<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.21-20110601.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="ECRCJ2010SKA.0400309101.case.xml"><NO.CASE>C-518/08</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62008CJ0518</NO.CELEX><NO.SEQ>0008.0002</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>I-3111</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>I-3128</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>18</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><LEFT>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20100415">15. 4. 2010</DATE> — VEC C-518/08</LEFT><RIGHT>FUNDACIÓN GALA-SALVADOR DALÍ A VEGAP</RIGHT></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (tretia komora)</P><P>z <DATE ISO="20100415">15. apríla 2010</DATE><NOTE NOTE.ID="E0001" NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE"><P>Jazyk konania: francúzština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C-518/08,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Tribunal de grande instance de Paris (Francúzsko) z <DATE ISO="20081029">29. októbra 2008</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20081127">27. novembra 2008</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Fundación Gala-Salvador Dalí,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Visual Entidad de Gestión de Artistas Plásticos (VEGAP)</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Société des auteurs dans les arts graphiques et plastiques (ADAGP),</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Juan-Leonardo Bonet Domenech,</HT></P><?PAGE NO="I-3112"?><P><HT TYPE="BOLD">Eulalia-María Bas Dalí,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">María del Carmen Domenech Biosca,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Antonio Domenech Biosca,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Ana-María Busquets Bonet,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Mónica Busquets Bonet,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (tretia komora),</P><P>v zložení: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia R. Silva de Lapuerta, E. Juhász, J. Malenovský (spravodajca) a D. Šváby,</P><P>generálna advokátka: E. Sharpston,</P><P>tajomník: N. Nančev, referent,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20091112">12. novembra 2009</DATE>,</VISA></GR.VISA><?PAGE NO="I-3113"?><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>Fundación Gala-Salvador Dalí a Visual Entidad de Gestión de Artistas Plásticos (VEGAP), v zastúpení: P.-F. Veil, advokát,</P></ITEM><ITEM><P>francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a B. Beaupère-Manokha, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>španielska vláda, v zastúpení: M. Muñoz Pérez, splnomocnený zástupca,</P></ITEM><ITEM><P>talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci W. Ferrante, avvocato dello Stato,</P></ITEM><ITEM><P>Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: H. Krämer a C. Vrignon, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní <DATE ISO="20091217">17. decembra 2009</DATE>,</VISA></GR.VISA><?PAGE NO="I-3114"?><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 2 a 3 smernice 2001/84/ES Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20010927">27. septembra 2001</DATE> o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela (<REF.DOC.OJ COLL="L" DATE.PUB="2001" NO.OJ="272" PAGE.FIRST="32">Ú. v. ES L 272, s. 32</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 17/001, s. 240).</TXT></NP><NP><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú na jednej strane Fundación Gala-Salvador Dalí a Visual Entidad de Gestión de Artistas Plásticos (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001" />VEGAP<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0001" REF.START="QS0001" />) a na druhej strane Société des auteurs dans les arts graphiques et plastiques (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002" />ADAGP<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0002" REF.START="QS0002" />) a J.-L. Bonet Domenech, E.