Predbežné znenie
ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora zasadajúca v päťčlennom zložení)
z 21. októbra 2026(*)
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spoločný systém DPH – Dovoz tovaru – Článok 2 ods. 1 písm. d) a článok 30 smernice 2006/112/ES – Dovezenie plachetnice do Únie na účely vykonania údržbárskych a opravárenských prác bez toho, aby bola predložená colným orgánom – Zdaniteľná udalosť a vznik daňovej povinnosti – Článok 70 a článok 71 ods. 1 smernice 2006/112 – Chýbajúce povolenie na použitie colného režimu aktívny zušľachťovací styk – Colná únia – Colný kódex Únie – Zánik colného dlhu v prípade prepravy z colného územia Únie – Článok 124 ods. 1 písm. k) nariadenia (EÚ) č. 952/2013 – Pojem ‚použitý tovar‘ “
Vo veci T‑383/25,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd, Nemecko) z 18. februára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 28. mája 2025, ktorý súvisí s konaním:
Hauptzollamt A
proti
Segelbootwartung,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora zasadajúca v päťčlennom zložení),
v zložení: predsedníčka komory N. Półtorak, sudcovia G. Hesse, G. Steinfatt, D. Petrlík (spravodajca) a I. Dimitrakopoulos,
generálna advokátka: M. Brkan,
tajomník: P. Cullen, referent,
so zreteľom na to, že Súdny dvor 12. júna 2025 postúpil návrh na začatie prejudiciálneho konania Všeobecnému súdu podľa článku 50b tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie,
so zreteľom na oblasť uvedenú v článku 50b prvom odseku písm. a) a c) Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a vzhľadom na neexistenciu nezávislej otázky týkajúcej sa výkladu v zmysle článku 50b druhého odseku uvedeného štatútu,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 25. marca 2026,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Segelbootwartung, v zastúpení: M. Hanke a M. Hanke, advokáti,
– grécka vláda, v zastúpení: K. Konsta, A. Magrippi, S. Papaioannou a M. Tassopoulou, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: P. Carlin, B. Eggers a F. Moro, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 3. júna 2026,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 1 písm. d), ako aj článkov 30, 70 a článku 71 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1, ďalej len „smernica o DPH“) a článku 124 ods. 1 písm. k) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1, ďalej len „colný kódex“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Hauptzollamt A (Hlavný colný úrad A, Nemecko, ďalej len „Hauptzollamt“) a Segelbootwartung vo veci dovozného cla a dane z pridanej hodnoty (DPH) pri dovoze, ktorých zaplatenie od neho požaduje za to, že doviezol plachetnicu na nemecké územie.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica o DPH
3 Článok 2 smernice o DPH stanovuje:
„1. DPH podliehajú tieto transakcie:
…
d) dovoz tovaru.
…“
4 Článok 30 smernice o DPH stanovuje:
„‚Dovoz tovaru‘ je vstup takého tovaru do [Únie], ktorý nie je vo voľnom obehu v zmysle článku [29 ZFEÚ].
…“
5 Podľa článku 60 smernice o DPH:
„Miestom dovozu tovaru je členský štát, na území ktorého sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje do [Únie].“
6 Článok 70 smernice o DPH stanovuje:
„Zdaniteľná udalosť nastáva a daňová povinnosť vzniká uskutočnením dovozu tovaru.“
7 Podľa článku 71 smernice o DPH:
„1. Keď je tovar pri vstupe do [Únie] prepustený do jedného z režimov alebo situácií uvedených v článkoch 156, 276 a 277 alebo do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, zdaniteľná udalosť nastane a daňová povinnosť vznikne v okamihu, keď sa na tovar prestanú vzťahovať uvedené režimy alebo situácie.
Keď však dovážaný tovar podlieha clu, poľnohospodárskym odvodom alebo poplatkom, ktoré majú rovnaký účinok a sú ustanovené v rámci spoločnej politiky, zdaniteľná udalosť nastane a daňová povinnosť vznikne v okamihu, keď nastane zdaniteľná udalosť pre tieto poplatky a tieto poplatky sa stanú splatné.
…“
Colný kódex
8 Odôvodnenie 38 colného kódexu znie:
„V prípadoch, v ktorých colný dlh vznikol nedodržaním colných predpisov, je vhodné zohľadniť dobrú vieru príslušnej osoby a znížiť tak následky vzniknuté nedbanlivosťou dlžníka.“
9 Podľa článku 79 colného kódexu:
„1. Pri tovare, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká colný dlh pri dovoze v dôsledku nesplnenia niektorej z týchto povinností alebo podmienok:
a) nesplnením jednej z povinností ustanovených v colných predpisoch týkajúcich sa vstupu tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, na colné územie Únie, jeho odňatia spod colného dohľadu alebo prepravy, zušľachtenia, skladovania, dočasného uskladnenia, dočasného použitia alebo zničenia takéhoto tovaru v rámci tohto územia, alebo
…
2. Colný dlh vzniká buď:
a) v okamihu, keď povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vzniká, nie je splnená alebo sa prestane plniť, alebo
…
3. V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) a b) je dlžníkom ktorákoľvek z týchto osôb:
a) každá osoba, ktorá bola povinná splniť príslušné povinnosti;
…“
10 Článok 124 colného kódexu stanovuje:
„1. …zaniká colný dlh pri dovoze alebo vývoze jedným z týchto spôsobov:
…
k) ak, s výnimkou odseku 6, vznikol colný dlh podľa článku 79 a colným orgánom sa dostatočne preukáže, že tovar nebol použitý alebo spotrebovaný a bol prepravený z colného územia Únie.
