<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-81/19</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62019CC0081</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:217">EU:C:2020:217</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>13</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>13</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálnej advokátky – J. Kokott – Vec C-81/19</HT></P><P><HT TYPE="SC">Banca Transilvania</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálnej advokátky</HT></P><P><HT TYPE="UC">Juliane Kokott</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: nemčina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑81/19</HT></P><P>NG,</P><P>OH</P><P>proti</P><P>SC Banca Transilvania SA</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Ochrana spotrebiteľa</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 93/13/EHS</KEYWORD><KEYWORD>Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách</KEYWORD><KEYWORD>Úver v cudzej mene</KEYWORD><KEYWORD>Podmienka týkajúca sa výmenného kurzu</KEYWORD><KEYWORD>Článok 1 ods. 2</KEYWORD><KEYWORD>Zmluvná podmienka, ktorá je vyjadrením všeobecnej, v zákone zakotvenej zásady</KEYWORD><KEYWORD>Článok 6 ods. 1</KEYWORD><KEYWORD>Právne následky</KEYWORD><KEYWORD>Vypustenie nekalej podmienky</KEYWORD><KEYWORD>Zmluva, ktorá bez nekalej podmienky nemôže ďalej existovať– Právomoci vnútroštátneho súdu</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Predmetom tohto prejudiciálneho konania je opäť ochrana spotrebiteľov pred nekalými podmienkami v zmluvách o úvere v cudzej mene.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Podmienka sporná v konaní vo veci samej ukladá žalobcom v uvedenom konaní povinnosť splatiť úver, ktorý je vyjadrený v švajčiarskych frankoch, v tejto mene. V dôsledku výrazného znehodnotenia rumunského leu – čo je mena, v ktorej žalobcovia poberajú svoj príjem –, sa však suma, ktorú majú žalobcovia vrátiť, v rokoch po uzavretí zmluvy o úvere takmer zdvojnásobila.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania pritom už výslovne nevyplýva zásadná otázka, či sa vôbec možno domnievať, že poskytovanie úverov v cudzej mene spotrebiteľom je v súlade s právom Únie. Aj keď totiž doterajšia judikatúra Súdneho dvora poukazuje na to, že pri takých úverových zmluvách spotrebiteľovi nemožno automaticky uložiť kurzové riziko, z tejto judikatúry tiež vyplýva, že táto prax nie je sama osebe v rozpore s právom Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Táto zásadná otázka bola vyriešená rozsudkom z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170920">20. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Andriciuc a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑186/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:703">EU:C:2017:703</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri v tejto súvislosti tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Andriciuc a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑186/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:313">EU:C:2017:313</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0002">2</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Podľa tejto judikatúry je rozhodujúce, či bol spotrebiteľ o tomto riziku jasne a zrozumiteľne informovaný.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140430">30. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Kásler a Káslerné Rábai</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑26/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:282">EU:C:2014:282</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170920">20. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Andriciuc a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑186/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:703">EU:C:2017:703</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180920">20. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>OTP Bank a OTP Faktoring</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑51/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:750">EU:C:2018:750</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190314">14. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Dunai</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑118/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:207">EU:C:2019:207</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). To je predmetom druhej prejudiciálnej otázky.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>V stredobode prejednávaného prípadu sa nachádzajú naopak dôsledky, ktoré vnútroštátny súd prípadne musí vyvodiť z určenia nekalej povahy podmienky týkajúcej sa kurzového rizika. Podľa názoru vnútroštátneho súdu totiž všetky právne následky nekalej povahy, ktoré boli doteraz uvedené v judikatúre, vedú k neprimeranej záťaži pre spotrebiteľa. Podobné právne problémy musia vyriešiť vnútroštátne súdy v troch ďalších veciach, ktoré sa momentálne prejednávajú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Gómez del Moral Guasch</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑125/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:695">EU:C:2019:695</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ako aj veci C‑269/19, Banca B. (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="238" PAGE.FIRST="7" DATE.PUB="2019">Ú. v. EÚ C 238, 2019, s. 7</REF.DOC.OJ>), a C‑346/19, Credit Europe Ipotecar IFN a Credit Europe Bank (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="288" PAGE.FIRST="19" DATE.PUB="2019">Ú. v. EÚ C 288, 2019, s. 19</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Právny rámec tohto prípadu týkajúci sa práva Únie tvorí smernica Rady 93/13/EHS z <DATE ISO="19930405">5. apríla 1993</DATE> o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>smernica 93/13<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="095" PAGE.FIRST="29" DATE.PUB="1993">Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 15/002, s. 288.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>V dvanástom a trinástom odôvodnení smernice 93/13 sa uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>[(12)] keďže podľa súčasného stavu vnútroštátne právne predpisy umožňujú plánovať len čiastočné zosúladenie; keďže najmä zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté[,] podliehajú tejto smernici; keďže členské štáty by mali mať možnosť výberu, so zreteľom na zmluvu, poskytnúť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany prostredníctvom vnútroštátnych ustanovení, ktoré sú prísnejšie ako ustanovenia tejto smernice;</P><P>[(13)] keďže sa v zákonných alebo regulačných opatreniach členských štátov, ktoré priamo alebo nepriamo určujú podmienky spotrebiteľských zmlúv, nepredpokladá, že budú obsahovať nekalé podmienky; keďže sa z toho dôvodu nejaví potrebné zaoberať sa podmienkami odrážajúcimi povinné [kogentné – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] zákonné alebo regulačné opatrenia a zásady alebo ustanovenia medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou sú členské štáty alebo spoločenstvo; keďže v tomto ohľade znenie <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>povinné [kogentné – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] zákonné alebo regulačné opatrenia<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="2018" ID="QE0003"/> uvedené v článku 1 ods. 2 zahŕňa pravidlá, ktoré podľa zákona platia medzi zmluvnými stranami za predpokladu, že neboli vytvorené žiadne iné dohody.