<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑650/13</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62013CJ0650</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:648">EU:C:2015:648</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>9</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>9</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>ROZSUDOK ZO <DATE ISO="20151006">6. 10. 2015</DATE> – VEC C‑650/13</P><P>DELVIGNE</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (veľká komora)</P><P>zo <DATE ISO="20151006">6. októbra 2015</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: francúzština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Charta základných práv Európskej únie</KEYWORD><KEYWORD>Články 39 a 49</KEYWORD><KEYWORD>Európsky parlament</KEYWORD><KEYWORD>Voľby</KEYWORD><KEYWORD>Právo voliť</KEYWORD><KEYWORD>Občianstvo Európskej únie</KEYWORD><KEYWORD>Spätné uplatnenie miernejšieho trestného zákona</KEYWORD><KEYWORD>Vnútroštátna právna úprava, ktorá odníma právo voliť v prípade odsúdenia v trestnom konaní, ktoré bolo vyhlásené v poslednom stupni pred 1. marcom 1994</KEYWORD></INDEX><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑650/13,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal d’instance de Bordeaux (Francúzsko) zo <DATE ISO="20131107">7. novembra 2013</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20131209">9. decembra 2013</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Thierry Delvigne</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Commune de Lesparre‑Médoc,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Préfet de la Gironde,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (veľká komora),</P><P>v zložení: predseda V. Skouris, podpredseda K. Lenaerts, predsedovia komôr A. Tizzano, R. Silva de Lapuerta, M. Ilešič, C. Vajda, S. Rodin a K. Jürimäe (spravodajkyňa), sudcovia A. Rosas, E. Juhász, A. Borg Barthet, J. Malenovský a F. Biltgen,</P><P>generálny advokát: P. Cruz Villalón,</P><P>tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20150120">20. januára 2015</DATE>,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>T. Delvigne, v zastúpení: J. Fouchet, avocat,</P></ITEM><ITEM><P>Commune de Lesparre‑Médoc, v zastúpení: M.‑C. Baltazar a A. Pagnoux, avocats,</P></ITEM><ITEM><P>francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues, D. Colas a F.‑X. Bréchot, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><?PAGE NO="2"?><ITEM><P>španielska vláda, v zastúpení: L. Banciella Rodríguez‑Miñón, splnomocnený zástupca,</P></ITEM><ITEM><P>vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: M. Holt, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci J. Coppel, QC,</P></ITEM><ITEM><P>Európsky parlament, v zastúpení: D. Moore a P. Schonard, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: P. Van Nuffel a H. Krämer, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20150604">4. júna 2015</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 39 a 49 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi T. Delvigne na jednej strane a Commune de Lesparre‑Médoc (obec Lesparre‑Médoc) (Francúzsko) a Préfet de la Gironde na druhej strane vo veci jeho vyškrtnutia zo zoznamu voličov obce Lesparre‑Médoc.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Článok 1 aktu Rady o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, pripojeného k rozhodnutiu 76/787/ESUO, EHS, Euratom z <DATE ISO="19760920">20. septembra 1976</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="278" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1976">Ú. v. ES L 278, s. 1</REF.DOC.OJ>), zmeneného a doplneného rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom z 25. júna a <DATE ISO="20020923">23. septembra 2002</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="283" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2002">Ú. v. ES L 283, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 01/004, s. 137, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>akt z roku 1976<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>), stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>V každom členskom štáte sú poslanci Európskeho parlamentu volení systémom pomerného zastúpenia, a to na základe zoznamu alebo jedného prenosného hlasu.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="001.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Voľby sú všeobecné, priame, slobodné, s tajným hlasovaním.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Článok 8 aktu z roku 1976 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>S výhradou ustanovení tohto aktu sa volebný postup v každom členskom štáte spravuje jeho vnútroštátnymi predpismi.