<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-450/18</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62018CC0450</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:696">EU:C:2019:696</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>20</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>20</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – M. Bobek – Vec C‑450/18</HT></P><P><HT TYPE="SC">Instituto Nacional de la Seguridad Social</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Michal Bobek</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20190910">10. septembra 2019</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑450/18</HT></P><P>WA</P><P>proti</P><P>Instituto Nacional de la Seguridad Social</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social n.<HT TYPE="SUP">o</HT> 3 de Gerona (Súd pre pracovnoprávne záležitosti č. 3 Gerona, Španielsko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Zamestnané ženy a zamestnaní muži</KEYWORD><KEYWORD>Rovnosť zaobchádzania vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 79/7/EHS</KEYWORD><KEYWORD>Invalidný dôchodok</KEYWORD><KEYWORD>Príspevok k dôchodku priznaný ženám, ktoré sú matkami dvoch alebo viacerých detí a poberajú príspevkový dôchodok zo systému sociálneho zabezpečenia</KEYWORD><KEYWORD>Článok 157 ods. 4 ZFEÚ</KEYWORD><KEYWORD>Pozitívna diskriminácia</KEYWORD><KEYWORD>Opatrenia zamerané na kompenzáciu znevýhodnenia zamestnaných žien</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>V španielskom práve sa <HT TYPE="ITALIC">ženám</HT> priznáva príspevok zo systému sociálneho zabezpečenia k starobnému dôchodku, vdovskému dôchodku alebo trvalému invalidnému dôchodku, <HT TYPE="ITALIC">ak majú dve alebo viac biologických alebo osvojených detí</HT>. Žalobca vo veci samej (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>žalobca<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>), otec dvoch dcér, napadol rozhodnutie vnútroštátneho orgánu sociálneho zabezpečenia, ktorým mu bol zamietnutý podobný príspevok k jeho trvalému invalidnému dôchodku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa pýta, či vnútroštátna právna úprava stanovujúca príspevok k dôchodku pre ženy, ktorou sa nepriznáva takéto právo mužom, porušuje zákaz diskriminácie na základe pohlavia, platný v EÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Súdny dvor už mal príležitosť zaoberať sa otázkou dôchodkových systémov, v ktorých sa priznávajú výhody spojené s materstvom iba zamestnaným ženám. Súvisiace veci Griesmar<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20011129">29. novembra 2001</DATE> (<NO.CASE>C‑366/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:648">EU:C:2001:648</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a Leone<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140717">17. júla 2014</DATE> (<NO.CASE>C‑173/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2090">EU:C:2014:2090</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> sa však týkali zamestnaneckých dôchodkov štátnych zamestnancov, na ktoré sa vzťahovala zásada rovnakej odmeny, zakotvená v článku 157 ZFEÚ. V prejednávanej veci bol Súdny dvor vyzvaný, aby objasnil, či by sa podobný prístup mal uplatňovať aj na veci týkajúce sa dávok, ktoré sú súčasťou všeobecného dôchodkového systému sociálneho zabezpečenia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo EÚ</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Podľa tretieho odôvodnenia smernice 79/7/EHS o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Smernica Rady z <DATE ISO="19781219">19. decembra 1978</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="006" PAGE.FIRST="24" DATE.PUB="1979">Ú. v. ES L 6, 1979, s. 24</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/001, s. 215).</P></NOTE> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením sa nedotýka predpisov o ochrane žien z dôvodu materstva;… členské štáty môžu v tejto súvislosti prijať osobitné predpisy pre ženy, aby sa odstránili existujúce prípady nerovnakého zaobchádzania<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Účelom smernice 79/7 je podľa jej prvého článku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>postupné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením, ďalej len <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>zásada rovnosti zaobchádzania<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="2018" ID="QE0004"/>, v oblasti sociálneho zabezpečenia a v ďalších súčastiach sociálnej ochrany uvedených v článku 3<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Podľa článku 3 ods. 1 sa smernica 79/7 vzťahuje na:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>a)</NO.P><TXT>zákonné systémy, ktoré poskytujú ochranu pred týmito rizikami:</TXT><P>…</P><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>invalidita,</P></ITEM></LIST></P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></P></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>V článku 4 smernice 79/7 sa stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="004.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Zásadou rovnakého zaobchádzania sa rozumie, že neexistuje žiadna priama či nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav, predovšetkým pokiaľ ide o:</P><P>…</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>výpočet dávok vrátane ich zvýšenia s ohľadom na manžela/manželku a závislé osoby, a podmienky určujúce trvanie a zachovanie nároku na dávky.</P></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Zásada rovnakého zaobchádzania sa nedotýka ustanovení o ochrane žien z dôvodu materstva.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Podľa článku 7 ods. 1 písm. b) smernice 79/7 nie sú touto smernicou dotknuté práva členských štátov vylúčiť z jej pôsobnosti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>výhody súvisiace so systémami starobných dôchodkov poskytovaných osobám, ktoré vychovali deti<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>nadobudnutie nároku na dávky po dobách prerušenia zamestnania z dôvodu výchovy detí<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="3"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Španielske právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>V článku 60 ods. 1 Ley General de la Seguridad Social (všeobecný zákon o sociálnom zabezpečení, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>LGSS<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Schválený Real Decreto Legislativo (kráľovský legislatívny dekrét 1/1994) č. 1/1994 z <DATE ISO="19940620">20. júna 1994</DATE> (BOE č. 154 z <DATE ISO="19940629">29. júna 1994</DATE>, s. <FT TYPE="NUMBER">20658</FT>) v konsolidovanej verzii schválenej Real Decreto Legislativo 8/2015 (kráľovský legislatívny dekrét č. 8/2015) z <DATE ISO="20151030">30. októbra 2015</DATE> (BOE č. 261 z <DATE ISO="20151031">31. októbra 2015</DATE>, s. <FT TYPE="NUMBER">103291</FT>), zmeneným Ley 48/2015, de 29 de octubre, de Presupuestos generales del Estado para el año 2016 (zákon č. 48/2015 o všeobecných štátnych rozpočtoch na rok 2016) (BOE č. 260 z <DATE ISO="20151030">30. októbra 2015</DATE>, s. <FT TYPE="NUMBER">101965</FT>).</P></NOTE> sa stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>Príspevok k dôchodku sa priznáva ženám, ktoré majú biologické alebo osvojené deti a sú poberateľkami starobného dôchodku, vdovského dôchodku alebo trvalého invalidného dôchodku príspevkového typu z akéhokoľvek systému sociálneho zabezpečenia, za ich demografický prínos do systému sociálneho zabezpečenia.</P><P>Tento príspevok, ktorý bude mať na všetky účely právnu povahu príspevkového verejného dôchodku, pozostáva zo sumy vyplývajúcej z uplatnenia určitej percentuálnej hodnoty na počiatočnú výšku uvedených dôchodkov, ktorá bude závisieť od počtu detí podľa nasledujúcej stupnice:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>V prípade dvoch detí: 5 %.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>V prípade troch detí: 10 %.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>V prípade štyroch alebo viac detí: 15 %.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>Na účely určenia nároku na príspevok a jeho výšky sa počítajú len deti narodené alebo osvojené pred vznikom nároku na príslušný dôchodok.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciálna otázka</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Rozhodnutím Instituto Nacional de la Seguridad Social (Národný inštitút sociálneho zabezpečenia, Španielsko, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>INSS<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>) z <DATE ISO="20170125">25. januára 2017</DATE> bol žalobcovi priznaný trvalý invalidný dôchodok vo výške 100 % vymeriavacieho základu zo sumy <FT TYPE="DECIMAL">1603,43</FT> eura mesačne spolu s valorizačným zvýšením.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu správnu sťažnosť, v ktorej v podstate uvádza, že ako otec dvoch dcér má nárok poberať príspevok vo výške sumy 5 % dôchodku za rovnakých podmienok ako ženy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Rozhodnutím z <DATE ISO="20170609">9. júna 2017</DATE> INSS zamietol túto správnu sťažnosť a potvrdil svoje rozhodnutie z <DATE ISO="20170125">25. januára 2017</DATE>. INSS uviedol, že materský príspevok, ako to vyplýva z jeho názvu, je príspevok poskytovaný výlučne ženám, ktoré poberajú príspevkové dávky zo systému sociálneho zabezpečenia a ktoré sú matkami dvoch alebo viacerých detí, z dôvodu ich demografického prínosu do systému sociálneho zabezpečenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Žalobca <DATE ISO="20170523">23. mája 2017</DATE> podal proti rozhodnutiu INSS žalobu na Juzgado de lo social n.<HT TYPE="SUP">o</HT> 3 de Gerona (Súd pre pracovnoprávne záležitosti č. 3 Gerona, Španielsko), vnútroštátny súd. Žiadal o uznanie nároku na zvýšenie dôchodku o 5 % vymeriavacieho základu dávky z dôvodu úplnej trvalej práceneschopnosti, zodpovedajúcej materskému príspevku, ktorý je uvedený v článku 60 ods. 1 LGSS.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20180518">18. mája 2018</DATE> bolo vnútroštátnemu súdu oznámené, že <DATE ISO="20171209">9. decembra 2017</DATE> žalobca zomrel. Manželka žalobcu ako jeho právny nástupca prevzala procesné postavenie žalobcu a ďalej pokračovala vo veci samej.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Odkazy na žalobcu v týchto návrhoch by sa mali vykladať zodpovedajúcim spôsobom.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Podľa vnútroštátneho súdu by bol <HT TYPE="ITALIC">demografický prínos</HT> predvídateľnou udalosťou tak u žien, ako aj u mužov, keďže plodenie detí, ako aj zodpovednosť v oblasti výchovy, starostlivosti, výživy a vzdelávania detí sa vzťahuje na akúkoľvek osobu, ktorá môže byť otcom alebo matkou, a to bez ohľadu na pohlavie. Navyše prerušenie práce z dôvodu narodenia alebo osvojenia detí alebo z dôvodu výchovy vlastných alebo osvojených detí môže mať negatívny vplyv rovnako na mužov, ako aj na ženy. Vnútroštátny súd sa domnieva, že z tohto hľadiska predstavuje úprava materského príspevku uvedená v článku 60 ods. 1 LGSS neodôvodnené rozdiely v prospech žien a na úkor mužov, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd však uznáva, že z <HT TYPE="ITALIC">biologického</HT> hľadiska existuje nepopierateľný rozdiel v tom, že ženy sú pri plodení detí vystavené omnoho väčšej osobnej obeti ako muži. Prechádzajú obdobím tehotenstva a pôrodu, ktoré zahŕňa zjavné biologické a fyziologické zmeny, s následkami, ktoré ženy znášajú nielen z fyziologického hľadiska, ale aj v pracovnej oblasti. Vnútroštátny súd sa domnieva, že z biologického hľadiska je úprava materského príspevku uvedená v článku 60 ods. 1 LGSS stanovená v prospech žien oprávnene. Žiadny muž nebude v rovnakej situácii. Situácia zamestnaného muža nie je porovnateľná so situáciou zamestnanej ženy, ktorá je vystavená znevýhodneniu v zamestnaní, ktoré vyplýva z prerušenia práce z dôvodu tehotenstva a narodenia dieťaťa. Uvedený súd má však pochybnosti, pokiaľ ide o vplyv judikatúry Súdneho dvora na túto vec, a to najmä rozsudku vo veci Griesmar<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20011129">29. novembra 2001</DATE> (<NO.CASE>C‑366/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:648">EU:C:2001:648</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Za týchto okolností Juzgado de lo social n.<HT TYPE="SUP">o</HT> 3 de Gerona (Súd pre pracovnoprávne záležitosti č. 3 Gerona) prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Porušuje vnútroštátna právna úprava, konkrétne článok 60 ods. 1 [LGSS], ktorá priznáva nárok na príspevok k dôchodku ženám, ktoré majú biologické alebo osvojené deti a sú poberateľkami starobného dôchodku, vdovského dôchodku alebo trvalého invalidného dôchodku príspevkového typu z akéhokoľvek systému sociálneho zabezpečenia, za ich demografický prínos do systému sociálneho zabezpečenia, a ktorá naopak tento nárok nepriznáva mužom v rovnakej situácii, zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, zakotvenú v článku 157 [ZFEÚ] a v smernici Rady 76/207/EHS z <DATE ISO="19760209">9. februára 1976</DATE> o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z <DATE ISO="20020923">23. septembra 2002</DATE> a v prepracovanom znení smernice 2006/54/ES z <DATE ISO="20060705">5. júla 2006</DATE> o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania?<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Žalobca, INSS a Európska komisia predložili svoje písomné pripomienky. Títo účastníci konania spolu so španielskou vládou, ktorá odpovedala aj na písomné otázky Súdneho dvora, predniesli na pojednávaní <DATE ISO="20190613">13. júna 2019</DATE> svoje ústne pripomienky.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Tieto návrhy majú takúto štruktúru. Po prvé začnem tým, že určím príslušný nástroj práva EÚ, ktorý sa v prejednávanej veci uplatňuje na spornú dávku (časť A). Ďalej pristúpim k výkladu príslušných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec a ktoré sú uvedené v smernici 79/7 (časť B). Nakoniec, keďže dospejem k záveru, že uvedená smernica sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takému opatreniu, ako je predmetné opatrenie v prejednávanej veci, preskúmam, či by sa na vnútroštátne ustanovenie napriek tomu mohla vzťahovať všeobecná výnimka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>pozitívnej diskriminácie<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> stanovená v článku 157 ods. 4 ZFEÚ (časť C).