<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.21-20110601.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="ECRCJ2011SKB.0300213101.case.xml"><NO.CASE>C-96/09 P</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62009CC0096</NO.CELEX><NO.SEQ>0035.0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>I-2137</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>I-2176</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>40</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><LEFT>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. CRUZ VILLALÓN — VEC C-96/09 P</LEFT><RIGHT>ANHEUSER-BUSCH/BUDĚJOVICKÝ BUDVAR</RIGHT></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Pedro Cruz Villalón</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20100914">14. septembra 2010</DATE><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: španielčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><CONTENTS.CONCLUSION><TOC><TITLE><TI><P>Obsah</P></TI></TITLE><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>I —</NO.ITEM><ITEM.CONT>Úvod</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2139</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>II —</NO.ITEM><ITEM.CONT>Právny rámec</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2141</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>A —</NO.ITEM><ITEM.CONT>Lisabonská dohoda</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2141</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>B —</NO.ITEM><ITEM.CONT>Dvojstranný dohovor</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2142</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>C —</NO.ITEM><ITEM.CONT>Právo Únie</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2142</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>III —</NO.ITEM><ITEM.CONT>Skutkový stav pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2143</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>A —</NO.ITEM><ITEM.CONT>Skutkový stav a konanie pred ÚHVT</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2143</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>B —</NO.ITEM><ITEM.CONT>Zhrnutie napadnutého rozsudku</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2145</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>IV —</NO.ITEM><ITEM.CONT>Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2148</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>V —</NO.ITEM><ITEM.CONT>Niekoľko predbežných úvah o článku 8 nariadenia č. 40/94</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2148</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>A —</NO.ITEM><ITEM.CONT>Námietka založená na zapísanej skoršej ochrannej známke: článok 8 ods. 1 a 2</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2149</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>B —</NO.ITEM><ITEM.CONT>Námietka založená na iných označeniach: článok 8 ods. 4</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2150</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Do rámca článku 8 ods. 4 patria veľmi heterogénne označenia</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2150</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>2.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Podmienky uvedené v článku 8 ods. 4 majú za cieľ zabezpečiť, aby označenia, na ktoré sa odvoláva v zmysle tohto ustanovenia, boli spoľahlivé</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2153</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><?PAGE NO="I-2138"?><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>C —</NO.ITEM><ITEM.CONT>O možnosti analogicky uplatniť podmienky uvedené v článku 8 ods. 1 na odsek 4 toho istého článku</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2154</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>VI —</NO.ITEM><ITEM.CONT>Analýza odvolania</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2156</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>A —</NO.ITEM><ITEM.CONT>O prvom odvolacom dôvode, týkajúcom sa porušenia článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2156</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu: o právomoci ÚHVT posudzovať platnosť práva, na ktoré sa odvoláva v zmysle článku 8 ods. 4</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2156</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>a)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Definícia stanovísk</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2156</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>b)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Posúdenie</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2157</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>2.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu: o podmienke týkajúcej sa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>používania v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/></ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2159</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>a)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Množstvo a kvalita používania</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2159</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>i)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Definícia stanovísk</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2159</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>ii)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Posúdenie</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2160</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>b)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Relevantné územie na účely preukázania <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>používania v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2163</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>i)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Definícia stanovísk</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2163</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>ii)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Posúdenie</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2163</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>c)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Relevantné obdobie na účely posúdenia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>používania v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2165</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>i)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Definícia stanovísk</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2165</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>ii)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Posúdenie</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2166</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>d)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Dôsledok</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2168</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>3.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Tretia časť prvého odvolacieho dôvodu: o podmienke týkajúcej sa významu, ktorý má <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>väčší ako iba miestny dosah<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2168</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>a)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Definícia stanovísk</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2168</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><?PAGE NO="I-2139"?><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>b)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Posúdenie</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2168</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>4.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Návrh</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2172</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>B —</NO.ITEM><ITEM.CONT>O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa porušenia článku 8 ods. 4 a článku 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2173</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Definícia stanovísk</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2173</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>2.</NO.ITEM><ITEM.CONT>Posúdenie</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2173</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>C —</NO.ITEM><ITEM.CONT>Vyhovenie odvolania a vrátenie veci na Všeobecný súd</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2175</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>VII —</NO.ITEM><ITEM.CONT>O trovách</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2175</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>VIII —</NO.ITEM><ITEM.CONT>Návrh</ITEM.CONT><ITEM.REF>I - 2176</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Predmetné odvolanie predstavuje ďalšiu kapitolu dlhej procesnej histórie, v ktorej proti sebe stoja severoamerický výrobca piva Anheuser-Busch a český výrobca piva Budějovický Budvar, národní podnik (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>Budvar<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>), a v rámci ktorej Súdny dvor už viackrát rozhodol.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Posledným rozhodnutím bol rozsudok z <DATE ISO="20100729">29. júla 2010</DATE>, Anheuser-Busch, Inc./ÚHVT a Budějovický Budvar, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-214/09 P" PAGE.ECR="I-7665" YEAR="2010">C-214/09 P, Zb. s. I-7665</REF.DOC.ECR>. Ďalšie informácie o historických dôvodoch sporu a jeho posledných súdnych kapitolách možno nájsť v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer dňa <DATE ISO="20090205">5. februára 2009</DATE> vo veci Budějovický Budvar, C-478/07 (rozsudok z <DATE ISO="20090908">8. septembra 2009</DATE>, Zb. s. I-7721).</P></NOTE> Hoci predošlé rozsudky môžu ovplyvniť predmetné konanie, problém, ktorý bol vznesený v tomto prípade, je právnym problémom, ktorým sa Súdny dvor vo svojej judikatúre doposiaľ nezaoberal.</TXT></NP><?PAGE NO="I-2140"?><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Rozsudkom zo <DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE> Budějovický Budvar/Anheuser-Busch (BUD)<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Spojené veci <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-225/06+T-255/06+T-257/06+T-309/06" PAGE.ECR="II-3555" YEAR="2008">T-225/06, T-255/06, T-257/06 a T-309/06, Zb. s. II-3555</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, proti ktorému bolo podané odvolanie, Súd prvého stupňa vyhovel žalobám o neplatnosť podanými spoločnosťou Budvar proti niekoľkým rozhodnutiam druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>ÚHVT<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>), ktorými boli zamietnuté námietky, ktoré podal Budvar proti prihláške označenia Bud ako ochrannej známky Spoločenstva, ktorú podal Anheuser-Busch.</TXT></NP><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Osobitosť tejto veci vyplýva zo skutočnosti, že Budvar namietal proti takejto prihláške označenia Bud ako ochrannej známky Spoločenstva na základe článku 8 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z <DATE ISO="19931220">20. decembra 1993</DATE> o ochrannej známke spoločenstva<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="011" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1994">Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 17/001, s. 146.</P></NOTE>, pričom uviedol, že existuje skoršie právo na označenie Bud, spočívajúce v označení pôvodu, ktoré je chránené v Rakúsku a vo Francúzsku prostredníctvom rôznych medzinárodných nástrojov.</TXT></NP><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Súdny dvor má teda po prvýkrát vyložiť článok 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94. Navyše to bude musieť urobiť v rámci okolností, ktoré sa nezdajú byť najtypickejším príkladom uplatňovania citovaného ustanovenia. Vnútorná logika článku 8 ods. 4 totiž skôr zodpovedá právam vyplývajúcim z čistého používania určitého označenia (napríklad nezapísané ochranné známky, ale aj, podľa vnútroštátnej právnej úpravy, niektoré názvy podnikov, tabuľky s označením firmy a iné rozlišovacie označenia), než takým, ktoré sú chránené na základe formálneho zápisu, ako je to v tomto prípade.</TXT></NP><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Táto posledná okolnosť možno ovplyvnila všeobecný zmysel rozhodnutia Súdu prvého stupňa, ale domnievam sa, že by nemala ovplyvniť rozhodnutie o odvolaní. Výklad článku 8 ods. 4 určite musí byť dostatočne pružný, aby sa prispôsobil veľkej rôznorodosti označení, ktoré patria do tohto ustanovenia. Zároveň však musí byť jednoznačný. Inak by podmienky uvedené v tomto ustanovení nemohli splniť svoju základnú úlohu, ktorou je zabezpečiť spoľahlivosť a skutočnú podstatu týchto označení, ktoré im normotvorca priznal.</TXT></NP><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>Podmienky sa totiž týkajú prevažne faktickej roviny a z tohto hľadiska sa musí aj určiť, či sa dodržiavajú. To by podľa môjho názoru malo platiť aj v prípadoch, akým je tento, kde existencia formalizovanej medzinárodnej právnej ochrany môže viesť k názoru, že<?PAGE NO="I-2141"?> je potrebné upraviť podmienky <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>používania<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>dosahu<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> označenia.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Lisabonská dohoda</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 1 ods. 2 Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Prijatá <DATE ISO="19581031">31. októbra 1958</DATE>, revidovaná v Štokholme <DATE ISO="19670714">14. júla 1967</DATE> a zmenená <DATE ISO="19790928">28. septembra 1979</DATE> (Zbierka zmlúv Spojených národov, zv. 828, č. 13172, s. 205).</P></NOTE> stanovuje, že krajiny, ktoré sú stranami uvedenej dohody<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>V súčasnosti tvorí tzv. Lisabonskú úniu (http://www.wipo.int/treaties/en) 26 krajín, medzi inými aj Česká republika.</P></NOTE>, sa zaväzujú chrániť na svojich územiach označenia pôvodu výrobkov iných krajín <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>Osobitnej únie<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>, ktoré sú uznávané z tohto titulu v krajine pôvodu a zapísané na Medzinárodnom úrade, o ktorom hovorí Dohovor zriaďujúci Svetovú organizáciu duševného vlastníctva (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>WIPO<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>).</TXT></NP><NP><NO.P>8.</NO.P><TXT>Podľa článku 5 dohody sa označenia pôvodu zapíšu na žiadosť úradov zmluvných krajín na meno fyzických alebo právnických, verejných alebo súkromných osôb oprávnených používať tieto označenia podľa ich vnútroštátneho zákonodarstva. V rámci toho môžu úrady zmluvných krajín s udaním dôvodov v lehote jedného roka od prijatia oznámenia o zápise vyhlásiť, že nemôžu zabezpečiť ochranu určitého označenia pôvodu.</TXT></NP><NP><NO.P>9.</NO.P><TXT>Podľa článkov 6 a 7 ods. 1 označenie pôvodu zapísané na základe Lisabonskej dohody nemožno považovať za označenie, ktoré sa stalo druhovým, pokiaľ sa bude v krajine pôvodu chrániť ako označenie pôvodu po celé obdobie, počas ktorého je v krajine pôvodu chránené ako označenie pôvodu.</TXT></NP><NP><NO.P>10.</NO.P><TXT>Ďalej v zmysle pravidla 16 vykonávacieho predpisu k Lisabonskej dohode, ak je účinnosť medzinárodného zápisu v zmluvnej krajine vyhlásená za neplatnú a neplatnosť už nemôže byť predmetom žiadneho opravného prostriedku, príslušný orgán zmluvnej krajiny musí neplatnosť oznámiť medzinárodnému úradu.</TXT></NP><NP><NO.P>11.</NO.P><TXT>Označenie pôvodu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Bud<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/> bolo na WIPO zapísané <DATE ISO="19750310">10. marca 1975</DATE> pod č. 598 na základe Lisabonskej dohody.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-2142"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Dvojstranný dohovor</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>12.