<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-380/17</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62017CC0380</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:504">EU:C:2018:504</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>14</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>14</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – P. Mengozzi – Vec C‑380/17</HT></P><P><HT TYPE="SC">K a B</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Paolo Mengozzi</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20180627">27. júna 2018</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑380/17</HT></P><P>Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie,</P><P>K,</P><P>B</P><P>za účasti:</P><P>H. Y.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Dňa <DATE ISO="20171211">11. decembra 2017</DATE> vnútroštátny súd Súdnemu dvoru oznámil, že Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie (holandský štátny tajomník pre bezpečnosť a spravodlivosť, Holandsko; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>štátny tajomník<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>) vzal späť svoj návrh vo veci týkajúcej sa žalobcu H. Y., a uviedol, že na všetkých svojich otázkach spojených s vecami, ktoré sa týkajú K a B, naďalej trvá.</P></NOTE>,</P><P>Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State (Štátna rada, Holandsko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Vylúčenie z pôsobnosti smernice 2003/86/ES</KEYWORD><KEYWORD>Ustanovenia práva Únie, ktoré sú na základe vnútroštátneho práva priamo a nepodmienene uplatniteľné</KEYWORD><KEYWORD>Právomoc Súdneho dvora</KEYWORD><KEYWORD>Právo na zlúčenie rodiny</KEYWORD><KEYWORD>Priaznivejší režim pre utečencov</KEYWORD><KEYWORD>Článok 12 ods. 1 tretí pododsek</KEYWORD><KEYWORD>Zamietnutie žiadosti</KEYWORD><KEYWORD>Nedodržanie lehoty troch mesiacov po priznaní postavenia doplnkovej ochrany</KEYWORD><KEYWORD>Orientačná lehota</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Na základe prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State (Štátna rada, Holandsko), má Súdny dvor na jednej strane rozhodnúť o svojej vlastnej právomoci poskytnúť výklad smernice Rady 2003/86/ES z <DATE ISO="20030922">22. septembra 2003</DATE> o práve na zlúčenie rodiny<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="251" PAGE.FIRST="12" DATE.PUB="2003">Ú. v. EÚ L 251, 2003, s. 12</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 19/006, s. 224.</P></NOTE> v kontexte, v ktorom je predmetná situácia vo veci samej z pôsobnosti tohto aktu výslovne vylúčená, avšak vnútroštátne právo, ktoré túto smernicu preberá, sleduje zámer jednostranne rozšíriť pôsobnosť uvedenej smernice aj na situáciu tohto typu. Táto otázka bola položená aj vo veci C‑257/17, C a A, v ktorej sú dnes taktiež prednesené moje návrhy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Na druhej strane sa má Súdny dvor vyjadriť k povahe lehoty troch mesiacov uvedenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku smernice 2003/86, a najmä k otázke, či majú vnútroštátne orgány právo zamietnuť žiadosť o zlúčenie rodiny len z dôvodu zmeškania uvedenej lehoty.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny a skutkový rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Medzinárodné právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého a otvoreného na podpis, ratifikáciu a schválenie Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v rezolúcii 44/25 z <DATE ISO="19891120">20. novembra 1989</DATE> stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Znenie článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme <DATE ISO="19501104">4. novembra 1950</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>EDĽP<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>) s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 7 Charty základných práv Európskej únie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P><REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="032" PAGE.FIRST="391" DATE.PUB="2012">Ú. v. EÚ C 32, 2012, s. 391</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>) s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Rešpektovanie súkromného a rodinného života<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 24 ods. 2 a 3 Charty stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="024.002"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>2.</NO.PARAG><ALINEA>Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="024.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Smernica 2003/86 určuje podmienky na uplatňovanie práva na zlúčenie rodiny štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členských štátov. Podľa svojho odôvodnenia 2 táto smernica rešpektuje základné práva, najmä právo na rešpektovanie rodinného života zakotvené v mnohých dokumentoch medzinárodného práva a obzvlášť vo vyššie uvedenom článku 8 EDĽP a článku 7 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Podľa odôvodnenia 8 smernice 2003/86 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>osobitnú pozornosť je potrebné venovať situácii utečencov s ohľadom na príčiny, ktoré ich donútili opustiť svoju krajinu a bránili im tam viesť normálny rodinný život. Preto je potrebné ustanoviť priaznivejšie podmienky na uplatnenie ich práva na zlúčenie rodiny<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Podľa článku 2 písm. b) smernice 2003/86:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Na účely tejto smernice:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>utečenec<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="2018" ID="QE0012"/> je každý štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má postavenie utečenca v zmysle Ženevského dohovoru o postavení utečencov z <DATE ISO="19510728">28. júla 1951</DATE>, zmeneného a doplneného protokolom podpísaným v New Yorku <DATE ISO="19670131">31. januára 1967</DATE><QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 2 písm. c) smernice 2003/86 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>táto smernica sa neuplatňuje, ak garant [je štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>je oprávnený zdržiavať sa v členskom štáte na základe doplnkovej formy ochrany v súlade s medzinárodnými záväzkami, vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou členských štátov, alebo žiada o povolenie na pobyt na tomto základe, pričom očakáva rozhodnutie o svojom postavení<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>.</TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>V článku 5 ods. 5 smernice 2003/86 sa uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>pri posudzovaní žiadosti členské štáty náležito zohľadnia najlepšie záujmy maloletých detí<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Článok 7 ods. 1 smernice 2003/86 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>Po podaní žiadosti o zlúčenie rodiny môže príslušný členský štát požiadať osobu, ktorá podala žiadosť, aby predložila dôkaz o tom, že garant:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>má ubytovanie považované za bežné pre porovnateľnú rodinu v tom istom regióne, a ktoré spĺňa všeobecné zdravotné a bezpečnostné predpisy platné v dotknutom členskom štáte;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>má zdravotné poistenie pokrývajúce všetky riziká, ktoré sú bežne kryté pre vlastných štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu, pre seba a pre príslušníkov svojej rodiny;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>má trvalý a pravidelný príjem [trvalé a pravidelné príjmy – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], ktoré sú dostatočné na to, aby uživil seba a svojich rodinných príslušníkov bez toho, aby sa uchýlil k systému sociálnej pomoci príslušného členského štátu. Členské štáty zhodnotia tieto príjmy so zreteľom na ich charakter a pravidelnosť a môžu vziať do úvahy aj úroveň minimálnej vnútroštátnej mzdy a dôchodku, ako aj počet rodinných príslušníkov.<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Podľa článku 12 ods. 1 prvého a tretieho pododseku smernice 2003/86, ktorý je zaradený v jej kapitole V s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>Zlúčenie rodiny utečencov<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>Odlišne od článku 7 členské štáty nepožadujú od utečenca a/alebo od rodinných príslušníkov, aby vo vzťahu k žiadosti, ktorá sa týka rodinných príslušníkov… predložili dôkaz, že utečenec spĺňa požiadavky ustanovené v článku 7.</ALINEA><ALINEA>…</ALINEA><ALINEA>Členské štáty môžu požadovať od utečenca, aby splnil podmienky uvedené v článku 7 ods. 1, ak sa žiadosť o zlúčenie rodiny nepodá v lehote troch mesiacov od priznania postavenia utečenca.