Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ATHANASIOS RANTOS
prednesené 22. októbra 2026(1)
Vec C‑398/25
Energie‑Control Austria für die Regulierung der Elektrizitäts‑ und Erdgaswirtschaft,
za účasti
Magistrat der Stadt Wien,
DM,
Alpiq AG
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Wien (Správny súd Viedeň, Rakúsko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh s elektrinou – Nariadenie (EÚ) č. 1227/2011 – Integrita a transparentnosť veľkoobchodného trhu s energiou – Článok 1 ods. 2 a článok 2 body 4 a 6 – Územná pôsobnosť – Obchodovanie s cezhraničnými prenosovými kapacitami medzi Rakúskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou – Článok 2 bod 2 – Pojem ,manipulácia s trhom‘ – Článok 2 bod 2 písm. a) bod i) – Pojem ,nesprávne alebo zavádzajúce signály‘ – Platnosť z hľadiska článku 49 Charty základných práv Európskej únie – Článok 2 bod 2 písm. a) bod ii) – Stanovenie ceny veľkoobchodných energetických produktov na umelo vytvorenej úrovni – Článok 13 ods. 1 – Presadzovanie zákazov zneužívania trhu – Právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva zverené národnému regulačnému orgánu – Článok 18 – Sankcie – Právomoc ukladať sankcie priznaná obecnému správnemu orgánu – Prípustnosť – Nariadenie (EÚ) 2016/1719 – Usmernenie týkajúce sa prideľovania dlhodobých kapacít – Možnosť dávať nesprávne alebo zavádzajúce signály alebo stanovovať cenu na umelo vytvorenej úrovni v zmysle nariadenia č. 1227/2011, ak je predmetné konanie v súlade s procesnými pravidlami stanovenými nariadením 2016/1719 – Stratégia vrátenia kapacít a predkladania ponúk (return and bid strategy) – Súlad s nariadením č. 1227/2011 – Článok 2 druhý odsek bod 6 nariadenia 2016/1719 – Zásada ,use‑it‑or‑sell‑it‘ – Uplatniteľnosť na mesačné aukcie “
I. Úvod
1. Vo veci samej Energie‑Control Austria für die Regulierung der Elektrizitäts‑ und Erdgaswirtschaft (Energie‑Control Austria, orgán poverený reguláciou odvetvia elektrickej energie a zemného plynu, Rakúsko, ďalej len „E‑Control“) podal na Magistrat der Stadt Wien – Magistratisches Bezirksamt für den 3. und 11. Bezirk (Magistrát mesta Viedeň, Rakúsko, obvodné úrady pre 3. a 11. mestský obvod, ďalej len „obvodný správny orgán“), teda orgán príslušný na uloženie takejto správnej sankcie, návrh na uloženie správnej pokuty podľa vnútroštátnej právnej úpravy voči DM, predsedníčke predstavenstva Alpiq AG, spoločnosti so sídlom vo Švajčiarsku. Tento návrh bol odôvodnený podozrením z manipulácie s trhom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1227/2011(2) v súvislosti s obchodovaním s cezhraničnými prenosovými kapacitami elektrickej energie medzi Rakúskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou.
2. Keďže obvodný správny orgán zastavil toto konanie o uložení správnej sankcie trestnej povahy, E‑Control podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Verwaltungsgericht Wien (Správny súd Viedeň, Rakúsko), predkladajúci vnútroštátny súd.
3. Tento súd kladie Súdnemu dvoru dve skupiny otázok. Prvá skupina sa týka po prvé uplatniteľnosti nariadenia č. 1227/2011 na obchodovanie s cezhraničnými prenosovými kapacitami medzi Rakúskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou v oboch smeroch, po druhé platnosti článku 2 bodu 2 písm. a) bodu i) tohto nariadenia vzhľadom na článok 49 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a po tretie súladu vnútroštátnej právnej úpravy, pokiaľ ide o právomoci zverené národnému regulačnému orgánu (ďalej len „NRO“), s článkami 13 a 18 uvedeného nariadenia. Druhá skupina otázok vyzýva Súdny dvor, aby spresnil rozsah pojmu „manipulácia s trhom“ v zmysle článku 2 bodu 2 písm. a) bodov i) a ii) toho istého nariadenia, najmä v prípade vrátenia cezhraničných prenosových kapacít nadobudnutých v rámci ročných aukcií počas mesačnej aukcie, po ktorom nasleduje predloženie ponúk na kúpu v rámci tej istej mesačnej aukcie.
4. Súdny dvor sa tak v prejednávanej veci bude musieť vyjadriť k dosiaľ neriešeným otázkam týkajúcim sa veľkoobchodného trhu s energiou, najmä pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi pravidlami upravujúcimi aukcie cezhraničných prenosových kapacít a zákazom manipulácie s trhom, a konkrétnejšie k otázke, či konanie, ktoré je v súlade s uvedenými pravidlami, môže napriek tomu predstavovať manipuláciu s trhom v zmysle nariadenia č. 1227/2011.
II. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Nariadenie č. 1227/2011
5. Podľa odôvodnení 1, 2, 13, 14 a 31 nariadenia č. 1227/2011:
„(1) Je dôležité zaistiť, aby spotrebitelia a ostatní účastníci trhu mohli mať dôveru v integritu trhov s elektrinou a zemným plynom, aby ceny stanovené na veľkoobchodných trhoch s energiou odrážali spravodlivé a konkurenčné vzájomné pôsobenie medzi ponukou a dopytom a aby nebolo možné dosahovať zisky zneužívaním trhu.
(2) Cieľom zvýšenia integrity a transparentnosti veľkoobchodných trhov s energiou by mala byť podpora vzniku otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaže na veľkoobchodných trhoch s energiou, ktorá bude prínosom pre konečných spotrebiteľov energie.
…
(13) Manipulácia na veľkoobchodných trhoch s energiou zahŕňa činnosti vykonávané osobami, ktoré umelo zvyšujú ceny na úroveň, ktorá nie je odôvodnená trhovými silami ponuky a dopytu vrátane skutočnej dostupnosti výrobnej, skladovacej alebo prenosovej a prepravnej kapacity a dopytu. Formy manipulácie s trhom zahŕňajú zadávanie alebo rušenie falošných objednávok, šírenie nepravdivých, zavádzajúcich alebo nepotvrdených informácií prostredníctvom médií vrátane internetu alebo akýmikoľvek inými prostriedkami, zámerné poskytovanie nepravdivých informácií podnikom, ktoré poskytujú hodnotenia cien alebo správy o trhu, na účel zavádzania účastníkov trhu konajúcich na základe týchto hodnotení cien alebo správ o trhu a zámerné vytvorenie dojmu, že dostupná kapacita výroby elektriny alebo dostupnosť zemného plynu či dostupná prenosová kapacita je iná ako kapacita, ktorá je technicky skutočne k dispozícii, ak takéto informácie ovplyvňujú alebo pravdepodobne ovplyvnia ceny veľkoobchodných energetických produktov. Manipulácia a jej účinky sa môžu prejaviť mimo štátnych hraníc medzi trhmi s elektrinou a zemným plynom a v rámci finančných a komoditných trhov vrátane trhov s emisnými kvótami.
(14) Manipuláciu s trhom a snahy o manipuláciu s trhom predstavuje napríklad konanie osoby alebo spolupracujúcich osôb, ktorého cieľom je zabezpečiť rozhodujúce postavenie vo vzťahu k ponuke veľkoobchodného energetického produktu alebo k dopytu po ňom a ktoré priamo či nepriamo ovplyvňuje alebo by mohlo ovplyvňovať stanovovanie cien, prípadne vytvára alebo by mohlo vytvárať iné nekalé obchodné podmienky, a ponúkanie, nákup alebo predaj veľkoobchodných energetických produktov, ktorých účelom, zámerom alebo dôsledkom je zavádzanie účastníkov trhu konajúcich na základe referenčných cien. Prípustná trhová prax, ako je napríklad prax uplatňovaná v oblasti finančných služieb, ktorá je v súčasnosti vymedzená v článku 1 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu)[(3)], a ktorú možno upraviť v prípade zmeny a doplnia uvedenej smernice, by však mohla byť pre účastníkov trhu legitímnym spôsobom, ako zabezpečiť priaznivú cenu veľkoobchodného energetického produktu
…
(31) Je dôležité, aby sankcie za porušenie tohto nariadenia boli primerané, účinné a mali odrádzajúci účinok a aby zohľadňovali závažnosť porušení, škody spôsobené spotrebiteľom a potenciálne zisky z obchodovania na základe dôverných informácií a manipulácie s trhom. Tieto sankcie by sa mali uplatňovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. S uznaním vzájomného pôsobenia medzi obchodovaním s derivátmi elektriny a zemného plynu a obchodovaním so skutočnou elektrinou a zemným plynom by sankcie za porušenia tohto nariadenia mali byť v súlade so sankciami, ktoré členské štáty prijali pri vykonávaní smernice [2003/6]. … Toto nariadenie nemá vplyv ani na vnútroštátne predpisy o miere dokazovania, ani na povinnosti národných regulačných orgánov a súdov členských štátov súvisiace so zisťovaním príslušných faktov týkajúcich sa prípadu za predpokladu, že takéto predpisy a povinnosti sú zlučiteľné so základnými zásadami práva Únie.“
6. Článok 1 tohto nariadenia, s názvom „Predmet, rozsah pôsobnosti a vzťah s inými právnymi predpismi Únie“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:
„1. Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá, ktorými sa zakazujú praktiky predstavujúce zneužívanie trhu a ovplyvňujúce veľkoobchodné trhy s energiou a ktoré sú v súlade s pravidlami uplatňovanými na finančných trhoch a s riadnym fungovaním týchto veľkoobchodných trhov s energiou, pričom zohľadňujú ich špecifické vlastnosti. Zabezpečuje sa ním monitorovanie veľkoobchodných trhov s energiou uskutočňované Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky [ACER]… v úzkej spolupráci s národnými regulačnými orgánmi a pri zohľadnení vzájomného pôsobenia medzi systémom na obchodovanie s emisiami a veľkoobchodnými trhmi s energiou.
2. Toto nariadenie sa uplatňuje na obchodovanie s veľkoobchodnými energetickými produktmi. Články 3 a 5 tohto nariadenia sa neuplatňujú na veľkoobchodné energetické produkty, ktoré sú finančnými nástrojmi a na ktoré sa uplatňuje článok 9 smernice [2003/6]. Týmto nariadením nie je dotknutá smernica 2003/6/ES ani smernica 2004/39/ES[(4)], ani uplatňovanie európskeho práva hospodárskej súťaže na praktiky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.“
7. Článok 2 uvedeného nariadenia s názvom „Vymedzenia pojmov“ uvádza:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
2. ‚Manipulácia s trhom‘ je:
a) uzatvorenie akejkoľvek transakcie alebo vydanie akéhokoľvek pokynu na obchodovanie s veľkoobchodnými energetickými produktmi
i) ktoré dávajú alebo by mohli dávať nesprávne alebo zavádzajúce signály vzhľadom na ponuku alebo cenu veľkoobchodných energetických produktov a vzhľadom na dopyt po nich;
ii) ktorými osoba alebo osoby konajúce v spolupráci zabezpečujú alebo sa snažia zabezpečiť cenu jedného alebo niekoľkých veľkoobchodných energetických produktov na umelo vytvorenej úrovni okrem prípadov, keď osoba, ktorá uzatvára transakciu alebo dáva pokyn na obchodovanie, preukáže, že jej dôvody na takéto konanie sú legitímne a že uvedená transakcia alebo pokyn na obchodovanie sa zhoduje s prípustnou trhovou praxou na príslušnom veľkoobchodnom trhu s energiou, alebo
iii) pri ktorých sa využíva fiktívny prostriedok alebo akákoľvek iná forma podvodu alebo machinácie, ktorá dáva alebo by mohla dávať nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku veľkoobchodných energetických produktov, dopyt po nich alebo ich cenu, alebo pri ktorých dochádza k snahe o využívanie takéhoto prostriedku,
…
…
4. ,Veľkoobchodné energetické produkty‘ sú tieto zmluvy a deriváty nezávisle od toho, kde a ako sa s nimi obchoduje:
a) zmluvy na dodávku elektriny alebo zemného plynu, ktoré sú dodané v Únii;
b) deriváty týkajúce sa elektriny alebo zemného plynu, ktoré sa vytvorili, s ktorými sa obchoduje alebo ktoré sa dodávajú v Únii;
c) zmluvy týkajúce sa prenosu elektriny alebo prepravy zemného plynu v Únii;
d) deriváty týkajúce sa prenosu elektriny alebo prepravy zemného plynu v Únii.
…
…
6. ,Veľkoobchodný trh s energiou‘ je akýkoľvek trh v Únii, na ktorom sa obchoduje s veľkoobchodnými energetickými produktmi.
7. ‚Účastník trhu‘ je každá osoba vrátane prevádzkovateľov prenosových sústav a prevádzkovateľov prepravných sietí, ktorá uzatvára transakcie vrátane vydávania pokynov na obchodovanie na jednom alebo viacerých veľkoobchodných trhoch s energiou.
8. ,Osoba‘ je každá fyzická alebo právnická osoba.
…
10. ,Národný regulačný orgán‘ je národný regulačný orgán určený v súlade s článkom 35 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou[(5)]…
11. ‚Prevádzkovateľ prenosovej sústavy‘ je prevádzkovateľ prenosovej sústavy v zmysle článku 2 bodu 4 smernice [2009/72]…;
…“
8. Článok 5 toho istého nariadenia, s názvom „Zákaz manipulácie s trhom“, stanovuje:
„Zakazuje sa účasť alebo snaha o účasť na manipulácii s trhom na veľkoobchodných trhoch s energiou.“
9. Článok 13 nariadenia č. 1227/2011, s názvom „Uplatňovanie zákazov v súvislosti so zneužívaním trhu“, znie:
„1. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby sa uplatňovali zákazy ustanovené v článkoch 3 a 5 a povinnosť ustanovená v článku 4.
Každý členský štát do 29. júna 2013 zabezpečí, aby jeho národné regulačné orgány mali právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva potrebné na vykonávanie tejto úlohy. Tieto právomoci sa vykonávajú primeraným spôsobom.
Tieto právomoci sa môžu vykonávať:
a) priamo;
b) v súčinnosti s ostatnými orgánmi alebo
c) podaním návrhu príslušným súdnym orgánom.