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="19760611">11. júna 1976</DATE> uzavreli Rakúska republika a Československá socialistická republika Zmluvu o ochrane údajov o pôvode, označení pôvodu a iných označení poľnohospodárskych a priemyselných výrobkov odkazujúcich na pôvod (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>dvojstranný dohovor<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>)<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Pokiaľ ide o Rakúsko, bol uverejnený v <HT TYPE="ITALIC">Bundesgesetzblatt für die Republik Österreich</HT> z <DATE ISO="19810219">19. februára 1981</DATE> (BGBI č. 75/1981) a dňa <DATE ISO="19810226">26. februára 1981</DATE> nadobudol účinnosť na čas neurčitý.</P></NOTE>.</TXT></NP><NP><NO.P>13.</NO.P><TXT>V súlade s článkom 2 sa pojmy <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>zemepisné označenia<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>označenia pôvodu<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>iné označenia odkazujúce na pôvod<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> používajú na účely tohto dohovoru pre akékoľvek odkazy, ktoré sa priamo alebo nepriamo vzťahujú na pôvod výrobkov.</TXT></NP><NP><NO.P>14.</NO.P><TXT>Podľa článku 3 ods. 1 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>československé označenia uvedené v dohode podľa článku 6 sa vyhradzujú v Rakúskej republike výlučne československým výrobkom<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>. Článok 5 ods. 1 časť B bod 2 uvádza pivo medzi kategóriami predmetných českých výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ochrana stanovená dvojstranným dohovorom; príloha B k už citovanej dohode, na ktorú odkazuje článok 6 dohovoru, zahŕňa označenie Bud medzi československé označenia poľnohospodárskych a priemyselných výrobkov (pod položkou <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>pivo<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>).</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>C —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>15.</NO.P><TXT>Od <DATE ISO="20090413">13. apríla 2009</DATE> upravuje ochrannú známku Spoločenstva nové nariadenie (ES) č. 207/2009<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z <DATE ISO="20090226">26. februára 2009</DATE> o ochrannej známke Spoločenstva (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="078" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 78, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>. Na účely rozhodnutia o tomto odvolaní sa však naďalej z časového hľadiska uplatňujú ustanovenia nariadenia (ES) č. 40/94.</TXT></NP><NP><NO.P>16.</NO.P><TXT>Článok 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94, ktorého výklad je predmetom tohto odvolania, znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>Na základe námietky majiteľa nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ktorý má väčší ako iba miestny dosah, ochranná známka, o ktorú sa žiada, nebude zapísaná, pokiaľ podľa právnych predpisov spoločenstva alebo práva členského štátu, ktorým sa spravuje dané označenie,</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>práva k takémuto označeniu boli nadobudnuté pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky spoločenstva alebo pred dátumom práva prednosti uplatneného vo vzťahu k prihláške ochrannej známky spoločenstva;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>takéto označenie prepožičiava jeho majiteľovi právo zakázať používanie nasledujúcej ochrannej známky.<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="I-2143"?><NP><NO.P>17.</NO.P><TXT>Článok 43 ods. 2 a ods. 3 tohto nariadenia znejú:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="043.002"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>2.</NO.PARAG><ALINEA>Ak si to prihlasovateľ tak želá, majiteľ skoršej ochrannej známky, ktorý podal námietku, musí predložiť dôkaz o tom, že, v období päť rokov pred dňom uverejnenia prihlášky ochrannej známky spoločenstva, bola skoršia ochranná známka spoločenstva uvedená v spoločenstve do užívania v súvislosti s tovarmi alebo službami, na ktoré bola zapísaná a ktoré cituje ako opodstatnenie svojej námietky, alebo o tom, že existujú dôvody nevyužívania, za predpokladu, že skoršia ochranná známka spoločenstva bola k tomuto dňu už zapísaná najmenej päť rokov. Pokiaľ nie je v tomto zmysle dôkaz, námietka sa zamietne. Ak sa skoršia ochranná známka spoločenstva používala iba vzhľadom na časť tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná, považuje sa na účely preskúmania námietky za zapísanú iba pre túto časť tovarov alebo služieb [Ak to prihlasovateľ navrhne, majiteľ skoršej ochrannej známky Spoločenstva, ktorý podal námietku, musí predložiť dôkaz o tom, že, v období päť rokov pred dňom zverejnenia prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, bola skoršia ochranná známka Spoločenstva v Spoločenstve riadne používaná v súvislosti s tovarmi alebo službami, na ktoré je zapísaná a ktoré uvádza ako dôvod svojej námietky, alebo o tom, že existujú náležité dôvody nepoužívania, za predpokladu, že skoršia ochranná známka Spoločenstva bola k tomuto dňu už zapísaná najmenej päť rokov. Pokiaľ nie je v tomto zmysle predložený dôkaz, námietka sa zamietne. Ak sa skoršia ochranná známka Spoločenstva používala iba vzhľadom na časť tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná, považuje sa na účely preskúmania námietky za zapísanú iba pre túto časť tovarov alebo služieb – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="043.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Odsek 2 sa bude uplatňovať na skoršie [národné – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] ochranné známky uvedené v článku 8 (2) a) nahradením využívania v tom členskom štáte, v ktorom bola skoršia ochranná známka chránená používaním v spoločenstve [v článku 8 ods. 2 písm. a), pričom používanie v Spoločenstve sa nahradí používaním v členskom štáte, v ktorom bola skoršia národná ochranná známka chránená – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>18.</NO.P><TXT>Podľa článku 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>v priebehu konaní pred úradom preskúma úrad fakty na základe vlastnej iniciatívy; v prípade konaní týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na fakty, dôkazy a argumenty predložené stranami a na požadovaný žalobný nárok [V konaniach pred úradom preskúma úrad skutočnosti <HT TYPE="ITALIC">ex offo</HT>; v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Skutkový stav a konanie pred ÚHVT</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>19.</NO.P><TXT>V dňoch <DATE ISO="19960401">1. apríla 1996</DATE>, <DATE ISO="19990728">28. júla 1999</DATE>, <DATE ISO="20000411">11. apríla 2000</DATE> a <DATE ISO="20000704">4. júla 2000</DATE> podal Anheuser-Busch, Inc. na ÚHVT štyri prihlášky označenia Bud (obrazové a slovné) ako ochrannej známky Spoločenstva.</TXT></NP><NP><NO.P>20.</NO.P><TXT>V dňoch <DATE ISO="19990305">5. marca 1999</DATE>, <DATE ISO="20000801">1. augusta 2000</DATE>, <DATE ISO="20010522">22. mája 2001</DATE> a <DATE ISO="20010605">5. júna 2001</DATE> podal Budvar námietky proti týmto prihláškam na základe článku 42 nariadenia č. 40/94, pričom uplatnil po prvé, v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 medzinárodnú obrazovú ochrannú známku č. 361.566 s účinkom<?PAGE NO="I-2144"?> v Rakúsku, Beneluxe a v Taliansku a po druhé, na základe článku 8 ods. 4 uvedeného nariadenia označenie pôvodu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>Bud<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>, zapísané <DATE ISO="19750310">10. marca 1975</DATE> WIPO na základe Lisabonskej dohody s účinkom vo Francúzsku, v Taliansku a v Portugalsku, ako aj toto označenie pôvodu chránené v Rakúsku v zmysle dvojstranného dohovoru.</TXT></NP><NP><NO.P>21.</NO.P><TXT>Rozhodnutím zo <DATE ISO="20040716">16. júla 2004</DATE> (č. 2326/2004) námietkové oddelenie čiastočne vyhovelo námietkam, ktoré boli podané proti zápisu jednej z prihlasovaných ochranných známok. Naopak rozhodnutiami z <DATE ISO="20041223">23. decembra 2004</DATE> (č. 4474/2004 a č. 4475/2004) a z <DATE ISO="20050126">26. januára 2005</DATE> (č. 117/2005) námietkové oddelenie zamietlo námietky podané spoločnosťou Budvar proti zápisu ostatných troch ochranných známok. Budvar sa odvolal proti týmto trom rozhodnutiam námietkového oddelenia o zamietnutí námietok a Anheuser-Busch sa odvolal proti rozhodnutiu zo <DATE ISO="20040716">16. júla 2004</DATE>, ktorým sa čiastočne vyhovelo námietkam.</TXT></NP><NP><NO.P>22.</NO.P><TXT>Rozhodnutiami vyhlásenými 14. júna (vec R 234/2005-2), 28. júna (vec R 241/2005-2) a <DATE ISO="20060901">1. septembra 2006</DATE> (vec R 305/2005-2) druhý odvolací senát ÚHVT zamietol odvolania, ktoré podal Budvar. Rozhodnutím vyhláseným <DATE ISO="20060628">28. júna 2006</DATE> (vec R 802/2004-2) odvolací senát vyhovel odvolaniu, ktoré podal Anheuser-Busch a námietky spoločnosti Budvar zamietol v celom rozsahu.</TXT></NP><NP><NO.P>23.</NO.P><TXT>V týchto štyroch rozhodnutiach odvolací senát ÚHVT najprv uviedol, že sa zdá, že Budvar už neodkazuje na medzinárodnú obrazovú ochrannú známku č. 361.566 ako na základ svojich námietok, ale odkazuje len na označenie pôvodu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>Bud<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>24.</NO.P><TXT>Po druhé odvolací senát uviedol, že je ťažko predstaviteľné, aby sa označenie BUD mohlo považovať za označenie pôvodu, ba dokonca za nepriame označenie zemepisného pôvodu, z čoho vyvodil, že podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 nemožno námietkam vyhovieť na základe práva predkladaného ako označenie pôvodu, ktoré však v skutočnosti takým označením nie je.</TXT></NP><NP><NO.P>25.</NO.P><TXT>Po tretie odvolací senát analogicky použil ustanovenia článku 43 ods. 2 a 3 nariadenia č. 40/94 a pravidlo 22 nariadenia (ES) č. 2868/95<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 z <DATE ISO="19951213">13. decembra 1995</DATE>, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="303" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1995">Ú. v. ES L 303, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 17/001, s. 189).</P></NOTE> a konštatoval, že dôkazy, ktoré poskytol Budvar o používaní označenia pôvodu<?PAGE NO="I-2145"?> <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>bud<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> v Rakúsku, vo Francúzsku, v Taliansku a v Portugalsku, nie sú dostatočné.</TXT></NP><NP><NO.P>26.</NO.P><TXT>Po štvrté a napokon odvolací senát zastával názor, že námietky musia byť zamietnuté aj z toho dôvodu, že Budvar nepreukázal, že mu predmetné označenie pôvodu poskytuje právo zakázať používanie výrazu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>Bud<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> ako ochrannej známky v Rakúsku alebo vo Francúzsku.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Zhrnutie napadnutého rozsudku</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>27.</NO.P><TXT>Budvar podal 26. augusta<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Vec T-225/06.</P></NOTE>, 15. septembra<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Veci T-255/06 a T-257/06.</P></NOTE> a <DATE ISO="20061114">14. novembra 2006</DATE><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Vec T-309/06.</P></NOTE> na Súd prvého stupňa žaloby o neplatnosť sporných rozhodnutí odvolacieho senátu. Na podporu svojich návrhov uvádzal žalobca jediný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94. Tento jediný dôvod spoločnosti Budvar mal dve časti: prvá sa týkala platnosti označenia pôvodu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>Bud<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> (odvolací senát zamietol, že označenie Bud je označením pôvodu), zatiaľ čo druhá časť sa týkala uplatniteľnosti podmienok podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 (ktorú odvolací senát vylúčil a Budvar sa na ňu odvolával).</TXT></NP><NP><NO.P>28.</NO.P><TXT>Rozsudkom zo <DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE>, proti ktorému bolo podané toto odvolanie, Súd prvého stupňa vyhovel žalobe o neplatnosť spoločnosti Budvar, pričom vyhovel prvej aj druhej časti citovaného jediného dôvodu.</TXT></NP><NP><NO.P>29.</NO.P><TXT>Súd prvého stupňa vyhovel prvej časti jediného dôvodu tak, že na účely svojej analýzy rozlišoval medzi označením pôvodu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>bud<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>, zapísaným v zmysle Lisabonskej dohody a označením <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>bud<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> chráneným na základe dvojstranného dohovoru.</TXT></NP><NP><NO.P>30.</NO.P><TXT>V súvislosti s prvým označením Súd prvého stupňa pripomenul, že podľa jeho judikatúry <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>platnosť národnej ochrannej známky nemôže byť spochybnená v rámci konania o zápise ochrannej známky Spoločenstva<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> (bod 88), z čoho vyvodil záver, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>systém zavedený nariadením č. 40/94 predpokladá, že ÚHVT bude brať do úvahy existenciu skorších práv chránených na vnútroštátnej úrovni<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> (bod 89). Keďže vo Francúzsku neboli účinky označenia pôvodu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>bud<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> právoplatne vyhlásené za neplatné, Súd prvého stupňa rozhodol, že odvolací senát mal zohľadniť relevantné vnútroštátne právne predpisy a zápis vykonaný na základe Lisabonskej dohody bez toho, aby mohol spochybniť skutočnosť, že uplatňované skoršie právo predstavuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>označenie pôvodu<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> (bod 90).</TXT></NP><?PAGE NO="I-2146"?><NP><NO.P>31.</NO.P><TXT>V súvislosti s druhým označením Súd prvého stupňa zdôraznil, že v zmysle článku 2 dvojstranného dohovoru <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>na to, aby sa na predmetné údaje alebo označenia mohla vzťahovať dvojstranná zmluva a aby z tohto dôvodu požívali ochranu priznanú dvojstranným dohovorom, stačí, aby sa priamo alebo nepriamo vzťahovali na pôvod výrobku<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> (bod 94). Vzhľadom na tieto okolnosti Súd prvého stupňa konštatoval, že odvolací senát sa nesprávne domnieval, že označenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>Bud<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> je špecificky chránené ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>označenie pôvodu<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> na základe dvojstranného dohovoru (bod 95). Na druhej strane Súd prvého stupňa uviedol, že dvojstranný dohovor v Rakúsku je naďalej v Rakúsku účinný na účely ochrany označenia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>Bud<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>, lebo nič nenasvedčuje tomu, že by Rakúsko alebo Česká republika tento dohovor vypovedali, a v rámci konaní, ktoré prebiehajú v Rakúsku, nebolo vydané právoplatné súdne rozhodnutie (bod 98).</TXT></NP><NP><NO.P>32.</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené dospel Súd prvého stupňa k záveru, že odvolací senát porušil článok 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 tým, že po prvé zastával názor, že uplatňované skoršie právo nie je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>označením pôvodu<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>, ďalej tým, že sa domnieval, že otázka, či sa označenie BUD považuje za označenie pôvodu chránené najmä vo Francúzsku a Rakúsku, má <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>druhoradý význam<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>, a nakoniec tým, že dospel k záveru, že námietkam na tomto základe nemožno vyhovieť (body 92 a 97 napadnutého rozsudku).</TXT></NP><NP><NO.P>33.</NO.P><TXT>Súd prvého stupňa okrem toho vyhovel druhej časti jediného dôvodu žaloby o neplatnosť, týkajúcej sa uplatňovania podmienok podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94. V rámci tejto druhej časti Budvar uviedol dve výhrady.</TXT></NP><NP><NO.P>34.</NO.P><TXT>Prvá sa týkala podmienok používania označenia v obchodnom styku a jeho dosahu, ktorý je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>väčší ako iba miestny<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>35.