(1)

Pandémia COVID-19 predstavuje obrovský symetrický šok pre svetové hospodárstvo a európske hospodárstvo so závažným asymetrickým vplyvom na sociálny a hospodársky život vo všetkých členských štátoch a regiónoch . V dôsledku opatrení potrebných na zamedzenie jej šírenia v EÚ výrazne poklesla hospodárska činnosť. Vzhľadom na európsku hospodársku prognózu Komisie z leta 2020 sa predpokladá, že pokles HDP EÚ v roku 2020 bude približne 8,3 %, čo je ešte viac podľa európskej hospodárskej prognózy Komisie z jari 2020 a oveľa viac ako počas finančnej krízy v roku 2009, pričom v niektorých odvetviach je pokles ešte výraznejší. Po vypuknutí pandémie sa ukázalo vzájomné prepojenie globálnych dodávateľských reťazcov a odhalili sa niektoré zraniteľné miesta, ako napríklad nadmerná závislosť strategických odvetví od nediverzifikovaných externých zdrojov dodávok , ako aj chýbajúca kritická infraštruktúra . Takéto zraniteľné miesta treba riešiť, najmä v záujme malých a stredných podnikov (MSP) vrátane mikropodnikov, aby sa zlepšila reakcia Únie na núdzové situácie, ako aj odolnosť celého hospodárstva, a zachovala sa jeho otvorenosť voči hospodárskej súťaži a obchodu v súlade s jeho pravidlami. Predpokladá sa, že investičná činnosť výrazne poklesla. Hoci ešte pred pandémiou bolo možné v Únii pozorovať zlepšovanie pomeru investícií k HDP, toto zlepšenie nezodpovedalo očakávaniam v období výraznej obnovy a nepostačovalo na kompenzáciu nedostatku investícií po kríze v roku 2009. Dôležitejšie je však to, že súčasná úroveň investícií a investičné prognózy nepokrývajú potreby štrukturálnych investícií Únie na reštart a udržanie dlhodobého rastu vzhľadom na technologické zmeny a globálnu konkurencieschopnosť vrátane inovácií, zručností, infraštruktúry, malých a stredných podnikov (MSP) a potrebu riešiť kľúčové spoločenské výzvy, ako je udržateľnosť alebo starnutie obyvateľstva. V záujme dosahovania cieľov politiky Únie v rámci Európskej zelenej dohody , ako aj oznámení Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode a zo 14. januára 2020 o investičnom pláne pre udržateľnú Európu, z 10. marca 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu a z 10. marca 2020 o stratégii pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu a na podporu rýchlej, udržateľnej , inkluzívnej, trvalej a zdravej obnovy hospodárstva treba podporiť riešenie zlyhaní trhu a suboptimálnych investičných situácií a znížiť deficit investícií v cieľových odvetviach.

(2)

V hodnoteniach sa zdôrazňuje, že rôznorodosť finančných nástrojov vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 viedla k určitej duplicite ich uplatňovania. Ťažkosti spôsobovala aj sprostredkovateľom a konečným prijímateľom, ktorí sa museli vysporiadať s rôznymi pravidlami v oblasti oprávnenosti a vykazovania. Absencia kompatibilných pravidiel tiež neumožňovala kombinovať viaceré fondy Únie, hoci by to prospelo ako podpora projektov, ktoré potrebovali rôzne druhy financovania. V záujme efektívnejšie fungujúcej podpory v prospech konečných prijímateľov integrovaním a zjednodušením možností financovania v rámci jediného systému rozpočtovej záruky, čím sa posilní vplyv podpory Únie a zároveň sa znížia náklady pre rozpočet Únie, by sa mal preto vytvoriť jediný fond, Fond InvestEU, ktorý bude vychádzať aj zo skúseností s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) zriadeným v rámci Investičného plánu pre Európu.

(3)

V posledných rokoch prijala Únia ambiciózne stratégie a texty na dobudovanie jednotného trhu a na stimuláciu udržateľného a inkluzívneho rastu a tvorby pracovných príležitostí, ako napríklad Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu z 3. marca 2010, akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov z 30. septembra 2015, nová európska stratégia pre kultúru z 22. mája 2018, akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 , balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov z 30. novembra 2016, akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo s názvom Kruh sa uzatvára z 2. decembra 2015, európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu z 20. júla 2016, akčný plán v oblasti európskej obrany z 30. novembra 2016, zriadenie Európskeho obranného fondu zo 7. júna 2017, stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru z 26. októbra 2016, vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv z 13. decembra 2017, dlhodobá stratégia do roku 2050 – Čistá planéta pre všetkých z 28. novembra 2018 , Európska zelená dohoda z 11. decembra 2019, investičný plán Európskej zelenej dohody zo 14. januára 2020, Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie zo 14. januára 2020, stratégia Komisie pre formovanie digitálnej budúcnosti Európy, stratégia v oblasti údajov a oznámenie o umelej inteligencii z 19. februára 2020, [nariadenie, ktorým sa ustanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy)] , nová priemyselná stratégia pre Európu z 10. marca 2020, stratégia pre MSP pre zelenú a digitálnu Európu z 10. marca 2020, stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 z 20. mája 2020, nariadenie (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o zriadení rámca pre uľahčenie udržateľných investícií, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/2088, stratégia pre integráciu energetických systémov a stratégia pre vodík z 8. júla 2020. Fond InvestEU by mal využívať a podporovať synergiu týchto navzájom sa posilňujúcich stratégií poskytovaním podpory pre investície a prístupu k financovaniu.

(4)

Na úrovni Únie poskytuje európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík rámec na identifikáciu národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Na podporu uvedených reformných priorít členské štáty v prípade potreby v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi vypracujú vlastné viacročné národné investičné stratégie. Uvedené stratégie by mali predložiť spolu s ročným národným programom reforiem ako prehľad a prostriedok koordinácie prioritných investičných projektov, ktoré majú byť podporené finančnými prostriedkami členského štátu, Únie alebo obidvoch. Uvedené stratégie by mali konzistentne využívať financovanie Únie a z finančnej podpory, najmä z európskych štrukturálnych a investičných fondov, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a Programu InvestEU, vyťažiť čo najväčšiu pridanú hodnotu.

(5)

Fond InvestEU by mal prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti a sociálno-ekonomickej konvergencie a súdržnosti Únie, a to aj v oblasti inovácií a digitalizácie, k efektívnemu využívaniu zdrojov v súlade s obehovým hospodárstvom, k udržateľnosti a inkluzívnosti hospodárskeho rastu Únie a k sociálnej odolnosti a integrácii kapitálových trhov Únie, a to aj riešeniami na odstránenie roztrieštenosti kapitálových trhov Únie a na diverzifikáciou zdrojov financovania pre podniky Únie. Na tieto účely by sa z Fondu InvestEU mali podporovať technicky a ekonomicky udržateľné projekty tak, že poslúži ako rámec pre využívanie dlhových nástrojov, nástrojov na zdieľanie rizík a kapitálových a kvázikapitálových nástrojov (ako je hybridný dlh, podriadený dlh alebo konvertibilný kapitál) , ktoré podľa svojej relevantnosti budú kryté zárukou z rozpočtu Únie a finančnými príspevkami implementujúcich partnerov. Fond InvestEU by mal byť založený na dopyte a zároveň sa zameriavať na zaistenie dlhodobých strategických prínosov vo vzťahu ku kľúčovým oblastiam politiky Únie, ktoré by inak neboli financované dostatočne alebo vôbec, čím by sa prispelo k dosahovaniu politických cieľov Únie. Podpora v rámci Fondu InvestEU by mala zahŕňať širokú škálu odvetví a regiónov, ale vyvarovať sa nadmernej odvetvovej či geografickej koncentrácie a mala by uľahčiť ▌ projekty tvorené z partnerských subjektov a projekty na podporu rozvoja sietí, klastrov a centier digitálnych inovácií v regiónoch EÚ.

(6)

Kultúrny a kreatívny priemysel sú kľúčovými a rýchlo sa rozvíjajúcimi odvetviami v Únii, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri zaisťovaní udržateľnej obnovy pričom súčasnej tvorbe tak ekonomickej, ako aj kultúrnej hodnoty z hľadiska duševného vlastníctva a individuálnej tvorivosti. Obmedzenia pre medziľudské kontakty a organizovanie podujatí na začiatku krízy COVID-19 však má svoj ďalší vývoj a výrazne negatívny hospodársky vplyv na tieto odvetvia a v nich pôsobiace subjekty, s potenciálnymi dlhodobými štrukturálnymi škodami z hľadiska prístupu k záručnému mechanizmu pre kultúrny a kreatívny priemysel zriadenému podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013  (4) alebo k zložitým finančným nástrojom. Navyše nehmotná povaha statkov v uvedených odvetviach obmedzuje prístup MSP a organizácií z uvedených odvetví k súkromným finančným prostriedkom, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohli investovať, rásť a súťažiť na medzinárodnej úrovni. Program InvestEU by mal naďalej uľahčovať prístup k financovaniu pre MSP a organizácie kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Kultúrny, kreatívny a audiovizuálny priemysel a médiá sú základom našej kultúrnej rozmanitosti a  budovania súdržnej demokratickej spoločnosti v digitálnej ére, ako aj neoddeliteľnou súčasťou našej zvrchovanosti a autonómie, a strategické investície do audiovizuálneho a mediálneho obsahu a technológií rozhodnú o  konkurencieschopnosti týchto odvetví a ich dlhodobej schopnosti produkovať a šíriť kvalitný obsah širokému publiku za hranicami štátov , s ohľadom na pluralitu a slobodu slova.

(7)

S cieľom podporiť udržateľný a inkluzívny rast, investície a zamestnanosť, a tým prispieť k zlepšeniu životných podmienok, spravodlivejšiemu rozdeleniu príjmov a väčšej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii by sa z Fondu InvestEU mali podporovať investície do hmotných a nehmotných statkov, ako aj do kultúrneho dedičstva. Projekty financované z Fondu InvestEU by mali vyhovovať environmentálnym a sociálnym normám Únie vrátane pracovnoprávnych noriem. Intervencie z Fondu InvestEU by mali dopĺňať podporu Únie, ktorá sa poskytuje vo forme grantov.

(8)

Únia potvrdila ciele stanovené v Agende 2030 Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj (Agenda 2030), svoje ciele udržateľného rozvoja a Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (5) (Parížska dohoda o zmene klímy), ako aj sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030. V záujme dosiahnutia uvedených cieľov vrátane cieľov stanovených v rámci environmentálnej politiky Únie treba zásadne zintenzívniť kroky zamerané na udržateľný rozvoj. Pri koncipovaní Fondu InvestEU by preto mali dominovať zásady udržateľného rozvoja.

(9)

Program InvestEU by mal v Únii prispieť k vybudovaniu systému udržateľného financovania, ktorý bude podporovať presmerovanie súkromného kapitálu na udržateľné investície v súlade s cieľmi stanovenými v  oznámeniach Komisie z 8. marca 2018 s názvom Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu, z 10. marca 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu, z 10. marca 2020 o stratégii pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu a ▌zo 14. januára 2020 o investičnom pláne Európskej zelenej dohody.

