<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>T-370/19</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62019TJ0370</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2020:440">EU:T:2020:440</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>12</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>12</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20200923">23. 9. 2020</DATE> – Vec T-370/19</HT></P><P><HT TYPE="SC">Španielsko/Komisia</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Všeobecného súdu</HT> (deviata komora)</P><P>z <DATE ISO="20200923">23. septembra 2020</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: španielčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Zahraničné vzťahy</KEYWORD><KEYWORD>Technická spolupráca</KEYWORD><KEYWORD>Elektronické komunikácie</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (EÚ) 2018/1971</KEYWORD><KEYWORD>Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie</KEYWORD><KEYWORD>Článok 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971</KEYWORD><KEYWORD>Účasť regulačných orgánov tretích krajín v tomto orgáne</KEYWORD><KEYWORD>Účasť národného regulačného orgánu Kosova</KEYWORD><KEYWORD>Pojem tretia krajina</KEYWORD><KEYWORD>Nesprávne právne posúdenie</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci T‑370/19,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Španielske kráľovstvo</HT>, v zastúpení: S. Centeno Huerta, splnomocnená zástupkyňa,</P><PARTY.STATUS>žalobca,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Európskej komisii</HT>, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, M. Kellerbauer a T. Ramopoulos, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>žalovanej,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><P>ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie z <DATE ISO="20190318">18. marca 2019</DATE> o účasti národného regulačného orgánu Kosova v Orgáne európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="115" PAGE.FIRST="26" DATE.PUB="2019">Ú. v. EÚ C 115, 2019, s. 26</REF.DOC.OJ>),</P><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),</P><P>v zložení: predsedníčka komory M. J. Costeira (spravodajkyňa), sudcovia M. Kănčeva a T. Perišin,</P><P>tajomník: E. Coulon,</P></PREAMBLE.INIT><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z <DATE ISO="20091125">25. novembra 2009</DATE>, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="337" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 1</REF.DOC.OJ>), normotvorca Európskej únie rozhodol zaviesť BEREC a poveriť ho prispievaním k rozvoju a lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb, so zámerom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie regulačného rámca Európskej únie pre elektronické<?PAGE NO="2"?> komunikácie. V súlade s týmto nariadením BEREC musel vykonávať tieto úlohy nezávisle, v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>NRO<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>) a Európskou komisiou. BEREC mal rovnako podporovať spoluprácu medzi jednotlivými NRO a medzi NRO a Komisiou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>V súlade s článkom 4 nariadenia č. 1211/2009 BEREC tvorí rada regulačných orgánov. Podľa článku 6 tohto nariadenia BEREC‑u pomáhal Úrad pod vedením rady regulačných orgánov. Úrad pozostával najmä z riadiaceho výboru. Rada regulačných orgánov a riadiaci výbor pozostávali z jedného člena za každý členský štát, pričom tento člen je vedúcim alebo vymenovaným vysokopostaveným predstaviteľom NRO zriadeného v každom členskom štáte. Podľa článku 4 ods. 3 uvedeného nariadenia NRO štátov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a štátov, ktoré sú kandidátmi na pristúpenie, mali postavanie pozorovateľa a zúčastňujú sa na rade regulačných orgánov BEREC a riadiaceho výboru Úradu. Iné tretie štáty než štáty EHP a štáty, ktoré sú kandidátmi, boli vylúčené z účasti v BEREC a jeho orgánoch.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Navyše od roku 2001 do roku 2015 Únia podpísala s krajinami západného Balkánu dohody o stabilizácii a pridružení (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>DSP<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>), ktoré obsahovali osobitné ustanovenia o spolupráci v oblasti elektronických komunikáciách. To je najmä prípad dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Kosovom na strane druhej (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="071" PAGE.FIRST="3" DATE.PUB="2016">Ú. v. EÚ L 71, 2016, s. 3</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>DSP Kosovo<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>), ktorá upravuje takého ustanovenia vo svojom článku 111 s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>Elektronické komunikačné siete a služby<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>, ktorý znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>Spolupráca sa v prvom rade zameria na prioritné oblasti súvisiace s <HT TYPE="ITALIC">acquis</HT> EÚ v tejto oblasti.</ALINEA><ALINEA>Zmluvné strany predovšetkým posilnia spoluprácu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb elektronickej komunikácie, pričom konečným cieľom bude, aby päť rokov po nadobudnutí platnosti tejto dohody Kosovo prijalo <HT TYPE="ITALIC">acquis</HT> EÚ v tomto odvetví a aby pritom venovalo osobitnú pozornosť zaisteniu a posilneniu nezávislosti príslušných regulačných orgánov.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>DSP Kosovo má vo všeobecnosti najmä za cieľ prijať konkrétne kroky na realizáciu európskej perspektívy Kosova a jeho zblíženie sa s Úniou. Článok 2 DSP Kosovo však spresňuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>žiaden výraz, formulácia alebo vymedzenie pojmu, ktoré sú použité v tejto dohode vrátane príloh a protokolov k nej, nepredstavuje uznanie Kosova ako nezávislého štátu Európskou úniou ani jednotlivými členskými štátmi, ktoré Kosovo ako nezávislý štát neuznali<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20180206">6. februára 2018</DATE> Komisia prijala svoje oznámenie Európskemu parlamentu, Rade Európskej únii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> [COM(2018) 65 final]. V tomto oznámení je uvedené, že Komisia má v úmysle spustiť digitálnu agendu pre krajiny západného Balkánu vrátane opatrení na uľahčenie znižovania roamingových taríf, podporu budovania vysokorýchlostného internetu, rozvoj digitálnej spoločnosti a všeobecne podporu prijímania, realizácie a uplatňovania <HT TYPE="ITALIC">acquis</HT> v oblasti jednotného digitálneho trhu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20180622">22. júna 2018</DATE> Komisia uverejnila pracovný dokument s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>Opatrenia na podporu digitálnej agendy pre krajiny západného Balkánu<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> [SWD(2018) 360 final]. Jedna z piatich hlavných oblastí, na ktoré sa vzťahuje táto digitálna agenda, sa týka podpory prijímania, realizácie a uplatňovania <HT TYPE="ITALIC">acquis</HT> na jednotnom digitálnom trhu. Jedno z opatrení v tejto hlavnej oblasti spočíva v začlenení krajín západného Balkánu do existujúcich regulačných orgánov alebo skupín odborníkov, ako je BEREC, ktorý je výslovne uvedený. V tejto súvislosti tento dokument