<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑564/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CC0564</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:864">EU:C:2016:864</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>9</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>9</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – M. BOBEK – VEC C‑564/15</P><P>FARKAS</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Michal Bobek</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20161110">10. novembra 2016</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑564/15</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Tibor Farkas</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">proti</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Dél‑alfödi Regionális Adó Főigazgatósága</HT></P><P>[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kecskeméti Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Správny a pracovný súd Kecskemét, Maďarsko)]</P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Spoločný systém dane z pridanej hodnoty</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2006/112/ES</KEYWORD><KEYWORD>Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti</KEYWORD><KEYWORD>článok 199 ods. 1 písm. g)</KEYWORD><KEYWORD>Rozhodnutie daňových orgánov, ktorým sa konštatuje <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>daňový nedoplatok<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="2018" ID="QE0001"/>, ktorý má zaplatiť nadobúdateľ tovaru</KEYWORD><KEYWORD>Nemožnosť odpočtu DPH na vstupe</KEYWORD><KEYWORD>Uloženie pokuty</KEYWORD><KEYWORD>Primeranosť pokuty</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>I –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Pán Tibor Farkas (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>žalobca<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>) kúpil mobilný hangár v dražbe od jednej spoločnosti v úpadku (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>predávajúci<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>). Žalobca zaplatil kúpnu cenu aj DPH, ktorú predávajúci na základe tohto plnenia fakturoval. Žalobca následne uplatnil odpočet tejto sumy v priznaní k DPH. Daňové orgány však uviedli, že by sa na transakciu mal vzťahovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti. Žalobca bol na základe tohto mechanizmu povinný zaplatiť DPH orgánom. Daňové orgány preto vyzvali žalobcu na úhradu DPH a navyše mu uložili pokutu vo výške 50 % dlžnej DPH.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa pýta Súdneho dvora, či sú takéto rozhodnutia daňových orgánov v súlade so smernicou 2006/112/ES (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>smernica o DPH<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Rady 2006/112/ES z <DATE ISO="20061128">28. novembra 2006</DATE> o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="347" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 347</REF.DOC.OJ>, 2006, s. 1).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Kým však bude možné vykonať takéto posúdenie, treba najprv vyriešiť inú predbežnú otázku. Táto predbežná otázka, ktorá sa vyskytla v súvislosti s otázkami položenými vnútroštátnym súdom, sa týka riadneho prebratia článku 199 ods. 1 písm. g) smernice o DPH a klasifikácie tovaru, o ktorý ide v danom prípade, ako hnuteľného alebo nehnuteľného majetku.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>II –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Uplatniteľné právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Článok 193 smernice o DPH stanovoval v čase rozhodujúcom pre posudzovanú vec, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>DPH platí každá zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje zdaniteľné dodanie tovaru alebo zdaniteľné poskytovanie služieb okrem prípadov, keď daň platí iná osoba v prípadoch uvedených v článkoch 194 až 199 a článku 202<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 199 ods. 1 písm. g) smernice o DPH umožňuje členským štátom, aby stanovili, že osobou povinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba, ktorej sa vykoná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>dodanie nehnuteľného majetku ktorý bol predaný dlžníkom uznaným súdom v konaní o nútenom predaji<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 226 ods. 11 smernice o DPH stanovuje, že ak je odberateľ povinný zaplatiť DPH, na faktúrach vystavených na účely DPH sa povinne uvádzajú v zásade iba tieto údaje: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>odkaz na uplatňované ustanovenie tejto smernice alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenie, alebo iný odkaz, ktorý uvádza, že dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb je oslobodené od dane alebo je predmetom prenesenia daňovej povinnosti<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Vnútroštátne právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Ustanovenie § 142 ods. 1 zákona CXXVII z roku 2007 o dani z pridanej hodnoty (az általános forgalmi adóról szóló 2007. évi CXXVII. Törvény, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>zákon o DPH<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>) stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>daň zaplatí zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnuté služby… g) v prípade dodania investičného majetku podniku a dodania iného tovaru či poskytnutia iných služieb, ktorých obvyklá hodnota je v okamihu plnenia vyššia ako <FT TYPE="NUMBER">100000</FT> forintov, ak je zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar alebo poskytuje služby, v likvidácii alebo sa voči nej vedie iné podobné insolvenčné konanie, v ktorom bolo s konečnou platnosťou konštatované, že nie je schopná splácať svoje dlhy<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Ak sa na plnenie uplatní § 142 ods. 1 písm. g), dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služby potom podľa § 142 ods. 7 zákona o DPH <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>vystaví faktúru, v ktorej nie je uvedená… výška DPH na výstupe…<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>V prípade, ak je podľa § 169 písm. n) zákona o DPH osobou povinnou zaplatiť DPH zákazník, faktúry musia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>obsahovať označenie <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>fordított adózás<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="2018" ID="QE0012"/> (<QUOT.START CODE="201A" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>režim prenesenia daňovej povinnosti<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="2018" ID="QE0013"/>)<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>III –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav, vnútroštátne konanie a prejudiciálne otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Žalobca kúpil mobilný hangár v elektronickej aukcii v rámci núteného predaja majetku predávajúceho, ktorý vykonali daňové orgány.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Predávajúci vystavil v súlade s pravidlami všeobecného režimu DPH faktúru s dátumom dodania <DATE ISO="20121126">26. novembra 2012</DATE>. V uznesení vnútroštátneho súdu sa uvádza, že žalobca zaplatil kúpnu cenu vrátane DPH (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>prvá časť sumy DPH<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>). V priznaní k DPH následne uplatnil zodpovedajúci odpočet DPH.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Bács‑Kiskun Megyei Adóigazgatósága (Daňové riaditeľstvo Báčsko‑malokumánskej župy, ktoré je súčasťou Národnej finančnej a colnej správy, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>prvostupňový daňový orgán<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>) však vykonalo u žalobcu daňovú kontrolu a konštatovalo, že mal byť uplatnený mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti podľa § 142 ods. 1 písm. g) zákona o DPH. Žalobca teda mal zaplatiť DPH z daného plnenia, keďže bol kupujúcim hangáru. Prvostupňový daňový orgán vyhlásil, že žalobca je povinný uhradiť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>daňový nedoplatok<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> vo výške <FT TYPE="NUMBER">744000</FT> forintov. Táto<?PAGE NO="3"?> suma podľa prvostupňového daňového orgánu zodpovedala DPH, ktorá mala byť z transakcie odvedená na základe mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>druhá časť sumy DPH<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>). Prvostupňový daňový orgán zamietol žiadosť žalobcu o vrátenie tejto sumy a uložil mu pokutu vo výške <FT TYPE="NUMBER">372000</FT> forintov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Toto rozhodnutie potvrdil aj daňový orgán druhého stupňa Nemzeti Adó és Vámhivatal Dél‑alföldi Regionális Adó Főigazgatósága (Generálne daňové riaditeľstvo regiónu Dél alföld, ktoré je súčasťou Národnej finančnej a colnej správy, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>žalovaný<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Žalobca napadol toto rozhodnutie na Kecskeméti Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Správny a pracovný súd Kecskemét, Maďarsko). Tvrdí, že takéto rozhodnutia vnútroštátnych daňových orgánov sú v rozpore s právom Únie. Uvádza, že mu žalovaný odoprel právo na odpočet DPH iba z dôvodu formálneho pochybenia spočívajúceho v tom, že predávajúci vystavil predmetnú faktúru v súlade so všeobecným režimom zdanenia namiesto mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Zdôrazňuje, že predávajúci zaplatil štátnej pokladnici prvú časť sumy DPH. Štátnej pokladnici teda nevznikla nijaká škoda a mala k dispozícii všetky potrebné informácie na určenie správnej výšky dane.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa stotožňuje s niektorými pochybnosťami žalobcu. Zdôrazňuje, že v danom prípade nevidí žiadny náznak daňového úniku. Vyvodzuje z toho, že výklad daňových orgánov, zdá sa, nie je primeraný cieľu, ktorý sleduje mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Za týchto okolností Kecskeméti Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Správny a pracovný súd Kecskemét, Maďarsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>1.</NO.P><TXT>Je postup daňového orgánu, ktorý na základe ustanovení zákona o DPH konštatuje daňový nedoplatok odberateľa tovaru (alebo príjemcu služby) v prípade, ak dodávateľ tovaru (alebo poskytovateľ služby) vystaví faktúru týkajúcu sa transakcie, ktorá podlieha režimu prenesenia daňovej povinnosti, podľa všeobecného režimu zdanenia, pričom prizná DPH zodpovedajúcu tejto faktúre a odvedie ju do štátnej pokladnice, a odberateľ tovaru (alebo príjemca služby) si odpočíta DPH zaplatenú vystaviteľovi faktúry, aj keď nemôže využiť svoje právo na odpočítanie dane, pokiaľ ide o DPH klasifikovanú ako daňový nedoplatok, zlučiteľný s ustanoveniami smernice o DPH, najmä so zásadou proporcionality vo vzťahu k cieľom daňovej neutrality a predchádzania daňovým podvodom?