</ALINEA><ALINEA>Týmito vnútroštátnymi predpismi, ktoré môžu v prípade potreby zohľadniť osobitú situáciu v členských štátoch, nesmie byť dotknutá podstata pomerného volebného systému.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="3"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Francúzske právo</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 28 trestného zákona, ktorý bol prijatý zákonom z <DATE ISO="18100212">12. februára 1810</DATE>, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>bývalý trestný zákon<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>), vo svojom prvom odseku stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Uloženie trestu za trestný čin má za následok stratu občianskych práv.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Podľa článku 34 bývalého trestného zákona:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>Strata občianskych práv pozostáva:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>z odňatia práva voliť, byť volený, a všeobecne všetkých občianskych a politických práv…</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>.</ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Bývalý trestný zákon bol zrušený s účinnosťou od <DATE ISO="19940301">1. marca 1994</DATE> zákonom č. 92‑1336 zo <DATE ISO="19921216">16. decembra 1992</DATE> o nadobudnutí účinnosti nového trestného zákona a o zmene a doplnení niektorých ustanovení trestného práva a trestného konania, ktoré sa stalo nevyhnutným v dôsledku tohto nadobudnutia účinnosti (JORF z <DATE ISO="19921223">23. decembra 1992</DATE>, s. 17568). Článok 131‑26 tohto nového trestného zákona stanovuje, že súd môže rozhodnúť o odňatí všetkých alebo časti občianskych práv na dobu najviac 10 rokov pre prípad odsúdenia za zločin a 5 rokov pre prípad odsúdenia za prečin.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Zákon č. 92‑1336 zo <DATE ISO="19921216">16. decembra 1992</DATE>, zmenený a doplnený zákonom č. 94‑89 z <DATE ISO="19940201">1. februára 1994</DATE> o minimálnom treste, novom trestnom zákone a niektorých ustanoveniach trestného konania (JORF z <DATE ISO="19940202">2. februára 1994</DATE>, s. 1803), vo svojom článku 370 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 702‑1 trestného poriadku, odňatie občianskych práv, rodinných práv a možnosti byť ustanovený za prísediaceho, ktoré automaticky vyplývajú z odsúdenia v trestnom konaní, vyhláseného v poslednom stupni pred nadobudnutím účinnosti predmetného zákona, zostáva v platnosti.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Článok 702‑1 trestného poriadku, zmeneného a doplneného zákonom č. 2009‑1436 z <DATE ISO="20091124">24. novembra 2009</DATE> o treste odňatia slobody (JORF z <DATE ISO="20001125">25. novembra 2000</DATE>, s. 20192), vo svojom prvom odseku stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje odňatie, zákaz, zbavenie spôsobilosti alebo akékoľvek opatrenie spočívajúce vo zverejnení, automaticky vyplývajúce z odsúdenia v trestnom konaní alebo vyhlásené v odsudzujúcom rozsudku ako dodatočný trest, môžu podať na súd, ktorý vyhlásil toto odsúdenie, alebo v prípade viacerých odsúdení na posledný súd, ktorý rozhodol, návrh na ich celkové alebo čiastočné zrušenie, a to vrátane doby trvania tohto odňatia, zákazu alebo zbavenia spôsobilosti. Ak odsudzujúci rozsudok vyhlásil porotný súd, súdom príslušným na rozhodnutie o uvedenom návrhu je vyšetrovací senát, v obvode ktorého má sídlo tento porotný súd.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Zákon č. 77‑729 zo <DATE ISO="19770707">7. júla 1977</DATE> o voľbách zástupcov do Európskeho parlamentu (JORF z <DATE ISO="19770708">8. júla 1977</DATE>, s. 3579) v znení zmien a doplnení upravuje volebný postup uplatniteľný na voľby do Európskeho parlamentu. Článok 2 tohto zákona vo svojom prvom odseku stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>Na voľby zástupcov do Európskeho parlamentu podľa aktu pripojeného k rozhodnutiu Rady Európskych spoločenstiev z <DATE ISO="19760920">20. septembra 1976</DATE>, ktorý sa stal uplatniteľným na základe zákona č. 77‑680 z <DATE ISO="19770630">30. júna 1977</DATE>, sa vzťahuje hlava I knihy I volebného zákona a ustanovenia nasledujúcich kapitol. …<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>.</ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Kapitola 1 hlava I knihy I volebného zákona obsahuje ustanovenia upravujúce podmienky práva voliť. Táto kapitola obsahuje článok L 2, ktorý stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>právo voliť majú francúzski štátni príslušníci, ktorí dovŕšili vek 18 rokov, prináležia im občianske a politické práva a neboli zo zákona zbavení spôsobilosti.