…
6. V prípade uvedenom v odseku 1 písm. k) colný dlh nezaniká vo vzťahu k osobe alebo osobám, ktoré sa pokúsili o podvodné konanie.
…“
11 Podľa článku 139 colného kódexu:
„1. Tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie, predkladá colným orgánom ihneď po jeho príchode na určený colný úrad alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi alebo do slobodného pásma jedna z týchto osôb:
a) osoba, ktorá tovar prepravila na colné územie Únie;
…“
12 Článok 210 colného kódexu znie:
„Tovar možno prepustiť do niektorej z týchto kategórií osobitných colných režimov:
…
d) zušľachťovací styk, ktorý zahŕňa aktívny a pasívny zušľachťovací styk.“
13 Podľa článku 211 colného kódexu:
„1. Povolenie od colných orgánov sa vyžaduje na:
a) použitie colných režimov aktívny alebo pasívny zušľachťovací styk, dočasné použitie alebo konečné použitie,
…
2. Colné orgány udelia povolenie s retroaktívnym účinkom, ak sú splnené tieto podmienky:
…
3. Ak nie je ustanovené inak, povolenie uvedené v odseku 1 sa udeľuje výlučne osobám, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:
a) sú usadené na colnom území Únie;
b) poskytujú potrebné záruky na riadne vykonávanie operácií; schválený hospodársky subjekt pre zjednodušené colné postupy sa považuje za spĺňajúci túto podmienku, pokiaľ bola činnosť týkajúca sa dotknutého osobitného colného režimu zohľadnená v povolení uvedenom v článku 38 ods. 2 písm. a).
c) ak môže v súvislosti s tovarom prepusteným do osobitného colného režimu vzniknúť colný dlh alebo iné platby, poskytnú záruku v súlade s článkom 89;
d) v prípade colného režimu dočasné použitie tovar používajú alebo zabezpečujú jeho použitie alebo v prípade colného režimu aktívny zušľachťovací styk vykonávajú na tovare spracovateľské operácie alebo ich zabezpečujú.
4. Ak nie je ustanovené inak, povolenie uvedené v odseku 1 sa udeľuje len vtedy, ak okrem podmienok uvedených v odseku 3 sú splnené všetky tieto podmienky:
a) colné orgány môžu vykonávať colný dohľad bez toho, aby museli zaviesť administratívne opatrenia, ktoré sú z hľadiska príslušných ekonomických potrieb neprimerané;
b) povolením vykonávať colný režim zušľachťovací styk sa nepriaznivo neovplyvnia základné záujmy výrobcov v Únii (hospodárske podmienky).
…“
14 Článok 220 toho istého kódexu stanovuje:
„Tovar prepustený do colného režimu colné uskladňovanie alebo zušľachťovací styk alebo tovar v slobodnom pásme sa môže podrobiť obvyklým formám zaobchádzania určeným na jeho zachovanie, zlepšenie jeho vzhľadu alebo predajnej kvality alebo na jeho prípravu na distribúciu alebo ďalší predaj.“
15 Podľa článku 256 colného kódexu:
„1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 223, colný režim aktívny zušľachťovací styk umožňuje použitie tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, v rámci jednej alebo niekoľkých spracovateľských operácií na colnom území Únie bez toho, aby podliehal:
a) dovoznému clu;
b) iným platbám ustanoveným inými príslušnými platnými predpismi;
c) obchodnopolitickým opatreniam, ak nezakazujú vstup tovaru na colné územie Únie alebo výstup tovaru z colného územia Únie.
2. Colný režim aktívny zušľachťovací styk možno použiť v iných prípadoch ako je oprava a zničenie, len ak je možné tovar prepustený do colného režimu identifikovať v zušľachtených výrobkoch bez toho, aby bolo dotknuté používanie výrobného príslušenstva.
V prípade uvedenom v článku 223 je možné colný režim použiť, ak možno overiť plnenie podmienok stanovených pre náhradný tovar.
3. Okrem odsekov 1 a 2 sa colný režim aktívny zušľachťovací styk môže použiť aj na ktorýkoľvek z tohto tovaru:
a) tovar, ktorý má byť podrobený operáciám, ktorými sa zabezpečí jeho súlad s technickými požiadavkami na jeho prepustenie do voľného obehu;
b) tovar, ktorý sa musí podrobiť obvyklým spôsobom zaobchádzania v súlade s článkom 220.
Delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446
16 Článok 161 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 1), stanovuje:
„Odchylne od článku 211 ods. 3 písm. a) kódexu môžu colné orgány vo výnimočných prípadoch, ak to považujú za odôvodnené, udeliť povolenie na colný režim konečné použitie alebo colný režim aktívny zušľachťovací styk osobám usadeným mimo colného územia Únie.“
Nemecké právo
17 Podľa § 1 Umsatzsteuergesetz (zákon o dani z obratu) z 21. februára 2005 (BGBl. 2005 I, s. 386), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej:
„1. Dani z obratu podliehajú tieto transakcie:
…
(4) dovoz tovaru na územie štátu…;
…“
18 Ustanovenie § 21 zákona o dani z obratu stanovuje:
„…
2. Pravidlá uplatniteľné na clá sa mutatis mutandis uplatnia na daň z obratu pri dovoze;
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
19 Žalovaný vo veci samej, fyzická osoba s bydliskom vo Švajčiarsku, prekročil nemeckú hranicu autom, pričom na prívese na prepravu lodí prevážal plachetnicu registrovanú vo Švajčiarsku na svoje meno, a to bez colného vybavenia. V ten istý deň bol podrobený colnej kontrole, počas ktorej uviedol, že smeruje do priestorov spoločnosti X so sídlom v Nemecku, aby tam dal vykonať údržbárske a opravárenské práce na závesnom motore plachetnice. Na základe tejto kontroly vydal Hauptzollamt výmer, v ktorom stanovil clo a DPH pri dovoze splatné z dôvodu dovozu plachetnice do Nemecka.
20 Po zaplatení dovozného cla žalovaný vo veci samej dopravil plachetnicu do priestorov spoločnosti X na vykonanie údržbárskych a opravárenských prác. Tieto práce spočívali v úprave držiaka kýlovej plutvy, opätovnom osadení kýlovej plutvy, kontrole motora, vo vykonaní opravy palivového filtračného systému a vo výmene katalyzátora na úpravu výfukových plynov. Žalovaný vo veci samej následne spätne vyviezol plachetnicu do Švajčiarska.
21 Žalovaný vo veci samej podal proti výmeru o stanovení cla a DPH pri dovoze uvedenému v bode 19 vyššie sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Následne sa obrátil na Finanzgericht (Finančný súd, Nemecko), ktorý zrušil tento výmer, ako aj rozhodnutie o sťažnosti proti uvedenému výmeru. Finanzgericht (Finančný súd) dospel k záveru, že colný dlh vznikol, keďže žalovaný vo veci samej pri prekročení hranice s plachetnicou nepodal výslovné oznámenie o predložení tovaru colnému úradu ani colné vyhlásenie. Naopak vyjadril pochybnosti, pokiaľ ide o dlh na DPH pri dovoze plachetnice. V každom prípade sa domnieval, že tento colný dlh, ako aj prípadný dlh na DPH pri dovoze zanikli v súlade s článkom 124 ods. 1 písm. k) colného kódexu, keďže plachetnica bola spätne vyvezená do Švajčiarska bez toho, aby bola použitá alebo spotrebovaná na colnom území Európskej únie.
22 Hauptzollamt podal proti rozsudku Finanzgericht (Finančný súd) opravný prostriedok „Revision“ na Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdil, že plachetnica bola „použitá“ v zmysle článku 124 ods. 1 písm. k) colného kódexu, keďže bola bez povolenia predmetom zušľachtenia. V dôsledku toho colný dlh nezanikol napriek neskoršiemu spätnému vývozu plachetnice. Okrem toho vznikol dlh na DPH pri dovoze, keďže v dôsledku zušľachtenia došlo k poskytnutiu služieb na plachetnici, ktorá tak vstúpila do hospodárskeho obehu Únie. Žalovaný vo veci samej v podstate tvrdí, že colný dlh zanikol v dôsledku spätného vývozu plachetnice a že táto plachetnica nemohla vstúpiť do hospodárskeho obehu Únie, keďže vykonané práce sa obmedzovali na údržbu.
23 Predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že colný dlh vznikol v súlade s článkom 79 ods. 1 písm. a) colného kódexu, keďže žalovaný vo veci samej doviezol plachetnicu na colné územie Únie bez toho, aby formálne predložil tovar colnému orgánu podľa článku 139 ods. 1 uvedeného kódexu. Tento súd má však pochybnosti na jednej strane, pokiaľ ide o otázku, či okrem colného dlhu podľa článku 2 ods. 1 písm. d) smernice o DPH vznikol aj dlh na DPH pri dovoze. Konkrétne sa pýta, či okolnosť, že plachetnica bola prepravená na colné územie Únie bez toho, aby bola prepustená do colného režimu, a že bola pasívnym predmetom poskytovania služieb údržby a opravy bez toho, aby sa aktívne použila ako dopravný prostriedok na dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb, postačuje na charakterizovanie vstupu do hospodárskeho obehu Únie, ktorý ako jediný umožňuje predpokladať spotrebu, ktorá môže viesť k vzniku zdaniteľnej udalosti na účely DPH. Na druhej strane sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či colný dlh zanikol v zmysle článku 124 ods. 1 písm. k) colného kódexu v dôsledku toho, že plachetnica následne opustila colné územie Únie. Keďže údržbárske alebo opravárenské práce nemožno považovať za obvyklé spôsoby zaobchádzania v zmysle článku 220 colného kódexu, nie je isté, či plachetnica, hoci nebola prepustená do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, bola použitá na colnom území Únie.
