového obloženia a jeho hmotnosti. Tvrdila, že výpočty cementového obloženia a hmotnosti v liste podľa článku 18 neboli správne v prípade viacerých priemerov, ako aj z dôvodu obsahu vody, ktorý bolo treba zohľadniť. V cementovom obložení pretrváva obsah vody, preto ho treba pripočítať k hmotnosti. Ak by sa obsah vody vzal do úvahy, rozdiel medzi menovitou hmotnosťou cementového obloženia a hmotnosťou, ktorú vykázala spoločnosť ECL, by bol oveľa menší.

(129)

Spoločnosť ECL ďalej tvrdila, že cementové obloženie rúrok vyvážaných do Únie je zvyčajne hrubšie než cementové obloženie s menovitou hrúbkou a hrubšie v prípade rúrok, ktoré sa majú vyviezť do iných tretích krajín, aby neboli zamietnuté. Táto skutočnosť bola podľa nej preukázaná aj v správach nezávislej kontrolnej spoločnosti. Spoločnosť ECL dodatočne ako dôkaz predložila list od experta z prepojenej spoločnosti ECL, ktorý je tiež zástupcom v normalizačných orgánoch, v ktorom potvrdzuje, že cementové obloženie by bolo hrubšie na vývoznom trhu.

(130)

Komisia vzala na vedomie fakt, že predávané rúrky ešte môžu obsahovať vodu. Platilo by to však len v prípade zásielok, ktoré opúšťajú závod krátko po tom, ako boli rúrky vyrobené. Komisia skonštatovala, že obsah vody sa časom skutočne zmenšoval, po troch dňoch sa však jeho miera ustálila. Spoločnosť ECL takisto nepreukázala ani nevyčíslila, ako obsah vody ovplyvňoval hmotnosť cementového obloženia a celkovú hmotnosť rúrky. Tieto závery boli podľa Komisie teoretické, pretože spoločnosť ECL nemohla určiť presný čas, ktorý uplynul medzi tým, ako sa výrobky vyrobili a ako sa vyviezli.

(131)

Komisia v tejto súvislosti tiež poznamenala, že keď porovnala menovitú (teoretickú) hmotnosť cementového obloženia s vykázanou hmotnosťou, v prípade domáceho trhu bol rozdiel váženého priemeru minimálne približne [0 – 3 %]. V prípade vývozného trhu boli rozdiely väčšie. V priemere sa pohybovali na úrovni [0 – 10 %], v niektorých prípadoch predstavovali až [15 – 30 %]. Podľa Komisie to opäť preukázalo, že údaje o hmotnosti vykázané spoločnosťou ECL nie sú správne.

(132)

Zo správy nezávislej inšpekčnej spoločnosti navyše vyplynulo, že rozdiely v hrúbke (a teda hmotnosti) cementového obloženia sa môžu vyskytovať. Zároveň z nej však vyplynulo, že podobné rozdiely existovali v prípade čistej hmotnosti kovu, ktorú spoločnosť dôsledne vykazovala ako veľmi blízku k menovitej (teoretickej) hmotnosti. V každom prípade správa nevysvetľuje, prečo k odchýlkam od menovej hmotnosti dochádzalo len na strane vývozného trhu a prečo by boli blízke k menovitej hodnote na domácom trhu.

(133)

Pokiaľ ide o všeobecné tvrdenie, že rúrky na vývoz sú hrubšie než rúrky, ktoré spoločnosť ECL vyrábala pre domáci trh, Komisia zopakovala, že táto informácia nebola počas overovania na mieste nikdy spomenutá. Naopak skonštatovala, že rúrky s rovnakým priemerom majú vždy podobné cementové obloženie. Zastáva tiež názor, že list od experta z prepojenej spoločnosti ECL nepotvrdzuje, že všetky rúrky pre Úniu zvyčajne musia mať hrubšie cementové obloženie. V liste sú len zhrnuté rozličné normy a potvrdzuje sa, že pre priemery pod 300 mm si norma vyžaduje 4 mm cementové obloženie. Hoci expert skutočne uviedol, že podľa normy EÚ je požiadavka týkajúca sa prasklín cementovej malty prísnejšia, Komisia zastáva názor, že to nepredstavuje dôvod, prečo by cementové obloženie malo byť hrubšie, než je stanovené v norme EÚ. Rovnako neboli poskytnuté žiadne zaznamenané dôkazy o tom, že by v dôsledku hrubšieho cementového obloženia vznikalo menej prasklín. Napríklad podľa produktovej brožúry ECL sa vzniku prasklín nedá zabrániť bez ohľadu na hrúbku. Tieto praskliny, ako aj iné izolované praskliny, ktoré sa môžu vytvoriť počas prepravy, sú prijateľné a zacelia sa, keď rúrka pri používaní príde do kontaktu s vodou.

(134)

Spoločnosť ECL tvrdila, že uplatnenie dostupných skutočností by malo byť v súlade s právnou normou stanovenou článkom 18 základného antidumpingového nariadenia, ktorú treba uplatňovať so zreteľom na antidumpingovú dohodu WTO. Spoločnosť ECL tvrdila, že využitie dostupných skutočností by malo byť obmedzené na doplnenie chýbajúcich potrebných informácií. Takisto by malo byť obmedzené na primerané nahrádzanie „potrebných informácií“, aby bolo možné dospieť k presne stanoveným faktom. Dostupné skutočnosti sa navyše nesmú používať represívne a musia sa pritom zohľadniť všetky podložené fakty, ktoré zainteresovaná strana poskytne, aj keby tieto fakty nepredstavovali úplné vyžiadané informácie.

(135)

Spoločnosť ECL tvrdila, že prešetrovacie orgány sa musia usilovať v čo najväčšej možnej miere používať údaje, ktoré im doručili strany. Podľa článku 18 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia aj vtedy, ak by informácie predložené niektorou zainteresovanou stranou neboli vo všetkých ohľadoch ideálne, Komisia by ich nemala ignorovať za predpokladu, že prípadné nedostatky nie sú takého rozsahu, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k primerane presnému zisteniu, a zároveň že sú informácie včas predložené a možno ich overiť a že strana konala podľa svojich najlepších schopností.

(136)

Komisia usúdila, že na základe uvedených tvrdení nemohla považovať údaje ECL za údaje, ktoré by viedli k primerane presným zisteniam. Naopak, rozchádzajúce sa informácie a nezrovnalosti v údajoch svedčili o tom, že údaje neboli vykázané správne. Komisia okrem toho dospela k záveru, že z viacerých dôkazov vyplýva, že v predložených údajoch bola čistá hmotnosť kovu na vývoznom trhu podhodnotená tak, aby bol výsledok pre žiadateľa priaznivejší. Skutočnosť, že informácie boli predložené včas a bez omeškania, sa nepovažovala za relevantnú na vyváženie iných závažných nedostatkov.

(137)

Spoločnosť ECL tvrdila, že Komisia pochybuje o spoľahlivosti čistej hmotnosti kovu, ktorú spoločnosť vykázala (s čím spoločnosť ECL nesúhlasí), mala by však použiť vykázané údaje o domácom predaji a predaji v Únii týkajúce sa hmotnosti cementového obloženia (na základe primerane upravenej hmotnosti Kanta) alebo metrov. Tvrdila, že údaje o hmotnosti cementového obloženia a metroch boli včas a riadne predložené podľa jednotlivých transakcií a že ich overila aj Komisia, a preto sa môžu použiť bez zbytočných ťažkostí.

(138)

Spoločnosť ECL usúdila, že s Komisiou plne spolupracovala najlepšie, ako mohla. Od roku 2014 bola viackrát prešetrovaná a v každom prešetrovaní včas poskytla všetky informácie a spolupracovala podľa svojich najlepších schopností. Komisia nikdy v údajoch ECL nenašla problémy.