V prípade potreby môžu národné regulačné orgány uplatňovať svoje vyšetrovacie právomoci v spolupráci s organizovanými trhmi, systémami párovania obchodov alebo inými osobami, ktoré v rámci svojej profesie zariaďujú transakcie…
2. Právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva uvedené v odseku 1 sú obmedzené na účely vyšetrovania. Uplatňujú sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a zahŕňajú právo:
a) prístupu ku každému dokumentu v akejkoľvek podobe a právo získať jeho kópiu;
b) žiadať informácie od akejkoľvek relevantnej osoby vrátane osôb, ktoré sa postupne zúčastňujú na odovzdávaní pokynov, alebo vykonávajú príslušné operácie, ako aj ich nadriadených, a ak je to potrebné, právo predvolať a vypočuť takúto osobu alebo osobu jej nadriadenú;
c) vykonávať kontrolu na mieste;
d) požadovať existujúce telefonické záznamy a existujúce záznamy prenosu údajov;
e) požadovať zastavenie každej činnosti, ktorá je v rozpore s ustanoveniami tohto nariadenia alebo delegovanými aktmi, alebo vykonávacími aktmi prijatými na jeho základe;
f) požiadať súd o zmrazenie alebo obstavenie aktív;
g) žiadať súd alebo akýkoľvek príslušný orgán, aby nariadil dočasný zákaz výkonu pracovnej činnosti.“
10. Podľa článku 18 tohto nariadenia s názvom „Sankcie“:
„Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, odrádzajúce a primerané, musia zohľadňovať povahu, trvanie a závažnosť porušenia, škodu, ktorá vznikla spotrebiteľom, a potenciálne zisky z obchodovania na základe dôverných informácií a manipulácie s trhom.
…
Členské štáty zabezpečia, aby národný regulačný orgán mohol verejne zverejniť opatrenia alebo sankcie uložené za porušenie tohto nariadenia, ak takéto zverejnenie nezapríčiní zúčastneným stranám neprimeranú škodu.“
2. Nariadenie (EÚ) 2016/1719
11. Odsek 1 článku 1 nariadenia EÚ 2016/1719(6) s názvom „Predmet a rozsah pôsobnosti“ znie takto:
„Týmto nariadením sa stanovujú podrobné pravidlá prideľovania medzioblastnej kapacity na forwardových trhoch, zavedenia spoločnej metodiky na určenie dlhodobej medzioblastnej kapacity, zriadenia jednotnej prideľovacej platformy na európskej úrovni s ponukou dlhodobých prenosových práv, ako aj možnosti vrátiť dlhodobé prenosové práva na účely neskoršieho pridelenia dlhodobej kapacity alebo previesť dlhodobé prenosové práva medzi účastníkmi trhu.“
12. Článok 2 tohto nariadenia, s názvom „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov … v článku 2 smernice [2009/72].
Okrem toho sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. ‚prideľovanie dlhodobej kapacity‘ je pridelenie dlhodobej medzioblastnej kapacity prostredníctvom aukcie pred denným obchodným intervalom;
2. ‚dlhodobé prenosové právo‘ je fyzické prenosové právo alebo FPP – opcia alebo FPP – obligácia získané pridelením dlhodobej kapacity;
3. ‚pravidlá prideľovania‘ sú pravidlá prideľovania dlhodobej kapacity, ktoré sa uplatňujú v rámci jednotnej prideľovacej platformy;
4. ‚jednotná prideľovacia platforma‘ je európska platforma zriadená všetkými PPS na prideľovanie dlhodobej kapacity;
5. ‚aukcia‘ je postup, ktorým sa dlhodobá medzioblastná kapacita ponúka a prideľuje účastníkom trhu, ktorí predložili ponuky na kúpu;
6. ‚UIOSI‘ je zásada, podľa ktorej sa kúpená a nenominovaná základná medzioblastná kapacita fyzických prenosových práv automaticky sprístupňuje pre pridelenie dennej kapacity a podľa ktorej PPS vyplatia držiteľovi týchto fyzických prenosových práv náhradu;
7. ‚nominácia‘ je oznámenie pre príslušných PPS o využití dlhodobej medzioblastnej kapacity držiteľom fyzických prenosových práv a jeho protistranou alebo oprávnenou treťou stranou;
…“
13. Článok 37 uvedeného nariadenia, s názvom „Podmienky účasti na prideľovaní dlhodobej kapacity“, stanovuje:
„1. Účastníci trhu sa musia zaregistrovať v jednotnej prideľovacej platforme a musia splniť všetky požiadavky oprávnenosti na základe harmonizovaných pravidiel prideľovania, aby mali nárok na účasť v aukciách alebo na prevod svojich dlhodobých prenosových práv. Požiadavky oprávnenosti musia spĺňať zásady nediskriminácie a transparentnosti.
2. V nadväznosti na žiadosť účastníka trhu o registráciu jednotná prideľovacia platforma oznámi účastníkovi trhu, či spĺňa všetky požiadavky oprávnenosti a či má nárok na účasť na aukciách alebo na prevod svojich dlhodobých prenosových práv od stanoveného dátumu.
3. Účastníci trhu musia v plnej miere dodržiavať harmonizované pravidlá prideľovania. Musia aktualizovať všetky informácie týkajúce sa ich účasti a bezodkladne oznámiť jednotnej prideľovacej platforme všetky zmeny týchto informácií.
4. Jednotná prideľovacia platforma je oprávnená účastníkovi trhu pozastaviť alebo odňať právo na účasť na aukciách alebo na prevod jeho dlhodobých prenosových práv, ak poruší svoje zmluvné záväzky vyplývajúce z harmonizovaných pravidiel prideľovania.
5. Pozastavenie alebo odňatie práva účastníka trhu na účasť na aukciách alebo na prevod jeho dlhodobých prenosových práv v súlade s harmonizovanými pravidlami prideľovania nezbavuje účastníka trhu ani jednotnú prideľovaciu platformu ich záväzkov vyplývajúcich z dlhodobých prenosových práv pridelených a zaplatených pred takýmto pozastavením alebo odňatím.“
14. Článok 43 toho istého nariadenia, s názvom „Vrátenie dlhodobých prenosových práv“, stanovuje:
„1. Držitelia dlhodobých prenosových práv môžu príslušným PPS vrátiť svoje dlhodobé prenosové práva prostredníctvom jednotnej prideľovacej platformy na účely následného prideľovania dlhodobých kapacít.
2. Držitelia dlhodobých prenosových práv, ktorí sú ochotní vrátiť svoje dlhodobé prenosové práva na účely následného prideľovania dlhodobých kapacít, to oznámia priamo alebo nepriamo prostredníctvom tretej strany jednotnej prideľovacej platforme v súlade s harmonizovanými pravidlami prideľovania.
3. Držiteľom dlhodobých prenosových práv, ktorí vrátia svoje dlhodobé prenosové práva, musia príslušní PPS vyplatiť náhradu v rámci jednotnej prideľovacej platformy, a to priamo alebo nepriamo prostredníctvom tretej strany. Takáto náhrada sa musí rovnať cene vyplývajúcej z aukcie, pri ktorej sú dlhodobé prenosové práva opätovne pridelené.“
B. Rakúske právo
1. ElWOG 2010
15. Ustanovenie § 89 Bundesgesetz, mit dem die Organisation auf dem Gebiet der Elektrizitätswirtschaft neu geregelt wird (Elektrizitätswirtschafts‑ und organisationsgesetz 2010) [spolkový zákon, ktorým sa stanovuje nová právna úprava organizácie v oblasti elektroenergetického hospodárstva (zákon z roku 2010 o hospodárstve a organizácii elektrickej energie)](7), z 23. decembra 2010 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej(8) (ďalej len „ElWOG 2010“) s názvom „Právomoc orgánov v iných veciach upravených priamo uplatniteľnými ustanoveniami spolkového práva“ stanovuje:
„1. Ak nie je v jednotlivých prípadoch ustanovené inak, je orgánom v zmysle priamo uplatniteľných ustanovení tohto spolkového zákona regulačný orgán.
2. Správne sankcie podľa § 99 až § 102 ukladá príslušný obvodný správny orgán [Bezirksverwaltungsbehörde] podľa § 26 Verwaltungsstrafgesetz (zákon o správnych sankciách). Regulačný orgán má postavenie účastníka konania. Je oprávnený v priebehu konania uplatňovať svoje subjektívne právo na dodržiavanie právnych predpisov, ktorých cieľom je ochrana verejných záujmov, za ktorých ochranu zodpovedá, ako aj podať opravný prostriedok na správny súd spolkovej krajiny.
3. Regulačný orgán môže upozorniť osoby, ktoré sú povinné plniť povinnosti vyplývajúce z tohto spolkového zákona, a uložiť im povinnosť obnoviť zákonný stav v primeranej lehote, ktorú určí, ak existujú dôvody predpokladať, že budú dodržiavať zákon aj bez vydania rozhodnutia o uložení sankcie. Regulačný orgán je povinný upozorniť na právne následky spojené s takouto výzvou.
4. Povinným osobám sa neuloží sankcia, ak obnovia zákonný stav v lehote stanovenej regulačným orgánom.
…“
16. Ustanovenie § 99 tohto zákona, s názvom „Všeobecné ustanovenia o sankciách“, v odseku 4 stanovuje:
„Ak skutok nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu, ktorý patrí do pôsobnosti všeobecných súdov, ani skutkovú podstatu deliktu, za ktorý možno uložiť len pokutu, ani nepodlieha prísnejšej sankcii podľa iných ustanovení upravujúcich správne sankcie, správneho deliktu sa dopustí a pokutou trestnoprávnej povahy až do výšky 150 000 eur sa potrestá každý, kto
1. sa zúčastní na manipulácii s trhom alebo vyvinie snahu o účasť na manipulácii s trhom v rozpore s článkom 5 v spojení s článkom 2 bodmi 2 a 3 nariadenia [č. 1227/2011],
…“
17. Ustanovenie § 103 uvedeného zákona, s názvom „Osobitné ustanovenia týkajúce sa stíhania správnych deliktov trestnej povahy“, v odseku 1 stanovuje:
„Premlčacia lehota (§ 31 ods. 2 zákona o správnych sankciách) pre správne delikty uvedené v § 99 až 102 je jeden rok.“
2. VStG
18. Ustanovenie § 31 Verwaltungsstrafgesetz (zákon o správnych sankciách) z 31. januára 1991(9) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej(10) (ďalej len „VStG“), s názvom „Premlčanie“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:
„1. Stíhanie osoby je neprípustné, ak proti nej nebol v lehote jedného roka vykonaný žiadny úkon týkajúci sa stíhania (§ 32 ods. 2). Táto lehota sa počíta od okamihu, keď bol správny delikt dokončený, alebo keď sa skončilo konanie, za ktoré možno uložiť sankciu; ak však následok, ktorý je znakom skutkovej podstaty správneho deliktu, nastal až neskôr, lehota začína plynúť až od tohto okamihu.
2. Možnosť uložiť sankciu za správny delikt zaniká premlčaním. Premlčacia lehota je tri roky a začína plynúť od okamihu uvedeného v odseku 1. Do premlčacej lehoty sa nezapočítava:
1. obdobie, počas ktorého nemožno podľa zákonného ustanovenia začať stíhanie alebo v ňom pokračovať;
2. obdobie, počas ktorého sa v súvislosti so správnym deliktom vedie trestné konanie pred prokuratúrou, súdom alebo iným správnym orgánom;
3. obdobie, počas ktorého je konanie prerušené až do právoplatného rozhodnutia o predbežnej otázke;
4. obdobie trvania konania pred Verwaltungsgerichtshof [Najvyšší správny súd, Rakúsko], Verfassungsgerichtshof [Ústavný súd, Rakúsko] alebo Súdnym dvorom Európskej únie.“
C. Pravidlá prideľovania na švajčiarskych hraniciach
19. Joint Allocation Office SA (ďalej len „JAO“) je spoločnosť pôsobiaca ako jednotná prideľovacia platforma zriadená všetkými PPS na účely prideľovania dlhodobej kapacity v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia 2016/1719.
20. Allocation Rules for Forward Capacity – Allocation on Swiss Borders (pravidlá prideľovania dlhodobej kapacity na švajčiarskych hraniciach) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej prijal JAO v októbri 2019 (ďalej len „pravidlá prideľovania na švajčiarskych hraniciach“) v koordinácii s dotknutými NRO a PPS.
21. Článok 2 týchto pravidiel, s názvom „[v]ymedzenie pojmov a výklad“, v odseku 1 spresňuje:
„Pojmy písané veľkými písmenami použité v týchto pravidlách prideľovania majú význam, ktorý sa im pripisuje… v nariadení [2016/1719].“
22. Podľa článku 45 uvedených pravidiel, s názvom „[v]šeobecné zásady“:
„1. Fyzické prenosové práva podliehajú zásade ‚use‑it‑or‑sell‑it‘.
2. Držiteľ pridelených fyzických prenosových práv môže nominovať fyzické prenosové práva na ich fyzické využitie v súlade s článkom 46.
3. Ak registrovaný účastník nenominuje svoje fyzické prenosové práva, prideľovacia platforma sprístupní medzioblastnú kapacitu zodpovedajúcu nenominovaným fyzickým prenosovým právam na príslušné denné prideľovanie. Držitelia fyzických prenosových práv, ktorí nenominujú svoje fyzické prenosové práva na ich fyzické využitie alebo ktorí si prípadne nevyhradili svoje fyzické prenosové práva na vyrovnávacie služby, majú nárok na odmenu v súlade s článkom 48.
…“
III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom
23. E‑Control podal 6. júla 2022 na obvodný správny orgán, ktorý je podľa § 89 ods. 2 ElWOG 2010 príslušný na uloženie takejto správnej sankcie, návrh na uloženie správnej pokuty podľa § 99 ods. 4 bodu 1 ElWOG 2010 v spojení s článkami 2 a 5 nariadenia č. 1227/2011 proti DM.
24. Tento návrh bol odôvodnený tým, že JAO 15. októbra 2019 zaslal ACER a E‑Control oznámenie o podozrení, v ktorom upozornil na možné porušenie právnych predpisov v rámci aukcií mesačných cezhraničných prenosových kapacít na hranici medzi Rakúskom a Švajčiarskom. Agentúra ACER následne v rámci úvodného predbežného posúdenia sama vyhodnotila toto správanie ako podozrivé.
25. E‑Control najmä vytýkal spoločnosti Alpiq alebo DM manipulatívne správanie, ktoré prebiehalo v troch fázach. Prvá fáza mala spočívať v nadobudnutí veľkého množstva ročných cezhraničných prenosových kapacít elektriny v rámci ročných aukcií. Druhá fáza zahŕňala vrátenie týchto ročných kapacít v rámci mesačných aukcií, čím sa výrazne zvýšilo množstvo kapacít ponúkaných do aukcie a u ostatných účastníkov trhu sa vyvolal dojem, že existuje skutočný zámer predať tieto kapacity. Napokon tretia fáza mala spočívať v tom, že Alpiq predložila ponuky na kúpu značného množstva mesačných kapacít, čo podľa E‑Control viedlo k stanoveniu minimálnej ceny za kapacity, ktorých bola držiteľom. K tomuto správaniu malo dôjsť v rokoch 2020 až 2022.
