<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-233/19</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62019CJ0233</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:757">EU:C:2020:757</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>11</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>11</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20200930">30. 9. 2020</DATE> – Vec C‑233/19</HT></P><P><HT TYPE="SC">CPAS de Liège</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (prvá komora)</P><P>z <DATE ISO="20200930">30. septembra 2020</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: francúzština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2008/115/ES</KEYWORD><KEYWORD>Návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín</KEYWORD><KEYWORD>Štátny príslušník tretej krajiny trpiaci vážnou chorobou</KEYWORD><KEYWORD>Rozhodnutie o návrate</KEYWORD><KEYWORD>Opravný prostriedok</KEYWORD><KEYWORD>Automatický odkladný účinok</KEYWORD><KEYWORD>Podmienky</KEYWORD><KEYWORD>Poskytnutie sociálnej pomoci</KEYWORD><KEYWORD>Články 19 a 47 Charty základných práv Európskej únie</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑233/19,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour du travail de Liège (Odvolací súd pre pracovnoprávne spory Liège, Belgicko) z <DATE ISO="20190311">11. marca 2019</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20190318">18. marca 2019</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">B.</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Centre public d’action sociale de Liège,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (prvá komora),</P><P>v zložení: predseda prvej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia M. Safjan, L. Bay Larsen (spravodajca), C. Toader a N. Jääskinen,</P><P>generálny advokát: M. Szpunar,</P><P>tajomník: M. Krausenböck, referentka,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20200122">22. januára 2020</DATE>,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>B., v zastúpení: pôvodne D. Andrien a P. Ansay, avocats, neskôr D. Andrien, avocat,</P></ITEM><ITEM><P>Centre public d’action sociale de Liège, v zastúpení: pôvodne M. Delhaye a G. Dubois, avocats, neskôr M. Delhaye a J.–P. Jacques, advocats,</P></ITEM><ITEM><P>belgická vláda, v zastúpení: P. Cottin, C. Pochet a C. Van Lul, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Piront a S. Matray, avocates,</P></ITEM><ITEM><P>česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,</P></ITEM><?PAGE NO="2"?><ITEM><P>holandská vláda, v zastúpení: J. Langer, J. M. Hoogveld, M. K. Bulterman a M. H. S. Gijzen, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: A. Azema a C. Cattabriga, splnomocnené zástupkyne,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20200528">28. mája 2020</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 5 a 13, ako aj článku 14 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo <DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE> o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="348" PAGE.FIRST="98" DATE.PUB="2008">Ú. v. EÚ L 348, 2008, s. 98</REF.DOC.OJ>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi B., štátnou príslušníčkou tretej krajiny, a Centre public d’action sociale de Liège (Verejné centrum sociálnej pomoci v Liège, Belgicko) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>CPAS<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>) týkajúceho sa rozhodnutí CPAS, ktorými odňalo B. nárok na sociálnu pomoc.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Článok 3 bod 2 smernice 2008/115 vymedzuje pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>nelegálny pobyt<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/> ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>prítomnosť štátneho príslušníka tretej krajiny na území členského štátu, pričom táto osoba nespĺňa alebo prestala spĺňať podmienky vstupu ustanovené v článku 5 [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z <DATE ISO="20060315">15. marca 2006</DATE>, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="105" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 105, 2006, s. 1</REF.DOC.OJ>)] alebo iné podmienky vstupu alebo pobytu v uvedenom členskom štáte<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Článok 5 tejto smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Pri vykonávaní tejto smernice členské štáty zoberú náležite do úvahy:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>zdravotný stav dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny,</TXT></NP></ITEM></LIST><P>a dodržiavajú zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 9 ods. 1 uvedenej smernice znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Členské štáty odložia odsun:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>počas trvania pozastavenia udeleného v súlade s článkom 13 ods. 2<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 13 ods. 1 a 2 tej istej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="013.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa poskytne účinný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje príslušný súdny alebo správny orgán, alebo príslušný orgán zložený z členov, ktorí sú nestranní a majú zaručenú nezávislosť, na odvolanie sa proti rozhodnutiam vzťahujúcim sa na návrat uvedeným v článku 12 ods. 1 alebo na ich preskúmanie.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="013.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Orgán uvedený v odseku 1 má právomoc preskúmať rozhodnutia vzťahujúce sa na návrat uvedené v článku 12 ods. 1 vrátane možnosti dočasného pozastavenia ich výkonu, pokiaľ sa dočasné pozastavenie výkonu už neuplatňuje na základe vnútroštátnych právnych predpisov.