<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>T-592/18</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62018TJ0592</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2019:820">EU:T:2019:820</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>10</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>10</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20191128">28. 11. 2019</DATE> – Vec T‑592/18</HT></P><P><HT TYPE="SC">Wywiał‑Prząda/Komisia</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Všeobecného súdu</HT> (piata komora)</P><P>z <DATE ISO="20191128">28. novembra 2019</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: francúzština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Verejná služba</KEYWORD><KEYWORD>Zmluvní zamestnanci</KEYWORD><KEYWORD>Odmena</KEYWORD><KEYWORD>Rozhodnutie, ktorým sa zamieta príspevok na expatriáciu</KEYWORD><KEYWORD>Článok 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII k služobnému poriadku</KEYWORD><KEYWORD>Práca vykonávaná pre iný štát</KEYWORD><KEYWORD>Diplomatický štatút</KEYWORD><KEYWORD>Päťročné referenčné obdobie</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci T‑592/18,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Katarzyna Wywiał‑Prząda</HT>, bydliskom vo Wezembeek‑Oppeme (Belgicko), v zastúpení: S. Orlandi a T. Martin, avocats,</P><PARTY.STATUS>žalobkyňa,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Európskej komisii</HT>, v zastúpení: T. Bohr a D. Milanowska, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>žalovanej,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><P>ktorej predmetom je návrh založený na článku 270 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie z <DATE ISO="20171123">23. novembra 2017</DATE>, ktorým bol žalobkyni zamietnutý nárok na príspevok na expatriáciu,</P><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),</P><P>v zložení: predseda komory D. Gratsias, sudkyne A. Marcoulli a R. Frendo (spravodajkyňa),</P><P>tajomník: L. Ramette, referent,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20190709">9. júla 2019</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Žalobkyňa je poľskou štátnou príslušníčkou. Prišla do Belgicka <DATE ISO="20100922">22. septembra 2010</DATE> po vymenovaní svojho manžela za diplomatického poradcu na stálej delegácii Poľskej republiky pri Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Od <DATE ISO="20100702">2. júla 2010</DATE> žalobkyňa vlastnila diplomatický pas vydaný poľským ministerstvom zahraničných vecí.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Od <DATE ISO="20110107">7. januára 2011</DATE> do <DATE ISO="20111231">31. decembra 2011</DATE> žalobkyňa vykonávala sekretárske funkcie v rámci stáleho zastúpenia Poľskej republiky pri Európskej únii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Od <DATE ISO="20121109">9. novembra 2012</DATE> do <DATE ISO="20130111">11. januára 2013</DATE> viedla debatné stretnutia v Bruseli (Belgicko) v mene neziskového združenia a z tohto titulu došlo k úhrade výkazu nákladov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Žalobkyňa vrátila svoj diplomatický pas a od <DATE ISO="20130607">7. júna 2013</DATE> bola zapísaná do registra cudzincov vedeného vo Woluwe‑Saint‑Pierre (Belgicko).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Od <DATE ISO="20140616">16. júna 2014</DATE> do <DATE ISO="20151231">31. decembra 2015</DATE> a potom od <DATE ISO="20160104">4. januára 2016</DATE> do <DATE ISO="20170831">31. augusta 2017</DATE> bola žalobkyňa zamestnaná postupne dvoma belgickými spoločnosťami v rámci poskytovania služieb pre Európsku komisiu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20160909">9. septembra 2016</DATE> sa manžel žalobkyne na konci svojej diplomatickej misie vrátil do Poľska. Žalobkyňa zostala v Belgicku s ich synom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20170901">1. septembra 2017</DATE> bola žalobkyňa Komisiou zamestnaná ako zmluvný zamestnanec.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Rozhodnutím z <DATE ISO="20171123">23. novembra 2017</DATE> orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy Komisie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>OOUPZ<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>) odmietol priznať žalobkyni nárok na príspevok na expatriáciu (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>napadnuté rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu sťažnosť <DATE ISO="20180221">21. februára 2018</DATE>. Táto sťažnosť bola zamietnutá rozhodnutím OOUPZ z <DATE ISO="20180618">18. júna 2018</DATE>, ktoré bolo oznámené v ten istý deň. OOUPZ najprv určil <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>obdobi[e] piatich rokov, ktoré sa skončilo šesť mesiacov pred… nástupom do služby<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>referenčné obdobie<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>), uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII k Služobnému poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>služobný poriadok<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>), ktorý sa na zmluvných zamestnancov uplatňuje na základe článkov 21 a 92 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie. OOUPZ stanovil toto referenčné obdobie na obdobie od <DATE ISO="20120301">1. marca 2012</DATE> do <DATE ISO="20170228">28. februára 2017</DATE>. OOUPZ ďalej odôvodnil zamietnutie sťažnosti žalobkyne tým, že od <DATE ISO="20100922">22. septembra 2010</DATE> bývala v Belgicku, vykonávala tam zárobkovú činnosť a naďalej tam bývala po odchode svojho manžela v septembri 2016.