|
18.5.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 139/143 |
ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2022/772
z 13. apríla 2022
o súlade cieľov výkonnosti uvedených v návrhu plánu výkonnosti, ktorý predložila Česká republika podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004, s celoúnijnými cieľmi výkonnosti na tretie referenčné obdobie
[oznámené pod číslom C(2022) 2293]
(Iba české znenie je autentické)
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 písm. c) prvý pododsek,
so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/317 z 11. februára 2019, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti a spoplatňovania v jednotnom európskom nebi (2), a najmä na jeho článok 14 ods. 2,
keďže:
VŠEOBECNÉ ASPEKTY
|
(1) |
Podľa článku 11 nariadenia (ES) č. 549/2004 sa má zriadiť systém výkonnosti leteckých navigačných služieb a sieťových funkcií. Okrem toho podľa článku 10 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317 majú členské štáty vypracovať záväzné ciele výkonnosti pre každé referenčné obdobie systému výkonnosti leteckých navigačných služieb a sieťových funkcií, buď na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru (ďalej len „FAB“). Tieto ciele výkonnosti musia byť v súlade s celoúnijnými cieľmi, ktoré prijala Komisia na príslušné referenčné obdobie. Súlad navrhovaných cieľov výkonnosti v návrhoch plánov výkonnosti vypracovaných členskými štátmi s celoúnijnými cieľmi výkonnosti posudzuje Komisia na základe kritérií posudzovania stanovených v prílohe IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. |
|
(2) |
Vypuknutie pandémie COVID-19 malo od prvého štvrťroka kalendárneho roka 2020 výrazný vplyv na odvetvie leteckej dopravy a výrazne znížilo objem leteckej prevádzky v porovnaní s úrovňami pred vypuknutím pandémie, a to v dôsledku opatrení prijatých členskými štátmi a tretími krajinami na zamedzenie šírenia tejto pandémie. |
|
(3) |
Celoúnijné ciele výkonnosti na tretie referenčné obdobie (ďalej len „RO3“) boli pôvodne stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2019/903 (3). Keďže dané celoúnijné ciele výkonnosti a návrhy plánov výkonnosti na RO3, ktoré následne predložili členské štáty, boli vypracované pred vypuknutím pandémie COVID-19, nemohli sa v nich zohľadniť výsledné výrazne zmenené okolnosti v leteckej doprave. |
|
(4) |
V reakcii na vplyv pandémie COVID-19 na poskytovanie leteckých navigačných služieb boli vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2020/1627 stanovené na RO3 mimoriadne opatrenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317 (4). Podľa článku 2 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/1627 Komisia 2. júna 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/891 (5), ktorým sa stanovujú revidované celoúnijné ciele výkonnosti na RO3. |
|
(5) |
Komisia poznamenáva, že v základnej prognóze objemu dopravy, ktorú pripravil útvar Eurocontrolu pre štatistiku a prognózy (STATFOR) v októbri 2021, sa predpokladá, že letecká prevádzka na úrovni Únie dosiahne v priebehu roka 2023 úroveň spred pandémie a v roku 2024 túto úroveň prekročí. Úroveň neistoty v súvislosti s vývojom objemu dopravy však zostáva pomerne vysoká z dôvodu rizík súvisiacich s vývojom epidemiologickej situácie týkajúcej sa ochorenia COVID-19. Komisia takisto poznamenáva, že je pravdepodobné, že oživenie dopravy v jednotlivých členských štátoch bude nerovnomerné. |
|
(6) |
Všetky členské štáty vypracovali a prijali návrhy plánov výkonnosti obsahujúce revidované miestne ciele výkonnosti na RO3, ktoré boli predložené Komisii na posúdenie do 1. októbra 2021. Po overení úplnosti týchto návrhov plánov výkonnosti Komisia požiadala členské štáty, aby predložili aktualizované návrhy plánov výkonnosti do 17. novembra 2021. Posúdenie Komisie uvedené v tomto rozhodnutí vychádza z aktualizovaného návrhu plánu výkonnosti, ktorý predložila Česká republika. |