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 14 ods. 1 smernice 2008/115 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>S výnimkou situácie uvedenej v článkoch 16 a 17 členské štáty zabezpečia, aby sa vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín počas lehoty na dobrovoľný odchod poskytnutej v súlade s článkom 7 a v období, na ktoré sa odložil odsun v súlade s článkom 9, v čo najväčšej miere zohľadnili tieto zásady:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>zlúčenie rodiny s rodinnými príslušníkmi nachádzajúcimi sa na ich území,</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti a základnej liečby,</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>poskytovanie prístupu k systému základného vzdelávania maloletým v závislosti od dĺžky ich pobytu,</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>zohľadňovanie osobitných potrieb zraniteľných osôb.<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Belgické právo</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Článok 57 ods. 2 loi organique du 8 juillet 1976 des centres publics d’action sociale (základný zákon z <DATE ISO="19760708">8. júla 1976</DATE> o verejných centrách sociálnej pomoci) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Odchylne od ostatných ustanovení tohto zákona sa úloha verejného centra sociálnej pomoci obmedzuje na:</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>(1)</NO.P><TXT>poskytovanie naliehavej zdravotnej pomoci cudzincom, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú v Belgickom kráľovstve,</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA><ALINEA>…</ALINEA><ALINEA>Cudzinec, ktorý sa vyhlásil za utečenca a požiadal o priznanie postavenia utečenca, sa v Belgickom kráľovstve zdržiava neoprávnene, ak bola jeho žiadosť o azyl zamietnutá a bol mu doručený príkaz na opustenie územia.</ALINEA><ALINEA>Sociálna pomoc priznaná cudzincovi, ktorý ju poberal v čase, keď mu bol doručený príkaz na opustenie územia, sa s výnimkou naliehavej zdravotnej pomoci zastavuje v deň, keď cudzinec skutočne opustí územie, a najneskôr ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v príkaze na opustenie územia.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>B. podala <DATE ISO="20150904">4. septembra 2015</DATE> v Belgicku žiadosť o azyl. Príslušný orgán túto žiadosť zamietol. Dňa <DATE ISO="20160427">27. apríla 2016</DATE> Conseil du contentieux des étrangers (Rada pre cudzinecké spory, Belgicko) zamietla opravný prostriedok, ktorý B. podala proti rozhodnutiu o zamietnutí uvedenej žiadosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20160926">26. septembra 2016</DATE> podala B. žiadosť o povolenie na pobyt zo zdravotných dôvodov, ktorú odôvodnila skutočnosťou, že trpí viacerými vážnymi chorobami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Keďže táto žiadosť bola <DATE ISO="20161222">22. decembra 2016</DATE> vyhlásená za prípustnú, získala B. nárok na sociálnu pomoc od CPAS.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Rozhodnutiami z <DATE ISO="20170928">28. septembra 2017</DATE>, doručenými <DATE ISO="20171023">23. októbra 2017</DATE>, bola žiadosť o povolenie na pobyt, ktorú podala B., zamietnutá a príslušný orgán voči nej vydal príkaz na opustenie belgického územia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20171128">28. novembra 2017</DATE> podala B. žalobu o neplatnosť a o pozastavenie výkonu týchto rozhodnutí na Conseil du contentieux des étrangers (Rada pre cudzinecké spory, Belgicko).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Dvoma rozhodnutiami z <DATE ISO="20171128">28. novembra 2017</DATE> CPAS odňalo B. nárok na sociálnu pomoc s platnosťou od <DATE ISO="20171023">23. októbra 2017</DATE>. Naopak, priznalo jej nárok na naliehavú zdravotnú pomoc od <DATE ISO="20171101">1. novembra 2017</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20171228">28. decembra 2017</DATE> podala B. na Tribunal du travail de Liège (Prvostupňový súd pre pracovnoprávne spory Liège, Belgicko) žalobu proti rozhodnutiam, ktorými jej CPAS odňalo nárok na sociálnu pomoc, pričom sa domáhala vrátenia svojich nárokov na túto pomoc od <DATE ISO="20171023">23. októbra 2017</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Rozsudkom z <DATE ISO="20180315">15. marca 2018</DATE> tento súd zamietol túto žalobu v rozsahu, v akom sa týkala nároku na sociálnu pomoc.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20180416">16. apríla 2018</DATE> podala B. proti tomuto rozsudku odvolanie na Cour du travail de Liège (Odvolací súd pre pracovnoprávne spory Liège, Belgicko).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Tento súd poukazuje na to, že vzhľadom na dátum doručenia príkazu na opustenie belgického územia a v nadväznosti na nové rozhodnutie prijaté CPAS sa žaloba týka obdobia od <DATE ISO="20171123">23. novembra 2017</DATE> do <DATE ISO="20180131">31. januára 2018</DATE>. Zdôrazňuje, že počas tohto obdobia B. nemala povolenie na pobyt.