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Uplatniteľný nástroj práva EÚ</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Návrhom na začatie prejudiciálneho konania sa kladie otázka zlučiteľnosti článku 60 ods. 1 LGSS so zásadou rovnosti zaobchádzania zakotvenou v článku 157 ZFEÚ a so smernicou 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20060705">5. júla 2006</DATE> (prepracované znenie) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="204" PAGE.FIRST="23" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 204, 2006, s. 23</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Žalobca sa stotožňuje s právnym rámcom EÚ, ktorý je uvedený v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Naopak, INSS, španielska vláda a Komisia nesúhlasia s týmto stanoviskom a tvrdia, že nástrojom práva EÚ uplatniteľným v prejednávanej veci je smernica 79/7. Žalobca subsidiárne tvrdí, že uvedená smernica je v každom prípade uplatniteľná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Súhlasím s tým, že uplatniteľný právny nástroj je smernica 79/7.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Súdny dvor je, samozrejme, viazaný skutkovými okolnosťami, ktoré preukázal vnútroštátny súd, ako aj rozsahom otázok a celkovým rámcom prípadu, ako ich vymedzil vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. To však neplatí, pokiaľ ide o uplatniteľné právo EÚ. Súdny dvor je oprávnený vykladať všetky príslušné ustanovenia práva EÚ potrebné na to, aby vnútroštátne súdy mohli rozhodovať o konaniach, ktoré im boli predložené, aj keď tieto ustanovenia nie sú uvedené výslovne v prejudiciálnych otázkach predložených Súdnemu dvoru.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130919">19. septembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Betriu Montull</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑5/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:571">EU:C:2013:571</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Zásada <HT TYPE="ITALIC">Iura (europae) novit Curia (europea)</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Právo EÚ rozlišuje medzi zamestnaneckými dôchodkovými systémami, ktoré spadajú pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>odmena<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> v článku 157 ods. 1 a 2 ZFEÚ<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Pozri napríklad rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19900517">17. mája 1990</DATE>, <NAME.CASE>Barber</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑262/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:209">EU:C:1990:209</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, a zákonnými dôchodkovými systémami sociálneho zabezpečenia, ktoré pod uvedený pojem nespadajú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19710525">25. mája 1971</DATE>, <NAME.CASE>Defrenne</NAME.CASE> (<NO.CASE>80/70</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1971:55">EU:C:1971:55</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0007">7</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0008">8</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>systémy sociálneho zabezpečenia alebo dávky, najmä starobné dôchodky, priamo upravené právnymi predpismi bez akejkoľvek dohody v rámci dotknutého podniku alebo profesijného odboru, ktoré sa povinne vzťahujú na všeobecné kategórie pracovníkov<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>, nemožno zahrnúť do pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>odmena<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> v článku 157 ZFEÚ. Je to tak preto, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>tieto systémy zabezpečujú pre pracovníkov výhodu právneho systému, do financovania ktorého pracovníci, zamestnávatelia a prípadne subjekty verejného sektora prispievajú mierou, ktorá je určená menej pracovnoprávnym vzťahom medzi zamestnávateľom a pracovníkom než z hľadiska sociálnej politiky<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19710525">25. mája 1971</DATE>, <NAME.CASE>Defrenne</NAME.CASE> (<NO.CASE>80/70</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1971:55">EU:C:1971:55</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0007">7</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0008">8</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Žalobca na pojednávaní uviedol, že prejednávaná vec sa týka príspevkového dôchodku, ktorý závisí od predchádzajúceho zamestnania. Vyšší plat znamená nárok na vyšší dôchodok. Z tohto dôvodu by sa podľa jeho názoru sporná dávka mala považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>odmenu<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> v zmysle článku 157 ods.2 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Ako tvrdí žalobca, je pravda, že judikatúra vymedzila <HT TYPE="ITALIC">kritérium zamestnania</HT> ako rozhodujúci faktor na kvalifikáciu dôchodku ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>odmeny<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19940928">28. septembra 1994</DATE>, <NAME.CASE>Beune</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑7/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1994:350">EU:C:1994:350</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), alebo z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20011129">29. novembra 2001</DATE>, <NAME.CASE>Griesmar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑366/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:648">EU:C:2001:648</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Aj napriek skutočnosti, že dôchodkový systém je financovaný z príspevkov, ktorých výpočet závisí od platu, sotva premení dôchodok v rámci tohto dôchodkového systému automaticky na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>odmenu<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>. Posúdenie, ktoré zaviedol Súdny dvor, v skutočnosti zahŕňa celkovú analýzu, ktorá nevychádza iba z jedného kritéria, ako je príspevková<?PAGE NO="6"?> povaha dávky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>V súvislosti s otázkou príspevkovej povahy dávky a jej kvalifikovania ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>odmeny<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Espadas Recio</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑98/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:223">EU:C:2017:223</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Aj keď dávky sociálneho zabezpečenia môžu mať súvislosť s pojmom odmena a môžu byť spojené so zamestnávaním prostredníctvom príspevkov, dávky upravené zákonom bez akýchkoľvek prvkov dojednania v rámci podniku alebo odvetvia, ktoré sa uplatňujú na všeobecné kategórie zamestnancov, sa považujú za dávky nespadajúce pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>odmena<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19710525">25. mája 1971</DATE>, <NAME.CASE>Defrenne</NAME.CASE> (<NO.CASE>80/70</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1971:55">EU:C:1971:55</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0007">7</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0008">8</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), alebo z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19940928">28. septembra 1994</DATE>, <NAME.CASE>Beune</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑7/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1994:350">EU:C:1994:350</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Súdny dvor už mal príležitosť zaoberať sa rôznymi dávkami, ktoré patria do španielskeho všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Vždy rovnako konštatoval, že na príspevkové dávky, ako sú starobné dôchodky a dávky v nezamestnanosti, ako aj trvalý invalidný dôchodok, na ktorý sa uplatňuje sporný príspevok, sa nevzťahuje pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>odmena<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>, ale spadajú do rámca smernice 79/7.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pokiaľ ide o príspevkové starobné dôchodky, na ktoré sa vzťahuje aj sporný príspevok k dôchodku v tejto veci, pozri napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121122">22. novembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Elbal Moreno</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑385/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:746">EU:C:2012:746</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pokiaľ ide o dávky v nezamestnanosti, pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171109">9. novembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Espadas Recio</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑98/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:833">EU:C:2017:833</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pokiaľ ide o trvalý invalidný dôchodok, pozri rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090716">16. júla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Gómez‑Limón Sánchez‑Camacho</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑537/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:462">EU:C:2009:462</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150414">14. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Cachaldora Fernández</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑527/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:215">EU:C:2015:215</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru v prejednávanej veci nie je dôvod odchýliť sa od uvedeného prístupu. Niet pochýb o tom, že sporná dávka je súčasťou systému sociálneho zabezpečenia upraveného právnymi predpismi – s vylúčením akejkoľvek dohody – a že je uplatniteľná všeobecne na pracujúce obyvateľstvo, a nie na konkrétnu kategóriu pracovníkov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>odmena<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>, zo smernice 2006/54 vyplýva rovnaký rozdiel, ako je stanovený v judikatúre týkajúcej sa článku 157 ods. 2 ZFEÚ. Pôsobnosť smernice je konkrétne obmedzená na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>, ktoré sú definované s vylúčením zákonných systémov sociálneho zabezpečenia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Pozri odôvodnenia 13 a 14. Podľa článku 1 písm. c) smernice 2006/54 sa táto smernica uplatňuje na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>, pričom tieto systémy sú presne definované v článku 2 bode 1 písm. f) ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>systémy, ktoré neupravuje smernica [Rady] 79/7…<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>V dôsledku toho sporná dávka nespadá pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>odmena<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> v zmysle článku 157 ods. 2 ZFEÚ. Preto sa na ňu nevzťahuje ani smernica 2006/54.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Právnym nástrojom EÚ uplatniteľným v prejednávanej veci je teda smernica 79/7. Sporná dávka dopĺňa trvalý invalidný dôchodok v systéme sociálneho zabezpečenia, ktorý je súčasťou zákonného systému ochrany pred jedným z rizík uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice, konkrétne pred invaliditou. Rovnako ako samotný dôchodok aj tento príspevok priamo a účinne súvisí s ochranou pred rizikom invalidity. Je prirodzene spojený so vznikom tohto rizika a jeho cieľom je zabezpečiť, aby jeho poberatelia boli náležite chránení proti riziku invalidity<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o systémy valorizácie, rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111020">20. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Brachner</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑123/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:675">EU:C:2011:675</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.).</P></NOTE> znížením rodového rozdielu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pokiaľ ide o ciele opatrenia, pozri časť B ods. 1 písm. b) nižšie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Na základe všetkých týchto úvah sa domnievam, že je potrebné zmeniť formuláciu prejudiciálnej otázky tak, aby odkazovala na smernicu 79/7.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Vylučuje smernica 79/7 opatrenie, o aké ide vo veci samej?</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Analýza zlučiteľnosti sporného vnútroštátneho ustanovenia so smernicou 79/7 zahŕňa tri kroky. Po prvé, sú ženy a muži na účely uplatnenia sporného vnútroštátneho ustanovenia v porovnateľnej situácii? (časť 1). Po druhé, predstavuje sporné vnútroštátne ustanovenie diskrimináciu podľa článku 4 ods. 1 smernice 79/7? (časť 2). Po tretie, ak by to tak bolo, mohla by sa na článok 60 ods. 1 LGSS vzťahovať jedna z výnimiek stanovených v článku 7 uvedenej smernice? (časť 3).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Porovnateľnosť</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Diskriminácia zahŕňa uplatnenie rôznych pravidiel na porovnateľné situácie alebo uplatnenie rovnakého pravidla na objektívne odlišné situácie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Pozri napríklad rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160714">14. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Ornano</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑335/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:564">EU:C:2016:564</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa analýza porovnateľnosti nesmie vykonať všeobecným a abstraktným spôsobom, ale špecifickým spôsobom <HT TYPE="ITALIC">so zreteľom na dotknutú dávku</HT>. Znamená to, že sa náležite zohľadnia ciele konkrétneho vnútroštátneho opatrenia alebo dotknutej dávky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151001">1. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>O</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑432/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:643">EU:C:2015:643</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170719">19. júla 2017</DATE>, <NAME.CASE>Abercrombie &amp; Fitch Italia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑143/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:566">EU:C:2017:566</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Pre viac podrobností týkajúcich sa analýzy porovnateľnosti pozri moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Cresco Investigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑193/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:614">EU:C:2018:614</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Z tohto dôvodu (uvedené) legislatívne ciele majú osobitný význam pri určovaní porovnateľnosti medzi zamestnanými ženami a zamestnanými mužmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>V judikatúre Súdneho dvora, ako aj v sekundárnych právnych predpisoch sa zvolili situácie, v ktorých sú zamestnané ženy a zamestnaní muži jednoducho neporovnateľní z dôvodu biologického stavu žien, ktorým sa rozumie tehotenstvo, pôrod a obdobie bezprostredne nasledujúce po pôrode.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Na jednej strane, pokiaľ ide o situáciu na <HT TYPE="ITALIC">materskej</HT> dovolenke, Súdny dvor rozhodol, že ženy sa nachádzajú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>v špecifickej situácii, ktorá si vyžaduje, aby im bola poskytnutá osobitná ochrana, ktorú ale nemožno zamieňať s ochranou muža ani ženy, ktorí sú naozaj prítomní na svojom pracovnom mieste<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Pozri napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19960213">13. februára 1996</DATE>, <NAME.CASE>Gillespe a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑342/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:46">EU:C:1996:46</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160714">14. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Ornano</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑335/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:564">EU:C:2016:564</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Súdny dvor opakovane uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>situácia zamestnaného muža nie je porovnateľná so situáciou zamestnanej ženy, keď výhoda poskytnutá zamestnanej žene má za cieľ kompenzovať pracovné nevýhody spojené s materskou dovolenkou, ktorým čelia zamestnané ženy v dôsledku toho, že sú mimo práce<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20011129">29. novembra 2001</DATE>, <NAME.CASE>Griesmar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑366/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:648">EU:C:2001:648</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri aj rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990916">16. septembra 1999</DATE>, <NAME.CASE>Abdoulaye a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑218/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:424">EU:C:1999:424</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Na druhej strane Súdny dvor rozhodol, že postavenie pracujúcich matiek a otcov je porovnateľné, pokiaľ ide o mnohé ďalšie okolnosti týkajúce sa <HT TYPE="ITALIC">rodičovstva a starostlivosti o deti</HT>. Ženy a muži sú ako rodičia, a pokiaľ ide o výchovu detí, v porovnateľnej situácii.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Pozri napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19881025">25. októbra 1988</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>312/86</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1988:485">EU:C:1988:485</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20011129">29. novembra 2001</DATE>, <NAME.CASE>Griesmar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑366/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:648">EU:C:2001:648</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090326">26. marca 2009</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Grécko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑559/07</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:198">EU:C:2009:198</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150716">16. júla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Maïstrellis</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑222/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:473">EU:C:2015:473</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V dôsledku toho sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, napríklad pokiaľ ide o ich prípadnú potrebu skrátiť svoj denný pracovný čas na to, aby sa mohli starať o svoje deti<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100930">30. septembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Roca Álvarez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑104/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:561">EU:C:2010:561</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, alebo pokiaľ ide o ich potrebu využívať predškolské zariadenia, keď sú v zamestnaní.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20020319">19. marca 2002</DATE>, <NAME.CASE>Lommers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑476/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:183">EU:C:2002:183</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Preto je v prejednávanej veci nevyhnutné určiť, či sú predmetné vnútroštátne predpisy spojené s osobitnými biologickými črtami žien, pokiaľ ide o tehotenstvo, pôrod a materstvo (časť a). Ak to tak nie je, je nevyhnutné určiť objektívne ciele sporného opatrenia, aby sa zistilo, či sa zamestnané ženy a zamestnaní muži v tomto ohľade nachádzajú v porovnateľnej situácii (časť b).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Opatrenie týkajúce sa ochrany z dôvodu materstva podľa článku 4 ods. 2 smernice 79/7?</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>V článku 4 ods. 2 smernice 79/7 sa stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>zásada rovnakého zaobchádzania sa nedotýka ustanovení o ochrane žien <HT TYPE="ITALIC">z dôvodu materstva</HT><QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>. Podľa tretieho odôvodnenia uvedenej smernice <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením sa nedotýka predpisov o ochrane žien z dôvodu materstva<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>členské štáty môžu v tejto súvislosti prijať osobitné predpisy pre ženy, aby sa odstránili existujúce prípady nerovnakého zaobchádzania<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Toto ustanovenie možno považovať za potvrdenie nedostatočnej porovnateľnosti medzi ženami a mužmi vzhľadom na ich biologický stav, v súlade s judikatúrou uvedenou vyššie v bode 37 vyššie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Dá sa sporné opatrenie považovať za ustanovenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>o ochrane žien z dôvodu materstva<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 79/7?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Španielska vláda a INSS tvrdia, že na článok 60 ods. 1 LGSS sa vzťahuje článok 4 ods. 2 smernice 79/7. INSS uvádza, že toto opatrenie je neodmysliteľne spojené s materstvom, pretože ženy, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, sú matky. V prípade absencie materstva situácia, ktorú má vnútroštátne ustanovenie upravovať, vôbec nevzniká. Španielska vláda na pojednávaní tvrdila, že článok 4 ods. 2 smernice 79/7 by sa mal chápať tak, že umožňuje opatrenia pozitívnej diskriminácie z dôvodu materstva a mal by sa vykladať v širšom zmysle vzhľadom na článok 157 ods. 4 ZFEÚ a článok 23 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Žalobca a Komisia sa naopak domnievajú, že článok 4 ods. 2 smernice 79/7 sa nemôže vzťahovať na sporné opatrenie. Tieto zainteresované strany obhajujú reštriktívny výklad uvedeného ustanovenia v tom zmysle, že sa vzťahuje iba na aspekty súvisiace s biologickým stavom žien. Týkalo by sa to predovšetkým obdobia, na ktoré sa vzťahuje materská dovolenka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>z dôvodu materstva<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> nie je vymedzený v smernici 79/7. Podľa mojich vedomostí Súdny dvor doteraz nevykladal článok 4 ods. 2 uvedenej smernice. Súdny dvor však už viackrát vykladal podobné ustanovenia v zmysle článku 2 ods. 3 smernice 76/207/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Článok 2 ods. 7, v znení zmien, smernice Rady z <DATE ISO="19760209">9. februára 1976</DATE> o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="039" PAGE.FIRST="40" DATE.PUB="1976">Ú. v. ES L 39, 1976, s. 40</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/001, s. 187), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z <DATE ISO="20020923">23. septembra 2002</DATE>, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="269" PAGE.FIRST="15" DATE.PUB="2002">Ú. v. ES L 269, 2002, s. 15</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/004, s. 255). Uvedený článok bol nahradený článkom 28 smernice 2006/54.</P></NOTE>, ktoré v podobnom zmysle ako ustanovenia článku 4 ods. 2 smernice 79/7 stanovujú, že uvedená smernica <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>sa nedotýka ustanovení na ochranu žien, najmä pokiaľ ide o tehotenstvo a materstvo<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>V zmysle článku 2 ods. 3 smernice 76/207 Súdny dvor konštatoval, že výnimka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>materstva<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> sa má vykladať striktne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19860515">15. mája 1986</DATE>, <NAME.CASE>Johnston</NAME.CASE> (<NO.CASE>222/84</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:206">EU:C:1986:206</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Súdny dvor zakaždým spájal jej uplatňovanie s biologickým stavom žien a osobitným vzťahom, ktorý existuje medzi ženou a jej dieťaťom. Toto ustanovenie sa preto vzťahuje iba na opatrenia spojené s ochranou žien počas tehotenstva, pôrodu a materskej dovolenky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Pozri v súvislosti s materskou dovolenkou napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20041118">18. novembra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Sass</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑284/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:722">EU:C:2004:722</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); v súvislosti s dodatočným obdobím materskej dovolenky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19840712">12. júla 1984</DATE>, <NAME.CASE>Hofmann</NAME.CASE> (<NO.CASE>184/83</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1984:273">EU:C:1984:273</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); a v súvislosti s osobitnými dojednaniami týkajúcimi sa možného využitia dovolenky zamestnaných matiek alebo otcov rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130919">19. septembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Betriu Montull</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑5/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:571">EU:C:2013:571</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Naopak opatrenia, ktoré nie sú výlučne spojené s ochranou žien v týchto situáciách, sa považujú za opatrenia, ktoré nespadajú pod výnimku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>materstva<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19881025">25. októbra 1988</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>312/86</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1988:485">EU:C:1988:485</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) týkajúci sa niekoľkých <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>osobitných práv žien<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>, ktoré chránia ženy v pozícii starších pracovníčok alebo rodičov, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100930">30. septembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Roca Álvarez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑104/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:561">EU:C:2010:561</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) týkajúci sa obdobia pracovného voľna, ktoré aj napriek tomu, že sa nazýva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>prestávka na dojčenie<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>, v skutočnosti nebolo spojené s dojčením ako takým a možno ho považovať za zameriavajúce sa na starostlivosť o deti. Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150716">16. júla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Maïstrellis</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑222/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:473">EU:C:2015:473</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) týkajúci sa rodičovskej dovolenky.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Tento striktný prístup k pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>materstvo<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> uplatnil Súdny dvor aj na to, aby zistil, či sú situácie zamestnaných žien a zamestnaných mužov porovnateľné na účely uplatnenia zásady rovnakej odmeny uvedenej v článku 157 ZFEÚ v oblasti zamestnaneckých dôchodkov. Vo veci Griesmar Súdny dvor uviedol, že opatrenie by sa mohlo prijať, ak by bolo určené na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>kompenzáciu pracovných nevýhod, ktorým čelia zamestnané ženy v dôsledku toho, že sú mimo práce počas obdobia po pôrode, pričom v takom prípade situácia zamestnaného muža nie je porovnateľná so situáciou zamestnanej ženy<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20011129">29. novembra 2001</DATE> (<NO.CASE>C‑366/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:648">EU:C:2001:648</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Súdny dvor však výslovne odmietol posudzovať nevýhody, ktoré ženám vznikajú počas ich profesijnej<?PAGE NO="9"?> kariéry z dôvodu ich dominantnej úlohy pri výchove detí spojenej s <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>materskou dovolenkou<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> alebo akoukoľvek nevýhodou, ktorá vznikne v dôsledku toho, že sú mimo práce počas obdobia po pôrode.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Tamže, bod 51.</P></NOTE> Čiastočne to bolo preto, že sporná výhoda bola v tej veci poskytnutá aj v súvislosti s osvojenými deťmi bez toho, aby bola spojená s predchádzajúcim priznaním dovolenky z dôvodu osvojenia pre matku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Tamže, bod 52.