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o zistenie podmienok týkajúcich sa používania sporných označení v obchodnom styku, Súd prvého stupňa usúdil, že odvolací senát sa dopustil zjavne nesprávneho právneho posúdenia, keď sa rozhodol analogicky použiť ustanovenia práva Spoločenstva týkajúce sa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>riadneho<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> používania skoršej ochrannej známky (článok 43 ods. 2 a ods. 3 nariadenia č. 40/94). Po prvé článok 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 sa netýka <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>riadneho<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> používania označenia uplatňovaného na podporu námietky (bod 164 napadnutého rozsudku). Po druhé v rámci článku 9 ods. 1 nariadenia č. 40/94, článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 smernice 89/104/EHS<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Prvá smernica Rady zo <DATE ISO="19881221">21. decembra 1988</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="040" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1989">Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 17/001, s. 92).</P></NOTE> Súdny dvor a Súd prvého stupňa ustálene opakovane konštatovali, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>používanie označenia<?PAGE NO="I-2147"?> sa uskutočňuje v <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0042" ID="QS0042"/>obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="2018" ID="QE0042"/>, keď sa vyskytuje v kontexte obchodnej činnosti majúcej za cieľ hospodársku výhodu, a nie v súkromnej oblasti<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> (bod 165). Po tretie v rámci článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0043" ID="QS0043"/>nemusia niektoré označenia stratiť práva, ktoré sú s nimi spojené, a to aj napriek skutočnosti, že nie sú <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0044" ID="QS0044"/>riadne<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="2018" ID="QE0044"/>používané<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> (bod 166). Po štvrté Súd prvého stupňa uviedol, že odvolací senát na tento prípad analogicky použil článok 43 ods. 2 a 3 nariadenia č. 40/94 a pravidlo 22 nariadenia č. 2868/95 a analyzoval najmä používanie predmetného označenia v Rakúsku, vo Francúzsku, v Taliansku a v Portugalsku oddelene, to znamená na každom z území, na ktoré sa podľa Budvaru vzťahuje ochrana označenia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0045" ID="QS0045"/>bud<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>, a to napriek tomu, že označenia uvedené v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0046" ID="QS0046"/>môžu byť predmetom ochrany na špecifickom území, hoci sa nepoužívali na uvedenom špecifickom území, ale sa používali iba na inom území<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> (bod 167).</TXT></NP><NP><NO.P>36.</NO.P><TXT>Okrem toho Súd prvého stupňa uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0047" ID="QS0047"/>označenie, ktorého účelom je uvedenie zemepisného pôvodu výrobkov, sa môže podobne ako ochranná známka používať v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>, čo neznamená, že predmetné označenie sa používa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0048" ID="QS0048"/>ako ochranná známka<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>, a teda stráca svoju prvotnú funkciu (bod 175 napadnutého rozsudku).</TXT></NP><NP><NO.P>37.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa dosahu, Súd prvého stupňa sa domnieval, že článok 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 sa týka dosahu predmetného označenia, a nie dosahu jeho používania. Tento dosah označenia pokrýva zemepisný rozsah jeho ochrany, ktorá nemá byť iba lokálna. V dôsledku toho sa odvolací senát tiež dopustil zjavne nesprávneho právneho posúdenia, keď v prípade Francúzska stanovil spojitosť medzi dôkazom o používaní predmetného označenia a podmienkou týkajúcou sa toho, že predmetné právo musí mať dosah, ktorý je väčší ako iba miestny (body 180 a 181).</TXT></NP><NP><NO.P>38.</NO.P><TXT>Na základe týchto úvah Súd prvého stupňa dospel k záveru, že prvej výhrade druhej časti jediného žalobného dôvodu sa má vyhovieť, lebo je dôvodná.</TXT></NP><NP><NO.P>39.</NO.P><TXT>Druhá výhrada druhej časti jediného žalobného dôvodu sa týkala práva vyplývajúceho z označenia uplatňovaného na podporu námietky. V tejto súvislosti odvolací senát len odkázal na súdne rozhodnutia v Rakúsku a vo Francúzsku, aby dospel k záveru, že Budvar nepreukázal, že predmetné označenia mu poskytujú právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky. Súd prvého stupňa však pripomenul, že nijaké z uvedených rozhodnutí nenadobudlo účinky <HT TYPE="ITALIC">res iudicata</HT>, takže odvolací senát nemohol svoj<?PAGE NO="I-2148"?> záver založiť iba na týchto rozhodnutiach a mal prihliadať aj na ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov uplatnené zo strany Budvaru, vrátane Lisabonskej dohody a dvojstranného dohovoru (bod 192). V tejto súvislosti Súd prvého stupňa pripomenul, že ÚHVT sa musí na základe vlastnej iniciatívy a prostriedkami, ktoré považuje za užitočné, oboznámiť s vnútroštátnymi právnymi predpismi daného členského štátu (bod 193). Na základe toho dospel k záveru, že odvolací senát pochybil, keď nezohľadnil všetky skutkové a právne okolnosti relevantné na určenie, či podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 právne predpisy dotknutého členského štátu poskytujú Budvaru právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky (bod 199).</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>40.</NO.P><TXT>Odvolanie, ktoré podal Anheuser-Busch, bolo doručené do kancelárie Súdneho dvora <DATE ISO="20090310">10. marca 2009</DATE>, vyjadrenia k odvolaniu, ktoré podali Budvar a ÚHVT, bolo doručené 22. a <DATE ISO="20090525">25. mája 2009</DATE>. Nebola predložená žiadna replika ani duplika.</TXT></NP><NP><NO.P>41.</NO.P><TXT>Anheuser-Busch navrhol, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok (s výnimkou výroku uvedeného v bode 1, týkajúceho sa spojenia vecí), rozhodol s konečnou platnosťou vo veci a zamietol žalobu podanú v prvostupňovom konaní, alebo subsidiárne, aby vrátil vec Všeobecnému súdu na nové konanie, pričom v oboch prípadoch zaviaže Budvar na náhradu trov konania.</TXT></NP><NP><NO.P>42.</NO.P><TXT>ÚHVT uviedol obdobné návrhy, zatiaľ čo Budvar požaduje, aby sa napadnutý rozsudok potvrdil a aby bol žalovaný zaviazaný na náhradu trov konania pred Súdnym dvorom.</TXT></NP><NP><NO.P>43.</NO.P><TXT>Na pojednávaní, ktoré sa konalo <DATE ISO="20100602">2. júna 2010</DATE>, zástupcovia Anheuser-Busch, Budvar a ÚHVT predniesli ústne pripomienky a odpovedali na otázky, ktoré im položila veľká komora a generálny advokát.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Niekoľko predbežných úvah o článku 8 nariadenia č. 40/94</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>44.</NO.P><TXT>Skôr ako začnem analyzovať toto odvolanie, je potrebné pristúpiť k všeobecnej úvahe o článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94, keďže diskusia na výklad tohto ustanovenia sa po prvýkrát sústreďuje v judikatúre Súdneho dvora. Na jeho správne pochopenie treba prihliadať aj na iné odseky citovaného článku 8.</TXT></NP><?PAGE NO="I-2149"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Námietka založená na zapísanej skoršej ochrannej známke: článok 8 ods. 1 a 2</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>45.</NO.P><TXT>Článok 8 ods. 1 a ods. 2 nariadenia č. 40/94 upravuje námietku proti zápisu ochrannej známky Spoločenstva založenú na skoršej ochrannej známke. Odsek 2 najmä umožňuje námietku založenú na skoršej zapísanej ochrannej známke (Spoločenstva, zapísanej v členskom štáte alebo medzinárodnej) a stanovuje rovnaké zaobchádzanie pre národné ochranné známky, ktoré, napriek tomu, že neboli zapísané<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Článok 8 ods. 2 písm. c) neposkytuje v tejto súvislosti žiadne spresnenie.</P></NOTE>, nadobudli všeobecnú známosť v niektorom členskom štáte po osobitne intenzívnom používaní<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Článok 6 bis Parížskeho dohovoru z <DATE ISO="18830320">20. marca 1883</DATE> na ochranu priemyslového vlastníctva (Zbierka zmlúv Spojených národov, zv. 828, č. 11847, s. 108), na ktorý v tejto súvislosti odkazuje nariadenie Spoločenstva, ukladá povinnosť ochraňovať všeobecne známe ochranné známky, ktoré patria osobám oprávneným používať výhody dohovoru.</P></NOTE>.</TXT></NP><NP><NO.P>46.</NO.P><TXT>Nariadenie upravuje niekoľko podmienok, po splnení ktorých možno vyhovieť námietke založenej na jednej z takýchto skorších ochranných známok.</TXT></NP><NP><NO.P>47.</NO.P><TXT>V prvom rade podľa článku 43 ods. 2 a ods. 3 nariadenia musela byť dotknutá skoršia ochranná známka <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0049" ID="QS0049"/>riadne používaná<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/> v Únii alebo v príslušnom členskom štáte v súvislosti s tovarmi alebo službami, na ktoré bola zapísaná, počas piatich rokov predchádzajúcich uverejneniu prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.</TXT></NP><NP><NO.P>48.</NO.P><TXT>V druhom rade podľa článku 8 ods. 1 nariadenia musí majiteľ jednej z takýchto skorších ochranných známok tiež preukázať, že ochranná známka, proti zápisu ktorej sa namieta, je zhodná alebo podobná s jeho ochrannou známkou a že existuje pravdepodobnosť zámeny, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená, z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa prihlasujú tieto ochranné známky.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Keď však existuje zhoda medzi ochrannými známkami a medzi výrobkami a službami, platí domnienka pravdepodobnosti zámeny: zdá sa, že tento záver možno vyvodiť z článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>49.</NO.P><TXT>Treťou podmienkou je preto tzv. zásada špeciality: je možné namietať len vtedy, ak sa prihláška týka tovarov alebo služieb zhodných alebo podobných s tými, pre ktoré je chránená skoršia ochranná známka. Z uplatňovania zásady špeciality existuje výnimka, ak ide o ochranné známky všeobecne známe v Spoločenstve alebo v niektorom členskom štáte. V takom prípade sa námietke vyhovie aj vtedy, ak výrobky alebo služby nie sú podobné, pokiaľ by používanie požadovanej ochrannej známky bez náležitého dôvodu neprávom zvýhodnilo alebo znevýhodnilo rozlišovaciu spôsobilosť alebo dobré meno skoršej ochrannej známky (článok 8 ods. 5).</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-2150"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Námietka založená na iných označeniach: článok 8 ods. 4</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>50.</NO.P><TXT>Bez ohľadu na uvedené článok 8 nariadenia č. 40/94 upravuje aj možnosť dovolávať sa pri námietkach proti zápisu ochrannej známky Spoločenstva iných označení, ktoré nie sú zapísanými ochrannými známkami ani všeobecne známymi ochrannými známkami.</TXT></NP><NP><NO.P>51.</NO.P><TXT>Konkrétne článok 8 ods. 4 stanovuje, že námietky môže podať <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0050" ID="QS0050"/>majiteľ nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ktoré má väčší ako iba miestny dosah<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>. Toto ustanovenie odkazuje na relatívne nevymedzenú kategóriu označení (1), hoci upravuje niektoré podmienky, ktorých cieľom je zaručiť ich spoľahlivosť (2).</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Do rámca článku 8 ods. 4 patria veľmi heterogénne označenia</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>52.</NO.P><TXT>Neurčitosť ohľadom povahy označení, na ktoré sa možno odvolávať na základe tohto ustanovenia, spôsobuje, že odsek 4 v skutočnosti funguje ako určitá reziduálna doložka, alebo ako heterogénny súbor označení, do ktorého patria nielen nezapísané ochranné známky, ktoré nespĺňajú požiadavku všeobecnej známosti<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Inak by sa mala námietka zakladať na odseku 2 písm. c).</P></NOTE>, ale aj akékoľvek iné označenie používané v obchodnom styku, ktoré má väčší ako iba miestny dosah.</TXT></NP><NP><NO.P>53.</NO.P><TXT>Táto počiatočná nepresnosť pri vymedzení rámca uplatňovania <HT TYPE="ITALIC">ratione materiae</HT> vznikla najmä preto, lebo nezapísané ochranné známky a iné označenia, uvedené v citovanom odseku 4 sa vytvárajú, uznávajú a chránia vnútroštátnym právom, takže môžu byť veľmi rôznorodé. Táto rôznorodosť sa uvádza v <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0051" ID="QS0051"/>Oposition Guidelines<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> (smerniciach o námietkach), ktoré zverejňuje ÚHVT<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Guidelines Concerning Proceedings before the Office for Harmonization in the Internal Market (Trade Marks and Designs). Part C: OPOSITION GUIDELINES [Usmernenia týkajúce sa konaní pred Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky, návrhy a vzory). Časť C: Smernice o námietkach] (s. 312 až 339).</P></NOTE>, ktoré obsahujú demonštratívny zoznam označení, spôsobilých vyvolať v rôznych členských štátoch <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0052" ID="QS0052"/>skoršie práva<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> v zmysle článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94. Okrem nezapísaných ochranných známok tieto Guidelines medzi takéto označenia zaraďujú obchodné a podnikové označenia, tabuľky s označením, názvy publikácií a zemepisné označenia. Toto ustanovenie preto vo všeobecnosti zahŕňa jednak rôzne označenia, ktoré plnia rozlišovaciu<?PAGE NO="I-2151"?> funkciu alebo funkciu označenia obchodných činností, na ktoré odkazujú, a jednak iné označenia, ktoré uvádzajú pôvod výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa používajú.</TXT></NP><NP><NO.P>54.</NO.P><TXT>Väčšina týchto označení (či už sú ochrannými známkami alebo nie) nezodpovedá klasickému systému zápisu, keďže právo na ich výhradné používanie sa nadobúda alebo sa utvrdzuje používaním bez potreby formálneho zápisu.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Údaje vychádzajúce zo zoznamu označení uvedenom v Oposition Guidelines.</P></NOTE> Do článku 8 ods. 4 patria však aj označenia, ktoré boli predmetom predchádzajúceho zápisu, vrátane, hoci nejde o najtypickejší príklad uplatňovania tohto pravidla, zemepisných označení chránených v niektorom členskom štáte, pokiaľ sú zapísané v zmysle Lisabonskej dohody alebo iného medzinárodného nástroja.</TXT></NP><NP><NO.P>55.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je asi vhodné odbočiť a určiť, na aké konkrétne zemepisné označenia sa možno odvolávať na základe článku 8 ods. 4.</TXT></NP><NP><NO.P>56.</NO.P><TXT>V prvom rade je potrebné vylúčiť zemepisné označenia zapísané na úrovni Spoločenstva, pretože zatiaľ čo nariadenie č. 40/94 v tejto súvislosti neobsahuje žiadne spresnenie, článok 14 nariadenia (ES) č. 510/2006<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z <DATE ISO="20060320">20. marca 2006</DATE> o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="093" PAGE.FIRST="12" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 93, s. 12</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0053" ID="QS0053"/>ak je označenie pôvodu alebo zemepisné označenie zapísané v registri podľa tohto nariadenia, žiadosť o zápis ochrannej známky, ktorá zodpovedá jednej zo situácií uvedených v článku 13 a týka sa rovnakej triedy výrobkov, sa zamietne, ak sa žiadosť o registráciu ochrannej známky podala po dátume predloženia žiadosti o registráciu Komisii<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/>. V súlade s uvedeným článok 7 ods. 1 písm. k) nového nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Nariadenie č. 207/2009, už citované.</P></NOTE> zahrnul označenie pôvodu a zemepisné označenie Spoločenstva medzi absolútne dôvody zamietnutia zápisu ochrannej známky Spoločenstva.</TXT></NP><NP><NO.P>57.</NO.P><TXT>V dôsledku toho je možné uplatniť článok 8 ods. 4 len v prípade zemepisných označení, ktoré <HT TYPE="ITALIC">nie sú</HT> zapísané na úrovni Spoločenstva, ale sú chránené na úrovni členského štátu. Medzi ne by mohli patriť označenia<?PAGE NO="I-2152"?