(10)

Uznávajúc dôležitosť riešenia problémov spojených so zmenou klímy v súlade so záväzkami Únie implementovať Parížsku dohodu o zmene klímy a s cieľmi v oblasti udržateľného rozvoja Program InvestEU prispeje k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je aspoň 30 % výdavkov z rozpočtu Únie na podporu cieľov v oblasti klímy. Predpokladá sa, že akcie v rámci Programu InvestEU prispejú k plneniu cieľov v oblasti klímy aspoň 30 % celkového finančného krytia tohto programu. Relevantné akcie sa identifikujú počas prípravy a implementácie Programu InvestEU a prehodnotia sa počas príslušných hodnotení a preskúmaní.

(11)

Príspevok Fondu InvestEU k splneniu cieľov v oblasti klímy sa bude sledovať prostredníctvom systému Únie na sledovanie plnenia cieľov v oblasti klímy, ktorý vytvorí Komisia v spolupráci s potenciálnymi implementujúcimi partnermi, pričom na určenie environmentálnej udržateľnosti hospodárskej činnosti sa budú primerane uplatňovať kritériá stanovené v [nariadení o zriadení rámca pre uľahčenie udržateľných investícií (6)]. Program InvestEU by mal prispievať aj k implementácii ďalších aspektov cieľov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Podľa správy Svetového ekonomického fóra o globálnych rizikách z roku 2018 sa polovica z desiatich najzávažnejších rizík pre svetové hospodárstvo týka životného prostredia. Patrí k nim znečistenie ovzdušia, pôdy, vnútrozemských vôd a oceánov, extrémne poveternostné javy, strata biodiverzity, neúspešné pokusy o zmiernenie zmeny klímy a adaptácie na ňu. Environmentálne zásady sú pevne zakotvené v zmluvách a mnohých politikách Únie. Pri operáciách spojených s Fondom InvestEU by sa preto malo presadzovať hľadisko environmentálnych cieľov. Súčasťou prípravy a realizácie investícií by sa mala stať ochrana životného prostredia, prevencia a riadenie súvisiacich rizík. Únia by mala sledovať aj svoje výdavky súvisiace s biodiverzitou a riadením znečisťovania ovzdušia s cieľom plniť oznamovacie povinnosti podľa Dohovoru o biologickej diverzite (7) a podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (8). Investície určené na ciele environmentálnej udržateľnosti by sa preto mali sledovať pomocou spoločných metodík, ktoré neodporujú metodikám vypracovaným v rámci iných programov Únie a ktoré sa na klímu, biodiverzitu a riadenie znečisťovania ovzdušia uplatnia tak, aby bolo možné posúdiť individuálne aj kombinované vplyvy investícií na hlavné zložky prírodného kapitálu vrátane ovzdušia, vody, pôdy a biodiverzity.

(13)

Implementujúci partner by mal preverovať investičné projekty, ktoré dostávajú značnú podporu Únie, najmä v oblasti infraštruktúry, s cieľom určiť, či majú environmentálny, klimatický alebo sociálny vplyv. Udržateľnosť investičných projektov s takýmto vplyvom by sa mala overovať podľa usmernení, ktoré by mala Komisia vypracovať v úzkej spolupráci s potenciálnymi implementujúcimi partnermi v rámci Programu InvestEU. V týchto usmerneniach by sa mali vhodne použiť kritériá zavedené v [nariadení o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií] s cieľom určiť, či je daná hospodárska činnosť environmentálne udržateľná a v súlade s usmerneniami pre iné programy Únie. V súlade so zásadou proporcionality by takéto usmernenia mali obsahovať vhodné ustanovenia na zamedzenie zbytočnej administratívnej záťaže a projekty do určitej veľkosti, ktorá sa má v usmernení vymedziť, by sa z preverovania udržateľnosti mali vylúčiť. Ak implementujúci partner dospeje k záveru, že udržateľnosť netreba preverovať, by mal investičnému výboru Fondu InvestEU poskytnúť príslušné odôvodnenie. Operácie, ktoré odporujú dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy, by na podporu podľa tohto nariadenia nemali byť oprávnené.

(14)

Nízka miera investícií do infraštruktúry v Únii počas finančnej krízy a znova počas krízy COVID-19 oslabila schopnosť Únie posilniť udržateľný rast, úsilie o klimatickú neutralitu, konkurencieschopnosť,  vzostupnú konvergenciu životných podmienok v Európe a tvorbu pracovných príležitostí. Takisto vytvára riziko nárastu divergencií a rozdielov medzi členskými štátmi a v rámci nich a má dlhodobý vplyv na rozvoj regiónov , pričom ovplyvňuje konvergenciu a súdržnosť Únie, čo vidno najmä v súvislosti s digitálnou infraštruktúrou. Je veľmi dôležité podporovať rýchle a ultrarýchle širokopásmové pripojenie vo všetkých vidieckych a mestských regiónoch Únie, poskytovať podporu digitálnym startupom a inovačným MSP, aby mohli lepšie súťažiť a rásť, a urýchliť digitálnu transformáciu celého hospodárstva s cieľom zvýšiť tak konkurencieschopnosť hospodárstva Únie z dlhodobého hľadiska, ako aj jeho odolnosť. Rozsiahle investície do infraštruktúry Únie, najmä pokiaľ ide o prepojenosť a energetickú efektívnosť a vytvorenie jednotného európskeho dopravného priestoru, majú zásadný význam pre dosiahnutie cieľov Únie v oblasti udržateľnosti vrátane záväzkov Únie v oblasti cieľov udržateľného rozvoja a cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Podpora z Fondu InvestEU by sa preto mala zameriavať na investície do dopravy, energetiky vrátane energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie a iných bezpečných a udržateľných nízkoemisných zdrojov energie, environmentálnej infraštruktúry, infraštruktúry súvisiacej s opatreniami v oblasti klímy, námornej infraštruktúry a digitálnej infraštruktúry. V rámci Programu InvestEU by sa mali uprednostňovať oblasti s nedostatočnou úrovňou investícií, ktoré potrebujú dodatočné investície. S cieľom dosiahnuť maximálny vplyv a pridanú hodnotu financovania z prostriedkov Únie je vhodné podporovať efektívny investičný proces, ktorý umožní zviditeľnenie databázy projektov a maximálne zvýšenie synergie v rámci relevantných programov Únie napríklad v oblasti dopravy, energetiky a digitalizácie. So zreteľom na hrozby pre bezpečnosť a ochranu by investičné projekty s podporou Únie mali obsahovať opatrenia na posilnenie odolnosti infraštruktúry vrátane jej údržby a bezpečnosti a mali by zohľadňovať zásady ochrany občanov na verejných priestranstvách. To by malo dopĺňať úsilie ďalších fondov Únie, ako napríklad Európskeho fondu regionálneho rozvoja, z ktorého sa poskytuje podpora bezpečnostným zložkám investícií do infraštruktúry na verejných priestranstvách, v doprave, energetike a inej kritickej infraštruktúre.

(15)

Program InvestEU by mal podľa potreby prispievať k cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (9) a nariadenia o riadení (10), ako aj podporovať energetickú efektívnosť pri investičných rozhodnutiach.

(16)

Skutočná multimodálnosť je príležitosťou na vytvorenie efektívnej dopravnej siete šetrnej k životnému prostrediu, ktorá bude využívať maximálny potenciál všetkých dopravných prostriedkov a vytvárať ich synergiu. Program InvestEU by mal podporovať investície do multimodálnych dopravných uzlov, ktoré napriek svojmu významnému hospodárskemu potenciálu a zdôvodneniam projektov predstavujú významné riziko pre súkromných investorov. Program InvestEU by mal prispievať aj k rozvoju a zavádzaniu inteligentných dopravných systémov (IDS). Program InvestEU by mal pomôcť vystupňovať úsilie pri navrhovaní a uplatňovaní technológií, ktoré pomôžu zvýšiť bezpečnosť vozidiel a cestnej infraštruktúry.

(17)

Program InvestEU by mal prispievať k politikám Únie týkajúcim sa morí a oceánov prípravou projektov a podnikov v oblasti modrého hospodárstva a zásad udržateľného financovania modrého hospodárstva. Sem môžu patriť intervencie v oblasti námorného podnikania a priemyslu, inovatívneho a konkurencieschopného námorného priemyslu, ako aj obnoviteľnej energie z oceánov a obehového hospodárstva.

(18)

Hoci sa úroveň celkových investícií v Únii pred krízou COVID-19 zvýšila, investície do rizikovejších aktivít, ako je výskum a inovácie, ostali nedostatočné a v súčasnosti sa predpokladá, že ich kríza výrazne zasiahla. Výskum a inovácie budú zohrávať rozhodujúcu úlohu pri prekonávaní krízy, upevňovaní odolnosti Únie pri riešení budúcich výziev a tvorbe potrebných technológií na realizáciu politík a cieľov Únie. Preto treba dosiahnuť cieľ investovať aspoň 3 % HDP Únie do výskumu a inovácií, na ktorom sa dohodli členské štáty v rámci stratégie Európa 2020. Program InvestEU by preto mal pomôcť pri náprave neadekvátnej úrovne investícií podstatným príspevkom k zvýšeniu verejných a súkromných investícií do výskumu a inovácií v členských štátoch, a tým pomôcť dosiahnuť celkové investície do výskumu a vývoja vo výške najmenej 3 % HDP Únie. Dosiahnutie uvedeného cieľa si bude vyžadovať, aby členské štáty a súkromný sektor doplnili Fond InvestEU vlastnými a posilnenými investičnými opatreniami v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, s cieľom predísť nedostatku investícií do tejto oblasti, ktorý škodí priemyselnej a hospodárskej konkurencieschopnosti Únie a znižuje kvalitu života jej občanov. Fond InvestEU by mal poskytnúť vhodné finančné produkty, ktoré obsiahnu rôzne štádiá inovačného cyklu a širokú škálu zainteresovaných strán, a to najmä s cieľom umožniť skvalitňovanie a komerčné zavádzanie riešení v Únii, aby sa zabezpečila ich konkurencieschopnosť na svetových trhoch a podporila excelentnosť Únie v oblasti udržateľných technológií na svetovej úrovni v synergii s programom Horizont Európa, ako aj s Európskou radou pre inováciu. V tejto súvislosti by skúsenosti získané s finančnými nástrojmi ako InnovFin – finančné prostriedky EÚ pre inovátorov využívané v rámci programu Horizont 2020 na uľahčenie a urýchlenie prístupu inovačných podnikov k financovaniu – mali slúžiť ako pevný základ pre poskytovanie tejto cielenej podpory.

