EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli11. 12. 2025
COM(2025) 752 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o zhodnotení a posúdení operačného vplyvu vykonávania úloh stanovených v nariadení (EÚ) 2022/991, najmä v článku 4 ods. 1 písm. t), článku 18 ods. 2 písm. e), článku 18 ods. 6a a článkoch 18a, 26, 26a a 26b, pokiaľ ide o ciele Europolu, ako aj vplyvu týchto úloh na základné práva a slobody stanovené v charte, v súlade s článkom 68 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/794
{SWD(2025) 404 final}
1.Rozsah hodnotenia
Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“) zohráva od začiatku svojej činnosti v roku 1999 ústrednú úlohu v boji proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu a stala sa kľúčovou hnacou silou spolupráce v oblasti presadzovania práva v Európe. Bezpečnostné prostredie prešlo za posledných 30 rokov drastickými zmenami, čomu zodpovedá aj zmena DNA závažnej a organizovanej trestnej činnosti 1 . Členské štáty majú nové operačné potreby pri účinnom riešení vznikajúcich hrozieb a zmenili sa aj ich očakávania, pokiaľ ide o podporu Europolu. Mandát Europolu bol preto niekoľkokrát nahradený alebo zmenený s cieľom zachovať a posilniť význam agentúry.
Mandát Europolu stanovený v nariadení (EÚ) 2016/794 2 (ďalej len „nariadenie o Europole“) bol naposledy zmenený v roku 2022 nariadením (EÚ) 2022/991 3 s cieľom riešiť nové bezpečnostné hrozby. Nariadenie o Europole už nespĺňalo svoj účel v novej realite, v ktorej zločinci využívajú výhody digitálnej transformácie, nových technológií, globalizácie a mobility 4 .
Špecifické ciele nariadenia (EÚ) 2022/991 5 boli:
-umožniť účinnú spoluprácu medzi súkromnými subjektmi a orgánmi presadzovania práva v rámci boja proti zneužívaniu cezhraničných služieb páchateľmi trestnej činnosti,
-umožniť v rámci presadzovania práva analýzu veľkých a komplexných súborov údajov s cieľom zistiť cezhraničné prepojenia v úplnom súlade so základnými právami,
-umožniť členským štátom používať nové technológie na presadzovanie práva.
Okrem toho sa nariadením (EÚ) 2022/991 zmenili pravidlá ochrany údajov vzťahujúce sa na Europol s cieľom zachovať vysokú úroveň ochrany údajov a dosiahnuť rovnováhu medzi novými právomocami agentúry spracúvať osobné údaje a ochranou súkromia a osobných údajov jednotlivcov. Pravidlá ochrany údajov vzťahujúce sa na Europol sa ním vo veľkej miere zosúladili s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na ostatné agentúry a orgány EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí podľa kapitoly IX nariadenia (EÚ) 2018/1725 (ďalej len „nariadenie EÚ o ochrane údajov“), a s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na orgány presadzovania práva členských štátov (ďalej len „príslušné orgány“) podľa ich vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2016/680 (ďalej len „smernica o ochrane údajov v oblasti presadzovania práva“) 6 , a to s cieľom uľahčiť tok informácií.
Táto správa bola prijatá v súlade s povinnosťou Komisie podľa článku 68 ods. 3 nariadenia o Europole zhodnotiť 7 a posúdiť operačný vplyv úloh Europolu stanovených v nariadení (EÚ) 2022/991 tri roky po nadobudnutí jeho účinnosti. V súlade s poverením zo strany spoluzákonodarcov Komisia: po prvé, zhodnotila a posúdila operačný vplyv niektorých nových pravidiel spracúvania osobných údajov v súvislosti s cieľmi Europolu podľa článku 3 nariadenia o Europole (konkrétne: podporovať a posilňovať činnosť príslušných orgánov členských štátov a ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní trestným činnom, ktoré patria do mandátu Europolu, a v boji proti nim); po druhé, posúdila vplyv uvedených pravidiel na základné práva a slobody (ďalej len „základné práva“) zakotvené v charte 8 a, po tretie, vykonala analýzu nákladov a prínosov súvisiacich úloh spracúvania údajov.
Na prípravu preskúmania útvary Komisie zhromaždili informácie a spätnú väzbu z rôznych zdrojov a uskutočnili ad hoc konzultácie s Europolom a členskými štátmi. Sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie obsahuje podrobný opis všeobecného kontextu a metodiky preskúmania, ako aj komplexný opis zdrojov dôkazov a konzultácií, ktoré potvrdzujú hlavné zistenia zhrnuté v tejto správe.
2.Všeobecný kontext
V súlade s článkom 68 ods. 3 nariadenia o Europole sa táto správa Komisie zaoberá vybranými ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2022/991, pričom sa zameriava na päť kľúčových aspektov práce Europolu.
(1)Vonkajší rozmer: Článok 4 ods. 1 písm. t) nariadenia o Europole týkajúci sa informačných zápisov v Schengenskom informačnom systéme (ďalej len „SIS“) o štátnych príslušníkoch tretích krajín na návrh Europolu
Vzhľadom na globálny charakter závažnej trestnej činnosti a terorizmu sú informácie, ktoré majú tretie krajiny a medzinárodné organizácie o páchateľoch takýchto trestných činov a osobách podozrivých zo spáchania takýchto trestných činov, čoraz relevantnejšie pre vnútornú bezpečnosť EÚ. Vonkajší rozmer spolupráce EÚ v oblasti presadzovania práva sa preto stal pre členské štáty kľúčovým, rovnako ako úloha Europolu pri podpore členských štátov, pokiaľ ide o ich partnerstvá s tretími krajinami alebo so subjektmi nachádzajúcimi sa v týchto krajinách. V budúcnosti bude nevyhnutné vyvinúť ďalšie úsilie na posilnenie globálnej bezpečnosti 9 .
Nariadením (EÚ) 2022/991 sa už zaviedli podstatné zmeny nariadenia o Europole s cieľom posilniť vonkajší rozmer činností Europolu, najmä uľahčenie výmeny informácií s tretími krajinami 10 a požiadavka, aby Europol do svojho viacročného programu a ročných pracovných programov zahrnul stratégiu týkajúcu sa vzťahov s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami 11 .
Článkom 4 ods. 1 písm. t) nariadenia o Europole sa Europolu pridelila nová úloha: podporovať členské štáty pri spracúvaní údajov o osobách zapojených do terorizmu alebo závažnej trestnej činnosti poskytnutých tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Zahŕňa to aj návrh členským štátom, aby prípadne vložili do SIS informačné zápisy o štátnych príslušníkoch tretích krajín v záujme Únie. Táto nová kategória informačných zápisov bola zavedená v roku 2022 12 , a to na základe zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1862 o využívaní SIS v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach 13 .