> zapísané v zmysle Lisabonskej dohody alebo iného medzinárodného nástroja<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Domnievam sa, že vzhľadom na to, čo uviedol Súdny dvor v citovanom rozsudku z <DATE ISO="20090908">8. septembra 2009</DATE>, Budějovický Budvar, existencia tohto druhu zemepisných označení je možná, ak ide o jednoduché označenia, nezahrnuté do rámca uplatňovania nariadenia č. 510/2006. Naopak z citovaného rozsudku je možné vyvodiť, že označenia pôvodu a kvalifikované zemepisné označenia, ktoré hoci by mohli byť zapísané, neboli zapísané na úrovni Spoločenstva, nemôžu byť ďalej chránené na vnútroštátnej úrovni, najmä prostredníctvom dvojstranného dohovoru medzi dvoma členskými štátmi. Zo spisu vyplýva, že Budvar sa výslovne dovolával označenia BUD ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0054" ID="QS0054"/>označenia pôvodu<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>. Okrem pochybností, ktoré by mohli vzniknúť z dôvodu jeho skutočnej povahy, samotná skutočnosť, že uvádzal označenie ako nezapísané označenie pôvodu na úrovni Spoločenstva, by mohla, uplatňujúc citovanú judikatúru týkajúcu sa taxatívnej povahy nariadenia č. 510/2006, viesť k odmietnutiu jeho platnosti na účely námietok. Je zrejmé, že tieto úvahy nemajú žiadny vplyv na toto konanie, keďže Anheuser-Busch nenamietal túto možnú vadu označenia a nejde o dôvod, ktorý môže alebo má Súdny dvor posúdiť aj bez návrhu, osobitne v rámci odvolania.</P><P>V súvislosti s dôvodmi <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0055" ID="QS0055"/>verejného poriadku<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/> pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs <DATE ISO="20000330">30. marca 2000</DATE> vo veci <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-210/98 P" PAGE.ECR="I-5843" YEAR="2000">C-210/98 P, Salzgitter/Komisia (rozsudok z <DATE ISO="20000713">13. júla 2000</DATE>, Zb. s. I-5843</REF.DOC.ECR>), body 141 až 143; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi <DATE ISO="20070301">1. marca 2007</DATE> vo veci <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-443/05 P" PAGE.ECR="I-7209" YEAR="2007">C-443/05 P, Common Market Fertilizers (rozsudok z <DATE ISO="20070913">13. septembra 2007</DATE>, Zb. s. I-7209</REF.DOC.ECR>) body 102 a 103. Okrem toho je možné porovnať VESTERDORF, B.: Le relevé d’office par le juge communautaire. In: <HT TYPE="ITALIC">Une Communauté de droit: Festschrift für G.C. Rodríguez Iglesias</HT>. Nomos, 2003, s. 551 a nasl.</P></NOTE>.</TXT></NP><NP><NO.P>58.</NO.P><TXT>Tento druh označení využíva formálnejšiu ochranu s predchádzajúcim zápisom. Keďže má tento zápis konštitutívny charakter, trvanie zápisu predstavuje podľa môjho názoru jedinú okolnosť, na ktorú sa má prihliadať na účely zistenia platnosti dotknutého zemepisného označenia. To však neznamená, že samotný zápis stačí na to, aby sa mohol uplatniť článok 8 ods. 4: relatívne podmienky využívania, dosahu a charakteristiky práva, ktoré stanovuje toto ustanovenie, sa vyžadujú aj v prípade zemepisných označení, ktoré sa nechránia na úrovni Spoločenstva, a len tie sa môžu uplatniť proti prihláške na zápis ochrannej známky Spoločenstva prostredníctvom článku 8 ods. 4.</TXT></NP><NP><NO.P>59.</NO.P><TXT>V dôsledku toho a vo vzťahu k tomu, čo navrhol Budvar na pojednávaní<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Budvar zastával rovnaké stanovisko pred ÚHVT v konaní o námietkach, podľa toho, čo vyplýva z bodu 13 b) citovaného rozhodnutia odvolacieho senátu zo <DATE ISO="20060614">14. júna 2006</DATE>.</P></NOTE>, sa domnievam, že osobitná povaha tohto druhu označení a ochrana, ktorú môžu využívať na základe ich zápisu na medzinárodnej úrovni, neoslobodzujú od povinnosti dodržiavať podmienky stanovené týmto ustanovením. Len dodržiavanie týchto podmienok umožňuje zaručiť, aby napriek tomu, že ide o jednoduché zemepisné označenia (na ktoré sa z tohto dôvodu nevzťahuje možnosť ochrany Spoločenstva), mali takú povahu a význam, že si zaslúžia takúto osobitnú ochranu. V opačnom prípade by boli porovnateľné s označeniami pôvodu a zemepisnými označeniami Spoločenstva.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-2153"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Podmienky uvedené v článku 8 ods. 4 majú za cieľ zabezpečiť, aby označenia, na ktoré sa odvoláva v zmysle tohto ustanovenia, boli spoľahlivé</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>60.</NO.P><TXT>Zdanlivá rozsiahlosť článku 8 ods. 4, ktorý je veľkorysý, pokiaľ ide o druh označení, ktoré oprávňujú uplatňovať námietky na jeho základe, sa ihneď zužuje zavedením rôznych podmienok, ktoré musia byť splnené, aby odôvodnili nezapísanie ochrannej známky Spoločenstva.</TXT></NP><NP><NO.P>61.</NO.P><TXT>Hlavným cieľom uvedených podmienok je presne vymedziť dosah tohto dôvodu námietok tak, aby sa ich mohli dovolávať len majitelia osobitne spoľahlivých a dôležitých označení. Citovaný odsek 4 stanovuje:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>na jednej strane dve podmienky, ktorých cieľom je zaručiť, aby označenie požívalo osobitnú ochranu na vnútroštátnej úrovni (najmä aby <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0056" ID="QS0056"/>prepožičiava[lo] jeho majiteľovi právo zakázať používanie nasledujúcej ochrannej známky<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/>) a aby majiteľ nadobudol právo používať ho pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva alebo pred dátumom uplatneného práva prednosti. Tieto dve podmienky, uvedené v článku 8 ods. 4 písm. a) a b) musia byť logicky preskúmané z hľadiska <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0057" ID="QS0057"/>práva členského štátu, ktorým sa spravuje dané označenie<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/>,</P></ITEM><ITEM><P>na druhej strane dve podmienky (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0058" ID="QS0058"/>používanie v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0059" ID="QS0059"/>väčší ako iba miestny dosah<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/>), ktorých cieľom je zaručiť, že popri ich vnútroštátnej ochrane ide o označenia s určitým obchodným výskytom a významom.</P></ITEM></LIST></P></NP><NP><NO.P>62.</NO.P><TXT>Normotvorca Spoločenstva teda vychádzal z potreby chrániť označenia uznané na vnútroštátnej úrovni, ale upravil dve úrovne ochrany: jednu pre označenia, ktoré majú osobitný význam, pretože <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0060" ID="QS0060"/>[sa používajú] v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> a majú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0061" ID="QS0061"/>väčší ako iba miestny dosah<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/>, ktoré sú spôsobilé zabrániť zápisu ochrannej známky Spoločenstva v zmysle článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94, a druhú úroveň pre práva s miestnym dosahom, ktoré nemôžu zabrániť zápisu ochrannej známky Spoločenstva, ale môžu zabrániť jeho používaniu na území, kde je dotknuté právo chránené, v zmysle článku 107 tohto nariadenia.</TXT></NP><NP><NO.P>63.</NO.P><TXT>Medzi vnútroštátne označenia, ktoré požívajú osobitnú ochranu prostredníctvom dvojitého kritéria <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0062" ID="QS0062"/>používania<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0063" ID="QS0063"/>dosahu<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/>, patria označenia, ktorých vlastnosti môžu odôvodniť nezapísanie ochrannej známky na úrovni Spoločenstva. Ako správne uviedol odvolateľ, keby akékoľvek vnútroštátne označenie mohlo zabrániť zápisu ochrannej známky Spoločenstva, bolo by prakticky nemožné získať jednotnú ochrannú známku pre celú Európsku úniu. Zapísaná ochranná známka<?PAGE NO="I-2154"?> Spoločenstva platí a je chránená na celom území Únie (článok 1 nariadenia č. 40/94). Aby vnútroštátne označenie alebo označenie chránené v rôznych členských štátoch mohlo zabrániť tomuto procesu zápisu, musí mať osobitnú silu, čiže vlastnosti, ktoré mu umožnia zabrániť zápisu ochrannej známky s účinkom v celej Únii.</TXT></NP><NP><NO.P>64.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru tieto vlastnosti nie sú priamym dôsledkom prípadného zápisu. Zdá sa, že z pojmov použitých normotvorcom vyplýva skôr potreba vykonať analýzu skutkového stavu, spojenú s významom označenia v obchodnom styku. V konečnom dôsledku ide o podmienky, ktoré normotvorca vedome ukladá na skutkovej úrovni a bližšie ku skutkovým okolnostiam ako abstraktnému stavu právnej ochrany.</TXT></NP><NP><NO.P>65.</NO.P><TXT>Pri väčšine označení, ktoré spadajú pod tento článok, existujú popri sebe obidva prvky. Pokiaľ to neplatí, ako je to aj v tejto veci, článok 8 ods. 4 stanovuje povinnosť ďalšieho zisťovania skutkových okolností ohľadom miesta, okamihu a podmienok, za akých bolo použité dotknuté označenie. Hoci je jeho právna ochrana na vnútroštátnej úrovni od týchto okolností nezávislá a existuje bez potreby používania, proti označeniu možno namietať len vtedy, ak spĺňa uvedené podmienky, ktorých cieľom je zaručiť, že má určitú minimálnu spoľahlivosť.</TXT></NP><NP><NO.P>66.</NO.P><TXT>Napokon sa domnievam, že už pri tomto predbežnom posúdení treba spresniť, že podmienky alebo vlastnosti uvedené v článku 8 ods. 4 predstavujú rámec, ktorý <HT TYPE="ITALIC">ad hoc</HT> vytvoril normotvorca, a nie sú porovnateľné s podmienkami ustanovenými pre iné spôsoby námietok proti zápisu ochrannej známky Spoločenstva.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>C —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O možnosti analogicky uplatniť podmienky uvedené v článku 8 ods. 1 na odsek 4 toho istého článku</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>67.</NO.P><TXT>Napadnutý rozsudok a odvolanie opakovane používajú argument o dôvodnosti, prípadne nedôvodnosti uplatňovať v rámci článku 8 ods. 4 podmienky stanovené v článku 8 ods. 1 a v iných súvisiacich ustanoveniach, akým je článok 43, pre námietky založené na skoršej ochrannej známke. Toto čiastočné použitie analógie viedlo, ako uvidíme neskôr, k nesúladným riešeniam. Hlavným argumentom na podporu analogického uplatňovania uvedených článkov 8 ods. 1 a článku 43 ods. 2 a ods. 3 je skutočnosť, že ochranné známky si zaslúžia priaznivejšie zaobchádzanie oproti iným označeniam, keďže národné ochranné<?PAGE NO="I-2155"?> známky (zosúladené), ako aj ochrannú známku Spoločenstva upravujú homogénne predpisy prijateľné na celom území Únie, a ponúkajú tak väčšie záruky oproti nezapísanej ochrannej známke alebo akémukoľvek inému označeniu uvedenému v článku 8 ods. 4.</TXT></NP><NP><NO.P>68.</NO.P><TXT>Súbor týchto argumentov nie je podľa môjho názoru dostatočne odôvodnený. Nariadenie č. 40/94 rozdelilo dôvody námietok proti zápisu ochrannej známky Spoločenstva do rôznych skupín, pričom každému z nich priradilo iné podmienky, a bolo by priveľmi zjednodušujúce pristúpiť k ich odstupňovaniu od najvyššej po najnižšiu úroveň podmienok podľa úrovne dôvery, ktorú normotvorca vkladá do dotknutého označenia. Ak sa dôkladnejšie preskúmajú citované podmienky, tento predpoklad neobstojí.</TXT></NP><NP><NO.P>69.</NO.P><TXT>Je pravda, že na existenciu zápisu alebo zosúladenia na úrovni Spoločenstva normotvorca prihliadal, ale v súvislosti s povahou dotknutého označenia: iba tak možno vysvetliť, prečo sa na označenia pôvodu Spoločenstva nevzťahujú podmienky používania<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Článok 14 nariadenia č. 510/2006 a článok 7 ods. 1 písm. k) nového nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva (nariadenie č. 207/2009).</P></NOTE>, zatiaľ čo pre zapísané ochranné známky sa vyžaduje riadne používanie počas obdobia piatich rokov. Pokiaľ ide o označenia podľa článku 8 ods. 4, normotvorca chcel vytvoriť inú skupinu podmienok, dostatočne prísnu, aby sa nedalo rozšíriť uplatňovanie pravidla nad nevyhnutnú mieru, ale aj dostatočne pružnú, aby sa prispôsobila rôznym vlastnostiam označení, na ktoré by sa mohla vzťahovať.</TXT></NP><NP><NO.P>70.</NO.P><TXT>Táto rozdielnosť je podľa môjho názoru jediným prvkom, ktorý umožňuje vysvetliť, prečo článok 8 ods. 4 nestanovuje zásadu špeciality vo vzťahu k námietkam vzneseným na základe tohto ustanovenia. Naopak, z námietok založených na skoršej zapísanej ochrannej známke, ktoré sú možné len vtedy, ak sa táto ochranná známka týka zhodných alebo podobných výrobkov alebo služieb vo vzťahu k tým, ktoré sú označené ochrannou známkou, ktorej zápisu sa má zabrániť, ak sa uplatňuje nezapísaná ochranná známka alebo iné odlišné označenie, podmienka zhodnosti alebo podobnosti predmetu nie je potrebná (okrem prípadu, že to predpisuje vnútroštátne právo, aby sa majiteľovi označenia poskytlo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0064" ID="QS0064"/>právo zakázať používanie nasledujúcej ochrannej známky<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/>). To sa môže zdať o to prekvapujúcejšie, ak si uvedomíme, že dodržiavanie zásady špeciality je nevyhnutné na to, aby sa mohlo účinne uplatniť označenie pôvodu alebo zemepisné označenie Spoločenstva ako absolútna prekážka zápisu neskoršej ochrannej známky Spoločenstva.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri ustanovenia citované v predchádzajúcej poznámke pod čiarou.</P></NOTE></TXT></NP><?PAGE NO="I-2156"?><NP><NO.P>71.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru z uvedeného vyplýva, že väčšie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0065" ID="QS0065"/>záruky<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/>, ktoré aspoň teoreticky ponúkajú právne tituly Spoločenstva alebo zosúladené tituly, nie sú jedinou okolnosťou, na ktorú sa má prihliadať pri výklade podmienok potrebných na použitie určitého označenia na účely námietok proti neskoršej ochrannej známke Spoločenstva. Na podmienky uvedené v článku 8 ods. 4 sa má konkrétne prihliadať ako na jednotný súbor a nemôžu sa porovnávať s riešeniami, ktoré normotvorca zvolil v iných prípadoch.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">VI —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza odvolania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>72.</NO.P><TXT>Odvolateľ v tomto konaní uvádza dva dôvody, založené v prvom rade na porušení článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 a v druhom rade na porušení článku 8 ods. 4 a článku 74 ods. 1 tohto nariadenia.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O prvom odvolacom dôvode, týkajúcom sa porušenia článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>73.</NO.P><TXT>Prvý odvolací dôvod, týkajúci sa porušenia článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94, sa delí na tri časti.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu: o právomoci ÚHVT posudzovať platnosť práva, na ktoré sa odvoláva v zmysle článku 8 ods. 4</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Definícia stanovísk</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>74.</NO.P><TXT>Anheuser-Busch tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 79 až 100 napadnutého rozsudku uviedol, že odvolací senát nebol príslušný určiť, či Budvar preukázal platnosť skorších práv, na ktoré sa odvolával podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94.</TXT></NP><NP><NO.P>75.</NO.P><TXT>Vo svojom odvolaní Anheuser-Busch tvrdí, že ÚHVT musí zistiť, či práva, o ktoré sa opierajú námietky, skutočne existujú, tak ako sa tvrdí, či sú uplatniteľné a či sa na ne možno odvolávať proti prihláške ochrannej známky Spoločenstva. Samotný odkaz na zápis práva na vnútroštátnej úrovni podľa názoru odvolateľa nestačí na preukázanie existencie tohto práva: zápis by vytvoril len jednoduchú právnu domnienku.</TXT></NP><NP><NO.P>76.</NO.P><TXT>Anheuser-Busch okrem toho namieta proti skutočnosti, že Súd prvého stupňa sa na podporu svojho tvrdenia odvoláva na vlastnú judikatúru týkajúcu sa článku 8 ods. 1<?PAGE NO="I-2157"?> nariadenia č. 40/94<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Rozsudky Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="20021023">23. októbra 2002</DATE>, Matratzen Concord/ÚHVT – Hukla Germany (MATRATZEN), <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-6/01" PAGE.ECR="II-4335" YEAR="2002">T-6/01, Zb. s. II-4335</REF.DOC.ECR>, bod 55; z <DATE ISO="20040630">30. júna 2004</DATE>, BMI Bertollo/ÚHVT – Diesel (DIESELIT), <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-186/02" PAGE.ECR="II-1887" YEAR="2004">T-186/02, Zb. s. II-1887</REF.DOC.ECR>, bod 71; z <DATE ISO="20050421">21. apríla 2005</DATE>, PepsiCo/ÚHVT – Intersnack Knabber-Gebäck (RUFFLES), <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-269/02" PAGE.ECR="II-1341" YEAR="2005">T-269/02, Zb. s. II-1341</REF.DOC.ECR>, bod 26 a z <DATE ISO="20070322">22. marca 2007</DATE>, Saint-Gobain Pam/ÚHVT – Propamsa (PAM PLUVIAL), <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-364/05" PAGE.ECR="II-757" YEAR="2007">T-364/05, Zb. s. II-757</REF.DOC.ECR>, bod 88.