(1)

Zreformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ nadobudol účinnosť 30. apríla 2024. Hlavným prvkom zreformovaného rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade (1) spolu so zmeneným nariadením (ES) č. 1467/97 o vykonávaní postupu pri nadmernom schodku (2) a zmenenou smernicou Rady 2011/85/EÚ o rozpočtových rámcoch členských štátov (3). Cieľom tohto rámca je podporovať zdravé a udržateľné verejné financie, udržateľný a inkluzívny rast a odolnosť prostredníctvom reforiem a investícií a predchádzať nadmerným deficitom verejných financií. Podporuje sa ním aj preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinnejším a koherentnejším presadzovaním pravidiel.

(2)

Stredobodom nového rámca správy hospodárskych záležitostí sú národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány, ktoré predkladajú členské štáty Rade a Komisii. Plánmi sa majú dosiahnuť dva ciele: i) zabezpečiť, okrem iného, aby mal verejný dlh na konci obdobia úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal na obozretnej úrovni a aby sa deficit verejných financií znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP a udržal sa v strednodobom horizonte pod touto hodnotou, a ii) zabezpečiť, aby sa zrealizovali reformy a investície reagujúce na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a týkajúce sa spoločných priorít EÚ. V každom pláne sa má na tento účel uviesť strednodobý záväzok k trajektórii vývoja čistých výdavkov (4), ktorým sa účinne zavádza rozpočtové obmedzenie na obdobie trvania plánu vzťahujúce sa na štyri alebo päť rokov (v závislosti od bežnej dĺžky volebného obdobia v danom členskom štáte). Okrem toho by sa malo v pláne vysvetliť, ako členský štát zabezpečí realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (vrátane odporúčaní týkajúcich sa v príslušných prípadoch postupu pri makroekonomických nerovnováhach), a ako budú členské štáty riešiť v pláne spoločné priority Únie. Obdobie fiškálnej úpravy sa vzťahuje na obdobie štyroch rokov, ktoré možno predĺžiť najviac o tri roky, ak sa členský štát zaviaže, že zrealizuje súbor príslušných reforiem a investícií, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1263.

(3)

Po predložení plánu Komisia posúdi, či plán spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(4)

Na základe odporúčania Komisie má Rada následne prijať odporúčanie, v ktorom stanoví trajektóriu vývoja čistých výdavkov dotknutého členského štátu a v príslušných prípadoch schváli súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia fiškálnych úprav.

(5)

Švédsko svoj národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán predložilo Rade a Komisii 11. októbra 2024. Predložilo ho po predĺžení lehoty stanovenej v článku 36 nariadenia (EÚ) 2024/1263, ku ktorému došlo po dohode s Komisiou vzhľadom na dôvody uvedené Švédskom.

(6)

Pred predložením svojho plánu Švédsko požiadalo o technické informácie (5), ktoré Komisia poskytla 21. júna 2024 a uverejnila 11. októbra 2024 (6). V technických informáciách sa uvádza, akú úroveň štrukturálneho primárneho salda je potrebné dosiahnuť v roku 2028, aby sa deficit verejných financií v strednodobom horizonte udržal pod úrovňou 3 % HDP a aby verejný dlh zostal v strednodobom horizonte pod úrovňou 60 % HDP, pokiaľ sa neprijmú ďalšie rozpočtové opatrenia po skončení štvorročného obdobia úprav. Strednodobý horizont je vymedzený ako desaťročné obdobie po skončení obdobia úprav. Technické informácie boli pripravené a zaslané členským štátom podľa dvoch scenárov: scenár zahŕňajúci súlad s ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu (7) v súlade s článkom 9 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1263 a scenár bez tohto ochranného opatrenia. V technických informáciách určených Švédsku sa stanovuje, že ak sa má dosiahnuť súlad s platnými fiškálnymi pravidlami počas štvorročného obdobia úprav a na základe predpokladov Komisie, z ktorých vychádzajú predchádzajúce usmernenia zaslané v júni 2024, štrukturálne primárne saldo by malo byť na úrovni aspoň 1,8 % HDP na konci obdobia úprav (2028; scenár bez ochranného opatrenia týkajúceho sa odolnosti deficitu), ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke 1. Pre informáciu uvádzame, že štrukturálne primárne saldo by malo na konci obdobia úprav (2028) dosiahnuť aspoň -0,8 % HDP aj v prípade, že sa vezme do úvahy ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu. Ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu sa však v prípade Švédska, ktoré spĺňa kritériá na poskytnutie technických informácií, nepožaduje.

