|
Úradný vestník |
SK Séria L |
|
2024/2211 |
6.9.2024 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2024/2211
z 5. septembra 2024,
ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Indii a Čínskej ľudovej republike
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,
keďže:
1. POSTUP
1.1. Predchádzajúce prešetrovania a platné opatrenia
|
(1) |
Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 325/2012 (2) uložila antidumpingové clo na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Indii a Čínskej ľudovej republike (ČĽR) (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“. |
|
(2) |
V nadväznosti na rozsudok Všeobecného súdu z 20. mája 2015 (3) boli opatrenia zrušené v rozsahu týkajúcom sa čínskeho vyvážajúceho výrobcu Yuanping Changyuan Chemicals Co. Ltd (ďalej len „Yuanping“). Po vykonaní rozsudku Európska komisia (ďalej len „Komisia“) opätovne uložila antidumpingové opatrenia na dovoz dotknutého výrobku spoločnosťou Yuanping s účinnosťou od 30. novembra 2016 (4). |
|
(3) |
Komisia po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“) na základe vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/931 (5) predĺžila o ďalších päť rokov konečné antidumpingové opatrenia na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Indii a Čínskej ľudovej republike. |
|
(4) |
V súčasnosti platné antidumpingové clá na dovoz z Indie a Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „dotknuté krajiny“) sa pohybujú v rozmedzí od 22,8 % do 43,6 % a od 14,6 % do 52,2 %. |
1.2. Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti
|
(5) |
Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti platných antidumpingových opatrení (6) bola Komisii doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. |
|
(6) |
Žiadosť o revízne prešetrovanie predložila 30. marca 2023 spoločnosť Oxaquim SA (ďalej len „Oxaquim“ alebo „žiadateľ“) s podporou spoločnosti WeylChem Lamotte S.A.S., ktoré spolu tvoria výrobné odvetvie Únie vyrábajúce kyselinu šťaveľovú v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by malo pravdepodobne za následok pokračovanie dumpingu a pokračovanie alebo opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. |
1.3. Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti
|
(7) |
Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 30. júna 2023 začala na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v dotknutých krajinách do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (7) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“). |
1.4. Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie
|
(8) |
Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2022 do 31. marca 2023 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“). |
1.5. Zainteresované strany
|
(9) |
V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v Indii a ČĽR, orgány Indie a ČĽR, známych neprepojených dovozcov a používateľov o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili. |
|
(10) |
Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie. |
1.6. Výber vzorky
|
(11) |
V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.
|
|
(12) |
Kyselinu šťaveľovú vyrábali v Únii počas posudzovaného obdobia len dvaja výrobcovia. Výber vzorky výrobcov z Únie preto nebol potrebný.
|
|
(13) |
S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Neprihlásil sa žiadny neprepojený dovozca.
|
|
(14) |
Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Indii a ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Indie a zastúpenie ČĽR, aby identifikovalo a kontaktovalo ďalších prípadných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní. |
|
(15) |
Jeden vyvážajúci výrobca v Indii poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na túto skutočnosť rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. Neskôr sa prihlásil jeden ďalší vyvážajúci výrobca v Indii, a keďže výber vzorky sa nepovažoval za potrebný, Komisia vyzvala aj druhého vyvážajúceho výrobcu, aby vyplnil dotazník. |
|
(16) |
Žiadna spoločnosť z ČĽR sa neprihlásila. Komisia upozornila čínske orgány prostredníctvom verbálnej nóty z 25. októbra 2023, že nezaznamenala žiadnu odozvu od vyvážajúcich výrobcov v ČĽR. Preto plánovala založiť svoje zistenia týkajúce sa vyvážajúcich výrobcov v ČĽR na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Neboli doručené žiadne pripomienky. |
1.7. Vyplnené dotazníky
|
(17) |
Komisia zaslala vláde ČLR (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. |
|
(18) |
Komisia zaslala dotazníky dvom známym výrobcom z Únie, všetkým známym neprepojeným dovozcom a dvom vyvážajúcim výrobcom z Indie. Rovnaké dotazníky boli v deň začatia konania sprístupnené aj online (8). |
|
(19) |
Vyplnené dotazníky dostala od dvoch výrobcov z Únie, jedného používateľa a dvoch vyvážajúcich výrobcov z Indie. Jeden výrobca z Únie, spoločnosť WeylChem Lamotte S.A.S. (ďalej len „WeylChem“) predložil neúplne vyplnený dotazník. Komisia zaslala písomné upozornenie na nedostatky, v ktorom požiadala o doplňujúce informácie. Spoločnosť WeylChem informovala Komisiu, že nedokáže odpovedať na písomné upozornenie na nedostatky a usporiadať overovanie na mieste. |
1.8. Overovanie
|
(20) |
Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:
|
1.9. Poskytnutie informácií
|
(21) |
Komisia 5. júna 2024 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala navrhnúť predĺženie antidumpingových opatrení na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Indii a Čínskej ľudovej republike. |
|
(22) |
Pripomienky boli doručené od žiadateľa, spoločnosti Oxaquim, a od indického vyvážajúceho výrobcu Star Oxochem Pvt Ltd. |
|
(23) |
V nadväznosti na tvrdenie týkajúce sa úpravy boli spoločnosti Star Oxochem Pvt Ltd 19. júna 2024 poskytnuté dodatočné informácie. Spoločnosť nepredložila žiadne ďalšie pripomienky. |
2. PREŠETROVANÝ VÝROBOK, DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK
2.1. Prešetrovaný výrobok
|
(24) |
Prešetrovaný výrobok je rovnaký ako pri pôvodnom prešetrovaní a v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, a to kyselina šťaveľová, či už v dihydrátovej (číslo CUS 0028635-1 a číslo CAS 6153-56-6) alebo bezvodej forme (číslo CUS 0021238-4 a číslo CAS 144-62-7), tiež vo vodnom roztoku, v súčasnosti patriaca pod číselný znak KN ex 2917 11 00 (kód TARIC 2917 11 00 91) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“). |
|
(25) |
Kyselina šťaveľová sa používa v širokom rade aplikácií, napríklad ako bieliace činidlo v textilnom a drevárskom priemysle, redukčné činidlo pri výrobe farmaceutických výrobkov a ako materiál používaný pri extrakcii a čistení kovov a prvkov vzácnych zemín. |
|
(26) |
Počas pôvodného prešetrovania sa zistilo, že existujú dva druhy kyseliny šťaveľovej: nerafinovaná kyselina šťaveľová a rafinovaná kyselina šťaveľová. Rafinovaná kyselina šťaveľová, vyrábaná v ČĽR, ale nie v Indii, sa vyrába purifikačným procesom z nerafinovanej kyseliny šťaveľovej, ktorého cieľom je z nej odstrániť železo, chloridy, stopy kovov a iné nečistoty. Vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany ČĽR sa v rámci súčasného revízneho prešetrovania predpokladalo, že vyvážajúci výrobcovia v ČĽR vyrábali a vyvážali rafinovanú kyselinu šťaveľovú, tak ako pri pôvodnom prešetrovaní. |
2.2. Dotknutý výrobok
|
(27) |
Výrobkom dotknutým týmto prešetrovaním je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Indii a ČĽR. |
2.3. Podobný výrobok
|
(28) |
Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní a v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, aj týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:
|
|
(29) |
Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. |
3. DUMPING
3.1. Predbežné poznámky
|
(30) |
Počas obdobia revízneho prešetrovania dovoz kyseliny šťaveľovej z ČĽR a Indie pokračoval, hoci v nižších objemoch ako v období pôvodného prešetrovania (od 1. januára do 31. decembra 2010) a na podobnej úrovni ako v predchádzajúcom období revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti (od 1. apríla 2016 do 31. marca 2017). Podľa Eurostatu dovoz kyseliny šťaveľovej z ČĽR a Indie tvoril v období revízneho prešetrovania približne 17 % trhu Únie v porovnaní so 16 % počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. V absolútnom vyjadrení sa objem dovozu znížil zo 7 969 ton počas pôvodného obdobia prešetrovania na 1 658 ton pri poslednom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti a ďalej na 1 565 ton v súčasnom ORP. |
3.2. India
|
(31) |
V Indii pôsobia štyria známi výrobcovia kyseliny šťaveľovej, pričom dotazník vyplnili dvaja z nich. Na základe dostupných informácií (9) Komisia odhadla celkovú výrobu v Indii na 40 000 ton. Celkový vývoz z Indie sa na základe údajov poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie, ktoré sa porovnali s údajmi dostupnými v databáze Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“), odhaduje približne na 5 700 metrických ton. |
|
(32) |
Dovoz z Indie do Únie počas ORP predstavoval podľa údajov Eurostatu približne 400 ton. |
|
(33) |
Aj dovoz z Indie podlieha clu podľa Spoločného colného sadzobníka (10) vo výške 6,5 %. |
3.2.1. Dumping v období revízneho prešetrovania
3.2.1.1.
|
(34) |
Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu v prípade obidvoch spolupracujúcich indických spoločností reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavoval počas obdobia revízneho prešetrovania najmenej 5 % celkového objemu predaja prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie. Na základe toho sa celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov ukázal ako reprezentatívny. |
|
(35) |
Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie. |
|
(36) |
Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavuje počas obdobia revízneho prešetrovania najmenej 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Komisia stanovila, že predaj dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov je reprezentatívny. |
|
(37) |
Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či sa má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu. |
|
(38) |
Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:
|
|
(39) |
Pokiaľ ide o dve spolupracujúce indické spoločnosti v tomto prešetrovaní, zistilo sa, že obidve spĺňajú uvedené kritériá. Preto normálna hodnota vychádzala z váženého priemeru cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania. |
3.2.1.2.
|
(40) |
Dvaja vyvážajúci výrobcovia vyvážali prešetrovaný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za prešetrovaný výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia. |
3.2.1.3.
|
(41) |
Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu dvoch vyvážajúcich výrobcov na úrovni ceny zo závodu, ktorá bola stanovená, ako sa uvádza vyššie. |
|
(42) |
Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť. Úpravy sa týkali nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a balenie, vedľajších nákladov, zliav, úverových nákladov, bankových poplatkov a provízií, ktoré platil spolupracujúci vyvážajúci výrobca. Obaja spolupracujúci indickí vyvážajúci výrobcovia dostali podrobné výpočty úprav v osobitnom informačnom dokumente. |
|
(43) |
Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Star Oxochem Pvt Ltd tvrdila, že jedna úprava o príspevok na dopravu sa nemala odpočítať od vývoznej ceny. |
|
(44) |
Komisia toto tvrdenie posúdila a zrevidovala výpočet dumpingu, pričom o tom predmetného vývozcu informovala. Neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky. |
|
(45) |
V súvislosti s článkom 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia jeden spolupracujúci výrobca uviedol, že požíval výhody zo systému vývozu tovaru z Indie (ďalej len „MEIS“) (11). MEIS je systém zavedený indickou vládou, v rámci ktorého sa poskytuje vývozcom stimul v podobe poukazu oprávňujúceho na colnú úľavu, ktorým sa kompenzujú straty vyplývajúce z platby cla. Tento stimul je vyplácaný ako percento skutočnej hodnoty „vyplatené na loď“ (ďalej len „FOB“) (vo voľne zameniteľnej mene) pre konkrétny tovar určený na konkrétne trhy. Tento vývozný stimul však nie je prípustnou úpravou pre porovnanie cien. Nepredstavuje systém vrátenia cla, pre ktoré možno zvážiť úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, pretože článok 2 ods. 10 písm. b) umožňuje iba úpravy normálnej hodnoty, a nie vývoznej ceny. Hodnota poukazu sa okrem toho nevypočítava na základe výšky dovozného cla, ktoré by bolo súčasťou vývozu výrobku v ďalšom článku výrobného reťazca, ale namiesto toho sa stanovuje ako percento hodnoty FOB vyvážaného tovaru. Navyše, bez ohľadu na výpočet hodnoty stimulu, systém nemá za následok vracanie alebo nevyberanie dovozných poplatkov za materiály, ktoré sú fyzickou súčasťou podobného výrobku predávaného na domácom trhu, keď sa rovnaký výrobok vyváža do Únie. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody nebolo možné prijať žiadne úpravy normálnej hodnoty ani vývoznej ceny. V každom prípade, bez ohľadu na túto alebo inú úpravu, by sa dospelo k záveru o dumpingu nad úrovňou de minimis. |
3.2.1.4.
|
(46) |
V prípade dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku. |
|
(47) |
Keďže spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predstavujú väčšinu indického vývozu počas ORP, vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, bol na základe uvedeného pre celú krajinu [5 – 10 %]. Dospelo sa tak k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval. |
3.3. Čína
|
(48) |
Ako sa uvádza v odôvodnení 17, v rámci prešetrovania nespolupracoval ani jeden vývozca/výrobca z ČĽR. Komisia preto informovala orgány ČĽR, že môže pri zisteniach vo vzťahu k ČĽR uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisii v tomto ohľade neboli doručené žiadne pripomienky ani žiadosti o intervenciu úradníka pre vypočutie. |
|
(49) |
V dôsledku toho v súlade s článkom 18 základného nariadenia boli zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu založené na dostupných skutočnostiach, najmä na verejne dostupných informáciách, ako sú oficiálne webové sídla spoločností, dostupné štatistiky, napríklad databázy Global Trade Atlas (GTA), informácie v žiadosti o revízne prešetrovanie a informácie získané od spolupracujúcich strán v priebehu revízneho prešetrovania (konkrétne od žiadateľa a výrobcov z Únie zaradených do vzorky). |
3.3.1. Dumping v období revízneho prešetrovania
3.3.1.1.
|
(50) |
Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s ČĽR nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. |
|
(51) |
Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia. |
|
(52) |
V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt. Komisia ďalej uviedla, že preskúma ďalšie možné vhodné krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a prvej zarážke základného nariadenia. |
|
(53) |
Komisia 1. marca 2024 prostredníctvom záznamu (ďalej len „záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľa použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe kyseliny šťaveľovej. Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia určila hlavné výrobné faktory na základe informácií uvedených v žiadosti a poskytnutých jedným výrobcom z Únie. Komisia okrem toho informovala zainteresované strany, že pristúpila k výberu reprezentatívnej krajiny a ako vhodnú reprezentatívnu krajinu vybrala Kolumbiu. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií týkajúcich sa spoločnosti Sucroal SA, výrobcu, ktorý v Kolumbii vyrába výrobok v rovnakom sektore ako kyselina šťaveľová, a to kyselinu citrónovú. |
|
(54) |
Komisii predložil pripomienky len jeden výrobca z Únie. Na tieto pripomienky sa reaguje v odôvodnení 214. |
3.3.1.2.