vo svojom bode 8.3.1, ktorý sa zaoberá otázkou BEREC, spresňuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>užší vzťah medzi NRO EÚ a krajinami západného Balkánu prispeje k priblíženiu regulačných postupov regiónu s postupmi Únie… Aj keď štyri zo šiestich ekonomík krajín západného Balkánu sú v súčasnosti pozorovateľmi BEREC, rada regulačných orgánov BEREC súhlasila s užšou spoluprácou so všetkými šiestimi NRO regiónu. To zostáva možným v rámci revízii nariadenia [č. 1211/2009]<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20181211">11. decembra 2018</DATE> Parlament a Rada prijali nariadenie (EÚ) 2018/1971, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a Agentúra na podporu orgánu BEREC (Úrad BEREC), ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1211/2009 (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="321" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2018">Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 1</REF.DOC.OJ>). Toto nariadenie nadobudlo účinnosť <DATE ISO="20181220">20. decembra 2018</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Konkrétne článok 35 nariadenia 2018/1971 s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>Spolupráca s orgánmi Únie, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="035.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Pokiaľ je to potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení a plnenie jeho úloh, orgán BEREC a Úrad BEREC môžu spolupracovať s príslušnými orgánmi, úradmi, agentúrami a poradnými skupinami Únie, s príslušnými orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov a inštitúcií Únie.</ALINEA><ALINEA>Orgán BEREC a Úrad BEREC môžu na tento účel a s predchádzajúcim schválením Komisiou stanoviť pracovné dojednania. Uvedené dojednania nezakladajú žiadne právne záväzky.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="035.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Rada regulačných orgánov, pracovné skupiny a riadiaca rada sú otvorené účasti regulačných orgánov tretích krajín, ktoré zohrávajú hlavnú úlohu v oblasti elektronických komunikácií, ak uvedené tretie krajiny na tento účel uzavreli dohody s Úniou.</ALINEA><ALINEA>Podľa príslušných ustanovení uvedených dohôd sa pripravia pracovné dojednania, v ktorých sa stanoví najmä povaha, rozsah a spôsob, akým sa regulačné orgány dotknutých tretích krajín zúčastňujú bez hlasovacieho práva na práci orgánu BEREC a Úradu BEREC, vrátane ustanovení o účasti na iniciatívach uskutočňovaných orgánom BEREC, finančných príspevkoch a zamestnancoch Úradu BEREC. Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa zamestnancov, uvedené dojednania musia byť za každých okolností v súlade so služobným poriadkom.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="035.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Rada regulačných orgánov prijme ako súčasť ročného pracovného programu uvedeného v článku 21 stratégiu orgánu BEREC pre vzťahy s príslušnými orgánmi, úradmi, agentúrami a poradnými skupinami Únie, s príslušnými orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami v súvislosti so záležitosťami, za ktoré je orgán BEREC zodpovedný. Komisia, orgán BEREC a Úrad BEREC uzavrú primerané pracovné dojednania s cieľom zabezpečiť, aby orgán BEREC a Úrad BEREC vykonávali činnosti v medziach svojho mandátu a existujúceho inštitucionálneho rámca.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20190318">18. marca 2019</DATE> Komisia prijala šesť rozhodnutí týkajúcich sa účasti NRO šiestich krajín západného Balkánu v BEREC. Tieto rozhodnutia boli okrem iného prijaté na základe nového právneho rámca a najmä článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971, ktorým sa upravuje účasť NRO tretích krajín v BEREC a Úrade BEREC, s cieľom zabezpečiť účasť NRO týchto šiestich krajín na prácach BEREC a Úradu BEREC v súlade s digitálnou agendou pre krajiny západného Balkánu uvedenú v bodoch 5 a 6 vyššie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Medzi týchto šesť rozhodnutí patrí rozhodnutie Komisie z <DATE ISO="20190318">18. marca 2019</DATE> o účasti národného regulačného orgánu Kosova v Orgáne európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="115" PAGE.FIRST="26" DATE.PUB="2019">Ú. v. EÚ C 115, 2019, s. 26</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>napadnuté rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>). Komisia v tomto rozhodnutí stanovila, že NRO Kosova, ktorý má primárnu zodpovednosť za dohľad nad každodenným fungovaním trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb, sa môže zúčastňovať na činnosti rady regulačných orgánov a pracovných skupín BEREC a riadiacej rady Úradu BEREC. Navyše odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia odkazom na článok 111 DSP Kosovo uvádza, že Únia a Kosovo uzavreli dohodu v zmysle článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971. Napadnuté rozhodnutie navyše odkazuje vo svojom odôvodnení 1 aj na článok 17 ZEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20190424">24. apríla 2019</DATE> Komisia zaslala list írskemu orgánu pre reguláciu telekomunikácií predsedajúcemu BEREC, v ktorom uviedla kritériá, ktoré stanovila v súvislosti s účasťou NRO tretích krajín v BEREC a v Úrade BEREC. Komisia v tomto liste uvádza najmä prípad krajín západného Balkánu, ktorý sa týka<?PAGE NO="4"?> šiestich partnerov, ktorí uzatvorili DSP s Úniou, konkrétne štyri kandidátske krajiny na pristúpenie k Únii (Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko), ako aj dvoch potenciálnych kandidátov (Bosna a Hercegovina a Kosovo). Komisia v tomto liste uvádza, že DSP sa v každom prípade považujú za dohody v zmysle článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971 a vysvetľuje v ňom, že šesť rozhodnutí prijatých <DATE ISO="20190318">18. marca 2019</DATE> stanovujú nevyhnutné záväzné ustanovenia, pokiaľ ide o povahu, rozsah a podmienky účasti v BEREC a v Úrade BEREC.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie a návrhy účastníkov konania</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20190619">19. júna 2019</DATE> podalo Španielske kráľovstvo žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Vyjadrenie Komisie k žalobe bolo podané do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20190812">12. augusta 2019</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Replika bola do kancelárie Všeobecného súdu doručená <DATE ISO="20191025">25. októbra 2019</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20191206">6. decembra 2019</DATE> bola podaná do kancelárie Všeobecného súdu duplika.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, na základe článku 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený k deviatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>V odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania nariadené Všeobecným súdom <DATE ISO="20200403">3. apríla 2020</DATE> účastníci konania uviedli, že si neželajú, aby boli vypočuté ich pripomienky na pojednávaní. Všeobecný súd (deviata komora) následne na základe článku 106 ods. 3 rokovacieho poriadku rozhodol, že sa rozhodne bez ústnej časti konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zrušil napadnuté rozhodnutie,</P></ITEM><ITEM><P>uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zamietol žalobu,</P></ITEM><ITEM><P>uložil Španielskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny stav</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Španielske kráľovstvo na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 35 nariadenia 2018/1971, keďže Kosovo nie je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>treťou krajinou<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení tohto článku, keďže neexistuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>dohoda<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> na účely účasti NRO Kosova v BEREC. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení uvedeného článku, keďže Komisia sa odchýlila od postupu stanoveného pre účasť NRO tretích krajín v BEREC.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 35 nariadenia 2018/1971, keďže Kosovo nie je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>treťou krajinou<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Prvým žalobným dôvodom Španielske kráľovstvo tvrdí, že Komisia tým, že v napadnutom rozhodnutí povolila NRO Kosova zúčastňovať sa na činnosti rady regulačných orgánov a pracovných skupín BEREC, ako aj na činnosti riadiacej rady Úradu BEREC, porušila článok 35 nariadenia 2018/1971, keďže toto ustanovenie umožňuje túto účasť len NRO <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>tretích krajín<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>. Podľa Španielskeho kráľovstva vzhľadom na to, že Kosovo nie je z právneho hľadiska <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>treťou krajinou<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>, podmienky potrebné na uplatnenie tohto článku na Kosovo nie sú splnené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Španielske kráľovstvo tvrdí, že znenie článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971 je jasné a potvrdené odôvodnením 34 tohto nariadenia, ktoré tiež odkazuje na možnosť takejto účasti NRO <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>tretích krajín<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>. Podľa Španielskeho kráľovstva účasť v BEREC stanovená v uvedenom článku 35 ods. 2 predpokladá účasť orgánu viazaného na organizáciu štátnej povahy, takže NRO môžu existovať len v jednom štáte. Španielske kráľovstvo okrem toho spresňuje, že uvedené odôvodnenie 34 uvádza ako príklady tretích krajín členské štáty EHP alebo Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) a kandidátske krajiny na pristúpenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Španielske kráľovstvo uvádza, že Komisia v napadnutom rozhodnutí implicitne považovala Kosovo za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>tretiu krajinu<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> v zmysle článku 35 nariadenia 2018/1971, hoci na to neexistuje nijaký právny základ. Poukazuje na to, že skutočnosť, že Kosovo uzavrelo s Úniou DSP, z neho neurobí <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>tretiu krajinu<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> v zmysle tohto ustanovenia a že Kosovo nemožno považovať za členské štáty EHP alebo EZVO ani za kandidátske krajiny na pristúpenie. Rovnako uvádza, že článok 2 DSP Kosovo tento prístup potvrdzuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Španielske kráľovstvo navyše zdôrazňuje, že na dodržanie článku 111 DSO Kosovo nie je nevyhnutné, aby sa NRO Kosova zúčastňovali na činnosti BEREC. Situácia Kosova je podobná piatemu prípadu uvedenému v liste Komisie z <DATE ISO="20190424">24. apríla 2019</DATE>, teda prípadu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>iných krajín<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>. Tento článok totiž všeobecne odkazuje na spoluprácu v odvetví elektronických komunikácií a jeho cieľom je posilniť nezávislosť NRO, ale nestanovuje nijakú účasť na európskych štruktúrach v tejto oblasti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Komisia odmieta tvrdenia Španielskeho kráľovstva a navrhuje tento prvý žalobný dôvod zamietnuť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Vo svojom prvom žalobnom dôvode Španielske kráľovstvo v podstate tvrdí, že Komisia porušila článok 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971, keďže v napadnutom rozhodnutí považovala Kosovo za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>tretiu krajinu<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>, hoci toto ustanovenie predpokladá účasť orgánu viazaného na organizáciu štátnej povahy, takže o NRO môže ísť len v suverénnom štáte, čo nie je prípad Kosova.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Všeobecnému súdu preto prináleží preskúmať rozsah pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>tretia krajina<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> v zmysle článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971 a najmä určiť, či sa tento pojem rovná pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>tretí štát<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>, ako to tvrdí Španielske kráľovstvo.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Najprv treba uviesť, že pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>tretia krajina<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> nie je v nariadení 2018/1971, ako ani v právnej úprave Únie relevantnej v prejednávanej veci vôbec definovaný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Zmluva o FEÚ používa vo svojich ustanoveniach pojmy <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>tretie krajiny<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>, ako aj <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>tretie štáty<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>. Treba však poznamenať, že mnohé ustanovenia, ktoré sa zaoberajú otázkami týkajúcimi sa zahraničných vzťahov, používajú pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>tretie krajiny<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>, pretože medzinárodná spoločnosť nie je tvorená len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>štátmi<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>. Konkrétne, piata časť Zmluvy o FEÚ s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>Vonkajšia činnosť Únie<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> odráža skutočnosť, že medzinárodnú spoločnosť tvoria rôzne subjekty, a preto obsahuje hlavu III o spolupráci <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>s tretími krajinami<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>, ako aj hlavu VI o vzťahoch <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>s medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Z uvedeného vyplýva, že ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>tretích krajín<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> majú jednoznačne za cieľ umožniť uzatvárať medzinárodné dohody so subjektmi <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>inými, než sú štáty<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>. Únia tak môže uzatvárať medzinárodné dohody s územnými celkami, na ktoré sa vzťahuje flexibilná koncepcia pojmu<?PAGE NO="6"?