Tabuľka 1: Technické informácie, ktoré Komisia poskytla Švédsku

(7)

V súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) 2024/1263 viedlo Švédsko v auguste 2024 s Komisiou technický dialóg. Dialóg bol zameraný na trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ktorú plánuje Švédsko ako strop, ktorý sa zaväzuje neprekročiť, a na jej východiskové predpoklady (najmä východisková pozícia v roku 2024 a rast potenciálneho HDP v strednodobom horizonte), ako aj na plánovanú realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a spoločné priority Únie v oblasti spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej a hospodárskej odolnosti, energetickej bezpečnosti a budovania obranných spôsobilostí.

(8)

Plán predložený Švédskom neobsahuje správu o konzultačnom procese s vnútroštátnymi zainteresovanými stranami, ktorý by sa uskutočnil pred predložením.

(9)

Plán bol 1. októbra 2024 predložený národnému parlamentu. Následne ho 10. októbra 2024 prijala vláda.

(10)

Komisia 19. júna 2024 dospela k záveru, že vo Švédsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Švédsko čelí najmä zraniteľným miestam súvisiacim s jeho trhom s nehnuteľnosťami a vysokým súkromným dlhom, ktoré sú naďalej relevantné, pričom opatrenia v príslušných oblastiach politiky na ich riešenie sú obmedzené (8).

(11)

Rada 21. októbra 2024 adresovala Švédsku súbor odporúčaní v kontexte európskeho semestra (9).

(12)

V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2024/1263 Komisia posúdila plán takto:

(13)

Hospodárska činnosť vo Švédsku sa v roku 2023 znížila o 0,3 % v dôsledku výrazného poklesu súkromnej spotreby a tvorby fixného kapitálu. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa očakáva, že hospodárstvo v roku 2024 vzrastie o 0,3 % vďaka oživeniu domáceho dopytu, ktorý je podporený klesajúcou infláciou a nižšími úrokovými sadzbami. V roku 2025 sa má reálny HDP zvýšiť o 1,8 %, keďže oživovanie domáceho dopytu sa má zrýchliť. V roku 2026 sa očakáva nárast reálneho HDP o 2,6 %, keďže sa predpokladá plošný hospodársky rast. Počas prognózovaného obdobia má podľa očakávaní rast potenciálneho HDP zostať v podstate stabilný s mierne vzostupnou tendenciou. Miera nezamestnanosti bola v roku 2023 na úrovni 7,7 % a Komisia predpokladá, že v roku 2024 dosiahne úroveň 8,5 %, 8,4 % v roku 2025 a 7,8 % v roku 2026. Predpokladá sa, že inflácia (deflátor HDP) sa v roku 2024 zníži zo 6,1 % zaznamenaných v roku 2023 na 2,3 % a že v roku 2025 dosiahne 1,4 % a v roku 2026 dosiahne 1,3 %.

(14)

Pokiaľ ide o fiškálny vývoj, deficit verejných financií Švédska v roku 2023 predstavoval 0,6 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že deficit v roku 2024 dosiahne 1,9 % HDP, pričom v roku 2025 sa zníži na 1,4 % HDP a v roku 2026 za predpokladu nezmenenej politiky na 0,3 %. Prognóza Európskej komisie z jesene 2024 zahŕňa návrh rozpočtu Švédska na rok 2025, ktorý vláda predložila národnému parlamentu v septembri. Verejný dlh dosahoval na konci roka 2023 úroveň 31,5 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa očakáva, že na konci roka 2024 sa miera zadlženosti zvýši na 32,8 % HDP, než sa na konci roka 2025 vo všeobecnosti stabilizuje na úrovni 32,7 % HDP a na konci roka 2026 sa zníži na 31,7 % HDP. Vo fiškálnej prognóze Komisie sa záväzky uvedené v strednodobých plánoch nezohľadňujú, pokiaľ nie sú podložené dôveryhodne oznámenými a dostatočne špecifikovanými konkrétnymi opatreniami v príslušných oblastiach politiky.

(15)

Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Švédska sa vzťahuje na obdobie 2025 – 2028 a predstavuje fiškálne úpravy v priebehu štyroch rokov.