<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Článok 17 smernice 2003/86 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>Členské štáty náležito zohľadnia charakter a pevnosť rodinných vzťahov osoby a trvanie jej pobytu v členskom štáte a existenciu rodinných, kultúrnych a sociálnych väzieb s krajinou jej pôvodu, keď zamietnu žiadosť, odoberú alebo odmietnu obnoviť povolenie na pobyt, alebo rozhodnú nariadiť odsun garanta alebo jeho rodinných príslušníkov<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>.</ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Článok 2 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z <DATE ISO="20111213">13. decembra 2011</DATE> o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="337" PAGE.FIRST="9" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>Na účely tejto smernice platia tieto vymedzenia pojmov:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>osoba oprávnená na doplnkovú ochranu<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="2018" ID="QE0020"/> je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá nie je oprávnená ako utečenec, ale vzhľadom ku ktorej boli preukázané podstatné dôvody domnievať sa, že dotknutá osoba by v prípade, keď by bola vrátená do svojej krajiny pôvodu alebo v prípade osoby bez štátneho občianstva do krajiny svojho doterajšieho pobytu [predošlého obvyklého pobytu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho bezprávia, ako je definované v článku 15, a na ktorú sa neuplatňuje článok 17 ods. 1 a 2 a ktorá nemôže prijať alebo v dôsledku takéhoto rizika odmieta ochranu tejto krajiny.<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Holandské právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Podľa Raad van State (Štátna rada, Holandsko) žiadosť o udelenie víz na pobyt dlhší ako tri mesiace, o akú ide v spore vo veci samej, predstavuje žiadosť o vstup a pobyt na účely zlúčenia rodiny utečenca alebo osoby s postavením doplnkovej ochrany. Takáto žiadosť sa podáva v prospech rodinného príslušníka s pobytom v zahraničí alebo ak rodinný príslušník na územie Holandska vstúpil v tom istom čase ako garant. Po podaní tejto žiadosti môže Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie (štátny tajomník pre bezpečnosť a spravodlivosť, Holandsko, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>štátny tajomník<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>) tomuto rodinnému príslušníkovi z úradnej moci udeliť povolenie na pobyt na základe azylu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Článok 29 ods. 4 wet van <DATE ISO="20001123">23 november 2000</DATE> tot algehele herziening van de Vreemdelingenwet, Vreemdelingenwet 2000 (zákon o celkovej rekodifikácii zákona o cudzincoch, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>Vw 2000<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>), stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>povolenie na pobyt na určitú dobu uvedené v článku 28 možno udeliť aj rodinnému príslušníkovi v zmysle odseku 2, ktorý sa síce nepripojil k cudziemu štátnemu príslušníkovi uvedenému v odseku 1 v lehote troch mesiacov po tom, čo mu bolo udelené povolenie na pobyt uvedené v článku 28, ak bola v tejto lehote troch mesiacov týmto rodinným príslušníkom alebo v jeho prospech podaná žiadosť o víza na pobyt dlhší ako tri mesiace<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Žalobkyne K a B (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>K a B“ alebo žalobkyne K a B<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>) sú štátnymi príslušníčkami tretej krajiny (Eritrea). V uvedenom poradí ide o manželku a maloletú dcéru, narodenú <DATE ISO="20140701">1. júla 2014</DATE>, štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavajúceho sa v Holandsku (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>garant FG<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>). Garant FG je od <DATE ISO="20140923">23. septembra 2014</DATE> držiteľom povolenia na pobyt na základe azylu na určitú dobu (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>povolenie na pobyt na základe azylu<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>). Toto povolenie na pobyt na základe azylu mu poskytuje doplnkovú ochranu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>V nadväznosti na rozhovor s externým orgánom VluchtelingenWerk Nederland<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Ide o nezávislý orgán, ktorý obhajuje záujmy utečencov a osôb s postavením doplnkovej ochrany v Holandsku.</P></NOTE> garant FG pôvodne pochopil to, že žiadosť o zlúčenie rodiny nie je potrebné podať. Garant FG nakoniec však takúto žiadosť podal na základe článku 29 ods. 2 a 4 Vw 2000 v prospech K a B, ale až po uplynutí lehoty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Žiadosť bola podaná <DATE ISO="20150122">22. januára 2015</DATE>, čiže mesiac po uplynutí lehoty troch mesiacov stanovenej smernicou 2003/86.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Dvomi rozhodnutiami z <DATE ISO="20150420">20. apríla 2015</DATE> a <DATE ISO="20151108">8. novembra 2015</DATE> štátny tajomník potvrdil zamietnutie žiadosti o zlúčenie rodiny predloženej garantom FG v prospech žalobkýň K a B z dôvodu, že žiadosť nebola podaná v lehote troch mesiacov a že omeškanie nebolo ospravedlniteľnej povahy podľa článku 29 ods. 2 a 4 Vw 2000.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Rozsudkom z <DATE ISO="20160624">24. júna 2016</DATE> Rechtbank Den Haag, zittingsplaats Amsterdam (súd v Haagu so sídlom v Amsterdame, Holandsko, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>prvostupňový súd<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>) vyhlásil žalobu podanú žalobkyňami K a B proti rozhodnutiu o zamietnutí ich žiadosti o zlúčenie rodiny za nedôvodnú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Žalobkyne K a B podali proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie na vnútroštátny súd. V prvom rade prvostupňovému súdu vytýkajú, že neuznal, že posúdenie ospravedlniteľnosti zmeškania lehoty troch mesiacov sa má vykonať s ohľadom na cieľ a dôvody existencie tejto lehoty. V druhom rade podľa žalobkýň K a B prvostupňový súd svoj rozsudok nesprávne založil na skutočnosti, že garant FG vedel, že mal žiadosť podať v lehote troch mesiacov a mal sa pred jej uplynutím o možnosti podať žiadosť o zlúčenie rodiny presnejšie informovať. V treťom rade K a B prvostupňovému súdu vytýkajú, že neuznal, že lehoty uvedenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku smernice 2003/86 sa nemožno dovolávať ako dôvodu zamietnutia a že štátny tajomník bol povinný pri svojom posúdení zohľadniť zásadu proporcionality. Ďalej v súlade s článkom 5 ods. 5 a článkom 17 smernice 2003/86 malo toto posúdenie zahŕňať aj najlepší záujem dieťaťa. V štvrtom rade K a B tvrdia, že prvostupňový súd nesprávne neuznal, že odkázanie na bežnú žiadosť o víza na pobyt dlhší ako tri mesiace na účely zlúčenia rodiny ohrozuje cieľ sledovaný smernicou 2003/86, ako aj jej potrebný účinok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa po prvé pýta na právomoc Súdneho dvora, keďže smernica 2003/86 osoby s postavením doplnkovej ochrany z jej pôsobnosti vylučuje. Hoci totiž holandský zákonodarca na obsah tejto smernice odkazuje, je v záujme Únie, aby boli prebraté ustanovenia práva Únie vykladané jednotným spôsobom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Vnútroštátny súd tu cituje rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121018">18. októbra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Nolan</NAME.CASE>, (<NO.CASE>C‑583/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:638">EU:C:2012:638</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131107">7. novembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Roméo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑313/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:718">EU:C:2013:718</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160616">16. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>Rodríguez Sánchez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑351/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:447">EU:C:2016:447</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Vnútroštátny súd spresňuje, že podľa rozsudku z <DATE ISO="20121018">18. októbra 2012</DATE>, Nolan (C‑583/10, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Nolan<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/></NAME.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:638">EU:C:2012:638</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Únia údajne nemá záujem na jednotnom výklade aktu týkajúceho sa internej situácie, ktorá je z tohto aktu výslovne vylúčená.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok Nolan (body 53 až 56).