<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></P></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 obsahuje nasledujúcu úpravu:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 1 tejto smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery [dobrej viery – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné [sú formulované jasne a zrozumiteľne – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 6 ods. 1 tej istej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>V článku 7 ods. 1 smernice 93/13 sa uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Vnútroštátne právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Z vnútroštátnych predpisov je pre prejednávaný prípad dôležitý rumunský Codul civil (Občiansky zákonník) a Codul comercial (Obchodný zákonník) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Článok 1578 Občianskeho zákonníka, v ktorom bola zakotvená zásada nominalizmu, znel takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa vždy obmedzuje na rovnakú číselnú sumu, aká je vyjadrená v zmluve. Ak dôjde k zvýšeniu alebo zníženiu hodnoty mien pred uplynutím doby splatnosti, dlžník vráti sumu úveru, pričom je povinný zaplatiť ju v mene používanej v čase splatenia.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>V článku 41 Obchodného zákonníka bolo stanovené:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>Keď mena uvedená v zmluve nemá v krajine zákonný výmenný kurz a zmluvné strany neurčili výmenný kurz, platbu možno vykonať v mene krajiny podľa výmenného kurzu platného v deň splatnosti v mieste platby; ak v tomto mieste nie je stanovený výmenný kurz, platbu možno vykonať podľa výmenného kurzu najbližšieho obchodného miesta okrem prípadu, keď zmluva obsahuje zmluvnú podmienku <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>skutočný<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="2018" ID="QE0011"/> alebo inú podobnú podmienku.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav a konanie vo veci samej</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Podľa konštatovaní vnútroštátneho súdu uzavreli žalobcovia v konaní vo veci samej ako spotrebitelia so spoločnosťou SC Volksbank România SA (neskôr Banca Transilvania) <DATE ISO="20060331">31. marca 2006</DATE> zmluvu o úvere vo výške <FT TYPE="NUMBER">90000</FT> rumunských lei (RON).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20081015">15. októbra 2008</DATE> uzavreli zmluvné strany na refinancovanie zmluvy z <DATE ISO="20060331">31. marca 2006</DATE> druhú zmluvu o úvere. Jej predmetom bol úver v cudzej mene vo výške <FT TYPE="NUMBER">65000</FT> švajčiarskych frankov (CHF). To predstavovalo približne <FT TYPE="NUMBER">159126</FT> RON, resp. <FT TYPE="NUMBER">33488</FT> eur.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Výmenný kurz v čase podpísania zmluvy <DATE ISO="20080331">31. marca 2008</DATE>.</P></NOTE> Žalobcovia poberajú svoj príjem v rumunských lei.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Bod 1 oddielu 4 všeobecných obchodných podmienok druhej zmluvy o úvere stanovoval, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>každá platba… sa [musí] uskutočniť v mene úveru okrem prípadov výslovne uvedených v osobitných podmienkach a vo všeobecných podmienkach<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>sporná podmienka<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Znehodnotenie leu a zhodnotenie švajčiarskeho franku od októbra 2008 do apríla 2017 viedli k tomu, že suma, ktorá sa mala vrátiť, sa zvýšila o <FT TYPE="NUMBER">117760</FT> RON (približne <FT TYPE="NUMBER">24772</FT> eur).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Následne žalobcovia podali žalobu na Tribunalul Specializat Cluj (Špecializovaný súd Kluž, Rumunsko). Tvrdia, že banka si dostatočne nesplnila svoje informačné povinnosti týkajúce sa kurzového rizika. Okrem toho sú v dôsledku prevzatia tohto rizika neprimerane znevýhodnení. Preto v podstate navrhujú zmraziť výmenný kurz k okamihu uzavretia zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Žalovaná proti tomu namieta, že sporná podmienka spočíva na zásade nominalizmu zakotvenej v článku 1578 Občianskeho zákonníka, a preto ju podľa článku 1 ods. 2 smernice 93/13 nemožno preskúmať z hľadiska nekalej povahy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Prvostupňový súd žalobu zamietol. Síce sa domnieval, že sporná podmienka podlieha preskúmaniu obsahu. Banka si však dostatočne splnila svoje informačné povinnosti. Nemohla totiž predvídať podstatné výkyvy výmenného kurzu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Spor v súčasnosti na základe odvolania podaného oboma účastníkmi konania prejednáva vnútroštátny súd, Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž). Tento súd má pochybnosti o výklade smernice 93/13, pokiaľ ide o rozsah jej pôsobnosti, informačné povinnosti predajcov alebo dodávateľov a právne následky, ktoré vyplývajú z prípadnej nekalej povahy predmetnej podmienky.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh na začatie prejudiciálneho konania a konanie na Súdnom dvore</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž) uznesením z <DATE ISO="20181227">27. decembra 2018</DATE>, ktoré bolo doručené Súdnemu dvoru <DATE ISO="20190201">1. februára 2019</DATE>, položil Súdnemu dvoru podľa článku 267 ZFEÚ nasledujúce prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>1.</NO.P><TXT>Má sa článok 1 ods. 2 smernice 93/13/EHS vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa z hľadiska nekalej povahy skúmala zmluvná podmienka preberajúca dispozitívne ustanovenie, od ktorého sa zmluvné strany mohli odchýliť, ale v skutočnosti sa od neho neodchýlili, keďže o tejto podmienke sa vôbec nerokovalo, ako je podmienka posudzovaná v prejednávanom prípade, ktorá stanovuje povinnosť splatiť úver v tej istej cudzej mene, v akej bol úver poskytnutý?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Možno v situácii, keď pri poskytnutí úveru v cudzej mene spotrebiteľovi neboli predložené výpočty alebo odhady týkajúce sa hospodárskeho vplyvu, ktorý spôsobí prípadné kolísanie výmenného kurzu, pokiaľ ide o celkové platobné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, oprávnene tvrdiť, že takáto podmienka, podľa ktorej spotrebiteľ v plnom rozsahu preberá kurzové riziko (na základe zásady nominalizmu), je jasná a zrozumiteľná a že predajca alebo dodávateľ, resp. banka, si splnil v dobrej viere informačnú povinnosť voči svojmu zmluvnému partnerovi za okolností, keď bola maximálna miera zadlženia spotrebiteľov, stanovená Národnou bankou Rumunska, vypočítaná na základe výmenného kurzu platného v deň poskytnutia úveru?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Odporujú smernica 93/13/EHS a judikatúra vydaná v súvislosti s touto smernicou, ako aj zásada efektivity, tomu, aby zmluva naďalej existovala v nezmenenej podobe po určení nekalej povahy podmienky týkajúcej sa prevzatia kurzového rizika? Akú zmenu by bolo možné vykonať, aby sa neuplatnila nekalá podmienka a dodržala zásada efektivity?<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>V prejudiciálnom konaní na Súdnom dvore predložili písomné pripomienky žalobcovia, Spolková republika Nemecko, Rumunsko a Európska komisia. Na pojednávaní, ktoré sa konalo <DATE ISO="20200206">6. februára 2020</DATE>, boli zastúpení žalobcovia a žalovaná v konaní vo veci samej, Rumunsko a Európska komisia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právne posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Tri prejudiciálne otázky sa týkajú po sebe idúcich krokov skúmania, ktoré vykonáva súd členského štátu pri obsahovom skúmaní vopred sformulovaných zmluvných podmienok podľa smernice 93/13.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Prvá prejudiciálna otázka sa týka uplatnenia smernice 93/13 (oddiel A).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Následne si vnútroštátny súd kladie otázku, či je sporná podmienka formulovaná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>jasne a zrozumiteľne<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> v zmysle článku 4 ods. 2 smernice. Keďže Súdny dvor už vypracoval kritériá pre toto skúmanie so zreteľom na podmienky veľmi podobné spornej podmienke vo veciach Andriciuc<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170920">20. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Andriciuc a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑186/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:703">EU:C:2017:703</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a Lupean<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180222">22. februára 2018</DATE>, <NAME.CASE>Lupean</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑119/17</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:103">EU:C:2018:103</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, v tejto súvislosti sa stačí obmedziť na krátky odkaz na exisujúcu judikatúru (oddiel B).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Ťažisko prípadu potom tvoria právne následky, ktoré sú prípadne spojené s určením nekalej povahy spornej podmienky (oddiel C).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O rozsahu pôsobnosti smernice 93/13 (prvá prejudiciálna otázka)</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa na zmluvnú podmienku, ktorá je vyjadrením všeobecnej, v zákone zakotvenej zásady, vzťahujú ustanovenia smernice 93/13.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Podľa článku 1 ods. 2 smernice 93/13 sú totiž z rozsahu jej pôsobnosti vyňaté zmluvné podmienky, ktoré <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>odrážajú<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>záväzné<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> zákonné ustanovenie. V tejto súvislosti vnútroštátny súd, ktorý má v tomto smere výlučnú právomoc posúdiť skutkový stav,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190403">3. apríla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Aqua Med</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑266/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:282">EU:C:2019:282</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovanú judikatúru).</P></NOTE> konštatoval, že sporná zmluvná podmienka je vyjadrením zásady nominalizmu zakotvenej v článku 1578 Občianskeho zákonníka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Z tohto dôvodu má vnútroštátny súd pochybnosti o uplatnení smernice.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Znenie článku 1 ods. 2 smernice 93/13</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd pritom považuje za problematickú najmä okolnosť, že článok 1578 Občianskeho zákonníka nie je kogentným ustanovením, a preto by sa mohol považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>nezáväzný<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/13. V tejto súvislosti poukazuje na nejasnosti v rumunskom jazykovom znení smernice. Zatiaľ čo totiž napríklad v nemeckom jazykovom znení článku 1 ods. 2 smernice je použitý pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>záväzné<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>, ktorý môže zahŕňať tak kogentné, ako aj dispozitívne ustanovenia, pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>obligatorii<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>, ktorý je použitý v rumunskom jazykovom znení, v rumunskom práve podľa všetkého označuje len kogentné ustanovenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Z celkovej systematiky smernice však jednoznačne vyplýva, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>záväzné<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> sa nevzťahuje na rozlišovanie kogentných (a teda <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>záväzných<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>) a dispozitívnych (a teda <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>dobrovoľných<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>) ustanovení, ktoré je bežné v občianskom práve. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že pojmy použité v smernici 93/13 majú povahu pojmov práva Únie, a preto sa musia vykladať autonómne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140430">30. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Kásler a Káslerné Rábai</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑26/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:282">EU:C:2014:282</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150226">26. februára 2015</DATE>, <NAME.CASE>Matei</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑143/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:127">EU:C:2015:127</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Význam pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>obligatorii<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> v rumunskom práve teda nie je smerodajný pre výklad tohto pojmu uvedeného v článku 1 ods. 2 smernice 93/13. Tento pojem naopak podľa trinásteho odôvodnenia smernice zahŕňa aj všetky predpisy, ktoré sú dispozitívne, a preto podľa zákona platia medzi zmluvnými stranami, ak nebolo dohodnuté niečo iné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170920">20. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Andriciuc a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑186/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:703">EU:C:2017:703</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Pre zodpovedanie prejudiciálnej otázky je navyše irelevantné, že zmluvným stranám nebola pri uzatváraní zmluvy v skutočnosti poskytnutá možnosť odchýliť sa od tejto právnej úpravy. Táto okolnosť je podmienkou, a nie kritériom na vylúčenie uplatniteľnosti smernice 93/13. V opačnom prípade by už neexistovala zmluvná podmienka v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13. Toto ustanovenie totiž vyžaduje, aby dotknutá podmienka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>nebola individuálne dohodnutá<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Preto treba konštatovať, že aj dispozitívne zákonné ustanovenie – ako napríklad článok 1578 Občianskeho zákonníka – v zásade môže byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>záväzným<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> ustanovením v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/13.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Zmysel a účel vylúčenia z rozsahu pôsobnosti podľa článku 1 ods. 2 smernice 93/13</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Z toho však ešte nevyplýva, že zmluvná podmienka, akou je zmluvná podmienka sporná v konaní vo veci samej, nespadá do rozsahu pôsobnosti smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Súdny dvor naopak v ustálenej judikatúre pri posudzovaní otázky, či zmluvná podmienka podľa článku 1 ods. 2 smernice 93/13 podlieha preskúmaniu obsahu, zohľadňuje aj teleologické aspekty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Podľa judikatúry je totiž táto výnimka z rozsahu pôsobnosti smernice 93/13 odôvodnená predpokladom, že vnútroštátny zákonodarca už zaviedol rovnováhu medzi všetkými právami a povinnosťami zmluvných strán niektorých typov zmlúv, a preto zákonné ustanovenia spravidla neobsahujú nekalé podmienky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130321">21. marca 2013</DATE>, <NAME.CASE>RWE Vertrieb</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑92/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:180">EU:C:2013:180</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190403">3. apríla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Aqua Med</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑266/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:282">EU:C:2019:282</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež trináste odôvodnenie smernice.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Za tým sa podľa môjho názoru neskrýva len myšlienka, že preskúmanie nekalej povahy by v takých prípadoch bolo zbytočné. Naopak, má sa tým zabrániť aj neprípustnému zásahu do právomoci členských štátov. Účelom smernice 93/13 totiž podľa jej dvanásteho odôvodnenia nie je harmonizácia vnútroštátnych občianskoprávnych predpisov týkajúcich sa zakázaných právnych úkonov. Z tohto dôvodu nemôže byť podľa článku 4 ods. 2 smernice 93/13 predmetom preskúmania obsahu hlavný predmet zmluvy ani primeranosť ceny a plnenia. Tieto otázky totiž zvyčajne upravuje vnútroštátny zákonodarca v občianskoprávnych predpisoch týkajúcich sa právnych úkonov, ktoré sú z dôvodu svojho obsahu neplatné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Môže to síce v konečnom dôsledku viesť k tomu, že zmluvnú úpravu, ktorá by sa podľa kritérií článku 3 smernice 93/13 mala považovať za nekalú, nemožno kritizovať, pokiaľ vnútroštátny zákonodarca výslovne dovoľuje takú úpravu v spotrebiteľských zmluvách. Za tým sa však napokon skrýva otázka, či by nebolo vhodné celkovo obmedziť alebo dokonca zakázať na úrovni Únie poskytovanie úverov v cudzej mene spotrebiteľom. Podľa súčasného stavu práva Únie to však v každom prípade nie je tak.