(19)

Cestovný ruch vrátane stravovacích a ubytovacích služieb je ▌pre hospodárstvo Únie oblasťou strategického významu a v dôsledku pandémie COVID-19, nariadených obmedzení medziľudských kontaktov a zatvorených hraníc zažíva mimoriadne prudký pokles. Tento pokles poškodzuje najmä MSP a rodinné podniky a spôsobuje rozsiahlu nezamestnanosť najmä žien, mladých ľudí, sezónnych pracovníkov a ľudí v zraniteľnej situácii, ako aj obrovské straty príjmov mnohých podnikov. Program InvestEU by mal prispieť k posilneniu obnovy, dlhodobej konkurencieschopnosti a udržateľnosti tohto odvetvia a jeho hodnotových reťazcov podporou operácií na pomoc udržateľnému, inovačnému a digitálnemu cestovnému ruchu vrátane inovačných opatrení na zníženie klimatickej a environmentálnej stopy tohto odvetvia v reakcii na krízu COVID-19. Udržateľná obnova cestovného ruchu by mala prispieť k tvorbe množstva kvalitných trvalých lokálnych pracovných príležitostí, ktoré regiónom s vysokou závislosťou od cestovného ruchu a s osobitnými problémami v súvislosti s vlastným hospodárskym rozvojom budú schopné prilákať investície, čo by nebolo možné bez údernosti Programu InvestEU a jeho schopnosti prilákať súkromných investorov vďaka záruke EÚ a združovaniu finančných prostriedkov, ktoré vytvára.

(20)

Významné úsilie je naliehavo potrebné v súvislosti s investovaním do digitálnej transformácie a s jej posilnením, ako aj s distribúciou jej prínosov tak, aby bola na prospech všetkým občanom a podnikom v Únii. Silný politický rámec stratégie digitálneho jednotného trhu by teraz mali nasledovať podobne ambiciózne investície vrátane investícií do umelej inteligencie v súlade s programom Digitálna Európa.

(21)

MSP predstavujú viac než 99 % podnikov v Únii a ich hospodárska hodnota je významná a kľúčová. Keďže sa považujú za vysokorizikové a nedisponujú dostatočnými zábezpekami, nemajú ľahký prístup k financovaniu. Ďalšie výzvy vyplývajú z potreby MSP a podnikov sociálneho hospodárstva zachovať si konkurencieschopnosť účasťou na aktivitách v oblasti digitalizácie, internacionalizácie, transformácie podľa zásad obehového hospodárstva a inovácií a zvyšovania úrovne zručností svojich zamestnancov. Kríza COVID-19 obzvlášť zasiahla MSP, najmä v odvetví služieb, výroby, stavebníctva, cestovného ruchu, kultúry a tvorivej činnosti. Navyše MSP a podniky sociálneho hospodárstva majú v porovnaní s väčšími podnikmi prístup len k obmedzenému počtu zdrojov financovania, pretože zvyčajne neemitujú dlhopisy a na burzu a k veľkým inštitucionálnym investorom majú len obmedzený prístup. Pre MSP a podniky sociálneho hospodárstva sú čoraz bežnejšie inovačné riešenia, ako napríklad predaj obchodných podielov alebo akcií podniku jeho zamestnancom. Prístup k financiám je ešte zložitejší v prípade tých MSP, ktoré podnikajú s nehmotnými statkami. MSP v Únii vo veľkej miere závisia od bánk a dlhového financovania vo forme kontokorentných úverov, bankových úverov alebo lízingu. Podpora MSP, ktoré sa stretávajú s uvedenými výzvami, uľahčením ich prístupu k financovaniu a poskytnutím väčšieho počtu zdrojov financovania je potrebná na posilnenie schopnosti financovať svoj vznik, rast, inováciu a udržateľný rozvoj, zabezpečiť si konkurencieschopnosť a odolávať hospodárskym otrasom zvyšovaním odolnosti hospodárstva a finančného systému počas hospodárskych poklesov a zachovanie schopnosti MSP vytvárať pracovné príležitosti a dobrú životnú úroveň. Týmto nariadením sa takisto dopĺňajú iniciatívy, ktoré sa už realizujú v rámci plánu na vytvorenie únie kapitálových trhov. Fond InvestEU by mal preto vychádzať z úspešných programov Únie, ako je napríklad Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME), a poskytovať prevádzkový kapitál a investície počas celého životného cyklu podniku, finančné prostriedky na operácie spojené s prenájmom a možnosť zamerať sa na konkrétne vybrané finančné produkty. Mal by takisto maximalizovať kapacitu verejných/súkromných investičných fondov, ako je napríklad fond na investovanie do prvotných verejných ponúk akcií MSP na podporu MSP nasmerovaním väčšieho objemu súkromného a verejného kapitálu najmä do strategických podnikov.

(22)

Ako sa uvádza v diskusnom dokumente Komisie o sociálnom rozmere Európy z 26. apríla 2017, oznámení o Európskom pilieri sociálnych práv, rámci Únie pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a oznámení o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie zo 14. januára 2020, kľúčovou prioritou Únie, ktorá má prispieť k riešeniu nerovnosti a posilneniu politík sociálneho začleňovania v Európe, je budovanie inkluzívnejšej a spravodlivejšej Únie. Nerovnosť príležitostí má vplyv najmä na prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave, kultúre, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám. Investíciami do hospodárstva, ktoré sa vyznačuje spoločenským a ľudským kapitálom, zručnosťami, ako aj integráciou zraniteľných populácií do spoločnosti, možno zvýšiť príležitosti pre hospodárstvo, najmä ak sú koordinované na úrovni Únie. Kríza COVID-19 ukázala, že takéto investície pomáhajú budovať odolnosť spoločnosti voči krízam, a odhalila značnú potrebu investícií do sociálnej infraštruktúry a projektov v oblasti sociálnych a zdravotníckych služieb, vzdelávania, starostlivosti a sociálneho bývania. Fond InvestEU by sa mal využívať ako podpora investícií do vzdelávania a odbornej prípravy vrátane rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov, a to aj v regiónoch závislých od hospodárstva náročného na uhlík, ktoré sú postihnuté štrukturálnou transformáciou na nízkouhlíkové hospodárstvo. Mal by sa využívať ako podpora projektov s pozitívnym vplyvom na spoločnosť, ktoré posilňujú sociálne začleňovanie pomocou pri zvyšovaní zamestnanosti vo všetkých regiónoch, najmä nekvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných, a zlepšovaní situácie, pokiaľ ide o rodovú rovnosť, rovnosť príležitostí, nediskrimináciu, prístupnosť, solidaritu medzi generáciami, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, sociálne bývanie, bezdomovectvo, digitálnu integráciu, rozvoj komunít, úlohu a miesto mladých ľudí v spoločnosti, ako aj o zraniteľné osoby vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín. Program InvestEU by mal podporovať aj európsku kultúru a tvorivosť, ktorá má sociálny cieľ.

(22a)

Kríza COVID-19 má neprimeraný vplyv na ženy, a to tak zo sociálneho, ako aj z hospodárskeho hľadiska, a to aj v dôsledku straty pracovných príležitostí, bremena neplatenej starostlivosti a nárastu domáceho násilia. Vzhľadom na uvedené a s plným prihliadnutím na článok 8 zmluvy by Program InvestEU mal prispievať k úspešnosti politík Únie v oblasti rodovej rovnosti a podpory a posilňovania postavenia žien, okrem iného riešením rodových rozdielov v digitálnej oblasti, podnecovaním tvorivosti a podnikateľského potenciálu žien a podporou rozvoja infraštruktúry starostlivosti a infraštruktúry pre obete násilia.

(23)

S cieľom reagovať na negatívne účinky hlbokých premien, ktoré v nasledujúcom desaťročí čakajú na spoločnosť v Únii a trh práce, treba investovať do ľudského kapitálu, sociálnej infraštruktúry, mikrofinancií, etických financií, financií pre sociálne podniky a nových obchodných modelov sociálneho hospodárstva vrátane investícií so sociálnym dosahom a sociálne motivovaného obstarávania. Prostredníctvom Programu InvestEU by sa mal posilniť vznikajúci ekosystém sociálneho trhového hospodárstva na zvýšenie ponuky financovania pre mikropodniky, sociálne podniky a inštitúcie sociálnej solidarity, aby sa uspokojil dopyt tých, ktorí ich potrebujú najviac. Pracovná skupina na vysokej úrovni pre investovanie do sociálnej infraštruktúry v Európe v januári 2018 vo svojej správe s názvom Podpora investícií do sociálnej infraštruktúry v Európe pre obdobie 2018 – 2030 identifikovala celkový deficit investícií do sociálnej infraštruktúry a služieb vrátane vzdelávania, odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti a bývania vo výške najmenej 1,5 bilióna EUR. To si vyžiada podporu aj na úrovni Únie. Mala by sa preto využiť spoločná sila kapitálu z verejných, komerčných a filantropických zdrojov, ako aj podpora zo strany nadácií a alternatívnych poskytovateľov finančných služieb, ako sú etické, sociálne a udržateľné subjekty, na podporu rozvoja hodnotových reťazcov sociálneho trhového hospodárstva a zvýšenie odolnosti Únie.

(24)

V hospodárskej kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 nie je trhová distribúcia zdrojov v plnej miere efektívna a vnímané riziko výrazne oslabuje tok súkromných investícií. Za týchto okolností je hlavná charakteristika Fondu InvestEU – znižovanie rizík u ekonomicky udržateľných projektov na prilákanie financovania zo súkromných zdrojov – zvlášť hodnotná a mala by sa posilniť, a to aj preto, aby sa znížilo riziko asymetrickej obnovy a zmenšili rozdiely medzi členskými štátmi. Program InvestEU by mal byť schopný poskytovať zásadnú podporu podnikom, najmä MSP, vo fáze obnovy, a zároveň zabezpečiť, aby investori zamerali svoju pozornosť na strednodobé a dlhodobé politické a legislatívne priority Únie, ako je napríklad Európska zelená dohoda, investičný plán Európskej zelenej dohody, [európsky právny predpis v oblasti klímy], stratégia pre formovanie digitálnej budúcnosti Európy, nová priemyselná stratégia pre Európu, ambície Horizont Európa, vlna obnovy budov, Európsky pilier sociálnych práv, a silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie , pri zohľadnení zásady „výrazne nenarušiť“ . Mala by sa tým výrazne zvýšiť kapacita Skupiny Európskej investičnej banky (EIB), národných podporných bánk a inštitúcií a ďalších implementujúcich partnerov preberať riziko pri podpore projektov, ktoré by sa inak stali premárnenou príležitosťou, a tak pomôcť hospodárskej obnove.

(25)

Pandémia COVID-19 je obrovským šokom pre svetové aj európske hospodárstvo. Podľa predpokladov má byť pokles HDP EÚ oveľa výraznejší ako počas finančnej krízy v roku 2009 a s jeho sociálny vplyv bude neodvratný. Po vypuknutí pandémie sa ukázalo, že treba urýchlene a efektívne riešiť strategicky slabé miesta s cieľom zlepšiť reakciu Únie na núdzovú situáciu, ako aj odolnosť a udržateľnosť celého hospodárstva. Len odolné, udržateľné, inkluzívne a integrované európske hospodárstvo môže zachovať integritu jednotného trhu a rovnaké podmienky aj pre členské štáty a regióny , ktoré sú postihnuté najviac.