26. E‑Control tvrdil, že po tom, čo JAO po skončení aukcií zverejnil na svojej internetovej stránke ponuky na kúpu v anonymizovanej podobe, sa ukázalo, že Alpiq vysielala na trh nesprávne alebo zavádzajúce signály v zmysle článku 2 bodu 2 písm. a) bodu i) nariadenia č. 1227/2011, pokiaľ ide o ponuku a dopyt existujúce počas týchto aukcií. Zverejnený dopyt a výška ponúk na kúpu totiž vyvolali u ostatných účastníkov trhu dojem, že sú väčšie ako v skutočnosti, a to najmä v prípadoch, keď v dôsledku vrátenia cezhraničných prenosových kapacít nadobudnutých v rámci ročných aukcií spoločnosť Alpiq tvorila väčšinu kapacít ponúkaných v mesačnej aukcii a bola zároveň ich najväčším kupujúcim. Okrem toho Alpiq údajne kombináciou vrátenia kapacít a predkladania ponúk na kúpu dosiahla, že vrátené kapacity mali minimálnu cenu, takže ostatní účastníci trhu ich mohli nadobudnúť len predložením ponuky na kúpu za cenu vyššiu, než bola táto minimálna cena. Ponuky predložené touto spoločnosťou, ktoré údajne neboli ani potrebné, ani ekonomicky odôvodniteľné, keďže už bola držiteľom príslušných práv na kapacitu, tak mali za následok umelé zvýšenie celkového dopytu zverejňovaného každý mesiac. Alpiq totiž údajne pôsobila súčasne na strane ponuky prostredníctvom vrátenia kapacít a na strane dopytu prostredníctvom svojich ponúk na kúpu, pričom toto jej dvojité pôsobenie nebolo z dôvodu anonymizácie ponúk pre ostatných účastníkov trhu viditeľné. Okrem toho niekedy predložila podstatne vyššie ponuky ako ostatní účastníci trhu.
27. Obvodný správny orgán, na ktorý sa obrátil E‑Control, začal konanie o správnom delikte, ktoré zastavil rozhodnutím zo 14. decembra 2023 z dôvodu, že predsedníčka predstavenstva spoločnosti Alpiq, voči ktorej sa toto konanie viedlo, vykonávala túto funkciu až od marca 2021 a že prípadné správne delikty už boli premlčané.
28. E‑Control podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Verwaltungsgericht Wien (Správny súd Viedeň), predkladajúci vnútroštátny súd. Okrem okolností, ktoré už uviedol vo svojej sťažnosti, po prvýkrát pred týmto súdom v podstate tvrdil, že obvodný správny orgán nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej. Podľa E‑Control totiž na základe priamej uplatniteľnosti článku 13 nariadenia č. 1227/2011 v spojení s § 89 ods. 1 a 2 ElWOG 2010 táto právomoc prináleží orgánu E‑Control, keďže obvodný správny orgán nie je nezávislým súdnym orgánom v zmysle článku 13 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia. Právomoc priznaná uvedenému správnemu orgánu § 89 ods. 2 ElWOG 2010 nespĺňa ani požiadavky článku 13 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, keďže NRO nevykonáva sankčné právomoci v spolupráci s inými orgánmi, pričom NRO má len právo podať návrh príslušnému orgánu. Keďže § 89 ods. 2 ElWOG 2010 nie je v súlade s článkom 13 toho istého nariadenia, toto vnútroštátne ustanovenie by sa nemalo uplatniť, takže E‑Control má právomoc uložiť sankcie podľa § 89 ods. 1 ElWOG 2010. Okrem toho, keďže mesto Viedeň je vlastníkom veľkého energetického podniku, útvar mestskej správy, ktorý podlieha jeho pokynom, nemožno považovať za nestranný orgán. Navyše porušenie vytýkané DM alebo spoločnosti Alpiq ešte nie je premlčané, keďže hoci § 103 ods. 1 ElWOG 2010 odkazuje na § 31 ods. 2 VStG, tento odkaz sa zakladá na skoršej verzii tohto zákona. Rakúsky zákonodarca však zamýšľal predĺžiť premlčaciu lehotu na stíhanie zo šiestich mesiacov na jeden rok.
29. Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že v priebehu konania Alpiq alebo DM nespochybnili ako také správanie, ktoré sa im vytýka, a v podstate tvrdili, že toto správanie je v súlade so zákonnými požiadavkami uplatniteľnými na aukcie organizované jednotnou prideľovacou platformou. Tvrdili tiež, že táto prax, ktorá bola známa všetkým účastníkom trhu, bola v súlade s trhovými zvyklosťami a nedávala ostatným účastníkom trhu nesprávne alebo zavádzajúce signály, čo údajne potvrdzovali dva znalecké posudky. Okrem toho Alpiq nemala žiadnu možnosť predávať cezhraničné prenosové kapacity nadobudnuté v rámci ročnej aukcie v závislosti od potrieb každého mesiaca. Naopak, tieto kapacity bolo možné vrátiť na účely ich ponúknutia v aukcii len v celom rozsahu, pričom ich cena sa určovala na základe výsledkov tejto aukcie, takže spoločnosť Alpiq nemohla ani sama stanoviť ich cenu. Vytýkané správanie teda nespĺňalo objektívne znaky správneho deliktu, keďže spoločnosť Alpiq mala vážny záujem tak na predaji, ako aj na kúpe dotknutých prenosových kapacít. Jej správanie bolo navyše údajne ekonomicky racionálne, pochopiteľné a nevyhnutné, keďže trh s elektrinou vo Švajčiarsku je málo likvidný, takže spoločnosť Alpiq sa musela zabezpečovať proti rizikám na zahraničných trhoch, čo si vyžadovalo disponovať cezhraničnými prenosovými kapacitami, a to aj napriek tomu, že dlhodobé prognózy sú spojené s vysokou mierou neistoty. Vrátenie prenosových práv by tak umožňovalo sprístupniť trhu väčší objem kapacít, a tým zvýšiť jeho likviditu, čo by bolo prospešné pre hospodársku súťaž. Navyše už došlo k premlčaniu stíhania.
30. Alpiq a DM dodali, že článok 13 nariadenia č. 1227/2011 nie je priamo uplatniteľný vo veci samej, keďže toto ustanovenie samo osebe nedefinuje pravidlá právomoci ani spôsoby spolupráce medzi NRO a orgánom povereným ukladaním sankcií, čím ponecháva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy. Podľa zásady inštitucionálnej autonómie členských štátov preto toto ustanovenie nemôže mať prednosť pred § 89 ods. 2 ElWOG 2010. Pravidlá právomoci týkajúce sa práv vymedzujúcich právomoci priznané E‑Control sú tiež v súlade so zásadami efektivity a ekvivalencie, keďže E‑Control požíva účinnú súdnu ochranu pred správnym súdom a tento článok 13 bol vykonaný s cieľom uplatniť konanie o uložení správnej sankcie.
31. Za týchto podmienok sa Verwaltungsgericht Wien (Správny súd Viedeň) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Zahŕňa rozsah pôsobnosti nariadenia [č. 1227/2011] obchodovanie s cezhraničnými prenosovými kapacitami medzi Rakúskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou, ako aj medzi Švajčiarskou konfederáciou a Rakúskou republikou, ak toto obchodovanie vykonáva švajčiarska spoločnosť?
2. Je článok 2 bod 2 písm. a) bod i) nariadenia [č. 1227/2011] v súlade s článkom 49 ods. 1 [Charty]?
3. Je právomoc obvodného správneho orgánu ukladať správne sankcie podľa § 89 ods. 2 [ElWOG 2010] zlučiteľná s kritériami, ktoré stanovuje právo Únie, pre právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva podľa článku 13 ods. 1 nariadenia [č. 1227/2011], ako aj s kritériami, ktoré stanovuje právo Únie, pre účinné a odrádzajúce sankcie v zmysle článku 18 nariadenia [č. 1227/2011]?
V prípade kladnej odpovede na prvú až tretiu otázku:
4. Môže (právnická) osoba vysielať nesprávne alebo zavádzajúce signály v zmysle článku 2 bodu 2 písm. a) bodu i) nariadenia [č. 1227/2011], ak dodržiava procesné pravidlá, ktorými nariadenie [2016/1719] alebo [pravidlá prideľovania na švajčiarskych hraniciach] upravujú konanie pri aukciách cezhraničných prenosových kapacít organizovaných na [jednotnej prideľovacej platforme JAO] zriadenej podľa nariadenia [2016/1719]?
5. V prípade, ak je odpoveď na štvrtú otázku kladná: Predstavuje vrátenie cezhraničných prenosových kapacít nadobudnutých v rámci ročných aukcií počas mesačnej aukcie a následné predloženie ponúk na kúpu v rámci tej istej mesačnej aukcie (return and bid strategy – „stratégia vrátenia kapacít a predkladania ponúk“) na jednotnej prideľovacej platforme JAO skutkovú podstatu manipulácie s trhom podľa článku 2 bodu 2 písm. a) bodu i) nariadenia [č. 1227/2011]?
V prípade kladnej odpovede na prvú a tretiu otázku:
6. Vedie vrátenie cezhraničných prenosových kapacít nadobudnutých v rámci ročných aukcií počas mesačnej aukcie a následné predloženie ponúk na kúpu v rámci tej istej mesačnej aukcie (return and bid strategy – „stratégia vrátenia kapacít a predkladania ponúk“) na jednotnej prideľovacej platforme JAO k porušeniu zásady „use‑it‑or‑sell‑it“ uvedenej v článku 2 druhom odseku bode 6 nariadenia [2016/1719] v spojení s článkom 45 ods. 1 pravidiel prideľovania na švajčiarskych hraniciach?
7. Môže byť cena napriek konaniu v súlade s právnymi predpismi pri aukcii na jednotnej prideľovacej platforme JAO ovplyvnená tak, že sa dosiahne cena na umelo vytvorenej úrovni, čím sa naplní skutková podstata manipulácie s trhom v zmysle článku 2 bodu 2 písm. a) bodu ii) nariadenia [č. 1227/2011]?
8. V prípade, ak je odpoveď na šiestu otázku kladná: Predstavuje vrátenie cezhraničných prenosových kapacít nadobudnutých v rámci ročných aukcií počas mesačnej aukcie a následné predloženie ponúk na kúpu v rámci tej istej mesačnej aukcie na jednotnej prideľovacej platforme JAO manipuláciu s trhom v zmysle článku 2 bodu 2 písm. a) bodu ii) nariadenia [č. 1227/2011]?“
32. Písomné pripomienky predložili Súdnemu dvoru E‑Control, DM a Alpiq, rakúska a talianska vláda, Európsky parlament, Rada Európskej únie, ako aj Európska komisia. Títo účastníci konania tiež predniesli ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 8. júla 2026.
IV. Analýza
33. Na úvod chcem poukázať na to, že predkladajúci vnútroštátny súd požiadal Súdny dvor, aby odpovedal na niektoré z jeho otázok len v prípade kladnej odpovede na iné otázky. S cieľom poskytnúť Súdnemu dvoru všetky potrebné objasnenia a v záujme úplnosti však preskúmam všetky otázky položené týmto súdom.
34. Rakúska vláda okrem toho vo svojich písomných a ústnych pripomienkach uviedla, že podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy majú správne súdy neobmedzenú právomoc rozhodovať vo veciach, ktoré im boli predložené, čo znamená, že samy vykonávajú dokazovanie nezávisle od dôkazov, ktoré im predložili účastníci konania. Za týchto podmienok, s výhradou posúdenia, ktoré vykoná predkladajúci vnútroštátny súd v nadväznosti na odpovede Súdneho dvora na prvú až tretiu otázku, sa zdá, že odpoveď na štvrtú až ôsmu otázku, ktoré sa týkajú pojmu „manipulácia s trhom“ v zmysle článku 2 bodu 2 nariadenia č. 1227/2011, je pre tento súd užitočná, aby mohol rozhodnúť vo veci samej.
A. O prvej prejudiciálnej otázke
35. Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má nariadenie č. 1227/2011 vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na obchodovanie s cezhraničnými prenosovými kapacitami elektrickej energie uskutočnené švajčiarskym podnikom medzi Rakúskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou v oboch smeroch.
36. Tento súd sa teda pýta na územnú pôsobnosť tohto nariadenia, ak sa uskutočňuje obchodovanie s cezhraničnými prenosovými kapacitami v oboch smeroch medzi členským štátom a tretím štátom, pričom zdôrazňuje, že uvedené nariadenie odkazuje najmä na „dodávku v Únii“ a „trh v Únii“, najmä vo svojom článku 2 bodoch 4 a 6, ktoré definujú pojmy „veľkoobchodné energetické produkty“ a „veľkoobchodný trh s energiou“.
37. V tejto súvislosti poznamenávam, že článok 1 ods. 2 toho istého nariadenia stanovuje, že toto nariadenie sa uplatňuje na „obchodovanie s veľkoobchodnými energetickými produktmi“(11). Článok 2 bod 4 nariadenia č. 1227/2011 vymedzuje „veľkoobchodné energetické produkty“ ako zmluvy a deriváty uvedené v písm. a) až d) tohto bodu. Medzi ne patria podľa písm. c) uvedeného bodu 4 „zmluvy týkajúce sa prenosu elektriny alebo prepravy zemného plynu v Únii“(12). Tieto zmluvy sa odlišujú najmä od zmlúv o dodávke elektriny, pri ktorých sa v písm. a) toho istého bodu 4 uvádza, že dodávka sa musí uskutočniť „v Únii“.
38. Zo znenia článku 2 bodu 4 písm. c) tohto nariadenia tak vyplýva, že pokiaľ ide o zmluvy týkajúce sa prenosu elektriny, nevyžaduje sa, aby sa elektrina prenášala výlučne na území členských štátov. Preto pokiaľ elektrina vstupuje na územie Únie, uvedené nariadenie sa uplatní, a to aj na zmluvy týkajúce sa prenosu elektriny, ktorý sa začína v treťom štáte alebo sa v treťom štáte končí. V prejednávanej veci sa zmluvy, o ktoré ide vo veci samej, týkajú cezhraničných tokov medzi Rakúskou republikou, teda členským štátom, a Švajčiarskou konfederáciou, teda tretím štátom. Keďže elektrina sa v tomto rámci nevyhnutne prenáša na území Únie, tieto zmluvy preto patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia ako zmluvy týkajúce sa „prenosu v Únii“.
39. Okrem toho predkladajúci vnútroštátny súd vo svojej otázke uvádza, že obchodovanie s cezhraničnými prenosovými kapacitami uskutočňuje „švajčiarsky podnik“. V tejto súvislosti je v článku 2 bode 7 nariadenia č. 1227/2011 „[ú]častník trhu“ definovaný ako „každá osoba vrátane prevádzkovateľov prenosových sústav a prevádzkovateľov prepravných sietí, ktorá uzatvára transakcie vrátane vydávania pokynov na obchodovanie na jednom alebo viacerých veľkoobchodných trhoch s energiou“. Bod 8 tohto článku 2 spresňuje, že „[o]soba“ je „každá fyzická alebo právnická osoba“. Toto nariadenie teda nevyžaduje, aby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko osoby, ktorá obchoduje so zmluvami týkajúcimi sa veľkoobchodných energetických produktov v zmysle článku 2 bodu 4 písm. c) uvedeného nariadenia, sa nachádzali v Únii. Rovnako definícia „[v]eľkoobchodných energetických produktov“ uvedená v článku 2 bode 4 toho istého nariadenia sa vzťahuje na uvedené zmluvy a deriváty „nezávisle od toho, kde a ako sa s nimi obchoduje“. Okrem toho článok 2 bod 6 nariadenia č. 1227/2011, ktorý definuje „[v]eľkoobchodný trh s energiou“ ako „akýkoľvek trh v Únii, na ktorom sa obchoduje s veľkoobchodnými energetickými produktmi“, nevyžaduje, aby obchodovanie vykonával účastník trhu usadený v Únii. V dôsledku toho okolnosť, že obchodovanie s cezhraničnými prenosovými kapacitami uskutočňuje podnik usadený v treťom štáte, nemôže vylúčiť uplatnenie tohto nariadenia.