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd odmietol priznať B. nárok na sociálnu pomoc na základe existencie prípadnej nemožnosti návratu zo zdravotných dôvodov v zmysle belgických právnych predpisov o sociálnej pomoci a konštatoval, že výsledok sporu vo veci samej závisí od účinkov, ktoré treba priznať riešeniu prijatému Súdnym dvorom v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Abdida</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑562/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2453">EU:C:2014:2453</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Domnieva sa totiž, že odvolaniu podanému B. treba vyhovieť, pokiaľ sa má priznať odkladný účinok žalobe o neplatnosť a o pozastavenie výkonu, ktorú podala na Conseil du contentieux des étrangers (Rada pre cudzinecké spory). Spresňuje, že podľa belgických predpisov táto žaloba nemá odkladný účinok, avšak taký účinok by jej mohol byť priznaný na základe rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Abdida</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑562/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2453">EU:C:2014:2453</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Domnieva sa však, že je ťažké určiť podmienky, za akých má súd pre sociálne záležitosti konštatovať odkladný účinok takej žaloby, keďže belgické súdy prijali v tomto smere protichodné rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Za týchto okolností Cour du travail de Liège (Odvolací súd pre pracovnoprávne spory Liège) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Majú sa články 5 a 13 smernice 2008/115… v spojení s článkom 19 ods. 2 a článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článkom 14 ods. 1 písm. b) tejto smernice v spojení s rozsudkom [z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Abdida</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑562/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2453">EU:C:2014:2453</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>)] vykladať v tom zmysle, že<?PAGE NO="5"?> priznávajú odkladný účinok opravnému prostriedku podanému proti rozhodnutiu, ktoré ukladá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý trpí vážnou chorobou, opustiť územie členského štátu, keď osoba, ktorá opravný prostriedok podala, tvrdí, že vykonanie tohto rozhodnutia ju môže vystaviť vážnemu riziku podstatného a nenapraviteľného zhoršenia jej zdravotného stavu,</P><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>pričom nie je potrebné posúdiť opravný prostriedok a samotné jeho podanie postačuje na pozastavenie výkonu rozhodnutia nariaďujúceho opustenie územia,</P></ITEM><ITEM><P>alebo je potrebné okrajové preskúmanie týkajúce sa existencie obhájiteľnej výhrady alebo neexistencie dôvodu neprípustnosti, prípadne zjavnej nedôvodnosti žaloby podanej na Radu pre cudzinecké spory,</P></ITEM><ITEM><P>alebo je potrebné úplné preskúmanie súdmi pre pracovnoprávne spory, aby sa určilo, či vykonanie tohto rozhodnutia naozaj môže vystaviť osobu, ktorá opravný prostriedok podala, vážnemu riziku podstatného a nenapraviteľného zhoršenia jej zdravotného stavu?<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></P></ITEM></LIST></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnej otázke</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O právomoci Súdneho dvora a prípustnosti položenej otázky</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Belgická vláda v prvom rade tvrdí, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný, keďže sa ním od Súdneho dvora požaduje, aby podal výklad belgického práva. Na jednej strane sú podmienky udelenia povolenia na pobyt a pre priznanie nároku na sociálnu pomoc vo veci samej upravené výlučne týmto právom. Súdnemu dvoru na druhej strane neprináleží rozhodovať medzi rôznymi vnútroštátnymi smermi judikatúry, na ktoré odkazuje vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že mu neprináleží, aby v rámci prejudiciálneho konania vykladal vnútroštátne zákony a iné právne predpisy [pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140227">27. februára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Pohotovosť</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑470/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:101">EU:C:2014:101</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160120">20. januára 2016</DATE>, <NAME.CASE>DHL Express (Italy) a DHL Global Forwarding (Italy</NAME.CASE>), <NO.CASE>C‑428/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:27">EU:C:2016:27</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>].</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>V prejednávanej veci sa však vnútroštátny súd Súdneho dvora nepýta na výklad ustanovení belgického práva upravujúcich pobyt alebo sociálnu pomoc, ale na presný rozsah procesnej povinnosti vyplývajúcej z práva Únie, ktorá v určitých prípadoch ukladá povinnosť zabezpečiť odkladný účinok opravného prostriedku proti rozhodnutiu o návrate. Okolnosť, že rôzne belgické súdy chápali rozsah tejto povinnosti práva Únie odlišne, nemôže vylúčiť možnosť podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania na účely spresnenia rozsahu uvedenej povinnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>V druhom rade sa belgická vláda domnieva, že na účely rozhodnutia vo veci samej nie je potrebné odpovedať na položenú otázku. Na účely rozhodnutia o návrhu B. by mal totiž vnútroštátny súd iba vylúčiť nemožnosť návratu zo zdravotných dôvodov, čo už urobil, pričom by tento súd mohol poukázať na možnosť dotknutej osoby požiadať o predĺženie lehoty na dobrovoľné opustenie územia, ktorá by B. umožnila aj naďalej poberať sociálnu pomoc.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Význam položenej otázky na riešenie sporu vo veci samej spochybnila belgická vláda vo svojich ústnych pripomienkach, ako aj česká a holandská vláda tiež z dôvodu, že B. by sa naďalej neoprávnene zdržiavala na belgickom území, a to aj v prípade pozastavenia výkonu rozhodnutia o návrate, ktoré bolo voči nej prijaté. Tieto vlády z toho vyvodzujú, že jej žiadosť o sociálnu pomoc by mohla byť po tomto pozastavení stále zamietnutá, keďže právo Únie nebráni tomu, aby mal neoprávnene sa zdržiavajúci štátny príslušník tretej krajiny nárok na sociálnu pomoc v nižšej sume, než je suma poskytovaná štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s legálnym pobytom.