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Článok L 5 volebného zákona v pôvodnom znení stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>Do zoznamu voličov nemožno zapísať:</P><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Osoby odsúdené za trestné činy;</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>.</P></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Podľa článku L 6 tohto zákona v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>Do zoznamu voličov nemožno počas doby stanovenej rozsudkom zapísať osoby, ktorým súdy odňali právo voliť podľa zákonov, ktoré takéto odňatie umožňujú.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Pán Delvigne bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov za závažný trestný čin, pričom odsudzujúci rozsudok bol v poslednom stupni vyhlásený <DATE ISO="19880330">30. marca 1988</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Z pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že podľa ustanovení článkov 28 a 34 bývalého trestného zákona malo toto odsúdenie automaticky za následok stratu občianskych práv pána Delvigne, spočívajúcu najmä v jeho zbavení práva voliť a byť volený.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Zákonom zo <DATE ISO="19921216">16. decembra 1992</DATE> bol z nového trestného zákona, ktorý nadobudol účinnosť <DATE ISO="19940301">1. marca 1994</DATE>, vypustený vedľajší trest straty občianskych práv, ktorý bol automatickým následkom uloženia trestu. Nový trestný zákon však stanovuje, že o odňatí všetkých alebo časti občianskych práv rozhoduje súd, a to na dobu najviac 10 rokov pre prípad odsúdenia za zločin.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>V súlade s článkom 370 zákona zo <DATE ISO="19921216">16. decembra 1992</DATE> v znení zmien a doplnení však bolo odňatie občianskych práv pána Delvigne ponechané aj po 1. marci 1994, keďže vyplývalo z odsúdenia v trestnom konaní, ktoré sa stalo konečným pred nadobudnutím účinnosti nového trestného zákona.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>V roku 2012 bolo vo vzťahu k pánovi Delvigne vydané rozhodnutie príslušnej správnej komisie na základe článku L 6 volebného zákona, ktorým sa nariaďuje jeho vyškrtnutie zo zoznamu voličov obce Lesparre‑Médoc, kde býva. Na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, podal proti tomuto vyškrtnutiu žalobu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Pán Delvigne navrhol, aby vnútroštátny súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor s cieľom získať výklad práva Únie, pričom namietal rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z uplatňovania zákona zo <DATE ISO="19921216">16. decembra 1992</DATE> v znení zmien a doplnení. Konkrétne tvrdí, že v prípade článku 370 tohto zákona existuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>problém zlučiteľnosti s právom Únie<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>, a to najmä v tom, že porušuje viaceré ustanovenia Charty.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Tribunal d’instance de Bordeaux rozhodol prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>1.</NO.P><TXT>Má sa článok 49 Charty… vykladať tak, že bráni tomu, aby ustanovenie vnútroštátneho práva ponechalo v platnosti zákaz, ktorý je navyše neurčitý a neproporcionálny, aby sa na osoby odsúdené pred nadobudnutím účinnosti miernejšieho trestného zákona, a to zákona č. 94‑89 z <DATE ISO="19940201">1. februára 1994</DATE>, vzťahoval miernejší trest?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Má sa článok 39 Charty… uplatniteľný na voľby do Európskeho parlamentu vykladať tak, že zaväzuje členské štáty Európskej únie nestanoviť všeobecný, neurčitý a automatický zákaz vykonávať občianske a politické práva, aby nevzniklo rozdielne zaobchádzanie medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov?<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnych otázkach</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Úvodné pripomienky</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Predmetom konania vo veci samej je zákonnosť vyškrtnutia pána Delvigne zo zoznamov voličov na základe článku L 6 volebného zákona v dôsledku odňatia práva voliť, ktoré automaticky súviselo s trestom, na ktorý bol odsúdený v roku 1988.