|
(7) |
Orgán na preskúmanie výkonnosti, ktorý podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 549/2004 pomáha Komisii pri realizácii systému výkonnosti, predložil Komisii správu obsahujúcu odporúčania k posúdeniu návrhov plánov výkonnosti na RO3. |
|
(8) |
Podľa článku 14 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317 Komisia posúdila súlad cieľov výkonnosti na miestnej úrovni, ktoré navrhla Česká republika, na základe kritérií posudzovania stanovených v bode 1 prílohy IV k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu a s prihliadnutím na miestne okolnosti. Posúdenie jednotlivých kľúčových oblastí výkonnosti a s nimi súvisiacich cieľov výkonnosti Komisia doplnila o preskúmanie prvkov stanovených v bode 2 prílohy IV k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu v navrhovaných plánoch výkonnosti. |
POSÚDENIE KOMISIE
Posúdenie navrhovaných cieľov výkonnosti v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na bezpečnosť
|
(9) |
V kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na bezpečnosť posúdila Komisia na základe kritéria stanoveného v bode 1.1 prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317 súlad cieľov, ktoré predložila Česká republika, v oblasti účinnosti riadenia bezpečnosti poskytovateľmi leteckých navigačných služieb. Toto posúdenie sa uskutočnilo s prihliadnutím na miestne okolnosti a bolo doplnené o preskúmanie plánovaných opatrení na dosiahnutie cieľov v oblasti bezpečnosti vzhľadom na prvky stanovené v bode 2.1 písm. a) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. |
|
(10) |
Toto sú navrhované ciele výkonnosti v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na bezpečnosť, ktoré predkladá Česká republika v súvislosti s účinnosťou riadenia bezpečnosti, rozdelené podľa jednotlivých cieľov riadenia bezpečnosti a vyjadrené ako úroveň plnenia cieľov:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(11) |
Komisia dospela k záveru, že navrhované ciele v oblasti bezpečnosti, ktoré Česká republika navrhla pre poskytovateľa leteckých navigačných služieb (ANS ČR), sú rovnaké ako celoúnijné ciele v oblasti bezpečnosti na kalendárny rok 2024, ako aj na predošlé roky referenčného obdobia. |
|
(12) |
Komisia poznamenáva, že v návrhu plánu výkonnosti, ktorý predložila Česká republika, sa stanovujú opatrenia pre ANS ČR na dosiahnutie miestnych cieľov v oblasti bezpečnosti, ako je ďalší rozvoj povinných a dobrovoľných systémov podávania správ, zriadenie Rady pre bezpečnosť so zástupcami národného bezpečnostného orgánu a ANS ČR a vývoj a podpora systému riadenia rizík spojených s únavou v rámci ANS ČR. |
|
(13) |
Na základe zistení uvedených v odôvodneniach (11) a (12) a vzhľadom na to, že celoúnijné ciele výkonnosti v oblasti bezpečnosti stanovené vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2021/891 sa musia dosiahnuť do posledného roku RO3, konkrétne do roku 2024, mali by sa navrhované ciele uvedené v návrhu plánu výkonnosti Českej republiky posúdiť ako ciele, ktoré sú v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na bezpečnosť. |
Posúdenie navrhovaných cieľov výkonnosti v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na životné prostredie
|
(14) |
V kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na životné prostredie sa súlad cieľov Českej republiky v oblasti priemernej horizontálnej efektívnosti skutočnej trajektórie pri traťových letoch posudzoval na základe kritéria stanoveného v bode 1.2 prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. Preto sa navrhované ciele uvedené v návrhu plánu výkonnosti Českej republiky porovnali s príslušnými referenčnými hodnotami horizontálnej efektívnosti pri traťových letoch stanovenými v pláne skvalitnenia európskej siete tratí (ďalej len „plán ERNIP“), ktorý bol k dispozícii v čase prijatia revidovaných celoúnijných cieľov výkonnosti na RO3, t. j. 2. júna 2021. Toto posúdenie sa uskutočnilo s prihliadnutím na miestne okolnosti a bolo doplnené o preskúmanie plánovaných opatrení na dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia vzhľadom na prvky stanovené v bode 2.1 písm. a) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. |