|
(55) |
Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“. |
|
(56) |
Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. |
|
(57) |
Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané. |
3.3.1.2.1. Existencia výrazných deformácií
|
(58) |
V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa uvádza, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:
|
|
(59) |
Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je kumulatívny, pri zisťovaní výrazných deformácií nemusia byť dané všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. |
|
(60) |
Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl. |
|
(61) |
V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „ak má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“. |
|
(62) |
Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa Číny (ďalej len „správa“) (12), ktorá obsahuje dôkazy o existencii značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v prípade mnohých kľúčových faktorov výroby (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj vo vybraných odvetviach (ako napr. chemický priemysel). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa týkajúca sa Číny bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu. Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti takisto obsahovala určité relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú. |
|
(63) |
Čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade. |
|
(64) |
S cieľom preukázať výrazné deformácie cien a nákladov v ČĽR sa žiadateľ opieral o dôkazy uvedené v správe, ako aj o zistenia Komisie vo viacerých nedávnych prešetrovaniach týkajúcich sa chemického odvetvia v ČĽR. |
|
(65) |
Žiadateľ sa najprv zaoberal špecifickými zásahmi do nákladov na suroviny a iné vstupy používané na výrobu kyseliny šťaveľovej. Na výrobu kyseliny šťaveľovej sa v skutočnosti používa päť rôznych surovín, a to: sacharidy (najmä cukor a škrob pochádzajúci z kukuričného škrobu); kyselina dusičná, kyselina sírová, kyslík a peroxid vodíka. |
|
(66) |
Žiadateľ uviedol, že výrazné deformácie sa zistili v každom z príslušných odvetví. |
Sacharidy (cukor, kukurica a kukuričný škrob)
|
(67) |
Žiadateľ uviedol, že Čína má veľké množstvá zásob kukurice, čo vláde umožňuje umelo znižovať alebo zvyšovať ceny tejto komodity nákupom alebo predajom veľkých množstiev kukurice na trhu. Hoci sa Čína v roku 2016 začala problémom nadmerných zásob kukurice zaoberať, jej zásoby sú stále veľmi vysoké a deformujú ceny (13). |
|
(68) |
Žiadateľ okrem toho vyhlásil, že vláda kontroluje rôzne aspekty celého hodnotového reťazca kukurice, ako sú napríklad subvencie na produkciu kukurice (14) a dohľad nad jej spracovaním (15). V ČĽR sú zavedené aj opatrenia na kontrolu investícií (16). |
|
(69) |
Žiadateľ takisto uviedol, že 14. päťročný plán národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja Číny (ďalej len „14. päťročný plán“) nadväzuje na predchádzajúci 13. päťročný plán a stanovujú sa v ňom ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v čínskom poľnohospodárskom sektore vrátane výroby a regulácie cukru a kukurice. Tieto plány boli prijaté na úrovni ústrednej vlády, ale na miestnej úrovni ich vykonávajú provinčné vlády a orgány. |
|
(70) |
V 14. päťročnom pláne sa pokračuje v centrálnom a lokálnom hospodárskom plánovaní v čínskom poľnohospodárskom sektore na roky 2021 až 2025 s cieľom pokračovať v „prehlbovaní štrukturálnej reformy poľnohospodárstva na strane ponuky, posilňovaní usmerňovania kvality a podpore revitalizácie vidieckych odvetví“ (17). |
|
(71) |
V záujme dosiahnutia tejto „hĺbkovej reštrukturalizácie poľnohospodárstva“ sa v 14. päťročnom pláne stanovuje viacero cieľov pre poľnohospodárske odvetvie, medzi ktoré patria ciele optimalizovať rozmiestnenie poľnohospodárskej výroby, vybudovať pásmo výroby špičkových poľnohospodárskych výrobkov, zlepšiť systémy podpory a ochrany poľnohospodárstva, zlepšiť mechanizmus kompenzácie výhod pre hlavné oblasti produkcie obilia, vybudovať nový systém poľnohospodárskej subvenčnej politiky a zlepšiť politiku minimálnych nákupných cien obilia. Tieto ciele sa ďalej realizujú na centrálnej úrovni, napríklad prostredníctvom rozvojového plánu pre digitálne poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti (2019 – 2025), bielej knihy o potravinovej bezpečnosti v Číne (18) a národného plánu priemyselného rozvoja vidieka na roky 2020 – 2025 (19). |
|
(72) |
Čínska ústredná vláda pravidelne požaduje intervenčné opatrenia a postupy na reguláciu produkcie, ponuky a dopytu po kukurici v krajine. V apríli 2022 čínsky vicepremiér Hu Chunhua a člen politického byra ústredného výboru Komunistickej strany Číny vyzval poľnohospodárskych výrobcov na „masívne úsilie“ o zvýšenie produkcie kukurice s cieľom stabilizovať produkciu a ponuku tejto plodiny (20). Konkrétne uviedol, že kukurica je nielen dôležitou základnou obilninou, ale aj „podstatnou surovinou pre mnohé priemyselné výrobky“, medzi ktoré patrí aj kyselina šťaveľová. |
|
(73) |
Medzi ústredné štátom vlastnené podniky a ich dcérske spoločnosti pod dohľadom Komisie pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi, ktoré pôsobia v sektore poľnohospodárstva a súvisiacich odvetviach, patria okrem iného: China Agriculture Development Group, COFCO Corporation, China Grain Storage Group, China Salt Industry Group, Sinochem, China National Chemical Group a China National Seed Group (21). |
|
(74) |
Čína zároveň zakazuje, aby boli zahraničné subjekty kontrolnými akcionármi v podnikoch zaoberajúcich sa pestovaním kukurice (22). Vývoz kukurice podlieha aj vývozným kvótam, ktoré spravuje Čínska národná komisia pre rozvoj a reformy a ministerstvo obchodu a ktoré sa prideľujú len štátnym obchodným podnikom (23). |
|
(75) |
Produkcia kukurice v Číne sa preto vyznačuje intervenčnými opatreniami prijatými na vnútroštátnej, regionálnej a provinčnej úrovni v rámci podrobných plánov, ktorými sa deformujú sily ponuky a dopytu na základnej úrovni produkcie. V tomto sektore majú takisto významné zastúpenie čínske štátom vlastnené podniky. Žiadateľ zdôraznil, že podobné intervenčné opatrenia a politické kroky deformujú ceny kukurice pre priemyselných spracovateľov na úrovni škrobu a následne aj kyseliny šťaveľovej. |
Základné chemické medziprodukty
|
(76) |
Ako už bolo uvedené, výroba kyseliny šťaveľovej si vyžaduje použitie viacerých základných chemických medziproduktov vrátane kyseliny dusičnej, kyseliny sírovej, kyslíka a peroxidu vodíka. Žiadateľ vyhlásil, že účasť čínskych štátom vlastnených podnikov v chemickom sektore je prítomná v celom výrobnom reťazci, počnúc základnými surovinami a končiac výrobou kyseliny šťaveľovej, čo spôsobuje výrazné deformácie cien a objemov výroby základných chemických medziproduktov. Politickému dohľadu a usmerňovaniu podliehajú verejné aj súkromné podniky v chemickom priemysle. V dôsledku toho žiadateľ poukázal na to, že čínska vláda môže uplatňovať značnú kontrolu nad základnými chemickými medziproduktmi, a teda aj nad konečnou cenou kyseliny šťaveľovej vyrobenej v Číne, čo vedie k deformáciám, ktoré sa prenášajú na vývozné trhy vrátane trhu Únie. |
|
(77) |
Žiadateľ poukázal na to, že táto kontrola sa dosahuje prostredníctvom čínskych vládnych agentúr, ako je Komisia pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi, ktorá je oficiálnym reprezentatívnym vlastníkom štátnych aktív, ako aj orgánom dohľadu nad nefinančnými centrálnymi štátom vlastnenými podnikmi, medzi ktoré k marcu 2019 patrí 96 podnikov a ich dcérskych spoločností (24). |
|
(78) |
Žiadateľ napríklad uviedol, že čínsky gigant, štátom vlastnený podnik Sinopec, je prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Nanjing Chemical Industrial Corporation „národnou výrobnou základňou“ anorganických chemikálií, organických chemikálií a čistých chemikálií vrátane kyseliny sírovej a kyseliny dusičnej. Prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Hunan Jianchang Petrochemical Co. Ltd. je takisto jedným z najväčších dodávateľov peroxidu vodíka v krajine. |
|
(79) |
Spoločnosť Sinopec v početných príkladoch zdôrazňuje svoju vernosť straníckym princípom (25). Skupina Sinopec, ktorá je pod plnou kontrolou čínskej ústrednej vlády, priznáva, že jej výrobné činnosti sú výrazne ovplyvnené kontrolou ústrednej vlády nad čínskym hospodárstvom (26). |
|
(80) |
Žiadateľ takisto poznamenal, že deformácie cien a ponuky chemických medziproduktov sú spôsobené aj obrovskými nadmernými kapacitami v čínskom chemickom sektore, čo potvrdila aj správa o Číne (27). |
|
(81) |
Medzi ďalšie formy plánovania na miestnej úrovni patrí napríklad 13. päťročný plán rozvoja petrochemického priemyslu provincie Che-pej, ktorá je známa výrobou chemických medziproduktov. Plánom sa v súlade s národnou priemyselnou politikou a v súlade s požiadavkami zoznamu priemyselných obmedzení a eliminácií provincie Che-pej dôsledne vykonávajú podmienky vstupu do sektora, okrem iného sa kontroluje akýkoľvek nový projekt výrobnej kapacity týkajúci sa kyseliny sírovej (28). |
Energia – elektrina
|
(82) |
Žiadateľ vysvetlil, že výroba kyseliny šťaveľovej si vyžaduje značné množstvo energie vo forme elektrickej energie na pohon výrobného procesu a chemických reakcií. |
|
(83) |
Ako sa uvádza v správe o Číne (29), trh s elektrickou energiou v Číne sa zároveň vyznačuje silným zapojením štátom vlastnených podnikov do rôznych fáz dodávateľského reťazca. Približne 50 % výrobnej kapacity je vo vlastníctve štátu, zatiaľ čo celú prenosovú sieť vlastnia dva štátom vlastnené podniky. Silná prítomnosť štátu sa vzťahuje na celý energetický sektor a z viac ako sto podnikov v centrálnom vlastníctve štátu, na ktoré v súčasnosti dohliada Komisia pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi, pôsobí 21 v energetickom sektore. |
|
(84) |
Žiadateľ takisto poukázal na viacero aspektov čínskych verejných politík, ktoré takisto prispievajú k deformácii cien elektrickej energie (30). Prvým je, že SERC, čínsky nezávislý regulátor elektrickej energie, nestanovuje ceny elektrickej energie. Ceny určuje skôr Národná komisia pre rozvoj a reformy, vládny orgán, ktorý má právomoc aj v oblasti priemyselnej politiky. Druhým aspektom je, že zatiaľ čo elektrická energia je jedným z hlavných vstupov pri výrobe kyseliny šťaveľovej, ceny elektrickej energie nie sú v ČĽR založené na trhových princípoch a ovplyvňujú ich aj výrazné deformácie (prostredníctvom centrálneho stanovovania cien, cenových diferenciácií a postupov priameho odberu elektrickej energie) (31). |
Energia – plyn
|
(85) |
Žiadateľ vyhlásil, že produkcia, dodávky, distribúcia a stanovovanie cien zemného plynu v Číne sú prísne regulované a kontrolované čínskym štátom, čo vedie k deformáciám prostredníctvom viacerých mechanizmov. To spôsobuje výrazné deformácie fungovania čínskeho domáceho trhu s dodávkami energie v tejto forme, ako aj nadväzujúcich látok vyrábaných s výhodami vyplývajúcimi z týchto deformácií (32). |
|
(86) |
Čínska vláda prijala v rámci všeobecného 13. päťročného plánu osobitný sektorový plán pre ťažbu čínskeho zemného plynu (33). Ako sa uvádza v správe o Číne, ceny zemného plynu na domácom trhu reguluje Národná komisia pre rozvoj a reformy, ktorá v oznámeniach uverejňuje ceny platné pre jednotlivé provincie a potom miestne cenové úrady uverejňujú na miestnej úrovni príslušné oznámenie, ktorým sa uplatňujú ceny stanovené centrálne uvedenou komisiou. |
|
(87) |
Ako sa uvádza v správe o Číne, čínskemu plynárenskému priemyslu takisto výrazne dominujú štátom vlastnené podniky (34). |
Ceny energií – všeobecne
|
(88) |
Žiadateľ zhrnul, že ceny energie v Číne nie sú trhové a stále ich do veľkej miery reguluje štát alebo ich prijímajú provinčné a miestne samosprávy s cieľom zabezpečovať miestnym výrobcom chemikálií preferenčné ceny energie, čo im umožňuje využívať výhody nižších výrobných nákladov. Formálna regulácia cien zemného plynu, rafinovanej ropy, elektrickej energie a dopravných služieb v Číne spôsobuje jedny z najvýraznejších deformácií v čínskom hospodárstve. Tieto tovary a služby predstavujú faktory na trhu, ktoré ovplyvňujú výrobné náklady a konečné ceny priemyselného tovaru, najmä v odvetviach náročných na zdroje, kde sú potrebné značné množstvá surovín, ako je výroba kyseliny šťaveľovej (35). |
Výroba kyseliny šťaveľovej
|
(89) |
Po analýze uvedených sektorov sa žiadateľ ďalej zaoberal výrobou kyseliny šťaveľovej v Číne, pričom pripomenul tieto prvky, ktoré spôsobujú výrazné deformácie. |
|
(90) |
Po prvé, chemické odvetvie vrátane pododvetvia kyseliny šťaveľovej je do značnej miery zásobované podnikmi, ktoré vlastnia a ovládajú štátne orgány, ktoré nad nimi vykonávajú dozor alebo ich usmerňujú. |
|
(91) |
Čínska vláda a Komunistická strana Číny (KS Číny) udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neprestajný vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Samotný rozsah výrobnej kapacity hlavných čínskych výrobcov kyseliny šťaveľovej naznačuje niektoré aspekty kontroly čínskej vlády a Komunistickej strany Číny nad ich činnosťami. Napríklad spoločnosť Shandong Fengyuan Chemical Co., Ltd., sa označuje za „jeden z vedúcich podnikov v odvetví kyseliny šťaveľovej v Ázii, s kapacitou 105 000 t priemyselnej kyseliny šťaveľovej a 15 000 t rafinovanej kyseliny šťaveľovej a šťaveľanu“ (36). Len táto čínska spoločnosť dosahuje takmer päťnásobok ročnej výrobnej kapacity výrobného odvetvia Únie. Vzhľadom na veľkosť kapitálovej investície požadovanej na zriadenie tejto obrovskej prevádzky žiadateľ považoval za pravdepodobné, že spoločnosť bude mať prepojenia na centrálnu alebo miestnu čínsku vládu a Komunistickú stranu Číny. |
|
(92) |
Na webovom sídle spoločnosti Shandong Fengyuan Chemical Co., Ltd. sa takisto uvádza, že spoločnosť je uznaná ako národný podnik s vyspelými technológiami a podnikové technologické centrum provincie Šan-tung. V septembri 2011 ministerstvo pre vedu a techniku vlády provincie Šan-tung uznalo výskumné a vývojové centrum spoločnosti za „výskumné centrum inžinierskych technológií pre kyselinu šťaveľovú v Šan-tungu“. Spoločnosti boli udelené aj čestné tituly „14. nový popredný podnik čínskeho hospodárstva“, „zaslúžilý podnik Fumin Xinglu provincie Šan-tung“ a „podnik národnej jednoty a demonštrácie pokroku provincie Šan-tung“, čo opäť dokazuje prepojenie medzi spoločnosťou a provinčnou vládou. |
|
(93) |
Podobne žiadateľ uviedol, že chemický podnik Tongliao Jinmei, ktorý sa nachádza v regióne Vnútorné Mongolsko, má odhadovanú ročnú výrobnú kapacitu 100 000 t kyseliny šťaveľovej, pričom rozsah investícií a kapitálu potrebný na vybudovanie takéhoto veľkého závodu naznačuje podobné možné prepojenia, vplyvy a kontrolu ústrednej alebo miestnej čínskej vlády a KS Číny. |
|
(94) |
Po druhé, prítomnosť štátu v podnikoch vyrábajúcich kyselinu šťaveľovú takisto umožňuje orgánom zasahovať do cien a nákladov. Pravidlá o zriaďovaní organizácií KS Číny v každom podniku sa skutočne vzťahujú aj na výrobcov kyseliny šťaveľovej a dodávateľov ich vstupov (37). |
|
(95) |
Spoločnosť Tongliao Jinmei sídli vo Vnútornom Mongolsku, pričom v tomto regióne sa v minulosti zistilo, že prostredníctvom straníckej organizácie sa aj zdanlivo súkromným spoločnostiam vnucujú prepojenia s vládou. Pri nedávnom prešetrovaní Komisia zistila, že údajná súkromná spoločnosť v danom regióne musela vo vnútri spoločnosti zriadiť pobočku strany. Neskôr miestny výbor formálne schválil zriadenie straníckeho výboru spoločnosti a prepojené dcérske spoločnosti boli takisto povinné zriadiť stranícky výbor druhej úrovne so súvisiacimi pobočkami (38). |
|
(96) |
Konkrétne v odvetví kyseliny šťaveľovej, aj keď je úroveň vlastníctva štátu relatívne nízka, pretrváva značný stupeň politického dohľadu zo strany čínskej vlády. Napríklad na webovom sídle spoločnosti Shandong Fengyuan Chemical Co., Ltd. sa v marci 2023 uvádzalo, že: „V sprievode pracovníkov vedecko-technického úradu Cao-čuang, finančného úradu, výboru pre hospodárske informácie, Ľudovej banky atď. zástupca starostu mesta Cao-čuang Huo Gaoyuan skontroloval rozvoj priemyselného hospodárstva okresu Tchaj-er-čuang. Navštívili aj našu spoločnosť. Vedúci predstavitelia, ktorý sprevádzal predseda predstavenstva Zhao Guanghui, navštívili závod a vypočuli si správu o situácii, procese IPO a pláne rozvoja našej spoločnosti. Hoci [predseda] Huo pochválil hospodárske úspechy a široké perspektívy našej spoločnosti, zároveň vzniesol oveľa vyššie požiadavky na bezpečnosť výroby, odbornú prípravu zamestnancov a technologické inovácie našej spoločnosti“. |
|
(97) |