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, ako to spresnila francúzska vláda vo svojich písomných a ústnych pripomienkach v konaní na Súdnom dvore, že trestnoprávny režim vedľajšieho trestu bol pri reforme trestného zákona v roku 1994 zrušený. Táto zmena trestného zákona neovplyvnila situáciu pána Delvigne, pokiaľ ide o jeho právo voliť, pretože na pána Delvigne sa naďalej vzťahuje zákaz voliť podľa článkov L 2 a L 6 volebného zákona v spojení s článkom 370 zákona zo <DATE ISO="19921216">16. decembra 1992</DATE> v znení zmien a doplnení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>V tomto kontexte sa vnútroštátny súd svojimi otázkami, ktoré je potrebné posudzovať spoločne, domáha výkladu článku 39 a článku 49 ods. 1 poslednej vety Charty, na účely vyhodnotenia, či je odňatie práva pána Delvigne voliť podľa ustanovení článkov L 2 a L 6 volebného zákona v spojení s článkom 370 zákona zo <DATE ISO="19921216">16. decembra 1992</DATE> v znení zmien a doplnení, v dôsledku ktorých bol vyškrtnutý zo zoznamov voličov, zlučiteľné s týmito ustanoveniami.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O právomoci Súdneho dvora</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Francúzska a španielska vláda, ako aj vláda Spojeného kráľovstva namietajú nedostatok právomoci Súdneho dvora odpovedať na položené prejudiciálne otázky, keďže podľa týchto vlád predmetná vnútroštátna právna úprava nespadá do pôsobnosti práva Únie. Predovšetkým tvrdia, že vnútroštátny súd neuvádza žiadne ustanovenie práva Únie, ktoré by umožňovalo stanoviť súvislosť medzi touto právnou úpravou a právom Únie, a že preto uvedená právna úprava nepredstavuje vykonávanie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Je potrebné pripomenúť, že rozsah pôsobnosti Charty je vzhľadom na konanie členských štátov vymedzený v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého ustanovenia Charty sú určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie (rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Åkerberg Fransson</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑617/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:105">EU:C:2013:105</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Článok 51 ods. 1 Charty potvrdzuje ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa základné práva zaručené v právnom poriadku Únie uplatnia vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, avšak nie mimo týchto situácií (pozri rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Åkerberg Fransson</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑617/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:105">EU:C:2013:105</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Torralbo Marcos</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑265/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:187">EU:C:2014:187</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Ak teda právna situácia nespadá do pôsobnosti práva Únie, Súdny dvor nemá právomoc o nej rozhodnúť a prípadne uvádzané ustanovenia Charty nemôžu samy osebe založiť túto právomoc (pozri rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Åkerberg Fransson</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑617/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:105">EU:C:2013:105</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>ako aj Torralbo Marcos,</NAME.CASE> <NO.CASE>C‑265/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:187">EU:C:2014:187</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>V dôsledku toho je potrebné určiť, či situácia občana Únie, ktorý ako pán Delvigne čelí rozhodnutiu o vyškrtnutí zo zoznamov voličov, prijatému orgánmi členského štátu, ktorý má za následok stratu práva voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu, patrí do pôsobnosti práva Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>V tejto súvislosti článok 8 aktu z roku 1976 stanovuje, že s výhradou ustanovení tohto aktu sa volebný postup v každom členskom štáte spravuje jeho vnútroštátnymi predpismi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>V tomto prípade bol pán Delvigne vyškrtnutý zo zoznamu voličov, keďže z dôvodu odsúdenia za závažný trestný čin v roku 1988 je uvedený medzi osobami, ktoré podľa ustanovení volebného zákona v spojení s článkom 370 zákona zo <DATE ISO="19921216">16. decembra 1992</DATE> v znení zmien a doplnení nespĺňajú podmienky práva voliť na vnútroštátnej úrovni. Ako zdôraznil Parlament vo svojich pripomienkach, článok 2 zákona zo <DATE ISO="19770707">7. júla 1977</DATE> o voľbách zástupcov do Európskeho parlamentu, ktorý vychádzal z aktu z roku 1976, výslovným spôsobom odkazuje na tieto podmienky, pokiaľ ide konkrétne o právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Je pravda, že pokiaľ ide o osoby majúce právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu, Súdny