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>materstvo<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>, tak ako ho vykladá Súdny dvor, sa teda týka špecifickej biologickej skutočnosti, na základe ktorej nie sú ženy a muži porovnateľní: tehotenstvo, pôrod a materská dovolenka. Tým sa predmet tejto osobitnej ochrany obmedzuje nielen na <HT TYPE="ITALIC">ratione materiae</HT>, ale logicky aj na <HT TYPE="ITALIC">ratione temporis</HT>, keďže výnimku materstva nemožno vnímať tak, že sa bude vzťahovať na každú ďalšiu udalosť alebo situáciu jednoducho z dôvodu, že daná osoba je matkou. <HT TYPE="ITALIC">Materstvo</HT> (<HT TYPE="ITALIC">maternity</HT>) sa preto musí chápať v úzkom zmysle. Nemožno ho porovnávať so všeobecnejšími pojmami <HT TYPE="ITALIC">materstvo (postavenie matky, motherhood)</HT> alebo <HT TYPE="ITALIC">rodičovstvo</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>INSS a španielska vláda navrhujú odchýliť sa od uvedeného prístupu v zmysle smernice 79/7 a prijať širšie chápanie pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>materstvo<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> v zmysle <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>materstva ako postavenia matky<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>. Na otázku dôvodov navrhnutia takéhoto širšieho výkladu španielska vláda na pojednávaní tvrdila, že článok 4 ods. 2 smernice 79/7 by sa mal vykladať v zmysle článku 157 ods. 4 ZFEÚ a článku 23 Charty ako otvorenie dverí opatreniam pozitívnej diskriminácie v súvislosti s materstvom ako postavením matky v širšom zmysle.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Tento argument nepovažujem za presvedčivý. Ako podrobne vysvetlím nižšie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri časť C, body 93 a 96 až 98.</P></NOTE>, možný právny základ pre pozitívnu diskrimináciu v kontexte tejto veci by sa mohol nájsť mimo smernice 79/7, a to v článku 157 ods. 4 ZFEÚ. V tejto súvislosti stačí uviesť, že opatrenia umožňujúce rozdielne zaobchádzanie so ženami a s mužmi, ktoré sú ochrannými opatreniami z dôvodu materstva v rámci pôsobnosti smernice 79/7, sa zakladajú na inom predpoklade a logike ako všeobecné pravidlá o pozitívnej diskriminácii uvedené v článku 157 ods. 4 ZFEÚ. Navrhovať, že neskoršie, všeobecné ustanovenia o pozitívnej diskriminácii by mali umožniť zmenu výkladu chápania porovnateľnosti v starších osobitných právnych predpisoch pre konkrétne odvetvia, a tým spôsobiť, že jedno z ich kľúčových ustanovení by bolo neúčinné, sa mi nezdá byť dobrý spôsob zákonného výkladu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Stručne povedané, nevidím nijaký vhodný dôvod na to, aby sa pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>z dôvodu materstva<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/> dal v zmysle smernice 79/7 iný a širší význam. Skôr naopak, ako Komisia správne varuje, že širšie chápanie výnimky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>materstva<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/> by umožnilo rozdielne zaobchádzanie v situáciách, keď sú pracujúce matky a pracujúci otcovia skutočne v porovnateľnej situácii, a tým by sa narušil samotný účel danej smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Na základe takéhoto primerane striktného výkladu pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>z dôvodu materstva<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>, ktorý sa podľa môjho názoru musí uplatňovať aj v zmysle smernice 79/7, mi nie je jasné, ako by sa mohlo rozumieť, že sa na sporné opatrenie vzťahuje výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 uvedenej smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Tento záver potvrdzuje už len pohľad na osobitné vlastnosti sporného opatrenia. Materský príspevok stanovený v článku 60 ods. 1 LGSS nie je spojený so žiadnou osobitnou situáciou, ako je tehotenstvo, pôrod a materská dovolenka. V skutočnosti sa ani jedna z týchto situácií nevyžaduje ako podmienka na získanie materského príspevku.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Po prvé, ako poznamenáva žalobca, nie každá zamestnaná žena, ktorá má prístup k materskému príspevku, mohla skutočne využiť obdobie materskej dovolenky. Keďže podľa vnútroštátneho práva môžu využiť dovolenku z dôvodu osvojenia rovnako ženy aj muži<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Podľa článku 48 ods. 5 Estatuto de los Trabajadores (Zákonník práce) v znení vyplývajúcom z Real decreto legislativo 2/2015 (kráľovský legislatívny dekrét č. 2/2015) z <DATE ISO="20151023">23. októbra 2015</DATE> (BOE č. 255 z <DATE ISO="20151024">24. októbra 2015</DATE>).</P></NOTE>, môže sa stať, že žena poberá materský príspevok napriek tomu, že takúto dovolenku z dôvodu osvojenia nevyužila, alebo teda nebola ani tehotná, ani neporodila dieťa. Po druhé, ak má dieťa dve matky<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Žalobca vysvetľuje, že je to možné podľa článku 44 ods. 5 Ley 20/2011, de 21 de julio, del Registro Civil (zákon č. 20/2011 z <DATE ISO="20110721">21. júla 2011</DATE> o registri obyvateľov) (BOE č. 175 z <DATE ISO="20110722">22. júla 2011</DATE>).</P></NOTE>, obidve majú nárok na materský príspevok, ale iba jedna mohla skutočne čerpať materskú dovolenku. Keďže sporné opatrenie neobsahuje žiadnu podmienku, podľa ktorej ženy museli prestať pracovať v čase, keď mali deti, chýbala by aj súvislosť s materskou dovolenkou, napríklad v situáciách, keď žena porodila ešte pred vstupom na trh práce. Po tretie skutočnosť, že sa toto opatrenie neuplatňuje na matky s jedným dieťaťom, potvrdzuje, že nie je spojené s ochranou materstva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Celkovo je teda opatrenie nedostatočne inkluzívne v situáciách, ktoré sú jasne a objektívne spojené s materstvom, zatiaľ čo je príliš inkluzívne v situáciách, ktoré nie sú jasne a objektívne spojené s materstvom. Takýto legislatívny návrh sa ťažko zmestí do obmedzení článku 4 ods. 2 smernice 79/7.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Zdá sa tiež, že INSS a španielska vláda nakoniec uznali, že konkrétny cieľ článku 60 ods. 1 LGSS je omnoho širší ako cieľ ochrany žien z dôvodu materstva v (užšom) zmysle predpokladanom vyššie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Všetky tieto úvahy potvrdzujú, že článok 60 ods. 1 LGSS neobsahuje nijaký prvok, ktorý by vytváral vzťah medzi príspevkom a znevýhodnením v zamestnaní v súvislosti s pojmom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>materstvo<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 79/7.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Aké sú ciele sporného opatrenia?</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Podľa článku 60 ods. 1 LGSS sa materský príspevok zaviedol ako uznanie za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>demografický prínos<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> do systému sociálneho zabezpečenia. Ako zdôrazňuje Komisia, preambula zákona, ktorým sa prijíma opatrenie, neobsahuje konkrétnejšie odôvodnenie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Ley 48/2015 de 29 de octubre, de Presupuestos Generales del Estado para el año 2016 (zákon č. 48/2015 o všeobecných štátnych rozpočtoch na rok 2016) (BOE č. 260 z <DATE ISO="20151010">10. októbra 2015</DATE>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Ak by sme sa sústredili na stanovený cieľ samotného článku 60 ods. 1 LGSS, bolo by ťažké poprieť, že ženy a muži sa nachádzajú v porovnateľnom postavení, pokiaľ ide o ich <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>demografický prínos<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/> do systému sociálneho zabezpečenia, keďže na rozmnožovanie sú podľa všetkého stále potrební jedni aj druhí.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Napriek určitému počiatočnému váhaniu, pokiaľ ide o možnosť partenogenetickej aktivácie oocytov, ktorá spúšťa proces vývoja človeka v neoplodnenom ľudskom vajíčku (pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111018">18. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Brüstle</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑34/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:669">EU:C:2011:669</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ale pozri aj rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>International Stem Cell Corporation</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑364/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2451">EU:C:2014:2451</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), sa zdá, že aj podľa práva EÚ sú na počatie dieťaťa stále potrebné obe pohlavia.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Ako však vyplýva z prípravných textov a kontextu politiky opísaného Komisiou, INSS a španielskou vládou, sporné opatrenie bolo inšpirované oveľa širším cieľom a tento cieľ sa ním sleduje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Z pripomienok Komisie, ako aj z písomnej odpovede španielskej vlády na otázku položenú Súdnym dvorom vyplýva, že pozmeňujúci návrh parlamentu, ktorý je základom sporného opatrenia, naznačoval potrebu uznať rodovú dimenziu dôchodkov a odstrániť alebo aspoň znížiť <HT TYPE="ITALIC">rodový rozdiel v dôchodkoch</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P><HT TYPE="ITALIC">Boletín Oficial de las Cortes Generales</HT> – Congreso de los Diputados (<DATE ISO="20150901">1.9.2015</DATE>, séria A, č. 163‑4, s. 2 812 – 2 814).</P></NOTE> Je to preto, že ženy častejšie prestávajú pracovať, aby sa mohli starať o deti, čo má priamy vplyv na ich príjem, ako aj na ich dôchodky, a to vedie k javu známemu ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>dvojitý postih<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Plan Integral de Apoyo a la Familia (PIAF) 2015‑2015, (Integrovaný program na podporu rodiny na roky 2015‑2017), schválený Radou ministrov <DATE ISO="20150514">14. mája 2015</DATE> (dostupný na www.mscbs.gob.es/novedades/docs/PIAF‑2015‑2017.pdf).</P></NOTE><?PAGE NO="11"?> Cieľom tohto opatrenia je preto zaviesť pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>demografický prínos<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/> s cieľom uznať úsilie žien pri starostlivosti o deti a ich výchove na úkor ich profesijnej činnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Informe sobre el complemento de maternidad en las pensiones contributivas (Správa o materskom príspevku k príspevkovým dôchodkom), ktorú v júni 2015 zaslala španielska vláda Comisión de Seguimiento y Evaluación de los Acuerdos del Pacto de Toledo (Komisia pre hodnotenie a následnú kontrolu dohôd z Toleda o sociálnom zabezpečení).</P></NOTE> Španielsky ústavný súd to tiež považoval za hlavný cieľ opatrenia. Cieľom opatrenia je teda kompenzácia nevýhod matiek, ktoré sa napriek svojmu úmyslu mať dlhší profesijný život, venujú starostlivosti o deti, čoho výsledkom je, že nemôžu platiť odvody za taký počet rokov ako ostatní pracujúci.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Uznesenie Tribunal Constitucional (Ústavný súd, Španielsko) zo <DATE ISO="20181016">16. októbra 2018</DATE>, č. 3307‑2018, ES:TC:2018:114A, ods. 3 písm. b).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Okrem toho INSS predložil štatistické dôkazy o tom, že príspevky na sociálne zabezpečenie priamo súvisia s pohlavím a počtom detí. Rodový rozdiel v dôchodkoch má podľa týchto dôkazov väčší dosah na ženy, ktoré sú matkami dvoch alebo viacerých detí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Z uvedených skutočností je možné vyvodiť prvý predbežný záver. Je zrejmé, že cieľom sporného opatrenia <HT TYPE="ITALIC">nie</HT> je v skutočnosti ochrana žien, ktoré preberajú zodpovednosť za starostlivosť o deti. V článku 60 ods. 1 LGSS v podstate nie je žiadna podmienka, ktorá by spájala spornú dávku so skutočnou starostlivosťou o dieťa. Nevyžaduje sa preukázanie obdobia dovolenky, prerušenia zamestnania alebo aspoň určitého skrátenia pracovného času. Je pravda, že aj keby to bol stanovený cieľ, bol by málo prospešný, pretože podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sú otcovia a matky v oblasti starostlivosti o deti v porovnateľnom postavení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Pozri judikatúru citovanú v poznámkach pod čiarou 29 a 30.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Druhým predbežným záverom je, že skutočným cieľom sporného opatrenia sa zdá byť <HT TYPE="ITALIC">zníženie rodového rozdielu</HT> v dôchodkoch na základe všeobecných štatistických údajov, z ktorých vyplýva, že ženy, ktoré sú matkami viac ako jedného dieťaťa, sú v obzvlášť znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o nároky na dôchodok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Posledný uvedený cieľ okamžite vyvoláva otázku, či takáto štrukturálna situácia nerovnosti postačuje na vyhlásenie toho, že ženy a muži nie sú v žiadnej situácii porovnateľní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru to tak nemôže byť. Je pravda, že v niektorých prípadoch sa v judikatúre Súdneho dvora zohľadňujú rozdiely, ktoré ovplyvňujú rôzne skupiny osôb v záujme odmietnutia ich porovnateľnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151001">1. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>O</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑432/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:643">EU:C:2015:643</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Súdny dvor však považoval situáciu osôb patriacich do rôznych vekových skupín, ktoré boli postihnuté štrukturálnymi problémami, ako je nezamestnanosť, za porovnateľnú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170719">19. júla 2017</DATE>, <NAME.CASE>Abercrombie &amp; Fitch Italia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑143/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:566">EU:C:2017:566</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Súdny dvor okrem toho varoval pred odvolávaním sa na zovšeobecnenia a štatistické údaje práve preto, že to môže viesť k diskriminačnému zaobchádzaniu so ženami a s mužmi v danej situácii.