(26)

Fond InvestEU by mal fungovať v rámci šiestich segmentov politiky, ktoré sú vyjadrením kľúčových priorít politiky Únie, a to: udržateľná infraštruktúra, výskum, inovácia a digitalizácia, MSP, sociálne investície a zručnosti, strategické európske investície a podpora solventnosti.

(27)

Hoci by sa segment politiky pre MSP mal v prvom rade zameriavať na podporu MSP, v tomto segmente by mali byť oprávnené aj malé podniky so strednou trhovou kapitalizáciou. Podniky so strednou trhovou kapitalizáciou by mali byť oprávnené na podporu aj v ďalších piatich segmentoch politiky.

(28)

Primárnym zámerom segmentu strategických európskych investícií by mala byť podpora tých konečných prijímateľov so sídlom v členskom štáte, ktorí pôsobia v Únii a ktorých činnosť má pre Úniu strategický význam, v súlade s prioritami uvedenými v novej priemyselnej stratégii pre Európu, ktorej cieľom je zelená digitálna Európa schopná svetovej konkurencie, ktorej model rozvoja vychádza z priemyselných ekosystémov. Týmto segmentom by sa mala zvýšiť aj konkurencieschopnosť hospodárstva Únie vrátane potreby obnoviť výrobnú kapacitu členských štátov a pripraviť investície orientované na budúcnosť, ktoré budú podporovať podnikanie a tvorbu pracovných príležitostí, ako aj zvýšiť odolnosť , a to aj znižovaním závislosti od exponovaných dodávateľských reťazcov. Projekty by mali prinášať Únii pridanú hodnotu a mali by byť buď cezhraničné alebo svojimi vedľajšími účinkami vytvárať skutočnú pridanú hodnotu vo viac ako jednom členskom štáte či regióne. Žiadna podpora by nemala smerovať priamo do vnútroštátneho rozpočtu ani nahrádzať vnútroštátne rozpočtové výdavky, ako sú sociálne dávky. Oblasťami strategického významu sú: i) poskytovanie kritickej zdravotnej starostlivosti, výroba a vytváranie zásob liekov vrátane vakcín a ich medziproduktov, účinných látok a surovín; zdravotníckych pomôcok , nemocničného a zdravotníckeho vybavenia, ako sú respiračné prístroje, ochranné odevy a prostriedky, diagnostické materiály a nástroje; osobné ochranné prostriedky, dezinfekčné prostriedky, ich medziprodukty a suroviny potrebné na ich výrobu; posilňovanie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a zdravotníctva v rámci prípravy kapacít reakcie na budúce krízy vrátane vykonávania záťažových testov vnútroštátnych a regionálnych systémov zdravotnej starostlivosti a systému civilnej ochrany na základe zásad širokej prístupnosti a finančnej dostupnosti produktov životne dôležitých v núdzových zdravotných situáciách; ii) kritická infraštruktúra, či už fyzická , analógová alebo digitálna vrátane prvkov infraštruktúry a mobilných statkov označovaných ako kritické v oblasti energetiky, dopravy vrátane verejnej dopravy a aktívnej mobility, logistiky, životného prostredia, vody, zdravotníctva, bezpečnej digitálnej komunikácie a sietí, 5G a vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, internetu vecí, platforiem internetových služieb, bezpečného edge a cloud computingu, spracovania alebo uchovávania údajov, platobnej a finančnej infraštruktúry, letectva a kozmonautiky, bezpečnosti a obrany, komunikácií, médií, audiovizuálnej, kultúrnej a kreatívnej oblasti, vzdelávania a odbornej prípravy, volebnej infraštruktúry a citlivých zariadení, verejnej správy, bezpečnosti, bývania, ako aj pozemkov a nehnuteľností rozhodujúcich pre využívanie takejto kritickej infraštruktúry; iii) poskytovanie know-how, tovarov, technológií a služieb nevyhnutných na prevádzku a údržbu takejto infraštruktúry a mobilných aktív ; iv) kľúčové podporné, transformačné, zelené a digitálne technológie a prevratné inovácie, u ktorých sú investície strategicky dôležité pre budúcnosť hospodárstva Únie a jej udržateľnú a inovačnú priemyselnú budúcnosť, vrátane umelej inteligencie, blockchainu a technológií distribuovaných záznamov , softvéru, robotiky, polovodičov, mikroprocesorov, edge a cloudových technológií, vysokovýkonnej výpočtovej techniky, kybernetickej bezpečnosti, kvantových technológií, fotoniky, priemyselnej biotechnológie, technológií bezpečnej, udržateľnej, inteligentnej a automatizovanej mobility a logistiky vo všetkých druhoch dopravy, technológií výroby energie z obnoviteľných a iných zdrojov, ktoré prispievajú k dosahovaniu klimatickej neutrality do roku 2050 , technológií uskladňovania energie vrátane udržateľných batérií, udržateľných dopravných technológií, aplikácií čistého vodíka a palivových článkov, technológií dekarbonizácie pre priemysel, ako je výroba ocele bez emisií CO2, a infraštruktúry na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého v priemyselných procesoch, bioelektrárňach a výrobných zariadeniach na účely energetickej transformácie, technológií obehového hospodárstva a dodávateľských reťazcov , biomedicíny, nanotechnológií, liekov a progresívnych , obnoviteľných a obehových materiálov, kozmických systémov a technológií vrátane ich kritických komponentov, ako aj kozmických služieb a aplikácií a turizmu; v)  recyklačné a výrobné zariadenia pre veľkovýrobu informačných, komunikačných a technologických komponentov a zariadení v Únii vrátane energií alebo surovín okrem prípadov, keď sa na ne už vzťahujú požiadavky legislatívy, alebo potravinovej bezpečnosti so zreteľom na efektívne využívanie zdrojov a obehovosť v strategických hodnotových reťazcoch a strategických ekosystémoch; vi) dodávky a vytváranie zásob kritických vstupov pre verejno-právne subjekty, podniky alebo spotrebiteľov v Únii; vii)kritické technológie, vstupy a aplikácie pre bezpečnosť Únie a jej členských štátov, ako je bezpečnostný a obranný a vesmírny priemysel a kybernetická bezpečnosť vrátane bezpečnosti sietí 5G, a položky s dvojakým použitím v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia Rady (ES) č. 428/2009; viia) investičná a technická pomoc podnikom, najmä MSP, startupom a rodinným podnikom s cieľom zvýšiť odolnosť ich hodnotových reťazcov a obchodných modelov, podporiť podnikateľské zručnosti a tiež posilniť podmienky na podporu podnikania, a to aj rozvojom sietí klastrov a centier digitálnych inovácií, ako aj technologického a udržateľného rozvoja odvetví; viib) kritické spôsobilosti včasného odhaľovania a koordinovanej inštitucionálnej a hospodárskej odozvy pre prípady reakcie na riziká krízových situácií, ako aj urýchľovanie riešení na zachovanie plynulosti činností a služieb pre hlavné verejné a súkromné inštitúcie a odvetvia; viic) investície do činností v rámci komerčného vesmíru (New Space), a to dodávateľských aj odberateľských, s cieľom uvádzať na trh najsľubnejšie technológie a aplikácie, a tak zabezpečovať konkurencieschopnosť kozmického priemyslu Únie; viid) strategické investície do projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti vrátane obnovy budov s vysokým potenciálom významne prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v smerniciach (EÚ) 2018/2001, (EÚ) 2018/2002 a (EÚ) 2018/844 a prispieť k dosiahnutiu klimaticky neutrálneho a energeticky efektívneho sektoru budov v rámci Európskej zelenej dohody, ako sa stanovuje v [stratégii pre vlnu obnovy], alebo opatrenia v rámci mechanizmu Únie na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov. Koneční príjemcovia by mali mať sídlo v členskom štáte a vykonávať činnosť v Únii v zmysle podstatných činností z hľadiska zamestnancov, výroby, výskumu a vývoja alebo inú podnikateľskú činnosť v Únii. Žiadny konečný príjemca by nemal mať dcérsku spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť bez skutočnej hospodárskej podstaty v krajine uvedenej na zozname Únie obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účel. Podporu by mali mať možnosť využívať projekty, ktoré prispievajú k diverzifikácii strategických dodávateľských reťazcov na jednotnom trhu prostredníctvom prevádzok na viacerých miestach  Únie .

(29)

Segment strategických európskych investícií by sa mal zamerať aj na dodávateľov, ktorí majú sídlo a prevádzky v Únii, ktorých činnosť má pre Úniu strategický význam a ktorí by potrebovali dlhodobé investície alebo na ktorých sa vzťahuje mechanizmus preverovania priamych zahraničných investícií. Okrem toho by dôležité projekty spoločného európskeho záujmu mali mať možnosť využívať podporu najmä zo segmentu strategických európskych investícií. Tento segment by mal podporovať aj strategickú spoluprácu medzi partnermi v priemysle a subjektmi vo výskume, a tak posilniť synergiu Programu InvestEU a programu Horizont Európa.

(29a)

Účelom segmentu podpory platobnej schopnosti je pomôcť spoločnostiam prekonať toto ťažké obdobie, aby boli schopné pristúpiť k obnove, zabezpečiť úroveň zamestnanosti a vytvoriť protiváhu predpokladanému narušeniu jednotného trhu, keďže nie všetky podniky majú rovnakú možnosť prístupu k trhovému financovaniu a niektoré členské štáty nemusia mať na primeranú podporu pre podniky v núdzi k dispozícii dostatok rozpočtových prostriedkov. Možnosť vnútroštátnych opatrení na podporu platobnej schopnosti spoločností sa preto v niektorých členských štátoch môže výrazne líšiť od iných a viesť k nerovnosti podmienok. Keďže je navyše značné riziko, že vplyv pandémie COVID-19 bude dlhodobý, takáto nedostatočná schopnosť pomôcť životaschopným spoločnostiam môže viesť k systémovým narušeniam, vytvárať ďalšie rozdiely alebo fosilizovať súčasné. Vzhľadom na silnú vzájomnú prepojenosť v hospodárstve Únie bude mať hospodársky pokles v jednej časti Únie negatívne vedľajšie účinky na cezhraničné dodávateľské reťazce a hospodárstvo Únie ako takej. Z toho istého dôvodu bude mať podpora v jednej časti Únie aj pozitívne vedľajšie účinky na cezhraničné dodávateľské reťazce a hospodárstvo Únie ako takej.

(29b)

S cieľom zabrániť zneužívaniu a dosiahnuť maximálny vplyv na reálnu ekonomiku a zamestnanosť by sa na podniky, ktoré zo segmentu podpory platobnej schopnosti získali finančné prostriedky vo výške 30 miliónov EUR alebo viac, mali počas trvania záruky vzťahovať dočasné obmedzenia týkajúce sa odmien, ako napríklad zákaz vyplácať dividendy, odmeny riadiacim pracovníkom a spätne vykupovať akcie.

