(1)

V súlade s článkom 5 ods. 1 písm. g), j) a k) prílohy VI k rozhodnutiu 2013/755/EÚ sa čiastočné alebo úplné mletie cukru, osievanie a plnenie do vriec považujú za opracovanie alebo spracovanie, ktoré je nedostatočné na udelenie statusu výrobkov s pôvodom.

(2)

V roku 2002 Holandsko požiadalo o výnimku z pravidla pôvodu, pokiaľ ide o výrobky z cukru patriace pod číselné znaky KN 1701 11 90 , 1701 99 10 a 1701 91 00 , ktoré sa spracovávajú na Holandských Antilách v ročnom množstve 3 000 ton. Uvedená žiadosť bola schválená a výnimka sa prestala uplatňovať 31. decembra 2007.

(3)

V roku 2009 Holandsko predložilo žiadosť o predĺženie výnimky udelenej v roku 2002, ako aj žiadosť o novú výnimku. Žiadosť o predĺženie výnimky bola rozhodnutím Komisie 2009/699/ES (2) zamietnutá, avšak žiadosť o novú výnimku bola schválená, a to v rámci limitov množstiev, na ktoré sa v rokoch 2009 a 2010 Holandským Antilám pridelili dovozné povolenia na cukor.

(4)

V roku 2010 Holandsko požiadalo o novú výnimku na obdobie rokov 2011 až 2013, pokiaľ ide o výrobky z cukru spracovávané na Holandských Antilách. Rozhodnutím Komisie 2011/47/EÚ (3) sa výnimka poskytla v súlade s článkom 37 ods. 1, 3 a 7 prílohy III k rozhodnutiu Rady 2001/822/ES (4) a za určitých podmienok, ktorých cieľom bolo vyvážiť oprávnené záujmy hospodárskych subjektov zo zámorských krajín a území (ZKÚ) a ciele spoločnej organizácie trhu s cukrom v Únii.

(5)

Holandsko 11. februára 2013 požiadalo v mene vlády Curaçaa o novú výnimku z pravidiel pôvodu stanovených v prílohe III k rozhodnutiu 2001/822/ES na obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013, teda dátumu skončenia uplatňovania rozhodnutia 2001/822/ES. Žiadosť sa vzťahovala na celkové ročné množstvo 5 500 ton výrobkov z cukru číselného znaku KN 1701 14 90 , opísaných ako „biocukor“, s pôvodom v tretích krajinách a spracovávaných na Curaçau na vývoz do Únie. Holandsko túto žiadosť oficiálne stiahlo 17. apríla 2013, pretože činnosti spracovania opísané v žiadosti sa už na Holandských Antilách nevykonávali. Holandsko 17. apríla 2013 predložilo druhú žiadosť o výnimku na obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 pre 5 000 ton výrobkov z cukru, opísaných ako surový trstinový cukor z ekologickej výroby číselného znaku KN 1701 14 90 . Táto žiadosť bola zamietnutá vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/460/EÚ (5).

(6)

Vláda Curaçaa predložila 23. júna 2014 žiadosť o výnimku na obdobie od 1. januára 2014 do 1. januára 2018 pre 7 000 ton výrobkov z cukru ročne, opísaných ako surový trstinový cukor z ekologickej výroby, konvenčný surový trstinový cukor číselného znaku KN 1701 13 a zmesi cukru číselných znakov KN 1701 99 , 1806 10 a 2106 90 . Vláda Curaçaa predložila 1. septembra 2014 dodatočné informácie týkajúce sa svojej žiadosti, v ktorých okrem iného uviedla, že výnimka sa požadovala na obdobie od 1. októbra 2014 do 1. januára 2020.

(7)

Curaçao vysvetlilo, že od 1. januára 2014 odvetvie ukončilo svoje činnosti spracovania cukru vzhľadom na to, že v rozhodnutí 2013/755/EÚ sa neposkytuje možnosť bezcolného vývozu do Únie, keďže činnosti odvetvia týkajúce sa spracovania sa považujú za nedostatočné na udelenie statusu výrobkov s pôvodom. Odvetvie je však pripravené investovať v regióne do spracovania, balenia a veľkoobchodu, pokiaľ ide o suché ekologické výrobky na účely vývozu, hneď ako vytvorí potrebný zisk pre financovanie týchto investícií. Cieľom je začať s týmito novými činnosťami v druhej polovici roku 2015. V dôsledku týchto nových činností odvetvie očakáva zvýšenie počtu zamestnancov.

(8)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Curaçao, sa môže z vývozu do Únie v objeme 2 000 ton cukru z ekologickej výroby z tretích krajín pomletého v Curaçau dosiahnuť pri súčasných trhových cenách čistý zisk po zdanení vo výške 25,42 EUR na tonu za predpokladu, že cukor sa môže dovážať v rámci preferenčného zaobchádzania ako cukor s pôvodom na Curaçau.