Po tretie, čínska vláda uplatňuje diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné spôsoby ovplyvňovania síl voľného trhu. |
|
(98) |
Čínska vláda považuje odvetvie kyseliny šťaveľovej za strategicky významné, pretože kyselina šťaveľová sa v Číne čoraz väčšmi využíva na vývoj látok používaných pri extrakcii alebo tavení prvkov vzácnych zemín (39). Dopyt po kovoch vzácnych zemín prudko rastie v odvetviach konečného využitia, ako je automobilový priemysel a elektronika. |
|
(99) |
Na webovom sídle spoločnosti Shandong Fengyuan Chemical Co., Ltd. sa uvádza, že spoločnosť je takisto uznaná ako národný podnik s vyspelými technológiami a podnikové technologické centrum provincie Šan-tung (40). Zdá sa, že tento štatút oprávňuje spoločnosť na účasť v čínskom programe pre podniky s vyspelými a novými technológiami (HNTE), ktorý ponúka oprávneným spoločnostiam 15 % sadzbu dane z príjmov právnických osôb (oproti štandardnej sadzbe 25 %) bez ohľadu na typ investícií spoločnosti. Štatút HNTE priznávajú provinčné daňové orgány podnikom nachádzajúcim sa v týchto provinciách, v tomto prípade zjavne v provincii Šan-tung (41). |
|
(100) |
Uznania tohto druhu často poukazujú aj na oprávnenosť získať značné sumy finančnej podpory na centrálnej a provinčnej úrovni vo forme subvencií (42). |
|
(101) |
Ďalšie deformácie vyplývajú z výhod poskytovaných v rámci programov ústrednej štátnej správy a miestnej samosprávy pre priemyselné alebo chemické parky a čoraz častejšie pre tzv. oblasti rozvoja priemyslu vyspelých technológií. Podľa webových sídel podnikov sa spoločnosť Shandong Fengyuan nachádza v zóne hospodárskeho rozvoja Šan-tung – Tchaj-er-čuang v provincii Šan-tung, spoločnosť Qingzhou Peng Bo Chemicals Co., Ltd sa nachádza v zóne hospodárskeho rozvoja mesta Čching-čou v provincii Šan-tung a spoločnosť Shijiazhuang Taihe Chemicals Co. Ltd. sa nachádza v priemyselnom obvode Douyu v provincii Šijiazhuang. |
|
(102) |
Výrobcovia chemikálií, ktorí sídlia v takýchto priemyselných parkoch, majú takisto zvyčajne nárok na vládnu podporu, keďže na všetky spoločnosti nachádzajúce sa v uvedenom parku sa vzťahuje oznámenie o štandardizovanom riadení oblastí koncentrácie chemického priemyslu s cieľom posilniť parky chemického priemyslu danej provincie (43). |
|
(103) |
Po štvrté, podobne ako v iných odvetviach čínskeho hospodárstva, aj v chemickom odvetví dochádza k deformáciám vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania čínskych pravidiel týkajúcich sa konkurzov, podnikov a vlastníctva. Zdá sa, že úvahy Komisie zo správy o Číne týkajúce sa čínskeho konkurzného a majetkového práva sa plne vzťahujú aj na odvetvie kyseliny šťaveľovej (44). |
|
(104) |
Po piate, v chemickom odvetví sú deformované aj mzdové náklady, jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva) (45). |
|
(105) |
Po šieste, výrobcovia kyseliny šťaveľovej majú prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu. Finančný systém ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. |
|
(106) |
Čínska vláda nedávno takisto objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia spoločností. Čínska komisia pre bankovú a poisťovaciu reguláciu (CBIRC) vydala 28. augusta 2020 trojročný akčný plán na zlepšenie správy a riadenia spoločnosti v rámci odvetví bankovníctva a poisťovníctva (2020 – 2022) (46). Plán obsahuje pokyny „ďalej uplatňovať myšlienky vyplývajúce z hlavného prejavu, ktorý predniesol generálny tajomník Si Ťin-pching v súvislosti s realizáciou reformy správy a riadenia spoločností finančného sektora“. Navyše II. časť plánu má za cieľ podporiť organickú integráciu vedúcej úlohy strany do správy a riadenia spoločností: „Postaráme sa, aby bola integrácia vedenia strany do správy a riadenia spoločností systematickejšia, štandardizovanejšia a výraznejšie založená na postupoch […] Dôležité prevádzkové a riadiace otázky musí prerokovať stranícky výbor skôr, než o nich rozhodne predstavenstvo alebo vrcholový manažment.“ |
|
(107) |
Žiadateľ uviedol, že uvedené deformácie sú systémové. Prítomnosť čínskych štátom vlastnených podnikov v celom výrobnom reťazci preto spôsobuje výrazné deformácie cien a objemu výroby. |
|
(108) |
Na výrobu kyseliny šťaveľovej je potrebná široký rad vstupov vrátane cukru/kukurice/škrobu, medziproduktov a veľkého množstva energie a vody. Vzhľadom na to, že existujú obmedzenia, napríklad na dovoz kukurice, deformácie v podobe stláčania cien základných chemických medziproduktov a samozrejme potreba obstarávať energiu a vodu na miestnej úrovni, čínski výrobcovia kyseliny šťaveľovej získavajú všetky svoje vstupy v Číne. Keď výrobcovia kyseliny šťaveľovej nakupujú/kontrahujú vstupné suroviny na výrobu vstupov, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené systematickým deformáciám. |
|
(109) |
V dôsledku toho nielenže nemožno použiť predajné ceny kyseliny šťaveľovej na domácom trhu, ale ovplyvňuje to aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pôdy, financovania, práce atď.), pretože tvorba ich cien je ovplyvnená značným zasahovaním vlády. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy do vstupov, napríklad premeny kukurice na škrob, ktorý potom slúži ako surovina na výrobu kyseliny šťaveľovej. Napríklad dodávatelia týchto vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach. |
|
(110) |
Na záver žiadateľ vyhlásil, že v odvetví kyseliny šťaveľovej dochádza k výrazným deformáciám podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. |
|
(111) |
Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia tak urobila na základe dôkazov dostupných v spise. Dôkazy v spise zahŕňali dôkazy uvedené v správe, ako aj v jej aktualizovanej verzii (ďalej len „aktualizovaná správa“) (47), ktorá sa opiera o verejne dostupné zdroje a ktorá bola 14. mája 2024 zverejnená vo vyšetrovacom spise. |
|
(112) |
Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva Číny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v Číne. |
3.3.1.2.2. Výrazné deformácie, ktoré ovplyvňujú ceny a náklady na domácom trhu v Číne
|
(113) |
Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“ (48). |
|
(114) |
Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (49). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. |
|
(115) |
Najlepším príkladom sú čínske zákony o vlastníctve: odkazujú na prvotné štádium socializmu a štát poverujú podporovaním základného ekonomického systému, v ktorom verejné vlastníctvo zohráva dominantnú úlohu. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (50). |
|
(116) |
Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. |
|
(117) |
Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. |
|
(118) |
Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „socialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „určujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“ (51). Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne. |
|
(119) |
Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily. |
|
(120) |
Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (52). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia. |
|
(121) |
Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. |
|
(122) |
Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele. |
|
(123) |
Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). |
|
(124) |
Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj odôvodnenia 155 až 170 ďalej) (53). |
|
(125) |
Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné a politicky orientované banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (54). |
|
(126) |
To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (55). |
|
(127) |
Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (56). |
|
(128) |
Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (57). |
|
(129) |
Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (58). |
3.3.1.2.3. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia: príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny
|
(130) |
Podniky, ktoré vlastní, ovláda alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v Číne podstatnú časť hospodárstva. |
|
(131) |
Čínska vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neprestajný vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne stanovuje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale prisvojuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch, ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v odvetví štátom vlastnených podnikov. Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (59). |
|
(132) |
Zásahy KS Číny do prevádzkového rozhodovania sa však stali normou nielen v štátom vlastnených podnikoch, ale aj v súkromných spoločnostiach (60), pričom KS Číny si nárokuje vedúce postavenie prakticky v každom aspekte hospodárstva krajiny. Vzhľadom na to, ako veľmi v Číne zrástli štátne a stranícke štruktúry, vplyv štátu prostredníctvom štruktúr KS Číny v podnikoch účinne vedie k tomu, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády. |
|
(133) |
V odvetví dotknutého výrobku pôsobia štátom vlastnené podniky aj súkromné spoločnosti. |
|
(134) |
Konkrétne v odvetví výroby kyseliny šťaveľovej je zrejmý istý stupeň vlastníctva čínskou vládou. Prešetrovaním sa ukázalo, že jeden z hlavných vývozcov kyseliny šťaveľovej, spoločnosť Shandong Hualu Hengsheng Chemical Co., Ltd., vykazuje významný stupeň verejného vlastníctva (61). |
|
(135) |
Podobne aj spoločnosť Tongliao Jinmei Chemical Co., Ltd., je súčasťou skupiny Danhua Chemical Technology Group, ktorá je zase pod účinnou kontrolou Komisie pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi v meste Danyang (62). Spoločnosť spolupracuje s miestnou samosprávou, ako je uvedené v článku o zvyšovaní kapacity a spolupráci so samosprávou mesta Tongliao. V skutočnosti: „Zóna hospodárskeho a technologického rozvoja Tongliao je zameraná na vývojové trendy a trhové vyhliadky odvetvia rozložiteľných materiálov s plným využitím regionálnych komparatívnych výhod, pričom rozširuje reťazec uhoľného chemického priemyslu a priemyslu na spracovanie kukurice pri vyvíjaní maximálneho úsilia na pestovanie a zavádzanie nových rozložiteľných materiálov. […] v procese podpory výstavby priemyselného parku na výrobu nových rozložiteľných materiálov sa plánuje v zóne hospodárskeho a technologického rozvoja Tongliao investovať celkovo 10 miliárd jüanov na plánovanej rozlohe 4 670 akrov. Jedna zo spoločností, Tongliao Jinmei Chemical Co., Ltd., do ktorej investovali a vybudovali ju Čínska akadémia vied a spoločnosti Shanghai Jinmei Holdings a Danhua Technology, sa rozprestiera na ploche 1 000 akrov s celkovou investíciou 4,04 miliardy jüanov a disponuje kompletným zázemím, vybavením a priemyselnými procesmi s cieľom rozšíriť výrobnú kapacitu etylénglykolu a kyseliny šťaveľovej o kyselinu polyglykolovú a zaviazala sa vybudovať najväčšiu základňu pre rozložiteľné materiály z kyseliny polyglykolovej na báze uhlia v Číne. […] V budúcnosti bude zóna hospodárskeho a technologického rozvoja Tongliao stavať na výhodách produktových zdrojov skupiny Jinmei Chemical Group, ako aj na výhodách vyplývajúcich z jej prvenstva ako technologického lídra, s cieľom komplexne rozšíriť a posilniť reťazec priemyslu nových rozložiteľných materiálov“ (63). |
|
(136) |
Na druhej strane, spoločnosť Shandong Fengyuan Chemical Stock Co., Ltd. je prevažne súkromná, s menej ako 1 % podielom štátu (64), ale prechováva úzke väzby na štát a miestnu vládu. Potvrdzuje to článok uverejnený na webovom sídle spoločnosti: „Na zasadnutí sa stranícky výbor mesta Cao-čuang a mestská samospráva zamerali na ocenenie podnikov a vynikajúcich podnikateľov s mimoriadnym prínosom v meste Cao-čuang v roku 2022. Cao Guanghui, predseda spoločnosti Fengyuan Co., Ltd., získal titul ‚vynikajúci podnikateľ mesta Cao-čuang za rok 2022‘, zaznamenal zásluhy druhej triedy a získal osvedčenie s medailou. […] Spoločnosť Fengyuan sa pod správnym vedením straníckeho výboru v meste Cao-čuang a mestskej samosprávy chopila usmernenia Si Ťin-pching myšlienky o socializme s čínskymi charakteristikami pre novú éru a aktívne zaviedla novú koncepciu rozvoja, zameranú na cieľ ‚podporovať na prvom mieste hospodárstvo a sústrediť sa na posilnenie priemyslu‘, […] prekonávať ťažkosti, byť priekopníkmi a inovátormi, dosahovať stabilný rast podnikov a pomáhať podporovať priemyselnú silu a priemyselnú prosperitu mesta. […] Spoločnosť Fengyuan sa bude riadiť duchom Mobilizačnej konferencie pre mesto v úsilí o prehĺbenie rozvoja priemyslu smerom k silným a čulým priemyselným odvetviam, stanovovaniu cieľov a preberaniu zodpovednosti, presnému mapovaniu kritérií, snahe o vedúce postavenie, využívaniu strategických príležitostí na priemyselný rozvoj a vytváraniu účinných celkových plánov na výstavbu projektov a výrobu, pričom výskum, vývoj a prevádzka urýchlia výrazný nárast produkcie, príjmov a daňových platieb, čím výrazne prispejú k ‚posilneniu priemyslu, jeho revitalizácii a prelomovej transformácii‘“ (65). |
|
(137) |
Čínska vláda využíva podniky aj stanovovaním konkrétnych cieľov. Napríklad v roku 2022 ministerstvo financií a ministerstvo poľnohospodárstva a vidieka oznámili kľúčové politiky na rok 2022 a tieto ciele sa týkajú podnikov: „integrovaný rozvoj poľnohospodárskeho odvetvia. Koordinovať usporiadanie a výstavbu viacerých národných moderných poľnohospodárskych priemyselných parkov, výhodných a charakteristických priemyselných klastrov a silných poľnohospodársko-priemyselných obcí. Sústrediť sa na zabezpečenie národnej potravinovej bezpečnosti a efektívne zásobovanie dôležitými poľnohospodárskymi výrobkami so zameraním na ryžu, pšenicu, kukuricu, […] cukor, mliekarenský priemysel, odvetvie osív, zeleninárske zariadenia atď. Poľnohospodárske výrobky so zohľadnením ďalších charakteristických poľnohospodárskych výrobkov, vybudovanie moderného vidieckeho priemyselného systému založeného na silných priemyselných mestách, kde motorom budú priemyselné parky a chrbtovou kosťou priemyselné klastre, ako aj na provinčných, okresných a mestských usporiadaniach a koordinovanej podpore bodov, línií a oblastí s cieľom zlepšiť kvalitu a účinnosť priemyselného rozvoja ako celku“ (66). |
|
(138) |
Okrem toho v petrochemickom a chemickom odvetví orgány podporujú vytváranie klastrov, a to v neposlednom rade preto, aby sa využila vzájomná závislosť rôznych chemických výrobných procesov. V 14. päťročnom pláne rozvoja priemyslu surovín sa skutočne požaduje, aby sa „prijali opatrenia na zväčšenie a posilnenie popredných podnikov. Pod vedením trhu a s podporou vlády budeme […] pomáhať takýmto podnikom urýchľovať medziregionálne fúzie, fúzie medzi vlastníkmi a reorganizáciu, aby sa priemysel väčšmi koncentroval a uľahčili sa medzinárodné operácie. V odvetviach vrátane petrochemického a chemického priemyslu […] podporíme niekoľko priekopníckych podnikov, ktoré by mohli viesť ekosystém priemyselného reťazca s kľúčovou konkurencieschopnosťou […]“ (67). |
|
(139) |
Vládnu kontrolu a politický dohľad možno pozorovať aj na úrovni príslušných priemyselných združení (68). |
|
(140) |
Napríklad Čínske združenie biofermentačného priemyslu (69) (ďalej len „CBFIA“) má dcérske združenie zamerané na organické kyseliny, ktoré zahŕňajú dotknutý výrobok. CBFIA uvádza v článku 3 svojich stanov, že organizácia „zakladá organizáciu Komunistickej strany Číny, vykonáva stranícku činnosť a zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosť straníckej organizácie. […] prijíma obchodné vedenie, dohľad a riadenie zo strany subjektov zodpovedných za registráciu a riadenie, subjektov zodpovedných za budovanie strany, ako aj príslušných administratívnych útvarov zodpovedných za riadenie odvetvia“ (70). V článku 36 sa ďalej uvádza, že osoba poverená vedením združenia musí spĺňať podmienky, ako napríklad „podporovať vedenie Komunistickej strany Číny, podporovať socializmus s čínskymi charakteristikami, rozhodne uplatňovať líniu, zásady a politiku strany a mať dobré politické kvality“ (71). |
|
(141) |
Podobne aj Čínske združenie pre ochranu životného prostredia pred chemikáliami (CCEPA) (72) podľa článku 2 svojich stanov sleduje cieľ „verejne propagovať a vykonávať národné priemyselné politiky, slúžiť priemyslu celým srdcom a podporovať priemyselnú výrobu“. Okrem toho sa v článku 3 stanov uvádza, že združenie CCEPA „vytvára organizáciu Komunistickej strany Číny, vykonáva činnosti strany a zabezpečuje potrebné podmienky na činnosti straníckej organizácie“ a rovnako ako združenie CBFIA „prijíma obchodné usmernenie, dohľad a riadenie zo strany subjektov poverených registráciou a riadením, subjektov poverených budovaním strany, ako aj príslušných administratívnych útvarov poverených riadením priemyslu“ (73). Medzi členov CCEPA patrí aj spoločnosť Shandong Hualu Hengsheng Chemical Co., Ltd (74). |