Určité informácie, najmä ak dotknutá osoba nie je občanom Európskej únie a neexistuje súvislosť s vnútroštátnym prípadom, poskytuje tretia krajina len Europolu, ktorý údaje spracúva a výsledky analýzy poskytuje všetkým členským štátom. Cieľom týchto nových ustanovení bolo maximalizovať využívanie informácií, ktoré Europol dostáva od tretích krajín, tým, že sa sprístupnia vo väčšej miere, než by tomu bolo, keby boli dostupné len prostredníctvom vlastného systému Europolu. Doplnili sa tým ďalšie opatrenia, ako napríklad európsky vyhľadávací portál (ESP) a rámec interoperability 14 medzi informačnými systémami EÚ v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a riadenia migrácie, pričom sa riešili štrukturálne nedostatky súvisiace s týmito systémami, ktoré sťažujú prácu vnútroštátnych orgánov a najmä príslušníkov pohraničnej stráže.
SIS sa považuje za kľúčový ďalší kanál šírenia informácií: ide o najpoužívanejšiu databázu v Európe na účely presadzovania práva, kontroly hraníc a migrácie. V roku 2024 sa v SIS vykonalo viac ako 15 miliárd vyhľadávaní v porovnaní približne so 14 miliónmi vyhľadávaní v Informačnom systéme Europolu a menej ako 3 miliardami vyhľadávaní (celosvetovo) v 19 databázach INTERPOL-u, ktoré predstavujú ďalšie dva hlavné informačné systémy pre príslušné orgány 15 .
(2)Inovácie: Článok 18 ods. 2 písm. e) a článok 33a nariadenia o Europole týkajúce sa spracúvania osobných údajov Europolom na účely inovačných a výskumných projektov
Technologický vývoj predstavuje pre vnútornú bezpečnosť EÚ tak obrovské príležitosti, ako aj značné výzvy 16 a má taký hlboký vplyv na kriminalitu, že zmenil dokonca aj základný charakter, „DNA“, hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti 17 . Páchatelia trestnej činnosti rýchlo začleňujú nové technológie do svojich operácií, pričom vytvárajú nové obchodné modely a zdokonaľujú svoju taktiku. Tieto pokroky zároveň ponúkajú bezprecedentné možnosti v oblasti presadzovania práva na zlepšenie spôsobilostí v tejto oblasti. Výskum a inovácie preto zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti vnútornej bezpečnosti tým, že vyvíjajú riešenia na boj proti vznikajúcim hrozbám a riešenia, ktorých cieľom je udržiavať krok s rýchlo sa vyvíjajúcimi formami a modus operandi zločineckých sietí vrátane tých, ktoré vznikajú na základe zneužívania technológií. Únia investovala a bude naďalej investovať do vývoja inovatívnych nástrojov prostredníctvom výskumu a inovácií v oblasti bezpečnosti financovaných z prostriedkov EÚ v rámci Európskej stratégie vnútornej bezpečnosti ProtectEU 18 .
Inovačné laboratórium Europolu 19 , ktoré bolo zriadené koncom roka 2019 na základe mandátu ministrov spravodlivosti a vnútra členských štátov EÚ, sa zameriava na podporu záväzku Europolu v súvislosti s inováciami v oblasti presadzovania práva. Nariadením (EÚ) 2022/991 sa zaviedli podstatné zmeny nariadenia o Europole s cieľom posilniť mandát Europolu v oblasti inovácií, aby sa podporil potenciál inovačného laboratória Europolu a zároveň sa prispelo k vytváraniu synergií s inými výskumnými a inovačnými činnosťami na úrovni EÚ, okrem iného najmä v Komisii, v rámci Európskeho inovačného centra pre vnútornú bezpečnosť 20 .
Článok 18 ods. 2 nariadenia o Europole o účeloch činností spracúvania informácií bol zmenený tak, aby sa Europolu umožnilo spracúvať operačné osobné údaje aj na účely výskumných a inovačných projektov. Dostupnosť vysokokvalitných súborov údajov, ktoré umožňujú empirické testovanie platnosti nových nástrojov, sa všeobecne považuje za kľúčový predpoklad vývoja technológií. Naopak, nespoľahlivé alebo skreslené súbory údajov na účely testovania môžu viesť k vzniku nekvalitných technológií. 21
V článku 18 ods. 3a, článku 30 ods. 2 a 3 a článku 33a nariadenia o Europole boli stanovené prispôsobené záruky ochrany údajov pre takéto spracúvanie. V poslednom uvedenom článku sa vyžadovalo vytvorenie experimentálneho prostredia tým, že sa stanovilo, že všetky osobné údaje spracúvané v súvislosti s projektom sa musia dočasne skopírovať do samostatného, izolovaného a chráneného prostredia na spracúvanie údajov v rámci Europolu, ktoré sa má používať výlučne na účely daného projektu.
(3)Vyšetrovania trestných činov: Článok 18 ods. 6a a článok 18a nariadenia o Europole o podmienkach spracúvania osobných údajov získaných bez kategorizácie dotknutých osôb
Europol v rámci svojej úlohy informačného centra EÚ v oblasti trestnej činnosti nielen uľahčuje zhromažďovanie a výmenu informácií, ale pomáha aj zvyšovať účinnosť vyšetrovania prostredníctvom pokročilej analýzy údajov a odhaľovania cezhraničných prepojení medzi trestnými činmi a zločineckými sieťami, ktoré nie sú viditeľné na vnútroštátnej úrovni. Týmito spôsobilosťami sa podporujú členské štáty tým, že sa obohacujú informácie, ktoré sú k dispozícii pre ich vyšetrovanie trestných činov.
Vďaka rozsiahlemu a intenzívnemu využívaniu technológií sa veľké a komplexné súbory údajov stali novou normou vo všetkých oblastiach života vrátane trestnej činnosti. 22 Pri vyšetrovaní organizovanej trestnej činnosti alebo terorizmu sa začala objavovať výzva v podobe analýzy veľkých objemov elektronicky uložených údajov, často vo veľkosti terabajtov, vrátane zvuku, videa a strojovo generovaných údajov zaistených počas vyšetrovania. Napríklad v rámci spoločného vyšetrovania zameraného na rozloženie siete EncroChat 23 vyšetrovatelia analyzovali milióny správ, ktoré si páchatelia trestnej činnosti vymieňali pri plánovaní závažných trestných činov. V tejto súvislosti je pre orgány presadzovania práva a justičné orgány kľúčová dostupnosť potrebných nástrojov informačných a komunikačných technológií (IKT), odborných znalostí a zdrojov na analýzu veľkých a komplexných súborov údajov (v technickom žargóne nazývaných „veľké dáta“ 24 ).