-M. Bas Dalí, M. del Carmen Domenech Biosca, A. Domenech Biosca, Ana-María Busquets Bonet a Mónica Busquets Bonet, ktorí sú rodinní príslušníci maliara Salvadora Dalího. Predmetom tohto sporu sú peňažné sumy, ktoré boli vybraté na základe práva na odmenu z ďalšieho predaja pri predaji umeleckých diel tohto maliara.</TXT></NP><?PAGE NO="I-3115"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2001/84</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>3</NO.P><TXT>Odôvodnenie č. 3 a 4 smernice 2001/84 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003" />(3)</NO.P><TXT>Právo na ďalší predaj má zabezpečiť autorom grafických a výtvarných umeleckých diel podiel na ekonomickom úspechu ich pôvodných umeleckých diel. Pomáha vyrovnať rovnováhu medzi ekonomickou situáciou autorov grafických a výtvarných umeleckých diel a ekonomickou situáciou iných tvorcov, ktorí majú úžitok z následného používania ich diel.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(4)</NO.P><TXT>Právo na ďalší predaj je neoddeliteľnou súčasťou autorských práv a hlavnou výsadou autorov. Zavedenie tohto práva vo všetkých členských štátoch uspokojuje potrebu poskytnutia primeranej a štandardnej úrovne ochrany tvorcom.<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0003" REF.START="QS0003" /></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>4</NO.P><TXT>Podľa odôvodnenia č. 9 a 10 uvedenej smernice:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004" />(9)</NO.P><TXT>Právo na ďalší predaj v súčasnosti upravujú vnútroštátne právne predpisy väčšiny členských štátov. Tieto právne predpisy, ak existujú, odrážajú niektoré rozdiely, najmä pokiaľ ide o umelecké diela, na ktoré sa vzťahujú, osoby majúce nárok na poplatky za poskytnutie práv, používanú sadzbu, transakcie podliehajúce platbe poplatkov za poskytnutie práv a základu, z ktorého sú vypočítané. Uplatnenie alebo neuplatnenie tohto práva má významný dopad na konkurenčné prostredie v rámci vnútorného trhu, pretože existencia alebo absencia<?PAGE NO="I-3116"?> povinnosti platiť na základe práva na ďalší predaj je prvok, ktorý musí vziať do úvahy každý jednotlivec želajúci si predať umelecké dielo. Toto právo je teda faktor prispievajúci k vzniku deformácií súťaže, ako aj k presunu (vytláčaniu) predaja v rámci spoločenstva.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(10)</NO.P><TXT>Tieto rozdiely týkajúce sa existencie práva na predaj a jeho uplatňovania členskými štátmi majú priamy negatívny dopad na riadne fungovanie vnútorného trhu s umeleckými dielami, ako ho požaduje článok 14 Zmluvy [ES]. V tejto situácii článok 95 zmluvy tvorí vhodný právny základ.<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0004" REF.START="QS0004" /></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>5</NO.P><TXT>Odôvodnenia č. 13 až 16 tej istej smernice znejú takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005" />(13)</NO.P><TXT>Je potrebné odstrániť existujúce rozdiely medzi zákonmi, ak majú deformačný účinok na fungovanie vnútorného trhu, a zabrániť vzniku nových rozdielov tohto druhu. Nie je potrebné odstrániť alebo brániť vzniku rozdielov, u ktorých neexistuje predpoklad, že by ovplyvnili fungovanie vnútorného trhu.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(14)</NO.P><TXT>Predpokladom riadneho fungovania vnútorného trhu je existencia podmienok súťaže, ktoré nie sú deformované. Existencia rozdielov medzi národnými ustanoveniami o práve na ďalší predaj spôsobuje deformáciu súťaže a presun predaja v rámci spoločenstva, a vedie k nerovnému zaobchádzaniu s umelcami podľa toho, kde sa ich diela predávajú. Posudzovaný problém má teda nadnárodné aspekty, ktoré nemôžu byť uspokojivo regulované opatreniami členských štátov.<?PAGE NO="I-3117"?> Nekonanie spoločenstva by bolo v rozpore s požiadavkou zmluvy naprávať deformácie súťaže a nerovného zaobchádzania.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(15)</NO.P><TXT>Vzhľadom na veľkosť rozdielov medzi národnými ustanoveniami je preto potrebné prijať harmonizačné opatrenia, ktoré sa budú zaoberať rozdielmi medzi zákonmi členských štátov v oblastiach, kde tieto rozdiely môžu vytvoriť alebo zachovať deformované podmienky súťaže. Je však potrebné harmonizovať každé ustanovenie právnych predpisov členských štátov o práve na ďalší predaj, a aby sa ponechal čo najväčší priestor pre národné rozhodnutie, postačí, ak sa uplatňovanie harmonizácie obmedzí na tie ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré majú najpriamejší dopad na fungovanie vnútorného trhu.