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie a návrhy účastníkov konania</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20180928">28. septembra 2018</DATE> podala žalobkyňa žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Komisia podala svoje vyjadrenie k žalobe <DATE ISO="20181214">14. decembra 2018</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20190214">14. februára 2019</DATE> žalobkyňa podala repliku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20190401">1. apríla 2019</DATE> Komisia podala dupliku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Na základe návrhu sudkyne spravodajkyne rozhodol Všeobecný súd (piata komora) otvoriť ústnu časť konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania uvedených v článku 89 svojho rokovacieho poriadku písomne položil účastníkom konania otázky, pričom ich vyzval, aby na ne odpovedali na pojednávaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní <DATE ISO="20190709">9. júla 2019</DATE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zrušil napadnuté rozhodnutie,</P></ITEM><ITEM><P>uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>zamietol žalobu,</P></ITEM><ITEM><P>uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny stav</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII k služobnému poriadku. Možno ho rozdeliť na dve časti, pričom prvá je založená na nezohľadnení jej diplomatického štatútu a druhá je založená na nesprávnom uplatnení pojmu zvyčajného bydliska.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O prvej časti založenej na nezohľadnení diplomatického štatútu žalobkyne</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Žalobkyňa tvrdí, že požívala diplomatický štatút ako manželka diplomatického zamestnanca od <DATE ISO="20100922">22. septembra 2010</DATE>, keď prišla do Belgicka, do <DATE ISO="20130616">16. júna 2013</DATE>, keď vrátila svoj diplomatický pas. Z dôvodu tohto diplomatického štatútu a podľa článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážky druhej vety prílohy VII k služobnému poriadku tvrdí, že v jej prípade malo dôjsť k neutralizácii tohto obdobia. V dôsledku tejto neutralizácie sa referenčné obdobie malo začať <DATE ISO="20090501">1. mája 2009</DATE>, keď bývala a pracovala v Poľsku a nemala žiadnu väzbu s Belgickom. Zamestnanec stráca nárok na príspevok na expatriáciu len vtedy, keď mal svoje zvyčajné bydlisko alebo vykonával svoje hlavné zamestnanie v krajine miesta svojho výkonu práce počas celého referenčného obdobia. Keďže to tak nebolo, žalobkyňa sa domnieva, že jej mal byť priznaný príspevok na expatriáciu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 1 prílohy VII k služobnému poriadku stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>Príspevok na expatriáciu sa vypláca vo výške 16 % z celkového základného platu, po pripočítaní príspevku na domácnosť a príspevku na nezaopatrené dieťa:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>úradníkom:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>ktorí nie sú a nikdy neboli štátnymi príslušníkmi štátu, na ktorého území sa nachádza ich miesto výkonu práce, a</P></ITEM><ITEM><P>ktorí počas obdobia piatich rokov, ktoré sa skončilo šesť mesiacov pred ich nástupom do služby, nemali zvyčajné bydlisko ani nevykonávali svoje hlavné zamestnanie na európskom území tohto štátu. Na účely tohto ustanovenia sa nebudú brať do úvahy okolnosti vyplývajúce z práce vykonávanej pre iný štát alebo pre medzinárodnú organizáciu;</P></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>úradníkom, ktorí sú alebo boli štátnymi príslušníkmi štátu, na ktorého území sa nachádza ich miesto výkonu práce, ale ktorí počas obdobia 10 rokov, ktoré sa skončilo dňom ich nástupu do služby, mali zvyčajné bydlisko mimo európskeho územia tohto štátu z iných dôvodov ako z dôvodu plnenia povinností v službách štátu alebo medzinárodnej organizácie.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII k služobnému poriadku obsahuje teda dve časti. Prvá definuje dve kumulatívne podmienky, ktoré musí v zásade úradník spĺňať na to, aby mal nárok na príspevok na expatriáciu: nikdy nebol štátnym príslušníkom štátu, na ktorého území sa nachádza miesto jeho výkonu práce, a počas obdobia piatich rokov, ktoré skončilo šesť mesiacov pred jeho nástupom do služby, nemal zvyčajné bydlisko alebo svoje hlavné zamestnanie na európskom území uvedeného štátu; druhá časť stanovuje formou výnimky z tejto zásady, že okolnosti vyplývajúce z práce vykonávanej pre iný štát alebo medzinárodnú organizáciu sa nezohľadňujú. Obdobia zodpovedajúce tejto práci sa teda neutralizujú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Navyše príspevok na expatriáciu sa úradníkovi alebo dotknutému zamestnancovi odmietne podľa článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII k služobnému poriadku len vtedy, ak mal svoje zvyčajné bydlisko alebo vykonával svoje hlavné zamestnanie v krajine miesta svojho výkonu práce počas celého referenčného obdobia (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150618">18. júna 2015</DATE>, <NAME.CASE>Pondichie/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑50/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2015:62">EU:F:2015:62</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). V prejednávanej veci by neutralizácia obdobia od <DATE ISO="20100922">22. septembra 2010</DATE> do <DATE ISO="20130616">16. júna 2013</DATE>, počas ktorého žalobkyňa bývala v Belgicku a vzťahoval sa na ňu diplomatický štatút ako na manželku diplomatického zamestnanca, mala za následok posunutie začiatku referenčného obdobia na <DATE ISO="20090606">6. júna 2009</DATE>, a nie <DATE ISO="20090501">1. mája 2009</DATE>, ako to tvrdí žalobkyňa, teda do okamihu, keď mala bydlisko a pracovala v Poľsku a nemala žiadnu väzbu s Belgickom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>V dôsledku toho treba rozhodnúť o otázke, či sa má pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>okolnosti vyplývajúce z práce vykonávanej pre iný štát<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> použitý v článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážke prílohy VII k služobnému poriadku vykladať tak, že zahŕňa obdobie, počas ktorého žalobkyňa požívala diplomatický štatút ako manželka diplomatického zamestnanca.