dvor v rozsudkoch <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Španielsko/Spojené kráľovstvo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑145/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:543">EU:C:2006:543</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0078">78</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj Eman a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Sevinger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑300/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:545">EU:C:2006:545</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) uviedol, že článok 1 ods. 3 a článok 8 aktu z roku 1976 výslovným a presným spôsobom nestanovujú, kto sú osoby majúce toto právo, a že preto podľa v súčasnosti platného práva Únie patrí vymedzenie osôb majúcich uvedené právo do právomoci každého členského štátu, pričom sa má dodržiavať právo Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Ako uvádza vo svojich pripomienkach nemecká vláda, Parlament a Európska komisia, nič to nemení na tom, že členské štáty sú pri výkone tejto právomoci viazané povinnosťou stanovenou v článku 1 ods. 3 aktu z roku 1976 v spojení s článkom 14 ods. 3 ZEÚ zaistiť, aby boli voľby poslancov Európskeho parlamentu všeobecné, priame, slobodné, s tajným hlasovaním.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Preto sa musí členský štát, ktorý v rámci plnenia svojej povinnosti podľa článku 14 ods. 3 ZEÚ a článku 1 ods. 3 aktu z roku 1976 vo vnútroštátnej právnej úprave stanoví vyňatie z okruhu osôb majúcich právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu občanov Únie, ktorí boli ako pán Delvigne odsúdení v trestnom konaní, ktoré sa stalo konečným pred 1. marcom 1994, považovať za vykonávateľa práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Súdny dvor má preto právomoc odpovedať na položené prejudiciálne otázky.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prípustnosti</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Francúzska vláda namieta neprípustnosť položených otázok na jednej strane z dôvodu, že odpovede Súdneho dvora by neboli pre vnútroštátny súd potrebné na vyriešenie sporu vo veci samej, a na druhej strane, že tento súd dostatočne nevymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého spadajú tieto otázky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci spolupráce medzi týmto súdom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý musí niesť zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní pre vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto<?PAGE NO="7"?> ak sa položené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (pozri najmä rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Kamberaj</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑571/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:233">EU:C:2012:233</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru, ako aj <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Gauweiler a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑62/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:400">EU:C:2015:400</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Zamietnutie návrhu vnútroštátneho súdu je teda možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nijako nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi nevyhnutnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili (pozri rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Kamberaj</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑571/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:233">EU:C:2012:233</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>citovanú judikatúru</NAME.CASE>, ako aj Gauweiler a i., <NO.CASE>C‑62/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:400">EU:C:2015:400</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>V tomto prípade je možné jednoznačne vyvodiť zo skutkových a právnych okolností, ktoré má Súdny dvor k dispozícii a ktoré sú tiež uvedené v bodoch 22 až 24 predmetného rozsudku, že vnútroštátny súd od Súdneho dvora požaduje výklad článkov 39 a 49 Charty s cieľom posúdiť zlučiteľnosť vnútroštátneho práva, na základe ktorého bol pán Delvigne vyškrtnutý zo zoznamov voličov, s týmito ustanoveniami Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Za týchto podmienok majú prejudiciálne otázky priamy vzťah s predmetom sporu vo veci samej, a preto sú prípustné.