</TXT></NP></CONSID><CONSID><NP><NO.P>(16)</NO.P><TXT>Táto smernica preto spĺňa, vo svojej celistvosti, zásady subsidiarity a proporcionality určené v článku 5 zmluvy.<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0005" REF.START="QS0005" /></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>6</NO.P><TXT>Odôvodnenie č. 27 smernice 2001/84 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006" />Osoby majúce nárok na poplatky za poskytnutie práv musia byť špecifikované s riadnym prihliadnutím na zásadu subsidiarity; nie je vhodné prijať opatrenia na základe tejto smernice vo vzťahu k zákonom o nástupníctve členských štátov; avšak právni nástupcovia autora musia mať možnosť úplne využiť právo na ďalší predaj po jeho smrti, aspoň po uplynutí prechodného obdobia uvedeného vyššie.<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0006" REF.START="QS0006" /></P></CONSID></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="I-3118"?><NP><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 1 uvedenej smernice s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007" />Predmet práva na opätovný predaj<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0007" REF.START="QS0007" /> v odseku 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008" />Členské štáty udelia v prospech autora pôvodného umeleckého diela právo na ďalší predaj, ktoré bude definované ako nescudziteľné právo a ktorého sa nemožno vzdať, a to ani vopred, na poplatky za poskytnutie práv, vychádzajúce z predajnej ceny získanej za každý ďalší predaj diela po prvom prevode diela autorom.<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0008" REF.START="QS0008" /></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>8</NO.P><TXT>Článok 6 tej istej smernice s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009" />Osoby majúce nárok na poplatky za poskytnutie práv<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0009" REF.START="QS0009" /> obsahuje ods. 1, ktorý znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010" />Poplatok za poskytnutie práv podľa článku 1 bude zaplatený autorovi diela, a výhradou článku 8 ods. 2 po jeho smrti jeho právnym nástupcom.<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0010" REF.START="QS0010" /></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>9</NO.P><TXT>Článok 8 ods. 1 až 3 tejto smernice s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011" />Obdobie ochrany práva na ďalší predaj<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0011" REF.START="QS0011" /> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="008.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012" />1.</NO.PARAG><ALINEA>Obdobie ochrany práva na ďalší predaj bude zodpovedať obdobiu určenému v článku 1 smernice 93/98/EHS [Rady z <DATE ISO="19931029">29. októbra 1993</DATE> o zosúladení lehoty ochrany autorského práva a niektorých príbuzných práv (<REF.DOC.OJ COLL="L" DATE.PUB="1993" NO.OJ="290" PAGE.FIRST="9">Ú. v. ES L 290, s. 9</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 17/001, s. 141) podľa ktorej práva autora literárneho alebo umeleckého diela v zmysle článku 2 Bernského dohovoru trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti].</ALINEA></PARAG><?PAGE NO="I-3119"?><PARAG IDENTIFIER="008.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Výnimkou z odseku 1 členské štáty, ktoré neuplatňujú právo na ďalší predaj (ku dňu nadobudnutia platnosti uvedenému v článku 13), nebudú musieť počas obdobia, ktoré sa skončí najneskôr <DATE ISO="20100101">1. januára 2010</DATE>, uplatniť právo na ďalší predaj v prospech právnych nástupcov umelca po jeho smrti.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="008.