EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 4. 2022
COM(2022) 180 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o uplatňovaní prílohy XI k služobnému poriadku a jeho článku 66a
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 4. 2022
COM(2022) 180 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o uplatňovaní prílohy XI k služobnému poriadku a jeho článku 66a
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o uplatňovaní prílohy XI k služobnému poriadku a jeho článku 66a
1.Úvod
V článku 15 ods. 2 prílohy XI k služobnému poriadku naposledy zmenenému v roku 2013 1 sa stanovuje, že Komisia do 31. marca 2022 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej sa zohľadní prieskum uskutočnený podľa článku 2 uvedenej prílohy a posúdi sa, či je vývoj kúpnej sily odmien a dôchodkov úradníkov Únie v súlade so zmenami kúpnej sily platov v ústrednej štátnej správe. Na základe tejto správy Komisia v prípade potreby predloží návrh na zmenu prílohy XI, ako aj článku 66a služobného poriadku na základe článku 336 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Touto správou sa vykonáva uvedené ustanovenie tak, že sa v nej posudzuje plnenie potrieb inštitúcií EÚ v oblasti prijímania zamestnancov, opisuje sa proces a výsledok vykonávania pravidiel o aktualizácii odmien a dôchodkov podľa prílohy XI k služobnému poriadku (ďalej len „metóda“), ako aj solidárna daň podľa článku 66a za obdobie 2014 – 2021.
2.Potreby inštitúcií EÚ v oblasti prijímania zamestnancov
2.1.Zákonná požiadavka posudzovania potrieb v oblasti prijímania zamestnancov
V článku 2 prílohy XI k služobnému poriadku sa stanovuje, že Komisia má pravidelne posudzovať potreby inštitúcií v oblasti prijímania zamestnancov.
Hoci je prijímanie zamestnancov z prevádzkového hľadiska zamerané na obsadzovanie voľných pracovných miest v inštitúciách EÚ, v článku 27 služobného poriadku a v článkoch 12 a 82 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov sa vyžaduje, aby úradníci a zmluvní zamestnanci na jednej strane spĺňali najvyššiu úroveň spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti a aby sa na druhej strane prijímali na čo najširšom možnom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov EÚ.
2.2.Pozorovanie potrieb v oblasti prijímania zamestnancov
Výberom úradníkov, ktorí predstavujú najväčšiu časť zamestnancov EÚ, je poverený Európsky úrad pre výber pracovníkov (ďalej len „úrad EPSO“). Inštitúcie EÚ úradu EPSO pravidelne oznamujú svoje potreby v oblasti prijímania zamestnancov a ten vypracúva ročný plán organizácie výberových konaní a vymedzuje metódy výberu a výberové konania vrátane pravidiel hodnotenia pre každé výberové konanie. Spoločne s kontrolami vykonávanými pri prijímaní do zamestnania sa tým zaručí, že všetci noví úradníci spĺňajú najvyššiu úroveň spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti v súlade s článkom 27 služobného poriadku.
2.2.1.Pokles prihlášok do výberových konaní EÚ
Na základe porovnania potrieb inštitúcií EÚ v oblasti prijímania administrátorov iných ako jazykových administrátorov (vyjadrených ako počet hľadaných úspešných uchádzačov) so skutočným výsledkom výberových konaní z prílohy 1 vyplýva, že úrad EPSO vo všeobecnosti zvládol vybrať požadovaný počet úspešných uchádzačov.
Napriek tomu sa počet uchádzačov vo všeobecných výberových konaniach v triede AD znížil vo všetkých skupinách členských štátov (príloha 2). V prípade členských štátov, ktoré boli členmi EÚ pred rokom 2004, sa tento pokles začal po reforme služobného poriadku v roku 2004, kým pri členských štátoch, ktoré do EÚ vstúpili po roku 2004, sa začal po reforme služobného poriadku v roku 2014 (príloha 3) 2 . To ovplyvnilo schopnosť inštitúcií EÚ uspokojiť svoje potreby v oblasti prijímania zamestnancov a zabezpečiť geograficky vyvážené prijímanie do zamestnania.
2.2.2.Pragmatické riešenie realizované Komisiou s cieľom vyhovieť osobitným potrebám v oblasti prijímania zamestnancov
Na riešenie svojich potrieb v oblasti prijímania zamestnancov Komisia čoraz viac prijímala dočasných zamestnancov na trvalé pracovné miesta, ktoré sa zvyčajne obsadzujú stálymi úradníkmi. V Komisii sa ich celkový počet mimo jazykových služieb zvýšil zo 461 v roku 2013 (z toho 118 na úrovni administrátora) na 1 672 v roku 2020 (z toho 825 na úrovni administrátora).
2.2.3.Geograficky nevyvážené prijímanie do zamestnania
Komisia mala ťažkosti pri prijímaní zamestnancov na čo najširšom geografickom základe. Komisia vo svojej správe z roku 2018 prijatej na základe článku 27 služobného poriadku 3 predovšetkým určila ako problém otázku atraktívnosti, čo sa prejavuje v nízkej úrovni účasti na výberových konaniach EÚ v porovnaní s veľkosťou príslušnej populácie niektorých členských štátov. V dôsledku toho sú niektoré štátne príslušnosti na zoznamoch úspešných uchádzačov úradu EPSO zastúpené nedostatočne. V prílohe 4 sa objasňuje, ako prihlášky do výberových konaní EÚ ostali od roku 2018 nevyvážené 4 , čo vyústilo do geograficky nevyváženého prijímania zamestnancov. Konkrétne počet významne nedostatočne zastúpených štátnych príslušností medzi služobne mladšími administrátormi sa zvýšil na týchto 13 štátnych príslušností: rakúska, česká, estónska, nemecká, dánska, fínska, cyperská, luxemburská, maltská, holandská, poľská, slovenská a švédska 5 .
2.3.Korelácia medzi atraktívnosťou inštitúcií EÚ a jednotlivými makroekonomickými a sociálno-ekonomickými faktormi vrátane odmien
Tabuľka uvedená ďalej obsahuje informácie týkajúce sa úrovne účasti na výberových konaniach EÚ za jednotlivé členské štáty v období 2013 – 2019. Do analýzy boli zahrnuté všetky členské štáty okrem Belgicka, najmenších členských štátov z hľadiska populácie a štátov, ktorých úroveň účasti sa nachádza v intervale 80 – 120 %, teda blízko k ideálnej „cieľovej“ účasti 6 . Presnejšie členskými štátmi vylúčenými z analýzy sú:
–Belgicko, pretože nadmerné zastúpenie belgických občanov medzi uchádzačmi v rámci úradu EPSO súvisí so štatútom Bruselu ako sídla viacerých inštitúcií EÚ 7 ,
–Cyprus, Luxembursko a Malta, keďže vzhľadom na nízky počet ich obyvateľov nie je analýza podielu uchádzačov vo výberových konaniach EÚ v porovnaní s populáciou štátu štatisticky spoľahlivá, a
–Maďarsko, Slovensko a Fínsko, keďže ich úroveň účasti (keď sa porovnáva úroveň účasti s percentuálnym podielom populácie EÚ) meraná počas siedmich rokov sa pohybuje v rozpätí od 80 % do 120 %, a je teda blízko cieľovej úrovni.
V záujme posúdenia faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň účasti na výberových konaniach EÚ jednotlivých členských štátov, je potrebné preskúmať atraktívnosť inštitúcií EÚ v štátoch EÚ. Keďže rozhodnutie podať prihlášku do výberového konania EÚ ostáva v konečnom dôsledku osobným rozhodnutím, ktoré môže byť založené na viacerých faktoroch, Komisia posúdila existenciu možných korelácií medzi súborom makroekonomických a sociálno-ekonomických faktorov a pozorovanými tendenciami týkajúcimi sa úrovne účasti sledovanej v jednotlivých členských štátoch (prílohy 5 až 5.7). Komisia posúdila najmä relatívny čistý príjem v členských štátoch (prílohy 5.1 a 5.2), úrovne nezamestnanosti (príloha 5.3), vnútroštátnu situáciu v oblasti zamestnanosti (príloha 5.4), vnímanie EÚ (príloha 5.5), osobné finančné vyhliadky (príloha 5.6) a index lepšieho života OECD (príloha 5.7).
Na základe týchto údajov Komisia posúdila možné korelácie medzi nízkou účasťou na výberových konaniach EÚ a uvedenými sociálno-ekonomickými a makroekonomickými faktormi. Bolo možné vyvodiť tieto závery:
–účasť občanov EÚ na výberových konaniach EÚ veľmi súvisí s čistými príjmami v členských štátoch a s vnímaním vyhliadok na zamestnanie na vnútroštátnej úrovni,
–v prípade zúženia rozsahu analýzy iba na členské štáty s najvyššími a najnižšími mzdami je medzi úrovňou účasti na výberových konaniach EÚ a úrovňou čistých príjmov takmer úplná korelácia 8 . To platí osobitne v prípade Nemecka, Francúzska, Holandska, Rakúska, Dánska, Írska, Švédska, Portugalska, Slovinska, Litvy, Rumunska, Chorvátska, Lotyšska a Bulharska. V prípade členských štátov so stredne vysokými mzdami sú však výsledky rozmanitejšie a vyžadujú si zohľadnenie iných sociálno-ekonomických faktorov,
–úroveň účasti na výberových konaniach EÚ vo veľkej miere súvisí s indexom lepšieho života OECD,
–úroveň účasti súvisí s vnútroštátnou úrovňou nezamestnanosti, s obrazom EÚ medzi občanmi a s vnímaním zlepšenia finančnej situácie jednotlivca v nasledujúcom roku len slabo alebo medzi nimi neexistuje žiadny súvis.
3.Vykonávanie článku 65 služobného poriadku
3.1.Zásada paralelnosti
Zásada paralelného vývoja kúpnej sily znamená, že kúpna sila zamestnancov EÚ sa smerom nahor a aj nadol riadi vývojom priemernej kúpnej sily štátnych zamestnancov v ústrednej štátnej správe. Posudzovaním vykonávania zásady paralelnosti v pozorovanom období sa môžu ďalej objasniť zaznamenané ťažkosti, pokiaľ ide o potreby inštitúcií EÚ v oblasti prijímania zamestnancov.
Na základe článku 65 ods. 1 služobného poriadku sa v aktualizácii odmien a dôchodkov odráža ročný vývoj od 1. júla predchádzajúceho roka do 1. júla aktuálneho roka 9 , pokiaľ ide o:
–reálne mzdy štátnych zamestnancov ústredných štátnych správ na vzorke desiatich členských štátov, ktoré predstavujú najmenej 75 % hrubého domáceho produktu EÚ 10 . Pre každý z týchto členských štátov sa ročná zmena reálnych miezd vypočítava očistená od inflácie a nazýva sa špecifický ukazovateľ. Globálny špecifický ukazovateľ je priemer všetkých špecifických ukazovateľov vážených podľa príslušného HDP jednotlivých členských štátov,
–ročnú infláciu v Bruseli a Luxemburgu (v rovnakom pomere ako distribúcia zamestnancov EÚ medzi týmito dvomi mestami). Tento prvok sa nazýva spoločný index.
Globálny špecifický ukazovateľ a spoločný index sa vynásobia a získa sa hodnota aktualizácie. Hodnota aktualizácie je vyjadrená ako percentuálna sadzba, ktorá sa uplatňuje cezhranične na čisté odmeny a dôchodky všetkých zamestnancov EÚ s účinnosťou od 1. júla 11 .
V tejto súvislosti treba poznamenať, že táto metóda neumožňuje dvojité započítanie inflácie, zaručuje však paralelný vývoj miezd všetkých zamestnancov EÚ a štátnych zamestnancov očistených od inflácie. Globálny špecifický ukazovateľ sa na tento účel najprv vypočítava očistený od inflácie vo vzorke desiatich členských štátov a až v druhom kroku sa kombinuje so spoločným indexom. Podrobné informácie o vývoji globálneho špecifického ukazovateľa a spoločného indexu sa uvádzajú v časti 3.
3.2.Špecifické ukazovatele
V tejto kapitole sa skúma, či sa vo vzorke členských štátov, ktorá sa aktuálne používa na výpočet globálneho špecifického ukazovateľa, správne premietajú skutočné zmeny kúpnej sily všetkých štátnych zamestnancov a či všeobecné a osobitné výnimky zo zásady paralelnosti, ktoré sú vlastné metóde, vedú k významnej strate kúpnej sily zamestnancov verejnej správy EÚ.
3.2.1.Výpočet globálneho špecifického ukazovateľa podľa vymedzenia v metóde z roku 2013
Podľa metódy prijatej v roku 2013 sa globálny špecifický ukazovateľ od 1. júla 2015 počítal pomocou vzorky týchto 11 referenčných členských štátov (vážených podľa HDP): Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.
Spojené kráľovstvo sa od 1. januára 2021 už nepovažuje za členský štát EÚ, a preto od tohto dátumu bolo vyradené zo vzorky na výpočet globálneho špecifického ukazovateľa. Z prílohy 6 vyplýva, že po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie vzorka stále spĺňa prah 75 % stanovený v článku 1 ods. 4 prílohy XI k služobnému poriadku, a tak ju netreba dopĺňať. Pri vykonávaní dohodnutého medziinštitucionálneho prístupu týkajúceho sa odkazov na Spojené kráľovstvo v právnych predpisoch EÚ úrad Eurostat na účely článku 1 ods. 4 prílohy XI v súčasnosti používa vzorku, ktorú tvorí zvyšných desať členských štátov z uvedenej vzorky.
Ročné a kumulatívne údaje podľa členského štátu uplatniteľnej vzorky
V prílohe 7 sa uvádza časový rad špecifických ukazovateľov pre uplatniteľnú vzorku 11 členských štátov od 1. júla 2015 spoločne s jednoduchým aritmetickým priemerom za dané obdobie. V prílohe 8 sa uvádzajú rovnaké údaje vyjadrené ako kumulatívny index (2014 = 100).
Globálny špecifický ukazovateľ pre uplatniteľnú vzorku
Kumulatívny vplyv globálneho špecifického ukazovateľa vypočítaného a uplatňovaného od 1. júla 2015 je znázornený v prílohe 9. Vypočítaný globálny špecifický ukazovateľ zodpovedá vývoju kúpnej sily štátnych zamestnancov vo vzorke členských štátov v tomto období (váženej podľa HDP vyjadreného v štandardoch kúpnej sily). V súlade so zásadou paralelnosti (pozri časť 3.1) má kúpna sila zamestnancov EÚ rovnaký vývoj ako vzorka s výnimkou obdobia od 1. júla 2020 v dôsledku uplatnenia doložky o výnimke (pozri časť 3.2.4).
V prílohe 10 sa uvádza časový rad globálneho špecifického ukazovateľa od 1. júla 2015 spolu so spoločným indexom a následnou ročnou aktualizáciou pre zamestnancov EÚ. Uplatnený globálny špecifický ukazovateľ vypočítaný ako jednoduchý priemer za sedem rokov je 100,6; kumulatívny vplyv globálneho špecifického ukazovateľa uplatneného na júl 2014 (2014 = 100) je 103,4.
3.2.2.Globálny špecifický ukazovateľ podľa vymedzenia predchádzajúcich metód
Zákonodarca ako postup vždy nezvolil súčasné legislatívne riešenie, pri ktorom sa na výpočet globálneho špecifického ukazovateľa používa vzorka desiatich členských štátov. Pred rokom 2004 sa globálny špecifický ukazovateľ vypočítaval na základe štatistických údajov všetkých členských štátov (napr. 15 členských štátov v roku 2003), kým v rokoch 2004 až 2012 sa používala vzorka ôsmich referenčných členských štátov.
Rozhodnutie zákonodarcu prijať novú metódu bolo motivované retrospektívnou analýzou údajov, z ktorej vyplynulo, že vývoj vzorky dôsledne zohľadňuje priemerný vývoj všetkých členských štátov. Treba však poznamenať, že z následnej analýzy vyplynulo, že skutočný vývoj kúpnej sily vybranej vzorky po roku 2004 bol menší ako priemer všetkých členských štátov. V roku 2013 spoluzákonodarca zachoval zásadu vzorky členských štátov, pričom jej veľkosť zvýšil z osem členských štátov na 11.
V záujme splnenia zákonnej požiadavky na analýzu toho, či je vývoj kúpnej sily úradníkov Únie v súlade so zmenami kúpnej sily štátnych zamestnancov ústredných štátnych správ všetkých členských štátov, sa v tejto kapitole uvádzajú simulácie vývoja globálneho špecifického ukazovateľa v prípade, že by sa za obdobie 2015 až 2021 použila vzorka ôsmich krajín EÚ, alebo v prípade, že by sa nepoužila žiadna vzorka.
V prípade vzorky ôsmich členských štátov 12 by jednoduchý priemer ročného globálneho špecifického ukazovateľa za obdobie 2015 – 2021 bol 100,4 a kumulatívny vplyv (2014 = 100) by bol 102,5. V prípade použitia všetkých členských štátov by jednoduchý priemer ročného globálneho špecifického ukazovateľa za obdobie 2015 – 2021 bol 101,1 a kumulatívny vplyv (2014 = 100) by bol 106,5.
Príloha 11 k tejto správe obsahuje porovnanie vývoja globálneho špecifického ukazovateľa vypočítaného na základe uvedených alternatívnych vzoriek. Z týchto údajov vyplýva, že v dôsledku vzorky členských štátov, ktorú v roku 2013 vymedzil spoluzákonodarca, kúpna sila zamestnancov EÚ dosiahla len polovicu zmien kúpnej sily platov štátnych zamestnancov ústredných štátnych správ, čo mohlo viesť k zníženiu vnímanej atraktívnosti EÚ ako zamestnávateľa.
3.2.3.Špecifický ukazovateľ: vývoj pre jednotlivé členské štáty
Výpočty a údaje týkajúce sa špecifických ukazovateľov v členských štátoch sú založené na údajoch, ktoré dodali a overili zodpovedné štatistické úrady v členských štátoch. Na tento účel bol vypracovaný ročný dotazník o odmenách, ktorý sa priebežne aktualizuje. Pracuje sa aj na poskytnutí metodických príručiek a hodnotiacich správ pre jednotlivé krajiny s cieľom zvýšiť úroveň transparentnosti 13 .
V prílohe 12 sú zhrnuté dostupné údaje pre každý členský štát za obdobie 2015 – 2021 spoločne s jednoduchým aritmetickým priemerom za dané obdobie. V prílohe 13 sa uvádzajú rovnaké údaje vyjadrené ako kumulatívny index (2014 = 100). Spomedzi členských štátov, ktoré sú súčasťou vzorky, bol najvyšší čistý nárast po roku 2015 pozorovaný v Poľsku (121), Nemecku (109,8), Rakúsku (109,6) a Holandsku (109). Nižší nárast sa pozoroval v Luxembursku (101,6) a Belgicku (101,8) a v rámci vzorky pokles svojej čistej kúpnej sily (97,9) zaznamenali len štátni zamestnanci ústrednej štátnej správy vo Francúzsku.
Keďže vývoj odmien zamestnancov EÚ sa počíta na základe váženého priemeru vzorky členských štátov, a ako sa uvádza v časti 3.2.1, za rovnaké obdobie sa odmeny zamestnancov EÚ zvýšili o 103,4.
Spomedzi členských štátov, ktoré nie sú súčasťou vzorky, bol najvyšší čistý nárast odmien pozorovaný na Slovensku (186,4), v Česku (167,1), Bulharsku (156,3) a Rumunsku (148,1). Z prílohy 14 vyplýva, že špecifické ukazovatele veľkej väčšiny členských štátov, ktoré sú súčasťou vzorky a ktoré majú nízku mieru účasti na výberových konaniach EÚ organizovaných úradom EPSO, ako sa uvádza v časti 2, sú do značnej miery vyššie ako globálne špecifické ukazovatele, na základe ktorých sa aktualizovali odmeny zamestnancov EÚ. Inými slovami, atraktívnosť EÚ z hľadiska relatívnej kúpnej sily sa v prípade týchto krajín znížila.
3.2.4.Všeobecná výnimka zo zásady paralelnosti: uplatňovanie doložiek o zmierňovaní a výnimke
Odchylne od zásady paralelnosti vývoja kúpnej sily doložka o zmierňovaní obmedzuje vysoký nárast kúpnej sily, ako aj prípadnú vysokú stratu kúpnej sily za daný rok. Ak vypočítaný nárast kúpnej sily (globálny špecifický ukazovateľ) presiahne 2 % alebo ak sa kúpna sila zníži o viac ako 2 %, zmena kúpnej sily pre zamestnancov EÚ je obmedzená na 2 %. Časť nárastu alebo straty kúpnej sily, ktorá presahuje 2 %, sa uplatňuje o deväť mesiacov, od 1. apríla nasledujúceho roka.
Druhou všeobecnou výnimkou je doložka o výnimke, ktorou sa obmedzuje nárast kúpnej sily zamestnancov EÚ v prípade poklesu hospodárstva EÚ. Ak sa predpokladá pokles HDP EÚ v reálnych hodnotách a kúpna sila sa na základe globálneho špecifického ukazovateľa zvýši, v závislosti od rozsahu zníženia HDP v reálnych hodnotách sa časť nárastu kúpnej sily odloží. Ak sa HDP EÚ v reálnych hodnotách zníži o viac ako 3 %, nárast kúpnej sily je podľa danej metódy zaručený, keď sa zotaví hospodárstvo EÚ, t. j. keď HDP EÚ v reálnych hodnotách dosiahne úroveň pred poklesom (doložka o obnove). Ak sa konečné údaje o HDP EÚ v reálnych hodnotách poskytnuté Komisiou odlišujú od prognóz tak, že majú vplyv na uplatňovanie doložky o výnimke, vykonajú sa potrebné opravy vrátane pozitívnych či negatívnych spätných úprav 14 .
Doložka o zmierňovaní: úrad Eurostat od roku 2015 do roku 2021 riadne overil údaje o aktualizáciách na základe kritérií doložiek o zmierňovaní a výnimke stanovených v článkoch 10 a 11 prílohy XI k služobnému poriadku. Globálny špecifický ukazovateľ prevýšil zákonný limit +2 %/–2 % iba v roku 2020, keď bol meraný globálny špecifický ukazovateľ (+2,5 %) vyšší ako prah potrebný na aktiváciu doložky o zmierňovaní. Vzhľadom na súbežné uplatňovanie doložky o výnimke v tom istom roku (2020) a v súlade s článkom 10 prílohy XI k služobnému poriadku sa doložka o zmierňovaní neuplatňovala.
Doložka o výnimke: prognóza ročného rastu HDP EÚ dostupná v čase ročných správ Eurostatu bola pozitívna s výnimkou roku 2020, keď prognóza vývoja HDP Únie v reálnych hodnotách bola v dôsledku pandémie COVID-19 záporná (–7,4 %) 15 . Preto sa v roku 2020 podľa článku 11 ods. 1 prílohy XI k služobnému poriadku uplatnila doložka o výnimke. Keďže bol pokles HDP Únie vyšší ako 3 %, na výpočet hodnoty aktualizácie odmien a dôchodkov sa nepoužil globálny špecifický ukazovateľ. V súlade s článkom 10 a článkom 11 ods. 4 prílohy XI k služobnému poriadku preto celý globálny špecifický ukazovateľ, ktorý by sa zohľadnil v ročnej aktualizácii za rok 2020 (+2,5 %), bude tvoriť základ pre výpočet budúcej aktualizácie, keď sa kumulatívny nárast HDP Únie v reálnych hodnotách dostane do kladných hodnôt.
Vykonávanie zákonných všeobecných výnimiek zo zásady paralelnosti a konkrétnejšie doložky o výnimkách v roku 2020 sa realizovalo prísne, čo umožnilo stanoviť limitnú hodnotu pre ročnú aktualizáciu, ktorá je výsledkom metódy v obdobiach hospodárskeho poklesu, a tým vytvoriť čisté úspory pre rozpočet EÚ. Na druhej strane malo toto uplatnenie doložky o výnimke vplyv na paralelný vývoj kúpnej sily zamestnancov verejnej správy EÚ, keďže v rovnakom období sa štátnym zamestnancom v ústrednej štátnej správe krajín zo vzorky účinne zvýšila kúpna sila v priemere o 2,5 %, čo viedlo k poklesu atraktívnosti EÚ od roku 2020.
Podobne ročná aktualizácia za rok 2020 preukázala účinnosť automatickej doložky o zmierňovaní, ktorá bola takisto zavedená v roku 2014. Keby sa zároveň neaktivovala doložka o výnimke, doložkou o zmierňovaní by sa automaticky obmedzil nárast globálneho špecifického ukazovateľa do apríla 2021.
Celkovo možno dospieť k záveru, že automatické uplatňovanie metódy (t. j. aktualizácia odmien na základe štatistických údajov, ktorá vyvoláva účinky na základe služobného poriadku a bez toho, aby bol na to potrebný iný právny akt) riadne fungovalo od roku 2014. Automatická metóda bola primeraná svojmu účelu a umožnila zohľadniť vývoj hospodárskej situácie a kúpnej sily a zároveň výrazne znížila administratívne zaťaženie v porovnaní s možnosťou rok využívať riadny legislatívny postup, ktorá sa používala pred rokom 2014.
3.2.5.Osobitná výnimka zo všeobecnej zásady paralelnosti
Na zohľadnenie osobitne náročných hospodárskych a sociálnych podmienok v Únii v tomto období sa v rámci reformy v roku 2014 rozhodlo aj o tom, že aktualizácia odmien a dôchodkov všetkých zamestnancov inštitúcií Únie, iných orgánov a agentúr pomocou metódy bude v rokoch 2013 a 2014 pozastavená a že potenciálne výhody pre úradníkov a ďalších zamestnancov Európskej únie odvodené z uplatňovania metódy sa vyvážia tým, že od 1. januára 2014 sa opätovne zavedie solidárna daň zrážaná z miezd zamestnancov EÚ vo zvýšenej sadzbe.
3.2.5.1.Pozastavenie aktualizácie miezd na dva roky (2013 – 2014)
Európska rada v rámci reformy služobného poriadku v roku 2013 vyzvala na dvojročné pozastavenie úpravy odmien a dôchodkov všetkých zamestnancov inštitúcií Únie prostredníctvom metódy. V rokoch 2013 a 2014 16 sa teda v zmysle jasného znenia služobného poriadku nevykonala aktualizácia odmien a dôchodkov. Podľa Európskeho dvora audítorov sa týmto dvojročným zmrazením dosiahli úspory vo výške 1,5 miliardy EUR za obdobie viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 17 .
Hoci pozastavením aktualizácie sa prerušilo uplatňovanie zásady paralelnosti na obdobie 2013 – 2014, opravné koeficienty boli naďalej aktualizované, aby bola zabezpečená rovnosť kúpnej sily medzi rôznymi miestami výkonu práce.
3.2.5.2.Vplyv solidárnej dane EÚ
Solidárna daň je zrážka z odmeny zamestnancov EÚ, ktorá bola opäť zavedená vo zvýšenej sadzbe od 1. januára 2014. Sadzba solidárnej dane, ktorá sa uplatňuje na základ vymedzený v článku 66a ods. 3 služobného poriadku, je 6 %. Zvýšila sa na 7 % v prípade zamestnancov od platovej triedy AD 15, platového stupňa 2. V návrhu rozpočtu na rok 2022 18 sa predpokladá, že príjmy zo solidárnej dane dosiahnu 106 miliónov EUR. V prílohe 15 je znázornený vývoj týchto príjmov od roku 2012.
3.2.5.3.Posúdenie osobitných výnimiek zo zásady paralelnosti
V dôsledku týchto osobitných výnimiek zamestnanci EÚ utrpeli značnú stratu z hľadiska reálnej kúpnej sily. Zamestnanci EÚ stratili približne 10,3 % svojej kúpnej sily, a to najmä v dôsledku kombinovaného vplyvu reforiem služobného poriadku v rokoch 2004 a 2013, zníženia úprav platov a uplatnenia doložky o výnimke v roku 2020. V tom istom období sa štátnym zamestnancom v ústredných štátnych správach členských štátov zvýšila kúpna sila v priemere o 0,9 % 19 .
3.3.Spoločný index
Spoločným indexom sa merajú zmeny životných nákladov v Belgicku a Luxembursku v prípade zamestnancov EÚ podľa distribúcie zamestnancov, ktorí pracujú v týchto dvoch členských štátoch, na základe harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien (HICP) v prípade Belgicka a indexu spotrebiteľských cien (CPI) v prípade Luxemburska v súlade s článkom 1 prílohy XI k služobnému poriadku. V dôsledku osobitných váh týkajúcich sa spotreby, ktoré sa použili pri agregácii spoločného indexu 20 , mohlo dôjsť k rozdielom medzi jeho vývojom a vývojom HICP pre Belgicko a CPI pre Luxembursko 21 za daný rok.
V prílohe 16 je znázornený časový rad spoločného indexu (ročný nárast od júna do júna v porovnaní s predchádzajúcim rokom) spolu s informáciami pre belgický HICP a luxemburský CPI. Priemerný spoločný index za obdobie od roku 2015 do roku 2021 bol 101,4. Kumulatívny index za celé obdobie do júna 2021 (základ júna 2014 = 100) je 110,6. Na porovnanie, priemerný HICP v Belgicku za predmetné obdobie bol 101,6 a kumulatívny index za dané obdobie bol 111,4. Priemerný CPI v Luxembursku za predmetné obdobie bol 101,2 a kumulatívny index za dané obdobie bol 108,8.
V dôsledku zavedenia spoločného indexu reformou služobného poriadku z roku 2014 časť aktualizácie zodpovedajúca inflácii meranej v Bruseli a Luxemburgu umožnila zabezpečiť súlad medzi úpravami vyplatenými zamestnancom EÚ a mierami inflácie meranými v Bruseli a Luxemburgu. Z prílohy 17 vyplýva, že v prípade, že by bruselský medzinárodný index naďalej slúžil ako základ aktualizácie odmien ako v rámci predchádzajúcej metódy, kumulatívna inflácia meraná v referenčnom období by bola takmer rovnaká ako inflácia vypočítaná na základe spoločného indexu 22 . Kumulatívny súčet spoločného indexu je nižší ako belgický HICP a vyšší ako luxemburský CPI.
4.Vykonávanie článku 64 služobného poriadku
4.1.Zásada rovnosti kúpnej sily medzi zamestnancami EÚ – opravné koeficienty
Opravným koeficientom sa realizuje všeobecná zásada rovnakého zaobchádzania, čo v tomto konkrétnom prípade zodpovedá rovnosti kúpnej sily všetkých zamestnancov inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ bez ohľadu na miesto výkonu ich práce. Zatiaľ čo sa na všetkých zamestnancov EÚ vzťahujú rovnaké mzdové tabuľky a základné sumy, opravné koeficienty sa vzťahujú na zamestnancov, ktorí pracujú na pracovných miestach mimo Bruselu a Luxemburgu a ktorí by nemali finančne pociťovať vyššie životné náklady na svojich miestach výkonu služby ani profitovať z nižších životných nákladov 23 .
Takže opravný koeficient funguje ako percentuálna úprava mzdy na vyrovnanie (buď pozitívneho, alebo negatívneho) rozdielu životných nákladov na jednotlivých miestach výkonu služby. Opravný koeficient sa uplatňuje podľa tejto rovnice:
Opravný koeficient
(= ekonomická parita/výmenný kurz)
Mzda na mieste výkonu služby
(v EUR pre krajiny s eurom)
Výmenný kurz
(= 1 pre krajiny s eurom)
Mzda v Bruseli
(v EUR)
=
X
X
Opravné koeficienty sa aktualizujú najmenej raz ročne s účinnosťou od 1. júla 24 .
Metodiku výpočtu opravných koeficientov určuje a pravidelne upravuje Eurostat v spolupráci s národnými štatistickými úradmi. V prípade posudzovaného obdobia treba uviesť tento vývoj:
–vykonávanie rozvinutejšej metodiky na porovnávanie nákladov na zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie vrátane súkromných škôl medzi členskými štátmi,
–zber údajov bol prispôsobený v kontexte brexitu a následkov pandémie COVID-19,
–čoraz väčší počet organizácií, ktoré sú ochotné spolupracovať s Eurostatom 25 a používať údaje vydané Eurostatom na rôzne účely.
V prílohe 18 sa uvádzajú hodnoty opravných koeficientov pre jednotlivé miesta výkonu služby v EÚ 26 za obdobie 2013 – 2021. Z tejto tabuľky jasne vyplýva, že opravné koeficienty pre rôzne miesta majú v priebehu času rôzny vývoj. Na 15 miestach sa v danom období znížili a na 16 miestach došlo k zvýšeniu.
Od nadobudnutia účinnosti zmenenej prílohy XI k služobnému poriadku platí nový postup na stanovenie alebo zrušenie opravných koeficientov pre iné miesta ako sú hlavné mestá v súlade s jej článkom 9 27 . Po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa opravný koeficient uplatniteľný na Spojené kráľovstvo vypočítava od 1. februára 2020 v súlade s metodikou uplatňovanou na tretie krajiny 28 .
4.2.Otázky, s ktorými sa Komisia stretáva v súvislosti so systémom opravných koeficientov
4.2.1.Opravné koeficienty sú vnímané ako nástroje, ktoré negatívne ovplyvňujú kúpnu silu a atraktívnosť verejnej služby EÚ
Ako v roku 2018 Komisia zistila vo svojej predbežnej správe o vykonávaní prílohy XI 29 , opravné koeficienty sa často mylne vnímajú ako faktor, ktorý znižuje kúpnu silu zamestnancov EÚ. Útvary Komisie často dostávajú otázky od zainteresovaných strán vrátane zamestnancov, zástupcov zamestnancov, zástupcov hostiteľských štátov o úlohe opravných koeficientov a metodike používanej na ich výpočet. Ide najmä o prípady zamestnancov, ktorých miesta výkonu práce sa týka opravný koeficient nižší ako 100, a to predovšetkým vtedy, keď je tento osobitný koeficient predmetom aktualizácií smerom nadol 30 .
Jediným cieľom opravných koeficientov je v priebehu času zachovať rovnosť kúpnej sily zamestnancov pracujúcich v rôznych členských štátoch a zamestnancov pracujúcich v Bruseli. Naopak, cieľom opravných koeficientov nie je zachovať kúpnu silu na určitej úrovni. Teda, keď sa od roku 2004 znížila kúpna sila zamestnancov v Bruseli (časť 3.2.5), rovnakou mierou sa znížila kúpna sila zamestnancov na všetkých miestach výkonu práce. Opravné koeficienty preto predstavujú iba nástroj, prostredníctvom ktorého sa úpravy vykonávajú v miestach mimo Bruselu a Luxemburgu.
Uvedené vnímanie opravných koeficientov zároveň zostáva otázkou súvisiacou s atraktívnosťou verejnej služby EÚ v niektorých členských štátoch. V tomto ohľade viaceré agentúry EÚ so sídlom v členských štátoch, v ktorých sa uplatňuje opravný koeficient nižší ako 100, oznámili Komisii viditeľný negatívny vplyv na ich schopnosť prijímať a udržať si vysoko kvalifikovaných zamestnancov a zabezpečiť ich geografickú vyváženosť. V tom istom zmysle podobné ťažkosti oznámili aj agentúry so sídlom v členských štátoch s vysokými opravnými koeficientmi, čo poukazuje na pokles čistej kúpnej sily zamestnancov EÚ pozorovaný na mnohých miestach výkonu služby bez ohľadu na uplatniteľný opravný koeficient.
V tejto súvislosti Komisia zabezpečuje, aby ostatné inštitúcie pri každej aktualizácii opravného koeficientu dostali komplexné informácie o kontexte aktualizácie, a poskytuje podrobné vysvetlenie kolísania jednotlivých opravných koeficientov a vývoja kúpnej sily zamestnancov.
4.2.2.Nedostatočné zohľadnenie výdavkov vynaložených mimo miesta výkonu práce
Podľa služobného poriadku za určenie štatistickej metodiky uplatňovanej na výpočet opravných koeficientov a za jej vykonávanie zodpovedá Eurostat a národné štatistické úrady. Existujúca metodika, ktorú vypracoval Eurostat v spolupráci s národnými štatistickými úradmi, vychádza z predpokladu, že výdavky zamestnancov sú v plnej miere vynakladané v mieste výkonu práce. Tento prístup sa analyzuje, keďže modely celkovej spotreby zamestnancov zahŕňajú aj výdavky mimo miesta výkonu práce (tzv. výdavky mimo miesta).
V tejto súvislosti sa Eurostat a národné štatistické úrady dohodli, že je potrebné aktualizovať prieskumy rodinných rozpočtov s cieľom vyčísliť vplyv tzv. výdavkov mimo miesta na spotrebu vyslaných zamestnancov EÚ. Na tomto základe štatistici Komisie a členských štátov diskutovali o výsledkoch pokusov. Konkrétne Eurostat začal skúmať možnosť, ako lepšie zohľadniť modely výdavkov zamestnancov zahrnutím výdavkov vynakladaných mimo miesta výkonu práce. V prílohe 19 sú uvedené výsledky týchto prípravných prác a predovšetkým vyrovnávajúci účinok vyplývajúci zo začlenenia tzv. výdavkov mimo miesta do modelov spotreby zamestnancov EÚ.
Pokiaľ ide o modely spotreby zamestnancov EÚ, systém opravných koeficientov je zameraný na dvojstranné porovnania medzi Bruselom a miestom výkonu služby, bolo by však možné ho naplánovať tak, aby zohľadňoval aj tzv. výdavky mimo miesta. Predpokladá sa, že súčasné experimentálne práce Eurostatu na tzv. výdavkoch mimo miesta sa v nadchádzajúcich rokoch vyvinú ako štatistické opatrenie a mohli by viesť k vývoju uplatňovanej štatistickej metodiky v závislosti od dohody medzi štatistikmi v pracovnej skupine pre články 64 a 65 služobného poriadku. Niektoré z týchto zmien by sa však mohli realizovať v aktuálnom zákonnom rámci.
4.2.3.Životné náklady v Luxemburgu
Pri poslednej reforme služobného poriadku v roku 2014 spoluzákonodarcovia zachovali zavedené legislatívne riešenie, podľa ktorého s prihliadnutím na osobitnú referenčnú úlohu daných miest výkonu práce ako hlavných a pôvodných sídiel väčšiny inštitúcií sa na odmeny zamestnancov v Bruseli a Luxemburgu neuplatňuje opravný koeficient. Spoluzákonodarcovia sa zároveň rozhodli náležite zohľadňovať infláciu v Luxembursku vytvorením spoločného indexu.
Absenciu opravného koeficientu v Luxemburgu v rámci služobného poriadku spochybňujú zainteresované strany a určití zástupcovia zamestnancov. V tejto súvislosti Komisia po predbežnej správe o prílohe XI 31 zadala vypracovanie štúdie o životných nákladoch v Luxemburgu s cieľom posúdiť, či je legislatívne riešenie stanovené v služobnom poriadku naďalej primerané svojmu účelu. Komisia na vypracovanie štúdie uzavrela zmluvu so spoločnosťou AIRINC.
Podľa spoločnosti AIRINC boli náklady na ubytovanie v Luxemburgu v roku 2019 približne o 53 % vyššie ako v Bruseli. Nájomné je hlavný faktor zhoršovania kúpnej sily zamestnancov pracujúcich a bývajúcich v Luxemburgu na rozdiel od zamestnancov pracujúcich a bývajúcich v Bruseli.
Spoločnosť AIRINC však dospela k záveru, že Luxemburg má jedinečné postavenie v tom zmysle, že tisícky zamestnancov európskych inštitúcií bývajú v pohraničných regiónoch, v ktorých sú životné náklady výrazne nižšie než v Bruseli. Títo zamestnanci však stále majú bydlisko v takej vzdialenosti, ktorá je zlučiteľná s riadnym plnením ich pracovných povinností 32 . V dôsledku tejto geografickej osobitosti Luxemburgu nemôže zavedenie opravného koeficientu vypočítaného na základe nákladov pozorovaných v Luxemburgu v plnej miere zohľadniť osobitosti Luxemburgu ako miesta výkonu práce v EÚ 33 .
Okrem toho spomedzi 80 položiek použitých úradom Eurostat na porovnanie rozdielov medzi miestami výkonu práce predstavuje bývanie hlavnú položku, v rámci ktorej sú životné náklady v Luxemburgu zreteľne vyššie než životné náklady v Bruseli 34 .
Navyše niektorí zamestnanci mohli nadobudnúť svoje obytné jednotky v čase, keď náklady na bývanie boli v Luxemburgu nižšie alebo podobné ako v Bruseli, a prípadne zaznamenali pohyb v cenách aktív, čo ich odlišuje od nových zamestnancov/existujúcich zamestnancov, ktorí v minulosti nevlastnili nehnuteľnosť 35 .
Predpokladá sa preto, že zavedenie opravného koeficientu v tejto fáze nemusí prispieť k zabezpečeniu rovnosti kúpnej sily medzi zamestnancami EÚ. Okrem toho zavedením opravného koeficientu výlučne na základe odlišnej úrovne/vývoja cien jedinej zložky sa môže zaviesť prvok nestability, ak úroveň/vývoj cien tejto jedinej zložky v budúcnosti prestanú byť odlišné.
V tejto súvislosti Komisia spoločne s ostatnými dotknutými inštitúciami posudzuje opatrenia umožňujúce účinne riešiť vysoké náklady na bývanie, ktorým sú vystavení niektorí zamestnanci s bydliskom v Luxemburgu. Takéto opatrenia by umožnili riešiť osobitosti Luxemburgu, a predovšetkým situáciu zamestnancov EÚ pridelených do Luxemburgu, ktorí však majú bydlisko v susedných krajinách.
Pracovná skupina zástupcov administratív inštitúcií EÚ so zamestnancami v Luxemburgu v súčasnosti diskutuje o možnostiach riešenia problémov, ktorým čelia najzraniteľnejší zamestnanci, ktorí boli pridelení do Luxemburgu a ktorí v ňom majú bydlisko 36 .
Komisia zároveň skúma úpravy metodiky týkajúce sa tzv. výdavkov mimo miesta, ktoré by mohli slúžiť ako dodatočný prvok v rámci úvah o zavedení opravného koeficientu pre Luxemburg.
Posúdenie účinkov cieleného opatrenia sociálneho charakteru na atraktívnosť Luxemburgu ako miesta výkonu práce spoločne so štatistickou prácou v oblasti tzv. výdavkov mimo miesta by mali byť súčasťou úvah o príležitosti naplánovať akýkoľvek vývoj súčasného právneho rámca s cieľom posilniť rovnosť kúpnej sily medzi zamestnancami EÚ.
5.Závery
V článku 15 ods. 3 prílohy XI k služobnému poriadku sa stanovuje, že metóda a článok 66a služobného poriadku sa budú naďalej uplatňovať po roku 2023, kým Európsky parlament a Rada neprijmú nariadenie na základe návrhu Komisie.
Od roku 2014 Komisia pozoruje, že uchádzači nemajú rovnaký záujem o všeobecné výberové konania úradu EPSO, čo vedie ku geografickej nevyváženosti medzi zamestnancami Komisie. V rovnakom období vývoj odmien zamestnancov EÚ (+3,4) dosiahol len polovicu zmeny kúpnej sily platov štátnych zamestnancov ústredných štátnych správ (+6,5).
Automatická metóda stanovená podľa prílohy XI k služobnému poriadku zároveň:
–odstránila napätie medzi inštitúciami a súdne prípady známe z minulosti, pričom ostala pod nepretržitým dohľadom Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom výročných správ predkladaných Komisiou,
–preukázala svoju efektívnosť, a to aj v roku 2020, keď sa prostredníctvom automatického uplatnenia doložky o výnimke obmedzilo zvýšenie miezd v čase hospodárskeho poklesu a dosiahli sa čisté úspory pre rozpočet EÚ,
–viedla k miernemu zvýšeniu platov a zabránila ďalšej strate kúpnej sily zamestnancov EÚ po roku 2015 tým, že sa prostredníctvom nej zabezpečila kumulatívna ročná aktualizácia (114,3), ktorá je blízko ku kumulatívnej ročnej inflácii meranej na základe spoločného indexu v Bruseli a Luxemburgu (110,6),
–viedla k zníženiu kúpnej sily zamestnancov EÚ o 0,2 % v roku 2021,
–zabezpečila nepretržitý prínos zamestnancov EÚ ku konsolidácii verejných financií v Únii tým, že sa ňou znovu zaviedla solidárna daň vo zvýšenej sadzbe,
–obstála v právnom preskúmaní pred európskymi súdmi v niekoľkých individuálnych prípadoch námietok proti nej a zabránila sociálnemu napätiu, keďže počas uvedeného obdobia nedošlo v inštitúciách k žiadnym rozsiahlym štrajkom.
V tejto fáze preto Komisia považuje za nevyhnutné dôkladnejšie vyhodnotiť možné metodické zlepšenie systému opravných koeficientov, ako aj posúdiť príležitosť rozšíriť vzorku členských štátov používanú na výpočet globálneho špecifického ukazovateľa ešte pred predložením návrhu na zmenu prílohy XI k služobnému poriadku.
V dôsledku toho sa Komisia v súlade s článkom 15 ods. 3 prílohy XI k služobnému poriadku bude spoliehať na prechodné uplatňovanie súčasnej metódy po roku 2023 a zároveň Komisia zabezpečí nepretržité každoročné podávanie správ Európskemu parlamentu a Rade o údajoch týkajúcich sa rozpočtového vplyvu odmien a dôchodkov.
Prílohy
Príloha 1: Výberové konania EPSO na iné pozície AD ako jazykové (všetky profily), podľa roku zverejnenia
|
AD |
požadovaní úspešní uchádzači |
postúpení úspešní uchádzači |
Plnenie potrieb |
|
2013 |
474 |
457 |
96 % |
|
2014 |
340 |
359 |
106 % |
|
2015 |
375 |
383 |
102 % |
|
2016 |
351 |
361 |
103 % |
|
2017 |
290 |
313 |
108 % |
|
2018 |
423 |
435 |
103 % |
|
2019 |
585 |
591 |
101 % |
Príloha 2: Počet účastníkov všeobecných verejných výberových konaní v triede AD (zdroj: EPSO)
|
|
1998 |
September 2005 |
Marec 2010 |
Marec 2014 |
Marec 2015 |
Marec 2017 |
Marec 2018 |
Marec 2019 |
Priemer 2017 – 2019/priemer 1998 – 2005 |
Priemer 2014 – 2015/priemer 1998 – 2005 |
Priemer 2017 – 2019/priemer 2014 – 2015 |
|
AT |
755 |
1 162 |
259 |
397 |
453 |
376 |
471 |
373 |
–58 % |
–56 % |
–4 % |
|
BE |
2 735 |
3 905 |
1 745 |
2 036 |
2 111 |
1 635 |
1 537 |
1 423 |
–54 % |
–38 % |
–26 % |
|
DK |
531 |
1 179 |
130 |
273 |
233 |
153 |
161 |
169 |
–81 % |
–70 % |
–36 % |
|
FI |
795 |
538 |
298 |
258 |
265 |
304 |
223 |
330 |
–57 % |
–61 % |
9 % |
|
FR |
3 647 |
4 745 |
1 696 |
2 015 |
2 176 |
1 668 |
1 643 |
1 623 |
–61 % |
–50 % |
–22 % |
|
DE |
2 836 |
3 573 |
1 418 |
1 947 |
2 115 |
1 473 |
1 521 |
1 464 |
–54 % |
–37 % |
–27 % |
|
EL |
1 075 |
873 |
1 381 |
1 812 |
2 146 |
2 533 |
2 164 |
1 844 |
124 % |
103 % |
10 % |
|
IE |
425 |
279 |
153 |
182 |
172 |
167 |
176 |
191 |
–49 % |
–50 % |
1 % |
|
IT |
8 918 |
7 212 |
3 676 |
4 608 |
6 982 |
5 071 |
4 712 |
5 331 |
–38 % |
–28 % |
–13 % |
|
LU |
106 |
92 |
33 |
42 |
70 |
56 |
54 |
67 |
–40 % |
–43 % |
5 % |
|
NL |
662 |
750 |
252 |
584 |
530 |
602 |
642 |
622 |
–12 % |
–21 % |
12 % |
|
PT |
1 098 |
1 746 |
556 |
1 083 |
1 133 |
736 |
629 |
595 |
–54 % |
–22 % |
–41 % |
|
ES |
4 335 |
3 397 |
1 786 |
3 602 |
3 818 |
3 108 |
3 050 |
3 356 |
–18 % |
–4 % |
–15 % |
|
SE |
1 314 |
943 |
276 |
248 |
253 |
221 |
208 |
211 |
–81 % |
–78 % |
–15 % |
|
EÚ14 |
29 232 |
30 394 |
13 659 |
19 087 |
22 457 |
18 103 |
17 191 |
17 599 |
–41 % |
–30 % |
–15 % |
|
CY |
189 |
84 |
117 |
157 |
123 |
143 |
143 |
0 % |
|||
|
CZ |
420 |
319 |
283 |
348 |
214 |
235 |
404 |
–10 % |
|||
|
EE |
105 |
140 |
234 |
279 |
111 |
92 |
91 |
–62 % |
|||
|
HU |
667 |
572 |
747 |
673 |
459 |
442 |
380 |
–40 % |
|||
|
LV |
145 |
247 |
193 |
197 |
128 |
146 |
118 |
–33 % |
|||
|
LT |
342 |
447 |
377 |
468 |
290 |
302 |
267 |
–32 % |
|||
|
MT |
174 |
79 |
91 |
100 |
70 |
78 |
74 |
–23 % |
|||
|
PL |
1 097 |
1 086 |
1 146 |
1 300 |
855 |
838 |
778 |
–33 % |
|||
|
SK |
378 |
454 |
370 |
391 |
259 |
243 |
274 |
–32 % |
|||
|
SI |
201 |
209 |
237 |
318 |
201 |
196 |
162 |
–33 % |
|||
|
EÚ10 |
29 232 |
3 718 |
3 637 |
3 795 |
4 231 |
2 710 |
2 715 |
2 691 |
–33 % |
||
|
BG |
1 078 |
1 065 |
1 142 |
773 |
734 |
656 |
–35 % |
||||
|
RO |
2 332 |
2 323 |
2 278 |
1 558 |
1 530 |
1 490 |
–34 % |
||||
|
EÚ2 |
3 410 |
3 388 |
3 420 |
2 331 |
2 264 |
2 146 |
–34 % |
||||
|
HR |
725 |
713 |
435 |
393 |
372 |
–44 % |
Výberové konanie v marci 2010 bolo ovplyvnené zvláštnymi okolnosťami a uskutočnilo sa až v roku 2013. Nebolo preto zohľadnené na účely porovnania.
Príloha 3: Počet účastníkov všeobecných verejných výberových konaní v triede AD (podľa skupiny)
Príloha 4: Prihlášky do výberových konaní EÚ podľa štátnej príslušnosti
|
Výberové konania v rokoch 2013 až 2019 |
Prihlášky
|
Prihlášky
|
Prihlášky
|
Populácia
|
Odporúčaná kvóta |
Prihlášky
|
Prihlášky/
|
|
EL |
19 847 |
1 851 |
8,7 % |
2,4 % |
3,1 % |
362 % |
281 % |
|
CY |
1 278 |
1 459 |
0,6 % |
0,2 % |
0,8 % |
286 % |
72 % |
|
BE |
16 314 |
1 423 |
7,1 % |
2,6 % |
3,1 % |
279 % |
229 % |
|
MT |
676 |
1 370 |
0,3 % |
0,1 % |
0,6 % |
268 % |
46 % |
|
BG |
8 722 |
1 246 |
3,8 % |
1,6 % |
2,4 % |
244 % |
158 % |
|
LT |
3 235 |
1 158 |
1,4 % |
0,6 % |
1,5 % |
227 % |
95 % |
|
HR |
4 185 |
1 027 |
1,8 % |
0,9 % |
1,6 % |
201 % |
116 % |
|
EE |
1 304 |
984 |
0,6 % |
0,3 % |
0,8 % |
193 % |
71 % |
|
RO |
18 236 |
940 |
8,0 % |
4,3 % |
4,5 % |
184 % |
177 % |
|
SI |
1 927 |
926 |
0,8 % |
0,5 % |
1,0 % |
181 % |
88 % |
|
LU |
524 |
856 |
0,2 % |
0,1 % |
0,8 % |
168 % |
31 % |
|
LV |
1 577 |
821 |
0,7 % |
0,4 % |
1,0 % |
161 % |
72 % |
|
PT |
8 397 |
817 |
3,7 % |
2,3 % |
3,1 % |
160 % |
120 % |
|
IT |
47 460 |
777 |
20,8 % |
13,6 % |
11,2 % |
152 % |
186 % |
|
ES |
29 352 |
625 |
12,8 % |
10,5 % |
8,9 % |
122 % |
144 % |
|
SK |
2 963 |
544 |
1,3 % |
1,2 % |
1,8 % |
106 % |
73 % |
|
HU |
4 862 |
498 |
2,1 % |
2,2 % |
3,0 % |
97 % |
71 % |
|
FI |
2 402 |
436 |
1,1 % |
1,2 % |
1,8 % |
85 % |
59 % |
|
AT |
3 296 |
373 |
1,4 % |
2,0 % |
2,6 % |
73 % |
56 % |
|
IE |
1 656 |
338 |
0,7 % |
1,1 % |
1,6 % |
66 % |
45 % |
|
FR |
17 009 |
254 |
7,4 % |
15,0 % |
11,6 % |
50 % |
64 % |
|
DK |
1 459 |
252 |
0,6 % |
1,3 % |
1,8 % |
49 % |
36 % |
|
NL |
4 338 |
249 |
1,9 % |
3,9 % |
3,9 % |
49 % |
49 % |
|
CZ |
2 539 |
241 |
1,1 % |
2,4 % |
3,1 % |
47 % |
36 % |
|
PL |
9 025 |
238 |
3,9 % |
8,5 % |
8,2 % |
47 % |
48 % |
|
SE |
1 880 |
184 |
0,8 % |
2,3 % |
2,7 % |
36 % |
30 % |
|
DE |
14 057 |
169 |
6,2 % |
18,5 % |
13,8 % |
33 % |
45 % |
Príloha 5: Korelácia medzi atraktívnosťou inštitúcií EÚ a jednotlivými makroekonomickými a sociálno-ekonomickými faktormi vrátane odmien
Korelačný koeficient je miera lineárnej korelácie medzi dvomi súbormi údajov. Ide o pomer medzi kovarianciou dvoch premenných a súčinom ich štandardných odchýlok; v zásade teda ide o normalizovanú mieru kovariancie, ktorej výsledkom je vždy hodnota od –1 do 1. Akákoľvek hodnota od –0,7 do –1 alebo od 0,7 do 1 sa v rámci tejto správy považuje za príklad výraznej korelácie.
Niekoľko členských štátov spomedzi členských štátov zaradených do analýzy bolo vylúčených, keďže ich zaradenie by z dôvodov uvedených ďalej ohrozilo štatistickú spoľahlivosť korelácií. Belgicko bolo vylúčené, pretože nadmerné zastúpenie belgických občanov medzi uchádzačmi vo výberových konaniach EPSO súvisí so štatútom Bruselu ako sídla viacerých inštitúcií EÚ. Cyprus, Luxembursko a Malta boli vylúčené, keďže vzhľadom na nízky počet ich obyvateľov nie je analýza podielu uchádzačov vo výberových konaniach EÚ v porovnaní s populáciou štátu štatisticky spoľahlivá. Maďarsko, Slovensko a Fínsko boli vylúčené, keďže ich úroveň účasti (keď sa porovnáva úroveň účasti s percentuálnym podielom populácie EÚ) meraná počas siedmich rokov sa pohybuje v rozpätí od 80 % do 120 %, a je teda blízko cieľovej úrovni.
Príloha 5.1: Korelácia medzi čistými príjmami a úrovňou účasti na výberových konaniach EÚ – databáza Eurostatu
Ročné čisté príjmy v členskom štáte, t. j. tzv. čistá mzda, pochádzajú z databázy Eurostatu a predstavujú hrubé príjmy po odpočítaní dane z príjmov a sociálnych príspevkov a po pripočítaní rodinných prídavkov. Pri analýze sa skúmajú ročné čisté príjmy v členských štátoch v roku 2019. Čisté príjmy sa vypočítavajú zo štyroch prieskumov vykonaných v rámci súkromného aj verejného sektora. S cieľom odstrániť účinok rozdielov v cenových úrovniach medzi členskými štátmi sa použila parita kúpnej sily na vyjadrenie príjmov v štandardoch kúpnej sily, a to v súlade so štandardnou metodikou Eurostatu. Vzhľadom na to, že európske inštitúcie sa snažia prilákať slobodných uchádzačov aj uchádzačov s rodinami, posudzovali sa dve rôzne množiny údajov, v ktorých sa odrážajú dve odlišné situácie. Po prvé slobodná osoba bez detí zarábajúca 167 % priemerného pracovníka a po druhé pár s dvomi zarábajúcimi osobami s dvomi deťmi, pričom obidvaja rodičia zarábajú 100 % príjmu priemerného pracovníka.
|
Členské štáty |
BG |
CZ |
DK |
DE |
EE |
IE |
EL |
ES |
FR |
HR |
IT |
LV |
LT |
NL |
AT |
PL |
PT |
RO |
SI |
SE |
|
Podiel uchádzačov verzus podiel obyvateľstva |
244 % |
47 % |
49 % |
33 % |
193 % |
66 % |
362 % |
122 % |
50 % |
201 % |
152 % |
161 % |
227 % |
49 % |
73 % |
47 % |
160 % |
184 % |
181 % |
36 % |
|
Nedostatočne zastúpené = –1 Nadmerne zastúpené = 1 |
1 |
–1 |
–1 |
–1 |
1 |
–1 |
1 |
1 |
–1 |
1 |
1 |
1 |
1 |
–1 |
–1 |
–1 |
1 |
1 |
1 |
–1 |
|
Čisté príjmy v roku 2019 pre slobodnú osobu bez detí zarábajúcu 167 % priemerného príjmu (v štandarde kúpnej sily). BG = 1 |
1 |
1,33 |
2,12 |
2,40 |
1,36 |
2,03 |
1,46 |
1,81 |
2,00 |
1,09 |
1,64 |
1,02 |
1,20 |
2,49 |
2,30 |
1,48 |
1,28 |
1,15 |
1,26 |
1,98 |
|
Korelácia |
–0,76 |
|||||||||||||||||||
|
Čisté príjmy v roku 2019 pre pár s dvomi deťmi spolu zarábajúci 100 % priemerného príjmu (v štandarde kúpnej sily). BG = 1 |
1 |
1,48 |
2,43 |
2,80 |
1,54 |
2,44 |
1,76 |
1,99 |
2,29 |
1,29 |
1,93 |
1,12 |
1,32 |
2,99 |
2,79 |
1,69 |
1,46 |
1,18 |
1,44 |
2,41 |
|
Korelácia |
–0,76 |
|||||||||||||||||||
Príloha 5.2: Korelácia medzi čistými príjmami v členských štátoch s najvyššími a najnižšími mzdami a úrovňou účasti na výberových konaniach EÚ – databáza Eurostatu
V prípade zúženia rozsahu analýzy iba na členské štáty s najvyššími a najnižšími mzdami je medzi úrovňou účasti na výberových konaniach EÚ a úrovňou čistých príjmov takmer úplná korelácia. To platí osobitne v prípade Nemecka, Francúzska, Holandska, Rakúska, Dánska, Írska, Švédska, Portugalska, Slovinska, Litvy, Rumunska, Chorvátska, Lotyšska a Bulharska. V prípade členských štátov so stredne vysokými mzdami sú však výsledky rozmanitejšie a vyžadujú si zohľadnenie iných sociálno-ekonomických faktorov.
|
Členské štáty |
BG |
DK |
DE |
IE |
FR |
HR |
LV |
LT |
NL |
AT |
PT |
RO |
SI |
SE |
|
Podiel uchádzačov verzus podiel obyvateľstva |
244 % |
49 % |
33 % |
66 % |
50 % |
201 % |
161 % |
227 % |
49 % |
73 % |
160 % |
184 % |
181 % |
36 % |
|
Nedostatočne zastúpené = –1 Nadmerne zastúpené = 1 |
1 |
–1 |
–1 |
–1 |
–1 |
1 |
1 |
1 |
–1 |
–1 |
1 |
1 |
1 |
–1 |
|
Čisté príjmy v roku 2019 pre slobodnú osobu bez detí zarábajúcu 167 % priemerného príjmu (v štandarde kúpnej sily). BG = 1 |
1 |
2,12 |
2,40 |
2,03 |
2,00 |
1,09 |
1,02 |
1,20 |
2,49 |
2,30 |
1,28 |
1,15 |
1,26 |
1,98 |
|
Korelácia |
–0,96 |
|||||||||||||
|
Čisté príjmy v roku 2019 pre pár s dvomi deťmi spolu zarábajúci 100 % priemerného príjmu (v štandarde kúpnej sily). BG = 1 |
1 |
2,43 |
2,80 |
2,44 |
2,29 |
1,29 |
1,12 |
1,32 |
2,99 |
2,79 |
1,46 |
1,18 |
1,44 |
2,41 |
|
Korelácia |
–0,96 |
|||||||||||||
Príloha 5.3: Korelácia medzi úrovňou nezamestnanosti a úrovňou účasti na výberových konaniach EÚ – databáza Eurostatu
Táto príloha obsahuje posúdenie, či hospodárska situácia v členských štátoch do určitej miery určuje ochotu pracovať v inej krajine a pre európske inštitúcie. Makroekonomický ukazovateľ, ktorý by mohol mať vplyv na toto rozhodnutie, je miera nezamestnanosti, ktorú takisto poskytol úrad Eurostat. S cieľom priradiť demografiu uchádzačov EPSO boli do analýzy zaradené len nezamestnané osoby, ktoré boli v druhom štvrťroku 2019 vo veku od 25 do 49 rokov.
|
Členské štáty |
BG |
CZ |
DK |
DE |
EE |
IE |
EL |
ES |
FR |
HR |
IT |
LV |
LT |
NL |
AT |
PL |
PT |
RO |
SI |
SE |
|
Podiel uchádzačov verzus podiel obyvateľstva |
244 % |
47 % |
49 % |
33 % |
193 % |
66 % |
362 % |
122 % |
50 % |
201 % |
152 % |
161 % |
227 % |
49 % |
73 % |
47 % |
160 % |
184 % |
181 % |
36 % |
|
Nedostatočne zastúpené = –1 Nadmerne zastúpené = 1 |
1 |
–1 |
–1 |
–1 |
1 |
–1 |
1 |
1 |
–1 |
1 |
1 |
1 |
1 |
–1 |
–1 |
–1 |
1 |
1 |
1 |
–1 |
|
Úroveň nezamestnanosti |
4,3 % |
1,8 % |
4,8 % |
3,2 % |
4,0 % |
4,2 % |
17,6 % |
12,7 % |
7,5 % |
6,9 % |
10,5 % |
6,1 % |
6,0 % |
2,5 % |
4,5 % |
2,9 % |
5,3 % |
3,2 % |
3,9 % |
5,3 % |
|
Korelácia |
0,43 |
|||||||||||||||||||
Príloha 5.4: Korelácia medzi vnímaním vnútroštátnej situácie v oblasti zamestnanosti a úrovňou účasti na výberových konaniach EÚ – Eurobarometer 2019
Jedna otázka spomedzi vyše 200 otázok v prieskume Eurobarometer 37 súvisí s úsudkom občanov, pokiaľ ide o situáciu zamestnanosti v ich krajine.