24 Za týchto okolností Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Vstupuje dopravný prostriedok do hospodárskeho obehu Únie, ak sa v členskom štáte nepoužíva ako dopravný prostriedok, ale sa na ňom poskytuje služba (v prejednávanej veci: údržbárske a opravárenské práce)?
2. Má sa článok 124 ods. 1 písm. k) [colného kódexu] vykladať v tom zmysle, že tovar, ktorý nie je tovarom Únie, sa používa v zmysle tohto ustanovenia, ak sa na ňom na colnom území Únie vykonajú výlučne údržbárske alebo opravárenské práce a tovar, ktorý nie je tovarom Únie, sa následne spätne vyvezie?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
25 Na úvod treba poznamenať, že hoci sa znenie prvej prejudiciálnej otázky netýka žiadneho ustanovenia práva Únie, z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne vyplýva, že predkladajúci vnútroštátny súd žiada o výklad ustanovení článku 2 ods. 1 písm. d), ako aj článkov 30, 70 a 71 smernice o DPH, ktoré sú výslovne citované v tomto návrhu.
26 Za týchto podmienok treba konštatovať, že prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 1 písm. d), ako aj články 30, 70 a 71 smernice o DPH majú vykladať v tom zmysle, že nezákonný dovoz dopravného prostriedku pochádzajúceho z tretej krajiny do členského štátu, v ktorom je tento prostriedok následne predmetom údržbárskych a opravárenských prác pred jeho spätným vývozom mimo colného územia Únie bez toho, aby bol použitý ako dopravný prostriedok, predstavuje dovoz tovaru podliehajúceho DPH.
27 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 1 písm. d) smernice o DPH podlieha DPH dovoz tovaru a že podľa článku 30 prvého odseku tejto smernice dovozom tovaru je vstup takého tovaru do Únie, ktorý nie je vo voľnom obehu.
28 Ďalej v článku 70 smernice o DPH je stanovená zásada, že zdaniteľná udalosť nastáva a daňová povinnosť vzniká uskutočnením dovozu tovaru.
29 Napokon článok 71 ods. 1 smernice o DPH v prvom pododseku najmä stanovuje, že ak je tovar pri vstupe do Únie prepustený do niektorého z colných režimov alebo situácií uvedených v tomto článku, nastane zdaniteľná udalosť a vznikne daňová povinnosť v okamihu, keď sa na tovar prestane vzťahovať tento režim alebo situácia.
30 Druhý pododsek článku 71 ods. 1 smernice o DPH sa však týka osobitnej situácie, v ktorej v prípade dovážaného tovaru podliehajúceho clu nastane zdaniteľná udalosť a vznikne daňová povinnosť v okamihu, keď nastane zdaniteľná udalosť a splatnosť tohto cla.
31 V prejednávanej veci podľa informácií predkladajúceho vnútroštátneho súdu vznikol colný dlh podľa článku 79 ods. 1 písm. a) colného kódexu, pretože plachetnica nebola predložená colnému úradu bezprostredne po jej vstupe na colné územie Únie v rozpore s článkom 139 ods. 1 písm. a) tohto kódexu.
32 Z judikatúry vyplýva, že vzhľadom na paralelu medzi DPH pri dovoze a clom, ktorú potvrdzuje článok 71 ods. 1 druhý pododsek smernice o DPH, popri colnom dlhu môže vzniknúť aj dlh na DPH, ak na základe protiprávneho konania, ktoré viedlo ku vzniku colného dlhu, možno predpokladať, že predmetný tovar vstúpil do hospodárskeho obehu Únie a mohol byť použitý na spotrebu, čím vzniká zdaniteľná udalosť, na ktorú sa vzťahuje DPH [pozri rozsudok z 18. januára 2024, Hauptzollamt Braunschweig (Miesto vzniku DPH – III), C‑791/22, EU:C:2024:59, bod 30 a citovaná judikatúra]. Tak by to bolo najmä v prípade, keď tovar nevstúpil na colné územie Únie zákonne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2019, Federal Express Corporation Deutsche Niederlassung, C‑26/18, EU:C:2019:579, bod 46).
