(1)

Maloobchodné cenové stropy pre komunikačné služby v rámci Únie stanovené v článku 5a ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2120, ktoré vo všetkých členských štátoch nadobudli účinnosť 15. mája 2019, boli stanovené na úrovni, ktorá umožnila poskytovateľom verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní pokryť svoje náklady, čím sa zabezpečil primeraný zásah na trhu s mobilnými aj pevnými komunikačnými službami. Cieľom týchto opatrení, ktoré sa mali prestať uplatňovať 14. mája 2024 podľa článku 10 nariadenia (EÚ) 2015/2120 zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1971 (2), bolo zabezpečiť, aby spotrebitelia neplatili nadmerné ceny za komunikačné služby v rámci Únie.

(2)

Článkom 10 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2015/2120 sa uplatňovanie maloobchodných cenových stropov pre komunikačné služby v rámci Únie predlžuje do 30. júna 2032. Podľa článku 5a ods. 9 toho istého nariadenia by Komisia mala do 30. júna 2027 preskúmať článok 5a a v prípade potreby sa môže rozhodnúť predložiť legislatívny návrh na jeho zmenu.

(3)

Podľa článku 5a ods. 8 nariadenia (EÚ) 2015/2120 majú byť poskytovatelia, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú neuplatňovať na spotrebiteľov rôzne maloobchodné ceny za domáce komunikačné služby a komunikačné služby v rámci Únie, oslobodení od uplatňovania maximálnych maloobchodných cenových stropov stanovených pre komunikačné služby v rámci Únie, a to s výhradou uplatňovania politiky primeraného využívania. V takom prípade majú byť oslobodení od uplatňovania regulovaných cien za komunikačné služby v rámci Únie. Politika primeraného využívania je záruka, ktorá by mala poskytovateľom umožniť odchýliť sa od konvergovaných cien a uplatňovať príplatky, ak využívanie komunikačných služieb v rámci Únie spotrebiteľmi presahuje podmienky, ktoré poskytovateľ stanovil na vymedzenie typického používania komunikačných služieb v rámci Únie v danom členskom štáte.

(4)

Po prvé, v podmienkach vymedzujúcich typické používanie by sa mali špecifikovať objemy komunikačných služieb v rámci Únie, ktoré spotrebiteľom umožňujú spotrebúvať určitý počet jednotiek na volania a SMS správy v rámci Únie účtovaných za platné domáce maloobchodné ceny, ktoré sú v súlade s ich príslušnými tarifnými plánmi a ktoré sú dostatočné na pokrytie širokej škály vzorcov používania zo strany spotrebiteľov, okrem iného najmä spotrebiteľov s pomerne vysokou spotrebou komunikačných služieb v rámci Únie za mesiac, ktorí sa naďalej spoliehajú na tradičné komunikačné služby, ako sú telefonické hovory alebo SMS správy. Po druhé, v podmienkach vymedzujúcich typické používanie by sa malo špecifikovať obdobie ich uplatňovania. Toto vymedzené obdobie uplatňovania by sa malo rovnať minimálne jednému účtovnému obdobiu, ale mohlo by sa predĺžiť na niekoľko účtovných období stanovených poskytovateľom. Poskytovatelia môžu stanoviť limity objemovej spotreby platné pre jedno alebo viacero období v rámci obdobia uplatňovania. Po tretie, v rámci všetkých tarifných plánov poskytovateľa v členskom štáte by sa mali uplatňovať rovnaké podmienky vymedzujúce typické používanie.

(5)

Politika primeraného využívania by mala na jednej strane poskytnúť spotrebiteľom primerané objemy volaní a SMS správ v rámci Únie a na druhej strane umožniť budúce úpravy na základe trhových podmienok a správania spotrebiteľov. Typické používanie volaní a SMS správ v rámci Únie sa môže líšiť okrem iného v závislosti od typu spotrebiteľa, poskytovateľa alebo členského štátu.

(6)

Podmienky typického používania by preto mali dať poskytovateľom dostatočnú mieru flexibility na stanovenie politiky primeraného využívania, ktorú považujú za vhodnú a ktorá je v súlade s týmto vykonávacím nariadením, a zároveň umožniť budúce úpravy na základe trhových podmienok a správania spotrebiteľov.

(7)

Komunikačné služby v rámci Únie sa svojou povahou líšia od roamingu a majú iné zamýšľané použitie. Regulovaný roaming je na rozdiel od komunikačných služieb v rámci Únie cezhraničnou službou určenou na pravidelné cestovanie, a nie na trvalé používanie. V prípade roamingu preto hrozí neobvyklé používanie a zneužívanie na iné ako zamýšľané účely, zatiaľ čo v prípade komunikačných služieb v rámci Únie hrozí používanie nad rámec typického používania. Koncepcia používania, ktoré presahuje typické používanie komunikačných služieb v rámci Únie, sa preto líši od koncepcie „neobvyklého používania a zneužívania“ maloobchodných roamingových služieb za domáce ceny, ako sa vymedzuje v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/612 (3), v ktorom sa odkazuje na využívanie regulovaných maloobchodných roamingových služieb roamingovými zákazníkmi v inom členskom štáte, než je štát ich domáceho poskytovateľa, na iné účely ako pravidelné cestovanie, a v prípade ktorých možno uplatniť politiku primeraného využívania.

(8)

Politika primeraného využívania by nemala mať vplyv na právo poskytovateľov prijímať opatrenia na boj proti podvodom, ak dobrovoľné rozhodnutie neuplatňovať na spotrebiteľov maloobchodné ceny za komunikačné služby v rámci Únie odlišné od cien za domáce komunikačné služby vedie k podvodnému používaniu. Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb pre verejnosť by mali mať možnosť odhaľovať, či tretie strany nezneužívajú politiku primeraného využívania na cenovú arbitráž s cieľom získať hospodársku výhodu [napr. pomocou podvodov so zdieľaním výnosov z telefonickej prevádzky na zahraničné čísla (IRSF), zneužívania SIM kariet], a takémuto ich konaniu predchádzať. Takéto opatrenia by mali byť primerané a môžu okrem iného zahŕňať monitorovanie vzorcov prevádzky s cieľom odhaľovať anomálie, ktoré môžu naznačovať podvodné používanie alebo zneužívanie, alebo dočasné pozastavenie služby až do overenia používania.

(9)

Spotrebitelia by zároveň mali byť chránení pred opatreniami, ktoré môžu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť ich schopnosť používať komunikačné služby v rámci Únie. V tejto súvislosti sa uplatňujú všetky práva spotrebiteľov vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (4) o právach spotrebiteľov. V súlade s článkom 102 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (5) majú byť zmluvné doložky stanovujúce politiku primeraného využívania jasne oznámené spotrebiteľom pred tým, ako sa začnú uplatňovať.

(10)

Pred tým, ako spotrebiteľova spotreba komunikačných služieb v rámci Únie presiahne typické používanie, by poskytovatelia okrem toho mali daného spotrebiteľa upozorniť na takéto používanie spôsobom, ktorý je vopred podrobne opísaný v spotrebiteľskej zmluve. V každom prípade by takéto opatrenia mali minimalizovať administratívnu záťaž pre spotrebiteľov a obmedziť počet zbytočných upozornení.

(11)

Na účely tohto aktu sa pojem „spotrebiteľ“ vykladá v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 15 smernice (EÚ) 2018/1972.

(12)

V súlade s článkom 5a ods. 8 nariadenia (EÚ) 2015/2120 sa uskutočnili konzultácie s Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie.

(13)

Komunikačný výbor zriadený článkom 118 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/1972 nevydal stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,