|
(15) |
Pokiaľ ide o kalendárny rok 2020, celoúnijný cieľ výkonnosti na RO3 v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na životné prostredie, ktorý sa pôvodne stanovil vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2019/903, nebol vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2021/891 revidovaný vzhľadom na to, že lehota na uplatňovanie tohto cieľa uplynula a jeho plnenie sa tak stalo definitívne, pričom neexistuje možnosť retroaktívnych úprav. Od členských štátov sa teda nevyžadovalo, aby v návrhoch plánov výkonnosti predložených do 1. októbra 2021 revidovali svoje miestne ciele výkonnosti na kalendárny rok 2020 v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na životné prostredie. Preto by sa súlad miestnych cieľov výkonnosti zameraných na životné prostredie mal posúdiť s príslušnými celoúnijnými cieľmi výkonnosti, pokiaľ ide o kalendárne roky 2021, 2022, 2023 a 2024. |
|
(16) |
Navrhované ciele výkonnosti v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na životné prostredie, ktoré navrhla Česká republika, a zodpovedajúce národné referenčné hodnoty na RO3 z plánu ERNIP, vyjadrené ako priemerná horizontálna efektívnosť skutočnej trajektórie pri traťových letoch, sú takéto:
|
|
(17) |
Komisia konštatuje, že navrhované ciele v oblasti životného prostredia, ktoré predložila Česká republika, sa rovnajú príslušným národným referenčným hodnotám za každý kalendárny rok od roku 2021 do roku 2024. |
|
(18) |
Pokiaľ ide o bod 2.1 písm. a) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317, Komisia poznamenáva, že Česká republika v návrhu plánu výkonnosti predložila niekoľko opatrení na dosiahnutie miestnych cieľov v oblasti životného prostredia, medzi ktoré patrí nová sektorizácia letovej informačnej oblasti (FIR) v Prahe, zrušenie tratí v pražskej koncovej riadenej oblasti (TMA), ako aj zvýšená cezhraničná spolupráca. |
|
(19) |
Komisia okrem toho konštatuje, že Česká republika dokončila realizáciu vzdušného priestoru s voľnými traťami (FRA) medzi letovou hladinou 95 a letovou hladinou 660 už vo februári 2021. |
|
(20) |
Na základe zistení uvedených v odôvodneniach (17) až (19) by sa mali navrhované ciele v návrhu plánu výkonnosti Českej republiky posúdiť ako ciele, ktoré sú v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na životné prostredie v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti. |
Posúdenie navrhovaných cieľov výkonnosti v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na kapacitu
|
(21) |
V kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na kapacitu sa súlad cieľov Českej republiky v oblasti priemerného meškania manažmentu toku letovej prevádzky (ďalej len „ATFM“) na trati na jeden let posudzoval na základe kritéria stanoveného v bode 1.3 prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. Preto sa navrhované ciele uvedené v návrhu plánu výkonnosti Českej republiky porovnali s príslušnými referenčnými hodnotami stanovenými v pláne prevádzky siete, ktorý bol k dispozícii v čase prijatia revidovaných celoúnijných cieľov výkonnosti na RO3, t. j. 2. júna 2021. Toto posúdenie sa uskutočnilo s prihliadnutím na miestne okolnosti a bolo doplnené o preskúmanie plánovaných opatrení na dosiahnutie cieľov v oblasti kapacity stanovené v bode 2.1 písm. a) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. |
|
(22) |
