(1)

Eurosystém prevádzkuje platobné systémy na základe svojho mandátu a právomocí ustanovených v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) – najmä v článku 3.1 štvrtej zarážke, článku 12.1, článku 22 v spojení s článkom 17 – a v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie. Eurosystém pri tom náležite zohľadňuje článok 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (1), ako bol zmenený článkom 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/886 (2), ktorý zahŕňa platobné inštitúcie a inštitúcie elektronického peňažníctva (spoločne ďalej označované ako nebankoví poskytovatelia platobných služieb) do zoznamu inštitúcií, ktoré sú za určitých podmienok oprávnené stať sa účastníkmi platobných systémov určených podľa uvedenej smernice. V článku 35a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (3), ktorý bol doplnený článkom 3 nariadenia (EÚ) 2024/886, sa stanovujú v porovnaní s inými inštitúciami dodatočné podmienky, ktoré musia takíto nebankoví poskytovatelia platobných služieb spĺňať pred podaním žiadosti o účasť v systémoch určených podľa smernice 98/26/ES. Napokon v článku 10 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/2366, ako bol zmenený článkom 3 nariadenia (EÚ) 2024/886, sa umožňuje nebankovým poskytovateľom platobných služieb zabezpečiť peňažné prostriedky svojich klientov uložením na samostatnom účte v úverovej inštitúcii alebo v centrálnej banke podľa jej uváženia.

(2)

Cieľom umožnenia prístupu nebankovým poskytovateľom platobných služieb k platobným systémom prevádzkovaným centrálnymi bankami Eurosystému je zvýšiť efektívnosť a plynulé fungovanie sektora retailových platieb, okrem iného uľahčením poskytovania okamžitých platieb v celej eurozóne.

(3)

V záujme právnej istoty a s cieľom zabrániť diskriminácii medzi nebankovými poskytovateľmi platobných služieb na základe miesta usadenia by centrálne banky Eurosystému mali zaujať jednotný prístup, pokiaľ ide o prístup nebankových poskytovateľov platobných služieb k všetkým platobným systémom prevádzkovaným centrálnymi bankami Eurosystému a k ich účtom. Centrálne banky Eurosystému by preto mali uplatňovať súbor nediskriminačných, objektívnych a na posudzovaní rizík založených kritérií na umožnenie priameho prístupu nebankových poskytovateľov platobných služieb k platobným systémom prevádzkovaným centrálnymi bankami Eurosystému. Tým by sa zabezpečilo, že priamy prístup nebankových poskytovateľov platobných služieb podporí integritu trhu, ako aj hospodársku súťaž a inovácie v ekosystéme platobných služieb bez toho, aby predstavoval riziko pre odolnosť, integritu a bezpečnosť platobných systémov, a nestal sa tak zdrojom systémového rizika.

(4)

V článku 35a ods. 1 smernice 2015/2366 sa stanovujú osobitné podmienky pre nebankových poskytovateľov platobných služieb, ktorí majú záujem o účasť v platobných systémoch určených podľa smernice 98/26/ES. Členské štáty musia vymedziť postup, ktorým sa posudzuje, či nebankoví poskytovatelia platobných služieb spĺňajú tieto podmienky. Bez toho, aby boli dotknuté tieto postupy, je dôležité stanoviť spoločný súbor minimálnych požiadaviek na úrovni Eurosystému, ktoré by museli spĺňať nebankoví poskytovatelia platobných služieb, ktorí chcú získať prístup k platobným systémom prevádzkovaným centrálnymi bankami. Tieto minimálne požiadavky by mali byť zodpovedajúcim spôsobom zohľadnené v podmienkach dohôd medzi centrálnymi bankami Eurosystému a nebankovými poskytovateľmi platobných služieb a mali by zahŕňať dodržiavanie určitých bezpečnostných požiadaviek a predkladanie okrem iného vyhlásení, ktorými nebankový poskytovateľ platobných služieb alebo príslušný vnútroštátny orgán potvrdí príslušnej centrálnej banke Eurosystému prvotné a následné dodržiavanie podmienok ustanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa vykonáva článok 35a ods. 1 smernice 2015/2366, ako aj poskytovanie dodatočnej podpornej dokumentácie, ak o to centrálne banky Eurosystému požiadajú.