(16)

Plán obsahuje všetky informácie požadované v článku 13 nariadenia (EÚ) 2024/1263 s výnimkou informácií o konzultáciách s domácimi zainteresovanými stranami pred predložením požadovaných podľa článku 13 písm. g) bodu vi) nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(17)

V pláne sa uvádza, že trajektória vývoja čistých výdavkov uvedená v tabuľke 2 definuje hornú hranicu rastu čistých výdavkov na úrovni 4,4 % v rokoch 2025 – 2028, ktorú sa orgány zaväzujú neprekročiť. Technické informácie sú (za predpokladu lineárneho postupu úprav) v súlade s priemerným rastom čistých výdavkov na úrovni 4,5 % počas obdobia úprav (2025 – 2028). Horná hranica trajektórie vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa krajina zaviazala v pláne, má viesť na konci obdobia úprav (2028) k štrukturálnemu primárnemu saldu vo výške -1,8 % HDP. To znamená, že sa rovná minimálnej úrovni štrukturálneho primárneho salda -1,8 % HDP v roku 2028, ktorú Komisia uviedla v technických informáciách 21. júna 2024 (10). V pláne sa predpokladá, že rast potenciálneho HDP zostane počas plánovaného obdobia pomerne stabilný, približne na úrovni 1,7 %. Okrem toho sa v pláne očakáva, že miera rastu deflátora HDP klesne z 2,8 % v roku 2024 na 1,4 % v roku 2025 a následne sa postupne zvýši na 1,8 % v roku 2028.

Tabuľka 2: Trajektória vývoja čistých výdavkov a hlavné predpoklady v pláne Švédska

(18)

Ak sa trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa krajina v pláne zaviazala, a východiskové predpoklady naplnia, verejný dlh by sa podľa plánu postupne zvyšoval z úrovne tesne pod 33 % HDP v roku 2024 na 36,2 % HDP na konci obdobia úprav v roku 2028, ako sa uvádza v tabuľke 3. Po úprave sa očakáva, že v strednodobom horizonte (t. j. do roku 2038) bude miera zadlženosti podľa plánu naďalej stúpať a do roku 2038 dosiahne úroveň 51,3 % HDP.

Tabuľka 3: Vývoj verejného dlhu a salda verejných financií v pláne Švédska

Podľa plánu by tak verejný dlh v strednodobom horizonte zostal pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s požiadavkou na dlh stanovenou v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(19)

Na základe trajektórie vývoja čistých výdavkov a predpokladov uvedených v pláne by sa deficit verejných financií počas obdobia úprav postupne zvyšoval z 1,5 % HDP v roku 2025 na 2,2 % HDP v roku 2028. Podľa plánu by tak saldo verejných financií nepresiahlo referenčnú hodnotu 3 % HDP na konci obdobia úprav v roku 2028. Okrem toho počas desiatich rokov nasledujúcich po období úprav (t. j. do 2038) by deficit verejných financií nepresiahol 3 % HDP. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s požiadavkou na deficit stanovenou v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(20)

Plán vychádza zo súboru predpokladov, ktorý sa líši od predpokladov Komisie zaslaných Švédsku 21. júna 2024. Konkrétne sa v pláne používajú rôzne predpoklady pre šesť premenných, a to východiskovú pozíciu v roku 2024, rast potenciálneho HDP, deflátor HDP, nominálnu implicitnú úrokovú sadzbu, zosúladenie dlhu a deficitu a príjmy z majetku. Posúdenie týchto rozdielov v predpokladoch sa uvádza ďalej v texte. Ďalej v texte sú uvedené rozdiely v predpokladoch, ktoré majú najväčší vplyv na priemerný rast čistých výdavkov, pričom sa každý rozdiel posudzuje samostatne.

Zvyšné rozdiely v predpokladoch nemajú veľký vplyv na priemerný rast čistých výdavkov v porovnaní s predpokladmi Komisie. Celkovo všetky rozdiely v predpokladoch spolu vedú k priemernému rastu čistých výdavkov v pláne, ktorý je nižší ako priemerný rast čistých výdavkov vyplývajúci z technických informácií. Komisia zohľadní uvedené posúdenie predpokladov plánu pri svojich budúcich posúdeniach súladu s trajektóriou vývoja čistých výdavkov.

(21)

Plán neobsahuje žiadnu orientačnú fiškálnu stratégiu na vykonávanie trajektórie vývoja čistých výdavkov plánu, keďže táto trajektória je stanovená len ako technický strop, ktorý sa Švédsko zaväzuje neprekročiť. Presná špecifikácia relevantných opatrení v príslušných oblastiach politiky sa má následne potvrdiť, resp. upraviť a vyčísliť v ročných rozpočtoch.