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Členský štát, na ktorý sa vzťahuje odsek 2, má maximálne dva ďalšie roky na to, aby umožnil ekonomickým subjektom v tomto členskom štáte, ak je to potrebné, postupne sa prispôsobiť systému práva na ďalší predaj, pri zachovaní ich ekonomickej životaschopnosti, skôr než bude musieť uplatniť právo na ďalší predaj v prospech právnych nástupcov umelca po jeho smrti. Aspoň 12 mesiacov pred skončením obdobia uvedeného v odseku 2 príslušný členský štát bude informovať Komisiu s uvedením svojich dôvodov, aby umožnil Komisii vydať stanovisko, po primeraných konzultáciách, do troch mesiacov po prijatí týchto informácií. Ak členský štát nebude rešpektovať stanovisko Komisie, do jedného mesiaca bude o tom informovať Komisiu a odôvodní svoje rozhodnutie. Oznámenie a dôvody členského štátu, ako aj stanovisko Komisie budú uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a postúpené Európskemu parlamentu. …<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0012" REF.START="QS0012" /></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>10</NO.P><TXT>Článok 12 smernice 2001/84 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013" />Vykonávanie<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0013" REF.START="QS0013" /> stanovuje v odseku 1 v prvom pododseku:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014" />Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do <DATE ISO="20060101">1. januára 2006</DATE>. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0014" REF.START="QS0014" /></ALINEA></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Vnútroštátne právo</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>11</NO.P><TXT>Zákon č. 2006-961 z <DATE ISO="20060801">1. augusta 2006</DATE> o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v informačnej spoločnosti (JORF z <DATE ISO="20060803">3. augusta 2006</DATE>, s. 11529), ktorým sa<?PAGE NO="I-3120"?> prebrala do francúzskeho práva smernica 2001/84, zmenil článok L. 122-8 zákonníka duševného vlastníctva (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015" />ZDV<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0015" REF.START="QS0015" />), ktorého prvý odsek znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016" />Autori pôvodných grafických alebo výtvarných umeleckých diel, ktorí sú občanmi členského štátu Európskeho spoločenstva alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, majú právo na odmenu z ďalšieho predaja, ktoré je nescudziteľným právom na výnosy z každého predaja diela po prvom prevode diela autorom alebo jeho právnym nástupcom. …<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0016" REF.START="QS0016" /></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>12</NO.P><TXT>Podľa článku L. 123-7 ZDV, ktorý nebol zmenený pri prebratí smernice 2001/84:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017" />Po smrti autora právo na odmenu z ďalšieho predaja uvedené v článku L.122-8 prechádza na jeho dedičov zo zákona, a pokiaľ ide o pôžitky stanovené článkom L.123-6, prechádza na jeho manžela/ku, s vylúčením dedičov zo závetu a iných právnych nástupcov, počas prebiehajúceho kalendárneho roka a nasledujúcich 70 rokov.<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0017" REF.START="QS0017" /></P></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>13</NO.P><TXT>Maliar Salvador Dalí zomrel <DATE ISO="19890123">23. januára 1989</DATE> vo Figueras (Španielsko), pričom po sebe zanechal päť zákonných dedičov. Závetom z <DATE ISO="19820920">20. septembra 1982</DATE> ustanovil v zmysle francúzskeho dedičského práva za univerzálneho dediča svojich práv duševného<?PAGE NO="I-3121"?> vlastníctva Španielsko. Tieto práva spravuje Fundación Gala-Salvador Dalí, nadácia, ktorá bola založená podľa španielskeho práva v roku 1983 na základe maliarovej iniciatívy a pod jeho dohľadom.</TXT></NP><NP><NO.P>14</NO.P><TXT>V roku 1997 Fundación Gala-Salvador Dalí zverila VEGAP, spoločnosti podľa španielskeho práva, výlučné celosvetové zastúpenie kolektívnej správy a výkonu autorských práv na diela Salvadora Dalího.</TXT></NP><NP><NO.P>15</NO.P><TXT>VEGAP je zmluvne spojená so svojím partnerom ADAGP vo Francúzsku, ktorý je poverený správou autorských práv na diela Salvadora Dalího na francúzskom území.