> <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>krajiny<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>, ktoré môžu uzatvárať zmluvy podľa medzinárodného práva, ale nie sú nevyhnutne <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>štátmi<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> v zmysle medzinárodného práva. Opačné tvrdenie by viedlo k vytvoreniu právneho vákua v zahraničných vzťahoch Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba konštatovať, že Únia uzavrela viacero medzinárodných zmlúv s inými subjektmi, než sú suverénne štáty. Ide najmä o dohody uzavreté s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OOP), so samostatným colným územím Taiwanu, Penghu, Kinmenu a Matsu, s vládou osobitnej administratívnej oblasti Čínskej ľudovej republiky Hongkong alebo ešte s osobitnou administratívnou oblasťou Čínskej ľudovej republiky Macao.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Treba taktiež zdôrazniť, že Únia uzavrela viacero medzinárodných dohôd s Kosovom, čím jej priznala spôsobilosť uzatvárať takéto dohody. Únia totiž v súlade s článkom 212 ZFEÚ uzatvorila okrem iného DSA Kosovo na základe článku 217 ZFEÚ alebo tiež rámcovú dohodu medzi Európskou úniou a Kosovom o všeobecných zásadách účasti Kosova na programoch Únie (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="195" PAGE.FIRST="3" DATE.PUB="2017">Ú. v. EÚ L 195, 2017, s. 3</REF.DOC.OJ>). Uzavretie týchto dohôd bolo z právneho hľadiska možné len preto, že pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>tretie krajiny<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> uvedený v týchto ustanoveniach Zmluvy o FEÚ sa dal vykladať široko, čím sa Únii umožnilo považovať Kosovo za takúto krajinu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Treba však uviesť, že Únia sa vždy zdržala zaujatia postoja k postaveniu Kosova ako štátu z hľadiska medzinárodného práva, ako vyplýva z ustanovení uvedených v odôvodnení 17 a článku 2 DSP Kosovo, ktoré spresňujú, že táto dohoda nepredstavuje uznanie Kosova ako nezávislého štátu Úniou ani neovplyvňuje individuálny postoj členských štátov k otázke jeho postavenia. Takéto preventívne opatrenia sú uvedené aj v iných aktoch Únie týkajúcich sa Kosova, ako je rámcová dohoda uvedená v bode 32 vyššie a základné akty zavádzajúce rôzne programy Únie, ako sú Erasmus + alebo Horizon 2020, na ktorých sa Kosovo môže zúčastňovať ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>tretia krajina<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Tieto preventívne opatrenia, ktoré Únia prijala vo svojich aktoch týkajúcich sa Kosova, v ktorých sa výslovne uvádza absencia uznania Kosova ako štátu, nemožno na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, vykladať tak, že vylučujú Kosovo z pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>tretie krajiny<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>. Naopak, cieľom uvedených preventívnych opatrení je práve rozlišovať medzi na jednej strane postavením <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>štátu<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> a na druhej strane spôsobilosťou Kosova zaväzovať sa podľa medzinárodného práva ako subjektu tohto práva, na ktorý sa vzťahuje širší pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>tretie krajiny<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Z uvedeného vyplýva, že pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0042" ID="QS0042"/>tretie krajiny<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> uvedenému v primárnom práve Únie, najmä v článkoch 212 a 216 až 218 ZFEÚ, na účely označenia subjektov podliehajúcich medzinárodnému právu, ktoré môžu mať práva a povinnosti, nemožno podať iný výklad, ak sa ten istý pojem nachádza v texte sekundárneho práva, akým je článok 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971. Okrem toho nič nenasvedčuje tomu, že by sa pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0043" ID="QS0043"/>tretie krajiny<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> uvedenému v tomto poslednom ustanovení mal poskytnúť iný výklad, než je výklad, ktorý je uvedený v ustanoveniach Zmluvy o FEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>V dôsledku toho pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0044" ID="QS0044"/>tretia krajina<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> v zmysle článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971 nemôže na rozdiel od tvrdenia Španielskeho kráľovstva zodpovedať pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0045" ID="QS0045"/>tretí štát<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>. Tento pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0046" ID="QS0046"/>tretia krajina<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> má širší rozsah, ktorý ide nad rámec samotných suverénnych štátov, takže Kosovo môže spadať pod takýto pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0047" ID="QS0047"/>tretia krajina<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/> bez toho, aby bol dotknutý postoj Únie alebo jej členských štátov, pokiaľ ide o postavenie Kosova ako nezávislého štátu. Takisto môže Kosovo ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0048" ID="QS0048"/>tretia krajina<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/> disponovať aj orgánmi verejnej moci, ako je NRO Kosova, takže tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0049" ID="QS0049"/>NRO môžu existovať len v štáte<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>, nemôže uspieť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Komisia preto tým, že v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že Kosovo je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0050" ID="QS0050"/>treťou krajinou<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/> v zmysle článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971, neporušila toto ustanovenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Prvý žalobný dôvod predložený Španielskym kráľovstvom treba preto zamietnuť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="7"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 35 nariadenia 2018/1971, keďže neexistuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0051" ID="QS0051"/>dohoda<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> na účely účasti NRO Kosova v BEREC</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>V druhom žalobnom dôvode Španielske kráľovstvo tvrdí, že Komisia porušila článok 35 nariadenia 2018/1971, keďže neexistuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0052" ID="QS0052"/>dohoda<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia na účely účasti NRO Kosova na činnosti rady regulačných orgánov, pracovných skupín a riadiacej rady BEREC.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Španielske kráľovstvo sa domnieva, že v rozpore s tým, čo uvádza napadnuté rozhodnutie, článok 111 DSP Kosovo neumožňuje domnievať sa, že Kosovo uzavrelo s Úniou dohodu o účasti v BEREC. Toto ustanovenie stanovuje len posilnenie spolupráce, aby Kosovo prijalo <HT TYPE="ITALIC">acquis</HT> Únie, ale v žiadnom prípade nestanovuje účasť v európskych štruktúrach. V dôsledku toho účasť NRO Kosova v BEREC by znamenalo ísť nad rámec tejto spolupráce a cieľa stanoveného uvedeným ustanovením.