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Svedčí o tom najmä existencia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo <DATE ISO="20140204">4. februára 2014</DATE> o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie, ktorá v článku 23 obsahuje pravidlá týkajúce sa minimálnej ochrany spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv o úvere v cudzej mene, ktoré majú členské štáty prebrať. Táto smernica sa v konaní vo veci samej z časového hľadiska neuplatní.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Súdny dvor však rozhodol, že predpoklad, že zákonodarca chce prostredníctvom zákonných ustanovení zaviesť primeranú rovnováhu záujmov pre dotknutý zmluvný vzťah, je domnienkou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Dziubak</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑260/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:819">EU:C:2019:819</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Taká domnienka sa dá v zásade vyvrátiť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130321">21. marca 2013</DATE>, <NAME.CASE>RWE Vertrieb</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑92/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:180">EU:C:2013:180</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190403">3. apríla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Aqua Med</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑266/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:282">EU:C:2019:282</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Z preskúmania obsahu sú preto vylúčené len také podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia, ktoré boli osobitne prijaté pre predmetný zmluvný typ alebo sa naň uplatnia na základe odkazujúcej normy. Vnútroštátny zákonodarca totiž mohol zaviesť vyváženú rovnováhu záujmov len v rozsahu, v akom vôbec uvažoval o konkrétnej situácii zmluvných strán.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130321">21. marca 2013</DATE>, <NAME.CASE>RWE Vertrieb</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑92/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:180">EU:C:2013:180</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Súdny dvor rovnako rozhodol, že pri ustanoveniach všeobecného charakteru sa automaticky neuplatní domnienka, že boli predmetom osobitného posudzovania zo strany zákonodarcu s cieľom stanoviť túto rovnováhu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Dziubak</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑260/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:819">EU:C:2019:819</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Tým sa síce normatívny obsah vnútroštátneho ustanovenia nepriamo podrobuje preskúmaniu nekalej povahy. Nemožno to však považovať za neprípustný zásah do právomoci členských štátov, keďže dotknuté ustanovenie sa naďalej môže uplatňovať vo svojich ďalších oblastiach pôsobnosti. Hodnotenia vyplývajúce zo smernice 93/13 totiž platia výlučne pre spotrebiteľské zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Za týchto okolností prináleží vnútroštátnemu súdu preskúmať, či zákonodarca chcel vytvoriť článkom 1578 Občianskeho zákonníka primeranú rovnováhu záujmov medzi predajcami alebo dodávateľmi a spotrebiteľmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba poukázať na to, že rumunská vláda na pojednávaní zdôraznila, že toto ustanovenie nie je osobitne navrhnuté pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Koncepciou, na ktorej spočíva právna úprava obsiahnutá v článku 1578 Občianskeho zákonníka, je koncepcia rovnoprávnych zmluvných partnerov. V novom občianskom zákonníku sa podľa údajov rumunskej vlády taká právna úprava už nenachádza, ale nachádzajú sa v ňom osobitné ustanovenia týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Pre prípad, že vnútroštátny súd za týchto okolností pri svojom skúmaní dospeje k záveru, že toto ustanovenie nemá za cieľ vytvoriť rovnováhu záujmov medzi spotrebiteľmi a predajcami alebo dodávateľmi, predmetná domnienka by sa musela považovať za vyvrátenú. Potom by upustenie od preskúmania obsahu nebolo odôvodnené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Predbežný záver</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenia tejto smernice sa uplatnia na zmluvnú podmienku, ktorá je vyjadrením všeobecnej, v zákone zakotvenej zásady, pokiaľ vnútroštátny zákonodarca vytvorením predmetného zákonného ustanovenia nechcel vytvoriť vyváženú úpravu všetkých práv a povinností zmluvných strán dotknutého zmluvného typu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha vykonať v tejto súvislosti potrebné overenia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O požiadavkách týkajúcich sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>jasne a zrozumiteľne<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> formulovanej zmluvnej podmienky a dobrej viery (druhá prejudiciálna otázka)</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd na jednej strane pýta, či sa zmluvná podmienka, v dôsledku ktorej kurzové riziko napokon musí niesť len spotrebiteľ, môže považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>jasnú a zrozumiteľnú<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 93/13, ak spotrebiteľovi neboli predložené nijaké výpočty, z ktorých vyplýva, aké dôsledky pre splátky, ktoré musí spotrebiteľ platiť, môžu mať výkyvy výmenného kurzu. Na druhej strane sa pýta, či takú podmienku treba považovať za nedobromyseľnú, ak sa maximálna miera zadlženia, ktorá sa používa pri skúmaní bonity, počíta len na základe výmenného kurzu pri uzavretí zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Táto otázka je relevantná len v prípade, že vnútroštátny súd dospeje k záveru, že sa uplatní smernica 93/13. Preskúmanie podmienky so zreteľom na požiadavky transparentnosti stanovené v článku 4 ods. 2 smernice 93/13 totiž v každom prípade vyžaduje, aby sa táto smernica uplatnila.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Preskúmanie požiadaviek transparentnosti má v prípade podmienok, ako je podmienka sporná v konaní vo veci samej, osobitný význam. Z judikatúry totiž v tomto smere vyplýva, že podmienka, podľa ktorej sa úver vyjadrený v cudzej mene má splatiť v tejto mene, sa môže týkať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>hlavného predmetu zmluvy<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 93/13.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170920">20. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Andriciuc a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑186/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:703">EU:C:2017:703</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180222">22. februára 2018</DATE>, <NAME.CASE>Lupean</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑119/17</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:103">EU:C:2018:103</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Taká podmienka sa však podľa tohto ustanovenia vôbec môže skúmať z hľadiska nekalej povahy len vtedy, keď nie je formulovaná jasne a zrozumiteľne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180920">20. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>OTP Bank a OTP Faktoring</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑51/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:750">EU:C:2018:750</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190314">14. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Dunai</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑118/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:207">EU:C:2019:207</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Súdny dvor už sformuloval kritériá, na základe ktorých sa má posúdiť, či sa má podmienka po prvé považovať za jasnú a zrozumiteľnú v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 93/13, so zreteľom na podobné podmienky, ako je podmienka sporná v prejednávanom prípade.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Podľa týchto kritérií musí vnútroštátny súd osobitne preskúmať, či spotrebiteľ na základe informácií, ktoré mu poskytol predajca alebo dodávateľ, bol schopný posúdiť dôsledky pre splátky, ktoré môže mať výrazné znehodnotenie meny, v ktorej poberá svoj príjem, a zvýšenie zahraničnej úrokovej sadzby. Predajca alebo dodávateľ musí konkrétne výslovne informovať spotrebiteľa o tom, že podpísaním zmluvy o úvere vyjadrenom v cudzej mene sa vystavuje kurzovému riziku, ktoré môže byť pre neho ekonomicky náročné niesť v prípade devalvácie meny, v ktorej poberá svoj príjem.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170920">20. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Andriciuc a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑186/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:703">EU:C:2017:703</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180222">22. februára 2018</DATE>, <NAME.CASE>Lupean</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑119/17</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:103">EU:C:2018:103</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Okrem toho musí vnútroštátny súd preskúmať, či predajca alebo dodávateľ informoval spotrebiteľa v tomto smere o všetkých relevantných okolnostiach, o ktorých v uvedenej dobe mohol vedieť a ktoré mohli mať vplyv na neskorší výkon uvedenej zmluvy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170920">20. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Andriciuc a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑186/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:703">EU:C:2017:703</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180222">22. februára 2018</DATE>, <NAME.CASE>Lupean</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑119/17</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:103">EU:C:2018:103</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Judikatúra pritom vyžaduje zohľadnenie všetkých okolností sporu vo veci samej a najmä tiež odborných znalostí a vedomostí banky, pokiaľ ide o možné výkyvy výmenných kurzov a riziká súvisiace s podpísaním úveru v cudzej mene.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170920">20. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Andriciuc a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑186/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:703">EU:C:2017:703</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180222">22. februára 2018</DATE>, <NAME.CASE>Lupean</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑119/17</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:103">EU:C:2018:103</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Ak aj za týchto okolností od predajcu alebo dodávateľa nemožno očakávať, že predvída alebo vypočíta znehodnotenie dotknutej meny, ku ktorému neskôr konkrétne dôjde, táto okolnosť ho neoslobodzuje od jeho komplexných informačných povinností týkajúcich sa potenciálnych rizík výkyvov výmenného kurzu a skutočnosti, že tieto výkyvy musí znášať len dlžník.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide po druhé o otázku, či určitá podmienka napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vnútroštátny súd musí osobitne overiť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po predchádzajúcom individuálnom dojednaní.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170920">20. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Andriciuc a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑186/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:703">EU:C:2017:703</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180222">22. februára 2018</DATE>, <NAME.CASE>Lupean</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑119/17</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:103">EU:C:2018:103</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>V kontexte vyššie uvedených úvah je súčasťou čestného a rovnocenného správania najmä poskytnutie komplexných informácií o prípadných rizikách spotrebiteľovi. Prináleží vnútroštátnemu súdu preskúmať, či odkaz na maximálnu mieru zadlženia v prejednávanom prípade mohol zakryť riziká. Pokiaľ sa totiž maximálna miera zadlženia počíta na základe výmenného kurzu pri uzavretí zmluvy, spotrebiteľa treba v nadväznosti na vyššie uvedené úvahy rovnako upozorniť na to, že dodržanie tohto limitu nevypovedá nič o tom, či bude v prípade znehodnotenia meny schopný dodržať svoje finančné záväzky.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Ak je taký limit kogentne stanovený vo vnútroštátnom práve, mohlo by sa dokonca považovať za obídenie tohto limitu, pokiaľ sa posúdenie len staticky obmedzí na výmenný kurz pri poskytnutí úveru.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Na druhú otázku teda treba odpovedať tak, že požiadavka obsiahnutá v článku 4 ods. 2 smernice 93/13 týkajúca sa jasnej a zrozumiteľnej formulácie zmluvnej podmienky v zmluve o úvere v cudzej mene, ktorá v konečnom dôsledku ukladá spotrebiteľovi kurzové riziko, vyžaduje, aby bol spotrebiteľ komplexne informovaný o prípadne značných ekonomických dôsledkoch takej podmienky pre jeho finančné záväzky. To platí bez ohľadu na to, či znehodnotenie dotknutej meny, ku ktorému konkrétne došlo, v čase uzavretia zmluvy už bolo predvídateľné. Je úlohou vnútroštátneho súdu vykonať v tejto súvislosti potrebné overenia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O právnych následkoch určenia nekalej povahy (tretia prejudiciálna otázka)</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, aké dôsledky prípadne musí vyvodiť z určenia nekalej povahy podmienky v prejednávanej situácii, aby zaručil plnú účinnosť práv spotrebiteľov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Všetky riešenia doteraz uvedené v judikatúre totiž podľa jeho názoru vedú k neprimeranému znevýhodneniu spotrebiteľa. Primerané riešenie by síce podľa názoru vnútroštátneho súdu mohlo spočívať v zmrazení výmenného kurzu k okamihu uzavretia zmluvy. Tento súd však má pochybnosti, či článok 6 ods. 1 smernice 93/13 a judikatúra vydaná v súvislosti s týmto ustanovením bránia takému postupu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13 sú vnútroštátne súdy v zásade povinné vyhlásiť nekalú podmienku za neuplatniteľnú a v zostávajúcej časti zachovať zmluvu. Súdny dvor v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že vnútroštátne súdy pritom nie sú oprávnené doplniť zmluvu tak, že zmenia obsah takej podmienky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120614">14. júna 2012</DATE>, <NAME.CASE>Banco Español de Crédito</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑618/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:349">EU:C:2012:349</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0073">73</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140430">30. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Kásler a Káslerné Rábai</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑26/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:282">EU:C:2014:282</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190326">26. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Abanca Corporación Bancaria a Bankia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/17 a C‑179/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:250">EU:C:2019:250</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Vypustením nekalej podmienky sa podľa judikatúry formálna rovnováha, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, nahrádza skutočnou rovnováhou, a tak sa obnovuje rovnosť medzi zmluvnými stranami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120614">14. júna 2012</DATE>, <NAME.CASE>Banco Español de Crédito</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑618/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:349">EU:C:2012:349</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130314">14. marca 2013</DATE>, <NAME.CASE>Aziz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑415/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:164">EU:C:2013:164</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140430">30. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Kásler a Káslerné Rábai</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑26/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:282">EU:C:2014:282</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190326">26. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Abanca Corporación Bancaria a Bankia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/17 a C‑179/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:250">EU:C:2019:250</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Samotné vypustenie nekalej podmienky je prirodzene podmienené tým, že zmluva môže bez nej ďalej zmysluplne existovať. Ak vnútroštátny súd pri svojom skúmaní naopak dospeje k záveru, že nie je možné vypustiť túto podmienku bez náhrady, musí v zásade vyhlásiť zmluvu ako celok za neplatnú a nariadiť vrátenie poskytnutých plnení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190314">14. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Dunai</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑118/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:207">EU:C:2019:207</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Dziubak</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑260/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:819">EU:C:2019:819</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Môžu však existovať prípady, v ktorých vyhlásenie zmluvy za neplatnú má obzvlášť nepriaznivé dôsledky pre spotrebiteľa. Podľa judikatúry Súdneho dvora to môže byť tak osobitne pri úverových zmluvách, ako je zmluva posudzovaná v prejednávanej veci. V takom prípade má totiž vyhlásenie zmluvy za neplatnú v zásade za následok okamžitú splatnosť nesplatenej časti úveru vo výške, ktorá by mohla prekročiť finančné možnosti spotrebiteľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140430">30. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Kásler a Káslerné Rábai</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑26/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:282">EU:C:2014:282</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0083">83</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0084">84</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190326">26. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Abanca Corporación Bancaria a Bankia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/17 a C‑179/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:250">EU:C:2019:250</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>V prejednávanom prípade vnútroštátny súd zastáva názor, že nie je možné vypustiť spornú podmienku bez náhrady. Vyhlásenie zmluvy za neplatnú podľa jeho názoru však tiež neprichádza do úvahy, lebo by to malo obzvlášť nepriaznivé dôsledky pre spotrebiteľa. Hrozilo by totiž, že spotrebiteľ by musel naraz splatiť celý úver. Keďže nominálna hodnota zostávajúceho dlhu je vyjadrená v švajčiarskych frankoch, musel by ho navyše splatiť podľa aktuálneho výmenného kurzu. Tým by bol spotrebiteľ dvakrát potrestaný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>V takých prípadoch Súdny dvor doteraz považoval za prípustné nahradiť nekalú podmienku ustanovením vnútroštátneho práva, ktoré má dispozitívnu povahu, alebo právnou úpravou, ktorá je uplatniteľná so súhlasom zmluvných strán.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140430">30. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Kásler a Káslerné Rábai</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑26/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:282">EU:C:2014:282</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190326">26. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Abanca Corporación Bancaria a Bankia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/17 a C‑179/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:250">EU:C:2019:250</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Dziubak</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑260/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:819">EU:C:2019:819</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Uplatnenie takého zákonného ustanovenia alebo úpravy totiž spravidla bude viesť k obnoveniu rovnováhy medzi vzájomnými právami a povinnosťami zmluvných strán.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140430">30. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Kásler a Káslerné Rábai</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑26/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:282">EU:C:2014:282</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0082">82</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190326">26. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Abanca Corporación Bancaria a Bankia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/17 a C‑179/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:250">EU:C:2019:250</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>V prejednávanom prípade však zrejme ani to nie je riešením. Článok 1578 Občianskeho zákonníka, ktorý je podľa vnútroštátneho súdu jediným ustanovením, ktoré v tejto súvislosti prichádza do úvahy, by totiž nemusel byť vhodný na nahradenie spornej podmienky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Po prvé je totiž článok 1578 Občianskeho zákonníka ustanovením, ktoré má v podstate rovnaký obsah ako sporná podmienka. Preto by bolo nelogické nahradiť spornú podmienku týmto ustanovením. Po druhé Súdny dvor rozhodol, že na vyplnenie medzier tak či tak možno použiť len také zákonné ustanovenia, ktoré odrážajú rovnováhu, ktorú vnútroštátny zákonodarca chcel vytvoriť medzi všetkými právami a povinnosťami zmluvných strán určitých zmlúv.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Dziubak</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑260/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:819">EU:C:2019:819</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Rumunská vláda však na pojednávaní uviedla, že zákonodarca pri tvorbe článku 1578 Občianskeho zákonníka nemal za cieľ vytvoriť rovnováhu záujmov medzi zmluvnými stranami zmluvy o spotrebiteľskom úvere.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri v tejto súvislosti už body 43 a 46 vyššie a rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Dziubak</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑260/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:819">EU:C:2019:819</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Z doterajšej judikatúry teda len vyplýva, čo vnútroštátny súd v situácii, akou je prejednávaná situácia, <HT TYPE="ITALIC">nemôže</HT> urobiť: nemôže pripustiť, aby bola nekalá podmienka pre spotrebiteľa záväzná<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Dziubak</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑260/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:819">EU:C:2019:819</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, ale nemôže túto podmienku ani nahradiť zákonným ustanovením, akým je článok 1578 Občianskeho zákonníka, ak toto ustanovenie nezabezpečuje primeranú rovnováhu záujmov medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Okrem toho nemôže doplniť zmluvu tak, že zmení obsah nekalej podmienky, ale nemôže ani vyhlásiť zmluvu za neplatnú ako celok.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190326">26. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Abanca Corporación Bancaria a Bankia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/17 a C‑179/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:250">EU:C:2019:250</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Judikatúra naopak neposkytuje odpoveď na otázku, čo vnútroštátny súd v tejto situácii <HT TYPE="ITALIC">môže</HT> urobiť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Svedčí o tom najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Dziubak</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑260/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:819">EU:C:2019:819</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Rumunská vláda na pojednávaní uviedla, že rumunské právo v zásade priznáva sudcovi právomoc vyplniť zmluvné medzery podpornou právnou úpravou. Zmluvu možno takto doplniť najmä pri podstatnej zmene okolností.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba poukázať na to, že Súdny dvor v ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že vnútroštátny súd, ktorý určí nekalú povahu niektorej podmienky, musí vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z tohto určenia, aby sa ubezpečil, že táto podmienka nebude pre spotrebiteľa záväzná.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120315">15. marca 2012</DATE>, <NAME.CASE>Pereničová a Perenič</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑453/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:144">EU:C:2012:144</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130530">30. mája 2013</DATE>, <NAME.CASE>Jőrös</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑397/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:340">EU:C:2013:340</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160421">21. apríla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Radlinger a Radlingerová</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑377/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:283">EU:C:2016:283</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0101">101</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Za týchto okolností nemôže vnútroštátnemu súdu v situácii, akou je prejednávaná situácia, samotná skutočnosť, že jedna zo zmluvných strán má postavenie spotrebiteľa, brániť tomu, aby zmluvnú medzeru, ktorá vznikne vypustením nekalej podmienky, nahradil podpornou právnou úpravou, ktorá obnoví rovnováhu medzi vzájomnými právami a povinnosťami zmluvných strán. To by sa podľa názoru vnútroštátneho súdu mohlo dosiahnuť zmrazením výmenného kurzu k okamihu uzavretia zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Ako totiž vysvetlím nižšie, článok 6 ods. 1 smernice 93/13 ani judikatúra vydaná v súvislosti s týmto ustanovením nebránia právomoci nahradiť nekalú podmienku v situácii, akou je prejednávaná situácia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba najprv pripomenúť, že rozhodnutie vo veci Banco Español de Crédito<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120614">14. júna 2012</DATE>, <NAME.CASE>Banco Español de Crédito</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑618/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:349">EU:C:2012:349</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, ktoré predstavuje východisko judikatúry týkajúcej sa zákazu doplnenia zmluvy zo strany sudcu, sa týkalo prípadu, v ktorom zmluva mohla byť zachovaná aj bez nekalej podmienky. Pre tento prípad článok 6 ods. 1 smernice 93/13 výslovne stanovuje, že táto podmienka sa jednoducho nemá uplatniť. Pre iný právny následok v takom prípade teda nie je priestor.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Následne treba poukázať na to, že zákaz doplnenia zmluvy sa v judikatúre odôvodňuje tým, že možnosťou doplnenia zmluvy by sa odstránil odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že nekalé podmienky sú jednoducho neplatné. Predajcovia alebo dodávatelia by sa totiž mohli pokúšať ďalej používať dotknuté podmienky, ak by sa museli obávať len toho, že súd zmluvu v potrebnom rozsahu doplní.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120614">14. júna 2012</DATE>, <NAME.CASE>Banco Español de Crédito</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑618/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:349">EU:C:2012:349</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140430">30. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Kásler a Káslerné Rábai</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑26/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:282">EU:C:2014:282</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190326">26. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Abanca Corporación Bancaria a Bankia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/17 a C‑179/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:250">EU:C:2019:250</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> To odporuje dlhodobému cieľu článku 7 ods. 1 smernice 93/13, ktorým je zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Toto odôvodnenie však v situácii, akou je prejednávaná situácia, neobstojí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Po prvé je totiž sudca v tejto situácii povinný vypustiť túto podmienku a vyplniť vzniknutú zmluvnú medzeru právnou úpravou, ktorá predstavuje primeranú rovnováhu záujmov. Nejde teda o to, že táto podmienka sa má prostredníctvom výkladu obmedziť na obsah, ktorý je ešte prípustný, a tým sa v konečnom dôsledku ešte v rozsahu, v akom je to možné, majú zohľadniť záujmy predajcu alebo dodávateľa. Práve tento postup však zvažovali vnútroštátne súdy v prípadoch, v ktorých Súdny dvor doteraz odmietol doplnenie zmluvy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120614">14. júna 2012</DATE>, <NAME.CASE>Banco Español de Crédito</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑618/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:349">EU:C:2012:349</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190326">26. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Abanca Corporación Bancaria a Bankia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/17 a C‑179/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:250">EU:C:2019:250</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191024">24. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Topaz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑211/17</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:906">EU:C:2019:906</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V každom z týchto prípadov totiž sudca chcel zachovať nekalú podmienku čiastočne alebo pre určité situácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Naproti tomu musí súd v prejednávanej situácii náležite zohľadniť osobitnú potrebu chrániť spotrebiteľa. Namiesto toho, aby sa sudca jednostranne riadil skutočnou vôľou používateľa vopred formulovanej podmienky, určí, čo by sa spravodlivo dohodlo.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Pozri v súvislosti s týmto kritériom rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130314">14. marca 2013</DATE>, <NAME.CASE>Aziz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑415/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:164">EU:C:2013:164</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170920">20. septembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Andriciuc a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑186/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:703">EU:C:2017:703</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180222">22. februára 2018</DATE>, <NAME.CASE>Lupean</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑119/17</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:103">EU:C:2018:103</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Tým sa formálna rovnováha práv a povinností zmluvných strán nahradí skutočnou rovnováhou, a tak sa obnoví rovnosť týchto práv a povinností. Práve to je však podľa judikatúry zmyslom a účelom právnej úpravy obsiahnutej v článku 6 ods. 1 smernice 93/13.