<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>T‑485/11</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62011TJ0485</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2015:517">EU:T:2015:517</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>5</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>5</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20150715">15. 7. 2015</DATE> – VEC T‑485/11 [<HT TYPE="ITALIC">VÝŇATKY</HT>]</P><P>AKZO NOBEL A AKCROS CHEMICALS/KOMISIA</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Všeobecného súdu</HT> (štvrtá komora)</P><P>z <DATE ISO="20150715">15. júla 2015</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: angličtina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Hospodárska súťaž</KEYWORD><KEYWORD>Kartely</KEYWORD><KEYWORD>Európske trhy s tepelnými stabilizátormi</KEYWORD><KEYWORD>Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP</KEYWORD><KEYWORD>Porušenie, ktorého sa dopustila spoločná dcérska spoločnosť</KEYWORD><KEYWORD>Pokuty</KEYWORD><KEYWORD>Solidárna zodpovednosť dcérskej spoločnosti a materských spoločností</KEYWORD><KEYWORD>Desaťročná premlčacia lehota vzťahujúca sa na jednu z materských spoločností</KEYWORD><KEYWORD>Rozhodnutie o opätovnom prijatí</KEYWORD><KEYWORD>Zníženie pokuty pre jednu z materských spoločností</KEYWORD><KEYWORD>Pripísanie povinnosti zaplatiť zníženú pokutu dcérskej spoločnosti a inej materskej spoločnosti</KEYWORD><KEYWORD>Právo na obhajobu</KEYWORD></INDEX><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci T‑485/11,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Akzo Nobel NV</HT>, so sídlom v Amsterdame (Holandsko),</P><P><HT TYPE="BOLD">Akcros Chemicals Ltd</HT>, so sídlom vo Warwickshire (Spojené kráľovstvo),</P><P>v zastúpení: C. Swaak a R. Wesseling, advokáti,</P><PARTY.STATUS>žalobkyne,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Európskej komisii</HT>, v zastúpení: pôvodne F. Ronkes Agerbeek a J. Bourke, neskôr F. Ronkes Agerbeek a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Holmes, barrister,</P><PARTY.STATUS>žalovanej,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><P>ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z <DATE ISO="20110630">30. júna 2011</DATE>, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z <DATE ISO="20091111">11. novembra 2009</DATE> týkajúce sa konania podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 – Tepelné stabilizátory), v rozsahu, v akom je adresované spoločnostiam Akzo Nobel a Akcros Chemicals, alebo subsidiárne návrh na zníženie uložených pokút,</P><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),</P><P>v zložení: predseda štvrtej komory M. Prek, sudcovia I. Labucka (spravodajkyňa) a V. Kreuschitz,</P><P>tajomník: S. Spyropoulos, referentka,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20140923">23. septembra 2014</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><?PAGE NO="2"?><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.</P></NOTE></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>1</NO.P><TXT>Tento spor sa týka rozhodnutia Komisie z <DATE ISO="20110630">30. júna 2011</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>napadnuté rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>), ktorým sa mení a dopĺňa v rozsahu, v akom je spoločnostiam Akzo Nobel NV a Akcros Chemicals Ltd, žalobkyniam, adresované rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z <DATE ISO="20091111">11. novembra 2009</DATE> týkajúce sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 – Tepelné stabilizátory) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>prvé rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>).</TXT><P><HT TYPE="ITALIC">[omissis]</HT></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie a návrhy účastníkov konania</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>35</NO.P><TXT>Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20110912">12. septembra 2011</DATE> podali žalobkyne žalobu proti napadnutému rozhodnutiu.</TXT><P><HT TYPE="ITALIC">[omissis]</HT></P></NP><NP><NO.P>56</NO.P><TXT>Žalobkyne v tejto veci navrhujú, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>zrušil napadnuté rozhodnutie,</P></ITEM><ITEM><P>subsidiárne znížil pokuty, ktoré im boli uložené,</P></ITEM><ITEM><P>uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP><NP><NO.P>57</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>zamietol žalobu,</P></ITEM><ITEM><P>uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny stav</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>58</NO.P><TXT>Žalobkyne uvádzajú na podporu svojej žaloby tri žalobné dôvody.</TXT></NP><NP><NO.P>59</NO.P><TXT>Tretím žalobným dôvodom žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila ich právo na obhajobu tým, že im pred prijatím napadnutého rozhodnutia neadresovala nové oznámenie o výhradách, napriek tomu, že mala túto povinnosť.