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Španielske kráľovstvo tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí a v jeho liste z <DATE ISO="20190424">24. apríla 2019</DATE> Komisia zamenila na jednej strane <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0053" ID="QS0053"/>spoluprácu<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/> uvedenú v článku 35 ods. 1 nariadenia 2018/1971, ako aj v článku 111 DSP Kosovo a na druhej strane <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0054" ID="QS0054"/>integráciu<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/> uvedenú v článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971. Napadnuté rozhodnutie sa totiž neobmedzuje na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0055" ID="QS0055"/>spoluprácu<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/>, ale konkretizuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0056" ID="QS0056"/>integráciu<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/> NRO Kosova do BEREC. <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0057" ID="QS0057"/>Spolupráca<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/> NRO s BEREC by sa pritom mala odlišovať od jeho <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0058" ID="QS0058"/>integrácie<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/> alebo od jeho <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0059" ID="QS0059"/>účasti<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/> v európskych štruktúrach BEREC, pretože tieto dva prípady upravené uvedeným článkom 35 majú odlišný rozsah a povahu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Španielske kráľovstvo z toho vyvodzuje, že napadnuté rozhodnutie stanovuje integráciu do štruktúry BEREC, ktorú neupravuje ani DSP Kosovo, ani žiadna iná dohoda uzavretá na tento účel s Úniou. <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0060" ID="QS0060"/>Extenzívny<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> výklad článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971, ktorý podala Komisia, je teda nesprávny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Komisia spochybňuje tieto tvrdenia a navrhuje druhý žalobný dôvod zamietnuť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Vo svojom druhom žalobnom dôvode Španielske kráľovstvo v podstate tvrdí, že Komisia porušila článok 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971 tým, že sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, že pokiaľ ide o Kosovo, existovala <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0061" ID="QS0061"/>dohoda s Úniou<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/> v zmysle tohto ustanovenia na účely účasti NRO Kosova na činnosti rady pre regulačné orgány a pracovné skupiny BEREC, ako aj na činnosti riadiacej rady Úradu BEREC. Podľa Španielskeho kráľovstva článok 111 DSP Kosovo neumožňuje domnievať sa, že Kosovo uzavrelo s Úniou <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0062" ID="QS0062"/>dohodu<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/> o účasti v BEREC.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Prináleží teda Všeobecnému súdu, aby preskúmal rozsah pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0063" ID="QS0063"/>dohoda s Úniou na tento účel<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/> uvedený v článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971, a následne určil, či sa tento pojem vzťahuje na DSP Kosovo, najmä na jeho článok 111.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba poznamenať, že na rozdiel od článku 35 ods. 1 nariadenia 2018/1971 odsek 2 tohto článku podmieňuje účasť NRO tretích krajín na činnosti príslušných orgánov BEREC dvojitou podmienkou, a to jednak existenciou <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0064" ID="QS0064"/>dohody<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/> medzi dotknutou treťou krajinou a Úniou a jednak, že k uzavretiu tejto dohody došlo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0065" ID="QS0065"/>na tento účel<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Po prvé, pokiaľ ide o prvú podmienku týkajúcu sa existencie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0066" ID="QS0066"/>dohody s Úniou<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/>, z kontextu, do ktorého patria tieto pojmy, vyplýva, že tieto pojmy odkazujú na medzinárodnú dohodu uzatvorenú medzi dvoma subjektmi medzinárodného práva verejného, a to Úniou a dotknutou treťou krajinou. DSP Kosovo preto môže nepochybne predstavovať takúto dohodu, pretože zaväzuje zmluvné strany podľa medzinárodného práva verejného.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>Po druhé, pokiaľ ide o druhú podmienku spočívajúcu v tom, že dohoda bola uzavretá <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0067" ID="QS0067"/>na tento účel<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/>, tento posledný uvedený výraz znamená, že dotknuté dohody musia obsahovať ustanovenia, ktoré sa použijú ako základ spolupráce medzi Úniou a dotknutou treťou krajinou v predmetnej oblasti, v tomto prípade <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0068" ID="QS0068"/>oblas[ti] elektronických komunikácií<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/>, ako to výslovne uvádza článok 35 ods. 2 prvý pododsek<?PAGE NO="8"?> nariadenia 2018/1971. Zmysel tohto výrazu navyše spresňuje odôvodnenie 34 tohto nariadenia, keďže odkazuje na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0069" ID="QS0069"/>štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, a kandidátske krajiny<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/> ako príklady <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0070" ID="QS0070"/>tret[ích] kraj[ín, ktoré] na tento účel uzavreli dohody s Úniou<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba uviesť, že pokiaľ ide o kandidátske krajiny západného Balkánu na pristúpenie k Únii (konkrétne Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko), tieto krajiny uzavreli DSP s Úniou, ktoré majú rovnaký predmet ako DSP Kosovo a ktoré obsahujú veľmi podobné ustanovenia ako článok 111 DSP Kosovo, pokiaľ ide o formuláciu a kontext. Tak je to najmä v prípade článku 104 DSP s Albánskom (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="107" PAGE.FIRST="166" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 107, 2009, s. 166</REF.DOC.OJ>), článku 106 DSP s Čiernou Horou (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="108" PAGE.FIRST="3" DATE.PUB="2010">Ú. v. EÚ L 108, 2010, s. 3</REF.DOC.OJ>) alebo článku 106 ASA so Srbskom (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="278" PAGE.FIRST="16" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 278, 2013, s. 16</REF.DOC.OJ>), ktoré sa všetky považujú za dohody uzavreté s Úniou <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0071" ID="QS0071"/>na tento účel<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="201C" ID="QE0071"/> v zmysle článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971, čo navyše Španielske kráľovstvo nespochybňuje. Z uvedeného vyplýva, že DSP Kosovo, najmä jeho článok 111, sa teda má tiež považovať za takúto <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0072" ID="QS0072"/>dohodu na tento