(1)

Komisia nariadením (ES) č. 367/2001 ( 2 ) (ďalej len „dočasné nariadenie“) zaviedla dočasné antidumpingové clo na dovozy polyetyléntereftalátového („PET“) filmu, ktorý patrí pod číselný znak KN ex392062 19 a číselný znak KN ex392062 90 s pôvodom v Indii a Kórejskej republike („Kórea“).

(2)

Treba pripomenúť, že obdobie skúmania dumpingu a poškodenia zahŕňalo obdobie od 1. apríla 1999 do 31. marca 2000 („IP“). Skúmanie trendov relevantných pre analýzu poškodenia zahŕňalo obdobie od 1. januára 1996 do 31. marca 2000 (ďalej len „posudzované obdobie“).

(3)

Po zavedení dočasných opatrení na dovozy PET filmu s pôvodom v Indii a Kórei niekoľko zainteresovaných strán predložili písomné pripomienky. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť ústneho vypočutia.

(4)

Komisia pokračovala vo vyhľadávaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre konečné zistenia.

(5)

Doplňujúce overovacie návštevy boli vykonané v priestoroch nasledovných užívateľov:

(6)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých bolo plánované odporúčať zavedenie konečných antidumpingových ciel a konečný výber súm zabezpečených dočasnými clami. Taktiež im bola poskytnutá lehota, v ktorej mohli predložiť svoje stanoviská po tomto zverejnení.

(7)

Boli posúdené ústne a písomné pripomienky strán a tam, kde je to primerané, boli v uvedenom zmysle modifikované dočasné zistenia.

(8)

Niektorí vyvážajúci výrobcovia zopakovali argument, že metalizovaný PET film má byť vylúčený zo sortimentu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje súčasné konanie, pretože metalizovaný PET film nemožno považovať za podobný výrobok ako základný PET film, keďže má rozdielne základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj požadované rozdielne výrobné zariadenia a procesy, čo znamená, že jeho výroba je drahšia a teda sa predáva za vyššiu cenu. Tieto strany taktiež argumentovali, že použitie metalizovaného PET filmu je odlišné od použitia základného PET filmu a taktiež sa dá zaradiť pod iné číselné znaky KN ako sú číselné znaky KN 3920 62 19 a 3920 62 90, a to pod číselný znak KN 3921.

(9)

Skúmanie ukázalo, že proces metalizácie pozostávajúci z pridávania kovu ako je hliník pomocou procesu zrážania kovových pár nemení základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti PET filmu. Okrem toho sú základný a metalizovaný PET film navzájom zameniteľné pri mnohých aplikáciách a môžu mať rovnaké alebo podobné použitie. Preto boli potvrdené predbežné zistenia uvedené v odseku 19 dočasného nariadenia, teda že metalizovaný PET film a základný PET film predstavujú jeden výrobok a dajú sa zaradiť pod číselné znaky KN, na ktoré sa vzťahuje toto konanie, t. j. ex392062 19 a 3920 62 90.

(10)

Treba poznamenať, že skutočnosť, že na výrobu metalizovaného PET filmu sa vyžaduje ďalší výrobný krok s vyplývajúcimi vyššími výrobnými nákladmi a predajnou cenou, nepredstavuje prvok, ktorý by oprávňoval per se vylúčenie určitého druhu PET filmu zo sortimentu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje konanie.

(11)

Skúmanie nakoniec ukázalo, že metalizovaný PET film treba odlišovať od filmu, ktorý je spevnený, laminovaný, podporovaný alebo podobne kombinovaný s inými materiálmi. Tieto procesy menia základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti v takom rozsahu, že výsledný výrobok nemožno považovať za príslušný výrobok. Okrem toho treba poznamenať, že konečný výrobok sa dá zaradiť pod číselný znak KN 3921 len vtedy, ak je PET film takto kombinovaný s inými materiálmi.

(12)

Pri absencii ďalších pripomienok iných ako uvedené pripomienky bol potvrdený popis výrobku uvedený v odsekoch 9 až 22 dočasného nariadenia.

(13)

Pri absencii akýchkoľvek pripomienok bola potvrdená definícia podobného výrobku popísaná v odseku 23 dočasného nariadenia.

(14)

Pri absencii akýchkoľvek pripomienok pod týmito titulmi boli potvrdené predbežné zistenia uvedené v odsekoch 28 až 34 dočasného nariadenia.

(15)

Bola potvrdená všeobecná metodika určovania dumpingových marží pre skúmané spoločnosti, ktorá je popísaná v odseku 35 dočasného nariadenia.

(16)

Bola potvrdená všeobecná metodika určovania dumpingových marží pre spolupracujúce spoločnosti nezahrnuté vo vzorke, ktorá je popísaná v odseku 36 dočasného nariadenia. Keď bola určená dumpingová marža pre spolupracujúce spoločnosti nezahrnuté vo vzorke, neboli brané do úvahy žiadne nulové marže a marže de minimis.

(17)

Bola potvrdená všeobecná metodika určovania dumpingových marží pre tých vyvážajúcich výrobcov, ktorí neodpovedali na dotazníky ani sa inak neprihlásili, ktorá je popísaná v odsekoch 37 a 38 dočasného nariadenia. Avšak keďže sa v prípade Kórei zistilo, že dumping praktizoval len jeden z troch vyvážajúcich výrobcov zahrnutých vo vzorke, zostávajúca dumpingová marža bola stanovená vo výške váženej priemernej dumpingovej marže reprezentatívneho počtu vzorov s najvyššími dumpingovými maržami, ktoré vyvážal tento vyvážajúci výrobca.