</TXT></NP><NP><NO.P>16</NO.P><TXT>Od roku 1997 ADAGP vyberal poplatky za požívanie diela Salvadora Dalího, ktoré boli s výnimkou práva na odmenu z ďalšieho predaja postúpené prostredníctvom VEGAP na Fundación Gala-Salvador Dalí. Podľa ustanovení článku L. 123-7 ZDV, ktorý vyhradzuje príjem z poplatkov z práva na odmenu z ďalšieho predaja len v prospech zákonných dedičov s vylúčením závetných dedičov a iných právnych nástupcov, ADAGP vyplatil sumy vyplývajúce z práva na odmenu z ďalšieho predaja priamo dedičom Salvadora Dalího.</TXT></NP><NP><NO.P>17</NO.P><TXT>Keďže sa Fundación Gala-Salvador Dalí a VEGAP domnievali, že podľa závetu Salvadora Dalího a španielskeho práva sa im mali vyplatiť poplatky z práva na odmenu z ďalšieho predaja, ktoré boli vyberané z dražobných predajov umelcových diel vo Francúzsku, podali <DATE ISO="20051228">28. decembra 2005</DATE> proti ADAGP žalobu o vyplatenie týchto<?PAGE NO="I-3122"?> poplatkov na Tribunal de grande instance de Paris, pričom ADAGP požiadal, aby na účely záväzného účinku rozsudku do konania pristúpili aj maliarovi dedičia.</TXT></NP><NP><NO.P>18</NO.P><TXT>Vzhľadom na to Tribunal de grande instance de Paris rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018" />1.</NO.P><TXT>Môže si [Francúzska republika] po prijatí smernice [2001/84] ponechať vyhradenie práva na odmenu z ďalšieho predaja len pre dedičov zo zákona s vylúčením dedičov zo závetu a iných právnych nástupcov?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Umožňujú prechodné ustanovenia článku 8 ods. 2 a 3 smernice [2001/84], aby [Francúzska republika] mala odchylnú právnu úpravu?<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0018" REF.START="QS0018" /></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnych otázkach</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Španielska vláda a žalobcovia vo veci samej vo svojich písomných pripomienkach namietajú prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania.</TXT></NP><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>V tejto súvislosti tvrdia, že vzhľadom na skutkový stav v spore vo veci samej sa podľa článku 6 ods. 1 smernice 2001/84 na otázku určenia právnych nástupcov autorovho<?PAGE NO="I-3123"?> diela nevzťahuje francúzske právo, ale výlučne španielske dedičské právo, pretože maliar Salvador Dalí mal španielske štátne občianstvo a zomrel vo svojom bydlisku vo Figueras, ktoré sa nachádza v Španielsku. V dôsledku toho sa domnievajú, že otázka súladu článku L. 123-7 ZDV so smernicou 2001/84 nie je na vyriešenie sporu vo veci samej, ktorý sa má rozhodnúť len podľa španielskeho práva, relevantná.</TXT></NP><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>Súdnemu dvoru však neprináleží vyjadrovať sa v rámci prejudiciálneho konania k výkladu vnútroštátnych ustanovení, najmä ustanovení patriacich pod medzinárodné právo súkromné ani posúdiť, či je výklad, ktorý podáva vnútroštátny súd, správny. Súdny dvor má totiž v rámci rozdelenia právomocí medzi súdy Spoločenstva a vnútroštátne súdy zohľadniť právny a skutkový rámec, do ktorého patria prejudiciálne otázky, tak, ako ho definovalo rozhodnutie vnútroštátneho súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo <DATE ISO="20080214">14. februára 2008</DATE>, Dynamic Medien, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-244/06" PAGE.ECR="I-505" YEAR="2008">C-244/06, Zb. s. I-505</REF.DOC.ECR>, bod 19 a citovanú judikatúru).</TXT></NP><NP><NO.P>22</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania pritom vychádza z predpokladu, že na spor vo veci samej sa uplatní francúzske právo, najmä článok L.123-7 ZDV. Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd sa pýta na výklad článkov 6 ods. 1 a 8 ods. 2 a 3 smernice 2001/84 s cieľom posúdiť, či uvedený článok L.123-7 je s nimi v súlade, nezdá sa, že návrh na začatie prejudiciálneho konania by bol na vyriešenie sporu vo veci samej zjavne nerelevantný.</TXT></NP><NP><NO.P>23</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je návrh na začatie prejudiciálneho konania prípustný.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-3124"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O veci samej</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>O prvej otázke</P></TI></TITLE><NP><NO.P>24</NO.P><TXT>Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 6 ods. 1 smernice 2001/84 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takému ustanoveniu vnútroštátneho práva, akým je článok L. 123-7 ZDV, ktorý vyhradzuje právo na odmenu z ďalšieho predaja len zákonným dedičom umelca s vylúčením závetných dedičov.</TXT></NP><NP><NO.P>25</NO.P><TXT>Na úvod treba pripomenúť ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej je na výklad ustanovenia práva Spoločenstva potrebné zohľadniť nielen jeho pojmy, ale tiež jeho kontext a ciele, ktoré sleduje právna úprava, ktorej je súčasťou (pozri rozsudky zo <DATE ISO="19831117">17. novembra 1983</DATE>, Merck, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="292/82" PAGE.ECR="3781" YEAR="1983">292/82, Zb. s. 3781</REF.DOC.ECR>, bod 12; zo <DATE ISO="19991014">14. októbra 1999</DATE>, Adidas, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-223/98" PAGE.ECR="I-7081" YEAR="1999">C-223/98, Zb. s. I-7081</REF.DOC.ECR>, bod 23; zo <DATE ISO="20050607">7. júna 2005</DATE>, VEMW a i., <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-17/03" PAGE.ECR="I-4983" YEAR="2005">C-17/03, Zb. s. I-4983</REF.DOC.ECR>, bod 41, ako aj z <DATE ISO="20090910">10. septembra 2009</DATE>, Eschig, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-199/08" PAGE.ECR="I-8295" YEAR="2009">C-199/08, Zb. s. I-8295</REF.DOC.ECR>, bod 38).</TXT></NP><NP><NO.P>26</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že text smernice 2001/84 neobsahuje nijaký údaj, pokiaľ ide o pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019" />právni nástupcovia<QUOT.END CODE="201C" ID="QE0019" REF.START="QS0019" /> autora diela uvedený v jej článku 6 ods. 1. Keďže neexistuje nijaká výslovná definícia tohto pojmu, treba preskúmať ciele, ktoré viedli k prijatiu smernice 2001/84.</TXT></NP><NP><NO.P>27</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že prijatím smernice 2001/84 sa sleduje dvojaký cieľ, a to jednak, ako vyplýva z jej odôvodnenia č. 3 a 4, zabezpečiť autorom grafických<?PAGE NO="I-3125"?> a výtvarných umeleckých diel podiel na ekonomickom úspechu ich umeleckých diel. Ďalej, ako spresňuje jej odôvodnenie č. 9 a 10, ide o ukončenie narušenia hospodárskej súťaže na trhu s umeleckými dielami, pretože platba poplatkov za právo na odmenu z ďalšieho predaja v niektorých členských štátoch môže viesť k presunu predajov umeleckých diel do členských štátov, kde sa toto právo neuplatňuje.</TXT></NP><NP><NO.P>28</NO.P><TXT>Prvý cieľ zabezpečuje určitú úroveň odmeňovania umelcov. Z tohto dôvodu sa právo na odmenu z ďalšieho predaja v súlade s článkom 1 ods. 1 smernice 2001/84 definuje ako nescudziteľné právo, ktorého sa nemožno vopred vzdať.</TXT></NP><NP><NO.P>29</NO.P><TXT>Pritom sa nezdá, že uskutočnenie tohto prvého cieľa by bolo nejakým spôsobom ohrozené tým, že právo na odmenu z ďalšieho predaja po smrti umelca prechádza len na niektoré subjekty s vylúčením ostatných subjektov, pretože prechod tohto práva má v porovnaní s týmto cieľom vedľajší charakter.</TXT></NP><NP><NO.P>30</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o druhý cieľ, zdalo sa nevyhnutným stanoviť harmonizáciu týkajúcu sa umeleckých diel a predajov, na ktoré sa vzťahuje právo na odmenu z ďalšieho predaja, ako aj základ poplatku a jeho sadzby. Z odôvodnenia č. 9 smernice jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu Únie bolo napraviť situáciu, v ktorej predaje umeleckých diel boli sústredené do členských štátov, v ktorých sa právo na odmenu z ďalšieho predaja neuplatňovalo, alebo jeho sadzba bola nižšia, než sadzba platná v iných členských štátoch, a to na úkor aukčných domov alebo iných obchodníkov s umeleckými dielami usadenými na území týchto iných členských štátoch.</TXT></NP><?PAGE NO="I-3126"?