V nariadení o Europole prijatom v roku 2016 sa síce nestanovili obmedzenia analýzy veľkých dát ako také, chýbali v ňom však štruktúrované ustanovenia, ktorými by sa stanovili podmienky analýzy tohto typu údajov. Najkritickejším bodom bola požiadavka na kategorizáciu dotknutých osôb. Kategorizácia dotknutých osôb sa vzťahuje na potrebu preveriť súbory údajov s cieľom roztriediť osobné údaje podľa rôznych kategórií, ktoré sú taxatívne uvedené v časti A prílohy II a časti B prílohy II k nariadeniu o Europole, predtým, ako sa pristúpi k samotnému spracovaniu údajov na účely vyšetrovania, a to aj pred krížovou kontrolou údajov s cieľom odhaliť prepojenia alebo vykonať analýzy strategickej alebo tematickej povahy alebo operatívne analýzy 25 . Príslušné kategórie sú spojené s rôznymi typmi zapojenia do vyšetrovania trestných činov vrátane i) podozrivých osôb, potenciálnych budúcich páchateľov, ako aj ii) kontaktných osôb, spoločníkov, obetí, svedkov a informátorov spojených s trestnou činnosťou. Europol vo všeobecnosti nemôže spracúvať a dokonca ani uchovávať osobné údaje osôb, ktoré nepatria do žiadnej z týchto kategórií.
Poskytovatelia údajov, ako sú členské štáty alebo orgány a agentúry EÚ, zvyčajne vykonávajú kategorizáciu dotknutých osôb už pred prenosom osobných údajov Europolu 26 . Podľa práva EÚ sú všetci povinní vykonávať kategorizáciu dotknutých osôb na účely svojho spracúvania a vyšetrovania bez ohľadu na prenos údajov Europolu, a to na základe rovnocenných, ale nie rovnakých pravidiel ako v prípade Europolu 27 . V prípade veľkých a komplexných súborov údajov je však manuálne predbežné spracovanie náročné na zdroje a čas. Analýza údajov v jednom mobilnom telefóne môže poloautomatizovaným spôsobom trvať až tri dni, pričom počas vyšetrovania môžu byť zaistené aj stovky mobilných telefónov. Kategorizácia dotknutých osôb v prípade veľkých dát nie je vždy možná vzhľadom na samotný objem súborov údajov, spôsob, akým sú údaje (ne)štruktúrované, nedostatok zdrojov alebo potrebu nadmerného manuálneho úsilia. V praxi je jedinou možnosťou najprv hlbšie analyzovať údaje z operatívneho hľadiska alebo odhaliť prepojenia, a to aj poloautomatizovaným spôsobom, krížovou kontrolou dostupných údajov.
V nariadení (EÚ) 2022/991 sa objasnili podmienky pre kategorizáciu dotknutých osôb s cieľom zabezpečiť právnu istotu, pokiaľ ide o spracúvanie veľkých a komplexných súborov údajov. Europol a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) mali rozdielne výklady litery a ducha nariadenia o Europole, pokiaľ ide o uplatniteľné obdobie uchovávania údajov. Podľa Europolu by toto obdobie malo byť tri roky; podľa európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov by to malo byť šesť mesiacov 28 . Nové ustanovenia boli potrebné aj na zabezpečenie dodatočnej flexibility, aby sa dosiahla primeraná rovnováha medzi aspektmi ochrany údajov a bezpečnosti.
V článku 18 ods. 5a nariadenia o Europole v spojení s článkom 73 nariadenia EÚ o ochrane údajov sa najprv bližšie objasnila všeobecná zásada kategorizácie dotknutých osôb podľa článku 18 ods. 2 a prílohy II. Úlohou Europolu je v prípade potreby a v čo najväčšej možnej miere jasne priradiť osobné údaje ku konkrétnej kategórii dotknutých osôb. V praxi by mal Europol pred možným spracúvaním osobných údajov spravidla určiť presné postavenie v rámci trestnej činnosti (napríklad, či je osoba podozrivá, obeť alebo len svedok) pre každú osobu, ktorej osobné údaje sa budú spracúvať, a nie na súhrnnej úrovni pre všetky osoby v súbore údajov, ktorý sa má spracúvať, alebo v jeho časti (napríklad jednoduchým skonštatovaním, že všetky uvedené osoby sú zapojené do trestnej činnosti, ktorá patrí do jeho mandátu, na základe preskúmania všeobecných okolností, ktoré viedli k vytvoreniu daného súboru údajov).
V článku 18 ods. 6a nariadenia o Europole sa výslovne povoľuje spracúvanie osobných údajov získaných bez kategorizácie dotknutých osôb počas najviac 18 mesiacov, ktorú možno v odôvodnených prípadoch predĺžiť až na 36 mesiacov, a to výlučne na účely dokončenia kategorizácie dotknutých osôb. Článok 18 ods. 6a nariadenia o Europole sa výslovne nevzťahuje na veľké a komplexné súbory údajov, ale vo všeobecnosti sa ním vyžaduje test „bezpodmienečnej nevyhnutnosti“.
V článku 18a nariadenia o Europole sa stanovuje výnimka, ktorá umožňuje Europolu spracúvať osobné údaje získané od príslušného orgánu, Európskej prokuratúry (EPPO) alebo Eurojustu, ak je to potrebné na podporu prebiehajúceho vyšetrovania trestného činu, a to bez potreby vykonať kategorizáciu dotknutých osôb, ak sa ešte nevykonala, a nad rámec kategórií dotknutých osôb uvedených v nariadení o Europole. Europol môže údaje spracúvať prostredníctvom operačnej analýzy alebo vo výnimočných a náležite odôvodnených prípadoch prostredníctvom krížovej kontroly s cieľom zistiť súvislosti alebo iné príslušné prepojenia. Táto výnimka bola navrhnutá s cieľom riešiť rozdiely medzi pravidlami o kategorizácii dotknutých osôb, ktoré sa vzťahujú na Europol, a tými pravidlami, ktoré sa vzťahujú na príslušné orgány, Európsku prokuratúru a Eurojust.