|
(142) |
V dôsledku toho sa aj tým výrobcom v odvetví dotknutého výrobku, ktorí sú v súkromnom vlastníctve, bráni v prevádzke za trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v tomto odvetví totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu. |
3.3.1.2.4. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia: prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov
|
(143) |
Popri kontrole, ktorú má čínska vláda nad hospodárstvom prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov, je schopná zasahovať aj do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (75), bunky KS Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. |
|
(144) |
Podľa práva obchodných spoločností Číny sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (76)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. |
|
(145) |
Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Komunistická strana Číny si však najmenej od roku 2016 uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v spoločnostiach s tým, že ide o politickú zásadu (77), vrátane vyvíjania tlaku na súkromné spoločnosti, aby na prvé miesto kládli „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (78). |
|
(146) |
Už v roku 2017 údajne pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (79). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov dotknutého výrobku a dodávateľov ich vstupov. |
|
(147) |
Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (ďalej len „usmernenia“) (80), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch. |
|
(148) |
V oddiele II.4 usmernení sa uvádza: „musíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; v oddiele III.6 sa uvádza: „musíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti ako predvoj a priekopníci“. V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (81). |
|
(149) |
Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že prieniky medzi manažérskymi pozíciami a členstvom v Komunistickej strane Číny/straníckymi funkciami existujú aj v odvetví dotknutého výrobku. |
|
(150) |
Napríklad v stanovách spoločnosti Shandong Fengyuan Chemical Stock Co., Ltd. sa v článku 1.13 uvádza: „V súlade s ustanoveniami stanov Komunistickej strany Číny spoločnosť zakladá organizácie Komunistickej strany a vykonáva stranícke činnosti. Spoločnosť zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosť straníckych organizácií“ (82). Na spoločnosť majú vplyv aj miestne vládne orgány, ako sa uvádza v odôvodnení 136. |
|
(151) |
Podobne sa v článku 12 stanov spoločnosti Danhua Chemical Technology Group uvádza, že: „Spoločnosť zakladá organizácie Komunistickej strany a vykonáva stranícke činnosti v súlade s ustanoveniami Ústavy Komunistickej strany Číny. Stranícka organizácia spoločnosti formuluje konkrétne pravidlá vykonávania práce na základe požiadaviek nadriadenej straníckej organizácie, určuje smer, riadi celkovú situáciu a podporuje vykonávanie. Keď spoločnosť rozhoduje o závažných otázkach, mala by si vopred vypočuť názory straníckej organizácie. Spoločnosť zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosť straníckych organizácií.“ (83). |
|
(152) |
Okrem toho je riaditeľ skupiny Danhua Chemical Technology Group zároveň zástupcom tajomníka straníckeho výboru spoločnosti Tongliao Jinmei Chemical Co., Ltd. a členom straníckeho výboru a zástupcom tajomníka komisie pre disciplinárnu inšpekciu spoločnosti Jiangsu Danhua Group Co., Ltd. |
|
(153) |
Predseda spoločnosti Hualu Hengsheng Chemical Co., Ltd. je zároveň tajomníkom straníckeho výboru a zasahovanie Komunistickej strany Číny do obchodných rozhodnutí je zrejmé z webového sídla spoločnosti, kde sa úloha strany v rámci skupiny opisuje takto: „Stranícka pobočka výrobného oddelenia je jednou z najdôležitejších pobočiek členskej základne spoločnosti Hualu Hengsheng. Poskytuje silnú podporu pre dlhodobú bezpečnú a stabilnú výrobu spoločnosti, vytvára pevné základy pre úspornú a efektívnu prevádzku a mimoriadne prispieva k rekordnému hospodárskemu prínosu“ (84). |
|
(154) |
Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov (85). Prítomnosť štátu vo firmách v odvetví kyseliny šťaveľovej a v iných odvetviach (ako je finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov. |
3.3.1.2.5. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia: diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu
|
(155) |
Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a provinčné a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. |
|
(156) |
Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (86). |
|
(157) |
Čínske orgány zaviedli viaceré politiky, ktoré usmerňujú fungovanie odvetvia dotknutého výrobku. |
|
(158) |
Už skôr uvedené kľúčové politiky ministerstva financií a ministerstva poľnohospodárstva a vidieka z roku 2022 (pozri odôvodnenie 137) obsahujú aj tieto ustanovenia ovplyvňujúce fungovanie sektora: „Štát bude pokračovať v realizácii politík, ako sú subvencie pre producentov kukurice a sóje, subvencie na ryžu a stimuly pre okresy s veľkou produkciou obilnín, aby sa upevnila účinnosť štrukturálnej reformy poľnohospodárstva na strane ponuky a zabezpečila národná potravinová bezpečnosť“ alebo „odmeny pre okresy s veľkou produkciou osív. Rozšíriť rozsah podpory pre hlavné oblasti produkcie osív ryže, pšenice, kukurice […]a podporovať transformáciu a modernizáciu odvetvia osív“ (87). |
|
(159) |
Cieľom 14. päťročného programu na podporu modernizácie poľnohospodárstva a vidieckych oblastí (88) je „zlepšiť politiky na podporu produkcie obilia. Stabilizovať subvencie pre pestovateľov obilnín, zlepšiť politiku minimálnych nákupných cien ryže a pšenice a subvenčnú politiku pre pestovateľov kukurice a sóje. Zlepšiť kompenzačný mechanizmus v záujme hlavných oblastí produkcie obilia a zlepšiť systém podpornej politiky pre okresy s najväčšou produkciou obilia“ (89). Ďalej sa ním posilňuje „budovanie inovačných kapacít v oblasti poľnohospodárskej vedy a techniky. So zameraním na oblasti, ako je biologické šľachtenie, biologická bezpečnosť, zdroje a životné prostredie, inteligentné poľnohospodárske stroje, hĺbkové spracovanie poľnohospodárskych výrobkov a tvorba ekologických vstupov, sa vybuduje nová skupina hlavných poľnohospodárskych vedeckých a technologických zariadení a vybavenia, kľúčových laboratórií a poľnohospodárskych vedeckých pozorovacích a experimentálnych staníc“ (90). |
|
(160) |
Okrem toho v decembri 2018 zverejnilo ministerstvo poľnohospodárstva spolu s 15 správnymi orgánmi oznámenie o viacerých politických opatreniach na podporu rozvoja vysokej kvality hĺbkového spracovania poľnohospodárskych výrobkov: „Optimalizácia priemyselnej štruktúry. Koordinovať a podporovať koordinovaný rozvoj intenzívneho spracovania, primárneho spracovania a komplexného využitia poľnohospodárskych výrobkov, zabezpečiť organické prepojenie s dodávateľskými a odberateľskými odvetviami, ako je výroba špeciálnych surovín, logistika skladovania (vrátane logistiky chladiarenských reťazcov) a spotreba na trhu, a zabezpečiť integráciu s výživou a zdravím, rekreačným cestovným ruchom, vzdelávaním, kultúrou a ochranou zdravia. To je organicky prepojené a hlboko integrované s vidieckymi odvetviami, ako je napríklad elektronický obchod. Pravidelne monitorovať a analyzovať rozloženie výrobnej kapacity intenzívneho spracovania a komplexného využitia voľne ložených poľnohospodárskych výrobkov, usmerňovať transformáciu nadbytočných výrobných kapacít, urýchliť výstavbu krátkodobých výrobných kapacít a optimalizovať rozloženie priemyselného reťazca. Zvýšiť pridanú hodnotu spracovania kukurice, najmä výrobkov zo spracovania kukurice v severovýchodnej Číne, a urýchliť rozvoj komplexného spracovania a využitia slamy a kukuričného klasu“ (91). |
|
(161) |
Príslušné politiky nájdeme nielen v poľnohospodárskom sektore, ale aj v chemickom sektore. |
|
(162) |
V usmerňujúcom stanovisku k podpore kvalitného rozvoja petrochemického a chemického priemyslu počas 14. päťročného plánu (ďalej len „usmerňujúce stanovisko“) sa zdôrazňuje potreba „[…] urýchliť transformáciu a modernizáciu tradičných priemyselných odvetví a intenzívne rozvíjať nové chemické materiály a čisté chemikálie. Urýchliť digitálnu transformáciu priemyslu […] a podporiť pokrok Číny smerom od veľkej petrochemickej a chemickej krajiny k silnej petrochemickej a chemickej krajine (92).“ |
|
(163) |
Uvedené ciele sú bližšie špecifikované v nasledujúcich častiach tohto usmerňujúceho stanoviska. Vydávajúce orgány majú napríklad v úmysle „podporovať podniky v tom, aby prevzali vedúcu úlohu pri vytváraní organizácií na spoluprácu v oblasti inovácií, ako sú aliancie pre inovácie priemyselných technológií a mechanizmy spolupráce medzi dodávateľmi a odberateľmi, a podporovať racionálne usporiadanie miestnych samospráv pri budovaní regionálnych inovačných centier a pilotných základní“, aby „získali kľúčové technológie a zvýšili dynamiku inovácií a vývoja, […] urýchlili prelom v oblasti kľúčových technológií […]“ (93). Okrem toho sa chemické odvetvie musí „[zamerať] na strategické novovznikajúce odvetvia, ako sú informačné technológie novej generácie, biotechnológie, nová energia a špičkové zariadenia, zlepšiť špecifikácie odrôd materiálov […] a urýchliť vývoj špičkových polyolefínov, elektronických chemikálií, špeciálnych priemyselných plynov, vysokovýkonných gumových a plastových materiálov, vysokovýkonných vlákien, materiálov na základe biologických zdrojov, špeciálnych mazív a tukov a iných výrobkov“ (94). |
|
(164) |
Hospodárske subjekty sa vyzývajú, aby „aktívne rozvíjali biochemický priemysel a podporovali vývoj enzýmov potrebných na využívanie biomasy a biorafináciu založenú na biologických zdrojoch“ (95). |
|
(165) |
Na úrovni provincií nadobúdajú ciele politiky a príslušné podporné nástroje konkrétnejšiu a cielenejšiu podobu. |
|
(166) |
Podľa 14. päťročného plánu rozvoja strategických a novovznikajúcich odvetví v provincii Che-pej (96) majú štátne orgány formovať priemyselné usporiadanie tohto odvetvia takto: „Zrýchliť tempo inovácií a rozvoja biopriemyslu […] intenzívne rozvíjať odvetvia biofermentácie, výrobkov z biologického materiálu a charakteristických biologických výrobkov a podporovať integrované uplatňovanie biotechnológie v oblasti medicíny, chemického priemyslu, materiálov, hĺbkového spracovania potravín a novej energie. Konsolidovať a posilňovať výhody aminokyselín, škrobových cukrov, enzýmových prípravkov, vitamínov a iných výrobkov a vyvíjať nové biologické materiály, ako sú vlákna, chemické látky a guma z biologických zdrojov a plasty na biologickej báze“ (97). |
|
(167) |
V provincii Chej-lung-ťiang, a najmä v okrese Qinggang „od roku 2021 okresný výbor strany a okresná štátna správa považujú odvetvie spracovania kukurice za projekt č. 1 a vynakladajú maximálne úsilie na vybudovanie pilierového priemyselného reťazca kukurice v rámci okresu, pričom sa zameriavajú na kukuričný škrob ako surovinu a priemyselný reťazec hĺbkového spracovania bude zameraný na cukry, kyseliny a alkoholy. Rozširuje a prehlbuje sa aj zameranie na biologické lieky“ (98). |
|
(168) |
Okrem toho v roku 2024 vydala provincia Šan-tung významnú politiku na podporu, modernizáciu a rozvoj kukuričného odvetvia (99), ktorá prináša významnú daňovú podporu na výskum a vývoj. |
|
(169) |
Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov teda čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia, ako aj výrobné vstupy. |
|
(170) |
Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže subjekty primať, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky týkajúcimi sa odvetvia. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl. |
3.3.1.2.6. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia: neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva
|
(171) |
Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. |
|
(172) |
Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčných konaniach, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje ich výsledok (100). |
|
(173) |
Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (101). Všetku pôdu vlastní štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu) a jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (102). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (103). |
|
(174) |
Na výrobcov dotknutého výrobku sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako úplne uplatniteľné aj v odvetví dotknutého výrobku. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali. |
|
(175) |
So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví dotknutého výrobku. |
3.3.1.2.7. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia: deformácia mzdových nákladov
|
(176) |
Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ILO), a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (104). |
|
(177) |
Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (105). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. |
|
(178) |
Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (106). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v Číne. |
|
(179) |
Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie výroby kyseliny šťaveľovej nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne). |
3.3.1.2.8. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia: prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu
|
(180) |
Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami. |
|
(181) |
Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (107), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (108), a systematicky vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala čínska vláda. |
|
(182) |
V usmerňujúcom stanovisku sa takisto uvádza rozsah podporných nástrojov a politík používaných na dosiahnutie cieľov priemyselnej politiky: „zlepšiť podporné politiky. Posilniť koordináciu medzi priemyselnou politikou a politikou fiškálnou, finančnou, regionálnou, investičnou, dovoznou a vývoznou, energetickou, ekologicko-environmentálnou, cenovou a inými politikami Zapojiť vnútroštátne platformy pre spoluprácu medzi priemyslom a financiami a podporovať prepojenia medzi bankami a podnikmi a spoluprácu medzi priemyselnou a finančnou oblasťou. […]“ (109). |
|
(183) |
Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (110). |
|
(184) |
Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu. |
|
(185) |
Napríklad čínska vláda objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia (111). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať v prvom rade to, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“ (112). |
|
(186) |
Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky (113). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (114). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu. |
|
(187) |
Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom. |
|
(188) |
Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov za referenčnú sadzbu alebo pod ňou ku koncu roka 2018 stále predstavoval najmenej jednu tretinu všetkých úverov (115) a v roku 2020 oficiálne médiá v Číne informovali, že Komunistická strana Číny vyzvala na „usmerňovanie trhovej úrokovej sadzby úverov smerom nadol“ (116). Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu. |
|
(189) |
Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. Výsledkom je, že sa prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov, pričom čínska vláda sa viackrát rozhodla buď vyhnúť sa úverovým zlyhaniam, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo previesť vlastníctvo dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny. |
|
(190) |
V podstate sa dá konštatovať, že aj napriek krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach. |
|
(191) |
Pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie dotknutého výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach. |
3.3.1.2.9. Systémový charakter opísaných deformácií
|
(192) |
Komisia poznamenala, že deformácie opísané v aktualizovanej správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako boli opísané tu aj v časti I aktualizovanej správy, sa vzťahujú na celú krajinu a na všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený tu aj v časti II aktualizovanej správy. |
|
(193) |