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Pozri v tejto súvislosti už bod 62 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Po druhé treba konštatovať, že jediná alternatíva, ktorá prichádza do úvahy, totiž vyhlásenie celej zmluvy za neplatnú, by jednostranne potrestala spotrebiteľa. Navyše by bol naďalej dosiahnutý cieľ preniesť kurzové riziko na spotrebiteľa, ktorý sleduje táto podmienka.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Pozri v tejto súvislosti bod 65 vyššie.</P></NOTE> Vyhlásenie celej zmluvy za neplatnú by teda neodradilo veriteľa od toho, aby do zmlúv, ktoré navrhuje, naďalej vkladal takéto podmienky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140430">30. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Kásler a Káslerné Rábai</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑26/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:282">EU:C:2014:282</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0083">83</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0084">84</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190326">26. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Abanca Corporación Bancaria a Bankia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/17 a C‑179/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:250">EU:C:2019:250</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Preto treba konštatovať, že pri jedinej alternatíve doplnenia zmluvy, ktorá prichádza do úvahy – totiž v prípade vyhlásenia zmluvy za neplatnú –, odstrašujúci účinok nie je zaručený. Údajne chýbajúci odstrašujúci účinok teda súčasne nemožno uviesť ako argument proti doplneniu zmluvy. Platí to tým skôr, že doplnenie zmluvy, ktoré zohľadňuje záujmy spotrebiteľa, by bolo pre predajcu alebo dodávateľa skutočne odstrašujúce.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Pozri v tejto súvislosti body 78 a 79 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Napokon by kategorické vylúčenie právomoci vnútroštátneho sudcu vyplniť medzery v konečnom dôsledku mohlo viesť k tomu, že spotrebitelia vo vnútroštátnych právnych poriadkoch, v ktorých v zásade existuje taká právomoc, by sa nachádzali v horšom postavení než iné zmluvné strany. Vnútroštátny súd by bol totiž v situácii, akou je prejednávaná situácia, na základe toho, že jedna zo zmluvných strán má postavenie spotrebiteľa, povinný vyhlásiť zmluvu za neplatnú so všetkými uvedenými nepriaznivými dôsledkami, zatiaľ čo mimo spotrebiteľského práva by mal možnosť vytvoriť rovnováhu záujmov prostredníctvom podpornej právnej úpravy. Také riešenie nie je žiaduce z hľadiska rovnakého zaobchádzania ani z pohľadu ochrany spotrebiteľa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Toto riešenie navyše z vecného hľadiska zodpovedá výsledku, ku ktorému Súdny dvor dospel vo veci Abanca Corporación Bancaria a Bankia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190326">26. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Abanca Corporación Bancaria a Bankia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/17 a C‑179/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:250">EU:C:2019:250</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Súdny dvor síce vo svojom rozsudku v tejto veci zdôraznil, že vnútroštátny súd nemôže čiastočne zachovať nekalú podmienku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190326">26. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Abanca Corporación Bancaria a Bankia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/17 a C‑179/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:250">EU:C:2019:250</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Tým sa totiž táto podmienka obmedzí na obsah, ktorý je ešte prípustný, čím by sa jednostranne zohľadnili záujmy predajcu alebo dodávateľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Pozri v tejto súvislosti bod 78 vyššie.</P></NOTE> Rozhodol však, že súd môže nahradiť nekalú podmienku zákonnou úpravou, ktorá bola zavedená až po uzavretí zmluvy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190326">26. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Abanca Corporación Bancaria a Bankia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑70/17 a C‑179/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:250">EU:C:2019:250</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> To však v konečnom dôsledku nie je nič iné ako vyplnenie zmluvnej medzery spôsobenej vypustením nekalej podmienky zo strany sudcu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>V situácii, akou je prejednávaná situácia, preto článok 6 ods. 1 smernice 93/13 a judikatúra vydaná v súvislosti s týmto ustanovením nebránia takej právomoci sudcu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Na tomto mieste treba na záver poukázať na to, že je úlohou vnútroštátneho súdu posúdiť, ktorá právna úprava môže predstavovať primeranú rovnováhu záujmov. Vyššie uvedené úvahy ukazujú, že v rámci článku 6 ods. 1 smernice 93/13 zohrávajú určitú úlohu tak aspekty týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ako aj sankčné aspekty. Súdny dvor však zároveň zdôrazňuje aj požiadavku skutočnej rovnováhy. To znamená, že táto právna úprava musí byť s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu primeraná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené som dospela k záveru, že článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nebráni vnútroštátnemu súdu v tom, aby vypustil nekalú podmienku a nahradil ju podpornou právnou úpravou, ktorá nahradí formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, a tak sa obnoví rovnosť medzi nimi, ak</TXT><?PAGE NO="13"?><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>dotknutú zmluvu po vypustení nekalej podmienky bez náhrady nemožno zachovať,</P></ITEM><ITEM><P>vyhlásenie zmluvy za neplatnú by malo obzvlášť nepriaznivé dôsledky pre spotrebiteľa a</P></ITEM><ITEM><P>neexistuje nijaké ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré má dispozitívnu povahu, alebo ustanovenie, ktoré je uplatniteľné so súhlasom zmluvných strán dotknutej zmluvy, ktorým možno nahradiť vypustenú podmienku.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">VI.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko), takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Článok 1 ods. 2 smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenia tejto smernice sa uplatnia na zmluvnú podmienku, ktorá je vyjadrením všeobecnej, v zákone zakotvenej zásady, pokiaľ vnútroštátny zákonodarca vytvorením predmetného zákonného ustanovenia nechcel vytvoriť vyváženú úpravu všetkých práv a povinností zmluvných strán dotknutého zmluvného typu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha vykonať v tejto súvislosti potrebné overenia.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Požiadavka obsiahnutá v článku 4 ods. 2 smernice 93/13 týkajúca sa jasnej a zrozumiteľnej formulácie zmluvnej podmienky v zmluve o úvere v cudzej mene, ktorá v konečnom dôsledku ukladá spotrebiteľovi kurzové riziko, vyžaduje, aby bol spotrebiteľ komplexne informovaný o prípadne značných ekonomických dôsledkoch takej podmienky pre jeho finančné záväzky. To platí bez ohľadu na to, či znehodnotenie dotknutej meny, ku ktorému konkrétne došlo, v čase uzavretia zmluvy už bolo predvídateľné. Je úlohou vnútroštátneho súdu vykonať v tejto súvislosti potrebné overenia.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd môže vypustiť nekalú podmienku a nahradiť ju podpornou právnou úpravou, ktorá nahradí formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, a tak sa obnoví rovnosť medzi nimi, ak <HT TYPE="ITALIC">po prvé</HT> dotknutú zmluvu po vypustení nekalej podmienky bez náhrady nemožno zachovať, <HT TYPE="ITALIC">po druhé</HT> vyhlásenie zmluvy za neplatnú by malo obzvlášť nepriaznivé dôsledky pre spotrebiteľa a <HT TYPE="ITALIC">po tretie</HT> neexistuje nijaké ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré má dispozitívnu povahu, alebo ustanovenie, ktoré je uplatniteľné so súhlasom zmluvných strán dotknutej zmluvy, ktorým možno nahradiť vypustenú podmienku.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>