(18)

Treba poznamenať, že v prípadoch, kedy vyvážajúci výrobca vyvážal viac ako jeden druh výrobku do spoločenstva, vážený priemer celkovej dumpingovej marže bol určený výpočtom dumpingu zisteného pri každom druhu bez vynulovania „negatívneho dumpingu“! zisteného pri jednotlivých druhoch.

(19)

Pri absencii ďalších pripomienok boli potvrdené zistenia uvedené v odsekoch 39 až 42 dočasného nariadenia.

(20)

Jeden indický vyvážajúci výrobca zopakoval svoju požiadavku o úpravu vzhľadom na rozdiely v úrovni obchodovania medzi predajom príslušného výrobku obchodníkom na domácom a vývoznom trhu (odsek 47 dočasného nariadenia).

(21)

Po zverejnení podstatných skutočností a úvah, na základe ktorých boli prijaté dočasného opatrenia, bolo predložené tvrdenie, že na obidvoch trhoch (domácom a vývoznom) existujú dve úrovne obchodovania (koneční užívatelia a obchodníci) a že je potrebné vykonať selektívne porovnanie, t. j. vývozné ceny pre obchodníkov majú byť porovnané s bežnými hodnotami vychádzajúcimi z predaja obchodníkom a vývozných cien pre konečných užívateľov v porovnaní s bežnými hodnotami vychádzajúcimi z predaja konečným užívateľom.

(22)

Informácie poskytnuté v odpovedi v dotazníku, ktoré boli následne overené, však už naznačili, že neexistujú trvalé a zreteľné rozdiely vo funkciách a cenách pre rôzne úrovne obchodovania pri porovnateľných vzoroch predávaných na domácom trhu krajiny vývozu. Následne boli potvrdené zistenia uvedené v odsekoch 46 a 47 dočasného nariadenia a žiadosť o selektívne porovnanie bola zamietnutá.

(23)

Indickí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že mala byť priznaná úprava vývoznej ceny požadovaná podľa článku 2 (10) k) „ostatné faktory“ a/alebo článku 2 ods. 10 písm. b) „dovozné poplatky a nepriame dane“ (v závislosti od vývozcu) základného nariadenia pre výhody získané v rámci programu „Nákupnej knižky s nárokom na clo“ (Duty Entitlement Passbook „DEPB“) na predvývoznom základe. Tvrdili, že výnosy získané z DEPB mali za následok nižšiu vývoznú cenu a Komisia preto mala pripočítať tieto výnosy k vývoznej cene s cieľom zabezpečiť primerané porovnanie s bežnou hodnotou, pretože domáci predaj nemal výhody z týchto výnosov. Indickí vývozcovia okrem toho tvrdili, že podľa článku 14 ods. 1 základného nariadenia odpočet vývozných dotácií, ktorý predstavuje existujúce vyrovnávacie clo, od antidumpingového cla nie je právne opodstatnený, pretože vyrovnávacie clá boli určené na základe iného obdobia skúmania.

(24)

Článok 2 ods. 10 základného nariadenia berie do úvahy len možnosť úprav, ktoré majú vplyv na cenovú porovnateľnosť. V odpovediach v dotazníku a počas overovania na mieste bola výhoda DEPB vždy účtovaná ako „ostatné výnosy“ a nie ako „negatívne náklady“ priradené k nákladom na suroviny súvisiace s vyvážaným tovarom. Z toho vyplýva, že už na základe účtovníctva spoločnosti neexistuje explicitná súvislosť medzi tvorbou cien vyvážaného tovaru a výnosmi získanými z DEPB.

(25)

Ustanovenie článku 14 ods. 1 základného nariadenia, ktoré je odrazom článku VI Zmluvy GATT ukazuje, že takéto dotovanie môže byť, aj keď nepriamo, posudzované pri antidumpingovom skúmaní a akomkoľvek nariadení, ktorým sa zavedie antidumpingové clo, ak výrobok nepodlieha antidumpingovému aj vyrovnávaciemu clu s cieľom riešenia tej istej situácie vyplývajúcej z dumpingu alebo z dotovania vývozu. Logickým cieľom článku 14 ods. 1 základného nariadenia je zabrániť duplicite ciel, ktoré majú pôsobiť proti tej istej situácii vyplývajúcej z dumpingu alebo dotovania vývozu a preto vyrovnávacie clá vyplývajúce z vývozných dotácií musia byť odpočítané bez ohľadu na obdobie skúmania, na základe ktorého boli určené. Treba poznamenať, ako je uvedené v odsekoch 78 a 79, že bola vykonaná úprava podľa článku 14 ods. 1 základného nariadenia. Zo všetkých týchto dôvodov musela byť uvedená požiadavka zamietnutá.

(26)

Pri absencii akýchkoľvek pripomienok alebo nových informácií bola potvrdená metodika uvedená v odsekoch 51 až 53 dočasného nariadenia.

(27)

Konečné dumpingové marže, vyjadrené ako percento dovoznej ceny cif na hranici spoločenstva, sú nasledovné:

(28)

Dvaja kórejskí spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia argumentovali, že takzvaný lokálny predaj na vývoz (t. j. domáci predaj predpokladaný pre vývozný trh po ďalšom spracovaní a/alebo balení) bol vylúčený z výpočtu bežnej hodnoty, pričom na to neexistovala žiadna právna základňa. Je však evidentné, že kórejské orgány povoľujú uskutočňovanie takýchto predajov bez pripočítania akýchkoľvek lokálnych daní z predaja (DPH); predávajúci taktiež môže previesť na kupujúceho právo požadovať vrátenie cla, pričom sa predaj obyčajne uskutočňuje v cudzej mene. Zo spôsobu, akým sú tieto predaje v Kórei štruktúrované, je preto evidentné, že sa uskutočňujú na vývoz a neumožňujú primerané porovnanie. To znamená, že zostáva zachovaný prístup použitý pre predbežné určenia.