(4)Spolupráca s tretími stranami: Články 26, 26a a 26b nariadenia o Europole o výmene osobných údajov medzi Europolom a súkromnými subjektmi
Páchatelia trestnej činnosti čoraz častejšie zneužívajú (cezhraničné) služby súkromných subjektov – internetové, finančné a klasické telekomunikačné služby. Súkromné subjekty preto disponujú veľkým množstvom osobných údajov relevantných pre vyšetrovanie trestných činov. Predovšetkým internet vytvoril verejný priestor, ktorý je v skutočnosti v súkromných rukách, čo sťažuje presadzovanie pravidiel na účely presadzovania práva online rovnako účinne ako offline. 29
V tejto súvislosti sa stala nevyhnutnou spolupráca medzi orgánmi presadzovania práva a súkromnými subjektmi. Ako sa uvádza v Európskej stratégii vnútornej bezpečnosti ProtectEU, bude nevyhnutné posilniť partnerstvá so súkromným sektorom s cieľom uľahčiť výmenu informácií 30 . Policajní riaditelia vo svojom spoločnom vyhlásení o budúcnosti Europolu 31 takisto vyzvali, aby Europol slúžil ako „dôležitá brána na získavanie informácií od súkromných subjektov“. Povaha tejto spolupráce siaha od výmeny informácií a poskytovania komerčných údajov z otvorených zdrojov až po zapojenie sa do výskumných a inovačných projektov a poskytovanie služieb na podporu fungovania podnikov. 32 Napríklad v roku 2025 Europol úspešne narušil malvér Lumma Stealer predstavujúci celosvetovo najvýznamnejšiu hrozbu, pokiaľ ide o škodlivý softvér typu infostealer, a to prostredníctvom spolupráce so spoločnosťou Microsoft, ktorá identifikovala viac ako 394 000 počítačov so systémom Windows na celom svete infikovaných malvérom Lumma 33 .
Nariadením (EÚ) 2022/991 sa pre Europol zaviedli ďalšie možnosti výmeny osobných údajov so súkromnými subjektmi. Predtým mohol Europol získavať osobné údaje od súkromných subjektov len prostredníctvom národnej ústredne Europolu alebo prostredníctvom vopred určených kontaktných miest alebo orgánov tretích krajín alebo medzinárodných organizácií. Účel spracúvania údajov Europolom bol obmedzený na identifikáciu príslušnej národnej ústredne Europolu alebo kontaktného miesta či orgánu tretej krajiny a medzinárodnej organizácie, ktorý by mohol prevziať zodpovednosť za prípad.
Zmeneným článkom 26 nariadenia o Europole sa rozšírila úloha Europolu, čím sa mu umožnilo komplexne spracúvať informácie (vrátane osobných údajov) od súkromných subjektov. Hlavným účelom spracovania zostáva identifikácia dotknutej národnej ústredne Europolu. Europol však teraz môže doplniť informácie aj vlastnou analýzou s cieľom uľahčiť ďalšie spracovanie prípadu na vnútroštátnej úrovni.
Okrem horizontálnych ustanovení článku 26 nariadenia o Europole sa v článku 26a nariadenia o Europole zaviedli pravidlá pre krízové situácie online a v článku 26b sa riešilo šírenie materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí online. V uvedených prípadoch môže Europol pomáhať členským štátom spracúvaním osobných údajov získaných priamo od súkromných subjektov. Europol takisto môže na základe individuálneho posúdenia zasielať osobné údaje súkromným subjektom.
Nariadením (EÚ) 2022/991 sa zaviedla možnosť využívať infraštruktúru Europolu na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a súkromnými subjektmi, ako aj možnosť, aby Europol požiadal členské štáty, aby v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi získali osobné údaje od súkromných subjektov.
Tieto ustanovenia boli prijaté v súlade s inými iniciatívami, ako je nariadenie o riešení šírenia teroristického obsahu online 34 a akt o digitálnych službách 35 . Plánujú sa ďalšie opatrenia na zvýšenie zapojenia súkromných subjektov do boja proti trestnej činnosti a uľahčenie zákonného prístupu k údajom s cieľom realizovať „ambíciu zmeny kultúry v oblasti bezpečnosti“ (celospoločenský prístup) v rámci Európskej stratégie vnútornej bezpečnosti ProtectEU 36 .
(5)Vnútorný a vonkajší dohľad nad dodržiavaním základných práv zo strany Europolu
V nariadení (EÚ) 2022/991 sa zdôrazňuje povinnosť Europolu dodržiavať základné práva podľa ustanovení vymedzujúcich úlohy Europolu a posilnených súvisiacich záruk, najmä posilnením vnútorného a vonkajšieho dohľadu nad agentúrou.
V oblasti ochrany údajov znamenalo zosúladenie nariadenia o Europole so zárukami ochrany údajov podľa nariadenia EÚ o ochrane údajov zavedenie nových pravidiel dohľadu zo strany zodpovednej osoby a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Napríklad povinnosť zabezpečiť posúdenie vplyvu na ochranu údajov a predchádzajúcu konzultáciu s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov nadobudla systematickú podobu pre každý nový typ spracúvania. Nariadením (EÚ) 2022/991 sa zaviedla aj nová právomoc Europolu v súvislosti so žiadosťami o práva na prístup. Predtým boli za vybavovanie žiadostí o práva na prístup zodpovedné príslušné vnútroštátne orgány, ak boli poskytovateľmi údajov členské štáty.
Nariadením (EÚ) 2022/991 sa v Europole zriadila aj nová pozícia úradníka pre základné práva, ktorý je okrem iného poverený informovať výkonného riaditeľa Europolu o možných porušeniach základných práv v priebehu činností agentúry.
Okrem toho sa posilnil demokratický dohľad a zodpovednosť prostredníctvom politickej kontroly činností Europolu zo strany Európskeho parlamentu a národných parlamentov, ako sa stanovuje v článku 88 ods. 2 druhom pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Nariadením (EÚ) 2022/991 sa posilnilo monitorovanie prostredníctvom spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny (ďalej len „JPSG“) 37 . Stanovila sa napríklad povinná konzultácia s JPSG o návrhu viacročného programu a ročného pracovného programu Europolu, možnosť, aby JPSG adresovala Europolu nezáväzné konkrétne odporúčania a predkladala ich Európskemu parlamentu a národným parlamentom, a stanovilo sa zriadenie poradného fóra, ktoré by na požiadanie pomáhalo JPSG poskytovaním nezávislého poradenstva v otázkach základných práv.
3.Hlavné zistenia hodnotenia
3.1.Aktuálny stav operačného vykonávania nových právomocí a úloh Europolu v oblasti spracúvania osobných údajov
Nariadenie (EÚ) 2022/991 nadobudlo účinnosť 28. júna 2022. Jeho operačné vykonávanie však záviselo od rôznych riadiacich, technických a administratívnych opatrení, ako aj od prevádzkových požiadaviek, ako je v niektorých prípadoch zriadenie nových štruktúr IKT.