Pokiaľ ide o kalendárny rok 2020, celoúnijný cieľ výkonnosti na RO3 v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na kapacitu, ktorý sa pôvodne stanovil vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2019/903, nebol vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2021/891 revidovaný vzhľadom na to, že lehota na uplatňovanie tohto cieľa uplynula a jeho plnenie sa tak stalo definitívne, pričom neexistuje možnosť retroaktívnych úprav. Od členských štátov sa teda nevyžadovalo, aby v návrhoch plánov výkonnosti predložených do 1. októbra 2021 revidovali svoje miestne ciele výkonnosti na kalendárny rok 2020 v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na kapacitu. Preto by sa súlad miestnych cieľov výkonnosti zameraných na kapacitu mal posúdiť s príslušnými celoúnijnými cieľmi výkonnosti, pokiaľ ide o kalendárne roky 2021, 2022, 2023 a 2024. |
|
(23) |
Navrhované ciele v oblasti traťovej kapacity, ktoré predložila Česká republika na RO3, vyjadrené v minútach meškania ATFM na jeden let, a zodpovedajúce referenčné hodnoty v pláne prevádzky siete sú takéto:
|
|
(24) |
Komisia konštatuje, že navrhované ciele v oblasti kapacity, ktoré predložila Česká republika, sa rovnajú príslušným národným referenčným hodnotám za každý kalendárny rok od roku 2021 do roku 2024. |
|
(25) |
Pokiaľ ide o bod 2.1 písm. a) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317, Komisia poznamenáva, že Česká republika v návrhu plánu výkonnosti predložila celý rad opatrení na dosiahnutie miestnych cieľov v oblasti traťovej kapacity. Medzi tieto opatrenia patrí prechod na nový systém manažmentu letovej prevádzky (ATM), realizácia projektu na optimalizáciu a reštrukturalizáciu ATM, zavedenie nástroja na riadenie vzdušného priestoru, nová sektorizácia, ako aj výrazné zvýšenie počtu riadiacich letovej prevádzky (ATCO) v prevádzke do konca RO3. |
|
(26) |
Na základe zistení uvedených v odôvodneniach (24) a (25) by sa mali navrhované ciele v návrhu plánu výkonnosti Českej republiky posúdiť ako ciele, ktoré sú v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na kapacitu v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti. |
Preskúmanie navrhovaných cieľov v oblasti kapacity terminálnych leteckých navigačných služieb
|
(27) |
Pokiaľ ide o letiská patriace do rozsahu pôsobnosti vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 3 a 4 uvedeného nariadenia, Komisia doplnila svoje posúdenie navrhovaných traťových cieľov v oblasti kapacity o preskúmanie navrhovaných cieľov v oblasti kapacity v prípade terminálnych leteckých navigačných služieb v súlade s bodom 2.1 písm. b) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. Tieto navrhované ciele vyvolávajú v prípade Českej republiky obavy. |
|
(28) |
Komisia konkrétne zistila, že ciele navrhnuté na RO3 pre priemerné meškanie ATFM pri prílete v trvaní 0,40 minúty na jeden let v kalendárnych rokoch 2021 až 2024 sú výrazne vyššie ako dosiahnutá výkonnosť meškania ATFM pri prílete počas druhého referenčného obdobia (ďalej len „RO2“), ktorá sa pohybuje v rozpätí od 0,01 do 0,16 minúty na jeden let. |
|
(29) |
Komisia sa preto domnieva, že Česká republika by v súvislosti s prijatím svojho konečného plánu výkonnosti v súlade s článkom 16 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317 mala na základe pripomienok uvedených v odôvodnení (28) podrobnejšie zdôvodniť ciele v oblasti terminálnej kapacity na tretie referenčné obdobie (RO3), alebo by mala tieto ciele upraviť smerom nadol. |
Posúdenie navrhovaných cieľov výkonnosti v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na nákladovú efektívnosť
|
(30) |
V kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na nákladovú efektívnosť sa súlad cieľov Českej republiky týkajúcich sa stanovených jednotkových nákladov (ďalej len „DUC“) na traťové letecké navigačné služby posudzoval na základe kritérií stanovených v bode 1.4 písm. a), b) a c) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. Tieto kritériá pozostávajú z porovnania vývoja stanovených jednotkových nákladov počas RO3, dlhodobého vývoja stanovených jednotkových nákladov počas RO2 a RO3 (2015 – 2024) a východiskovej hodnoty pre DUC na úrovni zóny spoplatňovania s priemernou hodnotou v zónach spoplatňovania, v ktorých majú poskytovatelia leteckých navigačných služieb podobné prevádzkové a hospodárske prostredie. |
