<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑123/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CC0123</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:193">EU:C:2016:193</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>15</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>15</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – M. WATHELET – VEC C‑123/15</P><P>FEILEN</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Melchior Wathelet</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20160317">17. marca 2016</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑123/15</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Max‑Heinz Feilen</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">proti</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Finanzamt Fulda</HT></P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd, Nemecko)]</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Dane</KEYWORD><KEYWORD>Sloboda pohybu kapitálu</KEYWORD><KEYWORD>Daň z dedičstva</KEYWORD><KEYWORD>Právna úprava členského štátu stanovujúca zníženie dane z dedičstva, ak je súčasťou pozostalosti majetok, ktorý bol v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov predmetom dedičstva podliehajúceho dani z dedičstva v tom istom členskom štáte</KEYWORD><KEYWORD>Majetok zdedený a zdanený v inom členskom štáte</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd), sa týka výkladu článku 63 ods. 1 ZFEÚ a článku 65 ZFEÚ. Bol predložený v rámci sporu medzi pánom Feilenom a Finanzamt Fulda (Daňový úrad vo Fulde) týkajúcom sa toho, že daný úrad zamietol žiadosť pána Feilena o zníženie dane z dedičstva uplatniteľnej na dedičstvo po jeho matke.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>I –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Článok 1 ods. 1 smernice 88/361/EHS<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Rady z <DATE ISO="19880624">24. júna 1988</DATE>, ktorou sa vykonáva článok 67 zmluvy (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="178" PAGE.FIRST="5" DATE.PUB="1988">Ú. v. ES L 178, s. 5</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 10/001, s. 10).</P></NOTE> uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>Bez toho, aby tým boli dotknuté nasledujúce ustanovenia, musia členské štáty odstrániť obmedzenia pohybu kapitálu platné pre tuzemcov členských štátov. Aby sa zjednodušilo vykonávanie tejto smernice, pohyb kapitálu sa klasifikuje v súlade s nomenklatúrou v prílohe I.<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>V prílohe I smernice 88/361, ktorá uvádza pohyby kapitálu, sa dedičstvá a odkazy nachádzajú v bode XI nazvanom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>Pohyby kapitálu osobnej povahy<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Nemecké právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Ustanovenia zákona o dani z dedičstva a darovania (Erbschaftsteuer‑ und Schenkungsteuergesetz)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Ustanovenia, ktoré vyplývajú zo znenia tohto zákona uverejneného <DATE ISO="19970227">27. februára 1997</DATE> (<HT TYPE="ITALIC">Bundesgesetzblatt</HT> I, s. 378) a naposledy zmeneného zákonom o štátnom rozpočte (Haushaltsbegleitgesetz) z <DATE ISO="20031229">29. decembra 2003</DATE> (<HT TYPE="ITALIC">Bundesgesetzblatt</HT> I, s. 3076, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>ErbStG<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>).</P></NOTE>, ktoré sa uplatňujú na zdaňovacie obdobie 2007, sú tieto.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>§ 1 ods. 1 bod 1 ErbStG stanovuje, že dedičstvá ako zdaniteľné plnenia spadajú do pôsobnosti tohto zákonu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Podľa § 2 ods. 1 bodov 1 až 3 ErbStG sa daňová povinnosť uplatňuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="002.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>(1)</NO.PARAG><ALINEA><P>V prípadoch uvedených v § 1 ods. 1 bodoch 1 až 3 na celý majetok, pokiaľ je poručiteľ v čase svojej smrti… alebo nadobúdateľ v čase vzniku daňovej povinnosti rezidentom. Za rezidentov sa považujú:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>fyzické osoby, ktoré majú bydlisko alebo zvyčajné bydlisko v tuzemsku,</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="002.003"><NO.PARAG>(3)</NO.PARAG><ALINEA>vo všetkých ostatných prípadoch pripadnutia majetku, ktorý pozostáva z vnútroštátneho majetku v zmysle § 121 zákona o ohodnocovaní (Bewertungsgesetz).<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>§ 15 ErbStgG definuje daňové triedy. Jeho odsek 1 znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Na základe osobného vzťahu nadobúdateľa k poručiteľovi alebo darcovi sa rozlišujú tieto tri daňové triedy:</P><P>Daňová trieda I:</P><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>(1)</NO.P><TXT>manžel a registrovaný partner,</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>(2)</NO.P><TXT>vlastné deti a nevlastné deti.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o zníženie dane z dedičstva, § 27 ErbStG obsahuje tieto ustanovenia:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="027.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Keď osobám daňovej triedy I pripadne z dôvodu smrti majetok, ktorý v priebehu posledných desiatich rokov pred nadobudnutím už nadobudli osoby z tejto daňovej triedy a ktorý podliehal zdaneniu podľa tohto zákona, výška dane vzťahujúca sa na tento majetok sa zníži takto, pokiaľ odsek 3 neustanovuje inak:</P><P><TBL NO.SEQ="0001" CLASS="GEN" COLS="5"><CORPUS><ROW><CELL COL="1">o…%</CELL><CELL COLSPAN="4" COL="2">ak doba medzi oboma okamihmi vzniku daňovej povinnosti</CELL></ROW><ROW><CELL COL="1">50</CELL><CELL COLSPAN="4" COL="2">netrvá viac ako 1 rok</CELL></ROW><ROW><CELL COL="1">45</CELL><CELL COLSPAN="4" COL="2">trvá viac ako 1 rok, ale menej ako 2 roky</CELL></ROW><ROW><CELL COL="1">40</CELL><CELL COLSPAN="4" COL="2">trvá viac ako 2 roky, ale menej ako 3 roky</CELL></ROW><ROW><CELL COL="1">35</CELL><CELL COLSPAN="4" COL="2">trvá viac ako 3 roky, ale menej ako 4 roky</CELL></ROW><ROW><CELL COL="1">30</CELL><CELL COLSPAN="4" COL="2">trvá viac ako 4 roky, ale menej ako 5 rokov</CELL></ROW><ROW><CELL COL="1">25</CELL><CELL COLSPAN="4" COL="2">trvá viac ako 5 rokov, ale menej ako 6 rokov</CELL></ROW><ROW><CELL COL="1">20</CELL><CELL COLSPAN="4" COL="2">trvá viac ako 6 rokov, ale menej ako 8 rokov</CELL></ROW><ROW><CELL COL="1">10</CELL><CELL COLSPAN="4" COL="2">trvá viac ako 8 rokov, ale menej ako 10 rokov</CELL></ROW></CORPUS></TBL></P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="027.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>…</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="027.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Zníženie dane podľa prvého odseku nesmie byť vyššie ako suma, ktorá vznikne uplatnením percentuálnych sadzieb uvedených v prvom odseku na daň, ktorú predchádzajúci nadobúdateľ zaplatil za nadobudnutie toho istého majetku.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="3"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>II –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálna otázka</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Pán Feilen, ktorý má bydlisko v Nemecku, je jediným dedičom po svojej matke, ktorá zomrela v roku 2007 v tom istom členskom štáte, kde sa nachádzalo miesto jej posledného bydliska. Pozostalosť matky bola predovšetkým tvorená ako jej podiel na pozostalosti jej dcéry, ktorá zomrela v roku 2004 v Rakúsku, kde mala do smrti svojej dcéry bydlisko aj matka. Keďže rozdelenie dedičstva po dcére sa uskutočnilo v Rakúsku až po smrti matky, daň z dedičstva vo výške <FT TYPE="DECIMAL">11961,91</FT> eura zaplatil pán Feilen.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Vo svojom daňovom priznaní týkajúcom sa dedičstva po matke, ktorá bývala v Nemecku, pán Feilen započítal daň z dedičstva zaplatenú v Rakúsku medzi dedičské záväzky a požiadal o zníženie nemeckej dane z dedičstva na základe § 27 ErbStG. Daňový úrad vo Fulde vo svojom stanovisku z <DATE ISO="20091028">28. októbra 2009</DATE> odpočítal zo zdaniteľného základu daň z dedičstva zaplatenú v Rakúsku, ale odmietol priznať zníženie dane z dedičstva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Finanzgericht (Finančný súd) zamietol žalobu podanú pánom Feilenom proti rozhodnutiu daňového úradu vo Fulde s hlavným odôvodnením, že § 27 ods. 1 ErbStG predpokladá predchádzajúce nadobudnutie zdedeného majetku zdaneného daňou z dedičstva podľa tohto zákona, pričom v danom prípade to tak nebolo, lebo predchádzajúce nadobudnutie majetku dcéry jej matkou nezakladalo v Nemecku daňovú povinnosť k dani z dedičstva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Matka a dcéra nemali v čase úmrtia dcéry bydlisko v Nemecku v zmysle § 2 ods. 1 bodu 1 ErbStG a dedičstvo po dcére zahŕňalo len zahraničný majetok v zmysle § 2 ods. 3 ErbStG (opak <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>tuzemského<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> majetku).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd, ktorý rozhodoval o opravnom prostriedku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Revision<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>, vyslovil pochybnosti o súlade § 27 ErbStG s právom Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Po prvé uvádza, že dedičstvo, ktoré nadobudol žalobca vo veci samej, by mohlo spadať do pôsobnosti ustanovení práva Únie týkajúcich sa voľného pohybu kapitálu. Dedenie spočívajúce v prechode majetku zanechaného zosnulou osobou na jednu alebo viacero osôb spadá totiž do pôsobnosti bodu XI prílohy I smernice 88/361, a teda predstavuje pohyb kapitálu v zmysle článku 63 ZFEÚ, s výnimkou prípadov, keď sa jeho rozhodujúce prvky obmedzujú na územie jedného členského štátu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Welte</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑181/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:662">EU:C:2013:662</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Podľa vnútroštátneho súdu by teda nemuselo byť dedičstvo, ktoré nadobudol pán Feilen, považované za čisto vnútroštátnu transakciu, lebo pán Feilen nadobudol majetok od svojej matky, ktorého podstatnú časť tvorí dedičstvo po jej dcére v Rakúsku, a teda ide o zahraničný majetok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Po druhé vnútroštátny súd uvádza, že zamietnutie priznania zníženia dane z dedičstva podľa § 27 ods. 1 ErbStG by mohlo predstavovať obmedzenie voľného pohybu kapitálu, lebo jeho účinkom je zníženie hodnoty dedičstva zahŕňajúceho majetok podliehajúci zahraničnej dani z dedičstva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Nemecko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑211/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2148">EU:C:2014:2148</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Má však v tejto súvislosti pochybnosti so zreteľom na rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Block</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑67/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:92">EU:C:2009:92</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ktorý v situácii dvojitého zdanenia vylúčil existenciu obmedzenia pohybu kapitálu vyplývajúce z ErbStG z dôvodu, že členské štáty nemajú povinnosť prispôsobiť ich vlastný daňový systém rôznym daňovým systémom ostatných členských štátov a disponujú teda, s výnimkou dodržania práva Únie, určitou autonómiou v tejto oblasti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Po tretie sa vnútroštátny súd pýta na prípadné odôvodnenie takéhoto obmedzenia. V tomto rámci sa pýta, či § 27 ods. 1 ErbStG zavádza rozdielne zaobchádzanie povolené na základe článku 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ alebo svojvoľnú diskrimináciu zakázanú na základe článku 65 ods. 3 ZFEÚ a či obmedzenie, ktoré prináša, nie je odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu týkajúcim sa zachovania koherencie nemeckého daňového systému.