Komisia pripomína, že na výrobu dotknutého výrobku sú potrebné určité vstupy. Keď výrobcovia dotknutého výrobku nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach. Tieto deformácie sú podrobne opísané v predchádzajúcom texte. Komisia poukázala na to, že regulačné usporiadanie, ktoré je základom týchto deformácií, je všeobecne rozšírené, pričom výrobcovia kyseliny šťaveľovej podliehajú týmto pravidlám ako každý iný hospodársky subjekt v Číne. Tieto deformácie majú preto priamy vplyv na štruktúru nákladov dotknutého výrobku. |
|
(194) |
V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predajné ceny dotknutého výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II aktualizovanej správy. |
|
(195) |
Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. |
|
(196) |
Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak. |
3.3.1.2.10. Záver
|
(197) |
Analýzou uvedenou v tomto bode, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní Číny do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia dotknutého výrobku, sa preukázalo, že ceny dotknutého výrobku a náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. |
|
(198) |
Na základe toho Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty v tomto prípade nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto vypočítala tieto hodnoty pomocou príslušných nedeformovaných cien a referenčných hodnôt odvodených z iných zdrojov. |
3.3.1.2.11. Reprezentatívna krajina
3.3.1.2.11.1. Všeobecné poznámky
|
(199) |
Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:
|
|
(200) |
V zázname Komisia vysvetlila, že prešetrovaný výrobok sa okrem ČĽR nevyrábal v žiadnej inej krajine s vyšším stredným príjmom. Komisia preto uviedla, že pri stanovení vhodnej reprezentatívnej krajiny v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia použije výrobu kyseliny citrónovej, čo je výrobok podobný kyseline šťaveľovej. |
|
(201) |
Kyselina šťaveľová a kyselina citrónová majú podobné chemické vlastnosti. V skutočnosti sa skladajú z rovnakých organických prvkov a zatiaľ čo kyselina šťaveľová obsahuje dve karboxylové skupiny, kyselina citrónová ich má tri. Okrem toho sú tieto dva výrobky pri veľkom množstve konečných použití do určitej miery zameniteľné. Obidva sa používajú ako čistiace a antibakteriálne prostriedky, pri výrobe liekov a antibiotík, na čistenie kovov pri ich výrobe a ako zložky poľnohospodárskych hnojív. Komisia zistila, že kyselina citrónová sa spomedzi krajín s vyšším stredným príjmom vyrába v Kolumbii. |
|
(202) |
Ako sa uvádza v zázname, Komisia našla ľahko dostupné finančné informácie o spoločnosti Sucroal SA týkajúce sa rozpočtového roku 2022. Okrem toho sa na základe zistených informácií z Kolumbie podarilo stanoviť referenčné hodnoty pre hlavné výrobné faktory, energiu, plyn, vodu a prácu. |
|
(203) |
Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa vyjadrili k vhodnosti Kolumbie ako reprezentatívnej krajiny. |
|
(204) |
Žiadna zainteresovaná strana nepredložila pripomienky k výberu Kolumbie za reprezentatívnu krajinu. |
|
(205) |
A napokon, vzhľadom na nespoluprácu a potom, ako sa stanovilo, že Kolumbia je vhodnou reprezentatívnou krajinou na základe všetkých uvedených skutočností, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. |
3.3.1.2.11.2. Záver
|
(206) |
Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Kolumbia vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. |
3.3.1.2.12. Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov
|
(207) |
Komisia v zázname uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia takisto uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA a medzinárodnú referenčnú hodnotu poskytnutú žiadateľom v žiadosti na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na hlavné suroviny. Okrem toho Komisia uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce použije informácie od MOP (119) a ostatné náklady určí na základe verejne dostupných sadzieb dodávateľov elektrickej energie (120), vody (121) a plynu (122) v Kolumbii. |
|
(208) |
Komisia zároveň informovala zainteresované strany, že dva výrobné faktory sa vzhľadom na ich nízky vplyv na výrobné náklady považujú za spotrebný materiál, ktorý tvorí menej ako 2 % výrobných nákladov kyseliny šťaveľovej. |
3.3.1.2.13. Nedeformované náklady a referenčné hodnoty
Výrobné faktory
|
(209) |
Na základe všetkých informácií zo žiadosti a následných informácií predložených žiadateľom boli určené tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia: Tabuľka 1 Výrobné faktory v prípade kyseliny šťaveľovej
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Suroviny
|
(210) |
S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (125). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z ČĽR do reprezentatívnej krajiny zostal objem dovozu z iných tretích krajín reprezentatívny. |
|
(211) |
V prípade jedného výrobného faktora (konkrétne hydroxidu draselného) Komisia zistila, že dovoz tejto suroviny s pôvodom v ČĽR do Kolumbie tvoril významný podiel. Preto sa referenčná cena založená na týchto dovozoch nemohla považovať za vhodnú a Komisia pristúpila k použitiu dovozných cien v Turecku. Komisia poznamenáva, že napriek skutočnosti, že Turecko – ktoré žiadateľ navrhol ako reprezentatívnu krajinu – nemožno v tomto prípade považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu vzhľadom na problémy týkajúce sa dostupnosti najnovších finančných informácií a uvedenej hlavnej suroviny, stále ho považuje za spoľahlivý zdroj v prípade referenčnej hodnoty hydroxidu draselného, keďže má podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR a vyrába kyselinu citrónovú, ktorej výrobný proces je podobný dotknutému výrobku. |
|
(212) |
Vzhľadom na nízky objem dovozu kyslíka do Kolumbie sa cena nepovažovala za reprezentatívnu. Aj v Turecku boli objemy dovozu kyslíka nízke a takisto sa nepovažovali za nereprezentatívne. Komisia preto pristúpila k použitiu priemernej svetovej ceny dovozu kyslíka v roku 2022, ako sa uvádza v štatistickej správe dostupnej v žiadosti (126). |
|
(213) |
Okrem toho bol v Kolumbii nízky aj objem dovozu kyseliny dusičnej. Za vhodný zdroj tejto referenčnej hodnoty nebolo možné považovať Turecko, keďže veľký podiel dovozu kyseliny dusičnej do Turecka pochádza z ČĽR. Komisia preto pristúpila k použitiu medzinárodnej ceny kyseliny dusičnej v roku 2022, ktorá je k uvedená v žiadosti (127). Komisia v zázname informovala zainteresované strany, že vo výrobnom procese výrobného odvetvia Únie je kyselina dusičná výrobným faktorom aj vedľajším produktom výrobného procesu kyseliny šťaveľovej, preto sa na kyselinu dusičnú ako vedľajší produkt uplatnila rovnaká medzinárodná referenčná hodnota. |
|
(214) |
V pripomienkach k záznamu jeden výrobca z Únie vyjadril výhrady k cene vedľajšieho produktu. Vyhlásil, že kyselina dusičná, ktorá sa používa ako surovina a ktorá sa získava ako vedľajší produkt, by nemala mať rovnakú cenu. Vedľajší produkt sa získava v zriedenej forme, a preto je jeho cena nižšia ako cena suroviny. Komisia preto upravila cenu kyseliny dusičnej ako vedľajšieho produktu v pomere ceny zriedenej kyseliny dusičnej predávanej ako vedľajší produkt k cene kyseliny dusičnej používanej ako surovina podľa údajov poskytnutých výrobcom z Únie. Cena zriedenej kyseliny dusičnej predstavuje 46 % ceny kyseliny dusičnej používanej ako surovina. Referenčná hodnota v prípade vedľajšieho produktu sa preto upravila na úroveň 1,30 CNY/kg. |
|
(215) |
Vzhľadom na to, že vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, skutočné náklady vzniknuté výrobcom na základe informácií, ktoré poskytli výrobcovia z Únie v prípade dvoch výrobných faktorov, a to kyseliny sírovej a peroxidu vodíka, predstavovali v období revízneho prešetrovania zanedbateľný podiel na celkových nákladoch na suroviny. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, bez ohľadu na použitý zdroj nemala žiadny citeľný vplyv na výpočty dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 208. |
|
(216) |
K týmto dovozným cenám by sa zvyčajne mali prirátať aj ceny vnútroštátnej dopravy. Vzhľadom na zistenie v odôvodnení 231, ako aj na charakter tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré sa zameriava na zisťovanie toho, či dumping počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval alebo by sa mohol opätovne vyskytnúť, a nie na zisťovanie jeho presného rozsahu, Komisia rozhodla, že úpravy na zohľadnenie vnútroštátnej dopravy nie sú potrebné. Takéto úpravy by mali za následok iba zvýšenie normálnej hodnoty, a tým aj dumpingového rozpätia. |
Práca
|
(217) |
Na stanovenie miezd v Kolumbii Komisia použila štatistiky MOP (128). Poskytujú informácie o mesačných mzdách zamestnancov vo výrobnom priemysle a o priemernom počte hodín odpracovaných za týždeň v Kolumbii počas obdobia prešetrovania. |
|
(218) |
Pri výpočte nákladov práce v Kolumbii Komisia pripočítala 12 % príspevok do dôchodkového fondu a daň týkajúcu sa rizika pri výkone povolania vo výške 2,436 %, ktorá sa uplatňuje na tretiu triedu rizika na základe činnosti spoločnosti, do ktorej patrí spoločnosť Sucroal SA (129). |
Elektrina
|
(219) |
V prípade elektriny Komisia použila ľahko dostupnú cenu od spoločnosti Enel (130), ktorá je hlavným dodávateľom elektrickej energie v Kolumbii. Z tohto zdroja vyplynula počas obdobia revízneho prešetrovania jedna priemerná cena elektrickej energie za mesiac. |
Voda
|
(220) |
Na určenie cien vody Komisia použila ceny platné v Kolumbii, ktoré účtuje spoločnosť ACUEDUCTO zodpovedná za dodávku vody, odvádzanie a čistenie odpadových vôd v Bogote (131). Uplatniteľné jednotkové náklady sa odhadujú na 6,59 CNY/m3. |
Zemný plyn
|
(221) |
V prípade zemného plynu Komisia použila ľahko dostupnú cenu uverejnenú spoločnosťou Gases de Occidente (132), dodávateľom plynu v regióne, v ktorom má spoločnosť Sucroal SA svoje sídlo. Uplatniteľné jednotkové náklady sa odhadujú na 3,95 CNY/m3 (t. j. priemer jednotkových nákladov v období revízneho prešetrovania). |
Režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady, zisk a odpisovanie
|
(222) |
Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte. |
|
(223) |
S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu vyvážajúcich výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na základe údajov, ktoré poskytol výrobca z Únie, Komisia preto stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k celkovým výrobným nákladom a nákladom práce. Tento percentuálny podiel potom v závislosti od vyrábaného modelu uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov s cieľom získať nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou. |
|
(224) |
Pri stanovení nedeformovanej a primeranej sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia vychádzala z finančných údajov spoločnosti Sucroal SA za rok 2022 získaných z databázy Orbis (133). |
3.3.1.2.14. Výpočet normálnej hodnoty
|
(225) |
Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. |
|
(226) |
Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z informácií o použití každého výrobného faktora (materiálov a práce) pri výrobe kyseliny šťaveľovej, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie, a overené informácie poskytnuté žiadateľom. |
|
(227) |
Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Režijné náklady spojené s výrobou sa stanovili na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk boli stanovené na základe finančných výkazov spoločnosti Sucroal SA za rok 2022 získaných z databázy Orbis (134) (pozri bod 3.3.1.2.11). K nedeformovaným priamym výrobným nákladom Komisia pripočítala tieto položky:
|
|
(228) |
Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. |
3.3.1.3.
|
(229) |
Keďže vyvážajúci výrobcovia z ČĽR nespolupracovali, vývozná cena sa určila podľa údajov Eurostatu o cene CIF upravených na úroveň ceny zo závodu. Cena CIF bola preto znížená o náklady na vnútroštátnu dopravu, manipuláciu a námornú dopravu na základe dôkazov uvedených v žiadosti. |
3.3.1.4.
|
(230) |
Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu určenú podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývoznú cenu na úrovni ceny zo závodu, ktorá bola stanovená, ako sa uvádza vyššie. |
3.3.1.5.
|
(231) |
Na tomto základe sa zistilo, že dumpingové rozpätie je v prípade dotknutej krajiny značné (59 %). Dospelo sa tak k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval. |
4. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU DUMPINGU
4.1. India
|
(232) |
V nadväznosti na zistenie existencie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: i) výrobná kapacita a voľná kapacita v Indii, ii) vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii a iii) atraktívnosť trhu Únie. |
4.1.1. Výrobná kapacita a voľná kapacita v Indii
|
(233) |
Pri predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa celková kapacita indických výrobcov kyseliny šťaveľovej odhadovala na približne 40 000 t/rok. Okrem toho Komisia nezistila žiadne dôkazy o tom, že by niektorý zo známych indických výrobcov kyseliny šťaveľovej medzitým zatvoril niektorú zo svojich výrobných kapacít. Podľa overených údajov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa kapacita indických výrobcov využívala na približne 78 %. Komisia preto odhadla, že voľná kapacita v Indii je približne 8 500 t, čo zodpovedá [86 % – 105 %] celkovej spotreby na voľnom trhu Únie počas ORP. |
4.1.2. Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii
|
(234) |
Počas ORP mali dve spolupracujúce indické spoločnosti významný predaj na vývoz do ostatných krajín sveta. |
|
(235) |
Z overených údajov dvoch spolupracujúcich indických výrobcov po porovnaní s údajmi poskytnutými v žiadosti o revízne prešetrovanie a s údajmi dostupnými v databáze GTA, vyplýva, že priemerná indická vývozná cena do Únie je o 11 % vyššia ako priemerná vývozná cena do ostatných krajín sveta. Na základe vývozných cien do tretích krajín by teda dumpingové rozpätie bolo vyššie ako na základe vývozných cien do Únie. |
4.1.3. Atraktívnosť trhu Únie
|
(236) |
Hoci Únia predstavuje pre kyselinu šťaveľovú relatívne malý trh, pre indických vyvážajúcich výrobcov je naďalej atraktívna. Ako sa uviedlo v predchádzajúcich odôvodneniach, priemerná vývozná cena do Únie je vyššia ako v prípade ostatných krajín sveta. Túto atraktívnosť potvrdzuje aj skutočnosť, že napriek pomerne vysokej úrovni platných antidumpingových ciel indickí vyvážajúci výrobcovia pokračujú vo vyvážaní na trh Únie. |
4.1.4. Záver
|
(237) |
Z prešetrovania vyplynulo, že dovoz z Indie počas ORP naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny. |
|
(238) |
Vzhľadom na dostupnú voľnú kapacitu v Indii, úroveň cien indických výrobcov všeobecne na tretích trhoch a atraktívnosť trhu Únie z hľadiska cien je veľmi pravdepodobné, že v prípade absencie opatrení by sa aspoň určitá časť dostupnej kapacity v Indii využila na výrobu kyseliny šťaveľovej na vývoz do Únie alebo by sa vzhľadom na vyššie ceny na trhu Únie niektoré vývozy na tretie trhy presmerovali do Únie. |
|
(239) |
Komisia navyše zistila, že len voľná kapacita v Indii dokáže pokryť takmer celú spotrebu v Únii počas ORP a že trh Únie je vzhľadom na svoje ceny pre indických vyvážajúcich výrobcov veľmi atraktívny. |
|
(240) |
Komisia preto dospela k záveru, že pokiaľ by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, indické spoločnosti by pravdepodobne vyvážali do Únie vo väčších objemoch ako v súčasnosti a za dumpingové ceny. V prípade uplynutia platnosti opatrení je teda pravdepodobné, že dumping bude pokračovať alebo sa minimálne zopakuje. |
4.2. Čína
|
(241) |
V nadväznosti na zistenie existencie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: i) výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne, ii) vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii, iii) atraktívnosť trhu Únie a iv) možná absorpčná kapacita trhov tretích krajín. |
|
(242) |
Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov bola analýza vypracovaná na základe najlepších dostupných skutočností, konkrétne na základe informácií získaných v žiadosti o revízne prešetrovanie a z verejne dostupných informácií. |
4.2.1. Výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne
|
(243) |
Čína je zďaleka najväčšou krajinou na svete, ktorá vyrába kyselinu šťaveľovú, s odhadovanou produkciou 416 500 ton v roku 2022, ako sa uvádza v žiadosti (135). |
|
(244) |
