(1)

Listom z 13. augusta 2008 Poľsko informovalo Komisiu o opatreniach, ktoré plánovalo udeliť, aby podporilo reštrukturalizáciu spoločnosti PZL Dębica S.A. (ďalej len „spoločnosť PZL Dębica“ alebo „spoločnosť“). Listom z 3. októbra 2008 Komisia požiadala Poľsko, aby predložilo určité chýbajúce dokumenty. Tieto dokumenty boli poskytnuté 20. októbra 2008.

(2)

Listom z 19. decembra 2008 Komisia informovala Poľsko, že rozhodla o začatí konania podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ďalej len „zmluva“) v súvislosti s opatreniami (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

(3)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania nepredložila žiadna tretia zainteresovaná strana.

(4)

V odpovedi na rozhodnutie o začatí konania predložili poľské orgány ďalšie informácie 12. februára 2009, 9. júla 2010, 16. mája 2011, 7. júna 2011 a 8. júna 2011.

(5)

Dňa 18. augusta 2011 Poľsko požiadalo Komisiu, aby sa do 31. októbra 2011 zdržala posudzovania oznámenej pomoci. Poľsko 10. októbra 2011 stiahlo niektoré z oznámených opatrení, t. j. kapitálovú dotáciu a zvýhodnený úver, ktoré mali byť udelené štátnou Agentúrou pre priemyselný rozvoj.

(6)

Poľsko 2. novembra 2011 predložilo správu s cieľom preukázať, že zvyšná časť oznámenia, t. j. odklad dátumu splatnosti dlhu na sociálnom zabezpečení, je v súlade so zásadou súkromného veriteľa, a preto nepredstavuje štátnu pomoc.

(7)

Listom z 26. júla 2012 Komisia požiadala Poľsko, aby poskytlo ďalšie vysvetlenia k niekoľkým bodom. Poľsko odpovedalo listom z 31. augusta 2012, v ktorom informovalo Komisiu o tom, že dohoda o odklade dátumu splatnosti dlhu na sociálnom zabezpečení bola uzavretá 1. marca 2012 a že nesplatená časť dlhu voči miestnemu úradu maršala bola splatená 14. augusta 2012.

(8)

Poľské orgány poskytli informácie naposledy 6. decembra 2012.

(9)

Spoločnosť PZL Dębica má 212 zamestnancov. Je to stredne veľká spoločnosť zaoberajúca sa najmä výrobou chladiacich zariadení, ako sú kompresory, výrobníky ľadovej vody a chladiace boxy, vzduchové a kvapalinové chladiče, rozprašovacie a odparovacie kondenzátory, vertikálne a horizontálne kotlové kondenzátory, cisternové zariadenia: oddeľovače kvapalín, horizontálne cisterny, medzichladiče, ekonomizéry, oddeľovače oleja a chladiace ventily.

(10)

Spoločnosť sa nachádza v Podkarpatskom vojvodstve, teda v regióne, na ktorý sa vzťahuje článok 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Bola založená v roku 1938 a od roku 1995 je akciovou spoločnosťou. V roku 1999 boli akcie spoločnosti vo vlastníctve štátu (25,08 %) a zamestnancov (74,92 %). V roku 2006 bola spoločnosť úplne sprivatizovaná: Jej akcie vlastnili prevažne súčasní a bývalí zamestnanci a ich dediči. V roku 2010 získal 16,7 % akcií spoločnosti PZL Dębica súkromný investor, Eurotech.

(11)

Trhový podiel spoločnosti na poľskom trhu s chladiacimi zariadeniami je malý (v roku 2006 menej ako 1 %). Vývozy v roku 2006 predstavovali 15,6 % celkového predaja, z čoho 6,8 % šlo mimo Európskej únie. Spoločnosť na poľskom trhu čelí výraznej konkurencii zo strany niekoľkých spoločností, napríklad York International, GEA GRASSO Refrigeration Division, Mycom International Refrigeration (Ltd), MOSTOSTAL Wrocław S.A., Aerzen Maschinenfabrik GmbH a Zakład Metalowy PILZNO.

(12)

Podľa poľských orgánov prvé finančné problémy spoločnosti siahajú do roku 2002. V uvedenom čase bol prijatý reštrukturalizačný plán na roky 2002 – 2007. Plán bol aktualizovaný v októbri 2003 a zahŕňal tieto opatrenia:

(13)

Z dôvodu rozpočtových obmedzení nebolo možné poskytnúť spoločnosti PZL Dębica sľúbený úver z fondu na reštrukturalizáciu podnikov [odôvodnenie 12 písm. c)]. Následne úrad sociálneho zabezpečenia rozhodol o tom, že neodloží termín splatnosti zvyšnej časti dlhu spoločnosti [pozri odôvodnenie 12 písm. d)]. Následkom toho spoločnosť PZL Dębica nerealizovala finančnú reštrukturalizáciu, na ktorej bol postavený plán.

(14)

Napriek tomu spoločnosť realizovala iné prvky reštrukturalizačného plánu, vďaka ktorým už v roku 2006 dosiahla mierny zisk. Finančné výsledky spoločnosti za roky 2002 až 2011 sú zhrnuté v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Finančné výsledky spoločnosti PZL Dębica v rokoch 2002 – 2011 (v miliónoch PLN)

(15)

Vzhľadom na nevykonanie finančnej reštrukturalizácie v rámci prvého reštrukturalizačného plánu bol Komisii v auguste 2008 oznámený druhý reštrukturalizačný plán. Tento druhý plán bol vo veľkej miere navrhnutý na vykonanie finančnej reštrukturalizácie spoločnosti. Boli v ňom stanovené tieto opatrenia:

(16)

V rozhodnutí o začatí konania boli vyjadrené pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť nasledujúcich opatrení štátnej pomoci, ktoré boli súčasťou prvého reštrukturalizačného plánu, s vnútorným trhom:

Komisia takisto spochybnila klasifikáciu opatrení uvedených v tabuľke 2 ako pomoci de minimis.

(17)

Okrem toho, Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či reštrukturalizačný plán obsahuje všetky prvky umožňujúce obnovenie životaschopnosti spoločnosti PZL Dębica a či 12-ročné reštrukturalizačné obdobie nie je príliš dlhé so zreteľom na bod 35 Usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (4) (ďalej len „usmernenia o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu“).

(18)

Vzhľadom na to, že pomoc už bola udelená v rámci prvého plánu [odôvodnenie 12 písm. a) a b)] Komisia spochybnila aj oprávnenosť spoločnosti na ďalšiu reštrukturalizačnú pomoc (pozri odôvodnenie 15) so zreteľom na zásadu „jedenkrát a naposledy“ (stanovenú v časti 3.3 usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu).

(19)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia uviedla, že pokiaľ ide o opatrenia, ktoré Poľsko klasifikovalo ako predvstupové opatrenia [odôvodnenie 16 písm. a) až c)], nebol jej predložený žiadny právne záväzný dokument, na základe ktorého sa príslušné vnútroštátne orgány zaviazali poskytnúť pomoc.