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O veci samej</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Na úvod je potrebné pripomenúť, že článok 52 ods. 2 Charty stanovuje, že práva uznané v tejto Charte, ktoré sú predmetom ustanovení zmlúv, sa vykonávajú za podmienok a v medziach vymedzených týmito zmluvami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že podľa vysvetliviek k Charte, na ktoré je v súlade s článkom 6 ods. 1 tretím pododsekom ZEÚ a článkom 52 ods. 7 Charty potrebné prihliadať s cieľom vykladať túto Chartu, článok 39 ods. 1 Charty zodpovedá právu zaručenému v článku 20 ods. 2 písm. b) ZFEÚ. Samotný druhý odsek tohto článku 39 zodpovedá článku 14 ods. 3 ZEÚ. Tieto vysvetlivky navyše spresňujú, že odsek 2 článku 39 preberá základné zásady volebného systému v demokratickej spoločnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o článok 20 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, Súdny dvor už uviedol, že toto ustanovenie sa obmedzuje na uplatnenie zásady zákazu diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti pri výkone práva voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu tým, že stanovuje, že každý občan Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom, má právo voliť v týchto voľbách v členskom štáte, v ktorom má svoje bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Španielsko/Spojené kráľovstvo</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑145/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:543">EU:C:2006:543</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Článok 39 ods. 1 Charty sa teda neuplatňuje na situáciu, o akú ide vo veci samej, keďže táto sa týka práva občana Únie voliť v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, ako to vyplýva z dôkazov v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o článok 39 ods. 2 Charty, táto predstavuje, ako vyplýva z úvah uvedených v bode 41 predmetného rozsudku, vyjadrenie práva občanov Únie voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu v Charte na základe článku 14 ods. 3 ZEÚ a článku 1 ods. 3 aktu z roku 1976.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Je zjavné, že odňatie práva pána Delvigne voliť podľa ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, predstavuje obmedzenie výkonu práva zaručeného v článku 39 ods. 2 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 52 ods. 1 Charty pripúšťa, že výkon práv, akými sú práva uznané v článku 39 ods. 2 tejto Charty, môže byť obmedzený, ak je také obmedzenie stanovené zákonom, rešpektuje podstatu týchto práv a slobôd, je dodržaná zásada proporcionality, je nevyhnutné<?PAGE NO="8"?> a skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných (pozri v tomto zmysle rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Volker und Markus Schecke a Eifert</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑92/09 a C‑93/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:662">EU:C:2010:662</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Lanigan</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑237/15 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:474">EU:C:2015:474</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>V rámci konania vo veci samej je potrebné konštatovať, že predmetné odňatie práva voliť, vyplývajúce z ustanovení volebného zákona v spojení s trestným zákonom, je stanovené zákonom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>Navyše toto obmedzenie rešpektuje podstatný obsah práva voliť uvedený v článku 39 ods. 2 Charty. Uvedené obmedzenie totiž neohrozuje toto právo ako také, pretože jeho účinkom je vylúčiť niektoré osoby zo skupiny osôb majúcich právo voliť vo voľbách do Parlamentu, za osobitných podmienok a z dôvodu ich správania, pokiaľ sú uvedené podmienky splnené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Napokon také obmedzenie, o aké ide vo veci samej, sa javí byť primeraným, keďže zohľadňuje povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, ako aj dĺžku trestu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Ako totiž uviedla francúzska vláda vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, odňatie práva voliť, ktoré sa vzťahuje na pána Delvigne v dôsledku jeho odsúdenia na trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov za závažný trestný čin, sa uplatňuje len na osoby odsúdené za trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní od 5 rokov až po doživotie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Francúzska vláda navyše tvrdila, že vnútroštátne právo, konkrétne článok 702‑1 trestného poriadku v znení zmien a doplnení dáva osobe v situácii ako pán Delvigne možnosť, aby jej bol na návrh zrušený dodatočný trest straty občianskych práv, ktorý vedie k odňatiu jej práva voliť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že článok 39 ods. 2 Charty nebráni tomu, aby právna úprava členského štátu, o akú ide vo veci samej, automaticky vylučovala z okruhu osôb majúcich právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu osoby, ktoré boli ako žalobca vo veci samej odsúdené v trestnom konaní za závažný trestný čin, ak sa toto odsúdenie stalo konečným pred 1. marcom 1994.