Pri predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa zistilo, že čínski výrobcovia majú spoločne ročnú kapacitu približne [150 000 – 200 000] ton (136). V aktuálnom prípade žiadateľ v žiadosti uviedol, že tento údaj je podhodnotený a že podľa štúdie, ktorú si nechal vypracovať, predstavovala celková výrobná kapacita kyseliny šťaveľovej v Číne v roku 2018 približne 450 000 ton ročne a v roku 2022 sa zvýšila na 595 000 ton ročne. To predstavuje takmer polovicu svetovej spotreby, ktorá sa v roku 2022 podľa verejne dostupných zdrojov odhadovala na 1 215 000 ton (137). |
|
(245) |
Žiadateľ zároveň uviedol, že v rámci celkového zvyšovania výrobných kapacít hlavní čínski výrobcovia takisto rozširovali svoje kapacity alebo zavádzali nové, čo dokazuje schopnosť rozširovať výrobné kapacity mimoriadne rýchlo (138). |
|
(246) |
Podľa žiadosti dosiahla spotreba kyseliny šťaveľovej na vnútornom trhu v Číne v roku 2022 približne 250 000 ton a celkový čínsky vývoz bol v roku 2022 na úrovni približne 167 000 ton (139). Do Číny sa nedováža žiadny tovar s pôvodom v Únii alebo v Indii, a teda čínsky domáci trh zásobujú výlučne čínski výrobcovia. V dôsledku toho sa voľná kapacita čínskych výrobcov odhaduje približne na 180 000 ton, čo predstavuje približne 30 % ich celkovej kapacity v roku 2022 (140), a [18 – 22] – násobok spotreby na voľnom trhu Únie. |
|
(247) |
Keďže tri štvrťroky obdobia revízneho prešetrovania patrili do roku 2022, Komisia považovala uvedené údaje za uplatniteľné aj na prvý štvrťrok roku 2023. Podľa štúdie predloženej v žiadosti čínski výrobcovia skutočne priebežne plánujú zvyšovanie kapacít, a preto by údaje za rok 2022 zodpovedali konzervatívnemu odhadu, keďže v prvom štvrťroku 2023 sa mohla uviesť do prevádzky ďalšia kapacita. |
|
(248) |
Na základe uvedeného dospela Komisia k záveru, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú značné voľné kapacity, ktoré by v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobne použili na vývoz kyseliny šťaveľovej do Únie za dumpingové ceny. |
4.2.2. Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii
|
(249) |
S cieľom analyzovať pravdepodobné správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov v prípade neexistencie opatrení Komisia preskúmala úroveň cien v súvislosti s predajom čínskeho vývozu do ostatných krajín sveta. Vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu Komisia použila štatistické údaje Eurostatu a databázy GTA. |
|
(250) |
V období revízneho prešetrovania bola priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie ([1 478 – 1 817] EUR/t) vyššia ako priemerná vývozná cena z Číny do tretích krajín (okrem EÚ, 868 EUR/t). |
|
(251) |
Okrem toho bola aj čínska dovozná cena do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania (1 262 EUR/t) vyššia ako priemerná vývozná cena z Číny na jej 10 najväčších vývozných trhov (889 EUR/t). Na základe vývozných cien do tretích krajín by teda dumpingové rozpätie bolo vyššie ako na základe vývozných cien do Únie. |
|
(252) |
Bez antidumpingových ciel by čínski vývozcovia mohli ľahko uskutočňovať vývoz do Únie za ceny vyššie ako na trhy iných tretích krajín, preto by sa v prípade uplynutia platnosti opatrení objem vývozu za dumpingové ceny veľmi pravdepodobne zvýšil. Pre čínskych vyvážajúcich výrobcov by boli vyššie trhové ceny v Únii atraktívne, čo by viedlo k pokračovaniu dumpingu. |
4.2.3. Atraktívnosť trhu Únie
|
(253) |
Hoci Únia predstavuje pre kyselinu šťaveľovú relatívne malý trh, pre čínskych vyvážajúcich výrobcov je naďalej atraktívna z hľadiska cien. Okrem antidumpingového cla podlieha čínsky dovoz do Únie bežnému dovoznému clu ad valorem vo výške 6,5 %, ale napriek tomu je stále prítomný na trhu Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 267. |
4.2.4. Možná absorpčná kapacita trhov tretích krajín
|
(254) |
Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, čínski vyvážajúci výrobcovia sú schopní zásobovať trhy tretích krajín za mimoriadne nízke ceny. Podľa žiadateľa sú teraz tieto trhy pravdepodobne nasýtené, a preto nie sú schopné absorbovať žiadne ďalšie objemy čínskeho vývozu, ako naznačuje rýchly prechod z tradičných trhov krajín uvedených v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti do nových krajín, v ktorých Čína uskutočnila strategické investície do projektov čistenia kovov vzácnych zemín, ako sú Mjanmarsko, Peru a Pobrežie Slonoviny. Podľa názoru žiadateľa však dopyt v týchto krajinách môže rásť len tak rýchlo, ako to umožňujú čínske investície, čo pravdepodobne nebude tak rýchlo, ako narastajú nové kapacity v Číne (141). |
|
(255) |
Okrem toho je podľa žiadosti nepravdepodobné, že by sa začal dopyt po čínskej kyseline šťaveľovej v zahraničí zvyšovať rýchlejšie. Naopak, je skôr pravdepodobné, že začne rýchlo klesať, ak bude Čína v súvislosti s obchodným napätím naďalej zavádzať vývozné obmedzenia na kovy a minerály vzácnych zemín, ktorých čistenie predstavuje jedno z použití kyseliny šťaveľovej (142). |
|
(256) |
Komisia preto na základe žiadosti dospela k záveru, že možná absorpcia čínskej voľnej kapacity tretími krajinami je obmedzená. |
4.2.5. Záver
|
(257) |
Vzhľadom na značnú voľnú kapacitu v Číne a s prihliadnutím na dôkazy o atraktívnosti trhu Únie dospela Komisia k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by čínski vyvážajúci výrobcovia pravdepodobne aktivovali voľnú kapacitu a dokonca aj presmerovali vývoz z tretích krajín na trh Únie za dumpingové ceny a vo významných objemoch. Komisia preto dospela k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení na dovoz z Číny by viedlo k pokračovaniu dumpingu alebo v každom prípade k opätovnému výskytu dumpingu. |
5. UJMA
5.1. Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii
|
(258) |
Podobný výrobok vyrábali v Únii počas posudzovaného obdobia dvaja výrobcovia – spoločnosti Oxaquim a WeylChem. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Vzhľadom na to, že údaje použité v analýze ujmy pochádzali len od dvoch výrobcov z Únie, číselné údaje stanovené na základe týchto údajov uvedené ďalej v texte sú uvedené v rozpätiach s cieľom chrániť dôvernosť údajov výrobcov z Únie. |
|
(259) |
Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená v rozmedzí 16 000 až 20 000 ton. Komisia stanovila objem výroby v Únii na základe overeného vyplneného dotazníka od spoločnosti Oxaquim a vyplneného dotazníka od spoločnosti WeylChem. Ako je vysvetlené v odôvodnení 19, dotazník od spoločnosti WeylChem sa Komisii overiť nepodarilo. Napriek tomu Komisia údaje, ktoré spoločnosť WeylChem vo vyplnenom dotazníku poskytla, krížovo skontrolovala s príslušnými údajmi dostupnými v žiadosti o revízne prešetrovanie a získala primeranú istotu, že ich možno použiť na stanovenie ukazovateľov ujmy relevantných pre celé výrobné odvetvie Únie, konkrétne pre výrobu v Únii, spotrebu v Únii a makroekonomické ukazovatele. Ostatné ukazovatele ujmy sa stanovili na základe overeného vyplneného dotazníka spoločnosti Oxaquim. |
|
(260) |
Spolupracujúci výrobcovia z Únie predstavujú 100 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii. |
5.2. Spotreba v Únii
|
(261) |
Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie a údajov Eurostatu o dovoze. |
|
(262) |
Spotreba v Únii sa vyvíjala takto: Tabuľka 2 Spotreba v Únii (v tonách)
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(263) |
Spotreba na voľnom trhu Únie počas posudzovaného obdobia vzrástla o 11 %. V roku 2020 bola spotreba v Únii nízka v dôsledku hospodárskeho spomalenia spôsobeného pandémiou ochorenia COVID-19. V rokoch 2021 a 2022 sa vrátila na úroveň spred pandémie, zatiaľ čo počas obdobia revízneho prešetrovania klesla v dôsledku nižšieho objemu predaja výrobného odvetvia Únie spôsobeného dočasnými problémami s dodávkami jednej z hlavných surovín používaných na výrobu kyseliny šťaveľovej, ktoré dočasne narušili výrobný proces. |
|
(264) |
Jeden z výrobcov z Únie používal kyselinu šťaveľovú interne na výrobu iných výrobkov. Vlastná spotreba sa v posudzovanom období zvýšila o 29 %, pričom sledovala podobný trend ako spotreba na voľnom trhu. |
5.3. Dovoz z dotknutých krajín
5.3.1. Objem a podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu
|
(265) |
Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu o dovoze. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe tohto údaja ako percento spotreby na voľnom trhu Únie. |
|
(266) |
Dovoz z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto: Tabuľka 3 Objem dovozu a jeho podiel na trhu
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(267) |
Objem dovozu z dotknutých krajín sa zvýšil z 984 ton v roku 2020 na 1 565 ton v období revízneho prešetrovania, t. j. o 59 %. |
|
(268) |
Objem dovozu z ČĽR sa zvýšil zo 771 ton v roku 2020 na 1 149 ton v období revízneho prešetrovania, t. j. o 49 %. |
|
(269) |
Objem dovozu z Indie sa zvýšil z 213 ton v roku 2020 na 416 ton v období revízneho prešetrovania, t. j. o 95 %. |
|
(270) |
Počas toho istého obdobia sa spotreba na voľnom trhu Únie zvýšila približne o 11 %. V dôsledku toho vyvážajúci výrobcovia z dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia zvýšili svoj podiel na trhu z 9,2 % na 12,4 % v prípade ČĽR, z 2,5 % na 4,5 % v prípade Indie a z 11,7 % na 16,9 % v prípade oboch dotknutých krajín. |
5.3.2. Ceny dovozu z dotknutých krajín a cenové podhodnotenie
|
(271) |
Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu o dovoze. Cenové podhodnotenie dovozu sa stanovilo na základe overených vyplnených dotazníkov indických výrobcov a na základe údajov Eurostatu o dovoze z ČĽR, keďže výrobcovia z tejto krajiny nespolupracovali. |
|
(272) |
Vážený priemer ceny dovozu z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto: Tabuľka 4 Dovozné ceny (v EUR/t)
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(273) |
Priemerné ceny dovozu z dotknutých krajín na trh Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 60 %. |
|
(274) |
Priemerná cena dovozu z Indie sa v posudzovanom období zvýšila o 30 % a priemerná cena dovozu z ČĽR o 71 %. |
|
(275) |
V prípade Indie Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:
|
|
(276) |
V prípade Číny Komisia stanovila podhodnotenie ceny počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala vážený priemer predajných cien, ktoré spolupracujúci výrobca z Únie účtoval neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravených na úroveň cien zo závodu, s priemernou cenou dovozu z ČĽR na základe CIF. Vzhľadom na nespoluprácu zo strany ČĽR sa dovozná cena z Číny stanovila na základe údajov Eurostatu, ktoré sú uvedené ako CIF na hranici Únie. |
|
(277) |
Ceny CIF sa potom upravili o náklady po dovoze, najmä o zmluvné clo, náklady na colnú správu a antidumpingové clo. |
|
(278) |
Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu spolupracujúceho výrobcu z Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Zistilo sa tak vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny [5 – 25] % v prípade dovozu z Indie a rozpätie podhodnotenia ceny [4 – 10] % v prípade dovozu z ČĽR na trh Únie. Kumulované rozpätie podhodnotenia ceny podľa dovozu z dotknutých krajín bolo na úrovni [6 – 12] %. |
5.4. Dovoz z tretích krajín iných ako India a ČĽR
|
(279) |
Dovoz kyseliny šťaveľovej z tretích krajín okrem Indie a ČĽR sa uskutočňoval najmä z Taiwanu. |
|
(280) |
Celkový objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín sa vyvíjali takto: Tabuľka 5 Dovoz z tretích krajín
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(281) |
Dovoz z Taiwanu sa počas posudzovaného obdobia znížil o 9 %. Podiel Taiwanu na trhu sa znížil o 0,3 percentuálneho bodu. |
|
(282) |
Dovoz z tretích krajín okrem dotknutých krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 50 %. Jeho podiel na trhu Únie sa v rovnakom období zvýšil z 2 % v roku 2020 na 2,7 %. |
|
(283) |
Priemerná cena dovozu z tretích krajín okrem dotknutých krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 75 % a bola oveľa vyššia ako priemerná cena výrobného odvetvia Únie. |
5.5. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie
5.5.1. Všeobecné poznámky
|
(284) |
Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie. |
5.5.2. Makroekonomické ukazovatele
5.5.2.1.
|
(285) |
Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto: Tabuľka 6 Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(286) |
Objem výroby v roku 2021 sa v porovnaní s rokom 2020 zvýšil o 11 %. V roku 2020 bol objem výroby pod bežnou úrovňou v dôsledku dočasného uzavretia závodu spôsobeného obmedzeniami súvisiacimi s pandémiou ochorenia COVID-19. Zvýšenie v roku 2021 bolo teda len návratom objemu výroby na normálnu úroveň pred príchodom pandémie ochorenia COVID-19. V roku 2022 a počas obdobia revízneho prešetrovania sa objem výroby znížil v dôsledku dočasných problémov s dodávkami jednej z hlavných surovín, ktoré narušili výrobný proces, ako sa uvádza v odôvodnení 263, a v dôsledku nižšieho dopytu po európskej kyseline šťaveľovej spôsobeného zvýšeným a relatívne lacnejším dovozom z ČĽR a Indie. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem výroby znížil o 8 %. |
|
(287) |
Keďže výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia nezmenila, využitie kapacity kolísalo podľa zmien v objeme výroby. |
5.5.2.2.
|
(288) |
Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto: Tabuľka 7 Objem predaja a podiel na trhu
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(289) |
Objem predaja sa vyvíjal v súlade s objemom výroby a nedošlo k významným pohybom zásob (okrem roku 2021). Objem predaja sa teda v roku 2021 zvýšil vďaka oživeniu po skončení pandémie ochorenia COVID-19 a potom sa znížil v dôsledku prerušenia výroby spôsobeného dočasnými problémami s dodávkami jednej z hlavných surovín, ako sa uvádza v odôvodnení 286. Celkovo sa počas celého posudzovaného obdobia objem predaja zvýšil o 3 %. |
|
(290) |
Keďže v tom istom období spotreba v Únii rástla rýchlejšie ako objem predaja výrobcov z Únie, a to o 11 %, podiel výrobcov v Únii na trhu sa znížil z 86,3 % v roku 2020 na 80,4 % v období revízneho prešetrovania. |
5.5.2.3.
|
(291) |
Zatiaľ čo spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 11 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v rovnakom období zvýšil iba o 3 %. V dôsledku toho sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu EÚ znížil takmer o šesť percentuálnych bodov. |
5.5.2.4.
|
(292) |
Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto: Tabuľka 8 Zamestnanosť a produktivita
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(293) |
Počas posudzovaného obdobia bola zamestnanosť na stabilnej úrovni. |
|
(294) |
Produktivita sa stanovila ako podiel objemu výroby a zamestnanosti. Keďže zamestnanosť zostala v posudzovanom období stabilná, trend produktivity bol určený vývojom objemu výroby. Vývoj ziskovosti preto sledoval vývoj objemu výroby vysvetlený v odôvodnení 286. |
5.5.2.5.
|
(295) |
Počas obdobia revízneho prešetrovania boli zistené jednotlivé dumpingové rozpätia spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov z Indie aj z ČĽR stále značné (pozri odôvodnenia 47 a 231). |
|
(296) |
Napriek skutočnosti, že dumping zo strany Indie a ČĽR stále pretrvával, sa však analýzou ukazovateľov ujmy preukázalo, že zavedené opatrenia mali pozitívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. |
5.5.3. Mikroekonomické ukazovatele
5.5.3.1.
|
(297) |
Vážený priemer jednotkových predajných cien spolupracujúceho výrobcu z Únie účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto: Tabuľka 9 Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/t)
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(298) |
Priemerná jednotková predajná cena v Únii sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšila o 88 %. Bolo to spôsobené zvýšením jednotkových výrobných nákladov o 93 % počas rovnakého obdobia. |
|
(299) |
Jednotkové výrobné náklady sa zvýšili v dôsledku zvýšenia nákladov na hlavné suroviny (cukor a kyselinu dusičnú), ako aj nákladov na energiu a dopravu. |
5.5.3.2.
|
(300) |
Priemerné náklady práce overeného výrobcu z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto: Tabuľka 10 Priemerné náklady práce na zamestnanca
|
||||||||||||||||||||||
|
(301) |
Od roku 2020 do obdobia revízneho prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca zvýšili o 16 % vplyvom inflácie. |
5.5.3.3.
|
(302) |
Úroveň zásob spolupracujúceho výrobcu z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto: Tabuľka 11 Zásoby
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(303) |
Vzhľadom na povahu dotknutého výrobku sú jeho zásoby malé. Keďže kvalita dotknutého výrobku sa rýchlo zhoršuje, výrobcovia vyrábajú tovar na takmer okamžité zaslanie. Preto tento ukazovateľ nemá pre opísanie stavu výrobného odvetvia Únie veľký význam. |
5.5.3.4.