(29)

Vzhľadom na uvedené boli potvrdené zistenia popísané v odseku 57 dočasného nariadenia.

(30)

Dvaja z vyvážajúcich výrobcov mali spriaznených dovozcov v spoločenstve a obaja uviedli, že majú za to, že zisková marža pridelená týmto dovozcom (5,5 %) bola neprimerane vysoká vzhľadom na to, že funkcia, ktorú vykonávali dovozcovia, bola obmedzená na refaktúrovanie predajov bez toho, aby hrali aktívnu úlohu pri samotnom predaji. Bolo navrhnuté, aby títo spriaznení dovozcovia nevytvárali zisk per se, ale len dostávali províziu z uskutočnených predjov. Uvedenú sadzbu provízie však nemožno považovať za presnú, pretože tieto strany sú spriaznené. Skutočnosť, že spriaznení dovozcovia môžu byť odmeňovaní na základe pevnej provízie, nemusí súvisieť s funkciami, ktoré vykonávajú títo dovozcovia. Okrem toho žiadny žiadateľ nepredložil žiadne špecifické údaje, ktoré by naznačovali, že použitá marža nebola v súlade s prevládajúcimi podmienkami na trhu.

(31)

Vzhľadom na uvedené boli potvrdené predbežné zistenia popísané v odseku 58 dočasného nariadenia.

(32)

Na základe žiadosti kórejských vyvážajúcich výrobcov bola prehodnotená úprava súvisiaca s trvalým pohybom kurzov. Po tomto prehodnotení priemerný kurz predstavoval kurz za dva mesiace pre skutočnými dátumom faktúry.

(33)

Všetci kórejskí spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia mali za to, že metodika použitá na vrátenie cla z domácich predajov bola neprimeraná predovšetkým preto, že príslušné suroviny sa používajú na výrobu iných výrobkov ako PET film. Komisia preto prehodnotila tento problém a rozhodla o prijatí upraveného prístupu v dvoch krokoch.

(34)

Po prvé, množstvá surovín nakúpených a používaných výlučne na výrobu PET filmu (bez ohľadu na to, či bol určený pre domáci predaj alebo predaj na vývoz) boli vypočítané pomocou celoštátne schválených koeficientov a vyjadrené ako percentá celkových množstiev nakúpených materiálov. Tieto percentá boli potom použité pre každú individuálnu dodávku surovín. Každá surovina tak bola v primeranom pomere priradená domácim predajom aj predajom na vývoz, pri ktorých bola použitá táto surovina (pri príslušnom výrobku aj pri iných výrobkoch). Priraďovanie začalo pri dodávkach s najnižšími sadzbami cla, ako je vysvetlené v dočasnom nariadení. Výsledkom boli zvýšené sumy vrátenia cla, ktoré boli možné pre dvoch vyvážajúcich výrobcov.

Vzhľadom na uvedené výnimky týkajúce sa vrátenia cla a kurzového prepočtu boli potvrdené predbežné zistenia popísané v odsekoch 59 až 65 dočasného nariadenia.

(35)

Zistenia uvedené v odsekoch 66 a 67 dočasného nariadenia boli potvrdené s výnimkou jedného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorý namietal voči použitiu porovnania váženej priemernej bežnej hodnoty s jednotlivými vývoznými transakciami na určenie jeho dumpingovej marže, čo odôvodnil tým, že samotná odchýlka vývozných cien podľa jednotlivých zákazníkov, regiónov alebo časového obdobia neoprávňuje použitie váženého priemeru pre transakčnú metódu na určenie dumpingovej marže. Tento problém bol prehodnotený a bolo zistené, že existuje model vývozných cien, ktorý sa líši podľa jednotlivých zákazníkov a ktorého vplyv na stupeň dumpingu praktizovaného týmto vývozcom nebol významný. Metodika určovania dumpingových marží pre skúmané spoločnosti, ako je popísané v odsekoch 66 a 67 dočasného nariadenia bola preto prehodnotená v súvislosti s týmto vyvážajúcim výrobcom, a to z váženého priemeru voči transakčnému pomeru na vážený priemer voči pomeru váženého priemeru.

(36)

Konečné dumpingové marže vyjadrené ako percento dovoznej ceny cif na hranici spoločenstva, sú nasledovné:

(37)

Určití indickí vyvážajúci výrobcovia argumentovali, že definícia priemyselného odvetvia spoločenstva a následne analýza poškodenia nemala byť obmedzená na troch spolupracujúcich sťažujúcich sa výrobcov spoločenstva, ale mala byť rozšírená na všetkých výrobcov spoločenstva, vrátane spoločnosti Fapak, ktorá sa podieľala na podaní sťažnosti, pričom však poskytla len niektoré základné informácie, a ostatných troch výrobcov spoločenstva, ktorí nie sú sťažovateľmi a nie sú spriaznení so žiadnymi vyvážajúcimi výrobcami a ktorí taktiež predložili len niektoré základné informácie.

(38)

Ako je uvedené v odseku 73 dočasného nariadenia, bolo potvrdené, že všetci títo siedmi prevádzkovatelia sú naozaj výrobcami spoločenstva a teda predstavujú výrobu spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Ako je popísané v odseku 70 základného nariadenia, poslední štyria výrobcovia spoločenstva však predložili len niektoré základné informácie, pričom však neposkytli úplné odpovede v dotazníku určenom pre výrobcov spoločenstva. Z toho vyplýva, že tieto informácie nemohli byť použité pre účely hodnotenia situácie priemyselného odvetvia spoločenstva. Títo výrobcovia spoločenstva neboli v uvedenom zmysle zahrnutí do definície priemyselného odvetvia spoločenstva. Tento argument musel byť preto zamietnutý.