33 Súdny dvor však už rozhodol – v súvislosti s tovarom, ktorý nevstúpil na colné územie Únie zákonne a ktorý mohol byť predmetom spotreby alebo použitia vo viacerých členských štátoch – že domnienka vstupu do hospodárskeho obehu môže byť vyvrátená, ak sa preukáže, že napriek porušeniam colných predpisov, ktoré viedli ku vzniku colného dlhu pri dovoze v členskom štáte, v ktorom boli tieto porušenia spáchané, tovar vstúpil do hospodárskeho obehu Únie na území iného členského štátu a v tomto štáte bol tento tovar určený na spotrebu. V tomto prípade nastane zdaniteľná udalosť pre DPH pri dovoze v tomto inom členskom štáte [rozsudky z 10. júla 2019, Federal Express Corporation Deutsche Niederlassung, C‑26/18, EU:C:2019:579, bod 48, a z 18. januára 2024, Hauptzollamt Braunschweig (Miesto vzniku DPH– III), C‑791/22, EU:C:2024:59, bod 31].
34 Treba teda preskúmať, či domnienku vstupu do hospodárskeho obehu možno vyvrátiť aj v situácii, keď tovar, ktorý bol nezákonne dovezený do Únie na územie jedného členského štátu, nebol určený na spotrebu v inom členskom štáte, ale mimo územia Únie.
35 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že samotné porušenia colných predpisov nepredstavujú dostatočný prvok na to, aby sa dospelo k záveru, že predmetný tovar skutočne vstúpil do hospodárskeho obehu Únie. Môže to tak byť aj v prípade, ak takéto porušenia mali za následok, že tento tovar sa už nenachádzal pod dohľadom colných orgánov, ktorým bola odňatá možnosť kontroly jeho obehu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2019, Federal Express Corporation Deutsche Niederlassung, C‑26/18, EU:C:2019:579, body 50 až 52).
36 Okrem toho, keďže DPH je svojou povahou daňou zo spotreby, vstup tovaru do hospodárskeho obehu Únie prinajmenšom predpokladá, že tento tovar bol určený na spotrebu alebo použitie na území Únie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. marca 2021, Hauptzollamt Münster (Miesto vzniku DPH), C‑7/20, EU:C:2021:161, body 31 až 35; z 8. septembra 2022, Hauptzollamt Hamburg (Miesto vzniku DPH– II), C‑368/21, EU:C:2022:647, bod 33, a z 18. januára 2024, Hauptzollamt Braunschweig (Miesto vzniku DPH– III), C‑791/22, EU:C:2024:59, bod 33].
37 Platí to o to viac, že domnienka, podľa ktorej tovar nezákonne dovezený na colné územie Únie vstupuje do hospodárskeho obehu Únie, je odôvodnená najmä potrebou zabezpečiť neutralitu hospodárskej súťaže medzi tovarom pochádzajúcim z tretích krajín a porovnateľným tovarom pochádzajúcim z Únie. Ak sa však preukáže, že tovar pochádzajúci z tretej krajiny nebol určený ani na spotrebu, ani na použitie na území Únie, v zásade nemôže konkurovať porovnateľnému tovaru pochádzajúcemu z Únie.
38 Za týchto podmienok treba konštatovať, že domnienku vstupu do hospodárskeho obehu Únie, ako je uvedená v bode 32 vyššie, možno vyvrátiť, ak osoba, ktorá nezákonne doviezla tovar na colné územie Únie, na základe objektívnych a overiteľných skutočností preukáže, že tento tovar nebol určený na spotrebu alebo použitie na tomto území.
39 V tejto súvislosti treba v prvom rade spresniť, že dopravné prostriedky nie sú vzhľadom na svoju povahu zvyčajne predmetom spotreby, ale použitia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2022, Hauptzollamt Hamburg (Miesto vzniku DPH – II), C‑368/21, EU:C:2022:647, bod 34].
40 Ďalej na vyvrátenie domnienky vstupu do hospodárskeho obehu Únie musí osoba, ktorá nezákonne doviezla dopravný prostriedok na colné územie Únie, predložiť objektívne a overiteľné skutočnosti umožňujúce určiť územie, na ktorom sa má tento dopravný prostriedok použiť, alebo aspoň preukázať, že je v každom prípade určený na použitie mimo colného územia Únie (pozri analogicky rozsudok z 18. novembra 2010, X, C‑84/09, EU:C:2010:693, bod 44).
41 V tomto kontexte treba zohľadniť najmä podmienky, za ktorých sa uskutočnila jeho preprava v čase, miesto bydliska jeho vlastníka alebo držiteľa, miesto jeho bežného používania, ako aj existenciu alebo neexistenciu väzieb, ktoré tento vlastník alebo držiteľ udržiava na jednej strane s colným územím Únie a na druhej strane s tretími krajinami, ktoré môžu byť miestom určenia tohto dopravného prostriedku (pozri analogicky rozsudok z 18. novembra 2010, X, C‑84/09, EU:C:2010:693, body 45 a 46).
42 Okrem toho sa musia v čo najväčšej miere zohľadniť úmysly osoby, ktorá nezákonne prepravila dopravný prostriedok na colné územie Únie, pokiaľ sú podložené objektívnymi a overiteľnými skutočnosťami (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 18. novembra 2010, X, C‑84/09, EU:C:2010:693, bod 47).