40. Žiadne iné ustanovenie uvedeného nariadenia neobsahuje obmedzenia týkajúce sa jeho územnej alebo osobnej pôsobnosti.
41. Výklad, podľa ktorého sa nariadenie č. 1227/2011 uplatňuje na zmluvy, o aké ide vo veci samej, potvrdzujú ciele sledované týmto nariadením. Podľa článku 1 ods. 1 tohto nariadenia sa ním totiž stanovujú najmä pravidlá, ktoré zakazujú praktiky predstavujúce zneužívanie trhu a ovplyvňujúce veľkoobchodné trhy s energiou. Okrem toho z odôvodnenia 1 tohto nariadenia vyplýva, že je dôležité, aby spotrebitelia a ostatní účastníci trhu mohli dôverovať integrite trhov s elektrinou a zemným plynom a aby zneužívanie trhu nemohlo viesť k dosahovaniu ziskov. Odôvodnenie 13 uvedeného nariadenia navyše uvádza, že manipulácia a jej účinky sa môžu prejaviť mimo štátnych hraníc, najmä medzi trhmi s elektrinou. Z týchto cieľov vyplýva, že treba uprednostniť široký výklad územnej pôsobnosti toho istého nariadenia, aby sa zabezpečil jeho potrebný účinok.
42. Dodávam, že vzhľadom na to, že európske trhy s elektrickou energiou sú čoraz viac prepojené mimo samotného územia Únie(13), nariadenie č. 1227/2011, ktoré sa týka integrity a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou, by bolo čiastočne zbavené svojej podstaty, ak by sa neuplatňovalo na obchodovanie s cezhraničnými prenosovými kapacitami, ak elektrina prenášaná na území členského štátu pochádza z tretieho štátu alebo doň smeruje.
43. Pre informáciu uvádzam, že článok 16 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia stanovuje, že ACER „v prípade potreby zverejní nezáväzné usmernenia na uplatňovanie pojmov vymedzených v článku 2“. V tejto súvislosti táto agentúra prijala usmernenia k uplatňovaniu uvedeného nariadenia, ktorého bod 2.3.3(14) šiesteho vydania z 22. júla 2021(15) uvádza, že pojem „prenos elektriny v Únii“ majú národné regulačné orgány vykladať tak, že zahŕňa najmä akýkoľvek prenos elektriny z ponukovej oblasti alebo miesta, ktoré sa geograficky nachádzajú mimo Únie, do ponukovej oblasti alebo miesta dodávky, ktoré sa úplne alebo čiastočne nachádzajú na území Únie, ako aj akýkoľvek prenos elektriny v opačnom smere.(16). V bode 2.3(17) týchto usmernení sa tiež uvádza, že to isté nariadenie sa vzťahuje na osoby, ktoré nie sú usadené v Únii, pokiaľ uzatvárajú transakcie s veľkoobchodnými energetickými produktmi. Hoci uvedené usmernenia nie sú právne záväzné, umožňujú oboznámiť sa s výkladom nariadenia č. 1227/2011, ktorý zastávajú účastníci trhu, keďže podľa článku 16 ods. 1 prvého pododseku tohto nariadenia je cieľom ACER zabezpečiť, aby NRO koordinovaným a jednotným spôsobom plnili svoje úlohy podľa tohto nariadenia.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na prvú otázku tak, že nariadenie č. 1227/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na obchodovanie s cezhraničnými prenosovými kapacitami elektrickej energie uskutočnené švajčiarskym podnikom medzi Rakúskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou v oboch smeroch.
B. O druhej prejudiciálnej otázke
45. Svojou druhou otázkou predkladajúci vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby preskúmal platnosť článku 2 bodu 2 písm. a) bodu i) nariadenia č. 1227/2011 s ohľadom na článok 49 ods. 1 Charty.
1. O prípustnosti
46. Rakúska vláda tvrdí, že druhá otázka je neprípustná z dôvodu, že nespĺňa požiadavky stanovené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, keďže predkladajúci vnútroštátny súd dostatočne nevysvetlil svoje pochybnosti, pokiaľ ide o presnosť článku 2 bodu 2 písm. a) bodu i) nariadenia č. 1227/2011. Návrh na začatie prejudiciálneho konania totiž neuvádza žiadnu zmienku o rôznych výkladoch pojmu „manipulácia s trhom“. Samotná okolnosť, že určitý pojem nie je definovaný, čo je v práve Únie bežné, a že si vyžaduje výklad, však nestačí na preukázanie nepresnosti dotknutej právnej normy, a teda ani porušenia článku 49 ods. 1 Charty.
47. Pripomínam, že z ducha spolupráce, v ktorom sa má niesť prejudiciálne konanie, vyplýva, že je nevyhnutné, aby vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol presné dôvody, pre ktoré sa domnieva, že odpoveď na jeho otázky týkajúce sa výkladu alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie je nevyhnutná na vyriešenie sporu. Je preto dôležité, aby vnútroštátny súd najmä uviedol konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k otázke o platnosti určitých ustanovení práva Únie, a uviedol dôvody neplatnosti, ktoré v dôsledku toho možno podľa jeho názoru uplatniť. Ako pripomína rakúska vláda, takáto požiadavka vyplýva aj z článku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora(18).
48. V prejednávanej veci, hoci je odôvodnenie druhej prejudiciálnej otázky stručné, umožňuje dostatočne pochopiť dôvody, pre ktoré sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na platnosť článku 2 bodu 2 písm. a) bodu i) nariadenia č. 1227/2011. Tento súd totiž zdôrazňuje, že sa snaží zistiť, či je toto ustanovenie v súlade so zásadou zákonnosti v trestných veciach zakotvenou v článku 49 ods. 1 prvej vete Charty, keďže v rámci pojmu „manipulácia s trhom“ v zmysle článku 2 bodu 2 tohto nariadenia nie je jasne definovaný pojem „nesprávne alebo zavádzajúce signály“ týkajúce sa ponuky, dopytu alebo ceny veľkoobchodných energetických produktov. Uvedený súd odkazuje najmä na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa zásady presnosti rozhodného práva uvedenej v tomto článku 49 ods. 1, pričom odkazuje na rozsudok z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia(19).
49. Okrem toho argumentácia rakúskej vlády, podľa ktorej neexistencia definície pojmu „nesprávne alebo zavádzajúce signály“ a potreba vykladať právne akty nepostačujú na preukázanie porušenia článku 49 ods. 1 Charty, sa týka podstaty položenej prejudiciálnej otázky, a nie jej prípustnosti, takže ju treba preskúmať v rámci jej vecného preskúmania.
50. Za týchto podmienok má Súdny dvor k dispozícii potrebné skutkové a právne skutočnosti, ktoré sú potrebné na užitočnú odpoveď na otázku, ktorá mu bola položená. Preto zastávam názor, že druhá otázka je prípustná.
2. O veci samej
51. Článok 49 Charty, s názvom „Zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov“, v odseku 1 prvej vete stanovuje, že „[n]ikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom“. Pripomínam, že z vysvetliviek k Charte základných práv(20) týkajúcich sa jej článku 49 vyplýva, že toto ustanovenie sa uplatňuje v trestnoprávnej oblasti(21). Okrem toho je nesporné, že spor vo veci samej sa týka situácie, v ktorej sa vykonáva právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.
52. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na posúdenie trestnoprávnej povahy sankcie najmä na účely uplatnenia článku 49 Charty sú relevantné tri kritériá. Prvým kritériom je právna kvalifikácia porušenia práva vo vnútroštátnom práve, druhým je samotná povaha porušenia a tretím stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí dotknutej osobe(22).
53. V prejednávanej veci § 99 ods. 4 bod 1 ElWOG 2010 stanovuje, že „[a]k skutok nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu, ktorý patrí do pôsobnosti všeobecných súdov, ani skutkovú podstatu deliktu, za ktorý možno uložiť len pokutu, ani nepodlieha prísnejšej sankcii podľa iných ustanovení upravujúcich správne sankcie, správneho deliktu sa dopustí a pokutou trestnoprávnej povahy až do výšky 150 000 eur sa potrestá každý, kto sa dopustí manipulácie s trhom alebo pokusu o manipuláciu s trhom v rozpore s článkom 5 v spojení s článkom 2 bodmi 2 a 3 nariadenia [č. 1227/2011]“.
54. Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží, aby posúdil, či sankcia stanovená v tomto ustanovení ElWOG 2010 má trestnoprávnu povahu v zmysle článku 49 ods. 1 Charty. V tejto súvislosti poznamenávam, že tento súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania kvalifikuje správny delikt stanovený v uvedenom ustanovení ako delikt „trestnoprávnej povahy“, pričom túto kvalifikáciu nespochybňuje a nespochybňujú ju ani účastníci konania, ani dotknuté osoby, ktoré predložili pripomienky. S výhradou overení, ktoré prináleží vykonať predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, pokiaľ ide o splnenie troch kritérií uvedených v bode 52 týchto návrhov, sa preto na účely prejednávanej veci domnievam, že to isté ustanovenie má trestnoprávnu povahu v zmysle článku 49 Charty.
55. Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že hoci samotné nariadenie č. 1227/2011 nestanovuje žiadnu sankciu za porušenie svojho článku 5, článok 18 tohto nariadenia stanovuje, že členské štáty musia určiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie, a to sankcie, ktoré môžu mať trestnoprávnu povahu. V tomto rozsahu prípadný nedostatok jasnosti alebo presnosti pojmov, ktoré určujú konanie, ktorého dodržiavanie sa vyžaduje od dotknutých osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pretože v opačnom prípade by im takéto sankcie boli uložené, môže byť v rozpore so zásadou zákonnosti trestov(23).
56. V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora si zásada právnej istoty na jednej strane vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné a presné, a na druhej strane, aby ich uplatnenie bolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné, najmä ak môžu mať nepriaznivé dôsledky. Táto zásada si najmä vyžaduje, aby právna úprava umožnila dotknutým osobám presne poznať rozsah povinností, ktoré im ukladá, a aby tieto osoby mohli jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať. Tieto požiadavky však nemožno chápať v tom zmysle, že bránia tomu, aby normotvorca Únie v norme, ktorú prijíma, použil abstraktný právny pojem, ani v tom zmysle, že vyžadujú, aby v takej abstraktnej norme boli spomenuté rôzne konkrétne prípady, v ktorých sa môže uplatniť, lebo normotvorca nedokáže vopred určiť všetky tieto prípady. Nie je tak potrebné, aby samotný legislatívny akt poskytoval spresnenia technickej povahy, pretože normotvorca Únie môže využiť všeobecný právny rámec, ktorý sa má prípadne spresniť neskôr. V dôsledku toho skutočnosť, že legislatívny akt priznáva voľnú úvahu orgánom, ktoré sú poverené jeho uplatňovaním, sama osebe neporušuje požiadavku predvídateľnosti pod podmienkou, že rozsah a spôsoby výkonu takejto právomoci sú dostatočne presne definované so zreteľom na sledovaný legitímny cieľ, aby existovala primeraná ochrana proti svojvôli(24).
57. Podľa judikatúry Súdneho dvora je podmienka, aby zákon jasne definoval trestné činy a tresty za ne, splnená, pokiaľ osoba podliehajúca súdnej právomoci môže zo znenia príslušného ustanovenia, a prípadne za pomoci výkladu tohto ustanovenia zo strany súdov rozpoznať, ktoré konania alebo opomenutia zakladajú jej trestnoprávnu zodpovednosť. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcou sa článku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorý zakotvuje práva zodpovedajúce právam zaručeným článkom 49 Charty, nemôže byť znenie legislatívnych aktov z dôvodu ich nevyhnutne všeobecnej povahy absolútne presné. Z toho najmä vyplýva, že hoci použitie legislatívnej techniky spočívajúcej v prednostnom využití všeobecných kategórií pred taxatívnymi výpočtami často ponecháva šedé zóny pri hraničnom vymedzení definície, tieto pochybnosti, pokiaľ ide o hraničné prípady, samy osebe nestačia na to, aby sa určité ustanovenie stalo nezlučiteľné s článkom 7 tohto dohovoru, pokiaľ je také ustanovenie v prevažnej väčšine prípadov dostatočne jasné(25).
58. Okrem toho skutočnosť, že právna úprava odkazuje na široké pojmy, ktoré treba postupne objasniť, v zásade nebráni tomu, aby sa táto právna úprava považovala za právnu úpravu, ktorá stanovuje jasné a presné pravidlá umožňujúce osobe podliehajúcej súdnej právomoci v prípade porušenia uvedenej právnej úpravy predvídať, aké sankcie trestnoprávnej povahy možno uložiť. V tejto súvislosti je dôležité vedieť, či zdanie nejednoznačnosti alebo neurčitosti týchto pojmov možno odstrániť použitím bežných metód výkladu práva(26).
59. V prejednávanej veci je pravda, že článok 2 bod 2 písm. a) bod i) nariadenia č. 1227/2011 nevymedzuje pojem „nesprávne alebo zavádzajúce signály“. Kontext, do ktorého patrí toto ustanovenie, však poskytuje dôležité spresnenia, pokiaľ ide o správanie, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií účastníkom trhu v zmysle tohto nariadenia.
60. Po prvé totiž podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, hoci preambula aktu Únie nemá záväznú právnu silu a nemožno sa na ňu odvolávať ani na účely odchýlenia sa od samotných ustanovení dotknutého aktu, ani s cieľom výkladu týchto ustanovení v rozpore s ich znením, môže spresniť ich obsah, keďže odôvodnenia, ktoré sú v tejto preambule uvedené, sú dôležitým výkladovým nástrojom, ktorý môže vysvetľovať vôľu normotvorcu tohto aktu(27). Z judikatúry Súdneho dvora okrem toho vyplýva, že samotným účelom odôvodnenia právneho aktu je vysvetliť dôvody, prečo sa dané opatrenie prijíma(28).