(30)

Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a v investičnom pláne Európskej zelenej dohody, mal by sa zaviesť Mechanizmus spravodlivej transformácie s cieľom riešiť sociálne, hospodárske a environmentálne problémy spojené s dosahovaním cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2030 a klimatickej neutrality do roku 2050. Uvedený mechanizmus tvoria tri piliere, a to Fond na spravodlivú transformáciu (1. pilier), osobitná schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU (2. pilier) a úverový nástroj pre verejný sektor (3. pilier), a mal by byť zameraný na regióny najviac postihnuté zelenou transformáciou, ktoré majú menej možností na financovanie potrebných investícií. Program InvestEU ako taký by mal poskytovať aj podporu na financovanie tvorby investícií v prospech regiónov zapojených do spravodlivej transformácie, ako aj možnosť pre príslušné regióny využívať špecializovanú technickú pomoc prostredníctvom Poradenského centra InvestEU.

(30a)

Na implementáciu 2. piliera Mechanizmu spravodlivej transformácie by sa v rámci Programu InvestEU mala vo všetkých segmentoch politiky horizontálne zaviesť osobitná schéma na spravodlivú transformáciu. Z tejto schémy by sa malo zabezpečiť financovanie ďalších investičných potrieb na podporu regiónov uvedených v plánoch spravodlivej transformácie územia, ktoré v súlade s nariadením [nariadenie o FST] vypracujú členské štáty a schváli Komisia.

(31)

Každý segment politiky by mali tvoriť dve zložky, t. j. zložka v zodpovednosti EÚ a zložka v zodpovednosti členských štátov. Zo zložky v zodpovednosti EÚ by mali proporcionálne riešiť zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné pomery týkajúce sa celej Únie alebo konkrétnych členských štátov. Podporené operácie by mali mať jednoznačnú pridanú hodnotu pre Úniu. Zložka v zodpovednosti členských štátov by mala členským štátom, ako aj regionálnym orgánom prostredníctvom ich členského štátu umožňovať, aby svojím dielom prispeli zo zdrojov vo fondoch so zdieľaným riadením alebo z príspevkov na plán obnovy a odolnosti v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na tvorbu rezerv na záruku EÚ, aby záruku EÚ mohli využívať na operácie financovania alebo investičné operácie podľa dohody o príspevku s cieľom riešiť špecifické zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné pomery na vlastnom území, a to aj v zraniteľných a vzdialených oblastiach, akými sú napríklad najvzdialenejšie regióny Únie, v záujme dosiahnutia cieľov fondov so zdieľaným riadením alebo národných plánov podpory obnovy a odolnosti. Okrem toho by plány podpory obnovy a odolnosti v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti mohli zahŕňať príspevky do zložky v zodpovednosti členských štátov. To by okrem iného mohlo umožniť podporu platobnej schopnosti podnikov so sídlom v príslušných členských štátoch. Operácie podporené z Fondu InvestEU, či už zo zložky EÚ alebo zložky členských štátov, by nemali byť duplicitné k súkromnému financovaniu, vytláčať ho, ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

(32)

Zložka členských štátov by mala byť špecificky navrhnutá tak, aby sa fondy so zdieľaným riadením alebo príspevky zo zložky pre plány podpory obnovy a odolnosti v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti mohli využívať na tvorbu rezerv na záruku Únie. Pri tejto možnosti by sa zvýšila pridaná hodnota záruky EÚ tým, že by sa z tejto záruky poskytovala podpora pre širšiu škálu finančných príjemcov a projektov a diverzifikovali by sa prostriedky na dosiahnutie cieľov fondov so zdieľaným riadením alebo národných plánov podpory obnovy a odolnosti pri súčasnom zabezpečení dôsledného riadenia rizík vyplývajúcich z podmienených záväzkov tým, že sa záruka EÚ bude implementovať v rámci nepriameho riadenia. Za operácie financovania a investičné operácie uvedené v dohodách o záruke medzi Komisiou a implementujúcimi partnermi v rámci zložky členských štátov by mala ručiť Únia. Z fondov so zdieľaným riadením alebo príspevkov zo zložky pre plány na podporu obnovy a odolnosti v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by sa mali tvoriť rezervy na záruku podľa miery tvorby rezerv, ktorú určí Komisia a ktorá sa uvedie v dohode o príspevku uzavretej s členským štátom podľa povahy operácií a predpokladaných výsledných strát. Straty prevyšujúce predpoklad by prevzal členský štát vydaním nadväznej (back-to-back) záruky v prospech Únie. Takéto opatrenia by mali byť súčasťou jedinej dohody o príspevku uzavretej s každým členským štátom, ktorý sa pre takúto možnosť dobrovoľne rozhodne. Dohoda o príspevku by mala obsahovať jednu alebo viacero špecifických dohôd o zárukách, ktoré by sa vykonávali v dotknutom členskom štáte, ako aj akékoľvek regionálne účelové viazanie podľa pravidiel Fondu InvestEU. Individuálne stanovenie miery tvorby rezerv si vyžaduje odchýlku od článku 211 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (11) (nariadenie o rozpočtových pravidlách). Takáto štruktúra umožňuje aj jednotný súbor pravidiel pre rozpočtové záruky s podporou fondov s centrálnym riadením alebo na základe  príspevkov z plánov podpory obnovy a odolnosti v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, čím sa uľahčí ich kombinovanie.

(33)

Malo by sa vytvoriť partnerstvo medzi Komisiou a skupinou EIB založené na relatívne silných stránkach každého partnera s cieľom zabezpečiť maximálny dosah politiky, efektívne zavádzanie a primeraný dohľad nad rozpočtom a riadením rizík, o ktoré by sa opieral účinný a priamy inkluzívny prístup k záruke EÚ.

(34)

Aby bolo možné nasmerovať podporu pre európske hospodárstvo cez Európsky investičný fond (EIF), mala by Komisia mať možnosť zúčastniť sa na jednom alebo niekoľkých možných navýšeniach kapitálu EIF, aby mohla naďalej podporovať európske hospodárstvo a jeho obnovu. Únia by mala byť schopná udržať si svoj celkový podiel na kapitáli EIF s náležitým zohľadnením finančných dôsledkov. Vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 by sa na tento účel malo určiť dostatočné finančné krytie.

(35)

Komisia by mala požiadať ďalších potenciálnych implementujúcich partnerov spolu so skupinou EIB o názor na investičné usmernenia, systém na sledovanie dosahovania klimatických cieľov, dokumenty na usmernenie pre overovanie udržateľnosti, ako aj spoločné metodiky, s cieľom zabezpečiť inkluzívnosť a funkčnosť až do ustanovenia riadiacich orgánov; následne by sa do poradnej rady a riadiacej rady Programu InvestEU mali zapojiť implementujúci partneri.

(36)

Do Fondu InvestEU by mali mať možnosť prispievať aj tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho združenia voľného obchodu, pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, krajiny európskej susedskej politiky, a ďalšie krajiny, a to v súlade s podmienkami dohodnutými medzi Úniou a týmito krajinami. V náležitých prípadoch by sa tak malo umožniť pokračovanie spolupráce s relevantnými krajinami najmä v oblasti výskumu a inovácií, ako aj MSP.

(37)

V tomto nariadení sa stanovuje finančné krytie pre iné opatrenia Programu InvestEU, než je tvorba rezerv na záruku EÚ, ktoré má tvoriť hlavnú referenčnú sumu v zmysle [odkaz sa podľa potreby aktualizuje podľa novej medziinštitucionálnej dohody: bod 16 návrhu Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení, ktorý prijali uvedené inštitúcie (12)] za Európsky parlament a Radu v rámci ročného rozpočtového postupu.

(38)

Predpokladá sa, že zárukou EÚ vo výške  91 773 320 000 EUR (v bežných cenách) na úrovni Únie sa v celej Únii zmobilizujú ďalšie investície vo výške viac ako 1 200 000 000 00 EUR a že by sa mala predbežne rozdeliť medzi jednotlivé segmenty politiky. Časť záruky EÚ by však mala byť vyhradená pre segment strategických európskych investícií.

(39)

Komisia 18. apríla 2019 vyhlásila, že „[bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady v rámci vykonávania Paktu stability a rastu, jednorazové príspevky členských štátov, buď od členského štátu alebo od národných podporných bánk, ktoré sú zaradené do verejnej správy alebo konajú v mene členského štátu, do tematických investičných platforiem alebo investičných platforiem s účasťou viacerých krajín sa v zásade považujú za jednorazové opatrenia v zmysle článku 5 ods. 1 a článku 9 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 (13) a článku 3 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (14). Taktiež bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady v rámci vykonávania Paktu stability a rastu, Komisia zváži , do akej miery sa rovnaké zaobchádzanie ako v prípade EFSI v súvislosti s oznámením Komisie o flexibilite môže uplatniť na Program InvestEU ako nástupnícky nástroj EFSI, pokiaľ ide o jednorazové príspevky poskytnuté členskými štátmi v hotovosti na financovanie dodatočnej sumy záruky EÚ na účely zložky v zodpovednosti členských štátov.“

(40)

Záruku EÚ, na ktorej spočíva Fond InvestEU, by mala nepriamo implementovať Komisia v súčinnosti s implementujúcimi partnermi s dosahom na finančných sprostredkovateľov a podľa potreby konečných prijímateľov. Výber implementujúcich partnerov by mal byť transparentný a bez konfliktu záujmov. Komisia by mala uzavrieť dohodu o záruke, ktorou sa umožní využívať záruku z Fondu InvestEU, s každým implementujúcim partnerom s cieľom podporiť jeho operácie financovania a investičné operácie, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti fondu InvestEU a prispievajú k dosahovaniu jeho cieľov. Riadenie rizík súvisiacich so zárukou EÚ by nemalo brániť priamemu prístupu implementujúcich partnerov k záruke. Keď sa implementujúcim partnerom poskytne záruka EÚ v rámci zložky EÚ, títo by mali byť plne zodpovední za celý investičný proces a náležitú starostlivosť súvisiacu s operáciami financovania alebo investičnými operáciami. Z Fondu InvestEU by sa mali podporovať projekty, ktoré zvyčajne majú vyšší rizikový profil ako projekty s bežnou podporou implementujúcich partnerov a ktoré by iné verejné či súkromné zdroje nemohli realizovať v období, keď by sa mohla využiť záruka EÚ, alebo by ich bez podpory z Fondu InvestEU nemohli realizovať v rovnakom rozsahu. Osobitné podmienky však môžu platiť pre kritérium doplnkovosti s operáciami financovania a investičnými operáciami v segmente strategických európskych investícií, ktorý vyplývajú z jeho cieľa.

(41)

Fond InvestEU by mal mať riadiacu štruktúru s funkciou primeranou svojmu výlučnému účelu, ktorým je zabezpečiť náležité využívanie záruky EÚ pri súčasnom zabezpečení politickej nezávislosti investičných rozhodnutí. Túto riadiacu štruktúru by mala tvoriť poradná rada riadiaca rada a plne nezávislý investičný výbor. Celkovým zložením riadiacej štruktúry by sa malo usilovať o dosiahnutie rodovej rovnováhy. Riadiaca štruktúra by nemala zasahovať do rozhodovania skupiny EIB alebo iných implementujúcich partnerov ani ho narúšať, ani by nemala byť náhradou za ich príslušné riadiace orgány.

(42)

Mala by sa ustanoviť poradná rada zložená zo zástupcov implementujúcich partnerov, zástupcov členských štátov, jedného experta menovaného Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a jedného experta menovaného Výborom regiónov s cieľom výmeny informácií a názorov o prijímaní finančných produktov zavádzaných v rámci Fondu InvestEU, ako aj diskusie o vývoji potrieb a nových produktoch, okrem iného aj o špecifických nedostatkoch na teritoriálnych trhoch.

(43)

Aby bolo možné hneď na začiatku ustanoviť poradnú radu, mala by Komisia vymenovať zástupcov potenciálnych implementujúcich partnerov na prechodné obdobie jedného roka; následne by túto úlohu prevzali implementujúci partneri, ktorí podpísali dohodu o záruke.

(44)

Riadiaca rada zložená zo zástupcov Komisie, zástupcov implementujúcich partnerov a jedného experta bez hlasovacieho práva menovaného Európskym parlamentom by pre Fond InvestEU mala stanoviť strategické a operačné usmernenia.

(45)

Komisia by mala posúdiť, či sú operácie financovania a investičné operácie, ktoré predložili implementujúci partneri, zlučiteľné so všetkými právnymi predpismi a politikami Únie. Rozhodnutia o operáciách financovania a investičných operáciách by mal v konečnom dôsledku prijímať implementujúci partner.

(46)

Investičný výbor zložený z nezávislých expertov by mal prijímať konečné rozhodnutia o tom, či operácie financovania a investičné operácie, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti, budú môcť využiť záruku EÚ, a v súvislosti s projektmi by mal tak poskytovať externé odborné znalosti na posúdenie investícií. Investičný výbor by mal pôsobiť v rôznych zostavách aby boli pokryté rôzne oblasti politiky a hospodárstva.

(47)

Investičný výbor by mal byť od svojho ustanovenia poverený aj zodpovednosťou za poskytovanie záruky EÚ na operácie financovania a investičné operácie podľa nariadenia (EÚ) 2015/1017 s cieľom predísť paralelnému posudzovaniu návrhov na využívanie záruky EÚ podobnými štruktúrami.

(48)

Investičnému výboru by mal mať k dispozícii nezávislý sekretariát, ktorý bude zabezpečovať Komisia a bude podliehať predsedovi investičného výboru.

(49)

Pri výbere implementujúcich partnerov, ktorí budú Fond InvestEU zavádzať, by Komisia mala zohľadniť ich schopnosť dosiahnuť ciele Fondu InvestEU a prispievať vlastnými zdrojmi, aby sa zabezpečilo primerané geografické pokrytie a diverzifikácia, prilákali súkromní investori a zaistila dostatočná diverzifikácia rizík i riešení zlyhaní trhu a suboptimálnych investičných situácií. Vzhľadom na svoju úlohu podľa zmlúv, schopnosť pôsobiť vo všetkých členských štátoch a skúsenosti so súčasnými finančnými nástrojmi a EFSI by v zložke Fondu InvestEU v zodpovednosti EÚ mala privilegovaným implementujúcim partnerom zostať skupina EIB. Okrem skupiny EIB by doplnkovú škálu finančných produktov mali byť schopné poskytovať národné podporné banky alebo inštitúcie, keďže ich skúsenosti a spôsobilosti na vnútroštátnej a regionálnej úrovni by mohli byť prínosom z hľadiska maximalizácie vplyvu verejných finančných prostriedkov na celom území Únie, pričom takéto podporné banky alebo inštitúcie by taktiež mali byť schopné zabezpečiť spravodlivú geografickú rovnováhu projektov. Program InvestEU by sa mal vykonávať tak, aby podporoval rovnosť podmienok pre menšie a novšie podporné banky a inštitúcie. Okrem toho by možnosť stať sa implementujúcim partnerom mali mať aj iné medzinárodné finančné inštitúcie, a to najmä v prípade, keď poskytujú porovnateľnú výhodu z hľadiska špecifických odborných znalostí a skúseností v určitých členských štátoch, a ak majú väčšinu akcionárov z Únie. Implementujúcimi partnermi by mali mať možnosť stať sa aj ďalšie subjekty, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách.

(50)

V záujme dosiahnutia lepšej geografickej diverzifikácie sa môžu vytvoriť investičné platformy, aby sa tak spojilo úsilie a skúsenosti implementujúcich partnerov a ďalších národných podporných bánk alebo inštitúcií, ktoré majú s využívaním finančných nástrojov obmedzené skúsenosti. Takéto štruktúry by bolo treba stimulovať, a to aj podporou poradenského centra InvestEU. V záujme podpory využívania investičných platforiem v príslušných odvetviach je vhodné spájať spoluinvestorov, verejné orgány, expertov, vzdelávacie inštitúcie, inštitúcie odbornej prípravy a výskumu, relevantných sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti a ďalšie relevantné subjekty na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

(51)

Záruka EÚ v rámci zložky členských štátov by sa mala prideliť každému implementujúcemu partnerovi oprávnenému podľa článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, vrátane národných alebo regionálnych podporných bánk alebo inštitúcií, EIB, Európskeho investičného fondu a ďalších medzinárodných finančných inštitúcií. Ako sa uvádza v dohode o príspevku, pri výbere implementujúcich partnerov v rámci zložky členských štátov by Komisia mala brať do úvahy návrhy každého členského štátu. Komisia má v súlade s článkom 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách vypracovať posúdenie pravidiel a postupov implementujúceho partnera s cieľom overiť, či implementujúci partner poskytuje úroveň ochrany finančných záujmov Únie na úrovni rovnocennej Komisii.

(52)

O operáciách financovania a investičných operáciách by mal v konečnom dôsledku rozhodovať vo svojom mene implementujúci partner, ktorý by ich mal implementovať v súlade so svojimi internými pravidlami, politikami a postupmi a uvádzať vo svojich finančných výkazoch, prípadne zverejňovať v prílohe k finančným výkazom. Komisia by preto mala niesť výlučnú zodpovednosť za všetky finančné záväzky vyplývajúce zo záruky EÚ a mala by zverejňovať maximálnu výšku záruky vrátane všetkých relevantných informácií o poskytnutej záruke.

(53)

Fond InvestEU by mal v prípade potreby umožniť plynulé, bezproblémové a efektívne kombinovanie grantov, finančných nástrojov alebo grantov aj finančných nástrojov financovaných z rozpočtu Únie alebo z iných fondov, napríklad z Fondu na inováciu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) so zárukou EÚ tam, kde je to potrebné na čo najlepšie posilnenie investícií s cieľom riešiť konkrétne zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie.

(54)

Projekty, ktoré implementujúci partneri predložia na účely získania podpory z Programu InvestEU, v ktorej je podpora z Programu InvestEU kombinovaná s podporou z iných programov Únie, by ako celok mali byť v súlade s cieľmi a kritériami oprávnenosti príslušných programov Únie. O použití záruky EÚ by sa malo rozhodovať podľa Programu InvestEU.

(55)

Poradenské centrum InvestEU by malo podporovať budovanie rozsiahlej databázy pripravovaných investičných projektov v každom segmente politiky prostredníctvom poradenských iniciatív, ktoré uskutočňuje skupina EIB alebo iní poradenskí partneri, alebo ich uskutočňuje priamo Komisia. Poradenské centrum InvestEU by malo podporovať geografickú diverzifikáciu, a tak prispievať k dosahovaniu cieľov Únie v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a znižovaniu regionálnych rozdielov. Poradenské centrum InvestEU by malo venovať osobitnú pozornosť spájaniu malých projektov do väčších portfólií. Komisia, skupina EIB a ďalší poradenskí partneri by mali úzko spolupracovať s cieľom zabezpečiť efektívnosť, synergiu a účinné geografické pokrytie podpory v celej Únii, a to pri zohľadnení odborných znalostí a kapacít miestnych implementujúcich partnerov, ako aj Európskeho centra investičného poradenstva zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 (15). Okrem toho by Poradenské centrum InvestEU malo poskytovať ústredné prístupové miesto pre pomoc pri vypracovaní projektov, ktorá sa v rámci Poradenského centra InvestEU poskytuje verejným orgánom a predkladateľom projektov.

(56)

Poradenské centrum InvestEU by mala zriadiť Komisia v spolupráci so skupinou EIB ako hlavným partnerom, pričom by sa malo vychádzať zo skúseností získaných v rámci Európskeho centra investičného poradenstva. Komisia by mala byť zodpovedná za politické riadenie poradenského centra InvestEU a za vedenie ústredného prístupového miesta. Skupina EIB by mala v rámci segmentov politiky vykonávať poradenské iniciatívy. Okrem toho by skupina EIB mala Komisii poskytovať operačné služby, a to aj príspevkami k tvorbe strategických a politických usmernení k poradenským iniciatívam, mapovaniu súčasných a vznikajúcich poradenských iniciatív, posudzovaniu poradenských potrieb a poradenstvom pre Komisiu o optimálnych spôsoboch riešenia týchto potrieb prostredníctvom súčasných alebo nových poradenských iniciatív.

(57)

Na dosiahnutie širokého geografického dosahu poradenských centier v celej Únii a na úspešné zvýšenie znalostí o Fonde InvestEU v teréne by sa všade tam, kde treba, malo v poradenskom centre InvestEU zabezpečiť miestne zastúpenie tak, aby pri súčasnom zohľadnení aktuálnych systémov podpory a účasti miestnych partnerov poskytovalo konkrétnu, aktívnu a individualizovanú pomoc na mieste. Na uľahčenie poradenskej podpory na miestnej úrovni a zabezpečenie efektívnosti, synergie a účinného geografického pokrytia podpory v celej Únii by Poradenské centrum InvestEU malo spolupracovať s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami a zároveň by malo využívať ich odborné znalosti a čerpať z nich.

(58)

Poradenské centrum InvestEU by malo poskytovať poradenskú podporu malým projektom a projektom pre startupy, najmä v súvislosti s úsilím startupov o ochranu ich investícií do výskumu a inovácií zaobstarávaním práv duševného vlastníctva, ako sú napríklad patenty, pričom treba mať na zreteli existenciu iných služieb, ktoré sú schopné takéto akcie zvládnuť a snažiť sa o synergiu s nimi.

(59)

V kontexte Fondu InvestEU treba poskytovať podporu pri vypracovaní projektov a budovaní kapacít, aby sa prispelo k rozvíjaniu organizačných schopností a činností zameraných na rozvoj trhu potrebných pre zrod kvalitných projektov. Takáto podpora by mala byť zameraná aj na finančných sprostredkovateľov, ktorí majú kľúčový význam v prípade pomoci MSP a ďalším subjektom pri získavaní prístupu k financovaniu a využívaní ich plného potenciálu a mala by obsahovať technickú pomoc. Cieľom poradenskej podpory je tiež vytvoriť podmienky na zvýšenie prípadného počtu oprávnených príjemcov vo vznikajúcich trhových segmentoch, a to najmä v situácii, keď sa pre malý rozsah jednotlivých projektov značne zvyšujú transakčné náklady na úrovni projektov, napríklad pokiaľ ide o ekosystém sociálnych financií – vrátane dobročinných organizácií – a o kultúrny a kreatívny priemysel. Podpora pri budovaní kapacít by mala byť doplnková a dodatočná k opatreniam v rámci iných programov Únie, ktoré sa vzťahujú na špecifické oblasti politiky. Treba aj úsilie na podporu budovania kapacít potenciálnych predkladateľov projektov, najmä miestnych organizácií a orgánov.

(60)

V záujme zviditeľnenia investičných projektov, ktoré hľadajú možnosti financovania, by sa mal vytvoriť Portál InvestEU, ktorý by predstavoval ľahko dostupnú a používateľsky ústretovú databázu projektov, pričom by sa v zvýšenej miere sústreďoval na informovanie implementujúcich partnerov o pripravovaných investičných projektoch zlučiteľných s právom a politikami Únie.

(61)

V súlade s nariadením [o Nástroji Európskej únie na obnovu] a v rámci obmedzení alokovaných zdrojov, ktoré s ním súvisia, by sa opatrenia obnovy a odolnosti v rámci InvestEU mali vykonávať s cieľom riešiť bezprecedentný vplyv krízy COVID-19 a  posilniť európske hospodárstvo v dlhodobom horizonte . Tieto dodatočné zdroje by sa mali použiť tak, aby sa zabezpečil súlad s lehotami stanovenými v nariadení [o nástroji Európskej únie na obnovu]. Táto požiadavka by bola splnená uzatvorením príslušných dohôd o záruke s implementujúcimi partnermi do 31. decembra 2023.

(62)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (16) treba Program InvestEU hodnotiť na základe informácií získaných na základe osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Ak je to vhodné, môžu tieto požiadavky ako základ pre hodnotenie účinkov Programu InvestEU v praxi obsahovať merateľné ukazovatele.

(63)

Na sledovanie pokroku v dosahovaní cieľov Únie by sa mal zaviesť spoľahlivý monitorovací rámec založený na ukazovateľoch výstupov, výsledkov a vplyvov. S cieľom zabezpečiť vyvodzovanie zodpovednosti voči občanom Európskej únie by Komisia mala Európskemu parlamentu a Rade podávať výročné správy o pokroku, vplyve a operáciách v rámci Programu InvestEU.

(64)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien a nepriamej implementácie a umožňujú kontrolu zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa takisto týkajú ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu v členských štátoch, keďže rešpektovanie zásady právneho štátu je nevyhnutným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(65)

Na Program InvestEU sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách. Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel rozpočtových záruk.

(66)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (17), nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (18), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (19) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (20) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov vrátane vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, prípadne aj ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 (21) vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, poskytnúť nevyhnutné práva a prístup Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, a Európskemu dvoru audítorov, ako aj zabezpečiť, aby rovnocenné práva poskytli všetky tretie strany zúčastnené na implementácii finančných prostriedkov Únie.

(67)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zapájať do programov Únie v rámci spolupráce na základe Dohody o EHP, ktorá umožňuje implementáciu týchto programov na základe rozhodnutia podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastňovať aj na základe ďalších právnych nástrojov. Toto nariadenie by malo zahŕňať osobitné ustanovenie, ktorým sa poskytnú nevyhnutné práva a prístup pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, úrad OLAF, ako aj Európsky dvor audítorov, aby mohli v plnej miere vykonávať svoje príslušné právomoci.

(68)

Podľa článku 83 [návrh rozhodnutia Rady o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii vrátane vzťahov medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej (rozhodnutie o pridružení zámoria)] (22) osoby a subjekty so sídlom v zámorských krajinách a na zámorských územiach (ZKÚ) sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi Programu InvestEU a prípadnými opatreniami, ktoré platia pre členský štát, s ktorým je zámorská krajina alebo územie spojené.

(69)

S cieľom doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia o investičné usmernenia a hodnotiacu tabuľku ukazovateľov, uľahčiť rýchlu a flexibilnú úpravu ukazovateľov výkonnosti a prispôsobiť mieru tvorby rezerv by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o  zavedenie ukazovateľov pre riadiaci výbor na určovanie členských štátov a odvetví, ktoré pandémia COVID-19 ekonomicky postihla najviac, členských štátov, v ktorých je možnosť štátnej podpory platobnej schopnosti viac obmedzená, metodiku pre používanie uvedených ukazovateľov a vypracovanie investičných usmernení pre operácie financovania a investičné operácie v rámci rôznych segmentov politiky, hodnotiacu tabuľku, zmenu prílohy III k tomuto nariadeniu s cieľom preskúmať alebo doplniť ukazovatele a úpravu miery tvorby rezerv. V súlade so zásadou proporcionality by takéto investičné usmernenia mali zahŕňať primerané ustanovenia na zamedzenie zbytočnej administratívnej záťaže. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby sa tieto konzultácie vykonávali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým s cieľom zabezpečiť rovnaké zastúpenie pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú automaticky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(69a)

Je potrebné zabezpečiť, aby sa Program InvestEU vykonával čo najrýchlejšie po jeho nadobudnutí účinnosti. Bolo by preto vhodné implementujúcim partnerom umožniť, aby Komisii predkladali operácie financovania a investičné operácie skôr, ako investičný výbor začne fungovať alebo pred uzavretím príslušnej dohody o záruke. V takýchto prípadoch by za schvaľovanie operácií mala zodpovedať Komisia. Finančné nástroje vytvorené v rámci programov uvedených v prílohe IV k tomuto nariadeniu, ako aj rozpočtová záruka ustanovená nariadením (EÚ) 2015/1017 by sa v prípade potreby a na základe predchádzajúceho hodnotenia mali dať zlúčiť s nástrojmi podľa tohto nariadenia.

(70)

Prostredníctvom Programu InvestEU by sa mali riešiť zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie týkajúce sa celej EÚ a konkrétnych členských štátov a malo by sa zabezpečiť celoúniové testovanie inovačných finančných produktov na trhu, ako aj systémov na ich šírenie, a to pokiaľ ide o riešenie nových alebo komplexných zlyhaní trhu. Na úrovni Únie preto treba prijať opatrenia,

a)

maximálne 20 051 970 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a);

b)

maximálne 11 250 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b);

c)

maximálne 12 500 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c);

d)

maximálne 5 567 500 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. d);

e)

maximálne 31 153 850 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. e);

ea)

maximálne 11 250 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. ea).

1.

Rozvoj sektora energetiky v súlade s prioritami energetickej únie vrátane bezpečnosti dodávok energie a prechodu na čistú energiu a v súlade so záväzkami prijatými v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a Parížskej dohody o zmene klímy, najmä prostredníctvom:

2.

Rozvoj udržateľnej a bezpečnej dopravnej infraštruktúry a riešení mobility, zariadení a inovačných technológií v súlade s prioritami Únie v oblasti dopravy a so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody o zmene klímy, najmä prostredníctvom:

3.

Životné prostredie a zdroje, najmä pokiaľ ide o:

4.

Rozvoj infraštruktúry pre digitálnu pripojiteľnosť, najmä prostredníctvom projektov, ktoré podporujú zavádzanie vysokokapacitných digitálnych sietí, pripojenie 5G alebo ktoré zlepšujú digitálnu pripojiteľnosť a prístup, najmä vo vidieckych oblastiach a okrajových regiónoch.

5.

Výskum, vývoj a inovácie, najmä prostredníctvom:

6.

Rozvoj, zavádzanie a rozširovanie digitálnych technológií a služieb, predovšetkým digitálnych technológií a služieb, ktoré prispievajú k cieľom programu Digitálna Európa, najmä prostredníctvom:

7.

Poskytovanie finančnej podpory subjektom, ktoré zamestnávajú maximálne 499 zamestnancov, s osobitným zameraním na MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, najmä prostredníctvom:

8.

Kultúrny a kreatívny priemysel, kultúrne dedičstvo, médiá, audiovizuálne odvetvie, žurnalistika a tlač, najmä – ale nielen – prostredníctvom rozvoja nových technológií, používania digitálnych technológií a technologického riadenia práv duševného vlastníctva.

9.

Cestovný ruch.

10.

Obnova priemyselných lokalít (vrátane kontaminovaných miest) a obnova takýchto lokalít na účely udržateľného využívania.

11.

Udržateľné poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybolov, akvakultúra a ďalšie prvky širšieho udržateľného biohospodárstva.

12.

Sociálne investície vrátane tých, ktoré podporujú implementáciu Európskeho piliera sociálnych práv, najmä prostredníctvom:

13.

Rozvoj obranného priemyslu s cieľom prispieť k strategickej autonómii Únie, najmä podporou:

14.

Oblasť kozmického priestoru, najmä v súvislosti s rozvojom kozmického sektora v súlade s cieľmi stratégie v oblasti kozmického priestoru s cieľom:

15.

Moria a oceány prostredníctvom rozvoja projektov a podnikov v oblasti modrého hospodárstva a zásad financovania udržateľného modrého hospodárstva, najmä prostredníctvom námorného podnikania a priemyslu, energie z obnoviteľných morských zdrojov a obehového hospodárstva.

1.1

1.2

1.3

1.4

2.1

2.2

2.3

3.1

3.2

3.3

3.4

4.1

4.2

4.3

4.4

4.5

4.6

4.7

4.8

5.1

5.2

6.1

6.2

6.3

6.4

6.5

7.1

7.2

7.3

8.1

8.2

8.3

8.4

8.4a

8.5

8.6

8.7

8.7a

8.7b

8.7c

8.7d

8.7e

8.7f

—

Európsky nástroj na financovanie technológií (ETF98): rozhodnutie Rady 98/347/ES z 19. mája 1998 o opatreniach finančnej pomoci pre inovačné malé a stredné podniky (MSP), ktoré vytvárajú pracovné miesta – iniciatíva pre rast a zamestnanosť (Ú. v. ES L 155, 29.5.1998, s. 43).

—

Pilotný projekt transferu technológií (TTP): rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijíma doplnkové financovanie týkajúce sa financovania akcií v rámci činnosti s názvom „Vnútorný trh s tovarom a odvetvové politiky“ Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel na rok 2007 a ktorým sa prijíma rámcové rozhodnutie týkajúce sa financovania prípravnej akcie s názvom „EÚ preberajúca úlohu v globalizovanom svete“ a štyroch pilotných projektov s názvami „Erasmus pre mladých podnikateľov“, „Opatrenia na podporu spolupráce a partnerstiev medzi mikropodnikmi a MSP“, „Transfer technológií“ a „Európske vysokokvalitné destinácie“ Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel na rok 2007.

—

Európsky nástroj na financovanie technológií (ETF01): rozhodnutie Rady 2000/819/ES z 20. decembra 2000 o viacročnom programe pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (SMEs) (2001 – 2005) (Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 84).

—

Nástroj pre rýchlorastúce a inovačné MSP v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP GIF): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

—

Nástroj na prepájanie Európy (NPE): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).

—

Kapitálový nástroj pre rast v rámci programu COSME (COSME EFG): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33).

—

Kapitálový nástroj InnovFin:

—

Segment týkajúci sa investícií do budovania kapacít v rámci programu EaSI: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ a ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238).

—

Záručný fond pre MSP '98 (SMEG98): rozhodnutie Rady 98/347/ES z 19. mája 1998 o opatreniach finančnej pomoci pre inovačné malé a stredné podniky (MSP), ktoré vytvárajú pracovné miesta – iniciatíva pre rast a zamestnanosť (Ú. v. ES L 155, 29.5.1998, s. 43).

—

Záručný fond pre MSP '01 (SMEG01): rozhodnutie Rady 2000/819/ES z 20. decembra 2000 o viacročnom programe pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (SMEs) (2001 – 2005) (Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 84).

—

Záručný fond pre MSP '07 v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP SMEG07): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

—

Európsky nástroj mikrofinancovania Progress – Záruka (EPMF-G): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1).

—

Nástroj na rozdelenie rizika v rámci finančného nástroja s rozdelením rizika (RSI):

—

Záručný nástroj v rámci programu EaSI: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ a ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238).

—

Nástroj na poskytovanie záruk za úvery v rámci programu COSME (COSME LGF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33).

—

Dlhový nástroj InnovFin:

—

Záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory (CCS GF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221).

—

Nástroj záruk za študentské pôžičky (SLFG): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).

—

Súkromné financovanie energetickej efektívnosti (PF4EE): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 185).

—

Finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF): rozhodnutie Európskeho parlamentu Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013), vyhlásenia Komisie (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1),

—

InnovFin:

—

Dlhový nástroj v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF DI): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

—

Nástroj na financovanie prírodného kapitálu (NCFF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 185).

—

Európsky nástroj mikrofinancovania Progress – Fonds commun de placements – fonds d'investissements spécialisés (EPMF FCP-FIS): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1).

—

Fond Marguerite:

—

Európsky fond pre energetickú efektívnosť (EEEF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2010 z 15. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 663/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 346, 30.12.2010, s. 5).

a)

mať charakter verejného statku, z ktorého prevádzkovateľ alebo spoločnosť nemôže získať dostatočný finančný prospech (ako napríklad vzdelávanie a zručnosti, zdravotná starostlivosť a prístupnosť, bezpečnosť a obrana a infraštruktúra dostupná bez nákladov alebo za zanedbateľné náklady);

b)

externality, ktoré prevádzkovateľ alebo spoločnosť vo všeobecnosti neinternalizujú, ako sú investície do výskumu a vývoja, energetická efektívnosť, ochrana klímy alebo životného prostredia;

c)

informačné asymetrie, najmä v prípade MSP a malých podnikov so strednou kapitalizáciou, zahŕňajúce vyššie úrovne rizika týkajúce sa podnikov v počiatočnej fáze, podnikov s prevažne nehmotným majetkom alebo nedostatočným kolaterálom alebo podnikov, ktoré sa zameriavajú na činnosti spojené s vyšším rizikom;

d)

cezhraničné infraštruktúrne projekty a súvisiace služby alebo fondy, ktoré investujú na cezhraničnom základe s cieľom znížiť fragmentáciu vnútorného trhu a posilniť koordináciu na vnútornom trhu;

e)

expozícia voči vyšším úrovniam rizika v určitých sektoroch, krajinách alebo regiónoch nad rámec úrovní, ktoré sú súkromné finančné subjekty schopné alebo ochotné akceptovať, vrátane prípadov, ak by sa investícia neuskutočnila alebo by sa neuskutočnila v rovnakom rozsahu z dôvodu jej novosti alebo rizík spojených s inováciou alebo neoverenou technológiou;

f)

v prípade podpory operácií financovania a investičných operácií v rámci segmentu strategických európskych investícií by sa investícia neuskutočnila alebo by sa neuskutočnila v rovnakom rozsahu prostredníctvom trhového financovania subjektmi usadenými alebo pôsobiacimi v Únii z dôvodu ťažkostí pri internalizovaní prínosov pre európsky strategický záujem;

g)

nové alebo komplexné zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. a) bodom iii) tohto nariadenia.

1.

Aby sa Fond InvestEU považoval za doplnkový k súkromným zdrojom podľa článku 209 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách, musí podporovať operácie financovania a investičné operácie implementujúcich partnerov tým, že sa zameria na investície, ktoré vzhľadom na svoju povahu (charakter verejného statku, externality, informačné asymetrie, aspekty sociálno-ekonomickej súdržnosti alebo iné) nie sú schopné generovať dostatočné finančné výnosy na úrovni trhu alebo sa považujú za príliš rizikové (v porovnaní s úrovňami rizika, ktoré sú relevantné súkromné subjekty ochotné akceptovať). Vzhľadom na uvedenú povahu nemôžu takéto operácie financovania a investičné operácie mať prístup k trhovému financovaniu za primeraných podmienok, pokiaľ ide o cenu, požiadavky na kolaterál, druh financovania, splatnosť poskytnutého financovania alebo iné podmienky, a bez verejnej podpory by sa v Únii neuskutočnili alebo by sa neuskutočnili v rovnakom rozsahu.

2.

Aby sa Fond InvestEU považoval za doplnkový k existujúcej podpore z iných verejných zdrojov podľa článku 209 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách, musí podporovať iba operácie financovania a investičné operácie, pre ktoré platia tieto podmienky:

3.

Operácie financovania a investičné operácie v rámci segmentu strategických európskych investícií sa takisto môžu považovať za doplnkové vždy, keď by iné súkromné a verejné subjekty usadené a pôsobiace v Únii tieto operácie bez podpory z Fondu InvestEU neuskutočnili alebo by ich neuskutočnili v rovnakom rozsahu.

a)

podpora poskytovaná prostredníctvom podriadených pozícií vo vzťahu k iným verejným alebo súkromným veriteľom alebo v rámci štruktúry financovania;

b)

podpora poskytovaná prostredníctvom vlastného kapitálu a kvázi vlastného kapitálu alebo prostredníctvom dlhu s dlhou splatnosťou, cien, požiadaviek na kolaterál alebo iných podmienok, ktoré nie sú dostatočne dostupné na trhu alebo z iných verejných zdrojov;

c)

podpora operácií, ktoré majú vyšší rizikový profil, ako je všeobecne prijímané riziko v rámci vlastných štandardných činností implementujúceho partnera, alebo podpora implementujúcich partnerov v prípade, že prekročia vlastné kapacity na podporu takýchto operácií;

d)

účasť na mechanizmoch zdieľania rizika zameraných na oblasti politiky, v ktorých sa implementujúci partner vystavuje vyššiemu riziku v porovnaní s úrovňami všeobecne akceptovanými implementujúcim partnerom alebo úrovňami, ktoré sú súkromné finančné subjekty schopné alebo ochotné akceptovať;

e)

podpora, ktorá vyvoláva/priťahuje dodatočné súkromné alebo verejné financovanie a ktorá dopĺňa iné súkromné a komerčné zdroje, najmä z kategórií investorov alebo inštitucionálnych investorov, ktorí tradične nie sú ochotní podstupovať riziko, v dôsledku signalizačného účinku podpory poskytovanej z Fondu InvestEU;

f)

podpora poskytovaná prostredníctvom finančných produktov, ktoré nie sú k dispozícii alebo sa v dostatočnej miere neponúkajú v cieľových krajinách alebo regiónoch v dôsledku chýbajúcich, nedostatočne rozvinutých alebo nedobudovaných trhov.

1.

činnosti, ktoré obmedzujú osobné práva a slobody ľudí alebo porušujú ľudské práva;

2.

použitie, vývoj alebo výroba produktov a technológií, ktoré sú zakázané uplatniteľným medzinárodným právom, v oblasti obranných činností;

3.

produkty a činnosti súvisiace s tabakom (výroba, distribúcia, spracovanie a obchod);

4.

činnosti vylúčené z financovania podľa článku [X] nariadenia [o programe Horizont Európa] (30): výskum v oblasti klonovania ľudí na reprodukčné účely, činnosti zamerané na modifikáciu genetického dedičstva ľudí, v dôsledku ktorej by sa takéto zmeny mohli stať dedičné, a činnosti zamerané na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získavania kmeňových buniek, a to aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek,

5.

hazardné hry (výroba, výstavba, distribúcia, spracovanie, obchod alebo činnosti týkajúce sa softvéru);

6.

obchodovanie na sexuálne účely a súvisiaca infraštruktúra, služby a médiá;

7.

činnosti zahŕňajúce živé zvieratá na pokusné a vedecké účely, pokiaľ nie je možné zaručiť dodržiavanie Európskeho dohovoru o ochrane stavovcov využívaných na pokusné a iné vedecké účely (31);

8.

činnosti v oblasti výstavby nehnuteľností, ako napríklad činnosť, ktorej jediným účelom je obnova a opätovný prenájom alebo predaj existujúcich budov, ako aj výstavba nových projektov; oprávnené sú však činnosti v sektore nehnuteľností, ktoré súvisia so špecifickými cieľmi Programu InvestEU uvedenými v článku 3 ods. 2 a s oblasťami oprávnenými na operácie financovania a investičné operácie podľa prílohy II, ako sú napríklad investície do projektov v oblasti energetickej efektívnosti alebo sociálneho bývania;

9.

finančné činnosti, ako je nákup finančných nástrojov alebo obchodovanie s týmito nástrojmi. Vylúčené sú najmä intervencie zamerané na odkúpenie na účely odpredaja aktív (asset stripping) alebo náhradný kapitál na účely odpredaja aktív;

10.

činnosti zakázané podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov;

11.

vyraďovanie, prevádzka, adaptácia alebo výstavba jadrových elektrární;

12.

investície týkajúce sa ťažby, spracovania, distribúcie, skladovania alebo spaľovania tuhých fosílnych palív a ropy, ako aj investície súvisiace s ťažbou plynu. Toto vylúčenie sa nevzťahuje na:

13.

investície do zariadení na ukladanie odpadu na skládkach. Toto vylúčenie sa nevzťahuje na investície do:

14.

investície do zariadení na mechanicko-biologickú úpravu. Toto vylúčenie sa nevzťahuje na investície do modernizácie existujúcich zariadení na mechanicko-biologickú úpravu na účely energetického zhodnocovania odpadu alebo činností recyklácie separovaného odpadu, ako je kompostovanie a anaeróbny rozklad;

15.

investície do spaľovní na spracovanie odpadu. Toto vylúčenie sa nevzťahuje na investície do: