–

lotyšská vláda, v zastúpení: E. Bārdiņš, J. Davidoviča a K. Pommere, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Auvret, G. von Rintelen a I. Rubene, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 1 bodu 3 písm. a) a článku 58 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „MISTRAL TRANS“ SIA (ďalej len „Mistral Trans“) a Valsts ieņēmumu dienests (Štátna daňová správa, Lotyšsko) (ďalej len „VID“) vo veci pokuty uloženej spoločnosti Mistral Trans za porušenie vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Právny rámec

Právo Únie

3

Podľa odôvodnenia 1 smernice 2015/849:

4

Článok 1 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje:

5

Článok 2 ods. 1 uvedenej smernice, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, stanovuje:

6

Článok 58 ods. 1 smernice 2015/849 stanovuje:

Lotyšské právo

7

Noziedzīgi iegūtu līdzekļu legalizācijas un terorisma un proliferācijas finansēšanas novēršanas likums (zákon o predchádzaní praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia) zo 17. júla 2008 (Latvijas Vēstnesis, 2008, č. 116) bol zmenený najmä s cieľom prebrať smernicu 2015/849 do lotyšského právneho poriadku.

8

Tento zákon vo svojom znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti konania vo veci samej (ďalej len „zákon o predchádzaní praniu špinavých peňazí“) v § 3 ods. 1 bode 3 stanovuje, že medzi povinné subjekty patria aj externí účtovníci.

9

Ustanovenie § 77 ods. 3 uvedeného zákona stanovuje:

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10

Mistral Trans, podnik, ktorého hlavnou činnosťou je preprava tovaru, oznámil 8. októbra 2013 VID, že začal poskytovať externe vykonávané účtovnícke služby.

11

VID 10. apríla 2018 vykonala kontrolu s cieľom posúdiť, či Mistral Trans dodržala ustanovenia v oblasti bola proti praniu špinavých peňazí, na konci ktorej formulovala odporúčania určené na odstránenie zistených nedostatkov.

12

VID 16. mája 2019 vykonala novú kontrolu a zistila nedostatky v systéme vnútornej kontroly spoločnosti Mistral Trans, ktoré sa týkali najmä hodnotenia rizík, opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientom, neexistencie pravidelného prehodnocovania politík a postupov, ako aj absencie postupov likvidácie dokumentov.

13

V dôsledku toho VID rozhodnutím z 12. júna 2019, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím z 15. augusta 2019, uložila spoločnosti Mistral Trans pokutu vo výške 5 000 eur, pričom zohľadnila charakter, povahu a dĺžku trvania porušenia, ako aj finančnú situáciu spoločnosti, ako aj skutočnosť, že Mistral Trans sa nepokúsila riadiť sa odporúčaniami, ktoré formulovala VID v nadväznosti na jej kontrolu z 10. apríla 2018.

14

Mistral Trans podala proti rozhodnutiu VID z 15. augusta 2019 žalobu na Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko). Vo svojej žalobe najmä tvrdí, že externe vykonávané účtovnícke služby boli poskytované iba trom prepojeným spoločnostiam, pričom spresnila, že Mistral Trans a tieto prepojené spoločnosti majú rovnakých členov vo svojich správnych radách, rovnakých akcionárov a rovnakých konečných užívateľov výhod. Spôsob vedenia účtovníctva bol vybratý len s cieľom ušetriť zdroje a zabrániť tomu, aby bolo potrebné kúpiť licenciu účtovníckeho softvéru pre každú z týchto obchodných spoločností. Okrem toho v dôsledku rozhodnutia VID z 12. júna 2019 bolo účtovníctvo zreorganizované tak, že od 2. júla 2019 sa účtovníctvo všetkých prepojených spoločností vedie samostatne.

15

Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko) rozsudkom z 29. októbra 2020 zamietol žalobu, ktorú podala Mistral Trans. V tejto súvislosti konštatoval, že podľa článku 2 ods. 1 bodu 3 písm. a) smernice 2015/849 sa táto smernica vzťahuje aj na externých účtovníkov a nie je rozhodujúce, komu sa poskytujú externe vykonávané účtovnícke služby. Ani v lotyšskom práve v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré je priaznivejšie pre prepojené osoby. Podľa tohto súdu teda VID správne konštatovala, že Mistral Trans porušila ustanovenia týkajúce sa prania špinavých peňazí.