(139)

Pokiaľ ide o toto prešetrovanie, spoločnosť ECL informovala Komisiu o blížiacej sa fúzii ECL a SPL v duchu transparentnosti a úplnej otvorenosti, aby predišla akýmkoľvek tvrdeniam, že neposkytla úplné informácie. Podľa ECL však toto priebežné revízne prešetrovanie nebolo potrebné.

(140)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 74 až 136, Komisia sa nemohla spoliehať na informácie týkajúce sa čistej hmotnosti kovu, ktoré vykázala spoločnosť ECL. Nesprávne vykázanie hmotnosti v predložených informáciách malo za následok to, že tieto údaje nebolo možné použiť ani opraviť. Komisia predovšetkým nemohla stanoviť, ktoré informácie boli správne, a teda by sa mohli použiť ako základ na opravu alebo úpravu.

(141)

Pokiaľ ide o hrubú hmotnosť kovu, z informácií (24) predložených spoločnosťou ECL vyplynulo, že hmotnosť cementového obloženia v prípade predaja na domácom trhu prekračovala celkovú hmotnosť Kanta o [0 – 10 %], do ktorej je navyše započítané aj balenie. Pre tento rozdiel sa neposkytlo žiadne prijateľné vysvetlenie, čo spochybňuje dôveryhodnosť hrubej hmotnosti vykázanej na domácom trhu.

(142)

Rozdiel zistený Komisiou sa týkal dvoch parametrov, a to čistej a hrubej hmotnosti kovu a dĺžky. Zistené nezrovnalosti museli byť spôsobené nesprávnym vykazovaním aspoň jedného z týchto dvoch parametrov. Nesprávne vykazovanie hmotnosti mohlo byť spôsobené aj nesprávnym vykazovaním dĺžky vyvezených rúrok, pretože hmotnosť sa vyjadruje v kg/meter. Komisia preto nemohla dospieť k záveru, že spoločnosť ECL vykazovala dĺžku správne.

(143)

Komisia teda dospela k záveru, že nie je možné vykonať alternatívne výpočty založené na odlišných merných jednotkách a že takéto informácie predložené po procese overovania nemožno overiť.

(144)

To, že spoločnosť ECL od roku 2014 spolupracovala pri viacerých prešetrovaniach a jej údaje boli vždy akceptované, okrem toho nepredstavuje záruku toho, že údaje predložené v tomto prešetrovaní automaticky sú spoľahlivé.

(145)

V súvislosti s tvrdením, že toto čiastočné priebežné revízne prešetrovanie nebolo potrebné, Komisia odkazuje na vysvetlenia uvedené v bodoch 1.2 a 3.1. Fúzia ECL a SPL ovplyvnila údaje o predaji a nákladoch, ktoré sú relevantné pre výpočet dumpingového rozpätia, a predstavovala zmenu trvalého charakteru. Komisia preto usúdila, že fúzia ECL a SPL spĺňa právne podmienky článku 11 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia.

(146)

Spoločnosť ECL sa sťažovala aj na spôsob uplatnenia dostupných skutočností. Zhrnula kroky a dátumy jednotlivých žiadostí Komisie a poukázala na to, že list podľa článku 18 jej bol doručený až 11. júla 2023. Usúdila tiež, že nebola informovaná „ihneď“ (v zmysle bodu 6 prílohy II k antidumpingovej dohode) o dôvodoch možného odmietnutia jej údajov o hmotnosti kovu a nedostala možnosť poskytnúť dodatočné vysvetlenia v primeranom období. Takisto sa domnievala, že nemala dosť času na vyjadrenie pripomienok k zisteniam podľa článku 18 a že predĺženie lehoty o 3 dni na tento účel nebolo postačujúce.

(147)

Komisia usúdila, že údaje týkajúce sa určenia hmotnosti sa zoširoka prediskutovali počas overovania na mieste, pri ktorom Komisia zhromaždila značné množstvo dôkazov. Až po overovaní na mieste v priestoroch vyvážajúceho výrobcu, keď spoločnosť ECL doručila úplný súbor údajov týkajúcich sa alternatívnych merných jednotiek, mohla Komisia urobiť analýzu a stanoviť závažnosť a vplyv nekonzistentnosti, keďže pôvodné podanie ECL obsahovalo hlavne údaje založené na čistej hmotnosti kovu.

(148)

Komisia ďalej usúdila, že ECL poskytla dosť času na podanie vysvetlení a predloženie dodatočných údajov a pripomienok k jej zisteniam. Komisia o vysvetlenia požiadala už 29. júna 2023. Navyše ECL informovala o pochybnostiach v súvislosti so spoľahlivosťou údajov 5. júla 2023, čo je posledný dátum overovania na diaľku s prepojenou spoločnosťou, na ktorom sa zástupca vyvážajúceho výrobcu so sídlom v Kalkate zúčastnil. Následne vzhľadom na predĺženie lehoty na odpoveď mala spoločnosť ECL 14 dní na vyjadrenie pripomienok k listu podľa článku 18 odoslaného 10. júla 2023. Okrem toho Komisia 26. júla 2023 viedla vypočutie s ECL. Dodatočná príležitosť na predloženie pripomienok bola napokon ponúknutá v čase poskytnutia informácií o predbežných zisteniach.

(149)

Vzhľadom na vecné dôkazy podrobne opísané v bode 3 Komisia usúdila, že spoločnosť ECL poskytla zavádzajúce alebo nepravdivé informácie s cieľom podhodnotiť čistú hmotnosť kovu, ktorá sa použila pri výpočte jej dumpingového rozpätia, a znížiť toto rozpätie.

(150)

Spoločnosť ECL po poskytnutí informácií tvrdila, že použitie dostupných skutočností Komisiou vychádzalo zo zjavne nesprávneho posúdenia skutočností a z predpokladov a deduktívnej argumentácie bez konkrétnych dôkazov.

(151)

Spoločnosť ECL namietala proti tomu, že došlo k úmyselnému nesprávnemu vykazovaniu čistej hmotnosti kovu s cieľom znížiť dumpingové rozpätie. Zdôraznila, že nedošlo k žiadnemu pokusu o poskytnutie nepravdivých, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií a že spoločnosť ECL mala dobrú povesť na indickom trhu, trhu Únie a na celosvetovom trhu, ktorú by neohrozila.

(152)

Zopakovala, že Komisia overila informácie týkajúce sa nákladov a zosúladila ich s predvahou a účtami spoločnosti. Podľa jej názoru boli preto výrobné náklady uspokojivo overené.

(153)

Spoločnosť ECL aj vláda Indie tvrdili, že výpočty Komisie boli chybné a vykázaním nižšej čistej hmotnosti kovu by sa dumpingové rozpätie nezmenilo. Poskytli výpočty preukazujúce, že ak by bola vykázaná nižšia čistá hmotnosť kovu na určenie vývoznej ceny aj normálnej hodnoty, výsledné dumpingové rozpätie by sa nezmenilo. Na základe toho sa spoločnosť ECL aj vláda Indie domnievali, že vyhlásenia o nesprávnom vykazovaní spoločnosťou ECL s cieľom znížiť dumpingové rozpätie boli nesprávne.

(154)

Komisia sa odvolávala na zistenia poskytnuté zmluvným stranám v liste podľa článku 18 a v oddiele 3.2. Poukázala na to, že jej zistenia sa týkali údajov poskytnutých na stanovenie vývoznej ceny. Nebolo preukázané, že by rovnaká chyba vykázania nižšej čistej hmotnosti kovu nastala na oboch stranách, t. j. na strane vývoznej ceny a na strane normálnej hodnoty, pričom v takomto prípade by bol vplyv vyrovnaný. Vykázaním nižšej čistej hmotnosti kovu na jednej z týchto dvoch strán výpočtu by naopak spoločnosť ECL neprimerane podhodnotila dumpingové rozpätie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 39 všeobecného informačného dokumentu.