><NP><NO.P>31</NO.P><TXT>Tento druhý cieľ vysvetľuje, prečo sa článok 95 ES vybral ako právny základ na prijatie smernice 2001/84. Uvedený výber potvrdzuje, že toto prijatie patrí do rámca aproximácie ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu. V dôsledku toho, ako vyplýva aj z odôvodnenia č. 13 a 15 uvedenej smernice, nie je potrebné odstrániť rozdiely medzi národnými legislatívami, ktoré nie sú spôsobilé ovplyvniť fungovanie vnútorného trhu, a na ponechanie čo najväčšieho priestoru pre vnútroštátne rozhodovanie stačí obmedziť na aproximáciu vnútroštátnych ustanovení, ktoré majú najpriamejší dosah na fungovanie vnútorného trhu.</TXT></NP><NP><NO.P>32</NO.P><TXT>V prospech tejto analýzy svedčí odôvodnenie č. 27 smernice 2001/84, z ktorého vyplýva, že hoci úmyslom zákonodarcu Únie bolo, aby právni nástupcovia autora plne požívali výhody z práva na odmenu z ďalšieho predaja po jeho smrti, napriek tomu v súlade so zásadou subsidiarity nie je vhodné, aby uvedená smernica vstupovala do oblasti dedičského práva členských štátov, pričom sa ponecháva na každom z nich, aby vymedzil kategórie osôb, ktoré môžu byť v jeho právnom poriadku kvalifikované ako právni nástupcovia.</TXT></NP><NP><NO.P>33</NO.P><TXT>Z vyššie uvedeného vyplýva, že z hľadiska cieľov sledovaných smernicou 2001/84 sú členské štáty oprávnené uskutočniť vlastnú legislatívnu voľbu na určenie kategórie osôb, v prospech ktorých sa môže stanoviť právo na odmenu z ďalšieho predaja po smrti autora umeleckého diela.</TXT></NP><NP><NO.P>34</NO.P><TXT>Nič zo smernice 2001/84 neumožňuje domnievať sa, že úmyslom zákonodarcu Únie bolo vylúčiť aplikáciu pravidiel upravujúcich koordináciu jednotlivých vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti dedičského práva, konkrétne tých, čo patria do medzinárodného práva súkromného, ktorých úlohou je riešiť takú kolíziu právnych predpisov, aká vznikla v spore vo veci samej.</TXT></NP><?PAGE NO="I-3127"?><NP><NO.P>35</NO.P><TXT>Z uvedeného vyplýva, že vnútroštátny súd musí pri aplikácii vnútroštátnych ustanovení preberajúcich článok 6 ods. 1 smernice 2001/84 náležite zohľadniť príslušné pravidlá, ktoré riešia kolíziu právnych predpisov vo veciach dedenia práva na odmenu z ďalšieho predaja.</TXT></NP><NP><NO.P>36</NO.P><TXT>Za týchto podmienok je potrebné na prvú položenú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 smernice 2001/84 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takému ustanoveniu vnútroštátneho práva, akým je ustanovenie v spore vo veci samej, ktoré vyhradzuje priznanie práva na odmenu z ďalšieho predaja len zákonným dedičom umelca s vylúčením závetných dedičov. Vnútroštátny súd však pri aplikácii vnútroštátnych ustanovení preberajúcich uvedený článok 6 ods. 1 musí náležite zohľadniť príslušné pravidlá, ktoré riešia kolíziu právnych predpisov vo veciach dedenia práva na odmenu z ďalšieho predaja.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><P>O druhej otázke</P></TI></TITLE><NP><NO.P>37</NO.P><TXT>Druhá otázka položená vnútroštátnym súdom sa týka toho, či sa odchylné ustanovenia upravené v článku 8 ods. 2 a 3 smernice 2001/84 majú vykladať v tom zmysle, že na prechodné obdobie umožňujú zachovanie predmetného ustanovenia ZDV.</TXT></NP><NP><NO.P>38</NO.P><TXT>Vzhľadom na odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku však netreba na druhú otázku odpovedať.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="I-3128"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>39</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:</INTRO><P><HT TYPE="BOLD">Článok 6 ods. 1 smernice 2001/84/ES Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20010927">27. septembra 2001</DATE> o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takému ustanoveniu vnútroštátneho práva, akým je ustanovenie v spore vo veci samej, ktoré vyhradzuje priznanie práva na odmenu z ďalšieho predaja len zákonným dedičom umelca s vylúčením závetných dedičov. Vnútroštátny súd však pri aplikácii vnútroštátnych ustanovení preberajúcich uvedený článok 6 ods. 1 musí náležite zohľadniť príslušné pravidlá, ktoré riešia kolíziu právnych predpisov vo veciach dedenia práva na odmenu z ďalšieho predaja.</HT></P></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><P>Podpisy</P></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>