účel<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Okrem toho tento prístup potvrdzuje analýza znenia článku 111 DSP Kosovo, ako aj predmetu a účelu tohto ustanovenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Po prvé, pokiaľ ide totiž o znenie článku 111 DSP Kosovo, treba poznamenať, že tento článok vyzýva k extenzívnemu výkladu jeho rozsahu pôsobnosti, keďže stanovuje, že Únia a Kosovo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0073" ID="QS0073"/>predovšetkým posilnia spoluprácu<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/> v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb, pričom konečným cieľom je, aby Kosovo prijalo <HT TYPE="ITALIC">acquis</HT> Únie v tomto sektore. Posilnenie spolupráce v tejto oblasti tak predstavuje prostriedok, ktorým DSP Kosovo plánuje dosiahnuť svoj cieľ vykonávania <HT TYPE="ITALIC">acquis</HT> Únie zo strany Kosova. Uvedený článok navyše výslovne odkazuje na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0074" ID="QS0074"/>regulačné orgány<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/> v tejto oblasti, čo tiež vedie k záveru, že toto ustanovenie umožňuje otvorenie BEREC týmto orgánom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Po druhé, pokiaľ ide o predmet a účel článku 111 DSP Kosovo, treba pripomenúť, že sa týkajú prijatia <HT TYPE="ITALIC">acquis</HT> Únie v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb zo strany Kosova. Toto prijatie <HT TYPE="ITALIC">acquis</HT> je pritom výrazne uľahčené účasťou NRO Kosova na prácach BEREC a Úradu BEREC, a to vzhľadom na ich úlohu, ktorá spočíva v činnostiach od prípravy do jednotného vykonávania právnej úpravy Únie v tejto oblasti. Táto účasť je odôvodnená navyše aj v prípade, ak je cieľom týchto prác vypracovať novú právnu úpravu Únie v uvedenej oblasti. V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 4 ods. 4 nariadenia 2018/1971 vyžaduje, aby NRO a Komisia v čo najväčšej možnej miere zohľadnili každé usmernenie, stanovisko, odporúčanie, spoločnú pozíciu a najlepší postup, ktoré prijal BEREC, s cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie. Keďže hlavnou úlohou BEREC a Úradu BEREC je zaručiť homogénnosť uplatňovania <HT TYPE="ITALIC">acquis</HT> Únie v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb, ako to vyplýva najmä z článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 1 písm. k) nariadenia 2018/1971, je koherentné domnievať sa, že všetky orgány, ktorých úlohou je uplatňovať to isté <HT TYPE="ITALIC">acquis</HT> Únie v tejto oblasti, sa môžu pri dodržaní najmä podmienok stanovených v článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971 zúčastniť na prácach BEREC a Úradu BEREC.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Z uvedeného vyplýva, že článok 111 DSP Kosovo stanovuje úzku spoluprácu, pričom výslovne odkazuje na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0075" ID="QS0075"/>posilnenie<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="201C" ID="QE0075"/> spolupráce medzi Úniou a Kosovom. V tejto súvislosti treba uviesť, že názov článku 35 nariadenia 2018/1971 používa aj pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0076" ID="QS0076"/>spolupráca<QUOT.END REF.START="QS0076" CODE="201C" ID="QE0076"/>, takže odseky 1 a 2 tohto článku majú upravovať odlišné spôsoby spolupráce. Táto spolupráca totiž môže mať formu buď dohody o spolupráci podľa uvedeného odseku 1, alebo účasti s obmedzenými právami podľa uvedeného odseku 2. Táto posledná uvedená forma spolupráce zodpovedá úzkej spolupráci uvedenej v tomto článku 111, ale v rozpore s tým, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, sa vôbec nemôže rovnať akejkoľvek <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0077" ID="QS0077"/>integrácii<QUOT.END REF.START="QS0077" CODE="201C" ID="QE0077"/> NRO Kosova do štruktúry BEREC. Navyše článok 111 DSP Kosovo výslovne zdôrazňuje význam <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0078" ID="QS0078"/>regulačných orgánov<QUOT.END REF.START="QS0078" CODE="201C" ID="QE0078"/> a ich nezávislosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že článok 111 DSP Kosovo stanovuje dohodu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0079" ID="QS0079"/>na tento účel<QUOT.END REF.START="QS0079" CODE="201C" ID="QE0079"/> v zmysle článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Komisia preto tým, že sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, že článok 111 DSP Kosovo umožnil tvrdiť, že Kosovo uzavrelo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0080" ID="QS0080"/>dohodu s Úniou na tento účel<QUOT.END REF.START="QS0080" CODE="201C" ID="QE0080"/> v zmysle článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971, neporušila toto ustanovenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>Druhý žalobný dôvod Španielskeho kráľovstva treba preto zamietnuť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 35 nariadenia 2018/1971, keďže Komisia sa odchýlila od postupu stanoveného pre účasť NRO tretích krajín v BEREC</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>V treťom žalobnom dôvode Španielske kráľovstvo tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 35 nariadenia 2018/1971, keďže Komisia sa odchýlila od postupu stanoveného pre účasť NRO tretích krajín v BEREC. Tento prístup okrem toho viedol k prijatiu právneho aktu bez akéhokoľvek právneho základu, ktorý vyvolal povinnosti vo vzťahu k tretím osobám, bez toho, aby boli Komisii priznané osobitné právomoci na tento účel.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>Španielske kráľovstvo predovšetkým uvádza, že článok 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971 stanovuje, že pracovné dojednania sa pripravia <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0081" ID="QS0081"/>podľa príslušných ustanovení uvedených dohôd [o účasti v BEREC]<QUOT.END REF.START="QS0081" CODE="201C" ID="QE0081"/> a že tieto ustanovenia tak v prvom rade stanovujú podmienky určenia pracovných dojednaní. Dohoda o účasti uzavretá medzi Úniou a treťou krajinou teda má existovať, pretože voči tretej krajine vznikajú právne záväzky na účely jej účasti v BEREC. V prípade neexistencie takejto dohody, ako sa uvádza v rámci druhého žalobného dôvodu, Komisia v napadnutom rozhodnutí jednostranne stanovila uvedené ustanovenia v rozpore s postupom na určenie pracovných dojednaní stanovenom v článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Španielske kráľovstvo zdôrazňuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0082" ID="QS0082"/>príslušné ustanovenia<QUOT.END REF.START="QS0082" CODE="201C" ID="QE0082"/> v zmysle článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971 môžu byť stanovené len v dohode o účasti v BEREC. Skutočnosť, že tieto ustanovenia nie sú stanovené v takejto dohode, neoprávňuje Komisiu, aby ich jednostranne vypracovala mimo rámca medzinárodnej dohody, na rozdiel od toho, čo uviedla vo svojom liste z <DATE ISO="20190424">24. apríla 2019</DATE>, v ktorom vyhlásila, že má právomoc prijať záväzné pracovné dojednania podľa potreby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Navyše Španielske kráľovstvo tvrdí, že Komisia v skutočnosti prijala akt s právnymi účinkami bez akéhokoľvek právneho základu. Aj keď napadnuté rozhodnutie uvádza ako právny základ článok 17 ods. 1 ZEÚ, toto ustanovenie však nepredstavuje dostatočný právny základ umožňujúci Komisii jednostranne prijať akty stanovujúce účasť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0083" ID="QS0083"/>tretích krajín<QUOT.END REF.START="QS0083" CODE="201C" ID="QE0083"/> v európskych štruktúrach. Uvedené ustanovenie priznáva Komisii všeobecné oprávnenie na účely vykonávania koordinačných úloh vo všeobecnosti, a nie v osobitnej oblasti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>Navyše podľa Španielskeho kráľovstva ani nariadenie 2018/1971 nepriznáva Komisii právomoc stanoviť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0084" ID="QS0084"/>príslušné ustanovenia<QUOT.END REF.START="QS0084" CODE="201C" ID="QE0084"/> v zmysle článku 35 ods. 2 tohto nariadenia v prípade nedostatku v dohode o účasti. Komisia preto nemôže jednostranným rozhodnutím stanoviť tieto príslušné ustanovenia a pracovné dojednania, ktorými sa tieto ustanovenia vykonávajú, bez toho, aby jej na to uvedené nariadenie priznalo právomoc.