(1)

Nedávne povodne a prírodné požiare v strednej, vo východnej a v južnej Európe mali na obyvateľstvo žijúce v týchto regiónoch ničivý vplyv. V mnohých väčších aj menších mestách a obciach budú potrebné rozsiahle rekonštrukčné práce zamerané na opravu poškodenej infraštruktúry a vybavenia. Na zmiernenie sociálnych a ekonomických dôsledkov uvedených prírodných katastrof sú potrebné okamžité opatrenia. Okrem toho ľudia naliehavo potrebujú základnú materiálnu pomoc. Okrem toho je potrebná podpora na zachovanie pracovných miest s cieľom pomôcť zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám udržať si prácu počas obmedzeného obdobia, keď sa z dôvodu prírodnej katastrofy nemôžu dostať na svoje zvyčajné miesto výkonu práce. S cieľom riešiť ničivý vplyv prírodných katastrof na zdravie ľudí by sa mal takisto umožniť prístup k zdravotnej starostlivosti, a to aj pre ľudí, ktorí nie sú v situácii bezprostrednej sociálno-ekonomickej zraniteľnosti. Z dôkazov vyplýva, že v budúcnosti sa prírodné katastrofy pravdepodobne budú vyskytovať častejšie. Preto je vhodné vytvoriť dočasný rámec, ktorý zabezpečí flexibilitu a finančnú podporu a zároveň zachová dlhodobú strategickú povahu investícií v rámci politiky súdržnosti.

(2)

S cieľom urýchlene zmierniť záťaž pre rozpočty dotknutých členských štátov a znížiť riziko nových územných rozdielov by sa okrem zdrojov dostupných z Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „FSEÚ“) zriadeného nariadením Rady (ES) č. 2012/2002 (4) mala členským štátom, regiónom, miestnym orgánom a ľuďom vážne postihnutým takýmito prírodnými katastrofami poskytnúť účinná podpora z Európskeho sociálneho fondu plus (ďalej len „ESF+“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (5), ako aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) a Kohézneho fondu upravených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (6).

(3)

S cieľom poskytnúť členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami dodatočnú flexibilitu by sa mal v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu stanoviť nový špecifický cieľ, vďaka ktorému sa finančná podpora z EFRR a Kohézneho fondu nasmeruje na obnovu v reakcii na takéto katastrofy.

(4)

Cieľ politiky 2, ktorým sa podporuje ekologickejšia, nízkouhlíková s prechodom na hospodárstvo s nulovým čistým obsahom uhlíka a odolná Európa vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, predchádzania rizikám a ich riadenia a udržateľnej mestskej mobilite, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (7), v rámci ktorého by sa mal zaviesť nový špecifický cieľ, priamo podporuje ciele Európskej zelenej dohody. Cieľom oznámenia Komisie z 24. februára 2021 s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy je vypracovať adaptačné opatrenia na zvládanie rizík spojených s katastrofami vyplývajúcimi zo zmeny klímy, ako sú povodne, prírodné požiare alebo suchá. V snahe zmierniť vplyv čoraz častejších prírodných katastrof vrátane katastrof spôsobených zmenou klímy by sa mala zabezpečiť kontinuita a posilnenie plánovaných investícií do prevencie katastrof a pripravenosti na ne, ako aj do adaptácie na zmenu klímy. Úsilie o obnovu by sa nemalo vyvíjať na úkor investícií do štrukturálnej dlhodobej prevencie katastrof a pripravenosti na ne. Pri investovaní do infraštruktúry s cieľom zvýšiť odolnosť infraštruktúry financovanej Úniou proti budúcim, častejším a závažnejším katastrofám spôsobeným zmenou klímy by sa malo zaistiť, aby sa uplatňovalo zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy a zásada „nespôsobovať významnú škodu“.

(5)

V súlade s rozsahom podpory z EFRR stanoveným v nariadení (EÚ) 2021/1058 sa podpora na obnovu v reakcii na prírodné katastrofy v rámci nového špecifického cieľa môže vzťahovať na obnovu poškodenej alebo zničenej infraštruktúry, ako je verejná infraštruktúra, alebo na investície do fixného kapitálu pre podniky a do vybavenia, v prípade potreby aj na inom mieste alebo vo formáte, ktorý nie je totožný s tým pôvodným, a to odolným a udržateľným spôsobom. Okrem toho možno podporiť obnovu prírodných rezervácií, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, a to aj v lokalitách sústavy Natura 2000. To môže zahŕňať príslušné opatrenia súvisiace s obnovou lesa. Z Kohézneho fondu možno takisto poskytovať podporu na nový špecifický cieľ, pokiaľ je v súlade s rozsahom podpory z Kohézneho fondu stanoveným v nariadení (EÚ) 2021/1058.