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Je sankcia za výber nesprávneho spôsobu zdanenia v prípade konštatovania daňového nedoplatku, ktorá vedie aj k uloženiu daňovej pokuty v sadzbe 50 %, primeraná, ak štátnej pokladnici nevznikla nijaká škoda a nič nenasvedčuje, že by došlo k podvodnému konaniu?<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky predložili estónska a maďarská vláda, ako aj Komisia. Maďarská vláda a Komisia sa ústne vyjadrili na pojednávaní, ktoré sa konalo <DATE ISO="20160907">7. septembra 2016</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>IV –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Článok 199 ods. 1 písm. g) smernice o DPH stanovuje, že sa uplatní len na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>dodanie nehnuteľného majetku, ktorý bol predaný dlžníkom uznaným súdom v konaní o nútenom predaji<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>. Toto ustanovenie teda zjavne obmedzuje rozsah svojej pôsobnosti na <HT TYPE="ITALIC">nehnuteľný majetok</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd vo svojej žiadosti uviedol, že majetkom, ktorý si žalobca zaobstaral, je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>mobilný hangár<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>. Súd však nespomenul, či tento hangár kvalifikoval na základe skutkových okolností v pôvodnom konaní ako hnuteľný majetok či nehnuteľný majetok.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Zo znenia uplatniteľného vnútroštátneho práva (uvedeného v bode 7 týchto návrhov), ktoré nerozlišuje medzi hnuteľným majetkom a nehnuteľným majetkom, možno pochopiť, prečo mala táto otázka pre vnútroštátny súd iba obmedzený význam. Pre uplatnenie článku 199 ods. 1 písm. g) smernice o DPH má však táto klasifikácia kľúčový význam.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Hoci toto rozhodnutie musí v konečnom dôsledku urobiť vnútroštátny súd, budem vychádzať z toho, že <HT TYPE="ITALIC">mobilný</HT> hangár je, ako napovedá jeho názov, <HT TYPE="ITALIC">hnuteľný</HT> majetok (A). Potom sa budem zaoberať nepravdepodobnou alternatívou, že mobilný hangár sa kvalifikuje ako nehnuteľný majetok (B).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Ak by bol mobilný hangár hnuteľným majetkom</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Niet pochýb o tom, že článok 199 ods. 1 písm. g) smernice o DPH sa uplatňuje len na <HT TYPE="ITALIC">nehnuteľný majetok</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Maďarská vláda na pojednávaní potvrdila, že § 142 ods. 1 písm. g) zákona o DPH má preberať článok 199 ods. 1 písm. g) smernice o DPH.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Maďarská vláda uviedla, že § 142 ods. 1 písm. g) zákona o DPH má preberať aj článok 199 ods. 1 písm. f) smernice o DPH. Nie je však jasné, ako by mohlo byť toto ustanovenie relevantné pre posudzovanú vec, pretože článok 199 ods. 1 písm. f) upravuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>dodanie tovaru, ktoré nasleduje po postúpení výhrady práva vlastníctva na nadobúdateľa a výkone tohto práva nadobúdateľom<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>.</P></NOTE> Potvrdila tiež, že § 142 ods. 1 písm. g) zákona o DPH sa uplatňuje na hnuteľný aj nehnuteľný majetok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že ak by sa § 142 ods. 1 písm. g) zákona o DPH uplatnil na hnuteľný majetok, za predpokladu, že by sa tak mobilný hangár klasifikoval, mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti by bol uplatnený nad rámec vecnej pôsobnosti článku 199 ods. 1 písm. g) smernice o DPH.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>S tým súvisí otázka, či je členský štát oprávnený rozšíriť týmto spôsobom vecnú pôsobnosť článku 199 ods. 1 písm. g). Z nasledujúci dôvodov sa domnievam, že to tak nie je.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Po prvé základné pravidlo, podľa ktorého sa určuje, kto má povinnosť zaplatiť DPH, stanovuje článok 193 smernice o DPH.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Macikowski</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑499/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2351">EU:C:2014:2351</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Podľa neho platí daň každá zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje zdaniteľné dodanie tovaru alebo zdaniteľné poskytovanie služieb.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>V čase rozhodujúcom pre posudzovanú vec bolo v tomto ustanovení zároveň uvedené, že daň môže zaplatiť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>iná osoba<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> podľa článkov 194 až 199 a 202 smernice o DPH.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že pravidlo mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti zakotvené v týchto ustanoveniach predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 193. Pôsobnosť týchto ustanovení je teda nutné vykladať reštriktívne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160526">26. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Envirotec Denmark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑550/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:354">EU:C:2016:354</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> V kontexte posudzovanej veci to znamená, že od všeobecného pravidla sa možno odchýliť len vtedy, ak to smernica o DPH výslovne stanovuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Po druhé z článku 193 v spojení s článkom 199 ods. 1 písm. g) smernice o DPH vyplýva, že otázka určovania osoby povinnej zaplatiť DPH z dodania nehnuteľného majetku v konaní o nútenom predaji bola v plnom rozsahu harmonizovaná. Ako Súdny dvor už skôr vysvetlil, článok 199 ods. 1 písm. g) bol do smernice o DPH vložený<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Smernicou Rady 2006/69/ES z <DATE ISO="20060724">24. júla 2006</DATE>, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/388/EHS, pokiaľ ide o určité opatrenia na zjednodušenie postupu pri účtovaní dane z pridanej hodnoty a na pomoc v boji proti daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani, a ktorou sa zrušujú určité rozhodnutia udeľujúce výnimky (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="221" PAGE.FIRST="9" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 221, 2006, s. 9</REF.DOC.OJ>). Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130613">13. júna 2013</DATE>, <NAME.CASE>Promociones y Construcciones BJ 200</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑125/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:392">EU:C:2013:392</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> spolu s ďalšími dôvodmi na uplatnenie mechanizmu prenesenia<?PAGE NO="5"?> daňovej povinnosti obsiahnutými v článku 199 s cieľom umožniť všetkým členským štátom uplatňovať výnimky; predtým bola táto možnosť poskytnutá iba niektorým členským štátom s cieľom zabrániť daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v niektorých odvetviach alebo v súvislosti s niektorými špecifickými plneniami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Bod 1 odôvodnenia smernice 2006/69 a bod 42 odôvodnenia smernice o DPH, v ktorých je stanovený cieľ sledovaný článkom 199 ods. 1 písm. g) smernice o DPH. Ako poznamenal Súdny dvor, toto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>ustanovenie tak umožňuje daňovým úradom vybrať DPH uplatnenú na predmetné transakcie, ak je ohrozená spôsobilosť dlžníka zaplatiť daň<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>. Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130613">13. júna 2013</DATE>, <NAME.CASE>Promociones y Construcciones BJ 200</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑125/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:392">EU:C:2013:392</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Výsledná harmonizácia teda neumožňuje členským štátom, aby z vlastnej vôle rozšírili vecnú pôsobnosť výnimky stanovenej v článku 199 ods. 1 písm. g) smernice o DPH.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Po tretie členský štát sa môže odchýliť od všeobecného pravidla obsiahnutého v článku 193 a článku 199 ods. 1 písm. g) iba v prípade, že získa povolenie na výnimku na základe článku 395 smernice o DPH. Toto ustanovenie umožňuje členským štátom, aby požiadali o oprávnenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>zavie[sť] osobitné opatrenia odchyľujúce sa od… smernice [o DPH] na zjednodušenie výberu DPH alebo na zamedzenie určitým daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Maďarsko teda mohlo rozšíriť pôsobnosť výnimky podľa článku 199 ods. 1 písm. g) prostredníctvom výnimky udelenej rozhodnutím Rady na základe článku 395 smernice o DPH.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Článok 395 ods. 1 smernice o DPH: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>Rada môže jednomyseľne na návrh Komisie oprávniť ktorýkoľvek členský štát, aby zaviedol osobitné opatrenia odchyľujúce sa od tejto smernice na zjednodušenie výberu DPH alebo na zamedzenie určitým daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani....<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/></P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Na pojednávaní bolo potvrdené, že Maďarsku nebola takáto individuálna výnimka udelená.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že Maďarsku nebola udelená výnimka na základe článku 395 smernice o DPH, tento členský štát nemôže uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na dodanie mobilného hangáru ako vo vnútroštátnom konaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že za okolností vnútroštátneho konania by sa mala smernica o DPH vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti uplatnil aj na hnuteľný majetok dodaný v konaní o nútenom predaji.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Skutkové okolnosti uvedené vnútroštátnym súdom nasvedčujú tomu, že žalobca a predávajúci konali v súlade so smernicou o DPH, keď na dodanie mobilného hangáru uplatnili všeobecný režim DPH.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Ak vnútroštátny súd na základe skutkových okolností posudzovanej veci považuje mobilný hangár skutočne za hnuteľný majetok, bude z tejto skutočnosti musieť vyvodiť potrebné závery v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Vnútroštátne právne predpisy by sa mali v čo najväčšej miere vykladať v súlade s príslušnými ustanoveniami práva Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160419">19. apríla 2016</DATE>, <NAME.CASE>DI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑441/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:278">EU:C:2016:278</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140115">15. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Association de médiation sociale</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑176/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2">EU:C:2014:2</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131219">19. decembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Koushkaki</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑84/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:862">EU:C:2013:862</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0075">75</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Súdny dvor však pripustil, že výklad v súlade s právom Únie má svoje medze. Najmä nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva <HT TYPE="ITALIC">contra legem</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160728">28. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>JZ</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑294/16 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:610">EU:C:2016:610</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160419">19. apríla 2016</DATE>, <NAME.CASE>DI</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑441/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:278">EU:C:2016:278</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151111">11. novembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Klausner Holz Niedersachsen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑505/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:742">EU:C:2015:742</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140430">30. apríla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Kásler a Káslerné Rábai</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑26/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:282">ECLI:EU:C:2014:282</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ak by výklad v súlade s právom Únie nebol možný, vnútroštátny súd je povinný zabezpečiť plný účinok práva Únie tak, že podľa potreby upustí od uplatnenia nezlučiteľných ustanovení vnútroštátneho práva bez toho,<?PAGE NO="6"?> aby museli byť najskôr zrušené.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Okrem iného nedávny rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150908">8. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Taricco a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑105/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:555">EU:C:2015:555</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Otázka, či vnútroštátny súd môže z vlastného podnetu nastoliť otázku práva Únie, závisí od dodržania zásady rovnocennosti a konkrétne od toho, či by bol vnútroštátny súd v porovnateľnej situácii povinný z vlastného podnetu uplatniť ustanovenia vnútroštátneho práva.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080212">12. februára 2008</DATE>, <NAME.CASE>Kempter</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑2/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:78">EU:C:2008:78</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19951214">14. decembra 1995</DATE>, <NAME.CASE>van Schijndel a van Veen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑430/93 a C‑431/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:441">EU:C:1995:441</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19961024">24. októbra 1996</DATE>, <NAME.CASE>Kraaijeveld a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑72/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:404">EU:C:1996:404</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Ak by bol mobilný hangár nehnuteľným majetkom</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Z vyššie uvedených dôvodov sa domnievam, že posudzovanie daného prípadu môže byť na tomto mieste ukončené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Ak by však vnútroštátny súd na základe skutkových okolností posudzovaného prípadu dospel k záveru, že mobilný hangár je nehnuteľným majetkom, čo je vzhľadom na jeho samotný názov dosť nepravdepodobné, v záujme poskytnutia plnohodnotnej pomoci vnútroštátnemu súdu uvediem v nasledujúcej časti stručné alternatívne usmernenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Najprv uvediem niekoľko úvodných poznámok k rozdielu, ktorý by mal byť medzi zaplatením prvej a druhej časti sumy DPH (1). Potom sa budem zaoberať otázkou, či boli daňové orgány oprávnené požadovať, aby žalobca splnil svoje povinnosti súvisiace s DPH v rámci mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, keď odmietli jeho žiadosť o odpočet DPH na vstupe (2). Nakoniec posúdim primeranosť pokuty, ktorá bola žalobcovi uložená (3).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Odlíšenie prvej a druhej časti sumy DPH</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Treba objasniť, že otázky posudzované v nasledujúcom pododdiele sa týkajú predovšetkým daňových povinností a práv, ktoré má žalobca vo vzťahu k daňovým orgánom v súvislosti s druhou časťou sumy DPH. Tieto otázky sa naopak netýkajú práv a povinností vo vzťahu medzi žalobcom, predávajúcim a štátnou pokladnicou, ktoré súvisia s prvou časťou sumy DPH.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Z hľadiska uplatnenia mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti a za predpokladu, že sa mal tento mechanizmus na predmetné plnenie skutočne uplatniť, zaplatenie prvej časti sumy DPH bolo chybou. Toto pochybenie by sa malo napraviť medzi žalobcom a predávajúcim a medzi predávajúcim a štátnou pokladnicou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140206">6. februára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Fatorie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑424/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:50">EU:C:2014:50</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Súdny dvor už skôr rozhodol, že vrátenie chybne fakturovanej DPH majú upraviť členské štáty,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130411">11. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Rusedespred</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑138/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:233">EU:C:2013:233</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> a to za podmienok, ktoré napĺňajú požiadavky ekvivalencie a efektivity.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070315">15. marca 2007</DATE>, <NAME.CASE>Reemtsma Cigarettenfabriken</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑35/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:167">EU:C:2007:167</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Pokiaľ ide konkrétne o požiadavku efektivity, rád by som poukázal na pomerne špecifické okolnosti, za ktorých došlo k predmetnému predaju mobilného hangáru, a to konkrétne, že predávajúci bol v čase predaja v úpadku a nútený predaj vykonali daňové orgány.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070315">15. marca 2007</DATE>, <NAME.CASE>Reemtsma Cigarettenfabriken</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑35/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:167">EU:C:2007:167</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Odhliadnuc od vnútroštátneho konania o vrátení prvej časti sumy DPH, treba zdôrazniť, že túto sumu v zásade musí štátna pokladnica vrátiť predávajúcemu alebo žalobcovi.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Z tohto dôvodu sa domnievam, že prvá časť sumy DPH, ktorá bola odvedená do štátnej pokladnice, nie je priamo relevantná pre posúdenie povinností žalobcu v rámci mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Tá istá skutočnosť má však podľa môjho názoru určitú relevantnosť pre posúdenie práva žalobcu na odpočet DPH a primeranosti pokuty.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Žalobcova povinnosť uhradiť DPH a jeho právo na odpočet</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa domnievam, že prvá prejudiciálna otázka by sa mala vykladať v tom zmysle, že jej účelom je zistiť, či zásada neutrality DPH bráni tomu, aby daňové orgány vyžadovali od zdaniteľnej osoby, ktorá zaplatila dodávateľovi DPH, ktorú nebola povinná uhradiť, aby uhradila DPH v rámci mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, a odopreli jej právo na odpočet DPH na vstupe v prípade, že sa nedopustila podvodu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Za predpokladu, že by sa mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti za týchto okolností uplatnil, žalobca by musel za dodanie hangáru skutočne odviesť DPH. To znamená, že pri dodaní tohto tovaru nemala byť DPH vybratá a na faktúre malo byť uvedené, že povinnosť uhradiť DPH bola prenesená v zmysle § 169 písm. n) zákona o DPH.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Takisto to znamená, ako podotkla Komisia, že žalobca bol povinný priznať DPH daňovým orgánom. Tieto orgány teda boli za predpokladu, ak by bol predmetný hangár nehnuteľným majetkom, oprávnené požadovať, aby žalobca splnil svoje povinnosti v rámci mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Ako uviedol Súdny dvor, v rámci mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>nedochádza medzi poskytovateľom a príjemcom služieb k nijakej platbe DPH, pričom príjemca je povinný zaplatiť DPH na vstupe za uskutočnené transakcie a zároveň môže v zásade vykonať odpočítanie tej istej dane tak, že daňovej správe netreba zaplatiť nijakú sumu<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>. Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140206">6. februára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Fatorie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑424/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:50">EU:C:2014:50</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Inou vecou však je, či boli oprávnené zamietnuť žalobcovu žiadosť o odpočet DPH na vstupe.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Súdny dvor rozhodol, že právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a nemôže byť obmedzené; v zásade s výnimkou prípadov podvodu alebo zneužitia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar v spojených veciach <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Schoenimport <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>Italmoda<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> Mariano Previti a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑131/13, C‑163/13 a C‑164/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2217">EU:C:2014:2217</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Rozsudok z <DATE ISO="20141218">18. decembra 2014</DATE>, Schoenimport <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>Italmoda<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> Mariano Previti a i. (C‑131/13, C‑163/13 a C‑164/13, EU:C:2014: 2455, bod 48). Pozri tiež rozsudok z <DATE ISO="20060221">21. februára 2006</DATE>, Halifax a i. (C‑255/02, EU: C:2006:121, bod 84 a citovanú judikatúru). Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060706">6. júla 2006</DATE>, <NAME.CASE>Kittel a Recolta Recycling</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑439/04 a C‑440/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:446">EU:C:2006:446</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že v danej veci nenasvedčuje nič tomu, že by sa žalobca dopustil daňového podvodu. Zaujímavé je, že daňové orgány v pôvodnom konaní uznali, že žalobca mal právo na odpočet predmetnej DPH na vstupe. Maďarská vláda s týmto stanoviskom súhlasila.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Zo skutkových okolností daného prípadu aj napriek vyššie uvedenému vyplýva, že žalobcovi bolo v konečnom dôsledku toto právo odopreté.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Akým spôsobom a prečo sa tak stalo, mi nie je jasné. Rozumiem tomu, že v situácii, keď daňové orgány skonštatovali, že žalobca nepostupoval v súlade s mechanizmom prenesenia daňovej povinnosti, vyhlásili, že sa druhá časť sumy DPH stala <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>daňovým nedoplatkom<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> – pravdepodobne daňovým dlhom. Všetko teda nasvedčuje tomu, že z druhej časti sumy DPH sa na základe zákona alebo správnej praxe daňových orgánov stal daňový dlh, na ktorý sa už právo na odpočet nevzťahuje.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>To pravdepodobne znamená, že výdavky žalobcu zodpovedajúce tejto DPH na vstupe už nemožno odpočítať. Podľa môjho názoru je takýto dôsledok v rozpore so zásadou neutrality DPH, ktorá je súčasťou spoločného systému DPH,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150702">2. júla 2015</DATE>, <NAME.CASE>NLB Leasing</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑209/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:440">EU:C:2015:440</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra) a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150423">23. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>GST – Sarviz Germania</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑111/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:267">EU:C:2015:267</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> keďže jej cieľom je úplné oslobodenie zdaniteľnej osoby od záťaže DPH, ktorá je splatná alebo zaplatená v rámci všetkých jej hospodárskych činností,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140206">6. februára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Fatorie</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑424/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:50">EU:C:2014:50</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> a zabezpečenie, aby DPH zaťažovala iba konečného spotrebiteľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131107">7. novembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Tulică a Plavoşin</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑249/12 a C‑250/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:722">EU:C:2013:722</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Sjelle Autogenbrug</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑471/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:724">EU:C:2016:724</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> <HT TYPE="ITALIC">in fine</HT>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Dospel som teda k predbežnému záveru, že zásada neutrality DPH nebráni tomu, aby daňové orgány vyžadovali od zdaniteľnej osoby, ktorá zaplatila dodávateľovi DPH, ktorú nebola povinná uhradiť, aby odviedla DPH v rámci mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Zásada neutrality DPH však bráni tomu, aby daňové orgány tejto zdaniteľnej osobe odopreli právo na odpočet DPH na vstupe, ktorú zdaniteľná osoba nepriznala správne v rámci mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, ak neexistuje žiadny dôkaz o tom, že sa dopustila podvodu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Primeranosť pokuty</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Záver, že žalobcovi sa neoprávnene bránilo v uplatnení jeho práva na odpočet, neznamená, že daňové orgány neboli oprávnené uložiť mu pokutu za nesplnenie povinností v rámci mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Právo na odpočet a povinnosť zaplatiť pokutu za nesplnenie povinností, ktoré podmieňujú uplatnenie tohto práva, sú totiž dve samostatné veci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na to, že v smernici o DPH nie je upravený systém sankcií, ktoré by postihovali porušenie povinností, ktoré majú zdaniteľné osoby podľa tejto smernice, je na členských štátoch, aby si zvolili sankcie, ktoré považujú za vhodné. Túto právomoc však musia vykonávať v súlade s právom Únie a jeho všeobecnými zásadami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130620">20. júna 2013</DATE>, <NAME.CASE>Rodopi-M 91</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑259/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:414">EU:C:2013:414</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Ako podotkla Komisia v písomnom vyjadrení, jednou z týchto zásad je aj zásada proporcionality.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140306">6. marca 2014</DATE>, <NAME.CASE>Siragusa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑206/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:126">EU:C:2014:126</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Keď vnútroštátny súd overuje, či je táto zásada rešpektovaná, musí sa uistiť, že príslušná sankcia neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov spočívajúcich v zabezpečení správneho výberu dane a predchádzaní daňovým únikom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150423">23. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Sarviz Germania</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑111/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:267">EU:C:2015:267</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Okrem iného sa musí zohľadňovať aj povaha a závažnosť porušenia a spôsoby určovania výšky sankcie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130620">20. júna 2013</DATE>, <NAME.CASE>Rodopi-M 91</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑259/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:414">EU:C:2013:414</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Maďarská vláda na pojednávaní vysvetlila, že uplatniteľné vnútroštátne ustanovenie, konkrétne § 170 zákona XCII z roku 2003, daňový poriadok (adózás rendjéről szóló 2003. évi XCII. Törvény), všeobecne stanovuje sadzbu pokuty 50 %. Táto sadzba bola použitá aj v prípade žalobcu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Maďarská vláda tiež vysvetlila, že podľa § 171 daňového poriadku možno vo výnimočných prípadoch, keď platiteľ dane postupoval s náležitou starostlivosťou, všeobecnú sadzbu 50 % znížiť alebo pokutu neuložiť.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Uplatniteľné vnútroštátne ustanovenia podľa všetkého umožňujú, aby sankcia bola upravená alebo znížená v závislosti od špecifických okolností daného prípadu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130620">20. júna 2013</DATE>, <NAME.CASE>Rodopi-M 91</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑259/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:414">EU:C:2013:414</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Naopak to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120719">19. júla 2012</DATE>, <NAME.CASE>Rēdlihs</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑263/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:497">EU:C:2012:497</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Z hľadiska posúdenia na abstraktnej úrovni sú teda vnútroštátne ustanovenia, zdá sa, v súlade so zásadou proporcionality.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Otázku, či boli tieto ustanovenia primeraným spôsobom uplatnené aj v konkrétnom prípade žalobcu, musí posúdiť vnútroštátny súd. V kontexte posudzovanej veci je však vhodné poukázať na niekoľko okolností.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Po prvé žalobca sa podľa všetkého nedopustil žiadneho podvodného konania. Daňovým orgánom bola zaplatená prvá aj druhá časť sumy DPH. Po druhé v uznesení vnútroštátneho súdu sa nespomína, že by bol žalobca so zaplatením druhej časti sumy DPH v omeškaní, ktoré by prekračovalo rámec omeškania spôsobeného tým, ako (nesprávne) pochopil mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti. Po tretie § 142 ods. 7 zákona o DPH stanovuje, že zodpovednosť za vystavenie faktúry v súlade s mechanizmom prenesenia daňovej povinnosti nesie predávajúci. Treba zdôrazniť, že faktúru, ktorá nezodpovedala príslušným pravidlám mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, vystavil predávajúci a že sa tak stalo v rámci konania o nútenom predaji vedenom daňovými orgánmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Ako navrhla Komisia, s prihliadnutím na tieto osobitné okolnosti je otázne, či bola spomínaná všeobecná sadzba 50 % uplatnená na základe riadneho individuálneho posúdenia žalobcovho prípadu. Ako však bolo uvedené vyššie, otázku, či bola v posudzovanom prípade dodržaná zásada proporcionality, musí posúdiť vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>V –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Kecskeméti Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Správny a pracovný súd Kecskemét, Maďarsko) takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P>Vzhľadom na neexistenciu osobitnej výnimky udelenej na základe článku 395 smernice Rady 2006/112/ES z <DATE ISO="20061128">28. novembra 2006</DATE> o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa na dodanie hnuteľného majetku v rámci konania o nútenom predaji podľa článku 199 ods. 1 písm. g) tejto smernice nemôže vzťahovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti.</P></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>