<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑406/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CC0406</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:824">EU:C:2016:824</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>21</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>21</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – H. SAUGMANDSGAARD ØE – VEC C‑406/15</P><P>MILKOVA</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Henrik Saugmandsgaard Øe</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20161027">27. októbra 2016</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑406/15</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Petia Milkova</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">proti</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Izpălnitelen direktor na Agencijata za privatizacija i sledprivatizacijonen kontrol</HT></P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko)]</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Sociálna politika</KEYWORD><KEYWORD>Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní</KEYWORD><KEYWORD>Vnútroštátna právna úprava, ktorá v prípade prepustenia priznáva osobitnú ochranu zamestnancom so zdravotným postihnutím</KEYWORD><KEYWORD>Neexistencia takýchto predpisov v prospech úradníkov so zdravotným postihnutím</KEYWORD><KEYWORD>Prípustnosť</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2000/78/ES</KEYWORD><KEYWORD>Články 4 a 7</KEYWORD><KEYWORD>Dohovor Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím</KEYWORD><KEYWORD>článok 5 ods. 2</KEYWORD><KEYWORD>Rozšírenie pôsobnosti vnútroštátnych ochranných predpisov na úradníkov so zdravotným postihnutím</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>I –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko), sa týka výkladu smernice 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Rady z <DATE ISO="20001127">27. novembra 2000</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="303" PAGE.FIRST="16" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/004, s. 79).</P></NOTE>, a predovšetkým jej článkov 4 a 7, ako aj článku 5 ods. 2 Dohovoru Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>Dohovor OSN o zdravotnom postihnutí<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Dohovor prijatý Valným zhromaždením Organizácie spojených národov <DATE ISO="20061213">13. decembra 2006</DATE>, ktorý nadobudol účinnosť <DATE ISO="20080503">3. mája 2008</DATE>.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v nadväznosti na žalobu, ktorú pani Petia Milkova podala proti rozhodnutiu vedúcemu k skončeniu jej pracovného pomeru na základe zrušenia pracovného miesta, ktoré táto osoba, ktorá je osobou so zdravotným postihnutím, zastávala v postavení úradníka. Petia Milkova vytýka verejnej správe, v ktorej pôsobila, že neuplatnila v jej prospech bulharskú právnu úpravu, ktorá v prípade prepustenia priznáva osobitnú ochranu určitým kategóriám osôb trpiacich ochoreniami, ale len ak sú zamestnancami.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa pýta Súdneho dvora, či je vnútroštátna právna úprava tohto druhu zlučiteľná so spomínanými ustanoveniami Dohovoru OSN o zdravotnom postihnutí a smernice 2000/78. Za predpokladu, že by to tak nebolo, sa vnútroštátny súd pýta, či povinnosť členského štátu rešpektovať tieto dva nástroje vyžaduje, aby sa v situácii, o akú ide v spore vo veci samej, pôsobnosť vnútroštátnych predpisov, ktoré poskytujú ochranu výlučne zamestnancom so zdravotným postihnutím<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Spresňujem, že dotknutá bulharská právna úprava sa vzťahuje na súbor <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>ochorení<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/> zakladajúcich právo na túto ochranu a nie striktne na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>zdravotné postihnutie<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>, ale vnútroštátny súd sa v tejto veci zaoberá danou problematikou špecificky z hľadiska tohto pojmu, keďže prejednáva spor týkajúci sa osoby so zdravotným postihnutím.</P></NOTE>, rozšírila aj na úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Na úvod uvádzam, že podľa môjho názoru sa na takúto situáciu nevzťahuje vecná pôsobnosť smernice 2000/78, a teda v tejto veci nebude potrebné vykladať jej ustanovenia, a to ani so zreteľom na Dohovor OSN o zdravotnom postihnutí. Subsidiárne však uvediem niekoľko pripomienok k tejto otázke.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>II –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Medzinárodné právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Dohovor OSN o zdravotnom postihnutí bol schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2010/48/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Rozhodnutie z <DATE ISO="20091126">26. novembra 2009</DATE> o uzatvorení Dohovoru Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="023" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 23</REF.DOC.OJ>, 2010, s. 35). Z neho vyplýva, že Únia udržiava pravidelný dialóg s Výborom OSN, ktorý je zodpovedný za túto oblasť (Pozri Komisia, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Správa o uplatňovaní Charty základných práv EÚ<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>, COM[2016] 265 final, s. 8, poznámka pod čiarou 30).</P></NOTE> a ratifikovaný Bulharskou republikou v roku 2012<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Zákon prijatý <DATE ISO="20120126">26. januára 2012</DATE> a uverejnený v DV č. 12 z <DATE ISO="20120210">10. februára 2012</DATE>.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Podľa jeho článku 1 prvého odseku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>účelom tohto dohovoru je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>. Druhý odsek tohto článku definuje osoby so zdravotným postihnutím ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 4 Dohovoru OSN o zdravotnom postihnutí, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Všeobecné záväzky<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>, vo svojom odseku 1 uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť a podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím bez akéhokoľvek diskriminovania na základe zdravotného postihnutia…<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>V zmysle článku 5 tohto dohovoru s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Rovnosť a nediskriminácia<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="005.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Zmluvné strany zakazujú akúkoľvek diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia a zaručujú osobám so zdravotným postihnutím rovnakú a účinnú právnu ochranu pred diskrimináciou z akýchkoľvek dôvodov.</ALINEA></PARAG><P>…<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 27 tohto dohovoru, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Práca a zamestnávanie<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>, uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="027.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými; zahŕňa to právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné osobám so zdravotným postihnutím. Zmluvné strany zaručujú a podporujú uplatňovanie práva na prácu, a to aj osobám, ktoré sa stali zdravotne postihnutými v priebehu zamestnania, prijímaním primeraných opatrení, a to aj legislatívnych, ktorými okrem iného</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>zakážu diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia vo všetkých otázkach týkajúcich sa ktorejkoľvek formy zamestnávania vrátane podmienok náboru, prijímania do práce a zamestnávania, trvania zamestnania, kariérneho postupu, ako aj bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Podľa odôvodnenia 27 smernice 2000/78 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>vo svojom Odporúčaní 86/379/EHS z <DATE ISO="19860724">24. júla 1986</DATE> o zamestnávaní zdravotne postihnutých ľudí v spoločenstve[<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="225" PAGE.FIRST="43" DATE.PUB="1986">Ú. v. ES L 225, 1986, s. 43</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE>] Rada ustanovila orientačný rámec, ktorý uvádza príklady pozitívnych opatrení na podporu zamestnávania a prípravy ľudí so zdravotným postihnutím, a vo svojej rezolúcii zo <DATE ISO="19990617">17. júna 1999</DATE> o rovnakých príležitostiach pre zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím[<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P><REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="186" PAGE.FIRST="3" DATE.PUB="1999">Ú. v. ES C 186, 1999, s. 3</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE>] potvrdila dôležitosť venovať osobitnú pozornosť, okrem iného, náboru, zamestnávaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu osôb so zdravotným postihnutím<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Podľa jej článku 1 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>účelom tejto smernice je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Článok 2 smernice 2000/78, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>Pojem diskriminácie<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>, vo svojom odseku 1 uvádza, že na účely tejto smernice <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>sa pod pojmom <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>zásada rovnakého zaobchádzania<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="2018" ID="QE0017"/> rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>. Odsek 2 tohto článku definuje pojmy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>priama diskriminácia<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>nepriama diskriminácia<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> v zmysle tejto smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Článok 3 uvedenej smernice, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>Rozsah<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>, vo svojom odseku 1 písm. c) stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>v rámci právomocí delegovaných na spoločenstvo sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k… podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Článok 4 tejto smernice je nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>Požiadavky na povolanie<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> a vo svojom odseku 1 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>bez ohľadu na článok 2 ods. 1 a 2 môžu členské štáty stanoviť, že rozdiel v zaobchádzaní, ktorý je založený na charakteristike súvisiacej s niektorým z dôvodov podľa článku 1, nie je diskrimináciou, keď pre povahu určitých dotknutých pracovných činností alebo kontext, v ktorom sa vykonávajú, táto charakteristika tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka je primeraná<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Článok 7 smernice 2000/78, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>Pozitívne konanie<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>, znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="007.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Zásada rovnakého zaobchádzania nebude brániť žiadnemu členskému štátu, aby s cieľom zabezpečiť úplnú rovnosť v praxi naďalej ponechal v platnosti alebo prijal osobitné opatrenia na zamedzenie alebo kompenzáciu nevýhod súvisiacich s niektorým z dôvodov podľa článku 1.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="007.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím, zásada rovnakého zaobchádzania nebude mať vplyv na právo členských štátov ponechať v platnosti alebo prijať predpisy o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci alebo na opatrenia zamerané na vytvorenie alebo zachovanie predpisov alebo zariadení na ochranu alebo podporu ich integrácie do pracovného prostredia.<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>C –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Bulharské právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Kodex na truda (Zákonník práce)</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Podľa článku 328 ods. 1 bodu 2 kodex na truda (Zákonník práce)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Uverejnený v DV č. 26 z <DATE ISO="19860401">1. apríla 1986</DATE> a v DV č. 27 zo <DATE ISO="19860404">4. apríla 1986</DATE>, s účinnosťou od <DATE ISO="19870101">1. januára 1987</DATE>.</P></NOTE> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>zamestnávateľ môže ukončiť pracovnú zmluvu písomnou výpoveďou zaslanou pracovníkovi pri dodržaní lehôt stanovených v článku 326 ods. 2… v prípade… zrušenia pracovných miest<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Odsek 1 bod 3 jeho článku 333, nazvaného <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>Ochrana v prípade prepustenia<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>, stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>v prípadoch podľa článku 328 ods. 1 bodov 2, 3, 5 a 11… môže zamestnávateľ pristúpiť k prepusteniu len s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce v každom jednotlivom prípade:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="333.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>v prípade pracovníka, ktorý trpí ochorením uvedeným vo vyhláške ministra zdravotníctva<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>.</ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Naredba č. 5/1987 (vyhláška č. 5/1987)</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Podľa článku 1 naredba č. 5/1987 za bolestite, pri koito rabotnicite, boleduvašti ot ťach, imat osobena zakrila săglasno čl. 333, al. 1, ot kodexa na trud, izdadena ot Ministerstvoto na narodnoto zdrave i Centralnijat savet na bălgarskite profesionalni sajrééduzi (vyhláška č. 5/1987 o ochoreniach, v prípade ktorých prináleží pracovníkom, ktorí nimi trpia, osobitná ochrana podľa článku 333 ods. 1 Zákonníka práce, prijatá ministerstvom zdravotníctva a Ústrednou radou bulharských odborových zväzov)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Vyhláška prijatá <DATE ISO="19870220">20. februára 1987</DATE>, uverejnená v DV č. 33 z <DATE ISO="19870428">28. apríla 1987</DATE>.