(39)

Jedna zainteresovaná strana napadla zistenie, že priemyselné odvetvie spoločenstva predstavuje viac ako 70 % celkovej výroby PET filmu v spoločenstve. Komisia tento prvok prehodnotila, pričom bola zistená administratívna chyba. Priemyselné odvetvie spoločenstva v skutočnosti predstavuje 60 % celkovej výroby spoločenstva.

(40)

Určité zainteresované strany požadovali, aby skutočne metalizovaný PET film zostal zahrnutý v definícii príslušného výrobku, pričom určití výrobcovia metalizovaného PET filmu majú byť tiež považovaní za výrobcov spoločenstva, ktorí sú súčasťou priemyselného odvetvia spoločenstva.

(41)

Skúmanie ukázalo, že príslušné spoločnosti nevyrábajú základný PET film, ale v skutočnosti nakupujú základný PET film z rôznych zdrojov a potom uskutočňujú ďalší metalizačný proces. Tento ďalší spracovateľský krok, ktorý vykonávajú, však sám o sebe neposkytuje dostatočný dôvod na to, aby boli považovaní za výrobcov PET filmu v spoločenstve. V skutočnosti sú jednoducho spracovateľmi výrobku bez toho, aby menili jeho základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti.

(42)

Pri absencii akýchkoľvek nových informácií boli potvrdené predbežné zistenia týkajúce sa spotreby spoločenstva, popísané v odsekoch 76 až 79 dočasného nariadenia.

(43)

Určití vyvážajúci výrobcovia predložili argument, že dovozy, ktoré možno priradiť k vyvážajúcim výrobcom, o ktorých sa zistilo, že nepoužívali dumping, majú byť vylúčené z analýzy aspektu poškodenia. Avšak aj keby boli tieto dovozy vylúčené z analýzy, závery o existencii významného poškodenia spôsobeného dumpingovými dovozmi by sa nezmenili. Cenový záväzok by v skutočnosti zostal významný, ako aj zvýšenie objemu a trhových podielov, pričom zostávajúce dovozy, pri ktorých bolo zistené použitie dumpingu, by stále predstavovali viac ako 13 % trhu spoločenstva. Zníženie zaznamenané v predajných cenách by taktiež zostalo významné.

(44)

Určití indickí vyvážajúci výrobcovia argumentovali, že dovozy PET filmu s pôvodom v Indii nemajú byť kumulované s dovozmi s pôvodom v Kórei vzhľadom na existujúce rozdiely v podmienkach hospodárskej súťaže. Táto požiadavka bola zdôvodnená tým, že objem dovozu, podiely na trhu a ceny sa vyvíjali rozdielne počas obdobia od roku 1997 do IP.

(45)

Pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže medzi kórejskými a indickými dovozmi, ak zohľadníme úplnosť posudzovaného obdobia, t. j. od roku 1996 do IP, a nie navrhované obdobie od roku 1997 do IP, objem dovozov, podiely na trhu a dovozné ceny sa v skutočnosti vyvíjali podobne. Taktiež bolo potvrdené, že objemy dovozu z obidvoch krajín boli podstatné počas obdobia skúmania. Okrem toho bol zistený významný predaj za znížené ceny pri dovozoch s pôvodom v Indii aj Kórei, ktoré boli predávané cez tie isté predajné kanály a za podobných obchodných podmienok. Tento argument preto musí byť zamietnutý. Vzhľadom na uvedené boli týmto potvrdené zistenia odseku 85 dočasného nariadenia, v ktorých je uvedené, že dovozy s pôvodom v príslušných krajinách majú byť hodnotené kumulatívne.

(46)

Pri absencii akýchkoľvek nových informácií o objeme a cenách dovozov z príslušných krajín boli potvrdené predbežné zistenia.

(47)

Pokiaľ ide o marže z predaja za znížené ceny, určití indickí vyvážajúci výrobcovia spochybnili skutočnosť, že služby Komisie pri výpočte vážených priemerných vývozných cien nebrali do úvahy vyrovnávacie clá zavedené voči dovozom PET filmu s pôvodom v Indii v roku 1999. Taktiež zopakovali svoju požiadavku o úpravu úrovne obchodovania, keďže indickí vývozcovia väčšinou predávajú veľkoobchodníkom, zatiaľ čo priemyselné odvetvie spoločenstva takmer vždy predáva priamo užívateľom PET filmu.

(48)

Výpočty marží z predaja za znížené ceny boli prehodnotené tak, že tam, kde je to primerané boli k vývozným cenám pripočítané vyrovnávacie clá. Pokiaľ ide o úpravu úrovne obchodovania, ďalšia analýza potvrdila po prvé, že ako je popísané v odseku 93 dočasného nariadenia, predajná cena pre veľkoobchodníkov alebo užívateľov nezávisí od druhu zákazníka, ale od nakúpených objemov a po druhé, že tieto dve úrovne obchodovania nie sú jasne oddelené a neexistuje medzi nimi jasný cenový rozdiel. Okrem toho bolo potvrdené, že priemyselné odvetvie spoločenstva taktiež predáva príslušný výrobok distribútorom a veľkoobchodníkom a nielen užívateľom, čo je v rozpore s tvrdeniami niektorých zainteresovaných strán. Pri viacerých spoločnostiach bolo skutočne zistené, že dostávali dodávky od vyvážajúcich výrobcov z príslušných krajín aj z priemyselného odvetvia spoločenstva.

