<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-52/17</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62017CJ0052</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:648">EU:C:2018:648</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>11</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>11</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok zo <DATE ISO="20180807">7. 8. 2018</DATE> – Vec C‑52/17</HT></P><P><HT TYPE="SC">VTB Bank (Austria)</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (piata komora)</P><P>zo <DATE ISO="20180807">7. augusta 2018</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: nemčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Aproximácia právnych predpisov</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2013/36/EÚ</KEYWORD><KEYWORD>Články 64, 65 a 67</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (EÚ) č. 575/2013</KEYWORD><KEYWORD>Článok 395 ods. 1 a 5</KEYWORD><KEYWORD>Dohľad nad úverovými inštitúciami</KEYWORD><KEYWORD>Právomoci v oblasti dohľadu a právomoc ukladať sankcie</KEYWORD><KEYWORD>Limity veľkej majetkovej angažovanosti</KEYWORD><KEYWORD>Právna úprava členského štátu stanovujúca uloženie úrokov v prípade prekročenia týchto limitov</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (EÚ) č. 468/2014</KEYWORD><KEYWORD>Článok 48</KEYWORD><KEYWORD>Rozdelenie právomocí medzi Európsku centrálnu banku (ECB) a vnútroštátne orgány</KEYWORD><KEYWORD>Formálne začatý postup vo veci dohľadu</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑52/17,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko) z <DATE ISO="20170127">27. januára 2017</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20170201">1. februára 2017</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">VTB Bank (Austria) AG</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Finanzmarktaufsichtsbehörde,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (piata komora),</P><P>v zložení: predseda piatej komory J. L. da Cruz Vilaça (spravodajca), sudcovia E. Levits, A. Borg Barthet, M. Berger a F. Biltgen,</P><P>generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,</P><P>tajomník: A. Calot Escobar,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>VTB Bank (Austria) AG, v zastúpení: M. Fellner, Rechtsanwalt,</P></ITEM><ITEM><P>Finanzmarktaufsichtsbehörde, v zastúpení: P. Wanek a C. Schaden, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: K.‑P. Wojcik a A. Steiblytė, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>Európska centrálna banka (ECB), v zastúpení: R. Bax a K. Lackhoff, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><?PAGE NO="2"?><GR.VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20180313">13. marca 2018</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 64 a článku 65 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z <DATE ISO="20130626">26. júna 2013</DATE> o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="176" PAGE.FIRST="338" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338</REF.DOC.OJ>), článku 395 ods. 1 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z <DATE ISO="20130626">26. júna 2013</DATE> o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="176" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1</REF.DOC.OJ>), ako aj článku 48 ods. 3 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo <DATE ISO="20140416">16. apríla 2014</DATE> o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="141" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 141, 2014, s. 1</REF.DOC.OJ>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou VTB Bank (Austria) AG (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>VTB<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>) a Finanzmarktaufsichtsbehörde (Úrad pre dohľad nad finančnými trhmi, Rakúsko) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>FMA<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>), ktorého predmetom je, že FMA uložil zrážkové úroky za prekročenie limitov veľkej majetkovej angažovanosti, uvedených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2013/36</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Odôvodnenia 2 a 41 smernice 2013/36 znejú:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>(2)</NO.P><TXT>… Táto smernica… by sa preto mala vykladať spolu s [nariadením č. 575/2013] a mala by spolu s uvedeným nariadením tvoriť právny rámec, ktorým sa riadia bankové činnosti, rámec dohľadu a prudenciálne pravidlá pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(41)</NO.P><TXT>Táto smernica by mala ustanoviť správne sankcie a iné správne opatrenia, aby zabezpečila čo najširší rozsah na akciu po spáchaní porušenia a aby sa zabránilo ďalším porušeniam bez ohľadu na to, či sú podľa vnútroštátneho práva klasifikované ako správna sankcia alebo iné správne opatrenie. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť okrem sankcií uvedených v tejto smernici ďalšie sankcie a ustanoviť vyššie úrovne správnych peňažných sankcií, ako sú úrovne stanovené v tejto smernici.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Podľa článku 1 písm. b) tejto smernice sú predmetom jej úpravy pravidlá týkajúce sa právomocí v oblasti dohľadu a nástrojov prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami vykonávaného príslušnými orgánmi.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 64 uvedenej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="064.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Príslušné orgány musia mať všetky právomoci v oblasti dohľadu na zasahovanie do činnosti inštitúcií, ktoré sú potrebné na vykonávanie ich funkcií, a to najmä právo na odňatie povolenia v súlade s článkom 18, právomoci požadované v súlade s článkom 102 a právomoci ustanovené v článku 104 a 105.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="064.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Príslušné orgány vykonávajú svoje právomoci v oblasti dohľadu a svoje právomoci ukladať sankcie v súlade s touto smernicou a vnútroštátnym právom jedným z týchto spôsobov:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>priamo,</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>v spolupráci s inými orgánmi,</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>pod ich zodpovednosťou delegovaním takýmto orgánom,</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>obrátením sa na príslušné súdne orgány.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 65 ods. 1 tej istej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>Bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov v oblasti dohľadu uvedených v článku 64 a aby bolo dotknuté právo členských štátov ustanovovať a ukladať trestnoprávne sankcie, členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií a iných správnych opatrení pri porušení vnútroštátnych ustanovení, ktoré transponujú túto smernicu a pri porušení [nariadenia č. 575/2013], a prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Podľa článku 67 ods. 1 písm. k) smernice 2013/36:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Tento článok sa uplatňuje aspoň za jednej z týchto okolností:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>k)</NO.P><TXT>inštitúcii vznikla expozícia prekračujúca limity v rozpore s článkom 395 [nariadenia č. 575/2013].<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Článok 67 ods. 2 tejto smernice stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v článku 67 ods. 1 uvedenej smernice uplatňované správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré sa môžu použiť, zahŕňali aspoň tie, ktoré sú uvedené v tomto odseku 2 písm. a) až g).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Nariadenie č. 575/2013</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Odôvodnenia 5 a 9 nariadenia č. 575/2013 znejú:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>(5)</NO.P><TXT>Toto nariadenie a [smernica 2013/36] by mali spoločne tvoriť právny rámec upravujúci prístup k činnosti, rámec dohľadu a prudenciálne pravidlá pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti… Preto by sa toto nariadenie malo vykladať spoločne s uvedenou smernicou.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(9)</NO.P><TXT>Z dôvodu právnej istoty a vzhľadom na potrebu rovnakých podmienok v rámci Únie je jednotný súbor právnych predpisov pre všetkých účastníkov trhu kľúčovým prvkom fungovania vnútorného trhu. S cieľom zabrániť narušeniam trhu a regulačnej arbitráži by preto mali minimálne<?PAGE NO="4"?> prudenciálne požiadavky zabezpečiť maximálnu harmonizáciu. V dôsledku toho sú prechodné obdobia stanovené v tomto nariadení nevyhnutné na to, aby sa zabezpečila jeho bezproblémová implementácia a zabránilo sa neistote trhov.<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Článok 2 tohto nariadenia stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>Na účely dodržiavania súladu s týmto nariadením príslušné orgány majú právomoci a dodržiavajú postupy stanovené [v smernici 2013/36].<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 1 bod 1 uvedeného nariadenia vymedzuje pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>úverová inštitúcia<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="2018" ID="QE0010"/><QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/> [ako] <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je prijímanie vkladov alebo iných návratných peňažných prostriedkov od verejnosti a poskytovanie úverov na vlastný účet<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Článok 395 toho istého nariadenia, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>Limity veľkej majetkovej angažovanosti<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>, vo svojich odsekoch 1 a 5 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="395.