</P></NOTE>, pričom navrhuje jej analogické uplatňovanie. Podľa tejto judikatúry nie je možné spochybňovať platnosť vnútroštátnej ochrannej známky v rámci konania o zápise ochrannej známky Spoločenstva. Odvolateľ sa domnieva, že neexistuje žiadny právny základ na to, aby sa ustanovila takáto analógia s článkom 8 ods. 1, pretože existencia zosúladenia v oblasti ochranných známok zaručuje, že rovnaké kritériá a pravidlá sa uplatňujú na zapísané ochranné známky na celom území Únie, zatiaľ čo označenia uvedené v článku 8 ods. 4 nie sú zosúladené.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Posúdenie</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>77.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru nie je možné povedať, že Súd prvého stupňa pristúpil k analogickému uplatňovaniu článku 8 ods. 1 nariadenia č. 40/94. Napadnutý rozsudok v skutočnosti iba rozširuje odôvodnenia, ktoré sleduje judikatúra, pokiaľ ide o zapísané národné ochranné známky, na označenia podľa odseku 4, s prihliadnutím na to, že ÚHVT nie je príslušný na rozhodovanie o platnosti týchto označení, keďže – rovnako ako vyššie uvedené ochranné známky – sú upravené vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu a len v tomto rámci možno rozhodovať o ich platnosti.</TXT></NP><NP><NO.P>78.</NO.P><TXT>Skutočnosť, že vnútroštátne ochranné známky sú zosúladené, zatiaľ čo iné označenia zosúladené nie sú, podľa môjho názoru nie je v tejto súvislosti rozhodujúcou okolnosťou.</TXT></NP><NP><NO.P>79.</NO.P><TXT>Uvedením dôvodu námietky podľa článku 8 ods. 4 normotvorca Spoločenstva prejavil dôveru aj vnútroštátnym právam, ktoré sú v ňom uvedené, s jedinou výnimkou povinnosti preukázať splnenie podmienok, ktorých cieľom je obmedziť uplatňovanie tohto ustanovenia (čiže časovú prednosť práva, okolnosť, že ide o označenie, ktoré požíva osobitnú ochranu na vnútroštátnej úrovni, jeho používanie v obchodnom styku a jeho väčší ako iba miestny dosah). Orgány Únie môžu zisťovať len to, či sú tieto podmienky splnené, ale nemôžu spochybniť platnosť dotknutého vnútroštátneho práva, ani trvanie jeho ochrany v členskom štáte. V opačnom prípade by bolo potrebné priznať ÚHVT možnosť vykladať a uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, čo absolútne presahuje rámec jeho právomocí, a znamenalo by to vážne zásahy do ochrany označenia na vnútroštátnej úrovni.</TXT></NP><?PAGE NO="I-2158"?><NP><NO.P>80.</NO.P><TXT>Preto podľa môjho názoru len v prípade, že by ochrana označenia bola právoplatne v dotknutom členskom štáte zrušená (rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť alebo prostredníctvom príslušného konania), ÚHVT by mohol alebo musel prihliadať na túto okolnosť a zamietnuť námietky založené na tomto označení.</TXT></NP><NP><NO.P>81.</NO.P><TXT>Vyššie uvedené skutočnosti sú osobitne zrejmé, pokiaľ, tak ako v tomto prípade, ochrana označenia vyplýva z formálneho úkonu, akým je zápis. V tejto súvislosti je bežné, že platnosť tohto zápisu nemôže byť spochybnená v rámci konania o zápise ochrannej známky Spoločenstva, ale len v rámci konania o neplatnosť v zmysle ustanovení, ktoré upravujú tento zápis.</TXT></NP><NP><NO.P>82.</NO.P><TXT>V rámci Lisabonskej dohody môže zrušiť účinky už zapísaného označenia pôvodu len administratívny orgán zmluvných krajín, a to jednak tým, že sa vyhlási v lehote jedného roka od doručenia oznámenia o zápise, že nie je možné zabezpečiť ochranu označenia pôvodu (článok 5 Lisabonskej dohody), alebo tým, že sa ochrana v krajine pôvodu vyhlási za neplatnú (článok 6 a článok 7 Lisabonskej dohody). Platnosť medzinárodného zápisu a účinok ochrany, ktorú tento zápis zaručuje v jednotlivých zmluvných krajinách, s výnimkou týchto dvoch prípadov, nemožno spochybniť.</TXT></NP><NP><NO.P>83.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o ochranu založenú na dvojstrannom dohovore, podľa môjho názoru len výpoveď dohovoru, jeho zmena alebo právoplatný rozsudok, ktorým sa rozhodne o zániku ochrany v príslušnej krajine, by umožnili vylúčiť existenciu označenia potrebnú na účely námietky podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94.</TXT></NP><NP><NO.P>84.</NO.P><TXT>V tomto prípade odvolací senát usúdil, že otázka, či sa označenie Bud považovalo za označenie pôvodu chránené vo Francúzsku, Taliansku a Portugalsku v zmysle Lisabonskej dohody a v Rakúsku v zmysle dvojstranného dohovoru uzavretého medzi týmto členským štátom a Českou republikou, je otázkou <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0066" ID="QS0066"/>druhoradého významu<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/>, pretože <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0067" ID="QS0067"/>námietkam nie je možné vyhovieť na základe práva predkladaného ako označenie pôvodu, ktoré však v skutočnosti takým označením nie je<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/>. Na tento účel ÚHVT vychádzal z vlastností, ktoré požaduje judikatúra a samotná právna úprava Spoločenstva<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Nariadenie č. 510/2006.</P></NOTE>, aby posúdil označenie ako označenie pôvodu a dospel k záveru, že neboli pri tomto označení splnené. Vzhľadom na vyššie uvedené nie sú tieto úvahy<?PAGE NO="I-2159"?> v podstate rozhodujúce. Keďže práva, na ktoré sa dovolávalo, neboli právoplatne vyhlásené za neplatné postupom podľa predpisu, ktorým sú chránené, odvolací senát nemohol spochybniť ich platnosť ani skutočnosť, že sú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0068" ID="QS0068"/>označením pôvodu<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>85.</NO.P><TXT>V dôsledku toho sa domnievam, že prvú časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu: o podmienke týkajúcej sa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0069" ID="QS0069"/>používania v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>86.</NO.P><TXT>Odvolateľ uvádza, že Súd prvého stupňa nesprávne vyložil podmienku <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0070" ID="QS0070"/>používania v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/>, ktorú stanovuje článok 8 ods. 4 z troch hľadísk: po prvé, vo vzťahu k množstvu a ku kvalite používania, keď ho neprirovnal ku <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0071" ID="QS0071"/>riadnemu užívaniu<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="201C" ID="QE0071"/>, ktoré sa vyžaduje pre zapísané ochranné známky; po druhé, vo vzťahu k miestu používania, keď uviedol, že je možné prihliadať na dôkazy pochádzajúce z iných členských štátov, ako sú štáty, v ktorých je dotknuté právo chránené, a po tretie, vo vzťahu k relevantnému obdobiu na účely preukázania používania, keď neprihliadol na dátum prihlášky na zápis ako na rozhodujúci dátum a nahradil ho dátumom uverejnenia tejto prihlášky.</TXT></NP><NP><NO.P>87.</NO.P><TXT>Týmto spôsobom Súd prvého stupňa vyložil podmienku <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0072" ID="QS0072"/>používania v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/> v čo najmenej prísnom zmysle, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Množstvo a kvalita používania</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>Definícia stanovísk</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>88.</NO.P><TXT>Prvá z týchto troch výhrad sa týka bodov 160 až 178 napadnutého rozsudku. V týchto bodoch Súd prvého stupňa v nich uviedol, že podmienka <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0073" ID="QS0073"/>používania v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/> sa podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 nemá vykladať v rovnakom zmysle ako podmienka týkajúca sa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0074" ID="QS0074"/>riadneho používania<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/>, ktoré článok 43 ods. 2 a ods. 3 toho istého nariadenia upravuje pre prípad námietok založených na skoršej ochrannej známke, ako to urobil odvolací senát.</TXT></NP><NP><NO.P>89.</NO.P><TXT>Odvolateľ kritizuje tento výklad a tvrdí, že keby sa podmienka <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0075" ID="QS0075"/>riadneho používania<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="201C" ID="QE0075"/><?PAGE NO="I-2160"?> nevzťahovala na rámec článku 8 ods. 4, zapísané ochranné známky by podliehali prísnejším podmienkam oproti označeniam, ktoré sú uvedené v citovanom odseku 4 pre prípad ich používania na účely námietok proti zápisu neskoršej ochrannej známky Spoločenstva. Tak ako sú na účely rozhodnutia o porušení práv z ochrannej známky (článok 9 ods. 1 nariadenia č. 40/94) menšie požiadavky oproti tým, aké sa vyžadujú na účely jej zachovania (článok 15 a článok 43 ods. 2 a ods. 3 nariadenia), Anheuser-Busch sa domnieva, že je potrebné zachovať čo najväčšiu prísnosť, keď ide, tak ako je v prípade článku 8 ods. 4, o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0076" ID="QS0076"/>vytvorenie práva spôsobilého zasiahnuť do obchodnej činnosti iného podniku<QUOT.END REF.START="QS0076" CODE="201C" ID="QE0076"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>90.</NO.P><TXT>Týmto spôsobom by podľa Anheuser-Busch viedlo uplatňovanie tejto podmienky <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0077" ID="QS0077"/>riadneho používania<QUOT.END REF.START="QS0077" CODE="201C" ID="QE0077"/> jednak k tomu, že nie je možné prihliadať ako na dôkaz o takomto používaní na doručenie bezplatných vzoriek, na ktoré sa podľa odvolateľa tento pojem nevzťahuje na základe rozsudku Silberquelle<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Rozsudok z <DATE ISO="20090115">15. januára 2009</DATE>, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-495/07" PAGE.ECR="I-137" YEAR="2009">C-495/07, Zb. s. I-137</REF.DOC.ECR>, body 21 a 22.</P></NOTE>. Ďalej na to, aby sa používanie označenia pôvodu alebo zemepisného označenia podľa článku 8 ods. 4 mohlo považovať za riadne, malo by byť v súlade so základnou funkciou dotknutého označenia, ktorou je výlučne funkcia zaručiť spotrebiteľom zemepisný pôvod výrobkov a ich osobitné vlastnosti.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>Posúdenie</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>91.</NO.P><TXT>Výraz <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0078" ID="QS0078"/>používanie v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0078" CODE="201C" ID="QE0078"/> Budvar vyložil v rovnakom zmysle, v akom bol vyložený v napadnutom rozsudku. Tento výraz sa v podstate používa v zmysle alternatívy, ktorou je buď pri výklade vychádzať z pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0079" ID="QS0079"/>riadne používanie<QUOT.END REF.START="QS0079" CODE="201C" ID="QE0079"/> podľa článku 43 ods. 2 nariadenia č. 40/94 alebo z výkladu, ktorý poskytla judikatúra v súvislosti s obdobnými pojmami <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0080" ID="QS0080"/>používať v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0080" CODE="201C" ID="QE0080"/> uvedenými v článku 9 ods. 1 nariadenia č. 40/94, ako aj v článkoch 5 ods. 1 a 6 ods. 1 smernice 89/104.</TXT></NP><NP><NO.P>92.</NO.P><TXT>Medzi týmito dvomi úrovňami používania skutočne existujú značné rozdiely. Judikatúra jednak uvádza, že ochranná známka je predmetom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0081" ID="QS0081"/>riadneho užívania<QUOT.END REF.START="QS0081" CODE="201C" ID="QE0081"/> v zmysle článku 43 nariadenia č. 40/94, ak <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0082" ID="QS0082"/>sa používa v súlade s jej základnou funkciou, ktorou je zaručiť označenie pôvodu výrobkov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvárala alebo zachovávala odbyt pre tieto výrobky a služby, s výnimkou symbolického používania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej<?PAGE NO="I-2161"?> známky<QUOT.END REF.START="QS0082" CODE="201C" ID="QE0082"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Rozsudky z <DATE ISO="20060511">11. mája 2006</DATE>, Sunrider/ÚHVT, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-416/04 P" PAGE.ECR="I-4237" YEAR="2006">C-416/04 P, Zb. s. I-4237</REF.DOC.ECR>, bod 70 a z <DATE ISO="20070913">13. septembra 2007</DATE>, Il Ponte Financiaría/ ÚHVT, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-234/06 P" PAGE.ECR="I-7333" YEAR="2007">C-234/06 P, Zb. s. I-7333</REF.DOC.ECR>, bod 72. Pozri tiež v súvislosti s článkom 10 ods. 1 smernice 89/104 rozsudok z <DATE ISO="20030311">11. marca 2003</DATE>, Ansul, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-40/01" PAGE.ECR="I-2439" YEAR="2003">C-40/01, Zb. s. I-2439</REF.DOC.ECR>, bod 43, a uznesenie z <DATE ISO="20040127">27. januára 2004</DATE>, La Mer Technology, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-259/02" PAGE.ECR="I-1159" YEAR="2004">C-259/02, Zb. s. I-1159</REF.DOC.ECR>, bod 27.</P></NOTE>. Pokiaľ ide o pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0083" ID="QS0083"/>používať v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0083" CODE="201C" ID="QE0083"/>, judikatúra doposiaľ vyložila tento pojem len v súvislosti s článkom 9 ods. 1 nariadenia č. 40/94 a článkom 5 ods. 1 a článkom 6 ods. 1 smernice 89/104, pričom uviedla, že k tomuto používaniu dochádza len vtedy, ak sa dotknuté označenie používa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0084" ID="QS0084"/>v súvislosti s obchodnou činnosťou s cieľom dosiahnuť hospodársku výhodu a nie v súkromnej oblasti<QUOT.END REF.START="QS0084" CODE="201C" ID="QE0084"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>93.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru však takýto dualistický prístup neprihliada na <HT TYPE="ITALIC">ratio legis</HT> článku 8 ods. 4. Toto ustanovenie na jednej strane stanovuje niekoľko osobitných podmienok, ktoré sa musia vykladať samostatne vo vzťahu k podmienkam, ktoré sa vyžadujú pre iné dôvody námietok; na druhej strane vychádza z vlastnej logiky, ktorou nie je logika článku 43 ods. 2 ani logika článku 9 ods. 1 nariadenia.</TXT></NP><NP><NO.P>94.</NO.P><TXT>Argument právnej istoty, ktorý uviedol Budvar (podmienka sa má vykladať rovnako vo všetkých ustanoveniach nariadenia, v ktorých sa objavuje) určite nemožno prehliadnuť, nestačí však na to, aby bol základom východiska Súdu prvého stupňa. Citovaná zásada spravidla ukladá povinnosť, aby bol výklad neurčitého právneho pojmu jednotný, predovšetkým vtedy, keď dve ustanovenia toho istého predpisu alebo predpisov so súvisiacim obsahom používajú rovnakú terminológiu (ako je to nepochybne v tomto prípade pri článku 8 ods. 4 nariadenia 40/94, článku 9 ods. 1 nariadenia a článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 smernice 89/104). Toto výkladové kritérium, podľa ktorého sa musí na zhodnú terminológiu uplatňovať rovnaká definícia, však nemôže byť natoľko prísne, aby vôbec neprihliadalo na súvislosti, v akých bol dotknutý pojem použitý. V tomto prípade plní podmienka v závislosti od konkrétneho ustanovenia úplne iné funkcie.</TXT></NP><NP><NO.P>95.</NO.P><TXT>Článok 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 vyžaduje, aby sa označenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0085" ID="QS0085"/>používalo v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0085" CODE="201C" ID="QE0085"/> ako podmienka na to, aby sa mohlo použiť ako námietka proti zápisu novej ochrannej známky Spoločenstva; ide teda o umožnenie vzniku dôvodu námietok proti pokusu zapísať ochrannú známku Spoločenstva. Článok 9 ods. 1 toho istého nariadenia naopak používa tento pojem na opis spôsobov používania zhodného alebo podobného označenia, akým je ochranná známka Spoločenstva, ktoré môže jej majiteľ zakázať; v tomto druhom prípade je teda cieľom zaručiť, logicky v čo najširšom rozsahu, dosah<?PAGE NO="I-2162"?> výhradného práva na užívanie, ktoré patrí majiteľovi ochrannej známky Spoločenstva.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Článok 5 ods. 1 a článok 6 ods. 1 smernice 89/104 sledujú rovnaký cieľ. Súhlasím s názorom generálnej advokátky Sharpston, podľa ktorej musí byť výklad smernice 89/104 v súlade s nariadením č. 40/94 [v návrhoch, ktoré predniesla <DATE ISO="20090312">12. marca 2009</DATE> vo veci <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-529/07" PAGE.ECR="I-4893" YEAR="2009">C-529/07, Chocoladefabriken Lindt &amp; Sprüngli (rozsudok z <DATE ISO="20090611">11. júna 2009</DATE>, Zb. s. I-4893</REF.DOC.ECR>) bod 16], ale nemyslím si, že z toho možno vyvodiť, ako to urobil Budvar, že tento <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0086" ID="QS0086"/>súlad<QUOT.END REF.START="QS0086" CODE="201C" ID="QE0086"/> sa musí dosiahnuť bez prihliadnutia na funkciu, ktorú má každé ustanovenie. V tomto prípade by sa mohol vyžadovať súlad medzi článkom 5 ods. 1 a článkom 6 ods. 1 smernice a článkom 9 ods. 1 nariadenia, ktoré majú podobný obsah (a na ktoré odkazuje v súčasnosti existujúca judikatúra). Rozšírenie ich súdneho vymedzenia na článok 8 ods. 4 podľa môjho názoru nie je natoľko zrejmé.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>96.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti používa článok 8 ods. 4 výraz v pozitívnom zmysle, pričom vyžaduje minimálny <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0087" ID="QS0087"/>prah užívania<QUOT.END REF.START="QS0087" CODE="201C" ID="QE0087"/> na to, aby bolo možné podať námietky proti zápisu ochrannej známky Spoločenstva. Článok 9 ods. 1 naopak používa výraz v negatívnom zmysle, a to na účely zákazu určitého druhu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0088" ID="QS0088"/>nepriateľského<QUOT.END REF.START="QS0088" CODE="201C" ID="QE0088"/> správania vo vzťahu k zapísanej ochrannej známke v čo najširšom rozsahu.</TXT></NP><NP><NO.P>97.</NO.P><TXT>To však neznamená, že je správne vykladať článok 8 ods. 4 tak, že vychádza z článku 43 ods. 2, ako to urobil Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Podľa môjho názoru si použitie v obchodnom styku vyžaduje vlastný výklad, ktorý musí byť rovnaký ako výklad, podľa ktorého námietky založené na jednom z takýchto označení musia zdôrazniť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0089" ID="QS0089"/>používanie<QUOT.END REF.START="QS0089" CODE="201C" ID="QE0089"/> hodné takéhoto mena.</TXT></NP><NP><NO.P>98.</NO.P><TXT>Preto sa domnievam, že podmienka <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0090" ID="QS0090"/>používania v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0090" CODE="201C" ID="QE0090"/> uvedená v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 predstavuje rovnako ako ostatné podmienky uvedené v tomto ustanovení samostatný pojem<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>V skutočnosti bude označenie okrem tejto podmienky Spoločenstva týkajúcej sa použitia v obchodnom styku musieť dosiahnuť aj určitú úroveň používania, ktoré prípadne vyžadujú právne predpisy dotknutého členského štátu, aby mohli poskytnúť svojmu majiteľovi <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0091" ID="QS0091"/>právo zakázať používanie nasledujúcej ochrannej známky<QUOT.END REF.START="QS0091" CODE="201C" ID="QE0091"/> [článok 8 ods. 4 písm. b) nariadenia].</P></NOTE>, ktorý si vyžaduje vlastný výklad.</TXT></NP><NP><NO.P>99.</NO.P><TXT>Zastávam názor, že po prvé bez toho, aby bolo nevyhnutné používať označenie na účely <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0092" ID="QS0092"/>nájdenia alebo zachovania... odbytu<QUOT.END REF.START="QS0092" CODE="201C" ID="QE0092"/>, sa vyžaduje určité použitie v obchodnom kontexte, s výnimkou použitia v súkromnej oblasti, pričom napríklad distribúcia bezplatných vzoriek nepostačuje.</TXT></NP><NP><NO.P>100.</NO.P><TXT>Po druhé sa zdá rozumné žiadať aj to, aby išlo o použitie v súlade so základnou funkciou dotknutého označenia. V prípade zemepisných označení spočíva táto funkcia v zaručení toho, aby verejnosť vedela identifikovať zemepisný pôvod a/alebo určité osobitné vlastnosti výrobku.</TXT></NP><?PAGE NO="I-2163"?><NP><NO.P>101.</NO.P><TXT>Takýto výklad (ktorý si podľa môjho názoru zaslúži, aby sa mohol prispôsobiť mnohým rôznym označeniam, ktoré patria do rámca uplatňovania článku 8 ods. 4) by mohol spôsobiť, že ak sa preukáže, že argumenty spoločnosti Anheuser-Busch týkajúce sa skutočnosti, že Budvar používal označenie BUD ako ochrannú známku a nie ako označenie zemepisného pôvodu výrobku, by mohli byť relevantné.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Relevantné územie na účely preukázania <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0093" ID="QS0093"/>používania v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0093" CODE="201C" ID="QE0093"/></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>Definícia stanovísk</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>102.</NO.P><TXT>Druhá výhrada sa týka relevantného územia na účely preukázania spomínanej podmienky <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0094" ID="QS0094"/>používania v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0094" CODE="201C" ID="QE0094"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>103.</NO.P><TXT>Odvolateľ tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil zásadu teritoriality a nesprávne vyložil článok 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94, keď v bodoch 167 a 168 napadnutého rozsudku uviedol, že zo znenia tohto ustanovenia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0095" ID="QS0095"/>nevyplýva, že predmetné označenie sa musí používať na území, na ktorom platia právne predpisy uplatňované na podporu ochrany uvedeného označenia<QUOT.END REF.START="QS0095" CODE="201C" ID="QE0095"/>. Osobitne Súd prvého stupňa odkázal na potrebu prihliadať na dôkazy, ktoré predložil Budvar vo vzťahu k používaniu označenia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0096" ID="QS0096"/>Bud<QUOT.END REF.START="QS0096" CODE="201C" ID="QE0096"/> v Beneluxe, Španielsku a v Spojenom kráľovstve, hoci námietky sa týkali výhradných práv existujúcich len v Rakúsku a vo Francúzsku.</TXT></NP><NP><NO.P>104.</NO.P><TXT>Podľa Anheuser-Busch sa na podmienku <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0097" ID="QS0097"/>používania v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0097" CODE="201C" ID="QE0097"/> môže odkazovať len pri používaní označenia na území, na ktorom požíva uplatňovanú ochranu. To ukladá zásada teritoriality, ktorá sa vzťahuje na práva duševného vlastníctva vo všeobecnosti a na označenia pôvodu osobitne. Napokon odvolateľ opäť používa argument porovnania s režimom ochranných známok: keby sa prihliadalo na použitie na iných územiach, s označeniami, ktoré nie sú zosúladené a sú uvedené v článku 8 ods. 4, by sa zaobchádzalo priaznivejšie ako s ochrannými známkami uvedenými v článku 8 ods. 1 a 2, keďže pre tieto posledné uvedené tento článok vyžaduje riadne užívanie na predmetnom území.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>Posúdenie</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>105.</NO.P><TXT>V súvislosti s touto druhou výhradou súhlasím s argumentom odvolateľa, založeným na zásade teritoriality, ale nie s tým, ktorý vychádza z porovnania s režimom ochranných známok, a to z dôvodov uvedených vyššie.</TXT></NP><?PAGE NO="I-2164"?><NP><NO.P>106.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru je územné posúdenie podmienky týkajúcej sa používania nevyhnutné, a to bez ohľadu na dotknuté označenie. V prípade ochranných známok článok 43 ods. 2 a ods. 3 nariadenia č. 40/94 výslovne ukladá povinnosť, aby sa preukázalo riadne užívanie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0098" ID="QS0098"/>v Spoločenstve<QUOT.END REF.START="QS0098" CODE="201C" ID="QE0098"/> (keď sa uplatňuje ochranná známka Spoločenstva) alebo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0099" ID="QS0099"/>v tom členskom štáte, v ktorom bola skoršia ochranná známka chránená<QUOT.END REF.START="QS0099" CODE="201C" ID="QE0099"/>. Mlčanie článku 8 ods. 4 v tejto veci sa však nemôže vykladať ako vôľa vylúčiť podmienku, ktorá prirodzene vyplýva zo zásady teritoriality, ktorá sa vo všeobecnosti vzťahuje na všetky práva duševného vlastníctva.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Medzi priekopníkov uznávajúcich túto zásadu patrí Hagens, ktorý už od roku 1927 spochybnil predpoklad univerzálnosti ochrannej známky, tradične obhajovaný nemeckou právnou teóriou a uviedol, že tento predpoklad nie je udržateľný, pretože jeho uplatňovanie by spôsobilo zásah do právnej oblasti zvrchovaných cudzích štátov (In: HAGENS, A.: <HT TYPE="ITALIC">Warenzeichenrecht</HT>. Berlin, Leipzig, 1927). Hagensov predpoklad prevzal Nemecký najvyšší súd rozsudkom z <DATE ISO="19270920">20. septembra 1927</DATE> a zdá sa, že dnes je všeobecne prijímaný ako zásada práva ochranných známok, pričom podľa môjho názoru medzinárodné zmluvy, ktoré vychádzajú väčšinou z reciprocity, neznižujú jeho význam.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>107.</NO.P><TXT>Právna úprava Spoločenstva a samotná judikatúra ponúkajú mnohé príklady uplatňovania tejto zásady.</TXT></NP><NP><NO.P>108.</NO.P><TXT>Z článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 napríklad vyplýva, že existencia pravdepodobnosti zámeny vyplývajúca z podobnosti medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou ochrannou známkou a medzi tovarmi alebo službami, ktoré tieto ochranné známky označujú, musí byť posudzovaná vo vzťahu k verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <DATE ISO="20070426">26. apríla 2007</DATE>, Alcon/ÚHVT, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-412/05 P" PAGE.ECR="I-3569" YEAR="2007">C-412/05 P, Zb. s. I-3569</REF.DOC.ECR>, bod 51, a z <DATE ISO="20070913">13. septembra 2007</DATE>, Il Ponte Finanziaria/ ÚHVT, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-234/06 P" PAGE.ECR="I-7333" YEAR="2007">C-234/06 P, Zb. s. I-7333</REF.DOC.ECR>, bod 60.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>109.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 3 smernice 89/104, v ktorom sa upravuje výnimka z uplatňovania dôvodov neplatnosti alebo dôvodov zamietnutia zápisu ochrannej známky, ktorá nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0100" ID="QS0100"/>na základe svojho používania<QUOT.END REF.START="QS0100" CODE="201C" ID="QE0100"/>, nespresňuje, kde sa má zisťovať toto používanie. Súdny dvor však v tejto súvislosti vyhlásil, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0101" ID="QS0101"/>je relevantnou iba situácia prevládajúca na časti územia predmetného členského štátu (alebo prípadne na časti územia Beneluxu), kde sa skonštatovali dôvody zamietnutia<QUOT.END REF.START="QS0101" CODE="201C" ID="QE0101"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Rozsudok zo <DATE ISO="20060907">7. septembra 2006</DATE>, Bovemij Verzekeringen, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-108/05" PAGE.ECR="I-7605" YEAR="2006">C-108/05, Zb. s. I-7605</REF.DOC.ECR>, bod 22. Aj generálna advokátka Sharpston vo svojich návrhoch k tejto veci, ktoré predniesla <DATE ISO="20060330">30. marca 2006</DATE>, vychádza z potreby územného posúdenia týchto podmienok a uvádza, že na rozdiel od toho, čo možno vyžadovať pri vnútroštátnych ochranných známkach, v prípade ochranných známok Spoločenstva je rozumné žiadať, aby majiteľ preukázal <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0102" ID="QS0102"/>rozlišovaciu spôsobilosť nadobudnutú používaním v rámci rozsiahlejšej zemepisnej oblasti<QUOT.END REF.START="QS0102" CODE="201C" ID="QE0102"/> (bod 45).</P></NOTE>.</TXT></NP><NP><NO.P>110.</NO.P><TXT>Zároveň článok 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94 upravuje výnimku z uplatňovania absolútnych dôvodov zamietnutia zápisu ochrannej známky Spoločenstva, pokiaľ nadobudla <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0103" ID="QS0103"/>rozlišovaciu spôsobilosť... v dôsledku spôsobu používania<QUOT.END REF.START="QS0103" CODE="201C" ID="QE0103"/>, a judikatúra<?PAGE NO="I-2165"?> spresnila, že ochranná známka sa môže zapísať na základe tohto ustanovenia len vtedy, ak sa predloží dôkaz, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0104" ID="QS0104"/>používaním, ktorého bola predmetom, nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť v časti Spoločenstva, v ktorej nemala takúto rozlišovaciu spôsobilosť <HT TYPE="ITALIC">ab initio</HT> v zmysle odseku 1 písm. b) toho istého článku[7]. Časť Spoločenstva uvedená v odseku 2 predmetného článku môže prípadne tvoriť jediný členský štát<QUOT.END REF.START="QS0104" CODE="201C" ID="QE0104"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Rozsudok z <DATE ISO="20060622">22. júna 2006</DATE>, Storck/ÚHVT, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-25/05 P" PAGE.ECR="I-5719" YEAR="2006">C-25/05 P, Zb. s. I-5719</REF.DOC.ECR>, bod 83.</P></NOTE>. Preto stačí, ak ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť v jednom členskom štáte a zápis na úrovni Spoločenstva sa zamietne; naopak, keď ochranná známka, ktorej zápis sa prihlasuje, nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť na území, kde ju dovtedy nemala, nemožno uplatniť zamietnutie zápisu.</TXT></NP><NP><NO.P>111.</NO.P><TXT>Napokon sa domnievam, že len rigorózne uplatňovanie zásady teritoriality umožňuje dodržať účel článku 8 ods. 4. Ak má podmienka <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0105" ID="QS0105"/>používania v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0105" CODE="201C" ID="QE0105"/> zaručiť, aby takto uplatňované označenie malo určitý verejný význam, je logické, že tento význam nadobudnutý používaním sa musí preukázať vo vzťahu k územiu, na ktorom je označenie chránené, a že nestačí používať toto označenie na inom území (ktoré by sa mohlo nachádzať aj mimo územia Únie), na kde nie je chránené.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>Relevantné obdobie na účely posúdenia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0106" ID="QS0106"/>používania v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0106" CODE="201C" ID="QE0106"/></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>Definícia stanovísk</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>112.</NO.P><TXT>Tretia výhrada odkazuje na relevantné obdobie na účely posúdenia podmienky <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0107" ID="QS0107"/>používania v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0107" CODE="201C" ID="QE0107"/> a osobitne podmienky lehoty <HT TYPE="ITALIC">ad quem</HT>.</TXT></NP><NP><NO.P>113.</NO.P><TXT>Podľa názoru Anheuser-Busch Súd prvého stupňa nesprávne vyložil článok 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 tým, že v bode 169 napadnutého rozsudku uviedol, že z tohto ustanovenia nevyplýva, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0108" ID="QS0108"/>namietateľ musí preukázať, že predmetné označenie sa používalo pred podaním prihlášky ochrannej známky Spoločenstva<QUOT.END REF.START="QS0108" CODE="201C" ID="QE0108"/>, ale že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0109" ID="QS0109"/>maximálne sa môže požadovať, podobne ako je požadované v prípade skorších ochranných známok, a to na zabránenie používania skoršieho práva, ku ktorému došlo iba v dôsledku námietkového konania, aby sa predmetné označenie používalo pred uverejnením prihlášky ochrannej známky vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva<QUOT.END REF.START="QS0109" CODE="201C" ID="QE0109"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>114.</NO.P><TXT>Odvolateľ sa naopak domnieva, že všetky podmienky na zamietnutie zápisu ochrannej známky musia byť splnené v okamihu podania prihlášky príslušnej neskoršej ochrannej známky a že nie je možné dovoliť<?PAGE NO="I-2166"?> namietateľovi dlhšiu lehotu na používanie označenia, ktoré je v rozpore s ochrannou známkou, ktorej zápis sa navrhuje, v obchodnom styku.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>Posúdenie</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>115.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti považujem za správne posúdenie odvolateľa, podľa ktorého používanie označenia musí byť prípadne preukázané pred podaním prihlášky a nie až do uverejnenia prihlášky na zápis.</TXT></NP><NP><NO.P>116.</NO.P><TXT>V prvom rade a z dôvodov, ktoré už boli uvedené v časti V týchto návrhov, mlčanie normotvorcu zaväzuje poskytnúť aj v tejto súvislosti nezávislý výklad na účely námietok na základe článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94.</TXT></NP><NP><NO.P>117.</NO.P><TXT>Na jednej strane je potrebné vylúčiť analogické uplatňovanie článku 43, ktoré navrhuje napadnutý rozsudok.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Hoci sa na tento účel výslovne necituje článok 43 nariadenia, bod 169 napadnutého rozsudku spresňuje, že kritérium dátumu uverejnenia sa vyžaduje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0110" ID="QS0110"/>podobne ako v prípade skorších ochranných známok<QUOT.END REF.START="QS0110" CODE="201C" ID="QE0110"/> s jasným odkazom na podmienky uvedené v tomto ustanovení.