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Neutralizácia obdobia zodpovedajúceho okolnosti vyplývajúcej z práce vykonávanej v štáte výkonu práce, pre iný štát alebo medzinárodnú organizáciu sa vysvetľuje skutočnosťou, že sa predpokladá, že uskutočňovanie takejto práce má za následok udržiavanie osobitnej väzby dotknutej osoby s týmto iným štátom alebo touto medzinárodnou organizáciou a bráni tak vytvoreniu trvalej väzby so štátom výkonu práce, a teda dostatočnej integrácii dotknutej osoby do spoločnosti tohto štátu (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180713">13. júla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Quadri di Cardano/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑273/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2018:480">EU:T:2018:480</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Po tomto spresnení žalobkyňa tvrdí, že ako manželka diplomatického zamestnanca mala rôzne výsady a imunity podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z <DATE ISO="19610418">18. apríla 1961</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Viedenský dohovor<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>). Podľa žalobkyne tento diplomatický štatút sám osebe bráni vytvoreniu trvalých väzieb s krajinou výkonu práce. Mal by sa preto kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>okolnosť vyplývajúca z práce vykonávanej pre iný štát<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/> v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážky druhej vety prílohy VII k služobnému poriadku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Súdny dvor v bode 14 svojho rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19850502">2. mája 1985</DATE>, <NAME.CASE>De Angelis/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>246/83</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1985:165">EU:C:1985:165</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), rozhodol, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na okolnosti vyplývajúce z práce vykonávanej samotným úradníkom, ktorý nastupuje do zamestnania, a že ho nemožno rozšíriť na inú osobu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Žalobkyňa však tvrdí, že táto judikatúra sa na ňu nevzťahuje, pretože vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19850502">2. mája 1985</DATE>, <NAME.CASE>De Angelis/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>246/83</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1985:165">EU:C:1985:165</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), nepožívala dotknutá osoba, ktorá sprevádzala do Belgicka svojho manžela, úradníka Európskeho spoločenstva, z tohto dôvodu žiadny diplomatický štatút.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Treba však konštatovať, že v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19850502">2. mája 1985</DATE>, <NAME.CASE>De Angelis/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>246/83</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1985:165">EU:C:1985:165</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor túto neexistenciu diplomatického štatútu vôbec nepoužil ako argument na to, aby dotknutej osobe odoprel nárok na príspevok na expatriáciu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Je pravda, že vo svojom rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070621">21. júna 2007</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Hosman‑Chevalier</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑424/05 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:367">EU:C:2007:367</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý citovala žalobkyňa, Súdny dvor uviedol výsady, imunity a osobitný štatút, ktoré dotknutá osoba požívala, pričom pripustil, že mala špecifickú väzbu s iným štátom, ktorá<?PAGE NO="5"?> bránila jej integrácii v krajine výkonu práce. V tejto veci však išlo o otázku, či žalobkyňa, ktorá pracovala na úrade zastúpenia spolkových krajín (Länder) Rakúskej republiky, vykonávala pre tento štát prácu, a teda k nemu mala väzbu. V tomto rozsudku Súdny dvor vyvodil túto väzbu zo série dôkazov. Prvý z týchto dôkazov pozostával z okolnosti, že zamestnanci stáleho zastúpenia sa musia považovať za zamestnancov v službe dotknutého členského štátu a v dôsledku toho sú v situácii expatriácie z dôvodu, že patria do štruktúr tohto zastúpenia. Druhý dôkaz spočíval v skutočnosti, že napriek svojmu miestu výkonu práce na úrade zastúpenia spolkových krajín (Länder) bola dotknutá osoba jedným zo zamestnancov stáleho zastúpenia Rakúskej republiky a podliehala nadriadenému orgánu, ktorým bol rakúsky veľvyslanec, takže ju bolo treba považovať za osobu vykonávajúcu prácu pre Rakúsko. Napokon tretí dôkaz vyplýval z toho, že jej štatút bol rovnaký ako štatút iných úradníkov s miestom výkonu práce na uvedenom zastúpení (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070621">21. júna 2007</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Hosman‑Chevalier</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑424/05 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:367">EU:C:2007:367</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Osobitný štatút, ktorý