(155)

Komisia však poukázala na to, že cieľom jej posúdenia, najmä nezrovnalostí zistených medzi celkovou hmotnosťou výrobkov predávaných na domácom trhu a vyvážaných výrobkov, bolo preukázať, že predložené údaje nemohli byť správne. Komisia však na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, nemohla dospieť k záveru, či boli zistené nezrovnalosti spôsobené nesprávnym vykazovaním čistej hmotnosti kovu, hrubej hmotnosti alebo dĺžky rúrok.

(156)

Po poskytnutí informácií sa spoločnosť ECL odvolávala na metódu Komisie, na základe ktorej konštatovala nepresnosť údajov poskytnutých spoločnosťou. Poukázala na to, že Komisia použila hmotnosť cementového obloženia na stanovenie rozdielu v hmotnostiach medzi výrobkami predávanými na vývoz a výrobkami predávanými na domácom trhu. Spoločnosť ECL tvrdila, že Komisia vo svojich záveroch o možnom použití alternatívnych údajov usúdila, že hmotnosť cementového obloženia nemohla byť správna. Vzhľadom na tento záver sa spoločnosť ECL domnievala, že Komisia nemohla použiť hmotnosť cementového obloženia, aby dospela k záveru o nepresnosti čistej hmotnosti kovu. Podľa jej názoru preto Komisia nemala žiaden dôvod trvať na tom, že vykázaná čistá hmotnosť kovu bola nesprávna.

(157)

Komisia nesúhlasila s tvrdením, že neexistoval žiaden dôvod dospieť k záveru, že údaje (čistá hmotnosť kovu) neboli vykázané správne, len preto, že hmotnosť cementového obloženia bola použitá na preukázanie nezrovnalostí v údajoch spoločnosti ECL, a preto, že Komisia zároveň mala pochybnosti o ich správnosti. Účelom porovnania uskutočneného Komisiou bolo len preukázať, ako je podrobne vysvetlené v oddiele 3.2, že údaje predložené spoločnosťou ECL nemohli byť správne.

(158)

Komisia sa domnievala, že skutočnosť, že mala pochybnosti o ktorejkoľvek z vykázaných hmotností, ale nemohla dospieť k záveru, ktoré údaje boli správne a ktoré nesprávne, nespochybňovala jej záver, ale skôr ukazovala na to, že v prípade, že neboli k dispozícii spoľahlivé údaje, neexistovala žiadna alternatívna metóda na výpočet dumpingového rozpätia. Keďže mala odôvodnené pochybnosti, či bola čistá hmotnosť kovu, hrubá hmotnosť a/alebo dĺžka vykázaná správne, nemohla použiť žiaden z týchto údajov ako základ pre výpočty.

(159)

Spoločnosť ECL ďalej tvrdila, že Komisia neuvažovala nad tým, že by ako alternatívu použila menovitú (teoretickú) hmotnosť rúrok alebo dĺžku. Takisto sa domnievala, že vykázaná dĺžka nemohla byť nesprávna.

(160)

Komisia zopakovala, že jej analýza vychádzala z hmotnosti na meter. Rozdiel zistený Komisiou sa teda týkal dvoch parametrov, a to čistej alebo hrubej hmotnosti kovu a dĺžky. Zistené nezrovnalosti museli byť spôsobené nesprávnym vykazovaním jedného z týchto dvoch parametrov. Nesprávne vykazovanie hmotnosti mohlo byť spôsobené aj nesprávnym vykazovaním dĺžok rúrok, ktoré boli vyvezené, pretože hmotnosť bola vyjadrená v kg/meter. Preto, ak by sa použila menovitá hmotnosť, musela by byť vyjadrená v metroch. Keďže Komisia nemohla dospieť k záveru, že spoločnosť ECL vykázala dĺžky správne, použitie menovitej hmotnosti by nezaručovalo správne určenie vývoznej ceny.

(161)

Komisia teda zopakovala svoj záver, že nie je možné vykonať alternatívne výpočty založené na odlišných merných jednotkách a že nové informácie predložené po procese overovania nemožno overiť.

(162)

Spoločnosť ECL sa takisto domnievala, že Komisia neposkytla empirické dôkazy na preukázanie toho, že hrubšie cementové obloženie v prípade predaja na vývoz nebolo vedecky možné a že neexistovalo. Na podporu tohto tvrdenia spoločnosť ECL predložila správy vypracované spoločnosťou Baillif preukazujúce, že v ORP bolo cementové obloženie hrubšie ako menovitá hrúbka rúrok, ktoré boli dodané jej francúzskym a talianskym dcérskym spoločnostiam. Okrem toho spoločnosť ECL takisto sprístupnila skúšobné protokoly v prípade rúrok vyrobených spoločnosťou SG PAM.

(163)

Zo správ týkajúcich sa francúzskych a talianskych dcérskych spoločností vyplynulo, že v prípade rúrok s viacerými priemermi, ktoré mali menovitú hrúbku 4 mm, bola skutočná hrúbka rôzna, pričom bola až o [80 – 100 %] väčšia ako menovitá hrúbka. Na základe týchto správ spoločnosť ECL tvrdila, že skutočná hrúbka cementového obloženia mohla byť bežne väčšia ako menovitá hrúbka cementového obloženia, a preto neexistoval žiaden dôvod na vyvodenie záveru, že o [35 – 70 %] väčšie cementové obloženie, ako Komisia uviedla v odôvodnení 95 všeobecného informačného dokumentu, nebolo realistické.

(164)

Komisia vzala na vedomia správy predložené spoločnosťou ECL. Správy skutočne preukazovali, že skutočná hrúbka sa líšila od menovitej hrúbky cementového obloženia preskúmaných rúrok a že bola väčšia ako menovitá hrúbka. Komisia sa však domnievala, že porovnanie sa malo uskutočniť za predaj na domáci trh, ako aj za predaj na vývoz, pričom, ako sa podrobne uvádza v odôvodneniach 95 a 99 všeobecného informačného dokumentu, vážený priemerný rozdiel medzi skutočnou a menovitou hmotnosťou na domácom trhu bol približne [0 – 3 %] v porovnaní s priemerne [0 – 10 %] (a v niektorých prípadoch až do [15 – 30 %]) v prípade vývozu. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 96 až 104 všeobecného informačného dokumentu, Komisia považovala tento rozdiel za nepodložený.

(165)

Spoločnosť ECL sa takisto domnievala, že Komisia zjavne nesprávne posúdila skutočnosti týkajúce sa čistej hmotnosti kovu a nesprávne uplatnila článok 18 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia.

(166)

Po prvé tvrdila, že Komisia nesprávne pochopila, že spoločnosť ECL zaradila do vzorky rúrky z každej objednávky a rúrky zaradené do vzorky boli odvážené (odôvodnenie 40 všeobecného informačného dokumentu). Spoločnosť ECL uviedla, že bola testovaná len hrúbka rúrok. Takisto uviedla, že výroba sa zaznamenáva v metroch a že účtovný systém SAP automaticky premieňa metre na hmotnosť kovu. Tvrdila, že nedošlo vôbec k žiadnemu ľudskému zásahu. Spoločnosť ECL takisto uviedla, že hmotnosť, ktorá sa potom používa, je štandardná hmotnosť a že táto prax používania štandardnej hmotnosti je v odvetví bežná.

