<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>T-701/16 P</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62016TJ0701</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2018:276">EU:T:2018:276</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>12</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>12</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok zo <DATE ISO="20180517">17. 5. 2018</DATE> – Vec T‑701/16 P</HT></P><P><HT TYPE="SC">Komisia/AV</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Všeobecného súdu</HT> (odvolacia komora)</P><P>zo <DATE ISO="20180517">17. mája 2018</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: francúzština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Odvolanie</KEYWORD><KEYWORD>Verejná služba</KEYWORD><KEYWORD>Dočasní zamestnanci</KEYWORD><KEYWORD>Prijímanie do zamestnania</KEYWORD><KEYWORD>Lekárske vyšetrenie</KEYWORD><KEYWORD>Neúplné vyhlásenia počas lekárskej prehliadky</KEYWORD><KEYWORD>Retroaktívne uplatnenie výhrady týkajúcej sa zdravotného stavu</KEYWORD><KEYWORD>Nepriznanie nároku na príspevok v invalidite</KEYWORD><KEYWORD>Vykonanie rozsudku Súdu pre verejnú službu, ktorý zrušil pôvodné rozhodnutie</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci T‑701/16 P,</P><P>ktorej predmetom je odvolanie proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160721">21. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>AV/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>F‑91/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2016:170">EU:F:2016:170</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Európska komisia</HT>, v zastúpení: pôvodne C. Berardis‑Kayser, C. Ehrbar a T. Bohr, neskôr Ehrbar a M. Bohr, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>odvolateľka,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><P>ďalší účastník konania:</P><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">AV</HT>, bývalý dočasný zamestnanec Komisie, v zastúpení: J.‑N. Louis a N. de Montigny, advokáti,</P><PARTY.STATUS>žalobca v prvostupňovom konaní,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>VŠEOBECNÝ SÚD (odvolacia komora),</P><P>v zložení: predseda komory M. Jaeger, sudcovia M. Prek (spravodajca) a A. Dittrich,</P><P>tajomník: G. Predonzani, referentka,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20180118">18. januára 2018</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Európska komisia svojím odvolaním podaným podľa článku 9 prílohy I Štatútu Súdneho dvora Európskej únie navrhuje zrušenie rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z <DATE ISO="20160721">21. júla 2016</DATE>, AV/Komisia (F‑91/15, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>napadnutý rozsudok<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>, <REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2016:170">EU:F:2016:170</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ktorým tento súd zrušil jej rozhodnutie zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE>, ktorým bol AV prijatý do zamestnania so zdravotnou výhradou stanovenou v článku 32 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>PZOZ<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Skutkové okolnosti</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Skutkové okolnosti sú uvedené v bodoch 3 až 30 napadnutého rozsudku takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>3</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20050318">18. marca 2005</DATE> bol [AV] podrobený vstupnej lekárskej prehliadke na účely prijatia do zamestnania Komisiou v postavení dočasného zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy na dobu určitú, na obdobie od <DATE ISO="20050416">16. apríla 2005</DATE> do <DATE ISO="20090415">15. apríla 2009</DATE>. Počas tejto prehliadky [AV] podpísal tlačivo, v ktorom bolo uvedené, že nevykazuje žiaden osobný rizikový faktor okrem určitej formy dyslipidémie, že v minulosti netrpel chorobami a nesledoval žiadnu farmakologickú liečbu.</TXT></NP><NP><NO.P>4</NO.P><TXT>Posudkový lekár, ktorý vykonal vstupnú lekársku prehliadku, lekár A, vydal stanovisko o fyzickej spôsobilosti [AV] na výkon funkcií, pre ktoré mal byť prijatý do zamestnania.</TXT></NP><NP><NO.P>5</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20050416">16. apríla 2005</DATE> [AV] nastúpil do služobného pomeru na Komisii v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v Ispre (Taliansko).</TXT></NP><NP><NO.P>6</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20050626">26. júna 2005</DATE> poverený lekár lekárskej služby v Ispre diagnostikoval u [AV] duševnú chorobu. Dňa <DATE ISO="20050721">21. júla 2005</DATE> dotknutá osoba spresnila vedúcemu lekárskej služby v Ispre, že sa v súvislosti s touto chorobou lieči asi pätnásť rokov. Okrem toho, zo správy vypracovanej vedúcim lekárskej služby v Ispre vyplýva, že v rámci rozhovoru s [AV], ku ktorému došlo <DATE ISO="20051205">5. decembra 2005</DATE>, tento v odpovedi na otázku uviedol, že počas vstupnej prehliadky opomenul povedať o chorobe, ktorou trpel.</TXT></NP><NP><NO.P>7</NO.P><TXT>[AV] bol často práceneschopný, čo priviedlo Komisiu k rozhodnutiu z <DATE ISO="20080912">12. septembra 2008</DATE>, že mu poskytne neplatené pracovné voľno podľa článku 16 PZOZ.</TXT></NP><NP><NO.P>8</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20081117">17. novembra 2008</DATE> podal poradca [AV] návrh na posudkovú komisiu.</TXT></NP><NP><NO.P>9</NO.P><TXT>Listom zo <DATE ISO="20090216">16. februára 2009</DATE> orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy oznámil [AV], že v rozhodnutí zo <DATE ISO="20090204">4. februára 2009</DATE> rozhodol o predložení jeho prípadu posudkovej komisii.</TXT></NP><NP><NO.P>10</NO.P><TXT>Posudková komisia <DATE ISO="20090509">9. mája 2009</DATE> jednohlasne rozhodla, že [AV] bol z dôvodu svojej duševnej poruchy postihnutý úplnou trvalou invaliditou, ktorá mu znemožňovala vykonávať činnosť zodpovedajúcu jeho funkcii.</TXT></NP><NP><NO.P>11</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20090724">24. júla 2009</DATE> vedúci lekárskej služby v Ispre oznámil poradcovi [AV] závery posudkovej komisie, rozhodnutie orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy z <DATE ISO="20090709">9. júla 2009</DATE> o uplatnení zdravotnej výhrady [voči AV] s retroaktívnou účinnosťou ku dňu jeho nastúpenia do služobného pomeru a rozhodnutie orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy z <DATE ISO="20090713">13. júla 2009</DATE> o ukončení funkcie [AV] z dôvodu jeho trvalej invalidity a o nepriznaní mu nároku na príspevok v invalidite.</TXT></NP><NP><NO.P>12</NO.P><TXT>[AV] podal sťažnosť proti rozhodnutiam z <DATE ISO="20090709">9. júla 2009</DATE> a z <DATE ISO="20090713">13. júla 2009</DATE>. V nadväznosti na túto sťažnosť orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy <DATE ISO="20100205">5. februára 2010</DATE> zrušil tieto rozhodnutia.</TXT></NP><NP><NO.P>13</NO.P><TXT>Listom z <DATE ISO="20100205">5. februára 2010</DATE> orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy vyzval [AV], aby uviedol svoje stanovisko k skutočnosti, že počas vstupnej lekárskej prehliadky neuviedol <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>chorobu, ktorou pritom [trpel] počas mnohých rokov a z dôvodu ktorej sa liečil priamo v čase [keď podpisoval tlačivo počas lekárskej prehliadky]<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="2018" ID="QE0004"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>14</NO.P><TXT>[AV] uviedol svoje stanovisko v liste z <DATE ISO="20100215">15. februára 2010</DATE>, ktorý bol spresnený listom jeho poradcu zo <DATE ISO="20100216">16. februára 2010</DATE>. [AV] okrem iného tvrdil, že v čase vstupnej lekárskej prehliadky bol jeho zdravotný stav <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>optimálny<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="2018" ID="QE0005"/>, že pracoval <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>viacero rokov v súkromných firmách na zodpovedných miestach<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="2018" ID="QE0006"/> a že v čase prijatia do zamestnania bola choroba, ktorou trpel, <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>už len spomienkou<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="2018" ID="QE0007"/>.