O tri roky neskôr sa začali vykonávať takmer všetky ustanovenia uvedené v článku 68 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2022/991. Ustanovenia týkajúce sa analýzy veľkých a komplexných súborov údajov (článok 18 ods. 6a a článok 18a nariadenia o Europole) a spolupráce so súkromnými subjektmi (články 26, 26a a 26b nariadenia o Europole) sa začali uplatňovať od 28. júna 2022 alebo krátko po tomto dátume. Spracúvanie osobných údajov na účely výskumných a inovačných projektov (článok 18 ods. 2 písm. e) nariadenia o Europole) sa začalo v roku 2023 po vytvorení experimentálneho prostredia s názvom ODIN s cieľom splniť osobitné požiadavky na ochranu údajov podľa článku 33a nariadenia o Europole. Do 29. júna 2025 sa ešte nezačala uplatňovať možnosť, aby Europol navrhoval členským štátom informačné zápisy v SIS v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. t) nariadenia o Europole, keďže technická implementácia nového typu záznamu stále prebieha. Uvedenie do prevádzky sa očakáva v roku 2026.
3.2.Hodnotenie operačného vplyvu nových právomocí a úloh Europolu v oblasti spracúvania osobných údajov na ciele agentúry podľa článku 3 nariadenia o Europole
Pokiaľ ide o operačný vplyv nových právomocí a úloh Europolu v oblasti spracúvania osobných údajov, z konzultácií vyplynulo, že členské štáty celkovo priaznivo hodnotia ich význam, účinnosť a pridanú hodnotu, ako aj podporu Europolu ich príslušným orgánom v súvisiacich oblastiach 38 .
Vyšetrovacie právomoci, na ktoré sa vzťahuje toto hodnotenie, sa nepoužívajú nepretržite ani systematicky na spracovanie údajov na účely monitorovania; niektoré majú dokonca výnimočný charakter, zatiaľ čo iné sa pri vyšetrovaní používajú pravidelnejšie na základe potrieb. Operatívne využívanie nových ustanovení počas referenčného obdobia sa z kvantitatívneho hľadiska výrazne líšilo v závislosti od rôznych technických vlastností a právnych podmienok spojených s novými ustanoveniami.
Europol dostal od členských štátov nezanedbateľný počet nových príspevkov bez kategorizácie dotknutých osôb podľa článku 18 ods. 6a nariadenia o Europole, a to 653 v roku 2023 a 597 v roku 2024. Nedošlo ku krátkodobému nárastu príspevkov bez kategorizácie dotknutých osôb a počet prípadov, v ktorých sa uplatnil článok 18 ods. 6a, zostal stabilný v porovnaní s ekvivalentnými prípadmi v období pred 28. júnom 2022. Nové ustanovenia nemali negatívny vplyv ani na zapojenie členských štátov do vykonávania kategorizácie dotknutých osôb 39 . V rokoch 2023 až 2024 predstavoval podiel príspevkov bez kategorizácie dotknutých osôb menej ako 1 % všetkých príspevkov prijatých Europolom od členských štátov (0,85 % v roku 2023 a 0,71 % v roku 2024). Od júna 2022 Europol dôsledne dokončoval kategorizáciu dotknutých osôb do 18 mesiacov bez využitia predĺženej 36-mesačnej lehoty. Europol a šesť členských štátov zdôraznilo, že napriek lepšej právnej istote zostáva administratívna záťaž pre Europol aj príslušné orgány značná, a to z dôvodu úsilia potrebného na dodržiavanie kategorizácie osobných údajov podľa účasti jednotlivých osôb na trestnom čine. Túto požiadavku Europol vykonáva veľmi prísne 40 .
Europol uviedol, že výmena informácií so súkromnými subjektmi bola v roku 2023 stále zanedbateľná, keďže bolo zaznamenaných len 26 prípadov vykonávania článku 26 nariadenia o Europole (okrem prípadov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti aktu o digitálnych službách) 41 . V roku 2024 však zo štatistík vyplynul prudký nárast na 284 (zvýšenie takmer o 1 000 %) prípadov zahŕňajúcich spoluprácu so súkromnými subjektmi podľa článku 26 nariadenia o Europole. Týkalo sa to najmä údajov od súkromných spoločností na účely vyšetrovania finančných a ekonomických trestných činov. Europol významne využíval článok 26b nariadenia o Europole aj v boji proti sexuálnemu vykorisťovaniu detí, kde bola spolupráca so súkromnými subjektmi už predtým veľmi výrazná. V oboch prípadoch je v týchto údajoch zahrnutá aj spolupráca, ktorá bola možná podľa predchádzajúceho právneho rámca. Z dostupných údajov nie je zrejmé, do akej miery tieto nové prípady súvisia s novými ustanoveniami alebo so zvýšeným využívaním existujúcich možností.
V roku 2025 Europol prijal novú stratégiu na ďalšie posilnenie spolupráce so súkromnými subjektmi. Okrem toho boli prijaté opatrenia na modernizáciu infraštruktúry IKT Europolu, ktorá je k dispozícii príslušným orgánom na výmenu informácií so súkromnými subjektmi. V roku 2023 Europol spustil platformu Plateforme Européenne de Retraits de Contenus Illégaux sur Internet (PERCI), ktorá má uľahčiť vykonávanie nariadenia o riešení šírenia teroristického obsahu online a v budúcnosti prípadne aj článku 18 aktu o digitálnych službách, ako aj službu EÚ pre postupovanie prípadov zneužívania detí (EU CARES). Platforma PERCI nie je súčasťou Informačného systému Europolu 42 .
Iné ustanovenia sa nevyužívali vôbec (článok 26a nariadenia o Europole), hoci boli účinné, alebo sa uplatňovali len výnimočne (jeden prípad, keď sa článok 18a nariadenia o Europole využil v roku 2024, a jeden projekt realizovaný so spracúvaním osobných údajov podľa článku 18 ods. 1 písm. t) nariadenia o Europole v roku 2025, pričom tri nové projekty sa už pripravujú).
Vzhľadom na obmedzené obdobie operačného vykonávania ustanovení zavedených nariadením (EÚ) 2022/991 a zdĺhavú povahu vyšetrovaní trestných činov a súdnych konaní neboli členské štáty schopné poskytnúť kvantitatívne údaje o vplyve týchto ustanovení z operačného hľadiska. Namiesto toho ponúkli niekoľko príkladov úspešných vyšetrovaní, ktoré ukazujú hmatateľné výhody nových možností vyšetrovania v reálnych situáciách, pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré sa už používajú, konkrétne napríklad v prípade siete EncroChat, platformy Sky ECC, zločineckých sietí na Balkáne zapojených do obchodovania s kokaínom alebo malvéru Lumma Stealer.