61. Odôvodnenia 13 a 14 nariadenia č. 1227/2011 pritom obsahujú viacero prvkov, ktoré umožňujú užitočne objasniť pojmy „manipulácia s trhom“ a „nesprávne alebo zavádzajúce signály“. Toto odôvodnenie 13 tak uvádza, že manipulácia na veľkoobchodných trhoch s energiou zahŕňa činnosti vykonávané osobami, ktoré umelo zvyšujú ceny na úroveň, ktorá nie je odôvodnená trhovými silami ponuky a dopytu vrátane skutočnej dostupnosti výrobnej, skladovacej alebo prenosovej a prepravnej kapacity a dopytu. Okrem toho vymenúva rôzne formy, ktoré môže mať manipulácia s trhom, ako napríklad „zadávanie alebo rušenie falošných objednávok“ alebo „zámerné vytvorenie dojmu, že dostupná kapacita výroby elektriny alebo dostupnosť zemného plynu či dostupná prenosová kapacita je iná ako kapacita, ktorá je technicky skutočne k dispozícii, ak takéto informácie ovplyvňujú alebo pravdepodobne ovplyvnia ceny veľkoobchodných energetických produktov“. Pokiaľ ide o toto odôvodnenie 14, uvádza príklady manipulácie s trhom, ako je ponúkanie, nákup alebo predaj veľkoobchodných energetických produktov, ktorých účelom, zámerom alebo dôsledkom je zavádzanie účastníkov trhu konajúcich na základe referenčných cien. Spresňuje tiež, že prípustná trhová prax, ako je napríklad prax uplatňovaná v oblasti finančných služieb, definovaná v článku 1 ods. 5 smernice 2003/6, by mohla byť pre účastníkov trhu legitímnym spôsobom, ako zabezpečiť priaznivú cenu veľkoobchodného energetického produktu.
62. Po druhé podľa článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1227/2011 toto nariadenie ustanovuje pravidlá, ktorými sa zakazujú praktiky predstavujúce zneužívanie trhu a ovplyvňujúce veľkoobchodné trhy s energiou a ktoré sú najmä v súlade s pravidlami uplatňovanými na finančných trhoch. V rovnakom zmysle odôvodnenie 27 tohto nariadenia spresňuje, že ACER by mala zabezpečiť, aby sa toto nariadenie uplatňovalo koordinovaným spôsobom v celej Únii a v súlade s uplatňovaním smernice 2003/6 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom. V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vzhľadom na požiadavky jednotnosti a koherencie právneho poriadku Únie pojmy používané v právnych aktoch prijatých v tej istej oblasti musia mať rovnaký význam, pokiaľ normotvorca Únie v konkrétnom legislatívnom kontexte nevyjadril odlišnú vôľu(29).
63. Smernica 2003/6 pritom vo svojom článku 1 bode 2 obsahuje definíciu pojmu „manipulácia s trhom“, ktorá odkazuje na „nesprávne alebo zavádzajúce signály“. Nariadenie (EÚ) č. 596/2014(30), ktoré nahradilo túto smernicu, preberá tento odkaz vo svojom článku 12 ods. 1 písm. a) bode i) a písm. c), ako aj vo svojom článku 12 ods. 2 písm. c) bode iii). Toto nariadenie okrem toho obsahuje prílohu I, ktorej bod A v súlade s článkom 12 ods. 3 tohto nariadenia vymenúva najmä demonštratívny zoznam ukazovateľov týkajúcich sa poskytnutia nesprávnych alebo zavádzajúcich signálov. Z judikatúry Súdneho dvora citovanej v predchádzajúcom bode vyššie vyplýva, že tieto ukazovatele možno zohľadniť aj pri výklade článku 2 bodu 2 nariadenia č. 1227/2011.
64. Po tretie zákaz manipulácie s trhom stanovený v článku 5 tohto nariadenia sa týka obzvlášť zložitých veľkoobchodných trhov s energiou, na ktorých pôsobí obmedzený okruh špecializovaných podnikov konajúcich v rámci svojej podnikateľskej činnosti, najmä spoločností, ktoré nakupujú alebo predávajú elektrickú energiu. V tejto súvislosti však Súdny dvor zdôraznil, že rozsah požadovanej predvídateľnosti závisí v značnej miere od obsahu dotknutého predpisu, oblasti, na ktorú sa vzťahuje, ako aj od počtu a povahy osôb, ktorým je určený. Predvídateľnosť zákona nebráni tomu, aby bola dotknutá osoba nútená požiadať o odborné právne poradenstvo s cieľom posúdiť spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môžu vyplývať z daného aktu. Ide najmä o odborníkov zvyknutých na povinnosť vynakladať veľkú obozretnosť pri výkone svojej profesie. Je tiež možné od nich očakávať, že s osobitnou obozretnosťou posúdia riziká, ktoré táto profesia zahŕňa(31).
65. Po štvrté usmernenia ACER obsahujú vo svojej kapitole 6 podrobné údaje umožňujúce spresniť pojem „manipulácia s trhom“ spolu s konkrétnymi príkladmi. Aj v tomto prípade, hoci tieto usmernenia nie sú záväzné, môžu účastníkom trhu pomôcť pri výklade pojmu „nesprávne alebo zavádzajúce signály“, ktorý musia NRO uplatňovať.
66. Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že preskúmanie druhej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 2 bodu 2 písm. a) bodu i) nariadenia č. 1227/2011 z hľadiska zásady zákonnosti v trestných veciach zakotvenej v článku 49 ods. 1 prvej vete Charty.
C. O tretej prejudiciálnej otázke
67. Svojou treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 13 ods. 1 a článok 18 nariadenia č. 1227/2011 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej právomoc ukladať sankcie v prípade porušenia článku 5 tohto nariadenia neprináleží NRO v zmysle článku 2 bodu 10 tohto nariadenia, ale obecnému správnemu orgánu, ktorý podlieha pokynom.
68. Táto otázka patrí podľa tohto súdu do kontextu pripomienok, ktoré predložil E‑Control v priebehu konania vo veci samej. E‑Control najmä tvrdil, že podľa vnútroštátnych ustanovení je obvodný správny orgán viazaný pokynmi primátora mesta Viedeň, ktoré samo vlastní veľkú elektroenergetickú spoločnosť, takže nestrannosť tohto orgánu by mohla byť spochybnená. Podľa uvedeného súdu treba v každom prípade určiť, či na splnenie požiadaviek nariadenia č. 1227/2011 stačí priznať NRO práva priznané účastníkom konania, čím sa mu prizná právo podať opravný prostriedok v rámci konania o správnej sankcii, hoci právomoc uložiť sankciu nie je zverená ani „súdnemu orgánu“, ani vnútroštátnemu súdu v zmysle článku 13 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia. Jeho otázky sa týkajú toho, či toto ustanovenie stanovuje pravidlo právomoci v oblasti stíhania správnych deliktov trestnej povahy, a to tým skôr, že uvedené ustanovenie sa týka len „právomocí v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva“, a nie, najmä na rozdiel od článku 18 uvedeného nariadenia, sankcií uplatniteľných na jeho porušenia. V prípade, že by tento § 13 stanovil takéto pravidlo právomoci, bolo by potrebné spresniť, či mechanizmus spolupráce medzi NRO a správnym trestným orgánom, ako je definovaný najmä v § 89 ods. 2 ElWOG 2010, je v súlade s požiadavkami uvedeného § 13.
69. Na účely odpovede na uvedenú otázku považujem za užitočné na úvod pripomenúť všeobecný právny rámec stanovený právom Únie, pokiaľ ide o NRO.
70. Podľa článku 2 bodu 10 nariadenia č. 1227/2011, pokiaľ ide o vnútorný trh s elektrinou, je NRO určený v súlade s článkom 35 ods. 1 smernice 2009/72. V čase skutkových okolností vo veci samej bola účinnou smernicou, ktorá nahradila smernicu 2009/72, smernica (EÚ) 2019/944(32). Podľa článku 57 ods. 1 tejto smernice „[k]aždý členský štát určí na vnútroštátnej úrovni jeden regulačný orgán“. V odseku 2 tohto článku sa stanovujú výnimky umožňujúce určenie iných regulačných orgánov na regionálnej úrovni v členských štátoch, ako aj v odseku 3 uvedeného článku, podľa ktorého členský štát môže určiť regulačné orgány pre malé sústavy v geograficky samostatných regiónoch, ktoré mali v roku 2008 nižšiu spotrebu ako 3 % celkovej spotreby členského štátu, ktorého sú súčasťou. Je nesporné, že tieto výnimky sa vo veci samej neuplatnia.
71. Článok 57 ods. 4 smernice 2019/944 ukladá členským štátom povinnosť zaručiť nezávislosť NRO a zabezpečiť, aby vykonával svoje právomoci nestranným a transparentným spôsobom. Na účely zabezpečenia takejto nezávislosti toto ustanovenie na jednej strane vo svojom písmene a) uvádza, že tento orgán musí byť právne oddelený a funkčne nezávislý od akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného subjektu. Na druhej strane písmeno b) body i) a ii) uvedeného ustanovenia stanovuje požiadavky týkajúce sa nezávislosti zamestnancov a osôb poverených riadením uvedeného orgánu, ktoré musia konať nezávisle od akýchkoľvek obchodných záujmov a nesmú pri výkone regulačných úloh žiadať ani prijímať priame pokyny od žiadnej vlády ani iného verejného či súkromného subjektu. Okrem toho článok 57 tejto smernice vo svojom odseku 5 prvom pododseku písm. a) stanovuje, že s cieľom chrániť nezávislosť regulačného orgánu členské štáty zabezpečia najmä to, aby tento orgán mohol prijímať rozhodnutia nezávisle od akéhokoľvek politického orgánu.
72. Pokiaľ ide o pojem „nezávislosť“, poznamenávam, že tento pojem nie je v smernici 2019/944 definovaný. Z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa výkladu smernice 2009/72, ktorej článok 35 ods. 4 a 5 je v podstate totožný s článkom 57 ods. 4 a 5 smernice 2019/944, však vyplýva, že tento pojem vo svojom obvyklom zmysle, pokiaľ ide o verejné orgány, označuje postavenie, ktoré dotknutému orgánu zabezpečuje možnosť konať úplne slobodne vo vzťahu k subjektom, voči ktorým musí byť zabezpečená nezávislosť tohto orgánu, bez akýchkoľvek pokynov a vonkajších vplyvov. Táto rozhodovacia nezávislosť znamená, že v rámci úloh a právomocí národných regulačných orgánov tieto orgány prijímajú svoje rozhodnutia samostatne, výlučne na základe verejného záujmu, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie cieľov sledovaných smernicou 2009/72 bez toho, aby podliehali vonkajším pokynom iných verejných alebo súkromných orgánov. V tejto súvislosti Súdny dvor poznamenal, že úplná nezávislosť NRO od hospodárskych a verejných subjektov, či už ide o orgány verejnej správy alebo politické orgány, čiže v tomto druhom prípade o držiteľov výkonnej alebo zákonodarnej moci, je potrebná na zabezpečenie nestranného a nediskriminačného charakteru rozhodnutí, ktoré tieto orgány prijímajú, keďže vylučuje možnosť akéhokoľvek prednostného zaobchádzania s podnikmi a hospodárskymi záujmami spojenými s vládou, vládnou koalíciou alebo v každom prípade s politickou mocou, ako aj na umožnenie uvedeným orgánom zasadiť svoju činnosť do dlhodobej perspektívy, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie cieľov smernice 2009/72(33).
73. Článok 13 nariadenia č. 1227/2011, ktorý sa týka uplatňovania zákazov v súvislosti so zneužívaním trhu, v odseku 1 prvom pododseku stanovuje, že NRO zabezpečujú uplatňovanie zákazov ustanovených najmä v článku 5 tohto nariadenia. Podľa druhého pododseku článku 13 ods. 1 každý členský štát zabezpečí, aby jeho NRO mali najneskôr do 29. júna 2013 právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva potrebné na vykonávanie tejto úlohy a aby sa tieto právomoci vykonávali primeraným spôsobom. Tretí pododsek uvedeného článku 13 ods. 1 v písmenách a), b) a c) spresňuje, že tieto právomoci možno vykonávať priamo, v spolupráci s inými orgánmi alebo podaním návrhu príslušným súdnym orgánom. Odsek 2 článku 13 uvedeného nariadenia stanovuje, že tieto právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva sú obmedzené na účely vyšetrovania, a vymenúva oprávnenia priznané NRO, medzi ktoré patrí právo prístupu ku každému relevantnému dokumentu a právo získať jeho kópiu, právo vykonávať kontrolu na mieste, požadovať zastavenie každej činnosti, ktorá je v rozpore s uvedeným nariadením alebo delegovanými alebo vykonávacími aktmi prijatými na jeho základe, požiadať súd o zmrazenie alebo obstavenie aktív, žiadať súd alebo akýkoľvek príslušný orgán, aby nariadil dočasný zákaz výkonu pracovnej činnosti.
74. Okrem toho článok 18 uvedeného nariadenia, ktorý upravuje sankcie, vo svojom prvom odseku stanovuje, že členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia nariadenia č. 1227/2011 a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Spresňuje sa v ňom, že stanovené sankcie musia byť účinné, odrádzajúce a primerané, musia zohľadňovať povahu, trvanie a závažnosť porušenia, škodu, ktorá vznikla spotrebiteľom, a potenciálne zisky z obchodovania na základe dôverných informácií a manipulácie s trhom(34).
75. Tento článok 18 teda nespresňuje, ktorému orgánu je zverená právomoc sankcionovať porušenia nariadenia č. 1227/2011, najmä jeho článku 5. Článok 18 ods. 1 druhý pododsek tohto revidovaného nariadenia však stanovuje, že „bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek trestné sankcie, a bez toho, aby boli dotknuté právomoci [NRO] v oblasti dohľadu podľa článku 13, členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom udelia [NRO] právomoci prijať vhodné administratívne pokuty a iné administratívne opatrenia týkajúce sa porušení tohto nariadenia uvedených v článku 13 ods. 1“. Uvedené revidované nariadenie teda výslovne priznáva [NRO] právomoc ukladať správne sankcie. Keďže sa však toto nariadenie v čase skutkových okolností vo veci samej neuplatňovalo, treba preskúmať súlad predmetnej rakúskej právnej úpravy s nariadením č. 1227/2011 v jeho pôvodnom znení.
76. Podľa § 89 ods. 2 ElWOG 2010 „správne sankcie uvedené v § 99 až 102 ukladá obvodný správny orgán príslušný podľa § 26 Verwaltungsstrafgesetz (zákon o správnych sankciách). Regulačný orgán má postavenie účastníka konania. Je oprávnený uplatniť v priebehu konania ako subjektívne právo dodržiavanie zákonných ustanovení určených na ochranu verejných záujmov, ktorých ochrana mu bola zverená, ako aj podať opravný prostriedok na správny súd spolkovej krajiny.“
77. Pokiaľ ide o súlad tejto vnútroštátnej právnej úpravy s článkom 13 nariadenia č. 1227/2011, konštatujem, že E‑Control ako rakúsky NRO disponuje vyšetrovacími právomocami, ktoré vykonáva najmä vo veci samej. Ako vyplýva zo spresnení, ktoré rakúska vláda poskytla na pojednávaní, uvedená vnútroštátna právna úprava priznáva orgánu E‑Control veľmi rozsiahle vyšetrovacie právomoci, pričom v prípade podozrenia z manipulácie s trhom je E‑Control povinný toto podozrenie preveriť a následne, ak sa potvrdí, predložiť výsledok vyšetrovania obvodnému správnemu orgánu spolu s návrhom na uloženie sankcie. Podľa rakúskej vlády, s ktorej stanoviskom sa stotožňuje aj E‑Control, však zistenia E‑Control nie sú pre príslušný obvodný správny orgán záväzné ani zo skutkového, ani z právneho hľadiska, keďže tento orgán sa môže slobodne rozhodnúť, či vykoná vlastné vyšetrovanie, a skutkové okolnosti a právne otázky posudzuje nezávisle. Uvedená vláda spresnila, že E‑Control je len účastníkom konania, čo konkrétne znamená, že môže oznámiť skutky, zúčastniť sa na konaní, vyjadriť sa k veciam a uviesť dôvody, ale nemôže vykonať úkon stíhania ani zastaviť plynutie premlčacej lehoty a napokon nemôže ukladať žiadne rozhodnutie obvodnému správnemu orgánu. Tá istá vláda však dodala, že zistenia E‑Control zohrávajú rozhodujúcu úlohu v dvoch ohľadoch. V prvom rade predstavujú východisko pre zhromažďovanie dôkazov a vyšetrovanie, ktoré vykonáva obvodný správny orgán, a po druhé majú osobitný význam vzhľadom na špecifické odborné znalosti E‑Control v dotknutom odvetví. Ako navrhovateľ môže E‑Control najmä navrhovať vykonanie dôkazov alebo predkladať dôkazy a napadnúť rozhodnutie, ktoré považuje za nezákonné, na nezávislých správnych súdoch. Inými slovami, rakúske právo je založené na mechanizme dvojitého preskúmania, ktorý spočíva v prvom preskúmaní vykonanom samotným NRO, po ktorom nasleduje druhé preskúmanie obvodným správnym orgánom.