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62</NO.P><TXT>Španielske kráľovstvo navyše uvádza, že na rozdiel od toho, čo Komisia uviedla vo svojom liste z <DATE ISO="20190424">24. apríla 2019</DATE>, nariadenie 2018/1971 mu nepriznalo právomoc na prijatie záväzných pracovných dojednaní podľa potreby. Na jednej strane článok 35 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý sa v prejednávanej veci neuplatňuje, nepriznáva Komisii právomoc pripraviť záväzné pracovné dojednania, ale len právomoc schváliť pracovné dojednania, ktoré nevytvárajú právne záväzky stanovené BEREC a Úradom BEREC. Na druhej strane článok 35 ods. 2 uvedeného nariadenia nepriznáva Komisii žiadnu úlohu, keďže nie je v tomto ustanovení uvedená.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63</NO.P><TXT>Španielske kráľovstvo z toho vyvodzuje, že v prípade neexistencie príslušných ustanovení v DSP Kosovo, ktoré by umožňovali účasť v BEREC, Komisia nemôže jednostranným rozhodnutím prijať ustanovenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa účasti v BEREC a ktoré stanovujú povinnosti Kosovu. Túto úlohu môže vykonávať len stabilizačná a asociačná rada zriadená článkom 126 DSP Kosovo, keďže je jediným orgánom oprávneným prijímať záväzné rozhodnutia pre Kosovo a Úniu v rámci DSP Kosovo v súlade s článkom 128 DSP Kosovo.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64</NO.P><TXT>Komisia odmieta tvrdenia Španielskeho kráľovstva a navrhuje tretí žalobný dôvod zamietnuť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65</NO.P><TXT>Vo svojom treťom žalobnom dôvode Španielske kráľovstvo v podstate tvrdí, že Komisia porušila článok 35 ods. 2 druhý pododsek nariadenia 2018/1971 tým, že v napadnutom rozhodnutí jednostranne stanovila <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0085" ID="QS0085"/>pracovné dojednania<QUOT.END REF.START="QS0085" CODE="201C" ID="QE0085"/> v zmysle tohto ustanovenia na účely účasti NRO Kosova na činnosti rady pre regulačné orgány a pracovné skupiny BEREC, ako aj na činnosti riadiacej rady Úradu BEREC. Podľa Španielskeho kráľovstva by tieto záväzné pracovné dojednania mali byť vypracované <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0086" ID="QS0086"/>na základe príslušných ustanovení dohôd<QUOT.END REF.START="QS0086" CODE="201C" ID="QE0086"/> o účasti v BEREC, takže len samotné tieto dohody by mali stanoviť spôsoby určovania uvedených pracovných dojednaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66</NO.P><TXT>Španielske kráľovstvo z toho vyvodzuje, že prijatím napadnutého rozhodnutia sa Komisia nielen odchýlila od postupu stanoveného v uvedenom ustanovení pre účasť NRO tretích krajín v BEREC, ale tiež prijala záväzný právny akt bez akéhokoľvek právneho základu, pretože táto inštitúcia nemá potrebné právomoci na tento účel.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67</NO.P><TXT>Všeobecnému súdu preto prináleží preskúmať postup určovania pracovných dojednaní uplatniteľných na účasť NRO tretích krajín v BEREC uvedenú v článku 35 ods. 2 druhom pododseku nariadenia 2018/1971 na účely určenia, či Komisia mala právomoc jednostranne stanoviť tieto pracovné dojednania v napadnutom rozhodnutí a či je platný právny základ, z ktorého toto rozhodnutie vychádza.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 35 ods. 2 druhý pododsek nariadenia 2018/1971 znie: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0087" ID="QS0087"/>podľa príslušných ustanovení uvedených dohôd [o účasti NRO tretích krajín v BEREC] sa pripravia pracovné dojednania, v ktorých sa stanoví najmä povaha, rozsah a spôsob [tejto účasti]…, vrátane ustanovení o účasti na iniciatívach uskutočňovaných orgánom BEREC, finančných príspevkoch a zamestnancoch Úradu BEREC…<QUOT.END REF.START="QS0087" CODE="201C" ID="QE0087"/></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69</NO.P><TXT>Španielske kráľovstvo vychádza najmä z tejto formulácie článku 35 ods. 2 druhého pododseku nariadenia 2018/1971, keď tvrdí, že len dohody o účasti v BEREC by mali stanovovať spôsoby určovania týchto <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0088" ID="QS0088"/>pracovných dojednaní<QUOT.END REF.START="QS0088" CODE="201C" ID="QE0088"/>. Takýto prístup je pritom ťažko zlučiteľný s potrebným účinkom tohto ustanovenia. Ak by totiž povaha, rozsah a podmienky tejto účasti museli byť podrobne opísané v týchto samotných dohodách o účasti, uvedené ustanovenie, ktorého cieľom je práve stanoviť prijatie uvedených pracovných dojednaní, by bolo zbavené svojej užitočnosti, a nemalo by už teda nijaký dôvod existovať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že pojmy <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0089" ID="QS0089"/>príslušné ustanovenia dohôd<QUOT.END REF.START="QS0089" CODE="201C" ID="QE0089"/> uvedené v článku 35 ods. 2 druhom pododseku nariadenia 2018/1971 môžu znamenať len to, že podrobné ustanovenia týkajúce sa účasti v BEREC musia už byť obsiahnuté v dotknutej dohode o účasti. Odkaz na uvedené <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0090" ID="QS0090"/>príslušné ustanovenia dohôd<QUOT.END REF.START="QS0090" CODE="201C" ID="QE0090"/> spolu s výrazom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0091" ID="QS0091"/>podľa<QUOT.END REF.START="QS0091" CODE="201C" ID="QE0091"/> skôr naznačuje, že prijatie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0092" ID="QS0092"/>pracovných dojednaní<QUOT.END REF.START="QS0092" CODE="201C" ID="QE0092"/> sa musí uskutočniť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0093" ID="QS0093"/>v súlade<QUOT.END REF.START="QS0093" CODE="201C" ID="QE0093"/> s ustanoveniami týchto dohôd o účasti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71</NO.P><TXT>Španielske kráľovstvo však tvrdí, že dohoda s dotknutou treťou krajinou je nevyhnutná na určenie podrobností účasti jej orgánov v BEREC, keďže sa zavádzajú povinnosti voči týmto orgánom. Podľa Španielskeho kráľovstva pritom takáto dohoda, pokiaľ ide o Kosovo, neexistuje.