(167)

Komisia zastáva názor, že tvrdenie, že spoločnosť ECL nevážila rúrky zaradené do vzorky, bolo v rozpore s informáciami, ktoré dostala počas overovania na mieste. Informácia, že rúrky zaradené do vzorky sa vážili, bola uvedená aj v správe zo služobnej cesty, ktorá bola zaslaná spoločnosti ECL na kontrolu presnosti. Spoločnosť ECL sa vyjadrila k viacerým záležitostiam, ale nepredložila žiadne pripomienky, pokiaľ ide o chápanie Komisie týkajúce sa váženia rúrok.

(168)

Komisia sa takisto domnievala, že toto bolo prvýkrát, čo spoločnosť ECL uviedla, že výroba sa v skutočnosti vykazuje v metroch a že systém SAP premieňa dĺžku rúrok na hmotnosť. Tieto údajne odlišné informácie predložené až po overovacom procese spolu so skutočnosťou, že rúrky sa v skutočnosti počas celého výrobného procesu neodvážili, len posilnili pochybnosti Komisie, pokiaľ ide o správne vykazovanie hmotností spoločnosťou ECL.

(169)

Spoločnosť ECL zopakovala, že porovnanie medzi všetkými rúrkami predávanými na domácom trhu a všetkými rúrkami predávanými na vývoznom trhu bolo založené na odlišnom sortimente výrobkov, a preto nebolo relevantné.

(170)

Komisia pripomenula, že porovnanie uskutočnené za všetky výrobky bolo skutočne založené na odlišnom sortimente výrobkov, ale výsledkom sa potvrdili zistenia v prípade takmer identických (ako aj v prípade priamo neporovnateľných) výrobkov.

(171)

V prípade priamo neporovnateľných výrobkov spoločnosť ECL zistila, že metóda Komisie na výpočet rozdielu hmotnosti cementového obloženia výrobkov predávaných na domácom trhu a vyvážaných výrobkov nebola správna. Pokiaľ ide o takmer identické výrobky, spoločnosť ECL sa odvolávala na svoje pripomienky a výpočty, ktoré boli predložené v reakcii na list podľa článku 18 a ktoré sú zhrnuté v oddiele 3.4. Dodatočne tvrdila, že rozdiely by mali byť vyjadrené v hmotnosti cementového obloženia, a preto boli veľmi malé. Spoločnosť ECL takisto tvrdila, že v prípade niektorých osobitných druhov výrobkov bol rozdiel, ktorý zistila Komisia, minimálny alebo predstavoval len veľmi malú časť vývozu. Takisto tvrdila, že rozdiely v prípade niektorých osobitných druhov výrobkov boli malé alebo že sa týkali len veľmi malého objemu vývozu.

(172)

Spoločnosť ECL takisto nesúhlasila so záverom Komisie, pokiaľ ide o vlhkosť. Poskytla nové výpočty, ktoré podľa jej názoru zohľadňovali prítomnosť vlhkosti v rúrkach predávaných na domácom trhu, ktorá by sa mala zohľadniť pri porovnaní s vývozným trhom.

(173)

V prípade takmer identických výrobkov, ako aj neporovnateľných výrobkov Komisia poznamenala, že spoločnosť ECL neposkytla žiadne dodatočné dôkazy preukazujúce, že výpočty Komisie boli nesprávne.

(174)

Komisia sa takisto domnievala, že jej metóda na vyjadrenie percentuálneho rozdielu podielu čistej hmotnosti kovu bola správna a že neexistoval žiaden dôvod, aby sa tento rozdiel vyjadroval na základe hmotnosti cementového obloženia. Čistá hmotnosť kovu bola podobná na strane vývozu aj na strane domáceho trhu, a preto percentuálne porovnanie malo preukázať, že hmotnosť cementového obloženia v prípade vývozu bola odlišná v porovnaní s jeho hmotnosťou pri predaji na domácom trhu.

(175)

Pokiaľ ide o porovnanie uskutočnené v prípade osobitných druhov výrobkov, Komisia súhlasila, že skutočne existovali druhy výrobkov, v prípade ktorých bol rozdiel alebo objem vývozu malý. Na základe váženého priemeru bol však tento rozdiel stále [0 – 10 %].

(176)

Pokiaľ ide o obsah vlhkosti, Komisia vzala na vedomie tvrdenia spoločnosti ECL. Nesúhlasila, že by obsah vlhkosti ovplyvňoval hmotnosť rúrok predávaných na domácom trhu. Ak by tomu tak aj bolo, rozdiely by boli podľa vlastných výpočtov spoločnosti ECL stále významné.

(177)

Spoločnosť ECL ďalej zopakovala svoje tvrdenia týkajúce sa skutočnosti, že údaje pochádzali zo systému SAP, a preto boli správne. Zopakovala, že čistá hmotnosť kovu bola uvedená na baliacom liste pri vývoze a že tomu tak bolo aj pred tým, ako sa začalo konať vo veci z roku 2014.

(178)

Pokiaľ ide o testy hmotnosti kovu nezávislou kontrolnou spoločnosťou, spoločnosť ECL teraz tvrdila, že sa nezdali správne, pretože celková hmotnosť testovaných rúrok zaznamenaná nezávislou kontrolnou spoločnosťou prevyšovala vypočítanú hrúbku kovu premenenú na hmotnosť spolu s váhou cementového obloženia. Podľa spoločnosti ECL to bolo spôsobené tým, že hrúbka kovu bola pravdepodobne meraná na koncoch rúrok, kde boli hrubšie. Preto to nebolo správne.

(179)

Spoločnosť ECL opakovane tvrdila, že cementové obloženie bolo odlišné pre vývoz a pre domáci trh a že systém SAP rozlišoval medzi rúrkami v závislosti od ich špecifikácií.

(180)

Komisia sa odvolávala na svoje závery uvedené v oddiele 3.4. Domnievala sa, že spoločnosť ECL neposkytla dodatočné dôkazy, ktoré by podporili jej tvrdenie, že údaje boli vykázané správne. Pokiaľ ide o správu nezávislej kontrolnej spoločnosti, ktorá bola podľa spoločnosti ECL nesprávna, pokiaľ ide o hmotnosť kovu, Komisia sa domnievala, že cementové obloženie mohlo byť v skutočnosti rovnako (nesprávne) zmerané. Preto sa domnievala, že ho spoločnosť ECL nemohla použiť ani na vyvodenie akéhokoľvek nezvratného argumentu, pokiaľ ide o hmotnosť cementového obloženia.

(181)

Spoločnosť ECL tvrdila, aj keby údaje o čistej hmotnosti kovu obsahovali určité nedostatky podľa Komisie, tie v žiadnom prípade neboli takej povahy alebo takého rozsahu, aby spôsobili Komisii neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k primerane presným záverom týkajúcim sa normálnej hodnoty a vývozných cien. Ďalej tvrdila, že Komisia nezistila nezrovnalosti v údajoch o hodnote predaja, výrobných nákladoch a vo všetkých ostatných finančných údajoch spoločnosti. Spoločnosť ECL sa domnievala, že a) odmietnutie použiť tri alternatívy navrhnuté spoločnosťou na vyčíslenie objemu, čo boli najvyhovujúcejšie a najvhodnejšie informácie na nahradenie čistej hmotnosti kovu, a b) úplné zamietnutie údajov spoločnosti ECL na výpočet dumpingového rozpätia a uloženie reziduálneho dumpingového rozpätia spoločnosti vo výške 19 %, ktoré bolo vypočítané pre spoločnosť Jindal Saw v rámci prešetrovania v roku 2015, čo je takmer osem až deväť rokov staré obdobie prešetrovania, bolo represívne, neprimerané a diskriminačné, nedostatočne odôvodnené a v rozpore s viacerými ustanoveniami článku 18 základného antidumpingového nariadenia a s prílohou II antidumpingovej dohody, ako sa rozoberá ďalej v texte.