(20)

Pokiaľ ide o skutočnú výšku pomoci, ktorá bola už spoločnosti udelená, Komisia takisto vyjadrila pochybnosti, či by pomoc de minimis udelená v roku 2006 mohla byť považovaná za takýto druh pomoci, keďže bola udelená spoločnosti v ťažkostiach, čo podľa článku 1 ods. 1 písm. h) nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (5) vylučuje pomoc takéhoto typu.

(21)

Nakoniec, Komisia pochybovala o tom, že bolo možné prijať navrhované kompenzačné opatrenia, keďže boli spojené s obnovením dlhodobej životaschopnosti spoločnosti a ako také nemohli byť považované za kompenzačné opatrenia. Komisia takisto uviedla, že Poľsko nepreukázalo, že zanechané aktivity neboli stratové.

(22)

Táto kapitola obsahuje pripomienky poľských orgánov k opatreniam, ktoré neboli počas zisťovania stiahnuté.

(23)

Pokiaľ ide o dĺžku reštrukturalizačného procesu, poľské orgány uviedli, že oba reštrukturalizačné plány by mali byť považované za jeden plán, pretože spoločnosť nezavinila zlyhanie prvého reštrukturalizačného plánu a druhým reštrukturalizačným plánom sa v zásade nadviazalo na nedokončenú finančnú reštrukturalizáciu prvého plánu.

(24)

Poľsko v rámci rozhodnutia o začatí konania stiahlo opatrenia pomoci uvedené v odôvodnení 15 písm. a) a b), pričom udelenie týchto opatrení by mohlo byť zároveň potenciálne nezlučiteľné so zásadou „jedenkrát a naposledy“. Poľské orgány vysvetlili, že opatrenia stiahli, pretože spoločnosť PZL Dębica stratila postavenie veľkej spoločnosti. Ako spoločnosť s menej ako 250 zamestnancami už spoločnosť PZL Dębica nebola spôsobilá na financovanie z Agentúry pre priemyselný rozvoj, ktorá zabezpečuje financovanie len pre veľké spoločnosti. Odklad dátumu splatnosti dlhu voči úradu sociálneho zabezpečenia a odpísanie dlhu voči úradu maršálka neboli stiahnuté. Poľské argumenty týkajúce sa týchto opatrení sú uvedené ďalej.

(25)

Pokiaľ ide o tri opatrenia klasifikované v rozhodnutí o začatí konania ako pomoc prisľúbená pred pristúpením k EÚ [odôvodnenie 16 písm. a) až c) tohto rozhodnutia], Poľsko poskytlo listinný dôkaz, ktorým podporilo svoje tvrdenie, že pomoc bola udelená pred pristúpením, a preto nepredstavovala novú pomoc.

(26)

So zreteľom na dlh voči mestskej rade Dębice Poľsko predložilo notársku zápisnicu potvrdzujúcu, že dlh bol vyrovnaný 31. mája 2004 prostredníctvom prevodu majetku na mestskú radu Dębice. Zápisnica sa vzťahovala na vyrovnanie istiny vo výške 1 116 788,60 PLN a úroku vo výške 592 669,80 PLN (6).

(27)

Poľsko takisto vysvetlilo, že toto opatrenie nebolo zahrnuté do prvého reštrukturalizačného plánu, pretože žiadosť o pomoc predložená spoločnosťou PZL Dębica mestskej rade Dębice bola zamietnutá.

(28)

Pokiaľ ide o dlh voči daňovému úradu vo výške 914 552,15 PLN, Poľsko predložilo rozhodnutie z 20. októbra 2003 o podmienkach reštrukturalizácie, ktoré podpísal riaditeľ miestneho daňového úradu. Podľa uvedeného rozhodnutia sa mala odpísať pohľadávka vo výške 636 729,85 PLN a úroky z nej vo výške 277 822,30 PLN.

(29)

Poľsko vysvetlilo, že vyhlásenie v rozhodnutí o začatí konania, že táto pomoc bola prisľúbená pred prístupom, ale nebola udelená, je z niekoľkých dôvodov nesprávne.

(30)

Po prvé, Poľsko vysvetlilo mechanizmus udeľovania pomoci stanovený v zákone z 30. augusta 2002 o reštrukturalizácii niektorých verejnoprávnych záväzkov podnikov (7) (ďalej len „zákon z roku 2002“). Podľa uvedeného zákona na základe žiadosti spoločnosti v ťažkostiach orgán udeľujúci pomoc (napr. daňový úrad) môže vydať rozhodnutie o podmienkach reštrukturalizácie (ďalej len „rozhodnutie o reštrukturalizácii“). Týmto rozhodnutím sa príjemcovi udeľuje právo získať pomoc. Skutočné splatenie alebo odpísanie pohľadávky (v závislosti od opatrenia) sa uskutočňuje na základe vykonávacieho rozhodnutia, v ktorom orgán udeľujúci pomoc uznáva, že reštrukturalizácia bola dokončená (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie“). Podľa poľských orgánov toto vykonávacie rozhodnutie slúži na potvrdenie toho, že príjemca i) predložil aktualizovaný reštrukturalizačný program spolu s informáciami o finančnej situácii spoločnosti, ii) zaplatil reštrukturalizačný poplatok a iii) a neakumuloval nové dlhy voči orgánu udeľujúcemu pomoc. Vykonávacie rozhodnutie je len administratívna listina, ktorou sa potvrdzuje, že podmienky rozhodnutia o reštrukturalizácii sú splnené. Podľa zákona z roku 2002 orgán udeľujúci pomoc skontroluje dodržiavanie súladu s podmienkami reštrukturalizácie najneskôr do 15 mesiacov od vydania rozhodnutia o reštrukturalizácii.

(31)

Po druhé, Poľsko informovalo Komisiu, že daňový úrad nevydal spoločnosti PZL Dębica vykonávacie rozhodnutie. Podľa Poľska sa tak stalo z dôvodu nejasnosti, ktorú mala časť niektorých verejných orgánov o výklade pravidiel štátnej pomoci platných od 1. mája 2004. Z toho dôvodu sa niektoré orgány rozhodli počkať, kým Komisia neprijme stanovisko k týmto opatreniam. Poľsko predložilo vyhlásenie riaditeľa príslušného daňového úradu, ktorým sa potvrdilo, že to tak bolo v prípade spoločnosti PZL Dębica.

(32)

Po tretie, Poľsko uviedlo, že rozhodnutím daňového úradu z 20. októbra 2003 sa priznalo spoločnosti PZL Dębica právo odpísať pohľadávku. Poľsko sa odvolalo na rozhodnutie Komisie zo 6. novembra 2008 týkajúce sa lodeníc v Gdyni (8), aby podporilo tvrdenie, že sa musí uplatniť vnútroštátny príkaz, aby sa určilo, či sa daným dokumentom priznáva právo na pomoc. Poľsko sa takisto odvolávalo na oprávnené očakávania príjemcov pomoci a uviedlo, že nevydanie vykonávacieho rozhodnutia orgánom udeľujúcim pomoc by mohla spoločnosť PZL Dębica napadnúť na súde. V tejto súvislosti Poľsko odkázalo na rozhodnutia Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu, v ktorých sa potvrdilo, že rozhodnutiami o reštrukturalizácii sa stanovila štátu povinnosť a že vykonávacími rozhodnutiami sa uvedená povinnosť nemohla ovplyvniť, pretože boli povinné, t. j. nepodliehali správnej právomoci (9).