uvádza Súdny dvor v bode 43 tohto rozsudku, tiež nemožno chápať tak, že vyplýva len z výsad a imunít, ktoré dotknutá osoba požívala. Súdny dvor naopak zdôraznil skutočnosť, že táto dotknutá osoba vykonávala prácu pre Rakúsku republiku v rámci jej stáleho zastúpenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Súdny dvor vo svojom nasledujúcom rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071129">29. novembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Salvador García/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑7/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:724">EU:C:2007:724</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý tiež citovala žalobkyňa, odkázal na svoj rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070621">21. júna 2007</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Hosman‑Chevalier</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑424/05 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:367">EU:C:2007:367</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), pričom konštatoval, že osobitný štatút dotknutej osoby ako jedného zo zamestnancov stáleho zastúpenia viedol k vzniku jej osobitnej väzby s dotknutým členským štátom, a tiež konštatoval, že tento privilegovaný štatút, ktorý jej umožňoval požívať rôzne výsady a imunity, sám osebe vytváral prekážku, ktorá bránila tomu, aby dotknutá osoba mohla nadviazať trvalú väzbu so štátom výkonu práce, a teda aby sa dostatočne integrovala do spoločnosti tohto štátu. V bode 50 rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071129">29. novembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Salvador García/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑7/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:724">EU:C:2007:724</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), však Súdny dvor stále s ohľadom na rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070621">21. júna 2007</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Hosman‑Chevalier</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑424/05 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:367">EU:C:2007:367</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), spresnil, že funkčná integrácia v rámci stáleho zastúpenia predstavuje rozhodujúci dôkaz umožňujúci sa domnievať, že nový zamestnanec vykonával prácu pre iný štát (pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080124">24. januára 2008</DATE>, <NAME.CASE>Adam/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑211/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:34">EU:C:2008:34</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Napokon v nadväznosti na rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071129">29. novembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Salvador García/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑7/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:724">EU:C:2007:724</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor vo svojom rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080124">24. januára 2008</DATE>, <NAME.CASE>Adam/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑211/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:34">EU:C:2008:34</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), rozhodol, že na účely výkladu výrazu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>práca vykonávaná pre iný štát<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážke prílohy VII k služobnému poriadku sa má za relevantnú považovať len skutočnosť, že práca sa vykonáva v rámci stáleho zastúpenia iného štátu, než je štát výkonu práce.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že aj v judikatúre citovanej žalobkyňou je jedinou okolnosťou, ktorá bráni vytvoreniu väzby s krajinou výkonu práce, poskytovanie služieb v situácii funkčnej integrácie v rámci diplomatického zastúpenia iného štátu alebo medzinárodnej organizácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Žalobkyňa však namieta, že výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/> okolnosti vyplývajúce z práce vykonávanej pre iný štát alebo pre medzinárodnú organizáciu<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/> použitý v článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážke druhej vete prílohy VII k služobnému poriadku sa vzťahuje na iné situácie, než sú tie, ktoré vyplývajú zo samotného výkonu funkcie pre takýto štát alebo pre takúto organizáciu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Judikatúra je skutočne stanovená v tom zmysle, že toto ustanovenie nemôže byť obmedzené iba na osoby, ktoré patria medzi zamestnancov iného štátu, než je štát výkonu práce, alebo medzinárodnej organizácie, pretože sa vzťahuje na všetky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>okolnosti vyplývajúce z práce vykonávanej<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> pre takýto štát alebo takúto organizáciu (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051025">25. októbra 2005</DATE>, <NAME.CASE>Salazar Brier/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑83/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2005:371">EU:T:2005:371</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051025">25. októbra 2005</DATE>, <NAME.CASE>De Bustamante Tello/Rada</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑368/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2005:372">EU:T:2005:372</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Ako to uvádza žalobkyňa, túto judikatúru možno vysvetliť okolnosťou, že tento výraz má širší dosah než výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>plnenie povinností<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> použitý