|
V prípade kryptoaktív, na ktoré sa nevzťahuje finančná regulácia EÚ, sa posudzovali dve možnosti: voliteľný režim EÚ a plne harmonizovaný režim pre emitentov kryptoaktív a poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí by vďaka povoleniu EÚ mohli rozšíriť svoje činnosti cez hranice. Kým prvá možnosť by možno menej zaťažovala malých emitentov a poskytovateľov služieb, ktorí sa môžu rozhodnúť, že nebudú túto možnosť uplatňovať, druhá možnosť by zabezpečila vyššiu úroveň právnej istoty, ochrany investorov, integrity trhu a finančnej stability a znížila by fragmentáciu na jednotnom trhu. Preto sa uprednostňuje druhá možnosť.
V prípade kryptoaktív, ktoré sa považujú za finančné nástroje podľa smernice MiFID II (t. j. investičné tokeny), sa zvažovali tri možnosti: 1. nelegislatívne opatrenia; poskytnutie usmernenia, či a ako sa existujúce právne predpisy uplatňujú na kryptoaktíva; 2. cielené legislatívne zmeny, ktorými sa odstránia ustanovenia predstavujúce prekážku pre emisiu investičných tokenov, obchodovanie s investičnými tokenmi a činnosti po obchodovaní s nimi a používanie riešení založených na technológii DLT, a 3. pilotný režim (trvajúci tri roky), ktorým sa vytvorí nová trhová infraštruktúra DLT umožňujúca obchodovanie s investičnými tokenmi a/alebo vyrovnanie transakcií s nimi. Hoci právne nezáväzné opatrenia by boli nápomocné pri objasňovaní uplatňovania práva EÚ na investičné tokeny a súvisiace činnosti, nedajú sa nimi odstrániť právne prekážky, ktoré sú zakotvené v existujúcich právnych predpisoch. Cielené legislatívne úpravy poskytujú právnu istotu a odstraňujú právne prekážky, no uplatňovali by sa len v obmedzených oblastiach, ktoré boli identifikované v posledných posúdeniach. Aj keď tretia možnosť môže poskytnúť jasný experimentálny rámec pre obchodovanie s investičnými tokenmi a/alebo vyrovnanie transakcií s nimi, jej prínosy by sa mohli stratiť, keby sa experimentálny režim po uvedenom trojročnom období nepredĺžil. Keďže sa tieto možnosti navzájom dopĺňajú, uprednostňovaným prístupom by bolo postupovať opatrne formou kombinácie týchto troch možností. To by bolo v súlade s potrebou postupného regulačného prístupu v súvislosti so vznikajúcim trhom a obrovským rozdielom medzi sieťami, v ktorých povolenia nie sú potrebné, a sieťami, v ktorých sa povolenia vyžadujú a v ktorých je centralizovaná určitá kontrola.
V prípade „stablecoinov“ uvažovali útvary Komisie o troch možnostiach: 1. osobitné legislatívne opatrenia týkajúce sa emitentov „stablecoinov“; 2. úprava „stablecoinov“ podľa smernice EMD2, pretože niektoré „stablecoiny“ majú blízko k definícii elektronických peňazí a používajú sa ako platobné nástroje; 3. opatrenia zamerané na obmedzenie emisií a služieb súvisiacich so „stablecoinmi“ v EÚ (s výnimkou prípadov, keď sú v súlade s existujúcimi rámcami). Prvá možnosť, ktorá vychádza z prísneho prístupu založeného na rizikách, by riešila zraniteľné miesta v oblasti finančnej stability, pričom by podporovala inovácie. Naopak, druhá a tretia možnosť asi nebudú náležite riešiť významné riziká súvisiace s ochranou spotrebiteľa (napríklad riziká, na ktoré poukázali poskytovatelia služieb peňaženky). Navyše, tretia možnosť by neriešila niektoré riziká týkajúce sa finančnej stability, keby spotrebitelia v EÚ vo veľkej miere používali „stablecoiny“ emitované v tretích krajinách. Preto sa v prípade „stablecoinov“ uprednostňuje kombinácia prvej a druhej možnosti.
|
|
V prípade kryptoaktív, na ktoré sa nevzťahuje finančná regulácia EÚ, veľká väčšina respondentov (68 %) v rámci verejných konzultácií Komisie zastávala názor, že osobitný režim EÚ pre kryptoaktíva by umožnil udržateľný ekosystém kryptoaktív v EÚ. V prípade kryptoaktív, ktoré sa považujú za finančné nástroje, veľká väčšina respondentov zdôraznila potrebu spoločného prístupu EÚ, ak sa kryptoaktívum považuje za finančný nástroj. Väčšina respondentov takisto dala prednosť postupnému regulačnému prístupu, ktorý najprv zaistí právnu zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o používanie technológie DLT na základe povolení (t. j. používať ju budú môcť len registrovaní členovia) v obchodných a poobchodných oblastiach, pred zavádzaním sietí, v ktorých povolenia nie sú potrebné (zúčastniť sa môže akýkoľvek subjekt bez registrácie), pretože tieto technológie DLT sú stále v počiatočnej fáze vývoja. Pokiaľ ide o „stablecoiny“ a „globálne stablecoiny“, väčšina respondentov sa vyjadrila v prospech zavedenia viacerých požiadaviek na emitentov a/alebo správcov rezerv. Menšia časť zainteresovaných strán za najvhodnejší regulačný prístup považovala rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice EMD2.
|
|
Po prvé, opatrenia by umožnili rozvoj kryptoaktív ako rýchleho a lacného platobného prostriedku, ktorý je schopný konkurovať existujúcim platobným nástrojom, a to najmä pri cezhraničných transakciách. Úspora nákladov by bola obzvlášť významná v oblasti remitencií. Podľa odhadov by mohlo ísť o 220 až 570 miliónov EUR ročne. To zároveň prispeje k lepšiemu finančnému začleneniu v rámci EÚ. Po druhé, tento rámec bude zároveň umožňovať podnikom z EÚ emitovať v EÚ kryptoaktíva a investičné tokeny ako doplnkový nástroj financovania podnikov z EÚ vrátane MSP. Po tretie, vytvorením osobitného režimu pre kryptoaktíva, ktoré nie sú finančnými nástrojmi, by sa pravidlá ochrany spotrebiteľa rozšírili aj na tieto kryptoaktíva a zaistila by sa integrita a stabilita trhu. Uprednostňované možnosti preto prispejú k dosiahnutiu cieľov únie kapitálových trhov diverzifikovaním zdrojov financovania podnikov z EÚ nad rámec bankových úverov. Celkové dodatočné financovanie, ktoré sa sprístupní prostredníctvom emisií kryptoaktív, nie je možné odhadnúť, pretože závisí od rôznych externých faktorov (napríklad potreba financovania emitentov, aktuálna nálada na trhu a konkurenčná reakcia ostatných spôsobov financovania). Predpokladá sa však, že náklady na financovanie emisií kryptoaktív budú o 20 až 40 % nižšie ako náklady na prvotnú verejnú ponuku tradičných cenných papierov porovnateľnej veľkosti. Po tretie, uprednostňovaná možnosť by mala mať pozitívny vplyv na obchodovanie s investičnými tokenmi a činnosti po obchodovaní s nimi, pretože poskytne právnu zrozumiteľnosť v súvislosti s tým, ako sa uplatňujú existujúce právne predpisy, odstráni regulačné prekážky a vytvorí osobitný rámec pre trhové infraštruktúry DLT. Možné zisky z efektívnosti, ktoré prinesie rozšírené využívanie technológie DLT a investičných tokenov na trhoch EÚ s hotovostným kapitálom, sa odhadujú na 540 miliónov EUR ročne. Okrem regulačných záležitostí však bude úplné zavedenie investičných tokenov a technológie DLT v celom obchodnom a poobchodnom reťazci závisieť aj od vyriešenia technologických otázok (napríklad škálovateľnosť a interoperabilita rôznych sietí technológie DLT). Plánované opatrenia budú teda predstavovať len odrazový mostík pre využívanie týchto ziskov z efektívnosti v strednodobom až dlhodobom horizonte tým, že uľahčia inovácie a umožnia postupný proces stanovenia noriem EÚ.
|