43 Napokon treba uviesť, že spotreba alebo skutočné použitie tovaru na colnom území Únie umožňuje dospieť k záveru, že tento tovar vstúpil do hospodárskeho obehu Únie. V dôsledku toho prináleží osobe, ktorá nezákonne doviezla tovar na colné územie Únie, aby najmä preukázala, že tento tovar opustil colné územie Únie bez toho, aby tam bol skutočne spotrebovaný alebo použitý.
44 V tejto súvislosti treba uviesť, že na to, aby sa toto použitie považovalo za „skutočné“, musí v zásade umožňovať využívať tento tovar v súlade s jeho vlastnou funkciou alebo účelom. Naproti tomu samotná skutočnosť, že tento dopravný prostriedok sa nachádza na území Únie alebo že je predmetom operácií, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby bol vhodný na takéto používanie, nestačí na to, aby bolo použitie tohto prostriedku charakterizované ako „skutočné“.
45 Konkrétne skutočné použitie dopravných prostriedkov zodpovedá najmä ich použitiu na účely pohybu osôb alebo tovaru.
46 Naproti tomu samotný presun dopravného prostriedku na miesto, kde sa skutočne používa, nemôže sám osebe predstavovať skutočné použitie uvedeného dopravného prostriedku [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 8. septembra 2022, Hauptzollamt Hamburg (Miesto vzniku DPH – II), C‑368/21, EU:C:2022:647, bod 34].
47 V prejednávanej veci z informácií poskytnutých predkladajúcim vnútroštátnym súdom vyplýva, že žalovaný vo veci samej má bydlisko vo Švajčiarsku a že plachetnica je registrovaná v tejto krajine. Okrem toho je nesporné, že táto plachetnica bola dovezená do Nemecka výlučne na účely vykonania údržbárskych a opravárenských prác a že bola po ukončení týchto prác spätne vyvezená do Švajčiarska. Navyše sa zdá, že nič v spise nepreukazuje existenciu osobitných väzieb medzi touto plachetnicou a Nemeckom, s výnimkou uskutočnenia uvedených prác. Tieto skutočnosti naznačujú, že plachetnica nebola určená na použitie ako dopravný prostriedok v Nemecku alebo v inom členskom štáte, čo prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.
48 Okrem toho, hoci plachetnica je dopravným prostriedkom určeným na plavbu, z tvrdení žalovaného vo veci samej, ktoré nie sú spochybnené, vyplýva, že plachetnica bola prepravovaná na nemeckom území na prívese a nebola použitá na účely plavby na tomto území.
49 Ďalej z informácií poskytnutých predkladajúcim vnútroštátnym súdom vyplýva, že táto plachetnica bola prepravená do spoločnosti X, aby tam bola predmetom údržbárskych a opravárenských prác, a že bola následne spätne vyvezená do Švajčiarska.
50 Zo samotnej povahy týchto prác, ktoré spočívajú v úprave držiaka kýlovej plutvy, opätovnom osadení kýlovej plutvy, kontrole motora, vo vykonaní opravy palivového filtračného systému a vo výmene katalyzátora na úpravu výfukových plynov, pritom vyplýva, že ich jediným cieľom bolo umožniť používanie plachetnice v súlade s jej funkciou a účelom, ktorým je plavba. Samotným vykonaním takýchto prác vlastník alebo držiteľ plachetnice nevyužíva túto plachetnicu v súlade s jej funkciou alebo účelom.
51 V tejto súvislosti navyše nie je relevantné, že takéto práce môžu ako poskytovanie služieb za protihodnotu na území členského štátu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice o DPH podliehať DPH. Keďže je totiž prípadný vznik povinnosti platiť DPH z týchto služieb nezávislý od vzniku povinnosti zaplatiť DPH pri dovoze, uvedené plnenia treba považovať za transakcie odlišné od dovozu plachetnice, aj keď tieto práce viedli k zvýšeniu jej hodnoty.
52 Z toho vyplýva, že samotnú skutočnosť, že plachetnica bola predmetom opravárenských a údržbárskych prác v Nemecku predtým, ako bola spätne vyvezená do Švajčiarska, nemožno považovať za skutočné použitie tohto dopravného prostriedku na colnom území Únie.
53 V dôsledku toho, ak žalovaný vo veci samej na základe objektívnych a overiteľných skutočností preukáže, že plachetnica nebola určená na použitie v Nemecku alebo v inom členskom štáte najmä z dôvodu, že na jednej strane jeho úmyslom nebolo takéto použitie a na druhej strane plachetnica bola spätne vyvezená do Švajčiarska bez toho, aby bola skutočne použitá na colnom území Únie, čo prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, nevzniká žiadna povinnosť zaplatiť DPH pri dovoze.
54 Na rozdiel od toho, čo tvrdí grécka vláda, takýto záver nespochybňuje potrebný účinok článku 71 ods. 1 prvého pododseku smernice o DPH, ktorý podmieňuje odklad zdaniteľnej udalosti na účely DPH pri dovoze prepustením tovaru do jedného z colných režimov alebo do jednej zo situácií výslovne stanovených v tomto ustanovení.