</P></NOTE> Vnútroštátnemu súdu nie je jasné, či sa tento rozsudok uplatňuje, aj pokiaľ sa uvedený rozsudok Nolan netýka situácie, pre ktorú sa právo Únie stalo priamo a nepodmienene uplatniteľné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok Nolan (bod 52).</P></NOTE> Uvedený rozsudok však už Súdnym dvorom nebol citovaný, konkrétne v rozsudku veľkej komory z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161115">15. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Ullens de Schooten</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:874">EU:C:2016:874</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), preto sa vnútroštátny súd pýta, či by rozsudok Nolan mohol viesť k tomu, že Súdny dvor vyhlási, že nemá právomoc o tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania rozhodnúť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Po druhé sa vnútroštátny súd pýta na výklad článku 12 ods. 1 tretieho pododseku smernice 2003/86. Podľa vnútroštátneho súdu, keď je žiadosť o zlúčenie rodiny podaná po uplynutí lehoty a zmeškanie lehoty troch mesiacov nie je ospravedlniteľné, keďže dôvod zmeškania možno pripísať garantovi FG, táto žiadosť sa meritórne neposudzuje; štátny tajomník teda nezohľadňuje ustanovenia článku 5 ods. 5 (zohľadnenie najlepšieho záujmu dieťaťa), ani ustanovenia článku 17 (zohľadnenie individuálnych okolností) smernice 2003/86. Vnútroštátny súd sa však domnieva, že pre posúdenie výhrad žalobkýň K a B je potrebný presnejší výklad článku 12 ods. 1 tretieho pododseku uvedenej smernice.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Za týchto okolností Raad van State (Štátna rada, Holandsko) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>1.</NO.P><TXT>Má Súdny dvor s ohľadom na článok 3 ods. 2 písm. c) smernice [2003/86] a rozsudok [Nolan] právomoc odpovedať na prejudiciálne otázky holandských súdov týkajúce sa výkladu ustanovení tejto smernice vo veci týkajúcej sa práva na pobyt rodinného príslušníka osoby s [postavením] doplnkovej ochrany, ak bola táto smernica v holandskom práve vyhlásená za priamo a bezpodmienečne uplatniteľnú na osoby s [postavením] doplnkovej ochrany?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Bráni systém smernice [2003/86]… takému vnútroštátnemu predpisu, o aký ide vo veci samej, podľa ktorého možno žiadosť o posúdenie podľa priaznivejších ustanovení kapitoly V tejto smernice na účely zlúčenia rodiny zamietnuť iba preto, že sa nepodala v lehote uvedenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku [uvedenej smernice]?</TXT><P>Je na účely odpovede na túto otázku relevantné, že v prípade nedodržania uvedenej lehoty možno podať žiadosť o zlúčenie rodiny, a to bez ohľadu na to, či bola alebo nebola predtým zamietnutá, pri ktorej sa posúdi, či sú splnené požiadavky stanovené článkom 7 smernice 2003/86, a zohľadnia sa záujmy a okolnosti uvedené v článku 5 ods. 5 a v článku 17 [uvedenej smernice]?<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/></P></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Žalobkyne K a B, holandská vláda, ako aj Komisia predložili v prejednávanej veci písomné pripomienky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Na spoločnom pojednávaní s vecou C‑257/17, C a A, ktoré sa uskutočnilo na Súdnom dvore <DATE ISO="20180319">19. marca 2018</DATE>, žalobcovia C a A a potom žalobcovia K a B, holandská vláda, ako aj Komisia predniesli svoje ústne pripomienky.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O právomoci Súdneho dvora</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Garant FG je držiteľom povolenia na pobyt na základe azylu, ktoré mu poskytuje doplnkovú ochranu. Na základe smernice 2003/86 podal žiadosť o zlúčenie rodiny v prospech žalobkýň K a B.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Jednoznačné znenie článku 3 ods. 2 písm. c) smernice 2003/86 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>táto smernica sa neuplatňuje, ak garant [je štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>]:… je oprávnený zdržiavať sa v členskom štáte na základe doplnkovej formy ochrany v súlade s medzinárodnými záväzkami, vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou členských štátov<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Návrh smernice Rady o zlúčení rodiny z <DATE ISO="19991201">1. decembra 1999</DATE> [KOM(1999) 638 v konečnom znení] pôvodne osobám s postavením doplnkovej ochrany priznal právo na zlúčenie rodiny s ich rodinnými príslušníkmi. Vo svojom stanovisku prijatom na plenárnom zasadnutí <DATE ISO="20000906">6. septembra 2000</DATE> Európsky parlament podporil všeobecný prístup a hlavné zameranie tohto návrhu, no požadoval obmedzenie pôsobnosti návrhu citovanej smernice, aby sa vylúčili osoby, ktoré boli oprávnené na jednu z foriem doplnkovej ochrany (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19). Komisia preto návrh príslušne zmenila z dôvodu, že pojem osoba s postavením doplnkovej ochrany ešte nebol harmonizovaný: pozri pozmeňujúci návrh k smernici Rady o zlúčení rodiny [KOM(2000) 624 v konečnom znení].</P></NOTE>. Na garanta FG sa teda <HT TYPE="ITALIC">ratione materiae</HT> smernice 2003/86 nevzťahuje.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Nemožno z toho však vyvodiť záver, že smernica 2003/86 členským štátom ukladá povinnosť nepriznať nárok na zlúčenie rodiny osobám požívajúcim dočasnú ochranu alebo osobám s postavením doplnkovej ochrany. Smernica Rady 2001/55/ES z <DATE ISO="20010720">20. júla 2001</DATE> o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="212" PAGE.FIRST="12" DATE.PUB="2001">Ú. v. ES L 212, 2001, s. 12</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 19/004, s. 162) výslovne umožňuje osobám požívajúcim dočasnú ochranu, aby sa k nim pripojili ich rodinní príslušníci. V tomto zmysle pozri aj oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o usmernení k uplatňovaniu smernice 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny z <DATE ISO="20140403">3. apríla 2014</DATE> [ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>oznámenie Komisie o usmernení<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> – COM(2014) 210 final, bod 6.2, s. 25].</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Holandský zákonodarca sa však jednostranne rozhodol uplatniť priaznivejšie ustanovenia o zlúčení rodiny utečencov obsiahnuté v kapitole V smernice 2003/86, ktorej článok 12 je predmetom druhej otázky položenej vnútroštátnym súdom, na osoby s postavením doplnkovej ochrany a na ich rodinných príslušníkov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Tento prípad nie je ojedinelý. Podľa správy Komisie Európskemu Parlamentu a Rade z <DATE ISO="20081008">8. októbra 2008</DATE> o uplatňovaní smernice 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny [KOM(2008) 610 v konečnom znení, s. 5], Česká republika, Estónska republika, Francúzska republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Portugalská republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo túto smernicu napriek vyššie uvedenému vylúčeniu uplatňujú na osoby s postavením doplnkovej ochrany. V oznámení Komisie o usmernení (pozri bod 6.2, s. 25) Komisia členské štáty nabáda, aby prijali pravidlá, ktorými sa utečencom a príjemcom dočasnej alebo doplnkovej ochrany priznajú podobné práva, pokiaľ sa ich potreby na ochranu nelíšia.</P></NOTE> V prejednávanej veci ide o situáciu, ktorá sa riadi vnútroštátnym právom. Inými slovami, ide o rozšírenie rozsahu <HT TYPE="ITALIC">ratione materiae</HT> holandskej právnej úpravy Vw 2000 na osoby s postavením doplnkovej ochrany. Za týchto okolností treba preskúmať, či je dôvodné, aby Súdny dvor podal výklad ustanovení uvedených v položených otázkach, a teda, aby sa konštatovala právomoc Súdneho dvora tak, ako to tvrdí vnútroštátny súd, holandská vláda a žalobkyne vo veci samej, hoci to Komisia namieta.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>V súlade s článkom 267 ZFEÚ je Súdny dvor príslušný rozhodnúť v prejudiciálnych otázkach o výklade Zmlúv, ako aj predpisov prijatých orgánmi Únie. Z toho vyplýva, že je výlučne vecou vnútroštátneho súdu, aby s ohľadom na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil tak nevyhnutnosť položenia prejudiciálnej otázky pre vydanie rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré Súdnemu dvoru kladie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19901018">18. októbra 1990</DATE>, <NAME.CASE>Dzodzi</NAME.CASE>, (<NO.CASE>C‑297/88 a C‑197/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:360">EU:C:1990:360</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110707">7. júla 2011</DATE>, <NAME.CASE>Agafiţei a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑310/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:467">EU:C:2011:467</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111221">21. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Cicala</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑482/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:868">EU:C:2011:868</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0015">15</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Preto ak sa otázky položené vnútroštátnymi súdmi týkajú výkladu ustanovenia práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19901018">18. októbra 1990</DATE>, <NAME.CASE>Dzodzi</NAME.CASE>, (<NO.CASE>C‑297/88 a C‑197/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:360">EU:C:1990:360</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060316">16. marca 2006</DATE>, <NAME.CASE>Poseidon Chartering</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑3/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:176">EU:C:2006:176</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0015">15</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101028">28. októbra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Volvo Car Germany</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑203/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:647">EU:C:2010:647</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110707">7. júla 2011</DATE>, <NAME.CASE>Agafiţei a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑310/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:467">EU:C:2011:467</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>),a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111221">21. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Cicala</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑482/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:868">EU:C:2011:868</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor niekoľkokrát vyhlásil, že má právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa ustanovení práva Únie v situáciách, v ktorých sa skutkový stav veci nachádzal mimo pôsobnosti práva Únie. Je totiž v záujme Únie dbať o jednotnosť výkladu ustanovenia aktu Únie a ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré tento akt preberajú a robia ho uplatniteľným mimo pôsobnosti tohto aktu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>V tomto kontexte Súdny dvor spresnil, že jeho výklad ustanovení práva Únie v situáciách, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Únie, je odôvodnený vtedy, ak sa tieto ustanovenia na základe vnútroštátneho práva stali uplatniteľné na takéto situácie priamo a nepodmienene, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s týmito situáciami a so situáciami, ktoré patria do pôsobnosti práva Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19950328">28. marca 1995</DATE>, <NAME.CASE>Kleinwort Benson</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑346/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:85">EU:C:1995:85</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111221">21. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Cicala</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑482/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:868">EU:C:2011:868</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <DATE ISO="20121018">18. októbra 2012</DATE>, Nolan (body 45 a 47) a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171019">19. októbra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Solar Electric Martinique</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑303/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:773">EU:C:2017:773</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Od Súdneho dvora sa preto žiada, aby overil, či existujú dostatočne presné údaje umožňujúce zistiť, či vnútroštátne právo odkazuje na právo Únie priamo a nepodmienene. Súdny dvor môže v zásade len na základe spresnení poskytnutých vnútroštátnym súdom v jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania určiť, či má právomoc odpovedať na otázky, ktoré mu boli predložené.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Pozri v tomto zmysle uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160512">12. mája 2016</DATE>, <NAME.CASE>Sahyouni</NAME.CASE>, (<NO.CASE>C‑281/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:343">EU:C:2016:343</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Solar Electric Martinique</NAME.CASE>, (<NO.CASE>C‑303/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:507">EU:C:2017:507</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Je zjavné, že podľa rozsudku Nolan nemožno tvrdiť alebo predpokladať, že existuje záujem Únie na tom, aby v oblasti, ktorá bola normotvorcom Únie vylúčená z pôsobnosti aktu, ktorý prijal, bol výklad ustanovení toho aktu jednotný.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok Nolan (body 53, 54 a 56).</P></NOTE> Podľa tejto logiky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>ak totiž normotvorca Únie jednoznačne uvedie, že akt, ktorý prijal, sa neuplatňuje na špecifikovanú oblasť, vzdáva sa… cieľa jednotného výkladu a uplatnenia právnych predpisov v tejto vylúčenej oblasti<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok Nolan (bod 55).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Podľa mňa však rozsudok z <DATE ISO="20171019">19. októbra 2017</DATE>, Solar Electric Martinique (C‑303/16, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/><REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Solar Electric Martinique<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/></NAME.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:773">EU:C:2017:773</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), ktorý sa takisto týkal prípadu výslovného vylúčenia z pôsobnosti smernice Únie,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Išlo o prípad vylúčenia z územnej pôsobnosti smernice Rady 2006/112/ES z <DATE ISO="20061128">28. novembra 2006</DATE> o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ale táto odlišnosť od vylúčenia z vecnej pôsobnosti v rozsudku Nolan nie je relevantná: pozri moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Solar Electric Martinique</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑303/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:507">EU:C:2017:507</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> určité odôvodnenia rozsudku Nolan upravil. Súdny dvor totiž v bode 29 rozsudku Solar Electric Martinique spresnil, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>existencia záujmu Únie na tom, aby sa predišlo v budúcnosti rozdielom pri výklade a [aby ustanovenia predmetnej smernice] mali jednotný výklad, <HT TYPE="ITALIC">je iste očakávateľná</HT><QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>. Pokiaľ rozsudok Nolan naznačoval, že takýto záujem sa v prípade výslovného vylúčenia normotvorcom Únie vytratil, rozsudok Solar Electric Martinique takýto výklad nepotvrdil. Prístup, ktorý bol pôvodne zvolený v rozsudku Nolan, bol podľa všetkého už definitívne odmietnutý v ďalšej veci výslovného vylúčenia z pôsobnosti smernice, v ktorej rozsudok z <DATE ISO="20180627">27. júna 2018</DATE>, SGI a Valériane (C‑459/17 a C‑460/17) potvrdil, že napriek tomuto výslovnému vylúčeniu <HT TYPE="ITALIC">existuje určitý záujem Únie</HT><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE> na tom, aby sa s cieľom predísť budúcim rozdielom vo výklade vykladali ustanovenia prebraté z práva Únie jednotným spôsobom bez ohľadu na podmienky, za akých sa majú uplatniť, pokiaľ vnútroštátne právo na ustanovenie smernice, o ktorého výklad je Súdny dvor požiadaný, priamo a nepodmienene odkazuje.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180627">27. júna 2018</DATE>, <NAME.CASE>SGI a Valériane</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑459/17 a C-460/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:17">EU:C:2012:17</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Tento rozsudok sa podobne ako rozsudok Solar Electric Martinique týkal situácie vylúčenia z územnej pôsobnosti smernice o DPH.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Aj v tomto prípade to tak je.