(49)

Vzhľadom na uvedené informácie marže z predaja za znížené ceny boli prehodnotené na základe dôkazov predložených zainteresovanými stranami a tam, kde je to primerané, boli zmenené. Upravené vážené priemerné marže z predaja za znížené ceny zistené pre jednotlivé krajiny, vyjadrené ako percento cien priemyselného odvetvia spoločenstva, sú nasledovné:

(50)

Niekoľko zainteresovaných strán spochybnilo záver vyvodený v predbežnom nariadení, že priemyselné odvetvie spoločenstva utrpelo významné poškodenie, pretože niektoré faktory sa od roku 1996 do IP vyvíjali pozitívne (t. j. výrobná kapacita, výroba, objem predaja, produktivita, zásoby a mzdy).

(51)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že nie všetky faktory vymenované v článku 3 ods. 5 základného nariadenia musia naznačovať negatívny vývoj pre vyvodenie záveru, že priemyselné odvetvie spoločenstva utrpelo významné poškodenie. V tomto prípade priemyselné odvetvie spoločenstva stratilo podiely na trhu kvôli účinku znižovania cien dovozov z príslušných krajín, pričom muselo významne znížiť predajné ceny, čo viedlo k vážnemu zhoršeniu jeho finančnej situácie.

(52)

Kórejskí vyvážajúci výrobca vyslovil pochybnosť, že priemyselné odvetvie spoločenstva utrpelo významné poškodenie, pretože je životaschopné a konkurencieschopné, ako je uvedené v odseku 159 dočasného nariadenia a udržalo si dôležitú pozíciu na trhu spoločenstva počas IP.

(53)

Skutočnosť, že priemyselné odvetvie spoločenstva je životaschopné a konkurencieschopné, nevylučuje zistenie významného poškodenia. Zistenie, že priemyselné odvetvie spoločenstva je životaschopné a konkurencieschopné, vyplynulo z kontextu analýzy záujmu spoločenstva, pri ktorej, sa okrem iného skúmal vplyv prijatia a neprijatia dumpingových opatrení na rôznych prevádzkovateľov v spoločenstve. Toto všetko neoslabuje platnosť záveru, že priemyselné odvetvie spoločenstva utrpelo významné poškodenie, čo dokazujú mnohé faktory vrátane významnej straty podiel na trhu počas posudzovaného obdobia. Tento argument preto musí byť zamietnutý.

(54)

Kórejský vyvážajúci výrobca tvrdil, že zvýšenie výrobnej kapacity priemyselného odvetvia spoločenstva, ku ktorému došlo od roku 1998 do roku 1999, je v rozpore so skutočnosťou, že jeho investície zostali počas rovnakého obdobia obmedzené. V tejto súvislosti treba poznamenať, že zvýšenie investícií do výrobnej kapacity sa uskutočnilo počas rokov 1997 a 1998, ako je uvedené v odseku 108 dočasného nariadenia. Keďže však bola nová inštalovaná kapacita uvedená do prevádzky až v rokoch 1989 a 1999, k zvýšeniu výrobnej kapacity a investíciám nedošlo v tom istom období.

(55)

Určití indickí vývozcovia tvrdili, že obmedzenie analýzy predaja priemyselného odvetvia spoločenstva na domáci predaj pokiaľ ide o objem a ceny nie je v súlade s ustanovením článku 3 ods. 4 Antidumpingových zmlúv WTO, pretože sa táto zmluva týka celkového predaja, teda vrátane vývozu.

(56)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že hodnotenie poškodenia sa uskutočnilo v súlade s príslušnými ustanoveniami základného nariadenia a trvalou praxou inštitúcií spoločenstva. Okrem toho treba poznamenať, že článok 3 ods. 4 v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 Antidumpingovej zmluvy WTO sa jasne týka hodnotenia vplyvu dumpingových dovozov na ceny na domácom trhu a na situáciu domáceho priemyselného odvetvia. Z účelu tohto druhu skúmania, pri ktorom ide okrem iného o vplyv dumpingových dovozov z jednej alebo viacerých krajín do spoločenstva (a nie o vplyv dumpingových dovozov na trhy tretej krajiny) taktiež vyplýva, že musí byť zistená existencia poškodenia priemyselného odvetvia spoločenstva len na domácom trhu a ž situácia vývozov alebo vývozných trhov je preto irelevantná pre hodnotenie poškodenia. Tento argument preto musí byť zamietnutý. Avšak v súlade s trvalou praxou bola preskúmaná vývozná výkonnosť priemyselného odvetvia spoločenstva vzhľadom na otázku príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a poškodzujúcou situáciou, ako je uvedené v odseku 144 dočasného nariadenia.

(57)

Na základe uvedeného boli potvrdené predbežné zistenia týkajúce sa významného poškodenia, ktoré utrpelo priemyselné odvetvie spoločenstva počas IP.

(58)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že hodnotenie príčinnej súvislosti bolo chybné, pretože zhoršenie určitých faktorov poškodenia, t. j. rentability, peňažných tokov, návratnosti investícií a schopnosti získavať kapitál, treba posudzovať tak, že súvisí s autonómnym cyklickým vývojom a výraznými investíciami, ktoré spoločenstvo uskutočnilo počas posudzovaného obdobia, a nie s vplyvom príslušných dovozov.