16

Pokiaľ ide navyše o stanovenie sankcie Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd) konštatoval, že VID vzala do úvahy okolnosti uvedené v § 77 ods. 3 zákona o predchádzaní praniu špinavých peňazí, najmä závažnosť a dĺžku trvania porušenia, mieru zodpovednosti a finančnú situáciu spoločnosti Mistral Trans, ako aj spoluprácu s dozorným a kontrolným orgánom. Pokuta vo výške 5 000 eur uložená spoločnosti Mistral Trans je primeraná charakteru porušenia a úmerná finančnej situácii tejto spoločnosti v porovnaní so spôsobenou hrozbou pre záujmy národného hospodárstva.

17

Mistral Trans podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko), ktorý je súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdila, že uložená pokuta je neprimeraná.

18

Uvedený súd uvádza, že v prvom rade je potrebné objasniť, či sa článok 2 ods. 1 bod 3 písm. a) smernice 2015/849 uplatní aj na prípady, v ktorých sa účtovnícke služby poskytujú len spoločnostiam prepojeným so subjektom, ktorý ich poskytuje.

19

V tejto súvislosti sa tento súd domnieva, že externých účtovníkov treba obvykle považovať za osoby, ktorých činnosti sú vystavené dosť vysokému riziku prania špinavých peňazí. Okrem toho z doslovného výkladu pojmu „externí účtovníci“ uvedeného v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) smernice 2015/849 vyvodzuje, že táto smernica sa neuplatňuje na ktoréhokoľvek účtovníka, ale len na účtovníka, ktorého odborná činnosť je organizovaná mimo podniku, ktorému sa poskytujú účtovnícke služby.

20

V prejednávanej veci VID považovala za irelevantnú okolnosť, že hlavná činnosť spoločnosti Mistral Trans nebola nikdy spojená s poskytovaním účtovníckych služieb a že predmetné spôsoby vedenia účtovníctva medzi prepojenými osobami boli navrhnuté s cieľom ušetriť zdroje. Vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o dôvodnosť tohto stanoviska VID.

21

Tak v práve hospodárskej súťaže, ako aj v práve štátnej pomoci možno totiž prepojené podniky považovať za jediný podnik. Zdá sa byť pochybné, či je poskytovanie účtovníckych služieb v rámci takýchto prepojených podnikov vystavené vyššiemu riziku prania špinavých peňazí, než je poskytovanie účtovníckych služieb, ktoré je zorganizované interne v podniku, ktorý využíva zamestnaných účtovníkov.

22

Uplatniteľnosť smernice 2015/849 na túto situáciu je tiež diskutabilná z dôvodu úvah týkajúcich sa potrebného účinku tejto smernice, pretože tak Mistral Trans, ako aj spoločnosti, ktorým poskytovala účtovné služby, ovládajú tie isté osoby. Za týchto podmienok sa skepticky posudzuje tak možnosť, že poskytovateľ účtovníckych služieb bude nezávisle a úplne plniť povinnosti, ktoré sú mu uložené, ako aj následná možnosť dosiahnuť ciele uvedenej smernice.

23

V druhom rade za predpokladu, že by sa článok 2 ods. 1 bod 3 písm. a) smernice 2015/849 uplatňoval aj v prípadoch, keď sa účtovné služby poskytujú osobám prepojeným s poskytovateľom, vnútroštátny súd pripomína, že v súlade s článkom 58 ods. 1 tejto smernice členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mohli byť brané na zodpovednosť za porušenia vnútroštátnych ustanovení preberajúcich uvedenú smernicu, pričom akékoľvek z nich vyplývajúce sankcie alebo opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. V tejto súvislosti treba objasniť, či sa pri stanovení primeranej sankcie musí zohľadniť skutočnosť, že účtovnícke služby sa poskytujú len prepojeným osobám.