v článku 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII k služobnému poriadku (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19930330">30. marca 1993</DATE>, <NAME.CASE>Vardakas/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑4/92</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:1993:29">EU:T:1993:29</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že článok 4 ods. 1 písm. a) druhá zarážka posledná veta prílohy VII k služobnému poriadku sa nevzťahuje len na prípady, keď sa dotknutá osoba nachádzala v rámci pracovnoprávneho vzťahu v úzkom zmysle (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20010503">3. mája 2001</DATE>, <NAME.CASE>Liaskou/Rada</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑60/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2001:129">EU:T:2001:129</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Nič to však nemení na tom, že podľa tej istej judikatúry pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>okolnosti vyplývajúce z práce vykonávanej pre iný štát alebo pre medzinárodnú organizáciu<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> zodpovedá len situáciám, v ktorých práca vyplýva z priameho právneho vzťahu medzi dotknutou osobou a predmetným štátom alebo medzinárodnou organizáciou, napríklad v rámci stáže alebo expertnej zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051025">25. októbra 2005</DATE>, <NAME.CASE>Salazar Brier/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑83/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2005:371">EU:T:2005:371</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20051025">25. októbra 2005</DATE>, <NAME.CASE>De Bustamante Tello/Rada</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑368/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2005:372">EU:T:2005:372</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 1 písm. a) druhú zarážku poslednej vety prílohy VII k služobnému poriadku preto nemožno rozšíriť na manželku diplomatického zamestnanca, ktorá mala v tomto postavení určité výsady a imunity podľa Viedenského dohovoru, ale ktorá sa nemôže odvolávať na takýto priamy právny vzťah. V tejto súvislosti Komisia správne zdôrazňuje, že právo žalobkyne na diplomatický štatút nie je vlastným právom, ale odvodeným právom, ktoré je určené na uľahčenie rodinného života diplomatických zamestnancov a ktoré jej vyplývalo z funkcie jej manžela.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Žalobkyňa ďalej tvrdí, že pri skúmaní stupňa jej integrácie v Belgicku, ktorá v konečnom dôsledku určuje priznanie príspevku na expatriáciu, nemožno ignorovať okolnosť, že na základe Viedenského dohovoru a obežníka Belgicka z <DATE ISO="20140515">15. mája 2014</DATE> o výkone zárobkovej činnosti alebo obchodnej činnosti za účelom dosahovania zisku členov diplomatických misií, konzulárnych úradov alebo ich rodinných príslušníkov (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>obežník Belgicka<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>), nemohla v Belgicku vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť bez toho, aby vrátila svoj diplomatický pas a tým sa vzdala diplomatického štatútu priznaného rodinným príslušníkom diplomatického zamestnanca.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že pojem expatriácie závisí najmä od osobnej situácie úradníka, konkrétne od stupňa jeho integrácie v štáte výkonu práce, ktorý vyplýva napríklad z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti v ňom (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080124">24. januára 2008</DATE>, <NAME.CASE>Adam/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑211/06 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:34">EU:C:2008:34</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180713">13. júla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Quadri di Cardano/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑273/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2018:480">EU:T:2018:480</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). V dôsledku toho by nemožnosť vykonávať takúto zárobkovú činnosť, ak by bola preukázaná, mohla byť skutočnosťou, ktorá by odporovala tejto integrácii a naopak by preukazovala existenciu expatriácie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Je však potrebné zdôrazniť, že článok 42 Viedenského dohovoru stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>diplomatický zástupca nebude v prijímajúcom štáte vykonávať pre osobný prospech žiadne zamestnanie alebo obchodnú činnosť<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> a že žiadne ustanovenie nerozširuje pôsobnosť tohto zákazu na rodinných príslušníkov tohto zamestnanca. Preto na rozdiel od diplomatických zamestnancov môžu rodinní príslušníci vykonávať zárobkovú alebo obchodnú činnosť v prijímajúcom štáte v rámci jeho zákonov a nariadení, a to prípadne prostredníctvom povolení, ktoré sa vyžadujú od každého cudzinca s tou istou štátnou príslušnosťou, ako napríklad pracovné povolenie. Žalobkyňa však bola ako štátna príslušníčka členského štátu Únie dokonca oslobodená od tejto povinnosti. Navyše napriek výkonu zárobkovej alebo obchodnej činnosti si rodinní príslušníci diplomatického zamestnanca v zásade zachovávajú svoje výsady a imunity tak, ako sú stanovené a vymedzené článkami 29 až 36 uvedeného dohovoru, ktoré sa na nich vzťahujú podľa článku 37 ods. 1 tohto dohovoru. Platí, že podľa článku 31 ods. 1 písm. c) Viedenského dohovoru sa neuplatňuje len imunita týkajúca sa civilnej a správnej jurisdikcie, pokiaľ ide o akúkoľvek žalobu týkajúcu sa zárobkovej alebo obchodnej činnosti. Pokiaľ ide o trestnoprávnu imunitu, automaticky to neplatí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Obežník Belgicka potvrdzuje uvedené, aj keď až po období, ktoré malo byť podľa žalobkyne neutralizované.