</P></NOTE>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>V prípade čiastočnej likvidácie, zrušenia pracovných miest alebo prerušenia práce na viac ako 30 dní môže podnik prepustiť pracovníkov trpiacich jedným z týchto ochorení len s predchádzajúcim súhlasom príslušného krajského inšpektorátu práce: <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>ischemická choroba srdca<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="2018" ID="QE0030"/>, <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>aktívna forma tuberkulózy<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="2018" ID="QE0031"/>, <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>onkologické ochorenie<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="2018" ID="QE0032"/>, <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>choroba z povolania<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="2018" ID="QE0033"/>, <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>duševné poruchy<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="2018" ID="QE0034"/> a <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>cukrovka<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="2018" ID="QE0035"/><QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>.</ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Zakon za administracijata (zákon o verejnej správe)</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Článok 12 zakon za administracijata (zákon o verejnej správe)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Uverejnený v DV č. 130 z <DATE ISO="19981105">5. novembra 1998</DATE>, s účinnosťou od <DATE ISO="19981206">6. decembra 1998</DATE>.</P></NOTE> znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="012.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>(1)</NO.PARAG><ALINEA>Činnosť verejnej správy vykonávajú úradníci a zamestnanci.</ALINEA></PARAG><?PAGE NO="5"?><PARAG IDENTIFIER="012.002"><NO.PARAG>(2)</NO.PARAG><ALINEA>Podmienky menovania a postavenia úradníkov stanovuje zákon.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="012.003"><NO.PARAG>(3)</NO.PARAG><ALINEA>Pracovné zmluvy zmluvných zamestnancov verejnej správy sa uzatvárajú podľa Zákonníka práce.<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Zakon za dăržavnija služitel (zákon o verejnej službe)</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Podľa článku 1 zakon za dăržavnija služitel (zákon o verejnej službe)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Uverejnený v DV č. 67 z <DATE ISO="19990727">27. júla 1999</DATE>, s účinnosťou od <DATE ISO="19990827">27. augusta 1999</DATE>.</P></NOTE> tento akt upravuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>obsah a ukončenie pracovného pomeru medzi štátom a úradníkom v rámci výkonu a pri príležitosti výkonu verejnej služby, pokiaľ osobitný zákon nestanovuje inak<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Článok 106 ods. 1 bod 2 uvedeného zákona stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>menovací orgán môže z úradnej moci ukončiť pracovný pomer výpoveďou s výpovednou dobou jedného mesiaca… v prípade zrušenia pracovných miest<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Zakon za zaštita ot diskriminacija (zákon o ochrane pred diskrimináciou)</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu je zakon za zaštita ot diskriminacija (zákon o ochrane pred diskrimináciou)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Uverejnený v DV č. 86 z <DATE ISO="20030930">30. septembra 2003</DATE>, s účinnosťou od <DATE ISO="20040101">1. januára 2004</DATE>.</P></NOTE> normatívnym aktom, ktorý upravuje ochranu pred všetkými formami diskriminácie a prispieva k jej odstráneniu prostredníctvom prebratia smerníc Spoločenstva v oblasti rovnosti zaobchádzania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Podľa článku 4 ods. 1 uvedeného zákona <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>zakazuje sa akákoľvek priama nebo nepriama diskriminácia na základe… zdravotného postihnutia… alebo na základe akejkoľvek inej osobnej charakteristiky stanovenej zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorej zmluvnou stranou je Bulharská republika<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Článok 21 tohto zákona stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>zamestnávateľ pri výkone svojho práva na jednostranné ukončenie pracovnej zmluvy podľa článku 328 ods. 1 bodov 2 až 5, 10 a 11 a článku 329 Zákonníka práce alebo na ukončenie pracovného pomeru podľa článku 106 ods. 1 bodov 2, 3 a 5 zákona o verejnej službe uplatňuje jednotné kritériá bez ohľadu na osobné charakteristiky uvedené v článku 4 ods. 1<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>III –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Pani Milkova trpí duševnými poruchami, v dôsledku čoho jej bola stanovená miera invalidity na úrovni 50 %.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Od <DATE ISO="20121010">10. októbra 2012</DATE> pôsobila v úradníckom služobnom pomere v bulharskej verejnej správe, konkrétne v Agencija za privatizacija i sledprivatizacijonen kontrol (Agentúra pre privatizáciu a poprivatizačnú kontrolu, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>Agentúra<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Vzhľadom na zníženie počtu pracovných miest v Agentúre zo 105 na 65 bola pani Milkovej zaslaná písomná výpoveď, podľa ktorej bude jej pracovný pomer ukončený po uplynutí lehoty jedného mesiaca z dôvodu zrušenia jej pracovného miesta. Podľa rozhodnutia výkonného riaditeľa Agentúry, založeného na článku 106 ods. 1 bode 2 zákona o verejnej službe, skončenie pracovného pomeru nadobudlo účinnosť <DATE ISO="20140301">1. marca 2014</DATE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Pani Milkova podala proti uvedenému rozhodnutiu žalobu na Administrativen săd Sofija grad (Správny súd Sofia, Bulharsko), pričom uviedla, že na jej situáciu sa vzťahuje článok 333 ods. 1 bod 3 bulharského Zákonníka práce, takže ukončenie jej pracovného pomeru si vyžadovalo predchádzajúci súhlas inšpektorátu práce. Výkonný riaditeľ Agentúry sa k žalobe vyjadril tvrdením, že takýto súhlas nie je potrebný a rozhodnutie je teda zákonné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Tento prvostupňový súd zamietol žalobu z dôvodu, že hoci je pani Milkova osobou so zdravotným postihnutím, nemôže jej byť priznaná osobitná ochrana stanovená v článku 333 ods. 1 bode 3 Zákonníka práce, keďže toto ustanovenie sa neuplatňuje na skončenie pracovného pomeru úradníka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Pani Milkova podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd. Keďže Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) sa domnieval, že na rozhodnutie sporu vo veci samej je potrebný výklad ustanovení práva Únie, rozhodnutím zo <DATE ISO="20150716">16. júla 2015</DATE>, ktoré bolo doručené Súdnemu dvoru <DATE ISO="20150724">24. júla 2015</DATE>, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>1.</NO.P><TXT>Umožňuje článok 5 ods. 2 Dohovoru [OSN o zdravotnom postihnutí] právnu úpravu, ktorou členské štáty zavádzajú osobitnú ochranu <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> v prípade prepustenia zamestnancov so zdravotným postihnutím, bez toho, aby sa vzťahovala na úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Umožňuje článok 4, ako aj ostatné ustanovenia smernice [2000/78] prijatie právneho rámca, ktorý priznáva osobitnú ochranu <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> v prípade prepustenia zamestnancov so zdravotným postihnutím, bez toho, aby sa vzťahovala na úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Umožňuje článok 7 uvedenej smernice 2000/78 zavedenie osobitnej ochrany <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> v prípade prepustenia zamestnancov so zdravotným postihnutím, bez toho, aby sa vzťahovala na úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>V prípade zápornej odpovede na prvú a tretiu otázku: Vyžaduje si dodržiavanie ustanovení medzinárodného práva a práva Spoločenstva so zreteľom na skutkový stav a okolnosti prejednávanej veci, aby sa uplatnenie osobitnej ochrany <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT>, ktorú vnútroštátny zákonodarca zaviedol v prípade prepustenia zamestnancov so zdravotným postihnutím, rozšírilo aj na úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím?<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Bulharská vláda a Európska komisia predložili Súdnemu dvoru písomné pripomienky. Listom z <DATE ISO="20160527">27. mája 2016</DATE> boli dotknuté osoby uvedené v článku 23 Štatútu Súdneho dvora vyzvané, aby písomne odpovedali na otázky, ktoré im položil Súdny dvor. Pani Milkova, bulharská vláda a Komisia predložili v reakcii na tieto otázky doplňujúce pripomienky. Pojednávanie s ústnymi prednesmi sa neuskutočnilo.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="7"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>IV –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Úvodné pripomienky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>O obsahu a rozsahu relevantných bulharských právnych predpisov</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôrazňuje skutočnosť, že bulharský právny systém v zásade zaručuje ochranu osôb so zdravotným postihnutím a vylučuje akúkoľvek diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Podľa článkov 6 a 48 bulharskej ústavy a podľa článku 4 zákona o ochrane pred diskrimináciou.</P></NOTE>, ale v praxi sa jediné konkrétne fungujúce mechanizmy vzťahujú len na obmedzený okruh osôb so zdravotným postihnutím, a to nie na všetky tieto osoby rovnako.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Z článku 12 ods. 1 až 3 zákona o verejnej správe vyplýva, že také úlohy verejnej správy, akými sú úlohy, ktoré vykonáva verejný subjekt, v ktorom pani Milkova pracovala pred skončením jej pracovného pomeru, je možné zveriť buď osobám, ktoré majú postavenie úradníkov, alebo zmluvným zamestnancom, ktorí majú postavenie zamestnancov podliehajúcich Zákonníku práce.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Taktiež je zrejmé, že duševné poruchy, ktorými trpí pani Milkova, sú zaradené do zoznamu chorôb vymenovaných v článku 1 vyhlášky č. 5/1987 o ochoreniach, v prípade ktorých prináleží pracovníkom, ktorí nimi trpia, osobitná ochrana podľa článku 333 ods. 1 Zákonníka práce. Táto ochrana by jej teda prináležala v prípade, keby pre Agentúru pracovala ako zamestnankyňa, a nie ako úradníčka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Tento článok 333 v spojení s článkom 328 ods. 1 bodom 2 tohto zákonníka stanovuje, že aby mohol zamestnávateľ prepustiť zamestnanca, ktorý má určitý druh zdravotného postihnutia, z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta, musí najskôr požiadať o súhlas inšpektorát práce, ktorého úlohou je posúdiť dôsledky plánovaného prepustenia na zdravotný stav dotknutej osoby a v prípade potreby ho zakázať<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Bulharská vláda vo svojich písomných pripomienkach dodáva, že inšpektorát práce má význam v tom, že je treťou osobou nezávislou od zmluvných strán pracovnej zmluvy a posudzuje vhodnosť odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia prepustenia so zreteľom nielen na vplyv na zdravotný stav pracovníka, ale aj na iné faktory, akým je existencia iného vhodného zamestnania u toho istého zamestnávateľa.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) spresňuje, že zákon o verejnej službe nestanovuje podobný mechanizmus v prospech úradníkov so zdravotným postihnutím a ani vnútroštátna judikatúra nedovoľuje priznať pani Milkovej takúto ochranu <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT>. Podľa tejto ustálenej judikatúry vzhľadom na skutočnosť, že uvedený zákon výslovne neodkazuje na článok 333 ods. 1 Zákonníka práce, ochranné opatrenia stanovené v tomto zákonníku nemôžu byť použité v prospech úradníka, a to ani analogicky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že úradníkom bola odňatá dodatočná ochrana, ktorú tento zákonník priznáva od roku 1987 všetkým osobám s určitými druhmi zdravotného postihnutia, prijatím zákona o verejnej službe v roku 1999 bez toho, aby autor návrhu dotknutého zákona uviedol presné dôvody. Táto ochrana sa však zachovala v prospech všetkých zamestnancov, vrátane tých, ktorí vykonávajú svoju činnosť v rámci úloh verejnej moci, pričom tento právny stav pretrval aj po pristúpení Bulharskej republiky k Únii v roku 2007.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Kritérium sporného rozdielneho zaobchádzania s osobami trpiacimi rovnakým zdravotným postihnutím sa tak spája s tým, či ide o postavenie úradníka alebo o postavenie zamestnanca, keďže na predmetné ochranné opatrenie majú nárok všetky osoby s pracovnou zmluvou, bez ohľadu na to, či sú zamestnané súkromným alebo verejným subjektom. Zdôrazňujem, že písomné podania Komisie sú v tomto ohľade zavádzajúce v rozsahu, v akom sa v nich uvádza, že rozdielne zaobchádzanie závisí od toho, či uvedené osoby pracujú v súkromnom sektore alebo vo verejnom sektore<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Túto nesprávnosť uviedla aj pani Milkova vo svojej písomnej odpovedi na otázky položené Súdnym dvorom.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd dodáva, že zákon o ochrane pred diskrimináciou, ktorý bol prijatý na účely prebratia smerníc Spoločenstva upravujúcich túto oblasť<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Poznamenávam, že článok 4 ods. 1 neobsahuje taxatívny zoznam zakázaných dôvodov diskriminácie, keďže hovorí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>akejkoľvek… osobnej charakteristike stanovenej zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorej zmluvnou stranou je Bulharská republika<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/>.</P></NOTE>, obsahuje tvrdenie na podporu rozdielneho zaobchádzania v prípade skončenia pracovného pomeru na základe zrušenia pracovného miesta zastávaného osobou so zdravotným postihnutím podľa toho, či je zamestnávateľ súkromným alebo verejným subjektom. V tejto súvislosti tvrdí, že článok 21 uvedeného zákona rozlišuje medzi týmito dvomi okolnosťami napriek všeobecnej požiadavke, aby zamestnávateľ uplatňoval rovnaké kritériá pri výkone svojho práva na jednostranné ukončenie pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru takejto osoby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Tento súd uvádza, že nevie, v akom rozsahu ustanovenia Dohovoru OSN o zdravotnom postihnutí, Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>) a smernice 2000/78, ktoré podľa jeho názoru stanovili spoločné podmienky týkajúce sa rovnosti zaobchádzania so všetkými osobami so zdravotným postihnutím, umožňujú zachovanie tohto bulharského právneho stavu, z ktorého vyplýva rozdielne zaobchádzanie s dvomi kategóriami zraniteľných pracovníkov, ktorí sú však v podobnej situácii skončenia pracovného pomeru.