(59)

Po prvé, neexistujú indície, že priemyselné odvetvie spoločenstva trpí cyklickým poklesom. Po druhé, ďalšia analýza finančnej situácie priemyselného odvetvia spoločenstva potvrdila, že jej zhoršenie bolo spôsobené hlavne znížením jeho jednotkových predajných cien. Okrem toho, keďže sa jednotkové výrobné náklady znižovali počas celého posudzovaného obdobia, zhoršenie nemožno pripísať vyšším výrobným nákladom spojeným s novými investíciami.

(60)

Vzhľadom na uvedené a pri absencii akýchkoľvek nových informácií boli potvrdené predbežné zistenia popísané v odsekoch 119 až 123 dočasného nariadenia.

(61)

Jeden nespriaznený dovozca argumentoval, že napriek tomu, čo bolo uvedené v odseku 188 dočasného nariadenia, zavedenie vyrovnávacích ciel znížilo dostupnosť indického PET filmu na trhu spoločenstva a že úroveň antidumpingových ciel uvedená v tomto nariadení spôsobí, že nebude môcť získavať PET film od tradičných indických dodávateľov. Ďalej argumentoval, že PET film, ktorý vyrába priemyselné odvetvie spoločenstva mimo spoločenstva, dováža samotné priemyselné odvetvie spoločenstva a v dôsledku tohto vzťahu by sa vylúčili akékoľvek iné reálne alternatívne zdroje dodávok.

(62)

Údaje Eurostatu v tejto súvislosti ukázali, že od roku 1999 (dočasné vyrovnávacie clá boli zavedené v auguste 1999) do roku 2000 sa dovozy z Indie zvýšili o 11 %. Pokiaľ ide o navrhovanú úroveň antidumpingových ciel, nemožno vylúčiť, že budú mať za následok zvýšenie dovozných cien. Vzhľadom na rozdielnu úroveň navrhovaných opatrení však možno zároveň očakávať, že niektorí príslušní vyvážajúci výrobcovia budú pokračovať v predaji na trhu spoločenstva, aj keď za nedumpingové ceny. Vzhľadom na existenciu alternatívnych zdrojov dodávok sa zdá, že počas roka 1999 nákupy PET filmu s pôvodom v Spojených štátoch a Japonsku, dvoch hlavných vyvážajúcich krajín, ktorých sa netýka toto konanie, priemyselným odvetvím spoločenstva predstavovali asi 35 % celkových dovozov z týchto krajín. Preto bolo potvrdené, že sú dostupné iné alternatívne zdroje dodávok.

(63)

Treba poznamenať, že z 23 užívateľov, ktorí spolupracovali v predbežnej etape konania a ktorí nakupujú niečo vyše 40 % celkových dovozov z príslušných krajín, len jeden vyjadril obavy po zavedení dočasných ciel. Tento nízky stupeň reakcií môže naznačovať, že opatrenia nebudú mať taký významný vplyv na príslušných užívateľov.

(64)

Štyria ďalší užívatelia, ktorí sa prihlásili po zavedení dočasných opatrení, argumentovali, že zavedenie ciel by mohlo obmedziť ich možnosť výberu dodávateľov a prípadne spôsobiť nedostatok PET filmu na trhu spoločenstva. Títo užívatelia taktiež tvrdili, že od zavedenia dočasných ciel na trhu spoločenstva došlo k zvýšeniu ceny PET filmu, čo malo negatívny vplyv na ich konkurencieschopnosť na svetovom trhu.

(65)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa zistení v predbežnej etape skúmaní užívatelia nakupovali v priemere asi 58 % svojej spotreby PET filmu od priemyselného odvetvia spoločenstva, asi 28 % od príslušných krajín a asi 14 % v ostatných tretích krajinách. Okrem toho na trhu spoločenstva, zostane významný počet aktívnych účastníkov, t. j. priemyselné odvetvie spoločenstva a ostatní výrobcovia spoločenstva, hospodársky prevádzkovateľ v spoločenstve, aspoň niektorí vyvážajúci výrobcovia a v príslušných krajinách a v ostatných tretích krajinách. Z toho vyplýva, že aj keď nemožno vylúčiť, že niektorí vyvážajúci výrobcovia v príslušných krajinách znížia úroveň svojich vývozov do spoločenstva po zavedení antidumpingových opatrení, je nepravdepodobné, že vznikne nedostatok na trhu spoločenstva. Na druhej strane ak opatrenia nebudú zavedené, možné zrušenie výrobných činností priemyselného odvetvia spoločenstva v súvislosti s PET filmom by viedlo k vážnym obmedzeniam dodávok, ako je uvedené v odseku 185 dočasného nariadenia.

(66)

Pokiaľ ide o úroveň cien, treba poznamenať, že užívatelia mali donedávna prospech z umelých nízkych cien vyplývajúcich z nekalých obchodných postupov. Predajné ceny sa na trhu spoločenstva od roku 1996 do IP znížili v priemere o 40 %. Hoci nemožno vylúčiť zvýšenie ceny PET filmu v spoločenstve, očakáva sa, že bude mierna. Svedčí o tom predovšetkým úroveň ciel uložených určitým príslušným vyvážajúcim výrobcom a prítomnosť určitého počtu aktívnych účastníkov, ktorí si budú navzájom konkurovať na trhu spoločenstva.

(67)

Ďalšia analýza a overovacie návštevy u užívateľov okrem toho potvrdili, že vzhľadom na to, že surovina na rôzne hotové výrobky často nepredstavuje významnú nákladovú položku, výrobky, ktoré obsahujú PET film predstavujú len malú časť ich celkovej výroby a užívatelia taktiež získavajú svoje výrobky v spoločenstve a ostatných tretích krajinách, ktoré sa konanie netýka. Nemožno však vylúčiť, že u určitých užívateľov, pre ktorých PET predstavuje rozhodujúcu surovinu, budú mať antidumpingové clá významných vplyv na celkové výrobné náklady. To však nemení celkové priemerné výsledky skúmania. Preto bolo potvrdené zistenie uvedené v odseku 183 dočasného nariadenia, že zavedenie ciel pravdepodobne v priemere nebude mať významný vplyv na užívateľov PET filmu.

(68)

Pri absencii akýchkoľvek nových informácií týkajúcich sa záujmu spoločenstva boli potvrdené zistenia uvedené v odsekoch 156 až 191 dočasného nariadenia.

(69)

Na základe metodiky vysvetlenej v odsekoch 193 až 195 dočasného nariadenia a pri zohľadnení uvedených argumentov a modifikácií súvisiacich s výpočtami predaja za znížené ceny bola určená úroveň vylúčenia poškodenia pre účely určenia úrovne opatrení, ktoré majú byť s konečnou platnosťou zavedené. Avšak vzhľadom na to, že sa nebrali do úvahy vyrovnávacie clá, treba poznamenať, že ako je uvedené v odseku 198 dočasného nariadenia, vývozné dotácie sa odpočítajú od navrhovaných antidumpingových ciel podľa článku 14 ods. 1 základného nariadenia po uplatnení pravidla menšieho cla a v tomto zmysle nie je potrebné zohľadňovať ich na úrovni výpočtu marže poškodenia.

(70)

Určití indickí vyvážajúci výrobcovia súhlasili, že marže poškodenia boli nesprávne vypočítané. Bolo vyslovené tvrdenie, že marža poškodenia má byť vyjadrená ako percento celkového obratu cif a nemá byť obmedzená na obrat cif porovnateľných modelov. Pri svojich argumentoch vychádzali zo záverov Odvolacieho orgánu WTO v prípade posteľnej bielizne ( 3 ).

(71)

Po prvé treba poznamenať, že tieto závery boli vyvodené v súvislosti výpočtami dumpingu, pričom nie sú relevantné v súvislosti s výpočtami poškodenia. Po druhé, je trvalou praxou vyjadrovať výšku poškodenia ako percento obratu cif modelov, ktoré boli použité, s cieľom určiť výšku uvedeného poškodenia. Prístup, ktorý navrhli príslušní indickí vyvážajúci výrobcovia, by v skutočnosti znamenal použitie číselných údajov, ktoré nie sú porovnateľné. Pre všetky tieto dôvody muselo byť toto tvrdenie zamietnuté.

(72)

Priemyselné odvetvie spoločenstva uviedlo, že zisková marža vo výške 13 % z obratu by bola primeranejšia ako zisková marža 6 %, ktorá bola použitá na výpočet dočasnej marže poškodenia. Argumentovalo tým, že vlastné kapitálové zdroje spoločnosti majú zabezpečiť aspoň takú návratnosť čistých aktív, ktorá sa rovná sadzbám bankových úverov. Ďalej bolo vyslovené tvrdenie, že táto úroveň zisku bola dosiahnutá v roku 1996, keď prevládali podmienky spravodlivej súťaže.

(73)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že ziskovú maržu, ktorá má byť použitá na určenie nepoškodzujúcej ceny, treba rozumieť ako úroveň rentability, ktorá môže byť primerane dosiahnutá pri absencii poškodzujúceho dumpingu. V tomto prípade však nie je dôležité definovať preukazné percento, pretože marže poškodenia sú už na základe ziskovej marže 6 % vyššie ako dumpingové marže. Z toho vyplýva, že tento argument nemá žiadny praktický dopad.

(74)

Vzhľadom na uvedené a pri absencii nových dôkazov bola potvrdená metodika použitá na určenie úrovne vylúčenia poškodenia popísaná v odsekoch 193 až 195 dočasného nariadenia.

(75)

Skúmanie ukázalo, že dovozy výrobku sa taktiež uskutočňovali pod inými číselnými znakmi KN ako číselné znaky, na ktoré sa vzťahuje toto konanie, t. j. číselné znaky KN ex392062 19 a 3920 62 90. Colné orgány v uvedenom zmysle venujú pozornosť tomuto nesprávnemu zaradeniu.

(76)

Vzhľadom na uvedené a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia má byť zavedené konečné antidumpingové clo na úrovni zistených dumpingových marží, pretože boli vo všetkých prípadoch nižšie ako marže poškodenia.

(77)

Pokiaľ ide o zostávajúce clo, ktoré sa má uplatňovať pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov z príslušných krajín, keďže úroveň spolupráce bola považovaná za významnú pri obidvoch krajinách, zostávajúce clo pre Indiu má byť stanovené na základe najvyššej sadzby cla určenej pre vzorku spolupracujúcich výrobcov. Pokiaľ ide o Kóreu, keďže sa len u jedného z troch vyvážajúcich výrobcov vo vzorke zistilo, že praktizuje dumping, zostávajúce clo má byť stanovené pri uplatnení pravidla menšieho cla vo výške váženej priemernej dumpingovej marže reprezentatívneho počtu modelov s najyššími dumpingovými maržami, ktoré vyvážal tento vyvážajúci výrobca.

(78)

Ako je uvedené v odsekoch 50 až 198 dočasného nariadenia, z článku 14 ods. 1 základného nariadenia vyplýva povinnosť v tom zmysle, že žiadny výrobok nemá podliehať antidumpingovým aj vyrovnávacím clám s cieľom riešenia rovnakej situácie vyplývajúcej z dumpingu alebo dotovania vývozu. V tejto súvislosti nie je relevantná skutočnosť, že vyrovnávacie clá boli určené pre odlišné IP a že výška vývoznej dotácie je rôzna v antidotačnom IP a v antidumpingovom IP. Logickým účelom článku 14 ods. 1 základného nariadenia je zabrániť duplicite ciel, ktoré majú pôsobiť proti rovnakej situácii vyplývajúcej z dumpingu alebo dotovania vývozu a preto musia byť odpočítané vyrovnávacie clá vyplývajúce z vývozných dotácií bez ohľadu na obdobie skúmania, na základe ktorého boli určené. Taktiež bolo poznamenané, že nebola obdržaná žiadna žiadosť o preskúmanie vyrovnávacích opatrení. Z toho vyplýva, že boli potvrdené dočasné zistenia popísané v odsekoch 50 a 198 dočasného nariadenia.

(79)

Z toho vyplýva, pokiaľ ide o antidumpingové clá pre Indiu, že uplatňované vyrovnávacie clo, ktoré zodpovedá vývozným dotáciám, bolo odpočítané od antidumpingového cla, ktoré sa má uplatňovať. Pre akékoľvek nespolupracujúce spoločnosti tento odpočet zodpovedá vývoznej dotácii spolupracujúcej spoločnosti, na základe ktorej bola určená zostávajúca dumpingová marža (a teda zostávajúce clo).

(80)

Na základe uvedeného a pri zohľadnení zistení predchádzajúceho antidotačného skúmania sú konečné sadzby cla, vyjadrené voči cene cif na hranici spoločenstva pri nezaplatenom cle, nasledovné:

(81)

Sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli určené na základe zistení zo súčasného skúmania. Preto odrážajú situáciu zistenú počas tohto skúmania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto sadzby cla (oproti celoštátnemu clu uplatňovanému pre „všetky ostatné spoločnosti“) teda platia výlučne pre dovozy výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine, ktoré vyrobili tieto spoločnosti, t. j. špecificky uvedené právnické osoby. Dovážané výrobky, ktoré vyrobila akákoľvek iná spoločnosť, ktorá nie je špecificky uvedená v operatívnej časti tohto nariadenia spolu s názvom a adresou, vrátane subjektov spriaznených so subjektami, ktoré sú špecificky uvedené, nemôžu mať prospech z týchto sadzieb a podliehajú sadzbe cla uplatňovanej pre „všetky ostatné spoločnosti“.

(82)

Akákoľvek požiadavka na uplatňovanie týchto sadzieb antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov) musí byť okamžite adresovaná Komisii ( 4 ) spolu so všetkými relevantnými informáciami, predovšetkým o zmene činnosti spoločnosti spojenej s výrobou, domácom predaji a predaji na vývoz spojenom napr. s touto zmenou názvu alebo zmenou vo výrobných alebo predajných subjektoch. Tam, kde je to primerané, Komisia po porade s Poradným výborom zmení nariadenie v uvedenom zmysle tak, že aktualizuje zoznam spoločností, ktoré majú prospech z individuálnych colných sadzieb

(83)

Vzhľadom na veľkosť zistených dumpingových marží a úroveň poškodenia spôsobeného priemyselnému odvetviu spoločenstva sa považuje za potrebné, aby boli s konečnou platnosťou vybrané sumy, ktoré boli zabezpečené dočasným antidumpingovým clom zavedeným na základe dočasného nariadenia. Ak sú konečné clá vyššie ako dočasné clá, konečné sa majú vyberať len sumy zabezpečené na úrovni dočasných ciel.

(84)

Po zavedení dočasných anit-dumpingových opatrení viacerí vyvážajúci výrobcovia v Indii ponúkli cenové záväzky v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia. Tým sa zaviazali predávať výrobok na cenových úrovniach, ktoré vylučujú poškodzujúce účinky dumpingu alebo na vyšších úrovniach. Spoločnosti budú taktiež predkladať Komisii pravidelné a podrobné informácie týkajúce sa ich vývozov do spoločenstva, aby Komisia mohla tieto záväzky monitorovať. Okrem toho je štruktúra predaja týchto vyvážajúcich výrobcov taká, že Komisia považuje riziko obchádzania dohodnutých záväzkov za obmedzené.

(85)

Vzhľadom na uvedené sú ponuky záväzkov považované za prijateľné, pričom príslušné spoločnosti boli informované o podstatných skutočnostiach, úvahách a povinnostiach, na ktorých je založené prijatie.

(86)

Aby Komisia mohla ďalej efektívne monitorovať dodržiavanie záväzkov spoločností, pri predložení žiadosti o prepustenie do voľného obehu príslušnému colnému orgánu je oslobodenie od antidumpingového cla podmienené predložením obchodnej faktúry, ktorá obsahuje aspoň údaje uvedené v prílohe. Táto úroveň informácií je taktiež potrebná na to, aby colné orgány mohli s dostatočnou presnosťou zistiť, či zásielky zodpovedajú obchodným dokumentom. Ak táto faktúra nebude predložená alebo ak nezodpovedá výrobku predloženému colným orgánom, bude splatná primeraná sadzba antidumpingového cla.

(87)

Treba poznamenať, že v prípade porušenia alebo zrušenia záväzku alebo podozrenia z porušenia môže byť zavedené antidumpingové clo podľa článku 8 ods. 9 a 10 základného nariadenia.

(88)

Antidumpingové opatrenia sa budú uplatňovať do roku 2006, zatiaľ čo platnosť existujúcich vyrovnávacích ciel skončí v roku 2004. V prípade uplynutia platnosti (alebo zmeny) vyrovnávacích opatrení musí byť prehodnotená úroveň antidumpingových ciel, pretože v súčasnosti zohľadňujú skutočnosť, že sa už uplatňujú vyrovnávacie clá,