(182)

Spoločnosť ECL zopakovala, že sa mohla použiť alternatívna metóda na uskutočnenie výpočtov a že Komisia nemala zamietnuť všetky informácie poskytnuté spoločnosťou ECL, ale mala použiť dostupné skutočnosti, ktoré mohli primerane nahradiť nesprávne informácie. Spoločnosť ECL zopakovala, že Komisia mohla použiť dĺžku, hrubú hmotnosť/hmotnosť Kanta alebo hmotnosť cementového obloženia či menovitú hmotnosť kovu.

(183)

Spoločnosť ECL sa domnievala, že zamietnutie všetkých údajov spoločnosti ECL a použitie 19 % dumpingového rozpätia bolo veľmi represívne. Domnievala sa, že spoločnosť ECL spolupracovala v rámci svojich najlepších schopností a jej spolupráca výrazne presahovala to, čo sa bežne vyžaduje a poskytuje v rámci štandardného antidumpingového prešetrovania. Komisia preto podľa názoru spoločnosti ECL porušila zásadu proporcionality. Uviedla príklady prešetrovaní, pri ktorých Komisia nezamietla všetky údaje, ale nahradila informácie alebo použila údaje poskytnuté vyvážajúcim výrobcom.

(184)

Komisia sa domnievala, že tvrdenie spoločnosti ECL neobsahovalo žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by mohli viesť k zmene jej záveru. Problémami, o ktorých tvrdila spoločnosť ECL, sa Komisia už obšírne zaoberala počas prešetrovania a vo všeobecnom informačnom dokumente. Tvrdenie týkajúce sa použitia primeraných „dostupných skutočností“ sa rozoberá v oddiele 4.

(185)

Spoločnosť ECL sa domnievala, že nebola bezodkladne informovaná o rozhodnutí Komisie a dôvodoch na zamietnutie všetkých jej údajov. Tým, že ju bezodkladne neinformovala o zamietnutí všetkých jej údajov a nielen vyčíslenia objemu v rámci čistej hmotnosti kovu, a tým, že spoločnosti ECL nedala príležitosť poskytnúť ďalšie vysvetlenia v tejto súvislosti, Komisia urobila zjavnú chybu pri uplatňovaní článku 18 a porušila článok 18 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia a odsek 6 prílohy II antidumpingovej dohody. Spoločnosť ECL sa domnievala, že o rozhodnutí Komisie zamietnuť všetky jej údaje sa dozvedela až prostredníctvom všeobecného informačného dokumentu a ani vtedy sa vo všeobecnom informačnom dokumente nevysvetľovalo, prečo boli zamietnuté všetky údaje.

(186)

Spoločnosť ECL sa odvolávala na list podľa článku 18, v ktorom Komisia podľa jej názoru mala v úmysle zamietnuť len vyčíslenie objemu. Dodatočne sa odvolávala na správu poroty vo veci Mexiko – oceľové rúry, pričom uviedla, že v rámci použitia dostupných skutočností sa nevyžadovalo „všeobecné vyhlásenie o možnosti, že by sa mohli použiť dostupné skutočnosti […], ale skôr súhlasné a priame oznámenie zaslané dotknutej strane, že v danom konkrétnom prípade sa rozhodlo o zamietnutí jej informácií, a to spolu s vyhlásením o dôvodoch uvedeného rozhodnutia“ (25).

(187)

Komisia s týmto nesúhlasila. Domnievala sa, že v súlade s článkom 18 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia podrobne informovala spoločnosť ECL o svojich zisteniach a dala jej príležitosť poskytnúť ďalšie vysvetlenia. Ako je vysvetlené v oddiele 3.4, Komisia považovala tieto vysvetlenia za neuspokojivé a podrobne uviedla aj svoje dôvody.

(188)

Komisia takisto nesúhlasila s tým, že informácie, ktoré uviedla v liste podľa článku 18, predstavovali všeobecné vyhlásenie. Práve naopak, Komisia informovala žiadateľa o nezrovnalostiach, ktoré zistila, a to dokonca pred zaslaním listu podľa článku 18, ku ktorému boli pripojené aj veľmi podrobné výpočty a odôvodnenia. V liste podľa článku 18 sa jasne uvádzalo, že „dané nezrovnalosti spochybňujú spoľahlivosť údajov poskytnutých spoločnosťou ECL“ a že následne mala Komisia v úmysle zamietnuť informácie týkajúce sa vyčíslenia objemu celého prešetrovaného výrobku, ktorý vyrábala a predávala spoločnosť ECL. Použila slovo „v úmysle“, pretože spoločnosti ECL a ostatným stranám bola ešte poskytnutá možnosť predložiť pripomienky, a až potom by Komisia rozhodla o zamietnutí.

(189)

Ako je vysvetlené v oddiele 3.2, vyčíslenie (jednotková hodnota) sa používa na stanovenie vývoznej ceny, ako aj normálnej hodnoty. Komisia preto nesúhlasila, že v liste podľa článku 18 sa jasne neuvádzalo, že všetky údaje môžu byť zamietnuté.

(190)

Okrem pripomienok na podporu žiadosti spoločnosť ECL o stiahnutie sa vláda Indie odvolávala na zistenia Komisia uvedené vo všeobecnom informačnom dokumente. Argumentovala, že spoločnosť ECL poskytla správne informácie, že informácie zaznamenané v SAP systéme spoločnosti boli správne a že by sa na ňu nemalo vzťahovať reziduálne clo vo výške 19 %.

(191)

Komisia zobrala túto pripomienku na vedomie. Domnievala sa, že otázkami nastolenými vládou Indie sa už zaoberala vo všeobecnom informačnom dokumente.

(192)

Spoločnosť SG PAM sa domnievala, že spoločnosť ECL dlhodobo neprimerane spolupracovala pri prešetrovaniach na ochranu obchodu a odvolávala sa na prešetrovania uskutočnené v rokoch 2020 a 2021, ktoré boli ukončené.

(193)

Spoločnosť SG PAM zastávala názor, že neschopnosť spoločnosti ECL poskytnúť podložené informácie o skutočnej hrúbke obloženia rúrok z cementovej malty znamenalo, že rozdiely (medzi vývozným trhom a domácim trhom) neexistovali. Podľa jej názoru neexistoval žiaden dôvod, na základe ktorého by sa od spoločnosti ECL vyžadovalo, aby rozlišovala vnútorné obloženie svojich rúrok z cementovej malty v závislosti od trhu. Tvrdila, že minimálna hrúbka obloženia z cementovej malty podľa uplatniteľných noriem EÚ bola 2,5 mm (4 mm so zápornou odchýlkou 1,5 mm). Súhlasila preto so závermi Komisie, že hrúbka 3,5 mm, ktorú uvádzala spoločnosť ECL vo svojom indickom katalógu, bola v rámci odchýlky v hrúbke podľa noriem Únie aj indických noriem.

(194)

Okrem toho mala pochybnosti, že bol výrobný proces rozlišovaný podľa trhu určenia výrobku, a to bez ohľadu na existenciu odlišných noriem. Podľa jej názoru mohla spoločnosť ECL jednoducho opätovne označiť a predávať na trhu Únie rúrky vyrobené podľa indických noriem v rámci odchýlok podľa noriem EÚ.