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci sú totiž údaje predložené vnútroštátnym súdom dostatočne presné a dosvedčujú, že vnútroštátne právo, dodržiavajúc súlad s právom Únie, na právo Únie priamo a nepodmienene odkazuje. Vnútroštátny súd spresňuje tiež, že holandské zákony a iné právne predpisy stanovujú spoločný právny režim pre zlúčenia rodín utečencov a pre zlúčenia rodín osôb s postavením doplnkovej ochrany. Podľa štátneho tajomníka je táto voľba odôvodnená skutočnosťou, že Holandské kráľovstvo s povolením na pobyt na základe azylu vyplývajúceho z doplnkovej ochrany spája rovnaké právne účinky ako s povolením na pobyt na základe azylu vyplývajúceho z postavenia utečenca. Vnútroštátny súd, ako aj holandská vláda a žalobkyne K a B zastávajú názor, že holandský zákonodarca urobil kapitolu V smernice 2003/86 priamo a nepodmienene uplatniteľnú na situácie, ktoré podľa článku 3 ods. 2 písm. c) tejto smernice pod pôsobnosť práva Únie nepatrili. Dospel k záveru, že táto smernica sa analogicky uplatňuje na osoby s postavením doplnkovej ochrany.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Na záver vnútroštátny súd dodáva, že ak Súdny dvor nemá v prejednávanej veci právomoc vyložiť článok 12 ods. 1 tretí pododsek smernice 2003/86, vnútroštátny súd bude nútený ho vyložiť sám, aby o spore vo veci samej rozhodol. V praxi by výklad ustanovenia práva Únie vnútroštátnym súdom mohol mať dopad na obsah tohto práva a viesť k výrazne odlišnému zameraniu, než aké by mohol prijať Súdny dvor. Navyše by mohol vnútroštátne súdy predmetného členského štátu odradiť od predloženia takejto otázky Súdnemu dvoru v budúcnosti. V každom prípade pojem, ktorého výklad vnútroštátny súd požaduje, spadá plne pod právo Únie a bezpochyby sa uplatňuje v situácii patriacej do pôsobnosti tejto smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Preto sa domnievam, že záujem Únie na jednotnom výklade je daný, jednak preto, aby sa vyhlo rozdielom pri uplatňovaní práva Únie, a jednak z dôvodu potreby nezaobchádzať odlišne so situáciami, ktoré sa členský štát rozhodol zosúladiť s právom Únie. Vzhľadom na tieto úvahy má EÚ záujem na jednotnom výklade sporných ustanovení. Navyše údaje predložené vnútroštátnym súdom sú dostatočne presné a dosvedčujú, že vnútroštátne právo, dodržiavajúc súlad s právom Únie, na právo Únie priamo a nepodmienene odkazuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Za týchto okolností navrhujem, aby Súdny dvor konštatoval, že má právomoc o predložených otázkach rozhodnúť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="9"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O výklade lehoty troch mesiacov stanovenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku smernice 2003/86</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Úvodné pripomienky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Je potrebné vopred uviesť, že právo na zlúčenie rodiny, ktoré priznáva a upravuje smernica 2003/86, predstavuje osobitný aspekt práva na rešpektovanie rodinného života, ktoré samo osebe predstavuje základné právo zakotvené v článku 8 EDĽP a v článku 7 Charty a ako také ho chráni právny poriadok Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060627">27. júna 2006</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑540/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:429">EU:C:2006:429</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovanú judikatúru), a moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Noorzia</NAME.CASE>, (<NO.CASE>C‑338/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:288">EU:C:2014:288</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Priamy vzťah medzi právom na rešpektovanie rodinného života a právom na zlúčenie rodiny je osobitne uznaný smernicou 2003/86 v jej odôvodnení 2.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri bod 7 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Súdny dvor výslovne konštatoval, že ustanovenia smernice 2003/86 treba vykladať s prihliadnutím na základné práva a obzvlášť na právo na rešpektovanie rodinného života zakotveného jednak v EDĽP a jednak v Charte.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100304">4. marca 2010</DATE>, <NAME.CASE>Chakroun</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑578/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:117">EU:C:2010:117</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Noorzia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑338/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:288">EU:C:2014:288</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Článok 7 Charty treba navyše vykladať s ohľadom na záväzok brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa, ktorý je uznaný v článku 24 ods. 2 Charty, a pritom zohľadniť potrebu dieťaťa pravidelne udržiavať osobné vzťahy a priame styky s obidvomi svojimi rodičmi, ktorá je vyjadrená v odseku 3 toho istého článku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <DATE ISO="20060627">27. júna 2006</DATE>, Parlament/Rada (C‑540/03, EU:2006:429, body 57 a 58); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20091223">23. decembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Detiček</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑403/09 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:810">EU:C:2009:810</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121206">6. decembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>O a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑356/11 a C‑357/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:776">EU:C:2012:776</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj článok 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.</P></NOTE> Súdny dvor taktiež rozhodol, že každá žiadosť podaná dieťaťom alebo jedným z jeho zákonných zástupcov na účely vstupu na územie členského štátu alebo jeho opustenia na účely zlúčenia rodiny musí byť členskými štátmi posudzovaná v pozitívnom duchu, humánne a náležito.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <DATE ISO="20060627">27. júna 2006</DATE>, Parlament/Rada (C‑540/03, EU:2006:429, bod 57) a článok 10 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Je pravda, že hoci články 7 a 24 Charty nepochybne zdôrazňujú dôležitosť rodinného života pre deti, nemožno ich vykladať v tom zmysle, že by štátom uberali určitý priestor na ich voľnú úvahu v prípade, keď posudzujú žiadosti o zlúčenie rodiny.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <DATE ISO="20060627">27. júna 2006</DATE>, Parlament/Rada (C‑540/03, EU:2006:429, bod 59), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121206">6. decembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>O a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑356/11 a C‑357/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:776">EU:C:2012:776</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Pri takomto posudzovaní a najmä pri zisťovaní, či sú splnené podmienky smernice 2003/86, treba ustanovenia tejto smernice vykladať a uplatňovať s ohľadom na článok 7 a článok 24 ods. 2 a 3 Charty, čo vyplýva aj zo znenia odôvodnenia 2 a článku 5 ods. 5 tejto smernice, ktorými sa členským štátom ukladá povinnosť posúdiť predmetné žiadosti o zlúčenie rodiny v záujme dotknutých detí a s cieľom uprednostniť rodinný život.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121206">6. decembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>O a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑356/11 a C‑357/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:776">EU:C:2012:776</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Pripomínam, že Súdny dvor potvrdil dôležitosť určitých medzinárodných dokumentov, konkrétne Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Prijatý a otvorený na podpis, ratifikáciu a schválenie Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v rezolúcii 2200 A (XXI) zo <DATE ISO="19661216">16. decembra 1966</DATE>.