Europol a osem členských štátov takisto označilo niekoľko oblastí, ktoré je potrebné zlepšiť, aby sa čo najviac zvýšila účinnosť a súdržnosť využívania nového právneho rámca a posilnila úloha Europolu v budúcnosti. Existujú obavy, najmä zo strany Europolu, že prílišná zložitosť, roztrieštenosť a dĺžka právnych ustanovení môže odradiť odborníkov z praxe alebo súkromné subjekty od využívania nových dostupných nástrojov. Pripomienky členských štátov sa týkajú skôr spôsobu, akým Europol reštriktívne uplatňuje záruky ochrany údajov pod dohľadom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, čím vzniká riziko narušenia účinnosti a pridanej hodnoty niektorých ustanovení.
3.3.Posúdenie vplyvu nových právomocí a úloh Europolu v oblasti spracúvania osobných údajov na základné práva
Z doterajšieho obmedzeného využívania nových právomocí v oblasti spracúvania osobných údajov Komisia nezistila žiadne dôkazy o negatívnom vplyve na základné práva vyplývajúce z operačného využívania nových právomocí na spracúvanie osobných údajov.
Okrem vykonávania osobitných požiadaviek na ochranu údajov súvisiacich s novými právomocami v oblasti spracúvania osobných údajov Europol postupne prijal všetky potrebné opatrenia na vykonávanie nových horizontálnych mechanizmov dohľadu súvisiacich so základnými právami.
V roku 2024 správna rada Europolu prijala revidované vykonávacie predpisy týkajúce sa zodpovednej osoby ako jeden z posledných potrebných vykonávacích aktov súvisiacich s novým režimom ochrany údajov. Zo zhromaždených dôkazov vyplýva, že Europol a jeho správna rada v spolupráci so zodpovednou osobou Europolu a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov zabezpečili aj dôsledné uplatňovanie nových záruk ochrany údajov zavedených v roku 2022. Tento prístup na prvý pohľad účinne zabránil akémukoľvek negatívnemu vplyvu na práva jednotlivcov na súkromie a ochranu osobných údajov alebo zásahu do uvedených práv v dôsledku počiatočného využívania nových právomocí v oblasti spracúvania osobných údajov. Podľa členských štátov má Europol v súčasnosti zavedený spoľahlivý právny rámec ochrany údajov, ktorým sú zabezpečené dostatočné záruky pre prípadné zvýšené využívanie jeho nových právomocí. Sedem členských štátov takisto zdôraznilo, že tento rámec uľahčuje tok informácií tým, že zvyšuje dôveru, hoci stále existuje priestor na zlepšenie. Iba jeden členský štát vyjadril negatívne stanovisko 43 .
Okrem osobitných výziev súvisiacich s kategorizáciou dotknutých osôb Europol a štyri členské štáty uviedli ako oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť, náklady a čas spojené s posúdením vplyvu na ochranu údajov a predchádzajúcou konzultáciou s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktoré sa v praxi vykonávajú štandardne. Ďalšou výzvou, ktorú uviedlo šesť členských štátov, je vybavovanie žiadostí dotknutých osôb o prístup k údajom zo strany Europolu, ktorý je teraz v tejto súvislosti príslušný aj v prípade, že vlastníkom údajov je členský štát.
Prvý úradník pre základné práva bol vymenovaný v decembri 2022. Počas prvých dvoch rokov svojho mandátu nedostal ani nepredložil výkonnému riaditeľovi žiadnu sťažnosť. JPSG naďalej pozorne monitorovala činnosti Europolu a od nadobudnutia účinnosti nových ustanovení nevydala žiadne odporúčania. Európsky parlament zriadil vo februári 2024 konzultačné fórum JPSG pre základné práva.
3.4.Analýza nákladov a prínosov nových právomocí a úloh Europolu v oblasti spracúvania osobných údajov
Vzhľadom na počiatočnú fázu vykonávania ustanovení zavedených nariadením (EÚ) 2022/991 a obmedzené skúsenosti s nimi je predčasné, aby Komisia vyvodila zmysluplné závery o nových ustanoveniach na základe analýzy nákladov a prínosov.
Útvary Komisie zhromaždili od Europolu informácie o nákladoch, ktoré doteraz vznikli v súvislosti s operačným vykonávaním nariadenia (EÚ) 2022/991, pokiaľ ide o preskúmavané ustanovenia. Tieto náklady dosiahli v rokoch 2022 až 2025 celkovú výšku približne 25 miliónov EUR (približne 5 % celkových prostriedkov pridelených Europolu 44 ), pričom ide najmä o jednorazové náklady. Členským štátom doteraz nevznikli žiadne nové relevantné náklady konkrétne spojené s nariadením (EÚ) 2022/991.
Väčšinu nákladov (takmer 17 miliónov EUR) tvorili významné investície do vývoja nových štruktúr IKT v súvislosti s vykonávaním ustanovení o výskume a inováciách (experimentálne prostredie ODIN) a do informačných systémov na výmenu osobných údajov so súkromnými subjektmi (PERCI a EU CARES). Náklady na ľudské zdroje, ktoré súvisia s IKT aj s prevádzkou, predstavovali približne jednu tretinu celkových výdavkov (približne 8 miliónov EUR). Hlavné opakujúce sa náklady budú z dlhodobého hľadiska predstavovať ľudské zdroje.
Je potrebné poznamenať, že uvedených 8 miliónov EUR nezahŕňa náklady na ľudské zdroje pre jednotka informačného manažmentu (IMU) ani zdroje spojené s (predchádzajúcimi a novými) opatreniami v oblasti dohľadu, ktoré majú horizontálnu povahu a v prípade ktorých nie je možné rozčlenenie na úrovni vykonávania konkrétnych ustanovení. Náklady na takéto zdroje nie sú zanedbateľné. Napríklad v roku 2023 sa odhadovalo, že 60 ekvivalentov plného pracovného času (takmer 5 % zamestnancov Europolu) sa bude podieľať na činnostiach v uisťovacích/dozorných orgánoch a subjektoch dohľadu/poradenstva. Europol vyčlenil 25 ekvivalentov plného pracovného času na úsilie zamerané na opatrenia dohľadu nad ochranou údajov a príslušné uisťovacie opatrenia. Patria sem kroky nadväzujúce na odporúčania EDPS, ako aj práca vykonaná v kontexte predchádzajúcich konzultácií týkajúcich sa operačného spracúvania údajov. Šestnásť z týchto 25 ekvivalentov plného pracovného času sa zapája konkrétne do činností súvisiacich s požiadavkami EDPS. Od júna 2025 má Europol špecializovaný tím ôsmich zamestnancov na plný pracovný čas v oblasti ochrany údajov vrátane zodpovednej osoby.