78. Vzhľadom na tieto vysvetlenia sa v prvom rade zdá, že vzhľadom na článok 13 ods. 1 tretí pododsek písm. a) nariadenia č. 1227/2011 E‑Control nevykonáva priamo svoje právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva, keďže jeho zistenia nemajú pre obvodný správny orgán žiadny záväzný účinok. Ďalej, ako uviedol predkladajúci vnútroštátny súd, E‑Control sa musí obrátiť na tento orgán, aby rozhodol o uložení sankcie, hoci uvedený orgán nie je „súdnym orgánom“ v zmysle článku 13 ods. 1 tretieho pododseku písm. c) tohto nariadenia.
79. Napokon poznamenávam, že vzhľadom na spornú vnútroštátnu právnu úpravu E‑Control nevykonáva svoje právomoci „v súčinnosti s ostatnými orgánmi“ v zmysle článku 13 ods. 1 tretieho pododseku písm. b) uvedeného nariadenia. Ako totiž pripomenula Komisia vo svojich písomných pripomienkach, z prípravných prác k tomuto nariadeniu, konkrétne z jej návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o integrite a transparentnosti trhu s energiou z 8. decembra 2010(35), vyplýva, že pokiaľ ide o článok 13, „[m]onitorovanie trhu bude sprevádzať účinné vyšetrovanie prípadov, pri ktorých existuje podozrenie na zneužívanie trhu, ktorého výsledkom môžu byť v prípade potreby príslušné sankcie. Nariadením sa v tejto súvislosti zveruje vedúca úloha [NRO] a vyžaduje sa od členských štátov, aby im udelili potrebné právomoci na vyšetrovanie domnelých prípadov zneužívania trhu, a aby ustanovili príslušné pravidlá týkajúce sa sankcií použiteľných v prípade porušenia nariadenia“(36). Zo spresnení, ktoré poskytla rakúska vláda, však vyplýva, že E‑Control nezohráva v systéme stanovenom predmetnou vnútroštátnou právnou úpravou takúto hlavnú úlohu. Hoci má tento orgán rozsiahle vyšetrovacie právomoci, musí oznámiť výsledok svojho vyšetrovania obvodnému správnemu orgánu, ktorý môže samostatne posúdiť skutkový stav a právne otázky a rozhodnúť o uložení sankcie. Nemožno sa preto domnievať, že E‑Control vykonáva svoje právomoci v spolupráci s týmto orgánom v zmysle článku 13 ods. 1 tretieho pododseku písm. b) nariadenia č. 1227/2011.
80. V dôsledku toho sa s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, domnievam, že rakúska právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 13 tohto nariadenia.
81. Pokiaľ ide o článok 18 uvedeného nariadenia, ktorý výslovne nespresňuje, ktorý orgán je príslušný, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že hoci členské štáty disponujú mierou voľnej úvahy pri výbere orgánu príslušného na ukladanie sankcií na základe zásady inštitucionálnej a procesnej autonómie, táto zásada sa musí uplatňovať v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity, aby sa zachoval potrebný účinok príslušných ustanovení práva Únie(37). V tejto súvislosti uvedený článok 18 najmä vyžaduje, aby stanovené sankcie boli účinné, primerané a odrádzajúce.
82. Ako som uviedol v bode 72 vyššie, dodržiavanie zásady efektivity vyžaduje, aby orgán príslušný na ukladanie sankcií v prípade porušenia článku 5 uvedeného nariadenia bol nezávislý. Ako totiž uznáva rakúska vláda, obvodný správny orgán na rozdiel od NRO nie je nezávislým orgánom, keďže podlieha pokynom, v tomto prípade pokynom primátora mesta Viedeň, ktorý vykonáva funkciu predsedu krajinskej vlády a sám je podriadený príslušnému spolkovému ministrovi. Táto vláda však tvrdí, že na jednej strane obvodné správne orgány pri výkone svojich právomocí podliehajú ústavnej zásade zákonnosti trestného stíhania, podľa ktorej sú pri plnení úloh, ktoré im boli zverené, povinné dodržiavať platné právne predpisy, a na druhej strane podľa rakúskeho ústavného poriadku musia odmietnuť každý pokyn vydaný nepríslušným orgánom alebo pokyn, ktorého vykonanie by bolo v rozpore s trestnoprávnymi predpismi. Hoci však konečné posúdenie v tejto súvislosti prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, domnievam sa, že vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora citovanú v bode 72 týchto návrhov tieto ustanovenia nepostačujú na zabezpečenie nezávislosti obvodného správneho orgánu. Požiadavka nezávislosti totiž znamená, že orgán poverený ukladaním sankcií musí byť chránený pred akýmikoľvek pokynmi alebo vonkajšími vplyvmi, ktoré by mohli ovplyvniť výkon jeho právomocí. Orgán, ktorý nie je nezávislý, však zo svojej podstaty nemôže odmietnuť pokyny, ktoré dostáva, aj keď je formálne oprávnený ich odmietnuť.
83. Dodávam, že E‑Control v rámci vnútroštátneho konania poukázal aj na otázky týkajúce sa existencie neprimeraných pravidiel v oblasti premlčania a konfliktu záujmov súvisiaceho s tým, že mesto Viedeň vlastní veľký elektroenergetický podnik. Predkladajúci vnútroštátny súd však tieto skutočnosti neuviedol vo svojej tretej prejudiciálnej otázke. Nie je preto potrebné skúmať ich, keďže podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci konania zavedeného článkom 267 ZFEÚ prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za vydávané súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia na to, aby mohol vydať rozsudok, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru(38).
84. Preto navrhujem odpovedať na tretiu otázku tak, že článok 13 ods. 1 a článok 18 nariadenia č. 1227/2011 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej právomoc ukladať sankcie v prípade porušenia článku 5 tohto nariadenia neprináleží NRO v zmysle článku 2 bodu 10 tohto nariadenia, ale obecnému správnemu orgánu, ktorý podlieha pokynom.
D. O štvrtej a siedmej prejudiciálnej otázke
85. Svojou štvrtou a siedmou otázkou, ktoré navrhujem preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 bod 2 písm. a) body i) a ii) nariadenia č. 1227/2011 vykladať v tom zmysle, že dodržiavanie ustanovení nariadenia 2016/1719, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie dlhodobých kapacít, zo strany účastníka trhu, najmä pokiaľ ide o právny rámec týkajúci sa aukcií organizovaných na jednotnej prideľovacej platforme JAO, vylučuje, aby tento účastník trhu mohol na jednej strane poskytovať nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku, dopyt alebo cenu veľkoobchodných energetických produktov, a na druhej strane stanoviť cenu jedného alebo viacerých veľkoobchodných energetických produktov na umelo vytvorenej úrovni.
86. Svojou štvrtou otázkou sa tento súd pýta, či konanie v rámci aukcie organizovanej na jednotnej prideľovacej platforme môže vylúčiť uloženie pokuty z dôvodu, že ustanovenia práva Únie alebo všeobecné ustanovenia týkajúce sa aukcií cezhraničných prenosových kapacít založené na práve Únie predstavujú právny rámec, ktorý účastníkom trhu zaručuje istotu, pokiaľ ide o informácie, ktoré sa poskytujú, čím umožňuje vyhnúť sa poskytnutiu nesprávnych alebo zavádzajúcich signálov v zmysle článku 2 bodu 2 písm. a) bodu i) nariadenia č. 1227/2011. Tento právny rámec vyplýva najmä z nariadenia 2016/1719 a pravidiel prideľovania na švajčiarskych hraniciach, a spresňuje, že vrátenia kapacít a ponuky na kúpu uskutočnené v rámci aukcie cezhraničných prenosových kapacít sú anonymné. Tento súd dodáva, že táto otázka vychádza z predpokladu, že osoba konajúca v aukcii sa nespráva nezákonne z iného dôvodu, napríklad z dôvodu uzatvárania cenových dohôd s inými účastníkmi trhu. Svojou siedmou otázkou sa ten istý súd pýta, či možno konštatovať existenciu manipulácie s trhom v zmysle článku 2 bodu 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 1227/2011, ak sa v dôsledku konania hospodárskeho subjektu stanoví cena na umelo vytvorenej úrovni, hoci sú dodržané procesné pravidlá stanovené nariadením 2016/1719 a pravidlá prideľovania kapacít na švajčiarskych hraniciach.
87. Predkladajúci vnútroštátny súd sa teda domnieva, že na tieto dve otázky treba odpovedať s prihliadnutím tak na nariadenie 2016/1719, ako aj na pravidlá prideľovania kapacít na švajčiarskych hraniciach. Pokiaľ však ide o posledné uvedené pravidlá, hoci ich článok 2 stanovuje, že niektoré pojmy, ktoré sa v nich používajú, majú význam, ktorý im priznáva najmä nariadenie 2016/1719, tieto pravidlá nepatria do práva Únie, keďže Švajčiarska konfederácia sa v čase skutkových okolností sporu vo veci samej nezúčastňovalo na vnútornom trhu Únie s elektrinou(39), preto nie je potrebné na ne odkazovať na účely odpovede na otázky položené predkladajúcim vnútroštátnym súdom.
88. Pokiaľ ide o uvedené nariadenie, Komisia vo svojich písomných pripomienkach tvrdila, že sa v prejednávanej veci neuplatňuje, pretože obchodovanie s cezhraničnými prenosovými kapacitami sa uskutočňovalo na švajčiarskej hranici(40). V každom prípade bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o otázke jeho uplatniteľnosti na spor vo veci samej, budem na uvedené nariadenie odkazovať v rozsahu, v akom stanovuje procesné pravidlá týkajúce sa aukcií cezhraničných prenosových kapacít.
89. Pokiaľ ide o nariadenie č. 1227/2011, pripomínam, že v jeho odôvodnení 1 sa okrem iného uvádza, že ceny stanovené na veľkoobchodných trhoch s energiou odrážajú spravodlivé a konkurenčné vzájomné pôsobenie medzi ponukou a dopytom a že nesmie byť možné dosahovať zisky zneužívaním trhu. V tejto súvislosti článok 2 bod 2 tohto nariadenia definuje pojem „manipulácia s trhom“ a v písmene a) spresňuje, že tento pojem zahŕňa uzatvorenie akejkoľvek transakcie alebo vydanie akéhokoľvek pokynu na obchodovanie s veľkoobchodnými energetickými produktmi, ktoré podľa bodu i) uvedeného ustanovenia dávajú alebo by mohli dávať nesprávne alebo zavádzajúce signály vzhľadom na ponuku alebo cenu veľkoobchodných energetických produktov a vzhľadom na dopyt po nich, alebo ktorými podľa bodu ii) uvedeného ustanovenia osoba alebo osoby konajúce v spolupráci zabezpečujú alebo sa snažia zabezpečiť cenu jedného alebo niekoľkých veľkoobchodných energetických produktov na umelo vytvorenej úrovni okrem prípadov, keď osoba, ktorá uzatvára transakciu alebo dáva pokyn na obchodovanie, preukáže, že jej dôvody na takéto konanie sú legitímne a že uvedená transakcia alebo pokyn na obchodovanie sa zhoduje s prípustnou trhovou praxou na príslušnom veľkoobchodnom trhu s energiou.
90. Vzhľadom na toto znenie sa posúdenie, či určité konanie predstavuje „manipuláciu s trhom“, vykonáva nezávisle od dodržania procesných pravidiel uplatniteľných na aukcie. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že odkaz na existenciu legitímnych dôvodov a súlad s prípustnou trhovou praxou na príslušnom veľkoobchodnom trhu s energiou, uvedený v bode ii) toho istého ustanovenia, pričom tieto okolnosti môžu odôvodňovať stanovenie ceny veľkoobchodného energetického produktu na umelo vytvorenej úrovni, nemožno považovať za odkaz na procesné pravidlá uplatniteľné na aukcie. Dotknutá osoba totiž musí jednak preukázať legitímnosť svojho konania a jednak pojem „uznaný trhový postup“ označuje v rámci právnej úpravy finančných trhov osobitný trhový postup zavedený príslušným orgánom(41). Keďže tento pojem musí mať v rámci nariadenia č. 1227/2011 rovnaký význam v súlade s judikatúrou Súdneho dvora citovanou v bode 62 týchto návrhov, „prípustná trhová prax“ uvedená v článku 2 bode 2 písm. a) bode ii) tohto nariadenia sa odlišuje od takýchto procesných pravidiel.
91. Všeobecnejšie, nariadenie č. 1227/2011 a nariadenie 2016/1719 sledujú vzájomne sa dopĺňajúce ciele. Týmto posledným uvedeným nariadením sa totiž podľa svojho článku 1 ods. 1 „stanovujú podrobné pravidlá prideľovania medzioblastnej kapacity na forwardových trhoch, zavedenia spoločnej metodiky na určenie dlhodobej medzioblastnej kapacity, zriadenia jednotnej prideľovacej platformy na európskej úrovni s ponukou dlhodobých prenosových práv, ako aj možnosti vrátiť dlhodobé prenosové práva na účely neskoršieho pridelenia dlhodobej kapacity alebo previesť dlhodobé prenosové práva medzi účastníkmi trhu“. Toto nariadenie vo svojom článku 37 ods. 4 len stanovuje, že jednotná prideľovacia platforma je oprávnená pozastaviť alebo odňať účastníkovi trhu právo zúčastniť sa na aukciách alebo previesť svoje dlhodobé prenosové práva v dôsledku porušenia jeho zmluvných povinností vyplývajúcich z harmonizovaných pravidiel prideľovania. Cieľom uvedeného nariadenia teda nie je sankcionovať konania predstavujúce manipuláciu s trhom, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 1227/2011. Ak by sa teda vychádzalo z toho, že samotné dodržanie ustanovení nariadenia 2016/1719 v rámci aukcií na jednotnej prideľovacej platforme JAO postačuje na vylúčenie možnosti, že účastník trhu môže vysielať nesprávne alebo zavádzajúce signály alebo stanovovať cenu na umelo vytvorenej úrovni, znamenalo by to zbaviť posledné uvedené nariadenie jeho potrebného účinku.