|
(31) |
Posudzovanie traťových cieľov v oblasti nákladovej efektívnosti sa uskutočnilo s prihliadnutím na miestne okolnosti. Doplnilo sa o preskúmanie kľúčových faktorov a parametrov, o ktoré sa tieto ciele opierajú, ako sa uvádza v bode 2.1 písm. d) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. |
|
(32) |
Navrhované traťové ciele v oblasti nákladovej efektívnosti, ktoré navrhla Česká republika na RO3:
|
|
(33) |
Pokiaľ ide o kritérium stanovené v bode 1.4 písm. a) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317, Komisia konštatuje, že vývoj českých traťových DUC na úrovni zóny spoplatňovania +2,4 % ročne počas RO3 zaostáva za vývojom +1,0 % na úrovni Únie počas rovnakého obdobia. |
|
(34) |
Pokiaľ ide o kritérium stanovené v bode 1.4 písm. b) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317, Komisia konštatuje, že dlhodobý vývoj českých traťových DUC na úrovni zóny spoplatňovania -0,1 % ročne počas RO2 a RO3 zaostáva za dlhodobým vývojom -1,3 % na úrovni Únie počas rovnakého obdobia. |
|
(35) |
Keď sa však na miestnej a celoúnijnej úrovni porovnáva vývoj DUC v zmysle odôvodnení (33) a (34), malo by sa zohľadniť, že rast traťovej dopravy, ktorý pre Českú republiku predpovedal útvar Eurocontrolu STATFOR počas RO3, by mal byť výrazne nižší ako priemerný rast objemu dopravy v celej Únii. Pre Českú republiku je preto náročnejšie sledovať uvedený celoúnijný vývoj DUC. |
|
(36) |
Pokiaľ ide o kritérium stanovené v bode 1.4 písm. c) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317, Komisia konštatuje, že východisková hodnota Českej republiky pre DUC vo výške 41,95 EUR v reálnych cenách z roku 2017 (ďalej len „EUR2017“) je o 8,0 % vyššia ako priemerná východisková hodnota príslušnej porovnávacej skupiny 38,85 EUR v EUR2017. Komisia poznamenáva, že rozdiel sa počas RO3 ešte zväčší, keďže stanovené traťové jednotkové náklady Českej republiky na rok 2024 sú o 12,4 % vyššie ako priemer porovnávacej skupiny. |
|
(37) |
Komisia ďalej preskúmala, či by sa odchýlky zistené v odôvodneniach (33), (34) a (36) mohli považovať za potrebné a primerané podľa bodu 1.4 písm. d) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317, za predpokladu, že zistené odchýlky od celoúnijného vývoja DUC a od dlhodobého celoúnijného vývoja DUC sú spôsobené výlučne dodatočnými stanovenými nákladmi súvisiacimi s opatreniami potrebnými na dosiahnutie cieľov výkonnosti v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na kapacitu alebo s reštrukturalizačnými opatreniami v zmysle článku 2 bodu 18 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317. |
|
(38) |
Pokiaľ ide o kritérium uvedené v bode 1.4 písm. d) bode i) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317, Komisia konštatuje, že Česká republika vo svojom návrhu plánu výkonnosti predložila celý rad opatrení, ktoré má vykonať poskytovateľ leteckých navigačných služieb (ANS ČR) na účely dosiahnutia miestnych cieľov v oblasti kapacity. Česká republika tvrdí, že bez veľkých investícií do systémov, postupov a prevádzkových pracovníkov počas RO3 by ANS ČR nedokázalo vyhovieť úrovni leteckej premávky zaznamenanej v roku 2019, čiže v situácii pred pandémiou COVID-19, a to aj vzhľadom na pokračujúci nárast zložitosti premávky. |
|
(39) |
Cieľom opatrení na zvýšenie kapacity uvedených v návrhu plánu výkonnosti je dosiahnuť štrukturálne zvýšenie kapacity a produktivity traťových služieb, najmä tým, že sa riadiacim letovej prevádzky, ktorí boli predtým zodpovední za riadenie na regionálnych letiskách, umožní prevziať nové zodpovednosti v súvislosti s riadením tratí v spodnom vzdušnom priestore. Medzi základné opatrenia patrí špecializovaný proces odbornej prípravy pre príslušných riadiacich letovej prevádzky, reorganizácia práce v rámci spoločnosti a nová sektorizácia vzdušného priestoru. Vďaka tejto iniciatíve a náboru nových riadiacich letovej prevádzky vykazuje plánovaný počet riadiacich letovej prevádzky v rámci traťových služieb v RO3 v porovnaní s úrovňami z roku 2019 výrazný nárast. Pozitívny vplyv na kapacitu sa očakáva aj od nového systému ATM, ktorý sa má uviesť do prevádzky v roku 2022. |
|
(40) |
Na základe podrobnej analýzy, ktorú vykonal orgán na preskúmanie výkonnosti, sa Komisia domnieva, že príslušné opatrenia, ktoré Česká republika uviedla v návrhu plánu výkonnosti, sú skutočne potrebné na dosiahnutie miestnych cieľov v oblasti kapacity. Okrem toho so zreteľom na hodnotenie, ktoré vykonal orgán na preskúmanie výkonnosti, možno dospieť k záveru, že dodatočné náklady na tieto opatrenia sú väčšie ako odchýlky od celoúnijného vývoja DUC a od celoúnijného dlhodobého vývoja DUC, ako sa uvádza v odôvodneniach (33) a (34). |
|
(41) |
Vzhľadom na úvahy v odôvodneniach (38) až (40) sa Komisia domnieva, že kritérium stanovené v bode 1.4 písm. d) bode i) je v prípade Českej republiky splnené. |
|
(42) |
Z predchádzajúcich pripomienok vyplýva, že nie je potrebné ďalej skúmať, či by bolo v súvislosti s Českou republikou splnené kritérium uvedené v bode 1.4 písm. d) bode ii). |
|
(43) |
Na základe zistení uvedených v odôvodneniach (33) až (42) by sa mali navrhované ciele v návrhu plánu výkonnosti Českej republiky posúdiť ako ciele, ktoré sú v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na nákladovú efektívnosť v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti. |
Preskúmanie navrhovaných cieľov zameraných na nákladovú efektívnosť terminálnych leteckých navigačných služieb
|
(44) |
Pokiaľ ide o letiská patriace do rozsahu pôsobnosti vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 3 a 4 uvedeného nariadenia, Komisia doplnila svoje posúdenie navrhovaných traťových cieľov v oblasti nákladovej efektívnosti o preskúmanie navrhovaných cieľov v oblasti nákladovej efektívnosti v prípade terminálnych leteckých navigačných služieb v súlade s bodom 2.1 písm. c) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. Tieto navrhované ciele vyvolávajú v prípade Českej republiky obavy. |
|
(45) |
Pri porovnávaní terminálnych DUC s výkonnosťou podobných letísk počas RO3 Komisia konštatuje, že DUC pre pražské letisko sú podľa odhadov veľmi výrazne nad mediánom DUC príslušných letísk. |
|
(46) |
Komisia sa preto domnieva, že Česká republika by v súvislosti s prijatím svojho konečného plánu výkonnosti v súlade s článkom 16 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317 mala na základe pripomienok uvedených v odôvodnení (45) podrobnejšie zdôvodniť ciele v oblasti terminálnej nákladovej efektívnosti na RO3, alebo by mala tieto ciele upraviť smerom nadol. |
Preskúmanie systémov stimulov z článku 11 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317, ktorým sa dopĺňa posúdenie navrhovaných cieľov v oblasti kapacity uskutočnené Komisiou
|
(47) |
V súlade s bodom 2.1 písm. f) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317 a v súvislosti s navrhovanými cieľmi v oblasti kapacity Komisia doplnila svoje posúdenie o preskúmanie navrhovaných systémov stimulov uvedených v článku 11 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317. V tejto súvislosti Komisia preskúmala, či navrhované systémy stimulov spĺňajú hmotnoprávne požiadavky stanovené v článku 11 ods. 1 a 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317. Navrhované systémy stimulov v návrhu plánu výkonnosti Českej republiky vyvolávajú obavy. |
|
(48) |
Komisia konštatuje, že systémy stimulov pre traťovú a terminálnu kapacitu uvedené v českom návrhu plánu výkonnosti obsahujú maximálne finančné znevýhodnenie vo výške 0,50 % stanovených nákladov a maximálne finančné zvýhodnenie vo výške 0,50 % stanovených nákladov. |
|
(49) |
V prípade uvedených systémov stimulov má Komisia na základe odborného stanoviska orgánu na preskúmanie výkonnosti veľké pochybnosti o tom, či bude mať navrhované maximálne finančné znevýhodnenie vo výške 0,50 % stanovených nákladov výrazný vplyv na ohrozený výnos, ako sa vyžaduje v článku 11 ods. 3 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317. |
|
(50) |
Česká republika by preto mala v súvislosti s prijatím svojho konečného plánu výkonnosti v súlade s článkom 16 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317 zrevidovať svoje systémy stimulov na dosiahnutie cieľov v oblasti traťovej a terminálnej kapacity tak, aby sa maximálne finančné znevýhodnenia vyplývajúce z týchto systémov stimulov stanovili na úrovni, ktorá bude mať výrazný vplyv na ohrozený výnos, ako sa výslovne vyžaduje podľa článku 11 ods. 3 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317, čo by malo podľa Komisie viesť k maximálnemu finančnému znevýhodneniu dosahujúcemu alebo prevyšujúcemu 1 % stanovených nákladov. |
ZÁVERY
|
(51) |
Na základe posúdenia uvedeného v odôvodneniach (9) až (50) Komisia zistila, že ciele výkonnosti uvedené v návrhu plánu výkonnosti, ktorý predložila Česká republika, sú v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti. |
|
(52) |
Komisia poznamenáva, že niektoré členské štáty uviedli svoj zámer začleniť do svojej nákladovej základne na RO3 nákladové položky súvisiace s detekciou dronov na letiskách. Na základe prvkov uvedených v návrhoch plánov výkonnosti nebolo možné presne stanoviť, do akej miery členské štáty zahrnuli takéto stanovené náklady do nákladovej základne na RO3, a ak takéto náklady zahrnuli, do akej miery vznikli v súvislosti s poskytovaním leteckých navigačných služieb, na základe čoho by sa mohli považovať za oprávnené v rámci systému výkonnosti a spoplatňovania. Útvary Komisie zaslali všetkým členským štátom ad hoc žiadosť o informácie s cieľom zozbierať príslušné informácie a v kontexte overovania súladu jednotkových sadzieb budú ďalej skúmať nahlásené náklady súvisiace s detekciou dronov na letiskách. Toto rozhodnutie sa netýka zistení a záverov Komisie na tému nákladov súvisiacich s detekciou dronov. |
|
(53) |
V reakcii na vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára 2022, Únia prijala reštriktívne opatrenia, ktorými sa ruským leteckým dopravcom, každému v Rusku zaregistrovanému lietadlu a každému lietadlu, ktoré nie je zaregistrované v Rusku, ale ktoré vlastní, prenajíma si alebo inak ovláda ruská fyzická alebo právnická osoba, ruský subjekt alebo orgán, zakazuje pristávať na území Únie, vzlietať z neho alebo nad ním prelietať. Tieto opatrenia vedú k zníženiu objemu leteckej prevádzky vo vzdušnom priestore nad územím Únie. Vplyv na úrovni Únie by však nemal byť porovnateľný so znížením objemu leteckej prevádzky spôsobeným vypuknutím pandémie COVID-19 v marci 2020. Je preto vhodné, aby sa v RO3 zachovali existujúce opatrenia a postupy na vykonávanie systému výkonnosti a spoplatňovania, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Ciele výkonnosti uvedené v návrhu plánu výkonnosti, ktorý predložila Česká republika podľa nariadenia (ES) č. 549/2004 a ktorý je uvedený v prílohe k tomuto rozhodnutiu, sú v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti na tretie referenčné obdobie stanovenými vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2021/891.
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené Českej republike.
V Bruseli 13. apríla 2022
Za Komisiu
Adina VĂLEAN
členka Komisie
(1) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1.
(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/317 z 11. februára 2019, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti a spoplatňovania v jednotnom európskom nebi a ktorým sa zrušujú vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 390/2013 a (EÚ) č. 391/2013 (Ú. v. EÚ L 56, 25.2.2019, s. 1).