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Belgická vláda okrem toho tvrdí, že vnútroštátny súd nemá ako pracovnoprávny súd právomoc priznať odkladný účinok opravnému prostriedku, ktorý spadá do výlučnej právomoci iného belgického súdu, a že Cour de cassation (Kasačný súd, Belgicko) už na položenú otázku v nedávnom rozsudku odpovedal.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora v rámci spolupráce medzi týmto súdom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý musí niesť zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní pre vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj dôležitosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181204">4. decembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Minister for Justice and Equality a Commissioner of An Garda Síochána</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑378/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:979">EU:C:2018:979</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor teda môže odmietnuť návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181204">4. decembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Minister for Justice and Equality a Commissioner of An Garda Síochána</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑378/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:979">EU:C:2018:979</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>V prejednávanej veci treba nepochybne konštatovať, že vzhľadom na definíciu pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>nelegálny pobyt<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> uvedenú v článku 3 bode 2 smernice 2008/115 by prípadné pozastavenie výkonu rozhodnutia o návrate prijatého voči B. neznamenalo, že by sa jej pobyt mal kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>legálny<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/> v zmysle tejto smernice. Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že právo Únie Belgickému kráľovstvu ukladá, aby v nadväznosti na takéto pozastavenie výkonu zabezpečilo B. práva rovnocenné právam priznaným štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa v tomto členskom štáte zdržiavajú oprávnene.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu však vyplýva, že belgická právna úprava stanovuje, že v situácii, o akú ide vo veci samej, keď dotknutá osoba podala žiadosť o azyl, ktorá bola zamietnutá, a keď táto osoba nemá povolenie na pobyt, dochádza k obmedzeniu nároku na sociálnu pomoc až po tom, čo je tejto osobe doručené rozhodnutie o návrate. Vnútroštátny súd sa okrem toho domnieva, že k tomuto obmedzeniu nemôže dôjsť ku dňu, keď bola konštatovaná neoprávnenosť pobytu B., ale najskôr dňom uplynutia lehoty na dobrovoľný odchod priznanej dotknutej osobe v rozhodnutí o návrate, ktoré voči nej bolo prijaté.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>S prihliadnutím na súvislosť, ktorú tak vnútroštátny súd konštatoval medzi účinkami rozhodnutia o návrate a obmedzením nároku na sociálnu pomoc priznaného belgickou právnou úpravou, nemožno vychádzať z toho, že by požadovaný výklad pravidiel práva Únie, ktoré sa týkajú prípadného automatického odkladu účinkov takého rozhodnutia, zjavne nemal žiadnu súvislosť s predmetom sporu vo veci samej, pretože inak by bol spochybnený výklad vnútroštátneho práva vykonaný vnútroštátnym súdom, ktorý v rámci konania upraveného v článku 267 ZFEÚ prislúcha výlučne jemu (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160621">21. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>New Valmar</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑15/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:464">EU:C:2016:464</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191001">1. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Blaise a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑616/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:800">EU:C:2019:800</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Toto konštatovanie nemôže spochybniť okolnosť, že žaloba B. proti rozhodnutiu o návrate, ktoré bolo voči nej prijaté, bola podaná až <DATE ISO="20171128">28. novembra 2017</DATE>, zatiaľ čo spor vo veci samej sa týka nároku na sociálnu pomoc v období od <DATE ISO="20171123">23. novembra 2017</DATE> do <DATE ISO="20180131">31. januára 2018</DATE>. Táto okolnosť totiž v každom prípade neznamená, že by položená otázka mala zjavne hypotetickú povahu, pokiaľ ide o obdobie od <DATE ISO="20171128">28. novembra 2017</DATE> do <DATE ISO="20180131">31. januára 2018</DATE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Navyše ako zdôrazňuje Komisia, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že určité záruky v období pred návratom, ktoré môžu zahŕňať zabezpečenie základných potrieb dotknutej osoby, musia byť podľa článku 14 ods. 1 smernice 2008/115 zabezpečené v situáciách, keď je dotknutý členský štát povinný poskytnúť tejto osobe opravný prostriedok s automatickým odkladným účinkom proti rozhodnutiu o návrate, ktoré bolo voči nej prijaté, aj keď sa táto osoba na území dotknutého členského štátu zdržiava neoprávnene (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Abdida</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑562/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2453">EU:C:2014:2453</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Za týchto podmienok okolnosť, že B. mala podľa belgickej právnej úpravy prípadné iné procesné možnosti na získanie nároku na sociálnu pomoc, aj keby bola existencia tejto okolnosti preukázaná, nemôže mať za následok neprípustnosť položenej otázky. Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd nepovažoval túto okolnosť za prekážku, aby B. platne podala žalobu vo veci samej, nemôže totiž táto okolnosť vylúčiť, že odpoveď na túto otázku je na účely rozhodnutia sporu vo veci samej potrebná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Takisto námietka belgickej vlády, že vnútroštátny súd nemá podľa pravidiel vnútroštátneho práva právomoc rozhodnúť o odkladnom účinku žaloby podanej proti rozhodnutiu o návrate, nemôže sama osebe viesť k neprípustnosti tejto otázky, pretože Súdnemu dvoru neprislúcha spochybňovať posúdenie, ktoré vykonal vnútroštátny súd týkajúce sa vnútroštátnych pravidiel o organizácii súdov a o súdnych konaniach (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150616">16. júna 2015</DATE>, <NAME.CASE>Gauweiler a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑62/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:400">EU:C:2015:400</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181210">10. decembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Wightman a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑621/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:999">EU:C:2018:999</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Pokiaľ sa okrem toho táto vláda odvoláva na nedávny rozsudok Cour de cassation (Kasačný súd), ktorý môže poskytnúť odpovede na otázky vnútroštátneho súdu, treba pripomenúť, že aj keby bol vnútroštátny súd viazaný riešením prijatým v tomto rozsudku, táto okolnosť ho nemôže zbaviť možnosti stanovenej v článku 267 ZFEÚ obrátiť sa na Súdny dvor s otázkami týkajúcimi sa výkladu práva Únie, ktoré mu umožnia vydať rozsudok v súlade s právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100622">22. júna 2010</DATE>, <NAME.CASE>Melki a Abdeli</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑188/10 a C‑189/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:363">EU:C:2010:363</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>V treťom rade belgická vláda tvrdí, že Súdny dvor nemá právomoc podať výklad článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>) v prejednávanej veci. Tento článok sa totiž uplatní len v rámci pôsobnosti práva Únie. Vnútroštátny súd síce uvádza niektoré ustanovenia smernice 2008/115, nevymedzuje však súvislosť medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou vo veci samej, hoci je povinný tak urobiť na základe článku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania musí v súlade s článkom 94 písm. c) rokovacieho poriadku obsahovať uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosť, ktorú vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou v spore vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>V prejednávanej veci sa javí, že vnútroštátny súd povinnosť stanovenú v článku 94 písm. c) rokovacieho poriadku splnil, keďže uviedol, akú súvislosť vidí v belgickom práve medzi účinkami rozhodnutia o návrate a obmedzením nároku na sociálnu pomoc v situácii, o akú ide vo veci samej, a jednak aké má pochybnosti o konkrétnych dôsledkoch, ktoré treba v tejto situácii vyvodiť z rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Abdida</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑562/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2453">EU:C:2014:2453</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že tento súd okrem toho určil, že rozhodnutie vo veci samej závisí od uplatnenia pravidiel stanovených v smernici 2008/115 týkajúcich sa opravného prostriedku proti rozhodnutiu o návrate, nemožno v prejednávanej veci spochybniť právomoc Súdneho dvora podať výklad článku 47 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené úvahy je potrebné na položenú otázku odpovedať.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="8"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O veci samej</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, za akých podmienok sa články 5 a 13 smernice 2008/115 v spojení s článkom 19 ods. 2 a článkom 47 Charty majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o spore v oblasti sociálnej pomoci, ktorého výsledok závisí od prípadného pozastavenia účinkov rozhodnutia o návrate prijatého voči štátnemu príslušníkovi tretej krajiny trpiaceho vážnou chorobou, musí vychádzať z toho, že žaloba o neplatnosť a o pozastavenie výkonu tohto rozhodnutia má automaticky za následok pozastavenie výkonu tohto rozhodnutia, aj keď také pozastavenie z uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy nevyplýva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Najprv treba pripomenúť, že podľa článku 13 ods. 1 a 2 smernice 2008/115 sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytne účinný opravný prostriedok na to, aby mohol napadnúť rozhodnutie o návrate, ktoré bolo voči nemu prijaté, avšak tento opravný prostriedok nemá nevyhnutne odkladný účinok (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Abdida</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑562/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2453">EU:C:2014:2453</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Povaha uvedeného opravného prostriedku však musí byť určená v súlade s článkom 47 Charty, podľa ktorého každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie boli porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom, a v súlade so zákazom vyhostenia alebo vrátenia zaručeným predovšetkým v článku 19 ods. 2 Charty a v článku 5 smernice 2008/115 (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Abdida</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑562/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2453">EU:C:2014:2453</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180619">19. júna 2018</DATE>, <NAME.CASE>Gnandi</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑181/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:465">EU:C:2018:465</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Súdny