(6)

V súvislosti s obnovou v reakcii na prírodné katastrofy by sa vo výberovom procese mali uprednostniť operácie založené na zásade „obnova k lepšiemu“. Táto zásada zahŕňa využívanie fáz obnovy, sanácie a rekonštrukcie po katastrofe s cieľom zvýšiť odolnosť komunít prostredníctvom integrácie opatrení na znižovanie rizika katastrof, ako sa uvádza v sendaiskom rámci Organizácie Spojených národov pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030. Zároveň by podpora vybraných operácií mala zostať primeraná a mala by predstavovať ten najlepší vzťah medzi výškou podpory a cieľom zabezpečiť odolnosť voči katastrofám. Okrem toho, ak je členský štát oprávnený na podporu z FSEÚ na financovanie základných núdzových operácií a operácií obnovy, ktorými sa obnovuje infraštruktúra do jej stavu pred výskytom prírodnej katastrofy, môže sa podpora z EFRR a Kohézneho fondu použiť ako doplnok k FSEÚ na zlepšenie funkčnosti postihnutej infraštruktúry, aby sa zvýšila jej kapacita, udržateľnosť a odolnosť voči budúcim prírodným katastrofám. Účelom podpory z EFRR a Kohézneho fondu je zvýšiť odolnosť a pripravenosť na riziká.

(7)

S cieľom vylúčiť preplatky by mali členské štáty zabezpečiť, aby sa podpora krytá z ESF+, EFRR alebo Kohézneho fondu neprekrývala s podporou získanou z iných nástrojov Únie, z vnútroštátneho nástroja alebo zo systému súkromného poistenia.

(8)

V záujme toho, aby mohli členské štáty reagovať na vplyv prírodných katastrof, malo by sa im umožniť poskytovať prostredníctvom vyhradených priorít cielenú, rýchlu a okamžitú pomoc na zmiernenie negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov takýchto katastrof. Členské štáty by navyše mali mať možnosť, či už v rámci vyhradenej priority, alebo mimo nej, podporovať dočasné opatrenia pre ľudí priamo postihnutých prírodnými katastrofami vo forme potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci bez povinnosti stanoviť sprievodné opatrenia. Členské štáty by tiež mali, ak je to nevyhnutne potrebné a odôvodnené, stanoviť režimy skráteného pracovného času s cieľom umožniť zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám postihnutým dôsledkami prírodných katastrof udržať si svoje pracovné miesta bez stanovenia aktívnych opatrení, pokiaľ tieto opatrenia nie sú uložené vnútroštátnym právom, ako aj opatrenia na zabezpečenie prístupu k zdravotnej starostlivosti, a to aj pre ľudí, ktorí nie sú v situácii bezprostrednej sociálno-ekonomickej zraniteľnosti. Je preto vhodné stanoviť flexibilitu v prípade takýchto dočasných opatrení na obmedzené obdobie podľa nariadenia (EÚ) 2021/1057.

(9)

Zdroje na podporu reakcie na prírodné katastrofy by sa mali programovať v rámci jednej alebo viacerých vyhradených priorít s mierou spolufinancovania až do výšky 95 %. Členské štáty majú možnosť v záujme zvýšenia zdrojov dostupných v rámci uvedených vyhradených priorít využiť existujúce možnosti prevodu pridelených prostriedkov medzi fondmi politiky súdržnosti stanovené v nariadení (EÚ) 2021/1060. Majú tiež možnosť prerozdeliť zdroje z ktoréhokoľvek z cieľov politiky v súlade s uplatniteľnými pravidlami.

(10)

Celkové zdroje programované v rámci vyhradených priorít by sa mali obmedzovať na maximálne 10 % počiatočných celkových národných pridelených prostriedkov členského štátu v prípade ESF+ a EFRR. Uvedené zdroje by malo byť možné naprogramovať prostredníctvom viac ako jednej zmeny programu a prepojiť ich s viac ako jednou katastrofou. Mala by sa naďalej dodržiavať zásada, že platby uskutočňované Komisiou sa majú vykonávať v súlade s rozpočtovými prostriedkami a v závislosti od dostupných finančných prostriedkov.

(11)

S cieľom poskytnúť okamžitú podporu na investície do obnovy v reakcii na prírodné katastrofy, ako aj zmierniť negatívne sociálno-ekonomické dôsledky takýchto prírodných katastrof by sa mala poskytnúť dodatočná suma výnimočnej zálohovej platby so zreteľom na vyhradené priority. Pravidlá uplatniteľné na uvedené sumy výnimočných zálohových platieb by mali byť v súlade s pravidlami platnými pre zálohové platby stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1060.

(12)

S cieľom umožniť členským štátom v plnej miere riešiť dôsledky prírodných katastrof, ku ktorým došlo v období od 1. januára 2024 do 31. decembra 2025, by sa ich riadiacim orgánom malo umožniť vybrať na podporu operácie, ktoré boli fyzicky dokončené alebo plne vykonané ešte pred predložením žiadosti o financovanie v rámci daného programu riadiacemu orgánu, za predpokladu, že daná operácia je reakciou na takúto prírodnú katastrofu.

(13)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vzhľadom na nedávne povodne a prírodné požiare v strednej, východnej a južnej Európe zmierniť negatívne sociálno-ekonomické dôsledky prírodných katastrof zmenou nariadení (EÚ) 2021/1057 a (EÚ) 2021/1058, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(14)

Nariadenia (EÚ) 2021/1057 a (EÚ) 2021/1058 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(15)

Vzhľadom na ničivé dôsledky nedávnych prírodných katastrof a naliehavú potrebu poskytnúť členským štátom okamžitú podporu sa považuje za potrebné uplatniť výnimku z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(16)

Vzhľadom na naliehavosť situácie súvisiacej s prírodnými katastrofami je vhodné, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

1.

Článok 3 sa mení takto:

2.

V tabuľke 1 prílohy I sa v rámci cieľa politiky 2 dopĺňa tento riadok:

„

“.