(195)

Spoločnosť SG PAM sa takisto domnievala, že tvrdenie spoločnosti ECL, že systematicky nemonitorovala hmotnosť kovu svojich výrobkov a spoliehala sa na odhady, bolo nepresvedčivé. Kov je hlavným nákladovým faktorom v prípade rúrok a kľúčovým faktorom výkonnosti a cenovej politiky výrobcov rúrok z tvárnej ocele. Domnievala sa, že neschopnosť presne kontrolovať hmotnosť kovu bola ešte viac prekvapivá, pretože na trhu Únie, na ktorom spoločnosť ECL pôsobí, je osobitne potrebné zvažovať faktory, ako sú zdroje a energetická efektívnosť, keďže hospodárske subjekty sa snažia minimalizovať environmentálnu stopu projektov financovaných z verejných zdrojov v súlade s Európskou zelenou dohodou. Spoločnosť SG PAM zastávala názor, že používanie štandardných neoverených hodnôt vo finančných záznamoch spoločnosti ECL len posilnilo existujúce pochybnosti týkajúce sa pravdivosti súboru údajov použitého na vyplnenie dotazníka spoločnosti ECL.

(196)

Spoločnosť SG PAM ďalej tvrdila, že vzhľadom na aktuálne zistenia by Komisia mala overiť predchádzajúce odpovede spoločnosti ECL, keďže Komisia použila rovnakú metodiku ako pri tomto prešetrovaní a spoločnosť ECL mohla zmanipulovať údaje aj pri predchádzajúcich prešetrovaniach.

(197)

Komisia nesúhlasila s tým, že by zistenia v rámci tohto prešetrovania boli dôvodom na overovanie údajov spoločnosti ECL alebo iných strán a že by sa aktuálne zistenia mohli so spätnou platnosťou vzťahovať aj na iné obdobia prešetrovania. Závery, ku ktorým dospela v rámci tohto prešetrovania, boli založené na údajoch, ktoré boli predložené v rámci tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a týkali sa obdobia revízneho prešetrovania. Preto toto tvrdenie zamietla.

(198)

Po poskytnutí informácií žiadala spoločnosť SG PAM, aby Komisia zaregistrovala dovozy spoločnosti ECL s cieľom spätne vybrať clo, pretože sa domnievala, že spoločnosť ECL pravdepodobne navýšila svoje dodávky, aby predstavovali významné zásoby. Domnievala sa, že takáto registrácia bola v súlade s nedávnou praxou Komisie.

(199)

Komisia túto žiadosť preskúmala. Domnievala sa, že zo žiadnej položky v súbore nevyplývalo, že by sa dovoz významne zvýšil a že by existovalo významné riziko náhleho zvýšenia dovozu. Žiadosť preto zamietla.

(200)

Komisii boli doručené pripomienky aj od distribútorov rúrok z tvárnej liatiny vyrobených spoločnosťou ECL na trhu Únie – spoločnosti Valdro, Fusion Pipeline Products Limited (ďalej len „Fusion Pipelines Products“), CO.ME.CAR SRL, Deschacht, Idrovit SRL, Vodoskok d.d. a WAPPtech Ltd.

(201)

Všetky tieto spoločnosti zdôrazňovali význam prítomnosti spoločnosti ECL na trhu Únie a ich ekonomickú závislosť od jej podnikania.

(202)

Spoločnosť Valdro sa domnievala, že bez prítomnosti spoločnosti ECL na trhu by neexistovala žiadna hospodárska súťaže a že spoločnosť ECL nebola zapojená do praktík narúšajúcich trh. Takisto uviedla, že jej hlavnou podnikateľskou činnosťou bol predaj rúrok z tvárnej liatiny, z ktorých spoločnosti plynula väčšina ziskov, a ak by došlo k ukončeniu tohto podnikania, spôsobilo by to stratu pracovných miest.

(203)

Spoločnosť Fusion Pipeline Products takisto spomenula, že významná časť jej podnikania je závislá od spoločnosti ECL a že Komisia by mala prijať rozhodnutie, ktorým by sa zachovala hospodárska súťaž na trhu Únie a zabránilo sa monopolom.

(204)

Spoločnosť Deschacht okrem iného tvrdila, že spoločnosť SG PAM jej uložila požiadavky týkajúce sa výlučného nákupu a odmietla jej predávať. Zdôrazňovala dôležitosť konkurenčného alternatívneho zdroja dodávok na belgickom trhu. Zastávala názor, že spoločnosť SG PAM nemala žiadnych konkurentov, zvýšila ceny v takom rozsahu, že distribútori nemohli predávať, zhotovitelia stavieb a vodohospodárske spoločnosti boli jej rukojemníkmi a museli platiť neprimerane vysoké ceny, ktoré mali vplyv na projekty a penalizovali belgických a európskych spotrebiteľov a hospodárske subjekty na trhu. Podľa jej názoru by sa preto súčasná úroveň cla uplatňovaná na spoločnosť ECL nemala zvyšovať.

(205)

Spoločnosť IBECO AB uviedla, že podľa jej názoru je dôležité, aby spoločnosť ECL zostala na trhu Únie. Uviedla, že trh v Škandinávii bol kontrolovaný spoločnosťou Saint Gobain prostredníctvom jej distribútora, a to od výroby až po veľkoobchod.

(206)

Komisii boli doručené aj pripomienky od spoločnosti ANCO Sardegna, ktorá je regionálnou pobočkou Národnej asociácie talianskych stavebných podnikov. Domnievala sa, že by nastal vážny problém v oblasti hospodárskej súťaže na trhu EÚ v odvetví rúrok z tvárnej ocele, ak by tento indický výrobca nemohol predávať v EÚ v dôsledku revízneho prešetrovania, a to by malo nepriaznivý vplyv na mnoho spoločností.

(207)

Hoci pripomienky predložené distribútormi neboli podložené, Komisia ich zvážila.

(208)

Komisia podrobne preskúmala všetky tvrdenia strán a dôkazy v spise. Trvala na svojom názore, že spoločnosť ECL poskytla zavádzajúce alebo nepravdivé informácie s cieľom podhodnotiť čistú hmotnosť kovu, ktorá sa mala použiť na výpočet jej dumpingového rozpätia, a znížiť toto rozpätie v zmysle listu podľa článku 18 ods. 1 druhého pododseku základného antidumpingového nariadenia. Nebolo preto možné použiť tieto údaje ako základ na výpočet nového dumpingového rozpätia spoločnosti. Ako je vysvetlené v oddiele 3, alternatívne údaje, ktoré navrhla spoločnosť ECL, sa takisto nedali použiť.

(209)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Komisia na účely vyvodenia konečných zistení týkajúcich sa dumpingu v prípade spoločnosti ECL nemala inú možnosť, ako vôbec nevziať informácie od spoločnosti ECL do úvahy a použiť dostupné skutočnosti.

(210)

Keďže Komisia nemala na výpočet dumpingového rozpätia k dispozícii zaznamenané údaje, usilovala sa nájsť čo najvhodnejšie dostupné informácie v tejto veci. Komisia sa v tejto súvislosti domnievala, že použitie najvyššieho dumpingového rozpätia vo výške 19 % stanoveného v pôvodnom prešetrovaní by mohlo byť vhodné, pretože bolo vypočítané v pôvodnom období prešetrovania na základe údajov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorý do Únie vyvážal významné množstvá podobných druhov výrobkov ako spoločnosť ECL.

(211)

Po poskytnutí informácií spoločnosť ECL tvrdila, že uplatnenie 19 % dumpingového rozpätia bolo represívne a nebolo v súlade s článkom 18 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia. Domnievala sa, že dostupné skutočnosti by mali byť „najvyhovujúcejšie“ alebo „najvhodnejšie“ v tejto veci, ktorá si vyžadovala komparatívne posúdenie, a že musí existovať „logický vzťah“ medzi náhradnými skutočnosťami a zaznamenanými skutočnosťami.