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140903">3. septembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>X</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑318/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2133">EU:C:2014:2133</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež, pokiaľ ide o tvrdenia podobné tým, ktoré uviedla španielska vláda a INSS v prejednávanej veci, rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20011129">29. novembra 2001</DATE>, <NAME.CASE>Griesmar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑366/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:648">EU:C:2001:648</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Existencia jasných štatistických dôkazov, ktoré preukazujú štrukturálne rozdiely ovplyvňujúce ženy, nevylučuje, že existujú prípady, keď sú ženy a muži v porovnateľnej situácii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Nevidím dôvod na to, aby sa v prejednávanej veci neuplatňoval rovnaký prístup. Okrem toho tvrdenia týkajúce sa rôznych pozícií, v ktorých sa jednotlivé skupiny nachádzajú, za predpokladu, že takýto rozdiel by nebol taký závažný, aby boli skupiny úplne neporovnateľné, sa musia potom náležite posúdiť vo fáze odôvodnenia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Pokiaľ ide o vnútornú prechodnosť medzi týmito kategóriami, pozri moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Cresco Investigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑193/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:614">EU:C:2018:614</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> alebo prípadne v rámci hodnotenia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>pozitívnej diskriminácie<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/>. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>Pozitívna diskriminácia<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/> umožňuje najmä odklonenie sa od individuálneho prístupu k rovnosti s cieľom zohľadniť nepriaznivú situáciu skupiny v záujme dosiahnutia skutočnej rovnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Kalanke</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑450/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:105">EU:C:1995:105</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0008">8</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri môj návrh v tomto zmysle, časť C nižšie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>V dôsledku toho musím konštatovať, že existencia všeobecnej štrukturálnej nerovnosti v dôchodkoch nebráni tomu, aby zamestnané ženy a zamestnaní muži, ktorí sú rodičmi dvoch alebo viacerých detí, boli v porovnateľnom postavení, pokiaľ ide o predmetnú dávku, a to konkrétne nárok na príspevkový invalidný dôchodok (resp. príspevok k nemu).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Diskriminácia</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Z dôvodu charakteru sporného opatrenia musí byť analýza toho, či je článok 60 ods. 1 LGSS diskriminačný, veľmi stručná. Toto ustanovenie ponecháva výhodu príspevku výlučne pre ženy. Predstavuje teda priamu diskrimináciu na základe pohlavia, ktorá má vplyv na výpočet dávok v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 79/7.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Ako Komisia správne zdôrazňuje, v rámci smernice 79/7 nie je možné odôvodniť takýto prípad priamej diskriminácie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Pozri analogicky rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101118">18. novembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Kleist</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑356/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:703">EU:C:2010:703</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130912">12. septembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Kuso</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑614/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:544">EU:C:2013:544</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Výnimka zo zákazu priamej diskriminácie na základe pohlavia je možná iba v situáciách taxatívne vymenovaných v uvedenej smernici.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180626">26. júna 2018</DATE>, <NAME.CASE>MB (Zmena pohlavia a starobný dôchodok)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑451/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:492">EU:C:2018:492</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Preto je potrebné preskúmať, či sa na sporné opatrenie môže vzťahovať článok 7 ods. 1 smernice 79/7.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Článok 7 ods. 1 smernice 79/7</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Z dôvodu obzvlášť citlivej povahy sociálneho zabezpečenia a z dôvodu veľkých rozdielov v zaobchádzaní so ženami a s mužmi v čase, keď sa prerokovávalo prijatie smernice 79/7, sa prostredníctvom článku 7 ods. 1 umožnilo členským štátom vylúčiť určité záležitosti z pôsobnosti tejto smernice. Smernica 79/7 sa skutočne zamerala <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>iba<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/> na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>postupné<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/> vykonávanie zásady rovnosti zaobchádzania so ženami a s mužmi.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19910711">11. júla 1991</DATE>, <NAME.CASE>Johnson</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑31/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1991:311">EU:C:1991:311</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090716">16. júla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Gómez‑Limón Sánchez‑Camacho</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑537/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:462">EU:C:2009:462</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Výnimky v článku 7 ods. 1 teda nemôžu logicky súvisieť so systematickou snahou o ochranu žien alebo s pozitívnou diskrimináciou. Ich cieľom je skôr zachovať určité prvky systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré existovali v čase prijatia smernice.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Ako je zdôraznené v judikatúre, aj keď tieto ciele nie sú uvedené v odôvodneniach smernice 79/7, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>z povahy výnimiek uvedených v článku 7 ods. 1 smernice možno vyvodiť, že zákonodarca Spoločenstva mal v úmysle povoliť členským štátom dočasne zachovať výhody priznané ženám v oblasti starobných dôchodkov, aby členským štátom umožnil postupne uskutočniť zmenu dôchodkových systémov bez narušenia zložitej finančnej rovnováhy týchto systémov, ktorej význam nemohol opomenúť<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/>. Pozri napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19980430">30. apríla 1998</DATE>, <NAME.CASE>De Vriendt a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑377/96 až C‑384/96</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:183">EU:C:1998:183</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060427">27. apríla 2006</DATE>, <NAME.CASE>Richards</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑423/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:256">EU:C:2006:256</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Medzi záležitosti, ktoré môžu členské štáty vylúčiť z pôsobnosti smernice 79/7, patria podľa článku 7 ods. 1 písm. b) <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0061" REF.END="QE0061"/>výhody súvisiace so systémami starobných dôchodkov poskytovaných osobám, ktoré vychovali deti<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0062" REF.END="QE0062"/>nadobudnutie nároku na dávky po dobách prerušenia zamestnania z dôvodu výchovy detí<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>INSS a španielska vláda vo všeobecnosti tvrdia, že táto výnimka sa vzťahuje na sporné opatrenie v prejednávanej veci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Naopak žalobca tvrdí, že výnimka uvedená v článku 7 ods. 1 písm. b) sa neuplatňuje. Podľa žalobcu je táto výnimka uplatniteľná iba na starobné dôchodky, a nie na invalidné dôchodky, akým je sporný dôchodok.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Nemám žiadne námietky proti uplatneniu článku 7 ods. 1 písm. b) na trvalý invalidný dôchodok. Aj keby sa prvá časť uvedeného ustanovenia týkala <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0063" REF.END="QE0063"/>starobného<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/> dôchodku, nejde o druhú časť, ktorá sa vo všeobecnosti týka nadobudnutia nároku na dávky po dobách prerušenia zamestnania z dôvodu výchovy detí. Súdny dvor už uplatnil výnimku uvedenú v článku 7 ods. 1 písm. b) v súvislosti so španielskymi trvalými invalidnými dôchodkami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090716">16. júla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Gómez‑Limón Sánchez‑Camacho</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑537/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:462">EU:C:2009:462</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Článok 7 ods. 1 písm. b) nie je však uplatniteľný v tejto veci z iného dôvodu. Ako žalobca správne zdôrazňuje, článok 60 ods. 1 LGSS <HT TYPE="ITALIC">nesúvisí so skutočným prerušením zamestnania</HT> z dôvodu výchovy detí. Materský príspevok sa poskytuje bez ohľadu na to, či došlo k prerušeniu zamestnania, či už vo forme materskej alebo rodičovskej dovolenky, alebo k inému druhu prerušenia zamestnania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Bod 63 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Na objasnenie by som rád dodal, že aj keby také opatrenie, akým je sporné opatrenie, bolo skutočne spojené s prerušením zamestnania z dôvodu výchovy detí, podľa môjho názoru by to neznamenalo, že môže byť zahrnuté do výnimky podľa článku 7 ods. 1 písm. b).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Ako správne tvrdí Komisia a žalobca, výnimky obsiahnuté v článku 7 ods. 1 smernice 79/7 boli navrhnuté v zmysle <HT TYPE="ITALIC">postupného odstraňovania</HT> rozdielov v zaobchádzaní<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Pozri napríklad rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19920707">7. júla 1992</DATE>, <NAME.CASE>Equal Opportunities Commission</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑9/91</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1992:297">EU:C:1992:297</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a majú sa vykladať striktne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Pozri napríklad, pokiaľ ide o článok 7 ods. 1 písm. a), rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050721">21. júla 2005</DATE>, <NAME.CASE>Vergani</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑207/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:495">EU:C:2005:495</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Aj keď sa v článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 2 tejto smernice uvádza možnosť pre členské štáty <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0064" REF.END="QE0064"/>zachovať<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/> existujúce ustanovenia, Súdny dvor nevykladal článok 7 ods. 1 ako striktnú povinnosť zachovať existujúci jav. V judikatúre sa pripúšťa, že článok 7 ods. 1 smernice 79/7 sa môže uplatňovať na následné prijatie opatrení, ktoré nemožno oddeliť od existujúcich opatrení, na ktoré sa vzťahuje táto výnimka, ako aj na zmeny týchto opatrení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Pozri rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19940707">7. júla 1994</DATE>, <NAME.CASE>Bramhill</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑420/92</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1994:280">EU:C:1994:280</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000523">23. mája 2000</DATE>, <NAME.CASE>Hepple a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑196/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:278">EU:C:2000:278</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj návrhy, ktoré predniesli generálny advokát Saggio vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Hepple a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑196/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:495">EU:C:1999:495</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a generálny advokát Mischo vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Taylor</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑382/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:452">EU:C:1999:452</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Toto pravidlo, o aké ide v prejednávanej veci, však nemožno zo žiadneho primeraného hľadiska považovať za spojené s <HT TYPE="ITALIC">postupným pokrokom</HT> smerom k úplnému uplatňovaniu zásady rovnosti medzi ženami a mužmi v oblasti sociálneho zabezpečenia. Toto opatrenie bolo prijaté v roku 2015, niekoľko desaťročí potom, ako smernica 79/7 nadobudla účinnosť. Bolo zaradené do vnútroštátneho právneho kontextu, v ktorom neexistovalo žiadne podobné ustanovenie, s ktorým by mohlo byť spojené. Preto nie je možné považovať toto opatrenie za potrebné alebo neoddeliteľné od akéhokoľvek existujúceho režimu, v ktorom sa využíva výnimka stanovená v článku 7 ods. 1 písm. b). Okrem toho nie je prepojené s celkovým cieľom článku 7 ods. 1, ktorým je zachovanie finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>V dôsledku toho musím konštatovať, že výnimka stanovená v článku 7 ods. 1 písm. b) smernice 79/7 sa nemôže vzťahovať na sporné opatrenie v prejednávanej veci.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Článok 157 ods. 4 ZFEÚ</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Napriek môjmu konštatovaniu, že smernica 79/7 vylučuje článok 60 ods. 1 LGSS, je ešte potrebné analyzovať, či sporné opatrenie môže byť napriek tomu prípustné podľa článku 157 ods. 4 ZFEÚ, teda podľa ustanovenia, o ktorom prebehla rozsiahla diskusia medzi účastníkmi konania, ktorí predložili svoje pripomienky v tejto veci.