(3) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/903 z 29. mája 2019, ktorým sa stanovujú celoúnijné ciele výkonnosti pre sieť manažmentu letovej prevádzky na tretie referenčné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2020 a končí 31. decembra 2024 (Ú. v. EÚ L 144, 3.6.2019, s. 49).
(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1627 z 3. novembra 2020 o mimoriadnych opatreniach na tretie referenčné obdobie (2020 – 2024) systému výkonnosti a spoplatňovania v rámci jednotného európskeho neba v dôsledku pandémie COVID-19 (Ú. v. EÚ L 366, 4.11.2020, s. 7).
(5) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/891 z 2. júna 2021, ktorým sa stanovujú revidované celoúnijné ciele výkonnosti pre sieť manažmentu letovej prevádzky na tretie referenčné obdobie (2020 – 2024) a ktorým sa ruší vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2019/903 (Ú. v. EÚ L 195, 3.6.2021, s. 3).
PRÍLOHA
Ciele výkonnosti zahrnuté do návrhu plánu výkonnosti, ktorý predložila Česká republika podľa nariadenia (ES) č. 549/2004, ktoré sú v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti na tretie referenčné obdobie.
KĽÚČOVÁ OBLASŤ VÝKONNOSTI ZAMERANÁ NA BEZPEČNOSŤ
Účinnosť riadenia bezpečnosti
|
Česká republika |
Ciele týkajúce sa účinnosti riadenia bezpečnosti, vyjadrené ako úroveň vykonávania, a to v rozsahu úrovní A až D podľa agentúry EASA |
||||
|
Príslušný poskytovateľ leteckých navigačných služieb |
Cieľ riadenia bezpečnosti |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
|
ANS ČR |
Politika a ciele v oblasti bezpečnosti |
C |
C |
C |
C |
|
Riadenie rizika v oblasti bezpečnosti |
D |
D |
D |
D |
|
|
Zaistenie bezpečnosti |
C |
C |
C |
C |
|
|
Podpora bezpečnosti |
C |
C |
C |
C |
|
|
Kultúra bezpečnosti |
C |
C |
C |
C |
|
KĽÚČOVÁ OBLASŤ VÝKONNOSTI ZAMERANÁ NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Priemerná horizontálna efektívnosť skutočnej trajektórie pri traťových letoch
|
|
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
|
Navrhované traťové ciele Českej republiky v oblasti životného prostredia, vyjadrené ako priemerná horizontálna efektívnosť skutočnej trajektórie pri traťových letoch. |
2,05 % |
2,05 % |
2,05 % |
2,05 % |
|
Referenčné hodnoty pre Českú republiku |
2,05 % |
2,05 % |
2,05 % |
2,05 % |
KĽÚČOVÁ OBLASŤ VÝKONNOSTI ZAMERANÁ NA KAPACITU
Priemerné meškanie ATFM na trati v minútach na jeden let
|
|
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
|
Navrhované ciele Českej republiky v oblasti traťovej kapacity, vyjadrené v minútach meškania ATFM na jeden let |
0,06 |
0,11 |
0,11 |
0,11 |
|
Referenčné hodnoty pre Českú republiku |
0,06 |
0,11 |
0,11 |
0,11 |
KĽÚČOVÁ OBLASŤ VÝKONNOSTI ZAMERANÁ NA NÁKLADOVÚ EFEKTÍVNOSŤ
Stanovené jednotkové náklady na traťové letecké navigačné služby
|
Traťová zóna spoplatňovania v Českej republike |
Východisková hodnota za rok 2014 |
Východisková hodnota za rok 2019 |
2020 – 2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
|
Navrhované traťové ciele v oblasti nákladovej efektívnosti, vyjadrené ako stanovené traťové jednotkové náklady (v reálnych cenách z roku 2017) |
1 224,0 CZK |
1 103,6 CZK |
2 090,6 CZK |
1 557,2 CZK |
1 381,7 CZK |
1 212,0 CZK |
|
46,52 EUR |
41,95 EUR |
79,46 EUR |
59,18 EUR |
52,51 EUR |
46,06 EUR |