</TXT></NP><?PAGE NO="3"?><NP><NO.P>15</NO.P><TXT>Internou správou z <DATE ISO="20100303">3. marca 2010</DATE> vedúci lekárskej služby v Ispre, lekár B, oznámil generálnemu riaditeľovi Všeobecného riaditeľstva (VR) <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>Ľudské zdroje a bezpečnosť<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="2018" ID="QE0008"/>, že ak by [AV] počas vstupnej lekárskej prehliadky povedal o chorobe, ktorou trpel, lekári by vydali stanovisko o jeho <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>nespôsobilosti<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="2018" ID="QE0009"/> na miesto kvalifikovaného pracovníka alebo stanovisko o <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>spôsobilosti s výhradou<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="2018" ID="QE0010"/> na čisto administratívne miesto (ďalej len <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>správa z <DATE ISO="20100303">3. marca 2010</DATE><QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="2018" ID="QE0011"/>).</TXT></NP><NP><NO.P>16</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE> orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy rozhodol uplatniť [voči AV] zdravotnú výhradu stanovenú v článku 32 prvého pododseku PZOZ s retroaktívnou účinnosťou ku dňu jeho nastúpenia do zamestnania, domnievajúc sa, v podstate, že keby [AV] oznámil počas vstupnej lekárskej prehliadky už existujúcu chorobu, <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>uplatnila by sa na neho zdravotná výhrada<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="2018" ID="QE0012"/> (ďalej len <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>rozhodnutie z <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE><QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="2018" ID="QE0013"/>).</TXT></NP><NP><NO.P>17</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20100416">16. apríla 2010</DATE> orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy rozhodol na jednej strane <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>prerušiť <DATE ISO="20100430">30. apríla 2010</DATE> službu [AV]<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="2018" ID="QE0014"/> z dôvodu jeho invalidity považovanej za úplnú, a na druhej strane nepriznať mu nárok na príspevok v invalidite, pričom táto invalidita bola ním samotným prezentovaná ako <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>rovnaká ako tá, ktorá bola predmetom zdravotnej výhrady<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="2018" ID="QE0015"/> (ďalej len <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>rozhodnutie zo <DATE ISO="20100416">16. apríla 2010</DATE><QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="2018" ID="QE0016"/>).</TXT></NP><NP><NO.P>18</NO.P><TXT>Žalobou doručenou do kancelárie Súdu pre verejnú službu <DATE ISO="20110331">31. marca 2011</DATE> a zapísanou pod číslom F‑4/11, [AV] navrhoval zrušiť rozhodnutia z <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE> a <DATE ISO="20100416">16. apríla 2010</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Rozsudkom z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>AV/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>F‑4/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2012:96">EU:F:2012:96</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, ďalej len <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>rozsudok z <DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE><QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="2018" ID="QE0017"/>) Súd pre verejnú službu zrušil rozhodnutie z <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE>, ako aj rozhodnutie zo <DATE ISO="20100416">16. apríla 2010</DATE> v rozsahu v akom toto druhé rozhodnutie nepriznalo [AV] nárok na príspevok v invalidite.</TXT></NP><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>Súd pre verejnú službu predovšetkým rozhodol, že <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>v osobitnom prípade, kedy sa po vstupnej lekárskej prehliadke zistí, že zamestnanec neodpovedal presne a úplne na otázky, ktoré mu v súvislosti s jeho zdravotným stavom položil poverený lekár počas tejto prehliadky, orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy môže zrušiť svoje pôvodné rozhodnutie neuplatniť zdravotnú výhradu a prijať nové rozhodnutie, ktoré túto výhradu uplatní so spätným účinkom<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="2018" ID="QE0018"/>. Súd pre verejnú službu dodal, že <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy je však stále povinný dodržať postup stanovený v článku 32 PZOZ, teda na jednej strane obrátiť sa na povereného lekára, aby vydal stanovisko k otázke, či by choroba alebo telesné postihnutie odôvodnili prijatie dotknutej osoby so zdravotnou výhradou, a na druhej strane oboznámiť zamestnanca s rozhodnutím, ktoré prijal na základe tohto stanoviska na účely toho, aby mohol zamestnanec prípadne podať odvolanie na posudkovú komisiu<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="2018" ID="QE0019"/>. Podľa Súdu pre verejnú službu <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>táto otázka, ktorá predpokladá určenie toho, či táto choroba alebo telesné postihnutie mohlo viesť k invalidite alebo smrti zamestnanca v lehote piatich rokov od dátumu jeho nástupu do služobného pomeru v inštitúcii, je totiž otázkou lekárskej povahy a patrí výlučne do právomoci povereného lekára a na základe odvolania posudkovej komisie<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="2018" ID="QE0020"/> (rozsudok z <DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, bod 34).</TXT></NP><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>Súd pre verejnú službu ďalej rozhodol, že Komisia bola oprávnená tvrdiť, že [AV] neodpovedal presne a úplne na otázky položené povereným lekárom počas vstupnej lekárskej prehliadky (rozsudok z <DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, bod 36), ale že ani poverenému lekárovi, ani posudkovej komisii nebola položená presná otázka, či by sa lekárska služba v prípade oznámenia choroby pri vstupnej lekárskej prehliadke domnievala, že táto choroba patrila medzi tie, vo vzťahu ku ktorým sa vzhľadom na ich následky a riziká vyžaduje zdravotná výhrada (rozsudok z <DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, body 37 až 40). Pokiaľ ide konkrétne o správu z <DATE ISO="20100303">3. marca 2010</DATE>, Súd pre verejnú službu konštatoval, že Komisia výslovne uviedla, že orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy nevychádzal z tejto správy pri prijatí rozhodnutia z <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE> (rozsudok z <DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, bod 39).</TXT></NP><?PAGE NO="4"?