</TXT><P><HT TYPE="ITALIC">[omissis]</HT></P></NP><NP><NO.P>66</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že právo byť vypočutý, ktoré je podstatnou zložkou práva na obhajobu, predstavuje všeobecnú zásadu práva Európskej únie, ktorú treba dodržiavať v každom konaní, aj keď ide o správne konanie, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií, predovšetkým pokút, a že táto zásada hlavne vyžaduje, aby dotknutý podnik mal možnosť v rámci správneho konania účinne vyjadriť svoje stanovisko (pozri v tomto zmysle rozsudky z <DATE ISO="19790213">13. februára 1979</DATE>, Hoffmann‑La Roche/Komisia, 85/76, Zb., <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1979:36">EU:C:1979:36</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 9; zo <DATE ISO="19830607">7. júna 1983</DATE>, Musique Diffusion française<?PAGE NO="3"?> a i./Komisia, 100/80 až 103/80, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1983:158">EU:C:1983:158</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, a zo <DATE ISO="20040107">7. januára 2004</DATE>, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:6">EU:C:2004:6</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, body 64 až 66).</TXT></NP><NP><NO.P>67</NO.P><TXT>Článok 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 túto zásadu odráža, keďže stanovuje, že účastníkom konania sa zašle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uviesť všetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto štádiu konania vychádza, aby mohli dotknuté osoby skutočne zistiť, aké konanie im Komisia vytýka, ako aj dôkazy, ktoré má Komisia k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudky z <DATE ISO="20021015">15. októbra 2002</DATE>, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, Zb., <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:582">EU:C:2002:582</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, body 315 a 316, a Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 66 vyššie, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:6">EU:C:2004:6</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, body 66 a 67).</TXT></NP><NP><NO.P>68</NO.P><TXT>Navyše dodržanie práva na obhajobu predovšetkým vyžaduje, aby podnik, proti ktorému sa vedie vyšetrovanie, mohol v priebehu správneho konania účinne vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností, ako aj k dokumentom použitým Komisiou na podporu jej tvrdenia, že došlo k porušeniu Zmluvy (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný v bode 66 vyššie, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1983:158">EU:C:1983:158</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 10; z <DATE ISO="20070125">25. januára 2007</DATE>, Dalmine/Komisia, C‑407/04 P, Zb., <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:53">EU:C:2007:53</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 44, a z <DATE ISO="20070510">10. mája 2007</DATE>, SGL Carbon/Komisia, C‑328/05 P, Zb., <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:277">EU:C:2007:277</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 71).</TXT></NP><NP><NO.P>69</NO.P><TXT>Za okolností tejto veci a nezávisle od otázky, či Komisia bola povinná adresovať žalobkyniam pred prijatím napadnutého rozhodnutia nové oznámenie o výhradách, treba konštatovať, že v listoch a e‑maile Komisie, uvedených v bodoch 20 až 22 a 25 vyššie, Komisia žalobkyne vyzvala na vyjadrenie svojho stanoviska.</TXT></NP><NP><NO.P>70</NO.P><TXT>Nič to však nemení na tom, že na tento účel mali žalobkyne iba lehotu štyroch pracovných dní, a to od stredy <DATE ISO="20110601">1. júna 2011</DATE> do pondelka <DATE ISO="20110606">6. júna 2011</DATE>, po doručení listov Komisie a troch pracovných dní, od stredy <DATE ISO="20110615">15. júna 2011</DATE> do piatku <DATE ISO="20110617">17. júna 2011</DATE>, po prijatí e‑mailu Komisie.</TXT></NP><NP><NO.P>71</NO.P><TXT>Také krátke lehoty nemôžu byť v súlade s rešpektovaním práva na obhajobu.</TXT></NP><NP><NO.P>72</NO.P><TXT>Napadnuté rozhodnutie treba teda zrušiť, pretože žalobkyne dostatočne preukázali nie to, že by napadnuté rozhodnutie malo iný obsah pri neexistencii procesných vád, t. j. v prípade, že by boli vypočuté a mali prístup k spisu, ale to, že by svoju obhajobu mohli zaistiť lepšie, ak by sa vady nevyskytli (pozri v tomto zmysle rozsudok z <DATE ISO="20130618">18. júna 2013</DATE>, Fluorsid a Minmet/Komisia, T‑404/08, Zb., <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2013:321">EU:T:2013:321</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 110 a citovanú judikatúru), pričom sa spresňuje, že je na tento účel potrebné vrátiť vec do štádia správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, to znamená k dátumu predchádzajúcemu prijatiu napadnutého rozhodnutia, konkrétne k <DATE ISO="20110630">30. júnu 2011</DATE> (pozri v tomto zmysle rozsudok z <DATE ISO="20060927">27. septembra 2006</DATE>, Archer Daniels Midland/Komisia, T‑329/01, Zb., <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2006:268">EU:T:2006:268</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 377).</TXT></NP><NP><NO.P>73</NO.P><TXT>Po prvé treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, bolo možné prejednať otázku, aké povinnosti má Komisia, pokiaľ ide o vzťah solidarity medzi spoločnosťami, ktoré sú solidárnymi dlžníkmi, pretože tvorili jediný podnik v zmysle článku 101 ZFEÚ.