(212)

Spoločnosť ECL na základe toho tvrdila, že uplatnenie 19 % dumpingového rozpätia vypočítaného takmer pred ôsmimi rokmi pre iného vyvážajúceho výrobcu určite nebolo najvyhovujúcejšie alebo najvhodnejšie v týchto súvislostiach a že nemalo žiaden logický vzťah so situáciou spoločnosti ECL. Poukázala na to, že hoci v pôvodnom prešetrovaní bolo pre spoločnosť Jindal Saw vypočítané 19 % dumpingové rozpätie, dumpingové rozpätie spoločnosti ECL bolo len 4,1 %.

(213)

Spoločnosť ECL dodatočne tvrdila, že v tomto prípade z predložených údajov overených Komisiou vyplývalo, že v porovnaní s výrobnými nákladmi spoločnosti ECL/jej predajom na domácom trhu boli predajné ceny v Únii výrazne vyššie. Spoločnosť ECL tvrdila, že monitoruje svoje ceny a náklady s cieľom zabezpečiť, aby nedochádzalo k žiadnemu dumpingu. Akýkoľvek výpočet dumpingového rozpätia na základe vlastných údajov spoločnosti ECL s použitím alternatívneho vyčíslenia objemu navrhovaného spoločnosťou ECL by preto nikdy nemohlo viesť k stanoveniu 19 % dumpingového rozpätia.

(214)

Spoločnosť ECL teda uviedla, že použitie 19 % dumpingového rozpätia určeného pre spoločnosť Jindal Saw bolo zjavne nevhodné a represívne. Spoločnosť ECL ďalej tvrdila, že ak Komisia nesúhlasila so žiadosťou o stiahnutie alebo tvrdeniami týkajúcimi sa dostupných skutočností, mohla použiť zistenia z revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti uskutočneného v roku 2020, ktoré bolo aktuálnejšie ako údaje z pôvodného prešetrovania a v rámci ktorého Komisia vypočítala dumpingové rozpätie vo výške 12 %.

(215)

Komisia opätovne posúdila svoj návrh použiť ako dostupné skutočnosti reziduálne dumpingové rozpätie z pôvodného prešetrovania. Domnievala sa, že žiadosť spoločnosti ECL, aby jej zistenia vychádzali z aktuálnejších dostupných skutočností, bola odôvodnená – pôvodné obdobie prešetrovania trvalo od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014 a údaje boli teda viac ako osem rokov staré.

(216)

Komisia sa okrem toho domnievala, že rozpätie stanovené v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti bolo len orientačné a bolo použité hlavne na určenie toho, či v ORP revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti vyvážajúci výrobcovia pokračovali vo vývoze za dumpingové ceny v kontexte úplnej nespolupráce z ich strany. Okrem toho štatistické vývozné ceny nevyhnutne nepredstavovali ceny pre nezávislých zákazníkov, keďže veľká väčšina nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predávala prostredníctvom prepojených dovozcov v Únii.

(217)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia rozhodla použiť ako dostupné skutočnosti štatistiky, ktoré odrážali práve ORP daného prešetrovania. Komisia v dôsledku toho použila vývoznú cenu vykázanú v databáze podľa článku 14 ods. 6 (26), ktorá sa týkala výlučne predaja spoločnosti ECL počas aktuálneho ORP. Komisia potom prispôsobila cenu úrovni ceny zo závodu a upravila ju o skutočnosť, že ceny boli najmä medzi spriaznenými stranami.

(218)

Okrem toho vzhľadom na to, že chýbali akékoľvek iné aktuálnejšie a spoľahlivejšie údaje, Komisia určila normálnu hodnotu na základe údajov poskytnutých výrobným odvetvím Únie v žiadosti o revízne prešetrovanie. Tá bola stanovená na základe ponúkaných, dohodnutých a zaplatených cien za rôzne množstvá, priemery a druhy dotknutého výrobku vo viacerých rôznych štátoch a obciach. Keďže normálna hodnota vychádzala z údajov z roku 2020, Komisia upravila normálnu hodnotu stanovenú výrobným odvetvím v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti o infláciu v období od revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti do obdobia súčasného čiastočného priebežného revízneho prešetrovania.

(219)

Komisia uskutočnila porovnanie medzi vývoznou cenou stanovenou na základe štatistických údajov v ORP, ktorá bola upravená ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, a normálnou hodnotou stanovenou v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti stanovenou výrobným odvetvím Únie, ktorá bola upravená o infláciu.

(220)

Na základe toho Komisia stanovila dumpingové rozpätie na úrovni 12,89 %.

(221)

Po druhom poskytnutí informácií o zisteniach týkajúcich sa používania dostupných skutočností (oddiel 3.6) spoločnosť ECL predložila pripomienky k metóde použitej Komisiou na úpravu normálnej hodnoty o infláciu. Tvrdila, že výpočet Komisie by mal vychádzať skôr z inflácie podľa indexu spotrebiteľských cien (CPI) ako z percentuálneho zvýšenia inflácie, ako to navrhovala Komisia.

(222)

Komisia preskúmala svoje výpočty. Súhlasila s tým, že použitie indexu CPI bola správnejšia metóda. Normálna hodnota za rok 2020 v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti však vychádzala z cien v období od decembra 2019 do marca 2020, nie z celého roku 2020, ako to vo svojom výpočte použila spoločnosť ECL. Na základe toho bolo nové dumpingové rozpätie pre spoločnosť ECL vo výške 13,14 %.

(223)

Vláda Indie tvrdila, že čas na predloženie pripomienok k novému základu výpočtu v súvislosti s dostupnými skutočnosťami bol príliš krátky. Takisto zistila, že jej pripomienky predložené po prvom poskytnutí informácií o zisteniach neboli vyriešené. Okrem toho takisto tvrdila, že úprava o infláciu nemala žiaden právny podklad a viedla k zavádzajúcemu výsledku.

(224)

Komisia považovala lehotu (dvoch dní) poskytnutú na predloženie pripomienok k novému základu dostupných skutočností za dostatočnú, keďže sa obmedzovala na použitie dostupných skutočností opísaných v oddiele 3.6. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(225)

Komisia takisto objasnila, že sa zaoberala všetkými pripomienkami, ktoré strany predložili, vrátane pripomienok vlády Indie. Keďže však Komisia poskytla len informácie o tej časti svojich záverov, ktorá sa zmenila, nové poskytnutie informácií neobsahovalo posúdenie pripomienok, ktoré už boli vyriešené, ani pripomienok, ktoré sa netýkali nakoniec použitých dostupných skutočností.

(226)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa inflácie, Komisia poznamenala, že vláda Indie neodôvodnila, prečo bola úprava o infláciu právne neopodstatnená ani prečo viedla k zavádzajúcemu výsledku. Naopak, úprava normálnej hodnoty, ktorá bola pôvodne stanovená v roku 2020, o infláciu viedla k uceleným, a preto presným zisteniam pre obdobie revízneho prešetrovania. Komisia preto považovala toto tvrdenie za neodôvodnené.