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Je právna úprava členského štátu, na základe ktorej sa pri nadobudnutí majetku z dôvodu smrti osobami z určitej daňovej triedy stanoví zníženie dane z dedičstva, ak je súčasťou pozostalosti majetok, ktorý v priebehu desiatich rokov pred neskorším nadobudnutím už nadobudli osoby tejto daňovej triedy, a z tohto predchádzajúceho nadobudnutia bola v danom členskom štáte vymeraná daň z dedičstva, zatiaľ čo zníženie dane je vylúčené v prípade, ak z predchádzajúceho nadobudnutia bola vyrubená daň z dedičstva v inom členskom štáte, v rozpore s voľným pohybom kapitálu podľa článku 63 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 65 ZFEÚ?<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>III –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie pred Súdnym dvorom</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky predložili pán Feilen, nemecká, španielska vláda a vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Európska komisia. Všetci účastníci konania s výnimkou španielskej vlády boli vypočutí na pojednávaní <DATE ISO="20160127">27. januára 2016</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>IV –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Zhrnutie pripomienok účastníkov konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Pán Feilen navrhuje, aby Súdny dvor odpovedal na položenú otázku kladne. Konštatuje, že podľa judikatúry Súdneho dvora dedičstvo spadá do pôsobnosti voľného pohybu kapitálu. Okrem toho sa domnieva, že situácia vo veci samej nie je porovnateľná so situáciou v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Block</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑67/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:92">EU:C:2009:92</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), lebo v prejednávanom prípade nejde o súbežné zdanenie, ktoré vyvoláva kumulatívny účinok, ale výlučne o vnútroštátnu väzbu na predchádzajúce dedenie. Navyše tvrdí, že obmedzenie nemôže byť odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, teda zachovaním koherencie nemeckého daňového systému, lebo neexistuje priama spojitosť medzi daňovou výhodou (poskytnutie zníženia dane z dedičstva) a nevýhodou (zdanenie predchádzajúceho dedičstva). Zníženie dane z dedičstva totiž nebolo priznané vo vzťahu k skôr dosiahnutému vnútroštátnemu daňovému príjmu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Nemecká vláda naopak navrhuje, aby Súdny dvor odpovedal na položenú otázku záporne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Domnieva sa totiž, že predmetné vnútroštátne ustanovenie nepredstavuje obmedzenie pohybu kapitálu, lebo zníženie hodnoty dedičstva tvoreného zahraničným majetkom nevyplýva z uplatnenia tohto ustanovenia, a teda zo zdanenia v Nemecku, ale zo súbežného výkonu daňovej právomoci Spolkovej republiky Nemecko a Rakúskej republiky. Nemecká vláda sa teda domnieva, že riešenie uvedené v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Block</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑67/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:92">EU:C:2009:92</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) je možné uplatniť na prejednávaný prípad v tom zmysle, že Spolková republika Nemecko nemá povinnosť prispôsobiť svoj vlastný daňový systém, aby zohľadnila daň z dedičstva zaplatenú v iných členských štátoch, aj keby to viedlo k dvojitému zdaneniu dedičstva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Nemecká vláda subsidiárne tvrdí, že takzvané rozlišovanie zavedené v § 27 ods. 1 ErbStG medzi predchádzajúcim dedením zdaneným v Nemecku a predchádzajúcim dedením zdaneným v inom členskom štáte nevedie k zakázanej diskriminácii, keďže vnútroštátne a cezhraničné situácie nie sú objektívne porovnateľné, lebo Spolková republika Nemecko nemala v obidvoch prípadoch rovnaké právo na výber dane.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Španielska vláda tiež navrhuje odpovedať záporne na položenú otázku. Trvá na existencii naliehavého dôvodu všeobecného záujmu, ktorý odôvodňuje rozlišovanie zavedené v § 27 ErbStG podľa miesta zdanenia majetku, pričom týmto dôvodom je obzvlášť nevyhnutnosť zachovania koherencie nemeckého daňového systému.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Vláda Spojeného kráľovstva zastáva ten istý názor. Domnieva sa, že predmetná nemecká právna úprava nevytvára nijaké obmedzenie voľného pohybu kapitálu, lebo Spolková republika Nemecko neuložila na zahraničný majetok matky žalobcu vo veci samej vyššiu daň z dedičstva, ako je daň z dedičstva, ktorú by uložila na majetok nachádzajúci sa výlučne v Nemecku. Podľa vlády Spojeného kráľovstva totiž táto právna úprava ukladá vyššiu daň z dedičstva len v prípade, ak majetok nepodliehal počas predchádzajúcich desiatich rokov nemeckej dani z dedičstva, a to bez ohľadu na to, kde sa nachádzal. Za týchto okolností sa domnieva, že situácia v prejednávanej veci je analogická so situáciou v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Block</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑67/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:92">EU:C:2009:92</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), lebo dvojité zdanenie bolo výsledkom súbežného výkonu daňových právomocí dvoch členských štátov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Vláda Spojeného kráľovstva tiež tvrdí, že takzvané obmedzenie voľného pohybu kapitálu je odôvodnené nevyhnutnosťou zachovať koherenciu nemeckého daňového systému, pričom zastáva rovnaké stanovisko o existencii priamej spojitosti medzi daňovou výhodou a stanoveným daňovým odvodom ako ostatné vlády.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Komisia navrhuje Súdnemu dvoru, aby na položenú otázku odpovedal kladne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Komisia sa domnieva, že § 27 ErbStG zavádza obmedzenie pohybu kapitálu, lebo tým, že zvýhodňuje po sebe nasledujúce nadobudnutia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>vnútroštátneho<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> majetku už zdaneného v Nemecku, prispieva k zníženiu hodnoty zdedeného majetku pochádzajúceho z iného členského štátu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Odkazuje sa na rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Jäger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑256/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:20">EU:C:2008:20</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.).</P></NOTE> Uvedený majetok podlieha vyššiemu zdaneniu ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>vnútroštátny<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/> majetok, takže sa z pohľadu zosnulého a dediča môže zdať menej zaujímavý postup, keď sa investície uskutočnia v inom členskom štáte, sú v ňom udržiavané a prevedené na dediča v Nemecku. V tomto kontexte Komisia pripomína, že riešenie v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Block</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑67/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:92">EU:C:2009:92</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) sa neuplatní, keďže skutkový stav v prejednávaných prípadoch nie je porovnateľný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Nakoniec sa Komisia domnieva, že predmetné opatrenie nemôže byť považované za odôvodnené podľa článku 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ. Z objektívneho hľadiska neexistuje nijaký rozdiel medzi situáciami, ktorý by mohol odôvodniť nerovnaké daňové zaobchádzanie, pokiaľ ide o výšku dane z dedičstva z vnútroštátneho majetku a zahraničného majetku, lebo výpočet dane je v oboch prípadoch viazaný na hodnotu majetku zahrnutého do dedičstva. Skutočnosť, že sa daňová výhoda priznáva len v prospech vnútroštátneho majetku, nevyplýva <HT TYPE="ITALIC">ratio legis</HT> z § 27 ErbStG, ktorého cieľom je zamedziť nadmernému zníženiu rodinného majetku v prípade, ak počas relatívne krátkeho obdobia dôjde k niekoľkým po sebe nasledujúcim dedeniam, a to bez ohľadu na to, kde sa uvedený majetok nachádza.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Ani odôvodnenie nevyhnutnosťou zachovať koherenciu daňového systému nie je podľa Komisie v prejednávanom prípade predstaviteľné, lebo daňová záťaž nespočíva na tom istom daňovníkovi, ktorému bola priznaná daňová výhoda<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Komisia sa opiera o rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Welte</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑181/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:662">EU:C:2013:662</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, keďže osobou povinnou zaplatiť daň z prvého dedičstva v Rakúsku je žalobca vo veci samej konajúci ako zákonný dedič zosnulej a osobou povinnou zaplatiť daň z druhého dedenia v Nemecku bol sám žalobca.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Spadá dedenie vo veci samej do pôsobnosti práva Únie a predovšetkým do pôsobnosti voľného pohybu kapitálu?</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Ako Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) sám uvádza vo vnútroštátnom rozhodnutí, táto otázka volá jasne po kladnej odpovedi.