</P></NOTE> a Dohovoru o právach dieťaťa, týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ktoré pri uplatňovaní všeobecných zásad práva Spoločenstva zohľadňuje. Dohovor o právach dieťaťa je pre každý z členských štátov záväzný, rovnako ako aj ostatné citované medzinárodné dokumenty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060627">27. júna 2006</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑540/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:429">EU:C:2006:429</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Okrem toho Súdny dvor konštatoval, že prípadná miera voľnej úvahy priznaná členským štátom nemôže byť týmito štátmi uplatňovaná takým spôsobom, ktorý porušuje cieľ smernice, ktorým je podporovať zlúčenie rodiny, a zbavuje ju potrebného účinku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100304">4. marca 2010</DATE>, <NAME.CASE>Chakroun</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑578/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:117">EU:C:2010:117</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121206">6. decembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>O a. i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑356/11 a C‑357/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:776">EU:C:2012:776</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150709">9. júla 2015</DATE>, <NAME.CASE>K a A</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑153/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:453">EU:C:2015:453</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Noorzia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑338/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:288">EU:C:2014:288</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Súdny dvor zastáva tiež názor, že z článku 17 smernice 2003/86, podľa ktorého v prípade zamietnutia žiadosti o zlúčenie rodiny <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>členské štáty náležito zohľadnia charakter a pevnosť rodinných vzťahov osoby a trvanie jej pobytu v členskom štáte a existenciu rodinných, kultúrnych a sociálnych väzieb s krajinou jej pôvodu<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>, vyplýva, že členské štáty sú povinné posudzovať žiadosti o zlúčenie rodiny individuálne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri analogicky rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100304">4. marca 2010</DATE>, <NAME.CASE>Chakroun</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑578/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:117">EU:C:2010:117</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <DATE ISO="20150709">9. júla 2015</DATE>, K a A (body 58 a 59), a moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Noorzia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑338/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:288">EU:C:2014:288</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Dogan</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑138/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:287">EU:C:2014:287</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Pri zodpovedaní druhej otázky položenej vnútroštátnym súdom treba prihliadnuť práve na vyššie uvedené zásady vyjadrené v rámci judikatúry.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O druhej prejudiciálnej otázke</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Je nesporné, že v prejednávanej veci bola žiadosť o zlúčenie rodiny v prospech žalobkýň K a B podaná po lehote troch mesiacov od priznania postavenia utečenca (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>lehota troch mesiacov<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>) stanovenej v článku 29 ods. 2 a 4 Vw 2000, ktorý preberá článok 12 ods. 1 tretí pododsek smernice 2003/86.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Žiadosť o zlúčenie rodiny bola podaná štyri mesiace po získaní povolenia na pobyt na základe azylu.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Vo vnútroštátnom práve sa dodržanie lehoty troch mesiacov na podanie žiadosti o zlúčenie rodiny podľa článku 12 ods. 1 tretieho pododseku smernice 2003/86 považuje za podmienku prípustnosti takejto žiadosti. Vnútroštátny súd spresňuje, že v rámci tohto preskúmania sa žiadosť o zlúčenie rodiny neposudzuje s ohľadom na článok 5 ods. 5 (čiže nezohľadňuje sa najlepší záujem dieťaťa) a článok 17 (čiže v podstate sa nezohľadňujú individuálne okolnosti) smernice 2003/86.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Podľa vnútroštátneho súdu nemožno ospravedlniteľnosť zmeškania lehoty posudzovať s ohľadom na cieľ a dôvod existencie lehoty troch mesiacov, pretože v rámci tohto preskúmania nedochádza pri posúdení k žiadnemu zváženiu záujmov.</P></NOTE> Podľa vnútroštátneho súdu článok 29 ods. 2 a 4 Vw 2000 vôbec neumožňuje urobiť výnimku a prikročiť k zváženiu záujmov alebo k inej forme úľavy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Hoci štátny tajomník posudzuje, či je z humanitárnych dôvodov zmeškanie lehoty troch mesiacov ospravedlniteľné, nevykonáva zváženie záujmov a neskúma, či zmeškanie lehoty možno dotknutému garantovi alebo jeho rodinnému príslušníkovi odôvodnene pripísať. V každom prípade, ak žiadosť nie je podaná v stanovenej lehote a štátny tajomník zmeškanie lehoty neuzná za ospravedlniteľné, zamietne túto žiadosť bez toho, aby ju meritórne preskúmal. Štátny tajomník taktiež neprihliada na ustanovenia článku 5 ods. 5 smernice 2003/86, ani článku 17 uvedenej smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Naopak podľa vnútroštátneho súdu je bez ohľadu na to, či už došlo k zamietnutiu z dôvodu zmeškania lehoty troch mesiacov, ktoré štátny tajomník posúdil ako neospravedlniteľné, možné, aby utečenec podal bežnú žiadosť o víza na pobyt dlhší ako tri mesiace na účely zlúčenia rodiny bežným postupom podľa smernice 2003/86. Podľa štátneho tajomníka sa garant FG tým, že zmeškal lehotu troch mesiacov, už viac nemôže dovolávať priaznivejších ustanovení kapitoly V tejto smernice. V takom prípade štátny tajomník posudzuje, či sú splnené podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 smernice 2003/86; môže však dotknutého utečenca garanta oslobodiť od povinnosti mať trvalé a pravidelné príjmy, ako aj od povinnosti platiť poplatky, pričom žiadosť posudzuje s ohľadom na článok 8 EDĽP.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate v prvom rade pýta, či smernica 2003/86 bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré stanovuje, že žiadosť o zlúčenie rodiny podanú na základe priaznivejších ustanovení kapitoly V tejto smernice možno zamietnuť ako neprípustnú len z toho dôvodu, že bola podaná po lehote troch mesiacov. Po druhé chce vnútroštátny súd vedieť, či v prípade zmeškania uvedenej lehoty možno bez ohľadu na to, či sa už rozhodlo o zamietnutí, podať žiadosť o zlúčenie rodiny, v rámci ktorej sa posúdi dodržanie podmienok stanovených v článku 7 smernice 2003/86 a zohľadnia sa záujmy a okolnosti uvedené v článku 5 ods. 5 a v článku 17 uvedenej smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd zvažuje dva výklady článku 12 ods. 1 tretieho pododseku smernice 2003/86. Podľa prvého výkladu sa vnútroštátny súd domnieva, že z článku 12 ods. 1 tretieho pododseku by bolo možné vyvodiť záver, že toto ustanovenie zavádza podmienku podania žiadosti o zlúčenie rodiny v lehote troch mesiacov. Na rozdiel od článku 7 smernice 2003/86 nie je lehota troch mesiacov otvorenou normou, ktorej obsah sa má spresniť vnútroštátnym právom ako je to u požiadaviek stanovených v uvedenom článku 7, ktoré Súdny dvor vyložil v rozsudkoch zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100304">4. marca 2010</DATE>, <NAME.CASE>Chakroun</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑578/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:117">EU:C:2010:117</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160421">21. apríla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Khachab</NAME.CASE>, (<NO.CASE>C‑558/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:285">EU:C:2016:285</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Pri posúdení článku 7 ods. 1 písm. c) smernice 2003/86 Súdny dvor zohľadnil zásadu proporcionality a článok 17 uvedenej smernice. Článok 12 ods. 1 tretí pododsek podľa všetkého nepožaduje meritórne preskúmanie, ani zváženie záujmov, ak táto podmienka nie je dodržaná. Naopak druhý výklad zvažovaný vnútroštátnym súdom by vyplýval zo znenia článku 5 ods. 5 v spojení s článkom 17 smernice 2003/86. Podľa tohto výkladu sú po podaní žiadosti a pri jej posúdení členské štáty povinné náležito zohľadniť záujem maloletého dieťaťa a v prípade zamietnutia uvedenej žiadosti sú členské štáty povinné posúdiť individuálne okolnosti garanta alebo osoby oprávnenej na zlúčenie rodiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>S týmto druhým výkladom plne súhlasím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Skôr, než sa budem zaoberať otázkami rozsahu a samotnej povahy lehoty troch mesiacov stanovenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku smernice 2003/86, treba pripomenúť kontext zaradenia tohto článku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Smernica 2003/86 rozlišuje dva režimy zlúčenia rodiny: na jednej strane je obvyklý režim pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorého hmotnoprávne podmienky sú vymenované najmä v článku 7 tejto smernice, a na druhej strane je režim označovaný ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>priaznivejší<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, <DATE ISO="20140710">10. júla 2014</DATE>, Mugenzi v. Francúzsko, sťažnosť č. 52701/09, CE:ECHR:2014:0710JUD005270109, § 54, kde ESĽP pripomína, že celistvosť rodiny je základným právom utečencov a že zlúčenie rodiny je základným predpokladom na to, aby sa osoby, ktoré ušli pred prenasledovaním, mohli vrátiť do normálneho života. Rovnako pripomína, že už rozhodol, že získanie takejto medzinárodnej ochrany predstavuje dôkaz o zraniteľnosti dotknutých osôb. Potreba, aby boli utečenci oprávnení na priaznivejší postup zlúčenia rodiny, než aký je vyhradený pre iných cudzincov, je uznaná na medzinárodnej a aj európskej úrovni, ako to vyplýva z mandátu Vysokého komisára OSN pre utečencov, ako aj z noriem uvedených v smernici 2003/86.