92. Okrem toho sankcia za zneužívanie trhu vychádza z rovnakej logiky ako zákaz zneužitia práva vo všeobecnosti. V tejto súvislosti podľa judikatúry Súdneho dvora uplatnenie právnej úpravy Únie nemožno rozšíriť tak, aby pokrývalo transakcie, ktoré sú vykonávané s cieľom získať výhody stanovené právom Únie podvodom alebo jeho zneužitím. Dôkaz zneužívajúceho konania si vyžaduje jednak súbor objektívnych okolností, z ktorých vyplýva, že aj napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených uplatniteľnou právnou úpravou Únie cieľ tejto právnej úpravy nebol dosiahnutý, a jednak subjektívny prvok spočívajúci v úmysle získať výhodu vyplývajúcu z uvedenej právnej úpravy Únie tým, že sa umelo vytvárajú podmienky potrebné na jej získanie(42). Inými slovami, zo samotného pojmu „zneužitie“ vyplýva, že zdanlivo zákonné konanie môže viesť k porušeniu právnej normy, ak sledovaný cieľ alebo dosiahnutý výsledok odporuje vôli normotvorcu Únie.
93. Za týchto podmienok navrhujem odpovedať na štvrtú a siedmu otázku tak, že článok 2 bod 2 písm. a) body i) a ii) nariadenia č. 1227/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že dodržiavanie ustanovení nariadenia 2016/1719, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie dlhodobých kapacít, zo strany účastníka trhu, najmä pokiaľ ide o právny rámec týkajúci sa aukcií organizovaných na jednotnej prideľovacej platforme JAO, nevylučuje, aby tento účastník trhu mohol na jednej strane poskytovať nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku, dopyt alebo cenu veľkoobchodných energetických produktov, a na druhej strane stanoviť cenu jedného alebo viacerých veľkoobchodných energetických produktov na umelo vytvorenej úrovni.
E. O piatej a ôsmej prejudiciálnej otázke
94. Svojou piatou a ôsmou otázkou, ktoré navrhujem preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 bod 2 písm. a) body i) a ii) nariadenia č. 1227/2011 vykladať v tom zmysle, že vrátenie cezhraničných prenosových kapacít nadobudnutých v rámci ročných aukcií počas mesačnej aukcie a následné predloženie ponúk na kúpu týchto kapacít v rámci tej istej mesačnej aukcie na jednotnej prideľovacej platforme JAO predstavuje manipuláciu s trhom.
95. Tento súd spresňuje, že sa pýta, či stratégia vrátenia kapacít a predkladania ponúk (return and bid strategy) predstavuje porušenie uvedené v článku 2 bode 2 písm. a) bodoch i) a ii) nariadenia č. 1227/2011.
1. O prípustnosti
96. DM a Alpiq tvrdia, že odpoveď na tieto otázky predpokladá zohľadnenie situácie na trhu. V tejto súvislosti by bolo potrebné určiť, ako informovaný účastník trhu vníma alebo by mohol vnímať predmetné konanie, konkrétne stratégiu vrátenia kapacít a predkladania ponúk. Predkladajúci vnútroštátny súd mal na tento účel nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré zohľadňuje konkrétne trhové prostredie a jeho osobitosti a ktorého záverom má byť, že Alpiq neposkytla žiadne nesprávne alebo zavádzajúce signály a že jej konanie nebolo spôsobilé viesť k stanoveniu ceny na umelo vytvorenej úrovni. Uvedené otázky si však vyžadujú abstraktné posúdenie stratégie vrátenia kapacít a predkladania ponúk, ktoré by neumožňovalo určiť, či môže byť informovaný účastník trhu uvedený do omylu.
97. Skutočnosť, že piata a ôsma otázka sa vo všeobecnosti týkajú súladu stratégie vrátenia kapacít a predkladania ponúk s nariadením č. 1227/2011, však nemôže viesť k neprípustnosti týchto otázok, keďže Súdny dvor nemá právomoc uplatňovať pravidlá práva Únie na konkrétny prípad, ale iba rozhodovať o ich výklade. Úlohou Súdneho dvora v rámci prejudiciálneho konania je totiž objasniť vnútroštátnemu súdu dosah pravidiel práva Únie, aby ich tento súd mohol správne uplatniť na skutkové okolnosti veci, o ktorej rozhoduje, a nie sám tieto pravidlá uplatňovať, a to tým skôr, že Súdny dvor nemusí mať nevyhnutne k dispozícii všetky skutočnosti potrebné na tento účel. Súdny dvor preto nemá právomoc vykonať posúdenie skutkového stavu vo veci samej alebo uplatniť právne predpisy Únie, ktorých výklad poskytol, na vnútroštátne opatrenia alebo situácie, keďže tieto otázky patria výlučne do právomoci vnútroštátneho súdu(43).
98. V súlade s ustálenou judikatúrou však Súdny dvor môže v rámci súdnej spolupráce stanovenej v článku 267 ZFEÚ na základe okolností uvedených v spise poskytnúť vnútroštátnemu súdu prvky výkladu práva Únie, ktoré môžu byť pre tento súd užitočné pri posudzovaní účinkov daného ustanovenia tohto práva(44).
99. Za týchto podmienok je piata a ôsma prejudiciálna otázka prípustná.
2. O veci samej
100. Pripomínam, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že E‑Control vytýkal spoločnosti Alpiq alebo DM najmä správanie spočívajúce v manipulácii s trhom, ku ktorému došlo v troch fázach. Prvá fáza mala spočívať v nadobudnutí veľkého množstva ročných cezhraničných prenosových kapacít elektriny v rámci ročných aukcií. Druhá fáza zahŕňala vrátenie týchto ročných kapacít v rámci mesačných aukcií, čím sa výrazne zvýšilo množstvo kapacít ponúkaných do aukcie a u ostatných účastníkov trhu sa vyvolal dojem, že existuje skutočný zámer predať tieto kapacity. Napokon tretia fáza mala spočívať v tom, že Alpiq predložila ponuky na kúpu veľkého množstva mesačných kapacít, čo podľa E‑Control viedlo k stanoveniu minimálnej ceny za kapacity, ktorých bola držiteľom.
101. Na účely zodpovedania týchto otázok sa domnievam, že je potrebné jasne rozlišovať medzi druhou a treťou fázou. Druhá fáza totiž spočíva vo vrátení cezhraničných prenosových kapacít získaných na ročných aukciách, ktoré je výslovne stanovené v článku 43 nariadenia 2016/1719. Podľa odseku 1 tohto článku môžu totiž držitelia dlhodobých prenosových práv vrátiť svoje dlhodobé prenosové práva dotknutým PPS prostredníctvom jednotnej prideľovacej platformy na účely opätovného pridelenia dlhodobej kapacity Odsek 3 uvedeného článku spresňuje, že držiteľom dlhodobých prenosových práv, ktorí vrátia svoje práva, vyplatia dotknutí PPS priamo alebo prostredníctvom tretej strany náhradu prostredníctvom jednotnej prideľovacej platformy, pričom táto náhrada sa rovná cene vyplývajúcej z aukcie, počas ktorej sa dlhodobé prenosové práva opätovne pridelia.
102. Cezhraničné prenosové kapacity nadobudnuté v rámci ročných aukcií tak môže dotknutý účastník trhu vrátiť v rámci príslušných mesačných aukcií, čo mu umožňuje zbaviť sa kapacít, ktoré už nepotrebuje. Toto opätovné sprístupnenie kapacít je zároveň prospešné pre trh, keďže umožňuje ostatným účastníkom trhu tieto kapacity nadobudnúť. Podľa môjho názoru z článku 43 ods. 3 nariadenia 2016/1719 vyplýva, že účastník trhu, ktorý vráti svoju kapacitu, musí prijať cenu vyplývajúcu z aukcie, počas ktorej sa opätovne pridelia dlhodobé prenosové práva, bez toho, aby mohol ovplyvniť jej určenie.
103. Pokiaľ ide o spor vo veci samej, toto vrátenie je upravené pravidlami prideľovania na švajčiarskych hraniciach, ktorých relevantné ustanovenia prináleží vyložiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že táto druhá fáza vyvoláva v prejednávanej veci ťažkosti z hľadiska uplatniteľných procesných pravidiel.
104. Tretia fáza spočíva v tom, že účastník trhu, ktorý počas mesačnej aukcie vrátil cezhraničné prenosové kapacity nadobudnuté v rámci ročných aukcií, predloží počas tej istej mesačnej aukcie ponuky na kúpu tých istých kapacít. Na takúto prax sa nevzťahuje nariadenie 2016/1719. Za určitých okolností sa však domnievam, že môže predstavovať manipuláciu s trhom v zmysle článku 2 bodu 2 písm. a) bodu i) nariadenia č. 1227/2011.
105. Podľa odôvodnenia 13 tohto nariadenia totiž manipulácia na veľkoobchodných trhoch s energiou zahŕňa konanie osôb, ktorým sa umelo zvyšujú ceny na úroveň neodôvodnenú trhovými silami ponuky a dopytu vrátane skutočnej dostupnosti výrobných, skladovacích alebo prenosových a prepravných kapacít a dopytu. Podľa tohto odôvodnenia tak manipulácia s trhom môže mať najmä formu zámerného vytvorenia dojmu, že dostupná prenosová kapacita je iná ako kapacita, ktorá je technicky skutočne k dispozícii, ak takéto informácie ovplyvňujú alebo pravdepodobne ovplyvnia ceny veľkoobchodných energetických produktov. Okrem toho v odôvodnení 14 uvedeného nariadenia sa uvádza, že manipuláciou s trhom je aj nákup veľkoobchodných energetických produktov, ktorých účelom, zámerom alebo dôsledkom je zavádzanie účastníkov trhu konajúcich na základe referenčných cien.
106. V prejednávanej veci je podľa môjho názoru hlavným problémom skutočnosť, že ako uviedol predkladajúci vnútroštátny súd, sú vrátenie kapacít a ponuky na kúpu predložené v rámci aukcie cezhraničných prenosových kapacít anonymné. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že JAO uverejňuje na svojej internetovej stránke po skončení aukcií ponuky na kúpu v anonymizovanej forme. Vrátenie kapacít pritom v zásade signalizuje ostatným účastníkom trhu, že takto vrátené prenosové kapacity sú v rámci aukcií dostupné za voľne stanovenú cenu. Ak však účastník trhu predloží ponuku na kúpu kapacít, ktoré práve vrátil, zdá sa, ako tvrdí E‑Control, že tieto kapacity možno nadobudnúť len za určitú minimálnu cenu, pričom ostatní účastníci trhu nemajú možnosť sa o tom dozvedieť. Z toho vyplýva, že predmetné správanie môže umelo vyvolať zvýšenie cien na úroveň, ktorá nie je odôvodnená trhovými silami ponuky a dopytu v zmysle odôvodnenia 13 toho istého nariadenia.
107. V rámci sporu vo veci samej DM a Alpiq navyše v odpovedi na otázku položenú Súdnym dvorom na pojednávaní uviedli, že stratégia vrátenia kapacít a predkladania ponúk môže viesť k vyššej priemernej cene na veľkoobchodnom trhu s energiou, než aká by v prípade neexistencie tejto stratégie vyplynula na tom istom trhu z voľného pôsobenia hospodárskej súťaže.
108. Okrem toho článok 2 bod 2 písm. a) bod ii) nariadenia č. 1227/2011 stanovuje, že manipuláciu s trhom predstavuje uzatvorenie akejkoľvek transakcie alebo vydanie akéhokoľvek pokynu na obchodovanie s veľkoobchodnými energetickými produktmi, ktorými osoba alebo osoby konajúce v spolupráci zabezpečujú alebo sa snažia zabezpečiť cenu jedného alebo niekoľkých veľkoobchodných energetických produktov na umelo vytvorenej úrovni okrem prípadov, keď osoba, ktorá uzatvára transakciu alebo dáva pokyn na obchodovanie, preukáže, že jej dôvody na takéto konanie sú legitímne.
109. DM a Alpiq vo svojich ústnych pripomienkach tvrdili, že ich ponuky na kúpu boli výlučne súčasťou stratégie optimalizácie ich obchodného postavenia. Je pravda, že každý účastník trhu sa už zo svojej podstaty usiluje optimalizovať svoje postavenie a zisk. Takáto snaha o optimalizáciu však nemôže odôvodniť konanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami.
110. DM a Alpiq vo svojich písomných pripomienkach, ako aj na pojednávaní tiež tvrdili s odvolaním sa na znalecký posudok vypracovaný na základe rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu, že všeobecný zákaz stratégie vrátenia kapacít a predkladania ponúk by viedol k zníženiu príjmov prevádzkovateľov prenosových sústav, čo by sa premietlo do zvýšenia sieťových poplatkov, a teda aj ceny elektriny. Pochybujem však, že by toto tvrdenie samo osebe postačovalo na preukázanie toho, že stratégia vrátenia kapacít a predkladania ponúk je vo všeobecnosti v súlade s nariadením č. 1227/2011.
111. Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží, aby vzhľadom na všetky skutkové okolnosti, ktoré má k dispozícii, preskúmal, či za okolností prejednávanej veci stratégia vrátenia kapacít a predkladania ponúk, ktorú uplatňuje Alpiq, na jednej strane vysiela alebo môže vyslať nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku, dopyt alebo cenu elektriny, alebo na druhej strane stanovuje alebo sa snaží stanoviť cenu tohto veľkoobchodného energetického produktu na umelo vytvorenej úrovni bez legitímnych dôvodov.
112. Ako v tejto súvislosti uviedla talianska vláda vo svojich písomných pripomienkach, okolnosti posudzovaného prípadu, ktoré sú niekedy veľmi zložité, sú vo všeobecnosti rozhodujúce pri posudzovaní existencie manipulácie s trhom v zmysle článku 2 bodu 2 písm. a) bodov i) a ii) nariadenia č. 1227/2011.
113. Navrhujem preto odpovedať na piatu a ôsmu otázku tak, že článok 2 bod 2 písm. a) body i) a ii) nariadenia č. 1227/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že konanie účastníka trhu spočívajúce vo vrátení cezhraničných prenosových kapacít elektrickej energie nadobudnutých v rámci ročných aukcií počas mesačnej aukcie a následnom predložení ponúk na kúpu tých istých kapacít v rámci tejto mesačnej aukcie na jednotnej prideľovacej platforme JAO predstavuje manipuláciu s trhom, najmä ak tieto ponuky vysielajú alebo môžu vyslať nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku, dopyt alebo cenu elektriny, alebo na druhej strane stanovujú alebo sa snažia stanoviť cenu tohto veľkoobchodného energetického produktu na umelo vytvorenej úrovni bez legitímnych dôvodov. Toto posúdenie musí vykonať vnútroštátny súd tak, že zohľadní všetky skutkové okolnosti posudzovaného prípadu.