dvor z vyššie uvedených úvah vyvodil, že na to, aby sa vo vzťahu k dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zabezpečilo dodržanie požiadaviek vyplývajúcich z článku 47 Charty a zo zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, musí mať opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu o návrate automatický odkladný účinok, pretože výkon takého rozhodnutia môže tohto štátneho príslušníka vystaviť reálnemu riziku, že sa s ním bude zaobchádzať v rozpore s článkom 19 ods. 2 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180619">19. júna 2018</DATE>, <NAME.CASE>Gnandi</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑181/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:465">EU:C:2018:465</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Je to tak najmä v prípade, keď výkon rozhodnutia o návrate môže dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny vystaviť vážnemu riziku podstatného a nenapraviteľného zhoršenia jeho zdravotného stavu (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Abdida</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑562/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2453">EU:C:2014:2453</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>V prvom rade vnútroštátnemu zákonodarcovi prislúcha prijať opatrenia potrebné na to, aby bola táto povinnosť splnená. Môže prípadne zmeniť svoju právnu úpravu tak, aby zabezpečil, že opravný prostriedok podaný štátnym príslušníkom tretej krajiny má v situáciách uvedených v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku automatický odkladný účinok (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180605">5. júna 2018</DATE>, <NAME.CASE>Kolev a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑612/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:392">EU:C:2018:392</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že právo Únie presne nedefinuje konkrétne podmienky opravného prostriedku s automatickým odkladným účinkom proti rozhodnutiu o návrate, ktorého podanie musí byť umožnené, majú členské štáty v tejto súvislosti určitú mieru voľnej úvahy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>V rámci organizácie postupov pre podanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o návrate môže teda členský štát na tento účel stanoviť osobitný opravný prostriedok, ktorý dopĺňa žalobu o neplatnosť bez odkladného účinku, ktorú možno proti tomuto rozhodnutiu tiež podať, pokiaľ sú uplatniteľné vnútroštátne procesné pravidlá dostatočne presné, jasné a predvídateľné, aby umožňovali osobám podliehajúcim súdnej právomoci poznať s istotou svoje práva (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170308">8. marca 2017</DATE>, <NAME.CASE>Euro Park Service</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑14/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:177">EU:C:2017:177</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Navyše keďže belgická vláda tvrdí, že opravný prostriedok s automatickým odkladným účinkom by mal byť zaručený len proti rozhodnutiu o odsune, a nie proti rozhodnutiu o návrate, treba zdôrazniť, že z bodov 44 až 49 rozsudku z dnešného dňa, CPAS de Seraing (C‑402/19) vyplýva, že súdna ochrana zaručená štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, voči ktorému bolo vydané rozhodnutie o návrate, ktorého výkon by ho mohol vystaviť reálnemu riziku zaobchádzania v rozpore s článkom 19 ods. 2 Charty, by bola nedostatočná, ak by tento štátny príslušník tretej krajiny nemal k dispozícii opravný prostriedok s automatickým odkladným účinkom proti tomuto rozhodnutiu od jeho doručenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Pokiaľ okrem toho táto vláda tvrdí, že belgická právna úprava je v súlade s právom Únie, treba pripomenúť, že systém spolupráce zavedený článkom 267 ZFEÚ je založený na jasnom rozdelení právomocí medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom. V konaniach začatých podľa tohto článku prislúcha výklad vnútroštátnych ustanovení vnútroštátnym súdom, a nie Súdnemu dvoru, a Súdnemu dvoru neprislúcha vyslovovať sa k zlučiteľnosti predpisov vnútroštátneho práva s ustanoveniami práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19811217">17. decembra 1981</DATE>, <NAME.CASE>Frans‑Nederlandse Maatschappij voor Biologische Producten</NAME.CASE>, <NO.CASE>272/80</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1981:312">EU:C:1981:312</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0009">9</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200430">30. apríla 2020</DATE>, <NAME.CASE>CTT – Correios de Portugal</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑661/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:335">EU:C:2020:335</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>V tejto súvislosti vnútroštátnym súdom prináleží, aby pri zohľadnení všetkých predpisov vnútroštátneho práva a pri uplatnení výkladových metód vyložili tieto pravidlá v súlade so smernicou 2008/115 a prípadne zmenili ustálenú judikatúru, ak vychádza z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý je nezlučiteľný s touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190514">14. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>CCOO</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑55/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:402">EU:C:2019:402</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>Na druhej strane, podľa zásady prednosti práva Únie každý vnútroštátny súd, pokiaľ nemôže vnútroštátnu právnu úpravu vyložiť v súlade s požiadavkami práva Únie, je pri rozhodovaní v rámci svojej právomoci povinný ako orgán členského štátu neuplatniť v spore, ktorý mu bol predložený, žiadne vnútroštátne ustanovenie odporujúce ustanoveniu práva Únie, ktoré má priamy účinok (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190624">24. júna 2019</DATE>, <NAME.CASE>Popławski</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑573/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:530">EU:C:2019:530</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200514">14. mája 2020</DATE>, <NAME.CASE>Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:367">EU:C:2020:367</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0139">139</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Z judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, že článok 47 Charty je sám osebe postačujúci a nemusí byť spresnený ustanoveniami práva Únie alebo vnútroštátneho práva na to, aby jednotlivcom priznával samostatne uplatniteľné právo (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180417">17. apríla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Egenberger</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑414/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:257">EU:C:2018:257</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0078">78</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200514">14. mája 2020</DATE>, <NAME.CASE>Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:367">EU:C:2020:367</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0140">140</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>To isté platí pre článok 13 ods. 1 smernice 2008/115, takže povaha opravného prostriedku upraveného v tomto ustanovení sa musí určiť v súlade s článkom 47 Charty, ktorý je potvrdením zásady účinnej súdnej ochrany (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200514">14. mája 2020</DATE>, <NAME.CASE>Országos Idegenrendézeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:367">EU:C:2020:367</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0141">141</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>Pokiaľ by teda vnútroštátny súd dospel k záveru, že belgická právna úprava neposkytuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nachádzajúcemu sa v situácii opísanej v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku opravný prostriedok proti rozhodnutiu o návrate, ktorý je upravený presnými, jasnými a predvídateľnými pravidlami a s ktorým je spojené automatické pozastavenie výkonu tohto rozhodnutia, prináležalo by mu konštatovať, že žaloba podaná týmto štátnym príslušníkom tretej krajiny o neplatnosť a o pozastavenie výkonu rozhodnutia o návrate, ktoré voči nemu bolo prijaté, má odkladný účinok, a prípadne upustiť od uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá by odkladný účinok tejto žaloby vylučovala (pozri analogicky rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180605">5. júna 2018</DATE>, <NAME.CASE>Kolev a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑612/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:392">EU:C:2018:392</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190729">29. júla 2019</DATE>, <NAME.CASE>Torubarov</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑556/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:626">EU:C:2019:626</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200514">14. mája 2020</DATE>, <NAME.CASE>Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:367">EU:C:2020:367</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0144">144</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>Pokiaľ by sa naopak vnútroštátny súd domnieval, že taký opravný prostriedok v belgickom práve existuje a dotknutá osoba ho nevyužila, hoci by tento opravný prostriedok viedol k automatickému pozastaveniu výkonu rozhodnutia o návrate, ktoré voči nej bolo prijaté, nebol by vnútroštátny súd povinný upustiť od uplatnenia vnútroštátnych procesných pravidiel, aby mohol konštatovať, že žaloba tejto osoby o neplatnosť a o pozastavenie výkonu tohto rozhodnutia má odkladný účinok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>Okrem toho okolnosť, že vnútroštátny súd nemá na základe belgickej právnej úpravy právomoc rozhodnúť o žalobe o neplatnosť a o pozastavení výkonu rozhodnutia o návrate, o ktoré ide vo veci samej, nemôže brániť tomu, aby mohol tento súd priamo uplatniť pravidlá práva Únie na účely rozhodnutia o predbežnej otázke, ktoré je nevyhnutné na vyriešenie sporu, ktorý mu bol predložený a ktorý sa týka prípadného automatického odkladného účinku tejto žaloby podanej na iný súd podľa článku 13 ods. 1 smernice 2008/115 v spojení s článkami 19 a 47 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Aj keď totiž v situácii, o akú ide vo veci samej, nemá vnútroštátny súd právomoc nariadiť pozastavenie výkonu rozhodnutia o návrate stanovené v článku 13 ods. 2 smernice 2008/115, ktorú belgický zákonodarca priznal inému súdu, prináleží mu však, aby na účely vyriešenia sporu, ktorý mu bol predložený, overil, či opravný prostriedok proti takémuto rozhodnutiu spĺňa podmienky potrebné na to, aby mal odkladný účinok, ktorý musí nastať automaticky a ktorý je záväzný pre všetky vnútroštátne orgány v rámci ich príslušných právomocí, a to vrátane vnútroštátnych súdov rozhodujúcich v oblasti sociálnej pomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>Vnútroštátny orgán, ktorý má v takejto situácii rozhodnúť, však nemá povinnosť všeobecne konštatovať, že z dôvodu nedostatkov uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy má každý opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu o návrate automatický odkladný účinok, keďže ako bolo pripomenuté v bode 44 tohto rozsudku, tento druh opravného prostriedku takýto účinok na základe práva Únie za všetkých okolností nemá.