</P></NOTE> Týmto argumentom sa Súd prvého stupňa dopúšťa závažného vnútorného rozporu, keďže len o niekoľko bodov vyššie zamietol takéto analogické uplatňovanie vo vzťahu k pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0111" ID="QS0111"/>používanie v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0111" CODE="201C" ID="QE0111"/>. Ak sa má zachovať vnútorný súlad, pokiaľ sa vykladá <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0112" ID="QS0112"/>používanie v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0112" CODE="201C" ID="QE0112"/> ako niečo iné než <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0113" ID="QS0113"/>riadne používanie<QUOT.END REF.START="QS0113" CODE="201C" ID="QE0113"/> podľa článku 43 ods. 2, je potrebné zamietnuť výklad časovej podmienky, ktorý ponúka napadnutý rozsudok. Na druhej strane to však neznamená, že je možné dospieť k takému záveru jednoduchým analogickým uplatňovaním judikatúry týkajúcej sa článku 8 ods. 5<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri poznámku pod čiarou č. 36.</P></NOTE>, ktorá vznikla v úplne iných súvislostiach (námietka založená na skoršej ochrannej známke, ktorá je všeobecne známa). Rozsudky citované odvolateľom predstavujú jasné príklady uplatňovania zásady prednosti, ktorá upravuje práva priemyselného vlastníctva a na ktorú sa má prihliadať aj v súvislosti s článkom 8 ods. 4.</TXT></NP><NP><NO.P>118.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru musí toto kritérium prednosti odkazovať na dátum prihlášky zápisu novej ochrannej známky Spoločenstva, a nie na dátum jej uverejnenia vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva. Ak je totiž cieľom zaručiť, aby označenie uplatňované pri námietkach bolo takým predmetom používania v obchodnom styku, ktoré ho utvrdzuje a priznáva mu potrebný význam na to, aby sa dalo rozumne namietať proti zápisu novej ochrannej známky Spoločenstva, zdá sa, že je rozumné vyžadovať, aby sa dotknuté<?PAGE NO="I-2167"?> označenie používalo už pred podaním predmetnej prihlášky na zápis.</TXT></NP><NP><NO.P>119.</NO.P><TXT>Iné riešenie by mohlo zvýhodňovať podvody tým, že by majiteľovi skoršieho práva umožnilo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0114" ID="QS0114"/>improvizovať<QUOT.END REF.START="QS0114" CODE="201C" ID="QE0114"/> vykonštruované používanie svojho označenia v prechodnom období od podania prihlášky na zápis (ktoré možno poznať, ako bolo potvrdené na pojednávaní, prostredníctvom neformálnych prostriedkov) do jej zverejnenia vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva len preto, aby ho mohol použiť na účely námietok.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Na pojednávaní sa takisto potvrdilo, že toto časové obdobie môže trvať niekoľko mesiacov alebo viac než rok, ako to bolo v prípade niektorých prihlášok na zápis, ktoré sú predmetom tohto konania. Nebezpečenstvo, že podanie prihlášky na zápis bude známe určitým kruhom ešte pred jej zverejnením, je v takýchto prípadoch zjavne vyššie. Nedá sa skrývať určitý nepokoj vo vzťahu k skutočnosti, že jediným preukázaným používaním uplatňovaného označenia bolo používanie v čase medzi podaním prihlášky a jej zverejnením.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>120.</NO.P><TXT>Vo svojom vyjadrení k odvolaniu Budvar tvrdí, že článok 8 ods. 4 písm. a) výslovne vyžaduje, aby právo používať označenie bolo nadobudnuté pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva alebo prípadne pred uplynutím lehoty prednosti, ktorá sa uplatňuje na podporu prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, ale táto istá podmienka sa nevzťahuje na požiadavku používania v obchodnom styku. Podľa spoločnosti Budvar by preto stačilo, aby právo, o ktoré sa opierajú námietky, bolo nadobudnuté pred podaním prihlášky na zápis ochrannej známky, hoci používanie tohto práva nastalo až následne, a to v období, ktoré plynie až do oficiálneho uverejnenia tejto prihlášky. S týmto výkladom predpisu nesúhlasím. Podľa môjho názoru znenie ustanovenia nebráni rozšíreniu tejto časovej podmienky aj na podmienku používania; okrem toho by bolo logickejšie, keby všetky podmienky uvedené v článku 8 ods. 4 boli z časového hľadiska zosúladené. Inak, ako už bolo zdôraznené, by bol systém ľahko zneužiteľný: keby bolo sledovaným cieľom, tak ako sa uvádza v samotnom napadnutom rozsudku, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0115" ID="QS0115"/>zabránenie používania skoršieho práva, ku ktorému došlo iba v dôsledku námietkového konania<QUOT.END REF.START="QS0115" CODE="201C" ID="QE0115"/>, bolo by potrebné zaručiť, aby používanie dotknutého označenia existovalo nezávisle od podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, čo sa dá zabezpečiť len tak, ak sa vyžaduje, že používanie predchádza podaniu tejto prihlášky.</TXT></NP><NP><NO.P>121.</NO.P><TXT>Napokon tiež Budvar tvrdí, že proti prihláške na zápis môžu podať námietky tretie osoby len vtedy, ak bola zverejnená. Tento argument nie je podľa môjho názoru relevantný, pretože v tomto prípade nejde o určenie skutočnosti, ktorá zakladá túto prípadnú možnosť podať námietky, ale o preukázanie, že uplatňované označenie má určitý význam v obchodnom styku.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="I-2168"?><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>Dôsledok</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>122.</NO.P><TXT>Keďže tieto tri výhrady sú dôvodné, domnievam sa, že druhej časti prvého odvolacieho dôvodu je potrebné vyhovieť.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Tretia časť prvého odvolacieho dôvodu: o podmienke týkajúcej sa významu, ktorý má <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0116" ID="QS0116"/>väčší ako iba miestny dosah<QUOT.END REF.START="QS0116" CODE="201C" ID="QE0116"/></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Definícia stanovísk</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>123.</NO.P><TXT>V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu Anheuser-Busch tvrdí, že body 179 až 183 napadnutého rozsudku nesprávne vykladajú výraz <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0117" ID="QS0117"/>väčší ako iba miestny dosah<QUOT.END REF.START="QS0117" CODE="201C" ID="QE0117"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>124.</NO.P><TXT>Aj keby sa pripustilo, že podľa článku 8 ods. 4, je skutočnosťou, ktorá má mať <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0118" ID="QS0118"/>väčší ako iba miestny dosah<QUOT.END REF.START="QS0118" CODE="201C" ID="QE0118"/>, označenie (a nie používanie), odvolateľ sa domnieva, že pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0119" ID="QS0119"/>dosah<QUOT.END REF.START="QS0119" CODE="201C" ID="QE0119"/> musí byť nevyhnutne spojený s trhom krajiny, kde je toto označenie chránené, a že určité označenie môže mať <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0120" ID="QS0120"/>dosah<QUOT.END REF.START="QS0120" CODE="201C" ID="QE0120"/> v obchodnom styku len vtedy, ak sa používa v tejto krajine. Samotná okolnosť, že zákony dvoch alebo viacerých štátov poskytujú práva určitému subjektu v súvislosti s osobitným označením, neznamená, že toto označenie má už len z tohto dôvodu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0121" ID="QS0121"/>dosah<QUOT.END REF.START="QS0121" CODE="201C" ID="QE0121"/> v obchodnom styku v týchto štátoch.</TXT></NP><NP><NO.P>125.</NO.P><TXT>Anheuser-Busch sa analogicky domnieva, že rámec zemepisného uplatňovania ochrany ponúkanej vnútroštátnym právom nie je vhodným kritériom na tento účel, keďže inak by podmienka podliehala vnútroštátnemu právu členských štátov, čo by bolo v rozpore s judikatúrou, podľa ktorej je právo ochranných známok Spoločenstva samostatné a nepodlieha vnútroštátnej právnej úprave (rozsudok z <DATE ISO="20071025">25. októbra 2007</DATE>, Develey/ÚHVT, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-238/06 P" PAGE.ECR="I-9375" YEAR="2007">C-238/06 P, Zb. s. I-9375</REF.DOC.ECR>, body 65 a 66).</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Posúdenie</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>126.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru napadnutý rozsudok poskytuje príliš doslovný výklad, ktorý sa vzťahuje k článku 8 ods. 4.</TXT></NP><NP><NO.P>127.</NO.P><TXT>Na jednej strane je nepochybné, ako sa uvádza v napadnutom rozsudku<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Bod 180.</P></NOTE>, že výraz <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0122" ID="QS0122"/>väčší ako iba miestny dosah<QUOT.END REF.START="QS0122" CODE="201C" ID="QE0122"/> kvalifikuje<?PAGE NO="I-2169"?> označenie, a nie jeho používanie alebo obchodný styk; odkazuje v konečnom dôsledku na dosah označenia a nie na dosah jeho používania. To potvrdzujú aj niektoré jazykové verzie ustanovenia: talianska verzia je jednou z najjasnejších, pretože obsahuje spojku <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0123" ID="QS0123"/>a<QUOT.END REF.START="QS0123" CODE="201C" ID="QE0123"/> (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0124" ID="QS0124"/>contrassegno utilizzato nella normale prassi commerciale e di portata non puramente locale<QUOT.END REF.START="QS0124" CODE="201C" ID="QE0124"/>), ale ani francúzska verzia (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0125" ID="QS0125"/>signe utilisé dans la vie des affaires dont la portée n’est pas seulement locale<QUOT.END REF.START="QS0125" CODE="201C" ID="QE0125"/>), portugalská verzia (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0126" ID="QS0126"/>sinal utilizado na vida comercial cujo alcance não seja apenas local<QUOT.END REF.START="QS0126" CODE="201C" ID="QE0126"/>) alebo nemecká verzia (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0127" ID="QS0127"/>eingetragenen Marke oder eines sonstigen im geschäftlichen Verkehr benutzten Kennzeichenrechts von mehr als lediglich örtlicher Bedeutung<QUOT.END REF.START="QS0127" CODE="201C" ID="QE0127"/>) nenechávajú priestor pre pochybnosti a je ťažké zvoliť si iný výklad aj v prípade formulácií, ktoré by mohli vyvolať nejaké pochybnosti, ako napríklad formulácia v španielskej verzii (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0128" ID="QS0128"/>signo utilizado en el tráfico económico de alcance no únicamente local<QUOT.END REF.START="QS0128" CODE="201C" ID="QE0128"/>) alebo v anglickej verzii (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0129" ID="QS0129"/>sign used in the course of trade of more than mere local significance<QUOT.END REF.START="QS0129" CODE="201C" ID="QE0129"/>).</TXT></NP><NP><NO.P>128.</NO.P><TXT>Napriek tomu, čo vyslovil Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, vyššie uvedené úvahy nemôžu znamenať, že dosah označenia sa rovná svojmu zemepisnému rámcu právnej ochrany, ani že nejaké označenie má väčší dosah ako miestny len na základe skutočnosti, že je právne chránené vo viac ako jednej krajine.</TXT></NP><NP><NO.P>129.</NO.P><TXT>Ako bolo uvedené, podmienky v článku 8 ods. 4 sa neobmedzujú výlučne na právny rámec. Pojmy použité normotvorcom Spoločenstva a sám účel tohto ustanovenia si vyžadujú výklad spojený so skutkovými okolnosťami, s významom označenia v obchodnom styku<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Poukazujem na určitý druh výkladu, ktorý je bližší výkladu ÚHVT v už citovaných <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0130" ID="QS0130"/>Oposition Guidelines<QUOT.END REF.START="QS0130" CODE="201C" ID="QE0130"/>, hoci nie je nevyhnutne úplne zhodný. Podľa názoru ÚHVT sa dosah označenia v zmysle článku 8 ods. 4 nemôže preskúmavať výlučne zo zemepisného hľadiska, ale je potrebné vychádzať aj z <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0131" ID="QS0131"/>hospodárskych rozmerov použitia označenia<QUOT.END REF.START="QS0131" CODE="201C" ID="QE0131"/>, pričom sa posudzuje intenzita používania, jeho trvanie, rozšírenie tovaru alebo služieb, pre ktoré sa označenie používa, ako aj reklamná podpora uskutočňovaná s použitím takéhoto označenia. Sám Súd prvého stupňa vyhovel tomuto výkladu ÚHVT bod po bode v inom rozsudku, ktorý nasledoval o niečo neskôr po napadnutom rozsudku: ide o rozsudok z <DATE ISO="20090324">24. marca 2009</DATE>, Moreira da Fonseca/ÚHVT a General Óptica, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-318/06+T-319/06+T-320/06+T-321/06" PAGE.ECR="II-649" YEAR="2009">T-318/06 až T-321/06, Zb. s. II-649</REF.DOC.ECR>. Rozdiely medzi týmito dvoma rozsudkami Súdu prvého stupňa boli na žiadosť samotného Súdneho dvora vo veľkej časti predmetom diskusií na pojednávaní. Napriek tomu, že Anheuser-Busch a ÚHVT uznávali, že rozsudky vychádzajú z iných skutkových a právnych okolností, uviedli, že rozdielna povaha uplatňovaných označení (zemepisné označenie v prípade Budějovický Budvar a nápis v prípade General Óptica) nie je relevantná a neodôvodňuje rozdiely medzi jednotlivými riešeniami. Budvar naopak tvrdil, že rozsudok General Óptica sa týkal označenia chráneného len s prihliadnutím na jeho používanie, čo je podľa jeho názoru irelevantné na účely označení pôvodu, ktoré sú chránené len po ich zápise; v dôsledku toho sa Budvar domnieval, že rozsudky nie sú protichodné a že podmienky uvedené v článku 8 ods. 4 sa musia posúdiť prípad od prípadu s prihliadnutím na povahu označenia. S týmto názorom spoločnosti Budvar nesúhlasím.</P></NOTE>.</TXT></NP><NP><NO.P>130.</NO.P><TXT>V prvom rade sa zdá, že výraz <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0132" ID="QS0132"/>dosah<QUOT.END REF.START="QS0132" CODE="201C" ID="QE0132"/> a porovnateľné výrazy použité v iných jazykových verziách patria do rámca skutkových okolností, a nie do územného rámca<?PAGE NO="I-2170"?> uplatňovania predpisu týkajúceho sa ochrany<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Diccionario de la Real Academia Española definuje výraz <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0133" ID="QS0133"/>alcance<QUOT.END REF.START="QS0133" CODE="201C" ID="QE0133"/> ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0134" ID="QS0134"/>capacidad de alcanzar o cubrir una distancia<QUOT.END REF.START="QS0134" CODE="201C" ID="QE0134"/>; francúzska akadémia zahŕňa medzi významy výrazu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0135" ID="QS0135"/>portée<QUOT.END REF.START="QS0135" CODE="201C" ID="QE0135"/>, významy ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0136" ID="QS0136"/>distance maximale à laquelle une chose peut exercer son effet, étendue, champ d’action d’un phénomène<QUOT.END REF.START="QS0136" CODE="201C" ID="QE0136"/>. Osobitne významný je pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0137" ID="QS0137"/>significance<QUOT.END REF.START="QS0137" CODE="201C" ID="QE0137"/> použitý v anglickej verzii, ktorý Cambridge Advanced Learner’s Dictionary považuje za synonymum pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0138" ID="QS0138"/>importance<QUOT.END REF.START="QS0138" CODE="201C" ID="QE0138"/> a pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0139" ID="QS0139"/>special meaning<QUOT.END REF.START="QS0139" CODE="201C" ID="QE0139"/>.</P></NOTE>. Tento predpoklad vyplýva z už zdôraznenej skutočnosti, že článok 8 ods. 4 sa týka rôznorodého súboru označení, niektorých chránených len na základe použitia a iných na základe predchádzajúceho zápisu.</TXT></NP><NP><NO.P>131.</NO.P><TXT>V druhom rade k rovnakému záveru sa dospeje po preskúmaní súboru podmienok, ktorými nariadenie č. 40/94 podmieňuje možnosť uplatniť označenie ako relatívny dôvod zamietnutia prostredníctvom článku 8 ods. 4. Ako bolo už uvedené, tieto podmienky sa môžu zatriediť do dvoch veľkých skupín: na jednej strane dve podmienky vnútroštátneho práva [tie, ktoré sú uvedené v písmenách a) a b) ustanovenia], ktorých cieľom je zaručiť, aby označenie bolo predtým predmetom osobitnej ochrany na vnútroštátnej úrovni, a na druhej strane, dve podmienky (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0140" ID="QS0140"/>používanie v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0140" CODE="201C" ID="QE0140"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0141" ID="QS0141"/>väčší ako iba miestny dosah<QUOT.END REF.START="QS0141" CODE="201C" ID="QE0141"/>), ktoré odvolateľ správne považuje za samostatné podmienky <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0142" ID="QS0142"/>práva Spoločenstva<QUOT.END REF.START="QS0142" CODE="201C" ID="QE0142"/> a ktoré majú za cieľ vyhradiť tieto spôsoby podávania námietok pre označenia, ktoré popri svojej vnútroštátnej ochrane majú určitý obchodný výskyt a význam.</TXT></NP><NP><NO.P>132.