(227)

Po druhom poskytnutí informácií o novom základe dostupných skutočností spoločnosť SG PAM nesúhlasila s výberom Komisie, pokiaľ ide o dostupné skutočnosti. Domnievala sa, že Komisia uskutočnila extrémne a neprimerane reštriktívne posúdenie toho, čo sa mohlo alebo nemohlo použiť ako dostupné skutočnosti, ktoré bolo nad rámec akejkoľvek existujúcej požiadavky a viedlo k diskriminácii medzi vývozcami. Odvolávala sa najmä na znenie použité v článku 18 ods. 1 a 6 základného antidumpingového nariadenia, v ktorom sa uvádzalo, že dostupné skutočnosti „môžu byť menej priaznivé“ pre stranu, ktorá nespolupracovala alebo poskytla zavádzajúce informácie. „Menej priaznivý“ výsledok bol podľa názoru spoločnosti SG PAM priamy a normálny dôsledok vlastnej nespolupráce danej strany a nepredstavoval by žiaden represívny zámer, a to ani v prípade, ak by bol takýto zámer zjavne odôvodnený v prípade, že strana úmyselne zmanipulovala údaje. Spoločnosť SG PAM sa ďalej domnievala, že v základnom antidumpingovom nariadení neboli stanovené požiadavky, pokiaľ ide o to, ako „menej priaznivé“ by výsledky mohli alebo nemohli byť, ani to, čo by malo predstavovať takéto „dostupné skutočnosti“. Domnievala sa preto, že Komisia mala voľnú úvahu pri výbere dostupných skutočností, ktorá by nemala viesť k priaznivejšiemu výsledku pre nespolupracujúcu stranu. Ak by tak nekonala, malo by to vplyv na účinnosť opatrení Únie na ochranu obchodu. Spoločnosť SG PAM sa preto domnievala, že Komisia by nemala poskytovať žiadne preferenčné zaobchádzanie spoločnosti ECL v porovnaní s inými nespolupracujúcimi spoločnosťami a tvrdila, že použitie reziduálneho rozpätia z pôvodného prešetrovania bolo odôvodnené. Takisto, aj keby dumpingové rozpätie stanovené pre iných spolupracujúcich a nespolupracujúcich vývozcov vychádzalo z údajov, ktoré teraz boli osem rokov staré, Komisia by ho mohla použiť, pretože sa použilo aj v prípade nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(228)

Komisia preskúmala pripomienky spoločnosti SG PAM k používaniu dostupných skutočností. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 215, pôvodné obdobie prešetrovania trvalo od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014. Komisia preto považovala za vhodné, aby svoje zistenia zakladala na aktuálnejších dostupných skutočnostiach ako skutočnostiach, ktoré boli už osem rokov staré. Okrem toho Komisia poznamenala, že predpoklad, z ktorého pripomienka vychádza, je nesprávny z dvoch dôvodov. Po prvé účelom článku 18 ods. 6 základného antidumpingového nariadenia nie je trestať nespoluprácu, ale poukázať na to, že „môže“ viesť k menej priaznivému výsledku ako úplná spolupráca. Po druhé nemožno stanoviť, či použité dostupné skutočnosti viedli k výsledku, ktorý je menej alebo viac priaznivý pre spoločnosť ECL než v prípade, ak by bola plne spolupracovala. Spoločnosť ECL plne nespolupracovala pri prešetrovaní, a preto neexistuje žiadna referenčná hodnota umožňujúca takéto tvrdenie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(229)

Spoločnosť SG PAM takisto tvrdila, že v pôvodnom prešetrovaní vychádzala normálna hodnota len zo ziskového predaja alebo vytvorenej normálnej hodnoty. V takýchto prípadoch normálna hodnota alebo vytvorená normálna hodnota použitá na porovnanie bola zvyčajne vyššia ako predajné ceny na domácom trhu. Vo svojom aktualizovanom výpočte dumpingu však Komisia vychádzala z cien, ako boli vykázané na trhu, a nič nezaručuje, že tieto ceny sú ziskové. Z dôvodu neexistencie akýchkoľvek spoľahlivých informácií o nákladoch od spoločnosti ECL musí Komisia predpokladať, že situácia, keď existujú aj neziskové predaje, na domácom indickom trhu pretrváva. Preto namiesto použitia normálnej hodnoty vychádzajúcej z priemernej predajnej ceny indických výrobcov, ako bola oznámená v žiadosti, mohla prihliadnuť len na vykázané vyššie predajné ceny, keďže v ich prípade je menej pravdepodobné, že by boli neziskové, a preto nevhodné na výpočet dumpingu.

(230)

Komisia pripomenula, že normálna hodnota bola stanovená samotným výrobným odvetvím Únie v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti. Podľa výrobného odvetvia vychádzala normálna hodnota z viacerých cenových ponúk, a preto predstavovala priemer cien v rámci obdobia prešetrovania. Vychádzanie z najvyšších cien za predpokladu, že (relatívne) nižšie ceny by boli pravdepodobne neziskové, by bolo čisto špekulatívne. Okrem toho sa rozpätie cien považovalo za vhodné na stanovenie normálnej hodnoty v období prešetrovania pred uplynutím platnosti a Komisia takisto nemala žiaden dôvod na výber len niektorých z nich. Toto tvrdenie preto považovala za neodôvodnené.

(231)

Spoločnosť SG PAM ďalej tvrdila, že dumpingové rozpätie by sa nemalo znižovať o úroveň rozpätia vývozných subvencií v pôvodnom prešetrovaní, keďže samotná Komisia stanovila v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, že úroveň vývozných subvencií v Indii sa znížila. Spoločnosť SG PAM sa domnievala, že hoci odpočet bol odôvodnený, ak by Komisia použila reziduálne clo z pôvodného prešetrovania, nebol odôvodnený v jej novom prístupe, pretože zistenia sa týkali obdobia, v ktorom spoločnosť ECL dostala menej subvencií. Spoločnosť SG PAM sa odvolávala na prešetrovania týkajúce sa vrátenia cla v súvislosti so spoločnosťou ECL, v ktorých Komisia rozhodla, že vyplatí stranám náhrady za rozdiel medzi vyrovnávacím rozpätím stanoveným v pôvodnom prešetrovaní a úrovňou subvencií v obdobiach prešetrovania za predpokladu, že spoločnosť ECL získala menej subvencií, ako bolo stanovené v pôvodnom prešetrovaní. Preto a vzhľadom na neexistenciu spoľahlivých informácií o úrovni vývozných subvencií sa spoločnosť SG PAM domnievala, že Komisia sa musí zdržať znižovania dumpingového rozpätia o akékoľvek rozpätie vývozných subvencií alebo prinajmenšom musí zabezpečiť, aby zníženie rozpätia nebolo vyššie ako skutočná výška prijatých vývozných subvencií.

(232)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Keďže aktuálne revízne prešetrovanie sa obmedzovalo na opätovné posúdenie úrovne dumpingu, neexistoval žiaden dôvod stanoviť novú úroveň vývozných subvencií v období revízneho prešetrovania. Okrem toho, aj keby sa v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a prešetrovaní týkajúcich sa vrátenia cla stanovilo, že sa úroveň vývozných subvencií znížila, na spoločnosť ECL sa stále vzťahovalo vyrovnávacie clo vo výške 9 %. Preto, ak by Komisia od antidumpingového rozpätia neodpočítala žiadne vývozné subvencie alebo by ich odpočítala menej, ani v tom prípade sa spoločnosti nemala uložiť (zodpovedajúca) úroveň vyrovnávacieho rozpätia (z 9 % vyrovnávacieho cla). Vplyv na kombinované rozpätie pre spoločnosť ECL by bol teda nulový. Táto metóda (odpočítať vývozné subvencie) bola takisto v súlade s metódou, ktorú Komisia použila pri prešetrovaní týkajúcom sa vrátenia cla. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(233)

V súlade s oddielom 3 Komisia určila nové dumpingové rozpätie pre spoločnosť ECL na úrovni 13,1 %. Ako je vysvetlené v odôvodnení 4, po samostatnom antisubvenčnom prešetrovaní Komisia uložila ECL vyrovnávacie clo vo výške 9 %, z toho 6,04 % na základe subvencií podmienených uskutočnením vývozu. V súlade s postojom zaujatým v pôvodnom prešetrovaní Komisia znížila dumpingové rozpätie o sumy subvencií zistené v súvislosti so schémami podmienenými vývozom v samostatnom antisubvenčnom prešetrovaní. Na základe uvedených skutočností sú sadzby ciel, ktoré budú uložené, stanovené takto:

(234)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk.

(235)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,