55 Hospodárske subjekty, ktoré dovážajú do Únie tovar patriaci do jedného z colných režimov stanovených v článku 71 ods. 1 prvom pododseku smernice o DPH, sú totiž naďalej motivované prepustiť predmetný tovar do tohto colného režimu, keďže v opačnom prípade by čelili jednak vzniku colného dlhu, ako aj prípadne sankciám týkajúcim sa porušení colných predpisov, a jednak povinnosti vyvrátiť na základe kritérií uvedených v bode 38 vyššie domnienku, že tovar vstúpil do hospodárskeho obehu Únie, s cieľom vyhnúť sa jeho zdaneniu DPH.
56 Rovnako záver uvedený v bode 53 vyššie nie je v rozpore s judikatúrou, podľa ktorej, ak bol tovar zaistený a zhabaný po opustení prvého colného úradu na colnom území Únie, zdaniteľná udalosť DPH už nastala a DPH je z tohto dôvodu splatná (rozsudky z 29. apríla 2010, Dansk Transport og Logistik, C‑230/08, EU:C:2010:231, bod 94, a zo 7. apríla 2022, Kauno teritorinė muitinė, C‑489/20, EU:C:2022:277, bod 50).
57 Vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky citované v bode 56 vyššie, bol totiž predmetný tovar, t. j. cigarety nezákonne dovezené do Únie, svojou povahou a vzhľadom na okolnosti jeho dovozu určený na spotrebu na území Únie. Otázka možnosti vyvrátiť domnienku vstupu do hospodárskeho obehu Únie teda nevznikla, keďže podmienky pripomenuté v bode 38 vyššie nemohli byť splnené.
58 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 písm. d), ako aj články 30, 70 a 71 smernice o DPH sa majú vykladať v tom zmysle, že nezákonný dovoz dopravného prostriedku pochádzajúceho z tretej krajiny na colné územie Únie nepredstavuje dovoz tovaru podliehajúceho DPH, ak sa na základe objektívnych a overiteľných skutočností preukáže, že takýto dopravný prostriedok nebol určený na použitie na tomto území a bol spätne vyvezený bez toho, aby bol skutočne použitý na uvedenom území.
O druhej otázke
59 Druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 124 ods. 1 písm. k) colného kódexu vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že tovar bol pred svojím spätným vývozom predmetom údržbárskych a opravárenských prác na colnom území Únie, ak tieto práce neboli povolené ako spracovateľské operácie v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk, predstavuje použitie tohto tovaru v zmysle tohto ustanovenia.
60 Podľa článku 124 ods. 1 písm. k) colného kódexu colný dlh, ktorý vznikol podľa článku 79 tohto kódexu, zaniká, ak za predpokladu, že dotknutá osoba sa nepokúsila o podvodné konanie v zmysle článku 124 ods. 6 uvedeného kódexu, sa preukáže, že tovar nebol použitý alebo spotrebovaný a bol prepravený z colného územia Únie.
61 Článok 124 ods. 1 písm. k) colného kódexu sa má vykladať vzhľadom na odôvodnenie 38 tohto kódexu, podľa ktorého v prípadoch, v ktorých colný dlh vznikol nedodržaním colných predpisov, je vhodné zohľadniť dobrú vieru príslušnej osoby a znížiť tak následky vzniknuté nedbanlivosťou dlžníka.
62 V tejto súvislosti Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že cieľom článku 124 ods. 1 písm. k) colného kódexu v spojení s odôvodnením 38 a v spojení s článkom 124 ods. 6 tohto kódexu je umožniť v prípade neexistencie pokusu o podvodné konanie zánik colného dlhu, ktorý vznikol na základe článku 79 uvedeného kódexu, v prípade, ak sa napriek nedodržaniu určitých podmienok alebo povinností vyplývajúcich z tohto kódexu preukáže, že tovar nebol použitý spôsobom, ktorý odôvodňuje uloženie cla, a tovar bol prepravený z colného územia Únie (rozsudok z 8. októbra 2020, Combinova, C‑476/19, EU:C:2020:802, bod 32).
63 Pojem „použitý tovar“ v zmysle článku 124 ods. 1 písm. k) colného kódexu treba teda chápať tak, že sa netýka akéhokoľvek použitia, ale len použitia, ktoré samo osebe zakladá vznik colného dlhu (rozsudok z 8. októbra 2020, Combinova, C‑476/19, EU:C:2020:802, bod 33).
64 Okrem toho nedodržanie formálnych podmienok stanovených colným kódexom nemôže samo osebe brániť uplatneniu určitých ustanovení tohto kódexu, ktorých cieľom je zmierniť dôsledky nesplnenia colných povinností, medzi ktoré patrí podmienka stanovená v článku 124 ods. 1 písm. k) uvedeného kódexu, keďže tieto ustanovenia sú určené práve na to, aby sa uplatňovali v situáciách vyplývajúcich z takéhoto nesplnenia povinnosti. Článok 124 ods. 1 písm. k) colného kódexu by tak bol do veľkej miery zbavený potrebného účinku, ak by sa vykladal v tom zmysle, že sa nemôže uplatniť, ak tovar nebol prepustený do colného režimu aktívny zušľachťovací styk (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 12. júna 2025, Palmstråle, C‑125/24, EU:C:2025:431, bod 33).