24

Za týchto podmienok Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

25

Na úvod treba pripomenúť, že hlavným cieľom smernice 2015/849, ako vyplýva z jej názvu a článku 1 ods. 1 a 2 tejto smernice, je predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (rozsudok z 18. apríla 2024, Citadeles nekustamie īpašumi, C‑22/23, EU:C:2024:327, bod 31 a citovaná judikatúra).

26

Konkrétnejšie, ustanovenia smernice 2015/849 majú preventívnu povahu, keďže ich cieľom je stanoviť v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizík súbor preventívnych a odrádzajúcich opatrení na účinný boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, aby sa zabránilo tomu, ako vyplýva z odôvodnenia 1 tejto smernice, že toky peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti by mohli narušiť integritu, stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť vnútorný trh Únie, ako aj medzinárodný rozvoj (rozsudok z 18. apríla 2024, Citadeles nekustamie īpašumi, C‑22/23, EU:C:2024:327, bod 32 a citovaná judikatúra).

27

V tejto súvislosti článok 2 ods. 1 smernice 2015/849 vymenúva subjekty, na ktoré sa z dôvodu ich účasti na vykonaní transakcie alebo činnosti finančnej povahy uplatňuje táto smernica. Ako stanovuje bod 3 písm. a) tohto ustanovenia, na zozname týchto subjektov sa nachádzajú externí účtovníci konajúci pri výkone svojej odbornej činnosti.

28

Okrem toho článok 58 ods. 1 smernice 2015/849 stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mohli byť brané na zodpovednosť za porušenia vnútroštátnych ustanovení preberajúcich túto smernicu.

29

V prejednávanej veci sa spor vo veci samej týka overenia existencie porušenia ustanovení zákona o predchádzaní praniu špinavých peňazí zo strany spoločnosti Mistral Trans, ktoré môže viesť k uloženiu sankcie.

30

Za týchto podmienok treba prvú otázku chápať tak, že jej cieľom je zistiť, či sa má spoločnosť, akou je Mistral Trans, vzhľadom na povahu jej činností považovať za „povinný subjekt“, a presnejšie za subjekt, na ktorý sa vzťahuje pojem „externí účtovníci“ v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 3 písm. a) smernice 2015/849.

31

Vzhľadom na to, že pojem „externí účtovníci“ nie je definovaný v smernici 2015/849, musí sa jeho význam a rozsah určiť v súlade s obvyklým významom tohto pojmu v bežnom jazyku pri súčasnom zohľadnení kontextu, v ktorom sa používa, a cieľov sledovaných právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri analogicky rozsudok z 1. októbra 2020, Entoma, C‑526/19, EU:C:2020:769, bod 29 a citovanú judikatúru).

32

Pokiaľ ide na jednej strane o výraz „účtovníci“, zdá sa, že v niektorých jazykových verziách článku 2 ods. 1 bodu 3 písm. a) smernice 2015/849, ako je nemecká („Buchprüfer“), francúzska („expert‑comptables“), rumunská („experți contabili“) alebo švédska („revisorer“) verzia, použité výrazy odkazujú na osoby, ktoré vykonávajú regulované povolanie, ktorých činnosť spočíva najmä v organizovaní, overovaní, posudzovaní alebo opravovaní účtovníctva. Naopak rozsah výrazov použitých v iných jazykových verziách, ako je lotyšská („grāmatveži“), španielska („contables“), anglická („accountants“), alebo holandská („accountants“), je širší, pretože tieto výrazy všeobecnejšie odkazujú na osoby vykonávajúce činnosť v oblasti zostavovania, vedenia a kontroly účtov, najmä podnikových účtov.

33

Pokiaľ ide na druhej strane o použitie pojmu „externí“ v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) smernice 2015/849, treba konštatovať, že jeho cieľom je výslovne vylúčiť „interných“ účtovníkov z povinností stanovených touto smernicou, inými slovami osoby, akými sú zamestnaní účtovníci, ktorí nezávisle neposkytujú účtovnícke služby tretím osobám. Podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom význam výrazu použitého v lotyšskej verzii tohto článku 2 ods. 1 bodu 3 písm. a) („ārštata“) v podstate odráža tento výklad.