><NP><NO.P>22</NO.P><TXT>Komisia listom z <DATE ISO="20120720">20. júla 2012</DATE> oznámila [AV], že sa domnievala, že <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>správny výkon rozsudku [z <DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>] pozostával z nového zvolania posudkovej komisie na účely toho, aby mohla odpovedať na otázku uvedenú v bodoch 37 [až] 40 odôvodnenia, či by choroba [AV] nahlásená pri vstupnej lekárskej prehliadke odôvodnila uplatnenie zdravotnej výhrady<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="2018" ID="QE0021"/>. Komisia tým istým listom vyzvala [AV], aby určil lekára, ktorý ho bude zastupovať v posudkovej komisii.</TXT></NP><NP><NO.P>23</NO.P><TXT>[AV] <DATE ISO="20130207">7. februára 2013</DATE> určil lekára na jeho zastupovanie v posudkovej komisii. Vzhľadom na to, že Komisia určila lekára v marci 2013, posudková komisia zasadla <DATE ISO="20130430">30. apríla 2013</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>24</NO.P><TXT>Listom zo <DATE ISO="20131216">16. decembra 2013</DATE> [AV] požiadal lekára zastupujúceho Komisiu v posudkovej komisii, aby mu odovzdal závery tejto komisie a prípadne rozhodnutie prijaté orgánom oprávneným uzatvárať pracovné zmluvy.</TXT></NP><NP><NO.P>25</NO.P><TXT>Listom z <DATE ISO="20140410">10. apríla 2014</DATE> Komisia zaslala [AV] závery posudkovej komisie, podľa ktorých, pokiaľ by [AV] nahlásil svoju chorobu pri vstupnej lekárskej prehliadke, <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>poverený lekár… by požiadal [orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy] o uplatnenie… zdravotnej výhrady [v súlade] s článkom 32 [PZOZ]<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="2018" ID="QE0022"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>26</NO.P><TXT>Listom z <DATE ISO="20140410">10. apríla 2014</DATE> [AV] požiadal Komisiu, aby mu uviedla dôvody omeškania s oznámením záverov posudkovej komisie a aby spresnila, či orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy prijal rozhodnutie v nadväznosti na uvedené závery.</TXT></NP><NP><NO.P>27</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE> Komisia rozhodla uplatniť [voči AV] zdravotnú výhradu stanovenú v článku 32 PZOZ na obdobie piatich rokov odo dňa jeho nástupu do služobného pomeru ako dočasný zamestnanec, teda od <DATE ISO="20050416">16. apríla 2005</DATE> a neuznať mu nárok na príspevok v invalidite, ktorú AV prezentoval ako tú istú, ktorá bola predmetom zdravotnej výhrady (ďalej len <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>sporné rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="2018" ID="QE0023"/>).</TXT></NP><NP><NO.P>28</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20141222">22. decembra 2014</DATE> [AV] podal sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie proti spornému rozhodnutiu. [AV] okrem toho žiadal, <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>vychádzajúc zo záverov posudkovej komisie z <DATE ISO="20130430">30. apríla 2013</DATE><QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="2018" ID="QE0024"/>, o prerušenie jeho služby a o priznanie nároku na príspevok v invalidite. Napokon žiadal náhradu škody vo výške <FT TYPE="NUMBER">50000</FT> eur za porušenie článku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.</TXT></NP><NP><NO.P>29</NO.P><TXT>Rozhodnutím z <DATE ISO="20150421">21. apríla 2015</DATE> Komisia zamietla túto sťažnosť [AV].</TXT></NP><NP><NO.P>30</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20150622">22. júna 2015</DATE> [AV] podal žiadosť o priznanie právnej pomoci podľa ustanovení článku 110 rokovacieho poriadku, na účely podania žaloby proti spornému rozhodnutiu. Uznesením predsedu Súdu pre verejnú službu z <DATE ISO="20150909">9. septembra 2015</DATE> bola [AV] priznaná právna pomoc.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></TXT></NP></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Relevantný právny rámec je uvedený v bode 2 napadnutého rozsudku.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie na prvom stupni a napadnutý rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Podaním doručeným do kancelárie Súdu pre verejnú službu <DATE ISO="20151019">19. októbra 2015</DATE> podal [AV] žalobu zapísanú pod číslom F‑91/15, smerujúcu na jednej strane k zrušeniu rozhodnutia Komisie zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE>, ktorým sa na neho uplatňuje zdravotná výhrada stanovená v článku 32 PZOZ a ktorým mu nebol priznaný nárok na príspevok v invalidite (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>rozhodnutie zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE><QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>), ako aj na druhej strane k tomu, aby bola Komisii uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške <FT TYPE="NUMBER">50000</FT> eur z dôvodu nemajetkovej ujmy.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Súd pre verejnú službu napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE> a uložil Komisii povinnosť zaplatiť AV sumu vo výške <FT TYPE="NUMBER">2000</FT> eur z dôvodu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel, ako aj povinnosť znášať okrem svojich vlastných trov aj trovy, ktoré vznikli AV.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Súd pre verejnú službu predovšetkým pripomenul, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>povinnosť dodržiavať primeranú lehotu pri vedení správnych konaní predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodržiavanie zabezpečujú súdy Únie<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> a že táto zásada je prevzatá článkom 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>ako súčasť práva na riadnu správu vecí verejných<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> (napadnutý rozsudok, bod 44).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Súd pre verejnú službu však uviedol, že vo všeobecnosti <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>porušenie zásady dodržania primeranej lehoty… neodôvodňuje zrušenie rozhodnutia prijatého v správnom konaní<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> a že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>nedodržanie zásady primeranej lehoty môže ovplyvniť platnosť správneho konania len v prípade, ak nadmerná dĺžka tohto konania môže mať vplyv na samotný obsah prijatého rozhodnutia…<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> (napadnutý rozsudok, bod 45).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Súd pre verejnú službu sa domnieval, že na rozdiel od toho, čo tvrdila Komisia, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>dátum, ktorý treba vziať do úvahy na účely overenia, či konanie bolo ukončené v primeranej lehote<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>, nebol 17. november 2008 (dátum, kedy AV podal návrh na začatie konania o invalidite), ale <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>5. december 2005, teda dátum, kedy [AV] jasným a jednoznačným spôsobom uznal, že počas vstupnej lekárskej prehliadky opomenul uviesť svoju duševnú chorobu<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> (napadnutý rozsudok, bod 47).