(9)

Výrobné náklady na trstinový cukor v Brazílii pri zahrnutí administratívnych nákladov predstavujú 294 EUR na tonu surového trstinového cukru. Zdá sa nepravdepodobné, že by náklady na čistenie, mletie a balenie trstinového cukru z ekologickej výroby na Curaçau, ako boli oznámené Komisii, boli vyššie než 294 EUR na tonu, a to aj po započítaní nákladov na dopravu do EÚ. Namiesto toho sa musí vychádzať z toho, že tieto náklady obsahujú iné režijné náklady a zisky. Na zabezpečenie udržateľnej hospodárskej činnosti by výrobné náklady na Curaçau, kde sa vykonáva len jednoduché spracovávanie, vrátane nákladov na dopravu do Únie, mali byť nižšie alebo rovné nákladom na pestovanie a spracovávanie trstinového cukru v Brazílii. Preto, keď sa vychádza z toho, že 294 EUR na tonu sú reálne náklady na čistenie, mletie, balenie surového trstinového cukru z ekologickej výroby na Curaçau a na dopravu do EÚ, možno dosiahnuť zisk po zdanení vo výške 192 EUR na tonu. Dosiahnutie zisku len vo výške 25,42 EUR na tonu trstinového cukru získaného po mletí cukru z tretích krajín na Curaçau pri poskytnutí bezcolného prístupu do Únie a oslobodení od platby dovozného cla vo výške 419 EUR na tonu cukru z tretích krajín sa považuje za neprimerané.

(10)

Výnimka sa požaduje pre 7 000 ton výrobkov z cukru, opísaných ako trstinový cukor z ekologickej výroby, konvenčný trstinový cukor a zmesi cukru. V žiadosti však nie je zmienka o cene pektínu, kazeinátu, sušeného mlieka a kakaového prášku používaných pri výrobe týchto zmesí cukru, ktorá je potrebná na výpočet zisku, ktorý možno dosiahnuť. Výnimka by sa preto mala udeliť len pre surový trstinový cukor z ekologickej výroby a surový konvenčný trstinový cukor.

(11)

Podľa Curaçaa by výnimka umožnila odvetviu obnoviť svoje činnosti a znovuaktivovať zamestnanosť, prispieť k vývozným činnostiam a vytvoriť devízové príjmy. Odvetvie takisto prispieva k verejným príjmom tým, že plní svoje daňové záväzky.

(12)

Počas rokov 2009 až 2013 malo Curaçao prospech z výnimiek udelených na základe rozhodnutia 2001/822/ES, ktoré pomáhali vytvárať potrebný obrat pre investície do diverzifikácie smerom k výrobe výrobkov, v prípade ktorých sa nevyžaduje výnimka z pravidiel pôvodu. Podľa doručených informácií boli investície v roku 2009 veľmi nízke a v období rokov 2010 až 2012 sa nerealizovali žiadne investície. Tieto výnimky teda pomohli len udržať činnosti mletia a balenia bez toho, aby udržateľným spôsobom prispievali k rozvoju existujúceho odvetvia alebo k vytvoreniu nového odvetvia. Preto je na konci platnosti výnimky potrebné overiť, či sa zisk vytvorený výnimkou účinne investoval do nových zariadení na výrobu suchých ekologických výrobkov a v akom rozsahu prispel k tvorbe nových pracovných miest. Vláda Curaçaa by preto mala Únii predložiť overené dôkazy o realizovaných investíciách a údaje o zamestnanosti na účely overenia.

(13)

Komisia považuje čistý zisk po zdanení vo výške 192 EUR na tonu za realistický zisk pre čistenie, mletie a balenie surového trstinového cukru z ekologickej výroby na Curaçau. Z tohto dôvodu by malo byť možné financovať plánované investície vo výške 300 000 EUR, ako oznámila vláda Curaçaa, prostredníctvom výroby 1 560 ton surového trstinového cukru. Výnimka by sa preto mala udeliť pre množstvo 780 ton na obdobie od 1. apríla 2015 do 31. marca 2016 a pre množstvo 780 ton na obdobie od 1. apríla 2016 do 31. marca 2017.

(14)

Listom z 21. novembra 2014 Komisia požiadala Curaçao, aby zobralo na vedomie posúdenie žiadosti, ktoré vypracovala Komisia, a vyjadrilo sa k nemu. Lehota na odpoveď bola stanovená na 3. decembra 2014. Odpoveď Curaçaa bola doručená 3. decembra 2014.

(15)

Za uvedených podmienok výnimka nespôsobí vážne škody hospodárskemu sektoru ani existujúcemu odvetviu v Únii.

(16)

V nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 (6) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa správy colných kvót. Tieto pravidlá by sa mali uplatňovať na správu množstva, vzhľadom na ktoré sa príslušná výnimka udeľuje.

(17)

Výbor pre colný kódex nevydal stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,