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62</NO.P><TXT>Tomuto orgánu preto prináleží overiť, či sú vo veci, ktorú prejednáva, splnené podmienky, ktorým podlieha záruka tohto účinku v práve Únie, a to v závislosti od situácie dotknutej osoby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63</NO.P><TXT>Z judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 47 tohto rozsudku však vyplýva, že takýto automatický odkladný účinok musí byť nevyhnutne zaručený pri opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiu o návrate, ktorého výkon <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>môže<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> vystaviť dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý trpí vážnou chorobou, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>vážnemu riziku<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> podstatného a nenapraviteľného zhoršenia jeho zdravotného stavu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64</NO.P><TXT>V tomto kontexte na účely posúdenia, či výkon rozhodnutia o návrate, ktorý je predmetom opravného prostriedku, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>môže<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> vystaviť dotknutú osobu takémuto riziku, vnútroštátny orgán nemusí rozhodnúť o tom, či výkon tohto rozhodnutia toto riziko skutočne spôsobuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65</NO.P><TXT>Ak by sa totiž prijalo takéto riešenie, podmienky uplatnenia automatického odkladného účinku by splynuli s podmienkami, ktorým podlieha úspech opravného prostriedku podaného proti rozhodnutiu o návrate. To by na jednej strane znamenalo, že by bol narušený preventívny rozmer odkladného účinku opravného prostriedku podaného proti tomuto rozhodnutiu, a na druhej strane, že každý orgán, ktorý má z tohto odkladného účinku vyvodiť dôsledky, by musel v praxi sám vykonať preskúmanie, ktoré prináleží súdu príslušnému rozhodnúť o zákonnosti rozhodnutia o návrate.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66</NO.P><TXT>Takýto orgán sa preto musí obmedziť na posúdenie, či opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu o návrate obsahuje argumentáciu, ktorá má preukázať, že výkon tohto rozhodnutia by štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý trpí vážnou chorobou, vystavil vážnemu riziku podstatného a nenapraviteľného zhoršenia jeho zdravotného stavu, a ktorá sa nezdá byť zjavne nedôvodná. Ak je to tak, musí tento orgán vychádzať z toho, že výkon rozhodnutia o návrate je podaním tohto opravného prostriedku automatický pozastavený, a musí z toho v rámci svojej právomoci vyvodiť nevyhnutné dôsledky.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67</NO.P><TXT>Touto povinnosťou nie je dotknuté právo členských štátov určiť vnútroštátne pravidlá o organizácii súdov a o súdnych konaniach a v ich rámci stanoviť, že rozhodnutie o odkladnom účinku opravného prostriedku proti rozhodnutiu o návrate, ktoré prijal súd príslušný rozhodnúť o takomto opravnom prostriedku, je záväzné pre orgány a súdy, ktoré majú rozhodnúť o zárukách, na ktoré má v oblasti sociálnej pomoci nárok dotknutý štátny príslušník tretej krajiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že články 5 a 13 smernice 2008/115 v spojení s článkom 19 ods. 2 a článkom 47 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o spore v oblasti sociálnej pomoci, ktorého výsledok závisí od prípadného pozastavenia účinkov rozhodnutia o návrate prijatého voči štátnemu príslušníkovi tretej krajiny trpiaceho vážnou chorobou, musí vychádzať z toho, že žaloba o neplatnosť a o pozastavenie výkonu tohto rozhodnutia má automaticky za následok pozastavenie výkonu tohto rozhodnutia, aj keď také pozastavenie z uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy nevyplýva, pokiaľ:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>táto žaloba obsahuje argumentáciu, ktorá má preukázať, že výkon tohto rozhodnutia by tohto štátneho príslušníka tretej krajiny vystavil vážnemu riziku podstatného a nenapraviteľného zhoršenia jeho zdravotného stavu, a ktorá sa nezdá byť zjavne nedôvodná, a</P></ITEM><ITEM><P>táto právna úprava nestanovuje iné opravné prostriedky, ktoré sú upravené presnými, jasnými a predvídateľnými pravidlami, a s ktorými je spojený automatický odklad výkonu takéhoto rozhodnutia.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:</INTRO><P><HT TYPE="BOLD">Články 5 a 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo <DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE> o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, v spojení s článkom 19 ods. 2 a článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o spore v oblasti sociálnej pomoci, ktorého výsledok závisí od prípadného pozastavenia účinkov rozhodnutia o návrate prijatého voči štátnemu príslušníkovi tretej krajiny trpiaceho vážnou chorobou, musí vychádzať z toho, že žaloba o neplatnosť a o pozastavenie výkonu tohto rozhodnutia má automaticky za následok pozastavenie výkonu tohto rozhodnutia, aj keď také pozastavenie z uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy nevyplýva, pokiaľ:</HT></P><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P><HT TYPE="BOLD">táto žaloba obsahuje argumentáciu, ktorá má preukázať, že výkon tohto rozhodnutia by tohto štátneho príslušníka tretej krajiny vystavil vážnemu riziku podstatného a nenapraviteľného zhoršenia jeho zdravotného stavu, a ktorá sa nezdá byť zjavne nedôvodná, a</HT></P></ITEM><ITEM><P><HT TYPE="BOLD">táto právna úprava nestanovuje iné opravné prostriedky, ktoré sú upravené presnými, jasnými a predvídateľnými pravidlami, a s ktorými je spojený automatický odklad výkonu takéhoto rozhodnutia.</HT></P></ITEM></LIST></P></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>