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Po tom, čo Súd pre verejnú službu pripomenul, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>účastníci konania nespochybnili, že minimálne od tohto posledného dátumu [orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy] vedel… o skutočnosti, že uvedená prehliadka sa zakladala na neúplných informáciách<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>, uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>v nadväznosti na významnú nezrovnalosť, na ktorú bolo takto poukázané, [tento orgán] mohol jasne vyvodiť právne následky pokiaľ ide o platnosť pracovnej zmluvy [AV] a prípadné uplatnenie zdravotnej výhrady<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>. Uviedol však, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>prvé stanovisko [tohto orgánu] o možnosti uplatnenia zdravotnej výhrady [voči AV] s retroaktívnym účinkom ku dňu jeho nástupu do služobného pomeru bolo prijaté až <DATE ISO="20090709">9. júla 2009</DATE>, teda viac než tri roky a sedem mesiacov po tom, čo bol [uvedený orgán] informovaný o tom, že samotný [AV] uznal, že počas vstupnej lekárskej prehliadky opomenul uviesť duševnú chorobu, ktorou trpel<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> (napadnutý rozsudok, body 47 a 48).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Súd pre verejnú službu preto rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>táto lehota, ktorú Komisia nie je schopná vysvetliť, nemôže byť kvalifikovaná za primeranú a preto porušuje právo na riadnu správu veci verených<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> (napadnutý rozsudok, bod 49).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Súd pre verejnú službu potom pripomenul, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>článok 32 PZOZ predpokladá, že [orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy] rozhoduje s konečnou platnosťou o uplatnení alebo neuplatnení zdravotnej výhrady na základe informácií získaných povereným lekárom počas vstupnej lekárskej prehliadky, alebo, za veľmi osobitných okolností prejednávanej veci, hneď ako mal k dispozícii relevantné doplňujúce informácie, ktoré podstatným spôsobom zmenili informácie získané počas vstupnej lekárskej prehliadky<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>. Zdôraznil, že v prejednávanej veci <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>Komisia prijala svoje prvé rozhodnutie o uplatnení zdravotnej výhrady [voči AV] až <DATE ISO="20090709">9. júla 2009</DATE>, teda asi tri mesiace po skončení jeho pracovnej zmluvy a približne osem mesiacov po podaní jeho návrhu na posudkovú komisiu<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> (napadnutý rozsudok, bod 50).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Súd pre verejnú službu sa domnieval, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>táto lehota už mohla mať vplyv na obsah rozhodnutia z <DATE ISO="20090709">9. júla 2009</DATE> o uplatnení zdravotnej výhrady [voči AV] so spätnou účinnosťou, pretože uplynuli tri roky a sedem mesiacov nielen odvtedy, čo sa orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy dozvedel o chorobe [AV], ale najmä odvtedy, čo posudková komisia dospela <DATE ISO="20090509">9. mája 2009</DATE> k záveru, že [AV] bol postihnutý úplnou trvalou invaliditou, ktorá mu neumožňovala vykonávať svoje funkcie<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>. Domnieval sa, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>rozhodnutie uplatniť zdravotnú výhradu… sa v skutočnosti zmenilo na rozhodnutie o vylúčení [AV], s okamžitou účinnosťou, zo záruk stanovených v oblasti invalidity pre invaliditu, ktorá už nastala<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> (napadnutý rozsudok, bod 51).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Napokon, pokiaľ ide o rozhodnutie prijaté orgánom oprávneným uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>OOUPZ<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>) <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE> týkajúce sa uplatnenia zdravotnej výhrady voči AV s retroaktívnym účinkom k dátumu jeho nástupu do funkcie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>rozhodnutie z <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE><QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>), Súd pre verejnú službu uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0042" ID="QS0042"/>toto rozhodnutie, ktoré bolo v podstate zhodné s rozhodnutím z <DATE ISO="20090709">9. júla 2009</DATE>, bolo prijaté štyri roky a štyri mesiace po tom, čo sa OOUPZ dozvedel o chorobe [AV] a teda po tom, čo sa OOUPZ chystal, o štyri dni neskôr, odvolať [AV] zo služby z dôvodu jeho invalidity<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> (napadnutý rozsudok, bod 52).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Súd pre verejnú službu zdôraznil, že hoci neprimeraná lehota, ktorú zistil, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0043" ID="QS0043"/>bránila Komisii uplatniť [voči AV] zdravotnú výhradu<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/>, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0044" ID="QS0044"/>rozhodnutie [zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE>], ktoré [bolo v podstate] zhodné s rozhodnutiami z <DATE ISO="20090709">9. júla 2009</DATE> a z <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE>, [bolo] prijaté takmer deväť rokov po tom, čo sa Komisia dozvedela o tom, že vstupná lekárska prehliadka neprebehla riadnym spôsobom<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> a že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0045" ID="QS0045"/>toto rozhodnutie [bolo] nevyhnutne postihnuté rovnakou nezrovnalosťou<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> (napadnutý rozsudok, bod 53).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Súd pre verejnú službu v tomto smere uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0046" ID="QS0046"/>skutočnosť, že rozhodnutie z <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE> bolo zrušené z dôvodu procesnej vady, nezbavuje [AV] možnosti uplatniť v rámci rozsudku, ktorým sa vykonáva zrušujúci rozsudok, dôvod týkajúci sa veci samej, ktorý bol vznesený v žalobe, na základe ktorej bol vydaný zrušujúci rozsudok<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/>. Spresnil, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0047" ID="QS0047"/>z bodu 29 rozsudku z <DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE> vyplýva[lo], že [AV] v rámci danej veci skutočne vzniesol dôvod založený na porušení zásady právnej istoty<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/> (napadnutý rozsudok, bod 54).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie pred Všeobecným súdom a návrhy účastníkov konania</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20160930">30. septembra 2016</DATE> Komisia podala prejednávané odvolanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20170224">24. februára 2017</DATE> AV predložil vyjadrenie k odvolaniu, ktorým zároveň podal vzájomné odvolanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20170329">29. marca 2017</DATE> Komisia podala žiadosť o povolenie podať repliku, ktorej predseda odvolacej komory vyhovel rozhodnutím z <DATE ISO="20170403">3. apríla 2017</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Komisia predložila repliku <DATE ISO="20170512">12. mája 2017</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20170712">12. júla 2017</DATE> podal AV dupliku. Listom z toho istého dňa AV vzal späť svoje vzájomné odvolanie. Komisia <DATE ISO="20170804">4. augusta 2017</DATE> uviedla, že k tomuto stiahnutiu vzájomného odvolania nemá pripomienky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20170905">5. septembra 2017</DATE> AV na základe článku 207 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu požiadal o to, aby bol vypočutý v rámci ústnej časti konania. Komisia nepodala návrh na nariadenie pojednávania v lehote stanovenej v tomto ustanovení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Na základe návrhu sudcu spravodajcu druhá komora rozhodla <DATE ISO="20171121">21. novembra 2017</DATE> o otvorení ústnej časti konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zrušil napadnutý rozsudok,</P></ITEM><ITEM><P>vrátil vec na súd rozhodujúci v prvom stupni,</P></ITEM><ITEM><P>rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>AV navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zamietol odvolanie ako zjavne nedôvodné,</P></ITEM><ITEM><P>v rámci vzájomného odvolania zaviazal Komisiu, aby mu zaplatila sumu vo výške <FT TYPE="NUMBER">50000</FT> eur z dôvodu nemajetkovej a majetkovej ujmy,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Všeobecný súd berie do úvahy skutočnosť, že AV stiahol svoje vzájomné odvolanie. Neprislúcha mu už teda rozhodnúť o návrhu AV smerujúcemu k tomu, aby bola Komisii uložená povinnosť zaplatiť AV sumu vo výške <FT TYPE="NUMBER">50000</FT> eur z dôvodu nemajetkovej a majetkovej ujmy.