Podľa Europolu a pätnástich členských štátov sa očakáva, že prínosy nových právomocí a úloh v oblasti spracúvania osobných údajov, najmä analýzy veľkých a komplexných súborov údajov, ako aj spolupráce so súkromnými subjektmi, budú významné a prevýšia súvisiace náklady. Žiadny členský štát nebol iného názoru. V dlhodobom horizonte sa vďaka vplyvom úspor z rozsahu a klesajúcim hraničným nákladom odôvodnene očakáva určité zvýšenie efektívnosti. Jeden členský štát zdôraznil, že „je dôležité, aby Europol poskytol potrebné zdroje IKT na poskytovanie a ďalší vývoj nástrojov na vykonávanie nových možností podľa nariadenia (EÚ) 2022/991“, čo podporili aj ďalšie dva členské štáty a iné zainteresované strany 45 .
Podľa názoru Europolu a piatich členských štátov je v existujúcom rámci riadenia, správy a ochrany údajov potrebné riešiť aj možnú neefektívnosť vykonávania, aby sa predišlo oslabeniu operačného vplyvu nových úloh v oblasti spracúvania osobných údajov tým, že by sa oneskorilo alebo obmedzilo ich používanie. Päť členských štátov spochybnilo príliš opatrné vykonávanie pravidiel v oblasti ochrany údajov zo strany Europolu a jeho správnej rady pod vedením EDPS. Navrhujú, aby sa flexibilita, ktorú poskytli spoluzákonodarcovia, primerane využila na maximalizáciu účinnosti a efektívnosti úloh Europolu a na zabezpečenie ich relevantnosti a dlhodobej prínosnosti.
Hodnotenie pracovných metód Europolu a potenciálnych oblastí na zjednodušenie nepatrí do rozsahu správy podľa článku 68 ods. 3 nariadenia o Europole a vykoná sa v rámci hodnotenia podľa článku 68 ods. 1 nariadenia o Europole.
4.Závery a ďalší postup
Celkovo možno konštatovať, že podľa predbežných hlavných zistení Komisie členské štáty naďalej podporujú úlohu Europolu v kľúčových oblastiach, v ktorých v súčasnosti pomáha členským štátom prostredníctvom jeho nových úloh v oblasti spracúvania osobných údajov. Podľa názoru niektorých zainteresovaných strán je však v záujme maximalizácie prínosov nových právomocí v oblasti spracúvania osobných údajov potrebné riešiť možnú neefektívnosť, a to najmä v existujúcom rámci riadenia, správy a ochrany údajov. Bolo by takisto užitočné zmierniť zložitosť a roztrieštenosť právneho rámca, ktoré môžu odborníkov z praxe odrádzať od využívania nových možností.
Komisia vo všeobecnosti nenašla dôkazy o tom, že by nové pravidlá mali negatívny vplyv na základné práva, najmä vďaka spoľahlivým zárukám ochrany údajov, ktorými sa uľahčuje aj tok informácií tým, že sa zvyšuje dôvera partnerov. V prípade niektorých členských štátov agentúra uprednostnila konzervatívny prístup, pričom by sa mala primerane využiť flexibilita, ktorú poskytli spoluzákonodarcovia, pokiaľ ide o kategorizáciu dotknutých osôb, posúdenie vplyvu na ochranu údajov, predchádzajúcu konzultáciu s dozorným úradníkom Europolu pre ochranu údajov a vybavovanie žiadostí o práva na prístup.
Vzhľadom na všeobecne krátke obdobie vykonávania nových pravidiel v oblasti ochrany osobných údajov stanovených v nariadení (EÚ) 2022/991 však zhromaždené dôkazy nie sú vo všetkých otázkach presvedčivé.
Komisia vo svojej Európskej stratégii vnútornej bezpečnosti ProtectEU 46 oznámila, že navrhne ambiciózne prepracovanie mandátu Europolu s cieľom riešiť stupňujúce sa bezpečnostné výzvy. Komisia v súlade so svojimi usmerneniami o lepšej právnej regulácii 47 začala prípravy na hodnotenie nariadenia o Europole a pracovných metód Europolu, čím sa pripraví pôda pre návrh Komisie na rok 2026 v záujme toho, aby sa agentúra stala operatívnejšou, ako sa uvádza v politických usmerneniach 48 . V júli 2025 Komisia zverejnila výzvu na predloženie dôkazov 49 a zadala externú štúdiu na podporu hodnotenia nariadenia o Europole a posúdenia vplyvu nového návrhu. K uvedenému hodnoteniu má prispieť hodnotenie nariadenia o Europole vykonané na účely prípravy tejto správy.
Europol, 2025 EU Serious and Organised Crime Threat Assessment (SOCTA) – The changing DNA of serious and organized crime [Hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ (SOCTA), 2025 – Meniaca sa DNA závažnej a organizovanej trestnej činnosti], dostupné online na adrese https://www.europol.europa.eu/cms/sites/default/files/documents/EU-SOCTA-2025.pdf (ďalej len „hodnotenie EÚ SOCTA 2025“). Pozri aj hodnotenie colných hrozieb (CTA) z roku 2025, ktoré je k dispozícii online na adrese https://www.douane.gouv.fr/sites/default/files/2025-07/03/Livret-CTA-UE-public_0.pdf.
Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/794/oj .
Ú. v. EÚ L 169, 27.6.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/991/oj .
SWD(2020) 543 final z 9. decembra 2020, s. 37, https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:1a4d9f40-3b02-11eb-b27b-01aa75ed71a1.0001.02/DOC_1&format=PDF .
Tamže.
Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2016/680/oj .
Toto hodnotenie vykonané v súlade s článkom 68 ods. 3 nariadenia o Europole nie je hodnotením, ktoré sa má vykonať podľa usmernení o lepšej právnej regulácii vzhľadom na možný návrh revízie nariadenia o Europole. Pozri aj oddiel 4.
Charta základných práv Európskej únie Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391, ELI: http://data.europa.eu/eli/treaty/char_2012/oj .
Pozri ProtectEU: Európska stratégia vnútornej bezpečnosti, COM(2025) 148 final z 1. apríla 2025, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52025DC0148.
Pozri napríklad článok 25 ods. 4a nariadenia o Europole, v ktorom sa stanovuje možnosť, aby Europol preniesol údaje do tretích krajín na základe vlastného posúdenia všetkých okolností súvisiacich s prenosom osobných údajov, pričom by dospel k záveru, že existujú primerané záruky ochrany osobných údajov, a článok 25 ods. 5 nariadenia o Europole, ktorým sa rozširuje rozsah výnimočných prípadov, v ktorých môže Europol v náležite odôvodnených prípadoch ad hoc preniesť (kategórie) údajov do tretích krajín a medzinárodným organizáciám.