|
(304) |
Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií overeného výrobcu z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto: Tabuľka 12 Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(305) |
Komisia stanovila ziskovosť spolupracujúceho výrobcu z Únie tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v EÚ ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť kolísala podľa vývoja jednotkovej predajnej ceny a jednotkových výrobných nákladov opísaných v odôvodneniach 298 a 299. V rokoch 2020 až 2022 sa jednotková predajná cena zvyšovala pomalšie ako jednotkové výrobné náklady, v dôsledku čoho ziskovosť klesala. Počas obdobia revízneho prešetrovania jednotková predajná cena naďalej rástla, zatiaľ čo jednotkové výrobné náklady sa stabilizovali, a preto sa ziskovosť zvýšila. Celkovo zostal spolupracujúci výrobca z Únie počas celého posudzovaného obdobia ziskový. |
|
(306) |
Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Peňažný tok bol v rokoch 2020 a 2021 stabilný a následne sa zvýšil, teda počas obdobia revízneho prešetrovania bol o 146 % vyšší ako v roku 2020. Dôvodom bolo zvýšenie odpisov od roku 2022. V rokoch 2020 a 2021 výrobca z Únie vykázal nižšiu sumu odpisov, ako by sa za normálnych okolností uplatňovala, a to z dôvodu nižšieho využívania dlhodobého majetku v dôsledku obmedzení súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19. V nasledujúcich obdobiach spoločnosť zaúčtovala odpisy v plnej výške. |
|
(307) |
Investície sa za posudzované obdobie znížili o 26 %. Keďže však absolútna hodnota investícií bola nízka, tento trend nemá význam pre posúdenie finančnej výkonnosti výrobcu z Únie. |
|
(308) |
Návratnosť investícií je zisk pred zdanením z predaja neprepojeným zákazníkom v Únii v percentách čistej účtovnej hodnoty aktív súvisiacich s výrobou prešetrovaného výrobku. Napriek klesajúcemu zisku sa návratnosť investícií v posudzovanom období zvýšila o 33 %, keďže čistá účtovná hodnota aktív klesla. |
5.6. Záver o ujme
|
(309) |
Dovoz z dotknutých krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 59 %, vďaka čomu indickí a čínski výrobcovia zvýšili svoj podiel na trhu z 11,7 % v roku 2020 na 16,9 % v období revízneho prešetrovania. Ich ceny sú v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie o [4 – 25] % nižšie. |
|
(310) |
Niektoré ukazovatele ujmy, ako napríklad objem výroby a podiel na trhu, vykazovali negatívny trend. Objem výroby sa znížil o 8 % v dôsledku dočasných problémov s dodávkami jednej zo surovín. Podiel na trhu sa znížil o takmer šesť percentuálnych bodov, ale zostal na úrovni viac ako 80 %. |
|
(311) |
Vývoj ostatných ukazovateľov ujmy bol pozitívny. Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období zvýšil o 3 % a zamestnanosť zostala stabilná. Okrem toho sa v rovnakom období priemerná predajná cena v Únii zvýšila o 88 %. V porovnaní so zvýšením jednotkových výrobných nákladov to bolo o niečo menej, ale postačovalo to na udržanie ziskovosti počas celého posudzovaného obdobia, hoci ziskovosť bola v ORP nižšia ako cieľový zisk (8 %). Peňažný tok sa výrazne zlepšil a od roku 2020 do obdobia revízneho prešetrovania sa zvýšil o 146 %. Zlepšila sa aj návratnosť investícií. |
|
(312) |
Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia. |
|
(313) |
Spoločnosť Oxaquim vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií uviedla, že rozpätia uvedené v niektorých tabuľkách v nariadení, najmä v tabuľkách týkajúcich sa hospodárskej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, sú príliš úzke, a navrhla použiť indexáciu namiesto rozpätí, pričom tvrdila, že indexy by vykazovali trend bez uvedenia číselného vyjadrenia pre každú hodnotu. |
|
(314) |
Komisia usúdila, že je potrebné uviesť nielen trend, ale aj veľkosť ukazovateľov ujmy, aby zainteresované strany mohli riadne pochopiť posúdenie ujmy. Na tento účel musela Komisia použiť indexy aj rozpätia. Komisia vymedzila rozpätia tak, aby umožnili zainteresovaným stranám porozumieť jej odôvodneniu a zároveň boli dostatočne široké na to, aby chránili dôverné obchodné informácie. Tvrdenie bolo preto zamietnuté. |
6. PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY
|
(315) |
Komisia v odôvodnení 312 dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či v prípade, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení zameraných proti tomuto dovozu, existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z Indie a ČĽR. |
|
(316) |
V tejto súvislosti Komisia preskúmala i) výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v Indii a ČĽR, ii) vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii, iii) pravdepodobné cenové úrovne dovozu z Indie a ČĽR v prípade neexistencie antidumpingových opatrení a ich vplyv na výrobné odvetvie Únie, iv) atraktívnosť trhu Únie a v) vplyv indického a čínskeho dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie, ak by platnosť opatrení uplynula. |
6.1. Výrobná kapacita a voľná kapacita v Indii a ČĽR
|
(317) |
Ako je vysvetlené v odôvodnení 244, celková výrobná kapacita kyseliny šťaveľovej v Číne v roku 2022 predstavovala 595 000 ton. Po odpočítaní domáceho dopytu a celkového vývozu sa voľná kapacita čínskych výrobcov dostupná pre trh Únie odhaduje približne na 180 000 ton, čo je [18 – 22] – krát viac ako celková spotreba na voľnom trhu Únie (pozri odôvodnenie 246). |
|
(318) |
Pokiaľ ide o Indiu, voľná kapacita dostupná pre trh Únie sa odhaduje na 8 500 ton, ako sa uvádza v odôvodnení 233, t. j. [86 – 105] % celkovej spotreby na voľnom trhu Únie. |
|
(319) |
Preto možno dospieť k záveru, že v Číne aj Indii existuje značná voľná kapacita, ktorú možno využiť na zvýšenie vývozu na trh Únie, ak by platnosť opatrení uplynula. |
6.2. Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii
|
(320) |
Ako je vysvetlené v odôvodneniach 250 a 251, priemerná vývozná cena z Číny do tretích krajín (868 EUR/t) bola počas obdobia revízneho prešetrovania oveľa nižšia ako jej priemerná vývozná cena do Únie (1 262 EUR/t) a priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie ([1 478 – 1 817] EUR/t). |
|
(321) |
Pokiaľ ide o Indiu, počas obdobia revízneho prešetrovania bola priemerná vývozná cena do Únie o 11 % vyššia ako do ostatných krajín sveta, ako sa uvádza v odôvodnení 235. |
|
(322) |
Komisia preto dospela k záveru, že ak by platnosť opatrení uplynula, čínski a indickí vyvážajúci výrobcovia by mali hospodársku motiváciu presmerovať vývoz z tretích krajín do Únie. V takom prípade by dokázali vyvážať do Únie za vyššie ceny než na trhy iných tretích krajín, pričom sú však tieto ceny stále nižšie než cenová úroveň výrobného odvetvia Únie. |
6.3. Pravdepodobné cenové úrovne dovozu z Indie a ČĽR v prípade neexistencie antidumpingových opatrení a ich vplyv na výrobné odvetvie Únie
|
(323) |
V súvislosti s úrovňou dovozných cien sa v prešetrovaní ukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania pretrvávalo aj napriek platným antidumpingovým opatreniam cenové podhodnotenie výrobného odvetvia Únie. Ak by sa platné opatrenia zrušili, za predpokladu, že by dovozné ceny z dotknutých krajín a ceny výrobného odvetvia Únie zostali rovnaké ako počas obdobia revízneho prešetrovania, by sa rozpätie podhodnotenia zvýšilo na [15 – 40 %]. V takom prípade by výrobné odvetvie Únie muselo v záujme zachovania konkurencieschopnosti znížiť svoje predajné ceny pod úroveň ziskovosti. |
6.4. Atraktívnosť trhu Únie
|
(324) |
Pokiaľ vezmeme do úvahy analýzu cien v odôvodneniach 320 až 323, čínski a indickí vyvážajúci výrobcovia by mali veľkú motiváciu presmerovať svoj vývoz do Únie, kde by dosiahli vyššie ceny, pričom by stále dokázali ponúkať výrazne nižšie ceny než predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Navyše by dokázali využiť svoje voľné kapacity na zvýšenie množstva vývozu na trh Únie. |
|
(325) |
Atraktívnosť trhu Únie potvrdzuje aj skutočnosť, že napriek pomerne vysokej úrovni platných antidumpingových ciel, ktoré sú nad rámec bežného dovozného cla vo výške 6,5 %, čínski a indickí vyvážajúci výrobcovia naďalej vyvážali do Únie a dokonca zvýšili svoj podiel na trhu. |
|
(326) |
Dospelo sa preto k záveru, že keby platnosť opatrení uplynula, vyvážajúci výrobcovia z Indie a ČĽR majú potenciál a motiváciu značne zvýšiť objem svojho vývozu do Únie za dumpingové ceny, ktoré sú výrazne podhodnotené oproti cenám výrobného odvetvia Únie. |
6.5. Vplyv na výrobné odvetvie Únie
|
(327) |
Výrobné odvetvie Únie podľa scenára, v rámci ktorého by si zachovalo súčasnú úroveň cien, nebude schopné udržať svoj objem predaja a podiel na trhu v konkurencii dumpingového dovozu z Číny a Indie. Je veľmi pravdepodobné, že ak by opatrenia prestali platiť, podiel čínskych a indických výrobcov na trhu by sa rýchlo zvýšil. Bolo by to na úkor výrobného odvetvia Únie, ktorého ceny sú vyššie. Strata objemu predaja by viedla k ďalšiemu zníženiu miery využitia kapacity a v dôsledku toho k zvýšeniu priemerných jednotkových výrobných nákladov. Tým by sa znížila ziskovosť, čo by vzhľadom na jej súčasnú nízku úroveň viedlo k tomu, že by sa výrobné odvetvie Únie stalo nerentabilným. |
|
(328) |
Ak by vo výrobnom odvetví Únie došlo k rozhodnutiu znížiť ceny v snahe udržať si objem predaja a podiel na trhu, takisto by to viedlo k rýchlemu zhoršeniu jeho finančnej situácie. Zníženie cien by muselo byť výrazné, aby sa vyrovnalo cenám indických a čínskych vývozcov, pretože ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, podhodnotili by ceny výrobného odvetvia Únie o [15 – 40 %] (bez antidumpingových ciel). Takýto výrazný pokles cien by spôsobil, že výrobné odvetvie Únie by bolo veľmi stratové, ak vezmeme do úvahy, že jeho ziskové rozpätie je jednociferné. |
|
(329) |
V oboch prípadoch by ukončenie platnosti opatrení malo negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie, čo by zhoršilo jeho už aj tak nestabilnú finančnú situáciu a v konečnom dôsledku ohrozilo jeho životaschopnosť. |
6.6. Záver
|
(330) |
Na základe toho sa dospelo k záveru, že neexistencia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k výraznému nárastu dumpingového dovozu z Indie a ČĽR za ceny spôsobujúce ujmu a pravdepodobne by došlo k opätovnému výskytu značnej ujmy. |
6.7. Záujem Únie
|
(331) |
V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov. |
6.8. Záujem výrobného odvetvia Únie
|
(332) |
Prešetrovaním sa zistilo, že hoci výrobné odvetvie Únie neutrpelo značnú ujmu, zaznamenalo určité negatívne dôsledky dovozu z Indie a ČĽR, ako napríklad stratu podielu na trhu, a jeho finančná situácia bola vzhľadom na klesajúcu ziskovosť nestabilná. Ak by sa opatrenia proti Indii a ČĽR zrušili, je pravdepodobné, že by k ujme opätovne došlo, pretože výrobné odvetvie Únie by bolo vystavené značnému objemu dovozu, ktorý by vytvoril výrazný tlak na ceny. V dôsledku toho by sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie pravdepodobne výrazne zhoršila z dôvodov opísaných v odôvodneniach 327 a 328. Naopak, zachovanie opatrení by prinieslo na trh väčšiu istotu, čo by výrobnému odvetviu Únie umožnilo posilniť svoju hospodársku situáciu a zlepšiť vyhliadky na dlhodobú životaschopnosť. |
|
(333) |
Na základe toho Komisia dospela k záveru, že pokračovanie platných antidumpingových opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie. |
6.9. Záujem neprepojených dovozcov
|
(334) |
Pri začatí prešetrovania boli kontaktovaní všetci známi neprepojení dovozcovia. Žiadni neprepojení dovozcovia počas prešetrovania s Komisiou nespolupracovali. |
|
(335) |
Nič preto nenasvedčuje tomu, že zachovanie opatrení by malo významný negatívny vplyv na dovozcov, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení na výrobné odvetvie Únie. |
6.10. Záujem používateľov
|
(336) |
Spoločnosť Jervois Finland Oy (ďalej len „Jervois“) ako jediný používateľ spolupracujúci pri prešetrovaní namietala proti pokračovaniu antidumpingových opatrení. |
|
(337) |
Spoločnosť Jervois používa kyselinu šťaveľovú ako surovinu na výrobu jedného zo svojich výrobkov. Kyselina šťaveľová predstavuje približne [5 – 9] % celkových výrobných nákladov tohto výrobku, ktorý následne generuje približne [9 – 13] % celkového obratu spoločnosti. Vplyv nákladov na kyselinu šťaveľovú na celkovú finančnú výkonnosť spoločnosti Jervois je preto veľmi obmedzený. |
|
(338) |
Okrem toho spoločnosť Jervois používa kyselinu šťaveľovú dovezenú z dotknutých krajín na výrobu výrobkov, ktoré predáva mimo EÚ. Preto je oprávnená na dovoz v rámci systému aktívneho zušľachťovacieho styku, a teda nemusí platiť antidumpingové clo. V takom prípade by platné opatrenia nemali žiadny priamy vplyv na finančnú situáciu spoločnosti Jervois. |
|
(339) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že Komisia nedostala pripomienky od iných používateľov, zachovanie antidumpingových opatrení by nemalo na používateľov v Únii negatívny vplyv, ktorý by prevážil nad pozitívnym vplyvom opatrení na výrobné odvetvie Únie. |
|
(340) |
Spoločnosť Oxaquim vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že tvrdenie Komisie v odôvodnení 339, podľa ktorého jej neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky od používateľov z Únie, s výnimkou spoločnosti Jervois Finland Oy, nebolo správne. Podľa spoločnosti Oxaquim viacerí používatelia z Únie predložili stanoviská na podporu pokračovania antidumpingových opatrení. Spoločnosť Oxaquim požiadala Komisiu, aby uviedla počet takýchto používateľov v Únii a ich podporu pre pokračovanie opatrení. |
|
(341) |
Komisia poznamenala, že dostala pripomienky od dvoch distribútorov kyseliny šťaveľovej, ktorí vyjadrili podporu rozšíreniu antidumpingových opatrení na dovoz kyseliny šťaveľovej z Číny a Indie. Komisii boli okrem toho doručené citlivé pripomienky od troch ďalších strán: jedného distribútora, jedného používateľa a jedného obchodníka a používateľa. Komisia požiadala tieto strany, aby predložili nedôvernú verziu týchto pripomienok, ale strany tak neurobili. Komisia preto nemohla v nariadení zverejniť ich stanovisko. |
6.11. Záver o záujme Únie
|
(342) |
Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by hovorili v neprospech zachovania existujúcich opatrení na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v ČĽR. |
7. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA
|
(343) |
Na základe záverov o pokračovaní dumpingu, opätovnom výskyte ujmy a záujme Únie, ku ktorým dospela Komisia, by sa antidumpingové opatrenia na kyselinu šťaveľovú z Indie a ČĽR mali zachovať. |
|
(344) |
S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“. |
|
(345) |
Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi. |
|
(346) |
Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu. |
|
(347) |
Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sú uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb. |
|
(348) |
Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (143). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu. |
|
(349) |
Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. |
|
(350) |
Spoločnosť Oxaquim vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že kyselina šťaveľová vyrábaná určitými čínskymi výrobcami sa dováža na trh Únie prostredníctvom spoločnosti Yuanping, pričom využíva nižšiu individuálnu colnú sadzbu tejto spoločnosti. Spoločnosť Oxaquim požiadala Komisiu, aby zvážila zrušenie individuálnej colnej sadzby spoločnosti Yuanping na základe toho, že táto spoločnosť už nie je skutočným výrobcom kyseliny šťaveľovej. |
|
(351) |
Komisia poznamenala, že v súvislosti s revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti opatrenia nemožno ukončiť len pre jednotlivú spoločnosť. Táto pripomienka sa preto zamietla. |
|
(352) |
Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (144), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca. |
|
(353) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
1. Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny šťaveľovej, či už v dihydrátovej (číslo CUS 0028635-1 a číslo CAS 6153-56-6) alebo bezvodej forme (číslo CUS 0021238-4 a číslo CAS 144-62-7), tiež vo vodnom roztoku, v súčasnosti patriacej pod číselný znak KN ex 2917 11 00 (kód TARIC 2917 11 00 91), s pôvodom v Indii a Čínskej ľudovej republike.
2. Sadzby konečného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:
|
Krajina pôvodu |
Spoločnosť |
Antidumpingové clo |
Doplnkový kód TARIC |
|
India |
Punjab Chemicals and Crop Protection Limited |
22,8 % |
B230 |
|
Star Oxochem Pvt Ltd |
31,5 % |
B270 |
|
|
Všetok ostatný dovoz s pôvodom v Indii |
43,6 % |
B999 |
|
|
Čínska ľudová republika |
Shandong Fengyuan Chemicals Stock Co., Ltd; Shandong Fengyuan Uranus Advanced Material Co., Ltd |
37,7 % |
B231 |
|
Yuanping Changyuan Chemicals Co., Ltd |
14,6 % |
B232 |
|
|
Všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike |
52,2 % |
B999 |
3. Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) (prešetrovaného výrobku) predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v [dotknutej krajine]. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Kým sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetky ostatné spoločnosti.
4. Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 5. septembra 2024
Za Komisiu
predsedníčka
Ursula VON DER LEYEN
(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.
(2) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 325/2012 z 12. apríla 2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Indii a Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 106, 18.4.2012, s. 1).
(3) Rozsudok z 20. mája 2015, Yuanping Changyuan Chemicals/Rada, T-310/12, ECLI: EU:T:2015:295.
(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2081 z 28. novembra 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ktorú vyrába spoločnosť Yuanping Changyuan Chemicals Co. Ltd (Ú. v. EÚ L 321, 29.11.2016, s. 48).
(5) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/931 z 28. júna 2018, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Indii a Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 165, 2.7.2018, s. 13).
(6) Ú. v. EÚ C 379, 3.10.2022, s. 11.
(7) Ú. v. EÚ C 230, 30.6.2023, s. 12.
(8) https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-view?caseId=2668.
(9) Odhad vychádzajúci z informácií poskytnutých dvoma vyvážajúcimi výrobcami, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní, z webového sídla jedného z vyvážajúcich výrobcov, ktorý pri prešetrovaní nespolupracoval, a z predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.
(10) Spoločný colný sadzobník. Zmluvná colná sadzba pre výrobok 2917 11 00 Kyselina šťaveľová, jej soli a estery je 6,5 %. Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1821 zo 6. októbra 2016, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 294, 28.10.2016, s. 1), a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1925 z 12. októbra 2017, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 282, 31.10.2017, s. 1).
(11) Systém MEIS v roku 2015 nahradil predchádzajúce systémy: https://www.dgft.gov.in/CP/?opt=meis.
(12) Pracovný dokument útvarov Komisie, „Significant Distortions in the Economy of the People’s Republic of China for the Purposes of Trade Defence Investigation“ (Výrazné deformácie v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu), 20. decembra 2017, [SWD (2017) 483 final/2].
(13) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/607 zo 14. apríla 2021, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po jeho rozšírení na dovoz kyseliny citrónovej odosielanej z Malajzie, bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii, po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (Ú. v. EÚ L 129, 15.4.2021, s. 73) (ďalej len „revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, kyselina citrónová z ČĽR“), odôvodnenie 101.
(14) Informácie o subvenciách sú k dispozícii na webovom sídle čínskeho ministerstva pôdohospodárstva: http://www.moa.gov.cn/gk/zcfg/qnhnzc/201904/t20190416_6179338.htm.
(15) Pozri oznámenie Národnej komisie pre rozvoj a reformy 2017/627, ktorým sa zrušuje oznámenie NDRC o záležitostiach týkajúcich sa riadenia projektov hĺbkového spracovania kukurice, k dispozícii na adrese: https://www.ndrc.gov.cn/fggz/cyfz/zcyfz/201704/t20170417_1149901.html.
(16) Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, kyselina citrónová z ČĽR, odôvodnenie (101).