</P></NOTE> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>preferenčný<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>A a S</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑550/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:824">EU:C:2017:824</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, týkajúci sa zlúčenia rodiny utečencov, ktorého podmienky sú uvedené v kapitole V smernice 2003/86 a najmä v článku 12 ods. 1 treťom pododseku smernice, ktorého výklad sa požaduje. Článok 12 tvorí neoddeliteľnú súčasť kapitoly V uvedenej smernice a podľa odôvodnenia 8 tejto smernice umožňuje zohľadniť situáciu utečencov, venovať im osobitnú pozornosť a na tento účel pre nich stanoviť priaznivejšie podmienky na uplatnenie ich práva na zlúčenie rodiny. Systematika tejto smernice tento priaznivejší režim v prospech utečencov potvrdzuje, pretože viacero ustanovení, konkrétne článok 10, článok 11 ods. 2 a článok 12 ods. 1 a 2 uvedenej smernice,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Tieto články stanovujú výnimky z článkov <HT TYPE="ITALIC">4, 5, 7 a 8</HT> smernice 2003/86.</P></NOTE> stanovuje z obvyklého režimu tejto smernice výnimku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Z tohto pohľadu, keď utečenec garant podá žiadosť o zlúčenie rodiny na základe článku 12 ods. 1 prvého pododseku smernice 2003/86, je oslobodený <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>odlišne od článku 7…, [od] predlož[enia] dôkaz[u], že utečenec spĺňa požiadavky ustanovené v článku 7.<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> Režim uplatniteľný na utečencov garantov je značne zjednodušený, a teda poskytuje väčšiu ochranu ich práva na zlúčenie rodiny.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Ak sa však žiadosť o zlúčenie rodiny nepodá v lehote troch mesiacov stanovenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku smernice 2003/86, tento článok stanovuje, že členské štáty <HT TYPE="ITALIC">môžu</HT> od utečenca požadovať, <HT TYPE="ITALIC">aby splnil podmienky</HT><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE> uvedené v článku 7 ods. 1 uvedenej smernice. Utečenec garant musí teda predložiť dôkaz o tom, že má ubytovanie, ktoré sa považuje za bežné, že má zdravotné poistenie a trvalé, pravidelné a dostatočné príjmy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>To neznamená, že žiadosť možno po zmeškaní lehoty troch mesiacov <HT TYPE="ITALIC">ipso iure</HT> zamietnuť, ale len to, že členské štáty môžu ešte v rámci posúdenia žiadosti o zlúčenie rodiny podanej na základe článku 12 ods. 1 tretieho pododseku smernice 2003/86 požadovať, aby utečenec garant splnil hmotnoprávne podmienky článku 7 ods. 1 uvedenej smernice. Zmeškanie lehoty troch mesiacov stanovenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku smernice 2003/86 preto nemá procesné dôsledky, akými sú neprípustnosť žiadosti o zlúčenie rodiny a potreba podať novú žiadosť na základe ustanovení obvyklého režimu zavedeného smernicou 2003/86, ale potenciálne hmotnoprávne dôsledky, a síce len umožnenie členským štátom požadovať splnenie iba tých podmienok, ktoré sú stanovené v článku 7 ods. 1 uvedenej smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Inak povedané, žiadosť o zlúčenie rodiny, a teda splnenie podmienok uplatnenia článku 7 ods. 1 smernice 2003/86 sa preskúma v rámci žiadosti podanej na základe kapitoly V tejto smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Tento prístup podľa mňa potvrdzujú ciele, ktoré smernica 2003/86 sleduje, predovšetkým ustanoveniami týkajúcimi sa utečencov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Po prvé je totiž potrebné mať na zreteli, že podľa účelu smernice 2003/86 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>zlúčenie rodiny je nevyhnutný spôsob na umožnenie rodinného života<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>, najmä pre utečencov, ktorých osobná situácia im <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>bráni viesť normálny rodinný život<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Odôvodnenia 4 a 8 smernice 2003/86.</P></NOTE>. Tak dôvody spojené s prípadným zmeškaním lehoty, ako aj splnenie podmienok článku 7 ods. 1 preto musia byť preskúmané s ohľadom na priaznivejšie postavenie, ktoré smernica 2003/86 utečencom priznáva. Toto priaznivejšie postavenie je spojené s praktickými ťažkosťami, s ktorými zápasia utečenci a ktoré sa odlišujú od ťažkostí, akým čelia iní štátni príslušníci tretích krajín.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Pozri v tomto zmysle Zelenú knihu o práve na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich na území Európskej únie (Smernica 2003/86/ES) (KOM (2011)735 v konečnom znení), bod 4.2. <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>Ďalšie otázky súvisiace s azylom<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>, s. 7.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Miera voľnej úvahy priznaná členským štátom nemôže byť štátmi uplatňovaná takým spôsobom, ktorý porušuje cieľ smernice 2003/86, ktorým je podporovať zlúčenie rodiny, a zbavuje ju potrebného účinku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Pozri bod 45 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Požadovať teda, aby utečenec garant, ktorý zmeškal lehotu troch mesiacov stanovenú v článku 12 ods. 1 treťom pododseku smernice 2003/86, podal novú žiadosť o zlúčenie rodiny v rámci obvyklého režimu ustanovení tejto smernice, by oslabilo účinnosť pôvodne privilegovaného práva utečencov na zlúčenie rodiny a pozbavilo by priaznivejšie ustanovenia kapitoly V určené pre utečencov garantov, podľa definície tých najzraniteľnejších, potrebného účinku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Po druhé, ako som pripomenul v bodoch 41 až 47 vyššie, ustanovenia smernice 2003/86 sa majú vykladať a uplatňovať s ohľadom na článok 7 a článok 24 ods. 2 a 3 Charty, čo okrem iného vyplýva aj zo znenia odôvodnenia 2 a článku 5 ods. 5 smernice 2003/86. Dôvody spojené s prípadným zmeškaním lehoty troch mesiacov stanovenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku smernice 2003/86, ako aj podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 smernice 2003/86 preto treba preskúmať s prihliadnutím na článok 5 ods. 5 a článok 17 smernice 2003/86.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Je teda povinnosťou členských štátov nielen vykladať ich vnútroštátne právo v súlade s právom Únie, ale tiež dohliadať na to, aby sa nevychádzalo z výkladu textu sekundárneho práva, ktorý by bol v rozpore so základnými právami chránenými právnym poriadkom Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <DATE ISO="20060627">27. júna 2006</DATE>, Parlament/Rada (C‑540/03, EU:2006:429, bod 105), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20091223">23. decembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Detiček</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑403/09 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:810">EU:C:2009:810</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Článok 12 ods. 1 tretí pododsek smernice 2003/86 preto nemožno vykladať a uplatňovať takým spôsobom, aby toto uplatňovanie porušovalo základné práva zakotvené vo vyššie uvedených ustanoveniach Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Po tretie zo systematického výkladu smernice 2003/86 vyplýva, že článok 5 ods. 5 a článok 17 smernice 2003/86 sú takzvanými <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>horizontálnymi<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> ustanoveniami, ktoré sú záväzné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Pozri v tomto zmysle Zelenú knihu o práve na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich na území Európskej únie (Smernica 2003/86/ES) (KOM (2011)735 v konečnom znení), bod 5.5, s. 9.</P></NOTE> Uplatňujú sa počas celého preskúmania žiadosti o zlúčenie rodiny, tak procesného, ako aj meritórneho, ako hlavné zásady vo vzťahu ku všetkým ustanoveniam smernice vrátane lehoty troch mesiacov. Normotvorca Únie tak členským štátom ukladá povinnosť, aby <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>náležito zohľadni[li] najlepšie záujmy maloletých detí<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Pozri článok 5 ods. 5 smernice 2003/86.