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené treba tiež konštatovať, že na rozdiel od žalobkyne jej manžel nemohol v Belgicku v žiadnom prípade vykonávať zárobkovú alebo obchodnú činnosť. Žalobkyňa a jej manžel sa tak nenachádzali v rovnakej právnej situácii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Žalobkyňa sa ešte dovoláva článku 57 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z <DATE ISO="19630424">24. apríla 1963</DATE>. Dotknutá osoba však opisuje funkcie svojho manžela ako funkcie diplomatického zamestnanca a presnejšie ako funkcie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>poradcu stálej delegácie Poľskej republiky pri NATO<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>. Keďže nebolo preukázané, z akého dôvodu by sa na tieto funkcie mal vzťahovať tento dohovor, v prejednávanej veci ho treba považovať za irelevantný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Žalobkyňa tiež tvrdí, že neexistuje vysvetlenie, prečo by mal byť zamestnanec vykonávajúci v krajine výkonu práce funkcie pre štát alebo medzinárodnú organizáciu viac expatriovaný ako jeho manžel, ktorý v tejto krajine tiež žil bez toho, aby vykonával takéto funkcie, no rovnako požíval diplomatický štatút.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Ako už bolo uvedené (bod 39 vyššie), pojem expatriácie závisí najmä od stupňa integrácie dotknutej osoby v krajine výkonu práce. Hoci možno predpokladať, že osoba udržiava osobitnú väzbu so svojím štátom pôvodu, keď pre neho vykonáva službu v rámci jeho delegácie alebo veľvyslanectva, a že táto situácia bráni vytvoreniu trvalej väzby s krajinou výkonu práce (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070621">21. júna 2007</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Hosman‑Chevalier</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑424/05 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:367">EU:C:2007:367</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180713">13. júla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Quadri di Cardano/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑273/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2018:480">EU:T:2018:480</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), neplatí to nevyhnutne rovnako aj pre jej manžela, ktorý nemá to isté pracovné prostredie orientované na službu uvedenému štátu a ktorý preto disponuje širšou paletou možností integrácie do spoločnosti v prijímajúcej krajine.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Napokon žalobkyňa bezúspešne tvrdí, že ak by jej manžel bol prijatý do zamestnania inštitúciami Únie v ten istý deň ako ona, obdobie, počas ktorého požíval diplomatický štatút, by bolo neutralizované. Na rozdiel od toho, čo žalobkyňa tvrdí, totiž z bodov 27 až 37, 40 a 45 vyššie vyplýva, že ona a jej manžel sa nenachádzali v rovnakej právnej a skutkovej situácii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Na záver možno konštatovať, že expatriácia osoby, na základe ktorej vzniká nárok na príspevok na expatriáciu, nezávisí od diplomatického štatútu, ktorý požíva podľa medzinárodného práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19930330">30. marca 1993</DATE>, <NAME.CASE>Vardakas/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑4/92</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:1993:29">EU:T:1993:29</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). To platí <HT TYPE="ITALIC">a fortiori</HT> vtedy, keď taká osoba, ako je v prejednávanej veci žalobkyňa, požíva tento štatút bez toho, aby bola zamestnancom medzinárodnej organizácie alebo zastúpenia iného štátu, než je štát výkonu práce.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>OOUPZ teda neporušil článok 4 ods. 1 písm. a) druhú zarážku poslednú vetu prílohy VII k služobnému poriadku, keď stanovil referenčné obdobie od <DATE ISO="20120301">1. marca 2012</DATE> do <DATE ISO="20170228">28. februára 2017</DATE> a neposunul ho až na <DATE ISO="20090606">6. júna 2009</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Z uvedeného v dôsledku toho vyplýva, že prvá časť žalobného dôvodu žalobkyne sa musí zamietnuť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O druhej časti založenej na nesprávnom uplatnení pojmu zvyčajné bydlisko</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Žalobkyňa subsidiárne tvrdí, že aj keby obdobie, v ktorom požívala osobitný diplomatický štatút, nebolo možné neutralizovať, v tomto období nemala v úmysle priznať svojej prítomnosti v Belgicku stálu povahu potrebnú na to, aby spadala do pôsobnosti článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážky prvej vety prílohy VII k služobnému poriadku. V tomto ohľade vymenúva vecné skutočnosti, ktoré sú nepriamymi dôkazmi o jej expatriácii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Po prvé žalobkyňa tvrdí, že jej pobyt v Belgicku bol neoddeliteľne spojený s diplomatickou misiou jej manžela a že jej prítomnosť na belgickom území mala preto neistú a dočasnú povahu. Táto neistá a dočasná povaha spôsobovala, že akýkoľvek pokus o vytvorenie trvalých väzieb s Belgickom nemal význam.