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry síce priame dane patria do právomoci členských štátov, tieto štáty však musia pri vykonávaní tejto právomoci dodržiavať právo Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑334/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:129">EU:C:2004:129</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Grécko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑155/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:22">EU:C:2011:22</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Rakúsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑10/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:399">EU:C:2011:399</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry takisto vyplýva, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>na dedičstvá, v ktorých prípade dochádza k prechodu majetku zanechaného zosnulou osobou na jednu alebo viac osôb, sa vzťahuje kategória XI prílohy I smernice 88/361, nazvaná ,Pohyby kapitálu osobnej povahy‘, a… predstavujú pohyby kapitálu v zmysle článku [63 ZFEÚ], s výnimkou prípadov, keď sa ich podstatné prvky nachádzajú v jedinom členskom štáte<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Pozri najmä rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Barbier</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑364/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:665">EU:C:2003:665</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>van Hilten‑van der Heijden</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑513/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:131">EU:C:2006:131</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Scheunemann</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑31/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:481">EU:C:2012:481</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Welte</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑181/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:662">EU:C:2013:662</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pre ďalšie prípady v oblasti dane z dedičstva (dokonca dane z darovania), pozri najmä rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Geurts a Vogten</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑464/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:631">EU:C:2007:631</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Jäger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑256/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:20">EU:C:2008:20</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Eckelkamp a.i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑11/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:489">EU:C:2008:489</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Arens‑Sikken</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑43/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:490">EU:C:2008:490</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Block</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑67/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:92">EU:C:2009:92</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Mattner</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑510/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:216">EU:C:2010:216</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Missionswerk Werner Heukelbach</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑25/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:65">EU:C:2011:65</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Halley</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑132/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:586">EU:C:2011:586</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Španielsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑127/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2130">EU:C:2014:2130</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Welte</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑181/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:662">EU:C:2013:662</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Nemecko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑211/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2148">EU:C:2014:2148</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Q</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑133/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2460">EU:C:2014:2460</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ako aj <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Grünewald</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑559/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:109">EU:C:2015:109</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež prebiehajúce veci na Súdnom dvore Hünnebeck (C‑479/14) [moje návrhy v tejto veci boli prednesené <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160218">18. februára 2016</DATE> (<NO.CASE>C‑479/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:100">EU:C:2016:100</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>)] a Sparkasse Allgäu (C‑522/14)], [pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Sparkasse Allgäu</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑522/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:786">EU:C:2015:786</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>)].</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Keďže pán Feilen nadobudol zahraničný majetok (rakúsky), dedičstvo nemôže byť zjavne považované za čisto vnútroštátnu transakciu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že je teda vhodné ďalej skúmať, či taká vnútroštátna právna úprava, akou je dotknutá právna úprava vo veci samej, predstavuje obmedzenie pohybu kapitálu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Predstavuje § 27 ods. 1 ErbStG obmedzenie voľného pohybu kapitálu?</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Existencia obmedzenia voľného pohybu kapitálu predpokladá, že rozdielne daňové zaobchádzanie sa uplatní na objektívne porovnateľné situácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Pripomínam, že podľa článku 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ článkom 63 ZFEÚ nie je dotknuté právo členských štátov uplatňovať príslušné ustanovenia ich daňových zákonov, ktoré rozlišujú daňových poplatníkov podľa miesta bydliska alebo podľa miesta, kde investovali kapitál. Táto odchýlka od základnej zásady voľného pohybu kapitálu sa má vykladať reštriktívne a nemá predstavovať ani prostriedok svojvoľnej diskriminácie, ani zastrené obmedzenie voľného pohybu kapitálu a platieb, ako sú definované v článku 63 ZFEÚ. Na to, aby sa takéto rozdielne zaobchádzanie mohlo považovať za zlučiteľné s ustanoveniami Zmluvy týkajúcimi sa voľného pohybu kapitálu, je potrebné po prvé, aby sa rozdielne zaobchádzanie týkalo situácií, ktoré nie sú objektívne porovnateľné, alebo po druhé, aby bolo odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Pozri rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Verkooijen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑35/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:294">EU:C:2000:294</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Manninen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑319/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:484">EU:C:2004:484</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Hollmann</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑443/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:600">EU:C:2007:600</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>V prejednávanom prípade je rozdielne daňové zaobchádzanie zjavné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Ak sa vychádza zo zásady, tak ako Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd), že predmetné ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že daňová úľava je priznaná len v prípade, ak predchádzajúce nadobudnutie majetku bolo zdanené v Nemecku, konštatujem, že táto právna úprava uprednostňuje po sebe idúce nadobudnutia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>vnútroštátneho<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> majetku (osobami <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>daňovej triedy I<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Podľa § 15 ods. 1 ErbStG sa na účely dedenia za rodinných príslušníkov, ktorí spadajú do <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>daňovej triedy I<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>, považujú manželia a partneri, deti a nevlastné deti, potomkovia detí a nevlastných detí, ako aj predkovia.</P></NOTE>), ktorý už bol zaťažený daňou z dedičstva v Nemecku pri predchádzajúcom nadobudnutí z dôvodu úmrtia, v porovnaní s po sebe idúcimi nadobudnutiami <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>zahraničného majetku<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>, ktorý nebol zdanený v Nemecku, ale v inom členskom štáte.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Predtým, ako dospejem k záveru o existencii alebo neexistencii obmedzenia voľného pohybu kapitálu, je vhodné odkázať na niekoľko rozsudkov Súdneho dvora, ktorých sa v značnej miere dovolávajú účastníci konania, keďže sa týkajú nemeckej právnej úpravy v oblasti dane z dedičstva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>V rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Jäger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑256/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:20">EU:C:2008:20</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri O’SHEA, T.: ECJ Nixes German Inheritance Valuation Rules. In: <HT TYPE="ITALIC">Tax Notes International</HT>, 11. február 2008, s. 468 a nasl.; MICHEL, V.: Impôt sur les successions et situation du bien imposé. In: <HT TYPE="ITALIC">Europe</HT>, marec 2008, s. 16; LEISTENTRITT, M.: Die Gewährung von Begünstigungen im Erbschaftsteuerrecht als möglicher Verstoss gegen den freien Kapitalverkehr. In: <HT TYPE="ITALIC">European Law Reporter (ELR)</HT>, 7 – 8/2008, s. 271 a nasl.; KEMMEREn, E.: The Netherlands: Infringement Procedure on Tax Facilities in Respect of Country Estates situated in the Netherlands. In: <HT TYPE="ITALIC">ECJ – Recent Developments in Direct Taxation 2012</HT>, Linde Verlag, Wien 2013, s. 147 až 164.</P></NOTE> Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>v predmetnom prípade je účinkom vnútroštátnych ustanovení, o ktoré ide vo veci samej, vedúcich k tomu, že dedičstvo obsahujúce poľnohospodársky a lesný majetok nachádzajúci sa v inom členskom štáte podlieha v Nemecku vyššej dani z dedičstva, ako je tá, ktorá by vznikla, keby sa majetok predstavujúci dedičstvo nachádzal výlučne na území tohto posledného uvedeného členského štátu, obmedzenie pohybu kapitálu, pretože dochádza k zníženiu hodnoty dedičstva obsahujúceho takýto majetok nachádzajúci sa mimo nemeckého územia<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Súdny dvor sa preskúmaním nemeckej právnej úpravy ErbStG zaoberal aj v rozsudkoch <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Welte</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑181/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:662">EU:C:2013:662</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Nemecko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑211/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2148">EU:C:2014:2148</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), pričom uviedol, že taká právna úprava, ktorá robí závislým uplatnenie nezdaniteľnej sumy na základ dane z dotknutej nehnuteľnosti od miesta bydliska zosnulého alebo dediča v okamihu úmrtia, vedie k tomu, že dedenie medzi nerezidentmi, ktoré zahŕňa takúto nehnuteľnosť, podlieha vyššej daňovej záťaži ako dedenie zahŕňajúce aspoň jedného rezidenta, a teda jej účinkom je zníženie hodnoty tohto dedičstva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Pozri, pokiaľ ide o ErbStG a jeho súlad alebo nesúlad s právom Únie, okrem iného FRABERGER, F.: Erbschaftssteuer und Gemeinschaftsrecht. In: <HT TYPE="ITALIC">SWI</HT> 1998, s. 30; TUMPEL, M.: Die europarechtlichen Vorgaben für eine Reform der Erbschafts‑ und Schenkungssteuer. In: <HT TYPE="ITALIC">SWI</HT> 2000, s. 2; FELLNER, K.: Erbschafts‑ und Schenkungssteuer: Bewertung von Auslandsimmobilien gemeinschaftsrechtswidrig? In: <HT TYPE="ITALIC">RdW</HT> 2005, s. 44; FELLNER, K.: Bewertung von Grundbesitz gemeinschaftsrechtswidrig? In: SWK 2006, s. 57; FRABERGER, F., BURGSTALLER, E., HASLINGER, K.: Die Zukunft der Erbschafts‑ und Schenkungssteuer. In: <HT TYPE="ITALIC">taxlex</HT> 2007, s. 707 a obzvlášť s. 715, ako aj PETRITZ, M.: ErbStG: Der EuGH und die Generalanwältin zur Bewertung von ausländischem Vermögen – Die Rs Jäger und Bauer. In: <HT TYPE="ITALIC">RdW</HT> 2008/125, s. 174.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>V týchto veciach štát, v ktorom mal zosnulý bydlisko, zaťažuje zahraničný majetok vyššou daňou z dedičstva, ako by bola daň, ak by sa majetok tvoriaci dedičstvo nachádzal výlučne v členskom štáte zosnulého<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Jäger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑256/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:20">EU:C:2008:20</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Jäger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑256/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:500">EU:C:2007:500</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> (štát zdaňuje oba majetky) alebo vypočítava odlišne nezdaniteľnú sumu alebo daňový základ v prípade darovania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku na základe toho, či darca alebo obdarovaný majú bydlisko v Nemecku (v oboch prípadoch vzniká povinnosť dane z darovania).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Welte</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑181/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:662">EU:C:2013:662</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Nemecko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑211/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2148">EU:C:2014:2148</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>V týchto troch rozsudkoch Súdny dvor rozhodol, že neexistuje nijaký objektívny rozdiel medzi situáciou osôb, z ktorých nijaká nemá bydlisko v Nemecku, a situáciou, v ktorej aspoň jedna z osôb má bydlisko v tomto členskom štáte alebo tiež medzi dedičstvom zahŕňajúcim majetok v Nemecku a dedičstvom, v ktorom sa majetok nachádza v inom členskom štáte, lebo výška dane z dedičstva týkajúcej sa nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku sa vypočíta na základe ErbStG súčasne podľa hodnoty tejto nehnuteľnosti a podľa osobnej väzby existujúcej medzi zosnulým a dedičom. Ani jedno z týchto kritérií však nezávisí od miesta bydliska účastníkov alebo od miesta, kde sa nachádza majetok. Nijaký objektívny rozdiel medzi týmito situáciami nemôže teda viesť k tomu, aby rozdielne daňové zaobchádzanie, ktoré sa na ne uplatňuje, bolo zlučiteľné so Zmluvou.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Viacerí účastníci konania tiež citovali rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Block</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑67/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:92">EU:C:2009:92</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), pričom nemecká vláda a vláda Spojeného kráľovstva sa domnievali, že sa uplatní <HT TYPE="ITALIC">mutatis mutandis</HT> na prejednávanú vec. V tejto veci bola pani Blockovej, ktorá bola rezidentkou v Nemecku, uložená povinnosť zaplatiť zo zdedeného majetku nachádzajúceho sa v Španielsku nemeckú daň z dedičstva bez toho, aby si mohla odpočítať daň z dedičstva zaplatenú v Španielsku, keďže Spolková republika Nemecko a Španielske kráľovstvo nemali medzi sebou uzavretú nijakú dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti dedenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Súdny dvor v tejto veci rozhodol, že nešlo o obmedzenie pohybu kapitálu, keďže dvojité právne zdanenie v prejednávanej veci bolo výsledkom súbežného výkonu daňových právomocí dvoch členských štátov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru je prejednávaná vec odlišná od vyššie uvedených rozsudkov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Na jednej strane situácia dvojitého právneho zdanenia, ktorá viedla k vydaniu rozsudku vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Block</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑67/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:92">EU:C:2009:92</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), bola charakterizovaná neexistenciou rozdielneho daňového zaobchádzania, lebo nemecká právna úprava zaobchádzala rovnako so všetkými daňovníkmi. Je pravda, že pani Block by zaplatila nižšiu daň, ak by sa celý jej majetok nachádzal v Nemecku, ale nevýhoda, ktorú niesla, nebola dôsledkom nemeckej právnej úpravy. Vyplývala totiž zo súbežného výkonu daňových právomocí dvoch členských štátov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Kerckhaert a Morres</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑513/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:713">EU:C:2006:713</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Damseaux</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑128/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:471">EU:C:2009:471</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Na strane druhej, na rozdiel od vecí, ktoré viedli k rozsudkom <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Jäger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑256/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:20">EU:C:2008:20</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Welte</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑181/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:662">EU:C:2013:662</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Nemecko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑211/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2148">EU:C:2014:2148</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), prejednávaná vec je charakterizovaná neexistenciou objektívnej porovnateľnosti situácií, lebo ide o situáciu daňovníka s bydliskom v Nemecku, ktorý zdedil majetok, ktorý bol počas desiatich predchádzajúcich rokov zdanený v Nemecku, a situáciu iného daňovníka s bydliskom tiež v Nemecku, ktorý zdedil majetok, ktorý bol počas tej istej doby predmetom zdanenia, ale v inom členkom štáte.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Chcel by som tu prevziať niekoľko úvah, ktoré som venoval tomuto problému porovnateľnosti v mojich návrhoch vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Timac Agro Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑388/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:533">EU:C:2015:533</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>):</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>37.</NO.P><TXT>… situácie rezidentov a nerezidentov nie sú porovnateľné s ohľadom na daňový systém členského štátu, ak tento členský štát nemá právomoc alebo nevykonáva právomoc zdaňovať nerezidentov[<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Táto myšlienka bola potvrdená v bode 65 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Timac Agro Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑388/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:829">EU:C:2015:829</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ktorý uvádza <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>keďže Spolková republika Nemecko nevykonáva žiadnu daňovú právomoc vo vzťahu k hospodárskym výsledkom takejto stálej prevádzkarne [ktorá nie je rezidentom], a odpočítanie jej strát nie je už v Nemecku povolené, situácia stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v Rakúsku nie je porovnateľná so situáciou stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v Nemecku vo vzťahu k opatreniam prijatým Spolkovou republikou Nemecko s cieľom zamedziť alebo zmierniť dvojité zdanenie príjmov spoločnosti rezidenta<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>.</P></NOTE>].</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>38.</NO.P><TXT>Tá istá požiadavka vysvetľuje predpoklad uvedený Súdnym dvorom v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Nordea Bank Danmark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑48/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2087">EU:C:2014:2087</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), podľa ktorého <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>stále prevádzkarne umiestnené v inom členskom štáte… sa nenachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou stálych prevádzkarní rezidentov <HT TYPE="ITALIC">s ohľadom na opatrenia prijaté členským štátom s cieľom zamedziť alebo zmierniť dvojité zdanenie príjmov spoločnosti rezidenta</HT><QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="2018" ID="QE0020"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát) [<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri body 27 a 64 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Timac Agro Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑388/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:829">EU:C:2015:829</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>].</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>39.</NO.P><TXT>Myšlienka nie je nová. V rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑374/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:773">EU:C:2006:773</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) Súdny dvor rozhodol, že akcionári fyzické osoby materskej spoločnosti nerezidenta v Spojenom kráľovstve nemôžu využiť rovnakú daňovú úľavu z dividend vyplatených dcérskymi spoločnosťami rezidentami v Spojenom kráľovstve ako akcionári fyzické osoby materskej spoločnosti rezidenta v Spojenom kráľovstve, ak na tieto vyplácané dividendy nebola<?PAGE NO="9"?> uložená nijaká britská daň. Súdny dvor vo svojom rozsudku spresnil, že by tomu bolo inak, ak by na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo na základe jednostranného rozhodnutia Spojené kráľovstvo zachovalo právo zdaniť vyplatené dividendy britskou daňou z príjmov.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>40.</NO.P><TXT>S ohľadom na tieto úvahy Súdny dvor rozhodol, že články 49 ZFEÚ a 63 ZFEÚ ,neodporujú tomu, ak členský štát pri rozdelení dividend spoločnosťou rezidentom uvedeného štátu poskytuje spoločnostiam prijímajúcim uvedené dividendy, ktoré sú takisto rezidentmi tohto štátu, daňový úver zodpovedajúci časti dane zaplatenej spoločnosťou rozdeľujúcou vyplácané zisky, ale neposkytuje ho spoločnostiam prijímajúcim zisky, ktoré sú rezidentmi iného členského štátu a ktoré v tomto prvom štáte nie sú daňovníkmi z dôvodu týchto dividend‘[<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑374/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:773">EU:C:2006:773</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). V novšej veci Súdny dvor konštatoval, že rozdielna objektívna situácia vyplývala z toho, že sa členský štát vzdal výkonu daňovej právomoci nad dividendami vyplácanými spoločnosťami rezidentmi v inom členskom štáte následne po uzavretí dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, pozri rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Kronos International</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑47/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2200">EU:C:2014:2200</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0082">82</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>].<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Dospel som k záveru, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>keďže nemôže ísť o daňovú výhodu, ak neexistuje daňová právomoc[<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Podľa zásady uvedenej v bode 24 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Nordea Bank Danmark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑48/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2087">EU:C:2014:2087</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) a predtým uplatnenej v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑374/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:773">EU:C:2006:773</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>], nezdá sa mi situácia spoločnosti, akou je Timac Agro, porovnateľná so situáciou spoločnosti v Nemecku, ktorá má stálu prevádzkareň v tom istom členskom štáte<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Tento záver platí len pre zdaňovacie obdobie za rok 1999 [druhá prejudiciálna otázka vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Timac Agro Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑388/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:829">EU:C:2015:829</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>)], lebo v predchádzajúcich rokoch bola vykonávaná daňová právomoc, a teda existovala porovnateľnosť (prvá prejudiciálna otázka). V bode 28 tohto rozsudku sa Súdny dvor domnieval (tým potvrdil moje návrhy), že udelením tej istej výhody pre stále prevádzkarne nerezidentov, ako aj stále prevádzkarne rezidentov, došlo k ich <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>zrovnoprávneniu<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>, a teda išlo o porovnateľné situácie.</P></NOTE> (bod 74 týchto návrhov).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Inými slovami, rozhodujúce kritérium pri určení objektívnej porovnateľnosti vnútroštátnych a cezhraničných situácií je existencia daňovej právomoci predmetného členského štátu v oboch situáciách.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Nordea Bank Danmark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑48/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2087">EU:C:2014:2087</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Timac Agro Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑388/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:829">EU:C:2015:829</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Tieto závery je možné použiť aj na prejednávanú vec. Ako správne zdôraznila nemecká vláda, v rámci čisto vnútroštátnej situácie spadajú všetky nadobudnutia majetku, teda tak predchádzajúce nadobudnutie majetku, ako aj druhé nadobudnutie majetku, do nemeckej daňovej právomoci. Naopak, v rámci cezhraničnej situácie, akou je situácia vo veci samej, Spolková republika Nemecko nemá a nemala daňovú právomoc týkajúcu sa predchádzajúceho nadobudnutia majetku, keďže jej daňová právomoc sa týkala len druhého nadobudnutia majetku. Pri výkone svojej daňovej právomoci zahŕňajúcej uplatnenie zníženia dane stanovené v § 27 ErbStG nie je teda Spolková republika Nemecko povinná zohľadniť nadobudnutie majetku (predchádzajúce), ktoré nespadá do jej daňovej právomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Inými slovami, Spolková republika Nemecko nezvýhodnila v rámci dane z dedičstva vnútroštátny majetok pred zahraničným majetkom, ktorý by takisto zdanila. V prejednávanom prípade nezdaňuje zahraničný majetok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Keďže situácie nie sú porovnateľné, rozdielne daňové zaobchádzanie nepredstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Subsidiárne: existencia odôvodnenia</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>V prípade, ak by Súdny dvor dospel k záveru, že situácie sú porovnateľné, a teda že existuje obmedzenie, myslím si, že by to v každom prípade bolo odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Budem teda analyzovať dôvody uvedené v písomných pripomienkach a pripomienkach na pojednávaní, teda koherenciu nemeckého daňového systému a nevyhnutnosť zabezpečiť vyvážené rozdelenie daňovej právomoci.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Daňová koherencia</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Súdny dvor už pripustil, že nevyhnutnosť zachovania koherencie daňového systému môže odôvodniť určité obmedzenie výkonu slobôd pohybu zaručených Zmluvou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Bachmann</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑204/90</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1992:35">EU:C:1992:35</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Krankenheim Ruhesitz am Wannsee‑Seniorenheimstatt</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑157/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:588">EU:C:2008:588</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Belgicko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑250/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:793">EU:C:2011:793</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Maďarsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑253/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:795">EU:C:2011:795</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0078">78</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>K</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑322/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:716">EU:C:2013:716</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>V tomto rámci vyžadoval, aby vo vzťahu k tomu istému daňovníkovi a k tej istej dani predmetný daňový systém vytvoril priamu spojitosť medzi dotknutou daňovou výhodou a stanoveným daňovým odvodom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Papillon</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑418/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:659">EU:C:2008:659</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Aberdeen Property Fininvest Alpha</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑303/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:377">EU:C:2009:377</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0072">72</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Belgicko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑250/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:793">EU:C:2011:793</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Test Claimants in the FII Group Litigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑35/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:707">EU:C:2012:707</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>K</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑322/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:716">EU:C:2013:716</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Preskúmam tieto tri podmienky, pričom podmienka týkajúca sa priamej spojitosti medzi výhodou a daňovým odvodom je najvýznamnejšia.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>Priama spojitosť medzi dotknutou daňovou výhodou a stanoveným daňovým odvodom</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Prijatím § 27 ErbStG nemecký zákonodarca zaviedol z dôvodu spravodlivého zaobchádzania opatrenie, na základe ktorého sa nemecká štátna pokladnica vzdáva časti dane z dedičstva, ktorú získava na základe nadobudnutia majetku, a to z dôvodu, že z tohto majetku vybrala daň z dedičstva v rámci predchádzajúceho nadobudnutia majetku v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov, pričom toto zníženie klesá s počtom rokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Zníženie dane z dedičstva pri druhom nadobudnutí majetku podľa § 27 ErbStG má za cieľ to, aby sa v Nemecku čiastočne zamedzilo dvojitému zdaneniu majetku prevádzaného dedením počas krátkeho časového obdobia. K takému dvojitému zdaneniu v Nemecku môže evidentne dôjsť len v prípade, ak dôjde k prvému zdaneniu v Nemecku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Inými slovami a ako zdôraznila španielska vláda a vláda Spojeného kráľovstva, účelom daňovej výhody spojenej so znížením dane je kompenzácia daňovej záťaže, ktorá vznikla v rámci predchádzajúceho nadobudnutia majetku. Táto výhoda je spojená so skutočnosťou, že zdanenie prvého nadobudnutia majetku v Nemecku znížilo hodnotu druhého nadobudnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Súhlasím teda s Bundesfinanzhofom (Spolkový finančný súd), ktorý sa vo vnútroštátnom rozhodnutí domnieva, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>existuje vzťah medzi daňovou záťažou (zdanenie predchádzajúceho nadobudnutia majetku) a znížením dane (pri zdanení následného nadobudnutia majetku)<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Generálny advokát Mengozzi vo svojich návrhoch vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Welte</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑181/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:384">EU:C:2013:384</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) hovorí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>priamom vzťahu a súmernej logike<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je možné vytvoriť paralelu medzi prejednávanou vecou a vecou, ktorá viedla k vydaniu rozsudkov <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Belgicko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑250/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:793">EU:C:2011:793</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Maďarsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑253/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:795">EU:C:2011:795</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>V maďarskom práve sa z kúpy maďarských nehnuteľností určených na trvalé bývanie vyberá pomerná daň, pričom daň už zaplatená pri príležitosti prvého nákupu sa odpočíta od dane z druhého nákupu (a tak ďalej) tak, aby sa týkala len rozdielu v cene [niečo na spôsob dane z pridanej hodnoty (DPH)]. Naopak, v prípade prvého nákupu uskutočneného v inom členskom štáte sa maďarská daň<?PAGE NO="11"?> týka celej ceny druhého nákupu uskutočneného v Maďarsku. Súdny dvor síce konštatoval existenciu prekážky, ale tiež rozhodol, že bola odôvodnená koherenciou maďarského daňového systému, lebo existovala spojitosť medzi daňovou výhodou priznanou pri druhom nákupe a pôvodným daňovým odvodom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Pozri STEICHEN, A.: <HT TYPE="ITALIC">Précis de droit fiscal communautaire</HT>. Éditions Saint Paul, 2015, s. 90.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Súdny dvor prijal rovnaké odôvodnenie v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Belgicko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑250/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:793">EU:C:2011:793</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) vydanom v ten istý deň, pokiaľ ide o porovnateľný belgický systém. V bode 73 tohto rozsudku rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že Belgické kráľovstvo nemá nijaké právo zdaniť kúpu nehnuteľnosti, ktorá sa predtým uskutočnila v inom členskom štáte osobami, ktoré sa rozhodnú zriadiť si nové hlavné bydlisko vo Flámskom regióne, štruktúra tejto daňovej výhody má symetrický základ<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Toto odôvodnenie mohlo viesť Súdny dvor k záveru, že predmetné situácie neboli porovnateľné. Pozri analogicky rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Krankenheim Ruhesitz am Wannsee‑Seniorenheimstatt</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑157/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:588">EU:C:2008:588</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Rád by som však poznamenal, že Súdny dvor v týchto veciach dospel k záveru, že situácie neboli porovnateľné, čo vylúčilo existenciu obmedzenia voľného pohybu osôb, čím sa stalo preskúmanie prípadných odôvodnení zbytočné (pozri body 34 až 53 týchto návrhov).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>V prejednávanom prípade to bola prvá rakúska daň z dedičstva, ktorá znížila hodnotu druhého dedenia, a nie daň z dedičstva zaplatená v Nemecku. Percentuálne zníženie nemeckej dane z dedičstva týkajúce sa druhého dedenia bolo namieste len preto, že je spojené so sumou, ktorá bola predmetom dane z dedičstva pri prvom nadobudnutí. Splatná daň z dedičstva z oboch dedení sa týkala toho istého majetku, ak nie fyzicky, tak v každom prípade jeho hodnoty, aj keď možnosť zistenia fyzickej identity majetku je vyššia v prípade, ak medzi oboma nadobudnutiami ubehol krátky čas.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>Výhoda a odvod sa musia týkať tej istej dane</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Táto podmienka<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Pozri rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Baars</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑251/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:205">EU:C:2000:205</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Verkooijen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑35/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:294">EU:C:2000:294</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Lenz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑315/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:446">EU:C:2004:446</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> je v prejednávanom prípade evidentne splnená, lebo súčasne výhoda a odvod sa týkajú dane z dedičstva.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>iii)</NO.P><TXT>Musí ísť o toho istého daňovníka</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Táto podmienka sa ako taká vyžaduje výnimočne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Bosal</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑168/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:479">EU:C:2003:479</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Lenz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑315/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:446">EU:C:2004:446</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Súdny dvor dokonca uviedol, že dve posledné podmienky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>teda v prejednávanej veci ten istý daňovník a rovnaká daň, už boli [v niektorých rozsudkoch]… považované za dostatočné na preukázanie existencie uvedenej spojitosti<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>K</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑322/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:716">EU:C:2013:716</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, teda spojitosti medzi daňovou výhodou a daňovým odvodom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Po tom, čo Súdny dvor v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Belgicko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑250/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:793">EU:C:2011:793</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) konštatoval takúto spojitosť medzi výhodou a odvodom, v bode 75 dopĺňa, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>ide totiž jednak o toho istého daňového poplatníka, od ktorého už boli predmetné poplatky vybraté a ktorému teda vzniká možnosť započítať poplatky, a jednak sa výhoda priznáva pri rovnakom druhu poplatku<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>. Tieto prvky predstavovali dôkaz priamej spojitosti, uvedenej v bode 71 tohto rozsudku, ako jedinej podmienky umožňujúcej prijať odôvodnenie založené na daňovej koherencii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Aj keď je v prejednávanej veci priama spojitosť jasne preukázaná, pripomínam, že daňovník, ktorý musí zaplatiť daň z dedičstva z druhého nadobudnutia majetku, nie je totožný s osobou, ktorá je povinná zaplatiť daň z dedičstva z prvého nadobudnutia, lebo posledný uvedený je nevyhnutne zomrelou osobou.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Vzhľadom na to navrhujem, aby Súdny dvor vykladal túto podmienku pružne, ako to už navrhovala generálna advokátka Kokott vo svojich návrhoch vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Manninen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑319/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:164">EU:C:2004:164</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), kde uviedla, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>výnimočne môže existovať spojitosť, ktorá odôvodňuje koherenciu daňového systému aj tam, kde sa zdanenie, ktoré zaťažuje jedného daňovníka, kompenzuje úľavou iného daňovníka<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Bod 61. Pozri HINTSANEN, L., PETTERSSON, K.: The Implications of the ECJ Holding the Denial of Finnish Imputation Credits in Cross‑Border Situations to Be Incompatible with the EC Treaty in the Manninen Case. In: <HT TYPE="ITALIC">IBFD</HT>, apríl 2006, s. 130, s. 132 a nasl. (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>rather than simply dismissing the fiscal cohesion defence on the basis that the same tax and the same taxpayer criteria were not satisfied, the ECJ felt it necessary to examine the legislation in the light of its objective. Whilst not discussed in detail in the ECJ judgment, [the Opinion] suggests that the fiscal cohesion defence may be applied in wider circumstances than previously thought and even in situations in which one taxpayer’s tax burden is matched by another’s relief<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Dve skutočnosti ma vedú k myšlienke, že v tomto prípade nastali výnimočné okolnosti. V prvom rade sa právna úprava týka tej istej oblasti dane z dedičstva. V prejednávanej veci ide o majetok dcéry pani Feilenovej, ktorý matka zdedila a ktorý po smrti matky prešiel na pána Feilena. Následne, aj keď sú daňovníci odlišní, nevyhnutne sú súčasťou tej istej rodiny, pričom cieľom nemeckej právnej úpravy bolo jasne zohľadniť skutočnosť, že majetok, ktorý prechádza z generácie na generáciu medzi blízkymi príbuznými, je bežne opätovne predmetom dane z dedičstva až po nejakom čase. V skutočnosti chce nemecká právna úprava zabrániť tomu, aby ak nie právne, tak aspoň fakticky, nedochádzalo v krátkej dobe k druhému neprimeranému daňovému odvodu z toho istého majetku. Súdny dvor rozhodol, že koherencia daňového systému (a obzvlášť existencia priamej spojitosti medzi výhodou a odvodom) sa musí posúdiť vzhľadom na cieľ predmetnej právnej úpravy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Papillon</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑418/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:659">EU:C:2008:659</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra), ako aj <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>K</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑322/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:716">EU:C:2013:716</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Okrem toho a pre úplnosť pripomínam, že cieľ predmetnej právnej úpravy nemusí byť nevyhnutne narušený tým, že dôjde k rozšíreniu nemeckého zníženia dane na situáciu, akou je situácia vo veci samej, keď daň z dedičstva bola zaplatená v inom členskom štáte zo skoršieho dedenia medzi blízkymi príbuznými počas predchádzajúcich desiatich rokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Ako uviedla vláda Spojeného kráľovstva, mohlo by sa stať, že daň z dedičstva uplatnená iným členským štátom bude významne nižšia ako nemecká daň z dedičstva. Ak by Spolková republika Nemecko bola povinná priznať predmetné zníženie dane len z dôvodu, že v inom členskom štáte bola počas predchádzajúcich desiatich rokov zaplatená daň z dedičstva z toho istého majetku, mohla by byť Spolková republika Nemecko povinná priznať v rámci druhého dedenia zníženie, ktoré by bolo vyššie ako bola daň uplatnená v rámci prvého dedenia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Zachovanie vyváženého rozdelenia daňovej právomoci</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Obmedzenie voľného pohybu kapitálu môže byť tiež odôvodnené nevyhnutnosťou zachovať vyvážené rozdelenie daňovej právomoci.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Spojené kráľovstvo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑172/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:50">EU:C:2015:50</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) s odkazom na rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Marks &amp; Spencer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:763">EU:C:2005:763</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Oy AA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑231/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:439">EU:C:2007:439</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>A</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑123/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:84">EU:C:2013:84</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri rovnako rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>X Holding</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑337/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:89">EU:C:2010:89</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Uznávam, že som mal určité ťažkosti presne pochopiť obrysy tohto odôvodnenia, ktoré má podľa mňa trochu zvláštne postavenie v judikatúre Súdneho dvora.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Ide predovšetkým o najnovšie z odôvodnení, ktorými môže byť podľa Súdneho dvora v oblasti priamych daní odôvodnené opatrenie, ktoré obmedzuje alebo porušuje jednu zo základných slobôd pohybu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Je tiež jediným odôvodnením, ktoré bolo prijaté Súdnym dvorom, pričom ani jeden z účastníkov konania sa ho nikdy nedovolával, aspoň nie v tej forme, ako k tomu došlo v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Marks &amp; Spencer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:763">EU:C:2005:763</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Na začiatku ho Súdny dvor zohľadňoval len v prípade, ak bolo v spise uvedené súčasne s dvomi ďalšími odôvodneniami, teda nevyhnutnosťou boja proti daňovým únikom a nevyhnutnosťou zabrániť riziku, že daňovníkovi bude dvakrát priznaná tá istá výhoda.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Následne Súdny dvor len vyžadoval kombináciu prvých dvoch tvrdení (rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Oy AA</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑231/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:439">EU:C:2007:439</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, najmä bod 60), pričom v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>X Holding</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑337/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:89">EU:C:2010:89</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.) rozhodol, že zachovanie vyváženého rozdelenia daňovej právomoci by mohlo samo osebe slúžiť ako odôvodnenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o definíciu tohto odôvodnenia, veľký počet rozsudkov Súdneho dvora umožňuje členským štátom zabrániť tomu, aby daňovníci mali možnosť vybrať si medzi rôznymi vnútroštátnymi daňovými systémami, čo by narušilo právo členského štátu vykonávať svoju daňovú právomoc<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>V rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Argenta Spaarbank</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑350/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:447">EU:C:2013:447</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) Súdny dvor hovorí o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>presune príjmov zvyčajne podliehajúcich dani v jednom z týchto členských štátov do druhého z nich<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>.</P></NOTE>:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>legitímne zabránenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>loss shopping<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Marks &amp; Spencer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑446/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:763">EU:C:2005:763</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), kde sa preukázalo, že Marks &amp; Spencer nemala možnosť voľby medzi viacerými vnútroštátnymi daňovými systémami na účely odpočtu straty jej dcérskych spoločností nerezidentov, čo viedlo Súdny dvor k vyhláseniu britskej právnej úpravy za neprimeranú (najmä bod 53 a nasl.),</P></ITEM><ITEM><P>ďalším príkladom je rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Oy AA</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑231/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:439">EU:C:2007:439</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), kde táto voľba bola umožnená daňovníkovi na účely odpočtu finančných prevodov v rámci skupiny,</P></ITEM><ITEM><P>príkladom je aj rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Lidl Belgium</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑414/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:278">EU:C:2008:278</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), kde daňovník mal <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>možnosť zvoliť si zohľadnenie strát uvedenej stálej prevádzkarne v členskom štáte, kde sa nachádza jej sídlo, alebo v inom členskom štáte<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Neexistencia možnosti voľby medzi rôznymi vnútroštátnymi daňovými systémami odôvodnila odmietnutie Súdneho dvora akceptovať odôvodnenie založené na vyváženom rozdelení daňovej právomoci v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>A</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑123/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:84">EU:C:2013:84</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>,</P></ITEM><ITEM><P>nasleduje rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Papillon</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑418/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:659">EU:C:2008:659</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v ktorom Súdny dvor v bode 39 uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>otázka zohľadnenia ziskov a strát spoločností, ktoré patria do predmetnej skupiny, sa kladie len v prípade spoločností, ktoré sú rezidentmi jedného členského štátu<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> a pre <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>zohľadnenie strát, ktoré vznikli v jednom a v tom istom členskom štáte<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>. Keďže nemá na výber medzi viacerými vnútroštátnymi daňovými systémami, vyvážené rozdelenie daňovej právomoci nebolo akceptované ako odôvodnenie,</P></ITEM><ITEM><P>ďalším príkladom je rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>SGI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑311/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:26">EU:C:2010:26</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v ktorom Súdny dvor uviedol v bode 63, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>pretože podľa výberu spoločností, ktoré sú vo vzťahoch vzájomnej závislosti, by členský štát spoločnosti, ktorá poskytuje nezvyčajné alebo bezodplatné výhody, bol povinný vzdať sa svojho práva na zdanenie ako štát sídla tejto spoločnosti, jej príjmov a to prípadne v prospech členského štátu, kde sa nachádza sídlo spoločnosti príjemcu výhody<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>,</P></ITEM><ITEM><P>spomenúť treba aj rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>X Holding</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑337/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:89">EU:C:2010:89</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v ktorom Holandské kráľovstvo odôvodnilo svoju právnu úpravu zakazujúcu spoločnosti, aby sa sama slobodne rozhodla vytvoriť alebo nevytvoriť so svojou dcérskou spoločnosťou nerezidentom daňovú jednotku a potom túto jednotku tiež slobodne z roka na rok rozpustiť na základe výhod, ktoré jej poskytuje ten či onen vnútroštátny daňový systém, teda daňový systém sídla materskej spoločnosti alebo systém sídla jej dcérskej spoločnosti. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>Akékoľvek rozšírenie tejto výhody [teda vytvorenie daňovej jednotky] na cezhraničné situácie… by viedlo k tomu, že by sa materským spoločnostiam umožnilo <HT TYPE="ITALIC">slobodne si zvoliť</HT> členský štát, v ktorom budú vykazovať straty svojich dcérskych spoločností nerezidentov<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát, bod 41 tohto rozsudku) a</P></ITEM><?PAGE NO="14"?><ITEM><P>nakoniec príklad v celej judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa dane v prípade odchodu spoločnosti, od rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>National Grid Indus</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑371/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:785">EU:C:2011:785</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ktorý zjavne vychádza zo základnej hypotézy, že daňovník má voľbu vyhnúť sa dani zo zisku tým, že prevedie svoju daňovú rezidenciu do inej krajiny, kde táto daň neexistuje alebo je nižšia.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Keďže vyvážené rozdelenie daňovej právomoci je vždy definované na základe možnosti daňovníka zvoliť si určitý vnútroštátny daňový systém skôr ako iný, nie je mi jasné, ako by sa mohlo uplatniť v prejednávanom prípade. Ani pán Feilen, ani jeho matka nemali možnosť preniesť z Rakúska do Nemecka alebo z Nemecka do Rakúska daňovú právomoc zdanenia jedného alebo druhého dedenia v prejednávanej veci. V prejednávanej veci nie je vôbec otázkou, či Spolková republika Nemecko mohla stratiť v prospech Rakúskej republiky akúkoľvek časť zo svojej daňovej právomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Okrem toho Súdny dvor často odmietal vyvážené rozdelenie daňovej právomoci, pokiaľ, ako v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Papillon</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑418/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:659">EU:C:2008:659</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), bol dotknutý len jeden daňový systém:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>prípad v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Amurta</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑379/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:655">EU:C:2007:655</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), kde Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>ak sa členský štát rozhodne nezdaniť spoločnosti príjemcov dividend usadené na jeho území vo vzťahu k tomuto druhu príjmov, nemôže sa odvolávať na potrebu zabezpečenia rovnovážnej deľby daňovej právomoci medzi členskými štátmi, aby tým odôvodnil zdanenie spoločností príjemcov dividend, ktoré sú usadené v inom členskom štáte<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> a v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Santander Asset Management SGIIC a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑338/11 až C‑347/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:286">EU:C:2012:286</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), v ktorom rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>ak sa členský štát rozhodne nezdaniť PKIPCP rezidentov poberajúcich dividendy vnútroštátneho pôvodu, nemôže sa odvolávať na potrebu zabezpečenia vyváženého rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi, aby tým odôvodnil zdanenie PKIPCP nerezidentov poberajúcich takéto príjmy<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri tiež rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Belgicko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑387/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:670">EU:C:2012:670</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:249">EU:C:2014:249</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0099">99</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>,</P></ITEM><ITEM><P>vo svojom rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Rewe Zentralfinanz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑347/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:194">EU:C:2007:194</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>tvrdenie založené na vyrovnanom rozdelení daňovej právomoci medzi členskými štátmi nemôže ako také odôvodniť skutočnosť, že členský štát odmieta systematicky priznať daňovú výhodu materskej spoločnosti rezidentovi z dôvodu, že rozvinula cezhraničnú hospodársku činnosť, ktorá nemá okamžite vytvárať daňové príjmy v prospech tohto štátu<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>,</P></ITEM><ITEM><P>rovnaké odôvodnenie sa nachádza v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Groupe Steria</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑386/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:524">EU:C:2015:524</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>toto rozdielne zaobchádzanie sa totiž vzťahuje len na dividendy pochádzajúce zo zahraničia, ktoré sa vyplácajú materským spoločnostiam rezidentom, takže je dotknutá daňová suverenita <HT TYPE="ITALIC">len jedného</HT> členského štátu<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> (kurzívou zvýraznil generálny advokát).</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Na základe znenia týchto rozsudkov, v ktorých nebola akceptovaná nevyhnutnosť zachovania vyváženého rozdelenia daňovej právomoci na účely odôvodnenia reštriktívneho daňového opatrenia, nevidím nijaký dôvod akceptovať ho v prejednávanej veci, ktorá sa týka len samotného nemeckého daňového systému, ktorý vôbec nesúvisí s prvým dedením a je uplatniteľný len na druhé dedenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Hoci v niektorých iných rozsudkoch, najmä v rozsudkoch <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Philips Electronics UK</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑18/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:532">EU:C:2012:532</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Nordea Bank Danmark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑48/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2087">EU:C:2014:2087</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor síce neprijal predmetné odôvodnenie, zdá sa, že ho definoval širšie ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>[zabezpečenie] symetrie medzi právom zdaniť zisky a možnosťou odpočítať straty<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> (rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Philips Electronics UK</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑18/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:532">EU:C:2012:532</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), výraz, ktorý možno nájsť v rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Nordea Bank Danmark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑48/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2087">EU:C:2014:2087</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Na základe tohto oveľa širšieho konceptu, ktorý nevyžaduje od daňovníka možnosť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>zvoliť si<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> ten či onen daňový systém, je možné sa v prejednávanej veci zamýšľať nad tým, že keďže Spolková republika Nemecko nemala vôbec daňovú právomoc zdaniť prvé dedenie, nemá evidentne nijakú povinnosť zohľadniť ho v rámci druhého dedenia. Myslím si však, že rovnaké odôvodnenie patrí z logiky veci do preskúmania porovnateľnosti situácií, ako som to uviedol vyššie pred preskúmaním odôvodnení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Je možné zdôrazniť, že keďže v roku 2004 bola matka spoludedičkou dedičstva po svojej dcére a keďže v roku 2007 žalobca dedil po svojej matke, ustanovenia dohody medzi Spolkovou republikou Nemecko a Rakúskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti dane z dedičstva zo <DATE ISO="19541004">4. októbra 1954</DATE> sa ešte uplatňovali. V tejto dohode sa oba členské štáty dohodli na primeranom rozdelení ich daňových právomocí. Na základe článku 5 ods. 1 tejto dohody prislúchalo právo zdaniť dedičstvo členskému štátu, v ktorom mal poručiteľ bydlisko v okamihu svojej smrti, ak nešlo o nehnuteľnosti alebo o majetok podniku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Právo zdaniť nadobudnutie dedičstva matkou po svojej dcére náležalo Rakúskej republike, keďže dcéra mala v okamihu svojej smrti v roku 2004 bydlisko v Rakúsku. Spolková republika Nemecko mala právo zdaniť nadobudnutie dedičstva po matke, keďže matka mala v roku 2007 bydlisko v Nemecku. Toto jasné a primerané rozdelenie daňovej právomoci by bolo spochybnené, ak by Spolková republika Nemecko bola povinná vzdať sa čiastočne svojej daňovej právomoci, pokiaľ ide o druhé nadobudnutie majetku v roku 2007, a v dôsledku toho znížiť daň z dedičstva z dôvodu, že Rakúska republika vykonala svoju právomoc zdaniť v roku 2004 dedičstvo po dcére.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené ide skutočne o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>vyvážené<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> rozdelenie daňovej právomoci, o ktoré usiluje Spolková republika Nemecko? Je pravdepodobné, že ide skôr o obyčajné uplatnenie (akéhokoľvek) rozdelenia daňovej právomoci medzi Spolkovou republikou Nemecko a Rakúskou republikou, ku ktorému došlo pred vykonaním daňovej právomoci, pričom dôkazom je to, že rozdelenie daňovej právomoci sa môže uskutočniť na základe kritérií väzby, akými sú štátne občianstvo alebo bydlisko, ktoré bežne môžu viesť k diskriminácii alebo k obmedzeniam (pozri rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Gilly</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑336/96</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:221">EU:C:1998:221</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Bod 71 rozsudku <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>F. E. Familienprivatstiftung Eisenstadt</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑589/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:612">EU:C:2015:612</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) potvrdzuje toto odôvodnenie takto: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>keďže Rakúska republika sa v týchto zmluvách vzdala výkonu svojej daňovej právomoci vo veci príspevkov osobám rezidentom v týchto dvoch iných členských štátoch, nemôže sa domáhať vyváženého rozdelenia daňovej právomoci s cieľom podriadiť nadácie, ktoré poskytujú príspevok týmto osobám, osobitnej dani, a to z dôvodu, že tieto osoby nepodliehajú jej daňovej právomoci. Tento členský štát tak dobrovoľne súhlasil s takým rozdelením daňovej právomoci, ako vyplýva zo samotných ustanovení zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré uzatvoril s Belgickým kráľovstvom a so Spolkovou republikou Nemecko<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Na záver: ak si Spolková republika Nemecko a Rakúska republika rozdelili daňovú právomoc, ktorú si medzi sebou dohodli, nemyslím si, že by bolo nevyhnutné hovoriť o (vyváženom) rozdelení daňovej právomoci, aby som dospel k záveru, že (nemecká) právna úprava, akou je právna úprava vo veci samej, nie je nezlučiteľná s právom Únie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>V –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálnu otázku položenú Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) odpovedal takto:</TXT><P>Právna úprava členského štátu, na základe ktorej sa pri nadobudnutí majetku z dôvodu smrti osobami z určitej daňovej triedy stanoví zníženie dane z dedičstva, ak je súčasťou pozostalosti majetok, ktorý v priebehu desiatich rokov pred neskorším nadobudnutím už nadobudli osoby tejto daňovej triedy, a z tohto predchádzajúceho nadobudnutia bola v danom členskom štáte vymeraná daň z dedičstva, zatiaľ čo zníženie dane je vylúčené v prípade, ak z predchádzajúceho nadobudnutia bola vyrubená daň z dedičstva v inom členskom štáte, nie je v rozpore s voľným pohybom kapitálu podľa článku 63 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 65 ZFEÚ.</P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>