(33)

Okrem toho Poľsko predložilo vyhlásenie riaditeľa miestneho daňového úradu, ktorým sa potvrdilo, že spoločnosť PZL Dębica splnila potrebné právne požiadavky na vydanie vykonávacieho rozhodnutia (uvedené v odôvodnení 30), ale bolo v ňom uvedené, že daňový úrad čaká na výsledok zisťovania Komisie.

(34)

Opatrenie uvedené v odôvodnení 16 písm. c) sa rieši v Hlave 5 – Odklad dátumu splatnosti dlhu voči úradu sociálneho zabezpečenia.

(35)

Poľské orgány informovali Komisiu o tom, že opatrenia de minimis boli udelené spoločnosti v roku 2006, keď bolo v platnosti nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis (10) (nariadenie (ES) č. 1998/2006 nenadobudlo účinnosť pred 1. januárom 2007); podľa nariadenia (ES) č. 69/2001 nebolo zakázané udeliť pomoc de minimis spoločnostiam vo finančných ťažkostiach.

(36)

Vzhľadom na pochybnosti, ktoré mala Komisia v súvislosti s mechanizmom výpočtu, poľské orgány objasnili vzorec použitý na výpočet prvkov pomoci uvedený v poľskom nariadení z 11. augusta 2004 (11). Vo vzorci sú zohľadnené rozdiely medzi referenčnou sadzbou a sadzbou použitou na výpočet poplatku za neskorú platbu. Aktualizovaný výpočet prvkov pomoci de minimis je uvedený v tabuľke (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 2

Pomoc de minimis – podľa Poľska

(37)

Poľsko informovalo Komisiu, že len daňový úrad poskytol zábezpeku na účely odkladu. Táto zábezpeka pokrývala 100 % nominálnej hodnoty odkladu. Poľsko poukázalo na to, že aj keby sa k sadzbe pridalo 600 bázických bodov v súlade s oznámením Komisie o spôsobe stanovenia referenčných a diskontných sadzieb z roku 1997 (12), hodnota pomoci de minimis by bola stále pod prahovou hodnotou 100 000 EUR.

(38)

Pokiaľ ide o odklad dátumu splatnosti dlhu vo forme pohľadávok na sociálnom zabezpečení, ktoré sa zvýšili v obidvoch reštrukturalizačných plánoch, poľské orgány najprv pripomenuli, že tento dlh narástol v dôsledku zlyhania finančnej reštrukturalizácie plánovanej v prvom reštrukturalizačnom pláne. Podľa uvedeného plánu mal byť dlh voči úradu sociálneho zabezpečenia vyrovnaný vo forme: i) splátky vo výške 3 890 000 PLN s využitím pôžičky z Fondu na reštrukturalizáciu podnikov a ii) odkladu dátumu splatnosti ďalšej sumy vo výške 1 364 600 PLN. Ako už bolo uvedené (pozri odôvodnenie 13), finančná reštrukturalizácia tohto dlhu zlyhala.

(39)

Okrem toho poľské orgány konštatovali, že úrad sociálneho zabezpečenia sa rozhodol zúčastniť sa na druhom reštrukturalizačnom pláne, v ktorom sa stanovilo i) splatenie sumy 5,5 milióna PLN z úveru, ktorý mala udeliť Agentúra pre priemyselný rozvoj a ii) odklad dátumu splatnosti ďalšej sumy vo výške 3 miliónov PLN. Ako už bolo uvedené (pozri odôvodnenie 5), spoločnosť PZL Dębica nezískala prisľúbenú pôžičku a Poľsko stiahlo príslušnú časť oznámenia.

(40)

Poľsko informovalo Komisiu, že na dlh spoločnosti PZL Dębica voči úradu sociálneho zabezpečenia, ako aj na všetky ostatné finančné prostriedky, ktoré spoločnosť dlhovala verejným orgánom, sa vzťahoval úrok z omeškania vypočítaný podľa vzorca opísaného v článku 56 poľského daňového zákona z 29. augusta 1997 (13). Úroková sadzba sa rovná 200 % základnej sadzby zverejnenej Národnou bankou Poľska plus 2 % (200 bázických bodov) (pozri tabuľku 3). Sadzba nemôže byť nižšia ako 8 %; v tomto prípade bola v rozmedzí 10 % až 46 %.

Tabuľka 3

Zmeny úrokovej sadzby od roku 2000 do roku 2012

(41)

Poľsko predložilo podrobné tabuľky, v ktorých stanovilo zmeny v dlhu voči úradu sociálneho zabezpečenia. Zhrnutie zmien do 31. augusta 2012 je uvedené v tabuľke 4. Poľsko uviedlo, že napriek dlhu, ktorý bol akumulovaný najmä v rokoch 2000 – 2005, spoločnosť v období od roku 2000 do augusta 2012 uskutočnila významné bežné platby voči úradu sociálneho zabezpečenia, t. j. vo výške viac ako 16 miliónov PLN.

Tabuľka 4

Zmeny v dlhu voči úradu sociálneho zabezpečenia

(42)

Poľské orgány takisto poskytli informácie o iných opatreniach prijatých úradom sociálneho zabezpečenia na účel zabezpečenia a vymoženia dlhu.

Tabuľka 5

Predaj majetku spoločnosti PZL Dębica

(43)

V októbri 2011 po stiahnutí niektorých oznámených opatrení, t. j. kapitálovej dotácie a zvýhodneného úveru, Poľsko informovalo Komisiu o svojom posúdení, že odklad dátumu splatnosti dlhu na sociálnom zabezpečení [pozri odôvodnenie 15 písm. c) ako súčasť oznámeného reštrukturalizačného plánu) je v súlade so zásadou súkromného veriteľa, a preto nepredstavuje štátnu pomoc.

(44)

Na uvedený účel si spoločnosť PZL Dębica v roku 2011 objednala štúdiu u nezávislej spoločnosti „Consulting“ so sídlom v Katowiciach. Správa predstavovala analýzu zásady súkromného veriteľa, ktorá sa zakladala na porovnaní týchto dvoch scenárov:

(45)

V auguste 2012 Poľsko informovalo Komisiu, že medzi spoločnosťou PZL Dębica a úradom sociálneho zabezpečenia bola 1. marca 2012 uzavretá dohoda o odklade dátumu splatnosti dlhu založená na zásade súkromného veriteľa. Poľsko vysvetlilo, že úrad sociálneho zabezpečenia zvážil výhody každej z možností so zreteľom na maximalizovanie vymáhania dlhu. Dohoda sa vzťahuje na dlžnú sumu k uvedenému dňu vo výške [7-13 mil.] PLN, ktorá sa skladá z dlhu vo výške [3,5 - 6,5 mil.] PLN a úroku vo výške [3,5 - 6,5 mil.] PLN. K uvedenej sume bol pridaný poplatok za odklad vo výške [1,0 – 1,7 mil.] PLN. Odkladom termínu splatnosti sa zabezpečilo splácanie v 96 mesačných splátkach, z ktorých 9 už bolo zaplatených. Poľsko predložilo nasledujúce porovnanie možností, ktoré mal v roku 2012 k dispozícii úrad sociálneho zabezpečenia (tabuľka 6).