(5)

Smernica 98/26/ES a smernica (EÚ) 2015/2366 neposkytujú nebankovým poskytovateľom platobných služieb automatický prístup k platobným systémom, ktoré Eurosystém prevádzkuje podľa článku 3.1 štvrtej zarážky a článkov 17, 18 a 22 štatútu ESCB, akým je napríklad nová generácia Transeurópskeho automatizovaného expresného systému hrubého vyrovnania platieb v reálnom čase (TARGET). TARGET predstavuje súbor platobných systémov a poskytuje účty na vyrovnanie transakcií v eurách v peniazoch centrálnej banky, a preto zohráva zásadnú úlohu pri plnení niektorých základných úloh Eurosystému vrátane podpory plynulého fungovania platobných systémov. Kritériá prístupu a pravidlá účasti v TARGET sú stanovené v usmernení Európskej centrálnej banky (EÚ) 2022/912 (ECB/2022/8) (4).

(6)

Eurosystém má v úmysle poskytnúť priamy prístup k TARGET všetkým oprávneným účastníkom. V dôsledku toho by nebankoví poskytovatelia platobných služieb, ktorí sú oprávnení na účasť v TARGET, nemali byť naďalej registrovaní ako adresovateľní držitelia identifikačného kódu spoločnosti (BIC) alebo ako dostupné strany na vlastnom účte centrálnych bánk Eurosystému, s výnimkou technického účtu platobného systému prevádzkovaného centrálnou bankou v systéme vyrovnania okamžitých platieb TARGET (TIPS).

(7)

V záujme minimalizácie akéhokoľvek možného narušenia alebo negatívneho vplyvu na spracovanie platieb, ktoré by ovplyvnili koncových používateľov, akonáhle niektorí nebankoví poskytovatelia platobných služieb prestanú byť registrovaní ako adresovateľní držitelia BIC alebo ako dostupné strany na vlastnom účte centrálnych bánk Eurosystému, je potrebné ustanoviť prechodné obdobie, aby sa umožnila migrácia takýchto nebankových poskytovateľov platobných služieb, ktorí sú oprávnenými subjektmi a chcú sa stať priamymi účastníkmi TARGET. Nebankoví poskytovatelia platobných služieb, na ktorých by sa toto prechodné obdobie vzťahovalo, sú poskytovatelia registrovaní ako adresovateľní držitelia BIC alebo dostupné strany na vlastnom účte centrálnych bánk Eurosystému. Prechodné obdobie by muselo byť dostatočne dlhé na to, aby sa umožnilo dokončenie všetkých potrebných administratívnych a technických implementačných krokov, vrátane testovacích činností nebankových poskytovateľov platobných služieb v spolupráci s príslušnými centrálnymi bankami Eurosystému, a aby sa umožnil prechod viacerých subjektov na nový model pripojenia bez toho, aby bola ktorákoľvek centrálna banka Eurosystému neprimerane zaťažená. Prechodné obdobie trvajúce do 31. decembra 2025 sa považuje za primerané a vhodné na účely takejto implementácie a na postupné ukončenie existujúceho pripojenia, ktoré niektorí nebankoví poskytovatelia platobných služieb využívajú na spracovanie platieb.

(8)

Pre nebankových poskytovateľov platobných služieb by mali byť účty v platobnom systéme prevádzkovanom centrálnou bankou Eurosystému, vrátane TARGET, vedené len na účely vkladania peňažných prostriedkov na splnenie záväzkov z vyrovnania. Zostatok alebo objem peňažných prostriedkov na takýchto účtoch by preto nemal presiahnuť výšku, ktorá je nevyhnutná na splnenie takýchto povinností. Vloženie peňažných prostriedkov na účty vedené v platobných systémoch prevádzkovaných centrálnou bankou Eurosystému v rozsahu presahujúcom túto výšku by bolo v rozpore s jeho účelom. Z hľadiska cenovej a finančnej stability je dôležité, aby sa takéto účty používali na účely platobného styku a neboli zneužívané na účely zabezpečenia peňažných prostriedkov. Z tohto dôvodu by sa mala uplatňovať požiadavka na stanovenie maximálnej výšky peňažných prostriedkov a táto požiadavka, ako aj ustanovenia týkajúce sa výpočtu tejto výšky, by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zohľadniť v podmienkach dohôd medzi centrálnymi bankami Eurosystému a nebankovými poskytovateľmi platobných služieb.

(9)

Pokiaľ ide o účty v TARGET, mali by sa pri výpočte maximálnej výšky peňažných prostriedkov vo všeobecnosti primerane zohľadniť záväzky z vyrovnania vyplývajúce z priamej účasti nebankového poskytovateľa platobných služieb v pridružených platobných systémoch, ktoré uskutočňujú vyrovnanie v TARGET, a požiadavka na stanovenie maximálnej výšky peňažných prostriedkov by sa mala vo všeobecnosti vzťahovať aj na peňažné prostriedky nebankového poskytovateľa platobných služieb držané na technických účtoch TARGET takýchto pridružených systémov. Nedostatok spoľahlivých údajov o zostatkoch, ktoré nebankový poskytovateľ platobných služieb drží na účtoch TARGET na účely určitých postupov pridruženého systému, by však bránil účinnému dennému monitorovaniu, ktoré by centrálne banky Eurosystému mali vykonávať s cieľom zistiť, či nebankový poskytovateľ platobných služieb tieto účty nezneužíva tým, že na nich drží prebytočnú likviditu. Centrálne banky Eurosystému konkrétne nemajú prehľad o zostatkoch nebankových poskytovateľov platobných služieb na: a) účtoch TARGET na účely postupu hrubého vyrovnania platieb v reálnom čase podľa písmena D (ďalej len „postup vyrovnania RTGS AS podľa písmena D“) podľa časti VI článku 6 prílohy I k usmerneniu (EÚ) 2022/912 (ECB/2022/8) a b) účtoch TARGET na účely postupov vyrovnania pridruženého systému na vyrovnanie okamžitých platieb TARGET (TIPS AS) podľa časti VII prílohy I k uvedenému usmerneniu. Preto by sa na súčasné účely nemali do výpočtu maximálnej výšky peňažných prostriedkov zahrnúť žiadne peňažné prostriedky, ktoré má nebankový poskytovateľ platobných služieb na účtoch TARGET na účely postupu vyrovnania RTGS AS podľa písmena D alebo postupu vyrovnania TIPS AS, a na tieto finančné prostriedky by sa nemalo vzťahovať žiadne takéto obmedzenie. Namiesto toho by sa mal pre nebankových poskytovateľov platobných služieb zaviesť režim mesačného oznamovania vlastných potvrdení, ak je to relevantné, aby mohli príslušné centrálne banky Eurosystému monitorovať, či sa prostriedky, ktoré majú nebankoví poskytovatelia platobných služieb na účtoch TARGET na takéto účely, skutočne používajú na plnenie záväzkov z vyrovnania. Takýto režim vlastných potvrdení by mal zahŕňať mesačné oznamovanie najvyšších a priemerných denných jednodňových zostatkov, ktoré má nebankový poskytovateľ platobných služieb na takýchto účtoch, ako aj najvyšších a priemerných denných súm týkajúcich sa záväzkov z vyrovnania nebankového poskytovateľa platobných služieb, ktoré sú spracované v zodpovedajúcom pridruženom systéme.

(10)

Po stabilizácii prevádzkového modelu a s cieľom obmedziť pretrvávajúci vzostupný trend maximálnej výšky peňažných prostriedkov by mal Eurosystém metódu výpočtu tejto výšky v stanovených intervaloch preskúmať.

(11)

S cieľom podporiť kultúru dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa stanovenia maximálnych výšok peňažných prostriedkov by príslušná centrálna banka Eurosystému mala uložiť sankciu nebankovému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý má na takýchto účtoch sumy presahujúce príslušnú maximálnu výšku peňažných prostriedkov. Aby sa zabránilo opakovaným alebo systematickým porušovaniam týchto požiadaviek, by sa akékoľvek prípady porušenia zahŕňajúce sumy, ktoré významne presahujú príslušnú maximálnu výšku peňažných prostriedkov, alebo nesplnenia povinnosti znížiť takéto nadmerné sumy držané na účtoch nebankového poskytovateľa platobných služieb okamžite po ich prijatí, mali považovať za prípady, ktoré predstavujú závažné nedodržanie platných požiadaviek. V takýchto prípadoch by príslušná centrálna banka Eurosystému mala byť oprávnená ukončiť účasť nebankového poskytovateľa platobných služieb v príslušnom platobnom systéme prevádzkovanom centrálnou bankou a uložiť dodatočnú sankciu za každý účet, ktorý je v dôsledku toho zrušený.

(12)

Hoci sa v smernici (EÚ) 2015/2366 vyžaduje, aby nebankoví poskytovatelia platobných služieb chránili peňažné prostriedky svojich klientov otvorením účtov s chránenými peňažnými prostriedkami alebo iným spôsobom, základnou funkciou centrálnych bánk nie je nahrádzať úverové inštitúcie pri poskytovaní služieb zabezpečenia peňažných prostriedkov. Ponúkanie účtov s chránenými peňažnými prostriedkami centrálnymi bankami môže mať vplyv na celkovú bezpečnosť a spoľahlivosť transmisného mechanizmu menovej politiky a finančného systému vo všeobecnosti a mohlo by mať za následok vznik významných rizík pre dosiahnutie cieľov Eurosystému, ktoré sú špecifické pre centrálne banky. Medzi takéto riziká patrí odliv vkladov z úverových inštitúcií, napríklad v scenári, kedy by sa vklady držali v centrálnej banke, čo by viedlo k postupnej dezintermediácii komerčného bankového sektora, čo by malo negatívny vplyv na dostupnosť likvidity, a bránilo tak účinnej transmisii menovej politiky. Podobne by syntetická digitálna mena centrálnej banky, napríklad elektronické peniaze vydané nebankovým poskytovateľom platobných služieb a plne kryté peniazmi centrálnej banky, mohla stierať rozdiel medzi peniazmi centrálnej banky – teda aktívom na vyrovnanie, s ktorým nie je spojené žiadne kreditné riziko a riziko nedostatočnej likvidity – a peniazmi komerčných bánk. Ukladanie peňažných prostriedkov klientov v centrálnych bankách by mohlo viesť k tomu, že by si verejnosť zamieňala elektronické peniaze s inými formami peňazí vrátane peňazí centrálnej banky, čím by sa narušilo vnímanie rizika.

(13)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 (5), ktoré sa uplatňuje od 30. decembra 2024, sa poskytovateľom služieb kryptoaktív ukladá povinnosť zabezpečiť peňažné prostriedky svojich klientov ich uložením v úverovej inštitúcii alebo, ak je takýto účet k dispozícii, v centrálnej banke. V druhom prípade zostáva rozhodnutie o ponuke účtov na účely zabezpečenia na uvážení centrálnych bánk Eurosystému. Možnosť zabezpečenia v centrálnych bankách Eurosystému by sa nemala ponúkať poskytovateľom služieb kryptoaktív z rovnakých dôvodov, ako by sa nemala ponúkať nebankovým poskytovateľom platobných služieb, ako aj z dôvodu zachovania rovnakých podmienok medzi rôznymi inštitúciami, ktoré sa zúčastňujú na trhu s platobnými službami.

(14)

Poskytovanie účtov s chránenými peňažnými prostriedkami mimo TARGET, t. j. vo vnútroštátnych platobných systémoch alebo priamo v účtovníctve centrálnej banky Eurosystému, je významné pre základné úlohy spočívajúce v uskutočňovaní menovej politiky a podporovaní plynulého fungovania platobných systémov, a preto spadá pod články 17 a 22 štatútu ESCB. Aj z tohto dôvodu by preto jednotlivé centrálne banky Eurosystému nemali nebankovým poskytovateľom platobných služieb a poskytovateľom služieb kryptoaktív ponúkať ani poskytovať účty s chránenými peňažnými prostriedkami. Aby sa predišlo pochybnostiam je potrebné uviesť, že technické účty pridruženého systému pre postup vyrovnania RTGS AS podľa písmena D alebo technické účty TIPS AS, ktoré sú síce účtami záručných fondov, nie sú účtami s chránenými peňažnými prostriedkami na účely článku 10 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2015/2366 ani na účely článku 70 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114.

(15)

Nebankoví poskytovatelia platobných služieb, ktorí majú prístup k platobným systémom prevádzkovaným centrálnymi bankami, by mali mať možnosť v závislosti od ponuky prevádzkovateľa platobného systému otvoriť si viacero účtov vyrovnania. Existencia viacerých účtov ako takých by nezabezpečovala oddelenie peňažných prostriedkov klientov, takéto účty by neboli chránené pred platobnou neschopnosťou.

(16)

Usmernenie (EÚ) 2022/912 (ECB/2022/8) bude zmenené, a preto by sa uplatňovanie ustanovení tohto rozhodnutia, ktoré sa týkajú žiadostí nebankových poskytovateľov platobných služieb o prístup k TARGET, malo odložiť do 16. júna 2025, čo je dátum, ku ktorému sa z technických dôvodov budú musieť uplatňovať zmeny usmernenia (EÚ) 2022/912 (ECB/2022/8).

(17)

V záujme právnej istoty a s cieľom uľahčiť centrálnym bankám Eurosystému ako prevádzkovateľom platobných systémov alebo centrálnym bankám, ktoré vedú účty, zosúladenie ich podmienok s nedávnymi príslušnými legislatívnymi zmenami Únie by sa dátum uplatňovania tohto rozhodnutia mal zosúladiť s dátumom, do ktorého sú členské štáty povinné transponovať zmeny smernice 98/26/ES a smernice (EÚ) 2015/2366 vykonané nariadením (EÚ) 2024/886, ktorým je 9. apríl 2025.

1.

„centrálnou bankou Eurosystému“ sa rozumie Európska centrálna banka a národné centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro;

2.

„platobným systémom prevádzkovaným centrálnou bankou“ sa rozumie platobný systém prevádzkovaný centrálnou bankou Eurosystému vrátane systému, ktorý je súčasťou TARGET;

3.

„nebankovým poskytovateľom platobných služieb““ sa rozumie:

4.

„účtom s chránenými peňažnými prostriedkami“ sa rozumie samostatný účet v úverovej inštitúcii alebo podľa uváženia centrálnej banky Eurosystému v tejto centrálnej banke, ktorý si otvoril buď:

5.

„poskytovateľom služieb kryptoaktív“ sa rozumie poskytovateľ služieb kryptoaktív, ako je vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 15 smernice (EÚ) 2023/1114;

6.

„príkazom na prevod peňažných prostriedkov“ sa rozumie príkaz na prevod peňažných prostriedkov, ako je vymedzený v bode 16 prílohy III k usmerneniu (EÚ) 2022/912 (ECB/2022/8);

7.

„koncom pracovného dňa“ sa rozumie čas uzávierky pre vyrovnanie príkazov na prevod peňažných prostriedkov v daný pracovný deň, ako sa stanovuje v pravidlách príslušného platobného systému prevádzkovaného centrálnou bankou.