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny stav</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Komisia na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody. V rámci prvého odvolacieho dôvodu tvrdí, že vzhľadom na to, že prílišné omeškanie pri prijímaní rozhodnutia zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE> mohlo ovplyvniť samotný obsah tohto rozhodnutia, Súd pre verejnú službu nesprávne uplatnil zásadu dodržania primeranej lehoty a porušil povinnosť odôvodnenia. Druhý odvolací dôvod je založený na porušení zásady právnej sily rozhodnutej veci, ktorú predstavuje rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>AV/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>F‑4/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2012:96">EU:F:2012:96</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Všeobecný súd sa domnieva, že najprv treba pristúpiť k preskúmaniu druhého odvolacieho dôvodu a až neskôr k analýze prvého odvolacieho dôvodu.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O druhom odvolacom dôvode založenom na porušení zásady právnej sily rozhodnutej veci</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Komisia v rámci druhého odvolacieho dôvodu tvrdí, že Súd pre verejnú službu porušil zásadu právnej sily rozhodnutej veci, ktorú predstavuje rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>AV/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>F‑4/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2012:96">EU:F:2012:96</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Predovšetkým treba pripomenúť, že na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na tieto opravné prostriedky (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030930">30. septembra 2003</DATE>, <NAME.CASE>Köbler</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑224/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:513">EU:C:2003:513</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), na základe čoho majú konečné súdne rozhodnutia právnu silu rozhodnutej veci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Ďalej treba zdôrazniť, že právna sila rozhodnutej veci sa spája len so skutkovými a právnymi otázkami, o ktorých sa skutočne alebo nutne rozhodlo predmetným rozsudkom (pozri v tomto zmysle uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20091217">17. decembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Nijs/Dvor audítorov</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑567/08 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2009:523">EU:T:2009:523</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150225">25. februára 2015</DATE>, <NAME.CASE>Walton/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑261/14 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2015:110">EU:T:2015:110</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a že táto právna sila sa neviaže len na výrok tohto rozhodnutia, ale aj na jeho dôvody, ktoré sú nevyhnutnou podporou samotného výroku, a preto sú od neho neoddeliteľné (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120419">19. apríla 2012</DATE>, <NAME.CASE>Artegodan/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑221/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:216">EU:C:2012:216</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0087">87</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Napokon bolo rozhodnuté, že aj keď sa výhrady vznesené na podporu žaloby čiastočne zhodujú s tými, ktoré boli uvedené v rámci predchádzajúcej inštancie, druhá žaloba sa nepovažuje za opakovanie prvej, ale za nový spor v rozsahu, v akom sa zakladá aj na iných skutkových a právnych dôvodoch (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110913">13. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Michail/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑100/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2011:132">EU:F:2011:132</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19961212">12. decembra 1996</DATE>, <NAME.CASE>Altmann a i./Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑177/94 a T‑377/94</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:1996:193">EU:T:1996:193</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o prejednávanú vec, treba uviesť, že zrušenie rozhodnutia z <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE> a zrušenie rozhodnutia zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE>, postupne rozsudkom z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>AV/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>F‑4/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2012:96">EU:F:2012:96</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a napadnutým rozsudkom, sa nezakladajú na rovnakých dôvodoch.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>V rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>AV/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>F‑4/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2012:96">EU:F:2012:96</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ktorý má právnu silu rozhodnutej veci, Súd pre verejnú službu totiž založil svoje rozhodnutie o zrušení rozhodnutia z <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE> na porušení postupu stanoveného v článku 32 PZOZ. V tomto kontexte jednoznačne zdôraznil, že nebolo potrebné preskúmať výhradu založenú na porušení zásady dodržania primeranej lehoty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Kladie sa však otázka, či už v dôvodoch rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>AV/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>F‑4/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2012:96">EU:F:2012:96</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ktoré predstavujú nevyhnutnú podporu jeho výroku, Súd pre verejnú službu zaujal stanovisko k otázke existencie porušenia zásady dodržania primeranej lehoty a, v prípade potreby, o vplyve tohto porušenia na prijatie nového rozhodnutia podľa postupu uvedeného v článku 32 PZOZ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Treba konštatovať, že zo žiadneho bodu rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>AV/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>F‑4/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2012:96">EU:F:2012:96</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), nevyplýva, že Súd pre verejnú službu mal v úmysle zaujať stanovisko, priamym alebo nepriamym spôsobom, o otázke existencie porušenia zásady dodržania primeranej lehoty a, <HT TYPE="ITALIC">a fortiori</HT>, o následkoch tohto porušenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí Komisia, skutočnosť, že Súd pre verejnú službu v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>AV/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>F‑4/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2012:96">EU:F:2012:96</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), zrušil