(17) 14. päťročný plán, článok XXIII, Zvýšenie kvality, prínosov a konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, s. 54.
(18) WTO, Preskúmanie obchodnej politiky Číny, správa sekretariátu, WT/TPR/S/415 (15. 9. 2021), bod 4.10, s. 124, dostupné na tomto odkaze: https://www.wto.org/english/tratop_e/tpr_e/s415_e.pdf.
(19) WTO, Preskúmanie obchodnej politiky Číny, bod 4.12, s. 125.
(20) Správa tlačovej agentúry Xinhua, Čínsky vicepremiér zdôrazňuje stabilnú produkciu kukurice a ryže, 2. apríla 2022, dostupné na stránke: https://english.news.cn/20220402/6654f6332c0b49488ab133489bb84cc6/c.html.
(21) WTO, Preskúmanie obchodnej politiky Číny, bod 4.6, s. 123.
(22) WTO, Preskúmanie obchodnej politiky Číny, bod 4.9, s. 123.
(23) WTO, Preskúmanie obchodnej politiky Číny, skôr uvedená poznámka 60, bod 4.20, s. 127. Kvóty prideľuje Národná komisia pre rozvoj a reformy a ministerstvo obchodu a licencie vydáva ministerstvo obchodu.
(24) Memorandum Ministerstva obchodu USA/Útvaru pre správu medzinárodného obchodu (ďalej len „memorandum ITA NME“) z 26. októbra 2017 s názvom Postavenie Číny ako netrhovej ekonomiky (A-570-053), s. 149, https://enforcement.trade.gov/download/prc-nme-status/prc-nme-review-final-103017.pdf.
(25) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1336 z 25. septembra 2020, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých polyvinylalkoholov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 315 29.9.2020, s. 1) (ďalej len „počiatočné prešetrovanie PVA z Číny“), odôvodnenie 139.
(26) http://spc.sinopec.com/spc/en/investor/com_notice/Documents/20220429/doc_20220429_563439419677.pdf.
(27) Pracovný dokument útvarov Komisie, „Significant Distortions in the Economy of the People’s Republic of China for the Purposes of Trade Defence Investigation“ (Výrazné deformácie v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu), 20. decembra 2017 [SWD (2017) 483 final/2], s. 406.
(28) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/116 z 27. januára 2022, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz acesulfámu draselného s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 19, 28.1.2022, s. 22) (ďalej len „revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, acesulfám draselný z ČĽR“), odôvodnenie 98.
(29) Pracovný dokument útvarov Komisie, „Significant Distortions in the Economy of the People’s Republic of China for the Purposes of Trade Defence Investigation“ (Výrazné deformácie v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu), 20. decembra 2017 [SWD (2017) 483 final/2], s. 219.
(30) Memorandum ITA NME, s. 164.
(31) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1924 z 10. októbra 2022, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz cyklamátu sodného s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Indonézii (Ú. v. EÚ L 264, 11.10.2022, s. 12) (ďalej len „revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, cyklamát sodný z ČĽR“), odôvodnenie 63.
(32) Počiatočné prešetrovanie PVA z Číny, odôvodnenie 150.
(33) Čínska vláda, 13. päťročný plán pre ťažbu zemného plynu, k dispozícii na adrese:https://policy.asiapacificenergy.org/node/3044.
(34) Pracovný dokument útvarov Komisie, „Significant Distortions in the Economy of the People’s Republic of China for the Purposes of Trade Defence Investigation“ (Výrazné deformácie v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu), 20. decembra 2017 [SWD (2017) 483 final/2], s. 219, poznámka pod čiarou 757.
(35) Memorandum ITA NME, s. 163.
(36) http://www.fengyuanhuaxue.com/en/.
(37) Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, cyklamát sodný z ČĽR, odôvodnenie 47, poznámka pod čiarou 20.
(38) Počiatočné prešetrovanie PVA z ČĽR, odôvodnenie 140.
(39) Pozri https://www.futuremarketinsights.com/reports/oxalic-acid-market.
(40) Pozri https://www.fengyuanhuaxue.com/portal/about#honor.
(41) Pozri https://www.uschina.org/sites/default/files/2013 %20HNTE%20Backgrounder.pdf.
(42) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2001 z 21. októbra 2022, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz aspartámu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 274, 24.10.2022, s. 24) (ďalej len „revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, aspartám z ČĽR“), odôvodnenie 100.
(43) Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, aspartám z ČĽR, odôvodnenie 100.
(44) Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, acesulfám draselný z ČĽR, odôvodnenie 103.
(45) Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, cyklamát sodný z ČĽR, odôvodnenie 69, a revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, aspartám z ČĽR, odôvodnenie 105.
(46) CBIRC, Trojročný akčný plán na zlepšenie správy a riadenia spoločnosti v rámci odvetví bankovníctva a poisťovníctva (2020 – 2022), vydaný 28. augusta 2020, dostupný na tomto odkaze: http: //www.cbirc.gov.cn/cn/view/pages/ItemDetail.html?docId=925393&itemId=928.
(47) Pracovný dokument útvarov Komisie, „Significant Distortions in the Economy of the People’s Republic of China for the Purposes of Trade Defence Investigation“ (Výrazné deformácie v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu), 10. apríla 2024 [SWD (2024) 91 final].
(48) Aktualizovaná správa – kapitola 2, s. 7.
(49) Aktualizovaná správa – kapitola 2, s. 7 – 8.
(50) Aktualizovaná správa – kapitola 2, s. 10, 18.
(51) K dispozícii na adrese: http://www.npc.gov.cn/zgrdw/englishnpc/Constitution/node_2825.htm (stránka navštívená 13. mája 2024).
(52) Aktualizovaná správa – kapitola 2, s. 29 – 30.
(53) Aktualizovaná správa – kapitola 4, s. 57, 92.
(54) Aktualizovaná správa – kapitola 6, s. 149 – 150.
(55) Aktualizovaná správa – kapitola 6, s. 153 – 171.
(56) Aktualizovaná správa – kapitola 7, s. 204 – 205.
(57) Aktualizovaná správa – kapitola 8, s. 207 – 208, 242 – 243.
(58) Aktualizovaná správa – kapitola 2, s. 19 – 24, kapitola 4, s. 69, s. 99 – 100, kapitola 5, s. 130 – 131.
(59) Aktualizovaná správa – kapitola 5, s. 120 – 131.
(60) Článok 33 stanov KS Číny, článok 19 čínskeho zákona o obchodných spoločnostiach. Pozri aktualizovanú správu – kapitola 3, s. 47 – 50.
(61) Pozri výročnú správu spoločnosti za rok 2023, s. 58, k dispozícii na adrese: https://static.sse.com.cn/disclosure/listedinfo/announcement/c/new/2024-03-30/600426_20240330_6FMX.pdf (stránka navštívená 13. mája 2024).
(62) Pozri výročnú správu spoločnosti Danhua Technology za rok 2023, s. 21 a 48, k dispozícii na adrese:http://file.finance.sina.com.cn/211.154.219.97:9494/MRGG/CNSESH_STOCK/2023/2023-4/2023-04-21/9019783.PDF (stránka navštívená 13. mája 2024).
(63) Pozri https://www.sohu.com/a/434414645_100011043 (stránka navštívená 13. mája 2024).
(64) Pozri výročnú správu spoločnosti za rok 2023, s. 94, k dispozícii na adrese: http://file.finance.sina.com.cn/211.154.219.97:9494/MRGG/CNSESZ_STOCK/2024/2024-4/2024-04-27/10123345.PDF (stránka navštívená 13. mája 2024).
(65) Pozri https://www.fengyuanhuaxue.com/portal/news/detail.html?id=8&type=1 (stránka navštívená 13. mája 2024).
(66) Pozri http://www.moa.gov.cn/gk/cwgk_1/nybt/202206/t20220610_6402146.htm, bod 20 (stránka navštívená 13. mája 2024).
(67) Aktualizovaná správa – kapitola 13, s. 466.
(68) Aktualizovaná správa – kapitola 2, s. 24 – 27.
(69) Pozri ďalej: http://www.cfia.org.cn/. (stránka navštívená 22. mája 2024).
(70) Charta Čínskeho združenia biofermentačného priemyslu. K dispozícii na adrese: http://www.cfia.org.cn/site/term/5.html (stránka navštívená 22. mája 2024).
(71) Tamže.
(72) Pozri ďalej: http://www.cciepa.org.cn/ (stránka navštívená 22. mája 2024).
(73) Pozri http://www.cciepa.org.cn/page.htm?id=1002 (stránka navštívená 13. mája 2024).
(74) Pozri poznámku pod čiarou č. 60.
(75) Aktualizovaná správa – kapitola 5, s. 124 – 125.
(76) Aktualizovaná správa – kapitola 3, s. 40.
(77) Pozri napríklad: Blanchette, J. – Xi's Gamble: The Race to Consolidate Power and Stave off Disaster; Foreign Affairs, zv. 100, č. 4, júl/august 2021, s. 10 – 19.
(78) Aktualizovaná správa – kapitola 3, s. 41.
(79) K dispozícii na adrese: https://www.reuters.com/article/us-china-congress-companies-idUSKCN1B40JU (stránka navštívená 13. mája 2024).
(80) Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru: www.gov.cn/zhengce/2020-09/15/content_5543685.htm (stránka navštívená 13. mája 2024).
(81) Financial Times (2020), Chinese Communist Party asserts greater control over private enterprise (Komunistická strana Číny presadzuje väčšiu kontrolu nad súkromnými podnikmi): https://on.ft.com/3mYxP4j (stránka navštívená 13. mája 2024).
(82) Pozri http://file.finance.sina.com.cn/211.154.219.97:9494/MRGG/CNSESZ_STOCK/2023/2023-10/2023-10-28/9608338.PDF (stránka navštívená 13. mája 2024).
(83) Pozri http://file.finance.sina.com.cn/211.154.219.97:9494/MRGG/CNSESH_STOCK/2023/2023-11/2023-11-16/9644604.PDF (stránka navštívená 13. mája 2024).
(84) Pozri http://www.hualuholdings.com/news/800.html (stránka navštívená 13. mája 2024).
(85) Aktualizovaná správa – kapitola 14, oddiely 14.1 – 14.3.
(86) Aktualizovaná správa – kapitola 4, s. 56 – 57, 99 – 100.
(87) http://www.moa.gov.cn/gk/cwgk_1/nybt/202206/t20220610_6402146.htm, body 6 a 15 (stránka navštívená 13. mája 2024).
(88) Pozri https://www.gov.cn/zhengce/content/2022-02/11/content_5673082.htm (stránka navštívená 13. mája 2024).
(89) Tamže, oddiel II.1.
(90) Tamže, oddiel IV, rámček 3.
(91) Pozri oznámenie 15 ministerstiev vrátane ministerstva poľnohospodárstva a vidieka o viacerých politikách a opatreniach na podporu kvalitného rozvoja intenzívneho spracovania poľnohospodárskych výrobkov (moa.gov.cn) (stránka navštívená 13. mája 2024).
(92) Pozri https://www.miit.gov.cn/zwgk/zcwj/wjfb/yj/art/2022/art_4ef438217a4548cb98c2d7f4f091d72e.html – prvá časť, Všeobecné požiadavky (stránka navštívená 13. mája 2024).
(93) Tamže. – druhá časť, Zlepšenie úrovne inovácií a rozvoja.
(94) Tamže.
(95) Tamže, oddiel 11.
(96) Pozri http://lvsefazhan.cn/index.php/guozijianguan/408.html (stránka navštívená 13. mája 2024).
(97) Tamže, oddiel IV.3.
(98) Pozri http://www.moa.gov.cn/xw/qg/202206/t20220614_6402372.htm (stránka navštívená 13. mája 2024).
(99) Pozri https://www.sohu.com/a/756699103_121769698 (stránka navštívená 13. mája 2024).
(100) Aktualizovaná správa – kapitola 6, s. 171 – 179.
(101) Aktualizovaná správa – kapitola 9, s. 260 – 261.
(102) Aktualizovaná správa – kapitola 9, s. 257 – 260.
(103) Aktualizovaná správa – kapitola 9, s. 252 – 254.
(104) Aktualizovaná správa – kapitola 13, s. 360 – 361, 364 – 370.
(105) Aktualizovaná správa – kapitola 13, s. 366.
(106) Aktualizovaná správa – kapitola 13, s. 370 – 373.
(107) Aktualizovaná správa – kapitola 6, s. 137 – 140.
(108) Aktualizovaná správa – kapitola 6, s. 146 – 149.
(109) Pozri https://www.miit.gov.cn/zwgk/zcwj/wjfb/yj/art/2022/art_4ef438217a4548cb98c2d7f4f091d72e.html – ôsma časť, Posilnenie organizačných záruk (stránka navštívená 13. mája 2024).
(110) Aktualizovaná správa – kapitola 6, s. 149.
(111) Pozri oficiálny politický dokument Čínskej komisie pre bankovú a poisťovaciu reguláciu z 28. augusta 2020: Trojročný akčný plán na zlepšenie správy a riadenia spoločnosti v rámci odvetví bankovníctva a poisťovníctva (2020 – 2022): http://www.cbirc.gov.cn/cn/view/pages/ItemDetail.html?docId=925393&itemId=928 (stránka navštívená 13. mája 2024). Plán obsahuje pokyny „ďalej uplatňovať myšlienky vyplývajúce z hlavného prejavu, ktorý predniesol generálny tajomník Si Ťin-pching v súvislosti s realizáciou reformy správy a riadenia spoločností finančného sektora“. Navyše II. časť plánu má za cieľ podporiť organickú integráciu vedúcej úlohy strany do správy a riadenia spoločností: „Postaráme sa, aby bola integrácia vedenia strany do správy a riadenia spoločností systematickejšia, štandardizovanejšia a výraznejšie založená na postupoch […] Dôležité prevádzkové a riadiace otázky musí prerokovať stranícky výbor skôr, než o nich rozhodne predstavenstvo alebo vrcholový manažment.“
(112) Pozri oznámenie CBIRC Notice on the Commercial banks performance evaluation method (Oznámenie o metóde hodnotenia výkonnosti komerčných bánk) vydané 15. decembra 2020: http://jrs.mof.gov.cn/gongzuotongzhi/202101/t20210104_3638904.htm (stránka navštívená 13. mája 2024).
(113) Aktualizovaná správa – kapitola 6, s. 157 – 158.
(114) Aktualizovaná správa – kapitola 6, s. 150 – 152, 156 – 160, 165 – 171.
(115) Pozri OECD (2019), OECD Economic Surveys: (Ekonomické prehľady OECD: Čína 2019), OECD Publishing, Paríž, s. 29 k dispozícii na adrese: https://doi.org/10.1787/eco_surveys-chn-2019-en (stránka navštívená 13. mája 2024).
(116) Pozri http://www.gov.cn/xinwen/2020-04/20/content_5504241.htm (stránka navštívená 13. mája 2024).
(117) Otvorené dáta Svetovej banky – Vyšší stredný príjem, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.
(118) Ak sa prešetrovaný výrobok nevyrába v žiadnej z krajín s podobnou úrovňou rozvoja, môže sa posudzovať výroba výrobku z rovnakej všeobecnej kategórie a/alebo z rovnakého odvetvia, ako je prešetrovaný výrobok.
(119) https://ilostat.ilo.org/data/.
(120) https://www.enel.com.co.
(121) https://www.acueducto.com.co.
(123) http://www.gtis.com/gta/secure/default.cfm.
(124) Príloha 21J k žiadosti.
(*1) Kód tovaru v Turecku
(125) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33). Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely určenia normálnej hodnoty.
(126) Príloha 21J k žiadosti.
(127) Príloha 21J k žiadosti.
(128) https://ilostat.ilo.org/.
(129) https://safetya.co/normatividad/decreto-768-de-2022/.
(130) https://www.enel.com.co/en/people/energy-rates.html.
(131) https://www.acueducto.com.co.
(133) http://orbis4.bvdinfo.com/.
(134) http://orbis4.bvdinfo.com/.
(135) Tento odhad vychádza z výrobnej kapacity a voľnej kapacity uvedenej v štúdii, ktorú si objednal žiadateľ.
(136) Odôvodnenie 60 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/931.
(137) https://www.chemanalyst.com/industry-report/oxalic-acid-market-2969.
(138) Informácie o rozšírení kapacít boli uvedené v štúdii, ktorú si objednal žiadateľ.
(139) Celkové údaje o vývoze sú z databázy IHS, zatiaľ čo domáca spotreba sa odhadla na základe výrobnej kapacity vykázanej v štúdii, ktorú si objednal žiadateľ, a údajov o vývoze z databázy IHS.
(140) Voľná kapacita bola odhadnutá na základe štúdie, ktorú si objednal žiadateľ.
(141) Žiadosť, bod 219.
(142) Žiadosť, bod 221. Pozri napríklad vývozné obmedzenia na gálium a germánium zavedené od 1. augusta 2023 a kontroly vývozu grafitu zavedené od 1. decembra 2023.
(143) European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate G, Rue de la Loi 170, 1040 Brussels, Belgium.
(144) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ), č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2024/2211/oj
ISSN 1977-0790 (electronic edition)