34

Z toho vyplýva, že pojem „externí účtovníci“ v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 3 písm. a) smernice 2015/849 sa vzťahuje na fyzické alebo právnické osoby, ktorých profesijná činnosť spočíva v nezávislom poskytovaní účtovníckych služieb tretím osobám, ako je zostavovanie, vedenie alebo kontrola účtov.

35

Takýto výklad podporuje kontext, do ktorého patrí toto ustanovenie. Ako bolo totiž pripomenuté v bode 27 tohto rozsudku, článok 2 ods. 1 smernice 2015/849 vo svojich bodoch 1 až 3 vymenúva subjekty, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, nazvané „povinné subjekty“. Týmito subjektmi sú podľa bodu 1 úverové inštitúcie podľa bodu 2 finančné inštitúcie a podľa bodu 3 fyzické alebo právnické osoby uvedené v tomto bode, ktoré konajú pri výkone svojej odbornej činnosti.

36

Konkrétnejšie v súlade s článkom 2 ods. 1 bodom 3 písm. a) smernice 2015/849 sa táto smernica uplatňuje na audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov.

37

Rozšírenie pôsobnosti ustanovení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí na posledné uvedené osoby vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/97/ES zo 4. decembra 2001, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/308/EHS o predchádzaní zneužívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí (Ú. v. ES L 344, 2001, s. 76), ktorej odôvodnenie 15 uvádza, že „treba, aby povinnosti… v oblasti identifikácie klientov, archivácie zápisov a oznamovania podozrivých transakcií boli rozšírené na ohraničený počet činností a povolaní, ktoré sa ukázali ako mimoriadne spôsobilé na využitie na účely prania špinavých peňazí“ [neoficiálny preklad].

38

Skutočnosť, že článok 2 ods. 1 bod 3 písm. a) smernice 2015/849 sa okrem externých účtovníkov vzťahuje na audítorov a daňových poradcov, však naznačuje, že toto ustanovenie sa týka členov špecifických povolaní, teda osôb, ktorých odborná činnosť spočíva v tom, že nezávisle poskytujú tretím osobám účtovnícke služby, audítorské služby a služby právneho poradenstva v daňovej oblasti.

39

So zreteľom na tieto úvahy pojem „externí účtovníci“ v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 3 písm. a) smernice 2015/849 odkazuje na fyzické alebo právnické osoby, ktorých odborná činnosť spočíva v nezávislom poskytovaní účtovníckych služieb tretím osobám, ako je zostavovanie, vedenie alebo kontrola účtov. Tento pojem sa naopak nevzťahuje na právnickú osobu, ktorá na účely spoločného využívania zdrojov zabezpečuje vedenie účtovníctva spoločností, ktoré sú s ňou prepojené.

40

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Mistral Trans, ktorá vykonáva činnosť prepravy tovaru, poskytla účtovnícke služby prepojeným spoločnostiam, ktoré majú rovnakých členov vo svojich správnych radách, rovnakých akcionárov a rovnakých konečných užívateľov výhod, a to výlučne s cieľom ušetriť zdroje a vyhnúť sa nákupu licencie účtovníckeho softvéru pre každú spoločnosť. Vzhľadom na výklad uvedený v bode 39 tohto rozsudku a s výhradou overení, ktoré prislúchajú vnútroštátnemu súdu, sa nezdá, že by sa na takýto podnik vzťahovala kvalifikácia „externí účtovníci“ v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 3 písm. a) smernice 2015/849.

41

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 bod 3 písm. a) smernice 2015/849 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „externí účtovníci“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje na fyzické alebo právnické osoby, ktorých odborná činnosť spočíva v nezávislom poskytovaní účtovníckych služieb tretím osobám, ako je zostavovanie, vedenie alebo kontrola účtov. Tento pojem sa naopak nevzťahuje na právnickú osobu, ktorá na účely spoločného využívania zdrojov zabezpečuje vedenie účtovníctva spoločností, ktoré sú s ňou prepojené.

O druhej otázke

42

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné zaoberať sa druhou otázkou.

O trovách

43

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.