(22)

V pláne sa opisujú zámery týkajúce sa reforiem a investícií s cieľom reagovať na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach pre Švédsko vrátane tých, ktoré sa týkajú postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, a s cieľom riešiť spoločné priority EÚ. Plán zahŕňa súbor reforiem a investícií bez toho, aby sa vyčíslilo, ktoré z nich sú finančne podporované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

(23)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v spravodlivej zelenej a digitálnej transformácii vrátane cieľov v oblasti klímy stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119, plán zahŕňa politické iniciatívy, ktorých cieľom je riešiť túto spoločnú prioritu a plniť súvisiace odporúčania pre Švédsko prijaté v rokoch 2019, 2020, 2022, 2023 a 2024. Konkrétne plán zahŕňa opatrenia na podporu klimatickej neutrálnosti do roku 2050, a to aj prostredníctvom opatrení v oblasti klímy a investičných a inovačných dotácií a prémií (všetky odporúčania pre Švédsko súvisiace so zelenou transformáciou); zdroje na podporu zelenej transformácie v severnom Švédsku (odporúčania pre Švédsko prijaté v rokoch 2020 a 2021) a zjednodušené postupy vydávania povolení pre zelené investičné projekty (odporúčania pre Švédsko prijaté v rokoch 2022 a 2023). K digitálnej transformácii majú prispievať investície na zabezpečenie širokopásmového pripojenia v celom Švédsku, jednotný systém verejnej správy pre digitálnu infraštruktúru a vytvorenie oficiálnej elektronickej identifikácie.

(24)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v sociálnej a hospodárskej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, plán zahŕňa politické iniciatívy, ktorých cieľom je riešiť túto spoločnú prioritu a plniť súvisiace odporúčania pre Švédsko vrátane odporúčaní pre krajinu v súvislosti s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe týkajúcich sa súkromného dlhu a trhu s bývaním, ktoré boli prijaté v rokoch 2019, 2020, 2022, 2023 a 2024. Medzi tieto iniciatívy patrí poskytovanie stimulov na rekvalifikáciu, poskytovanie cielenej podpory dlhodobo nezamestnaným, reformy vzdelávania s cieľom zlepšiť kariérny rast učiteľov a riadiacich pracovníkov škôl, zlepšenie výsledkov vzdelávania zraniteľných skupín, podpora vzdelávania dospelých a odborná príprava učiteľov, opatrenia na poskytovanie dotácií a záruk na úvery obciam na podporu bytovej výstavby a prestavby nebytových budov na účely bývania.

(25)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v energetickej bezpečnosti, plán zahŕňa politické iniciatívy, ktorých cieľom je riešiť túto spoločnú prioritu a plniť súvisiace odporúčania pre Švédsko prijaté v rokoch 2020, 2022, 2023 a 2024, najmä týkajúce sa investícií do výroby a prenosu energie.

(26)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v obranných spôsobilostiach, plán zahŕňa iniciatívy na výrazné zvýšenie zdrojov pre vojenskú a civilnú obranu na obdobie do roku 2035.

(27)

V pláne sa uvádzajú informácie o súlade a vo vhodných prípadoch o komplementarite s fondmi politiky súdržnosti, ako aj s plánom obnovy a odolnosti Švédska. Kľúčovými opatreniami zahrnutými do plánu obnovy a odolnosti sú iniciatívy „klimatický skok“ a „priemyselný skok“, rozšírenie širokopásmového pripojenia, ako aj opatrenia súvisiace s plánom REPowerEU, ktoré prispievajú k zelenej a digitálnej transformácii a dopĺňajú uvedené opatrenia financované v rámci politiky súdržnosti, ktoré sú prepojené so spoločnými prioritami EÚ. Plán zahŕňa informácie o cieľoch jednotlivých fondov politiky súdržnosti a príklady ich činností v rôznych sektoroch a regiónoch vrátane severných riedko obývaných oblastí.