|
Členské štáty |
BG |
CZ |
DK |
DE |
EE |
IE |
EL |
ES |
FR |
HR |
IT |
LV |
LT |
NL |
AT |
PL |
PT |
RO |
SI |
SE |
|
Podiel uchádzačov verzus podiel obyvateľstva |
244 % |
47 % |
49 % |
33 % |
193 % |
66 % |
362 % |
122 % |
50 % |
201 % |
152 % |
161 % |
227 % |
49 % |
73 % |
47 % |
160 % |
184 % |
181 % |
36 % |
|
Nedostatočne zastúpené = –1 Nadmerne zastúpené = 1 |
1 |
–1 |
–1 |
–1 |
1 |
–1 |
1 |
1 |
–1 |
1 |
1 |
1 |
1 |
–1 |
–1 |
–1 |
1 |
1 |
1 |
–1 |
|
Percentuálny podiel populácie, ktorá sa domnieva, že situácia v oblasti zamestnanosti v ich krajine je dobrá |
28 % |
80 % |
90 % |
73 % |
60 % |
65 % |
7 % |
13 % |
22 % |
24 % |
14 % |
37 % |
45 % |
85 % |
66 % |
65 % |
38 % |
38 % |
45 % |
65 % |
|
Korelácia |
–0,73 |
|||||||||||||||||||
Príloha 5.5: Korelácia medzi vnímaním EÚ a úrovňou účasti na výberových konaniach EÚ – Eurobarometer 2019
Veľa otázok v prieskume Eurobarometra sa zaoberá tým, ako občania vnímajú Európsku úniu ako celok a osobitne inštitúcie EÚ. Hoci uchádzači vo výberových konaniach EPSO nemusia byť nevyhnutne reprezentatívni za všetkých občanov Únie (najmä z hľadiska vekových skupín), možno stanoviť, že občania v členských štátoch, ktorí najviac veria európskemu projektu, si s väčšou pravdepodobnosťou podajú prihlášku do výberového konania EÚ.
|
Členské štáty |
BG |
CZ |
DK |
DE |
EE |
IE |
EL |
ES |
FR |
HR |
IT |
LV |
LT |
NL |
AT |
PL |
PT |
RO |
SI |
SE |
|
Podiel uchádzačov verzus podiel obyvateľstva |
244 % |
47 % |
49 % |
33 % |
193 % |
66 % |
362 % |
122 % |
50 % |
201 % |
152 % |
161 % |
227 % |
49 % |
73 % |
47 % |
160 % |
184 % |
181 % |
36 % |
|
Nedostatočne zastúpené = –1 Nadmerne zastúpené = 1 |
1 |
–1 |
–1 |
–1 |
1 |
–1 |
1 |
1 |
–1 |
1 |
1 |
1 |
1 |
–1 |
–1 |
–1 |
1 |
1 |
1 |
–1 |
|
Percentuálny podiel populácie, ktorá má pozitívny obraz o EÚ |
61 % |
31 % |
55 % |
50 % |
49 % |
63 % |
31 % |
39 % |
36 % |
41 % |
33 % |
42 % |
50 % |
43 % |
38 % |
50 % |
59 % |
52 % |
44 % |
50 % |
|
Korelácia |
–0,04 |
|||||||||||||||||||
Príloha 5.6: Korelácia medzi osobnými finančnými vyhliadkami a úrovňou účasti na výberových konaniach EÚ – Eurobarometer 2019
V prieskume Eurobarometra boli občania požiadaní, aby uviedli svoje očakávania týkajúce sa finančnej situácie svojej domácnosti v nasledujúcom roku. Očakávania týkajúce sa osobnej finančnej situácie závisia od globálnych vyhliadok v oblasti zamestnanosti, ako aj od osobných úvah v súvislosti s predpokladanou výškou platu, stabilitou pracovného miesta atď.
|
Členské štáty |
BG |
CZ |
DK |
DE |
EE |
IE |
EL |
ES |
FR |
HR |
IT |
LV |
LT |
NL |
AT |
PL |
PT |
RO |
SI |
SE |
|
Podiel uchádzačov verzus podiel obyvateľstva |
244 % |
47 % |
49 % |
33 % |
193 % |
66 % |
362 % |
122 % |
50 % |
201 % |
152 % |
161 % |
227 % |
49 % |
73 % |
47 % |
160 % |
184 % |
181 % |
36 % |
|
Nedostatočne zastúpené = –1 Nadmerne zastúpené = 1 |
1 |
–1 |
–1 |
–1 |
1 |
–1 |
1 |
1 |
–1 |
1 |
1 |
1 |
1 |
–1 |
–1 |
–1 |
1 |
1 |
1 |
–1 |
|
Percentuálny podiel populácie, ktorá sa domnieva, že ich vlastná finančná situácia sa v nasledujúcich 12 mesiacoch zlepší |
26 % |
24 % |
21 % |
17 % |
31 % |
18 % |
23 % |
20 % |
24 % |
29 % |
23 % |
31 % |
25 % |
15 % |
16 % |
23 % |
27 % |
31 % |
20 % |
27 % |
|
Korelácia |
–0,56 |
|||||||||||||||||||
Príloha 5.7: Korelácia medzi indexom lepšieho života OECD a úrovňou účasti na výberových konaniach EÚ – OECD
Index lepšieho života OECD je súbor štatistických údajov zameraných na porovnanie dobrých životných podmienok rôznych krajín. Dobré životné podmienky zahŕňajú materiálne podmienky, podmienky bývania, zamestnanie, vzdelanie atď. Na účely porovnateľnosti je zvoleným ukazovateľom v kontexte štúdie celková životná spokojnosť.
|
Členské štáty |
BG |
CZ |
DK |
DE |
EE |
IE |
EL |
ES |
FR |
HR |
IT |
LV |
LT |
NL |
AT |
PL |
PT |
RO |
SI |
SE |
|
Podiel uchádzačov verzus podiel obyvateľstva |
244 % |
47 % |
49 % |
33 % |
193 % |
66 % |
362 % |
122 % |
50 % |
201 % |
152 % |
161 % |
227 % |
49 % |
73 % |
47 % |
160 % |
184 % |
181 % |
36 % |
|
Nedostatočne zastúpené = –1 Nadmerne zastúpené = 1 |
1 |
–1 |
–1 |
–1 |
1 |
–1 |
1 |
1 |
–1 |
1 |
1 |
1 |
1 |
–1 |
–1 |
–1 |
1 |
1 |
1 |
–1 |
|
Index lepšieho života OECD |
6,7 |
7,6 |
7,0 |
5,7 |
7,0 |
5,4 |
6,3 |
6,5 |
6,0 |
5,9 |
5,9 |
7,4 |
7,1 |
6,1 |
5,4 |
5,9 |
7,3 |
|||
|
Korelácia |
–0,84 |
|||||||||||||||||||
Príloha 6: Vývoj vzorky členských štátov a ich príslušná váha (2014 = 100)
Príloha 7: Ročné špecifické ukazovatele členských štátov zo vzorky (2014 = 100)
Príloha 8: Kumulatívne ročné špecifické ukazovatele členských štátov zo vzorky (2014 = 100)
Príloha 9: Vypočítaný a uplatňovaný globálny špecifický ukazovateľ
Príloha 10: Globálny špecifický ukazovateľ (GSI), spoločný index a ročná aktualizácia (2014 = 100)
Príloha 11: Porovnanie alternatívnych globálnych špecifických ukazovateľov vypočítaných na základe rôznych vzoriek
Príloha 12: Ročné špecifické ukazovatele všetkých členských štátov (2014 = 100)
Príloha 13: Kumulatívne ročné špecifické ukazovatele všetkých členských štátov (2014 = 100)
Príloha 14: Kumulatívne špecifické ukazovatele členských štátov zo vzorky a s nízkou účasťou na výberových konaniach EÚ
Príloha 15: Výnosy zo solidárnej dane medzi rokmi 2012 a 2022
Príloha 16: Spoločný index Belgicka a Luxemburska, belgický HICP a luxemburský CPI
Príloha 17: Vývoj životných nákladov v Bruseli (bruselský medzinárodný index)
Príloha 18: Vývoj opravných koeficientov
Príloha 19: Účinky prieskumných prác, ktoré vykonal Eurostat a ktoré sa týkajú výdavkov mimo miesta výkonu práce
|
Súčasné opravné koeficienty – júl 2021 |
Odhadovaný opravný koeficient vrátane výdavkov mimo miesta |
Zmena |
|
|
BE |
100 |
100 |
0,0 % |
|
BG |
61,7 |
64,8 |
5,0 % |
|
CZ |
88,1 |
89,4 |
1,5 % |
|
DK |
134,2 |
129,8 |
–3,3 % |
|
DE |
101,4 |
100,9 |
–0,5 % |
|
DE Karlsruhe |
96,9 |
96,8 |
–0,1 % |
|
DE Mníchov |
113,4 |
111,6 |
–1,6 % |
|
EE |
86,3 |
87,7 |
1,6 % |
|
IE |
133,6 |
128,7 |
–3,7 % |
|
EL |
85,2 |
86,2 |
1,2 % |
|
ES |
96,3 |
96,4 |
0,1 % |
|
FR |
119,9 |
117,2 |
–2,3 % |
|
HR |
78,3 |
80,3 |
2,6 % |
|
IT |
95,2 |
95,3 |
0,1 % |
|
IT Varese |
91,2 |
91,8 |
0,7 % |
|
CY |
82,2 |
83,7 |
1,8 % |
|
LV |
80,0 |
82,1 |
2,6 % |
|
LT |
80,1 |
81,8 |
2,1 % |
|
HU |
76,1 |
78,6 |
3,3 % |
|
MT |
94,0 |
94,5 |
0,5 % |
|
NL |
111,4 |
109,6 |
–1,6 % |
|
AT |
109,6 |
107,3 |
–2,1 % |
|
PL |
70,6 |
73,7 |
4,4 % |
|
PT |
91,4 |
91,9 |
0,5 % |
|
RO |
68,5 |
71,2 |
3,9 % |
|
SI |
84,9 |
86,1 |
1,4 % |
|
SK |
79,9 |
81,6 |
2,1 % |
|
FI |
118,6 |
115,7 |
–2,4 % |
|
SE |
130,3 |
126,4 |
–3,0 % |