Článok 12 ods. 2 nariadenia o Europole.
Nariadenie (EÚ) 2022/1190; Ú. v. EÚ L 185, 12.7.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/1190/oj.
Nariadenie (EÚ) 2018/1862; Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 56, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1862/oj.
Nariadenie (EÚ) 2019/818; Ú. v. EÚ L 135, 22.5.2019, s. 85, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/818/oj.
Výročná správa agentúry eu-LISA o SIS z roku 2024, ktorá je k dispozícii online na adrese https://www.eulisa.europa.eu/sites/default/ files/documents/sis-annual-report-2024.pdf , Europol, Konsolidovaná výročná správa o činnosti z roku 2024, dostupná online na adrese https://www.europol.europa.eu/cms/sites/default/files/documents/Consolidated_Annual_Activity_Report_2024.PDF a https://www.interpol.int/How-we-work/Databases .
Europol, Hodnotenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti 2024, dostupné online na adrese Hodnotenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti 2024 | Europol .
Europol, EÚ SOCTA 2025, s. 19.
COM(2025) 148 final z 1. apríla 2025, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52025DC0148, s. 9.
https://www.europol.europa.eu/how-we-work/innovation-lab.
Pozri najmä článok 4 ods. 1 písm. v) a w) nariadenia o Europole.
SWD(2020) 543 final z 9. decembra 2020, s. 29.
Europol, hodnotenie EÚ SOCTA 2025, passim.
https://www.europol.europa.eu/media-press/newsroom/news/dismantling-encrypted-criminal-encrochatcommunications-leads-to-over-6-500-arrests-and-close-to-eur-900-million-seized.
EDPS, stanovisko 7/2015, s. 7, dostupné na adrese https://www.edps.europa.eu/sites/default/files/publication/15-11-19_big_data_en.pdf . „Vo všeobecnosti, ako spoločný menovateľ rôznych dostupných vymedzení, sa výraz ,veľké dáta‘ vzťahuje na prax kombinovania obrovských objemov informácií z rôznych zdrojov a ich analýzy s využitím sofistikovanejších algoritmov slúžiacich ako vstup na prijímanie rozhodnutí. Veľké dáta závisia nielen od rastúcej schopnosti technológie podporovať zber a ukladanie veľkého množstva údajov, ale aj od jej schopnosti analyzovať, pochopiť a využiť plnú hodnotu údajov (najmä pomocou analytických aplikácií).“
Pozri článok 18 ods. 2 nariadenia o Europole.
Členské štáty zasielajú údaje Europolu prostredníctvom jeho sieťovej aplikácie na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA), v ktorej je kategorizácia dotknutých osôb zavedená ako povinné pole.
Pozri napríklad článok 6 smernice (EÚ) 2016/680 (ďalej len „smernica o ochrane údajov v oblasti presadzovania práva“, pokiaľ ide nepriamo o príslušné orgány); Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2016/680/oj ; článok 51 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 (ďalej len „nariadenie o Európskej prokuratúre“); Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2017/1939/oj ; článok 27 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1727 (ďalej len „nariadenie o Eurojuste“); Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1727/oj .
https://www.edps.europa.eu/system/files/2022-01/22-01-10-edps-decision-europol_en.pdf.
SWD(2020) 543 final z 9. decembra 2020, s. 16 – 17.
Pozri ProtectEU: európska stratégia vnútornej bezpečnosti, s. 6.
Europol, Cooperation with Private Parties (Spolupráca so súkromnými subjektmi), 31. mája 2023, EDOC #1306090v13. Pozri aj Milieu Consulting, Study on the Practice of direct exchanges with of personal data between Europol and Private Parties (Štúdia o praxi priamej výmeny osobných údajov medzi Europolom a súkromnými subjektmi), záverečná správa, september 2020.
https://www.europol.europa.eu/media-press/newsroom/news/europol-and-microsoft-disrupt-world’s-largest-infostealer-lumma . Ďalšie príklady sú k dispozícii v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.
Nariadenie (EÚ) 2021/784; Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, p. 79, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/784/oj .
Nariadenie (EÚ) 2022/2065; Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2065/oj .
Pozri ProtectEU: európska stratégia vnútornej bezpečnosti, s. 2.
Pozri https://www.europarl.europa.eu/relnatparl/en/eu-agencies-oversight/jpsg-on-europol.
Pozri dôkazy uvedené v oddiele 5 pracovného dokumentu útvarov Komisie, ktorý je pripojený k tejto správe, a najmä podania Europolu a odpovede členských štátov na otázky 2, 4 a 5 stručného dotazníka z 2. júna 2025 v prílohe III k pracovnému dokumentu útvarov Komisie.
Ako zdôraznil jeden z členských štátov počas konzultácie, „[členské štáty] môžu jasne rozlíšiť, s akým druhom údajov pracujú, čo môže byť veľmi dôležité pri samotnom vyšetrovaní“.
Pozri pododdiel 7.1.3. pracovného dokumentu útvarov Komisie, ktorý je pripojený k tejto správe, a odpovede členských štátov na otázku 9 stručného dotazníka z 2. júna 2025 v prílohe III k pracovnému dokumentu útvarov Komisie.
Europol, správa za rok 2023 podľa článku 16 ods. 11 nariadenia o Europole.
Nariadenie (EÚ) 2019/818; Ú. v. EÚ L 135, 22.5.2019, s. 85, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/818/oj .
Pozri odpovede členských štátov na otázku 9 stručného dotazníka z 2. júna 2025 v prílohe III k sprievodnému pracovnému dokumentu útvarov Komisie.
V rovnakom období dosiahol rozpočet pridelený Europolu celkovú sumu približne 860 miliónov EUR (postupne sa zvyšoval zo 192 miliónov EUR v roku 2022 na 241 miliónov EUR v roku 2025). Podrobnejšie informácie sa nachádzajú v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.
Pozri dôkazy uvedené v oddiele 5 pracovného dokumentu útvarov Komisie, ktorý je pripojený k tejto správe, a najmä podania Europolu a odpovede členských štátov na otázky 2, 4 a 5 stručného dotazníka z 2. júna 2025 v prílohe III k pracovnému dokumentu útvarov Komisie a spoločné vyhlásenie európskych policajných riaditeľov o budúcnosti Europolu.
ProtectEU: európska stratégia vnútornej bezpečnosti, s. 10.
Ursula von der Leyen, Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2024 – 2029, e6cd4328-673c-4e7a-8683-f63ffb2cf648_sk .