Tabuľka 6

Porovnanie možností vymáhania dlhu spoločnosti PZL Dębica voči úradu sociálneho zabezpečenia (v PLN)

(46)

Poľsko poukázalo na to, že úrad sociálneho zabezpečenia má ešte vždy hypotéku na majetok spoločnosti v celkovej výške 6 243 002,55 PLN. Podľa dohody sa akýmkoľvek predajom majetku automaticky znižuje odložená suma, čím sa umožní rýchlejšie splatenie ako v priebehu stanovených 96 mesiacov.

(47)

Poľsko potvrdilo Komisii, že dlh voči miestnemu úradu maršálka, na ktorý sa odkazuje v druhom reštrukturalizačnom pláne, bol vyrovnaný 14. augusta 2012. Suma sa skladala z dlhu vo výške 61 104,97 PLN, ktorý vznikol v rokoch 1999 až 2011, a z úrokov vo výške 103 566,29 PLN, ktoré sa odvtedy pripisovali.

(48)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy štátna pomoc je pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(49)

Podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sú kumulatívne a na to, aby bolo opatrenie označené ako štátna pomoc, musia byť splnené všetky podmienky.

(50)

Na základe rozhodnutia o začatí konania Komisia posúdi tieto opatrenia:

(51)

Podľa článku 8 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (14) členský štát môže stiahnuť oznámenie po rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v riadnom čase, predtým ako Komisia prijme rozhodnutie o povahe pomoci oznámeného opatrenia a konanie sa zodpovedajúcim spôsobom ukončí.

(52)

Poľské orgány stiahli dve opatrenia, ktoré sa mali vykonať v rámci druhého reštrukturalizačného plánu, konkrétne kapitálovú dotáciu a zvýhodnený úver v celkovej výške 10,5 milióna PLN [pozri odôvodnenie 15 písm. a) a b)]. Podľa článku 8 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 musí byť preto zisťovanie Komisie týkajúce sa týchto opatrení ukončené.

(53)

Komisia nemôže preskúmať opatrenia pomoci, ktoré boli udelené pred pristúpením Poľska k EÚ a po pristúpení sa neuplatňujú, a to buď podľa postupov stanovených v článku 108 zmluvy alebo podľa dočasného mechanizmu. Uvedeným mechanizmom sa od Komisie nevyžaduje a ani sa ním Komisia neoprávňuje, aby preskúmala opatrenia pomoci, ktoré sa neuplatňujú po pristúpení.

(54)

Pomoc udelená zo strany Poľska sa považuje za pomoc udelenú pred pristúpením v prípade, že príslušný orgán prijal pred 1. májom 2004 právne záväznú zápisnicu, na základe ktorej sa zaviazal udeliť pomoc. Jednotlivá pomoc sa neuplatňuje po pristúpení, ak pred udelením pomoci bola známa presná hospodárska účasť štátu.

(55)

Na druhej strane, ak by boli opatrenia udelené po pristúpení, predstavovali by novú pomoc a ich zlučiteľnosť by posudzovala Komisia v rámci konania stanoveného v článku 108 zmluvy.

(56)

Poľsko tvrdí, že okrem dvoch opatrení uvedených v rozhodnutí o začatí konania ako predvstupových opatrení [pozri odôvodnenie 12 písm. a) a b)] by sa malo aj rozhodnutie o odpísaní pohľadávky vydané miestnym daňovým úradom v roku 2003, ktoré sa vzťahovalo na sumu vo výške 914 522,15 PLN, posudzovať ako predvstupová pomoc.

(57)

V reakcii na obavy, ktoré vyjadrila Komisia v rozhodnutí o začatí konania v súvislosti so skutočnosťou, že nebol predložený žiadny dokument o udelení pomoci, predložilo Poľsko dokument o udelení pomoci z 20. októbra 2003 a objasnilo mechanizmus udeľovania pomoci podľa zákona z roku 2002 (pozri odôvodnenie 30).

(58)

Poľské orgány poskytli Komisii analýzu poľských právnych predpisov, z ktorej vyplynulo, že rozhodnutie o reštrukturalizácii z roku 2003 predstavovalo právne záväzný dokument, na základe ktorého je daňový úrad povinný odpísať daňové nedoplatky. K rozhodnutiu o reštrukturalizácii (pozri odôvodnenie 28) bolo pripojených niekoľko objektívne overiteľných podmienok. Poľské orgány potvrdili, že spoločnosť PZL Dębica spĺňa uvedené podmienky. Vzhľadom na to, že chýbajú informácie, ktoré by svedčili o opaku, sa Komisia domnieva, že odpísanie pohľadávky bolo udelené pred pristúpením Poľska k EÚ.

(59)

Počas zisťovania Poľsko informovalo Komisiu o tom, že spoločnosť PZL Dębica vyrovnala tieto dlhy:

(60)

Poľsko predložilo potvrdenie o tom, že tieto dlhy boli vyrovnané.

(61)

Poľsko informovalo Komisiu, že v rámci rokovaní o reštrukturalizácii s verejnými veriteľmi, ktoré viedli v októbri 2003 k aktualizácii prvého reštrukturalizačného plánu, požiadala spoločnosť PZL Dębica mestskú radu Dębice, aby do reštrukturalizačného plánu zahrnula sumu 1 116 788,60 PLN, ktorú spoločnosť dlhovala rade. Mestská rada Dębice to odmietla a spoločnosť dokázala vyrovnať dlh 31. mája 2004, mesiac po prístupe Poľska k Európskej únii.

(62)

Komisia konštatuje, že dlh podliehal zloženému úroku s vysokou sadzbou v rozpätí od 44 % do 13,5 % (pozri tabuľku 3). Akumulovaný úrok, ktorý spoločnosť PZL Dębica vyrovnala 31. mája 2004, sa rovnal sume 592 669,80 PLN.

(63)

Úroková sadzba pre vymáhanie štátnej pomoci, ktorú by Komisia uplatnila na neoprávnene sprístupnenú pomoc spoločnosti v Poľsku v období od 1. do 31. mája 2004, bola vo výške 7,62 % (15). Ide o oveľa nižšiu sadzbu, ako je úroková sadzba uplatnená na dlh zo strany Poľska.