</NO.P><TXT>Ťažko sa môže pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0143" ID="QS0143"/>dosah<QUOT.END REF.START="QS0143" CODE="201C" ID="QE0143"/> oddeliť od trhu, na ktorom sa objavuje označenie, a od používania tohto označenia. Nie náhodou sa hovorí o používaní označenia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0144" ID="QS0144"/>v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0144" CODE="201C" ID="QE0144"/>: hoci podmienka neodkazuje na označenie, jej výklad nemožno vytrhnúť z kontextu. Ustanovenie sa musí vykladať ako celok.</TXT></NP><NP><NO.P>133.</NO.P><TXT>V dôsledku toho nezapísané ochranné známky a iné označenia uvedené v článku 8 ods. 4 môžu fungovať ako relatívne dôvody zamietnutia, pokiaľ majú v obchodnom styku väčší ako iba miestny dosah.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Pozri v tomto zmysle NOVOA FERNANDÉZ, C.: <HT TYPE="ITALIC">El sistema comunitario de marcas</HT>. Madrid: Montecorvo, 1995, s. 167 a MÜHLENDAHL, A., OHLGART, D., BOMHARD, V.: <HT TYPE="ITALIC">Die Gemeinschaftsmarke</HT>. München: Bech, 1998, s. 38.</P></NOTE> Územným rámcom, vo vzťahu ku ktorému sa má analyzovať tento dosah, je rámec, v ktorom označenie požíva právnu ochranu<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>To vyplýva zo zásady teritoriality, preskúmanej vyššie.</P></NOTE>, ale samotná existencia tejto ochrany na celom území členského štátu, alebo na území viacerých štátov, nezaručuje splnenie podmienky týkajúcej sa dosahu.</TXT></NP><NP><NO.P>134.</NO.P><TXT>Po tretie sa zdá, že predchádzajúce úvahy potvrdzuje aj teleologický výklad. Zavedenie podmienky týkajúcej sa dosahu zodpovedá, ako som opakovane zdôraznil, vôli normotvorcu vylúčiť možnosť vychádzať z článku 8 ods. 4 pre označenia, ktoré<?PAGE NO="I-2171"?> si <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0145" ID="QS0145"/>nezaslúžia<QUOT.END REF.START="QS0145" CODE="201C" ID="QE0145"/>, aby boli vhodným dôvodom na zamietnutie zápisu podobnej ochrannej známky na úrovni Spoločenstva.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Pozri v tomto zmysle KITCHIN, D., LLEWELYN, D., MELLOR, J., MEADE, R., MOODY-STUART T., Keeling, D.: <HT TYPE="ITALIC">Kerly’s Law of Trade Marks and Trade Names</HT>. London: Sweet &amp; Maxwell, 2005, s. 274.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>135.</NO.P><TXT>V zmysle článku 1 nariadenia č. 40/94 ochranná známka Spoločenstva, ktorá je zapísaná, platí a je chránená na celom území Únie. V dôsledku toho na to, aby skoršie nezapísané právo mohlo zabrániť zápisu ochrannej známky Spoločenstva, ktorej cieľom je pokryť územie 27 členských štátov, musí toto právo byť natoľko významné, aby odôvodnilo prednosť pred uvedenou neskoršou ochrannou známkou Spoločenstva. Jeho <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0146" ID="QS0146"/>dosah<QUOT.END REF.START="QS0146" CODE="201C" ID="QE0146"/> musí byť taký, aby umožnil s účinkom v celej Únii zamietnuť prihlášku ochrannej známky, a tento dosah nemôže odkazovať len na územný rámec ochrany uplatňovaného práva.</TXT></NP><NP><NO.P>136.</NO.P><TXT>Výklad, ktorý ponúka Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, sa ľahko prispôsobí označeniam, ktoré rovnako ako Bud, požívajú medzinárodnú ochranu formalizovanú prostredníctvom zápisu. Väčšina označení, ktoré patria do rámca pôsobnosti článku 8 ods. 4, však nemá takéto vlastnosti.</TXT></NP><NP><NO.P>137.</NO.P><TXT>Na jednej strane sa zdá, že toto ustanovenie bolo zamýšľané v podstate pre označenia chránené len v jednom členskom štáte<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Preto sa odkazuje na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0147" ID="QS0147"/>práv[o] členského štátu, ktorým sa spravuje dané označenie<QUOT.END REF.START="QS0147" CODE="201C" ID="QE0147"/>.</P></NOTE>, a nie na kvantitatívne menej dôležité prípady, pri ktorých existuje nadnárodná ochrana. Vykladať podmienku <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0148" ID="QS0148"/>dosahu<QUOT.END REF.START="QS0148" CODE="201C" ID="QE0148"/> ako synonymum územného rámca právnej ochrany by viedlo <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> k vylúčeniu možnosti uplatňovať na základe článku 8 ods. 4 označenia chránené na celom území členského štátu, ale nie mimo jeho hraníc, pretože takéto označenia by nemali nikdy väčší dosah ako miestny.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Z výkladu, ktorý poskytol Súd prvého stupňa, by sa dalo vyvodiť, že len medzinárodná ochrana zaručuje tento dosah (pozri v tomto zmysle bod 181 napadnutého rozsudku: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0149" ID="QS0149"/>uplatnené skoršie práva majú význam, ktorý nie je iba lokálny, keďže ich ochrana podľa článku 1 ods. 2 Lisabonskej dohody a článku 1 dvojstranného dohovoru prekračuje hranice území ich pôvodu<QUOT.END REF.START="QS0149" CODE="201C" ID="QE0149"/>).</P></NOTE> Na to, aby sa takéto označenia zahrnuli, je potrebné priznať pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0150" ID="QS0150"/>dosah<QUOT.END REF.START="QS0150" CODE="201C" ID="QE0150"/> faktickejší význam, a vyžadovať pritom, aby bolo označenie známe na väčšom území, než je napríklad obec alebo región.</TXT></NP><NP><NO.P>138.</NO.P><TXT>Na druhej strane riešenie, ktoré navrhuje napadnutý rozsudok, nie je vhodné ani pre označenia, ktoré, rovnako ako nezapísané ochranné známky, vznikajú a sú chránené na základe svojho používania, bez potreby predchádzajúceho zápisu. V týchto prípadoch, ktoré predstavujú väčšinu prípadov podliehajúcich pôsobnosti predmetného ustanovenia,<?PAGE NO="I-2172"?> nie je ľahké vymedziť hranice medzi dosahom používania a dosahom právnej ochrany.</TXT></NP><NP><NO.P>139.</NO.P><TXT>Napokon a na rozdiel od toho, čo je uvedené v bode 180 napadnutého rozsudku, sa domnievam, že článok 107 nariadenia č. 40/94 nebráni výkladu, ktorý navrhujem.</TXT></NP><NP><NO.P>140.</NO.P><TXT>Článok 8 ods. 4 pôsobí zároveň s článkom 107, ktorý umožňuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0151" ID="QS0151"/>koexistenciu<QUOT.END REF.START="QS0151" CODE="201C" ID="QE0151"/> novej ochrannej známky Spoločenstva a skoršieho označenia s výlučne miestnym dosahom, pričom stanovuje, že majiteľ tohto skoršieho práva miestneho dosahu (ktoré preto nemôže byť základom námietok proti zápisu ochrannej známky Spoločenstva, ale ktoré je chránené v určitom členskom štáte), <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0152" ID="QS0152"/>môže namietnuť používanie ochrannej známky Spoločenstva na území, na ktorom je jeho právo chránené<QUOT.END REF.START="QS0152" CODE="201C" ID="QE0152"/>. Z ustanovenia vyplýva, že miestny dosah zodpovedá ochrane obmedzenej na územie členského štátu a väčšiemu ako miestnemu dosahu zodpovedá ochrana v celej Únii<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Z tejto myšlienky vychádza Fleckenstein a domnieva sa, že obe tieto ustanovenia tvoria <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0153" ID="QS0153"/>systém<QUOT.END REF.START="QS0153" CODE="201C" ID="QE0153"/>. In: FLECKENSTEIN, J.: <HT TYPE="ITALIC">Der Schutz territorial beschränkter Kennzeichen.</HT> Frankfurt am Main: Peter Lang – Europäische Hochschulschriften, 1999, s. 104.</P></NOTE>, ale nie to, že ochrana na úrovni Spoločenstva (ktorá je výsledkom námietok proti zápisu neskoršej ochrannej známky) sa musí priznať len vtedy, ak existuje právna ochrana vo viac než jednom členskom štáte. Článok 107 podľa môjho názoru nestačí na to, aby sa zistilo neoddeliteľné puto medzi dosahom a zemepisným rámcom ochrany, ako to navrhuje napadnutý rozsudok.</TXT></NP><NP><NO.P>141.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa domnievam, že hoci je zemepisné označenie, akým je Bud chránené vo viac ako jednom štáte na základe medzinárodného dohovoru, nespĺňa podmienky významu, ktorý má <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0154" ID="QS0154"/>väčší ako iba miestny dosah<QUOT.END REF.START="QS0154" CODE="201C" ID="QE0154"/>, pokiaľ je možné preukázať len to (ako je to zrejmé v tomto prípade), že toto označenie je známe a používa sa len v jednom zo štátov, v ktorých požíva ochranu.</TXT></NP><NP><NO.P>142.</NO.P><TXT>Preto sa domnievam, že tretej časti prvého odvolacieho dôvodu je potrebné vyhovieť.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Návrh</TXT></NP></TI></TITLE><P>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor vyhovel druhej a tretej časti prvého odvolacieho dôvodu a prvú časť zamietol.</P></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="I-2173"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa porušenia článku 8 ods. 4 a článku 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Definícia stanovísk</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>144.</NO.P><TXT>V druhom odvolacom dôvode, ktorý sa týka porušenia článku 8 ods. 4 a článku 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94, odvolateľ tvrdí, že bod 199 napadnutého rozsudku obsahuje nesprávne právne posúdenie, keďže ukladá odvolaciemu senátu ÚHVT povinnosť na základe vlastnej iniciatívy zisťovať si informácie o uplatniteľnom vnútroštátnom práve, vrátane judikatúry týkajúcej sa práva spoločnosti Budvar zakázať používanie neskoršej ochrannej známky tak, že uplatní zemepisné označenie. Tým, že sa Súd prvého stupňa domnieval, že výsledok vnútroštátnych konaní by mohol byť známy prostredníctvom všeobecne prístupných prameňov, a preto predstavuje všeobecne známu skutočnosť, na ktorú sa nevzťahuje dôkazné bremeno, ktoré podľa článku 74 nariadenia znáša namietateľ, porušil toto ustanovenie, podľa ktorého v konaní o námietkach sa preskúmanie ÚHVT musí obmedziť na dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Posúdenie</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>145.</NO.P><TXT>Tento druhý odvolací dôvod v skutočnosti vznáša dve rozdielne otázky.</TXT></NP><NP><NO.P>146.</NO.P><TXT>V prvom rade je potrebné preskúmať, či článok 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94 ukladá ÚHVT povinnosť na základe vlastnej iniciatívy preskúmať stav a výsledky súdnych konaní, ktoré prebiehajú v dotknutom členskom štáte, a v dôsledku toho, či vnútroštátne súdne rozhodnutia predstavujú na tento účel všeobecne známe skutočnosti.</TXT></NP><NP><NO.P>147.</NO.P><TXT>V zrušených rozhodnutiach odvolací senát ÚHVT zohľadnil len niekoľko francúzskych a nemeckých súdnych rozhodnutí, ktorými sa majiteľom označenia Bud zamietala možnosť zakázať spoločnosti Anheuser-Busch používanie označenia na zodpovedajúcich vnútroštátnych územiach. V tom čase tieto rozsudky neboli právoplatné, ale odvolací senát na túto skutočnosť, ktorú Budvar neuviedol, neprihliadal.</TXT></NP><NP><NO.P>148.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru <HT TYPE="ITALIC">modus operandi</HT> odvolacieho senátu ÚHVT dokonale dodržiaval ustanovenia, ktoré upravujú konanie o podaní námietok, osobitne všeobecný režim dôkazného bremena uvedený v článku 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94. Po ustanovení, ktoré ako všeobecné pravidlo ukladá ÚHVT povinnosť pristupovať k preskúmaniu faktov na základe vlastnej iniciatívy, toto ustanovenie uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0155" ID="QS0155"/>v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania<QUOT.END REF.START="QS0155" CODE="201C" ID="QE0155"/>.</TXT></NP><?PAGE NO="I-2174"?><NP><NO.P>149.</NO.P><TXT>Preto dôkazné bremeno znáša v celom rozsahu namietateľ a nie je možné vytýkať úradu, že neprihliadol na existenciu súdnych rozhodnutí, ktoré napriek tomu, čo uviedol Súd prvého stupňa, nie sú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0156" ID="QS0156"/>všeobecne známymi skutočnosťami<QUOT.END REF.START="QS0156" CODE="201C" ID="QE0156"/>. Aj keby boli pramene, ktoré by mohli poskytnúť tieto informácie, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0157" ID="QS0157"/>prístupné<QUOT.END REF.START="QS0157" CODE="201C" ID="QE0157"/> odvolaciemu senátu, nie je jeho povinnosťou, ale naopak, povinnosťou účastníka konania, aby zistil všetky okolnosti uplatnené v konaní a najmä, aby preukázal, či rozsudok vyhlásený vo vnútroštátnej veci nadobudol právoplatnosť.</TXT></NP><NP><NO.P>150.</NO.P><TXT>V druhom rade v rámci tohto hlavného tvrdenia druhého odvolacieho dôvodu odvolateľ uvádza nepriamo druhú výhradu z dôkazného hľadiska. Konkrétne Anheuser-Busch tvrdí, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0158" ID="QS0158"/>odvolací senát má dôkazy o skutočnosti, že Budvar sa neúspešne obrátil na vnútroštátne súdy, aby uznali práva, ktoré v tomto konaní uplatnil proti zápisom ochranných známok Spoločenstva, ktoré prihlásil Anheuser-Busch. … Budvar nepredložil žiadne rozhodnutie, ktoré by umožnilo uznať jeho práva na základe článku 8 ods. 4<QUOT.END REF.START="QS0158" CODE="201C" ID="QE0158"/>. Doslovné znenie odvolania by mohlo vyvolať dojem, že podľa Anheuser-Busch sa článok 8 ods. 4 písm. b) nariadenia má vykladať v tom zmysle, že namietateľ musí preukázať, že je spôsobilý zakázať používanie neskoršej ochrannej známky a že nestačí mať abstraktné právo zakázať používanie skoršej ochrannej známky.</TXT></NP><NP><NO.P>151.</NO.P><TXT>Ak odvolateľ navrhuje tento výklad, nesúhlasím s ním. Podľa môjho názoru je zrejmé, že článok 8 ods. 4 písm. b) vyžaduje iba to, aby namietateľ disponoval takým abstraktným právom, akým je možnosť získať ochranu pre svoje označenie na vnútroštátnej úrovni. Námietka by bola možná, pokiaľ disponuje takým právom aj vtedy, ak sa nevykonávalo ani nebolo výslovne uznané súdom.</TXT></NP><NP><NO.P>152.</NO.P><TXT>Bolo by možné domnievať sa, že keď sa vyžaduje len abstraktné právo, stráca význam celá argumentácia týkajúca sa vnútroštátneho procesného stavu (otázka právoplatnosti súdnych rozhodnutí, ktoré priznávajú právo). Existencia vnútroštátnych rozsudkov (bez ohľadu na to, či už nadobudli právoplatnosť), ktoré, tak ako v tomto prípade, zamietajú právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky, môže predstavovať indíciu, ktorá naznačuje neexistenciu tohto práva.</TXT></NP><?PAGE NO="I-2175"?><NP><NO.P>153.</NO.P><TXT>Bez ohľadu na posledné spresnenie sa domnievam, že druhému odvolaciemu dôvodu je potrebné vyhovieť.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>C —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Vyhovenie odvolania a vrátenie veci na Všeobecný súd</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>154.</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, že je potrebné odvolaniu vyhovieť a vyhlásiť, že druhý odvolací dôvod, ako aj druhá a tretia časť prvého odvolacieho dôvodu sú dôvodné a že napadnutý rozsudok sa má zrušiť.</TXT></NP><NP><NO.P>155.</NO.P><TXT>Keďže sa zdá, že uplatnené vady možno napraviť len prostredníctvom posúdenia skutkového stavu, domnievam sa, že pri tomto stave spisu nemôže Súdny dvor rozhodnúť vo veci v zmysle článku 61 ods. 1 svojho Štatútu, a preto navrhujem vrátiť vec na Všeobecný súd, aby pristúpil k týmto zisteniam a na ich základe opätovne rozhodol.</TXT></NP><NP><NO.P>156.</NO.P><TXT>Konkrétne bude musieť Všeobecný súd zistiť, či Budvar preukázal používanie označenia Bud <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0159" ID="QS0159"/>v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0159" CODE="201C" ID="QE0159"/> pred dátumom, keď Anheuser-Busch podal prvú prihlášku na zápis označenia Bud ako ochrannej známky Spoločenstva. Na tento účel bude musieť Všeobecný súd použiť samostatný výklad podmienky týkajúcej sa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0160" ID="QS0160"/>používania v obchodnom styku<QUOT.END REF.START="QS0160" CODE="201C" ID="QE0160"/>, čiže nie analogicky, tak ako sa uvádza v judikatúre týkajúcej sa tohto istého výrazu, ale v súvislosti s článkom 9 ods. 1 tohto nariadenia.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">VII —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>157.</NO.P><TXT>Keďže navrhujem, aby sa vec vrátila na Všeobecný súd, je potrebné, aby sa o trovách odvolacieho konania rozhodlo neskôr.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-2176"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">VIII —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>158.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>vyhovel odvolaniu, ktoré podal Anheuser-Busch proti rozsudku prvej komory Súdu prvého stupňa zo <DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE> v spojených veciach T-225/06, T-255/06, T-257/06 a T-309/06;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>vrátil vec na konanie pred Všeobecným súdom Európskej únie;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>určil, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>