V Bruseli25. 11. 2021

COM(2021) 719 final

PRÍLOHA

k

návrhu rozhodnutia Rady,

ktorým sa členské štáty poverujú ratifikovať v záujme Európskej únie Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite o posilnenej spolupráci a sprístupňovaní elektronických dôkazov






















PRÍLOHA

Členské štáty pri ratifikácii protokolu uplatnia v záujme Únie tieto výhrady a urobia tieto vyhlásenia, oznámenia alebo korešpondenciu a iné uváženia.

1.Výhrady

Druhý dodatkový protokol k „Budapeštianskemu“ dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite o posilnenej spolupráci a sprístupňovaní elektronických dôkazov (ďalej len „protokol“) umožňuje zmluvnej strane v súlade s článkom 19 ods. 1, aby vyhlásila, že využije výhradu stanovenú vo vzťahu k viacerým článkom protokolu.

Členské štáty si nevyhradzujú právo neuplatňovať článok 7 (sprístupňovanie informácií o predplatiteľoch) podľa článku 7 ods. 9 písm. a).

Členské štáty si nevyhradzujú právo neuplatňovať článok 7 (sprístupňovanie informácií o predplatiteľoch) vo vzťahu k určitým typom prístupových čísel podľa článku 7 ods. 9 písm. b).

Členské štáty sa vyzývajú k tomu, aby si nevyhradzovali právo neuplatňovať článok 8 (vykonávanie príkazov druhej zmluvnej strany) vo vzťahu k prevádzkovým údajom podľa článku 8 ods. 13.

Pokiaľ článok 19 ods. 1 vytvára základ pre ďalšie výhrady, členským štátom sa povoľuje zvážiť a urobiť vlastné výhrady.

2.Vyhlásenia

Protokol tiež umožňuje zmluvnej strane, aby v súlade s článkom 19 ods. 2 urobila vyhlásenie vo vzťahu k viacerým článkom protokolu.

Členské štáty urobia vyhlásenie podľa článku 7 ods. 2 písm. b), v ktorom uvedú, že príkazy vydané voči poskytovateľom služieb na ich území musia byť vydané prokurátorom alebo iným justičným orgánom, resp. pod ich dohľadom, alebo musia byť vydané inak pod nezávislým dohľadom. Členské štáty preto pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení urobia toto vyhlásenie:

„Príkaz podľa článku 7 ods. 1 musí byť vydaný prokurátorom alebo iným justičným orgánom, resp. pod ich dohľadom, alebo musí byť vydaný inak pod nezávislým dohľadom.“

Členské štáty sa vyzývajú k tomu, aby nevyhlasovali podľa článku 9 ods. 1 písm. b), že nevykonajú žiadosti podľa článku 9 ods. 1 písm. a) (urýchlené sprístupnenie uložených počítačových údajov v prípade núdzovej situácie), v ktorých sa žiada len o sprístupnenie informácií o predplatiteľoch.

Pokiaľ článok 19 ods. 2 vytvára základ pre ďalšie vyhlásenia, členským štátom sa povoľuje zvážiť a urobiť vlastné vyhlásenia.

3.Vyhlásenia, oznámenia alebo korešpondencia

V protokole sa od zmluvnej strany takisto vyžaduje, aby v súlade s článkom 19 ods. 3 urobila vyhlásenia, oznámenia alebo korešpondenciu vo vzťahu k viacerým článkom protokolu.

Ak sa na území členských štátov vydá príkaz podľa článku 7 ods. 1 voči poskytovateľovi služieb, členské štáty oznámia, že sa vyžaduje súbežné oznámenie príkazu a poskytnutie doplňujúcich informácií a zhrnutia skutočností súvisiacich s vyšetrovaním alebo konaním podľa článku 7 ods. 5 písm. a). Členské štáty preto v čase podpisu protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení vydajú generálnemu tajomníkovi Rady Európy toto oznámenie:

„Ak sa voči poskytovateľovi služieb na území [členského štátu] vydá príkaz podľa článku 7 ods. 1, vyžadujeme v každom prípade súbežné oznámenie príkazu a poskytnutie doplňujúcich informácií a zhrnutia skutočností súvisiacich s vyšetrovaním alebo konaním“.

Podľa článku 7 ods. 5 písm. e) členské štáty určia jeden orgán, ktorý bude prijímať oznámenie podľa článku 7 ods. 5 písm. a) a vykonávať činnosti opísané v odseku 5 písm. b), písm. c) a písm. d), a oznámia kontaktné údaje tohto orgánu.

Členské štáty vyhlásia podľa článku 8 ods. 4, že na vykonanie príkazov podľa článku 8 ods. 1 sú potrebné dodatočné podporné informácie. Členské štáty preto v čase podpisu protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení urobia toto vyhlásenie:

„Na vykonanie príkazov podľa článku 8 ods. 1 sú potrebné dodatočné podporné informácie. Požadované dodatočné podporné informácie budú závisieť od okolností príkazu a súvisiaceho vyšetrovania alebo konania“.

Členské štáty oznámia a aktualizujú kontaktné informácie orgánov určených podľa článku 8 ods. 10 písm. a) na účely predkladania príkazu podľa článku 8 a orgánov určených podľa článku 8 ods. 10 písm. b) na účely prijímania príkazu podľa článku 8. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci zavedenej nariadením (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej len „Európska prokuratúra“), zahrnú Európsku prokuratúru pri výkone jej právomocí, ako sa stanovuje v článkoch 22, 23 a 25 nariadenia (EÚ) 2017/1939, medzi orgány oznámené podľa článku 8 ods. 10 písm. a) a b).

Členské štáty oznámia orgán alebo orgány, ktorým sa majú zasielať oznámenia podľa článku 14 ods. 7 písm. c) v súvislosti s kybernetickým incidentom.

Členské štáty oznámia orgán alebo orgány, ktoré poskytujú súhlas na účely článku 14 ods. 10 písm. b) v súvislosti s ďalším prenosom údajov získaných podľa protokolu inému štátu alebo medzinárodnej organizácii.

Pokiaľ článok 19 ods. 3 vytvára základ pre iné vyhlásenia, oznámenia alebo korešpondenciu, členským štátom sa povoľuje zvážiť a urobiť vlastné vyhlásenia, oznámenia alebo korešpondenciu.

4.Iné uváženia

Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci zavedenej nariadením (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej len „Európska prokuratúra“), zabezpečia, aby Európska prokuratúra mohla pri výkone svojich právomocí, ako sa stanovuje v článkoch 22, 23 a 25 nariadenia (EÚ) 2017/1939, žiadať o spoluprácu podľa protokolu rovnakým spôsobom ako vnútroštátni prokurátori týchto členských štátov.

Členské štáty zabezpečia, aby bola prijímajúca zmluvná pri prenose údajov na účely protokolu informovaná o tom, že ich vnútroštátny právny rámec vyžaduje osobné oznámenie jednotlivcovi, ktorého údaje boli poskytnuté, podľa článku 14 ods. 11 písm. c) protokolu.

Pokiaľ ide o medzinárodné prenosy na základe zastrešujúcej dohody medzi EÚ a USA, členské štáty oznámia príslušným orgánom Spojených štátov na účely článku 14 ods. 1 písm. b) protokolu, že sa dohoda uplatňuje na vzájomné prenosy osobných údajov medzi príslušnými orgánmi podľa protokolu. Členské štáty však vezmú do úvahy, že dohoda by sa mala doplniť o dodatočné záruky, ktoré zohľadnia jedinečné požiadavky prenosu elektronických dôkazov priamo poskytovateľmi služieb, a nie medzi orgánmi, ako sa stanovuje v protokole. Členské štáty preto v čase podpisu protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení urobia túto korešpondenciu príslušným orgánom Spojených štátov:

„Na účely článku 14 ods. 1 písm. b) Druhého dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite sa domnievame, že na vzájomné prenosy osobných údajov medzi príslušnými orgánmi podľa protokolu sa uplatňuje zastrešujúca dohoda medzi EÚ a USA. V prípade prenosov medzi poskytovateľmi služieb na našom území a orgánmi v Spojených štátoch podľa protokolu sa táto dohoda uplatňuje len v kombinácii s ďalším osobitným dojednaním o prenose, ktoré nerieši požiadavky prenosu elektronických dôkazov medzi orgánmi, ale jedinečné požiadavky prenosu elektronických dôkazov priamo poskytovateľmi služieb“.

Členské štáty zabezpečia, že na účely článku 14 ods. 1 písm. c) protokolu sa budú opierať o iné dohody alebo dojednania, len ak Európska komisia prijala podľa článku 45 všeobecného nariadenia (EÚ) 2016/679 o ochrane údajov alebo článku 36 smernice (EÚ) 2016/680 o presadzovaní práva v súvislosti s dotknutou treťou krajinou rozhodnutie o primeranosti, ktoré sa vzťahuje na príslušné prenosy údajov, alebo ak samotná takáto iná dohoda alebo dojednanie poskytujú primerané záruky ochrany údajov podľa článku 46 všeobecného nariadenia o ochrane údajov alebo článku 37 ods. 1 písm. a) smernice o presadzovaní práva.