rozhodnutie z <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE> na základe porušenia článku 32 PZOZ, nemožno vykladať ako zaujatie stanoviska, ktorým by tento súd implicitne odpovedal na otázku o existencii porušenia zásady dodržania primeranej lehoty a týmto spôsobom oprávnil OOUPZ zrušiť rozhodnutie z <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE> a prijať nové rozhodnutie podľa postupu uvedeného v článku 32 PZOZ, zabrániac tak definitívnym spôsobom akejkoľvek prípadnej diskusii o otázke existencie porušenia zásady dodržania primeranej lehoty a, <HT TYPE="ITALIC">a fortiori</HT>, o následkoch tohto porušenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Tento výklad je o to menej obhájiteľný, že je v rozpore s bodom 42 rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>AV/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>F‑4/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2012:96">EU:F:2012:96</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v ktorom Súd pre verejnú službu výslovne uviedol, ako bolo pripomenuté v bode 33 vyššie, že nepovažoval za potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Vyplýva z toho, že Komisia vychádzala z nesprávneho predpokladu, že Súd pre verejnú službu rozhodol o dôvode založenom na porušení zásady dodržania primeranej lehoty v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>AV/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>F‑4/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2012:96">EU:F:2012:96</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Treba navyše uviesť, že v prejednávanej veci sa dôvody, ktoré predstavovali nevyhnutnú podporu výroku rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>AV/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>F‑4/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2012:96">EU:F:2012:96</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), týkali iba článku 32 PZOZ. Preto aj keby Súd pre verejnú službu preskúmal dôvod založený na porušení zásady dodržania primeranej lehoty a došiel by k záveru o absencii tohto porušenia, alebo že toto porušenie nemalo vplyv na rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby, žiadne z odôvodnení týkajúcich sa tohto žalobného dôvodu by nemalo právnu silu rozhodnutej veci, pretože tieto nepredstavovali nevyhnutnú podporu výroku daného rozsudku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Z uvedeného vyplýva, že druhý odvolací dôvod treba zamietnuť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O prvom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom uplatnení zásady dodržania primeranej lehoty a porušení povinnosti odôvodnenia</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Komisia v rámci prvého odvolacieho dôvodu tvrdí, že Súd pre verejnú službu nesprávne uplatnil zásadu dodržania primeranej lehoty. Súd pre verejnú službu predovšetkým nezohľadnil skutočnosť, že k zrušeniu rozhodnutia pre porušenie tejto zásady môže dôjsť len výnimočne. Nesprávne sa ďalej domnieval, že prílišné omeškanie pri prijímaní rozhodnutia zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE> mohlo ovplyvniť<?PAGE NO="9"?> samotný obsah tohto rozhodnutia. Napokon odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto smere nedostatočné v rozsahu, v akom Súd pre verejnú službu neuviedol dôvody, na základe ktorých uplynutie neprimerane dlhého času ovplyvnilo obsah tohto rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>AV odmieta argumentáciu Komisie. V prvom rade sa domnieva, že napadnutý rozsudok je dostatočne odôvodnený, keďže Súd pre verejnú službu v jeho bodoch 44 až 51 jasne uviedol dôvody, na základe ktorých sa domnieval, že primeraná lehota bola v prejednávanej veci prekročená, ako aj dôvody, na základe ktorých mohlo mať uplynutie neprimerane dlhého času vplyv na obsah rozhodnutia zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE>. Tvrdí ďalej, že vzhľadom na uplynutie neprimerane dlhého času nemohol poskytnúť užitočné spresnenia k svojím vyhláseniam urobeným počas vstupnej lekárskej prehliadky. Vytýka Komisii, že nepožiadala lekára, ktorý vykonal túto vstupnú lekársku prehliadku a výročnú zdravotnú prehliadku v roku 2006, o spresnenie spôsobu, akým bola prehliadka vykonaná, a o uvedenie dôvodov, na základe ktorých vydal stanovisko o spôsobilosti bez výhrady v roku 2006, pričom vedel o jeho chorobe. Okrem toho zdôrazňuje, že Komisia doplnila jeho pracovný záväzok o zdravotnú výhradu až po tom, čo konštatovala, že bol postihnutý trvalou invaliditou považovanou za úplnú, ktorá mu bránila vykonávať jeho funkcie. Okrem toho konštatuje, že Súd pre verejnú službu v napadnutom rozsudku rozhodol, že posudková komisia sa nevyjadrila k inej otázke, a síce či by jeho choroba odôvodnila uplatnenie zdravotnej výhrady. V tomto kontexte uvádza, že Komisia porušila zásadu dodržania primeranej lehoty z dôvodu jej nečinnosti počas troch rokov a siedmich mesiacov. Napokon dodáva, že Komisia porušila článok 266 ZFEÚ tým, že neprijala opatrenia uvedené v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120710">10. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>AV/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>F‑4/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2012:96">EU:F:2012:96</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), keďže protiprávne nepoverila posudkového lekára, aby preskúmal, či by jeho choroba odôvodnila uplatnenie zdravotnej výhrady.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Najskôr treba zdôrazniť, že Komisia vo svojej replike jasne a výslovne uviedla, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0048" ID="QS0048"/>konštatovanie [Súdu pre verejnú službu uvedené v napadnutom rozsudku, podľa ktorého] lehota na prijatie zdravotnej výhrady s retroaktívnym účinkom bola neprimeraná, nebolo spochybnené<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/> a spresnila, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0049" ID="QS0049"/>kritika napadnutého rozsudku sa týka záverov, ktoré [tento súd] vyvodil z tohto konštatovania, teda zrušenia sporného rozhodnutia<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Treba teda uviesť, že Komisia nespochybňuje, že čakaním tri roky a sedem mesiacov po tom, čo bola informovaná o skutočnosti, že žalobca sám priznal, že počas vstupnej lekárskej prehliadky opomenul povedať o chorobe, ktorou trpel, pred prijatím rozhodnutia z <DATE ISO="20090709">9. júla 2009</DATE>, porušila zásadu dodržania primeranej lehoty. Nespochybňuje ani, že v dôsledku toho neboli ani rozhodnutia z <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE> a zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE> prijaté v primeranej lehote. Naproti tomu spochybňuje závery Súdu pre verejnú službu uvedené v napadnutom rozsudku, podľa ktorých uplynutie neprimerane dlhého času mohlo ovplyvniť samotný obsah rozhodnutia zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Podľa judikatúry povinnosť dodržiavať primeranú lehotu pri vedení správnych konaní predstavuje všeobecnú zásadu práva Európskej únie, ktorej dodržiavanie zabezpečujú súdy Únie a ktorá je tiež prevzatá článkom 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie ako súčasť práva na riadnu správu vecí verejných (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060411">11. apríla 2006</DATE>, <NAME.CASE>Angeletti/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑394/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2006:111">EU:T:2006:111</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0162">162</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121206">6. decembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Füller‑Tomlinson/Parlament</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑390/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:652">EU:T:2012:652</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0115">115</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Porušenie zásady dodržania primeranej lehoty však vo všeobecnosti neodôvodňuje zrušenie rozhodnutia prijatého na záver správneho konania. Nedodržanie zásady primeranej lehoty totiž môže ovplyvniť platnosť správneho konania len v prípade, ak nadmerná dĺžka tohto konania môže mať vplyv na samotný obsah rozhodnutia prijatého na konci správneho konania (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121206">6. decembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Füller‑Tomlinson/Parlament</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑390/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:652">EU:T:2012:652</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0116">116</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160512">12. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Guittet/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑92/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2016:118">EU:F:2016:118</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Navyše treba pripomenúť, že v osobitnom prípade, keď sa po vstupnej lekárskej prehliadke zistí, že zamestnanec neodpovedal presne a úplne na otázky, ktoré mu v súvislosti s jeho zdravotným stavom položil poverený lekár počas tejto prehliadky, OOUPZ môže zrušiť svoje pôvodné rozhodnutie o neuplatnení zdravotnej výhrady a prijať nové rozhodnutie, ktoré túto výhradu uplatní so spätným účinkom (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160720">20. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>HC/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑132/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2016:158">EU:F:2016:158</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0085">85</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>Prvý odvolací dôvod treba preskúmať s prihliadnutím na túto judikatúru.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Najprv treba preskúmať výhradu Komisie, podľa ktorej napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, keďže Súd pre verejnú službu neuviedol dôvody, na základe ktorých sa domnieval, že uplynutie neprimerane dlhého času mohlo ovplyvniť obsah rozhodnutia zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Treba pripomenúť, že rozsudky Súdu pre verejnú službu musia byť dostatočne odôvodnené, aby mohol Všeobecný súd vykonávať svoje súdne preskúmanie. Odôvodnenie môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní dotknutej osobe oboznámiť sa s dôvodmi, na základe ktorých súd prvého stupňa nevyhovel jej tvrdeniam a odvolaciemu súdu disponovať dostatočnými informáciami, aby mohol uskutočniť svoje súdne preskúmanie (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101216">16. decembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Lebedef/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑52/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2010:543">EU:T:2010:543</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0083">83</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0084">84</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150423">23. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>BX/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑352/13 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2015:225">EU:T:2015:225</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Okrem toho povinnosť odôvodnenia predstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorú je potrebné odlišovať od otázky opodstatnenosti dôvodov, ktorá sa týka legality podstaty sporného rozhodnutia (rozsudky <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19980402">2. apríla 1998</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Sytraval a Brink’s France</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑367/95 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:154">EU:C:1998:154</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040421">21. apríla 2004</DATE>, <NAME.CASE>M/Súdny dvor</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑172/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2004:108">EU:T:2004:108</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>V prejednávanej veci body 50 až 54 napadnutého rozsudku obsahujú dôvody, na základe ktorých sa Súd pre verejnú službu domnieval, že uplynutie neprimerane dlhého času mohlo mať vplyv na samotný obsah rozhodnutia prijatého na konci správneho konania, teda rozhodnutia zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE>. Súd pre verejnú službu totiž vysvetlil, že prvé rozhodnutie o prijatí AV so zdravotnou výhradou, teda rozhodnutie z <DATE ISO="20090709">9. júla 2009</DATE>, bolo prijaté asi tri mesiace po skončení platnosti jeho pracovnej zmluvy, približne osem mesiacov po podaní jeho návrhu na posudkovú komisiu, viac než tri roky a sedem mesiacov po tom, ako sa OOUPZ dozvedel o jeho chorobe a po potvrdení zo strany posudkovej komisie, že trpel úplnou trvalou invaliditou z dôvodu tejto choroby. Súd pre verejnú službu z toho vyvodil, že rozhodnutie z <DATE ISO="20090709">9. júla 2009</DATE> sa v skutočnosti zmenilo na rozhodnutie o vylúčení AV s okamžitou účinnosťou zo záruk stanovených v oblasti invalidity. V podstate sa teda domnieval, že uplynutie neprimerane dlhého času mohlo nevyhnutne ovplyvniť obsah tohto rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Treba usúdiť, že toto odôvodnenie umožňuje Všeobecnému súdu vykonať svoje súdne preskúmanie a Komisii poznať dôvody, na základe ktorých Súd pre verejnú službu neuznal jej argumenty. Z toho vyplýva, že výhrada Komisie založená na porušení povinnosti odôvodnenia musí byť zamietnutá.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o vec samu, treba preskúmať, či sa Súd pre verejnú službu mohol oprávnene domnievať, že porušenie zásady dodržania primeranej lehoty mohlo mať vplyv na obsah rozhodnutia zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>Treba predovšetkým pripomenúť, že v rozhodnutí zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE> OOUPZ uviedol, že vychádzal zo záverov lekárov, členov posudkovej komisie, prijatých <DATE ISO="20130430">30. apríla 2013</DATE>, podľa ktorých <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0050" ID="QS0050"/>pokiaľ by [AV] nahlásil svoju chorobu vyšetrujúcemu lekárovi počas vstupnej lekárskej prehliadky, jeho choroba by odôvodnila uplatnenie zdravotnej výhrady stanovenej v článku 32 PZOZ<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>. Z rozhodnutia OOUPZ vyplýva, že rozhodnutie o prijatí AV so zdravotnou výhradou bolo založené výlučne na chorobe, ktorú mal oznámiť počas vstupnej lekárskej prehliadky, ale nie na jej vývoji po tejto prehliadke.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Súd pre verejnú službu však rozhodol v bodoch 50 až 53 napadnutého rozsudku, že uplynutie neprimerane dlhého času medzi okamihom, keď sa OOUPZ dozvedel o existencii choroby AV a rozhodnutím z <DATE ISO="20090709">9. júla 2009</DATE> o jeho prijatí so zdravotnou výhradou, malo vplyv na obsah tohto<?PAGE NO="11"?> rozhodnutia (a v dôsledku toho na obsah rozhodnutí z <DATE ISO="20100412">12. apríla 2010</DATE> a zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE>). Uviedol totiž viacero okolností, ktoré nastali v priebehu neprimerane dlhého obdobia, a síce že rozhodnutie z <DATE ISO="20090709">9. júla 2009</DATE> bolo prijaté po skončení pracovnej zmluvy, po podaní návrhu AV na posudkovú komisiu, niekoľko rokov po tom, čo sa OOUPZ dozvedel o jeho chorobe a po potvrdení zo strany posudkovej komisie, že AV bol postihnutý úplnou trvalou invaliditou. Domnieval sa, že z dôvodu uvedených udalostí, ktoré nastali v priebehu tohto dlhého obdobia, rozhodnutie prijať AV so zdravotnou výhradou so spätným účinkom ku dňu jeho nástupu do služobného pomeru sa v praxi zmenilo na rozhodnutie o jeho vylúčení, s okamžitým účinkom, zo záruk stanovených v oblasti invalidity pre už existujúcu invaliditu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>Treba zastávať názor, že Súd pre verejnú službu sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na základe okolností opísaných v bode 55 vyššie došiel k záveru, že uplynutie neprimerane dlhého času malo vplyv na obsah rozhodnutia zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>Je totiž potrebné uviesť, že OOUPZ v prejednávanej veci prijal dve samostatné rozhodnutia, a síce rozhodnutie prijaté pri uplatnení článku 33 PZOZ, smerujúce k zaradeniu AV do úplnej trvalej invalidity a rozhodnutie prijaté podľa článku 32 PZOZ, smerujúce k prijatiu AV so zdravotnou výhradou. Rozhodnutia boli teda prijaté na základe kritérií stanovených v každom z týchto ustanovení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>V tomto smere treba uviesť, že hoci je z časového hľadiska rozhodnutie o prijatí so zdravotnou výhradou prijímané počas vstupnej lekárskej prehliadky a vo všeobecnosti tak predchádza záverom posudkovej komisie a rozhodnutiu OOUPZ o zaradení zamestnanca do invalidity, len z dôvodu osobitných okolností prejednávanej veci bolo rozhodnutie o prijatí so zdravotnou výhradou prijaté až po záveroch týkajúcich zaradenia do invalidity a po skončení pracovnej zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že rozhodnutie zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE> <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0051" ID="QS0051"/>sa v praxi zmenilo<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> na rozhodnutie o vylúčení AV s okamžitým účinkom zo záruk stanovených v oblasti invalidity, Súd pre verejnú službu vychádzal v prejednávanej veci z predpokladu, že pokiaľ k rozhodnutiu o prijatí so zdravotnou výhradou z dôvodu choroby dôjde po záveroch týkajúcich sa zaradenia do invalidity pre tú istú chorobu a po skončení pracovnej zmluvy, tieto okolnosti majú automaticky vplyv na obsah tohto rozhodnutia. S ohľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o prijatí so zdravotnou výhradou bolo založené iba na informáciách, ktoré mal žalobca uviesť počas vstupnej lekárskej prehliadky, samotné okolnosti, že k rozhodnutiu o prijatí so zdravotnou výhradou došlo po skončení pracovnej zmluvy a po záveroch posudkovej komisie o priznaní invalidity, neumožňujú samy osebe dospieť k záveru o existencii vplyvu uplynutia neprimerane dlhého času na obsah tohto rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 47 vyššie, treba pripomenúť, že v osobitnom prípade, keď sa po vstupnej lekárskej prehliadke ukáže, že zamestnanec neodpovedal presne a úplne na otázky, ktoré mu v súvislosti s jeho zdravotným stavom položil poverený lekár počas tejto prehliadky, OOUPZ môže zrušiť svoje pôvodné rozhodnutie neuplatniť zdravotnú výhradu a prijať nové rozhodnutie, ktoré túto výhradu uplatní so spätným účinkom (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160720">20. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>HC/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑132/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2016:158">EU:F:2016:158</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0085">85</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>Napadnutý rozsudok neobsahuje žiadnu konkrétnu skutočnosť umožňujúcu konštatovať, ako to vyžaduje judikatúra citovaná v bode 46 vyššie, že uplynutie neprimerane dlhého času mohlo mať vplyv, z hľadiska právneho alebo vecného, na rozhodnutie o prijatí so zdravotnou výhradou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62</NO.P><TXT>Inými slovami okolnosti, z ktorých vychádza Súd pre verejnú službu v napadnutom rozsudku, neumožňujú dospieť k záveru, že rozhodnutie zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE> mohlo mať iný obsah, pokiaľ by bolo prijaté pred závermi posudkovej komisie alebo pred skončením pracovnej zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63</NO.P><TXT>Pri absencii akejkoľvek konkrétnej skutočnosti smerujúcej k preukázaniu skutočného alebo možného vplyvu uplynutia neprimerane dlhého času na rozhodnutie zo <DATE ISO="20140916">16. septembra 2014</DATE>, vylúčenie AV zo záruk stanovených v oblasti invalidity nemožno považovať za výsledok toho, že v praxi došlo k zmene<?PAGE NO="12"?> rozhodnutia o prijatí so zdravotnou výhradou. Naopak, uvedený záver nemožno v tomto štádiu vysvetliť inak než ako následok dvoch samostatných rozhodnutí, prvého rozhodnutia o prijatí AV so zdravotnou výhradou z dôvodu choroby, ktorá existovala pred jeho prijatím do zamestnania a v súvislosti s ktorou posudková komisia dospela k záveru, že pokiaľ by bola oznámená počas vstupnej lekárskej prehliadky, odôvodnila by uplatnenie zdravotnej výhrady, a druhého rozhodnutia o priznaní úplnej trvalej invalidity AV z dôvodu tejto choroby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené je prvý odvolací dôvod dôvodný. Treba preto vyhovieť odvolaniu a zrušiť napadnutý rozsudok.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O dôsledkoch zrušenia napadnutého rozsudku</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65</NO.P><TXT>Podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2016/1192 zo <DATE ISO="20160706">6. júla 2016</DATE> o prenesení právomoci rozhodovať v prvom stupni v sporoch medzi Európskou úniou a jej zamestnancami na Všeobecný súd (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="200" PAGE.FIRST="137" DATE.PUB="2016">Ú. v. EÚ L 200, 2016, s. 137</REF.DOC.OJ>), ak Všeobecný súd zruší rozhodnutie Súdu pre verejnú službu, ale súčasne dospeje k záveru, že stav konania nedovoľuje rozhodnúť vo veci, postúpi vec inej komore, než je komora, ktorá rozhodovala o odvolaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66</NO.P><TXT>Súd pre verejnú službu v prejednávanej veci nepreskúmal prvý dôvod založený na porušení článku 32 PZOZ, ani druhý dôvod založený na porušení podmienok požadovaných na zrušenie aktu, ktorým vznikli subjektívne práva. Všeobecný súd sa preto domnieva, že nemôže rozhodnúť vo veci. Vec treba preto postúpiť inej komore Všeobecného súdu než je komora, ktorá rozhodovala o tomto odvolaní.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že vec bola postúpená inej komore Všeobecného súdu než je komora, ktorá rozhodovala o tomto odvolaní, o trovách tohto odvolacieho konania sa rozhodne neskôr.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>VŠEOBECNÝ SÚD (odvolacia komora)</P><P>rozhodol takto:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z <DATE ISO="20160721">21. júla 2016</DATE>, AV/Komisia (F‑91/15) sa zrušuje.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Vec sa postupuje inej komore Všeobecného súdu než je komora, ktorá rozhodovala o tomto odvolaní.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O trovách konania sa rozhodne neskôr.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Jaeger</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Prek</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Dittrich</P></SIGNATORY><P>Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu <DATE ISO="20180517">17. mája 2018</DATE>.</P><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>