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o pravidlo spätného uplatnenia miernejšieho trestného zákona uvedené v článku 49 ods. 1 poslednej vete Charty, toto pravidlo stanovuje, že ak po spáchaní trestného činu zákon ustanovuje miernejší trest, uloží sa tento trest.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bodoch 16 a 22 predmetného rozsudku, pri príležitosti reformy bývalého trestného zákona v roku 1994 bolo odňatie práva voliť, ktoré bolo vedľajším trestom automaticky vyplývajúcim z odsúdenia v trestnom konaní, zrušené a nahradené dodatočným trestom, o ktorom musí rozhodnúť súd podľa článku 131‑26 nového trestného zákona na dobu najviac 10 rokov pre prípad odsúdenia za zločin a 5 rokov pre prípad odsúdenia za prečin.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Táto zmena však nemala vplyv na situáciu pána Delvigne, pretože z dôvodu jeho odsúdenia v trestnom konaní za závažný trestný čin pred 1. marcom 1994 sa na neho naďalej automaticky vzťahuje zákaz voliť na dobu neurčitú podľa ustanovení volebného zákona v spojení s článkom 370 zákona zo <DATE ISO="19921216">16. decembra 1992</DATE> v znení zmien a doplnení. Francúzska vláda na pojednávaní spresnila, že zachovanie účinku odsúdení, ktoré sa stali konečnými pred 1. marcom 1994, je odôvodnené skutočnosťou, že vnútroštátny zákonodarca sa chcel vyhnúť tomu, aby odňatie práva voliť vyplývajúce z odsúdenia v trestnom konaní nezaniklo automaticky a bezprostredne po nadobudnutí účinnosti nového trestného zákona, keďže nový trestný zákon ponecháva odňatie práva voliť ako dodatočný trest.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>V tejto súvislosti postačuje konštatovať, že pravidlo spätného uplatnenia miernejšieho trestného zákona uvedené v článku 49 ods. 1 poslednej vete Charty svojou povahou nebráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, keďže ako vyplýva zo znenia článku 370 zákona zo <DATE ISO="19921216">16. decembra 1992</DATE><?PAGE NO="9"?> v znení zmien a doplnení, táto právna úprava sa obmedzuje na zachovanie odňatia práva voliť automaticky vyplývajúceho z odsúdenia v trestnom konaní len v prípade konečných odsúdení, o ktorých bolo rozhodnuté v poslednom stupni podľa bývalého trestného zákona.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>V každom prípade, ako bolo pripomenuté v bode 51 predmetného rozsudku, táto právna úprava výslovne umožňuje osobám, na ktoré sa vzťahuje takéto odňatie, aby bolo toto odňatie na ich návrh zrušené. Ako vyplýva zo znenia článku 702‑1 trestného poriadku v znení zmien a doplnení, takúto možnosť majú všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje odňatie práva voliť, či už automaticky vyplýva z odsúdenia v trestnom konaní podľa bývalého trestného zákona alebo o ňom rozhodol súd ako o dodatočnom treste podľa ustanovení nového trestného zákona. V tejto súvislosti podanie návrhu na príslušný vnútroštátny súd podľa tohto ustanovenia zo strany osoby, ktorá sa nachádza v situácii ako pán Delvigne a želá si, aby bolo zrušené odňatie automaticky vyplývajúce z odsúdenia v trestnom konaní podľa ustanovení bývalého trestného zákona, otvára cestu tomu, aby bola jej konkrétna situácia prehodnotená, vrátane doby trvania tohto odňatia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky uvedené úvahy je potrebné na položené otázky odpovedať tak, že článok 39 ods. 2 a článok 49 ods. 1 posledná veta Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby právna úprava členského štátu, o akú ide vo veci samej, automaticky vylučovala z okruhu osôb majúcich právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu osoby, ktoré boli ako pán Delvigne odsúdené v trestnom konaní za závažný trestný čin, ak sa toto odsúdenie stalo konečným pred 1. marcom 1994.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:</INTRO><P><HT TYPE="BOLD">Článok 39 ods. 2 a článok 49 ods. 1 posledná veta Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby právna úprava členského štátu, o akú ide vo veci samej, automaticky vylučovala z okruhu osôb majúcich právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu osoby, ktoré boli ako žalobca vo veci samej odsúdené v trestnom konaní za závažný trestný čin, ak sa toto odsúdenie stalo konečným pred 1. marcom 1994.</HT></P></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>