F. O šiestej otázke
114. Svojou šiestou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 druhý odsek bod 6 nariadenia 2016/1719 vykladať v tom zmysle, že k porušeniu zásady „use‑it‑or‑sell‑it“ uvedenej v tomto ustanovení dochádza vtedy, keď účastník trhu počas mesačnej aukcie vráti cezhraničné prenosové kapacity nadobudnuté v rámci ročných aukcií a následne v rámci tej istej mesačnej aukcie predloží ponuky na kúpu týchto kapacít na jednotnej prideľovacej platforme JAO.
115. Tento súd uvádza, že podľa článku 45 ods. 1 pravidiel prideľovania na švajčiarskych hraniciach sa zásada „use‑it‑or‑sell‑it“ uplatňuje na aukcie organizované na jednotnej prideľovacej platforme medzi Rakúskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou. V súlade s článkom 2 ods. 1 týchto pravidiel má táto zásada význam, ktorý jej priznáva nariadenie 2016/1719. Výklad článku 2 druhého odseku bodu 6 tohto nariadenia je preto rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa uvedeného súdu treba jednak určiť, či zásada „use‑it‑or‑sell‑it“ ukladá požiadavky v oblasti vrátenia dlhodobých kapacít nadobudnutých na ročnej aukcii, a jednak, či predloženie ponúk na kúpu takýchto dlhodobých kapacít v nasledujúcej mesačnej aukcii je zlučiteľné s touto zásadou.
116. V článku 2, druhý odsek, bod 6 nariadenia 2016/1719 je zásada „use‑it‑or‑sell‑it“ vymedzená ako „zásada, podľa ktorej sa kúpená a nenominovaná základná medzioblastná kapacita fyzických prenosových práv automaticky sprístupňuje pre pridelenie dennej kapacity a podľa ktorej PPS vyplatia držiteľovi týchto fyzických prenosových práv náhradu“. Okrem toho podľa článku 2 druhého odseku bodu 7 tohto nariadenia je „nominácia“ oznámenie pre príslušných PPS o využití dlhodobej medzioblastnej kapacity držiteľom fyzických prenosových práv a jeho protistranou alebo oprávnenou treťou stranou.
117. Zásada „use‑it‑or‑sell‑it“ sa teda uplatňuje v prípade, keď účastníci trhu nevyužívajú kapacity, ktoré získali, t. j. keď ich nenominovali. V takom prípade JAO automaticky opätovne predáva nenominované kapacity v rámci denných aukcií, ktoré nasledujú po procese nominácie. Cieľom tejto zásady je teda zabrániť tomu, aby sa dostupné kapacity pre trh „stratili“.
118. Ako už však bolo uvedené v bodoch 101 a 102 vyššie, vrátenie kapacít predstavuje mechanizmus, ktorý účastníkom trhu umožňuje vrátiť dlhodobé prenosové práva v rámci následnej aukcie s kratším časovým horizontom, v prejednávanej veci mesačnej aukcie. Ako preto zdôraznili DM a Alpiq, ako aj Komisia vo svojich písomných pripomienkach, mechanizmus vrátenia kapacít a zásada „use‑it‑or‑sell‑it“ predstavujú dva odlišné mechanizmy, ktoré sa uplatňujú v rôznych fázach, pričom prvý z nich sa uplatňuje v rámci dlhodobých aukcií, zatiaľ čo druhý sa uplatňuje v čase nominácie, teda v rámci krátkodobých aukcií.
119. Toto konštatovanie však nemôže viesť k záveru, že stratégia vrátenia kapacít a predkladania ponúk je de facto v súlade s nariadením 2016/1719, ako vyplýva z odpovede, ktorú navrhujem poskytnúť na piatu a ôsmu otázku.
120. Navrhujem preto odpovedať na šiestu otázku tak, že článok 2 druhý odsek bod 6 nariadenia 2016/1719 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že účastník trhu počas mesačnej aukcie vráti cezhraničné prenosové kapacity nadobudnuté v rámci ročných aukcií a následne v rámci tej istej mesačnej aukcie predloží ponuky na kúpu týchto kapacít na jednotnej prideľovacej platforme JAO, nepredstavuje porušenie zásady „use‑it‑or‑sell‑it“ uvedenej v tomto ustanovení.
V. Návrh
121. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Verwaltungsgericht Wien (Správny súd Viedeň, Rakúsko), takto:
1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
sa uplatňuje na obchodovanie s cezhraničnými prenosovými kapacitami elektrickej energie uskutočnené švajčiarskym podnikom medzi Rakúskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou v oboch smeroch.
2. Preskúmanie druhej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 2 bodu 2 písm. a) bodu i) nariadenia č. 1227/2011 z hľadiska zásady zákonnosti v trestných veciach zakotvenej v článku 49 ods. 1 prvej vete Charty základných práv Európskej únie.
3. Článok 13 ods. 1 a článok 18 nariadenia 1227/2011,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej právomoc ukladať sankcie v prípade porušenia článku 5 tohto nariadenia neprináleží národnému regulačnému orgánu v zmysle článku 2 bodu 10 tohto nariadenia, ale obecnému správnemu orgánu, ktorý podlieha pokynom.
4. Článok 2 bod 2 písm. a) body i) a ii) nariadenia č. 1227/2011
sa má vykladať v tom zmysle, že:
to, že účastník trhu dodržiava ustanovenia nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1719 z 26. septembra 2016, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie dlhodobých kapacít, najmä pokiaľ ide o právny rámec týkajúci sa aukcií organizovaných na jednotnej prideľovacej platforme Joint Allocation Office (JAO), nevylučuje, aby tento účastník trhu mohol na jednej strane poskytovať nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku, dopyt alebo cenu veľkoobchodných energetických produktov, a na druhej strane stanoviť cenu jedného alebo viacerých veľkoobchodných energetických produktov na umelo vytvorenej úrovni.
5. Článok 2 bod 2 písm. a) body i) a ii) nariadenia č. 1227/2011
sa má vykladať v tom zmysle, že:
konanie účastníka trhu spočívajúce vo vrátení cezhraničných prenosových kapacít elektrickej energie nadobudnutých v rámci ročných aukcií počas mesačnej aukcie a následnom predložení ponúk na kúpu tých istých kapacít v rámci tejto mesačnej aukcie na jednotnej prideľovacej platforme JAO predstavuje manipuláciu s trhom, najmä ak tieto ponuky vysielajú alebo môžu vyslať nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku, dopyt alebo cenu elektriny, alebo na druhej strane stanovujú alebo sa snažia stanoviť cenu tohto veľkoobchodného energetického produktu na umelo vytvorenej úrovni bez legitímnych dôvodov. Toto posúdenie musí vykonať vnútroštátny súd tak, že zohľadní všetky skutkové okolnosti posudzovaného prípadu.
6. Článok 2 druhý odsek bod 6 nariadenia 2016/1719
sa má vykladať v tom zmysle, že:
skutočnosť, že účastník trhu počas mesačnej aukcie vráti cezhraničné prenosové kapacity nadobudnuté v rámci ročných aukcií a následne v rámci tej istej mesačnej aukcie predloží ponuky na kúpu týchto kapacít na jednotnej prideľovacej platforme JAO, nepredstavuje porušenie zásady „use‑it‑or‑sell‑it“ uvedenej v tomto ustanovení.
1 Jazyk prednesu: francúzština.
2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 2011, s. 1), ktoré sa tiež nazýva „REMIT“ (Regulation on Wholesale Energy Market Integrity and Transparency). Toto nariadenie bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1106 z 11. apríla 2024, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1227/2011 a (EÚ) 2019/942, pokiaľ ide o zlepšenie ochrany Únie pred manipuláciou s trhom na veľkoobchodnom trhu s energiou (Ú. v. EÚ L, 2024/1106), a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1789 z 13. júna 2024 o vnútornom trhu s obnoviteľným plynom, zemným plynom a vodíkom, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1227/2011, (EÚ) 2017/1938, (EÚ) 2019/942 a (EÚ) 2022/869 a rozhodnutie (EÚ) 2017/684 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L, 2024/1789) (ďalej len „revidované nariadenie č. 1227/2011“). Vzhľadom na obdobie, kedy nastali skutkové okolnosti sporu vo veci samej, sa však tento návrh na začatie prejudiciálneho konania musí preskúmať z hľadiska pôvodného znenia nariadenia č. 1227/2011.
3 Ú. v. EÚ L 96, 2003, s. 16.
4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 263).
5 Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55.
6 Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1719 z 26. septembra 2016, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie dlhodobých kapacít (Ú. v. EÚ L 259, 2016, s. 42).
7 BGBl. I 110/2010.
8 BGBl. I 145/2023.
9 BGBl., 52/1991.
10 BGBl. I, 57/2018.
11 Toto ustanovenie spresňuje, že články 3 a 5 nariadenia č. 1227/2011 „sa neuplatňujú na veľkoobchodné energetické produkty, ktoré sú finančnými nástrojmi a na ktoré sa uplatňuje článok 9 smernice [2003/6]“. Je však nesporné, že konanie vo veci samej sa netýka týchto finančných nástrojov.
12 Revidované nariadenie č. 1227/2011 bez zmeny tejto definície spresňuje, že článok 2 bod 4 písm. c) tohto nariadenia sa vzťahuje aj na zmluvy o preprave vodíka v rámci Únie.
13 Pozri najmä odôvodnenie 70 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 54), podľa ktorého by mali členské štáty, zmluvné strany Energetického spoločenstva (jeho internetové sídlo je dostupné na adrese https://www.energy‑community.org/) a ďalšie tretie krajiny, ktoré uplatňujú toto nariadenie alebo sú súčasťou synchrónnej oblasti kontinentálnej Európy, úzko spolupracovať vo všetkých otázkach týkajúcich sa rozvoja integrovaného regiónu obchodovania s elektrinou a nemali by prijímať opatrenia, ktoré by ohrozili ďalšiu integráciu trhov s elektrinou alebo bezpečnosť dodávok členských štátov a zmluvných strán.
14 Pozri najmä s. 22.
15 Tento dokument, ktorý je k dispozícii v anglickom jazyku, je k dispozícii na tejto adrese: https://acer.europa.eu/sites/default/files/documents/en/remit/Documents/ACER_Guidance_on_REMIT_application_6th_Edition_Final.pdf.
16 Tento výklad nebol zmenený v bode 2.3.4 znenia 6.1 týchto usmernení z 18. decembra 2024, ktoré bolo vydané po tom, ako nastali skutkové okolnosti sporu vo veci samej.
17 Pozri najmä s. 19.
18 Pozri rozsudok z 22. júna 2023, Vitol (C‑268/22, EU:C:2023:508, body 52 a 53, ako aj citovaná judikatúra).
19 C‑501/11 P, EU:C:2013:522, bod 57 a citovaná judikatúra.
20 Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17.
21 Pozri rozsudok z 1. augusta 2025, BAJI Trans (C‑544/23, EU:C:2025:614, bod 62).
22 Pozri rozsudok z 22. januára 2026, AK Dlhopolec a i. (C‑590/24, EU:C:2026:41, bod 64, ako aj citovaná judikatúra).
23 Pozri analogicky rozsudok z 29. júla 2024, Belgian Association of Tax Lawyers a i. (C‑623/22, EU:C:2024:639, bod 38).
24 Pozri rozsudok z 21. mája 2026, Across Fiduciaria a i. (C‑684/24 et C‑685/24, EU:C:2026:410, body 40 až 43 ako aj citovaná judikatúra).
25 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. januára 2026,AK Dlhopolec a i. (C‑590/24, EU:C:2026:41, body 74 a 75, ako aj citovaná judikatúra).
26 Pozri rozsudok z 22. januára 2026, AK Dlhopolec a i. (C‑590/24, EU:C:2026:41, bod 96, ako aj citovaná judikatúra).
27 Pozri rozsudok z 26. januára 2021, Hessischer Rundfunk (C‑422/19 a C‑423/19, EU:C:2021:63, bod 64, ako aj citovaná judikatúra).
28 Pozri rozsudok z 5. februára 2026, VEB.RF/Rada (C‑572/24 P, EU:C:2026:74, bod 70 a citovaná judikatúra).
29 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2020, 5th AVENUE Products Trading (C‑775/19, EU:C:2020:948, bod 42 a citovaná judikatúra), ako aj z 10. júla 2025, DADA Music a UPFR (C‑37/24, EU:C:2025:551, bod 38 a citovaná judikatúra).
30 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 1).
31 Rozsudok z 29. júla 2024 Belgian Association of Tax Lawyers a i. (C‑623/22, EU:C:2024:639, bod 45, ako aj citovaná judikatúra).
32 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 125).
33 Pozri rozsudok zo 6. marca 2025, Alajärven Sähkö a i. (C‑48/23, EU:C:2025:144, body 34 a 35, ako aj citovaná judikatúra), vec, v ktorej som predniesol svoje návrhy.
34 Pozri tiež odôvodnenie 31 nariadenia č. 1227/2011.
35 COM(2010) 726 v konečnom znení.
36 Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri s. 6 tohto návrhu. V návrhu nariadenia č. 1227/2011 sa neuvádza, ktorý orgán má právomoc ukladať správne sankcie.
37 Pozri analogicky rozsudok z 3. júna 2021, Bankia (C‑910/19, EU:C:2021:433, bod 45).
38 Pozri rozsudok z 2. júla 2026, Ścierbek a Drózdzik (C‑261/25 a C‑262/25, EU:C:2026:537, bod 46, ako aj citovaná judikatúra).
39 Pozri v tejto súvislosti informačný dokument Švajčiarskej spolkovej rady z 13. marca 2026 týkajúci sa dohody o elektrine, ktorý je dostupný v nemčine, francúzštine, taliančine a angličtine. Anglické znenie tohto dokumentu je dostupné na adrese: https://www.europa.eda.admin.ch/dam/en/sd‑web/9TvhXKvZCy3B/12%20Faktenblatt%20Strom_EN%20.pdf.
40 Podľa článku 1 ods. 4 nariadenia 2016/1719 „[j]ednotnú prideľovaciu platformu možno sprístupniť organizátorom trhu a PPS pôsobiacim vo Švajčiarsku pod podmienkou, že sa do jeho vnútroštátnych právnych predpisov zavedú hlavné ustanovenia legislatívy Únie v oblasti trhu s elektrickou energiou a že medzi Úniou a Švajčiarskom bude uzavretá medzivládna dohoda o spolupráci v oblasti elektrickej energie“. V čase skutkových okolností sporu vo veci samej však takáto medzivládna dohoda nebola uzavretá. Pozri informačný dokument citovaný v predchádzajúcej poznámke pod čiarou.
41 Pozri článok 3 ods. 1 bod 9 a článok 13 nariadenia č. 596/2014.
42 Pozri rozsudok z 11. júna 2026, GSP Offshore (C‑216/25, EU:C:2026:483, bod 56 a citovaná judikatúra).
43 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. októbra 2024, Omnitel Comunicaciones a i. (C‑441/23, EU:C:2024:916, body 46 a 47, ako aj citovaná judikatúra).
44 Pozri rozsudok z 29. januára 2026, Munik (C‑562/24, EU:C:2026:55, bod 52 a citovaná judikatúra).