</P></NOTE>. Tento výklad je potvrdený článkom 11 ods. 1 smernice 2003/86, ktorý sa týka podmienok podania a posúdenia žiadosti o zlúčenie rodiny a ktorý pripomína, že vnútroštátne orgány majú pri posudzovaní uvedenej žiadosti dodržiavať ustanovenia článku 5 vrátane zásady najlepšieho záujmu dieťaťa obsiahnutej v odseku 5 tohto článku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Navyše pri posudzovaní žiadosti o zlúčenie rodiny na základe článku 12 ods. 1 tretieho pododseku smernice 2003/86 v spojení s odôvodnením 8 tejto smernice <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>osobitnú pozornosť… je potrebné venovať situácii utečencov<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>. Pri posudzovaní žiadosti o zlúčenie rodiny sú vnútroštátne orgány povinné individualizovať posúdenie žiadostí o zlúčenie rodiny, to znamená, že postupujú od prípadu k prípadu,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060627">27. júna 2006</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑540/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:429">EU:C:2006:429</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> v každom individuálnom prípade vyčerpávajúco posúdia všetky náležité faktory,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Pozri v tomto zmysle oznámenie Komisie o usmernení, bod 7 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>[Hlavné] zásady<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> a bod 7.4 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>Individuálne posúdenie<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>, s. 29.</P></NOTE> pričom v prípade zamietnutia tejto žiadosti zohľadnia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>charakter a pevnosť rodinných vzťahov osoby a trvanie jej pobytu v členskom štáte a existenciu rodinných, kultúrnych a sociálnych väzieb s krajinou jej pôvodu[<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Článok 17 smernice 2003/86.</P></NOTE>]<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P><HT TYPE="ITALIC">Utečenci totiž čelia napríklad pretrhnutiu kontaktov alebo ťažkostiam pri udržiavaní kontaktov so svojimi rodinnými príslušníkmi, ktorí zostali v krajine pôvodu, a taktiež môžu mať problémy s vyhľadaním svojich rodinných príslušníkov a/alebo nemusia ani vedieť, či sú ešte nažive. V tak krátkej lehote po udelení povolenia na pobyt na základe azylu môže byť komplikované zorganizovať premiestnenie ich rodinných príslušníkov, ktorí sa majú dostaviť na veľvyslanectvo alebo konzulát, alebo zhromaždiť dokumenty potrebné pre žiadosť o zlúčenie rodiny [pozri v tomto zmysle</HT> Zelenú knihu o práve na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich na území Európskej únie (Smernica 2003/86/ES) (KOM (2011)735 v konečnom znení), <HT TYPE="ITALIC">bod 5.5, s</HT>. 9].</P></NOTE>. Práve v rámci tohto posudzovania musia vnútroštátne orgány zohľadniť všetky okolnosti spojené s dostupnosťou informácií o lehote troch mesiacov, v ktorej je utečenec garant povinný svoju žiadosť o zlúčenie rodiny podať, ako aj jasnosť, prístupnosť a vhodnosť<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Pozri v tomto zmysle oznámenie Komisie o usmernení, bod 7.1 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>Dostupnosť informácií<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>, s. 26.</P><P>Navyše <HT TYPE="ITALIC">osoba oprávnená na zlúčenie rodiny nemusí mať k dispozícii všetky prostriedky na to, aby sa zorientovala v postupoch správneho konania a neovláda všetky jazykové nuansy jej hostiteľskej krajiny a fungovanie vnútroštátnych právnych orgánov</HT>.</P></NOTE> týchto informácií, v ktorých môže spočívať dôvod, ktorý odôvodňuje zmeškanie lehoty troch mesiacov. Takáto krátka lehota, ktorá na účely odôvodnenia možného zmeškania lehoty nezohľadňuje osobné okolnosti, má ten účinok, že odrádza utečencov od podania žiadosti o zlúčenie rodiny, a teda obchádza potrebný účinok smernice.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Pozri v tomto zmysle moje návrhy vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Dogan</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑138/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:287">EU:C:2014:287</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Preto sa musia zistiť všetky osobitné okolnosti prejednávanej veci a zváženie individuálnych záujmov a verejných záujmov sa musí podobať tomu, ktoré sa vykonáva v porovnateľných prípadoch. Navyše zváženie dotknutých individuálnych a verejných záujmov musí byť primerané a úmerné, pričom sa dbá na to, aby boli náležito zohľadnené najlepšie záujmy maloletých detí.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Pozri analogicky rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060627">27. júna 2006</DATE>, <NAME.CASE>Parlament/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑540/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:429">EU:C:2006:429</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121206">6. decembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>O a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑356/11 a C‑357/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:776">EU:C:2012:776</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0081">81</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Žiaden prvok posudzovaný samostatne, napríklad zmeškanie lehoty, nemôže automaticky viesť k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o zlúčenie rodiny podanej v rámci priaznivejšieho postupu podľa kapitoly V smernice 2003/86.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Z týchto úvah vyplýva, že lehotu stanovenú v článku 12 ods. 1 treťom pododseku smernice 2003/86 nemožno považovať za prekluzívnu lehotu, ktorej uplynutím by priaznivejší režim pre utečenca garanta zanikol.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Preto navrhujem odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že režim smernice 2003/86/ES bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, o aké ide vo veci samej, podľa ktorého možno žiadosť o zlúčenie rodiny na základe priaznivejších ustanovení kapitoly V tejto smernice zamietnuť len z toho dôvodu, že nebola podaná v lehote troch mesiacov stanovenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku tejto smernice, keďže túto lehotu nemožno označiť za prekluzívnu, a uvedená žiadosť sa musí posudzovať s ohľadom na článok 7 a článok 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, ktoré členským štátom ukladajú povinnosť posudzovať žiadosti o zlúčenie rodiny v záujme dotknutých detí s cieľom uprednostniť rodinný život a tiež predísť oslabeniu tak cieľa smernice 2003/86, ako aj jej potrebného účinku. Navyše nezohľadnenie hlavných zásad smernice 2003/86 v prípade zamietnutia žiadosti o zlúčenie rodiny v zmysle článku 12 smernice 2003/86 z dôvodu zmeškania lehoty troch mesiacov stanovenej v odseku 1 treťom pododseku tohto článku nemožno odôvodniť tým, že pri posúdení ďalšej žiadosti podanej podľa článku 7 ods. 1 smernice 2003/86 by sa tieto hlavné zásady zohľadnili.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položila Raad van State (Štátna rada, Holandsko), takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Súdny dvor má právomoc odpovedať na prejudiciálne otázky položené vnútroštátnym súdom, ktoré sa týkajú výkladu ustanovení smernice Rady 2003/86/ES z <DATE ISO="20030922">22. septembra 2003</DATE> o práve na zlúčenie rodiny vo veci týkajúcej sa práva na pobyt rodinného príslušníka osoby s postavením doplnkovej ochrany, keďže ustanovenia tejto smernice boli vo vnútroštátnom právnom poriadku vyhlásené za priamo a nepodmienene uplatniteľné na osoby s postavením doplnkovej ochrany.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Režim smernice 2003/86 bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, o aké ide vo veci samej, podľa ktorého možno žiadosť o zlúčenie rodiny na základe priaznivejších ustanovení kapitoly V tejto smernice zamietnuť len z toho dôvodu, že nebola podaná v lehote troch mesiacov stanovenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku tejto smernice, keďže túto lehotu nemožno označiť za prekluzívnu lehotu a uvedená žiadosť sa musí posúdiť s ohľadom na článok 7 a článok 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, ktoré členským štátom ukladajú povinnosť posudzovať žiadosti o zlúčenie rodiny v záujme dotknutých detí, s cieľom uprednostniť rodinný život, ako aj predísť oslabeniu tak cieľa smernice 2003/86, ako aj jej potrebného účinku. Navyše nezohľadnenie hlavných zásad tejto smernice v prípade zamietnutia žiadosti o zlúčenie rodiny v zmysle článku 12 uvedenej smernice z dôvodu zmeškania lehoty troch mesiacov stanovenej v odseku 1 treťom pododseku tohto článku nemožno odôvodniť tým, že pri posúdení ďalšej žiadosti podanej podľa článku 7 ods. 1 smernice 2003/86 by sa tieto hlavné zásady zohľadnili.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>