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Keďže však uplatnenie článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážky prílohy VII k služobnému poriadku závisí od stupňa integrácie dotknutej osoby v krajine výkonu práce pred jej nástupom do funkcie (bod 39 vyššie) a keďže stupeň integrácie nezávisí od diplomatického štatútu, ktorý požíva podľa medzinárodného práva (bod 47 vyššie), okolnosť, že pobyt žalobkyne v Belgicku mal svoj pôvod v diplomatickej misii jej manžela, je sama osebe irelevantná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o údajne neistú a dočasnú povahu uvedeného pobytu, treba pripomenúť, že prináleží žalobkyni, aby preukázala, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII k služobnému poriadku sú splnené (pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180713">13. júla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Quadri di Cardano/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑273/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2018:480">EU:T:2018:480</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru). Na základe skutočnosti, že diplomatickí zamestnanci musia pravidelne meniť miesto výkonu práce, nemožno predpokladať neexistenciu integrácie. Odhliadnuc od výnimočných okolností zostávajú diplomatickí zamestnanci na pozícii v jednej krajine niekoľko rokov. V prejednávanej veci trvalo vyslanie manžela žalobkyne do Bruselu šesť rokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>Po druhé žalobkyňa argumentuje osobitnou povahou svojho pobytu v Belgicku, keďže bola ubytovaná so svojou rodinou v byte, ktorý jej dala k dispozícii stála delegácia Poľskej republiky pri NATO, ktorá platila nájomné a faktúry za spotrebu energií.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pojem zvyčajný pobyt sa v judikatúre vykladá ustáleným spôsobom ako miesto, ktoré dotknutá osoba určila ako trvalé alebo zvyčajné centrum svojich záujmov s úmyslom priznať mu stálu povahu. Navyše pojem bydlisko zahŕňa, bez ohľadu na čisto kvantitatívny údaj o čase strávenom osobou na území niektorého štátu, okrem fyzickej prítomnosti na určitom mieste, aj úmysel dať tejto skutočnosti kontinuitu vyplývajúcu zo životných zvyklostí a z rozvinutia bežných sociálnych vzťahov (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180713">13. júla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Quadri di Cardano/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑273/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2018:480">EU:T:2018:480</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>V prejednávanej veci treba konštatovať, že žalobkyňa býva v Belgicku od <DATE ISO="20100922">22. septembra 2010</DATE>. Okolnosť, že požívala vecné výhody pozostávajúce zo služobného bytu, v prípade ktorého nájomné a spotrebu energií uhrádzala stála delegácia Poľskej republiky pri NATO, nemôže byť dôkazom o udržiavaní väzby s jej krajinou pôvodu v tom zmysle, že by táto väzba vylučovala akúkoľvek integráciu v Belgicku. Inými slovami z prevzatia týchto nákladov Poľskou republikou nevyplýva, že toto bývanie nemohlo byť stálym spôsobom trvalým alebo zvyčajným centrom záujmov žalobkyne v Belgicku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>Toto prevzatie navyše žalobkyni nebránilo nadväzovať sociálne vzťahy s Belgickom. Skutočnosť, že po návrate svojho manžela do Poľska žalobkyňa zostala v Belgicku so svojím synom s cieľom, aby tu pokračoval vo svojej školskej dochádzke, tak predstavuje nepriamy dôkaz potvrdzujúci integráciu. Nepriamy dôkaz o tejto integrácii tiež predstavuje skutočnosť, že hoci mala žalobkyňa stále diplomatický štatút, dočasne spolupracovala s bruselským združením pôsobiacim v oblasti vzdelávania, a teda pôsobila v sieti združení svojej budúcej krajiny výkonu práce.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>V tomto ohľade a po tretie žalobkyňa konkrétne tvrdí, že vedenie debatných stretnutí nepredstavovalo zamestnanie v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII k služobnému poriadku a že neumožňuje predpokladať jej vôľu premiestniť do Belgicka trvalé centrum svojich záujmov. Táto činnosť bola veľmi obmedzená a súvisela s ňou len náhrada výdavkov. Komisia sa naopak domnieva, že išlo o odplatnú činnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>Nemožno však odhliadnuť od toho, že hoci je zamestnanie objektívne kritérium citované v článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII k služobnému poriadku na účely pochopenia situácie novoprijatých úradníkov a zamestnancov (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190228">28. februára 2019</DATE>, <NAME.CASE>Pozza/Parlament</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑216/18</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2019:118">EU:T:2019:118</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), slúži len ako príklad (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070621">21. júna 2007</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Hosman‑Chevalier</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑424/05 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:367">EU:C:2007:367</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180713">13. júla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Quadri di<?PAGE NO="9"?> Cardano/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑273/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2018:480">EU:T:2018:480</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Podieľanie sa úradníka alebo zamestnanca na činnosti aktéra v sektore združení v krajine jeho budúceho výkonu práce môže za určitých okolností predstavovať jeden z nepriamych dôkazov o integrácii dotknutej osoby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Po štvrté žalobkyňa poznamenáva, že do belgických registrov obyvateľstva bola zapísaná až po tom, ako <DATE ISO="20130616">16. júna 2013</DATE> vrátila svoj diplomatický pas.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>Hoci zápis osoby ako rezidenta v obci svedčí o vôli dotknutej osoby a jej úmysle stanoviť stále a trvalé centrum svojho bydliska a svojich záujmov na uvedenom mieste (uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070926">26. septembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Salvador Roldán/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑129/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2007:166">EU:F:2007:166</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), tento zápis zostáva formalitou, z ktorej nemožno v prejednávanej veci vyvodiť, že žalobkyňa predtým nemala skutočné bydlisko v Belgicku, osobitne za okolností prejednávanej veci, keď sa existencia tohto bydliska navyše nespochybňuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62</NO.P><TXT>Po piate žalobkyňa tvrdí, že v období, keď jej manžel vykonával v Belgicku funkciu zamestnanca veľvyslanectva, si zachovávala trvalé väzby s Poľskom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63</NO.P><TXT>Žalobkyňa tak tvrdí, že zostala vlastníkom nehnuteľnosti v Poľsku a ponechala si poľské telefónne číslo. Dokonca si tam ponechala zárobkovú činnosť ako jazyková lektorka a úradná prekladateľka do roku 2013 a naďalej tam platila dane.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64</NO.P><TXT>To, že žalobkyňa má v krajine pôvodu daňový domicil a disponuje tam záujmami a majetkom, však neumožňuje preukázať, že jej zvyčajné bydlisko sa nachádza v tejto krajine (pozri v tomto zmysle uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070926">26. septembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Salvador Roldán/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>F‑129/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:F:2007:166">EU:F:2007:166</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Platí to o to viac vtedy, keď príjmy v daňovom priznaní v krajine pôvodu vyplývajú zo zárobkovej činnosti vykonávanej v zahraničí. Na pojednávaní žalobkyňa presne uviedla, že slobodné povolanie úradného prekladateľa vykonávala pre poľské súdy z Belgicka a že z tohto titulu priznala za rok 2012 príjem zo zárobkovej činnosti <FT TYPE="DECIMAL">2664,64</FT> poľských zlotých (PLN) (približne 650 eur). Žalobkyňa na pojednávaní tiež uviedla, že požiadala o svoj výmaz z poľského obchodného registra v roku 2014 a že suma <FT TYPE="DECIMAL">54289,16</FT> PLN (približne <FT TYPE="NUMBER">12700</FT> eur) priznaná za tento rok predstavovala mzdu, ktorú poberala v Belgicku z titulu svojho zamestnania v tomto roku v belgickej spoločnosti poskytujúcej služby Komisii.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65</NO.P><TXT>Ani skutočnosť, že si ponechala poľské telefónne číslo, neumožňuje preukázať, že žalobkyňa si zachovala centrum svojich záujmov v Poľsku, a to tým skôr, ako to žalobkyňa uviedla na pojednávaní, že išlo o mobilné telefónne číslo, ktoré teda bolo možné používať z belgického územia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66</NO.P><TXT>Po šieste žalobkyňa uvádza, že vždy pracovala v prostredí medzinárodnej verejnej správy, najskôr na stálom zastúpení Poľskej republiky pri Únii od 7. januára do <DATE ISO="20111231">31. decembra 2011</DATE> a potom pre Komisiu od <DATE ISO="20140616">16. júna 2014</DATE> do <DATE ISO="20170831">31. augusta 2017</DATE>. Tvrdí, že práve skutočnosť, že pracovala v medzinárodnom prostredí a nevykonávala žiadnu činnosť v súkromnom sektore, oslabuje akúkoľvek domnienku o integrácii do belgickej spoločnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67</NO.P><TXT>Ako to však pripúšťa samotná žalobkyňa, v rámci Komisie vykonávala zárobkovú činnosť len na základe dvoch po sebe nasledujúcich zmlúv s dvoma belgickými spoločnosťami pôsobiacimi pre túto inštitúciu v rámci poskytovania služieb. Judikatúra pritom vylúčila z pôsobnosti článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážky poslednej vety prílohy VII k služobnému poriadku trojstranné situácie, v ktorých nový úradník alebo nový zamestnanec predtým síce pracoval v rámci inštitúcií Únie, ale v mene súkromných spoločností, v ktorých bol zamestnancom (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190228">28. februára 2019</DATE>, <NAME.CASE>Pozza/Parlament</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑216/18</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2019:118">EU:T:2019:118</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Ani skutočnosť, že žalobkyňa vykonávala zárobkovú činnosť vo vzťahu ku Komisii, nemožno za týchto podmienok považovať za nepriamy dôkaz o neexistencii jej integrácie v Belgicku v referenčnom období.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o plnenia žalobkyne v rámci stáleho zastúpenia Poľskej republiky pri Únii, tieto spadajú do času pred referenčným obdobím. Nemohli mať teda rozhodujúci vplyv na to, ako OOUPZ posúdil otázku, či sa žalobkyňa v uvedenom období integrovala alebo neintegrovala do Belgicka.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69</NO.P><TXT>Vzhľadom na uvedené nie je druhá časť žalobného dôvodu dôvodná a žalobný dôvod treba v celom rozsahu zamietnuť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70</NO.P><TXT>Z tohto dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71</NO.P><TXT>Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)</P><P>rozhodol takto:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Žaloba sa zamieta.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Pani Katarzyna Wywiał‑Prząda je povinná nahradiť trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Gratsias</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Marcoulli</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Frendo</P></SIGNATORY><P>Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu <DATE ISO="20191128">28. novembra 2019</DATE>.</P><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>