(64)

Vzhľadom na to, že dlh bol splatený v celom rozsahu a že úroková sadzba na úrovni 13,5 % uplatnená na dlh v období od 1. do 31. mája 2004 bola oveľa vyššia ako úroková sadzba pre vymáhanie štátnej pomoci vo výške 7,62 % uplatňovaná Komisiou, dospela Komisia k záveru, že vymáhanie bolo ukončené v súlade s oznámením Komisie „K efektívnemu vykonávaniu rozhodnutí Komisie prikazujúcich členským štátom vymáhať neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú štátnu pomoc“ (16) (ďalej len „oznámenie o vymáhaní pomoci“). Výška skutočne splateného úroku presahuje výšku úroku, ktorý by musel byť splatený v prípade záporného rozhodnutia, vypočítanú podľa nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (17). Komisia preto jednoducho berie na vedomie vyrovnanie dlhu bez toho, aby bolo v budúcnosti dotknuté označenie tohto opatrenia na účel uplatnenia zásady „jedenkrát a naposledy“.

(65)

Komisia konštatuje, že miestny úrad maršálka rozhodol v roku 2007 o odpísaní dlhu, ktorý bol preto zahrnutý do druhého reštrukturalizačného plánu. Reštrukturalizačný plán bol oznámený Komisii.

(66)

Komisia zároveň konštatuje, že dlh podliehal zloženému úroku so sadzbou v rozpätí od 46 % do 10 % (pozri tabuľku 3). Celkový úrok, ktorý vyrovnala spoločnosť PZL Dębica 14.augusta 2012, dosiahol 103 566,29 PLN, teda takmer dvojnásobok pôvodného dlhu vo výške 61 104,97 PLN.

(67)

Komisia sa domnieva, že odklad sa uskutočnil de facto od roku 1999 (keď vznikla prvá časť dlhu) do roku 2012 (keď bol dlh splatený) a že v dôsledku toho miestny úrad maršálka priznal výhodu spoločnosti, ktorá už mala závažné finančné ťažkosti, prostredníctvom zmiernenia záťaže spojenej s bežnými obchodnými činnosťami, ku ktorým patrí splácanie dlhov voči verejným orgánom.

(68)

Úroková sadzba pre vymáhanie štátnej pomoci, ktorú mala uplatniť Komisia na neoprávnene sprístupnenú pomoc spoločnosti v Poľsku po pristúpení Poľska k EÚ do vyrovnania dlhu, bola v rozpätí od 5,26 % do 7,62 % (18). Ide o oveľa nižšiu sadzbu, ako je úroková sadzba skutočne uplatnená na dlh zo strany Poľska.

(69)

Vzhľadom na to, že dlh bol splatený v celom rozsahu a že úroková sadzba vo výške 10 % až 16 % uplatnená na dlh spoločnosti PZL Dębice v období od 1. mája 2004 do 14. augusta 2012 bola oveľa vyššia ako sadzba pre vymáhanie štátnej pomoci uplatňovaná Komisiou v rozpätí od 5,26 % do 7,62 %, Komisia dospela k záveru, že bez ohľadu na oprávnenosť pomoci bolo vymáhanie ukončené v súlade s oznámením Komisie o vymáhaní pomoci. Výška úroku, ktorá bola v skutočnosti zaplatená, presahuje výšku úroku, ktorá by musela byť uhradená podľa nariadenia (ES) č. 794/2004.

(70)

Poľsko informovalo Komisiu o piatich opatreniach v celkovej výške 20 873,65 PLN, o ktorých tvrdilo, že by mali byť považované za pomoc de minimis (uvedené v tabuľke 2). Tieto opatrenia patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 69/2001.

(71)

Komisia uznáva, že nariadením (ES) č. 69/2001, ktorým sa umožňuje udeliť pomoc až do výšky 100 000 EUR (približne 400 000 PLN), sa jasne nevylučujú spoločnosti v ťažkostiach. To znamená, že v nariadení sa osobitne plánovalo, že úver, ktorý možno prirovnať k odkladom, je „podporený normálnou zábezpekou a nezahŕňa nadmerné riziko“ (odôvodnenie 6). V tomto prípade sa Komisia domnieva, že uvedenú požiadavku splnil len odklad z daňového úradu z 8. septembra 2006.

(72)

Po prvé, Komisia sa domnieva, že Poľsko neposkytlo dostatočné informácie, aby umožnilo overenie mechanizmu výpočtu pomoci de minimis a výšky pomoci, ktorú Poľsko uviedlo ako „výšku pomoci“ v tabuľke 2. Neboli poskytnuté najmä podrobné informácie o platných referenčných sadzbách a sadzbách používaných na výpočet poplatku za neskorú platbu, ktorými by sa umožnila kontrola výpočtov uskutočnených podľa vzorca, ktorý použilo Poľsko (pozri odôvodnenie 36). Komisia preto považuje nominálnu hodnotu troch odkladov udelených 7. apríla, 28. júla a 5. októbra 2006 primátorom Dębice, za ktoré nebola poskytnutá žiadna zábezpeka, za sumu, ktorá sa má zohľadniť na účely pomoci de minimis. Suma 264 186 PLN bola predmetom dvoch rozhodnutí o odklade, ktoré vydal primátor Dębice. Keďže sa tieto rozhodnutia týkali rovnakého predmetu, suma sa zohľadní len raz.

(73)

V prípade 7-dňového odkladu udeleného daňovým úradom 8. septembra 2006, za ktorý bola poskytnutá zábezpeka pokrývajúca 100 % odloženej sumy vo výške 614 550 PLN, Komisia vypočítala prvok pomoci pripočítaním 400 bázických bodov k platnej referenčnej sadzbe vo výške 5,56 %, ako sa stanovuje v oznámení Komisie o spôsobe stanovenia referenčných a diskontných sadzieb z roku 1997 (19). Pomoc sa v tomto prípade rovná sume 1 126 PLN.

(74)

V prípade rozhodnutia z 5. októbra 2006 o odpísaní požiadavky vydaného primátorom Dębice sa suma rovná hotovostnému grantu a mala by sa preto započítať v celom rozsahu.

(75)

V zmysle uvedeného dosahuje celková výška pomoci 369 788 PLN (približne 93 437 EUR (20)) (pozri tabuľku 7). Celkovo ide o sumu nižšiu ako 100 000 EUR, a preto sa na tieto opatrenia vzťahuje nariadenie (ES) č. 69/2001. Poľsko potvrdilo, že spoločnosť PZL Dębica nedostala žiadnu inú pomoc de minimis.

Tabuľka 7

Pomoc de minimis

(76)

Článok 107 ods. 1 zmluvy sa vzťahuje na intervencie v rôznych formách, ktorými sa znižujú bežné náklady spoločnosti a ktoré, aj keď nie sú dotáciami v pravom slova zmysle, majú rovnaký charakter a rovnaký vplyv. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že správaním verejného orgánu zodpovedného za výber príspevkov na sociálne zabezpečenie, ktorý toleruje oneskorené platby uvedených príspevkov, sa priznáva podniku, ktorý sa nachádza vo vážnych finančných ťažkostiach, obchodná výhoda zmiernením záťaže spojenej s bežným uplatňovaním systému sociálneho zabezpečenia, ktorá sa nemôže úplne odstrániť uplatnením úrokov a doplatkov za neplatenie vzťahujúcich sa na neskorú platbu (21).

(77)

V tomto prípade úrad sociálneho zabezpečenia umožnil spoločnosti PZL Dębica, aby v rokoch 2000 až 2005 naakumulovala dlh v značnej výške. Zmeny v celkovom dlhu vrátane úrokov sú uvedené v tabuľke 4.

(78)

Komisia na úvod poukazuje na to, že štátna pomoc spoločnosti PZL Dębica mohla byť udelená na základe nemožnosti vymôcť v plnej výške verejný dlh spoločnosti PZL Dębica voči úradu sociálneho zabezpečenia (22).

(79)

Poľsko tvrdí, že odklad dátumu splatnosti dlhu zo strany úradu sociálneho zabezpečenia nepredstavuje štátnu pomoc, pretože úrad sociálneho zabezpečenia konal ako súkromný veriteľ, keď v marci 2012 súhlasil s odkladom dátumu splatnosti celkovej dlžnej sumy, ktorá mala byť splatená v súlade so splátkovým kalendárom v 96 splátkach. Poľsko predložilo analýzu zásady súkromného veriteľa vykonanú v októbri 2011 a vo svojom stanovisku potvrdilo, že pre úrad sociálneho zabezpečenia mal byť výhodnejší odklad dátumu splatnosti pohľadávok voči spoločnosti PZL Dębica ako ich vymáhanie. Poľsko takisto tvrdilo, že úrad sociálneho zabezpečenia, ktorý sa zúčastnil na oboch reštrukturalizačných plánoch, mal vždy dostatok informácií o finančnej situácii a vyhliadkach spoločnosti PZL Dębica a vždy konal na základe úplných vedomostí o stave spoločnosti. Nakoniec, Poľsko odkázalo na niekoľko opatrení prijatých úradom sociálneho zabezpečenia s cieľom zabezpečiť a vymáhať dlh. Podľa Poľska sa týmto potvrdzuje, že úrad sociálneho zabezpečenia konal ako súkromný veriteľ a usiloval sa o vymáhanie svojej pohľadávky.

(80)

Podľa ustálenej judikatúry podmienky, ktoré musí opatrenie spĺňať, aby sa mohlo považovať za „pomoc“ na účely článku 107 zmluvy, nie sú splnené, ak verejný podnik, ktorý je prijímateľom, môže za okolností zodpovedajúcich bežným trhovým podmienkam získať rovnakú výhodu, ako mu bola sprístupnená zo štátnych zdrojov. V prípade verejných podnikov sa uvedené posúdenie uskutočňuje v zásade uplatnením zásady súkromného investora (v tomto prípade zásady súkromného veriteľa) (23). Ak sa členský štát počas administratívneho postupu spolieha na uvedenú zásadu, musí v prípade pochybnosti na základe objektívnych a overiteľných dôkazov jednoznačne dokázať, že opatrenie je naozaj v súlade s uvedenou zásadou (24). S cieľom stanoviť, či bola priznaná výhoda, ktorá by mohla byť označená ako štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, musí Poľsko poskytnúť dôkaz, ktorým sa potvrdí, že verejné orgány konali rovnako, ako by konal potenciálny súkromný veriteľ, ktorý by neuhrádzanie záväzkov netoleroval, a ktorý by prijal účinné kroky na vymáhanie dlhu, aj keby mali vyústiť do konkurzného konania.

(81)

Potenciálny súkromný veriteľ by dôsledne sledoval hospodársku situáciu dlžníka; chýbajúci reštrukturalizačný plán a zlé vyhliadky týkajúce sa návratu k životaschopnosti by urýchlili vymáhanie dlhu.

(82)

Z toho vyplýva, že s cieľom stanoviť, či verejné orgány udelili akúkoľvek štátnu pomoc, sa musí určiť, či sa v tomto prípade úrad sociálneho zabezpečenia snažil vymôcť všetky dlžné finančné sumy bez toho, aby vznikli finančné straty, a či rozhodnutím o vyhlásení konkurzu spoločnosti úrad sociálneho zabezpečenia plánoval maximalizovať vymáhanie dlžných súm tak, ako by to urobil potenciálny súkromný veriteľ (25).

(83)

Komisia zanalyzuje správu, ktorú predložilo Poľsko v súvislosti s rozhodnutím o podpísaní dohody o odklade dátumu splatnosti dlhu prijatým v roku 2012. Komisia však konštatuje, že úrad sociálneho zabezpečenia niekoľko rokov umožňoval akumulovanie dlhu. Informácie, ktoré poskytlo Poľsko, súvisia s celým obdobím od konca prvého reštrukturalizačného obdobia (a ešte skôr) až po zadanie štúdie v októbri 2011 so zreteľom na uzatvorenie dohody o odklade dátumu splatnosti dlhu. So zreteľom na oznámenie v roku 2008 o druhom reštrukturalizačnom pláne sa spoločnosť aktívne nesnažila dohodnúť s veriteľmi. Komisia musí preto takisto skontrolovať, či správanie úradu sociálneho zabezpečenia od konca prvého reštrukturalizačného obdobia do podpísania dohody o odklade dlhu je v súlade so zásadou súkromného veriteľa.

(84)

V nasledujúcich odôvodneniach Komisia odkáže na i) účasť úradu sociálneho zabezpečenia na prvom reštrukturalizačnom pláne, ii) čiastočné vymáhanie dlhu úradom sociálneho zabezpečenia v období rokov 2007 až 2012, ktoré nasledovalo po zlyhaní prvého reštrukturalizačného plánu a iii) dohodu o odklade dátumu splatnosti dlhu z 1. marca 2012. Prvý reštrukturalizačný plán bol schválený príslušným vnútroštátnym orgánom pred pristúpením Poľska k EÚ a vzťahuje sa najmä na predvstupové obdobie. Posúdenie bodov ii) až iii) je rozhodujúce pre záver týkajúci sa správania úradu sociálneho zabezpečenia. Posúdenie Komisie však bude zamerané opäť na zmeny situácie spoločnosti PZL Dębica v rámci prvého reštrukturalizačného plánu, pretože je veľmi dôležité vedieť, ako sa táto situácia vyvíjala.

(85)

Ako už bolo uvedené, úrad sociálneho zabezpečenia sa rozhodol zúčastniť sa na prvom reštrukturalizačnom pláne, ktorý bol vypracovaný a schválený v roku 2002, t. j. pred pristúpením Poľska k EÚ. Plán zahŕňal reštrukturalizáciu finančného dlhu voči úradu sociálneho zabezpečenia. Na základe uvedeného reštrukturalizačného plánu úrad sociálneho zabezpečenia súhlasil s odkladom dátumu splatnosti dlhu vo výške 1 364 600 PLN a zároveň bola vyrovnaná väčšia suma vo výške 3 890 000 PLN prostredníctvom úveru z fondu na reštrukturalizáciu podnikov. Ako už bolo vysvetlené (pozri odôvodnenie 13), spoločnosť PZL Dębica z fondu nedostala žiadne finančné prostriedky. Následne úrad sociálneho zabezpečenia rozhodol, že neodloží dátum splatnosti zvyšnej časti dlhu a v roku 2006 hrozil začatím konania v súvislosti s vyhlásením konkurzu spoločnosti.