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>V článku 157 ods. 4 ZFEÚ sa stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0065" REF.END="QE0065"/>vzhľadom na cieľ plne zabezpečiť v praxi rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami v pracovnom procese nebráni zásada rovnakého zaobchádzania žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť opatrenia umožňujúce osobitné výhody menej zastúpenému pohlaviu pre ľahšie uplatnenie sa v odbornej pracovnej činnosti alebo ako prevenciu či kompenzáciu nevýhod v profesijnej kariére<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/>. Toto ustanovenie teda umožňuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0066" REF.END="QE0066"/>oslobodenie<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/> alebo opätovné dosiahnutie zlučiteľnosti opatrení práva EÚ, na ktoré sa nevzťahujú osobitné výnimky alebo odchýlky stanovené v sekundárnom práve v oblasti rodovej rovnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>Pozri napríklad tvrdenie, že článok 157 ods. 4 ZFEÚ sa môže uplatňovať na situácie, v ktorých bolo vnútroštátne opatrenie vyhlásené za nezlučiteľné s osobitnými pravidlami sekundárneho práva EÚ, ktoré povoľujú pozitívnu diskrimináciu, v rozsudkoch z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000328">28. marca 2000</DATE>, <NAME.CASE>Badeck a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑158/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:163">EU:C:2000:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000706">6. júla 2000</DATE>, <NAME.CASE>Abrahamsson a Anderson</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑407/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:367">EU:C:2000:367</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040930">30. septembra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Briheche</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑319/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:574">EU:C:2004:574</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Rozsah uplatnenia článku 157 ods. 4 ZFEÚ však zostáva nejasný. Po prvé zostáva nevyriešené, či sa článok 157 ods. 4 ZFEÚ obmedzuje na oblasť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0067" REF.END="QE0067"/>rovnakej odmeny<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/>, alebo či má širšiu pôsobnosť (časť 1). Po druhé, na aké opatrenia sa môže toto ustanovenie vzťahovať, najmä pokiaľ ide o opatrenia na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0068" REF.END="QE0068"/>kompenzáciu nevýhod v profesijnej kariére<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/>? (časť 2) Po analýze týchto dvoch kľúčových otázok vo všeobecnosti a návrhov, že na niektoré starostlivo vypracované vnútroštátne opatrenia v oblasti dôchodkov zo systému sociálneho zabezpečenia by sa mohol vzťahovať článok 157 ods. 4 ZFEÚ, musím konštatovať, že sporné opatrenie v prejednávanej veci nie je jedným z takýchto opatrení, pretože nespĺňa základné požiadavky proporcionality (časť 3).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Pôsobnosť článku 157 ods. 4 ZFEÚ a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0069" REF.END="QE0069"/>rovnaká odmena<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Sporná dávka nespadá pod pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0070" REF.END="QE0070"/>odmena<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/> v zmysle článku 157 ods. 2 ZFEÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>Pozri body 27 až 31 vyššie.</P></NOTE> Mohol by teda článok 157 ods. 4 ZFEÚ napraviť vnútroštátne opatrenie, na ktoré sa nevzťahuje článok 157 ods. 2 ZFEÚ?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Na otázku, ktorá bola položená na pojednávaní, Komisia uviedla, že vzhľadom na to, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0071" REF.END="QE0071"/>profesijná kariéra<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="201C" ID="QE0071"/> v článku 157 ods. 4 ZFEÚ je veľmi široký, pôsobnosť tohto ustanovenia sa neobmedzuje len na pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0072" REF.END="QE0072"/>rovnaká odmena<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/>. Mohol by sa teda vzťahovať aj na oblasť sociálneho zabezpečenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Súhlasím s Komisiou, že nie je dôvod obmedzovať pôsobnosť článku 157 ods. 4 ZFEÚ na oblasť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0073" REF.END="QE0073"/>rovnakej odmeny<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Je pravda, že konkrétne ustanovenie, ktoré umožňuje členským štátom prijať opatrenia na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0074" REF.END="QE0074"/>pozitívnu diskrimináciu<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/>, je uvedené v článku 157 ZFEÚ, ktorý sa v minulosti vzťahoval na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0075" REF.END="QE0075"/>rovnakú odmenu<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="201C" ID="QE0075"/>. Niekoľko prvkov však podporuje názor, že štvrtý odsek uvedeného ustanovenia presahuje osobitnú oblasť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0076" REF.END="QE0076"/>rovnakej odmeny<QUOT.END REF.START="QS0076" CODE="201C" ID="QE0076"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Po prvé znenie článku 157 ods. 4 ZFEÚ je zjavne dosť široké. Stanovuje výnimku zo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0077" REF.END="QE0077"/>zásady rovnakého zaobchádzania<QUOT.END REF.START="QS0077" CODE="201C" ID="QE0077"/> so ženami a s mužmi, a nie z <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0078" REF.END="QE0078"/>rovnakej odmeny<QUOT.END REF.START="QS0078" CODE="201C" ID="QE0078"/> bez toho, aby sa tým výslovne obmedzili oblasti, v ktorých sa má uplatňovať.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>Pozri TOBLER, C.: Sex Equality Law under the Treaty of Amsterdam. In: <HT TYPE="ITALIC">European Journal of Law Reform</HT>, zv. 1, č. 1, Kluwer Law International, 2000, s. 135 – 151, na s. 142.</P></NOTE> Opatrenia povolené týmto ustanovením sú opísané tiež v širšom zmysle ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0079" REF.END="QE0079"/>opatrenia umožňujúce osobitné výhody menej zastúpenému pohlaviu pre ľahšie uplatnenie sa v odbornej pracovnej činnosti<QUOT.END REF.START="QS0079" CODE="201C" ID="QE0079"/> alebo ako opatrenia na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0080" REF.END="QE0080"/>prevenciu či kompenzáciu nevýhod v profesijnej kariére<QUOT.END REF.START="QS0080" CODE="201C" ID="QE0080"/>. Ciele článku 157 ods. 4 ZFEÚ sú podobne stanovené odkazom na veľmi široký cieľ <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0081" REF.END="QE0081"/>plne zabezpečiť v praxi rovnaké zaobchádzanie… v pracovnom procese<QUOT.END REF.START="QS0081" CODE="201C" ID="QE0081"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Po druhé zo systematického hľadiska je každé prípadné celkové obmedzenie článku 157 ZFEÚ na konkrétnu oblasť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0082" REF.END="QE0082"/>rovnakej odmeny<QUOT.END REF.START="QS0082" CODE="201C" ID="QE0082"/> už znemožnené článkom 157 ods. 3 ZFEÚ, ktorý predstavuje široký právny základ, ktorý výrazne presahuje zásadu rovnakej odmeny, a zahŕňa prijatie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0083" REF.END="QE0083"/>opatren[í] na zabezpečenie uplatňovania zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v otázkach zamestnania a povolania<QUOT.END REF.START="QS0083" CODE="201C" ID="QE0083"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0061"><P>LANGENFELD, C.: AEUV Art. 157 Gleiches Entgelt für Männer und Frauen. In: GRABITZ, E., HILF, M., NETTESHEIM, M.: <HT TYPE="ITALIC">Das Recht der Europäischen Union</HT>, München: C.H. Beck, 2019, Werkstand: 66. Rn. 84. Pozri aj KREBBER, S.: Art 157 AEUV. In: CALLIES, C., RUFFERT, M.: <HT TYPE="ITALIC">EUV/AEUV. Das Verfassungsrecht der Europäischen Union mit Europäischer Grundrechtecharta</HT>, München: C.H. Beck, 2016, Rn. 73.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Po tretie je pravda, že v minulosti Súdny dvor akceptoval <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0084" REF.END="QE0084"/>užší<QUOT.END REF.START="QS0084" CODE="201C" ID="QE0084"/> výklad výnimky z pozitívnej diskriminácie zakotvenej v článku 2 ods. 4 smernice 76/207, pričom uviedol, že toto ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady rovnosti zaobchádzania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0062"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19951017">17. októbra 1995</DATE>, <NAME.CASE>Kalanke</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑450/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:322">EU:C:1995:322</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Od tejto pozície sa napriek tomu postupne upúšťa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0063"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <DATE ISO="19971111">11. novembra 1997</DATE>, Marschall (C‑409/95, EU: C: 1997: 533, bod 32), ktorý už neodkazuje na povinnosť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0085" REF.END="QE0085"/>reštriktívneho výkladu<QUOT.END REF.START="QS0085" CODE="201C" ID="QE0085"/>, alebo rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20020319">19. marca 2002</DATE>, <NAME.CASE>Lommers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑476/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:183">EU:C:2002:183</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040930">30. septembra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Briheche</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑319/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:574">EU:C:2004:574</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190122">22. januára 2019</DATE>, <NAME.CASE>Cresco Investigation</NAME.CASE> ( (<NO.CASE>C‑193/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:43">EU:C:2019:43</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Nenachádza sa v judikatúre, ktorá sa týka širšej a všeobecnej výnimky z pozitívnej diskriminácie obsiahnutej v článku 157 ods. 4 ZFEÚ. Podľa môjho názoru to nie je náhoda. Článok 157 ods. 4 ZFEÚ predstavuje konsolidáciu primárneho práva o vízii skutočnej rovnosti v oblasti rodovej rovnosti, a nie len výnimku, ktorá by sa mala vykladať reštriktívne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>Preto sa domnievam, že článok 157 ods. 4 ZFEÚ by sa mal vykladať v tom zmysle, že v rámci <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0086" REF.END="QE0086"/>pozitívnej diskriminácie<QUOT.END REF.START="QS0086" CODE="201C" ID="QE0086"/> umožňuje opatrenia, ktorých zavedeniu by sa inak zabránilo na základe zásady rovnosti zaobchádzania zakotvenej v smernici 79/7, pokiaľ v týchto opatreniach ide skutočne o snahu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0087" REF.END="QE0087"/>plne zabezpečiť v praxi rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami v pracovnom procese<QUOT.END REF.START="QS0087" CODE="201C" ID="QE0087"/> a umožniť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0088" REF.END="QE0088"/>osobitné výhody menej zastúpenému pohlaviu pre ľahšie uplatnenie sa v odbornej pracovnej činnosti alebo ako prevenciu či kompenzáciu nevýhod v profesijnej kariére<QUOT.END REF.START="QS0088" CODE="201C" ID="QE0088"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Je tu však ešte jedna predbežná otázka: uplatňuje sa článok 157 ods. 4 ZFEÚ na oblasť sociálneho zabezpečenia? Táto oblasť zostáva naozaj v osobitnom režime, ktorý je do istej miery odrezaný od všetkých ostatných nástrojov v oblasti rodovej rovnosti, pokiaľ ide o pracovné podmienky a odmenu, a ktorý sa riadi poslednou zo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0089" REF.END="QE0089"/>starých<QUOT.END REF.START="QS0089" CODE="201C" ID="QE0089"/> smerníc prijatých na základe článku 235 ZES (súčasný článok 352 ZFEÚ).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0064"><P>Ostatné <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0090" REF.END="QE0090"/>staré<QUOT.END REF.START="QS0090" CODE="201C" ID="QE0090"/> smernice v tejto oblasti boli buď prepracované smernicou 2006/54, ktorej právnym základom je článok 157 ods. 3 ZFEÚ, alebo boli zmenené právnymi aktmi prijatými na rovnakom právnom základe [smernica Rady 76/207, citovaná vyššie a smernica Rady 75/117/EHS z <DATE ISO="19750210">10. februára 1975</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="045" PAGE.FIRST="19" DATE.PUB="1975">Ú. v. ES L 45, 1975, s. 19</REF.DOC.OJ>, Mim. vyd. 05/001, s. 179), smernica Rady 86/378/EHS z <DATE ISO="19860724">24. júla 1986</DATE> o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="225" PAGE.FIRST="40" DATE.PUB="1986">Ú. v. ES L 225, 1986, s. 40</REF.DOC.OJ>, Mim. vyd. 05/001, s. 327) a smernica Rady 86/613/EHS z <DATE ISO="19861211">11. decembra 1986</DATE> o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="359" PAGE.FIRST="56" DATE.PUB="1986">Ú. v. ES L 359, 1986, s. 56</REF.DOC.OJ>, Mim. vyd. 05/001, s. 330)].</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Zo širšieho hľadiska je však potrebné zdôrazniť, že vylúčenie oblasti upravenej smernicou 79/7 z pôsobnosti článku 157 ods. 4 ZFEÚ by viedlo k pomerne paradoxnému dôsledku izolácie oblasti sociálneho zabezpečenia a jej vylúčenia cieľa dosiahnuť v praxi rovnosť zaobchádzania sledovaného týmto ustanovením. Dôvodom je skutočnosť, že ustanovenia smernice 79/7, ktorými sa stanovuje možnosť výnimky, článok 4 ods. 2 a článok 7, nie sú vhodné ako prostriedok pozitívnej diskriminácie. Je to hlavne z dôvodu užšieho výkladu, ktorý si obe zaslúžia, ale aj konkrétnejšie z dôvodu ich odlišných štruktúr a účelov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Okrem toho, ako už bolo uvedené, smernica 79/7 je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0091" REF.END="QE0091"/>posledný mohykán<QUOT.END REF.START="QS0091" CODE="201C" ID="QE0091"/> medzi právnymi predpismi v oblasti rovnosti zo 70. a z 80. rokov 20. storočia. Krása, zreteľnosť a jednoduchosť jej jazyka, ktoré vzhľadom na súčasné legislatívne návrhy možno len obdivovať, by nemali odvádzať pozornosť od skutočnosti, že sociálna realita, ktorá existovala a riešila sa v roku 1978, je určite odlišná od sociálnej reality o štyridsať rokov neskôr.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="16"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Po zvážení všetkých týchto okolností sa však stále domnievam, že akceptovaním za určitých podmienok článku 157 ods. 4 ZFEÚ ako odôvodnenia pre striktne upravené opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa vzťahuje smernica 79/7, ale ktoré sú zjavne v rozpore s jej ustanoveniami, je systematicky a logicky lepší prístup ako alternatíva, ktorú obhajuje INSS a španielska vláda, a to začať vykladať a účinne upravovať pojmy obsiahnuté v smernici 79/7 so zreteľom na článok 157 ods. 4 ZFEÚ a bez ohľadu na víziu (skutočnej) rovnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0065"><P>Bod 50 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Ako už bolo uvedené vyššie, v článku 4 ods. 2 smernice 79/7 sa pripúšťa, že muži a ženy nie sú porovnateľní v osobitnej situácii materstva, ale ako taký tento článok nevytvára špecifickú cestu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0092" REF.END="QE0092"/>pozitívnej diskriminácii<QUOT.END REF.START="QS0092" CODE="201C" ID="QE0092"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0066"><P>Pozri body 41 a 50 vyššie.</P></NOTE> Je pravda, že v koncepčných základoch pozitívnej diskriminácie sú niektoré prvky odôvodnenia, ktoré je základom konštatovaní o neporovnateľnosti týkajúcich sa materstva práve z dôvodu osobitnej situácie znevýhodnenia, ktorým je postihnutá jedna z daných skupín, a cieľa dosiahnuť skutočnú rovnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0067"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040318">18. marca 2004</DATE>, <NAME.CASE>Merino Gómez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑342/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:160">EU:C:2004:160</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), v ktorom je článok 2 ods. 3 smernice 76/207 spojený s cieľom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0093" REF.END="QE0093"/>dosiahnuť nie formálnu, ale materiálnu rovnosť<QUOT.END REF.START="QS0093" CODE="201C" ID="QE0093"/>. Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19980430">30. apríla 1998</DATE>, <NAME.CASE>Thibault</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑136/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:178">EU:C:1998:178</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Prinajmenšom v oblasti diskriminácie na základe pohlavia sa však tieto dve koncepčné kategórie – materstvo ako jeden z prvkov vylučujúcich porovnateľnosť a možnosť prijať pozitívnu diskrimináciu na nápravu alebo kompenzáciu nevýhod, ktorým sú ženy vystavené – považujú v právnych predpisoch a judikatúre za samostatné kategórie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0068"><P>Potvrdzuje to skutočnosť, že opatrenia na ochranu žien z dôvodu materstva a pozitívna diskriminácia spadajú pod rôzne právne základy, ako to uviedla Komisia na pojednávaní. Výnimka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0094" REF.END="QE0094"/>materstva<QUOT.END REF.START="QS0094" CODE="201C" ID="QE0094"/> je stanovená v článku 28 ods. 1 smernice 2006/54, zatiaľ čo všeobecné ustanovenie týkajúce sa pozitívnej diskriminácie je v článku 3 uvedenej smernice. Platilo to aj v prípade smernice 76/207, v ktorej sa týmto rôznym kategóriám venovali aj dve rôzne ustanovenia (článok 2 ods. 3 a 4, zmenený na článok 2 ods. 7 a 8). Výnimke <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0095" REF.END="QE0095"/>materstva<QUOT.END REF.START="QS0095" CODE="201C" ID="QE0095"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0096" REF.END="QE0096"/>pozitívnej diskriminácii<QUOT.END REF.START="QS0096" CODE="201C" ID="QE0096"/> sa venujú aj rôzne ustanovenia (článok 4 ods. 2 a článok 6) v smernici Rady 2004/113/ES z <DATE ISO="20041213">13. decembra 2004</DATE> o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="373" PAGE.FIRST="37" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 373, 2004, s. 37</REF.DOC.OJ>). Pozri však aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Kalanke</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑450/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:105">EU:C:1995:105</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktoré podľa všetkého zobrazujú článok 2 ods. 3 smernice 76/207 ako opatrenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0097" REF.END="QE0097"/>pozitívnej diskriminácie<QUOT.END REF.START="QS0097" CODE="201C" ID="QE0097"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>To už nie je len náhoda. Logika, na ktorej sú postavené obe výnimky, je v skutočnosti odlišná: výnimka týkajúca sa opatrení na ochranu žien z dôvodu materstva, ako napríklad v článku 4 ods. 2 smernice 79/7, je založená na neporovnateľnosti, pokiaľ ide o veľmi špecifickú biologickú skutočnosť, ktorá sa nikdy nezmení. Jej cieľom nie je napraviť alebo kompenzovať existujúcu nerovnováhu alebo štrukturálnu nepriaznivú situáciu, ktorá môže so sociálnym pokrokom vymiznúť. Článok 4 ods. 2 smernice 79/7 v skutočnosti funguje nezávisle od akejkoľvek existujúcej situácie znevýhodnenia alebo nedostatočného zastúpenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>Okrem toho, z hľadiska funkcií a cieľov výnimky materstva a pozitívnej diskriminácie je rozdiel veľmi dôležitý. Mnohé z nevýhod, ktorým sú ženy vystavené, vyplývajú zo spoločensky nastavenej úlohy, ktorá sa im pripisuje, a širší výklad výnimky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0098" REF.END="QE0098"/>materstva<QUOT.END REF.START="QS0098" CODE="201C" ID="QE0098"/>, ktorá sa týka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0099" REF.END="QE0099"/>materstva ako postavenia matky<QUOT.END REF.START="QS0099" CODE="201C" ID="QE0099"/>, pravdepodobne tieto úlohy ďalej zachová a zmrazí, čo je v rozpore so samotným účelom pozitívnej diskriminácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o článok 7 smernice 79/7, jeho obmedzená pôsobnosť, spojená s postupnosťou, ktorou je smernica charakterizovaná, už predstavuje významnú námietku proti tomu, aby sa toto ustanovenie považovalo za vhodný spôsob pozitívnej diskriminácie v oblasti sociálneho zabezpečenia. Okrem toho, ako už bolo uvedené, účel tohto ustanovenia nie je ani tak spojený s myšlienkou skutočnej rovnosti, ale s logikou zachovania určitých existujúcich rozdielov v <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0100" REF.END="QE0100"/>prospech<QUOT.END REF.START="QS0100" CODE="201C" ID="QE0100"/> žien, pričom sa zároveň zachová finančná rovnováha systémov sociálneho zabezpečenia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0069"><P>Pozri poznámku pod čiarou 52 a citovanú judikatúru.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="17"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Aby som to zhrnul, vylúčenie sociálneho zabezpečenia z pôsobnosti článku 157 ods. 4 ZFEÚ by znamenalo, že smernica 79/7 by bola jediným osobitným nástrojom sekundárneho práva v oblasti sociálnej politiky, ktorým sa vykonáva zásada EÚ týkajúca sa rovnosti medzi ženami a mužmi, ktorý je vylúčený z vecného prístupu k rovnosti hlásaného v článku 157 ods. 4 ZFEÚ ako všeobecné ustanovenie o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0101" REF.END="QE0101"/>pozitívnej diskriminácii<QUOT.END REF.START="QS0101" CODE="201C" ID="QE0101"/> z dôvodu pohlavia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>Pre mňa je ťažké stotožniť sa s týmto dôsledkom. Článok 157 ods. 4 ZFEÚ by preto mal slúžiť aj na odôvodnenie vnútroštátneho opatrenia, ktoré by bolo inak diskriminačné v osobitnom právnom rámci stanovenom uplatniteľným sekundárnym právom EÚ vrátane smernice 79/7, pokiaľ takéto opatrenie spĺňa požiadavky daného ustanovenia zmluvy, a to konkrétne že cieľom týchto opatrení je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0102" REF.END="QE0102"/>plne zabezpečiť v praxi rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami v pracovnom procese<QUOT.END REF.START="QS0102" CODE="201C" ID="QE0102"/> a umožniť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0103" REF.END="QE0103"/>osobitné výhody menej zastúpenému pohlaviu pre ľahšie uplatnenie sa v odbornej pracovnej činnosti alebo ako prevenciu či kompenzáciu nevýhod v profesijnej kariére<QUOT.END REF.START="QS0103" CODE="201C" ID="QE0103"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Kompenzácia nevýhod v profesijnej kariére</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>Komisia napriek tomu, že uznala, že článok 157 ods. 4 ZFEÚ by mohol byť potenciálne uplatniteľný v oblasti sociálneho zabezpečenia, tvrdí, že sporné opatrenie v prejednávanej veci nemožno zahrnúť do výnimky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0104" REF.END="QE0104"/>pozitívnej diskriminácie<QUOT.END REF.START="QS0104" CODE="201C" ID="QE0104"/> stanovenej v uvedenom článku na základe výkladu, ktorý Súdny dvor poskytol v rozsudkoch vo veci Griesmar a vo veci Leone.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>Vo veci Griesmar Súdny dvor vyložil článok 6 ods. 3 dohody o sociálnej politike<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0070"><P>Pôvodom článku 157 ods. 4 ZFEÚ je článok 6 tretí odsek dohody o sociálnej politike medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev s výnimkou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="191" PAGE.FIRST="91" DATE.PUB="1992">Ú. v. ES C 191, 1992, s. 91</REF.DOC.OJ>), ktorý bol do práva Spoločenstva začlenený Protokolom č. 14 o sociálnej politike k Maastrichtskej zmluve.</P></NOTE> vo veci týkajúcej sa zvýhodnenia za odpracované roky pre zamestnancov s deťmi, ktoré bolo priznané štátnym zamestnankyniam v rámci zamestnaneckého dôchodkového systému. Súdny dvor konštatoval, že toto opatrenie nepatrí medzi opatrenia o pozitívnej diskriminácii uvedené v článku 6 ods. 3 dohody o sociálnej politike. Nezdalo sa, že by opatrenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0105" REF.END="QE0105"/>bolo takej povahy, aby mohlo kompenzovať nevýhody, ktorým čelia štátne zamestnankyne počas svojej profesijnej kariéry tým, že by im pomáhalo v ich profesijnej kariére<QUOT.END REF.START="QS0105" CODE="201C" ID="QE0105"/>. Súdny dvor konštatoval, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0106" REF.END="QE0106"/>práve naopak, toto opatrenie sa obmedzuje na poskytnutie zvýhodnenia za odpracované roky štátnym zamestnankyniam, ktoré sú matkami, ku dňu ich odchodu do dôchodku <HT TYPE="ITALIC">bez toho, aby sa poskytla kompenzácia za problémy, s ktorými sa môžu stretnúť v priebehu svojej profesijnej kariéry</HT><QUOT.END REF.START="QS0106" CODE="201C" ID="QE0106"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0071"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20011129">29. novembra 2001</DATE> (<NO.CASE>C‑366/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:648">EU:C:2001:648</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>. Potvrdilo sa to aj vo veci Leone<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0072"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140717">17. júla 2014</DATE> (<NO.CASE>C‑173/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2090">EU:C:2014:2090</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0100">100</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0103">103</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, ako aj vo viacerých rozsudkoch o porušení Zmluvy týkajúcich sa určitých výhod, ktoré sú poskytnuté štátnym zamestnankyniam v súvislosti s ich vekom odchodu do dôchodku a počtom odpracovaných rokov, ktoré sa požadujú na odchod do dôchodku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0073"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081113">13. novembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Taliansko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑46/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:618">EU:C:2008:618</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, neuverejnený, bod 57), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090326">26. marca 2009</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Grécko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑559/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:198">EU:C:2009:198</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, neuverejnený, body 66 až 68).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104.</NO.P><TXT>Na prvý pohľad sú úvahy v týchto rozsudkoch v plnej miere uplatniteľné v prejednávanej veci aj v prípade diskusie o článku 157 ods. 4 ZFEÚ. Materský príspevok skutočne ovplyvňuje nároky na dôchodok po uznaní úplnej trvalej invalidity, a nie počas profesijnej kariéry žalobcu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105.</NO.P><TXT>Druhý pohľad však odhaľuje dva problémy s takouto analógiou: technickejší problém a problém súvisiaci so zásadami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0106"><NO.P>106.</NO.P><TXT>Po prvé, technickejší argument: judikatúra vo veciach Griesmar a Leone sa nemusí nevyhnutne chápať tak, že úplne vylučuje možnosť použiť článok 157 ods. 4 ZFEÚ v akejkoľvek situácii, ktorá súvisí s potrebou kompenzovať nevýhody z minulosti. Na vyhlásenia uvedené v týchto rozsudkoch sa treba pozerať v kontexte okolností týchto konkrétnych vecí. Ak teda <HT TYPE="ITALIC">jediné opatrenie</HT>, ktoré existuje<?PAGE NO="18"?> na riešenie štrukturálneho problému, akým je rodový rozdiel, spočíva v kompenzácii po odchode do dôchodku, je skutočne oprávnené povedať, že vnútroštátne právne predpisy nezabezpečujú nápravu problémov, ktorým ženy čelia v priebehu svojej profesijnej kariéry. Za týchto okolností by len poskytnutie kompenzácie po odchode do dôchodku mohlo dokonca prispieť k zachovaniu tradičného rozdelenia úloh žien a mužov tým, že by bola mužom v porovnaní so ženami ponechaná iba podporná úloha, pokiaľ ide o výkon ich rodičovských povinností,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0074"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20020319">19. marca 2002</DATE>, <NAME.CASE>Lommers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑476/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:183">EU:C:2002:183</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100930">30. septembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Roca Álvarez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑104/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:561">EU:C:2010:561</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> s tým, že ženy by dostávali len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0107" REF.END="QE0107"/>kompenzáciu<QUOT.END REF.START="QS0107" CODE="201C" ID="QE0107"/> na konci svojej profesijnej kariéry.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0107"><NO.P>107.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru je situácia dosť odlišná, keď vnútroštátne opatrenie, akým je opatrenie v prejednávanej veci, tvorí súčasť <HT TYPE="ITALIC">širšieho systému</HT> vnútroštátneho práva, ktorý zahŕňa rôzne opatrenia zamerané na skutočné odstránenie problémov, ktorým ženy čelia počas svojej profesijnej kariéry. V takom prípade nie je možné vylúčiť, že v zásade, ak existuje všeobecný legislatívny kontext zameraný na kompenzáciu nevýhod, ktorým sú ženy vystavené, tým, že ich <HT TYPE="ITALIC">v priebehu ich profesijnej kariéry</HT> podporuje, potom opatrenie, ktoré by malo vplyv na <HT TYPE="ITALIC">kompenzáciu nevýhod z minulosti</HT>, by mohlo byť oprávnene zavedené podľa článku 157 ods. 4 ZFEÚ. Takéto opatrenie by bolo skutočne <HT TYPE="ITALIC">doplnkovým</HT> opatrením k hlavnému systému kompenzačných opatrení s účinkom počas profesijného života. Malo by charakter nápravného a dočasného opatrenia, aby sa ním v mene medzigeneračnej spravodlivosti riešila situácia tých, ktorí nemohli ťažiť v systéme sociálneho zabezpečenia z pokroku smerom k rovnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0108"><NO.P>108.</NO.P><TXT>Ak by sa takýto primeraný a vecný výklad pôsobnosti článku 157 ods. 4 ZFEÚ zameraný na rovnosť neakceptoval, potom je podľa môjho názoru načase prehodnotiť prístup tohto súdu na úrovni zásad.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0109"><NO.P>109.</NO.P><TXT>Po prvé existuje znenie článku 157 ods. 4 ZFEÚ. Jasne odkazuje na cieľ zabezpečiť v praxi rovnosť zaobchádzania tým, že zahŕňa nielen opatrenia zamerané na zjednodušenie <HT TYPE="ITALIC">prístupu</HT> a predchádzanie nevýhodám<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0075"><P>Je potrebné poznamenať, že článok 23 Charty takisto zdanlivo pokrýva iba tú stranu rovnice, ktorá hovorí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0108" REF.END="QE0108"/>prístupe<QUOT.END REF.START="QS0108" CODE="201C" ID="QE0108"/>, ale pritom siaha ďalej: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0109" REF.END="QE0109"/>Zásada rovnosti nebráni zachovávaniu alebo prijímaniu opatrení, ktoré ustanovujú osobitné výhody v prospech menej zastúpeného pohlavia.<QUOT.END REF.START="QS0109" CODE="201C" ID="QE0109"/></P></NOTE>, ale aj <HT TYPE="ITALIC">kompenzáciu</HT> týchto nevýhod. Toto ustanovenie podľa môjho názoru nahrádza možno nie celkom užitočné zameranie sa na rozpor medzi rovnosťou príležitostí a rovnosťou výsledkov, ktorý pri výklade rôznych právnych ustanovení prevládal vo veľkej časti skoršej judikatúry.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0076"><P>Pozri najmä otázku vylúčenia prístupov k <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0110" REF.END="QE0110"/>pozitívnej diskriminácii<QUOT.END REF.START="QS0110" CODE="201C" ID="QE0110"/>, ktoré môžu zahŕňať prístup zameraný na výsledky, ktorého cieľom je kompenzácia minulosti, v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Kalanke</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑450/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:105">EU:C:1995:105</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0009">9</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež k tejto diskusii návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Briheche</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑319/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:398">EU:C:2004:398</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0110"><NO.P>110.</NO.P><TXT>Po druhé výklad pôsobnosti článku 157 ods. 4 ZFEÚ sa musí logicky prispôsobiť osobitostiam spornej oblasti. Ak sa pripustí, že článok 157 ods. 4 ZFEÚ sa uplatňuje na oblasť, na ktorú sa vzťahuje smernica 79/7, kompenzácia nevýhod v profesijnej kariére musí nevyhnutne pokrývať následky nevýhod z minulosti v súčasnosti. Nerozumiem tomu, ako inak by to mohlo byť v oblasti sociálneho zabezpečenia, kde sa nevýhody v dôchodkoch pociťujú väčšinou až po odchode z trhu práce. Je ťažké pochopiť, ako by sa problém <HT TYPE="ITALIC">teraz existujúceho</HT> rodového rozdielu v dôchodkoch mohol vyriešiť uľahčením prístupu žien na trh práce alebo prijatými opatreniami, ešte kým sú ženy stále činné na trhu práce (týmito opatreniami by sa zabránilo <HT TYPE="ITALIC">prípadnému</HT> rodovému rozdielu v dôchodkoch v <HT TYPE="ITALIC">budúcnosti</HT>), a zároveň kategorickým vylúčením všetkých opatrení, ktoré by sa začali uplatňovali po ich odchode z trhu práce (kde je skutočný a naliehavejší problém).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0111"><NO.P>111.</NO.P><TXT>Po tretie takýto prístup k článku 157 ods. 4 ZFEÚ by viedol k príliš úzkemu a vylučujúcemu výsledku, pretože by znamenal predĺženie nevýhod, ktorým čelia ženy počas svojho pracovného života, až do ich odchodu do dôchodku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0077"><P>V tomto smere súhlasím s návrhmi, <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci Amédée</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑572/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:846">EU:C:2011:846</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Leone</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑173/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:117">EU:C:2014:117</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Praktický výsledok by bol morálne otázny: keďže <HT TYPE="ITALIC">plne zabezpečená rovnosť zaobchádzania v praxi</HT> sa vzťahuje iba na rovnosť príležitostí <HT TYPE="ITALIC">počas ich pracovného života</HT>, nič<?PAGE NO="19"?> po ich odchode z trhu práce sa nemôže nikdy kompenzovať, aj keď nevýhoda jasne vyplýva z nerovnosti, ktorá sa vyskytla počas ich pracovného života a bude sa logicky prejavovať neskôr. V takom prípade by rovnosť príležitostí bola užitočným pojmom, iba ak by zahŕňala rovnakú príležitosť zmeniť minulosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0112"><NO.P>112.</NO.P><TXT>Navrhujem preto, aby článok 157 ods. 4 ZFEÚ mohol slúžiť nielen na odôvodnenie vnútroštátneho opatrenia, ktoré by bolo inak diskriminačné v osobitnom právnom rámci stanovenom uplatniteľným sekundárnym právom EÚ vrátane smernice 79/7, ale aby bola možnosť sa naň odvolať aj v prípade opatrení, ktorých cieľom je kompenzovať nevýhody, ktoré sa vyskytli počas profesijnej kariéry, ktoré aj keď majú pôvod v nerovnosti počas pracovného života, sa prejavia až po odchode z trhu práce.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0113"><NO.P>113.</NO.P><TXT>Právo EÚ však opakovane podrobuje opatrenia pozitívnej diskriminácie posúdeniu proporcionality, ktoré si vyžaduje, aby výnimky zostali v medziach toho, čo je vhodné a potrebné na dosiahnutie daného cieľa. Zásada rovnosti zaobchádzania sa musí v čo najväčšej miere zosúladiť s požiadavkami sledovaného cieľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0078"><P>Pozri v súvislosti s článkom 2 ods. 4 smernice 76/207 rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20020319">19. marca 2002</DATE>, <NAME.CASE>Lommers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑476/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:183">EU:C:2002:183</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040930">30. septembra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Briheche</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑319/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:574">EU:C:2004:574</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri vo všeobecnosti moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Cresco Investigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑193/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:614">EU:C:2018:614</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0111">111</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0114"><NO.P>114.</NO.P><TXT>Teraz sa zameriam na preskúmanie týchto požiadaviek v kontexte prejednávanej veci.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O veci samej</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0115"><NO.P>115.</NO.P><TXT>INSS a španielska vláda trvajú na doplnkovej nápravnej povahe spornej dávky. Podľa týchto zainteresovaných strán <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0111" REF.END="QE0111"/>materský príspevok<QUOT.END REF.START="QS0111" CODE="201C" ID="QE0111"/> patrí do širšieho legislatívneho rámca, ktorého cieľom je kompenzácia nevýhod, ktorým čelia ženy počas svojej profesijnej kariéry. Bolo opísaných niekoľko opatrení vrátane opatrení, ktoré predstavujú kompenzáciu príspevkov pri narodení dieťaťa, materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke, ako aj opatrení v oblasti zamestnania, ako napríklad záruka dlhšej rodičovskej dovolenky. Tieto opatrenia sa však neuplatňujú so spätnou platnosťou, a preto nemôžu napraviť situáciu starších generácií, ktoré z nich nemohli mať prospech. Okrem toho so zreteľom na tieto opatrenia španielska vláda tvrdí, že v budúcnosti by sa potreba <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0112" REF.END="QE0112"/>materského príspevku<QUOT.END REF.START="QS0112" CODE="201C" ID="QE0112"/> pravidelne prehodnocovala.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0116"><NO.P>116.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd by musel zvážiť všetky tieto prvky, aby posúdil, či má sporné opatrenie v rámci širšieho systému skutočne doplnkovú povahu kompenzačného opatrenia, ktorého cieľom je v skutočnosti kompenzovať nevýhody, ktorým ženy čelia počas svojej profesijnej kariéry.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0117"><NO.P>117.</NO.P><TXT>No aj keď je v prejednávanej veci teoreticky možné uplatniť článok 157 ods. 4 ZFEÚ, musím konštatovať, že z informácií, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru, by sporná dávka, tak ako je v súčasnosti navrhovaná, v žiadnom prípade neprešla posúdením proporcionality, ktoré sa vyžaduje v tomto ustanovení. V tomto bode musím súhlasiť s Komisiou, že sporné opatrenie nie je v súlade so zásadou proporcionality.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0118"><NO.P>118.</NO.P><TXT>Po prvé, pokiaľ ide o jeho primeranosť, je potrebné poznamenať, že sporné opatrenie sa neuplatňuje na nepríspevkové dôchodky, ktoré sú pravdepodobne viac postihnuté rodovým rozdielom, pričom treba mať na pamäti, že ženy starších generácií s väčšou pravdepodobnosťou ani nedosiahnu potrebný počet rokov na to, aby mohli mať nárok na príspevkové dôchodky.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="20"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0119"><NO.P>119.</NO.P><TXT>Po druhé, ako poznamenáva Komisia, toto opatrenie sa uplatňuje iba na dôchodky, ktoré sa začali vyplácať v roku 2016, a tým sú vynechané ženy z generácií, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou postihnuté rodovým rozdielom. Podľa môjho názoru táto skutočnosť vytvára taký rozsiahly nesúlad medzi (oficiálne stanoveným) cieľom opatrenia a prostriedkami zvolenými na jeho uskutočnenie, že sa toto opatrenie stáva nevhodným na dosiahnutie stanoveného cieľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0079"><P>V skutočnosti by sa dalo odôvodnene predpokladať, že takéto opatrenie sociálnej politiky by nenapravilo minulosť, ale malo by skôr za následok spevnenie a zmrazenie tradičného rozdelenia úloh, ktorého účinky, ako uvádza, chce do budúcnosti napraviť.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0120"><NO.P>120.</NO.P><TXT>Po tretie sporné opatrenie nespĺňa požiadavku nevyhnutnosti. Článok 60 ods. 1 LGSS sa opiera o výlučné a automatické kritérium pohlavia. Vzťahuje sa iba na ženy a nepripúšťa sa v ňom žiadne posudzovanie mužov v porovnateľných situáciách. Rovnaké opatrenie nie je možné uplatniť ani v prípade mužov, ktorí museli prerušiť svoju profesijnú kariéru, alebo ktorí poberali znížené príspevky v spojitosti s výchovou svojich detí.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0080"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20011129">29. novembra 2001</DATE>, <NAME.CASE>Griesmar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑366/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:648">EU:C:2001:648</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri, pokiaľ ide o úlohu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0113" REF.END="QE0113"/>ustanovení o výnimke<QUOT.END REF.START="QS0113" CODE="201C" ID="QE0113"/>, ktorými sa otvárajú opatrenia pre mužov v osobitných situáciách, rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19971111">11. novembra 1997</DATE>, <NAME.CASE>Marschall</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑409/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:533">EU:C:1997:533</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000328">28. marca 2000</DATE>, <NAME.CASE>Badeck a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑158/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:163">EU:C:2000:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20020319">19. marca 2002</DATE>, <NAME.CASE>Lommers</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑476/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:183">EU:C:2002:183</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0121"><NO.P>121.</NO.P><TXT>Treba uviesť ešte záverečnú poznámku: nespochybnila sa ani legitímnosť cieľa, ktorý sa sleduje vnútroštátnym opatrením, ani štatistické dôkazy predložené vnútroštátnymi orgánmi, ktoré preukazujú existenciu rodového rozdielu ako štrukturálneho problému. Podľa môjho názoru by sa okrem toho vnútroštátne pravidlá v oblasti sociálneho zabezpečenia zamerané na nápravu rodového rozdielu prostredníctvom kompenzácie mohli uplatňovať podľa článku 157 ods. 4 ZFEÚ. Článok 60 ods. 1 LGSS vo svojej súčasnej podobe však nespĺňa požiadavku primeranosti ani nevyhnutnosti, aby sa ním mohla dodržať zásada proporcionality, ktorá sa musí dodržať, aby sa takéto opatrenie stalo prípustným podľa článku 157 ods. 4 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0122"><NO.P>122.</NO.P><TXT>Na základe týchto úvah som dospel k záveru, že sporné opatrenie v prejednávanej veci nie je prípustné podľa článku 157 ods. 4 ZFEÚ, a preto je nezlučiteľné s právom EÚ.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0123"><NO.P>123.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku položenú Juzgado de lo Social n.<HT TYPE="SUP">o</HT> 3 de Gerona (Súd pre pracovnoprávne záležitosti č. 3 Gerona, Španielsko) takto:</TXT><P>Článok 4 ods. 1 smernice Rady 79/7/EHS z <DATE ISO="19781219">19. decembra 1978</DATE> o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takému vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je sporné vnútroštátne ustanovenie v prejednávanej veci, v ktorom sa na jednej strane priznáva nárok na príspevok k dôchodku ženám, ktoré sú matkami dvoch alebo viacerých detí a po nadobudnutí jeho účinnosti majú nárok na trvalý invalidný dôchodok príspevkového typu, ale na druhej strane neobsahuje žiadnu možnosť priznať tento nárok mužom v akejkoľvek situácii.</P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>