</TXT></NP><NP><NO.P>74</NO.P><TXT>Všeobecný súd v rozsudku z <DATE ISO="20110303">3. marca 2011</DATE>, teda menej ako štyri mesiace pred prijatím napadnutého rozhodnutia, rozhodol, že prislúcha výlučne Komisii, aby v rámci výkonu svojej právomoci ukladať pokuty na základe článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 stanovila jednotlivé podiely rôznych spoločností v rámci súm, na ktorých zaplatenie boli solidárne zaviazané, keďže boli súčasťou toho istého podniku, pričom táto úloha nemôže byť ponechaná na vnútroštátne súdy (rozsudok z <DATE ISO="20110303">3. marca 2011</DATE>, Siemens a VA Tech Transmission &amp; Distribution/Komisia, T‑122/07 až T‑124/07, Zb., <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2011:70">EU:T:2011:70</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 157).</TXT></NP><?PAGE NO="4"?><NP><NO.P>75</NO.P><TXT>Táto otázka mala byť prejednaná v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, o to viac, že Súdny dvor zrušil rozsudok vo veci Siemens a VA Tech Transmission &amp; Distribution/Komisia, už citovaný v bode 74 vyššie (<REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2011:70">EU:T:2011:70</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), keď rozhodol, že rozdelenie pokuty medzi solidárnych dlžníkov patrí výlučne do právomoci vnútroštátneho súdu (rozsudok Siemens, už citovaný v bode 42 vyššie, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:256">EU:C:2014:256</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 62).</TXT></NP><NP><NO.P>76</NO.P><TXT>Žalobkyne teda mohli v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, a pred vyhlásením rozsudku vo veci Siemens, už citovaného v bode 42 vyššie (<REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:256">EU:C:2014:256</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), tvrdiť, že mali právo na to, aby im bolo priznané zníženie pokuty uloženej spoločnosti Elementis, s ktorou boli solidárne zodpovedné za porušenie, ktorého sa dopustilo partnerstvo Akcros, pretože v čase porušenia tvorili jediný podnik v zmysle článku 101 ZFEÚ.</TXT></NP><NP><NO.P>77</NO.P><TXT>Žalobkyne by teda v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, mohli zaistiť svoju obhajobu lepšie, keby mali k dispozícii dostatočnú lehotu na vyjadrenie svojho stanoviska.</TXT></NP><NP><NO.P>78</NO.P><TXT>Po druhé je nesporné, že Komisia v napadnutom rozhodnutí chcela vyvodiť dôsledky z rozsudku vo veci ArcelorMittal, už citovaného v bode 21 vyššie (<REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:190">EU:C:2011:190</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><NP><NO.P>79</NO.P><TXT>Komisia sa teda v napadnutom rozhodnutí domnievala, že prerušenie premlčania nemalo vo vzťahu k žalobkyniam účinok <HT TYPE="ITALIC">erga omnes</HT>, ale iba <HT TYPE="ITALIC">inter partes</HT>, čo za okolností prejednávanej veci znamenalo, že uvedené prerušenie premlčania neplatilo pre spoločnosť Elementis.</TXT></NP><NP><NO.P>80</NO.P><TXT>Na jednej strane treba pripomenúť, že Súdny dvor sa vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok ArcelorMittal, už citovaný v bode 21 vyššie (<REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:190">EU:C:2011:190</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), vyjadril k účinkom prerušenia premlčania <HT TYPE="ITALIC">inter partes</HT>, ktoré sa týkalo rozličných podnikov v zmysle článku 101 ZFEÚ, ktoré sa zúčastnili na tom istom porušení (rozsudok ArcelorMittal, už citovaný v bode 21 vyššie, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:190">EU:C:2011:190</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, bod 148).</TXT></NP><NP><NO.P>81</NO.P><TXT>Na druhej strane v prejednávanej veci tvorili spoločnosť Elementis a žalobkyne počas druhého obdobia, v ktorom dochádzalo k porušeniu, jeden a ten istý podnik v zmysle článku 101 ZFEÚ, ako bolo rozhodnuté v bode 405 rozsudku vyhláseného v tento deň vo veci T‑47/10.</TXT></NP><NP><NO.P>82</NO.P><TXT>Nezávisle od otázky, či Komisia mohla oprávnene rozšíriť výsledok Súdneho dvora vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok ArcelorMittal, už citovaný v bode 21 vyššie (<REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:190">EU:C:2011:190</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ktorá sa týkala rozličných podnikov zúčastňujúcich sa na tom istom porušení, na takú situáciu, ako je situácia v prejednávanej veci, ktorá sa týkala rozličných podnikov, ktoré počas druhého obdobia, v ktorom dochádzalo k porušeniu, tvorili jeden a ten istý podnik, sa treba domnievať, že predovšetkým so zreteľom na tieto otázky by žalobkyne mohli v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, zaistiť svoju obhajobu lepšie, keby mali k dispozícii dostatočnú lehotu na vyjadrenie svojho stanoviska.</TXT><P><HT TYPE="ITALIC">[omissis]</HT></P></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)</P><P>rozhodol a vyhlásil:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Rozhodnutie Komisie z <DATE ISO="20110630">30. júna 2011</DATE>, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z <DATE ISO="20091111">11. novembra 2009</DATE> týkajúce sa konania podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 – Tepelné stabilizátory), sa zrušuje.</HT></TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="5"?><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Prek</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Labucka</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Kreuschitz</P></SIGNATORY><P>Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu <DATE ISO="20150715">15. júla 2015</DATE>.</P><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>