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako vyplýva zo skúmania druhého žalobného dôvodu, existuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0094" ID="QS0094"/>dohoda<QUOT.END REF.START="QS0094" CODE="201C" ID="QE0094"/> o účasti uzavretá medzi Kosovom a Úniou v zmysle článku 35 ods. 2 prvého pododseku nariadenia 2018/1971. Navyše z odôvodnení uvedených v bodoch 69 a 70 vyššie vyplýva, že takáto dohoda nemusí nevyhnutne obsahovať podrobné ustanovenia týkajúce sa účasti v BEREC. Navyše treba uviesť, že nariadenie 2018/1971 nevyžaduje, aby povaha, rozsah a podmienky tejto účasti boli predmetom formálnej dohody alebo dvojstranného nástroja s dotknutou treťou krajinou. Vo všeobecnosti nie je z právneho hľadiska nevyhnutné vyžadovať, aby <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0095" ID="QS0095"/>otvorenie účasti<QUOT.END REF.START="QS0095" CODE="201C" ID="QE0095"/> NRO tretej krajiny podliehalo osobitnému povoleniu stanovenému v rámci medzinárodnej dohody. Toto otvorenie a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0096" ID="QS0096"/>pravidlá vstupu<QUOT.END REF.START="QS0096" CODE="201C" ID="QE0096"/> prijaté na účely účasti v BEREC totiž nezahŕňajú žiadnu právnu povinnosť voči tomuto NRO, pretože v konečnom dôsledku prináleží NRO slobodne prijať neskoršie rozhodnutie o účasti v BEREC v súlade s týmito pravidlami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73</NO.P><TXT>Okrem toho Španielske kráľovstvo tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nemá právny základ, pretože Komisia nemá potrebné právomoci na vytvorenie pracovných dojednaní uplatniteľných na účasť NRO Kosova v BEREC a v Úrade BEREC.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Komisia uvádza, že vzhľadom na absenciu výslovnej právomoci v znení článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971 považovala za vhodnejšie odkázať v odôvodnení 1 napadnutého rozhodnutia na článok 17 ZEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75</NO.P><TXT>Treba totiž uviesť, že napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení 1 napadnutého rozhodnutia uvádza článok 17 ZEÚ. Toto odôvodnenie konkrétne uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0097" ID="QS0097"/>v článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii sa uvádzajú právomoci Komisie a stanovuje sa v ňom, že Komisia podporuje všeobecný záujem Únie a na tento účel sa ujíma vhodných iniciatív, vykonáva koordinačné, výkonné a riadiace funkcie v súlade s podmienkami ustanovenými v zmluvách a zabezpečuje zastupovanie Únie navonok s výnimkou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a iných prípadov ustanovených v zmluvách<QUOT.END REF.START="QS0097" CODE="201C" ID="QE0097"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76</NO.P><TXT>Treba tiež uviesť, že Úrad BEREC je decentralizovanou agentúrou Únie, ktorá je poverená uplatňovaním práva Únie. Táto agentúra má v súlade s článkom 17 ZEÚ odvodené právomoci obvykle zverené Komisii na základe jej výkonných funkcií a právomocí vonkajšieho zastupovania, keďže sa to týka spolupráce s NRO tretích krajín.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77</NO.P><TXT>Z uvedeného vyplýva, že právomoci, ktoré neboli výslovne delegované na agentúru Únie v rámci legislatívneho aktu, zostávajú v právomoci Komisie. Keďže ani nariadenie 2018/1971, ani žiadna iná právna úprava Únie výslovne nepriznali Úradu BEREC ani inému orgánu právomoc stanoviť pracovné dojednania uplatniteľné na účasť NRO tretích krajín, najmä NRO Kosova, táto právomoc prináleží Komisii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78</NO.P><TXT>Tento záver podporuje rozdielna formulácia použitá v článku 35 ods. 1 a v článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971. Odsek 1 totiž výslovne deleguje na BEREC a Úrad BEREC právomoc stanoviť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0098" ID="QS0098"/>pracovné dojednania<QUOT.END REF.START="QS0098" CODE="201C" ID="QE0098"/>, ale s výhradou <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0099" ID="QS0099"/>predchádzajúceho súhlasu Komisie<QUOT.END REF.START="QS0099" CODE="201C" ID="QE0099"/>, ktorá tak zohráva úlohu dohľadu, zatiaľ čo odsek 2 neupravuje toto delegovanie právomoci. Táto právomoc teda naďalej patrí do právomoci Komisie, čo jej umožňuje prijať <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0100" ID="QS0100"/>pracovné dojednania<QUOT.END REF.START="QS0100" CODE="201C" ID="QE0100"/> podľa článku 35 ods. 2 uvedeného nariadenia, okrem prípadu, keď dotknutá medzinárodná dohoda stanovuje iné konanie, ako je to v prípade členských štátov EHP.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79</NO.P><TXT>Komisii preto prináleží, aby uplatnila požiadavky právnej úpravy na základe právomocí, ktoré jej priznáva článok 17 ZEÚ, a nemožno jej vytýkať, že pri absencii právomoci výslovne uvedenej v článku 35 ods. 2 nariadenia 2018/1971 odkázala v odôvodnení 1 napadnutého rozhodnutia na toto ustanovenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80</NO.P><TXT>Okrem toho Španielske kráľovstvo tvrdí, že všeobecné ustanovenie, akým je článok 17 ZEÚ, ktorý vo všeobecnosti stanovuje spoluprácu, nemôže byť základom na prijatie napadnutého rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba uviesť, že pokiaľ ide o právomoci Rady, Súdny dvor uznal, že článok 16 ZEÚ mohol byť základom pre určité právomoci Rady (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160728">28. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Rada/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑660/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:616">EU:C:2016:616</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Preto, ak by to tak bolo v prípade článku 16 ZEÚ, neexistuje dôvod, aby sa takýto výklad nepoužil, pokiaľ ide o článok 17 ZEÚ, ktorý predstavuje rovnocenné ustanovenie pre Komisiu. V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, skutočnosť, že článok 17 ZEÚ je všeobecným ustanovením, neznamená, že nemôže byť dostatočným právnym základom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82</NO.P><TXT>Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že Komisia mala právomoc v napadnutom rozhodnutí jednostranne stanoviť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0101" ID="QS0101"/>pracovné dojednania<QUOT.END REF.START="QS0101" CODE="201C" ID="QE0101"/> uplatniteľné na účasť NRO tretích krajín v BEREC, ktoré sú uvedené v článku 35 ods. 2 druhom pododseku nariadenia 2018/1971, takže jej nemožno vytýkať, že sa v tomto rozhodnutí odchýlila od postupu stanoveného v uvedenom ustanovení. Rovnako nemožno Komisii vytýkať absenciu právneho základu uvedeného rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83</NO.P><TXT>Tretí žalobný dôvod predložený Španielskym kráľovstvom treba preto zamietnuť, ako aj žalobu v celom rozsahu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84</NO.P><TXT>Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85</NO.P><TXT>Keďže Španielske kráľovstvo nemalo vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)</P><P>rozhodol takto:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Žaloba sa zamieta.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Costeira</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Kănčeva</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Perišin</P></SIGNATORY><P>Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu <DATE ISO="20200923">23. septembra 2020</DATE>.</P><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>