(86)

Komisia konštatuje, že napriek zlyhaniu finančnej reštrukturalizácie a finančným omeškaniam na konci prvého reštrukturalizačného obdobia spoločnosť PZL Dębica zaznamenala v roku 2006 mierny zisk (pozri tabuľku 1). Týmto sa potvrdilo, že organizačné a technologické snahy o reštrukturalizáciu priniesli výsledok.

(87)

Okrem toho, od roku 2001 až do súčasnosti úrad sociálneho zabezpečenia zriadil zábezpeku na určitý majetok spoločnosti PZL Dębica na pokrytie narastajúceho dlhu. Hodnota hypotéky dosiahla v roku 2007 sumu 11,6 milióna PLN a pokrývala 100 % dlhu.

(88)

Nakoniec, Komisia konštatuje že v roku 2003 úrad sociálneho zabezpečenia začal vymáhať dlh prostredníctvom predaja majetku spoločnosti PZL Dębica (ako je uvedené v tabuľke 5). Úrad sociálneho zabezpečenia sa však rozhodol nepokračovať s hromadným predajom, ktorého výsledkom sú obyčajne nižšie zisky ako za bežných okolností. V súvislosti so zníženým dopytom po priemyselných aktívach v dôsledku súčasnej hospodárskej situácie by sa tento jav mohol len zhoršovať. Úrad sociálneho zabezpečenia namiesto toho súhlasil s riadeným predajom organizovaným spoločnosťou. Úrad sociálneho zabezpečenia musel súhlasiť s predajom na základe ponuky tretej strany a čistý zisk z predaja bol potom prevedený na úrad sociálneho zabezpečenia. Z dôkazov, ktoré poskytlo Poľsko, vyplynulo, že hoci výsledkom predaja, ktorý uskutočnila spoločnosť PZL Dębica, boli trhové ceny, priebeh predaja bol pomalší ako hromadný predaj. V období rokov 2004 až 2006 úrad sociálneho zabezpečenia vymohol prostredníctvom riadeného predaja majetku spoločnosti PZL Dębica viac ako 1,6 milióna PLN.

(89)

Zlyhanie finančnej reštrukturalizácie v prvom reštrukturalizačnom pláne a rastúci dlh spoločnosti PZL Dębica viedli úrad sociálneho zabezpečenia na konci roka 2006 k vážnym úvahám o konkurze. Ako už bolo vysvetlené [pozri odôvodnenie 42 písm. c)], úrad sociálneho zabezpečenia informoval spoločnosť 20. novembra 2006 o svojom zámere vyhlásiť konkurz na spoločnosť PZL Dębica. Na základe informácií, ktoré spoločnosť PZL Dębica poskytla úradu sociálneho zabezpečenia 12. decembra 2006, sa hrozba nesplnila. Komisia posúdila, či úrad sociálneho zabezpečenia konal v rokoch 2007 (keď sa skončil prvý reštrukturalizačný plán) až 2012 (keď bola uzavretá dohoda o odklade dlhu) ako potenciálny súkromný veriteľ.

(90)

Komisia najprv posúdila informácie, ktoré spoločnosť PZL Dębica poskytla úradu sociálneho zabezpečenia 12. decembra 2006. Spoločnosť predložila dôkladnú analýzu svojho hospodárskeho a finančného stavu a údaje o svojich vyhliadkach do budúcnosti. Komisia konštatuje, že tieto body, ktoré predstavila spoločnosť úradu sociálneho zabezpečenia, by boli dôležité pre potenciálneho súkromného veriteľa na posúdenie situácie dlžníka a stanovenie primeraného postupu, aby sa maximalizovalo vymáhanie dlhov, a preto by veriteľ sledoval:

(91)

Komisia konštatuje, že na základe uvedených podrobných informácií, z ktorých vyplýva cesta rastu pre spoločnosť PZL Dębica a konkrétne príjmy pre úrad sociálneho zabezpečenia, bolo opodstatnené predpokladať, že viac by sa vymohlo, ak by sa spoločnosti umožnilo pokračovať v prevádzke, ako jej nútenou likvidáciou. Komisia však konštatuje, že z dôvodu obozretnosti úrad sociálneho zabezpečenia nesúhlasil s pozastavením exekučného konania, ktoré podľa PZL Dębica obmedzovalo proces reštrukturalizácie. Úrad sociálneho zabezpečenia preto konal ako súkromný veriteľ, ktorý by si vybral postup, ktorým sa umožnilo maximalizovanie vymáhania dlhu.

(92)

Komisia konštatuje, že v roku 2008 sa úrad sociálneho zabezpečenia riadil druhým reštrukturalizačným plánom, a preto podpísal odklad dátumu splatnosti časti dlhu. Nesplatený dlh mal byť vyrovnaný vďaka vkladu finančných prostriedkov zo štátnej Agentúry pre priemyselný rozvoj. Povinnosť zastaviť pomoc bola však dodržaná a opatrenia neboli vykonané. Komisia uvádza, že úrad sociálneho zabezpečenia sa nespoliehal na vykonávanie druhého reštrukturalizačného plánu ako riešenia nesplateného dlhu, ale pokračoval v postupe, ktorý sa začal v roku 2007, ako už bolo opísané.

(93)

V rokoch 2007 a 2008 vďaka riadenému predaju majetku spoločnosti PZL Dębica vymohol úrad sociálneho zabezpečenia okrem peňazí uvedených v odôvodnení 88 viac ako 5,4 milióna PLN (pozri tabuľku 5). Podľa Poľska nedostatočný predaj majetku spoločnosti po roku 2008 napriek skutočnosti, že úrad sociálneho zabezpečenia mal hypotéku na tri nehnuteľnosti v celkovej hodnote viac ako 6 miliónov PLN, musí byť vnímaný v hospodárskom kontexte, v ktorom sa uskutočnil predaj majetku spoločnosti PZL Dębica. Poľsko tvrdilo, že hospodárska kríza a znížený rozsah obchodnej činnosti v regióne prispeli k nedostatočnému záujmu o majetok spoločnosti PZL Dębica, a preto bol ich predaj za cenu, ktorá bola pre úrad sociálneho zabezpečenia prijateľná, náročný.

(94)

Na druhej stane, ako už bolo uvedené, úrad sociálneho zabezpečenia trval na zhabaní finančných prostriedkov na účte spoločnosti PZL Dębica, vďaka čomu sa mu v rokoch 2007 až 2010 podarilo získať ďalších 475 369 PLN.

(95)

Počas priebežného vymáhania získal úrad sociálneho zabezpečenia počas skúmaného obdobia viac ako 7 miliónov PLN [pozri odôvodnenie 96 písm. b)]; skutočnosť, že proces vymáhania dlhu trval dlhšie, bola vyriešená zloženým úrokom, ktorý sa uplatnil na dlh..