(28)

V pláne sa uvádza prehľad potrieb Švédska v oblasti verejných investícií z hľadiska spoločných priorít EÚ. Pokiaľ ide o investičné potreby z hľadiska výskumu a inovácií v oblasti spoločných priorít spočívajúcich v spravodlivej zelenej a digitálnej transformácii, sociálnej a hospodárskej odolnosti a energetickej bezpečnosti, v horizonte plánu sa majú premietnuť do dodatočných výdavkov, ktoré sa postupne zvýšia z 1,5 miliardy SEK v roku 2025 na 6,5 miliardy SEK v roku 2028 a neskôr. Investičné potreby súvisiace so sociálnou a s hospodárskou odolnosťou, energetickou bezpečnosťou a so spravodlivou zelenou transformáciou sú ďalej identifikované pre dopravnú infraštruktúru a pre výrobu a prenos elektrickej energie. Odhaduje sa, že investičné potreby v prípade výroby energie sa budú pohybovať od 10 do 140 miliárd SEK za päťročné obdobie v rokoch 2020 až 2040. Cieľom plánu je prispieť k naplneniu potrieb Švédska v oblasti verejných investícií v súvislosti so spoločnou prioritou spočívajúcou v energetickej bezpečnosti prostredníctvom investícií do elektrickej siete, ktoré by mali v období rokov 2020 – 2031 dosiahnuť 170 miliárd SEK. Pokiaľ ide o spoločné priority spočívajúce v sociálnej a hospodárskej odolnosti a spravodlivej zelenej transformácii, cieľom plánu je prispieť k naplneniu potrieb v oblasti verejných investícií týkajúcich sa dopravnej infraštruktúry, a to výdavkami vo výške 1 171 miliárd SEK v období rokov 2026 – 2037. V pláne sa ďalej podrobne uvádza výrazné zvýšenie výdavkov na obranu, a to zo 126 miliárd SEK v roku 2024 na 225 miliárd SEK v roku 2035, pričom veľkú časť budú tvoriť investičné výdavky.

(29)

Komisia celkovo zastáva názor, že plán Švédska spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(30)

Rada víta strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Švédska a domnieva sa, že jeho úplné vykonávanie by prispelo k zabezpečeniu zdravých verejných financií a podpore udržateľnosti dlhovej služby, ako aj udržateľného a inkluzívneho rastu.

(31)

Rada berie na vedomie posúdenie plánu zo strany Komisie. Rada však vyzýva Komisiu, aby predložila svoje posúdenie budúcich plánov v samostatnom dokumente, ktorý neobsahuje odporúčania Komisie na odporúčania Rady.

(32)

Rada berie na vedomie posúdenie Komisie týkajúce sa trajektórie vývoja čistých výdavkov a hlavných makroekonomických predpokladov v pláne, a to aj vo vzťahu k predchádzajúcim usmerneniam Komisie, ako aj dôsledky trajektórie vývoja čistých výdavkov plánu pre deficit verejných financií a verejný dlh. Rada berie na vedomie posúdenie Komisie, že makroekonomické a fiškálne predpoklady, hoci sa v niektorých prípadoch líšia od predpokladov Komisie, vrátane zohľadnenia aktualizovaných makroekonomických a fiškálnych údajov, sú celkovo riadne odôvodnené a podložené spoľahlivými hospodárskymi argumentmi. Rada berie na vedomie širokú fiškálnu stratégiu plánu a riziká ohrozujúce výhľad, ktoré by mohli ovplyvniť naplnenie makroekonomického scenára a východiskové predpoklady a plnenie trajektórie vývoja čistých výdavkov uvedenej v pláne. Rada víta, že plán bol predstavený parlamentu. Rada tiež konštatuje, že geopolitické riziká môžu vyvíjať tlak na výdavky na obranu.

(33)

Rada očakáva, že Švédsko bude pripravené upraviť svoju fiškálnu stratégiu podľa potreby s cieľom zabezpečiť dodržanie trajektórie vývoja čistých výdavkov. Rada sa rozhodla pozorne monitorovať hospodársky a fiškálny vývoj vrátane vývoja, z ktorého vychádza scenár plánu.

(34)

Rada sa domnieva, že ďalšie rokovania s cieľom dosiahnuť spoločnú dohodu o vplyvoch kumulatívnych mier rastu čistých výdavkov na každoročný dohľad by sa mali uskutočniť včas pred ďalším kolom fiškálneho dohľadu.

(35)

Rada berie na vedomie opis Komisie týkajúci sa reforiem a investičných potrieb a zámerov, ktoré reagujú na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť realizáciu takýchto reforiem a investícií. Rada na základe správ predložených Komisiou posúdi takéto reformy a investície a bude monitorovať ich vykonávanie v rámci európskeho semestra.

(36)

Rada so záujmom očakáva výročné správy Švédska o pokroku, ktoré majú obsahovať najmä informácie o pokroku pri implementácii trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou a pri vykonávaní širších reforiem a investícií v kontexte európskeho semestra.

(37)

Na základe posúdenia Komisie a v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2024/1263 by Rada mala Švédsku odporučiť trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ako je stanovená v pláne.

1.