65 Preto samotná skutočnosť, že spracovateľské operácie neboli formálne povolené v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk, nemôže sama osebe brániť zániku colného dlhu, ak sú okrem toho splnené podmienky stanovené v článku 124 ods. 1 písm. k) colného kódexu v spojení s jeho odôvodnením 38.
66 Preto, ako uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, ak operácia vykonaná na tovare na colnom území Únie sama osebe nevedie k vzniku colného dlhu, pretože má charakteristické znaky operácie, ktorá mohla byť povolená v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk, túto operáciu nemožno kvalifikovať ako použitie v zmysle článku 124 ods. 1 písm. k) colného kódexu napriek neexistencii formálneho povolenia na túto operáciu v rámci takéhoto režimu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. októbra 2020, Combinova, C‑476/19, EU:C:2020:802, bod 35).
67 Za týchto podmienok prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby overil, či údržbárske a opravárenské práce majú také charakteristické znaky, že mohli byť povolené v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku.
68 V tejto súvislosti musí predkladajúci vnútroštátny súd na jednej strane najmä preskúmať, či údržbárske a opravárenské práce ako také patrili do pôsobnosti colného režimu aktívny zušľachťovací styk, ako je definovaný v článku 256 colného kódexu.
69 Na druhej strane predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či žalovaný vo veci samej spĺňal podmienky vyžadované na udelenie povolenia na použitie colného režimu aktívny zušľachťovací styk.
70 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že colný kódex stanovuje možnosť udeliť povolenie na použitie colného režimu aktívny zušľachťovací styk so spätnou účinnosťou, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 211 ods. 2 tohto kódexu. Na to, aby toto posledné uvedené ustanovenie nebolo zbavené svojho potrebného účinku, musia byť tieto podmienky splnené aj vtedy, keď je súd povinný spätne overiť, či určité operácie mohli byť povolené v rámci tohto režimu.
71 V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že článok 161 delegovaného nariadenia 2015/2446 stanovuje, že odchylne od článku 211 ods. 3 písm. a) colného kódexu možno povolenie na použitie colného režimu aktívny zušľachťovací styk, ak sa vydanie takéhoto povolenia považuje za odôvodnené, udeliť príležitostne osobám usadeným mimo colného územia Únie.
72 Ak sa po overení predkladajúcim vnútroštátnym súdom v súlade s bodmi 67 až 70 vyššie ukáže, že údržbárske a opravárenské práce mohli byť povolené v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk, vykonanie týchto prác nemožno kvalifikovať ako použitie plachetnice v zmysle článku 124 ods. 1 písm. k) colného kódexu.
73 V tejto súvislosti treba dodať, že tento záver nezasahuje do potrebného účinku článku 210 colného kódexu, ktorý stanovuje prepustenie tovaru do jedného z osobitných colných režimov.
74 Ako totiž vyplýva z bodu 55 vyššie, hospodárske subjekty, ktoré dovážajú do Únie tovar, ktorý môže byť prepustený do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, sú naďalej motivované prepustiť tento tovar do tohto režimu, keďže použitie takéhoto režimu bráni vzniku colného dlhu a oslobodzuje ich tak od povinnosti neskôr žiadať o jeho zánik.
75 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 124 ods. 1 písm. k) colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že tovar bol pred svojím spätným vývozom predmetom údržbárskych a opravárenských prác na colnom území Únie, ak tieto práce mohli byť povolené ako spracovateľské operácie v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk, nepredstavuje použitie tohto tovaru v zmysle tohto ustanovenia.
O trovách
76 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Všeobecnému súdu a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora zasadajúca v päťčlennom zložení)
rozhodol takto:
1. Článok 2 ods. 1 písm. d), ako aj články 30, 70 a 71 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nezákonný dovoz dopravného prostriedku pochádzajúceho z tretej krajiny na colné územie Európskej únie nepredstavuje dovoz tovaru podliehajúceho dani z pridanej hodnoty (DPH), ak sa na základe objektívnych a overiteľných skutočností preukáže, že takýto dopravný prostriedok nebol určený na použitie na tomto území a bol spätne vyvezený bez toho, aby bol skutočne použitý na uvedenom území.
2. Článok 124 ods. 1 písm. k) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
skutočnosť, že tovar bol pred svojím spätným vývozom predmetom údržbárskych a opravárenských prác na colnom území Únie, ak tieto práce mohli byť povolené ako spracovateľské operácie v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk, nepredstavuje použitie tohto tovaru v zmysle tohto ustanovenia.
|
Półtorak |
Hesse |
Steinfatt |
|
Petrlík |
Dimitrakopoulos |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. októbra 2026.
Podpisy
* Jazyk konania: nemčina.