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Inštitúcii nesmie po zohľadnení účinku zmierňovania kreditného rizika v zmysle článkov 399 až 403 vzniknúť voči klientovi alebo skupine prepojených klientov expozícia, ktorej hodnota presahuje 25 % jej prípustného kapitálu. Ak je takýto klient inštitúciou, alebo ak skupina prepojených klientov zahŕňa jednu alebo viaceré inštitúcie, táto hodnota nesmie presiahnuť 25 % prípustného kapitálu inštitúcie alebo 150 miliónov EUR, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia, pod podmienkou, že súčet hodnôt expozícií po zohľadnení účinku zmierňovania kreditného rizika v zmysle článkov 399 až 403 voči všetkým prepojeným klientom, ktorí nie sú inštitúciami, nepresahuje 25 % prípustného kapitálu inštitúcie.</ALINEA><ALINEA>Ak je suma 150 miliónov EUR vyššia ako 25 % prípustného kapitálu inštitúcie, hodnota expozície po zohľadnení účinku zmierňovania kreditného rizika v súlade s článkami 399 až 403 nesmie presiahnuť primeraný limit z hľadiska prípustného kapitálu inštitúcie. Tento limit si s cieľom riešiť a kontrolovať riziko koncentrácie stanoví inštitúcia v súlade s politikami a postupmi uvedenými v článku 81 smernice 2013/36/EÚ. Tento limit nesmie byť vyšší než 100 % prípustného kapitálu inštitúcie.</ALINEA><ALINEA>Príslušné orgány môžu stanoviť nižší limit než 150 miliónov EUR a informujú o tom [Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA)] a Komisiu.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="395.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA><P>Limity stanovené v tomto článku sa môžu prekročiť v prípade expozícií v obchodnej knihe inštitúcie, ak sú splnené tieto podmienky:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>expozícia v neobchodnej knihe voči klientovi alebo príslušnej skupine prepojených klientov neprevyšuje limit stanovený v odseku 1, pričom tento limit sa vypočítava so zreteľom na prípustný kapitál tak, že prekročenie vzniká výlučne v obchodnej knihe;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>inštitúcia spĺňa dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje na sumy prevyšujúce limit stanovený v odseku 1, ktorá sa vypočíta v súlade s článkami 397 a 398;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>keď uplynulo 10 dní alebo menej od vtedy, keď došlo k prekročeniu, expozícia v obchodnej knihe voči klientovi alebo skupine prepojených klientov nesmie presiahnuť 500 % prípustného kapitálu inštitúcie;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>ktorékoľvek z prekročení, ktoré trvali viac než 10 dní, nesmie v celkovej hodnote presiahnuť 600 % prípustného kapitálu inštitúcie.</TXT></NP></ITEM></LIST><?PAGE NO="5"?><P>V každom prípade, v ktorom bol prekročený limit, inštitúcia bez odkladu oznámi príslušným orgánom sumu prekročenia prípadne meno príslušnej skupiny prepojených klientov.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Nariadenie o JMD</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Článok 33 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z <DATE ISO="20131015">15. októbra 2013</DATE>, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="287" PAGE.FIRST="63" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>nariadenie o JMD<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>), stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>ECB prevezme úlohy, ktorými sa poveruje týmto nariadením, <DATE ISO="20141104">4. novembra 2014</DATE> s výhradou vykonávacích dojednaní a opatrení uvedených v tomto odseku.<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Nariadenie o rámci JMD</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Odôvodnenie 9 nariadenia o rámci JMD znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>… toto nariadenie ďalej rozvíja a bližšie určuje postupy spolupráce ustanovené v nariadení o JMD medzi ECB príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v rámci [jednotného mechanizmu dohľadu (JMD)], a prípadne medzi ECB a určenými vnútroštátnymi orgánmi, a tým zabezpečuje účinné a konzistentné fungovanie JMD.<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></P></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Článok 2 bod 16 nariadenia o rámci JMD definuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>významný dohliadaný subjekt<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>a) významný dohliadaný subjekt v členskom štáte eurozóny, ako aj b) významný dohliadaný subjekt v zúčastnenom členskom štáte mimo eurozóny<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Podľa článku 2 bodu 25 tohto nariadenia sa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>postupom [príslušného vnútroštátneho orgánu] PVO vo veci dohľadu<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> rozumie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>každá činnosť PVO, ktorá smeruje k vypracovaniu podkladov pre rozhodnutie PVO týkajúce sa dohľadu určené jednému alebo viacerým dohliadaným subjektom alebo dohliadaným skupinám alebo jednej alebo viacerým iným osobám vrátane ukladania administratívnych sankcií<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>.</ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Článok 48 ods. 1 a 3 uvedeného nariadenia stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="048.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Ak sa má uskutočniť zmena príslušnosti medzi ECB a PVO, orgán, ktorý stráca príslušnosť (ďalej len <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>orgán strácajúci príslušnosť<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="2018" ID="QE0022"/>) informuje orgán, ktorý má príslušnosť nadobudnúť (ďalej len <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>orgán nadobúdajúci príslušnosť<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="2018" ID="QE0023"/>) o všetkých formálne začatých postupoch vo veci dohľadu, ktoré si vyžadujú rozhodnutie. Orgán strácajúci príslušnosť poskytne túto informáciu okamžite, ako sa dozvie o neodvratnosti zmeny príslušnosti. Orgán strácajúci príslušnosť aktualizuje túto informáciu priebežne a v princípe mesačne, keď je potrebné vykázať novú informáciu o postupoch vo veci dohľadu. Orgán nadobúdajúci príslušnosť môže v náležite odôvodnených prípadoch povoliť vykazovanie v dlhších intervaloch. Na účel článkov 48 a 49 sa postupom vo veci dohľadu rozumie postup ECB vo veci dohľadu alebo postup PVO vo veci dohľadu.</ALINEA><ALINEA>Pred zmenou príslušnosti poskytne orgán strácajúci príslušnosť súčinnosť orgánu nadobúdajúcemu príslušnosť bezodkladne po formálnom začatí každého postupu vo veci dohľadu, ktoré si vyžaduje rozhodnutie.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="048.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Ak formálne začatý postup vo veci dohľadu, ktorý si vyžaduje rozhodnutie, nemožno ukončiť pred dátumom, ku ktorému má dôjsť k zmene príslušnosti pri výkone dohľadu, orgán strácajúci príslušnosť zostane naďalej príslušným na dokončenie takéhoto prebiehajúceho postupu vo veci dohľadu. Na tento<?PAGE NO="6"?> účel si orgán strácajúci príslušnosť tiež ponechá všetky príslušné právomoci až do skončenia prebiehajúceho postupu vo veci dohľadu. Orgán strácajúci príslušnosť dokončí dotknutý prebiehajúci postup vo veci dohľadu v súlade s právom uplatniteľným podľa jeho zachovaných právomocí. Orgán strácajúci príslušnosť informuje orgán nadobúdajúci príslušnosť pred prijatím každého rozhodnutia v postupe vo veci dohľadu, ktorý prebiehal pred zmenou príslušnosti. Orgánu nadobúdajúcemu právomoc poskytne kópiu rozhodnutia a všetky príslušné dokumenty vzťahujúce sa na toto rozhodnutie.<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Článok 149 ods. 1 tohto nariadenia uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>Pokiaľ ECB nerozhodne inak, ak PVO začal postupy dohľadu, pre ktoré sa ECB stáva príslušnou na základe nariadenia o JMD a táto skutočnosť nastane pred 4. novembrom 2014, potom sa uplatňujú postupy ustanovené v článku 48.<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Rakúske právo</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>§ 97 ods. 1 bod 4 Bankwesengesetz (zákon o bankách) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>BWG<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>) stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="097.004"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>[FMA] je povinný požadovať od úverových inštitúcií… úroky za tieto sumy:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>2 % z prekročenia limitu veľkej majetkovej angažovanosti podľa článku 395 ods. 1 [nariadenia č. 575/2013], počítané ročne, za 30 dní, výnimkou sú opatrenia v oblasti dohľadu podľa § 70 ods. 2 alebo v prípade nadmerného zadlženia finančnej inštitúcie.<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>VTB je úverová inštitúcia so sídlom v Rakúsku, ktorú, ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ECB v zmysle článku 2 bodu 16 nariadenia o rámci JMD považovala za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>významný dohliadaný subjekt<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>FMA dvomi rozhodnutiami prijatými <DATE ISO="20141030">30. októbra 2014</DATE> a <DATE ISO="20150511">11. mája 2015</DATE> uložil na základe § 97 ods. 1 bodu 4 BWG spoločnosti VTB povinnosť zaplatiť zrážkové úroky za prekročenie limitov veľkej majetkovej angažovanosti uvedených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>FMA prvým rozhodnutím uložila spoločnosti VTB úroky vo výške <FT TYPE="DECIMAL">94951,41</FT> eura z dôvodu prekročenia limitu uplatniteľného na expozíciu, ku ktorej došlo v období od marca do septembra 2014. Toto rozhodnutie sa zakladá na vyhláseniach o prekročení, ktoré VTB vydala <DATE ISO="20140403">3. apríla</DATE>, <DATE ISO="20140707">7. júla</DATE> a <DATE ISO="20141008">8. októbra 2014</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>FMA druhým rozhodnutím uložila spoločnosti VTB zrážkové úroky vo výške <FT TYPE="DECIMAL">28278,57</FT> eura z dôvodu prekročenia limitu uplatniteľného na expozíciu, ku ktorej došlo v októbri 2014. Toto rozhodnutie sa zakladá na vyhlásení o prekročení, ktoré VTB vydala <DATE ISO="20141103">3. novembra 2014</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>VTB <DATE ISO="20150603">3. júna 2015</DATE> podala na vnútroštátny súd, Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko) žalobu, ktorej predmetom je rozhodnutie FMA z <DATE ISO="20150511">11. mája 2015</DATE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>VTB tvrdí, že nie je povinná zaplatiť úroky uložené týmto rozhodnutím. Tvrdí, že článok 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013, ktorý stanovuje limity expozície, ktorej môže byť vystavená úverová inštitúcia alebo investičný podnik voči svojim klientom, treba vykladať v spojení s článkom 395 ods. 5 uvedeného nariadenia, ktorý stanovuje podmienky, za akých sa úverová inštitúcia alebo investičný podnik môže odchýliť od limitov expozície stanovených v článku 395 ods. 1 toho istého nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>FMA tvrdí, že uplatnenie úrokov uložených podľa § 97 ods. 1 bodu 4 BWG nie je sankciou či opatrením na presadzovanie v zmysle práva Únie, ale skôr opatrením, ktorým je riadené hospodárstvo, stanoveným vo vnútroštátnom práve hospodárskej súťaže.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že táto kvalifikácia úrokov uložených rozhodnutím z <DATE ISO="20150511">11. mája 2015</DATE> je v súlade s ustálenou judikatúrou Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd, Rakúsko), ktorý uloženie úrokov za prekročenie limitov veľkej majetkovej angažovanosti považuje za opatrenie hospodárskeho práva založené na práve hospodárskej súťaže a bez trestnej povahy, ktorého cieľom je paušálne vymáhanie získanej výhody alebo výhody, ktorú bolo možné získať, prostredníctvom nedovoleného prekročenia limitov stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa v druhom rade pýta na výklad pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>formálne začatý postup vo veci dohľadu<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> v zmysle článku 48 ods. 3 nariadenia o rámci JMD. Uvedený súd chce konkrétne zistiť, či v súvislosti s prekročením limitov veľkej majetkovej angažovanosti, ku ktorému došlo v októbri 2014, možno postup vo veci dohľadu považovať za <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>formálne<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> začatý pred 4. novembrom 2014, či už na základe vyhlásenia o prekročení vydaného <DATE ISO="20141103">3. novembra 2014</DATE> spoločnosťou VTB, alebo z dôvodu existencie skorších postupov za podobné porušenia, ktoré FMA už ukončil.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>1.</NO.P><TXT>Uplatnia sa ustanovenia sekundárneho práva Únie…, predovšetkým článok 64 a článok 65 ods. 1 [smernice 2013/36], na rozhodnutie, ktorým orgán [dohľadu nad finančnými trhmi] uložil úroky podľa zákonnej úpravy členského štátu, podľa ktorej treba úverovej inštitúcii v prípade prekročenia limitov veľkej majetkovej angažovanosti podľa článku 395 ods. 1 [nariadenia č. 575/2013] uložiť úroky vo výške 2 % prekročenia limitu, počítané ročne, za 30 dní?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Bráni právo Únie (predovšetkým článok 395 ods. 1 a 5 [nariadenia č. 575/2013]) takej vnútroštátnej úprave, aká bola obsahom § 97 ods. 1 bodu 4 [BWG], keď sa napriek splneniu podmienok uplatnenia výnimky upravenej v článku 395 ods. 5 nariadenia č. 575/2013 za porušenie článku 395 ods. 1 tohto nariadenia uložia (zrážkové) úroky?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Má sa článok 48 ods. 3 [nariadenia o rámci JMD] vykladať v tom zmysle, že za <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>formálne začatý postup vo veci dohľadu<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="2018" ID="QE0031"/> možno považovať už to, keď subjekt podá orgánu dohľadu [nad finančnými trhmi] oznámenie, alebo za <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>formálne začatý postup vo veci dohľadu<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="2018" ID="QE0032"/> možno považovať to, keď v paralelnom konaní už bolo za podobné porušenia v predchádzajúcich obdobiach vydané rozhodnutie orgánu dohľadu [nad finančnými trhmi]?<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnych otázkach</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O prvej a druhej otázke</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, kladie vnútroštátny súd Súdnemu dvoru otázku, či sa článok 64 a článok 65 ods. 1 smernice 2013/36, ako aj článok 395 ods. 1 a 5 nariadenia č. 575/2013 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa<?PAGE NO="8"?> ktorej sa v prípade prekročenia limitov expozície stanovených v článku 395 ods. 1 tohto nariadenia úverovej inštitúcii automaticky ukladajú zrážkové úroky, hoci táto inštitúcia spĺňa podmienky stanovené v článku 395 ods. 5 uvedeného nariadenia, ktoré jej umožňujú prekročiť uvedené limity.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Na úvod treba pripomenúť, že ako vyplýva z odôvodnenia 2 smernice 2013/36 a z odôvodnenia 5 nariadenia č. 575/2013, táto smernica a nariadenie, ktoré treba vykladať spoločne, poskytujú právny rámec, ktorý upravuje najmä dohľad a prudenciálne pravidlá uplatniteľné na úverové inštitúcie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Článok 395 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý je súčasťou týchto pravidiel, a najmä pravidiel uplatniteľných na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>veľkú majetkovú angažovanosť<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, ktoré musia úverové inštitúcie podľa článku 387 nariadenia č. 575/2013 dodržiavať a kontrolovať, zakazuje uvedeným inštitúciám, aby sa vystavovali takej expozícii voči klientovi alebo skupine prepojených klientov, ktorej hodnota presahuje 25 % jej prípustného kapitálu. Článok 395 ods. 5 uvedeného nariadenia povoľuje prekročenie limitov expozície stanovených v článku 395 ods. 1 toho istého nariadenia, ak sú splnené určité podmienky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Ďalej treba uviesť, že na účely prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami majú príslušné orgány podľa článku 1 písm. b) smernice 2013/36 právomoci dohľadu a nástroje zavedené touto smernicou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Členské štáty v tejto súvislosti na základe článku 65 ods. 1 tejto smernice určia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií a iných správnych opatrení uplatniteľné na porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktoré preberajú túto smernicu, a na porušenia nariadenia č. 575/2013 a prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie vykonávania týchto sankcií a týchto iných opatrení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Z odôvodnenia 41 smernice 2013/36 vyplýva, že prijatie správnych sankcií a iných správnych opatrení musí zabezpečiť čo najširší rozsah možností reagovať na porušenia pravidiel Únie a napomáhať predchádzaniu ďalším porušeniam.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Napokon z článku 67 ods. 1 písm. k) v spojení s odsekom 2 smernice 2013/36 vyplýva, že členské štáty v prípadoch uvedených v článku 395 nariadenia č. 575/2013 zabezpečia, aby správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré sa môžu použiť, zahŕňali aspoň tie, ktoré sú uvedené v tomto odseku 2 písm. a) až g).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa v prejednávanej veci pýta, či uloženie úrokov spoločnosti VTB na základe § 97 ods. 1 bodu 4 BWG predstavuje, ako tvrdí FMA, vnútroštátne opatrenie bez sankčnej povahy, ktorým je riadené hospodárstvo a ktoré nesúvisí s článkami 64 a 65 smernice 2013/36, ale sa vzťahuje iba na vymáhanie výhody neoprávnene získanej porušením pravidla o prudenciálnom dohľade. FMA v prípade kladnej odpovede tvrdí, že na situáciu dotknutú vo veci samej sa nevzťahuje článok 395 ods. 1 a 5 nariadenia č. 575/2013.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>V prvom rade treba konštatovať, že § 97 ods. 1 bod 4 BWG výslovne stanovuje, že uvedené úroky musí FMA uložiť vo výške 2 % za prekročenie limitov veľkej majetkovej angažovanosti <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>podľa článku 395 ods. 1 [nariadenia č. 575/2013]<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Podľa vnútroštátneho súdu VTB v prejednávanej veci prekročila uvedené limity. Za takých okolností a s výhradou splnenia podmienok stanovených v článku 395 ods. 5 uvedeného nariadenia členské štáty zabezpečia, ako bolo pripomenuté v bode 36 tohto rozsudku, aby boli použité aspoň správne sankcie a iné správne opatrenia stanovené v článku 67 ods. 2 písm. a) až g) smernice 2013/36.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba dodať, že Súdny dvor v rámci posudzovania opatrení finančných opráv vykonaných členskými štátmi na ochranu finančných záujmov Únie kvalifikoval povinnosť vrátiť výhodu, ktorá bola neoprávnene získaná z dôvodu nezrovnalosti, ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>správne opatrenie<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160526">26. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Județul Neamț a Județul Bacău</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑260/14 a C‑261/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:360">EU:C:2016:360</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Podľa odôvodnenia 9 nariadenia č. 575/2013 by navyše minimálne prudenciálne požiadavky prijaté právom Únie mali zabezpečiť maximálnu harmonizáciu, aby nedošlo k narušeniu trhu a regulačnej arbitráži. V prípade prekročenia limitov stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013 sú teda členské štáty povinné uložiť úverovým inštitúciám nie opatrenia podľa ich vnútroštátneho práva, ale správne sankcie alebo iné správne opatrenia v zmysle článku 65 ods. 1 smernice 2013/36.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Za takýchto okolností treba zrážkové úroky stanovené v § 97 ods. 1 bode 4 BWG kvalifikovať ako správne opatrenie v zmysle článku 65 ods. 1 smernice 2013/36.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>V súvislosti s touto kvalifikáciou je irelevantné, že dotknuté úroky nie sú uvedené v zozname stanovenom v článku 67 ods. 2 smernice 2013/36.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Zo znenia tohto ustanovenia totiž vyplýva, že tento zoznam nie je taxatívny. Treba navyše pripomenúť, že článok 65 ods. 1 smernice 2013/36 stanovuje, že členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie uplatnenia uvedenej smernice a nariadenia č. 575/2013.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>V druhom rade z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii a ktoré bude musieť overiť vnútroštátny súd, vyplýva, že VTB v rámci sporu vo veci samej spĺňa podmienky stanovené v článku 395 ods. 5 nariadenia č. 575/2013, ktoré úverovým inštitúciám umožňujú prekročiť limity expozície voči svojim klientom stanovené v článku 395 ods. 1 tohto nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Ako uviedol generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, situácia uvedená v článku 395 nariadenia č. 575/2013, v ktorej členské štáty môžu podľa článku 67 ods. 2 smernice 2013/36 uplatniť správne sankcie alebo iné správne opatrenia, je tá, ktorá vyplýva z kombinovaného uplatnenia odsekov 1 a 5 uvedeného článku 395.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>V dôsledku toho vnútroštátne ustanovenie, ako je § 97 ods. 1 bod 4 BWG, ktoré úverovej inštitúcii automaticky ukladá zrážkové úroky v prípade prekročenia limitov expozície stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013 a ktoré nestanovuje možnosť overiť, či sú splnené podmienky stanovené v článku 395 ods. 5 tohto nariadenia, nie je v súlade s požiadavkami na prudenciálny dohľad stanovenými v uvedenom nariadení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať, že článok 64 a článok 65 ods. 1 smernice 2013/36, ako aj článok 395 ods. 1 a 5 nariadenia č. 575/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa v prípade prekročenia limitov expozície stanovených v článku 395 ods. 1 tohto nariadenia úverovej inštitúcii automaticky ukladajú zrážkové úroky, hoci táto inštitúcia spĺňa podmienky stanovené v článku 395 ods. 5 uvedeného nariadenia, ktoré jej umožňujú prekročiť uvedené limity.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O tretej otázke</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd chce touto otázkou od Súdneho dvora zistiť, či sa článok 48 ods. 3 dohody o rámci JMD má vykladať v tom zmysle, že v zmysle tohto ustanovenia možno postup vo veci dohľadu považovať za formálne začatý, keď úverová inštitúcia oznámi vnútroštátnemu orgánu dohľadu prekročenie limitov stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013, alebo keď tento orgán už prijal rozhodnutie v paralelnom konaní týkajúcom sa podobných porušení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Podľa článku 33 ods. 2 nariadenia o JMD ECB od <DATE ISO="20141104">4. novembra 2014</DATE> prevzala úlohy dohľadu nad úverovými inštitúciami, ktorými bola v rámci JMD poverená uvedeným nariadením.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Ako vyplýva z odôvodnenia 9 dohody o rámci JMD, toto nariadenie rozvíja a bližšie určuje postupy spolupráce ustanovené v nariadení o JMD medzi ECB príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v rámci JMD, a tým zabezpečuje účinné a konzistentné fungovanie tohto mechanizmu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Článok 2 bod 25 nariadenia o rámci JMD definuje postup príslušného vnútroštátneho orgánu vo veci dohľadu ako každú činnosť príslušného vnútroštátneho orgánu, ktorá smeruje k vypracovaniu podkladov pre rozhodnutie tohto orgánu týkajúce sa dohľadu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Navyše podľa článku 149 tohto nariadenia, ak príslušný vnútroštátny orgán začal postupy dohľadu, pre ktoré sa ECB stáva príslušnou na základe nariadenia o JMD a táto skutočnosť nastane pred 4. novembrom 2014, potom sa uplatňujú postupy ustanovené v článku 48 nariadenia o rámci JMD.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>Toto posledné ustanovenie v odseku 3 stanovuje, že ak <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>formálne začatý<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> postup vo veci dohľadu, ktorý si vyžaduje rozhodnutie, nemožno ukončiť pred dátumom, ku ktorému má dôjsť k zmene príslušnosti pri výkone dohľadu, orgán strácajúci príslušnosť zostane naďalej príslušným na dokončenie takéhoto prebiehajúceho postupu vo veci dohľadu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru v prejednávanej veci vyplýva, že rozhodnutie FMA z <DATE ISO="20150511">11. mája 2015</DATE> týkajúce sa prekročenia limitov stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013 spoločnosťou VTB v októbri 2014 je založené na vyhlásení o prekročení, ktoré vydala táto inštitúcia <DATE ISO="20141103">3. novembra 2014</DATE>, teda deň pred prevodom právomocí od FMA na ECB. Z uvedeného spisu tiež vyplýva, že toto rozhodnutie bolo vydané po inom postupe, ktorý FMA začal z dôvodu prekročenia limitov veľkej majetkovej angažovanosti spoločnosťou VTB, ktorý bol skončený rozhodnutím z <DATE ISO="20141030">30. októbra 2014</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>Z článku 2 bodu 25 nariadenia o rámci JMD po prvé vyplýva, že iba postup vedený príslušným vnútroštátnym orgánom možno považovať za postup vo veci dohľadu v zmysle tohto ustanovenia. Konanie úverovej inštitúcie preto nemožno považovať za konanie patriace do postupu vo veci dohľadu v zmysle tohto ustanovenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>Ako navyše konštatoval generálny advokát v bode 89 svojich návrhov, príslovka <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>formálne<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> použitá v článku 48 ods. 3 nariadenia o rámci JMD sa vzťahuje na výslovné rozhodnutie o začatí postupu, bez ohľadu na vecné dôvody, ako je oznámenie zo strany dohliadanej úverovej inštitúcie, ktoré viedlo k formálnemu prijatiu takého rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>Samotné oznámenie spoločnosti VTB z <DATE ISO="20141103">3. novembra 2014</DATE> v dôsledku toho nepostačuje na konštatovanie, že FMA k uvedenému dňu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>formálne začal<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> postup vo veci dohľadu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>Po druhé je podľa článku 2 bodu 25 nariadenia o rámci JMD cieľom postupu vnútroštátneho orgánu vo veci dohľadu príprava rozhodnutia o prudenciálnom dohľade. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však vyplýva, že postup týkajúci sa prekročení, ku ktorým došlo v období od marca do septembra 2014, bol ukončený rozhodnutím z <DATE ISO="20141030">30. októbra 2014</DATE>, a teda pred vyhlásením, na ktorom je založený od prvého postupu odlišný postup, ktorý začal FMA a ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia z <DATE ISO="20150511">11. mája 2015</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať, že článok 48 ods. 3 dohody o rámci JMD sa má vykladať v tom zmysle, že v zmysle tohto ustanovenia nemožno postup vo veci dohľadu považovať za formálne začatý, ani keď úverová inštitúcia oznámi vnútroštátnemu orgánu dohľadu prekročenie limitov stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013, ani keď tento orgán už prijal rozhodnutie v paralelnom konaní týkajúcom sa podobných porušení.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="11"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:</INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Článok 64 a článok 65 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z <DATE ISO="20130626">26. júna 2013</DATE> o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, ako aj článok 395 ods. 1 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z <DATE ISO="20130626">26. júna 2013</DATE> o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa v prípade prekročenia limitov expozície stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013 úverovej inštitúcii automaticky ukladajú zrážkové úroky, hoci táto inštitúcia spĺňa podmienky stanovené v článku 395 ods. 5 tohto nariadenia, ktoré jej umožňujú prekročiť uvedené limity.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Článok 48 ods. 3 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo <DATE ISO="20140416">16. apríla 2014</DATE> o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) sa má vykladať v tom zmysle, že v zmysle tohto ustanovenia nemožno postup vo veci dohľadu považovať za formálne začatý, ani keď úverová inštitúcia oznámi vnútroštátnemu orgánu dohľadu prekročenie limitov stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013, ani keď tento orgán už prijal rozhodnutie v paralelnom konaní týkajúcom sa podobných porušení.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>