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>O predmete a poradí posúdenia prejudiciálnych otázok</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Hoci sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora v prvom rade na možný vplyv článku 5 ods. 2 Dohovoru OSN o zdravotnom postihnutí v prejednávanej veci, podobne ako Komisia považujem za vhodnejšie zaoberať sa ním až po preskúmaní dvojitej problematiky uplatniteľnosti a výkladu ustanovení smernice 2000/78, ktorá je spoločnou problematikou druhej a tretej prejudiciálnej otázky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Prvú položenú otázku treba totiž chápať tak, že sa v podstate týka prípadného výkladu smernice 2000/78 s prihliadnutím na uvedený dohovor, čo je otázka relevantná iba v prípade, ak je táto smernica skutočne uplatniteľná, pričom podľa môjho názoru to tak nie je, a to z dôvodov, ktoré vysvetlím nižšie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Napokon uvádzam, že štvrtá prejudiciálna otázka, ktorá je sformulovaná podmienečne, je len subsidiárna vo vzťahu k predchádzajúcim otázkam a s ohľadom na odpovede, ktoré podľa môjho názoru treba na tieto otázky poskytnúť, nebude potrebné na ňu odpovedať.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O požadovanom výklade ustanovení smernice 2000/78 (druhá a tretia otázka)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>O neuplatniteľnosti smernice 2000/78 v prejednávanej veci</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Druhá a tretia prejudiciálna otázka sa týkajú toho, či ustanovenia smernice 2000/78 a konkrétne jej články 4 a 7 umožňujú členskému štátu prijať takú právnu úpravu, akou je bulharská právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá priznáva zamestnancom trpiacim určitými ochoreniami osobitnú ochranu <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> v prípade prepustenia bez toho, aby ju priznávala aj úradníkom, ktorí môžu mať rovnaký druh zdravotného postihnutia.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Týmito otázkami sa teda treba zaoberať spoločne, pričom najskôr treba posúdiť, či sa má smernica 2000/78 uplatniť za okolností, o aké ide v spore vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Je pravda, ako uvádzajú bulharská vláda a Komisia, že táto smernica sa podľa jej článku 3 ods. 1 písm. c) uplatňuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>v rámci právomocí delegovaných na [Úniu]<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k… podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane podmienok prepúšťania<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/>. Preto sa na systém, ktorému pani Milkova podliehala pri ukončení jej služobného pomeru zo strany verejného subjektu, ktorý bol jej zamestnávateľom, môže v tomto rozsahu vzťahovať vecná pôsobnosť uvedenej smernice. Okrem toho je nesporné, že na duševné poruchy, ktorými trpí dotknutá osoba, sa vzťahuje pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>zdravotné postihnutie<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/> v zmysle smernice 2000/78, ako ho definoval Súdny dvor<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>A to <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>obmedzenie vyplývajúce najmä z dlhodobého fyzického, mentálneho alebo psychického postihnutia, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môže brániť plnému a účinnému zapojeniu dotknutej osoby do profesijného života na rovnoprávnom základe s ostatnými pracovníkmi<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>. Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130704">4. júla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Taliansko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑312/11</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:446">EU:C:2013:446</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>FOA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑354/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2463">EU:C:2014:2463</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Podobne ako Komisia sa však domnievam, že smernica 2000/78 nie je uplatniteľná na spor vyznačujúci sa osobitosťami situácie pani Milkovej, keďže ustanovenia tejto smernice sa nevzťahujú na kritérium, ktoré bolo základom rozdielneho zaobchádzania, na ktoré sa dotknutá osoba sťažuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu totiž vyplýva, že spor vo veci samej charakterizuje skutočnosť, že na dotknutú osobu sa bulharská právna úprava poskytujúca ochranu osobitne zamestnancom trpiacim takými ochoreniami, akými sú duševné poruchy, v prípade skončenia ich pracovnej zmluvy, neuplatnila nie z dôvodu jej zdravotného postihnutia, ale len z toho dôvodu, že mala postavenie úradníka a nie postavenie zamestnanca, ako vyžaduje táto právna úprava<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri body 35 až 38 týchto návrhov.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd pripúšťa, že v prejednávanej veci sa rozdielne zaobchádzanie nezakladá na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>osobnej charakteristike<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>, ktorú predstavuje zdravotné postihnutie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>osobná charakteristika<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/> je použitý v článkoch 4 a 21 bulharského zákona o ochrane pred diskrimináciou. Výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>charakteristika<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> je použitý v odôvodnení 23 a v článku 4 smernice 2000/78, najmä v súvislosti so zdravotným postihnutím.</P></NOTE>, ale zakladá sa na skutočnosti, že dve skupiny osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú tu dané do protikladu – zamestnanci so zdravotným postihnutím na jednej strane a úradníci so zdravotným postihnutím na druhej strane – vykonávajú svoju zárobkovú činnosť v rozdielnych právnych rámcoch – jedni na základe pracovnej zmluvy a druhí na základe štatútu úradníka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Tento súd sa však domnieva, že je možné, aby vnútroštátna právna úprava a judikatúra, akými sú právna úprava a judikatúra uplatniteľná v spore vo veci samej, boli nezlučiteľné s požiadavkami práva Únie na zabezpečenie rovnosti v oblasti zamestnania a povolania v prospech všetkých osôb so zdravotným postihnutím. Práve z tohto dôvodu žiada o výklad ustanovení smernice 2000/78.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora tak z názvu a odôvodnení, ako aj z obsahu a účelu smernice 2000/78 vyplýva, že táto smernica má stanoviť všeobecný rámec na to, aby každej osobe bola zaistená rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní tým, že jej dáva účinnú ochranu proti <HT TYPE="ITALIC">diskriminácii z niektorého z dôvodov uvedených v jej článku 1</HT><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130411">11. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>HK Danmark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑335/11 a C‑337/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:222">EU:C:2013:222</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>FOA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑354/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2463">EU:C:2014:2463</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>SCMD</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑262/14</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:336">EU:C:2015:336</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160728">28. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Kratzer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑423/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:604">EU:C:2016:604</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE>, medzi ktoré patrí aj zdravotné postihnutie. Článok 2 uvedenej smernice tak výslovne stanovuje, že údajná diskriminácia musí byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/>, aby sa ňu vzťahovala pôsobnosť tohto nástroja.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>V rámci týchto dôvodov diskriminácie, na ktoré smernica 2000/78 konkrétne poukazuje, sa však neuvádza osobitná povaha pracovnoprávneho vzťahu, čo je kritérium, na základe ktorého sa so žalobkyňou vo veci samej zaobchádzalo rozdielne, v dôsledku čoho bola vyňatá z ochrany, ktorú stanovuje článok 333 ods. 1 bulharského Zákonníka práce v prospech zamestnancov so zdravotným postihnutím a ktorej rozšírené uplatňovanie na úradníkov vnútroštátna judikatúra odmieta.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Navyše z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že so zreteľom na článok 13 ES (teraz článok 19 ZFEÚ), z ktorého pramení smernica 2000/78<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Článok 13 ES (teraz článok 19 ZFEÚ), ktorý predstavuje právny základ uvedenej smernice, delegoval na Spoločenstvo právomoc <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>prijať opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/> a tento zoznam je tak taxatívny. Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080717">17. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Coleman</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑303/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:415">EU:C:2008:415</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110707">7. júla 2011</DATE>, <NAME.CASE>Agafiţei a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑310/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:467">EU:C:2011:467</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, pôsobnosť tejto smernice nemožno analogicky rozšíriť, a to ani prostredníctvom odkazu na všeobecnú zásadu zákazu diskriminácie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>S pripomenutím, že zásada zákazu diskriminácie predstavuje jednu zo všeobecných zásad práva Únie. Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060711">11. júla 2006</DATE>, <NAME.CASE>Chacón Navas</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑13/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:456">EU:C:2006:456</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>FOA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑354/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2463">EU:C:2014:2463</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, nad rámec diskriminácie založenej na dôvodoch, ktoré sú <HT TYPE="ITALIC">taxatívne vymenované</HT> v článku 1 tejto smernice<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080717">17. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Coleman</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑303/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:415">EU:C:2008:415</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>FOA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑354/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2463">EU:C:2014:2463</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>SCMD</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑262/14</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:336">EU:C:2015:336</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Nové kritérium rozdielneho zaobchádzania, akým je v prejednávanej veci druh pracovného pomeru osoby so zdravotným postihnutím, nemožno pridať k taxatívne vymedzeným dôvodom, na základe ktorých táto smernica zakazuje akúkoľvek diskrimináciu. Z toho vyplýva, že na prípadné rozdielne zaobchádzanie so zamestnancami verejného subjektu v služobnom pomere a so zmluvnými zamestnancami verejného alebo súkromného sektora, aké sa podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu uplatnilo voči pani Milkovej, sa nevzťahuje zásada zákazu diskriminácie, ako ju konkretizovala smernica 2000/78. V tomto zmysle pripomínam, že Súdny dvor už vylúčil z pôsobnosti tejto smernice rozdielne zaobchádzanie na základe príslušnosti dotknutých osôb k socioprofesijnej skupine<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110707">7. júla 2011</DATE>, <NAME.CASE>Agafiţei a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑310/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:467">EU:C:2011:467</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>SCMD</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑262/14</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:336">EU:C:2015:336</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), v ktorých Súdny dvor rozhodol, že smernica 2000/78 nehovorí o diskriminácii založenej na socioprofesijnej skupine, akou je postavenie poberateľov dôchodku, alebo na pracovisku dotknutých osôb. Pozri analogicky uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130307">7. marca 2013</DATE>, <NAME.CASE>Rivas Montes</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑178/12</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:150">EU:C:2013:150</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), z ktorého vyplýva, že na rozdielne zaobchádzanie so zamestnancami v služobnom pomere a zmluvnými zamestnancami sa nevzťahuje zásada zákazu diskriminácie zakotvená v rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, ktorá sa nachádza v prílohe smernice 1999/70/ES o uvedenej rámcovej dohode (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="175" PAGE.FIRST="43" DATE.PUB="1999">Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/003, s. 368).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Rád by som spresnil, že podľa môjho názoru samotná skutočnosť, že dotknutou osobou je osoba so zdravotným postihnutím, sama osebe nestačí na to, aby sa v tejto veci uplatnila smernica 2000/78. V tejto súvislosti uvádzam, že Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>zásada rovnosti zaobchádzania zakotvená uvedenou smernicou v… oblasti [zamestnania a povolania] sa uplatňuje nie na určitú kategóriu osôb[, akou sú osoby so zdravotným postihnutím,] ale v závislosti od dôvodov uvedených v… článku 1 [tohto nástroja]<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080717">17. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Coleman</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑303/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:415">EU:C:2008:415</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.), v ktorom Súdny dvor uviedol, že z ustanovení smernice 2000/78 nevyplýva, že by zásada rovnosti zaobchádzania, ktorú chce zaručiť, bola obmedzená na osoby, ktoré samy majú zdravotné postihnutie v zmysle tejto smernice.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Hoci sa pripustilo, že pokiaľ ide o uvedené dôvody, pôsobnosť smernice 2000/78 nemožno vykladať reštriktívne, podľa mňa to nič nemení na skutočnosti, že tieto ustanovenia upravujú len porušenia zásady zákazu diskriminácie, ako je potvrdená touto smernicou, ktoré sú skutočne založené, hoci len prepojene<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>V rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080717">17. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Coleman</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑303/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:415">EU:C:2008:415</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.), Súdny dvor usúdil, že pôsobnosť <HT TYPE="ITALIC">ratione personae</HT> smernice 2000/78 sa môže vzťahovať aj na prepustenie zamestnanca, ktorý nie je zdravotne postihnutý, ak je preukázané, že znevýhodnené zaobchádzanie, ktorého obeťou je tento zamestnanec v porovnaní s inými osobami v situácii porovnateľnej s jeho situáciou, sa <HT TYPE="ITALIC">zakladá na zdravotnom postihnutí jeho dieťaťa</HT>, ktorému venuje podstatnú časť starostlivosti, ktorú potrebuje.</P></NOTE>, na jednom z možných faktorov diskriminácie, ktorých taxatívny zoznam je uvedený v tomto akte. V spore vo veci samej však nejde o taký prípad, keďže ako konštatoval samotný vnútroštátny súd, s pani Milkovou sa zaobchádzalo rozdielne nie z dôvodu jej zdravotného postihnutia, ktorý je v tejto veci jediným možným dôvodom spomedzi týchto vymedzených dôvodov, ale z dôvodu jej postavenia úradníka.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Dodávam, že túto analýzu nespochybňujú ani legislatívne práce, s ktorými sa začalo v roku 2008 s cieľom zmeniť vecnú pôsobnosť smernice 2000/78<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri návrh smernice Rady z <DATE ISO="20080702">2. júla 2008</DATE> o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu [KOM(2008) 426 v konečnom znení, s. 2 a 7]. Podotýkam, že o tomto návrhu sa znova diskutovalo v Rade počas júna 2016.</P></NOTE>. Cieľom bolo totiž rozšíriť vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>mimo trhu práce<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>A to v oblastiach mimo oblasti zamestnania, ktorými sú sociálna ochrana, sociálne výhody, vzdelávanie, prístup k tovaru a službám, ako aj poskytovanie tovaru a služieb vrátane bývania [pozri deviate odôvodnenie a článok 3 návrhu smernice, KOM(2008) 426 v konečnom znení, s. 14 a 19].</P></NOTE>, ale nie rozšíriť zoznam dôvodov diskriminácie, ktoré sú taxatívne vymedzené v tejto smernici, pričom poznamenávam, že rovnaký postup sa uplatnil aj v prípade ďalších dvoch smerníc týkajúcich sa zákazu diskriminácie, na ktoré nadväzuje tento návrh novely<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Smernica Rady 2000/43/ES z <DATE ISO="20000629">29. júna 2000</DATE>, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="180" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 180</REF.DOC.OJ>, 2000, s. 22; Mim. vyd. 20/001, s. 23), a smernica Rady 2004/113/ES z <DATE ISO="20041213">13. decembra 2004</DATE> o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="373" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 373</REF.DOC.OJ>, 2004, s. 37) zakazujú aj diskrimináciu na základe dôvodov špecificky uvedených vo svojich názvoch.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Keďže rozdielne zaobchádzanie so zamestnancami so zdravotným postihnutím a úradníkmi so zdravotným postihnutím, ktoré je predmetom veci samej, je založené na pracovnoprávnych vzťahoch medzi týmito dvomi skupinami zraniteľných pracovníkov a ich zamestnávateľmi, a keďže toto kritérium rozdielneho zaobchádzania nie je uvedené v taxatívnom zozname dôvodov diskriminácie uvedených v článku 1 smernice 2000/78, tento nástroj nie je podľa môjho názoru uplatniteľný v takej situácii, aká viedla k sporu, o ktorom rozhoduje vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že za týchto okolností nie je potrebné podať výklad ustanovení smernice 2000/78, ktoré sú predmetom druhej a tretej prejudiciálnej otázky. Nasledujúce pripomienky uvediem teda len pre prípad, že by sa Súdny dvor rozhodol podať požadovaný výklad.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>O prípadnom vplyve Charty v tejto veci</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne spomína Chartu bez toho, aby akokoľvek vysvetlil, v akom rozsahu by tento nástroj práva Únie mohol byť relevantný vo vzťahu ku skutočnostiam sporu vo veci samej. Neuvádza nijakú argumentáciu týkajúcu sa možného prípadného vplyvu ktoréhokoľvek ustanovenia tohto aktu, ktorý navyše nie je ani predmetom prejudiciálnych otázok. Nič viac v tejto súvislosti nevyplýva ani z písomných pripomienok predložených Súdnemu dvoru<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Bulharská vláda sa obmedzuje len na citovanie článku 26 Charty, ktorý sa týka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>integrácie osôb so zdravotným postihnutím<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/>, v časti svojich písomných pripomienok nazvanej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>právny rámec<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/>, zatiaľ čo rovnaká časť rozhodnutia vnútroštátneho súdu obsahuje citáciu článkov 21 a 30 Charty, ktoré sa týkajú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>nediskriminácie<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>ochrany v prípade bezdôvodného prepustenia<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/>.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že základné práva zaručené v Charte sa uplatnia len v situáciách, ktoré upravuje právo Únie a Súdny dvor musí disponovať všetkými informáciami, ktoré mu umožnia prijať záver, že sporná situácia patrí do pôsobnosti práva Únie, aby sa mohol vyjadriť k výkladu ustanovení Charty<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130613">13. júna 2013</DATE>, <NAME.CASE>Hadj Ahmed</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑45/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:390">EU:C:2013:390</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Keďže vnútroštátny súd nepreukázal, že by účelom vnútroštátnych<?PAGE NO="12"?> predpisov, ktoré môžu upravovať podstatu sporu vo veci samej<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Konkrétne článok 333 ods. 1 bod 3 v spojení s článkom 328 ods. 1 bodom 2 Zákonníka práce, ako aj článok 106 ods. 1 bod 2 zákona o verejnej službe, ako ich vykladá bulharská judikatúra.</P></NOTE>, bolo priame a špecifické vykonávanie daných ustanovení práva Únie v súlade s článkom 51 Charty<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Uvedený článok 51, ktorý definuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>rozsah pôsobnosti<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> Charty, vo svojom odseku 1 uvádza, že ustanovenia tejto Charty <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0061" REF.END="QE0061"/>sú určené pre… členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/> a vo svojom odseku 2 uvádza, že Charta <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0062" REF.END="QE0062"/>nerozširuje rozsah pôsobnosti práva Únie nad rámec právomocí Únie<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/>. Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0063" REF.END="QE0063"/>na určenie, či vnútroštátna právna úprava predstavuje vykonanie práva Únie v zmysle článku 51 Charty, treba spomedzi iných kritérií preskúmať, či je jej cieľom vykonanie ustanovenia práva Únie, aká je povaha tejto právnej úpravy, a či táto právna úprava sleduje iné ciele než tie, ktoré zahŕňa právo Únie, hoci môže toto právo nepriamo ovplyvniť, ako aj to, či existuje osobitné ustanovenie práva Únie v tejto oblasti alebo také, ktoré by ho mohlo ovplyvniť<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/> (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140306">6. marca 2014</DATE>, <NAME.CASE>Siragusa</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑206/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:126">EU:C:2014:126</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, Súdny dvor by sa mal podľa môjho názoru domnievať, že nie je potrebné preskúmať súlad uvedených predpisov so základnými právami zakotvenými v Charte<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130508">8. mája 2013</DATE>, <NAME.CASE>Ymeraga a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑87/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:291">EU:C:2013:291</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140306">6. marca 2014</DATE>, <NAME.CASE>Siragusa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑206/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:126">EU:C:2014:126</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140710">10. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Julián Hernández a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑198/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2055">EU:C:2014:2055</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Navyše prípadný výklad ustanovení práva Únie – v prejednávanej veci článkov smernice 2000/78 uvedených v druhej a tretej prejudiciálnej otázke – s prihliadnutím na ustanovenia Charty – a osobitne jej články 20, 21, 26 alebo 30<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Podľa uvedeného článku 20 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0064" REF.END="QE0064"/>pred zákonom sú si všetci rovní<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/>, podľa uvedeného článku 21 ods. 1 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0065" REF.END="QE0065"/>zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu… zdravotného postihnutia<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/>, podľa uvedeného článku 26 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0066" REF.END="QE0066"/>Únia uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/>, a podľa uvedeného článku 30 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0067" REF.END="QE0067"/>každý pracovník má právo na ochranu pred bezdôvodným prepustením v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/>.</P></NOTE> – je možný len v medziach právomocí zverených Súdnemu dvoru, ktoré v tomto prípade závisia od vecnej pôsobnosti tejto smernice. Ustanovenia Charty, na ktoré sa prípadne poukazuje, nemôžu totiž samy osebe založiť právomoc Súdneho dvora rozhodovať o právnej situácii, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130508">8. mája 2013</DATE>, <NAME.CASE>Ymeraga a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑87/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:291">EU:C:2013:291</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140710">10. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Julián Hernández a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑198/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2055">EU:C:2014:2055</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru), ako aj uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160223">23. februára 2016</DATE>, <NAME.CASE>Garzón Ramos a Ramos Martín</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑380/15</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:112">EU:C:2016:112</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Poznamenávam, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu poukazuje v pozadí na zásadu zákazu akejkoľvek formy diskriminácie voči osobám so zdravotným postihnutím. V tejto súvislosti pripomínam, že keď bola Súdnemu dvoru predložená prejudiciálna otázka, ktorej predmetom bol výklad všeobecnej zásady zákazu diskriminácie na základe veku, ako je zakotvená v článku 21 Charty a konkretizovaná v smernici 2000/78<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>V rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160419">19. apríla 2016</DATE>, <NAME.CASE>DI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑441/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:278">EU:C:2016:278</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor spresnil, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0068" REF.END="QE0068"/><HT TYPE="ITALIC">keďže smernica 2000/78</HT> samotná nezakotvuje všeobecnú zásadu zákazu diskriminácie na základe veku, ale <HT TYPE="ITALIC">iba konkretizuje túto zásadu v oblasti zamestnania a práce, rozsah ochrany poskytovanej touto smernicou nepresahuje rozsah poskytovaný touto zásadou</HT>. Normotvorca Európskej únie prijatím tejto smernice zamýšľal <HT TYPE="ITALIC">definovať presnejší rámec</HT> určený na uľahčenie konkrétneho zavedenia zásady rovnakého zaobchádzania a <HT TYPE="ITALIC">najmä určiť rôzne možnosti odchýlenia sa od uvedenej zásady</HT> ich vymedzením prostredníctvom jasnejšej definície ich oblasti uplatnenia<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/>. Súdny dvor dodal, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0069" REF.END="QE0069"/><HT TYPE="ITALIC">na to, aby sa [uvedená zásada] uplatňovala</HT> na situáciu, akou je situácia v konaní vo veci samej, <HT TYPE="ITALIC">je</HT> <HT TYPE="ITALIC">potrebné, aby táto situácia patrila do pôsobnosti zákazu diskriminácie, ktorú stanovuje smernica 2000/78</HT><QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</P></NOTE>, táto otázka bola preskúmaná výlučne s ohľadom na túto smernicu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141111">11. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Schmitzer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑530/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2359">EU:C:2014:2359</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141113">13. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Vital Pérez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑416/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2371">EU:C:2014:2371</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150121">21. januára 2015</DATE>, <NAME.CASE>Felber</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑529/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:20">EU:C:2015:20</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160602">2. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>C</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑122/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:391">EU:C:2016:391</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, osobitne v rámci sporov medzi jednotlivcom a vnútroštátnym orgánom, tak ako v prejednávanej veci. Rovnaký prístup treba logicky zvoliť aj v prípade zásady zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, ktorá je tiež zakotvená v článku 21 a konkretizovaná v smernici 2000/78.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Keďže táto smernica nie je podľa mňa uplatniteľná za okolností, o aké ide v spore vo veci samej, keď sa rozdielne zaobchádzanie zakladá na inom kritériu, ako sú kritériá taxatívne vymedzené v článku 1 tejto smernice, ako som vysvetlil vyššie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Pozri bod 51 a nasl. týchto návrhov.</P></NOTE>, domnievam sa, že v rámci tejto veci nie je možné vykladať ustanovenia uvedenej smernice s prihliadnutím na ustanovenia Charty.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa v prvom rade domnievam, že v tejto veci nie je potrebné vykladať články 4 a 7 smernice 2000/78, a to ani s prihliadnutím na ustanovenia Charty. Subsidiárne však uvediem niekoľko pripomienok pre prípad, že by sa Súdny dvor neriadil týmto odporúčaním.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>O subsidiárnom výklade uvedených ustanovení smernice 2000/78</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Na úvod uvediem, že bulharská vláda uviedla vo svojich pripomienkach rozsiahle úvahy týkajúce sa článku 2 ods. 5 smernice 2000/78<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Podľa uvedeného odseku 5 smernica 2000/78 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0070" REF.END="QE0070"/>nebude mať žiadny vplyv na opatrenia stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sú v demokratickej spoločnosti potrebné pre verejnú bezpečnosť, na udržanie verejného poriadku a predchádzanie trestnej činnosti, na ochranu zdravia a ochranu práv a slobôd iných<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/>.</P></NOTE> na podporu tvrdenia, že právna úprava, akou je právne úprava dotknutá vo veci samej, je s ohľadom na toto ustanovenie prípustná<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Táto vláda predovšetkým uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0071" REF.END="QE0071"/>stabilita služobného pracovného pomeru zakotvená v zákone o verejnej službe zabezpečuje účinné a predvídateľné vykonávanie úloh verejnej správy v záujme spoločnosti, ako aj zachovanie verejného poriadku<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="201C" ID="QE0071"/>.</P></NOTE>. Keďže však vnútroštátny súd špecificky nepožiadal o jeho výklad<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Je pravda, ako uvádza táto vláda, že druhá prejudiciálna otázka kladie Súdnemu dvoru otázku, či <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0072" REF.END="QE0072"/>umožňuje článok 4, ako aj ostatné ustanovenia smernice [2000/78]<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/> takúto právnu úpravu, ale domnievam sa, že tento výraz sa vzťahuje hlavne na výklad článku 4 v spojení s ostatnými ustanoveniami tejto smernice.</P></NOTE> ani v prejudiciálnych otázkach položených Súdnemu dvoru, ani v odôvodnení svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a keďže v tejto súvislosti neuviedol nijaké skutočnosti, a to ani implicitne<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Súdny dvor totiž môže zo všetkých skutočností, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, zistiť ustanovenia práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad (najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151001">1. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Doc Generici</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑452/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:644">EU:C:2015:644</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160929">29. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Essent Belgium</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑492/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:732">EU:C:2016:732</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), pričom pokiaľ ide o prípadný výklad uvedeného článku 2 ods. 5, tieto skutočnosti v prejednávanej veci zdá sa chýbajú.</P></NOTE>, domnievam sa, že nie je potrebné, aby som sa k tejto otázke čo i len subsidiárne vyjadril. Poznamenám len, že ako pripúšťa bulharská vláda, uvedený článok 2 ods. 5 sa v judikatúre Súdneho dvora vykladal reštriktívne z dôvodu, že toto ustanovenie zavádza výnimku zo zásady zákazu diskriminácie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131212">12. decembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Hay</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑267/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:823">EU:C:2013:823</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o článok 4 smernice 2000/78, ktorý je výslovne spomenutý v druhej prejudiciálnej otázke, pripomínam, že vnútroštátny súd neposkytol nijaké vysvetlenie týkajúce sa užitočnosti výkladu tohto ustanovenia Súdnym dvorom pre riešenie sporu, o ktorom rozhoduje<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>V súlade s článkom 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora je však nevyhnutné, aby vnútroštátny súd aspoň v minimálnej miere objasnil dôvody výberu ustanovení práva Únie, o ktorých výklad žiada, ako aj súvislosť medzi týmito ustanoveniami a ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktoré sa vzťahujú na spor vo veci samej (pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160310">10. marca 2016</DATE>, <NAME.CASE>Safe Interenvíos</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑235/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:154">EU:C:2016:154</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0115">115</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160705">5. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Ognyanov</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑614/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:514">EU:C:2016:514</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Iba bulharská vláda predložila pripomienky k odseku 1 tohto článku, v ktorých pripomína, že Súdny dvor rozhodol, že v rozsahu, v akom toto ustanovenie umožňuje odchýliť sa od zásady nediskriminácie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141113">13. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Vital Pérez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑416/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2371">EU:C:2014:2371</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE>, treba ho vykladať reštriktívne, a tvrdí, že uvedený odsek povoľuje vnútroštátnu právnu úpravu dotknutú v tejto veci<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Táto vláda zakladá svoju argumentáciu v tomto ohľade na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0073" REF.END="QE0073"/>existujúcej ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím zakotvenej v zákone o verejnej službe<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/> a na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0074" REF.END="QE0074"/>potrebe zaručiť potrebné podmienky, ktoré verejnej správe umožnia účinne a predvídateľne vykonávať jej úlohy v záujme spoločnosti<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/>.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o mňa, vzhľadom na okolnosti sporu vo veci samej celkom nechápem, v akom rozsahu by bolo možné prípadné uplatnenie článku 4 smernice 2000/78 v prejednávanej veci, a teda jeho výklad užitočný z hľadiska merita sporu. Tento článok totiž umožňuje, aby rozdielne zaobchádzanie nebolo diskrimináciou, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0075" REF.END="QE0075"/><HT TYPE="ITALIC">keď pre povahu určitých dotknutých pracovných činností alebo kontext, v ktorom sa vykonávajú</HT>, táto charakteristika tvorí <HT TYPE="ITALIC">skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie</HT> pod podmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka je primeraná<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="201C" ID="QE0075"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Rovnako tak v odôvodnení 17 smernice 2000/78 sa uvádza, že táto smernica <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0076" REF.END="QE0076"/>nevyžaduje nábor, postup v zamestnaní, zachovanie pracovného pomeru alebo odbornú prípravu jednotlivca, ktorý nie je príslušný, schopný alebo k dispozícii, aby vykonával podstatné funkcie dotknutého pracovného zaradenia alebo aby absolvoval príslušnú odbornú prípravu<QUOT.END REF.START="QS0076" CODE="201C" ID="QE0076"/>.</P></NOTE>. Predmetná bulharská právna úprava však zavádza rozdielne zaobchádzanie tým, že osobitne chráni zamestnancov a nie úradníkov, pričom je osobitá tým, že sa uplatňuje aj na zamestnancov pracujúcich vo verejnom sektore, ktorí tak<?PAGE NO="14"?> môžu vykonávať rovnakú pracovnú činnosť ako úradníci. Dotknutý faktor rozdielneho zaobchádzania sa tak nespája s <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0077" REF.END="QE0077"/>charakteristikou<QUOT.END REF.START="QS0077" CODE="201C" ID="QE0077"/>, ktorá <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0078" REF.END="QE0078"/>súvisí s niektorým z dôvodov podľa článku 1 smernice 2000/78<QUOT.END REF.START="QS0078" CODE="201C" ID="QE0078"/> a tvorí <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0079" REF.END="QE0079"/>skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie<QUOT.END REF.START="QS0079" CODE="201C" ID="QE0079"/> podľa podmienok uplatňovania uvedeného článku 4, ktoré definovala judikatúra Súdneho dvora<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110913">13. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Prigge a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑447/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:573">EU:C:2011:573</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>V každom prípade sa domnievam, že znenie tohto článku 4, ako je vykladaný v starších rozsudkoch Súdneho dvora, vôbec neumožňuje domnievať sa, že takáto vnútroštátna právna úprava je nezlučiteľná s požiadavkami práva Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o článok 7 smernice 2000/78, ktorý je predmetom tretej prejudiciálnej otázky, vnútroštátny súd uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0080" REF.END="QE0080"/>je ťažké odhadnúť, v akom rozsahu ustanovenia prijaté Bulharskou republikou, ktoré predstavujú osobitné ochranné opatrenia osôb so zdravotným postihnutím, avšak len tých, ktoré sú zamestnancami, a to aj v prípade ich zamestnania vo verejnej službe, zodpovedajú pozitívnemu konaniu v zmysle [uvedeného] článku 7<QUOT.END REF.START="QS0080" CODE="201C" ID="QE0080"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti uvádzam, že odsek 1 uvedeného článku 7 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0081" REF.END="QE0081"/>zásada rovnakého zaobchádzania nebude brániť žiadnemu členskému štátu, aby… naďalej ponechal v platnosti alebo prijal osobitné opatrenia na zamedzenie alebo kompenzáciu nevýhod súvisiacich s niektorým z dôvodov podľa článku 1<QUOT.END REF.START="QS0081" CODE="201C" ID="QE0081"/>, a to <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0082" REF.END="QE0082"/>s cieľom zabezpečiť úplnú rovnosť v praxi<QUOT.END REF.START="QS0082" CODE="201C" ID="QE0082"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Pozri aj odôvodnenie 26 smernice 2000/78.</P></NOTE>. Odsek 2 tohto článku 7 posilňuje túto možnosť prijať opatrenia pozitívneho konania osobitnejšie v prospech osôb so zdravotným postihnutím<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>V rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080717">17. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Coleman</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑303/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:415">EU:C:2008:415</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor uviedol, že tu ide o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0083" REF.END="QE0083"/>ustanovenia týkajúce sa opatrení na pozitívnu diskrimináciu v prospech samotnej zdravotne postihnutej osoby<QUOT.END REF.START="QS0083" CODE="201C" ID="QE0083"/>.</P></NOTE>, ak je cieľom takýchto opatrení ochrana ich zdravia a bezpečnosti pri práci alebo podpora ich integrácie do pracovného prostredia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Z článku 2 ods. 2 písm. ii) smernice 2000/78 vyplýva, že takéto opatrenia prijaté v prospech osôb so zdravotným postihnutím nie sú nepriamou diskrimináciou.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Tieto ustanovenia, ktoré chránia suverenitu členských štátov<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Domnievam sa, že článok 7 smernice 2000/78 stavia mimo pôsobnosti tejto smernice opatrenia pozitívnej diskriminácie, v súvislosti s ktorými jej odôvodnenie 27 pripomína, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0084" REF.END="QE0084"/>Rada vo svojom Odporúčaní [86/379] ustanovila orientačný rámec, ktorý uvádza príklady pozitívnych opatrení na podporu zamestnávania a prípravy ľudí so zdravotným postihnutím<QUOT.END REF.START="QS0084" CODE="201C" ID="QE0084"/>.</P></NOTE>, priznávajú členským štátom možnosť a nie povinnosť konať s cieľom pozitívnej nápravy existujúcich <HT TYPE="ITALIC">faktických</HT> nerovností. Ako bolo totiž uvedené v rámci prípravných prác na smernici 2000/78<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Pozri vysvetlenia Komisie k článku 6 (teraz článku 7) návrhu, ktorý viedol k prijatiu smernice 2000/78 [KOM(1999) 565 v konečnom znení], ktoré odkazujú na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa pozitívneho konania v prospech žien (k tejto problematike pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19971111">11. novembra 1997</DATE>, <NAME.CASE>Marschall</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑409/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:533">EU:C:1997:533</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000328">28. marca 2000</DATE>, <NAME.CASE>Badeck a i.</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑158/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:163">EU:C:2000:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0085" REF.END="QE0085"/>rovnosť zaobchádzania môže byť sama osebe nedostatočná, ak nevedie k skutočnej rovnosti<QUOT.END REF.START="QS0085" CODE="201C" ID="QE0085"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Komisia vo svojom návrhu na zmenu a doplnenie smernice 2000/78 [KOM(2008) 426 v konečnom znení, s. 10] pripomína, že často <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0086" REF.END="QE0086"/>formálna rovnosť nevedie k skutočnej rovnosti<QUOT.END REF.START="QS0086" CODE="201C" ID="QE0086"/> a zdôrazňuje, že rovnocenné ustanovenia týkajúce sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0087" REF.END="QE0087"/>pozitívneho konania<QUOT.END REF.START="QS0087" CODE="201C" ID="QE0087"/> sú obsiahnuté vo všetkých smerniciach založených na článku 13 ES (teraz článok 19 ZFEÚ), ktoré sa týkajú zákazu diskriminácie.</P></NOTE> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0088" REF.END="QE0088"/>môže tiež zahŕňať priznanie osobitných práv určitým skupinám osôb<QUOT.END REF.START="QS0088" CODE="201C" ID="QE0088"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Taktiež sa konštatovalo, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0089" REF.END="QE0089"/>že pozitívne konanie umožňuje dosiahnuť nie formálnu rovnosť, <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0090" REF.END="QE0090"/>chápanú ako rovnosť zaobchádzania s jednotlivcami patriacimi do rôznych skupín<QUOT.END REF.START="QS0090" CODE="2018" ID="QE0090"/>, ale skutočnú rovnosť, chápanú ako rovnosť medzi skupinami, kolektívna rovnosť<QUOT.END REF.START="QS0089" CODE="201C" ID="QE0089"/> (pozri pod koordináciou MARTIN, D., MORSA, M., GOSSERIES, P., A BUELENS, J., <HT TYPE="ITALIC">Droit du travail européen: questions spéciales</HT>, Larcier, Brusel, 2015, s. 539).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Podobne ako bulharská vláda a Komisia sa domnievam, že za predpokladu, že by Súdny dvor považoval právnu úpravu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, za právnu úpravu patriacu do pôsobnosti článku 7 smernice 200/78 a osobitne jeho odseku 2, ako to tvrdí táto vláda<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>V tejto súvislosti však pripomínam, že cieľom dotknutých ustanovení bulharského práva je ochrana pracovníkov trpiacich jedným z ochorení uvedených v týchto ustanoveniach, a nie špecificky osôb so zdravotným postihnutím ako takých (pozri body 17 a 18, ako aj poznámku pod čiarou 4 týchto návrhov).</P></NOTE>, nič v týchto ustanoveniach nenaznačuje, že by členský štát nemohol obmedziť uplatňovanie opatrení, ktoré prijal na účely ochrany zdravia, na konkrétnu skupinu ľudí, v tomto prípade zamestnancov<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>Pozri bod 35 týchto návrhov.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>V dôsledku toho sa subsidiárne domnievam, že ak by sa Súdny dvor rozhodol podať výklad článkov 4 a 7 smernice 2000/78, musel by ich vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia nebránia takejto právnej úprave.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>C –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O obmedzenom vplyve ustanovení Dohovoru OSN o zdravotnom postihnutí (prvá otázka)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>O znení prvej prejudiciálnej otázky</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Na prvý pohľad sa zdá, že prvá prejudiciálna otázka, ktorá sa týka toho, či <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0091" REF.END="QE0091"/>článok 5 ods. 2 Dohovoru [OSN o zdravotnom postihnutí] umožňuje… [vnútroštátnu právnu úpravu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej]<QUOT.END REF.START="QS0091" CODE="201C" ID="QE0091"/>, spočíva v žiadosti smerujúcej k tomu, aby Súdny dvor podal výklad ustanovenia, ktoré nepatrí ani do primárneho, ani do sekundárneho práva Únie. Takýto postup však nespadá do právomoci Súdneho dvora podľa článku 267 ods. 1 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Z odôvodnení rozhodnutia vnútroštátneho súdu však vyplýva, že táto otázka je odôvodnená potrebou podať výklad smernice 2000/78 v súlade s Dohovorom OSN o zdravotnom postihnutí s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>V tejto súvislosti vnútroštátny súd poukazuje výslovne na rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140318">18. marca 2014</DATE>, <NAME.CASE>Z.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑363/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:159">EU:C:2014:159</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Podľa vnútroštátneho súdu uvedený dohovor a osobitne jeho článok 5 ods. 2<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0061"><P>Podľa uvedeného odseku 2 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0092" REF.END="QE0092"/>zmluvné strany [nielen] zakazujú všetku diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia[, ale aj] <HT TYPE="ITALIC">zaručujú osobám so zdravotným postihnutím</HT> rovnakú a účinnú právnu <HT TYPE="ITALIC">ochranu</HT> <HT TYPE="ITALIC">pred diskrimináciou z akýchkoľvek dôvodov</HT><QUOT.END REF.START="QS0092" CODE="201C" ID="QE0092"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</P></NOTE> vyžaduje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0093" REF.END="QE0093"/>primeranú a účinnú ochranu, na základe zákona, proti akejkoľvek forme <HT TYPE="ITALIC">diskriminácie</HT> voči ľuďom so zdravotným postihnutím, a to <HT TYPE="ITALIC">na akomkoľvek základe a nielen na základe určitých osobných charakteristík</HT>, ktoré môžu byť chránené, <HT TYPE="ITALIC">akými sú charakteristiky stanovené sekundárnym právom Únie</HT><QUOT.END REF.START="QS0093" CODE="201C" ID="QE0093"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0062"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Prvú otázku treba teda chápať tak, že v podstate ide o určenie, či výklad smernice 2000/78 s prihliadnutím na tento dohovor umožňuje domnievať sa, že právo Únie bráni takej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, v rozsahu, v akom táto právna úprava vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu so zamestnancom a s úradníkom s rovnakým zdravotným postihnutím, aj keď kritériom rozdielneho zaobchádzania použitým v tejto právnej úprave nie je zdravotné postihnutie, ale rozdielna povaha pracovnoprávneho vzťahu medzi týmito dvomi kategóriami osôb so zdravotným postihnutím a ich zamestnávateľom, pričom toto kritérium nie je ani uvedené v zozname zakázaných dôvodov diskriminácie, ktorý je taxatívne vymedzený v článku 1 uvedenej smernice.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="16"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Rád by som teraz spresnil, že táto potreba preformulovania<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0063"><P>Pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry má Súdny dvor možnosť preformulovať položené otázky, aby poskytol vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie v spore, ktorý prejednáva (najmä rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130117">17. januára 2013</DATE>, <NAME.CASE>Hewlett‑Packard Europe</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑361/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:18">EU:C:2013:18</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> platí aj v prípade časti štvrtej prejudiciálnej otázky, a to v rozsahu, v akom sa v tejto otázke spomína <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0094" REF.END="QE0094"/>dodržiavanie ustanovení medzinárodného práva<QUOT.END REF.START="QS0094" CODE="201C" ID="QE0094"/>, pričom podľa mňa vnútroštátny súd týmto výrazom zrejme odkazuje – hoci v tomto ohľade nevyjadril výslovnú žiadosť – konkrétnejšie na Dohovor OSN o zdravotnom postihnutí a vplyv, ktorý by mala povinnosť rešpektovať súlad s týmto aktom, pokiaľ ide o prostriedky, ktoré sa majú zaviesť na účely nápravy prípadnej existencie diskriminácie za okolností, aké sú v spore vo veci samej<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0064"><P>Pozri aj bod 96 a nasl. týchto návrhov.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>O obmedzenom rozsahu účinkov Dohovoru OSN o zdravotnom postihnutí vo vzťahu k právu Únie</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Bulharská vláda vo svojej písomnej odpovedi na otázky položené Súdnym dvorom tvrdila, že z článku 5 ods. 2 a 4 v spojení s článkom 27 ods. 1 písm. g) a h)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0065"><P>Uvedené body g) a h) stanovujú, že zmluvné strany tohto dohovoru musia prijať primerané opatrenia, ktorými najmä <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0095" REF.END="QE0095"/>budú zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím vo verejnom sektore<QUOT.END REF.START="QS0095" CODE="201C" ID="QE0095"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0096" REF.END="QE0096"/>budú podporovať zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v súkromnom sektore<QUOT.END REF.START="QS0096" CODE="201C" ID="QE0096"/>.</P></NOTE>, ako aj s článkom 4 ods. 1 písm. d) a e)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0066"><P>Uvedené body d) a e) stanovujú, že zmluvné strany tohto dohovoru sa zaväzujú najmä <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0097" REF.END="QE0097"/>zabezpečiť, aby verejné orgány a inštitúcie konali v súlade s [ním]<QUOT.END REF.START="QS0097" CODE="201C" ID="QE0097"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0098" REF.END="QE0098"/>prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie diskriminácie na základe zdravotného postihnutia akoukoľvek osobou, organizáciou alebo súkromným podnikom<QUOT.END REF.START="QS0098" CODE="201C" ID="QE0098"/>.</P></NOTE> Dohovoru OSN o zdravotnom postihnutí vyplýva, že tento dohovor rozlišuje medzi povinnosťami členských štátov vo vzťahu k právam osôb so zdravotným postihnutím vo verejnom sektore a povinnosťami členských štátov vo vzťahu k právam tej istej kategórie osôb v súkromnom sektore, a je teda dovolené použiť takéto kritérium rozdielneho zaobchádzania vo vnútroštátnych právnych predpisoch<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0067"><P>V tejto súvislosti hneď na úvod namietam, že je nesprávne domnievať sa, že diskriminácia uvádzaná v spore vo veci samej je založená na rozlišovaní medzi osobami so zdravotným postihnutím pracujúcimi vo verejnom sektore a osobami so zdravotným postihnutím pracujúcimi v súkromnom sektore (pozri tiež bod 38 týchto návrhov).</P></NOTE>. Podľa tejto vlády bulharská právna úprava nevytvára z dôvodu osobitostí pracovnoprávneho vzťahu úradníkov<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0068"><P>Bulharská vláda vo svojich písomných pripomienkach k <HT TYPE="ITALIC">prvej prejudiciálnej otázke</HT> uviedla argumentáciu, podľa ktorej situácia úradníkov nie je porovnateľná so situáciou zamestnancov, z čoho vyvodila, že teda <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0099" REF.END="QE0099"/>nie je potrebné preskúmať ostatné prejudiciálne otázky<QUOT.END REF.START="QS0099" CODE="201C" ID="QE0099"/>. V tejto súvislosti uvediem len, že na účely overenia, či v tejto veci existuje priama diskriminácia v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78, by bolo relevantné vykonať skúšku porovnateľnosti situácií dotknutých kategórií osôb. Tieto tvrdenia sú však irelevantné, a teda podľa mňa nie je potrebné ich analyzovať, keďže sa domnievam, že táto smernica nie je vôbec uplatniteľná vo vzťahu k sporu, akým je spor vo veci samej.</P></NOTE> právne vákuum, ktoré by vyžadovalo analogické uplatnenie tohto ochranného opatrenia v prospech úradníkov za predpokladu uvedeného v článku 106 ods. 1 bode 2 zákona o verejnej službe.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Komisia podľa svojich písomných pripomienok tvrdila, že keďže dotknuté ustanovenia vnútroštátnej právnej úpravy nepatria do pôsobnosti smernice 2000/78 a neexistujú iné uplatniteľné predpisy prijaté Úniou, dotknutému členskému štátu, t. j. Bulharskej republike prislúcha, aby zabezpečila dodržiavanie požiadaviek Dohovoru OSN o zdravotnom postihnutí, ktoré sa na ňu uplatňujú ako na zmluvnú stranu tohto dohovoru.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti pripomínam, podobne ako bulharská vláda a Komisia, že Súdny dvor už opakovane rozhodol, že vzhľadom na to, že Európska únia schválila Dohovor OSN o zdravotnom postihnutí, ustanovenia tohto dohovoru sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0069"><P>Na rozdiel od ustanovení medzinárodných dohôd, ku ktorým Únia nepristúpila, akou je Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach prijatý <DATE ISO="19661216">16. decembra 1966</DATE> Valným zhromaždením Organizácie spojených národov (pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160728">28. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Conseil des ministres</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑543/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:605">EU:C:2016:605</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, a to od nadobudnutia účinnosti uvedeného dohovoru<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0070"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130411">11. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>HK Danmark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑335/11 a C‑337/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:222">EU:C:2013:222</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140318">18. marca 2014</DATE>, <NAME.CASE>Z.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑363/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:159">EU:C:2014:159</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0073">73</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140522">22. mája 2014</DATE>, <NAME.CASE>Glatzel</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑356/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:350">EU:C:2014:350</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="17"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Na rozdiel od toho, čo uvádza pani Milkova vo svojej písomnej odpovedi na otázky položené Súdnym dvorom<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0071"><P>Podľa pani Milkovej článok 5 ods. 2 Dohovoru OSN o zdravotnom postihnutí – ktorý zaručuje osobám so zdravotným postihnutím rovnakú a účinnú ochranu pred diskrimináciou z akýchkoľvek dôvodov – je uplatniteľný z dôvodu, že toto ustanovenie stanovuje dostatočne presné, jasné a bezpodmienečné povinnosti, z čoho vyplýva, že je potrebné reformovať bulharský zákon o verejnej službe.</P></NOTE>, z ustálenej judikatúry vyplýva, že povinnosti stanovené v uvedenom dohovore sú adresované zmluvným stranám a keďže vykonanie alebo účinky ustanovení tohto dohovoru závisia od vydania ďalších aktov, ktoré patria do právomoci zmluvných strán<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0072"><P>Pokiaľ ide o Európsku úniu, príloha II rozhodnutia 2010/48 obsahuje vyhlásenie o rozsahu právomoci Únie v súvislosti s otázkami upravenými Dohovorom OSN o zdravotnom postihnutí, ako aj dodatok zostavujúci zoznam aktov práva Únie, ktoré sa týkajú otázok upravených týmto dohovorom.</P></NOTE>, nepredstavujú s ohľadom na ich obsah bezpodmienečné a dostatočne presné ustanovenia, z čoho vyplýva, že nemajú priamy účinok v práve Únie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0073"><P>Keďže tento medzinárodný dohovor má pre zmluvné strany charakter programu, vyplýva z toho predovšetkým, že nie je možné preskúmať platnosť takého aktu práva Únie, akým je smernica 2000/78, z hľadiska Dohovoru OSN o zdravotnom postihnutí. Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140318">18. marca 2014</DATE>, <NAME.CASE>Z.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑363/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:159">EU:C:2014:159</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0085">85</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0090">90</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140522">22. mája 2014</DATE>, <NAME.CASE>Glatzel</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑356/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:350">EU:C:2014:350</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Súdny dvor však uviedol, že príloha II rozhodnutia 2010/48 výslovne spomína smernicu 2000/78 v rámci <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0100" REF.END="QE0100"/>aktov Únie odkazujúcich na záležitosti, ktoré sa riadia Dohovorom [OSN o zdravotnom postihnutí]<QUOT.END REF.START="QS0100" CODE="201C" ID="QE0100"/> konkrétne v oblasti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0101" REF.END="QE0101"/>nezávislého spôsobu života a sociálneho začlenenia, práce a zamestnanosti<QUOT.END REF.START="QS0101" CODE="201C" ID="QE0101"/>. Ako uvádza bulharská vláda vo svojich písomných pripomienkach, Súdny dvor z toho vyvodil, že je možné odvolávať sa na uvedený dohovor pri výklade smernice 2000/78, ktorá sa má v čo možno najširšej miere vykladať v súlade s týmto dohovorom na základe prednosti medzinárodných zmlúv, ktoré uzavrela Únia, pred sekundárnou právnou úpravou<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0074"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130411">11. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>HK Danmark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑335/11 a C‑337/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:222">EU:C:2013:222</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140318">18. marca 2014</DATE>, <NAME.CASE>Z.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑363/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:159">EU:C:2014:159</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0072">72</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0075">75</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140522">22. mája 2014</DATE>, <NAME.CASE>Glatzel</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑356/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:350">EU:C:2014:350</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Po tom, ako Únia ratifikovala Dohovor OSN o zdravotnom postihnutí, Súdny dvor upravil svoju definíciu pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0102" REF.END="QE0102"/>zdravotné postihnutie<QUOT.END REF.START="QS0102" CODE="201C" ID="QE0102"/> v zmysle smernice 2000/78 prevzatím terminológie použitej v článku 1 druhom odseku uvedeného dohovoru<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0075"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130411">11. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>HK Danmark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑335/11 a C‑337/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:222">EU:C:2013:222</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>FOA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑354/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2463">EU:C:2014:2463</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160526">26. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Invamed Group a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑198/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:362">EU:C:2016:362</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Daouidi</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑395/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:371">EU:C:2016:371</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú právnu náuku). Komisia vo svojej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0103" REF.END="QE0103"/>Správe o uplatňovaní [Charty] v roku 2014<QUOT.END REF.START="QS0103" CODE="201C" ID="QE0103"/> (COM[2015] 191 final, s. 14), tiež zdôraznila, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0104" REF.END="QE0104"/>hoci v charte nie je stanovená právna povinnosť</P><P>zosúladiť výklad so zmluvami OSN, Súdny dvor EÚ odkazuje pri výklade práv podľa práva Únie na nástroje OSN<QUOT.END REF.START="QS0104" CODE="201C" ID="QE0104"/> a osobitne na Dohovor OSN o zdravotnom postihnutí.</P></NOTE> a definoval pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0105" REF.END="QE0105"/>primerané úpravy<QUOT.END REF.START="QS0105" CODE="201C" ID="QE0105"/> v zmysle článku 5 tejto smernice<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0076"><P>Podľa uvedeného článku 5 zamestnávateľ je povinný prijať vhodné opatrenia, predovšetkým aby umožnil osobe so zdravotným postihnutím vstúpiť, zúčastňovať sa alebo postupovať v zamestnaní, pokiaľ také opatrenia nie sú pre zamestnávateľa neúmerným bremenom.</P></NOTE> s ohľadom na znenie článku 2 štvrtého odseku tohto dohovoru<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0077"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130411">11. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>HK Danmark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑335/11 a C‑337/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:222">EU:C:2013:222</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.), ako aj zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130704">4. júla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Taliansko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑312/11</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:446">EU:C:2013:446</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Domnievam sa však, že v tejto veci nie je potrebné vykladať smernicu 2000/78 s prihliadnutím na Dohovor OSN o zdravotnom postihnutí, keďže spor vo veci samej podľa mňa z vyššie uvedených dôvodov nepatrí do pôsobnosti tejto smernice<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0078"><P>Pozri bod 44 a nasl. týchto návrhov.</P></NOTE>. Nasledujúce pripomienky teda uvediem len subsidiárne pre úplnosť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>O subsidiárnom výklade smernice 2000/78 s prihliadnutím na Dohovor OSN o zdravotnom postihnutí</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Svojou prvou otázkou vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor, aby určil, či je možné chápať vecnú pôsobnosť smernice 2000/78 extenzívne vzhľadom na znenie článku 5 ods. 2 Dohovoru OSN o zdravotnom postihnutí<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0079"><P>V tejto súvislosti pozri body 76 a 77 týchto návrhov.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="18"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Komisia vo svojej písomnej odpovedi na otázky položené Súdnym dvorom uviedla, že odsek 2 uvedeného článku 5 má v súvislosti so zdravotným postihnutím vysvetliť zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ktoré sú uvedené v odseku 1 tohto článku. Tvrdila, že toto ustanovenie nepriznáva širšiu ochranu, ako je ochrana poskytnutá v článkoch 2 a 5 smernice 2000/78<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0080"><P>Uvedené články 2 a 5 sa týkajú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0106" REF.END="QE0106"/>pojmu diskriminácie<QUOT.END REF.START="QS0106" CODE="201C" ID="QE0106"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0107" REF.END="QE0107"/>primeraných prispôsobení pre osoby so zdravotným postihnutím<QUOT.END REF.START="QS0107" CODE="201C" ID="QE0107"/>.</P></NOTE>. Okrem toho tvrdila, že zásada <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0108" REF.END="QE0108"/>rovnakej a účinnej právnej ochrany [osôb so zdravotným postihnutím] pred diskrimináciou<QUOT.END REF.START="QS0108" CODE="201C" ID="QE0108"/> uvedená v uvedenom odseku 2 sa uplatňuje, len ak sa diskriminácia zakladá na zdravotnom postihnutí, čo podľa Komisie nie je prípad prejednávanej veci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Za seba uvediem, že tak z článku 2<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0081"><P>Ktorý definuje len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0109" REF.END="QE0109"/>diskrimináciu <HT TYPE="ITALIC">na základe zdravotného postihnutia</HT><QUOT.END REF.START="QS0109" CODE="201C" ID="QE0109"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</P></NOTE>, ako aj z článku 4<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0082"><P>Podľa uvedeného článku 4 ods. 1 prvej vety <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0110" REF.END="QE0110"/>zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť a podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím bez akéhokoľvek <HT TYPE="ITALIC">diskriminovania</HT> <HT TYPE="ITALIC">na základe zdravotného postihnutia</HT><QUOT.END REF.START="QS0110" CODE="201C" ID="QE0110"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Bod e) tohto odseku potvrdzuje tento prístup.</P></NOTE> Dohovoru OSN o zdravotnom postihnutí vyplýva, že tento dohovor špecificky zakazuje akúkoľvek <HT TYPE="ITALIC">diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia</HT><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0083"><P>Aj keď niektoré ustanovenia uvedeného dohovoru uvádzajú aj iné potenciálne dôvody diskriminácie [pozri najmä odôvodnenia p) a s), ako aj článok 8 ods. 1 písm. b)].</P></NOTE>. To isté platí predovšetkým<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0084"><P>Pozri tiež najmä odôvodnenie h), článok 25 prvý odsek a článok 28 ods. 1 a 2 uvedeného dohovoru.</P></NOTE> v prípade článku 27 tohto dohovoru, ktorého odsek 1 písm. a) zakazuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0111" REF.END="QE0111"/>diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia vo všetkých otázkach týkajúcich sa… zamestnávania<QUOT.END REF.START="QS0111" CODE="201C" ID="QE0111"/> najmä z hľadiska <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0112" REF.END="QE0112"/>trvania zamestnania<QUOT.END REF.START="QS0112" CODE="201C" ID="QE0112"/>, čo zahŕňa prípadnú ochranu v prípade skončenia pracovného pomeru. Rozdielne zaobchádzanie stanovené ustanoveniami bulharského práva dotknutými v spore vo veci samej je však založené na povahe pracovnoprávneho vzťahu a nie na zdravotnom postihnutí pani Milkovej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Navyše sa domnievam, že Dohovor OSN o zdravotnom postihnutí smeruje k zabezpečeniu <HT TYPE="ITALIC">rovnakého zaobchádzania nie so všetkými kategóriami osôb so zdravotným postihnutím</HT>, ale s osobami, ktoré majú zdravotné postihnutie a osobami, ktoré netrpia takýmto postihnutím. Z mnohých ustanovení uvedeného dohovoru totiž vyplýva, že jeho cieľom je podporovať <HT TYPE="ITALIC">rovnosť osôb so zdravotným postihnutím <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0113" REF.END="QE0113"/>s ostatnými</HT><QUOT.END REF.START="QS0113" CODE="201C" ID="QE0113"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0085"><P>Poznamenávam, že niektoré ustanovenia návrhu dohovoru (pozri prílohu I Správy pracovnej skupiny Osobitnému výboru poverenému vypracovaním predmetného dohovoru, uverejnenej <DATE ISO="20040127">27. januára 2004</DATE>, UN Doc. A/AC.265/2004/WG.1) obsahovali formuláciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0114" REF.END="QE0114"/>na rovnakej úrovni<QUOT.END REF.START="QS0114" CODE="201C" ID="QE0114"/>, ktorá je menej explicitná ako formulácia uvedená v konečnej verzii. Bolo to tak v prípade článku 1 a článku 7 ods. 2, ako aj článkov 18, 21 a 24 uvedeného návrhu. Naopak jeho články 9, 13 a 14 upresňovali <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0115" REF.END="QE0115"/>na rovnakej úrovni <HT TYPE="ITALIC">s ostatnými osobami</HT><QUOT.END REF.START="QS0115" CODE="201C" ID="QE0115"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</P></NOTE>. Toto vonkajšie východisko porovnania<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0086"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0116" REF.END="QE0116"/>Relatívnu povahu<QUOT.END REF.START="QS0116" CODE="201C" ID="QE0116"/> práva na rovnosť, ako je upravené uvedeným dohovorom, zdôraznil WADDINGTON, L.: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0117" REF.END="QE0117"/>Equal to the Task? Re‑Examining EU Equality Law in the Light of the United Nations Convention on the Rights of Persons with Disabilities<QUOT.END REF.START="QS0117" CODE="201C" ID="QE0117"/>, <HT TYPE="ITALIC">European Yearbook of Disability Law</HT>, pod vedením QUINN, G., WADDINGTON, L., A FLYNN, E., 4. diel, Intersentia, Cambridge, 2013, s. 177.</P></NOTE> sa objavuje v jeho článku 1 druhom odseku, ktorý definuje účel uvedeného dohovoru a najmä význam pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0118" REF.END="QE0118"/>osoby so zdravotným postihnutím<QUOT.END REF.START="QS0118" CODE="201C" ID="QE0118"/>, pričom výslovne hovorí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0119" REF.END="QE0119"/>rovnakom základe s ostatnými<QUOT.END REF.START="QS0119" CODE="201C" ID="QE0119"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0087"><P>Obdobná definícia tohto pojmu je uvedená v bode e) preambuly uvedeného dohovoru.</P></NOTE>. V jeho článku 7 sa objavuje variant, ktorý hovorí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0120" REF.END="QE0120"/>rovnakom základe s ostatnými deťmi<QUOT.END REF.START="QS0120" CODE="201C" ID="QE0120"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0088"><P>Pozri tiež bod r) preambuly uvedeného dohovoru.</P></NOTE>. Rovnako tak jeho článok 2 uvádza definíciu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0121" REF.END="QE0121"/>diskriminácie na základe zdravotného postihnutia<QUOT.END REF.START="QS0121" CODE="201C" ID="QE0121"/>, pričom poukazuje na užívanie práv a slobôd osobami so zdravotným postihnutím <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0122" REF.END="QE0122"/>na rovnakom základe s ostatnými<QUOT.END REF.START="QS0122" CODE="201C" ID="QE0122"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0089"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0123" REF.END="QE0123"/><HT TYPE="ITALIC">Diskriminácia na základe zdravotného postihnutia</HT><QUOT.END REF.START="QS0123" CODE="201C" ID="QE0123"/> znamená každé robenie rozdielov, vylúčenie alebo obmedzenie na základe zdravotného postihnutia, ktorých cieľom alebo účinkom je narušiť alebo znemožniť uznávanie, užívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti <HT TYPE="ITALIC">na rovnakom základe s ostatnými</HT> (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</P></NOTE>.<?PAGE NO="19"?> Tento výraz je použitý v celom rade článkov uvedeného dohovoru týkajúcich sa práv osôb so zdravotným postihnutím, ktoré má tento dohovor za cieľ podporovať a chrániť, ako aj zaručiť ich plné a rovnaké uplatňovanie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0090"><P>Ide o článok 9 o prístupnosti; článok 10 o práve na život; článok 12 o rovnosti pred zákonom; článok 13 o prístupe k spravodlivosti; článok 14 o slobode a osobnej bezpečnosti; článok 15 o ochrane pred mučením alebo krutým, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním; článok 17 o ochrane integrity osobnosti; článok 18 o slobode pohybu a štátnej príslušnosti; článok 19 o nezávislom spôsobe života a začlenení do spoločnosti; článok 21 o slobode prejavu a presvedčenia a prístupe k informáciám; článok 22 o rešpektovaní súkromia; článok 23 o rešpektovaní domova a rodiny; článok 24 o vzdelávaní; článok 29 o účasti na politickom a verejnom živote, ako aj o článok 30 o účasti na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe.</P></NOTE>, a v prejednávanej veci špecifickejšie v článku 27, ktorý sa týka práce a zamestnávania<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0091"><P>Znenie odseku 1 uvedeného článku 27 je čiastočne prevzaté v bode 9 týchto návrhov. Podľa odseku 2 tohto článku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0124" REF.END="QE0124"/>zmluvné strany zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím… boli chránené <HT TYPE="ITALIC">na rovnakom základe s ostatnými</HT> pred nútenou a povinnou prácou<QUOT.END REF.START="QS0124" CODE="201C" ID="QE0124"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Súdny dvor použil podobnú formuláciu vo svojich rozsudkoch týkajúcich sa pojmov obsiahnutých v smernici 2000/78, ktoré boli predmetom konformného výkladu s ustanoveniami Dohovoru OSN o zdravotnom postihnutí, akým je pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0125" REF.END="QE0125"/>zdravotné postihnutie<QUOT.END REF.START="QS0125" CODE="201C" ID="QE0125"/> alebo pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0126" REF.END="QE0126"/>primerané prispôsobenia<QUOT.END REF.START="QS0126" CODE="201C" ID="QE0126"/>. Súdny dvor v tejto súvislosti opakovane poukázal na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0127" REF.END="QE0127"/>prekážku plného a účinného zapojenia [osoby so zdravotným postihnutím] do profesijného života <HT TYPE="ITALIC">na rovnoprávnom základe s ostatnými pracovníkmi</HT><QUOT.END REF.START="QS0127" CODE="201C" ID="QE0127"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0092"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130411">11. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>HK Danmark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑335/11 a C‑337/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:222">EU:C:2013:222</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130704">4. júla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Taliansko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑312/11</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:446">EU:C:2013:446</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140318">18. marca 2014</DATE>, <NAME.CASE>Z.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑363/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:159">EU:C:2014:159</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>FOA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑354/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2463">EU:C:2014:2463</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a nie na rovnosť medzi rôznymi kategóriami osôb so zdravotným postihnutím. Domnievam sa, že Únia ratifikovala uvedený dohovor práve v tom istom duchu<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0093"><P>V tlačovej správe Komisie týkajúcej sa tejto ratifikácie (správa z <DATE ISO="20110105">5. januára 2011</DATE>, IP/11/4) sa tak uvádza, že Dohovor OSN o zdravotnom postihnutí <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0128" REF.END="QE0128"/>zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť, aby mohli osoby so zdravotným postihnutím plne vykonávať svoje práva <HT TYPE="ITALIC">na rovnakej úrovni so všetkými ostatnými občanmi</HT><QUOT.END REF.START="QS0128" CODE="201C" ID="QE0128"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>Domnievam sa teda, že ustanovenia Dohovoru OSN o zdravotnom postihnutí nemajú zahŕňať situáciu, o akú ide v spore vo veci samej, a že v každom prípade výklad smernice 2000/78, ktorý by bol v súlade s jej ustanoveniami, nemôže viesť k spochybneniu taxatívnej povahy dôvodov diskriminácie uvedených v článku 1 uvedenej smernice<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0094"><P>Pozri bod 51 a nasl. týchto návrhov.</P></NOTE> tak, aby sa k nim doplnil dôvod týkajúci sa rozdielnej povahy pracovnoprávnych vzťahov týchto dvoch kategórií osôb so zdravotným postihnutím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Z tohto dôvodu, keby Súdny dvor v tejto veci rozhodol, že je potrebné vykladať smernicu 2000/78 v súlade s Dohovorom OSN o zdravotnom postihnutí, vyššie uvedené úvahy by podľa môjho názoru znamenali, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0129" REF.END="QE0129"/>diskriminácia na základe zdravotného postihnutia<QUOT.END REF.START="QS0129" CODE="201C" ID="QE0129"/> v zmysle tejto smernice je definovaný ako pojem odkazujúci na prípad, v ktorom sa s osobami so zdravotným postihnutím zaobchádza menej priaznivo alebo osobitne znevýhodnene v porovnaní s <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0130" REF.END="QE0130"/>ostatnými<QUOT.END REF.START="QS0130" CODE="201C" ID="QE0130"/>, t. j. s osobami, ktoré sa nevyznačujú takouto charakteristikou, ale inak sú v situácii rovnocennej so situáciou osôb so zdravotným postihnutím. Rovnako tak stále na účely uplatnenia tejto smernice by sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0131" REF.END="QE0131"/>zásada rovnosti zaobchádzania<QUOT.END REF.START="QS0131" CODE="201C" ID="QE0131"/> mala chápať vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím tak, že jej cieľom je zaručiť rovnosť tejto skupiny osôb vo vzťahu k ostatným osobám, ktoré netrpia takýmto trvalým postihnutím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Napokon poznamenám, že pokiaľ ide konkrétnejšie o prejednávanú vec, zo žiadneho ustanovenia uvedeného dohovoru nevyplýva, že by členské štáty mali povinnosť v čo možno najširšej miere ponechať osobu so zdravotným postihnutím na jej pracovnom mieste, ak bolo toto pracovné miesto zrušené, takže s pani Milkovou by sa mohlo zaobchádzať priaznivejšie, ako požadovala.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="20"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Aj za predpokladu, že článok 5 ods. 2 Dohovoru OSN o zdravotnom postihnutí sa vzťahuje na situácie, na ktoré sa smernica 2000/78 nevzťahuje, ako sa zrejme domnieva vnútroštátny súd, je to podľa mňa irelevantné, keďže ustanovenia tohto dohovoru nie sú priamo uplatniteľné v práve Únie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0095"><P>Pozri bod 82 týchto návrhov.</P></NOTE> a vo vzťahu k uvedenej smernici majú teda vplyv len na účely konformného výkladu jej ustanovení, ktoré samy osebe definujú jej pôsobnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Na záver sa hlavne domnievam, že v tomto prípade nie je potrebné vykladať smernicu 2000/78 s prihliadnutím na Dohovor OSN o zdravotnom postihnutí a subsidiárne sa domnievam, že ak sa Súdny dvor nestotožní s mojím stanoviskom, bude potrebné, aby podal tento výklad v tom zmysle, že účelom uvedeného dohovoru je zaručiť rovnosť zaobchádzania nie s rôznymi kategóriami osôb so zdravotným postihnutím, ale medzi rôznymi kategóriami osôb so zdravotným postihnutím a osobami, ktoré nemajú zdravotné postihnutie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>D –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O prípadnom rozšírení osobnej pôsobnosti vnútroštátnych predpisov chrániacich zamestnancov so zdravotným postihnutím (štvrtá otázka)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Štvrtá prejudiciálna otázka je položená subsidiárne, keďže sa týka prípadu, že by Súdny dvor poskytol <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0132" REF.END="QE0132"/>zápornú odpoveď na prvú a tretiu otázku<QUOT.END REF.START="QS0132" CODE="201C" ID="QE0132"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či povinnosť dodržiavať tak uvedené normy medzinárodného práva, ako aj normy práva Únie – ktorú majú orgány Bulharskej republiky – vyžaduje, aby sa v situácii, akou je situácia v spore vo veci samej, pôsobnosť vnútroštátnych predpisov chrániacich zamestnancov so zdravotným postihnutím, či už sú zamestnaní v súkromnom alebo verejnom sektore, rozšírila v prípade prepustenia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0096"><P>A to predpisy uvedené v článkom 333 ods. 1 bode 3 bulharského Zákonníka práce v spojení s článkom 328 ods. 1 bodom 2 tohto zákonníka.</P></NOTE> tak, že by sa tieto ochranné predpisy vzťahovali aj na úradníkov s rovnakým druhom zdravotného postihnutia, na účely zlučiteľnosti so zásadou rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní. Pani Milkova sa vyjadrila v tomto zmysle<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0097"><P>Pani Milkova vo svojej písomnej odpovedi na otázky položené Súdnym dvorom tvrdila, že keďže dotknutá vnútroštátna právna úprava spôsobuje rozdielne zaobchádzanie týkajúce sa osôb so zdravotným postihnutím, hoci je základom tohto rozdielneho zaobchádzania povaha pracovného pomeru a nie zdravotné postihnutie, bude potrebné uplatňovať článok 333 ods. 1 bod 3 Zákonníka práce aj na pracovníkov so zdravotným postihnutím, ktorí sú úradníkmi, analogicky s tými, ktorí sú zamestnancami, a vďaka doplneniu takéhoto ustanovenia do zákona o verejnej službe zosúladiť túto právnu úpravu s predpismi práva Únie.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že táto otázka súvisí so skutočnosťou, že vnútroštátne súdy uplatňujú dotknutú bulharskú právnu úpravu reštriktívne<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0098"><P>Pozri bod 35 a nasl. týchto návrhov.</P></NOTE> a môže sa ukázať, že tento striktný prístup nie je v súlade s ustanoveniami práva Únie, ako sú vykladané najmä s prihliadnutím na Dohovor OSN o zdravotnom postihnutí<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0099"><P>Pokiaľ ide o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0133" REF.END="QE0133"/>dodržiavanie medzinárodných ustanovení<QUOT.END REF.START="QS0133" CODE="201C" ID="QE0133"/> členským štátom, ktoré sa spomína v štvrtej prejudiciálnej otázke, pripomínam, že Súdny dvor nemá právomoc rozhodovať o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa takéhoto právneho aspektu a v tomto ohľade je potrebné preformulovať znenie uvedenej otázky (pozri bod 75 a nasl. týchto návrhov).</P></NOTE>, ktoré vyžadujú rovnakú a účinnú ochranu všetkých osôb so zdravotným postihnutím podľa zákona pred diskrimináciou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Podobne ako bulharská vláda a Komisia sa domnievam, že vzhľadom na obmedzené odpovede, ktoré odporúčam poskytnúť na predchádzajúce prejudiciálne otázky, a vzhľadom na podmienečnú povahu štvrtej otázky nie je potrebné odpovedať na túto otázku, a teda zaoberať sa ňou v osobitných úvahách.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="21"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o úlohu, ktorá môže prislúchať vnútroštátnym súdom, a to zaručiť, aby členský štát plne dodržiaval svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, čo je podľa mňa problematika, ktorá je základom štvrtej prejudiciálnej otázky, len by som odkázal na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa tejto otázky, a konkrétnejšie na rozsudky vydané v oblasti diskriminácie zakotvenej vo vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti zamestnania a povolania<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0100"><P>O povinnosti vnútroštátnych súdov vykladať vnútroštátny právny predpis spôsobom, ktorý umožňuje jeho uplatnenie v súlade s požiadavkami práva Únie, pozri najmä návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Fenoll</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑316/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:1753">EU:C:2014:1753</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl., ako aj citovanú judikatúru); návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>DI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑441/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:776">EU:C:2015:776</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.), ako aj rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160419">19. apríla 2016</DATE>, <NAME.CASE>DI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑441/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:278">EU:C:2016:278</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl., ako aj citovanú judikatúru).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>V –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko), takto:</TXT><P>Smernica Rady 2000/78/CE z <DATE ISO="20001127">27. novembra 2000</DATE>, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na situáciu, v ktorej rozdielne zaobchádzanie so zamestnancami a s úradníkmi, ktorí majú rovnaký druh zdravotného postihnutia, zavedené dotknutou vnútroštátnou právnou úpravou, je založené nie na kritériu zdravotného postihnutia, ale na kritériu povahy pracovnoprávneho vzťahu medzi týmito dvomi kategóriami osôb so zdravotným postihnutím a ich zamestnávateľom.</P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>