(96)

Komisia takisto zanalyzovala, či v rokoch 2007 až 2012 PZL Dębica dodržiavala prísľuby, ku ktorým sa zaviazala, keď sa úrad sociálneho zabezpečenia v januári 2007 rozhodol, že voči nej nezačne konkurzné konanie. Komisia konštatuje, že:

(97)

Komisia dospela k záveru, že návrat spoločnosti PZL Dębica k ziskovosti v roku 2006, dobré vyhliadky pre dlhodobú životaschopnosť a prebiehajúce plnenie jej súčasných finančných záväzkov od roku 2006, ako aj vstup súkromného investora v roku 2010, sú dôležitými faktormi, ktoré by súkromný veriteľ zohľadnil pri rozhodovaní, či postup prijatý v roku 2007 je aj naďalej najlepšou možnosťou pre maximalizovanie vymáhania.

(98)

Poľsko predložilo analýzu zásady súkromného veriteľa, ktorú vykonal externý konzultant v októbri 2011, t. j. pred transakciou odkladu z 1. marca 2012. V správe sú porovnané dve možnosti: i) vymáhanie všetkých finančných pohľadávok zo strany úradu sociálneho zabezpečenia a ii) vyrovnanie dlhov voči úradu sociálneho zabezpečenia prostredníctvom odkladu dátumu splatnosti celkovej dlžnej sumy. Z analýzy zásady vyplynulo, že úrad sociálneho zabezpečenia by si mal vybrať odklad, ktorým sa zaručuje vrátenie celej výšky dlhu, keďže likvidáciou by sa vymohlo len 60 % – 70 % dlhu.

(99)

Komisia kriticky zanalyzovala správu a v nej uvedené predpoklady.

(100)

Po prvé, Komisia konštatuje, že závery vyplývajúce zo zásady sa zakladajú na analýze i) skutočnej hospodárskej a finančnej situácie spoločnosti PZL Dębica, ii) majetku spoločnosti a na všetkých jej záväzkoch iii) postavenia spoločnosti na trhu, iv) výsledkov reštrukturalizácie a v) právnych pravidiel a praxe vzťahujúcej sa na konkurzné konanie v Poľsku.

(101)

V prípade likvidácie by úrad sociálneho zabezpečenia vymohol len 60 % až 70 % v priebehu 3 až 4 rokov (26). Zníženie sumy, ktorú je možné vymôcť, vyplýva najmä z vysokých nákladov na likvidáciu a nízkej likvidačnej hodnoty majetku spoločnosti. Pokiaľ ide o hodnotu likvidácie, Komisia konštatuje, že v prípade konkurzu sa hodnota tohto majetku v hromadnom predaji zníži o 50 %, pretože sa bude predávať oddelene a nebude využívaný ako nepretržite fungujúci podnik. Číselný údaj je ovplyvnený aj znížením dopytu po priemyselných aktívach v súvislosti s krízou reálneho hospodárstva, ale ostáva vyšší ako priemerné príjmy z predaja majetku v konkurze v Poľsku, čo je 26,86 % ich reálnej hodnoty.

(102)

V prípade odkladu opísaného v odôvodnení 44 sa v správe konštatuje, že tieto prvky sú dôležité z perspektívy súkromného veriteľa, ktorý sa snaží maximalizovať vymáhanie dlžných súm:

(103)

Komisia nemôže súhlasiť so zohľadnením posledného prvku, pretože povinné budúce platby sa nemôžu porovnávať s príjmami, ktoré by mohla súkromná spoločnosť očakávať od hospodárskej činnosti. Vyberanie povinných sociálnych platieb však nie je hospodárskou činnosťou.

(104)

Komisia konštatuje, že v podpísanej dohode sa stanovuje vymáhanie celej výšky dlhu splatného 1. marca 2012, t. j. [7,0 – 13,0 mil.] PLN, pričom táto suma sa skladá z dlhu vo výške [3,5 - 6,5 mil.] PLN a úroku vo výške [3,5 - 6,5 mil.] PLN. K uvedenej sume bol pridaný poplatok za odklad vo výške [1,0 - 1,7 mil.] PLN. Dlh sa má splatiť v 96 mesačných splátkach.

(105)

Komisia takisto konštatuje, že úrad sociálneho zabezpečenia trval na záruke na majetok PZL Dębica vo výške 6 243 002,55 PLN, ktorý úrad sociálneho zabezpečenia plánuje predať v podobnom riadenom procese ako v prípade predchádzajúceho majetku. Všetky príjmy z predaja tohto majetku by boli použité na zníženie dlhu spoločnosti PZL Dębica voči úradu sociálneho zabezpečenia.

(106)

Komisia takisto konštatuje, že správa neobsahuje porovnanie súčasných hodnôt prítokov v možnosti 1 a možnosti 2, pomocou ktorého by mohol súkromný veriteľ určiť, ktorá z týchto dvoch možnosti je výhodnejšia. Komisia vypočítala tieto súčasné hodnoty pre niekoľko diskontných sadzieb s využitím konzervatívnych predpokladov, t. j. 3 roky v prípade likvidácie spoločnosti a 8 rokov v prípade odkladu. Budúce zisky úradu sociálneho zabezpečenia vyplývajúce z bežných platieb neboli zahrnuté do výpočtov Komisie. Pokiaľ ide o všetky významné diskontné sadzby, pre súkromného investora je lepší odklad ako likvidácia.

(107)

Nakoniec, Komisia takisto konštatuje, že do novembra 2012 spoločnosť PZL Dębica zaplatila načas deväť splátok určených na základe odkladu.

(108)

Na uvedenom základe sa Komisia domnieva, že úrad sociálneho zabezpečenia tým, že v marci 2012 súhlasil s odkladom, sa správal ako súkromný veriteľ snažiaci sa dosiahnuť zaplatenie súm, ktoré mu dlhoval dlžník s finančnými ťažkosťami. Verejný veriteľ preto nepriznal spoločnosti PZL Dębica výhodu. V súlade s tým zaplatenie nevyrovnaného dlhu na základe odkladu stanoveného v dohode, ktorú podpísala spoločnosť a úrad sociálneho zabezpečenia v marci 2012, nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(109)

Komisia považuje opatrenia pomoci uvedené v odôvodnení 52 za stiahnuté. Podľa článku 8 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 musí byť preto zisťovanie Komisie týkajúce sa týchto opatrení ukončené.

(110)

Komisia považuje opatrenia pomoci uvedené v odôvodnení 56 za udelené pred pristúpením Poľska k EÚ a za neplatné po uvedenom dátume. Komisia ich nemôže preskúmať podľa postupu stanoveného v článku 108 zmluvy alebo podľa dočasného mechanizmu.

(111)

Pokiaľ ide o opatrenia uvedené v odôvodnení 59, Komisia konštatuje, že akákoľvek neoprávnene sprístupnená pomoc by bola považovaná za vrátenú v súlade s oznámením o vymáhaní pomoci.

(112)

Opatrenia pomoci uvedené v tabuľke 7 patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 69/2001 a nepresahujú hranicu stanovenú v uvedenom nariadení.

(113)

Nakoniec, Komisia sa domnieva, že opatrenie uvedené v odôvodneniach 76 až 108 nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy,